ZAČLENENIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV DO GLOBÁLNYCH HODNOTOVÝCH REŤAZCOV: VÝZNAM, POTENCIÁLNE PRÍNOSY, PROBLÉMY

Transcription

1 ZAČLENENIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV DO GLOBÁLNYCH HODNOTOVÝCH REŤAZCOV: VÝZNAM, POTENCIÁLNE PRÍNOSY, PROBLÉMY INTEGRATING SMEs INTO GLOBAL VALUE CHAINS: ROLE, POTENTIAL BENEFITS,PROBLEMS MONIKA ŠESTÁKOVÁ, VŠM/CU Bratislava Abstrakt Malé a stredné podniky (MSP) môžu prispieť k ekonomickému rastu a zvýšeniu konkurencieschopnosti ekonomiky nielen priamo, samy osebe, ale aj prostredníctvom integrovania do sietí podnikov a najmä globálnych hodnotových reťazcov (GVC), koordinovaných transnacionálnymi korporáciami. Význam tejto formy medzinárodnej deľby práce sa významne zvýšil v posledných dvoch desaťročiach, pričom môže výrazne ovplyvniť ekonomickú pozíciu a konkurencieschopnosť národných ekonomík. Príspevok najprv stručne vysvetlí, čo sú GVC a aké najnovšie tendencie sa tu prejavujú, ukáže, aké formy začlenenia podnikov do týchto reťazcov sú najvýhodnejšie tak pre zúčastnené firmy, ako aj pre národné ekonomiky, aké sú tu riziká (súvisiace najmä s deľbou práce založenou len na komparatívnej výhode lacnej práce). Naznačuje tiež, čo môže štát urobiť na zvýšenie efektívnosti a kvality tohto začlenenia (osobitne pokiaľ ide o malé a stredné podniky). Príspevok bude vychádzať hlavne zo zahraničných skúseností, no využijú sa aj poznatky o začlenení slovenských podnikov do GVC a globálnych dodávateľských sietí, najmä v automobilovom priemysle. Kľúčové slová Globálne hodnotové reťazce (GVC), malé a stredné podniky (MSP), formy štátnej podpory efektívneho začlenenia do GVC, prínosy a potenciálne problémy pre podniky a národnú ekonomiku. Abstract Small and medium-sized enterprises (SMEs) can contribute to economic growth and improving competitiveness of the national economy not only directly, by their independent activities, but also by means of their integrating into networks of enterprises, mainly into global value chains (GVC) that are usually controlled by transnational companies. The importance of the mentioned form of the international division of labor has increased substantially during the last two decades.. Integration into the GVC can have a significant impact on the economic position and competitiveness of national economies. Present paper at first briefly explains the meaning of GVCs and recent tendencies in their development.the most desirable directions of integrating SMEs into GVCs are shown and basic factors influencing the shape of this integration are mentioned. Potential drawbacks of integration based just on cheap labor cost are mentioned as well. The form of integrating local companies into GVCs depends primarily on TNCs global strategy. However, government can create favorable environment motivating foreign investors to implement such integrating of local companies that makes possible their upgrading and improving innovation capability.the benefits and some problems of global network of supplier companies are illustrated on the case of automotive suppliers network in Slovakia.. Key words Global value chain (GVC), small and medium-sized enterprises (SMEs), government support of efficient integration of SMEs into GVCs, benefits and potential problems of SMEs integrating into GVCs 1 Úvod význam globálnych hodnotových reťazcov v súčasnej etape globalizácie Ekonomická globalizácia je dlhodobý a dynamický proces, ktorý prechádza rozličnými výkyvmi, mení sa jeho charakter i formy, no z dlhodobého hľadiska sa prehlbuje vzájomná závislosť medzi jednotlivými krajinami a ekonomikami. Jednou z kľúčových foriem súčasnej globalizácie vo svetovom hospodárstve je formovanie, rozvíjanie a prípadne aj reštrukturalizácia globálnych hodnotových reťazcov, ktoré prekračujú hranice národných ekonomík a často aj celých regiónov. Dnes je už ťažké definovať určité odvetvie priemyslu alebo služieb iba v národnom rámci, čo si vynucuje nové prístupy k meraniu týchto aktivít a ich prínosu k meraniu skutočnej pridanej hodnoty v zahraničnom obchode (Sturgeon, 2013), k hľadaniu účinných foriem štátnej regulácie ap. 139

