SYSTÉMOVÉ CHÁPANIE CONTROLLINGU SYSTEM UNDERSTANDING OF CONTROLLING

Transcription

1 The11 th International Scientific Conference Trends in Business Management Systems - TBMS TH 11 TH DECEMBER 2008 HIGH TATRAS SYSTÉMOVÉ CHÁPANIE CONTROLLINGU SYSTEM UNDERSTANDING OF CONTROLLING Dušan BARAN Abstract Nowadays the enterprise environment is marked by wide range of problems which can be solved with usual methods only with great difficulties. New concepts, tools, methods and technics are used more frequently in order to increase the yield and financial strength of the company which follow fist of all to reach the two most important aims that is profitability and the liquidity. A very important tool which helps enterprises to solve these problems, and in this way ensure longlosting sucessfull existence of the company, is controlling. Key words controlling, system of management of company, manager, vital company, regulation, secundary subsystems, strategy, monitoring of company, vision ÚVOD Na základe systémovo teoretického poňatia riadenia podniku sú spracované aktuálne požiadavky na formovanie a riadenie podniku a sú vysvetlené najdôležitejšie manažérske prístupy. Cieľom podnikového riadenia je vitálny podnik, schopný vnútorne riadených zmien orientovaných navonok. Predpokladom toho je schopnosť prispôsobenia a pokroku. K splneniu tejto riadiacej úlohy potrebujú manažéri rozsiahle integrujúce doplnenie riadenia controllingom.controlling doplňuje a integruje managment ako v koncepčnom, funkcionálnoma inštitucionálnom zmysle, tak i v personálnom zmysle. Controllingová filozofia a infraštruktúra controllingu sú stĺpmi doplnenia riadenia. S ich pomocou bude možné dostať pod kontrolu komplexnosť riadenia podniku.formovanie controllingu vo výrobných podnikoch silne závisí na type výroby. Controlling musí sledovať množstvo strategických a operatívnych riadiacich veličín.controlling kladie isté minimálne nároky na filozofiu riadenia. Riadenie odpovedajúce požiadavkám controllingu je orientované na cieľ, určené plánovaním a kontrolou. Implementácia controllingu v podmienkach výrobných podnikov je nosným pilierom v neustálom konkurenčnom boji v prostredí trhovej ekonomiky. Stáva sa dominantou hlavne vďaka neoceniteľným prínosom pre riadenie spoločnosti v danom výrobnom podniku. Implementácia controllingu v podmienkach výrobného podniku by sa mala začať správne nastavenou koncepciou, ktorá svojou formuláciou a zameraním bude jednoznačným prínosom pre ďalší vývoj výrobného podniku. Implementácia controllingu vo výrobných podnikoch prostredníctvom najvhodnejšieho softwarového riešenia je najbežnejšou formou implementácie controllingu. Cieľom tejto práce je priblížiť podstatu implementácie controllingu v podmienkach výrobných podnikov. 13

2 1 Podnikové riadenie ako systém Systémom sa rozumie množina prvkov, medzi ktorými existujú väzby. Podnik ako systém je tiež v rozmanitých väzbách k iným systémom (konkurentom, zákazníkom, štátu, dodávateľom, médiám, atď.) [1]. Celok všetkých systémov pôsobiacich okolo podniku, sa označuje podnikateľské okolie. Toto okolie ovplyvňuje akcie a reakcie každého podniku. Kto chce vedieť ako funguje podnik, musí poznať, ako funguje podnikateľské okolie a ako sa navzájom podnik a okolie ovplyvňujú [2]. Controlling ako systém doplňujúci riadenie