TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO SEMESTRA ŽENY NA TRHU PRÁCE

Transcription

1 TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO SEMESTRA ŽENY NA TRHU PRÁCE 1. ÚVOD Tento informačný prehľad sa zameriava na zvýšenie účasti žien na trhu práce a zníženie rozdielu v odmeňovaní a zárobkoch. Vo všetkých krajinách EÚ je účasť žien na trhu práce nižšia ako účasť mužov. Zamestnané ženy zvyčajne pracujú menej hodín, v sektoroch s nižšou mzdou a zastávajú nižšie pozície než muži, čo má za následok značný rozdiel v odmeňovaní a zárobkoch žien a mužov. Tieto rozdiely možno do istej miery pripísať hlboko zakoreneným tradičným rodovým rolám, ale aj hospodárskym stimulom. Zvýšenie účasti žien na pracovnej sile, ako aj zvýšenie miery ich zamestnanosti majú kľúčový význam, pokiaľ sa má splniť hlavný cieľ stratégie Európa, ktorým je, aby bolo do roku zamestnaných 7 % populácie vo veku až 6 rokov. Môže to stimulovať hospodársky rast 1, ale aj zmierniť sociálne riziká a riziká v oblasti verejných financií, ktoré súvisia so starnutím populácie. Ďalšie úsilie treba vynaložiť aj na to, aby sa vyriešil problém rodových rozdielov a aby nastal posun smerom k duálnemu modelu, v ktorom môžu byť zárobkovo činnými osobami aj opatrovateľmi tak muži, ako aj ženy. EÚ podporuje väčšiu rodovú rovnosť na trhu práce prostredníctvom kombinácie právnych predpisov, politických usmernení a finančnej podpory. Tento informačný prehľad má takúto štruktúru. V oddiele 2 sa skúmajú výsledky v krajinách EÚ, pokiaľ ide o účasť žien na trhu práce, ako aj rozdiely v odmeňovaní a zárobkoch žien a mužov. V oddiele 3 sa rozoberajú dostupné dôkazy o prípadných politikách, ktoré by mohli účinne riešiť výzvy súvisiace s nízkou účasťou žien na trhu práce a ich osobitnými podmienkami, a skúma sa prístup, ktorý sa v tejto oblasti prijal na úrovni EÚ. V oddiele sa načrtávajú osvedčené politické postupy na zvýšenie účasti žien na trhu práce a zníženie rodovej nerovnosti v krajinách EÚ. Tento informačný prehľad sa zameriava na otázku účasti žien na trhu práce. Ďalšie informácie o rozdieloch v dôchodkoch žien a mužov sa nachádzajú v informačnom prehľade o primeranosti a udržateľnosti dôchodkov. 2. VÝZVY: PREHĽAD VÝSLEDKOV V KRAJINÁCH EÚ 2.1. Zásadný rozdiel v zamestnanosti žien a mužov Ženy vykazujú nižšie miery zamestnanosti a vyššie úrovne práce na kratší pracovný čas Vo všetkých členských štátoch sú miery zamestnanosti žien nižšie ako v prípade mužov, v rámci EÚ však existujú značné rozdiely. 1 Straty na HDP na hlavu, ktoré možno pripísať rodovým rozdielom na trhu práce, sa v Európe odhadujú na 1 % (Cuberes a Teignier- Baqué, 16). strana 1

2 Rozdiely v zamestnanosti (v percentuálnych bodoch) Hlavným ukazovateľom sociálneho porovnávacieho prehľadu týkajúcim sa rodovej rovnosti na trhu práce je rodový rozdiel v zamestnanosti, ktorý v roku 16 v krajinách EÚ28 dosiahol 11, percentuálneho bodu 2, pričom miera zamestnanosti bola 76,8 % v prípade mužov a 6,3 % v prípade žien (graf 1 a Tabuľka 1 v prílohe). Je to tak napriek skutočnosti, že ženy sú čoraz lepšie kvalifikované a dokonca prekonávajú mužov v dosiahnutom stupni vzdelania. V roku 16 malo terciárne alebo vyššie vzdelanie % žien (vo veku od 3 do 3 rokov) v porovnaní s 3 % mužov. Graf 1 Miera zamestnanosti obyvateľov vo veku od do 6 rokov a percentuálny podiel pracovníkov na kratší pracovný čas podľa pohlavia (Ž/M) v roku M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž M Ž EL IT MT HR RO ES PL SK BE BG CY IE EZ 19 HU LU EÚ 28 FR SI PT CZ AT NL FI LV UK EE DK LT DE SE Miera zamestnanosti Percentuálny podiel práce na kratší pracovný čas Zdroj: Eurostat, VZPS. Poznámka: Podiel pracovníkov na kratší pracovný čas na celkovej pracujúcej populácii podľa pohlavia. Krajiny sú zoradené podľa vzostupných hodnôt miery zamestnanosti žien. Graf 2 Rozdiely medzi mierami zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času žien a mužov a mierou zamestnanosti v roku 16 3, 3, 2,, 1, 1,,, LT LV FI BG PT SE SI EE HR CY DK FR SK HU PL ES BE LU RO EÚ 28 IE CZ AT EL UK DE IT NL MT Miera zamestnanosti v ekvivalente plného pracovného času (muži ženy) Rozdiel v miere zamestnanosti (muži ženy) Zdroj: Eurostat, VZPS a Európska komisia, vlastné výpočty. Poznámka: Údaje o ženách a mužoch vo veku 6 2 Pokiaľ sa neuvádza inak, údaje v tomto informačnom prehľade sa týkajú krajín EÚ28. strana 2

