Náhrada škody za nezákonné rozhodnutie

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra práva a spoločenských vied Náhrada škody za nezákonné rozhodnutie Damages for unlawful decision Bakalárska práca Autor: Vedúci práce: Daria Dobišová Právní administrativa v podnikatelské sféře JUDr. Alexandra Štefániková Banská Bystrica Apríl, 2011

2 Vyhlasujem, ţe som bakalársku, prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.... V Banskej Bystrici, dňa 21. apríl 2011 Daria Dobišová

3 Poďakovanie: Touto cestou by som sa rada poďakovala p. JUDr. Alexandre Štefánikovej, vedúcej bakalárskej práce, za odbornú pomoc, cenné konzultácie a rady pri vypracovaní tejto práce.

4 ANOTÁCIA Témou bakalárskej práce je náhrada škody za nezákonné rozhodnutie. Na to aby sme mohli hovoriť o náhrade škody je nutné sa povenovať a priblíţiť laickej verejnosti problematiku zodpovednosti a náhrady škody. Z daného dôvodu v prvej kapitole popisujeme zodpovednosť na všeobecnej úrovni, kde v krátkosti opisujeme druhy zodpovednosti, subjekty zodpovednosti ako aj vznik zodpovednosti. Zvláštnu pozornosť venujeme zodpovednosti za škody, ktorá je spôsobená orgánmi verejnej moci. Jedná sa o špecifickú zodpovednosť štátu., ktorá je obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Porušením právnych noriem Slovenskej republiky zo strany štátu pri výkone verejnej moci dochádza k neţiaducemu a k neprijateľnému spoločenskému javu. A práve zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci stanovuje presné pravidlá, ktoré upravujú podmienky a spôsob náhrady škody za nezákonné rozhodnutie, ktoré popisujeme v niekoľkých kapitolách. ANNOTATION The theme of my baccalaureate labour is the compensation of the damage caused by an unlawful decision. Its very necessary to bring near to the laic public the problem of the responsibility, and of course compensation of the damage, to analyse this problem. This is the main reason, why we dissect the responsility in general level in our first chapter. In this chapter we briefly define types of the responsabily, subjects of the responsability and the origins of the responsability. Extraordinary attention is paid to the responsability for damages caused by the organs of public authority. Its the specific type of the state responsability, which is contained in law number 514/2003 Z. z. about the responsability for the damage caused by practising the state authority. Breaking the law norms of Slovak republic from the state part, takes for the consequence an anacceptable and unwished phenomenon. And the law about the responsability for the damage caused by practising the state authority, determines certain rules, which lay out conditions and the way of compensation this damage for unlawful decision- which we describe in several chapters.

5 Obsah 1.VŠEOBECNE VYMEDZENIE A DEFINOVANIE ZÁKLADNÝCH POJMOV SÚVISIACICH S NÁHRADOU ŠKODY A ZOPDOVEDNOSTI Zodpovednosť za škodu všeobecne Subjektívna zodpovednosť Objektívna zodpovednosť Subjekty zodpovednosti za škodu Náhrada škody všeobecne Spoločná zodpovednosť Zavinenie poškodeného PRÁVNA ÚPRAVA ZODPOVEDNOSŤI ZA ŠKODU SPOSOBENÚ ORGÁNMI VEREJNEJ MOCI PRI VÝKONE VEREJNEJ MOCI Pramene zodpovednosti štátu za škodu Rozsah zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, všeobecne Zodpovedné subjekty Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy Zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy SPOSOB A ROZSAH NÁHRADY ŠKODY ZA NEZÁKONNÉ ROZHODNUTIE Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Uplatnenie nároku na náhradu škody Rozsah náhrady škody Odškodňovanie trov konania Premlčanie práva na náhradu škody Regresná náhrada Vzťah k iným právnym normám ZÁVER Zoznam použitej literatúry

6 ÚVOD Pristúpením Slovenskej republiky k spoločenstvu Európskej Únii urobila naša krajina významný a veľký krok v progrese k integrácii a pribliţovaní sa tak zvanému západnému svetu v rámci Európy. Vytvorením jednotného trhu sa nám ponúka veľa moţnosti ale zároveň aj veľa povinnosti o ktorých sa hovorí v platných prístupových zmluvách uzatvorených medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Zmluvou sme prebrali na seba záväzky z komunitárneho a úniového práva.je dôleţite upozorniť ţe všetky právne záväzne akty Európskej únie a Európskych spoločenstiev majú prednosť pred legislatívou Slovenskej republiky. Pristúpením do Európskej únie nám vznikli práva a povinnosti aj v oblasti legislatívnej roviny, kde bolo nutné zosúladiť a implementovať niektoré právne normy a akty. Kaţdý právny poriadok býva úmyselne či neúmyselné alebo z nedbanlivosti porušovaný.a to či uţ na úrovní Európskeho spoločenstva alebo na úrovní členského štátu. S kaţdým porušením povinnosti je spojený aj zodpovednostný následok. Tieto následky však môţu byť rôzne podľa toho aká povinnosť bola porušená ktorej právnej normy. Zodpovednosť vzniká a nastáva pri rôznych spoločenských vzťahoch ktoré môţu byť napríklad pracovnoprávne, občianskoprávne, trestnoprávne, obchodné, zmluvné. Vznikajú na úrovní jednotlivcov, spoločnosti, skupín, samozrejme aj štátu. A to štátu voči Európskemu spoločenstvu, štátu voči osobám a rôznym subjektom na základe právnych noriem,prípadne s ktorým je zmluvne viazaný. Porušením právnej zodpovednosti vzniká následne škoda, poškodenému subjektu. Témou bakalárskej práce je Náhrada škody za nezákonné rozhodnutie. Aby sme sa priblíţili a dostali do problematiky zodpovednosti a náhrady škody, začneme sa venovať v prvej časti práce všeobecnému výkladu zodpovednosti a jej rozdeleniu, poukáţeme na základné všeobecné pojmy a to v súvislosti s náhradou škody a zodpovednosti v rôznych spoločenských odvetviach, kto je jej nositeľom. Dnes môţeme konštatovať ţe spoločnosť potrebuje a cíti potrebu vedieť presne zadefinovať rôzne druhy zodpovednosti a následne tým získať moţnosť poznania za prípadné škody ktoré môţu vzniknúť opomenutím tejto zodpovednosti. Osobitú pozornosť venujeme zodpovednosti za škody ktoré sú spôsobené orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to porušením právnych noriem SR a porušením 6