2 Hodnotenie a účinnejšie meranie rozsahu a efektov GVC v národno-štátnom i regionálnom rozsahu sa stalo predmetom záujmu rozličných medzinárodných inštitúcií (OECD 2011, UNCTAD 2013) a osobitne dôležitú úlohu zohráva v Európskej únii. Významnú úlohu v pokrízovej adaptačnej stratégii TNK zohráva často radikálna prestavba globálnych hodnotových reťazcov. Globálny hodnotový reťazec (GVC) sa ako forma vnútrokoncernovej medzinárodnej deľby práce v TNK využíva už dávnejšie. Možno ho definovať ako fragmentovaný hodnototvorný proces, kde jednotlivé aktivity (stupne) sú rozptýlené v medzinárodnom meradle a celý proces koordinovaný vedúcou firmou. Využívajú sa najmä v priemysle a pre TNK sú dôležitou formou zvyšovania globálnej konkurencieschopnosti. Na rozdiel od predchádzajúcich foriem medzinárodnej alokácie rozličných aspektov a fáz výroby, sa v súčasnosti kontakt medzi jednotlivými článkami hodnototvorného reťaca uskutočňuje intenzívnejšie, na každodennej báze, vzájomné prepojenie je tesnejšie. Moderné informačné technológie boli faktorom, ktorý umožnil takýto vývoj medzinárodnej deľby práce (Baldwin 2011). Na druhej strane ale GVC nemusia byť založené na vlastníckej kontrole a priamych zahraničných investíciách (UNCTAD, 2011). V súvislosti s rozvojom GVC sa mení aj charakter zapojenia jednotlivých krajín do medzinárodnej deľby práce, uskutočňovanej transnacionálnymi korporáciami. Kým predtým sa zahraničné investície viac spájali so životným cyklom výrobkov (Vernon, 1966) a do menej rozvinutých krajín sa umiestňovali skôr výrobky, ktoré už boli zastarané vo vyspelých krajinách, dnes sa v podstate formujú globálne výrobné systémy a trhy, kde sa aj výrobcovia z menej rozvinutých krajín môžu špecializovať na určité aspekty alebo štádia vo výrobe moderných, špičkových produktov. To vytvára nové možnosti pre podniky z rozličných krajín (nielen relatívne veľké, ale niekedy aj stredné prípadne malé podniky), ak dokážu využiť šancu a efektívne sa zapojiť do týchto hodnotových reťazcov. Nové príležitosti vznikajú aj v súvislosti so súčasnou prestavbou GVC. Globálna kríza prinútila TNK prebudovávať svoje doterajšie globálne reťazce tak, aby sa jednotlivé aktivity uskutočňovali na miestach, ktoré sú najvýhodnejšie z hľadiska nákladov i prístupu k trhom. Rozsah GVC sa v rámci adaptačnej stratégie TNK ešte zvýšil a rozšírili sa jeho formy. V zásade tu ide o dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré môžu mať tesnejšie i voľnejšie formy. Môžu sa týkať nielen dodávok v oblasti výroby, ale aj outsourcingu v oblasti služieb (Naylin, 2008), najmä v logistike, informačných technológiách (Jensen and Petersen, 2013) ap. Zaujímavým impulzom pre rozvoj globálnych dodávateľských sietí boli aj veľké obchodné reťazce, ktoré využívajú dodávateľov z rozličných krajín. Pri analýze jednotlivých hodnotových reťazcov a ich vplyvu na ekonomiku možno hovoriť o hĺbke a šírke týchto reťazcov. Hĺbka hodnotového reťazca znamená, na koľko štádií je hodnototvorný proces členený. Šírka hodnotového reťazca ukazuje, v akom rozsahu sú aktivity príslušnej korporácie rozptýlené, prípadne z hľadiska konkrétnej hostiteľskej krajiny, koľko domácich dodávateľov a subdodávateľov je do príslušného procesu zapojených. Krajina môže byť vo vyššom stupni hodnotového reťazca, ak sa nachádza na pozícii blízkej k počiatočným fázam hodnototvotného procesu. Napríklad, ak sa v nej uskutočňuje výskum a vývoj. Alebo môže byť na nižšom stupni, ak je jej pozícia v GVC blízka k fáze konečnej distribúcie, k zákazníkovi, Materiály OECD, UNCTADu i Európakej únie poukazujú na to, že vo vyspelých krajinách (a v rámci EÚ v starších členských štátoch) sú sústredené predovšetkým vyššie fázy hodnotového reťazca (samozrejme, uskutočňujú sa tam aj nižšie fázy) a do menej rozvinutých krajín, vrátane nových členských štátov EÚ, sa presúvajú najmä nižšie fázy v hodnototvornom reťazci. Závisí to, pravda, od konkrétnych podmienok v odvetví a v príslušnej krajine, neplatí to absolútne. Rozvoj globálnych hodnotových reťazcov je faktom, ktorý musia brať do úvahy všetky štáty. Skôr či neskôr sa podniky rozličných krajín zapoja do týchto reťazcov (ak o to bude mať záujem koordinátor reťazca alebo ak si podnik sám vyhľadá šance zapojenia). Ide ale o to, ako efektívne je toto začlenenie a aký je jeho národohospodársky prínos. Tu vznikajú nové nároky na politiku štátu. 