STANOVENIE VÝROBNEJ KAPACITY A VÝROBNEJ DÁVKY ESTIMATE OF PRODUCTION CAPACITY AND PRODUCTION CHARGE

Transcription

1 The11 th International Scientific Conference Trends in Business Management Systems - TBMS TH 11 TH DECEMBER 2008 HIGH TATRAS STANOVENIE VÝROBNEJ KAPACITY A VÝROBNEJ DÁVKY ESTIMATE OF PRODUCTION CAPACITY AND PRODUCTION CHARGE Slavomila PALKOVÁ Abstract Companies managers aim to the financial and economic efficiency, firm adaptability in the complicated market conditions. The first postulate of their success in the competitors fight becomes high quality, minimum costs and favorable price of realized production eventually provided services. The pressure to the costs mineralization evokes demands optimal coordination of material, financial and informative flows which are logistics objects. Key words Production capacity, production charge, production costs, planning, logistics Úvod Po prechode na trhové hospodárstvo mnoho podnikov musí riešiť otázky, týkajúce sa vlastnej existencie. Podnikoví manažéri vyvíjajú maximálne úsilie zvýšiť finančnoekonomickú výkonnosť a adaptabilitu podniku v zložitých trhových podmienkach. Prvým predpokladom ich úspešného konkurenčného boja sa stáva vysoká kvalita, minimálne náklady a výhodná cena realizovanej produkcie, prípadne poskytnutých služieb. Tlak na minimalizáciu nákladov vyvoláva potrebu optimálnej koordinácie materiálových, finančných a informačných tokov, ktoré sú objektom logistiky. Rovnako ako logistika obstarávania je aj výrobná logistika veľmi potrebná pre činnosť podniku. Jedná sa hlavne o výrobné podniky. Pre ne, logistika neznamená len riadenie materiálového toku od dodávateľov k odberateľom, ale aj materiálový tok v rámci podniku. To znamená tok medzi jednotlivými pracoviskami. Predstavuje súhrn logistických úloh a opatrení nevyhnutných na prípravu a vlastný priebeh výrobného procesu. Zahŕňa všetky činnosti súvisiace s materiálovým a informačným tokom surovín, pomocných a výrobných materiálov od skladu vstupných materiálov po výrobu, od skladu polotovarov a nakupovaných dielov cez jednotlivé výrobné stupne, medzisklady a montáž až po sklad hotových výrobkov. Výrobná logistika rieši predovšetkým problémy týkajúce sa: a) štrukturalizácie výroby z logistického hľadiska, b) výrobného plánovania, c) usporiadanie fyzických a informačných tokov, d) stratégie MAKE OR BUY, e) novších systémov riadenia výroby. Vo výrobnej logistike je dôležité sa zaoberať plánovaním a riadením výroby. Plánovanie výroby určuje čo, kedy, z akých zdrojov a kde sa bude vyrábať. Obsahom riadenia výroby je zadávanie zákaziek do výroby ako i riadenie priebehu zákaziek. 432

