Some criminal offenses in Slovak Republic

Transcription

1 Some criminal offenses in Slovak Republic Stanislav Pisár Kľúčové slová: trestný čin, trest, trestná zodpovednosť. Key words: crime, punishment, criminal responsibility. Úvod Mnohosť trestných činov môže byť vyjadrená ako recidíva trestných činov, alebo ako súbeh trestných činov. V našom prípade riadneho vysvetlenia a priblíženia témy tejto diplomovej práce bude dôležitá možnosť uvedená ako druhá v poradí. Predmet týchto dvoch prípadov mnohosti si je síce veľmi blízky, no bodom kde sa tieto spájajú je, že v našom prípade, v prípade súbehu trestných činov, dochádza k odsúdeniu páchateľa za trestné činy, za ktoré ešte dosiaľ nebol odsúdený, čo znamená, že nebol právoplatným rozhodnutím prvostupňového súdu uznaný za vinného. 1 V prvom prípade o recidíve hovoríme po spáchaní ďalšieho alebo ďalších trestných činov až po právoplatnom odsudzujúcom rozhodnutí prvostupňového súdu. V prípade nečinnosti súdu z dôvodu zaneprázdnenosti alebo akéhokoľvek iného dôvodu môže dôjsť k nevenovaniu sa podnetu, prípadne oneskorenému konaniu vo veci a po spáchaní ďalšej trestnej činnosti zo strany páchateľa budú tieto dva skutky posudzované ako súbeh trestných činov a bude na výpočet trestnej sadzby použitá prísnejšia asperačná zásada ako by to bolo v prípade recidívy. Tak ako v minulosti, tak i v súčasnosti, tento pojem nie je konkrétne zakotvený v žiadnom právnom predpise Slovenskej republiky. Z toho dôvodu je možné nájsť ho len v právnej teórií a vychádzať z právnej praxe a judikatúry. Súčasné znenie trestného zákona zakotvilo súbeh. Pojem trestný čin sa chápe presne tak, ako je definovaný v 8 Trestného zákona, ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri čom, pri všeobecnom súbehu nedochádza k rozdielom medzi trestnými činmi. Uchopenie súbehu nie je závislé od toho, či hovoríme o prečine alebo zločine. Podstatné je to, že sa jedná o protiprávny čin, ktorý poškodí jeden alebo viacero objektov jedným alebo viacerými konaniami. Tento protiprávny čin musí byť ale zakotvený v Trestnom zákone, tak ako to hovorí definícia trestného činu, pretože iné zákony už viac neobsahujú skutkové podstaty trestných činov, napriek tomu, že v minulosti existovali určité trestné činy, ktoré mali svoje zakotvenie inde. Tak isto to bolo napríklad aj s trestným činom proti mieru, ktorý sa prebral zo zákona na ochranu mieru. 2 V súčasnosti sú trestné činy proti mieru obsiahnuté v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona. Spôsob akým dôjde k protiprávnemu konaniu, počet poškodených objektov a spôsob akým došlo k ich poškodeniu sú základom pre delenie súbehu. Ten je následne rozdelený do dvoch skupín na jednočinný a viacčinný súbeh, ktorý sú spravidla ešte konkrétnejšie delené na jednočinný a viacčinný súbeh. 3 O súbehu trestný činov hovoríme v prípade ak sú tieto spáchané do dňa vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku prvého stupňa. V tomto bode je veľmi dôležitý časový úsek, respektíve okamih kedy došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku, a tiež tu zohráva veľmi dôležitú úlohu predpoklad, že tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a prípadným použitím opravného alebo mimoriadne opravného prostriedku nedôjde k jeho zrušeniu, alebo k zmene na oslobodzujúci rozsudok. Ak páchateľ spácha ďalšie trestné činy po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, tieto budú ďalej posudzované ako recidíva. Aby bol riadne odlíšený súbeh od recidívy, je tiež dôležité dodržanie povahy vyhláseného rozsudku. Tento musí byť odsudzujúci, ktorý uzná obvineného vinným, ale tiež mu aj za to uloží primeraný trest. Prípad vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku alebo rozsudku, prostredníctvom ktorého by sa upustilo od potrestania, nemusí mať 1 MADLIAK J. a kol.: Trestné právo hmotné Všeobecná časť, Košice: UPJŠ, 2006, s KOLEKTÍV autorov. Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou ; Zákon o výkone trestu odňatia slobody s komentárom; Zákon o výkone väzby s komentárom. Bratislava : Nová praca s KLÁTIK J.: Aktuálna problematika mnohosti trestných činov. In: Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi. Bratislava : Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2011, s. 127 a nasl. 117

