PODNIKOVÁ LOGISTIKA A INFRAŠTRUKTÚRA PODNIKU

Transcription

1 PODNIKOVÁ LOGISTIKA A INFRAŠTRUKTÚRA PODNIKU prof. Ing. Miloslav Seidl, PhD., doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD. Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity V Žiline Ul. 1. mája 32, Žilina Miloslav.Seidl@fsi.uniza.sk Miroslav.Tomek@fsi.uniza.sk ABSTRAKT V prvej časti sa príspevok zaoberá otázkami cieľov a úloh podnikovej logistiky. Vychádza zo základného delenie logistických systémov v podniku podľa ich pôsobnosti. Ukazuje na štruktúru materiálových a informačných tokov v podnikových logistických reťazcoch. V druhej časti je posudzovaný význam podnikovej infraštruktúry a jej možné členenie. Sú uvedené základné faktory zraniteľnosti kritickej infraštruktúry podniku a indikátory posudzovania jej odolnosti voči krízovým javom. KĽÚČOVÉ SLOVÁ podniková logistika, výrobná logistika, zaobstarávacia logistika, reverzná logistika, infraštruktúra podniku, kritická infraštruktúra, zraniteľnosť kritickej infraštruktúry ABSTRACT The first part of the paper deals with the issues of goals and objectives of business logistics. It is based on the division of basic logistics systems in the company according to their competence. It shows the structure of the material and information flows in business logistics chains. The second part assessed the importance of company infrastructure and its possible division. There are indicated the basic factors of vulnerability of company critical infrastructure and indicators for assessing the resistance to crisis event. KEY WORDS business logistics, production logistics, supply logistics, reverse logistics, company infrastructure, critical infrastructure, vulnerability of critical infrastructure ÚVOD K metodologickému skúmaniu logistických procesov sa logistika a logistické systémy spravidla rozdeľujú podľa určitých kritérií. Najpoužívanejšími kritériami sú priestor, čas, funkcia a hospodársko-organizačné vymedzenie. V zmysle tohto posledného kritéria je podnik 21

2 ako ekonomický subjekt zameraný na tvorbu a ponuku konkrétneho produktu relatívne samostatným celkom. To platí aj z pohľadu jeho logistiky. Podniková logistika sa z priestorového hľadiska zaraďuje medzi mikrologistické systémy, pričom je ešte vnútorne hierarchicky členená na viacero stupňov. Súčasne je podniková logistika tvorená podľa funkčnej pôsobnosti základnými systémami, ktoré sa síce zaoberajú optimalizáciou materiálových a informačných tokov vo svojej vymedzenej pôsobnosti, ale vzájomne prelínajú a nadväzujú. 1 ŠTRUKTÚRA A ÚLOHY PODNIKOVEJ LOGISTIKY Delenie podnikovej logistiky na jednotlivé časti je na prvý pohľad v rozpore so zásadou komplexného logistického pohľadu, ale je nutné tak pre teoretické analýzy, ktorými sa štruktúry odpovedajúcich logistických systémov v podniku značne odlišujú, ako aj pre logistickú prax v rámci hierarchie plánovania. Práve proces plánovania dodatočne koordinuje logistické činnosti presahujúcu rámec jednotlivých systémov. Logistický systém podniku tvorí množina logistických reťazcov zabezpečujúcich materiálové a informačné toky od dodávateľov do podniku, vnútri podniku a z podniku k zákazníkom. Aj tieto reťazce sú vytvorené za účelom optimálneho priebehu prepravných, skladovacích a prekládkových procesov. Uvedené tri základné logistické procesy je potrebné v podmienkach podnikovej logistiky doplniť o procesy výrobné. Samotná výroba a jej technologické procesy, tzn. vlastná technologická zmena vstupujúceho