DOSPELÍ A ŠKOLSKÁ EDUKÁCIA - OD HISTORICKÝCH ASPEKTOV K AKTUÁLNYM

Transcription

1 DOSPELÍ A ŠKOLSKÁ EDUKÁCIA - OD HISTORICKÝCH ASPEKTOV K AKTUÁLNYM VÝZVAM Eduard Lukáč Abstrakt: V dnešných vyspelých spoločnostiach je výchova a vzdelávanie dospelých nevyhnutnou súčasťou vzdelávacích systémov a uznávaným fenoménom edukačnej reality. Už vo svojich prvotných etapách vývoja sa realizovala aj prostredníctvom školského subsystému, v ktorom sa postupne rozvíjali jednotlivé organizačné formy a metódy. Tento subsystém aj v súčasnom období celoživotného vzdelávania/učenia sa plní svoje nezastupiteľné úlohy. Kľúčové slová: výchova a vzdelávanie dospelých, dejiny výchovy a vzdelávania Abstract: In current modern societies, the adult education is an inevitable part of educational systems and acknowledged phenomenon of the educational reality. Also in its first stages, it was realized by means of school subsystem, where the individual organizational forms and methods were gradually developing. This subsystem fulfils its irreplaceable roles also in the current period of lifelong education. Key words: adult education, history of education Andragogika je vedou o výchove dospelého človeka, ktorá sa zaoberá intencionálnou socializáciou dospelého človeka, problémami pomoci dospelému človeku vo všetkých oblastiach jeho života. Tieto oblasti sa týkajú profesijného života, voľného času a sociálneho zabezpečenia. (Prusáková, 1998, s. 5.) Je len zrejmé, že pri výchove dospelého človeka sa pôsobí na osobnosť s určitými poznatkami, životnými skúsenosťami, vyzretými názormi a postojmi a častokrát vyhranenejšou motiváciou k učeniu, než je tomu u detí a mládeže. Novodobé chápanie vzdelávania dospelých má svoje korene v období osvietenstva, ba možno súhlasiť s tým, že moderné vzdelávanie dospelých je dieťaťom osvietenstva. (Pöggeler, 1997, s. 18.) Kolískou rôznorodých foriem vzdelávania dospelých v školskom subsystéme sa v 18. a 19. storočí stalo Anglicko, na pôde ktorého vznikli napr. nedeľné školy, mechanické inštitúty, tutoriálne triedy, univerzitné extenzie a pod. Priekopníkom zapojenia univerzít do vzdelávania dospelých bol James Stuart ( ), ktorý rozpracoval a v praxi prvýkrát realizoval ideu univerzitnej extenzie, novej formy vzdelávania dospelých. Prvé vzdelávacie úsilia J. Stuarta a jeho kolegov z Trinitty College (Cambridge University) sa zamerali na organizovanie systematických vzdelávacích kurzov pre ženské organizácie, mechanické inštitúty a osvetové spoločnosti. V roku 1873 bolo pri Cambridgskej univerzite založené Združenie lokálnych lektorov (Local Lectures Syndicate), na čele s J. Stuartom, ktorý bol zároveň i hlavným organizátorom Združenia. Prvá prednáška pre dospelých vo forme univerzitnej extenzie, ktorú zorganizovalo Združenie lokálnych lektorov, sa konala v Derby, dňa 8. októbra (International Biography of Adult Education, s. 575.) James Stuart vypracoval i niektoré zásady pri uplatňovaní vzdelávania dospelých 35

2 prostredníctvom univerzitných extenzií, ktoré sú aktuálne i v dnešným podmienkach: 1. Prednášky sa majú konať jeden deň v týždni, v celkovom rozsahu týždňov. 2. Prednášajúci majú vypracovať témy jednotlivých prednášok spolu s literatúrou, ktorá slúži dospelému poslucháčovi k individuálnemu štúdiu. 3. Poslucháči majú spracovávať písomné práce. 4. Štúdium končí záverečnými skúškami. 5. Úspešní absolventi získajú diplom o štúdiu. Hnutie univerzitných extenzií sa v Anglicku rozšírilo do takej miery, že J. Stuart v roku 1875 zorganizoval v meste Sheffield prvú konferenciu o výchove a vzdelávaní dospelých, ktorá sa zaoberala problémami hnutia univerzitných extenzií. Myšlienka univerzitnej extenzie a jej praktické uplatnenie sa skoro rozšírili v anglicky hovoriacich krajinách a zapustili v nich hlboké korene. (Kulich, 1987, s. 172) Na univerzite vo Viedni bola univerzitná extenzia založená v roku 1893, na univerzite v Innsbrucku v roku 1897 a v Grazi v roku Korene hnutia univerzitných extenzií v našich podmienkach siahajú do obdobia konca 19. storočia, keď v roku 1896 literárny odbor Československé dělnické besedy v Prahe požiadal zbor Filozofickej fakulty českej univerzity v Prahe o usporiadanie niekoľkých prednášok pre robotníkov. Profesori univerzity vypracovali stanovy univerzitnej extenzie a požiadavky na jej finančné zabezpečenie, čo bolo Ministerstvom školstva akceptované 16. októbra (Horna Opravil - Paulová, 1928, s. 7) Výbor univerzitnej extenzie, ktorého prvým predsedom bol prof. Reinsberg a podpredsedom prof. O. Hostinský, začal svoju činnosť vykonávať 5. apríla 1899 prednáškou svojho predsedu o poslaní a úlohách extenzie. Prvou skutočnú tematickú prednášku mal prof. T. G. Masaryk s názvom O vývoji európskej spoločnosti v 19. storočí. Kým prvé prednášku univerzitnej extenzie pre dospelých sa realizovali len v samotnom meste Praha, od jari roku 1900 sa táto aktivita rozšírila i na okolité mestá a dediny, neskôr s dopadom na celé územie Čiech, Moravy a Sliezska. Od roku 1904 boli ako prednášajúci prizývaní i učitelia z Českého vysokého učení technického, ktoré sa oficiálne pripojilo k univerzitnej extenzii v roku V tom roku sa konal v Paríži, v dňoch októbra, medzinárodný kongres k problematike ľudovýchovy a zároveň bola na ňom založená Medzinárodná federácia univerzitných extenzií a ľudových univerzít. Jej členom sa hneď od počiatku založenia Federácia stal i Výbor univerzitnej extenzie Českej univerzity. Univerzitná extenzia počas prázdnin roku 1910 zahájila prednáškovú činnosť zameranú aj na ďalšie vzdelávanie učiteľov. Okrem toho v programe kurzov v období pred I. svetovou vojnou nájdeme kurzy zamerané na problematiku ekonomiky, poľnohospodárstva, zdravotníctva, fyziky a pod. Počet pražských kurzov (každý kurz pozostával zo série 6 prednášok), v období pred I. svetovou vojnou sa pohyboval ročne okolo počtu 21. V okolí Prahy sa priemerne ročne uskutočňovalo asi 100 prednášok. Novým hybným momentom pre rozkvet činnosti univerzitnej extenzie znamenal vznik Československej republiky a ním umožnené budovanie školstva. Univerzitné extenzie vznikli na novozaložených univerzitách v Brne a v Bratislave. Brnenská univerzitná extenzia bola založená v roku 1920 a bratislavská v roku Vzájomná obsahová i organizačná koordinácia týchto troch univerzitných extenzií viedla nakoniec k ich splynutiu. Dňa 1. júna 1926 vytvorili spoločnú inštitúciu s názvom Extenzia československých vysokých škôl v Československej republike. Stanovy Extenzie, ktoré boli schválené Ministerstvom školstva a národnej osvety 16. júna 36