2 Visegrad Journal on Human Rights za následok taký silný vplyv ako samotný odsudzujúci rozsudok a keďže tu dochádza ku fikcií neodsúdenia a negatívne ohodnotenie protiprávneho konania nebolo páchateľovi udelené vo forme žiadneho trestu, páchateľ môže na seba hľadieť ako na netrestaného a ubrať tým na vážnosti poškodenia jeho správaním. Táto fikcia neodsúdenia sa uplatňuje prostredníctvom 40 ods.2 Trestného zákona. Okrem vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku je tu ešte možnosť akceptácie iného rozhodujúceho okamihu - okamih doručenia trestného rozkazu. Nakoľko Trestný poriadok nezakotvuje vyhlásenie trestného rozkazu, ale len jeho doručenie, okamihom ktorým sa trestné činy prestanú považovať za súbeh, sú v okamihu jeho doručenia. Z čoho vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku je vo svojej podstate k súbehu trestných činov rovnakým okamihom ako okamih doručenia trestného rozkazu. Samozrejme, tak ako v prípade vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, tu musí existovať tiež predpoklad, že dôjde k jeho právoplatnosti a nedôjde k odvolaniu, prípadne podaniu riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku. Ak v oboch týchto prípadoch dôjde po podaní riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku k zrušeniu tohto rozhodnutia, no v jeho ďalšom konaní dôjde k právoplatnému odsúdeniu páchateľa, opäť sa za okamih považuje okamih vyhlásenia alebo doručenia tohto rozhodnutia. Prípad, kedy páchateľ spácha ďalší trestný čin po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, alebo po doručení trestného rozkazu ale ani jedno z týchto rozhodnutí nenadobudlo ešte právoplatnosť sa považuje za mnohosť sui generis, inými slovami za nepravú recidívu. V takomto prípade nedochádza ani k recidíve a ani k súbehu a páchateľ nemôže byť preto v žiadnom prípade súdený ako v prípade súbehu a už vôbec nie ako recidivista. Podstata jednočinného súbehu trestných činov spočíva v situácií, kedy páchateľ len jedným svojim konaním spáchal viac trestných činov. Concursus formalis je častokrát v teórií označovaný ako ideálna, formálna alebo súčasná konkurencia. Jednočinný súbeh trestných činov nie je možné posudzovať podľa starého a nového trestného zákona súčasne. Nie je možné hodnotiť konkrétny trestný čin podľa starého a zároveň podľa nového trestného zákona. Na dodržanie všetkých potrebných pravidiel sa tu použije princíp zákonnosti a zákazu spätnej pôsobnosti (zákaz retroaktivity). Jednočinný súbeh má rozhodujúcu vlastnosť, pri ktorej konkrétny skutok spadá pod skutkové podstaty odlišujúce sa rôznym objektom, ktorý je znakom skutkových podstát. Čo v praxi znamená, že dochádza k poškodeniu viacerých práv a teda objektov a to len jedným konaním páchateľa. Tak ako pri posudzovaní trestných činov samostatne, tak i v ich posudzovaní v súbehu sa kladie dôraz na ich riadne posúdenie protiprávneho konania. 4 Toto možno dosiahnuť dostatočnou právnou kvalifikáciou podľa všetkých zákonných ustanovení. Právna prax trestného práva je od svojej veľkej rekodifikácie a vydania nového Trestného zákona v roku 2005 dostatočne bohatá na konkrétne príklady už spáchaných deliktov a spôsob ich riešenia a ohodnotenia a práve tieto poskytnú dostatočnú oporu pri rozhodovaní. Tieto konkrétne príklady majú však spoločné okrem iného aj to, že pri posudzovaní skutku a pri odhade stupňa nebezpečnosti bola zachovaná objektivita. Avšak už táto spomínaná rôznorodosť protiprávnych konaní spôsobila situáciu, kedy až Najvyšší súd Slovenskej republiky, alebo dokonca až Ústavný súd Slovenskej republiky musel vo veci rozhodovať a zaujať svojim rozhodnutím korektné stanovisko s kvalifikovaným odôvodnením. Z uvedeného dôvodu je hneď niekoľko prípadov takto riešených aj k jednočinnému súbehu. Jedným z nich je aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa pod číslom konania 3Tdo 55/2013. Predmetný rozsudok rozhodoval vo veci zločinu sexuálneho zneužívania v zmysle 201 ods.1, ods. 2 písm.a) v jednočinnom súbehu s 138 písm.d). Obvinený mal sexuálne zneužívať maloletú opakovane, s