2 Prečo je pre malé a stredné podniky dôležité začlenenie do globálnych hodnotových reťazcov Jednou z príčin ekonomického i technologického zaostávania malých a stredných podnikov je ich izolovanosť od kľúčových trendov v globálnom ekonomickom rozvoji, nedostatočná znalosť trhov a metód, ako na ne úspešne preniknúť, nedostatočná schopnosť porozumieť celkovej dynamike zmien na trhoch i v technickom rozvoji v súčasných podmienkach, neschopnosť strategicky využiť vhodné príležitosti. (Caspari,2003). Iste existujú aj príklady malých a stredných podnikov, ktoré vlastnými silami dokázali úspešne preniknúť na globálne trhy. No väčšinou nedostatok finančných zdrojov, nedostatočné skúsenosti v medzinárodnej konkurencii, nedostatok moderného manažérskeho know-how a predovšetkým absencia pohľadu globálnych hráčov, im prekáža úspešne sa presadiť v globálnej konkurencii. Začlenenie malých a stredných podnikov do globálnych hodnotových reťazcov, vertikálne koordinovaných transnacionálnymi korporáciami ako globálnymi hráčmi, môže byť jednou z ciest, ako riešiť tieto problémy. Malé a stredné podniky získajú výrobný program, ktorý je súčasťou globálneho výrobného procesu, výrobou rozličných súčiastok, komponentov, dielcov ap.,prípadne aj poskytovaním rozličných služieb 140

3 prispievajú k outputu, ktorý je akceptovaný trhom, získavajú prístup na nové trhy, vytvárajú pridanú hodnotu a prispievajú aj k zlepšeniu kľúčových makroekonomických ukazovateľov domácej ekonomiky, predovšetkým tvorbou pracovných miest, príspevkom k regionálnemu rozvoju ap. Zároveň si v spolupráci s vedúcou korporáciou v reťazci osvojujú moderné metódy manažmentu, získavajú prístup k moderným informačným technológiám, stáva sa pre ne nevyhnutnosťou rešpektovať medzinárodné štandardy kvality a celkove dochádza k modernizácii a zvýšeniu produktivity v lokálnych podnikoch No prakticky od začiatku uplatňovania tejto formy zapojenia MSP do medzinárodnej deľby práce sa objavovali aj kritické postoje. Poukazovalo sa predovšetkým na to, že do malých a stredných podnikov sa umiestňujú aktivity náročné na menej kvalifikovanú prácu, využíva sa výhoda nízkych miezd ako formy znižovania nákladov, kým výskum a aktivity s vysokou pridanou hodnotou sa sústreďujú v materskej krajine korporácie. Takáto forma deľby práce podľa kritikov nevedie k výraznému prekonaniu technologického zaostávania, prehlbuje závislosť(technologickú i v iných smeroch) od vedúcej firmy v reťazci (Caspari 2003), nevedie k budovaniu a rozvíjaniu domáceho inovačného systému v hostiteľskej krajine. Navyše počas globálnej krízy sa ukázalo, že mnohé korporácie, ktoré sú na čele takýchto reťazcov, presúvali na dodávateľov riziko spojené s poklesom dopytu a výroby, neobnovovali zmluvy s dodávateľmi a tí sa často ocitli v insolventnosti. Podobný účinok mal aj tlak veľkoobchodných reťazcov na lokálnych dodávateľov, ktorých nútili znižovať ceny až pod úroveň výrobných nákladov. Na druhej strane ale hneď po oživení výroby (u nás napr. v automobilovom priemysle) sa zmluvy s dodávateľmi obnovili, mnohé menšie a najmä stredné podniky získali výrobný program zodpovedajúci zmenám na trhu a mohli pomerne pružne reagovať na novú situáciu., no ešte sa zvyšovali nároky na kvalitu, presnosť dodávok a ich prispôsobenie meniacim sa požiadavkám odberateľov a zintenzívnel aj tlak na znižovanie nákladov. Kritici i zástancovia začlenenia lokálnych podnikov do GVC mali zrejme v mnohom