3 rokov. Je potrebné poznamenať, že ekvivalenty plného pracovného času sa vypočítavajú podľa pracovného času zamestnanca na plný pracovný čas za celý rok. Niekoľko členských štátov vykazuje mieru zamestnanosti žien na úrovni 6 % alebo nižšej, pričom v nich existujú veľké rozdiely medzi mierami zamestnanosti žien a mužov (Grécko, Taliansko, Malta, Chorvátsko, Španielsko a Rumunsko, pozri Graf 2, Graf 3 a Tabuľka 1 v prílohe). Väčšina z týchto členských štátov čelí aj hrozbe starnutia populácie 3 a má veľký potenciál na zvyšovanie ponuky pracovnej sily, keby sa ženy viac začlenili do pracovnej sily. Veľké rozdiely v mierach zamestnanosti žien a mužov vykazujú aj Malta, Taliansko, Grécko, Rumunsko, Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Írsko a Luxembursko, pričom Malta vykazuje najväčší rozdiel (27,6 percentuálneho bodu alebo dokonca 32,6 percentuálneho bodu, ak sa berú do úvahy miery v ekvivalente plného pracovného času). Okrem toho je v niektorých prípadoch mimoriadne nízka aj miera zamestnanosti starších žien (vo veku až 6 rokov). Rodový rozdiel v práci na kratší pracovný čas je naďalej veľký. Keďže bremeno opatrovateľských povinností na seba zvyčajne berú ženy, častejšie pracujú na kratší pracovný čas. V roku 16 pracovala na kratší pracovný čas jedna tretina (31, %) žien zamestnaných v EÚ, čo je oveľa vyšší podiel ako zodpovedajúci podiel mužov (8,2 %). To má v EÚ za následok rodový rozdiel v mierach ekvivalentov plného pracovného času na úrovni 18 percentuálnych bodov (pozri Graf 2 a Tabuľka 1 v prílohe). Tento rozdiel je mimoriadne veľký v Holandsku (kde viac než 7 % zamestnaných žien 3 Podľa demografických projekcií bude populácia v produktívnom veku klesať vo väčšine členských štátov, a najmä v Litve, Lotyšsku, Bulharsku, na Slovensku, v Grécku, Portugalsku, Poľsku, Estónsku, Rumunsku, Nemecku, Chorvátsku a Maďarsku (pozri správu Európskej komisie o starnutí obyvateľstva, 1) ations/european_economy/1/pdf/ee3_en. pdf. Ako vyplýva z Graf 6 v prílohe, v prípade Malty, Grécka, Slovinska, Chorvátska, Rumunska a Luxemburska je to menej ako 3 %. pracuje na kratší pracovný čas) a na Malte, ale aj v Taliansku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Grécku a Rakúsku (pozri graf 1). V EÚ strávia v platenom zamestnaní muži priemerne o 6 hodín týždenne viac ako ženy (tabuľka 1 v prílohe). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať účasti zraniteľných kategórií žien na trhu práce, ako sú staršie ženy, osamelí rodičia, ženy so zdravotným postihnutím, ženy s migrantským pôvodom a ženy z etnických menšín Nevyvážený podiel žien a mužov na opatrovateľských povinnostiach Viac než % žien, ktoré by mohli byť zamestnané (vo veku 2 až 9 rokov), bolo v roku 16 na Cypre, v Írsku, Španielsku, Estónsku, na Malte a v Spojenom kráľovstve neaktívnych z dôvodu starostlivosti o deti alebo nespôsobilých dospelých (pozri graf 7 v prílohe). Vplyv rodičovstva sa prejavuje na miere zamestnanosti žien s deťmi vo veku do 6 rokov. Miera zamestnanosti žien v EÚ v tejto kategórii je v priemere o 8 percentuálnych bodov nižšia než miera zamestnanosti bezdetných žien (pozri Graf 3). V Maďarsku, Českej republike a na Slovensku je rozdiel viac než 3 percentuálnych bodov, zatiaľ čo v Estónsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a vo Fínsku je väčší než 1 percentuálnych bodov. Aj rodový rozdiel v práci na kratší pracovný čas je kritický v prípade rodičov, keďže na kratší pracovný čas pracuje 38,9 % matiek, ale len,8 % otcov. Podobne môže aj nízka miera zamestnanosti starších žien (vo veku až 6 rokov) vyjadrovať skutočnosť, že ženy sa oveľa častejšie ako muži ujímajú opatrovateľských povinností o starších alebo závislých rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť, a preto častejšie skracujú pracovný čas alebo úplne odídu zo zamestnania. strana 3