vedomosťou o jej nedostatočnom veku. Okrem uvedeného sa mal maloletej obvinený vyhrážať fyzickým násilím v prípade prezradenia a zabraňoval jej volať o pomoc tým, že jej prikryl rukou ústa. Aj okresný aj krajský súd, ktorí vo veci konali toto protiprávne konanie označili za jednočinný súbeh, no Najvyšší súd Slovenskej republiky skrz dovolacie konanie svojim rozhodnutím obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a tiež aj ostatné obsahovo nadväzujúce a vrátil vec prvoinštančnému súdu späť na konanie. Ako odôvodnenie uviedol paragrafové znenie Trestného zákona hovoriace o tom, že na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Čo v praxi znamená, že je možné použiť určitú okolnosť ako prísnejší kvalifikačný znak, zabezpečujúci prísnejší trest, ak táto nebola súčasťou skutkovej podstaty už pri posudzovaní skutku a aj samotného deliktu vydierania. Toto ustanovenie ( 38 ods.1 Trestného zákona) nesmie byť chápané ako ustanovenie, ktoré má za úlohu použiť vyššiu trestnú sadzbu, ale ako ustanovenie, ktoré zaručuje prednostnú kvalifikáciu tej konkrétnej okolnosti a má byť považovaná ako zákonný znak základnej skutkovej podstaty trestného činu. 5 Stanovisko trestnoprávneho 4 KLÁTIK J.: Problematika súbehu trestných činov a recidívy. In: Aktuálne problémy vo vývoji práva SR a ČR : medzinárodná konferencia : december 2007, Kaskády. Bratislava : UK, 2008, s. 260 a nasl. 5 Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.tpj 78/2011 z Visegrad Journal on Human Rights

3 kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo prijaté malo za úlohu zjednotiť výklad trestného činu krádeže vlámaním v zmysle 212 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci v zmysle 245 Trestného zákona, v spojení s 138 písm.e) Trestného zákona hovoriacim o spáchaním trestného činu závažnejším spôsobom, konkrétne vlámaním. Ak však dôjde k použitiu násilia páchateľom so zámerom zmocnenia sa cudzej veci a bude týmto konaním spôsobená smrť, nebude sa tento trestný čin posudzovať ako jednočinný súbeh zločinu lúpeže v zmysle 188 ods.1 Trestného zákona v súbehu s prečinom usmrtenia v zmysle 149 ods.1 Trestného zákona, ale bude tento skutok posudzovaný ako obzvlášť závažný zločin lúpeže v zmysle 188 ods.1, ods.3 písm.a). Ak sa však preukáže úmysel, ktorý vylúči trestný čin usmrtenia, tak až v tom prípade môžeme hovoriť o jednočinnom súbehu, ktorý bude kvalifikovaný ako jednočinný súbeh obzvlášť závažného zločinu vraždy v zmysle 145 ods.1 Trestného zákona a zločinu lúpeže podľa 188 ods.1 Trestného zákona. Existencia jednočinného súbehu trestného činu lúpeže v zmysle súčasného znenia trestného zákona s trestnými činmi uvedenými v 147 až 149 a 155 až 158 nie je možné. Jedná sa totiž o ustanovenia upravujúce práva života a zdravia, ktoré sú v samotnom znení trestného činu lúpeže už upravené a sú z toho vyvedené primerané sankcie. Taktiež aby v obdobnom trestnom čine, v ktorom si páchateľ prisvojí cudziu vec jej zmocnením a spácha tak malú škodu a dôjde k tomu vlámaním, pri ktorom dôjde k vniknutiu do obydlia iného, predišlo odporovaniu zásady ne bis in idem, tento skutok nebude kvalifikovaný ako trestný čin krádeže v zmysle 212 ods.2 písm.a). Tu by došlo k duplicite a k viacnásobnému trestaniu jedného trestného činu. Uplatňovanie zásady ne bis in idem má za úlohu predchádzať takýmto situáciám. K jednočinnému súbehu rovnorodému dochádza vtedy, keď páchateľ jedným trestným činom naplní rovnakú skutkovú podstatu viackrát. Najbežnejším príkladom tu je súbeh trestných činov nachádzajúcich sa v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona trestné činy proti majetku, kde je najčastejšie ohrozený rovnaký druhový objekt. Počas vlámania sa za účelom krádeže vylomia dvere, na ktorých vznikne škoda a následne si páchateľ odnesie korisť, ktorá bola ako primárny dôvod protiprávneho konania (obrazy, elektronika, šperky, a podobne). Tým, že páchateľ konal v úmysle kradnúť a poškodil aj dvere svojim konaním, bude riešený za poškodzovanie cudzej veci v zmysle 245 a za krádež 212 Trestného zákona. Za viacčinný súbeh trestných činov, v právnej teórií uvádzaný aj ako materiálna konkurencia (lat. concursus materialis) je