3 1926, č. j /24-IV, určili hlavnú úlohu: Poskytovať všetkým vrstvám obyvateľstva príležitosť získavať vzdelanie a prehlbovať ho na vedeckom základe, aby bolo docielené duševné a mravné povznesenie československého ľudu. Túto úlohu plní Extenzia tým, že poskytuje širokým vrstvám: a/ všeobecné vzdelanie, b/ odborné vzdelanie, c/ kritické vzdelanie, ktoré má viesť poslucháčov k schopnosti samostatne a kriticky myslieť. Zvláštny dôraz kladie Extenzia na to, aby bola v najtesnejšom styku so súčasnými duchovnými prúdmi doby, snažiac sa vo svojej činnosti vychádzať v ústrety všetkým potrebám osobného, národného a štátneho života. (tamtiež, s. 32.) Vrcholným orgánom sa stalo zastupiteľstvo, ktorého úlohou bolo: radiť sa o všetkých záležitostiach, spoločných všetkým trom miestnym extenziám, stanoviť jednotlivé zásady pre ľudovýchovnú činnosť extenzie v celej republike, udržiavať styk, vzájomnú súčinnosť a jednotnosť v organizačných otázkach. (tamtiež, s. 18.) K rozšíreniu činnosti i k celkovému zlepšeniu efektívnosti prednáškovej aktivity prispel i výnos Ministerstva vnútra ČSR zo dňa 30. marca 1920, č , ktorým bola zrušená povinnosť extenzie ohlasovať svoje prednášky policajným a politickým úradom. Od tejto doby mohli extenzie slobodne usporadúvať prednášky po celom území ČSR. Extenzia univerzity Komenského v Bratislave začala pracovať 1. marca 1923, pod vedením prof. Miloša Weingarta, ktorý predtým pôsobil ako sekretár pražskej extenzie. Prof. M. Weingart hneď pochopil, že extenzia má na Slovensku omnoho väčší význam než v materských krajinách, kde sa o uskutočňovanie ľudovýchovných prednášok stará mnoho združení. Oproti tomu na Slovensku bol pojem vedecké ľudovýchovné prednášky úplne neznámy. (tamtiež, s. 29.) Po II. svetovej vojne sa začalo organizovať pre dospelých štúdium popri zamestnaní, ktoré sa v našich podmienkach uplatnilo od 50. rokov vo forme diaľkového, večerného alebo externého štúdia na stredných a vysokých školách. V tom čase sa postupne zmenil pohľad na vzdelávanie dospelých. Kým spočiatku sa VVD chápalo v rámci filantropického hnutia a neskôr malo za úlohu dopĺňať vzdelanie, najmä základnú gramotnosť, v uvedenom období sa začalo začleňovať do systému celoživotného vzdelávania v jednotlivých krajinách. V tomto období si aj dospelí vydobyli pozície študentov na vysokých školách a postupne sa prelomili bariéry, ktoré vysokoškolské štúdium uchovávali len pre klasických denných študentov. Aj v rámci európskeho regiónu stúpal počet dospelých, ktorí navštevoval vysokoškolské štúdium. Podľa klasifikácie Š. Šveca (1998, s. 38) sa z hľadiska úrovne inštitucionálnych subsystémov národnej edukácie dospelých andragogické poznanie diferencovalo a integrovalo do štyroch špecifických podsústav. Školská andragogika - k ďalším podsústavám patria osvetová andragogika (sociokultúrna andragogika), zamestnávateľská andragogika a záujmovoorganizáciová andragogika) sa zaoberá systémom druhošancového všeobecného a odborného vzdelávania dospelých popri zamestnaní v školskej sústave, ktoré zahrňujú aj postsekundárne, pregraduálne, postgraduálne štúdium, univerzitné extenzie, univerzitné programy pre seniorov a pod. 37