pravdu. Objavujú sa mnohé problémy (najmä z krátkodobého hľadiska), no vďaka najnovšiemu rozvoju moderných informačných technológií, ale aj v dôsledku intenzívneho konkurenčného tlaku, ktorému sú vystavení aj veľkí výrobcovia (známe značky) a ktorý ich núti k efektívnemu a rýchlemu zavádzaniu inovácií a hľadaniu podnetov pre inovácie kdekoľvek vo svete, sa vytvárajú aj nové šance pre menšie podniky, ktoré sa môžu mnohému naučiť v globálnej sieti a využiť svoje (niekedy novo vznikajúce) komparatívne výhody na získanie výhodnejšej pozície v globálnych hodnotových reťazcoch. To môže mať pozitívny vplyv na dlhodobú prosperitu podniku. Vo svete už existuje mnoho príkladov využitia týchto pozitívnych efektov začlenenia do GVC. Možno spomenúť predovšetkým krajiny juhovýchodnej Ázie (Kawakani and Sturgeon, 2011), z vyspelých štátov najmä Írsko a Kanadu(Canadian Trade Commision, 2010) a Taliansko (aj keď v Taliansku sa pri analýzach odhalili aj viaceré negatívne efekty tohto začlenenia Caspari, 2003). Aký efekt začlenenia do GVC prevládne, to závisí od konkrétnych podmienok v krajine - predovšetkým od vzdelávacej, príp. výskumnej infraštruktúry, od celkového podnikateľského prostredia, ale aj od konkrétnej formy GVC (USITIC, 2010), medziiným aj od kompetencií jednotlivých firiem v GVC, ich možnosti uskutočňovať aj výskum a vývoj ap. V zásade existujú dve cesty, ako sa môžu MSP integrovať do GVC. Jedna cesta je orientovaná na nižšie štádiá v hodnotovom reťazci a prináša so sebou mnohé negatívne dôsledky, ktoré uvádzajú kritici GVC. No existuje aj cesta orientovaná na vyššie štádiá v hodnototvornom reťazci, ktorá umožňuje prekonať začarovaný kruh zaostávania. Je to cesta inovácií a postupného zdokonaľovania. Kľúčovým predpokladom na to, aby sa podnik mohol dostať na túto druhú cestu, je jeho schopnosť učiť sa, adaptabililita a v neposlednom rade aj informácie o dostupných príležitostiach. Samo začlenenie podniku do globálneho hodnotového reťazca ešte nie je zárukou úspechu. Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje prínosy začlenenia do GVC pre konkrétne podniky, je spôsob riadenia (kontroly) tohto reťazca vedúcou firmou (odberateľom) do akej miery odberateľ presne definuje produkt a technológiu alebo či, v obave pred rizikom zlyhania dodávateľského reťazca a v záujme väčšej pružnosti v reakcii na potreby trhu, má záujem na tom, aby dodávatelia sami navrhovali zlepšenia, zvyšovali svoju inovačnú výkonnosť. Spôsob kontroly do značnej miery závisí od charakteru produktu a odvetvia. Pri výrobe štandardných výrobkov a orientácii predovšetkým na lacnú pracovnú silu, býva stupeň kontroly vyšší (striktná vertikálna kontrola) a neostáva veľký priestor pre samostatnú iniciatívu nižších článkov v reťazci. V technologicky náročnejších a znalostne intenzívnych odvetviach sa odberateľ spolieha na špecializovaných a spoľahlivých dodávateľov a má záujem na tom, aby aj sami navrhovali zlepšenia. Dôležitú úlohu zohrávajú štandardy kvality a know-how. Vedúca firma v reťazci môže skôr využívať väzby založené na spolupráci s dodávateľmi a môže podporovať inovačné procesy v dodávateľských firmách. Pravda, takto chápanými kooperačnými partnermi bývajú často firmy pochádzajúce z materskej krajiny zahraničného investora, tradiční a overení dodávatelia, ktorí svojou veľkosťou prekračujú hranice MSP. Lokálne MSP, aj keď disponujú potrebnými kompetenciami, majú menšie šance presadiť sa ako dodávatelia prvého ťahu. 141