označovaná situácia, kedy páchateľ naplní svojim konaním skutkové podstaty viacerých trestných činov, čiže spácha viac trestných činov viacerými skutkami. Vzhľadom na to, že v prípade súbehu sa jedná o to, že dôjde k porušeniu viacerých práv, môže sa miestami stať, že správna kvalifikácia bude náročná a môže dôjsť k zámene jednotlivých súbehov. Je to možno podložiť aj uznesením Najvyššieho súdu SR z , s číslom konania 2Tdo 37/2012, ktorého merito veci sa síce priamo netýka riešenia problematiky súbehu trestných činov, ale v záverečnej časti je riešené uloženie trestu za spáchané trestné činy. Súd konštatuje, že došlo k poškodeniu dvoch objektov, ktoré spadajú pod dve skutkové podstaty uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, no napriek tomu, táto situácia môže byť kvalifikovaná aj ako jednočinný súbeh, ale aj ako viacčinný súbeh. Preto je potrebné venovať dostatočnú pozornosť príčinnej súvislosti, ktorá nám dokáže spojiť objektívne súvislosti s určitým stavom, ktorý sa považuje za príčinu s ďalším stavom, priamo naň nadväzujúcim následkom. Spomínané uznesenie analyzovalo posúdenie trestných činov v súvislosti s uloženým trestom za trestné činy kupliarstva v zmysle 367 Trestného zákona v spojení s vydieraním v zmysle 189 Trestného zákona, ktoré boli spáchané dvoma skutkami a poškodzovali rôzne objekty. V prvom prípade ide o protiprávneho konanie, ktoré je smerované voči konkrétnym osobám so zámerom výkonu prostitúcie, aby páchateľ bol na tomto jej konaní ziskový a teda pôjde o vykorisťovanie poškodených osôb. Poškodeným objektom tu je zo zákona vyplývajúci zákaz kupliarstva bližšie kvalifikovaný v odseku 1) 367 Trestného zákona ( Kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo jej umožní jej vykonávanie, potrestá sa.... ). V zmysle tohto ustanovenia sa o trestný čin jedná v prípade uzavretia dohody, ktorá stačí aj konkludentná a dôjde tým k zjednaniu k prostitúcií, ktorému predchádzalo presvedčenie osoby akoukoľvek formou v výkonu prostitúcie. Použitie tohto ustanovenia vyplýva zo závažnosti konania páchateľa, ktorý na dosiahnutie svojho cieľa nepoužil závažnejší spôsob konania definovaný v 138 Trestného zákona (použitie zbrane, násilia, po dlhší čas, ľsťou, atď), nespáchal tento trestný čin na chránenej osobe definovanej v 139, nemal z tohto konania značný prospech, nespáchal tento trestný čin ako člen nebezpečného zoskupenia alebo nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť poškodenej osobe v zmysle 142 Trestného zákona. V podstate sa za vykorisťovanie považuje akýkoľvek majetkový prospech z vykonávania zvedenej ženy na prostitúciu. V druhom prípade sa páchateľ vyhrážal usmrtením, ak dôjde k prezradeniu páchateľa a jeho činnosti (kupliarstva), ale aj k prezradeniu výkonu vlastnej prostitúcie. Rovnako tak ako v prvom prípade, i tu bude pácha- 119

4 Visegrad Journal on Human Rights teľov skutok posudzovaný podľa prvého odseku 189 Trestného zákona, nakoľko páchateľovo konanie nemožno kvalifikovať podľa ostatných ustanovení kvôli jeho nie veľkej závažnosti. Oba trestné činy sú v tomto prípade kvalifikované ako zločiny, ktoré neboli spáchané z nedbanlivosti, ale v oboch skutkoch je jasný úmysel, preto tu dôjde k použitiu asperačnej zásady v zmysle 41 ods.2) Trestného zákona. Z právnej vety tohto rozhodnutia vyplýva, že ak došlo v priamej príčinnej súvislosti dvoma rôznymi konaniami, ktoré boli síce kvalitatívne odlišné a došlo k ich spáchaniu v rovnakom časovom rozmedzí, k dvom rôznym následkom, hovoríme o reálnej konkurencií. Preto zvedenie ženy na prostitúciu a jej vykorisťovanie páchateľom sa ako konanie odlišuje od konania, ktorým sa páchateľ vyhráža tejto žene smrťou, v prípade prezradenia jeho konania a tiež prezradenia jej vlastnej prostitúcie. 