4 Základným cieľom školského subsystému je poskytnúť ucelené vzdelanie určitého stupňa, respektíve jeho rozšírenie v určitých odboroch alebo vedných disciplínach. Realizuje sa v sieti základných, stredných a vysokých škôl, prostredníctvom systematického vzdelávania, v relatívne uzatvorenom systéme, so stabilným lektorským zborom, s obsahom vymedzeným prostredníctvom základných pedagogických dokumentov, prevažne využívajúc materiálnu základňu týchto edukačných zariadení. Jeho úlohou je: a) poskytnúť účastníkom sústavu vedomostí a zručností takého druhu a rozsahu, aby mohli plniť úlohy kvalifikovaného pracovníka, b) vypestovať u dospelých študentov schopnosti pružne sa prispôsobovať očakávaným zmenám, c) vypestovať u dospelých poslucháčov študijné návyky ako predpoklad pre ďalšie vzdelávanie, d) rozvinúť ich intelektuálne vlastnosti, najmä logické usudzovanie, rozhodovanie, riadenie, tvorivý prístup k riešeniu problémov a i., e) rozvíjať celú osobnosť dospelého, učiť ho účelne využívať voľný čas a pod. Funkcie školského subsystému vzdelávania dospelých: 1. Náhradná poskytuje vzdelanie tým dospelým občanom, ktorí ho z rôznych dôvodov nemohli získať vo svojej minulosti. 2. Pokračovacia nadväzuje na získaný stupeň školského vzdelania a prehlbuje ho, inovuje, špecializuje a zameriava podľa potrieb povolania, spoločnosti a jednotlivca. 3. Rekvalifikačná pripravuje dospelého pre výkon novej pracovnej činnosti. Spoločenskou funkciou školského subsystému je vytvárať predpoklady, aby si dospelí mohli v ktoromkoľvek období svojho života doplniť vzdelanie na úrovni a v rozsahu školskej výučby. Dôvody štúdia u dospelých poslucháčov môžeme zhrnúť nasledovne: 1. Potreba ľudí obnovovať a rozširovať si vedomosti a svoje odborné schopnosti vzhľadom k stále rýchlejšiemu vedeckému, technickému a sociálno-ekonomickému rozvoju. 2. Spoločenské podmienky a príčiny, keď je väčšia možnosť a niekedy aj nutnosť zmeniť profesiu, je viac voľného času možného venovať na štúdium. 3. Individuálna túžba po plnšom a bohatšom živote, keď sa celoživotné vzdelávanie stáva prostriedkom celkového rozvoja osobnosti. Podľa správy OECD, ktorá analyzovala štúdium dospelých na vysokých školách (Goga, M., 2002), je ich hlavným dôvodom štúdia na týchto inštitúciách naliehavá potreba obnovovať a rozširovať si vedomosti, odborné schopnosti, vzhľadom k neustále rýchlemu vedeckému, technickému a sociálno-ekonomickému vývoju. K základným kategóriám dospelých študentov na VŠ patria: 1. Dospelí, ktorí doposiaľ na vysokej škole neštudovali a k štúdiu sa hlásia z profesionálnych odborných dôvodov ide im predovšetkým o krátkodobé odborné kurzy (napr. kurzy informatiky, jazykovej výučby). 2. Dospelí, ktorí začínajú, alebo znova začínajú študovať s cieľom získať tradičný diplom, alebo titul príslušnej VŠ. (Príčiny: napr. prerušenie štúdia, odloženie štúdia, oneskorenie sa v štúdiu) 3. Absolventi vysokých škôl, ktorí začínajú znova študovať, aby si obnovili svoje vedomosti, získali vyššiu či inú kvalifikáciu vzhľadom k zmenám vo vlastnej profesii, alebo preto, 38

5 aby si zlepšili svoje perspektívy v zamestnaní. Hlásia sa predovšetkým do programov ďalšieho vzdelávania, alebo rekvalifikácie. 4. Dospelí, ktorí sa k štúdiu hlásia z vnútorného záujmu, ktorý má všeobecnejšiu povahu chcú si prehĺbiť všeobecné vzdelanie a kultúru, či už na vysokej škole niekedy študovali alebo nie. Majú záujem skôr o kratšie všeobecné vzdelávacie programy a kurzy. Hlavným mottom zatiaľ poslednej, t.j. šiestej UNESCO konferencie o vzdelávaní dospelých, ktorá sa konala v dňoch decembra 2009 v brazílskom meste Belém a zúčastnilo viac než 1500 účastníkov z 156 členských krajín, bolo Žitie a učenie pre životaschopnú budúcnosť: sila vzdelávania dospelých. K cieľom, ktoré boli stanovené pre konferenciu patrili: a) posunúť, posilniť uznanie učenia sa a vzdelávania dospelých ako dôležitého prvku a faktora vedúceho k celoživotnému učeniu, ktorého základom je gramotnosť; b) zvýrazniť rozhodujúcu úlohu učenia sa a vzdelávania dospelých pre realizáciu agendy súčasných programov medzinárodného vzdelávania a rozvoja (EFA - Education for All, MDGs - Millennium Development Goals, UNLD - United Nations Literacy Decade, LIFE - Literacy Initiative for Empowerment, DESD - Decade of Education for Sustainable Development); c) obnoviť politické hnutie a záväzok a rozvíjať nástroje pre implementáciu za účelom posunu od rétoriky k činom. (6th International Conference on Adult Education) Podkladom pre rokovanie konferencie bola Globálna správa o učení a vzdelávaní dospelých. Bola vypracovaná na základe 154 národných správ členských štátov predložených UNESCO, ktoré hodnotili stav učenia a vzdelávania dospelých v daných krajinách, ako i podľa 5 regionálnych syntetických dokumentov. Jej cieľom je poskytnúť prehľad trendov v učení a vzdelávaní dospelých, a taktiež identifikovať kľúčové zmeny. (Global Report on Adult Learning and Education, s. 1.) Správa analyzuje 6 hlavných kapitol s jednotlivými oblasťami: 1. Argumenty v prospech učenia a vzdelávania dospelých: - vzdelávanie dospelých v agende politiky globálneho vzdelávania a rozvoja; - vzdelávanie dospelých v rámci perspektívy celoživotného učenia; - potreba posilnenia vzdelávania dospelých. 2. Politické prostredie a rámec spravovania vzdelávania dospelých: - rozvoj politiky vo vzdelávaní dospelých; - koordinácia a regulácia vzdelávania dospelých: niektoré otázky spravovania. 3. Realizácia vzdelávania dospelých: - široký rozsah vzdelávania dospelých; - medzinárodný typológia pre porozumenia vzdelávania dospelých. 4. Participácia a rovnosť vo vzdelávaní dospelých: - celkovo nízky pomer účastníkov; - nerovnomernosť v účasti; - mnohonásobné a štrukturálne príčiny nízkeho a nerovnakého prístupu k učeniu a vzdelávaniu dospelých. 5. Kvalita vo vzdelávaní dospelých: - relevancia ako indikátor kvality; - efektívnosť ako indikátor kvality; - zabezpečovanie kvality; - personál vzdelávania dospelých ako kľúč k zabezpečeniu kvality. 6. Financovanie vzdelávania dospelých: - súčasný stav financovania vzdelávania dospelých: prehľad získaných informácií; - nedostatočné investície vo vzdelávaní dospelých; - skúsenosti a problémy v determinácii, kto by mal platiť; - posun v mobilizácii zdrojov. Konferencia sa ukončila výzvou pre vlády, aby sa pokračovalo ďalej v zmysle nevyhnutnosti akcelerácie rýchlosti agendy vzdelávania dospelých a zdvojnásobenia úsilia naplniť ciele v oblasti gramotnosti dospelých. Teraz je čas na akciu, pretože poplatok za nič nerobenie je 39