4 Pravda, existuje možnosť tzv. funkčného rastu, keď firma nachádzajúca sa dosiaľ na nižšom stupni hodnotového reťazca, s obmedzenou právomocou, si zlepší svoju pozíciu (napríklad na základe doteraz dosiahnutých výsledkov v oblasti kvality, produktivity ap.), získa väčšiu právomoc v oblasti vývoja, marketingu, prípadne v iných funkciách. V krajnom prípade, ak sa jej to nepodarí v pôvodnom GVC, prejde do iného reťazca, kde má lepšie podmienky pre rast. (Caspari, 2003). To by však mohlo viesť k posilneniu konkurencie a firmy kontrolujúce pôvodný GVC na tom nemajú záujem. Rastúci význam nehmotných aktív (znalosti a zručnosti ľudí, skúsenosti v oblasti marketingu, kompetentnosť v oblasti výskumu a vývoja ap.) v podmienkach znalostnej ekonomiky vytvára aj možnosť pre vzostupný pohyb MSP v rámci hodnotového reťazca. Dôležité tu sú však nielen kompetentnosť a skúsenosti lokálnych podnikov, ale aj to, aby vedúce firmy v reťazcoch o nich vedeli a mali záujem ich využívať. A samozrejme dôležité sú aj finančné zdroje, potrebné na to, aby sa potenciálne prednosti lokálnych MSP mohli rozvíjať a v praxi realizovať. Pri vytváraní týchto podmienok môže zohrať významnú úlohu štát a iné inštitúcie. Pomôcť môže aj vytváranie horizontálnych klastrov medzi lokálnymi podnikmi. 3 Dodávateľský sektor v automobilovom priemysle SR (a jeho začlenenie do GVC) Automobilový priemysel je kľúčovým priemyselným odvetvím a hlavným.motorom hospodárskeho rastu SR v posledných rokoch. Slovensko vyrába najväčší počet automobilov na obyvateľa na svete. V R sa na 1000 obyvateľov vyrobilo 119 automobilov, čo je viac ako celková ročná produkcia automobilov v Taliansku a polovica ročnej produkcie vo Veľkej Británii (SARIO, 2013). Automobilky pritom plánujú ďalší rast výroby. Zároveň je automobilový priemysel odvetvím, kde sa už od 1990-tych rokov významne využíva medzinárodná deľba práce formou GVC ( Sturgeon and Van Biesebroeck, 2011) a v reakcii na globálnu recesiu nastali závažné zmeny aj v intenzite a architektúre týchto reťazcov. Rástol aj počet pracovných miest v tomto odvetví. Kým v r pracovalo v odvetví zamestnancov, v r to bolo zamestnancov (SARIO, 2013, s3). Zamestnanosť v odvetví však nerástla rovnomerne s rastom výroby, zavádzali sa kapitálovo a aj znalostne náročnejšie technológie. Súčasťou automobilového priemyslu nie sú len tri veľké automobilky, ale aj rozsiahla a kvalitná sieť dodávateľov, ktorí sú jednak vertikálne zapojení do globálnych hodnotových reťazcov (často aj do reťazcov viacerých odberateľov) a zároveň tvoria aj (viac či menej intenzívne prepojené) horizontálne klastre. Podľa údajov Združenia pre automobilový priemysel (ZAP SR 2011) pôsobí v SR 274 dodávateľských závodov pre automobilový priemysel, z toho je až 202 umiestnených v západnej časti krajiny najmä pozdĺž diaľnice D1 z Bratislavy do Žiliny a rýchlostnej cesty R1 z Trnavy do Banskej Bystrice. Medzi nimi sú veľké a známe firmy pod zahraničnou kontrolou( Continental, Johnson Controls, INA, Mobis, Magneti Marelli, Getrag Ford, Valeo, ZF, ArvinMeritor, Visteon, Faurecia, Lear, atď). ako dodávatelia prvého ťahu, a to nielen pre automobilky pôsobiace na Slovensku. Dodávatelia 1. ťahu sú tzv. systémoví dodávatelia, ktorí majú na Slovensku nielen etablovanú vlastnú výrobu a montáž, ale aj lokálne JIT kapacity a niekedy aj vlastné inžinierske a vývojové centrá. Aj dodávatelia 2. ťahu sú často väčšie zahraničím kontrolované firmy, ktoré majú vlastnú výrobu a montáž, JIT kapacity a niekedy aj vlastný etablovaný vývoj. Do tejto skupiny patrí napr. HBPO, Brose. Najpočetnejšou skupinou sú dodávatelia nižších rádov, ktorí dodávajú komponenty, dielce, nespracovaný materiál napr. kovové časti, plasty, hliníkové časti, textílie ap. Aj v tejto skupine je veľa zahraničím kontrolovaných firiem, no uplatňujú sa aj domáci dodávatelia. Graficky štruktúru dodávateľov znázorňuje nasledujúci obrázok 142

5 Zdroj: Sario, 2013 Obrázok 1 Spoločnosť PWC v spolupráci so Združením pre automobilový priemysel v SR uskutočnili v r prieskum medzi dodávateľskými firmami v automobilovom priemysle na Slovensku. (PWC and AIA SR, 2013).Cieľom prieskumu bolo zistiť, aké sú perspektívy týchto firiem v SR. Respondentmi v prieskume boli 180 vrcholoví manažéri dodávateľských firiem pre automobilový priemysel. Z odpovedí bolo vidieť, že pocítili negatívny dopad globálnej krízy. Pri hlbšej analýze sa však zistilo, že práve firmy v automobilovom priemysle patrili k tej skupine podnikov na Slovensku, ktoré v r zaznamenali pozitívne trendy. Pozitívne