materiálu, suroviny, polotovaru (spravidla fyzikálnym alebo chemickým pôsobením) na v danej fáze finálny produkt nie je logistickým procesom v pravom slova zmysle. Avšak celkový priebeh materiálových a informačných tokov vo výrobnom procese zahŕňa značný podiel takých činností, ktorými musia byť prepojené elementárne technologické výrobné operácie, ako aj činnosti tieto operácie podporujúce a to už sú činnosti logistické. Logistické aspekty má aj riešenie usporiadania výrobných systémov a riadenie výrobných procesov, čím sa tak opäť napĺňa požiadavka komplexného logistického pohľadu. Tieto skutočnosti vedú k vymedzeniu samostatného logistického systému podnikovej logistiky označovaného ako výrobná logistika. Aj keď materiálové toky vstupujúce do podniku môžu plynule pokračovať priamym napojením na výrobné procesy, spravidla sú (už v rámci podniku) potrebné ich určité transformácie (časové, priestorové, štrukturálne ap.) pred samotným vstupom do výrobného procesu. Tieto toky a ich optimalizácia sú predmetom a cieľom logistiky zaobstarávacej. Rovnako po ukončení poslednej výrobnej operácie sa s finálnymi produkty ešte v rámci podniku vykonáva rad nevýrobných činností, ktorých cieľom je optimalizovať ďalší tok k príjemcovi výrobku. V tomto prípade sa jedná o ďalší systém podnikovej logistiky logistiku distribučnú. Doteraz sledovaný smer materiálového toku v podnikových logistických reťazcoch neuvažoval s možnosťou vzniku materiálových tokov opačného smerovania. Avšak počas zaobstarávacích, výrobných aj distribučných procesov vznikajú prakticky na všetkých stupňoch logistických reťazcov určité vedľajšie hmotné produkty, ktoré je potrebné oddeliť (presmerovať) od tokov smerujúcich k tvorbe a uplatneniu finálneho výrobku. Usporiadanie a riadenie týchto spätne smerovaných tokov je úlohou reverznej logistiky poslednej zložky podnikovej logistiky. Štruktúru týchto spätných tokov tvorí výrobné zvyšky, nepodarky, obaly, staré nástroje a prístroje, použité výrobky od zákazníkov po čase životnosti ap. Tieto 22

3 predmety a materiály môžu byť určené k uprataniu, likvidácii, demontáži a opätovnému použitiu dielov, zužitkovaniu v inom podniku alebo znovu dodaniu do vlastnej výroby. Z uvedeného je zrejmé, že všetky zložky podnikovej logistiky tzn. systémy zaobstarávacej, výrobnej, distribučnej a reverznej logistiky sú principiálne určitým variantom dopravných a skladovacích procesov, doplnených procesmi výrobnými. Prekládkové procesy sa nachádzajú v miestach rezu týchto procesov. Schematické znázornenie mikrologistického systému podnikovej logistiky je na obrázku č. 1. Charakteristika pôsobnosti jednotlivých logistických systémov podnikovej logistiky je nasledovná: 3 a) Cieľom zaobstarávacej logistiky je optimalizácia tovarových a materiálových tokov a im prislúchajúcich informačných tokov od dodávateľov až do podniku, ich plánovanie, utváranie, riadenie a kontrola s tým spojených príslušných funkcií. Tieto materiálové a informačné toky od dodávateľov cez vstup tovaru a zásobovací sklad vedú až po prichystanie potrebných komponentov pre výrobu. Charakteristickou štruktúrou materiálových tokov v pôsobnosti zaobstarávacej logistiky sú suroviny, pomocné a prevádzkové látky, pohonné hmoty, nakupované súčiastky, náhradné diely, prístroje a ďalší rôzny obchodný tovar. Okrem stanovenia objednávaného množstva a objednávkového cyklu v koordinácii s dodávateľmi spolupôsobí zaobstarávacia logistika aj pri utváraní výroby, výrobného programu a plánovaní materiálových potrieb. PODNIKOVÁ LOGISTIKA ako mikrologistický systém zaobstarávací trh ZAOBSTARÁVACIA logistika Sklad dodávok VÝROBNÁ logistika Výrobný proces Medzisklad ODBYTOVÁ logistika základné logistické procesy prepravné, skladovacie a prekládkové Sklad zásob Odbytový sklad Expedičný sklad odbytový trh REVERZNÁ logistika Obr. 1 Štruktúra podnikovej logistiky Zdroj: vlastné spracovanie 3 napríklad WICKINGHOFF, C.: Performace Measurement in der Logistik. Universität zu Kőln,