6 Podľa toho, či páchateľ spácha viac trestných činov rovnakej skutkovej podstaty, alebo sa navzájom tieto podstaty rôznia, hovoríme o rovnorodom a rôznorodom viacčinnom súbehu. V podstate je toto rozdelenie založené na rovnakých princípoch ako to je i v prípade jednočinného súbehu. Za viacčinný súbeh rovnorodý sa teda považuje situácia spáchania viacerých trestných činov s rovnakými skutkovými podstatami, ktoré sú spáchané páchateľom viacerými skutkami. Prípad, kedy páchateľ poškodeného opakovane udieral až sa poškodený prestal hýbať a páchateľ v úmysle zbaviť sa tela, hodil poškodeného do vody, kde sa tento utopil, označíme za viacčinný súbeh rovnorodý. Došlo tu k naplneniu skutkových podstát trestných činov, ktoré ohrozujú a poškodzujú zdravie a život všetkých osôb, čím sa potvrdzuje rovnorodosť. O viacčinnom súbehu hovoríme z toho dôvodu, že páchateľ poškodeného prv udieral niekoľkokrát až do času, kým sa nedostal do bezvedomia. Nakoľko bol páchateľ v domnení, že svojim konaním poškodeného zabil, rozhodol sa zbaviť dôkazov ich zahladením hodením do rieky. Poškodený však v tom čase ešte žil, no predchádzajúcim útokom došlo k jeho paralyzovaniu a preto sa pre neho stalo osudné práve hodenie do vody. K tomuto záveru sa kriminalisti vo svojom vyšetrovaní dostali na základe nariadenej súdnej pitvy, ktorá určila dôvod smrti poškodeného a oni získanými dôkazmi dokázali správne posúdiť páchateľovo konanie a porovnať so znením Trestného zákona. Toto protiprávne konanie bolo vyhodnotené ako trestný čin pokusu o vraždu v zmysle 145 Trestného zákona v spojení s 14 odsek 1 Trestného zákona (upresňujúci termín pokus) vo viacčinnom súbehu s trestným činom usmrtenia v zmysle 149 odsek 1 Trestného zákona. Ak spáchané trestné činy nemajú charakter pokračovacieho trestného činu a páchateľ spácha napr. viacero krádeží v krátkom časovom úseku, môžeme hovoriť tiež o rovnorodom viacčinnom súbehu. V tomto druhu viacčinného súbehu chýba jednotiaci zámer páchateľa. Časový úsek je ohraničený vyhlásením právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia a aby sa mohlo jednať o rovnorodý súbeh musia byť poškodené rovnaké druhové objekty. Ak sa páchateľ dopustí trestného činu krádeže v zmysle 212 Trestného zákona a následne o trestný čin sprenevery v zmysle 213, stále budeme môcť hovoriť o rôznorodosti, pretože tieto dva trestné činy poškodzujú majetkové práva osôb. Viacčinný súbeh rôznorodý je naopak charakteristický svojou úplnou rôznorodosťou. Pre takéto označenie súbehu musí dôjsť k spáchaniu protiprávneho konania viacerými skutkami, ktoré napĺňajú viacero skutkových podstát trestných činov. Napríklad : páchateľ ukradne finančnú hotovosť, následne pri úniku niekomu, kto sa mu snaží zabrániť v úteku, ublíži na zdraví a hotovosť zo svojho lupu použije ďalej na účely podplatenia. Tu sú zahrnuté hneď tri trestné činy trestný čin krádeže v zmysle 212 Trestného zákona, trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle 155 Trestného zákona a trestný čin podplácania v zmysle 332 Trestného zákona. Aby však nedošlo k mylnému označovaniu trestných činov ako súbehu z dôvodu veľkej rôznorodosti, je potrebné, aby bol medzi posudzovanými trestnými činmi zachovaný jasný úmysel a taktiež aj súvislosť a navyše boli spáchane v rovnakom časovom rozmedzí. Vylúčenie jednočinného súbehu nemá, tak ako aj samotný súbeh trestných činov žiadne zákonné ustanovenie. Všetky definície sa opierajú o právnu teóriu, ktorá pre svoju určitosť a konkrétnosť demonštruje na konkrétnych prípadoch a príkladoch vychádzajúcich z právnej praxe. Toto vylúčenie má za následok to, že aj keď sa na určitý skutok ponuka viac ako jedno ustanovenie Trestného zákona, toto sa nemôže použiť z dôvodu v právnej teórií taxatívne vymedzených výluk a tým sa neuplatní pravidlo povinnosti posúdenia trestnej činnosti podľa všetkých ustanovení trestného zákona. Pomer špeciality, lat. lex specialis derogat legi generali v preklade znamená prednosť špeciálneho zákona pred zákonom základným má vo svojom uplatňovaní hlavnú úlohu bližšie a presnejšie špecifikovať skutkový podstatu spáchaného trestného činu. Tu sa do úvahy neberie fakt, že niektoré špeciálne ustanovenia, bližšie definujúce konkrétny trestný čin, majú miernejší charakter. Dôležitejšie je, aby boli tieto trestné činy konkrétne a riadne kvalifikované. To sa dosiahne práve zúženým rozsahom skutkovej podstaty v pomere k všeobecnej skutkovej podstate. Učebné texty bližšie uvádzajú trestné činy a skutkové pod- 6 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. 2 Tdo 37/2012 z Visegrad Journal on Human Rights