7 komunitárneho prípadne úniového práva.venujeme sa celkovej právnej úprave za škody zo zodpovednosti spôsobenej pri výkone verejnej moci. Poukáţeme na moţnosť náhrady škody za nezákonné rozhodnutie, ktorá bola spôsobená štátom a územnou samosprávou. Popíšeme celkovú právnu úpravu zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a to od prameňov vzniku zodpovednosti štátu aţ po celkový postup nároku na náhradu škody a ich jednotlivé kritéria. V závere práce sa venujeme konkrétnym prípadom uplatnenia náhrad za škodu nezákonným rozhodnutím z praxe, ktoré boli riešené súdnou cestou. Poukáţeme na právne posúdenie veci v danej problematike v praxi na úrovní komunitárneho práva a práva Slovenskej republiky. 7

8 1.VŠEOBECNE VYMEDZENIE A DEFINOVANIE ZÁKLADNÝCH POJMOV SÚVISIACICH S NÁHRADOU ŠKODY A ZOPDOVEDNOSTI Ustanovenie zodpovednosti za škodu patrí k tým právnym inštitútom, ktoré sú dotvárané jednak teóriou jednak judikatúrou. V občianskom práve svojim pôsobením prispieva k rešpektovaniu a najmä k ochrane vlastníctva a iných majetkových práv a k rešpektovaniu a ochrane osobnosti fyzických osôb, najmä ich ţivota a zdravia ako významnej podmienky ich všestranného vývoja. Zodpovednostné právne vzťahy vznikajú spravidla s právnym úkonom a z iných právnych skutočností. Z protiprávnych úkonov vznikajú osobitné zodpovednostné vzťahy, ktoré plnia reparačnú, satisfakčnú a preventívno výchovnú funkciu. (internetový zdroj 1. občiansko-právna zodpovednosť ) Mnoho vonkajších súvislostí sa priamo dotýka pojmu právnej zodpovednosti najmä so zreteľom na právne postavenie fyzických osôb, právnických osôb ich vzájomného prepojenia pri vytváraní spoločných štruktúr. Právna zodpovednosť je priamo prepojená na rozsiahlu oblasť súkromnoprávnej komunikácie, verejnoprávnej komunikácie na právne subjekty vrátane štátu a medzinárodných subjektov. Právna zodpovednosť je priamo prepojená cez jednotlivé subjekty na ich vzájomnú vzťahovú komunikáciu, ktorá môţe byť sprostredkovaná cez rôzne zmluvné vzťahy, dohovory, dohody a podobne z ktorých vyplývajú rôzne právne záruky a garancie a v konečnom dôsledku prepojenosť na procesnoprávne postupy uplatňovania a vymáhania právnych nárokov. V právnej vede, vrátane všeobecnej teórie práva, existujú pojmy, ktoré uţ od samého historického vzniku práva a fenoménu štátu neustále upútavajú pozornosť. Medzi takéto pojmy prichodí nesporne zaradiť aj pojem právnej zodpovednosti ( zodpovednosti v práve, v právnych vzťahoch), jeho náleţité vymedzenie a objasnenie. Je to komplexný poje, ktorý sa prelína a v určitom slova zmysle spája a inými kategóriami práva, napr. 8

9 sankciami, vymoţiteľnosťou právnych povinností a morálno-etickými princípmi práva. Keďţe ide o právny inštitút vymedzenie jeho obsahu je vecou všeobecnej právnej teórie, ale rovnako tieţ štátnej legislatívy. (Kolektív autorov, Košice 2010, str.11 ). 1.1 Zodpovednosť za škodu všeobecne Právna prax rozoznáva dva základné druhy zodpovednosti: zodpovednosť subjektívnu zodpovednosť objektívnu. Sú rozdielne v mechanizme ich vzniku a to buď v subjekte, alebo objekte zodpovednosti. Pri subjektívnej zodpovednosti za škodu na jej vznik je okrem iného potrebné zavinenie, no pri objektívnej zodpovednosti za škodu nie je podstatné či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie. Rozdielne sú taktieţ v mechanizme zbavovania sa zodpovednosti: Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti vtedy, ak preukáţe, ţe vznik škody nezavinil ( vyvinenie, exkulpácia ) ( Hrnčiar,2008, str.17) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáţe, ţe škodu nezavinil ( 420 ods. 3 Občiansky zákonník ) Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákon určuje prípady, v ktorých napriek splneniu kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. Preukázaním splnenia takéhoto prípadu sa zodpovedný subjekt zbavuje zodpovednosti za škodu ( liberácia) Subjektívna zodpovednosť Ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu v ustanoveniach 420. upravená v občianskom zákonníku Pojem všeobecná zodpovednosti za škodu, ustanovenia o zodpovednosti za škodu, vymedzuje predpoklady všeobecnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu, postihujúci toho, kto primárne porušil právnu povinnosť. 9

10 Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle právnej teórie je splnenie štyroch všeobecných kritérií, ktorých súčasné splnenie dáva vznik subjektívnej zodpovednosti za škodu. Ide o: Porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon, respektíve škodová udalosť) S kaţdým porušením právnej povinnosti je spojený určitý zodpovednostný následok predvídaný občianskymi právnymi normami. Zodpovednostné následky môţu byť rôznorodé v závislosti aká povinnosť bola porušená a ako sa zasiahlo do občianskoprávnych vzťahov. Vznik ( existencia ) škody skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaloţiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. ( Obchodný zákonník, komentár k 420 škoda, s.241) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody ( kauzálny nexus ) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby mohla nastúpiť zodpovednosť za škodu. Adekvátna príčina musí byť podmienkou vzniku škody, tým sa vylučuje zodpovednosť za skutočnosti, ktoré sa vymykajú beţnému chodu udalostí. Zavinenie - v dôsledku zavinenia vzniká subjektu zodpovednému za škodu nová občianskoprávna povinnosť, tzv. zodpovednostná povinnosť, ktorú pred zavinením nemal - musí byť nevyhnutne prítomné pri zodpovednosti subjektívnej. - zavinenie musí byť v kaţdom konkrétnom prípade preskúmané a priznanie zodpovednosti preukázané - zavinenie buď spočívajúce v úmysle alebo zavinenie z nedbanlivosti: 10