6 príliš vysoký, ako sa uvádza v prehlásení záverečného dokumentu adoptovaného účastníkmi konferencie. (6th International Conference on Adult Education) V dokumente prijatom v Beléme s názvom Framework for action sa zdôrazňuje, že vzdelávanie a učenie sa dospelých majú rozhodujúcu rolu v reagovaní na súčasne kultúrne, ekonomické, politické a sociálne výzvy a podčiarkuje potrebu umiestniť učenie a vzdelávanie dospelých do širšieho kontextu trvalo udržateľného rozvoja. Politické a najmä spoločenské dopady nedávnej hospodárskej krízy ešte viac zvýraznili úlohu vzdelávania dospelých, ktoré v tejto súvislosti rozvíja u dospelých schopnosť prispôsobiť sa zmenám na pracovnom trhu a v okolitej societe, a to najmä pokiaľ ide o rizikové skupiny dospelých nízkokvalifikovaných a starších zamestnancov. Jeho nezastupiteľná úloha je uvedená i v stratégii s názvom Európa 2020, v ktorej boli definované tri vzájomne prepojené a podporujúce sa prioritné oblasti: a) inteligentný rast, rozvoj hospodárstva založeného na znalostiach a inovácií, b) udržateľný rast podporujúci konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, c) inkluzívny rast podporujúci hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti, ktorý zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť. Jedným z hlavných cieľov, prostredníctvom ktorého sa má odzrkadľovať pokrok v uvedených prioritách je znížiť podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku pod 10% a minimálne 40% mladých ľudí by malo získať vysokoškolské vzdelanie. K hlavným iniciatívam predloženého programu užšie sa vzťahujúcemu k novým zručnostiam dospelých a ich ďalšieho vzdelávania, môžeme zaradiť nasledovné iniciatívy, ktoré by sa mali implementovať do činnosti na úrovni organizácií EÚ, všetkých jej krajín, miestnej i regionálne samosprávy: Digitálny program pre Európu čerpanie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh prostredníctvom ultrarýchleho internetu. Všetci obyvatelia Európy by mali mať do roku 2013 prístup k vysokorýchlostnému internetu. Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta vytváranie podmienok na modernizáciu trhov práce s cieľom zvyšovať zamestnanosť a zaistiť udržateľnosť sociálnych modelov pre obdobia, keď generácia silných populačných ročníkov začne odchádzať do dôchodku. Európska platforma na boj proti chudobe zabezpečovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom pomoci chudobným a sociálne vylúčeným skupinám a zabezpečenie, aby sa dokázali aktívne podieľať na živote spoločnosti. (Európa 2020: Komisia navrhuje novú hospodársku stratégiu v Európe.) Dňa 19. apríla 2011 zverejnila Európska komisia novú správu o pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave so všeobecne pozitívnym záverom bol zaznamenaný pokrok vo vzdelávacích systémoch krajín EÚ. Na druhej strane však bol z piatich kľúčových cieľov stanovených na rok 2010 dosiahnutý iba jeden zvýšil sa počet absolventov v matematike, v prírodných vedách a technických odboroch oproti roku 2000 o 37%. V ďalších štyroch cieľoch znižovanie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, zvyšovanie počtu žiakov s ukončeným vyšším stredoškolským vzdelaním, zlepšenie zručností v oblasti porozumenia písaného textu, zvyšovanie účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave sa síce dosiahol významný, nie však dostatočný pokrok. Situáciu zhodnotila komisárka pre vzdelanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliouová: Dobrou správou je, že úroveň vzdelania sa v Európe výrazne zvýšila. V porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi dnes ukončí stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie viac mladých ľudí. 40