podniku. Vedúci pracovníci musia zvládnuť tvorbu a riadenie podniku na základe neúplnej informácie a pod časovým tlakom. Potreba systému doplňujúceho súhrne riadenie podniku vyplýva z vlastnosti systému podniku a z aktuálnych požiadaviek na riadenie podniku. Potreba controllingu, vyvolaná okolím, vyplýva z otvorenosti systému podniku voči dynamickému a komplexnému okoliu a z potreby vnútornej harmonizácie [3]. Podnikom vyvolaná potreba controllingu je na jednej strane dôsledkom komplexnosti a dynamiky okolia, na druhej strane vyžaduje systémové vlastnosti multifunkcionalitu, orientáciu na výnosy (nutnosť pokrytia nákladov), ako aj vyhľadávanie cieľov (doporučené podnikom) podľa odpovedajúcej podpory controllingu k vnútornej harmonizácii. Potreba doplnenia riadenia závisí podstatne na stupni vnútornej a vonkajšej komplexnosti. Vnútorná komplexnosť je určená zvlášť veľkosťou a medzinárodným charakterom podniku, mnohovrstevnatosťou vytvárania a zhodnocovaním jeho výkonu. Vonkajšia komplexnosť je predovšetkým určená dynamikou, medzinárodným charakterom a intenzitou odvetvia konkurencie, očakávaniami vlastníkov podniku a zmenami okolia (v oblastiach spoločnosti, politiky, práva, technológie, atď.) Potreba controllingu vyvolaná okolím vyplýva z nutnosti vonkajšej harmonizácie, z ovládnutia dynamiky a komplexnosti okolia. Podnikom vyvolaná potreba controllingu vyplýva z narastajúcej vnútornej diferencovanosti a z komplexnosti podniku, ktoré vyžadujú vnútornú harmonizáciu. Vnútornú diferencovanosť a komplexnosť je pritom treba pochopiť ako reakciu na vonkajšiu dynamiku a komplexnosť. Koncepcia controllingu doplňuje riadenie podniku: - controllingom ako filozofiou riadenia, - funkciami controllingu doplňujúcimi riadenie, - inštitúciami a nástrojmi controllingu. Controllingová filozofia riadenia smeruje k tvorbe a riadeniu podniku. Základom myšlienkového hľadiska controllingu je riadenie založené na plánovaní, riadení a regulácii. Riadenie podniku vyhovuje podmienkam controllingu iba vtedy, ak spĺňa nasledujúce kritéria: - je cieľovo orientované, - je založené na plánovaní a kontrole, - je flexibilné a rýchle. Cieľom riadenia podniku, ktorý spĺňa potreby controllingu, je zaistenie životaschopnosti podniku a jeho schopnosti vytvárať hodnoty. Controlling podporuje uskutočnenie týchto cieľov špecifickými funkciami controllingu, ktoré sú ak je to potrebné, poskytované vlastným controllerom, systémami a nástrojmi controllingu [2]. Hlavnou funkciou controllingu je koordinácia systému riadenia, aby sa zaistila zhoda a integrácia jednotlivých dielčich systémov riadenia a kontrolovala sa vonkajšia komplexnosť a 14

3 dynamika pomocou vnútornej komplexnosti a diferencovanosti. Predpokladom toho je odpovedajúce zabezpečenie riadenia informáciami, čím sa informačné funkcie stávajú druhou dôležitou funkciou controllingu. Potreba doplniť riadenie controllingom sa vykazuje v časovom a informačnom nedostatku informácii pre management ako i v chýbajúcich podnikových ekonomických, odborných a detailných znalostiach tých, ktorí o ňom rozhodujú. Manažéri musia realizovať a presadzovať veľa podnikových rozhodnutí pri neúplných informáciách a pri časovom nedostatku, a pritom sú priebežne konfrontovaní s obmedzenou znalosťou situácie a organizácie. Úlohou controllera je, aby pokrýval potrebu managementu, pokiaľ ide o informácie a koordináciu, a tým zvyšoval kapacitu a kvalitu managementu. Prínos controllera môže zlepšiť kvalitatívne a kvantitatívne problémy riadenia. Controlling doplňuje a integruje management ako v koncepčnom, funkcionálnom a inštitucionálnom zmysle, tak i v personálnom zmysle. Controllingová filozofia a infraštruktúra controllingu sú doplnením riadenia. S ich pomocou bude možné dostať pod kontrolu komplexnosť riadenia podniku [2]. 