5 staty trestných činov, ktoré sú v pomere špeciality a uplatňuje sa pri nich vylúčenie jednočinného súbehu. Sú to: kvalifikované a privilegované skutkové podstaty, zložené skutkové podstaty a spravidla predčasne dokonané trestné činy vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o príprave a pokuse. Ďalším bodom je pomer subsidiarity (lat. lex primaria derogat legi subsidiariae), kde dochádza k zrušeniu vedľajších zákonných ustanovení v prospech hlavného zákonného ustanovenia. O subsidiaritu sa jedná tiež, vtedy, keď je úlohou jedného z dvoch zákonných ustanovení doplniť to hlavné ustanovenie. Najčastejšie však hovoríme o subsidiarite, tak ako v predchádzajúcom vylúčení jednočinného súbehu, tak i tu, v bližšie charakterizovaných trestných činoch nachádzajúcich sa v Trestnom zákone. Faktická konzumpcia je ďalším spôsobom vylúčenia jednočinného súbehu (lex consumens derogat legi consumatae). Dochádza tu k tzv. pohlteniu menej závažného trestného činu závažnejším, z čoho vyplýva nemožnosť jednočinného súbehu v prípade ak dôjde k aspoň k dvom trestným činom, pričom jeden z nich je len vedľajším produktom toho druhého. V prípade tohto vylúčenia nie je dôležitá skutková podstata ale len poškodenie. Pri majetkových trestných činoch prvotne zistiť výšku škody, ktorá bola spôsobená protiprávnym konaním. 7 Ak je rozdiel veľmi veľký, tak tu nemožno hovoriť o jednočinnom súbehu. Tak i v prípade, kedy páchateľ spácha trestný čin vraždy, pri ktorom bude mať obeť zničené šaty od samotného skutku a tiež od krvi. Zničenie šiat je len vedľajší produkt trestného činu, ktorý mal v úmysle samotný páchateľ a v tomto prípade bude páchateľ obvinený len z trestného činu vraždy. Ak došlo pri týraní blízkej alebo zverenej osoby k ublíženiu na zdraví, bude tento skutok kvalifikovaný len ako týranie blízkej alebo zverenej osoby v zmysle 208 odsek 2 Trestného zákona a jednočinný súbeh s trestným činom ublíženia na zdraví sa tým vylúči. Je tomu tak, z dôvodu existencie možnosti ublíženia na zdraví pri týraní osôb v samotnom ustanovení. O faktickú konzumpciu však nejde vtedy, keď si páchateľ krádežou zaobstará platobnú kartu a touto platobnou kartou spôsobí výšku škody v menšom rozsahu, budú tieto skutky posudzované v zmysle 219 Trestného zákona. Ako uvádza niekoľko publikácií, do tohto ustanovenia sa zahŕňa aj samotná krádež platobného prostriedku, za ktorý sa považuje akýkoľvek takýto prostriedok vydaný subjektom oprávneným na poskytovanie elektronických a komunikačných služieb. 8 Na splnenie skutkovej podstaty tohto ustanovenia Trestného zákona je postačujúce už len samé neoprávnené obstaranie. Toto konanie páchateľa bude posudzované pri rozhodovaní o výške trestu ako jednočinný súbeh trestného činu krádeže s trestným činom neoprávnenej výroby a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty. Nasledujúca skutočnosť vylučujúca jednočinný súbeh trestných činov je zdanlivá konkurencia. Táto vo všeobecnosti pomenovaná výluka zahŕňa pokračujúci, trváci a hromadný trestný čin. Vzhľadom na to, že sa jedná o časovo nie konkrétne ohraničené trestné činy, do Trestného zákona bolo uvedené ustanovenie, ktoré zabraňuje zbytočnému procesnému naťahovaniu a vyhýba sa nekonečnému predlžovaniu trestného konania. Dôležitým okamihom tu je vznesenie obvinenia, po ktorom sa každý trestný čin, ktorý by sa bral ako pokračovací, trváci alebo hromadný berie ako nový skutok. Vznesenie obvinenia má dva spôsoby doručenia a to buď vyhlásením v prítomnosti obvineného, alebo doručením rovnopisu uznesenia. V prípade konania proti ušlému sa neskúma, či došlo k oznámeniu o vznesení obvinenia. Dôležité je to, aby toto oznámenie bolo procesne nezávadné a nadobudlo právoplatnosť. Premlčacia doba sa v prípade pokračovacieho trestného činu začína počítať od okamihu, keď bol ukončený posledný útok. V prípade trváceho trestného činu sa počíta okamih kedy zanikol protiprávny stav a v prípade hromadného trestného činu sa to počíta od okamihu, kedy došlo k ukončeniu posledného útoku. V prípade pokračovacieho trestného činu sa jedná o trestný čin, ktorý páchateľ začal páchať a ďalej v páchaní trestnej činnosti pretrváva a svojim konaním spáchal niekoľko