7 Predčasné končenie školskej dochádzky však aj naďalej predstavuje problém, ktorý sa týka jedného zo siedmich mladých ľudí v Európskej únii, a jeden z piatich žiakov vo veku 15 rokov má stále nedostatočné zručnosti v oblasti porozumenia písanému textu. Z tohto dôvodu patrí vzdelávanie a odborná príprava medzi zásadné ciele stratégie Európa (Správa o vzdelávaní v EÚ.) Pre oblasť vzdelávania dospelých v školskom systéme je významný i ten fakt, že v roku 2010 mal byť podiel osôb s neukončeným vzdelaním alebo odbornou prípravou menší než 10%. Aktuálny stav predstavoval tento podiel v hodnote 14,4%, t. j. počet týchto osôb bolo potrebné znížiť najmenej o 1,7 milióna. Pre vzdelávanie dospelých teda stále predstavujú títo obyvatelia významnú cieľovú skupinu, ktorej je nutné sa venovať z hľadiska ich uplatniteľnosti sa na trhu práce. Na úrovni Európskej únie bola v roku 2000 účasť dospelých vo veku rokov na programoch celoživotného vzdelávania 7,1 % (u populácie mužov to bolo 8,5% a u žien 10,2%). Priemerná hodnota 25 sledovaných krajín EÚ sa v uvedených obdobiach pohybovala nad 9%, no s klesajúcim počtom, čoho dokladom je i údaj z roku 2010 priemerná hodnota bola 9,1%. (Uznesenie Rady, 2011) Miera účasti dospelých na programoch celoživotného vzdelávania Krajiny/rok EU p Belgicko Bulharsko Česká republika p 6.8 Dánsko Nemecko Estónsko p 10.5 Irsko Grécko Španielsko Francúzsko Taliansko Cyprus Lotyšsko Litva Luxemburg p Maďarsko Malta p Holandsko

8 Rakúsko Poľsko Portugalsko p 6.5 Rumunsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko 17.4 p 22.2 b 22.2 p Veľká Británia b 20.1 Chorvátsko Island Macedónsko : Turecko Nórsko (Eurostat, b = prerušenia výsledkov v časových radoch, p = dočasný údaj) Pri pohľade na údaje za Slovenskú republiku je na prvý pohľad zrejmé, že nielenže sa nepribližujeme k priemeru, no v sledovaných rokoch nedosahujeme ani polovičné hodnoty priemeru a čo je ešte horšie, tieto údaje majú výrazne klesajúcu tendenciu. Pri údajoch o miere účasti dospelých na programoch celoživotného vzdelávania napr. v Dánsku (27,4%, 30,2%, resp. 31,6%) vidíme priepastný rozdiel v komparácii s našimi údajmi ako v počte, tak i v opačnej, teda stúpajúcej tendencii. Víziou Európskej komisie pre rok 2020 je, aby sa priemerne aspoň 15% dospelých (vo veku rokov) malo zúčastňovať programov celoživotného vzdelávania, čo reálne predstavuje o 15 miliónov zvýšiť počet dospelých v edukačných aktivitách. (Správa o vzdelávaní v EÚ: dosiahol sa dobrý pokrok, dosiahnutie cieľov si však vyžaduje väčšie úsilie.) Aj pre podmienky Slovenska platí, že v dnešnej dobe je základným predpokladom uplatnenia sa na trhu práce mať čo najvyššie vzdelanie. Vzdelanie získané v školských podmienkach v rámci pregraduálnej prípravy sa stáva už len základom, na ktoré v dnešnej dobe už nevyhnutne nadväzuje široká paleta ďalšieho vzdelávania záujmového, resp. profesijného. V procese výchovy a vzdelávania zamestnancov sa napĺňajú dva základné ciele a to cieľ spoločenský, zameraný na rozvoj ľudských zdrojov a individuálny, zameraný na rozvoj osobnosti jednotlivca, jeho schopnosť adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. (Frk, 2005, s. 12.) I preto absencia elementárnej gramotnosti vytvára zo society negramotných dospelých na pracovnom trhu rizikovú skupinu, ktorá si len veľmi ťažko hľadá akékoľvek zamestnanie. 42

9 Evidovaní uchádzači o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním Kraj 2006 % 2007 % 2008 % 2009 % 2010 % 2011 % Prešovský , , , , , ,3 Košický , , , , , ,0 Banskobystrický , , , , , ,7 Nitriansky 292 3, , , , , ,0 Trnavský 53 0,6 61 0, , , , ,4 Žilinský 57 0, , , , , ,7 Trenčiansky 168 1, ,7 60 0,4 78 0,4 71 0,4 77 0,4 Bratislavský 18 0,2 59 0,4 63 0,4 88 0, ,6 88 0,5 Spolu (Spracované podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny údaje sú za posledný štvrťrok v danom roku.) Evidentne je v tejto oblasti najpálčivejšia situácia práve v Prešovskom samosprávnom kraji a nedostatok finančných prostriedkov na kvalifikačné a rekvalifikačné aktivity túto situáciu ešte umocňujú. Súčasťou Uznesenia Rady o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých je i Európsky program vzdelávania dospelých, ktorý vytyčuje prvoradé oblasti na obdobie rokov V tomto najnovšom programe nájdeme v jednotlivých oblastiach i výzvy orientované do oblasti školského systému vzdelávania dospelých: 1. Úsilie, aby sa celoživotné vzdelávanie a mobilita stali realitou: - stimulovanie dopytu s rozvoj komplexných a ľahko dostupných informačných a poradenských systémov doplnených o účinné podporné stratégie zamerané na zvyšovanie informovanosti a motivácie medzi potenciálnymi študentmi s osobitným dôrazom na znevýhodnené skupiny, osoby, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, mladých ľudí, ktorí sa nevzdelávajú, nie sú zamestnaní ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy, a nízko kvalifikovaných dospelých, najmä tých, ktorí majú problémy s čítaním a písaním, s následným poskytnutím príležitosti získať druhú šancu, ktoré povedú k uznávanej kvalifikácii na úrovni európskeho kvalifikačného rámca, - podpora pružných študijných dráh pre dospelých vrátane väčšieho prístupu k vysokoškolského vzdelania pre tých, ktorí nedosiahli bežné vstupné kvalifikácie, ako aj diverzifikáciu spektra príležitostí na vzdelávania dospelých, ktoré poskytujú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania. 2. Zlepšovanie kvality a efektivity vzdelávania a odbornej prípravy: - rozvoj systémov zabezpečovania kvality pre poskytovateľov vzdelávania dospelých, napríklad prostredníctvom systémov akreditácie, pričom sa zohľadnia existujúce rámce/normy kvality v ostatných odvetviach, 43