4 Vplyv rodičovstva na zamestnanosť (v percentuálnych bodoch) Graf 3 Vplyv rodičovstva na zamestnanosť v roku HU CZ SK EE DE UK FI BG AT FR LV MT EÚ 28 IE RO EZ 19 PL LT NL CY DK BE SE EL ES IT LU SI HR PT Ženy Muži Zdroj: Eurostat, VZPS (lfsi_emp_a) a Európska komisia, vlastné výpočty. Poznámka: údaje o ženách a mužoch vo veku 9 rokov Hospodárske demotivačné faktory, ktoré odrádzajú ženy od práce Ženy môžu čeliť aj hospodárskym demotivačným faktorom, ktoré ich odrádzajú od účasti na trhu práce. Koncepcia daňových systémov a systémov dávok môže ovplyvniť rozhodnutie o účasti na trhu práce a odpracovanom čase. Takéto demotivačné faktory odrádzajúce od práce môžu byť intenzívne najmä v prípade druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti. Z dostupných dôkazov vyplýva, že zvýšenie relatívne okrajovej efektívnej sadzby dane pre druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti má závažný negatívny vplyv účasť žien na trhu práce. Zdaňovanie práce najviac prispieva k pasci neaktivity 6 v Belgicku, Nemecku a Dánsku. Pasca nízkej mzdy 7 je 6 7 Thévenon (13), Christiansen a kol. (16). Pasca neaktivity je implicitná daň z návratu neaktívnych osôb do práce. Meria sa ňou časť dodatočnej hrubej mzdy, ktorá sa zdaňuje, ak neaktívna osoba nastúpi do práce. Pasca nízkej mzdy je miera, v ktorej sa zvyšujú dane a odoberajú dávky v dôsledku zvýšenia zárobku z dôvodu nárastu produktivity práce. Daňové zaťaženie druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti sa považuje za veľmi veľké, ak: 1. je príspevok zdaňovania práce k pasci neaktivity veľmi najvyššia v Belgicku, Nemecku a Rakúsku (pozri Tabuľka 2 v prílohe). Okrem toho vysoké priame náklady na starostlivosť o deti a služby dlhodobej starostlivosti môžu mať za následok ešte väčšie finančnú demotiváciu žien od práce. Týka sa to najmä Írska, Poľska a Holandska, kde náklady súvisiace so starostlivosťou o deti predstavujú viac než % čistého príjmu rodiny v prípade páru so stredným zárobkom (pozri graf 11 v prílohe). V prípade rodín s nízkymi príjmami je situácia ešte horšia. A nakoniec, veľký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov môže ešte viac finančne odradiť ženy od toho, aby pracovali. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je v Európe naďalej veľký (16,3 % v roku 1 v EÚ), pričom osobitne veľký je v Estónsku, Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Spojenom kráľovstve a na Slovensku (pozri graf a Tabuľka 3 v prílohe) 8. Vyjadruje rozdiel medzi mzdou žien a mužov na základe 8 veľký a/alebo 2. je veľmi veľká pasca nízkej mzdy. Ide o neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, pretože sa nezohľadňujú všetky faktory, ktoré majú vplyv na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, napríklad rozdiely vo vzdelaní, skúsenosti na trhu práce, počet odpracovaných hodín, typ práce atď. strana

5 EE SK HU CZ LT DK SI LV HR PL BG FI MT EL SE BE PT RO FR IE ES IT UK LU EÚ 28 AT NL DE CY priemerného rozdielu v hrubej hodinovej Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov predstavuje v sociálnom porovnávacom prehľade sekundárny ukazovateľ rodovej rovnosti. Rôzne potenciálne stimuly rozdielu v odmeňovaní žien a mužov sa líšia veľkosťou aj vplyvom 9. Patria k nim pozorovateľné faktory ako rozdiely v pracovných skúsenostiach v dôsledku opísanej nižšej úrovne zamestnanosti žien. Môže ísť aj o nerovnováhu v type zamestnania (vertikálna segregácia) alebo sektore zamestnanosti (horizontálna segregácia). V prípade EÚ je táto nerovnováha vcelku relatívne vysoká, keďže dosahuje 2,3 % v prípade nerovnováhy v závislosti od povolania a 18,9 % v prípade nerovnováhy v závislosti od sektora 1. mzde všetkých zamestnancov. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov môžu prehlbovať aj iné faktory, napríklad diskriminácia. K rozdielom okrem toho prispieva aj vysoká prevaha práce na kratší pracovný čas medzi pracujúcimi ženami, keďže kratší pracovný čas sa vo väčšine krajín spája s podstatne nižšou hodinovou mzdou. Veľké rozdiely v odmeňovaní žien a mužov neskôr prispievajú v niektorých členských štátoch k veľkým rozdielom v dôchodkoch žien (pozri graf ) z dôvodu nižších príspevkov na dôchodkové zabezpečenie. Platí to najmä pre Rumunsko, Cyprus, Nemecko, Holandsko a Rakúsko (graf ). V dôsledku toho sú ženy v starobe viac vystavené riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia 11. Graf Rozdiely v dôchodkoch žien a mužov; dôchodcovia vo veku 6 79 rokov v roku Zdroj: Eurostat, EU-SILC, údaje za rok 1, okrem IE (1). Údaj za krajiny EÚ28 je odhad. 9 Boll, C., Leppin, J., Rossen, A., Wolf A., Magnitude and impact factors of the gender pay gap in EU countries (Závažnosť a faktory vplyvu rozdielu v odmeňovaní žien a mužov v krajinách EÚ), správa vypracovaná pre Európsku komisiu, 1 Eurostat (1). Nerovnováhy medzi ženami a mužmi v povolaniach/sektoroch sa vypočítavajú ako priemer vnútroštátneho podielu žien a mužov na zamestnanosti uplatneného na každé povolanie/sektor. Zo súčtu rozdielov sa vypočítava celková nerovnováha medzi mužmi a ženami vyjadrená ako pomer celkovej zamestnanosti (klasifikácia ISCO/klasifikácia NACE). 11 Podrobnejšia analýza príčin rozdielu v dôchodkoch žien a mužov sa nachádza v tematickom informačnom prehľade európskeho semestra o dôchodkoch. strana