2 Východiská pre systémové chápanie controllingu Za systémový prístup považujeme taký spôsob myslenia a spôsob riešenia problémov alebo spôsob konania, pri ktorom sú javy chápané komplexne vo svojich vnútorných a vonkajších súvislostiach. Systém je účelovo definovaný súbor (množina) jednotlivostí (prvkov) a väzieb (vzťahov) medzi nimi. Pri všeobecnej charakteristike systému ho môžeme ohraničiť nasledovne: - Systém je súbor súvisiacich prvkov. - Systém vyjadruje zvláštnu jednotu a súdržnosť s okolím. - Systém je zvyčajne zároveň prvkom nejakého systému na nižšej rozlišovacej úrovni. - Prvok systému je spravidla súčasne systémom vyššej rozlišovacej úrovne. Svet sa skladá z nespočetného množstva navzájom pôsobiacich objektov. Podstatnou črtou objektov je, že ich vzájomné pôsobenie je všeobecne platné. Z uvedeného konštatovania môžeme zovšeobecniť tvrdenie, že ak na objekte dokážeme definovať jeho prvky (časti) a ich vzťahy, ktoré tvoria celistvosť objektu (teda štruktúru a fungovanie objektu), potom sme definovali na tomto objekte systém [1]. Z množstva kritérií, ktoré používame pri klasifikácii systémov, možno uviesť delenie podľa zložitosti a podľa ich správania. Podľa zložitosti delíme systémy na: - jednoduché, - zložité, - mimoriadne zložité. Podľa správania rozoznávame systémy: - s deterministickým správaním, - so stochastickým správaním. 15

4 Dynamika spoločenského rozvoja je nevyhnutná, ale prináša so sebou tiež nevyhnutné sociálne problémy ( ohrozenie psychického a fyzického zdravia populácie, veľké rozdiely v životnej úrovni v rôznych častiach sveta a pod.). Tento fakt núti spoločnosť hľadať nové prístupy k riešeniu týchto problémov. Doba stochastických prístupov sa skončila, je potrebné stále viac uplatňovať tvorivosť a hľadať nové cesty, ktoré vedú k netradičným, ale pritom optimálnym riešeniam pre dané podmienky. Neúspech tradičných metodologických prístupov k riešeniu sociálnoekonomických systémov viedol ku konštatovaniu, že tieto systémy majú odlišné vlastnosti ako systémy prírodné, fyzické, technické a pod. [1]. Bolo potrebné hľadať novú metodológiu, ktorá zodpovedá novým podmienkam, registrujúcu nevyhnutné zmeny v spoločenskom dianí. Jedným z takýchto prístupov je rozdelenie systémov na tzv. tvrdé a mäkké systémy, pričom rozhodujúcim kritériom klasifikácie systémov je človek a jeho úloha, resp. miera zastúpenia pri ich fungovaní. Tvrdé systémy je možné všeobecne chápať ako systémy, v ktorých nevystupuje človek ako aktívny prvok systému, napr. vesmír, automobil a pod. Tieto systémy nemusia, ale môžu mať pôvod v ľudskej činnosti. Mäkké systémy naopak chápeme ako systémy, v ktorých je aktívnym prvkom človek, t.j. môžeme hovoriť o systémoch ľudskej aktivity (spoločenské, ekonomické a pod.). Tvrdé systémy [1]: 1. človek nie je aktívnym prvkom systému, od vzniku fungujú nezávisle na ľudskom