10 - zvyšovanie kvality pracovníkov v oblasti vzdelávania dospelých, napríklad definovaním profilov kompetencií, vytvorením efektívnych systémov počiatočnej odbornej prípravy a profesijného rozvoja a uľahčením mobility učiteľov, školiteľov a ostatných pracovníkov v oblasti vzdelávania dospelých. 3. Podpora spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva prostredníctvom vzdelávania dospelých. - zlepšovanie zručnosti čítania, písania a počítania u dospelých, rozvoj digitálnej gramotnosti a poskytovanie príležitostí pre dospelých na rozvoj základných zručností a foriem gramotnosti potrebných na aktívnu účasť v modernej spoločnosti (napríklad ekonomická a finančná gramotnosť, občianske, kultúrne, politické a environmentálne povedomie, učenie o zdravom životnom štýle a spotrebiteľská a mediálna informovanosť), - venovanie pozornosť potrebám vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí v osobitných situáciách, ktorí sú vylúčení zo vzdelávania, akými sú ľudia v nemocniciach, domovoch a väzení, pričom sa im zabezpečí primerané poradenstvo. 4. Posilňovanie tvorivosti a inovačnej schopnosti dospelých a prostredia, v ktorom prebieha ich vzdelávanie: - podporovanie získavanie prierezových kľúčových kompetencií, akými sú naučiť sa učiť, iniciatívnosť a podnikavosť a kultúrne povedomie a vyjadrovanie, a to najmä uplatňovaním európskeho rámca kľúčových kompetencií vo vzdelávaní dospelých. 5. Zlepšovanie vedomostnej základne o vzdelávaní dospelých a monitorovanie tejto oblasti: - aktívna účasť na hlavných medzinárodných prieskumoch a štúdiách, akými sú prieskum vzdelávania dospelých (AES), prieskum kontinuálnej odbornej prípravy (CVTS) a program pre medzinárodné posúdenie kompetencií dospelých (PIAAC) a realizáciu kľúčových posolstiev, ktoré z nich vyplynú, - zvýšenie úsilia o zber dostatočných základných údajov napríklad o účasti, poskytovateľoch, financovaní, výsledkoch a širšom prínose vzdelávania pre dospelých a spoločnosť a rozšírenie zberu údajov aj na vekovú skupinu po 64 rokoch v súvislosti s predlžovaním pracovného života. V roku 2011 boli publikované výsledky prieskumu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva. Prieskum realizovalo Národné fórum ako nástroj zlepšenia stratégie celoživotného vzdelávania, ktorý je projektom konzorcia piatich inštitúcií - Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu, Zväz elektrotechnického priemyslu SR, Únia dopravy, pôšt a telekomunikácie SR, Štátny inštitút odborného vzdelávania, nezisková organizácia Štart. (Národné fórum ako nástroj zlepšenia stratégie celoživotného vzdelávania.) K výskumným súborom patrili i stredné a vysoké školy v počte 89, z ktorých 4 mali súkromného a cirkevného zriaďovateľa - 2 stredné školy a 2 vysoké školy. Zo skúmaných stredných škôl 69,2% v rokoch organizovalo ďalšie vzdelávanie zamerané na rozšírenie či prehĺbenie odborných poznatkov a zručností. Iba jedna tretina stredných škôl organizovala v skúmanom období kurzy druhošancového vzdelávania zamerané na zvyšovanie si vzdelanosti dospelých štúdiom popri zamestnaní a štvrtina stredných škôl kurzy práce s počítačom a na rekvalifikáciu. Najnižší počet kurzov na týchto školách bol zameraný na jazykové vzdelávanie 9% stredných škôl. Na vysokých školách prevažovali počítačové kurzy pre verejnosť a kurzy zdokonaľovania, rozširovania odborných poznatkov a zručností pre verejnosť (44%), jazykové kurzy boli organizované na 36% skúmaných vysokých školách. Približne jedna tretina vysokých škôl realizovala aj iné druhy vzdelávacích aktivít, prevažne doplnkové pedagogické štúdium, 44