6 3. POLITICKÉ NÁSTROJE NA RIEŠENIE PROBLÉMU NEDOSTATOČNÉHO ZASTÚPENIA ŽIEN NA TRHU PRÁCE Na riešenie výziev v oblasti nízkej účasti žien na trhu práce je určených množstvo politických nástrojov. Patria k nim napríklad politiky v oblasti dosahovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako sú dobre navrhnuté, rodovo vyvážené dovolenky z rodinných dôvodov, pružnejšie formy organizácie práce a služby formálnej starostlivosti, ako aj politiky na obmedzovanie hospodárskych demotivačných faktorov, ktoré odrádzajú ženy od práce Politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zamerané na riešenie problému nevyváženého podielu opatrovateľských povinností Rodovo vyvážené dovolenky z rodinných dôvodov Poskytovanie platenej dovolenky z rodinných dôvodov zvyčajne zvyšuje účasť žien na trhu práce, pretože im umožňuje: zosúladenie súkromného a pracovného života, výber voľna, keď sa potrebujú postarať o malé dieťa, posilnenie väzieb na trh práce. Z dôkazov vyplýva aj to, že pokiaľ sú tehotné pracovníčky alebo pracovníčky vracajúce sa z dovolenky účinne chránené pred tým, aby boli prepustené, môže to zohrávať významnú úlohu pri udržaní žien na trhu práce. Na druhej strane sa však ukázalo, že príliš dlhé dovolenky majú škodlivý vplyv na kariéru žien, pretože je pre ne ťažšie vrátiť sa do zamestnania Význam pojmu príliš dlhá dovolenka je predmetom akademických debát. OECD varuje pred dovolenkami dlhšími ako dva roky z dôvodu zhoršovania zručností a dlhých prerušení kariéry, ktoré môžu mať za následok ťažší návrat do zamestnania. OECD, Closing the gender gap (Odstraňovanie rodových rozdielov), 12. Ako sa ukázalo, aj vyvážené využívanie nárokov na dovolenku medzi ženami a mužmi po narodení dieťaťa má pozitívne účinky na rozdelenie povinností v domácnosti a opatrovateľských povinností, ako aj na výsledky žien na trhu práce. Keď otcovia využívajú dovolenky, do istej miery to zmierňuje zaťaženie matiek v oblasti starostlivosti, čím sa ženám umožňuje skorší návrat na trh práce. Otcovia však vo všeobecnosti len zriedka využívajú otcovskú alebo rodičovskú dovolenku a keď už to urobia, zvyčajne len na veľmi krátky čas. Vyššie dávky a vyšší stupeň pružnosti (t. j. či sa môže dovolenka vybrať po častiach alebo na kratší čas) môžu zvýšiť mieru využívania dovoleniek otcami. Čerpanie dovolenky zo strany mužov sa môže zvýšiť aj vyhradením dovoleniek pre otcov (otcovská dovolenka a neprenosná rodičovská dovolenka). Aj primeraná dovolenka na starostlivosť o závislého rodinného príslušníka môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť žien. Ak neexistujú ustanovenia o opatrovateľskej dovolenke, vo všeobecnosti sú to práve ženy, ktoré pracujú na kratší pracovný čas alebo odídu z trhu práce, aby sa na krátky čas starali o svojho rodinného príslušníka Pružné formy organizácie práce Nedostatočná dostupnosť pružných foriem organizácie práce, ako sú napríklad telepráca alebo pružný pracovný čas, a skráteného pracovného času (práca na kratší pracovný čas) môže viesť k tomu, že osoby, ktoré majú opatrovateľské povinnosti, a najmä ženy, odídu z trhu práce. Nadácia Eurofound zistila, že viac než polovica neaktívnych matiek by uprednostnila prácu na kratší pracovný čas 13. Medzi kľúčové stimuly účinnosti patrí to, ak panuje zhoda medzi sociálnymi partnermi, že pružnosť je dôležitá, ak na pracovisku existuje kultúra podporujúca pružný pracovný čas a ak sa 13 Eurofound, Third European Quality of Life Survey Quality of life in Europe: Families in the economic crisis (Európsky výskum kvality života kvalita života v Európe: rodiny v hospodárskej kríze), 1. strana 6

7 reaguje na meniace sa potreby počas života človeka. Dostupnosť práce na kratší pracovný čas však môže viesť k rozdielom v príjmoch žien a mužov a z dlhodobého hľadiska prehĺbiť rozdiely v dôchodkoch žien a mužov. Je to tak preto, že ženy často pracujú na kratší pracovný čas v dôsledku vyššieho podielu na opatrovateľských povinnostiach 1. Z hľadiska zabezpečenia rodovej rovnosti je kľúčové, aby sa zaistila kvalita pružných foriem práce a rodovo vyvážené využívanie týchto podmienok. V piatich členských štátoch je to dokonca menej ako 1 % detí do 3 rokov (pozri graf x). Nízke miery účasti môžu byť prejavom možných nedostatkov v poskytovaní služieb formálnej starostlivosti o deti, najmä v prípade detí vo veku do 3 rokov. Ukazuje sa, že okrem nedostatku voľných miest predstavujú prekážky vo využívaní týchto služieb aj prístup (vzdialenosť, otváracie hodiny, prísne kritériá oprávnenosti), vysoké priame náklady na tieto služby a ich nedostatočná kvalita Prístupné, cenovo dostupné a kvalitné služby formálnej starostlivosti Služby formálnej starostlivosti predstavujú dôležité nástroje na odstraňovanie prekážok v oblasti zamestnanosti. Hlavným ukazovateľom sociálneho porovnávacieho prehľadu pre starostlivosť v ranom detstve je zápis detí vo veku do 3 rokov do zariadení formálnej starostlivosti o deti. V roku 1 bolo do zariadení formálnej starostlivosti o deti zapísaných iba 31 % detí vo veku do 3 rokov, čo je menej ako barcelonský cieľ na úrovni 33 %. 1 V roku 16 pracovala v EÚ28 na kratší pracovný čas takmer jedna tretina (31,%) zamestnaných žien vo veku 1 6 rokov, čo je oveľa viac ako príslušný podiel mužov (8,2%). strana 7