2 1. Kapacita Kapacita je schopnosť výkonu výrobnej jednotky alebo výrobného systémuľubovoľného druhu, veľkosti a štruktúry- v danom časovom úseku. Pokiaľ sa vzťahuje pozorovanie na výrobnú jednotku alebo na ľubovoľný systém- vo všeobecnosti hovoríme o kapacitnej jednotke. Schopnosť výkonu je možno popísať kvalitatívnymi a kvantitatívnymi komponentami. Druh akosť kapacitnej jednotky určujú jej kvalitatívnu schopnosť výkonu. Maximálny rozsah výkonu, ktorý kapacitná jednotka odovzdáva, je potrebné vysvetlitť pomocou faktorov: Maximálna intenzita výroby (I max )- rozumieme ňou najvyššiu možnú rýchlosť výroby, ktorá je vyjadrená maximálnym množstvom odvedenej výroby. Ak kapacitná jednotka zahrňuje viac homogénnych výrobných jednotiek, potom sa vzťahuje maximálne odvádzanie za časovú jednotku na jednu výrobnú jednotku. Maximálny užitočný kapacitný prierez (Q max ) odpovedá u kapacitnej jednotky pozostávajúcej z viac homogénnych výrobných jednotiek počtu týchto pracovných pracovných systémov. Pri kapacitných jednotkách s rôznou schopnosťou objemu maximálne užitočný kapacitný prierez. Maximálny možný čas nasadenia počas obdobia (počet časových jednotiek za obdobie) dané kapacitnou jednotkou (T max ). Kapacitu najviac ovplyvňuje podnikateľské rozhodovanie o výrobku alebo ponúkanej službe. Podľa toho sa projektujú pracovné schopnosti, vhodné výrobné reťazce zariadenia a ich rozmiestnenie v priestore podniku. Pre výšku výrobných nákladov je ideálna, ak s kapacitou korešponduje dopyt po výrobkoch. 2. Výrobná kapacita Pri kapacitných výpočtoch ide predovšetkým o stanovenie počtu strojov, pracovníkov, dopravných a manipulačných prostriedkov, skladov a ich kapacít. V nadväznosti na vypočítané kapacity sa potom určujú výrobné a pomocné plochy v dielni, požiadavky na investície, energie a pod. Všeobecný vzťah pre výpočet kapacity je: Efektívny časový fond predstavuje počet hodín, ktoré má dané zariadenie alebo pracovník v plánovanom časovom období k dispozícií pre prácu. Počet strojov danej profesie pre jeden výrobok je potom možné vypočítať podľa vzťahu: Kde: k je teoretický počet strojov alebo pracovníkov (zaokrúhľuje sa na celé číslo smerom nahor, pri výpočte počtu pracovníkov sa vo vzorci niekedy používa i koeficient viac obsluhy), 433

3 N výkonová norma (Nmin/ks), Q vyrábané množstvo, EF efektívny časový fond (hod/rok), KPN koeficient plnenia výkonových noriem. KPN je podielom plánovaných normohodín pre danú operáciu a skutočne odpracovaných normohodín a pohybuje sa v rozsahu 1 1,2. Týmto koeficientom sa vyjadruje postupné zvyšovanie plnenia výkonových noriem po zabehnutí výroby. V kapacitných výpočtoch sa niekedy vyskytujú i iné druhy koeficientov, ktoré znižujú alebo zvyšujú plánovanú kapacitu ( napr. koeficient znižovania prácnosti, koeficient náhradných dielov a i.) Pri viacerých výrobkoch n má uvedený vzorec pre výpočet kapacít nasledovný tvar: Kde: Nj je výkonová norma výrobku j pre danú profesiu stroja (Nmin/sk), Qj je výrobné množstvo výrobku j za plánované obdobie (napr. rok). Pri takomto výpočte je potrebné sčítať kapacitné požiadavky všetkých výrobkov pre daný typ alebo profesiu stroja, čo môže byť pri rozsiahlom výrobnom programe veľmi prácne. V takýchto prípadoch sa používajú kapacitné výpočty podľa predstaviteľov výrobkových skupín. 3. Výrobné dávky v spojitosti s nákladmi Výrobná dávka predstavuje počet kusov, ktoré sa naraz spracovávajú na jednom pracovisku s jednorazovým vynaložením času a nákladov na jeho zoradenie. Problematika výrobných dávok vystupuje v kapacitných prepočtoch predovšetkým vo vzťahu k časom na pretypovanie strojov. Veľkosť výrobnej dávky je jeden z normatívov výroby, ktorý výrazne ovplyvňuje výrobné náklady. Klasický vzťah pre optimalizáciu výrobnej dávky sa používa v rozličných obmenách dodnes a usiluje sa o hľadanie kompromisu medzi nákladmi na skladovanie a viazanie kapitálu, ktoré so stúpajúcimi dávkami rastú a nákladmi na pretypovanie, ktoré so stúpajúcimi dávkami klesajú. Celkové náklady na skladovanie: Celkové náklady na pretypovanie: Kde: q je veľkosť výrobnej dávky, H náklady na skladovanie na jednotku množstva (Sk/ks), Q vyrobené množstvo za danú periódu (napr. ks/rok), S náklady na pretypovanie (Sk/ dávka). 434