4 b) Cieľom výrobnej logistiky je sortimentné, kvantitatívne, priestorové a časové zosúladenie zásobovania výrobného procesu potrebným tovarom ako aj odstránenie výrobných odpadov s minimálnym vynaložením nákladov. Z toho vyplývajú úlohy prichystať materiál na výrobné miesta, zabezpečiť a optimalizovať priebeh prepravy podnikovými prostriedkami medzi pracoviskami s vnútropodnikovými materiálovými tokmi. K ďalším úlohám patrí najmä zosúladenie výrobnej logistiky s výrobným systémom ako aj spolupôsobenie pri výstavbe a vývoji systémov výrobného plánovania a riadenia (plánovanie výrobného programu, množstva, lehôt a programové riadenie). c) Cieľom distribučnej logistiky je plánovať, utvárať riadiť a kontrolovať materiálové a informačné toky z podniku k zákazníkovi. Jej úlohou je zosúladiť prichystanie vyrobeného tovaru po stránke kvality, množstva, času a priestoru tak, aby boli buď dodržané určené dodacie lehoty (výroba na zákazku) alebo čo najlepšie účinne uspokojený očakávaný dopyt (výroba na sklad). K ďalším dôležitým rozhodnutiam distribučnej logistiky patrí spoluúčasť na nastaveniu dodávateľského servisu a tvorbe distribučného systému. d) Reverzná logistika má za cieľ riadenie a uskutočňovanie spätných tokov reklamovaného a nepredaného tovaru, obalov a odpadov na recykláciu alebo na likvidáciu, zaistenie ich nového využitia alebo materiálového zhodnotenie spôsobom, ktorý neškodí životnému prostrediu a je ekonomicky zaujímavý. Z toho vyplývajúce úlohy zahŕňajú predovšetkým všetky plánovacie a výkonné činnosti, ktorými sú použitie, zhodnotenie a organizované odstránenie objektov spätnej logistiky. Ich súčasťou je zber, triedenie, balenie, skladovanie a preprava všetkých nežiaducich vedľajších produktov vznikajúcich v súvislosti s výrobou a odbytom výrobkov podniku. 2 ZRANITEĽNOSŤ INFRAŠTRUKTÚRY PODNIKU Správna funkcia jednotlivých systémov podnikovej logistiky a naplnenie úloh optimalizácie na úsekoch zaobstarávania, výroby, distribúcie a spätných materiálových tokov sú podmienené existenciou zodpovedajúcej podnikovej infraštruktúry. Na rozdiel od prevládajúceho objektového chápania pojmu infraštruktúra je v podnikovej ekonomike prezentovaná infraštruktúra podniku skôr ako procesná záležitosť. To znamená, že zahŕňa aj činnosti ako sú plánovanie, financovanie, účtovníctvo, právne záležitosti, vnútorný riadiaci systém a ďalšie bez definovania väzby týchto činností na konkrétne zariadenia, stavby, budovy, objekty. Napriek tomu je zrejmé, že systémy podnikovej logistiky sú predovšetkým závislé na vybudovaných prvkoch podnikovej infraštruktúry. To ostatne vyplýva zo samotných definícií logistického systému. Jedna z nich priamo charakterizuje logistický systém ako účelovo usporiadanú množinu všetkých technických prostriedkov, zariadení, budov, ciest, pracovníkov, podieľajúcich sa na uskutočňovaní logistických procesov (t.j. materiálových a informačných tokoch). Funkčnosť podnikovej infraštruktúry, presnejšie jej uchovanie závisí na stupni odolnosti proti pôsobeniu možných krízových javov. Pritom je potrebné posudzovať tak hľadisko 24

5 významnosti každého objektu, ako aj jeho zraniteľnosť. Použitie prvého kritéria vedie k rozdeleniu prvkov infraštruktúru na dva základné skupiny: objekty a zariadenia na podporu priamej produkčnej činnosti podniku (tzn. výrobného procesu a s ním súvisiacich procesov), medzi ktorými existuje množstvo vzájomných medzisektorových väzieb vyžadujúcich permanentnú spoluprácu širokého okruhu pracovných profesií, objekty a zariadenia, ktoré nemajú výrobný charakter, ale sú dôležité pre zabezpečenie chodu podniku ako celku; tieto poskytujú službu už svojou samotnou existenciou a spravidla nevyžadujú nutne rozsiahlu nepretržitú obsluhu (tzn. menej významné činností ako napr. stráženie, údržba budov, sociálne služby pre zamestnancov, servisné služby ap.). Problematika odolnosti podnikovej infraštruktúry proti pôsobeniu krízových javov nie je riešená v právnych dokumentoch tak, ako je to v prípade infraštruktúry národného a medzinárodného významu. Napriek tomu musí každý podnik byť pripravený na fungovanie aj počas mimoriadnych a krízových situácií. Metodiku a požiadavky platné pre určovanie a udržiavanie prevádzkyschopnosti vybranej časti národnej infraštruktúry teda kritickej infraštruktúry (ďalej KI) je možné analogicky uplatniť aj v podmienkach podnikového mikrosystému. Jedným z prvých krokov je definovanie možných sektorov kritickej infraštruktúry podniku a ich prvkov. S použitím Zákona č.45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre je možný variant výberu kritickej infraštruktúry podniku uvedený v tabuľke č. 1. Zraniteľnosť KI je komplexná vlastnosť, odrážajúca slabé miesta KI, jej zníženú odolnosť voči možnému narušeniu jej funkcie, poškodeniu alebo zničeniu a mieru poškodenia KI v prípade vzniku nebezpečného javu. Tab. 1 energetika MOŽNÁ ŠTRUKTÚRA SEKTOROV A PRVKOV KI PODNIKU SEKTOR KI informačné a komunikačné technológie technológia výroby vnútropodniková doprava riadenie podniku zásobovanie vodou ochrana zdravia zamestnancov odstraňovanie odpadov PRVOK KI transformátor, rozvodňa, vedenie elektrickej energie, zásobník, rozvod zemného plynu, kotolňa, odovzdávacia stanica, teplovod sieť informačného systému, výpočtové miesto, server, softvérový produkt unikátny, najdôležitejší stroj, zariadenie dôležitá dopravná cesta vnútri podniku (pozemná, koľajová, potrubná, visutá), unikátny, jedinečný dopravný prostriedok miesto riadenia, prostriedok riadenia zdroje, zásobníky a rozvody úžitkovej a pitnej vody ochranný prostriedok, úkryt pri havárii, prostriedok zdravotníckej pomoci zberné miesto nebezpečného odpadu, špecializovaný dopravný a manipulačný prostriedok, kanalizácia, čistička odpadových vôd Zdroj: vlastné spracovanie 25

6 Zraniteľnosť je: [4] viazaná na konkrétny objekt (vyplýva zo špecifických vlastností každého rizika a odlišných podmienok ochrany), špecifická podľa konkrétneho nebezpečenstva (rozdielne účinky udalostí rovnakého druhu a sily), vnútorná (existuje nezávisle na tom, či nebezpečenstvo nastalo alebo nie), viacrozmerná (rôzne prepojenie faktorov vplyvu napr. sociálnych, ekonomických, prírodných ap.), dynamická (môže sa v priebehu pôsobenia nebezpečenstva znižovať aj zvyšovať), hodnotená podľa stupnice skúmania (jednotlivý prvok, sektor, regionálna, miestna úroveň). Základné ukazovatele zraniteľnosti KI sú znázornené na obrázku číslo 2. Mohutnosť KI vyjadruje relatívnu mieru jej odolnosti voči fyzikálnym účinkom extrémnej