8 Graf Percentuálny podiel detí v zariadeniach formálnej starostlivosti na celkovom počte detí v príslušnej vekovej skupine, 1 Menej než 3 roky Od 3 rokov do minimálneho veku povinnej školskej dochádzky Zdroj: Eurostat, EU-SILC. Starnutie obyvateľstva vedie k nárastu dopytu po službách dlhodobej starostlivosti a očakáva sa, že bude pokračovať aj v budúcnosti. Tieto služby sú však naďalej v mnohých členských štátoch nedostatočne rozvinuté. Nedostatok primeraných služieb dlhodobej starostlivosti negatívne ovplyvňuje účasť neformálnych opatrovateľov na trhu práce, z ktorých príliš veľký podiel tvoria ženy Politické nástroje na riešenie problému hospodárskych demotivačných faktorov, ktoré odrádzajú ženy od práce Úprava systému daňového systému a systému dávok s cieľom zmierniť finančné demotivačné faktory pre druhé zárobkovo činné osoby Základnou funkciou daňového systému a systému dávok, ktorý stimuluje druhé zárobkovo činné osoby k práci, je stupeň prepojenia zdaňovania a oprávnenosti na dávky, prenosné daňové úľavy a príspevky na závislého manželského strana 8

9 partnera. Vo väčšine krajín EÚ je jednotka zdaňovania jednotlivec. V niektorých krajinách sa však páry zdaňujú spoločne (napr. v Nemecku, vo Francúzsku, v Írsku, Luxembursku a Portugalsku) alebo si môžu spoločné zdaňovanie zvoliť (napr. v Španielsku). Prechod zo systémov spoločného zdaňovania na systémy individuálneho zdaňovania môže pomôcť obmedziť demotivačné faktory (najmä v krajinách s vysokoprogresívnym zdaňovaním). Demotivačné faktory, ktoré zárobkovo činnú osobu s nižším príjmom odrádzajú od práce, možno zmierniť aj odstránením prenosných daňových úľav medzi partnermi alebo odstránením príspevkov na závislého manželského partnera Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov Práca na kratší pracovný čas a prestávky v kariére z dôvodu opatrovateľských povinností majú negatívny vplyv na hodinovú mzdu žien a na ich kariérne vyhliadky 1. Politické nástroje uvedené v oddiele 3.1 môžu mať pozitívny vplyv aj na riešenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov. K zmierneniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov môže prispieť aj posilnenie informovanosti verejnosti o antidiskriminačných zákonoch, podpora transparentnosti v oblasti odmeňovania a zlepšenie presadzovania ustanovení o rovnakom odmeňovaní 16. Iniciatívy, ktoré sú zamerané na riešenie nerovnováhy medzi ženami a mužmi vo vzdelávaní, odbornej príprave a na trhu práce 17, môžu pomôcť ženám získať prístup k povolaniam a sektorom s vyššími mzdami. Politiky na zlepšovanie 1 OECD, Closing the gender gap: act now (Odstraňovanie rodových rozdielov: okamžité kroky), _en.pdf 17 Patria sem napríklad dievčenské dni a chlapčenské dni v spoločnostiach, širšie iniciatívy na pritiahnutie žien do oblasti IKT a vedy, ako aj všeobecné opatrenia na zvyšovanie informovanosti, napríklad dni rovnosti odmeňovania. informovanosti študentov o rýchlo rastúcich odvetviach a dobre platených zamestnaniach môžu pomôcť zmierňovať rodové stereotypy pri výbere oblasti štúdia na univerzite a zvyšovať zastúpenie žien vo vede, technológii, inžinierstve a matematike (STEM). Pomôcť môže aj zvyšovanie informovanosti mužov o niektorých povolaniach s najvyšším rastom, ktoré zastávajú prevažne ženy 18.. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK Mnohé členské štáty uskutočňujú reformy zacielené na zlepšenie politík v oblasti dosahovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na zvyšovanie účasti žien na trhu práce. S cieľom zintenzívniť poskytovanie starostlivosti o deti sa väčšina členských štátov zaviazala zabezpečiť miesto v zariadení starostlivosti o deti pre všetky deti, a to buď zavedením právneho nároku na tieto služby, alebo tým, že sa minimálne jeden rok predškolskej dochádzky stane povinným (tri krajiny, konkrétne Taliansko, Litva a Slovensko ešte žiadne z týchto opatrení nezaviedli). V mnohých členských štátoch sa však naďalej časovo nezhoduje 19 koniec (maximálneho trvania) primerane platenej dovolenky (materskej alebo rodičovskej) a začiatok nároku na zariadenie starostlivosti o dieťa alebo vek povinnej školskej dochádzky. Časový súlad existuje v súčasnosti iba v šiestich členských 18 Pozri európsky monitor voľných pracovných miest, z ktorého vyplýva, že k povolaniam s najvyšším rastom patria učitelia na základných školách a v zariadeniach starostlivosti o deti v ranom detstve, ako aj pracovníci v oblasti osobnej zdravotnej starostlivosti. 19 Tento problém možno nájsť vo vnútroštátnych právnych predpisoch. V praxi však nemusia existovať závažné problémy s dostupnosťou starostlivosti o deti počas tohto obdobia, a to ani vtedy, keď dostupnosť nie je zaručená zákonom. Preto je dôležité, aby sa tento časový nesúlad týkajúci sa v starostlivosti o deti analyzoval spolu s údajmi o využívaní starostlivosti o deti. strana 9