výsledky dodávateľských firiem súviseli s väčším objemom výroby v odberateľských automobilkách. V situácii, keď automobilová výroba v Európe poklesla o 9%,, na Slovensku sa v r výroba zvýšila o 40%. Západoeurópsky trh, najmä nemecký, predstavuje pre automobilových výrobcov v SR najdôležitejší exportný trh napriek krízovým procesom v Eurozóne a niektorým legislatívnym zmenám, ktoré nepriaznivo ovplyvnili automobilový priemysel. Perspektívou pre export automobilov môže byť ruský a čínsky trh. V reakcii na krízu a v snahe znížiť náklady európski výrobcovia automobilov presúvali kapacity do krajín strednej a východnej Európy. Silnou stránkou Slovenska z hľadiska automobilového priemyslu podľa tejto správy je: - Prítomnosť troch veľkých automobiliek v krajine; - Nové modely áut, nedávno zavedené do výroby, sa tešia vysokému dopytu; - Vysoká produktivita práce a kvalita výroby. No existujú aj riziká: - Rozhodovanie o investíciách do výskumu a vývoja a o pláne výroby sa uskutočňujú v zahraničí; - Hrozí možnosť relokácie nových kapacít do Ruska; - Výhody nízkych nákladov sa môžu vyčerpať; - Prejavuje sa nedostatok kvalifikovaných pracovných síl v niektorých profesiách. Z respondentov v uvedenom prieskume tvorili 74% podniky v zahraničnom vlastníctve, zvyšok boli slovenské podniky, ktoré možno väčšinou zahrnúť do kategórie stredných podnikov. Polovicu z podnikov v prieskume tvorili podniky založené pred viac ako 10 rokmi, druhá polovica bola založená neskôr. Približne 70% respondentov dodáva komponenty jednej alebo viacerým z automobiliek na Slovensku. 80 % komponentov je určených pre autá predávané na západoeurópskom trhu alebo v krajinách strednej a východnej Európy. Asi 20% respondentov vyváža komponenty aj do severnej a južnej Ameriky. Približne dve tretiny respondentov vyhlásili, že rok 2012 bol pre nich výrazne lepší ako predchádzajúci rok, No zároveň 29% spoločností zaznamenalo zhoršenie finančnej situácie, Všetky podniky sa snažili znižovať náklady, no väčšinou išlo o zníženie materiálových nákladov, nákladov na energiu a administratívnych výdavkov. Zníženie výdavkov na mzdy uviedlo len 8% respondentov. 143

6 Pokiaľ ide o vývoj zamestnanosti, tá väčšinou nerástla úmerne rastu výroby. Väčšina podnikov, ktoré zvýšili tržby o viac než 10%, zvýšila zamestnanosť len o 5-10%. Za svoju základnú komparatívnu výhodu pokladali respondenti najmä nefinančné faktory kvalitu produkcie, kvalifikovanú pracovnú silu a dlhodobé dodávateľské vzťahy, Najmä posledný zo spomínaných faktorov súvisí so začlenením do GVC. Väčšina respondentov pokladala inovácie za kľúčový faktor úspechu v budúcnosti, no iba 23% z nich uviedlo inovácie ako svoju súčasnú konkurenčnú výhodu. Respondenti uviedli tri hlavné oblasti zmien v podnikateľskom prostredí, ktoré by pomohli automobilovému priemyslu (i celej ekonomike): rozvoj vzdelávacieho systému, rozvoj infraštruktúry a zmeny v legislatíve. Správa PWC a ZAP SR sa osobitne zaoberá otázkami výskumu a vývoja, ktoré sú dôležité z hľadiska ďalších perspektív automobilového priemyslu na Slovensku a zvýšenia inovačnej výkonnosti. Upozorňuje na to, že investori by mali na Slovensku zvýšiť aj aktivity v oblasti výskumu a vývoja. Výdavky štátu ma výskum a vývoj a vzdelávací systém by sa taktiež mali zvýšiť a orientovať viac v súlade s potrebami podnikateľskej sféry. Z analyzovaného súboru dodávateľov asi 26% uskutočňuje na Slovensku aj nejaké výskumno-vývojové aktivity. Väčšina respondentov sa opiera iba o výsledky výskumu a vývoja uskutočňovaného vedúcou firmou v reťazci (alebo niekde inde v reťazci mimo Slovenska). Iba 2% respondentov uvažujú o vytvorení výskumno-vývojového centra na Slovensku. Približne tretina respondentov má už (aj keď veľmi ohraničené) vzťahy spolupráce s vysokými školami. Väčšinou ide o tréning študentov, orientovaný na ich prípravu na prácu v podniku, Spolupráca v oblasti výskumu, vývoja a inovácií je zriedkavým javom. Takmer 50% spoločností nemá ani nijaký program, ako by sa