udalosti bez poškodenia alebo straty funkčnosti. Mohutnosť každého objektu má určité hranice, ktoré môžu byť prekročené v závislosti od druhu, času trvania a intenzity krízového javu. Prekročenie limitných hodnôt mohutnosti KI znamená jej poškodenie alebo iné znefunkčnenie. Vyrovnávacia kapacita úzko súvisí s mohutnosťou KI, vyjadruje jej odolnosť ako funkciu času. Je relatívnou mierou doby, po ktorou môže krízový jav na infraštruktúru pôsobiť bez obmedzenia jej funkčnosti. Opatrenia na zvýšenie vyrovnávacej kapacity prispievajú súčasne k zvýšeniu odolnosti KI. Vzájomná závislosť sektorov KI udáva, do akej miery je poskytovanie výkonov konkrétnym objektom KI závislé na výkonoch odoberaných z iných sektorov, teda na ich funkčnosti. Táto závislosť môže byť priama alebo nepriama. Teoreticky je možné znižovať stupeň závislosti sektoru alebo objektu, avšak toto zvyšovanie sebestačnosti prináša značný rast nákladov. Potreba odborného personálu je za určitých okolností veľmi významnou podmienkou poskytovania výkonov KI. Tento ukazovateľ je vyjadrený pomerným stupňom odkázanosti na dispozíciu špecialistov potrebných na zabezpečenie fungovania KI. Teoreticky je možné znížiť zraniteľnosť KI redukciou špecializovaného personálu, ale v praxi sa skôr budujú kontrolné štruktúry s pohotovostným záložným personálom. 26

7 mohutnosť vyrovnávacia kapacita vzájomná závislosť sektorov potreba odborného personálu úroveň ochrany UKAZOVATELE ZRANITEĽNOSTI KI kvalitatívna úroveň prispôsobivosť závislosť na špecifických vonkajších podmienkach Obr. 2 Ukazovatele zraniteľnosti kritickej infraštruktúry Zdroj: vlastné spracovanie podľa [4] Závislosť na špecifických vonkajších podmienkach vyjadruje stupeň odkázanosti KI v konkrétnom mieste na možné zmeny vonkajších vplyvov s dopadom na požadované výkony. Nakoľko zníženie tejto závislosti, prevažne klimatického charakteru je nemožné, je potrebné zohľadniť vonkajšie vplyvy v opatreniach na zvýšenie odolnosti KI. Prispôsobivosť vyjadruje mieru schopnosti KI reagovať na zmenu rámcových podmienok všetkého druhu (ekonomické, politické, geografické ap.) tak, aby tieto zmeny nespôsobili obmedzenie jej funkčnosti a bol zabezpečený nepretržitý výkon. Kvalitatívna úroveň KI vyjadruje relatívnu mieru jej aktuálneho stavu s ohľadom na prirodzené zmeny v dôsledku opotrebovania a starnutia. Základným opatrením v tejto oblasti je preto nepretržitá starostlivosť, údržba, obnova a prípadne rekonštrukcia, ktorá udrží prípadne zvýši kvalitu KI a tak znižuje jej zraniteľnosť. Úroveň ochrany je vyjadrená relatívnou mierou skutočného okamžitého stavu ochrany vo vzťahu k možnému pôsobeniu špecifického krízového javu. Spolurozhodujúcim faktorom úrovne ochrany KI je schopnosť komplexnej ochrany pred rôznymi druhmi krízových javov. Jedným z určujúcich faktorov prístupu k otázkam KI podniku je jeho postavenie a význam z celoštátneho (prípadne aj medzinárodného) hľadiska. Podnik, ktorý spĺňa prierezové a odborové kritériá a je určený za prvok KI v zmysle platných právnych noriem (v SR Zákon č.45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre), je povinný prijímať nariadené opatrenia ochrany 27