10 štátoch (v Nemecku, Dánsku, vo Fínsku, Švédsku, v Estónsku a Slovinsku). V mnohých členských štátoch v súčasnosti prebiehajú reformy na významné rozšírenie starostlivosti o deti. V apríli 1 napríklad Malta zaviedla program bezplatnej starostlivosti o deti pre deti do 3 rokov s cieľom stimulovať viac rodičov, a najmä matky, aby sa vrátili do práce alebo zotrvali v práci. Táto reforma prispela k významnému nárastu počtu detí zapísaných do zariadení starostlivosti o deti 21. V roku 17 členské štáty zaviedli aj opatrenia na rozvoj služieb pre deti v znevýhodnených komunitách (Maďarsko) a deti uchádzačov o zamestnanie (Francúzsko). Rakúsko oznámilo investície do zvýšenia počtu a dostupnosti miest v celodenných školách a do zvyšovania kvality ich služieb 22. Niektoré členské štáty začali zavádzať reformy na podporu rovnocennejšieho rozdelenia nárokov na dovolenku z rodinných dôvodov medzi ženy a mužov. V roku 16 Luxembursko prijalo reformu svojho systému rodičovskej dovolenky s cieľom zabezpečiť, aby bola pružnejšia a lepšie platená. V roku 17 Česká republika a Cyprus zaviedli nové nároky na otcovskú dovolenku a Portugalsko dovolenku predĺžilo. V období 16/17 Belgicko, Česká republika a Taliansko zaviedli opatrenia na zabezpečenie vyššej pružnosti organizácie práce. Niektoré členské štáty zaviedli cielené opatrenia s cieľom povzbudiť ženy, aby sa vrátili na trh práce, aj keď je ich dieťa ešte stále v ranom veku. V roku 17 napríklad Bulharsko prijalo opatrenie na poskytnutie niektorých dávok starostlivosti o deti matkám s deťmi do 1 roka, ktoré sa vracajú do zamestnania. Podobne aj v Rumunsku sa takéto dávky v roku 17 zvýšili (stimul sa priznáva do veku 3 rokov dieťaťa, ak rodič začne pracovať minimálne 6 dní predtým, ako dieťa dosiahne 2 roky). Ďalšie členské štáty zaviedli programy zamerané na ženy, ktoré už majú za sebou dlhé prestávky v kariére. Je to aj prípad programu Returnships v Spojenom kráľovstve, ktorý sa začal realizovať v roku 17. Podobne Luxembursko prijalo zákon na posilnenie zásady rovnosti odmeňovania žien a mužov a podporilo kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti a ďalšie činnosti na odstraňovanie prekážok zamestnávania žien. Dátum: V niektorých prípadoch však môže byť dostupnosť stále problémom aj napriek zavedeniu právnych predpisov na riešenie tejto otázky (je to tak v Estónsku v prípade detí do 3 rokov). 21 Podľa vnútroštátnych údajov sa od apríla do decembra 1 počet detí navštevujúcich zariadenia starostlivosti o deti zvýšil z 1 8 na Partnerské preskúmanie Making work pay for mothers (Kedy sa práca matkám oplatí), mája 1, Malta. 22 Politiky zacielené na starostlivosť o deti, a najmä na vysokokvalitné vzdelávanie v ranom detstve, majú väčší pozitívny vplyv na deti zo znevýhodneného prostredia, ako sú migranti alebo domácnosti s nízkymi príjmami, a môžu zlepšiť najmä pripravenosť znevýhodnených detí do školy. Cascio (1), Dustmann a kol. (12). strana 1

11 . ODKAZY Christiansen, L., Lin, H., Pereira, J., Topalova, P. a R. Turk, Individual Choice or Policies? Drivers of Female Employment in Europe (Individuálna voľba alebo politiky? Stimuly pre zamestnanosť žien v Európe), pracovný dokument MMF, PD/16/9, Washington D.C., 16. Cuberes, D. a M. Teignier-Baqué, Aggregate Costs of Gender Gaps in the Labor Market: A Quantitative Estimate (Súhrnné náklady na rodové rozdiely na trhu práce: kvantitatívny odhad), Journal of Human Capital 1(3), 16. Eurofound, The Gender Employment Gap: Challenges and Solutions (Rodové rozdiely v zamestnanosti: výzvy a riešenia), Eurofound, 16. Európska komisia, Druhé zárobkovo činné osoby a fiškálne politiky v Európe, Európska komisia, 1. OECD, Closing the gender gap (Odstraňovanie rodových rozdielov), 12. Thévenon, O., Drivers of Female Labour Force Participation in the OECD (Stimuly účasti žien na trhu práce v krajinách OECD), Štúdie OECD o sociálnych otázkach, zamestnanosti a migrácii č. 1, OECD Publishing, 13. Vaganay, A., Canónico, E. a E. Courtin, Challenges of work-life balance faced by working families: review of Costs and Benefits (Výzvy v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ktorým čelia pracujúce rodiny: preskúmanie nákladov a dávok), LSE Evidence Review, 16. Boll, C., Leppin, J., Rossen, A. a A. Wolf, Magnitude and impact factors of the gender pay gap in EU countries (Závažnosť a faktory vplyvu rozdielu v odmeňovaní žien a mužov v krajinách EÚ), správa vypracovaná pre Európsku komisiu, 16. strana 11

12 DK SE SI NL FI PT LT EL BE LU IT EZ 19 DE HU EÚ 28 LV AT RO BG HR SK CZ PL UK MT EE ES IE CY % neaktívnych žien MT EL HR LU SI RO PL IT BE AT HU ES CY SK PT FR FX EÚ 28 IE CZ EZ 19 BG NL UK LV LT FI DK DE EE SE % príslušnej populácie PRÍLOHA Graf 6 Miera zamestnanosti podľa pohlavia, 6 rokov, 16 (% žien a mužov vo veku 6 rokov) Muži Ženy Zdroj: Eurostat, VZPS, (lfsi_emp_a). Graf 7 Neaktivita v dôsledku starostlivosti o deti alebo nespôsobilých dospelých alebo iných rodinných príslušníkov a osobných povinností, 8 16 (ženy vo veku 6 rokov) Zdroj: Eurostat, VZPS, (lfsa_igar). strana 12