faktore (pokiaľ nie je zvonku učinený zásah), sú relatívne invariantné voči času, 2. systém je možné stotožniť s reálnym objektom, 3. systém je pevne daný, je možné ho explicitne (účelovo) definovať, 4. hranice systému sú dané, 5. prvky systému a väzby medzi nimi sú dané. Mäkké systémy [1]: 1. človek je aktívny prvok systému, vytvára a pretvára systému svojou cieľavedomou činnosťou, 2. systém nie je možné stotožniť s reálnym objektom, 3. definícia systému je nejasná, subjektívna, 4. hranice systému a väzby medzi nimi sú nejasné, obtiažne definovateľné, 5. ciele systému sú nejasné, obtiažne definovateľné. Možno konštatovať, že čím vyšší stupeň riadenia, tým je skúmaný systém mäkkší a naopak, čím je nižší stupeň riadenia, tým je skúmaný systém tvrdší. Typickým tvrdým systémom z pohľadu podnikateľského subjektu je napr. automatizovaná dielňa v strojárskej prevádzke, kde prevažnú časť prvkov vstupujúcich do výrobného procesu tvoria výrobné prostriedky. Naopak typickým mäkkým systémom, je controllingový útvar, ktorého činnosť zabezpečuje v prevažnej miere ľudský činiteľ. Dielňa je na základnej úrovni riadenia, možno povedať, že je presne daný strojový park, jeho výkonnosť, časový fond na výrobu, výrobný postup, počet pracovníkov a pod., čiže možno relatívne presne určiť produkčnú schopnosť dielne na určitých, vopred stanovených podmienok, pričom ľudský faktor nezohráva až natoľko závažnú úlohu (napr. v prípade ochorenia je možné bez väčších problémov nahradiť pracovníka iným pracovníkom a pod.). 16

5 3 Systém riadenia a controlling Podstatu systému riadenia tvorí komplex navzájom integrovaných riadiacich činností, ktorý v konečnom dôsledku môže mať síce osobité črty, dané konkrétnymi podmienkami, v ktorých pôsobí, no musí existovať aj časť komplexu (podstatné či menej podstatné) všeobecne platná pre akýkoľvek systém riadenia. Aktivátormi systému riadenia možno nazvať nevyhnutný komplex riadiacich súčastí, ktoré vzájomnou činnosťou pôsobia medzi riadiacimi subjektmi a riadenými objektmi tak, aby mohli byť vytýčené ciele plnené čo najefektívnejšie. Zo schémy vyplýva, že v systéme riadenia je nevyhnutné rátať minimálne so šiestimi rozhodujúcimi aktivátormi: 1. dispozitívnymi funkciami riadenia, 2. procesnými funkciami riadenia, 3. riadiacim algoritmom, 4. riadiacimi prvkami, 5. hierarchizáciou riadiacich stanovísk, 6. hierarchizáciou riadiacich úrovní. Následne možno uviesť niektoré spoločné znaky a vlastnosti rozhodujúcich aktivátorov systému riadenia: - význam jednotlivých aktivátorov je rovnocenný a rovnako dôležitý pri aplikovaní systému riadenia, - každý aktivátor predstavuje ucelený podsystém, ktorý má svoj význam pre systém riadenia, - dosiahnutie vyváženej vzájomnej súčinnosti u všetkých šiestich aktivátorov je zárukou adekvátneho výsledku systému riadenia, - medzi jednotlivými aktivátormi môžu existovať dialektické vzťahy, ktoré však v konečnom dôsledku musia viesť k vyššiemu synergickému efektu systému riadenia, - vymedzenie týchto šiestich aktivátorov neobmedzuje možnosť využívania ďalších možných aktivátorov, ak to bude na prospech systému riadenia, - hoci je možný vo väčšine prípadov aj potrebný subjektívny tvorivý prístup (podľa konkrétnych trhových podmienok), základné princípy pri tvorbe a aplikovaní sú dané overenými teoretickými poznatkami, - vymedzenie obsahovej náplne jednotlivých aktivátorov by malo mať dynamický charakter a malo by pružne reagovať na meniace sa trhové podmienky, - celkový počet aktivátorov je preto skôr vyšší ako nižší, aby pôsobil objektívnejšie na celý systém riadenia, čiže aby bola zachovaná okrem súčinnosti aj vyššia vzájomná kontrola resp. aby bol zachovaný princíp demokratickosti riadenia a pod. Riadiaci algoritmus riadiace prvky Riadiaci algoritmus na prvé miesto kladie určenie cieľa ako základnú riadiacu činnosť a hneď na druhom mieste je určenie metód a postupov na dosiahnutie tohto cieľa a práve tento krok súvisí s riadiacimi prvkami, pretože ony týmito metódami a postupmi disponujú. Procesné funkcie dispozitívne funkcie Vyjadrenie funkcii riadenia. Procesné funkcie, ktoré súvisia s fungovaním podniku a s jeho transformačným procesom. Dispozitívne funkcie vyjadrujú systémovú podstatu riadenia, určujú funkcie bez ktorých riadiaci proces nemôže prebiehať. 17

6 Dispozitívne funkcie sú imanentnou súčasťou každej procesnej funkcie, čo zvýrazňuje ich vzájomnú previazanosť a poskytuje možnosť objektívneho chápania a posudzovania celého systému riadenia podniku [1]. Hierarchia riadiacich stanovísk hierarchizácia riadiacich úrovní Hierarchizácia riadiacich stanovísk súvisí s tvorbou rôznych záväzných ( plány) či menej záväzných (idey) dokumentov a ich vzájomnej prepojenosti a nadväznosti najmä z hľadiska času a rozsahu resp. Z hľadiska riadiacej významnosti, čo už veľmi úzko súvisí s hierarchizáciou riadiacich úrovní. Čiže môže existovať strategický plán pre vrcholovú riadiacu úroveň, no tento môže byť, ak je to potrebné, rozpracovaný aj na nižšie riadiace úrovne. Dispozitívne funkcie riadenia Možno hovoriť o funkciách, ktoré sú členené podľa charakteru v riadiacom procese. Vychádzajúc z najrôznejších teoretických prameňov možno považovať za najvhodnejšie nasledovné členenie: 1. plánovanie, 2. implementovanie, 3. kontrolovanie. Tieto tri tzv. dispozitívne funkcie riadenia, vychádzajúce z piatich funkcií, ktoré vymedzil Henry Fayol, ako jeden z rozhodujúcich tvorcov vedeckého riadenia (plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, kontrolovanie). Pri porovnaní činností v riadiacom procese podľa ich úlohy a charakteru je zrejmé, že z kybernetického hľadiská sú prvá (plánovanie) a posledná (kontrolovanie) nenahraditeľné, lebo zabezpečujú fungovanie spätnej väzby v systéme (podniku). V rámci implementácie sú zahrnuté vnútorné funkcie (organizovanie, prikazovanie, koordinovanie), prípadne ďalšie, ktoré uvádzajú rôzni autori [1]. Procesné funkcie riadenia Procesné funkcie riadenia, ako už bolo spomenuté a ako to aj vyplýva zo samostatného názvu, súvisia s transformačným procesom a s jeho zabezpečovaním. Rozsah týchto funkcií sa pohybuje od minima pozostávajúceho zo štyroch základných funkcií (personálna, finančná, výrobná a obchodná), bez ktorých nemožno zabezpečiť transformačný proces, až po podstatne vyšší počet, ktorý je daný potrebou vyplývajúcou z trhovej reality, resp. špecifickým subjektívnym pohľadom podnikateľskej jednotky. V prípade štyroch základných funkcií je pochopiteľná potreba aj identických úsekov či iných útvarov v samotnom podniku. V podstate základných funkcií je ukrytý samotný zmysel podnikania. Je zrejmé, že bez ľudí, nemôže podnikateľský subjekt