4 Celkové náklady je možné vyjadriť nasledovne: Pre minimálne náklady potom platí: Po derivácií uvedeného vzťahu je možné vyjadriť vzťah pre optimálnu výrobnú dávku nasledovne: Podobný princíp sa používa i pri výpočte tzv. optimálnej veľkosti objednávky v oblasti zásobovania. Obr. 1 Princíp optimalizácie výrobnej dávky V praxi sa často krát používa modifikácia vzťahu pre optimálnu výrobnú dávku: Kde: NTBC náklady závislé na čase TBC (na pretypovaní), NK koeficient rastu nákladov / v sériovej výrobe sa pohybuje okolo 0,5), NMAT- materiálové náklady, NTAC - náklady na výrobu jedného kusa (závislé od času TAC). 4. Delenie riadenia a plánovania výroby Podľa stupňa presnosti riadenia výroby na jednej strane a časového horizontu na srane druhej je možné rozdeliť riadenie a plánovanie výroby na.: dielenské riadenie výroby, MRP, súhrnné riadenie výroby. 435

5 Obr. 2 Rozdelenie riadenia a plánovania výroby V závislosti od kapacitných požiadaviek a existujúcej kapacity môžu nastať dva prípady: 1. Kapacitné požiadavky prevyšujú existujúcu kapacitu, 2. Kapacitné požiadavky sú nižšie ako existujúca kapacita. Jednotlivé prípady je potrebné riešiť aby sa zabezpečila plynulosť výroby a tiež aby bol dodržaný termín splnenia zákazky. Obr. 3 Vzťah kapacitných požiadaviek a existujúcej kapacity. 436

6 Súhrn Výroba je denne nútená riešiť problémy súvisiace s dostupnosťou výrobnej kapacity vzhľadom k momentálne zabezpečeným výrobným vstupom pre očakávané výstupy určené pre nasledujúce spracovanie alebo expedovanie. Problematika finálneho kapacitného plánovania výroby umožňuje plánovať prechod výrobkov cez výrobné zariadenia. Umožňuje významne ovplyvniť výrobné náklady a priebežné doby výrobkov určených na expedíciu. Pri zostavovaní finálneho výrobného rozvrhu sa výška výrobných nákladov stáva odrazom nastavenia množstva parametrov, ktoré je potrebné zohľadniť. Optimálne využitie výrobnej kapacity umožňuje zvýšiť objem výroby, znížiť náklady na jednotku výroby a zvýšiť rentabilitu vloženého kapitálu. Všetky tieto ukazovatele sú v súčasnosti jedným z hlavných kritérií pri výrobe a taktiež rozhodujú o konkurencieschopnosti firmy z hľadiska nákladov ako i kvality výroby. Preto ak firma chce byť konkurencieschopná mala by dbať na sledovanie vyťaženia výrobných kapacít. A podľa toho rozvrhovať výrobu. S tým je spojené plánovanie výroby. Kľúčové slová Výrobná kapacita, výrobná dávka, výrobné náklady, plánovanie, logistika Použitá literatúra [1] KAVAN,M.: Výrobní a provozní management. Praha, Grada Publishing 2002, ISBN [2] KUPKOVIČ, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. SPrint 1996, ISBN [3] LEŠČIŠIN,M.- ŠTERN, J.- DUPAĽ, A.: Manažment výroby. 2002, ISBN [4] LISÝ, J. a kolektív.: Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória, Bratislava, IURA EDITION, 2000, ISBN [5] SIXTA,J.- MAČÁT,V: Logistika - teorie a praxe.cp Books, Brno 2005, ISBN [6] ŠEBO, D.: Logistika ako nástroj manažérskej činnosti, SjF TU v Košiciach, Košice, ISBN [7] TOMEK G. VÁVROVÁ V.: Řízení výroby a nákupu, Praha: GRADA PUBLISHING, ISBN [8] [9] [10] Kontaktná adresa Ing. Slavomila Palková H.M.Transtech spol. s r.o. Volgogradská 13/B Prešov s_palkova@azet.sk 437