13 RO DK EL PT SK LV HR PL CY HU ES FI EE SI IT SE MT BE CZ FR EZ 19 IE EÚ 28 DE LU AT NL UK BG LT % žien pracujúcich na kratší pracovný čas DK RO SI PT SE HR LT BE EL ES NL MT LV IT LU BG EZ 19 EÚ 28 FI CY DE AT IE FR PL UK HU EE CZ SK % neaktívnych žien Graf 8 Percentuálny podiel neaktívnych žien vo veku 2 9 rokov a 6 rokov v roku 16 z dôvodu starostlivosti o deti alebo nespôsobilých dospelých až 9 rokov až 6 rokov Poznámka: K dispozícii neboli žiadne údaje o ženách vo veku 6 rokov za Dánsko, Rumunsko, Švédsko, Litvu a Lotyšsko. Zdroj: Eurostat, VZPS, (lfsa_igar). Graf 9 Percentuálny podiel žien vo veku 6 rokov pracujúcich v roku 16 na kratší pracovný čas z dôvodu starostlivosti o deti alebo nespôsobilých dospelých,, 3, 3, 2,, 1, 1,,, Zdroj: Eurostat, VZPS, (lfsa_igar). strana 13

14 Náklady a dávky spojené so starostlivosťou o deti, % disponibilného príjmu Náklady a dávky spojené so starostlivosťou o deti, % disponibilného príjmu Graf 11 Zložky čistých nákladov na starostlivosti o deti, 1 Obrázok A: Slobodná matka s nízkym zárobkom Poplatok za starostlivosť o deti Príspevky/úľavy na starostlivosť o deti Daňové úľavy Iné dávky Čisté náklady Obrázok B: Pár s nízkym zárobkom Poplatok za starostlivosť o deti Príspevky/úľavy na starostlivosť o deti Daňové úľavy Iné dávky Čisté náklady strana 1

15 Náklady a dávky spojené so starostlivosťou o deti, % disponibilného príjmu Náklady a dávky spojené so starostlivosťou o deti, % disponibilného príjmu Obrázok C: Slobodná matka so stredne vysokým zárobkom Poplatok za starostlivosť o deti Príspevky/úľavy na starostlivosť o deti Daňové úľavy Iné dávky Čisté náklady Obrázok D: Pár so stredne vysokým zárobkom Poplatok za starostlivosť o deti Príspevky/úľavy na starostlivosť o deti Daňové úľavy Iné dávky Čisté náklady Nízka úroveň zárobku (medián) je. (.) percentilom distribúcie zárobkov z práce na plný pracovný čas podľa pohlavia. Dve zárobkovo činné osoby sa považujú za pár, ktorý tvorí muž a žena. Vo všetkých prípadoch má rodina dve deti (vo veku 2 a 3 roky) a využíva celodenné zariadenie starostlivosti o deti. Všetky náklady a dávky sa vyjadrujú ako percentuálny podiel čistého príjmu rodiny pred odpočítaním výdavkov na starostlivosť o deti. Zdroj: údaje modelov daňových výhod OECD. strana 1

16 Tabuľka 1 Miera zamestnanosti, miera zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času a priemerný počet zvyčajných hodín pracovného času mužov a žien, 16 Miera zamestnanosti ( 6 rokov) Miera zamestnanosti v ekvivalente plného pracovného času ( 6 rokov) Priemerný počet zvyčajných hodín pracovného času všetkých zamestnancov v hlavnom zamestnaní Ženy Muži Ženy Muži Ženy Muži BE 63, 72,3 3,3 7,1 32,8,3 BG 6, 71,3 63, 71,1 39,8, CZ 68,6 8,6 66, 8,7 37,1,8 DK 7, 8,7 6,1 76, 3,8 36, DE 7, 82,8 8,1 79,2 3, 39,3 EE 72,6 8,8 69,6 79,7 36, 39, IE 6,2 76,,9 73,2 3,8 39,3 EL 6,8 6,8 3,8 63,9 38, 2,9 ES 8,1 69,6 1,6 68,1 33,9 39, FR 66,3 73,8 8, 7,9 32,9 38,6 HR 6,6 66,2,9 6,1 37, 39,1 IT 1,6 71,7, 69,3 32,2 39, CY 6,1 73,9 9,1 69,6 36,2 39, LV 71,8 7,7 7,1 7,2 37, 39,3 LT 7,3 76,2 72,7 7, 37,2 39,2 LU 6,1 76,1 7,1 7,8 33,6,6 HU 6,6 78,6 62,9 78, 37,8 39,7 MT, 83,1 9,9 82, 33,9,3 NL 71,6 82,6 8,9 76,1 26, 36,7 AT 7,9 78,7,8 7,6 3, 39, PL 62,2 76, 6, 76,8 37,7 1, PT 67, 7,2 63,9 72,6 36, 39,3 RO 7, 7,,9 73,7 38, 39, SI 66,7 73,3 63,2 72,2 37, 39,8 SK 62,7 76,9 6, 7, 37, 39,8 FI 71,7 7, 67, 72,6 33, 37,9 SE 79,2 83, 71,8 8,7 33,1 37, UK 72,1 83,1 8,9 79,3 31, 39,7 EÚ 6,3 76,8 6,2 7, 33, 39, EZ 19 6,3 7,,3 72,7 32,2 39,2 Zdroj: Eurostat, VZPS, Európska komisia. strana 16