8 pred narušením alebo zničením a plniť celý rad činností z nich vyplývajúcich. Naproti tomu má ale nárok na finančný príspevok na plnenie týchto bezpečnostných opatrení. V podniku, ktorý nie je určený zákonom ako prvok KI, sú otázky spojené s výberom objektov KI internou záležitosťou podniku, rovnako ako aj stanovenie cieľov, opatrení a spôsobov ich ochrany. Takýto podnik musí aj z vlastných zdrojov všetky nutné opatrenia (personálne, organizačne, materiálne, finančne) zabezpečiť. Okrem toho je predpoklad zníženia úrovne služieb poskytovaných v rámci vonkajších väzieb podniku počas pôsobenia krízových javov (najmä v sektoroch energetiky, dopravy, informačných a komunikačných technológií), keďže tieto budú prioritne zabezpečovať funkčnosť zákonom určených prvkov KI. Napriek tomu môže byť aj takýto menej významný podnik dôležitý z regionálneho hľadiska. To znamená, že manažment každého podniku, ktorý si chce alebo musí udržať funkčnosť aj počas pôsobenia krízových javov, musí riešiť v zásade rovnaké otázky smerom k ochrane svojej KI. Možné rozdelenie podnikovej infraštruktúry podľa tabuľky č. 1 nemôže byť chápané autonómne. Jednotlivé sektory sú vzájomne prepojené a funkčne závislé, pričom tieto väzby nemajú rovnakú dôležitosť. Variant vzájomnej závislosti sektorov KI podniku je znázornený na obrázku číslo 3. Energetika Informačné a komunikačné technológie Vnútropodniková doprava Technológia výroby Riadenie výroby Zásobovanie vodou Ochrana zdravia zamestnancov Odstraňovanie odpadov Zdroj: vlastné spracovanie podľa [5] Obr. 3 Možná závislosť sektorov podnikovej kritickej infraštruktúry 28

9 3 ZÁSADY OCHRANY PODNIKOVEJ KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY Koncepcia ochrany je zameraná na zníženie zraniteľnosti KI a dotýka sa ochranných opatrení stacionárnych objektov vo všetkých rozhodujúcich oblastiach podniku stavebnej, organizačnej, personálnej a technickej. Tvorba koncepcie ochrany pozostáva z viacerých postupných krokov. 4 A) Analýza požiadaviek na ochranu vychádza z preskúmania miesta objektu KI ako podkladu pre hodnotenie prírodných a technických rizík, rizík možného zlyhania človeka, ako aj rizík teroristických a trestných činov. Analýza potrieb ochrany zahŕňa tak analýzu rizík, ako aj analýzu ohrozenia. Ďalej musia byť skúmané vplyvy možných vonkajších udalostí v bezprostrednej a vzdialenejšej blízkosti od podniku, ktoré majú potenciál vzniku dominového efektu ako aj sekundárnych poškodení KI spôsobených vzájomnou závislosťou jednotlivých sektorov. Celá analytická časť zahŕňa vyhodnotenie bezpečnostnej situácie, posúdenie polohy a dôležitosti objektov, zariadení a prevádzkových priestorov, interakciu sektorov KI a štruktúru spolupráce s verejnými orgánmi a inštitúciami. B) Stanovené ciele ochrany je potrebné zapracovať do systému bezpečnostného manažmentu podniku, čo umožní systémovú integráciu rôznych bezpečnostných procesov. Pozornosť je treba venovať personálnym a technickým otázkam vnútorných a vonkajších bezpečnostných služieb, rizikovosti politicky motivovaných trestných činov v súvislosti so zlučovaním podnikov a niektorých obchodných spojení s politicky nestabilnými krajinami. Súhrnne sa ciele ochrany dotýkajú ochrany vyhradených priestorov podniku pred vstupom neoprávnených osôb, identifikácie cudzích osôb a vylúčenia možnosti neoprávnenej manipulácie so zariadeniami. C) Opatrenia na dosiahnutie cieľov ochrany sú potrebné v niekoľkých rovinách. Charakter opatrení vonkajšej ochrany podniku najmä pred prírodnými vplyvmi sa odvíja už od samotnej lokácii podniku, ako aj vnútornom stavebnom umiestnení a zabezpečení citlivých zariadení a objektov. Bariéry, prekážky a stráženie zabraňujú alebo sťažujú prístup neoprávnených osôb k chráneným objektom. Prístupové komunikácie a vstupné body do/z podniku plnia nielen kontrolnú