spolupráca s vysokými školami mohla uskutočňovať. Aj keď celkové perspektívy automobilového priemyslu, vrátane siete dodávateľov, vyzerajú optimisticky, z uvedených faktov vyplýva aj celý rad problémov, ktoré by bolo treba riešiť. Pojem globálny hodnotový reťazec sa síce v prieskume explicitne nespomína, nedefinuje sa pozícia jednotlivých dodávateľov v týchto reťazcoch (a ani to na danej úrovni nebolo možné), no z celkového kontextu je zrejmé, že integrovanie do takéhoto komplexu existuje a je dôležitým faktorom stability pozície jednotlivých dodávateľov. Je taktiež zrejme, že slovenskí dodávatelia (časť celkového systému dodávateľov) sú na nižších stupňoch v hodnotovom reťazci, aj keď vo viacerých prípadoch došlo k ich pozitívnemu posunu. Alokácia výskumno-vývojových aktivít na Slovensku je stále nízka. Zrejme dôležitú úlohu pri podpore pozitívneho začlenenia MSP do medzinárodnej deľby práce musia zohrať opatrenia štátu a rozličných verejných inštitúcií. Práve týmito otázkami sa budeme zaoberať v nasledujúcej časti. 4 Čo môže urobiť štát na podporu efektívneho a pre národnú ekonomiku výhodnejšieho začlenenia MSP do GVC Štát môže predovšetkým politikou v oblasti vzdelávania, podpory výskumu a spolupráce univerzít (výskumných inštitúcií) s podnikovou sférou vytvárať podmienky na to, aby zahraniční investori mohli a mali záujem prenášať do príslušnej krajiny aj aktivity s vyššou pridanou hodnotou. K motivácii zahraničných investorov na takejto orientácii deľby práce môžu prispieť aj niektoré fiškálne stimuly. To platí všeobecne pre zapájanie lokálnych podnikov do GVC. V praxi ide väčšinou o stredne veľké podniky, prípadne aj väčšie podniky, ktoré ešte nie sú zapojené do GVC. Malé podniky si vyžadujú väčšiu pozornosť najmä z hľadiska informačnej pomoci (aby o nich zahraniční investori vedeli a aby ony samy vedeli o možnostiach, ktoré im zapojenie do GVC ponúka a prípadne aj o nárokoch na štandardy kvality a o iných normách, ktoré si takéto zapojenie vyžiada). Kľúčovou pre malé podniky by bola aj podpora v oblasti financovania aktivít, ktoré sú spojené so začlenením do GVC. Týmito otázkami sa zaoberali medzinárodné inštitúcie na rozličných fórach a v podstate základné a stále platné odporúčania boli systematicky zhrnuté na konferencii v Tokiu (OECD 2007). Pozornosť sa venovala najmä formám podpory MSP v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách, platí to však väčšinou aj pre nové členské štáty EÚ. V nasledujúcom texte sa pokúsime zosumarizovať v bodoch hlavné odporúčania, ako by štáty mohli postupovať pri podpore začlenenia MSP do GVC a. Informačná pomoc - poskytovať informácie o trhových príležitostiach pre subkontraktorov a potenciálnych zahraničných partnerov (napr. formou rozličných správ, databáz, výstav, veľtrhov, prípadne aj organizovať burzy príležitostí pre potenciálnych partnerov); - informačne podporovať expanziu domácich MSP do zahraničia; - vhodnými nástrojmi podporovať šírenie informácií medzi rozličnými článkami v rámci GVC, prípadne motivovať zahraničných investorov, aby o svojich zámeroch (pokiaľ to pripúšťa alebo dokonca vyžaduje ich globálna stratégia ) informovali lokálne podniky. b. Podporovať formovanie sietí podnikov, príp. klastrov v rámci lokálnaj ekonomiky - podporovať formovanie rozličných zoskupení lokálnych podnikov, prípadne vytváranie konzorcií na realizáciu niektorých aktivít; 144

7 - podporovať spoluprácu univerzít a výskumných inštitúcií s podnikmi a prípadne zapájanie týchto inštitúcií do rozličných zoskupení; - poskytovať MSP aj určité školenie v tom, ako majú postupovať pri výbere partnerov pre spoluprácu. c. Podporovať inovačnú kapacitu MSP V tomto smere je dôležitá celková podpora rozvoja národného inovačného systému, no niektoré otázky vystupujú do popredia špeciálne vo vzťahu k MSP : - Organizovať rozličné programy tréningu, školení a služieb pre MSP, ktoré by zvyšovali ich inovačnú schopnosť; - Podporovať rozvoj logistických centier, ktoré by prispievali aj k šíreniu