existovať. Musí mať finančné prostriedky na získanie podnikateľského povolenia, na realizovanie podnikateľského zámeru resp. na nepretržité fungovanie, musí mať určený predmet podnikania a na záver musí vyprodukovať produkt na trhu, taktiež tento produkt realizovať, pretože inak by transformačný proces stratil svoj zmysel. V prípade potrebnosti, pre plnenie ďalších funkčných úloh, je možné okrem štyroch základných funkcií vykonávať aj ďalšie. Môže ísť najmä o tieto funkcie [1]: - technickú, - investičnú, 18

7 - výskumnú, - dopravnú, - zásobovaciu a pod. Základný riadiaci algoritmus K základným riadiacim prvkom uplatňovaným v riadiacom procese patria [1]: riadiace metódy, riadiace nástroje, riadiace prostriedky, riadiace formy. Pri akejkoľvek riadiacej činnosti sa môže počet a kombinácia vybrať podľa vopred dohodnutého postupu resp. podľa priebežnej potreby pri realizovaní plánovaného procesu. Metódy riadenia sú spôsoby vykonávania riadiacich činností podľa určitých postupov, ktoré majú racionálny, uvedomelý, štandardizovaný a overený charakter. Pod nástrojmi riadenia sú myslené nehmotné prostriedky, a ktoré slúžia na usmerňovanie a ovplyvňovanie riadiacich činností, pričom ich využíva subjekt riadenia pri pôsobení na subjekt riadenia. U prostriedkov riadenia sa jedná naopak o hmotné prostriedky, bez ktorých by nebolo možné riadiace činnosti uskutočniť, resp. nedosiahla by sa požadovaná úroveň. Formy riadenia súvisia hlavne s úlohou subjektu riadenia a s jeho konaním v riadiacom procese a závisia od konkrétnej situácie pri vykonávaní riadiacich činností. 4 Obsahové vymedzenie controllingu Rastúca zložitosť a dynamickosť podnikateľského prostredia vystavuje podnik neúprosnému tlaku tvrdej konkurencie. Manažéri vedú svoje podniky týmto prostredím so striedavým úspechom. O stupni úspešnosti v nemalej miere rozhoduje intenzita, s akou sa do podniku zavádzajú zdokonalené prístupy a metódy analýz, plánovania a kontroly, inovované organizačné štruktúry a informačné systémy. 4.1 Vývojové stupne controllingu V procese vývoja controllingových funkcií možno identifikovať tri základné stupne: 1. controlling zameraný na dodržiavanie vonkajších a vnútorných noriem (predpisov, smerníc a pod.), 2. controlling orientovaný na kontrolu hospodárnosti a jej analýzu (controlling v navigačnej funkcii), 3. controlling zacielený na systémy plánovania, kontroly a regulácie podnikových aktivít (controlling v riadiacej a inovačnej funkcii). 4.2 Obsah a organizácia controllingu Controlling predstavuje z funkčného hľadiska subsystém riadenia zameraný na proces plánovania a kontroly a na jeho koordináciu a informačnú podporu. Zabezpečenie základných funkcií controllingu si možno predstaviť aj bez výraznej zmeny jestvujúcich organizačných štruktúr podnikov. Každý podnik sa s väčšou či menšou intenzitou zaoberá procesmi plánovania a kontroly a je vybavený určitými informačnými systémami. Podniky majú aj určitú organizačnú štruktúru, ktorá vymedzuje priestor a správanie sa jednotlivých úsekov či článkov organizácie vrátane deľby kompetencií a zodpovednosti. Controllingové funkcie by sa teda mohli v podniku presadzovať v podobe rozširovania a predovšetkým skvalitňovania jeho činností t.j. zavádzanie controllingových nástrojov, metód a techník, vytváranie 19