čiastkových trestných činov. Zákonná definícia je obsiahnutá v 122 ods.10 Trestného zákona. Trestnosť tohto skutku začína plynúť od posledného čiastkového útoku. Ukladanie trestu za pokračovací trestný čin je upravené v 41 ods. 3 Trestného zákona, ktorý sa celý zaoberá možnými alternatívami pokračovacieho trestného činu. Veľa komentárov k súčasnému trestného zákona uvádza veľmi rozsiahle vysvetlenia tohto druhu trestného činu. Treťou zo skutočností vylučujúcich jednočinný súbeh je hromadný trestný čin, tiež sa nachádzajúci v 122 Trestného zákona, v odseku 11. Za hromadný trestný čin sa považuje viacero spáchaných činov, ktoré samostatne nevykazujú trestnosť, no spoločne sú považované za protiprávne konanie. Z uvedeného dôvodu sa trestnosť pri hromadných trestných činoch posudzuje spoločne. Rovnako ako v pokračovacom trestnom čine je potrebné zachovanie objektívnej a subjektívnej súvislosti. Kauzálny nexus, ktorý je chápaný tiež ako objektívna súvislosť má funkciu spojiť všetky súvislosti a sprostredkovať objektívny pohľad na situáciu ku ktorej došlo a v spojení s ostatnými súvislosťami dôjsť k záveru. Zaujímavosťou kauzálneho nexusu je, že tento je zachovaný ak v prípade zdravotných problémov, ktoré vznikli trestnou činnosťou dôjde ku zdravotným komplikáciám, ktoré dobu liečenia presiahnu o ďalších šesť týždňov, je potrebne na tento fakt prihliadať a chápať ho ako príčinnú súvislosť medzi spáchaným trestným činom a jeho následkom. 9 Príkladom pre hromadný trestný čin 7 ČENTÉŠ J. Trestný zákon s komentárom. Žilina : Eurokódex s STIFFEL H. TOMAN P. SAMAŠ O. Trestný zákon. Bratislava : Iura edition s STIFFEL H. TOMAN P. SAMAŠ O. Trestný zákon. Bratislava : Iura edition s

6 Visegrad Journal on Human Rights môže byť trestný čin podávania alkoholických nápojov mládeži, ktorý je zakotvený v 175 Trestného zákona, skrz toto ustanovenie je demonštrovaná opakovanosť a sústavnosť trestného činu. V 253 Trestného zákona, ktorý upravuje nepovolenú výrobu liehu a tu poukazuje na väčšie množstvo, aby sa mohlo jednať o trestný čin. Taktiež ako príklad je možné uviesť trestný čin zanedbania povinnej výživy v zmysle 207 Trestného zákona. Jedná sa síce o pokračovací trestný čin ale obsahuje aj prvky hromadného trestného činu. V prípade zanedbania trestného činu povinnej výživy je potrebné, aby obvinený počas časového úseku 24 mesiacov zanedbal platenie výživného minimálne tri mesiace. 10 Je tu splnená podmienka toho, že v prípade, že obvinený/páchateľ v časovom úseku 24 mesiacov neuhradí len jeden alebo dvakrát výživné, nejedná sa o trestný čin, no tri a viackrát sa už jedná o trestný čin. V tomto prípade sa pri posudzovaní protiprávneho konania nepozerá na úmysel alebo nedbanlivosť, ide o nesplnenie si stanovenej povinnosti platenia výživného. Poslednou možnosťou vylúčenia jednočinného súbehu je trestný čin opilstva. Definícia zakotvená v 363 zaručuje, že pokiaľ sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti požitím návykovej látky a v tom čase došlo z jeho strany k spáchaniu činu, ktorý by bol inak trestný, nebude zaň bude postihnutý, ale bude mu udelený trest len za trestný čin opilstva a tým dôjde k vylúčeniu jednočinného súbehu. Toto ustanovenie a ustanovenie 23 vyjadrujúce sa k nepríčetnosti sa však neuplatní v prípade, ak si tento stav páchateľ privolal účelovo a úmyselne a následne potom šiel spáchať iný trestný čin. Musí tu byť splnená podmienka patologickej opitosti páchateľa, čo znamená, že si páchateľ vôbec neuvedomoval možné následky svojho konania. Kumulačná metóda, ktorá v našom právnom poriadku síce nemá svoje zakotvenie, nie je natoľko neznáma, aby o nej nepočul bežný človek. Táto metóda má okrem tohto aj iný názov, ktorý jej podstatu však priblíži viac a nazýva sa teda aj ako sčítacia metóda. Tento druhý termín vychádza z latinského pôvodu, používaného v rímskom práve - quot delicta, tot poenae, čo v preklade znamená koľko trestných činov, toľko sankcií. Predmetom tejto zásady je teda zhodnotiť každý trestný čin samostatne a po ich správnej kvalifikácií udeliť príslušný trest za každý jeden spáchaný trestný čin a záverom všetky udelené tresty spočítať. Použitím tejto zásady môže dôjsť k