11 kvalifikačné, atestačné, inovačné, špecializačné štúdium a záujmové vzdelávanie. (Výskumná správa z empirického prieskumu.) Ako príklad druhošancového vzdelávania môžeme uviesť projekt s názvom Pomoc pri príprave na získanie maturity ako druhej šance a predpokladu na lepšie uplatnenie na trhu práce. Projekt, ktorý bol realizovaný Súkromnou strednou obchodnou akadémiou v Košiciach (Postupimská ul.), bol spolufinancovaný zo štrukturálnych fondov ESF. Cieľom projektu bola pomoc pri prípravu na maturitu pre cieľovú skupinu 187 žiakov večernej formy štúdia, ktorí študovali popri zamestnaní a vzhľadom na svoj vek a nízku úroveň vzdelania mali sťažené podmienky pre vstup na trh práce. Škola im poskytla podporu vo forme vypracovaných interných študijných materiálov a intenzívnych kurzov anglického a nemeckého jazyka, odborných predmetov, účtovníctva, výučby účtovného softwaru. (Projekt Pomoc pri príprave...) Členovia katedry andragogiky sa zapojili do riešenia projektu Učiaci sa región Prešovského samosprávneho kraja (ďalej len PSK), spolufinancovaného z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ESF). V jeho rámci bol pri plnení úlohy A3 Aplikovaný výskum pre potreby Učiaceho sa regiónu a v rámci nej konkrétnej úlohy A 3.2 Analýza poskytovaného vzdelávania realizovaný Prieskum ponuky vzdelávacích aktivít v danom regióne. Hlavným cieľom prieskumu bolo zmapovať aktuálny stav v oblasti ponuky vzdelávacích aktivít v PSK, zistiť základné informácie o inštitúciách, ktoré ponúkajú vzdelávacie príležitosti, druh vzdelávacích aktivít a v neposlednom rade sledovať endogénne a exogénne podmienky realizácie vzdelávania. Výsledky prieskumu priniesli zaujímavé zistenia. (Lukáč - Goga - Lukáč, 2010, s ) Akreditáciu na vzdelávacie programy má len 55% vzdelávacích subjektov. Vzdelávacie inštitúcie by mali žiadať o akreditáciu svojich vzdelávacích programov intenzívnejšie, čo tiež predpokladá ich kvalitnejšiu prípravu. Až 65% vzdelávacích inštitúcií patrí do kategórie s najmenším počtom zamestnancov, t.j zamestnancov (napr. súkromné jazykové školy, občianske združenia, pobočky akadémie vzdelávania, osvetové strediská a pod.). Klienti majú vo väčšine tendenciu obracať sa na väčšie a viac známe inštitúcie, preto by bolo vhodné, keby sa menšie organizácie spájali v niektorých väčších vzdelávacích aktivitách, v ich príprave i realizácii, čo by malo pozitívny dopad na ich vlastný rozvoj. Na edukačnom trhu majú v našom regióne prevahu tie inštitúcie, na ktorých v priemere za rok študuje od 100 do 500 záujemcov (35,30%). Najviac edukačných aktivít, takmer jedna štvrtina, je v súlade so súčasným trendom venovaných výučbe cudzích jazykov aj čo sa týka spoločného sumáru (24,5%), ako i v rámci jednotlivých cieľových skupín. Na druhom mieste sú to vzdelávacie podujatia zamerané na informatiku (12,6%) a na treťom mieste sú to humanitne orientované podujatia (10,6%). Jazykové kurzy a kurzy informatiky majú v našich podmienkach už dlhšiu dobu dominantné postavenie, nakoľko vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré sú výsledkom ich absolvovania sú na trhu práce stále žiadané. Nutné je však poznamenať, že trh práce sa vyvíja dynamickejšie ako trh vzdelávania, a už v súčasnosti existuje diskrepancia medzi ponúkanými kurzami a potrebami trhu práce. Tento projekt je okrem iných cieľov zameraný aj na zosúladenie potrieb zamestnávateľov vo vzťahu ku kvalifikácii pracovnej sily. Nízky počet podujatí (0,7%) majú zastúpené sociálne vedy, ako i podujatia venované európskym záležitostiam (0,7%). Napriek teoretickej snahe o presadzovanie aktivizujúcich foriem vzdelávania prevahu majú v metódach vzdelávania majú prednášky (takmer ¼ z celkového počtu). Na základe tohto zistenia sa námetom na ďalší výskum javí napr. problém, či lektori, resp. organizátori 45

12 vzdelávacích aktivít, majú aj pedagogické, resp. andragogické vzdelanie a či sú oboznámení aj s teoretickými poznatkami zo všeobecnej didaktiky, resp. andragogickej didaktiky. Andragogická príprava pri vzdelávacích aktivitách s dospelými je značne podceňovaná, čo má za následok nedostatočnú efektívnosť vzdelávania dospelých najmä v súkromnom sektore. Pri organizovaní vzdelávacích aktivít sledované inštitúcie v prevažnej miere (45,7% - takmer v polovice prípadov) využívajú blokovú výučbu. Odporúčame vo väčšej miere zapojiť do vzdelávania informačné technológie (e-learning, dištančné vzdelávanie a i.). Inštitúcie, ktoré poskytujú jazykové vzdelávanie uviedli, že najčastejšou úrovňou jazykových zručností ich študentov je stredná úroveň 53,50%. Je nepríjemným zistením, že ešte dnes až takmer 1/3 návštevníkov jazykového vzdelávania má nízku úroveň jazykových schopností, resp. že iba 13,90% má vysokú úroveň jazykových zručností. Je možné uvažovať o oslovení lektorov cudzích jazykov v súvislosti s ich návrhmi na zlepšenie jazykovej výučby v rámci povinnej školskej dochádzky. Z hľadiska obsahového zamerania jazykovej výučby je podľa očakávania dominantným anglický jazyk s takmer tretinovým podielom (32,10%). Rovnako podľa predpokladov je na druhom mieste nemecký jazyk (18,90%) a za ním nasleduje francúzsky jazyk (15,10%). V tomto kontexte výučby cudzích jazykov u dospelých I. Cimermanová (2000, s. 27.) vo svojej štúdii uvádza, že veľmi dôležitým faktorom je, že dospelý väčšinou vstupuje do triedy dobrovoľne, sám si tento kurz vybral, často máva jasný cieľ (práca, cestovanie atď.) a tým je jeho vnútorná motivácia omnoho väčšia ako u detí, pre ktorých je výučba jazyka povinným predmetom bez možnosti voľby. Vzdelávanie v oblasti informačných a komunikačných technológií poukazujú na fakt, že dominantný záujem je venovaný operačnému systému Windows (24,30%). Využitie textových a prezentačných editorov ako aj zručnosti v používaní internetu, resp. intranetu sú na druhom mieste záujmu (zhodne po 20,00%). Najpoužívanejšou spätnou väzbou, ktorú vykonávajú jednotlivé vzdelávacie subjekty je u všetkých cieľových skupín spätná väzba od účastníkov vzdelávacieho programu. V prípade, že má vzdelávacia inštitúcia naozaj seriózny záujem o komplexné hodnotenie vzdelávacej aktivity, je samotná spätná väzba od účastníkov vzdelávania nepostačujúca. Najväčším problémom pri organizácii vzdelávania zameraného na jazykové vzdelávanie sa vzdelávacím inštitúciám javia finančné problémy organizácií, ktoré vysielajú svojich zamestnancov vzdelávať sa - 30,50%. Druhým hlavným problémom je nedostatočný záujem, motivácia cieľových skupín (25,40%) a následne sú to sociálne problémy cieľových skupín (18,60%). Obdobie, keď klasická školská edukácia postačovala jedincovi pre uplatnenie sa v spoločnosti počas jeho celého života, sú nenávratne minulosťou. Proces globalizácie, čoraz intenzívnejšieho technologického a informačného vývoja, premietajúceho sa do výrobných procesov i každodenného života, ako i mnohé iné faktory, vyžadujú si naplno uplatňovanie jedného z dominantných princípov - celoživotného vzdelávania/učenia sa. Školský subsystém ponúka dospelým saturovať svoje edukačné potreby v mnohých podobách a preto je nutné venovať mu i v našich podmienkach primeranú potrebu i finančné zabezpečenie a nie iba reformovanie motivované politickými zmenami. Ak máme budovať vzdelanostnú spoločnosť prestaňme teoretizovať, prestaňme vymýšľať už vymyslené, čím zbytočne strácame čas, ale predovšetkým začnime meniť svoje špecifické myslenie a naučme sa respektovat zákony, tak v školstve ako aj v celej spoločnosti! (Šanta, 2006, s. 66) 46