17 Tabuľka 2 Situácia na trhu práce a daňové zaťaženie druhých zárobkovo činných osôb podľa pohlavia Pasca neaktivity (1) Pasca nízkej mzdy (1) Miera zamestnanosti Pasca Príspevok Pasca 33 % Príspevok žien (16) 67 % PM zdaňovania 67 % PM zdaňovania BE 8, 8, 9,9 9,9 63, BG 3,7 21,6,2 21,6 6, CZ 31,1 31,1 27,6 27,6 68,6 DK,2,1,1,1 7, DE 6, 6, 8, 8, 7, EE 22,9 22,9 22,9 22,9 72,6 IE 28,2 23,7 3, 3, 6,2 EL 8, 26, 17,8 33, 6,8 ES 22, 22, 21, 21, 8,1 FR 31,6 3,6,3 38,8 66,3 HR 33,2 2,7 28,1 28,1 6,6 IT 31, 26,3,8,2 1,6 LV 3, 3, 31,1 31,1 71,8 LT 26,7, 27, 27, 7,3 LU 33,9 33,9 2, 2, 6,1 HU 3, 3, 3, 3, 6,6 MT 17,6 17,6 1,9 1,9, NL 19,7 26, 3,3 39,1 71,6 AT 31, 31,,2,2 7,9 PL 3,1 29, 3,3 3,3 62,2 PT 29,7 23, 2,8 31,2 67, RO 36, 27,7 32,7 32,7 7, SI 8, 31,9 8,1 3,2 66,7 SK 8,7 29,9-9,9 33,1 62,7 FI 2, 29,7 36,1 3,3 71,7 SE 22,2 29,8 28,7 3, 79,2 UK,1,1 32, 32, 72,1 Zdroj: Komisia, OECD. PM znamená priemernú mzdu. Poznámky: miera zamestnanosti vo vekovej skupine 6 rokov. Pasca neaktivity v prípade druhej zárobkovo činnej osoby v páre dvoch zárobkovo činných osôb s dvomi deťmi, kde má hlavná zárobkovo činná osoba 1 % priemernej mzdy a druhá zárobkovo činná osoba 67 %. Pasca nízkej mzdy v prípade druhej zárobkovo činnej osoby v páre dvoch zárobkovo činných osôb s dvomi deťmi, kde má hlavná zárobkovo činná osoba 1 % priemernej mzdy a druhá zárobkovo činná osoba od 33 % do 67 % priemernej mzdy. Príspevok zdaňovania sa týka príspevku k príslušnej pasci v percentuálnych bodoch (ďalšími prispievajúcimi faktormi sú napríklad odobranie dávok, sociálnej pomoci a príspevkov na bývanie). Aktuálne údaje za Cyprus nie sú k dispozícii. strana 17

18 Tabuľka 3 Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov Rozdiel medzi rokmi 1 a 9 BE 1,1 1,2 9, 8,3 7, 6,6 6, -3,6 BG 13,3 13, 13,2 1,1 1,1 1,2 1, 2,1 CZ 2,9 21,6 22,6 22, 22,3 22, 22, -3, DK 16,8 1,9 16, 16,8 16, 16, 1,1-1,7 DE 22,6 22,3 22, 22,7 22,1 22,3 22 -,6 EE 26,6 27,7 27,3 29,9 29,8 28,1 26,9,3 IE 12,6 13,9 12,7 12,2 12,9 13,9! EL 1, ES 16,7 16,2 17,6 18,7 17,8 1,9 1,9-1,8 FR 1,2 1,6 1,7 1,6 1, 1, 1,8,6 HR :,7 3, 2,9 9, 1, IT,,3,7 6, 7, 6,1,, CY 17,8 16,8 16,1 1,6 1,9 1,2 1, -3,8 LV 13,1 1, 1,1 1,9 16, 17,3 17, 3,9 LT 1,3 1,6 11, 11,9 12,2 13,3 1,2-1,1 LU 9,2 8,7 7,9 7, 6,2,, -3,7 HU 17,1 17,6 18,,1 18, 1,1 1, -3,1 MT 7,7 7,2 7,7 9, 9,7 1,6 NL 18, 17,8 18,6 17,6 16, 16,1 16,1-2, AT 2,3 2, 23, 22,9 22,3 22,2 21,7-2,6 PL 8,,, 6, 7,1 7,7 7,7 -,3 PT 1, 12,8 12,9 1, 13,3 1,9 17,8 7,8 RO 7, 8,8 9,6 6,9,9,,8-1,6 SI -,9,9 3,3, 6,3 7, 8,1 9, SK 21,9 19,6,1,8 18,8 19,7 19,6-2,3 FI,8,3 19,1 19,2 18,8 18, 17,3-3, SE 1,7 1, 1,6 1, 1,6 13,8 1, -1,7 UK,6 19, 19,7 21,2,,9,8,2 EÚ 16, 16,9 17,3 16,8 16,7 EZ19 17, 17,3 17,6 17,1 16,9 Zdroj: Eurostat; neupravené údaje; priemysel, stavebníctvo a služby (okrem verejnej správy, obrany, povinného sociálneho zabezpečenia). Poznámka: Číselné údaje vyjadrujú rozdiel medzi priemernou hrubou hodinovou mzdou mužov a žien ako percentuálny podiel priemernej hrubej hodinovej mzdy mužov v prípade platených zamestnancov, ktorá nie je upravená vzhľadom na osobné ani pracovné charakteristiky. strana 18