8 integrovaných informačných systémov, skvalitňovanie tvorby plánov, kontrolnej a analytickej činnosti. Z hľadiska funkčnosti controllingu sa však javí ako účelné podporiť jeho funkcie aj inštitucionálne t. j vytvoriť controllingový útvar, ktorý by s príslušnými kompetenciami vykonával vopred definovaný súbor controllingových úloh. 4.3 Kompetencie controllingu Controllingový útvar je spravidla vybavený súborom opatrení smerujúcich tak dovnútra, ako aj navonok útvaru. Otázka kompetencií orientovaných dovnútra controllingového útvaru neprekračuje bežné vymedzenie kompetencií pri riadení útvarov, zahrňujúce napr. rozhodovacie, vykonávacie a dispozičné kompetencie. Zjavné problémovejšou otázkou je podoba kompetencií orientovaných mimo controllingový útvar. Základné kompetencie controllingového útvaru: - integračné kompetencie : controllingový úvar by mal mať oprávnenie na regulovanie vnútropodnikových vzťahov a na účasť na tvorbe cieľov, - koordinačné kompetencie: znamenajú oprávnenie zavádzať a koordinovať opatrenia na dosiahnutie podnikových cieľov vrátane oprávnenia spolurozhodovať o vecných a finančných zdrojoch, - informačné kompetencie: predstavujú nielen právo na informácie ale aj právo na určovanie ich formy a obsahu, - poradenské kompetencie: oprávnenie na poradenstvo pri uplatňovaní nástrojov, metód a techník controllingu a pri utváraní plánovacieho a kontrolného procesu. Záver Podnikateľské prostredie sa u nás v súčasnom období vyznačuje veľkým rozsahom problémov, ktoré môžeme čoraz ťažšie riešiť obvyklými prostriedkami. Stúpajúce náklady v dôsledku zvyšovania cien, predovšetkým ropných produktov a potravín premenlivá ekonomická situácia zložitosť problémov a zostrená konkurencia na domácich i zahraničných trhoch tvoria len malú časť týchto problémov. Aby podnik mohol tieto problémy úspešne riešiť, nestačia už len tradičné metódy riadenia podniku. Stále častejšie sa používajú nové koncepcie, nástroje, metódy a techniky vedúce k zvýšeniu výnosovej a finančnej sily podniku, ktoré sledujú predovšetkým dosiahnutie dvoch najdôležitejších cieľov, a to rentability a likvidity. Dôležitým nástrojom, ktorý pomáha podnikateľom tieto problémy riešiť, a tým zaistiť dlhodobú úspešnú existenciu podniku, je controlling. Súhrn V súčasnom období sa podnikateľské prostredie vyznačuje veľkým rozsahom problémov, ktoré môžeme čoraz ťažšie riešiť obvyklými prostriedkami. Stále častejšie sa používajú nové koncepcie, nástroje, metódy a techniky vedúce k zvýšeniu výnosovej a finančnej sily podniku, ktoré sledujú predovšetkým dosiahnutie dvoch najdôležitejších cieľov, a to rentability a likvidity. Dôležitým nástrojom, ktorý pomáha podnikateľom tieto problémy riešiť, a tým zaistiť dlhodobú úspešnú existenciu podniku, je controlling. 20

9 Klúčové slová controlling, systém riadenia podniku, manažér, vitálny podnik, regulácia, sekundárne podsystémy, stratégia, monitorovanie podniku, vízia Literatúra [1] BARAN, D.: Aplikácia controllingu v podnikovej praxi. Vyd. STU Bratislava 3. vyd. 2008, ISBN [2] BARAN, D. a kol: Finančno-ekonomická analýza podniku v praxi, Vyd. IRIS Bratislava 2.vyd, 2008, ISBN [3] ESCHENBACH, R.: Controlling. Praha: Aspi Publishing. 2. vyd ISBN Kontaktná adresa: Prof. Ing. Dušan Baran, PhD. TRENČIANSKA UNIVERZITA Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská Trenčín dusan.baran@tnuni.sk 21