úlohu, ale aj funkciu informačného centra pre príjem a prenos správ, prípadne vykonanie adekvátnej reakcie. Príprava všetkých zamestnancov formou nácvikov, školení patrí k štandardným opatreniam ochrany. Trestné činy k narušeniu infraštruktúry podniku môžu vykonať cudzí aj vlastní zamestnanci zdržujúci sa oprávnene v chránených objektoch. Najmä v prípade vlastných zamestnancov je dôležitá preventívna práca s cieľom motivovať ich pozitívny vzťah k podniku, ale aj bezpečnostné kontroly v osobitne citlivých bezpečnostných objektoch a prevádzkach. Cenné údaje na prijatie preventívnych opatrení v personálnej oblasti je možno získať od kompetentných orgánov (polícia, úrady verejnej správy ap.). Všetky uvedené opatrenia musia byť zabezpečené organizačne až do detailov, ako sú režimy evidencie prítomnosti a preukazovanie totožnosti, režimy manipulácie s kľúčmi, bezpečnostnými schránkami, upratovanie v režimových priestoroch a dôležitých poplachových plánov. 4 spracované podľa Schutz Kritischer Infrastrukturen Basisschutzkonzept - Empfehlungen für Unternehme, Berlin,

10 ZÁVER Mikrologistický systém podnikovej logistiky je budovaný s cieľom komplexnej optimalizácie materiálových a informačných tokov vnútri podniku. Jeho úlohou je tieto toky od dodávateľov k zákazníkovi plánovať, organizovať, riadiť a kontrolovať. V oblasti zásobovania, distribúcie a spätných tokov pôsobí ako spojovací článok s vonkajším prostredím podniku (zaobstarávacím a odbytovým trhom). Z tohto pohľadu by bolo možné vymedziť infraštruktúru podnikovej logistiky len na objekty a zariadenia dopravných, skladových a komunikačných sietí. V širšom zmysle však podniková logistika, a osobitne jej časť zaobstarávacia, plní úlohy podpory všetkých činností podniku, teda aj takých, ktoré nie sú priamo spojené s tvorbou výstupného produktu podniku (napríklad administratíva, sociálna oblasť ap.). Tým sa v podstate stiera akási hranica delenia infraštruktúry na logistickú a ostatnú. A už celkom nemožné je takto diferencovať podnikovú infraštruktúru v otázkach jej ochrany proti negatívnym vplyvov krízových javov. Opatrenia a úlohy ochrany podnikovej infraštruktúry sú preto súčasne ochranou objektov a zariadení podnikových logistických systémov. Literatúra [1] SEIDL, M., DVOŘÁK, Z.: In-House Transport as a Part of Business Logistics. In: Journal of Engineering Management and Competitiveness (JEMC) Zrenjanin: University of Novi Sad, Technical faculty Mihajlo Pupin in Zrenjanin, 2011, Vol. 1, No. 1/2, 2011, 1-5, ISSN [2] SEIDL, M., ŠIMÁK, L.: Vplyv infraštruktúry na podnikanie a regionálny rozvoj. In: Międzynarodową konferencję naukową Ekonomiczno-społeczne skutki przystąpienia państw V4 do Unii Europejskiej. Kosin: ALMAMER Szkoła Wyższa z siedzibą w Warszawie, 2011 [3] Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre. Bratislava: MV SR, 2011 [4] LENZ, S.: Vulnerabilität Kritischer Infrastrukturen. Bonn: Bundesamt für Bevölkerungsschutz und Katastrophenhilfe, 2009, ISBN-13: [5] Schutz Kritischer Infrastrukturen Risiko- und Krisenmanagement. Berlin: Bundesministerium des Innern, 2011, Artikelnummer: BMI07326 [6] Schutz Kritischer Infrastrukturen Basisschutzkonzept - Empfehlungen für Unternehmen. Berlin: Bundesministerium des Innern, 2005 [7] Nationale Strategie zum Schutz Kritischer Infrastrukturen (KRITIS-Strategie., Berlin: Bundesministerium des Innern, 2009, Artikelnummer: BMI09324 Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV Recenzent: doc. Ing. Zdeněk Čujan, CSc. 30