11 A) Úmyselné zavinenie priame : Ak zodpovedný subjekt chcel spôsobiť zavinenie alebo vedel, ţe svojím konaním spôsobí zavinenie B) Úmyselné zavinenie nepriame : a pre Ak zodpovedný subjekt vedel, ţe môţe svojím konaním také zavinenie spôsobiť prípad, ţe sa tak stane bol si toho vedomý. C) Zavinenie z nedbanlivosti vedomé : Ak zodpovedný subjekt vedel, ţe môţe spôsobiť zavinenie, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, ţe také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí D) zavinenie z nedbanlivosti nevedomé: Ak zodpovedný subjekt nevedel, ţe svojím konaním môţe zavinenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa rozhodnutia číslo 34/ 1969: prezumpcia zavinenia v ustanovení 420 Občianskeho zákonníka sa nevzťahuje na úmysel (Občiansky zákonník, 2009, str. 242 ) Prezumpcia zavinenia poškodený je povinný preukázať vznik ujmy a príčinnej súvislosti / je to vzťah príčiny a následku / medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, preukázať existenciu protiprávneho úkonu Objektívna zodpovednosť Z hľadiska chápania podmienok zodpovednosti ide o osobitú zodpovednosť. Od všeobecnej zodpovednosti za škodu sa odlišuje tým, ţe nárok na náhradu škody je daný bez ohľadu na to, či došlo k protiprávnemu úkonu, a bez ohľadu na to, či išlo o zavinenie a tak isto sa odlišuje v právnej úprave, ktorá vymedzuje podmienky v prípade, ktorých zodpovedný subjekt za škodu nezodpovedá. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákon určuje prípady, v ktorých zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. Preukázaním splnenia takéhoto prípadu sa zodpovedný subjekt zbavuje zodpovednosti za škodu (liberácia). Osobitným prípadom objektívnej zodpovednosti za škodu je však absolútna objektívna zodpovednosť 11

12 za škodu, v tomto prípade totiţ liberácia zodpovedného subjektu nie je moţná ( Hrnčiar,2008,str. ) Objektívna zodpovednosť za škodu je prevládajúca,prísnejšia ako subjektívna v právna norma pripúšťa vo viacerých veciach oslobodenie od zodpovednosti hovoríme o tak zvanej liberalizácii. Upravená je v občianskom zákonníku. Právna norma pripúšťa dva liberačné dôvody: neodvrátiteľná udalosť - ako napríklad ţivelná pohroma, alebo konanie tretích osôb vlastné konanie poškodeného - konanie poškodeného nemusí vykazovať znaky jeho zavinenia, môţe ísť o mimovoľné konanie, nie spolu zavinenie alebo spoluúčasť poškodeného. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného ( 420a, ods.(3), Obč. zákonníka ) 1.2 Subjekty zodpovednosti za škodu Subjekty zodpovednbosti za škodu podľa platných právnych noriem sú fyzické osoby a právnické osoby a štát. Fyzické osoby: Prirodzenými právnymi subjektmi ( nositeľmi práv a povinností) sú predovšetkým všetky fyzické osoby ( OZ, Komentár k 7 spôsobilosť na práva a povinnosti, str. 16 ). Charakteristické znaky určujúce fyzické osoby ako zodpovedné subjekty z hľadiska právnej zodpovednosti : 1. vek subjektu 2. osobitné vlastnosti a síce vnútorný, psychický stav subjektu k svojmu konaniu a jeho následku 12

13 V prípade ak fyzická osoba nespĺňa hore uvedené znaky Občiansky zákonník v paragrafoch 422 a 423 ustanovuje osobitný prípad zodpovednosti ako zodpovednosť za škodu tými, ktorí nemôţu posúdiť následky svojho konania. Jedná sa o obmedzenú všeobecnú zodpovednosť určitých osôb ( maloletých a osôb postihnutých duševnou chorobou ) a dochádza k rozšíreniu všeobecnej zodpovednosti na ďalší okruh osôb tzv. osoby povinné vykonávať dohľad, ktoré sami škodu nespôsobili a za určitých okolností zodpovedajú za škodu spôsobenú inými osobami, jedná sa o sekundárnu zodpovednosť. ( Obč.zákonník, 2009, str. 252 ) Právnické osoby: Právnu subjektivitu majú aj právnické osoby. Vznik subjektivity právnickej osoby a vznik jej spôsobilosti nadobúdať práva a povinnosti je identický. Tak isto vznikom tejto subjektivity vzniká aj právna zodpovednosť a právnická osoba sa stáva subjektom zodpovedným za škodu. V zmysle 19 písm. a zákona: Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. ( 19a, ods.(1) Obč.zákonníka ) Štát: Zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy je štát Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy je prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu, teda zodpovednosti za škodu, ktorej sa štát nemôţe zbaviť. Pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone štátnej moci rozlišujeme dve moţné príčiny vzniku škody: 1. Škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím 2. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom ( nesprávnym úradným postupom sa rozumie nezákonný úradný postup orgánu štátnej správy ). 13

14 1.3 Náhrada škody všeobecne Spôsob a rozsah náhrady Rozlišujeme niekoľko právnych úprav spôsobov a rozsahov náhrady škody: 1) Uhrádza sa skutočná škoda: - skutočná škoda ako ujma reprezentujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného, hmotná škoda znamená škodu na majetku ( na hmotných statkoch ), v podstate nie je rozdiel medzi pojmami skutočná škoda a hmotná škoda. 2) Uhrádza sa to, čo poškodenému ušlo( ušlý zisk): - za inú škodu moţno povaţovať ujmu spočívajúco v tom, ţe u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoţeniu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať 3) Uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch: - pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie. Uhrádza sa v peniazoch alebo ak je to moţné a účelné uhrádza sa formou uvedenia do predošlého stavu ale o to musí poškodený poţiadať. 1.4 Spoločná zodpovednosť Ak sa na škode podieľa viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne ak súd nerozhodne inak v určitých odôvodnených prípadoch môţu škodcovia zodpovedať za škodu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ak za škodu zodpovedá spoločne s inými, vysporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Spoločná zodpovednosť je zaloţená na princípe solidarity, to znamená, ţe poškodený môţe poţadovať náhradu škody od ktoréhokoľvek škodcu a jeho plnením zanikne povinnosť ostatných zodpovedných osôb. (Obč.zákonník, 2009, str. 273 ) 14