udeleniu dvojnásobného doživotného trestu, alebo trest odňatia slobody môže presahovať reálnu dĺžku života a tým pádom udelený trest nebude nikdy riadne odpykaný. Použitie tejto metódy na jednej strane síce odzrkadlí skutočnú hodnotu poškodenia práv iným osobám a týmto spôsobom bude spoločnosť týmto smerom spokojná, že takýto pre nich nebezpečný človek nebude viac ohrozovať spoločnosť. Častokrát týmto spôsobom tiež dôjde aj k uspokojeniu poškodených, ktorí si tak ako väčšina ľudí žiada o dostatočné zadosťučinenie, v prípade ak ich niekto poškodí, alebo sú niekoho správaním alebo konaním znevýhodňovaní. Za takéto zadosťučinenie možno považovať všetky druhy trestov. Každý jeden trestný čin má konkrétnu výšku trestu, ktorá je v určitom rozmedzí, aby bol uložený primeraný trest v zmysle zásady proporcionality. Je však otázne, či je táto zásada proporcionality dodržaná aj v prípade uloženia trestu v prípade súbehu trestných činov za použitia tejto kumulačnej zásady. Na druhej strane to, že dôjde k značne vysokému uloženiu trestu odňatia slobody, nevedie v podstate k ničomu. ZÁVER Pojmy viac" v slovnom spojení viac trestných činov" v 37 písm. h/ Tr. zák. a dva a viac" v slovnom spojení dva a viac trestných činov" v 41 ods. 1 Tr. zák. sú synonymom a ustanovenie 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou ne bis in idem", vyjadrenou v 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona ( 41 os. 2 Tr. zák.) Podstatou úhrnného trestu je, že páchateľovi musí byť za zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložený vždy len jediný a jednotný trest (jeden trest, ktorý môže vnútorne pozostávať z viacerých druhov trestu, napríklad popri peňažnom treste možno uložiť aj trest zákazu činnosti, avšak vždy ide z vonkajšieho hľadiska o jeden jednotný trest ukladaný za najťažší zo zbiehajúcich sa trestných činov). Úhrnný trest sa preto v podstate vôbec nelíši od trestu ukladaného za jeden trestný čin, pričom je bez významu, či jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov bol spáchaný za účinnosti Trestného zákona účinného do 10 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 2 Tdo 54/ Visegrad Journal on Human Rights

7 a druhý zo zbiehajúcich sa trestných činov bol spáchaný až za účinnosti Trestného zákona účinného od Vychádza sa tu z toho, že aj starý Trestný zákon, ako aj nový Trestný zákon obsahujú v podstate identické ustanovenia týkajúce sa ukladania trestu pri súbehu trestných činov a jedinou odchýlkou sú len zmeny v asperačnej zásade. Obidva Trestné zákony preto zhodne počítajú s tým, že ak páchateľ spácha viacero trestných činov v súbehu (v jednočinnom alebo viacčinnom) bude mu ukladaný len jeden jednotný trest a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Zhrnutie Článok je venovaný vysvetleniu jednotlivých aspektov uplatnenia trestnej zodpovednosti. Ako príklad autor uvádza niektoré trestné činy z praxi Slovenska. Summary The article is devoted to the application of certain aspects of criminal responsibility. As an example, the author draws attention to certain crimes in practice in Slovakia. 1. Čentéš J Trestný zákon s komentárom. Žilina : Eurokódex s. ISBN Klátik J.: Aktuálna problematika mnohosti trestných činov. In: Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi : 1. ročník medzinárodnej virtuálnej vedeckej konferencie : zborník príspevkov. Bratislava : Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2011, s , ISBN Klátik J.: Problematika súbehu trestných činov a recidívy. In: Aktuálne problémy vo vývoji práva SR a ČR : medzinárodná konferencia : december 2007, Kaskády. Bratislava : UK, 2008, s , ISBN Kolektív autorov Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou; Zákon o výkone trestu odňatia slobody s komentárom ; Zákon o výkone väzby s komentárom. Bratislava : Nová práca s. ISBN Madliak J. a kolektív Trestné právo hmotné Všeobecná časť. Košice : Univerzita P.J.Šafárika s. ISBN Stiffel H. - Toman P. - Samaš O Trestný zákon. Bratislava : Iura edition s. ISBN JUDr. Stanislav Pisár, LLM Fakulta práva Janka Jesenského Katedra obchodného, hospodárskeho a finančného práva Vysoká škola Danubius v Sládkovičove Slovenská republika 123