13 Literatúra: Adult learning: it is never too late to learn. [cit ] Dostupné z: legislation_summaries/education_training_youth/lifelong_learning/c11097_en.htm BAČOVÁ, M Celoživotné vzdelávanie: kľúč k spoločnosti založenej na vedomostiach. In Škola entita celoživotného vzdelávania. Prešov : FF PU, s ISBN CIMERMANOVÁ, I Vek, výber metódy a úloha učiteľa In Teaching foreign languages to adults : conference proceedings, 12th and 13th July, Nitra : UKF, s ISBN Európa 2020: Komisia navrhuje novú hospodársku stratégiu v Európe. [cit ] Dostupné na: HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en FRK, V Systém a organizácia profesijného vzdelávania zamestnancov. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. ISBN FRK, V. - PIROHOVÁ, I Možnosti vzdelávania dospelých pri prechode na spoločnosť založenú na vedomostiach. (ed. I. Pirohová a E. Lukáč) In Úloha andragogiky v spoločnosti založenej na vedomostiach. Prešov : FF PU, s ISBN Global Report on Adult Learning and Education. Hamburg : UNESCO Institute for Lifelong Learning, 2009, 157 s. ISBN GOGA, M O vzdelávacích systémoch vo vybraných krajinách. Prešov : MPC. ISBN HOTÁR, V. a kol Výchova a vzdelávanie dospelých Andragogika. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN. ISBN KULICH, J The University and Adult Education: The Newest Role and Responsibility of the University. In Leirman, W. Kulich, J.: Adult Education and the Challenges of the 1990s. England : Croom Helm 1987, s LUKÁČ, E Výchova a vzdelávanie dospelých z pohľadu vybraných internacionalizačných úsilí v 20. storočí. 1. vyd. Prešov : FF PU. 206 s. ISBN LUKÁČ, E. GOGA, M. LUKÁČ, M Prieskum poskytovania vzdelávacích aktivít pre dospelých vo vybraných vzdelávacích inštitúciách Prešovského samosprávneho kraja. In PRUSÁKOVÁ, V. a kol Analýza vzdelávacích potrieb dospelých. Teoretické východiská. 1. vyd. Banská Bystrica : PedF UMB. s ISBN Národné fórum ako nástroj zlepšenia stratégie celoživotného vzdelávania [cit ] Dostupné na: PERHÁCS, J Teória školskej výchovy a vzdelávania dospelých. Bratislava : FF UK. ISBN PÖGGELER, F Vzdělávání dospělých jako demokratický životní styl a proces učení demokracii. In Andragogika, č. 2, s Projekt Pomoc pri príprave na získanie maturity ako druhej šance a predpokladu na lepšie uplatnenie na trhu práce. [cit ] Dostupné z: option=com_content&view=article&id=140&itemid=140 PRUSÁKOVÁ, V Úvodom. In Profesionalita vo výchove a vzdelávaní dospelých. Zborník z vedeckej konferencie, konanej 11. marca 1999 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ed. J. Perhács) 1. vyd. 116 s. Bratislava : Katedra andragogiky FF UK. ISBN

14 Správa o vzdelávaní v EÚ: dosiahol sa dobrý pokrok, dosiahnutie cieľov si však vyžaduje väčšie úsilie. [cit ] Dostupné na: reference=ip/11/488&format=html&aged=0&language=sk&guilanguage=en ŠANTA, S Slovensko a EÚ na ceste k vzdelanostnej spoločnosti. In MAŇKA, V. - GBÚROVÁ, M. Európska únia a Slovensko na ceste k vzdelanostnej spoločnosti. Zborník z odborných seminárov v Prešove a v Bratislave. Nadácia Friedricha Eberta v Slovenskej republike, 2006, 123 strán, s ISBN ŠVEC, Š. a kol Metodológia vied o výchove. Kvantitatívno-scientistické a kvalitatívnohumanitné prístupy v edukačnom výskume. Bratislava : IRIS. ISBN International Biography of Adult Education. (Nottingham studies in the theory & practice of the educationof adults) (editors: Thomas, J. E.; Elsey, B.) England : University of Nottingham The Belém Framework for Action. Sixth International Conference on Adult Education (CONFINTEA VI.) Belem, Brazil, 1-4 December. Paris : UNESCO, [cit ] Dostupné z: unesco.org/en/confinteavi/belem-framework-for-action/ Uznesenie Rady o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých. Úradný vestník Európskej únie C 372/1, Výskumná správa z empirického prieskumu. (vypracovala: PhDr. Daniela Kešelová) Projekt ECETA: NAFORFIL číslo LLP SK-KA1E CETA. Názov projektu: Národné fórum ako nástroj zlepšenia Stratégie celoživotného vzdelávania. Bratislava, november [cit ] Dostupné z: NAFORFIL_sprava_final.pdf 6th International Conference on Adult Education. Living and Learning for a Viable Future: The Power of Adult Learning. [cit ] Dostupné z: confinteavi/confintea-vi/objectives/ Adresa autora: Doc. PhDr. Eduard Lukáč, PhD. Katedra andragogiky Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita eduard.lukac@unipo.sk 48