15 1.5 Zavinenie poškodeného Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného ten znáša škodu pomerne ak ju zavinil výlučne sám znáša celú škodu, spolu zavinenie poškodeného je všeobecným dôvodom na zníţenie rozsahu zodpovednosti za škodu, prípadne na jej úplné vylúčenie, v dôsledku spolu zavinenia poškodeného môţe sa zníţiť alebo vylúčiť zodpovednosť za škodu vo všetkých prípadoch, či uţ ide o všeobecnú zodpovednosť alebo o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti. (Obč. zákonník, 2009,str. 275 ). 15

16 2. PRÁVNA ÚPRAVA ZODPOVEDNOSŤI ZA ŠKODU SPOSOBENÚ ORGÁNMI VEREJNEJ MOCI PRI VÝKONE VEREJNEJ MOCI. Porušením právnych noriem a povinnosti pri výkone verejnej moci je neţiaducim a neprijateľným spoločenským javom. Všetky orgány verejnej moci aby predchádzali neţiaducim javom musia mať v právnom štáte také právne postavenie aby za kaţdé svoje porušenie zákona, alebo nesprávny úradný potup, mohol kedykoľvek bez pochybnosti poškodený uplatňovať. Z týchto daných dôvodov sa prostredníctvom samostatného zákona stanovujú podmienky zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a následne náhrady škody. 2.1 Pramene zodpovednosti štátu za škodu Zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci pôsobená jeho orgánmi má prvotný právny základ v ústave SR v článku 46 ods.3 a to,, Kaţdý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. (predpis číslo 460/1992 Zb. z) ďalej je to komunitárne právo a to v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd o odškodnení za pozbavenie osobnej slobody v čl.5 ods.5, (ďalej Dohovor ), v čl.3 jeho Protokolu č.7 Dohovor o odškodnení za justičný omyl, a v čl. 5 Občianskeho dohovoru o korupcii, o náhrade škody spôsobenej korupciou verejných činiteľov. ( Miklík,2004, str ). Dnes hlavnú právnu úpravu predstavuje zákon č. 514/2003 Z. z. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinnosť nadobudol Tento zákon bol prijatý takmer po 34 rokoch, ktorým sa nahrádza zákon č. 58/1969 Zb. ktorý do prijatia nového zákona upravoval zodpovednosť za škodu pri výkone štátnej moci. Pri aplikácii zákona č. 514/2003 Z. z. sa podporne pouţijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom. (Fekete, 2007, str. 423) 16

17 2.2 Rozsah zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, všeobecne. Prijatím zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a prijatím zákona č. 416/2001 Z. z. ktorý hovorí o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky sa súbeţne delegovala - preniesla zodpovednosť aj na územnú samosprávu. Medzi územnú samosprávu patria Obce, mestá, Vyššie územné celky. Podľa zákona číslo 514/2003 Z. z.: upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú organmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. (Fekete, str.423 ) V zákone č. 514//2003 Z.z sa rozlišuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Uvedená zodpovednosť sa vzťahuje na štátne orgány, táto zodpovednosť nie je obmedzená iba na orgány štátu. Ďalšiu skupinu na ktorú sa uvedená zodpovednosť vzťahuje tvoria orgány územnej samosprávy kde patria verejnoprávne inštitúcie, záujmové samosprávy, osoby fyzické alebo právnické ktorým bol zákonom zverený výkon verejnej moci. Pod výkonom verejnej moci rozumieme,,rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chráneným záujmoch a povinnostiach fyzických osôb ako aj právnických osôb. ( zákon č. 514/2003 Z. z ) Verejnú moc vykonáva štát - prostredníctvom svojich orgánov, a to zákonodarných orgánov, výkonných orgánov, súdnych orgánov a ďalších orgánov. Pojem verejná moc je potom nadriadeným pojmom výkonná moc, štátna správa i verejná správa. (Škultéty a kolektív, 2004, str.163) 17

18 Subjekty ktoré sú nositeľmi tejto zodpovednosti môţu túto škodu spôsobiť 1/ nezákonným rozhodnutím, 2/ nesprávnym úradným postupom 3/ nezákonným zatknutím, 4/ zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody 5/ rozhodnutím o treste,ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe Na začiatok je dôleţité poukázať na skutočnosť, ţe zákon nerieši vzťahy medzi poškodeným a zamestnancami orgánmi verejnej moci. Potom ostáva jediným zodpovedným subjektom štát. Nejedná sa o zodpovednosť za vlastné konanie ale ide o objektívnu zodpovednosť za tretiu osobu s tým,ţe deliberácia nie je moţná:.,,príčina porušení povinnosti orgánom verejnej moci spôsobená jeho zamestnancami a ich zavinenie sú preto pre zodpovednosť štátu nerozhodné. Hlavnou podmienkou je aby škoda bola spôsobená orgánom verejnej moci, a hlavne aby mala príčinnú súvislosť s činnosťou výkonu verejnej moci. Nie je dôleţité a podstatné či organ verejnej moci mal právnu subjektivitu či vôbec ešte existuje alebo zanikol, a rovnako nie je dôleţité ani zavinenie jeho zamestnancov. Zákon síce rozsah zodpovednosti štátu obmedzuje iba na oblasť výkonu verejnej moci, ale rovnako ju upravuje a rozširuje takmer do všeobecnej polohy ( Miklík, 2004, str.1095) Keďţe hovoríme o zodpovednosti objektívnej znamená to že zo strany poškodeného nie je potrebné preukázať úmyselné prípadné nedbanlivostné zavinenie. Ďalej je nutné poukázať že štát sa nemôže v nijakom prípade zbaviť zodpovednosti ktorá mu vzniká zo zákona Zodpovedné subjekty V zákone č. 514/2003 Z.z. máme priamo dané kde je moţné uplatniť náhradu škody a kto je v danej vecí zodpovedný. Ktoré orgány, subjekty tak konajú v mene štátu v rámci ich zverenej právomoci. 18

19 Jedná sa orgány alebo subjekty : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní alebo ju spôsobil notár pri výkone verejnej moci alebo súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti ktorú vykonával z poverenia súdu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a to ak škoda vznikla v trestnom konaní a škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený organ Policajného zboru. Ministerstvo financií Slovenskej republiky a to ak škoda vznikla v trestnom konaní a škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán. Ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, a to ak škoda vznikla pri výkone verenej moci v oblasti štátnej správy a patrí do pôsobnosti daného ministerstva alebo daného ústredného orgánu štátnej správy a to aj v tom prípade ak ide o škodu ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu. Ministerstve alebo inom ústrednom orgáne štátnej správy, a to ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo v dôsledku nedodrţania lehoty ktorá je určená na jej prebratie pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do ich pôsobnosti. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ak škodu spôsobil štátny organ v občianskom súdnom konaní,v trestnom konaní alebo správnom konaní. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, a to ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ktoré bolo ním vydané alebo ak škoda vznikla jeho nesprávnym úradným postupom. Národná banka Slovenská, a to ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ktoré bolo bankou vydané alebo ak škoda vznikla jej nesprávnym úradným postupom. 19

20 Verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, korím bola zo zákona zverené rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ktoré bolo ňou vydané alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. Národná rada slovenskej republiky, a to ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ktoré bolo ňou vydané alebo ak škody bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. Súdna rada Slovenskej republiky, za podmienky ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ktoré bolo ňou vydané alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. Na inom orgáne, podľa ustanovenia právneho predpisu. Pokiaľ by nebolo moţné určiť príslušný zodpovedný orgán, potom koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti ktorý je daný na základe zákona. 2.3 Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy Právna norma nám rozlišuje medzi zodpovednosťou štátu a zodpovednosťou územnej samosprávy. V tejto kapitole sa venujeme zodpovednosti štátu za škody spôsobenú pri výkone štátnej správy. Rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy: Štát zodpovedá za škodu ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a to : 1/nezákonným rozhodnutím, 2/ nesprávnym úradným postupom, Okrem zodpovednosti územnej samosprávy za škodu pri výkone samosprávy, a tá môţe nastať nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom 3/nezákonným zatknutím, 20

21 4/ zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, 5/ rozhodnutím o treste,ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, Nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, štát sa jej nemôţe v nijakom prípade zbaviť. Nezákonné rozhodnutia: Zákon č. 514/2003 Z. z sa v podstatných častiach odvoláva na zodpovednosť za škodu za nezákonné rozhodnutia. V tejto časti sa pokúsime vysvetliť čo všetko môţeme povaţovať za nezákonné rozhodnutie. Pokúsime sa zadefinovať nezákonné rozhodnutie. A kedy takáto zodpovednosť a následne náhrada škody za nezákonné rozhodnutia môţu vzniknúť. Dôleţitým kritériom je aby išlo o rozhodnutie pri výkone verejnej moci, a zo zákona sa vyţaduje aby sa rozhodnutie týkalo povinnosti, práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodnutia sú upravené v niekoľkých právnych predpisoch s najrozličnejšou formou. Poznáme rozhodnutia predbeţné, čiastkové, konečné finálne, právoplatné, meritórne, rozhodnutia procesné atď.. Zákon sa týka všetkých rozhodnutí ktoré boli vydané orgánmi na rôznych stupňoch, ministerstiev, a ústredných orgánov, za podmienky ţe sú ich rozhodnutia preskúmateľné. Môţe ísť o rozhodnutia trestnoprávne, občianskoprávne a správnoprávne. ( Miklík, 2004, str.1099) Rozhodnutie definujeme ako individuálny aplikácie práva. právny akt, ktorý je výsledkom Nakoľko nám zákon nedefinuje pojem Nezákonné rozhodnutie - môţeme preto na základe dôvodovej správy vysvetliť nezákonné rozhodnutie ako rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnymi normami, právnym poriadkom SR alebo s jej záväzkami ktoré vyplývajú z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je viazaná, alebo ak ide o rozpor s komunitárnym právom. (Miklík,2004,str.1100) Podmienkou a predpokladom úspešného priznania práva na náhradu škodu z nezákonného rozhodnutia je : a/ existencia individuálneho právneho aktu, ktorý je právoplatný b/ rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušných orgánov 21

22 c/ podanie riadneho opravného prostriedku poškodeným proti nezákonnému rozhodnutiu aa / Existencia právoplatného rozhodnutia. Zákonodarca ráta s tým ţe rozhodnutia môţu byť vydané v rôznych druhoch konania, samozrejme ako sme uţ uvádzali vrátane občianskoprávnych, trestnoprávnych, správnoprávných konaniach. Vo verejnej správe by išlo o rozhodnutia konštitutívne, ako aj deklaratórne individuálne správne akty, s výnimkou ničotných rozhodnutí. ( Škultéty a kolektív,2004, str.183) Konštitutívny právny akt zakladá, mení alebo ruší právny vzťah, tvorí novú právnu hodnotu ktorá tu neexistovala. Pôsobí od momentu účinnosti do budúcnosti. Deklaratórny právny akt - autoritatívne overuje ţe nejaká situácia vo forme právneho aktu nastala čiţe existuje. Pôsobí od vzniku právneho vzťahu. Spravidla sa vyskytuje vo forme verejnej listiny napríklad : Rodný list, Osvedčenie, Občiansky preukaz, Diplom. V krátkosti si priblíţime protiprávne konanie, zadefinujeme čo je to konanie. Konanie môţeme definovať ako proces rozhodovania zákonom oprávnených orgánov v určitej veci, ktorého predmetom sú určité úkony a ktorý sa končí vydaním rozhodnutia s právnymi účinkami Konanie je proces vykonania skutku alebo činu,opomenutie vykonania skutku alebo činu. bb / Rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť Jedná sa o základnú legislatívnu podmienku aby mohla byť nárokovaná náhrada za škodu nezákonným rozhodnutím. Rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené. Uvedená podmienka obmedzuje moţnosť poškodeného a to z dôvodu ţe nie vţdy je oprávnený takúto zmenu navrhnúť. V niektorých prípadoch zákon vylučuje napadnutie alebo zrušenie právoplatných rozhodnutí alebo obmedzuje na vybrané dôvody, prípadne je obmedzená zákonnou lehotou. Osobitne je dobré poukázať aj na zodpovednosť štátu ktorá vznikla na základe obnovy konania, ktoré vzniklo za podmienky ţe vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy rozhodujúcemu organu predtým neznáme. Hoci pri pôvodnom rozhodnutí nebol 22

23 ţiaden zákon ani iný právny predpis porušený. Obnovením konaním došlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia. ( Miklík,2004, srt.1101) Cc / podanie riadneho opravného prostriedku poškodeným proti nezákonnému rozhodnutiu Do úvahy nám prichádzajú všetky druhy riadnych opravných prostriedkov a to vo všetkých konaniach. Je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov, nakoľko nie všetky platné právne úpravy striktne rozdeľujú medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Pokiaľ by nastal sporný výklad odporúčali by sme do pozornosti rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. (Škultéty,2004, str. 183) Zákon nám hovorí aj o zodpovednosti za také rozhodnutia, ak bola orgánom verejnej moci prekročená právomoc ktorá mu bola zo zákona daná, v tomto prípade zákon nevyžaduje podmienku zrušenia alebo zmenu rozhodnutia. Nesprávny úradný postup: Za škody ktoré boli spôsobené nesprávnym úradným postupom, zodpovedá podľa zákona štát. Za nesprávny úradný postup sa podľa legislatívy povaţuje porušenie povinnosti urobiť, vykonať úkon alebo vydať rozhodnutie v lehote ktorá je daná zákonom, ďalej je to nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verenej moci, potom sú to zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. (zákon č.514/2003 Z.z.) Štát zodpovedá za škodu ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom, úradný postup ktorý súvisí z výkonom verejnej moci, daný postup sa týka individuálnych práv ako aj povinnosti účastníkov konania. Môţe spočívať v činnosti štátnych orgánov ako aj v nečinnosti orgánov hovoríme o pasivite a to napríklad nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote. Konať v mene štátnej správy musí vţdy zamestnanec alebo osoby tak právnické ako aj fyzické ktoré majú oprávnenie úradné postupovať. Zodpovednosť štátu je odvodená od konania týchto osôb.( Fekete,2007, str.424) 23

24 Oprávnené subjekty práva na náhradu škody: Na začiatok tejto kapitoly uvedieme, ţe zákon č. 514/2003 Z.z. nerozlišuje kto škodu utrpel, môţe to byť jednak právnická osoba ako aj fyzická osoba. Zákon hovorí o oprávnených subjektov. Oprávnený subjekt môţe byť občan SR, cudzinec a ktokoľvek komu štát spôsobil škodu. a to : Subjekty ktoré majú zo zákona nárok na náhradu škody sú oprávnené subjekty 1/ účastník konania ktorému bola priamo spôsobená škoda 2/ účastník konania, s ktorým síce nebolo konané ale konané malo byť 3 /zákon označuje každého, komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda a na konanie sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Potom môţeme poukázať ţe bod 3 sa bude uplatňovať aj na trestné konanie, ktoré nepozná účastníkov konania. Trestnom konaní môţe byť škoda spôsobená a to nezákonným rozhodnutím napr. obvinenému, poškodenému, svedkovi, znalcovi, zúčastnenej osobe, obhajcovi, osobe vydanej do cudziny. Potom to môţe byť osoba ktorej sa napríklad odňala vec dôleţitá pre trestné konanie a ďalším osobám ktorým bolo zasiahnuté do ľudských práv počas výkonu trestného konania. (Miklík,2004,str.1098) Pokiaľ sa týka náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo väzbe môţeme hovoriť o špeciálnom subjekte. Jedná sa hlavne o osoby - jednotlivcov, na ktorých bol vykonaný trest prípadne ochranné opatrenia alebo boli uväznené. Oprávneným subjektom u škôd spôsobenú nesprávnym úradným postupom je zo zákona kaţdý, čo si vysvetľujeme ako kaţdú právnickú osobu, fyzickú osobu, jednotlivec ktorému bola uvedeným postupom spôsobená škoda. Subjekt, ktorému bola škoda spôsobená: A/ Nezákonným rozhodnutím je účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v takomto konaní, 24

25 ten s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, a malo s ním byť, v prípadoch kedy bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, aj ten komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla B/ Rozhodnutím o zatknutí, zadrţaní alebo inom pozbavení osobnej slobody ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu C/ Rozhodnutím o treste Kaţdý na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo v ďalšom konaní bol spod obţaloby oslobodený alebo trestné konanie bolo zastavené preto, ţe v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré pred tým neboli súdu známe alebo vec bola postúpená inému orgánu. D/ Rozhodnutím o ochrannom opatrení kaţdý ten na kom bolo úplne alebo sčasti vykonané ochranné opatrenie, ak v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné E/ Rozhodnutím o väzbe má kaţdý kto bol zobraný do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie bol oslobodený spod obţaloby vec bola postúpená inému orgánu F/ Nesprávnym úradným postupom kaţdý, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda 25

26 Škoda spôsobená rozhodnutím o treste,väzbe a o ochrannom opatrení V tejto kapitole sa budeme samostatne venovať škodám ktoré vzniknú na základe nezákonné rozhodnutia alebo zrušenia rozhodnutia ktoré pojednávajú o väzbe, treste a o ochrannom opatrení, a následne právo na náhradu takto vzniknutej škody. Zákon č. 514/2003 Z. z sa venuje v 8 rozhodnutiam o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe. Pre túto zodpovednosť sa zákonom ustanovujú osobitné podmienky, a to určením subjektov nárokujúcich si na škodu, presnými podmienkami za ktorých takto môţu urobiť. V niektorých častiach obmedzením nároku náhrady škody napr. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom vykonaným na základe zrušeného rozsudku a trestom uloţeným rozsudkom ( Zákon č. 514/2003 Z. z.) Napriek tomu, ţe zákon uvedeným škodám a to v,, 8 ani ostatné ustanovenia zákona nepokrývajú všetky ujmy na majetku, ktorými sú fyzické osoby a v budúcnosti právnické osoby zaťaţené bez svojej viny úkonmi orgánov trestného konania. (Miklík,2004, str.1104) Pre vysvetlenie : Osoby, ktoré boli stíhane bez efektu potom ich povaţujeme za nevinné. No nárok na odškodnenie mali iba tie osoby ktoré boli vo väzbe. Ostatné osoby ktoré boli podozrivé alebo obvinené sami znášali náklady ktoré boli spojené s konaním, vrátané advokáta. (Miklík, 2004, str.1104) Rozhodnutia ktoré sú vydané v prípravnom konaní, ak vychádzame zo zákona nie sú nezákonné a to iba preto, ţe nevedú úspešne k podaniu ţaloby, takţe zo zákona nie je nárok podozrivých a neúspešné obvinených nárok na náhradu škodu, samozrejme s výnimkou väzby. Nakoľko zákon hovorí o odškodnení za väzbu ak jej uloţenie bolo protiprávne. Uvedené odškodnené dotknutých osôb je moţné na základe nezákonného rozhodnutia podľa 5 zákona č.514/2003 Z. z. a rozhodnutí o zadrţaní 7 zákona 514/2003 Z. z. 26

27 2.4 Zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy Územná samospráva zodpovedá za škodu ktorá bola spôsobená jej orgánmi, t.j. orgánmi územnej samosprávy, a to v tom prípade ak škoda bola spôsobená : a /nezákonným rozhodnutím b/ nesprávnym úradným postupom Ďalej je nutné poukázať že tak ako štát ani územná samospráva sa nemôže v nijakom prípade zbaviť zodpovednosti ktorá mu vzniká zo zákona. Hovoríme o absolútnej objektívnej zodpovednosti. Zodpovedné subjekty: Zodpovedným subjektom za spôsobenú škodu pri výkone územnej samosprávy je vţdy územná samospráva. Zákon č. 514/2003 Z. z. nám presne určuje kto koná vo veciach náhrady škody v mene územnej samosprávy a to : ak škodu spôsobil orgán obce - koná starosta obce ak škodu spôsobil orgán vyššieho územného celku - koná predseda samosprávneho kraja Oprávnené subjekty práva na náhradu škody: Subjekt, ktorému bola škoda spôsobená : Nezákonným rozhodnutím je účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v takomto správnom konaní, ten s kým nebolo konané ako s účastníkom správneho konania, a malo s ním byť, v prípadoch kedy bolo nezákonné rozhodnutie vydané orgánmi územnej samosprávy v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, má právo na náhradu aj ten, komu škoda vznikla v dôsledku takéhoto rozhodnutia 27

28 Pokiaľ ide o ďalšie kritéria pre vznik zodpovednosti územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy platí všetko čo sme uviedli v kapitole 2.3 Zodpovednosť štátu za škodu pri výkone štátnej správy. A to v prípade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, Tu upozornime na to ţe keď sa hovorí o orgáne štátnej správy,verejnej moci ide samozrejme o orgán územnej samosprávy. Aj samostatná právna úprava nám uvedené potvrdzuje, jedinou odlišnosťou je určenie oprávneného orgánu na konanie v mene samosprávy. Na tuto podmienku poukazujeme v kapitole 2.4 v časti Zodpovedné subjekty. 3. SPOSOB A ROZSAH NÁHRADY ŠKODY ZA NEZÁKONNÉ ROZHODNUTIE Dôleţitým inštitútom na určenie výšky škody je inštitút predbeţného prerokovania nároku na náhradu škody, kde je uţ presne stanovené z akého dôvodu sa uplatňuje škoda poškodeným, v akej výške čiţe rozsahu a sú uţ zistené či boli splnené zákonom stanovené podmienky na uplatnenie škody poškodením. 3.1 Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Jedná sa o spoločné ustanovenie o náhradu škody spôsobenej štátom ako aj vyšším územným celkom. Zákon č.514/2003 Z. z. upravuje postup akým spôsobom poškodený môţe uplatniť svoj nárok na náhradu škody. Kaţdý nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným postupom,nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody rozhodnutím o treste, rozhodnutím o väzbe alebo o ochrannom opatrení je potrebné vopred predbežne prerokovať. 28

29 Predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody, sa vţdy vykonáva na základe ţiadosti poškodeného o predbeţné prerokovanie nároku, ktorá musí mať písomnú formu. Ţiadosť sa uplatní na príslušnom orgáne štátnej správy. Pokiaľ poškodený ţiadosť podal na nepríslušný organ ktorý v danej veci nie je povinný konať, je povinný takúto ţiadosť bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a rovnako o tom upovedomiť poškodeného. V takomto prípade zostávajú zachované účinky podania ţiadosti. Pokiaľ príslušný organ zákonom stanovenej lehote t.j. do 6 mesiacov odo dňa prijatia ţiadosti neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti, ak by uspokojil nárok iba čiastočne ohľadné neuspokojenej časti, má právo poškodený sa domáhať uspokojenia jeho právneho nároku podľa Občiansko-súdneho poriadku, na súde..( Fekete,2007, str.425) Inštitút predbeţného prerokovania nároku na náhradu škody, zákon ponecháva v snahe aby sa zabránilo zbytočným súdnym sporom. Zmyslom predbeţného prerokovania nároku je moţnosť vyuţitia všetkých zákonných moţnosti na to, aby došlo k náprave narušených vzťahov medzi poškodeným a orgánmi ktoré sú oprávnené konať v mene štátu, alebo za územnú samosprávu.pokiaľ by bolo moţné, týmto by sa predišlo súdnemu konaniu. Ak by predbeţné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody, prípadne by neviedlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o uspokojení nároku, aţ potom by sa poškodený obracia na súd. Pokiaľ poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbeţného prerokovania, súd návrh nezamietne ani konanie nezastaví ale poškodeného výzve na odstránenie nedostatku tejto podmienky, pri stanovení primeranej lehoty. Pokiaľ by nedošlo k odstráneniu nedostatku, mal by súd postupovať v zmysle úpravy Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania. (Zákon č.514/2003 Z. z, dôvodová správa str.28 ) Uplatnenie nároku na náhradu škody Veľmi je dôleţité poukázať ţe na uplatnenie nároku náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím musia byť splnené isté podmienky, a to : nezákonnosť rozhodnutia, jedná sa o okolnosti, ţe rozhodnutie ktorým bola spôsobená škoda bolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. právoplatnosť rozhodnutia, 29

30 a vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, tu hovoríme o všetkých druhov riadnych opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. Podmienkou priznania nároku na náhradu škody je zrušenie alebo zmenenie nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom. Tým sa zabezpečí ţe pred začatím konania o nároku škody zodpovedne posúdil a zváţil kvalifikovaný a odborný orgán. Zodpovednosť štátu je potom daná iba v tom prípade ak sa využili všetky riadne opravné prostriedky poškodeným. Pokiaľ by sa nevyuţili všetky právne prostriedky viedlo by to k obchádzania právneho postupu. Z tejto všeobecnej zásady sa však pripúšťa istá výnimka a to vtom prípade ak ide o prípady hodného osobitného zreteľa, tu poukáţeme na veľmi všeobecne formulovanú výnimku, potom ostáva na zváţení správneho orgánu, prípadne súdu či v danom prípade ide o prípad osobitného zreteľa. Vo všeobecnosti by malo ísť o prípady, keď nepodanie riadne opravného prostriedku bolo spôsobené buď skutkovým alebo právnym stavom a tento stav vylučoval alebo znemoţňoval jeho podanie. Ustanovenie by mohlo byť aj vyuţité na prípady keď oprávnený prostriedok nepodal poškodený ale podala ho a nezákonnosť namietala v prospech poškodeného iná osoba, napríklad prokurátor. Ako aj na prípady keď rozhodnutie orgánu prvého stupňa bolo zákonné a nezákonným rozhodnutím bolo aţ pozmeňujúce rozhodnutie orgánu druhého stupňa, proti ktorému je riadny opravný prostriedok vylúčený. Druhou výnimkou ktorú zákon ustanovil, je moţnosť uplatniť nárok na náhradu škody v prípade, keď je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Tu sa uvaţuje alebo pripúšťa ţe ku škode dôjde ešte skôr ako sa rozhodnutie stane právoplatným. Ďalšou a poslednou výnimkou zo zásady sú tzv. ničotné rozhodnutia, jedná sa o rozhodnutia ktoré sú vydané orgánom nad rámec jeho právomoci. (Hrnčiar, str.18 ) Rozsah náhrady škody V zákone č. 514/2003 Z. z. v 17 sa definuje rozsah náhrady škody a to : 1/ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. 2/ V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo 30

31 nesprávnym úradným postupom, potom sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak. Škoda ako majetková ujma sa zásadne úhrada v peniazoch. Môţe však poškodený poţiada o poskytnutie náhrady škody uvedením veci do pôvodného stavu. Pokiaľ je to moţné a účelné vzhľadom na povahu veci, štát alebo územná samospráva musí poskytnúť náhradu škody poškodenému takýmto spôsobom. (Hrnčiar, str. 18) Podľa bodu 2 zákon rozlišuje chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu skutočnej majetkovej škody a škody ako spravodlivého zadosťučinenianemajetkovej ujmy. Potom môţeme hovoriť ţe náhrada škody by mala zahŕňať napr. peňaţnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ale aj iné formy zadosťučinenia ako sú napríklad verejné ospravedlnenie a pod. Zahŕňala by ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, poškodením dobrej povesti a to dôsledku morálneho utrpenia z dôvodu zadrţania, väzby, výkonu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia. (Zákon č.514/2003 Z. z, dôvodová správa str.29 ) na: Výška nemajetkovej ujmy ktorá sa vyčísľuje v peniazoch sa určuje s prihliadnutím a) osobu poškodeného, zvaţuje sa jeho doterajší ţivot a prostredie, v ktorom ţije a pracuje b) závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo c) závaţnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom ţivote d) závaţnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení Zákonom č. 514/2003 Z. z neobmedzuje výšku nemajetkovej ujmy, no stanovuje minimálny limit na výšku nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami o zatknutí, zadrţaní alebo iné pozbavenie osobnej slobody, potom je to rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe. Minimálny limit je jedná tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za kaţdý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Poškodený je povinný v ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku a pri uplatňovaní nároku na súde povinný uviesť poţadovanú výšku úhrady. Je dobré poukázať ţe nárokovanie náhrady skutočnej škody a nárokovanie nároku na uspokojovanie 31

32 nemajetkovej ujmy, môţe poškodený uplatniť v rovnakom prípade a súčasne, nakoľko sa nejedná o alternatívy Odškodňovanie trov konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, Za a ) jedná sa o trovy konania ktoré vznikli poškodenému v rámci konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo trestné stíhanie zastavené, alebo bola vec postúpená inému orgánu. Za b ) jedná sa o trovy konania ktoré vznikli poškodenému v rámci konania, v ktorom došlo nesprávnemu úradnému postupu a tieto trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup sa môţe týkať iba časti konania. Znamená to ţe nemusí mať za dôsledok vadnosť celého konania. Potom aj trovy konania sa tykajú iba tej časti konania ktorá je nesprávna. Za c ) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia a to vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Zákon č.514/2003 Z. z. vylučuje z náhrady škody náklady ktoré vzniknú pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, tieto náklady sa nezahrnú do trov konania. ( Fekete str.425) Pri predbeţnom prerokovaní nároku na náhradu škody môţu a vznikajú poškodenému trovy ktoré vznikajú potrebou dodrţiavania stanoveného postupu na uplatnenie práva na náhradu škody, z tohto dôvodu by mali byť poškodenému taktieţ nahradené. Keďţe tieto trovy nie sú podľa zákona súčasťou trov konania v zmysle bodu a ) b) a c) mali by však byť poškodenému nahrádzané ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.2 Cdo 7/99 : Náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody sú príslušenstvom tohto nároku. (Hrnčiar, str.19) Premlčanie práva na náhradu škody Právo na náhradu škody sa rovnako ako skoro všetky majetkové práva premlčuje. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone 32

33 verejnej moci, však obsahuje osobitú úpravu premlčacích lehôt tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť dňom v ktorom sa poškodený fyzická alebo právnická osoba dozvedela o škode. Právna úprava však hovorí ţe to neplatí v prípadoch kde je zo zákona daná podmienka na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia. V tomto prípade subjektívna premlčacia lehota začína plynúť aţ dňom doručenia oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť, poškodenému alebo osobám ktoré si môţu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Zo súdnej praxe sa za okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty povaţuje prípad keď sa poškodený reálne o škode dozvedel a nie prípad keď sa o škode uţ mohol dozvedieť. Subjektívna premlčacia lehota je 3 ročná. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť dňom v ktorom bol poškodenej fyzickej alebo právnickej osobe alebo osobám ktoré môţu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti,doručené respektíve oznámené nezákonné rozhodnutie ktoré bolo príčinnou škody, alebo odo dňa keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Je veľmi dôleţité poukázať ţe objektívna premlčacia lehota neplynie ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadrţaní alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe. Objektívna premlčacia lehota je 10 ročná. Subjektívna i objektívna premlčacia lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci predbeţného prerokovania i pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde Keďţe podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody na súde je najskôr predbeţné prerokovanie nároku, premlčacie lehoty počas tejto doby od podania ţiadosti aţ do skončenia predbeţného prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, nebudú plynúť. Najdlhšie však 6 mesiacov.( Zákon č.514/2003 Z. z, dôvodová správa str.30 ) 33