moderných technológií a manažmentu dodávateľských reťazcov; - Podporovať partnerstvá MSP so zahraničnými organizáciami ako formu transferu nových technológií, know-how a manažérskych zručností; - Zabezpečovať rozvoj národných informačno-komunikačných systémov; - Zlepšiť informovanosť MSP o ich právach a možnostiach v oblasti ochrany práv intelektuálneho vlastníctva; - Podporovať spoluprácu MSP s vysokými školami a výskumnými centrami. d. Podpora implementácie štandardov kvality - Organizovať rozličné školenia pre MSP v uvedenej oblasti; - Pri vyjednávaní so zahraničnými investormi prihliadať na to, aby prijali harmonizované štandardy kvality; - Podporovať, aby MSP v cezhraničnom regióne mohli získavať certifikáty kvality aj ako skupina. Tieto opatrenia môžu prispieť k zvýšeniu atraktívnosti lokálneho sektora MSP pre zahraničných investorov a do určitej miery aj k tomu, aby sa lokálne podniky dostali aj na vyššie stupne v hodnotovom reťazci. Prihliadať na tieto veci, samozrejme, možno aj pri rozhodovaní o investičných stimuloch. V tejto súvislosti vystupuje aj otázka, či by sa pridelenie investičného stimulu originálnemu výrobcovi (zahraničnému investorovi odberateľovi) nemalo prenášať aj na lokálnych subkontraktorov. Problémom však je, že subkontraktorov je veľa, nie všetci investičnú pomoc naozaj potrebujú a možnosti štátneho rozpočtu sú veľmi ohraničené. Otvorenou stále ostáva otázka, ako zabezpečiť financovanie tých nárokov, ktoré pre MSP prináša ich zapojenie do GVC. Požadované finančné zdroje nie sú nízke. Azda by sa v tejto súvislosti mali viac využívať eurofondy. Treba si však zároveň uvedomiť, že menšie podniky, ktoré budú mať dlhodobý a perspektívny kontraktačný vzťah s veľkou firmou, ľahšie získajú aj bankové úvery. Literatúra BALDWIN, R Trade and Industrialisation after Globalisation s 2nd Unbundling: How Building and Joining a Supply Chain are Different and Why it Matters. National Bureau Of Economic Research, Working Paper 17716, Cambridge, MA, December. Dostupné na: CASPARI, C Participation in Global Value Chains as a Vehicle for SME Upgrading: A Literature Review. SEED Working paper N. 44, International Labor Office, Geneva. The Canadian Trade Commission (2010) Linking into Global Value Chains: A Guide for small and mediumsized enterprises. Dostupné na JENSEN, P. D., PETERSEN, B Global Sourcing of Services: Risk, Process, and Collaborative Architecture. In Global Strategy Journal, 3: KAWAKAMI, M., STURGEON, T. J (eds), The Dynamics of Local Learning in Global Value Chains; Experiences from East Asia. Basingstoke, UK: Palgrave. Macmillan. NAYLIN, O Integrating SMS into Global and Regional Value Chains (Tourism sector). UN ESCAP STURGEON, T. J Global Value Chains and Economic Globalization - Towards a New Measurement Framework. Report to EUROSTAT, May STURGEON, T. J., VAN BIESEBROECK, J Global value chains in the automotive industry: an enhanced role for developing countries?, In International. Journal of Technological Learning, Innovation and Development Vol. 4, Nos. 1/2/3, pp OECD, Enhancing the Role of SMEs in Global Value Chains. Conference in Tokyo 31May-1 June

8 OECD Global Value Chains: Preliminary Evidence and Policy Issues. Directorate for Science, Technology and Industry. Paper presented to the Committee on Industry, Innovation and Entrepreneurship, CIIE meeting, 31 March-1 April PWC and Automotive Industry Association of the SR Automotive Suppliers Survey, Slovakia SARIO Automobilový priemysel. Dostupné na: UNCTAD Non-Equity Modes of International Production and Development. World Investment Geneva, Switzerland. Report UNCTAD Global Value Chains and Development; Investment and Value-added Trade in the Global Economy. World Investment Report Geneva, Switzerland. USITC Small and Medium-Sized Enterprises: Characteristics and Performance. USITC Publication Washington, DC. VERNON, R International Investment and International Trade in the Product Cycle In. Quarterly Journal of Economics. 80: