V Brne dňa vlastnoručný podpis autora

Transcription

1 Prehlásenie Prehlasujem, že som diplomovú prácu Ženy v podnikaní vypracovala samostatne pod vedením doc. RNDr. Anny Putnovej, Ph.D., MBA a uviedla som v zozname literatúry všetky použité literárne a odborné zdroje. V Brne dňa vlastnoručný podpis autora

2 Anotácia Diplomová práca analyzuje možnosti rovných podmienok žien z hľadiska podnikateľskej činnosti ďalej makroekonomické faktory, ktoré približujú situáciu na trhu práce. Predstavuje prínos do budúcnosti prostredníctvom konkrétnych opatrení. Anotation Diploma thesis is analyzing egual alternatives of women in term of business activities also macroeconomic factors, which can zoom in situation on labour market. It represents acquisition for the future at the hand of specific arrangements.

3 Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala mojej diplomovej vedúcej doc. RNDr. Anne Putnovej, Ph.D., MBA za cenné pripomienky a odborné rady, ktoré prispeli k vypracovaniu tejto diplomovej práce.

4 OBSAH ÚVOD VYMEDZENIE PROBLÉMU, STANOVENIE CIEĽOV A METÓD Vymedzenie problému Ciele práce Metodika práce TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE Ženy na trhu práce Diskriminácia žien na trhu práce Ženy a vzdelanie situácia na Slovensku Nerovnaké odmeňovanie a nezamestnanosť Problémy zamestnanosti žien Ekonomická a spoločenská aktivita žien v spoločnosti z hľadiska zamestnanosti Deľba práce medzi ženami a mužmi Deľba práce medzi ženami a mužmi - situácia na Slovensku Ženy v rozhodovacích procesoch Kvótový systém Ženy vo volených orgánoch situácia na Slovensku Politika rovností príležitosti žien a mužov Inštitúcie Európskej politiky rovnosti Vznik a formovanie politiky rovnosti príležitostí situácia na Slovensku ANALÝZA PROBLÉMU Ženy a podnikanie Pracujúce ženy a muži podľa vlastníckeho sektora Vzdelanie a profesná orientácia žien a mužov Ekonomická aktivita žien a mužov podľa veku Nezamestnanosť žien Podľa vzdelania Podľa veku Miera nezamestnanosti v medzinárodnom porovnaní Pracujúce ženy podľa typu zamestnania Odmeňovanie žien Rozdiely v pracovnej kariére žien a mužov Zhrnutie analýzy VLASTNÉ NÁVRHY, PRÍNOSY Súčasná situácia v Slovenskej republike Návrhy vedúce k riešeniu súčasnej situácie Prínosy ZÁVER Zoznam použitej literatúry...74 Zoznam tabuliek...75

5 Zoznam grafov...76 Zoznam príloh...77

6 Úvod V mojej diplomovej práci sa zaoberám problematikou postavenia ženy v podnikaní. Rovnosť šancí mužov a žien patrí momentálne k najaktuálnejším otázkam aj v Európskom prostredí. Vznikom EU sa otvorili nielen hranice, ale aj diskusie ohľadne možností mužov a žien zaujať rovnaké postavenie na trhu práce. Až do súčasnosti vládli predsudky voči schopnostiam žien, ktorý prislúcha prirodzenému vývoju v spoločnosti. Postavenie žien v podnikaní sa snažím v práci priblížiť z ekonomického hľadiska. Makroekonomický tlak na domácnosť, flexibilita pracovného trhu, rozpad tradičného manželstva, emancipačné procesy, rastúci vzdelanosti žien, to sú len niektoré z dôvodov, ktoré učinili z ženskej práce súčasť národno-hospodárskeho systému. Vysoká participácia žien na trhu práce, ktorá sa stala v súčasnej dobe ekonomickou nutnosťou, a to ako z pohľadu makroekonomickej úrovne štátu, tak i z mikroekonomickej úrovne domácností. Na trhu práce však nevládnu rovnaké podmienky a určité skupiny môžu byť značne znevýhodňované. Slovensko sa len veľmi pomaly začína zaoberať faktom, že muži a ženy sú odlišní postavením v spoločnosti. Tento proces uvedomenia je ale pomalší ako proces narastajúcej diskriminácie žien najmä na pracovnom trhu. Z ekonomického hľadiska však naďalej pretrvávajú a budú pretrvávať rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Vybranej problematike však na Slovensku nie je venovaná dostatočná pozornosť, preto aj materiály a podklady k jednotlivým témam nie sú k dispozícii v takom rozsahu a kvalite, ktorú by si daná problematika zaslúžila.

7 1. VYMEDZENIE PROBLÉMU, STANOVENIE CIEĽOV A METÓD 1.1 Vymedzenie problému Zistenie pozícií žien v podnikateľskej sfére na Slovenskom trhu práce, následná analýza ktorá môže poskytnúť podklad ďalším výskumom. 1.2 Cieľ práce Cieľom mojej práce je analýza pozície žien na slovenskom trhu práce a porovnanie ich pozície s ČR a EÚ. Práca predstavuje prínos do budúcnosti prostredníctvom konkrétnych opatrení, ktoré vedú k riešeniu súčasného stavu, pretože podľa môjho názoru sa v Slovenskej republike nevenuje danej problematike dostatok pozornosti. Čiastkový cieľ predstavuje analýza vybraných makroekonomických ukazovateľov, ktoré umožnia objasniť súčasnú pozíciu žien v podnikaní a porovnať so situáciou v ČR a EÚ. 1.3 Metodika práce Vo svojej diplomovej práci využívam metódy analýz, ktoré mi slúžia na bližšie poznanie danej problematiky žien v podnikaní, pomocou analýzy som si prácu rozložila na jednotlivé časti a zistila vzájomné vzťahy medzi nimi. Dôležitou súčasťou analýzy boli informácie z odborno-ekonomickej literatúry a monografie, z ktorej uvádzam teoretické fakty ohľadne problému žien na trhu práce. Metódou porovnávania som dospela k zisteniu súvislostí ekonomických ukazovateľov medzi pohlaviami, taktiež som dospela ku konkrétnym návrhom. Pri pozorovacej metóde som uplatnila vlastné poznatky z pracovného života. Syntézou som spojila získané poznatky do celku, ktoré vedú ku konkrétnym opatreniam a riešeniam analyzovaného stavu žien na trhu práce.

8 2.1. Ženy na trhu práce Miera nezamestnanosti žien, jej vývoj a štruktúra patrí medzi hlavné ukazovatele charakterizujúci postavenie žien na trhu práce. S príchodom trhového hospodárstva sa objavila nezamestnanosť, štrukturálne nesúlady medzi jednotlivými regiónmi vyjadrené predovšetkým mierou a typom nezamestnanosti v regiónoch. Prišlo k zmenám v rodinných vzťahoch, človek získal väčšiu možnosť slobodnej voľby, čo so sebou prinieslo ale nezamestnanosť, rast chudoby, a horšie postavenie niektorých sociálnych skupín na trhu práce. Ženy sú nezamestnanosťou postihnuté oveľa viacej ako muži. Sú obsadzované iba v určitých segmentoch pracovného trhu, väčšinou vystavené horším pracovným podmienkam taktiež aj platovým. Často musia čeliť diskriminácií, prejavuje sa tu aj problém pri skĺbení zamestnania a starostlivosti o rodinu. Rozhodujúci vplyv na postavenie žien na trhu práce má stále ešte tradičné vnímanie ženskej role, čo má vplyv i na ľudský kapitál ženy, spojený s dôrazom na vzdelanie a chápanie poslania ženy v spoločnosti. Dôvody participácie žien na trhu práce sú nasledovné: vysoká hodnota práce v hodnotovom systéme žien ekonomická nevyhnutnosť, vyplývajúca z existencie dvojpríjmového modelu rodiny prístup k práci ako k sfére sociálnych kontaktov sebarealizácia Priepasť medzi mužmi a ženami na trhu práce je aj naďalej veľká vo všetkých krajinách Európskej únie. Zamestnanosť žien je vo všeobecnosti nižšia, ženy sú nezamestnané dlhší čas než muži, sú slabšie platené a ich pracovné miesta sú neistejšie. Podstatná časť povinností spojených s rodinou spočíva na ženách, preto sú často zamestnané na čiastkový úväzok, aby mohli spojiť prácu a rodinné povinnosti. Práca na čiastkový úväzok obmedzuje ich pracovný postup, navyše znižuje ich práva na sociálne zabezpečenie a dôchodkové výhody, čím sa ich situácia stáva ešte neistejšou. V Európskej únii ako celku ženy, ktoré vykonávajú tú istú prácu ako muži, dostávajú len 76 % hrubej hodinovej mzdy, ktorú zarobí muž. Zamestnanosť žien predstavuje 51,2 %, v porovnaní so zamestnanosťou mužov, ktorá je 70,8 %.

9 83 % osôb zamestnaných na čiastkový úväzok v EÚ sú ženy. Európska legislatíva týkajúca sa rovnosti príležitostí mužov a žien v zamestnaní je veľmi všeobecná. Dotýka sa takých rôznorodých oblastí, ako je rovnaké zaobchádzanie v rámci systému sociálneho zabezpečenia, rovnaký plat za rovnakú prácu, rodičovské voľno, rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu, odborné vzdelanie a postup v zamestnaní, pracovné podmienky, aproximácia práva členských štátov v oblasti rovnosti a i. Od roku 1997 navyše už osoba, ktorá bola vystavená diskriminácii na pracovisku na základe svojho pohlavia, nemusí na súde dokazovať, že sa skutočne stala obeťou takejto diskriminácie. Takéto dokazovanie bolo vždy veľmi ťažké. V súčasnosti je na osobe obžalovanej z takejto formy diskriminácie, aby dokázala, že k diskriminácii nedošlo. (FILADELFIOVÁ, s ) Diskriminácia žien na trhu práce Reformy legislatívy pracovného trhu sú neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej stratégie EÚ. Jedným z cieľov týchto reforiem bolo zmierniť existujúcu nerovnováhu na trhu práce, kde niektoré sociálne skupiny (starší ľudia, ženy, či invalidní ľudia) boli de facto diskriminovaní, pretože nemali plný prístup k pracovným príležitostiam. V prípade žien sa diskriminácia prejavuje troma spôsobmi: vyššou mierou nezamestnanosti; vyššou koncentráciou žien na horšie platených pracovných miestach, na nižších pozíciách vo firemnej hierarchii; nižšou úrovňou miezd v porovnaní s mužskými spolupracovníkmi na rovnakých alebo porovnateľných pozíciách. Hoci celkový stav v EÚ naznačuje pokračujúcu diskrimináciu žien na pracovnom trhu, situácia v jednotlivých členských krajinách sa výrazne líši. Škandinávske krajiny majú podstatne lepšie výsledky než ich južní susedia. To by mohlo byť odrazom tradičných úloh oboch pohlaví v ich kultúrach, ako aj špecifík ich sociálnych systémov - niektoré pripisujú pri sociálnej ochrane väčší význam tradičnej rodine, iné sa viac zameriavajú na poskytovanie dostupných sociálnych služieb. Medzi najdiskutovanejšie výzvy patria:

10 investície do vedy, výskumu a rozvoja; vysoká miera nezamestnanosti a veľmi znevýhodnená pozícia niektorých sociálnych skupín; veľké rozdiely medzi regiónmi.(6) Skúmanie rozdielov medzi mužmi a ženami v každom odbore činnosti ukazuje, že diskriminácia žien je stále ešte zjavná. To poukazuje na potrebu vzdelávacích a školiacich programov, špecificky zameraných na ženy, aby sa dosiahla rovnováha. Aj keď si ženy v čoraz väčšej miere vyberajú typicky "mužské" profesie, sú stále nadmerne zastúpené v tradične "ženských" zamestnaniach, napríklad ako sekretárky, ošetrovateľky, kým v zamestnaniach a profesiách s veľkými právomocami sú stále zastúpené nedostatočne. Dokonca aj v oblastiach, v ktorých ženy dominujú, ako napríklad v zdravotníctve, väčšina riaditeľov nemocníc a primárov sú muži. V Európe sú ženy pri hľadaní pracovného miesta ešte stále menej úspešné ako muži. V 25 členských krajinách Európskej únie zostáva bez práce v priemere 9,8 percenta žien, naproti tomu iba 7,9 percenta mužov v hľadaní pracovného miesta. V Spojených štátoch rozdiely medzi evidovanými uchádzačkami a uchádzačmi o prácu prakticky neexistujú a v Japonsku sú iba minimálne, tvrdia štatistici. Na počet nezamestnaných v Európe podstatnou mierou vplýva aj geografická poloha jednotlivých štátov. V Grécku sa o prácu bez úspechu uchádza 15,5 percenta žien, avšak iba 6,2 percenta mužov. Najmenšie rozdiely ukázali štatistiky v krajinách ako Dánsko, Fínsko, Švédsko a Holandsko. Tieto krajiny vykazujú všeobecne nižšiu mieru nezamestnanosti a do pracovného procesu je už tradične zapojených viac žien. Opačnú situáciu, keď v roku 2005 bolo bez práce viac mužov ako žien potvrdili štatistiky z Británie a Írska. Diskriminácia žien na trhu práce sa týka aj rozdielov v odmeňovaní. Rovnaká vzdelanostná úroveň nezabezpečuje ženám rovnaké platové ohodnotenie. Ženy majú v každej kategórii nižšiu mzdu (od 65% do 78% mzdy mužov), a tento rozdiel sa neznižuje ani s rastúcim vzdelaním, ani vekom (tieto disproporcie sa naopak prehlbujú). Mzdové rozdiely majú u žien súvislosť aj s výberom vzdelania (záber na menej platené sektory). Feminizované odvetvia sú s výnimkou peňažníctva a poisťovníctva zároveň odvetviami s najnižšou priemernou mzdou. Ženy sú potom v dôsledku nižších dôchodkov ohrozené chudobou v oveľa väčšom meradle. Ani vyššia kvalifikácia nepomáha ženám nájsť si lepšie platené miesta vo vysokých pozíciách. V manažérskych funkciách totiž podľa poslednej správy Európskej únie pracuje iba

11 32 percent Európaniek, podobne sú na tom aj Slovenky (31,2 %). Nerovnoprávne sa cítia ženy na celom svete. OSN sa zaviazala na konferencii v Pekingu presadzovať rovnoprávnosť pohlaví na svete, ponúka samotná organizácia ženám minimálne zastúpenie v dôležitých komisiách, expertných skupinách a na vysokých postoch. K výraznejšej nerovnosti medzi mužmi a ženami dochádza po založení rodiny. Na Slovensku pracuje na len 59 percent žien - matiek. Zatiaľ jedinou výhodou žien oproti mužom ostáva priemerná dĺžka života. Európanky sa totiž dožívajú vyše 81 rokov, zatiaľ čo muži iba 75 rokov. Ešte výraznejší rozdiel v dĺžke života je medzi pohlaviami na Slovensku. Ženy sa dožijú 78 rokov a prežijú mužov o osem rokov. Dôvodom pre nižšie zastúpenie žien na pracovnom trhu nie je nedostatok vzdelania. Takmer vo všetkých členských krajinách EÚ má viac žien ako mužov ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie, a ženy tvoria väčšinu študentov vysokých škôl. Vysokoškolské štúdium absolvuje takmer dvakrát viac žien ako mužov, hoci častejšie než technické odbory, ktoré skôr vedú k priamemu zamestnaniu, študujú humanitné smery a spoločenské vedy. Ženy v Európskej únii sú v priemere lepšie vzdelané ako muži, napriek tomu sa to neodráža ani na ich pracovných pozíciách, ani na výške platu. Ženy oveľa častejšie pracujú v tzv. nestabilných zamestnaniach (dočasná, príležitostná a sezónna práca) a na čiastočný pracovný úväzok. V prvom prípade však v poslednej dobe badať posilňovanie podielu žien v stabilnom zamestnaní. Muži sa viac angažujú v súkromnom sektore, ženy vo verejnom sektore, najmä v štátnej správe. Úroveň vzdelania u žien a mužov je na Slovensku približne vyrovnaná, i keď ženy sú o nejaké to percento vzdelanejšie. Aj napriek vzdelaniu zaberajú Slovenky len necelých 32 percent manažérskych či iných vyšších postov a zarábajú menej až o 24 percent ako muži. Kým vlani zarobili muži v podnikateľskej sfére v priemere 136 korún za hodinu, mzda žien dosiahla iba 98 korún. Rozdiel v platoch sa tak za posledných šesť rokov zvýšil. Podľa mužov a žien, v druhovej diskriminácii žien na Slovensku prevláda diskriminácia na Slovenskom trhu práce a taktiež v rôznych druhoch zamestnaní. Ženy sú na pracovnom trhu oveľa viac znevýhodnené ako muži. Napriek porovnateľnému, ba dokonca u žien vyššiemu vzdelaniu, sa v neprospech žien trvalo prejavuje 25% rozdiel v odmeňovaní (tento práve s rastúcim vekom rastie), z čoho neskôr vyplývajú nižšie dôchodky a hrozba chudoby pre staršie vekové skupiny žien. V slovenskej praxi teda naďalej pretrváva diskriminácia žien založená na pohlaví a na veku.(7)

12 2.3. Ženy a vzdelanie situácia na Slovensku Vzdelanostná úroveň žien a mužov je na Slovensku vyrovnaná: podiel vysokoškolákov je u obidvoch pohlaví približne rovnaký, stredoškolské vzdelanie s maturitou má výrazne viac žien ako mužov. Zo štruktúry študentov stredných a vysokých škôl vyplýva, že ženy prejavujú väčší záujem o humanitné, pedagogické a ekonomické smery štúdia, muži zasa o technické. Takéto rozloženie záujmu dievčat a chlapcov je dlhodobé a ani v poslednom období sa neprejavil nijaký zásadný zvrat v tejto tendencii. Angažovanosť žien na trhu práce je na Slovensku vysoká, ženy tvoria 46 % zo všetkých pracujúcich v národnom hospodárstve. Za posledných 5 rokov narástol tento podiel o 4,5 %, a to napriek tomu, že produktívny vek je u žien definovaný ako v priemere o 5 rokov kratší (dôchodkový vek pre mužov bol do roku 2002 stanovený na 60 rokov, pre ženy na 57 plus odpis rokov za narodené deti). V roku 2002 sa prijala koncepcia dôchodkovej reformy, založená na postupnom vyrovnaní dôchodkového veku žien a mužov. V štruktúre zamestnanosti sa prejavujú významné rozdiely medzi ženami a mužmi. Ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok a v tzv. nestabilných zamestnaniach (dočasná, príležitostná alebo sezónna práca), aj keď v poslednom období sa ukazuje posilňovanie žien v stabilnom zamestnaní. Rozdiely sa prejavujú aj podľa sektora ženy sa viac angažujú vo verejnom sektore, kde tvoria viac ako polovicu pracovníkov, v súkromnom sektore majú iba 41 % podiel. Medzi podnikateľmi tvoria ženy iba okolo 25 %, a to tak medzi podnikateľmi bez zamestnancov, ako aj medzi podnikateľmi so zamestnancami. Iná je situácia v rámci skupiny vypomáhajúcich členov domácnosti v rodinnom podniku, kde zastúpenie žien presahuje 70 %. Medzi mužmi a ženami sa prejavuje značná horizontálna i vertikálna zamestnanecká segregácia. Doménou žien sú služby, tretí sektor národného hospodárstva, kde je zamestnaných viac ako 70 % pracujúcich žien. V niektorých odvetviach a profesiách pokročila feminizácia natoľko, že ženy tvoria okolo 80 % pracujúcich (zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, školstvo, ľahký priemysel alebo obchod a reštauračné služby). Všetky tieto odvetvia majú mzdu hlboko pod priemernou mzdou v hospodárstve SR. Niektoré profesie sa stali čisto ženskými, napr. učiteľky v materských školách, zdravotné sestry, úradníčky na nižších postoch či predavačky. Prejavuje sa aj vertikálna segregácia spočívajúca v tom, že na vyšších stupňoch riadenia sú ženy zastúpené oveľa menej. Na všetkých ministerstvách a úradoch tvoria ženy medzi všetkými zamestnancami väčšinu (v priemere takmer 60 %), no v riadiacich pozíciách majú

13 omnoho nižšie zastúpenie (27 %). Dokonca aj vo feminizovaných odvetviach sú v riadiacich pozíciách prevažne muži. (FILADELFIOVÁ, s. 18) Nerovnaké odmeňovanie a nezamestnanosť Mzdy žien sú v priemere o 25 % nižšie ako mzdy mužov, u niektorých skupín tento rozdiel narastá až na viac ako 30 % (ženy stredného veku, zákonodarcovia a vedúci pracovníci, ale aj nižší administratívni pracovníci). V dôsledku nízkych miezd žien sú dôchodky žien omnoho nižšie ako dôchodky mužov. To v situácii, keď je veľa starších žien osamelých, vytvára riziko ohrozenia chudobou. Vývoj nezamestnanosti v SR neprejavuje z hľadiska rodov závažné odchýlky. Všeobecne vysoká nezamestnanosť postihuje obidve pohlavia približne rovnako, dokonca v posledných 3 rokoch je u žien nižšia (18,7 ku 18,9 bodov). Zo všetkých evidovaných nezamestnaných tvoria ženy 45,7 %. Platí to aj v prípade dlhodobo nezamestnaných. Jediný výraznejší rozdiel je podľa rodinného stavu: u žien sú oveľa viac zastúpené vydaté ženy. Vo vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti sa prejavujú značné regionálne rozdiely; disproporcie sa prejavujú aj v rámci populácie žien niektoré skupiny sú na trhu práce nadštandardne znevýhodnené, najmä rómske ženy a ženy s nižšou kvalifikáciou. (FILADELFIOVÁ, s ). Legislatíva týkajúca sa rovnosti príležitostí v zamestnaní je v SR pomerne bohato rozpracovaná. Pri poslednej novelizácii sa do Zákonníka práce a ďalších súčastí pracovného práva implementovali európske smernice o rovnosti zaobchádzania v rámci systému sociálneho zabezpečenia, rovnosti odmeňovania, rovnakého zaobchádzania v prístupe k zamestnaniu, pracovných podmienok a postupu v zamestnaní. Relevantnými zákonnými normami je okrem Zákonníka práce aj Zákon o zamestnanosti, Zákon o štátnej službe a Zákon o verejnej službe. SR má v tejto oblasti vytvorené potrebné legislatívne záruky na uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd. Pretrvávajúcim problémom však zostávajú kontrolné mechanizmy a tzv. dovolacie inštitúty (napr. zmierovacia či rozhodcovská agentúra či osobitné pracovné súdy). Kontrolou plnenia rovnosti príležitostí na pracovisku bol poverený Národný inšpektorát práce, chýba mu však potrebná metodika. Z hľadiska možnosti podania individuálnej sťažnosti prichádzajú u nás do úvahy iba všeobecné súdy, a tie sú príliš pomalé a nepružné. Navyše v SR ešte neexistujú precedensy v tejto oblasti.

14 Na rozdiel od západoeurópskych krajín v SR chýba angažovanie sa sociálnych partnerov v oblasti rovnosti príležitostí (od úrovne podnikov až po tripartitu). (FILADELFIOVÁ, s. 19) Problémy zamestnanosti žien Štruktúra evidovaných uchádzačov o zamestnanie sa sleduje z viacerých hľadísk a to najmä z hľadiska pohlavia, veku a vzdelania. Podľa pohlavia sa na nezamestnanosti podieľajú viac ženy ako muži. Zákonník práce vzhľadom na fyziologické danosti žien stanovuje osobitné požiadavky na ich prácu, napríklad je zakázaná prác žien v noci, ženám sa neodporúča vykonávať nadmernú, jednostrannú a dlhodobo zaťažujúcu prácu. Tiež monotónnosť práce je u nich na ťarchu, neprimeraná pracovná poloha pri práci, nadčasová práca je pre ženy nevhodná a pre mladistvé ženy zakázaná. Ženy nesmú byť zaťažované prácami pod zemou, prácami ohrozujúcimi ich materské poslanie, nočnú prácu môžu vykonávať len ženy staršie ako 18 rokov a rovnako ju nesmú vykonávať tehotné ženy a ženy starajúce sa o dieťa do 1 roka veku. Všetky spomenuté skutočnosti sú dostatočným kritériom u zamestnávateľa pri výbere zamestnanca podľa pohlavia. Najviac handicapovanými sú a budú ženy s malými deťmi, ženy vo veku rokov, nekvalifikované a menej kvalifikované ženy a absolventky škôl. Špecifickou rizikovou skupinou sú matky - samoživiteľky. Hľadanie nového zamestnania pre uchádzačky o zamestnanie je ovplyvnené niekoľkými faktormi - kvalifikácia, vek, praktické skúsenosti a zručnosti, sociálna prispôsobivosť, nároky zamestnávateľa, materstvo a pod. U žien - absolventiek je pri prijímaní do zamestnania handicapom, že si raz založia rodinu, budú mať deti a odídu na čas na materskú dovolenku. Ďalšou bariérou je, že zamestnávatelia predpokladajú, že absolventi stredných škôl budú pokračovať v štúdiu a pri absolventoch vysokých škôl sa predpokladá hľadanie len lukratívneho zamestnania. Zamestnávatelia sa sťažujú, že absolventom bez rozdielu pohlavia chýba schopnosť samostatne riešiť problémy a zdolávať prekážky, ale najväčší problém je nedostatočná prax. Dôležitým výsledkom výskumov je aj zistenie, že s rastúcim počtom detí v rodine rastie presvedčenie ženy o neschopnosti sa presadiť vo sfére práce, kde s rokmi venovanými výchove a starostlivosti o deti klesá sebadôvera ženy v oblasti pracovného uplatnenia. Veľmi vysoké percento žien si myslí, že boli v zamestnaní diskriminované z dôvodov materstva. (5) 2.6. Ekonomická a spoločenská aktivita žien v spoločnosti z hľadiska

15 zamestnanosti Obdobie od roku 1948 do roku 1989 v Slovenskej republike bolo poznamenané zvyšovaním ekonomickej aktivity obyvateľstva, najmä žien. Výrazne sa začala zvyšovať miera zapojenia obyvateľstva a do značnej miery predovšetkým žien do pracovného procesu, ktoré bolo spojené do určitej miery i s formalizáciou pracovných vzťahov vyplývajúcich zo znárodňovania hospodárstva a osobitne poľnohospodárstva. V minulom režime bola zamestnanosť žien chápaná ako prvok ženskej rovnoprávnosti a rovnosti, ako priorita života modernej ženy. Systém zamestnanosti pritom nebol vôbec efektívny. Zabezpečoval sociálne istoty pracujúcim, ale neprinášal racionalitu do ich každodenného života. Pracovný potenciál ľudských zdrojov nebol využitý, čo viedlo k strate zodpovednosti za výkon, nezáujmu o efektívnosť práce, nespokojnosti v práci. Po roku 1989 sa postupnou zmenou ekonomického prostredia a trhu práce zmenili pracovné podmienky a nároky na každého, kto sa chcel uplatniť v zamestnaní. Pre súčasnú situáciu v zamestnanosti žien na Slovensku je charakteristický vysoký záujem o uplatnenie sa v práci, resp. udržanie sa v pracovnej pozícii. Ženy majú tendenciu preferovať potrebnosť ich profesijnej kariéry, muži majú však tendenciu jej dôležitosť znižovať. Motiváciou žien pre pracovnú aktivitu je zaujímavosť práce, jej prínos pre osobný rozvoj, kontakt s ľuďmi a získanie nezávislosti. Záujem o kariéru, pocit vnútorného uspokojenia z práce, záujem o využitie vzdelávania zdôrazňujú hlavne ženy so stredným a vyšším stupňom vzdelania. Najčastejším dôvodom zamestnanosti u žien je ekonomická situácia rodiny a nutná potreba dvoch príjmov do rodiny. Významná je aj funkcia zamestnania ako priestoru sociálnej komunikácie, kultivácie sociálnych vzťahov - to sú aj najčastejšie dôvody pre odmietnutie trvalej pozície ženy v domácnosti. Treba spomenúť, že význam kariéry a sebarealizácie v profesii rastie so vzdelaním. Úplne absentuje predstava možnosti sebarealizácie a plnohodnotného spoločenského života v inom ako pracovnom prostredí. V súčasnosti zaniká nový prístup žien k životu a to je uprednostňovanie ekonomickej nezávislosti od muža. Je to aj napriek strate materstva a manželstva. Toto paradoxne najviac očakáva najmladšia skupina žien vstupujúca na trh práce. (4) 2.7. Deľba práce medzi ženami a mužmi Vďaka zápasu za práva žien, väčšej účasti žien na trhu práce, vďaka volebnému právu a všeobecnej dostupnosti antikoncepcie (ktorá umožňuje ženám, aby sa rozhodli, či a kedy chcú mať deti) ženy vystúpili z prísne súkromnej rodinnej sféry, ktorá im bola predtým

16 vymedzená. Ženy porušili mlčky akceptovanú spoločenskú zmluvu, podľa ktorej bolo ich miesto v súkromí domova, kde boli pripútané k domácim prácam, k výchove detí, kým muži pracovali mimo domova. No aj keď ženy napokon získali právo byť občiankami a pracovať aj mimo domu, stále sa ešte uplatňuje tradičná deľba práce na pracovisku a v domácnosti, a to dokonca aj v prípade mladých párov. Ženy si nemôžu dovoliť byť spokojné s tým, čo sa v tejto oblasti dosiahlo. Majú kariéru, prácu, profesionálnu zodpovednosť, no naďalej sú v prevažnej miere zodpovedné za svoju rodinu, deti, za povinnosti v domácnosti a starostlivosť o osoby, ktoré potrebujú zvýšenú starostlivosť (a ktorých počet sa zvyšuje zároveň so starnutím populácie). Mnohé ženy preto pracujú na plný úväzok, a zároveň majú aj povinnosti na plný úväzok, ktoré im vyplývajú z rodinného života. Toto dvojité bremeno sa prakticky nedá uniesť, čo má ďalší závažný dôsledok: strach žien, že buď obetujú svoje deti v prospech pracovnej kariéry, alebo sa budú musieť vzdať kariéry, aby mohli byť dobrými matkami. Jedným z kľúčov k riešeniu je chápanie rodiny. Rodinná politika i zákonodarstvo týkajúce sa rodiny sa často neprispôsobujú novým typom rodín, medzi ktoré patrí aj rodina s jedným rodičom, oddelene žijúci rodičia a páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú deti. Štatistika V deviatich z desiatich rodín s jedným rodičom je týmto rodičom matka. Muži, ktorí využívajú rodičovské voľno, sú výnimkami: 7 mužov na sto žien v Dánsku v roku 1995; 1 muž na sto žien vo Francúzsku v roku 1992; 2 muži na sto žien v Nemecku v roku Ženy vykonávajú 80 % domácich prác (výnimkou sú severské štáty), starostlivosťou o deti strávia takmer dva razy toľko času ako muži (41 hodín za týždeň oproti 21 hodinám). Zamestnanosť žien s dieťaťom/deťmi je 53 %, zamestnanosť bezdetných žien je 68 %.(FILADELFIOVÁ, s. 6-7). život: Európska legislatíva ponúka viacero riešení, ako pomôcť zladiť rodinu a pracovný

17 Starostlivosť o deti: Odporúčanie Rady Európskej únie, orgánu, ktorý reprezentuje vlády členských štátov EÚ, sa týka starostlivosti o deti a podporuje také iniciatívy, ktoré pomáhajú ženám a mužom spájať profesionálne aktivity a starostlivosť o deti. Rodičovské voľno: Smernica stanovuje ako minimum tri mesiace rodičovského voľna pre mužov aj pre ženy po narodení alebo adopcii dieťaťa. Tehotné ženy: Smernica z roku 1992 stanovuje minimálne požiadavky na zlepšenie bezpečnosti a zdravia na pracovisku pre tehotné ženy, pre ženy, ktoré práve porodili alebo dojčia, zabezpečuje platenú materskú dovolenku, ako aj právnu ochranu, aby žena neprišla o pracovné miesto. (FILADELFIOVÁ, s. 8) Deľba práce medzi ženami a mužmi - situácia na Slovensku Štatistika a verejná mienka Ženy tvoria 51,4 % populácie SR, avšak tento podiel nie je rovnaký vo všetkých vekových kategóriách. Kým u mladších ročníkov prevažujú muži, po veku 45 rokov začínajú prevažovať ženy, pričom táto tendencia sa s narastajúcim vekom zvyšuje. Z obyvateľov v postproduktívnom veku tvoria ženy 66 %, z ovdovených obyvateľov až 87 %. V SR dochádza nielen k procesu starnutia populácie, ale aj k feminizácii staroby. Dvojitá záťaž žien Ženy v SR sa masovo zapojili do verejnej sféry dávno pred rokom Volebné právo získali po prvej svetovej vojne (prvá československá ústava z roku 1920) a k ich masovému nástupu na trh práce došlo v 50. rokoch. V prostredí všeobecnej zamestnanosti za socializmu neboli ženy vydajom postavené pred nutnosť výberu medzi zamestnaním a domácnosťou. Po pôrode jedného až dvoch detí (postupne prevážil dvojdetný model rodiny) sa absolútna väčšina žien vracala do pracovného procesu, nakoľko na zabezpečenie rodiny boli potrebné dva príjmy a vzdelanostná úroveň žien bola pomerne vysoká. Napriek širokej participácii žien na trhu práce úľavy na daniach a rodinné prídavky poberali muži, čo ich naďalej kvalifikovalo ako živiteľov rodiny. I keď bola zamestnanosť žien vysoká, podstatná časť domácich prác a starostlivosti o deti či iných členov rodiny zostávala na ženách. Ženy v SR sa tak dostali do pasce dvojitej záťaže. Percentuálny podiel domácich prác, pripadajúci na mužov a ženy, sa nedá bližšie určiť, nakoľko v SR sa už 15 rokov nerealizoval reprezentatívny výskum využívania času. Rodový rozdiel tak zostáva skrytý.

18 Špecifikom Slovenska bolo a je, že za prácou mimo bydliska nemigrujú celé rodiny, ale iba muži. Rozšírená je dochádzka za prácou na týždeň či dlhšie obdobie; v takom prípade zostáva celá starostlivosť o rodinu na ženách. Ženy sa musia často rozhodovať medzi pracovnou kariérou a rodinou, čím sa záťaž a tlak na ne zvyšuje. Muži pred takéto rozhodnutia spravidla nie sú postavení. Rozvodovosť v SR dosahuje 1,8 rozvodu na 1000 obyvateľov a za posledné obdobie sa ročne rozvedie vyše 9000 manželstiev. Väčšinu návrhov na rozvod podávajú ženy, z čoho sa dá usudzovať na ich väčšiu nespokojnosť s manželským životom. 70 % rozvedených manželstiev má maloleté deti tie po rozvode zostávajú s matkami, čo postupne viedlo k tomu, že v rámci rodín s jedným rodičom absolútne prevažujú rodiny tvorené matkou s deťmi. Participácia rozvedených mužov na výchove detí je po rozvode spravidla nízka, časté je aj neplatenie výživného na dieťa. V posledných rokoch sa zvyšuje podiel detí narodených mimo manželstva (v roku 2001 tvorili 19,8 % /teda vyše 10 tisíc/ zo všetkých narodených detí). Iba minimálny počet seniorov je v ústavnej starostlivosti (domovy dôchodcov a penzióny). Väčšinou žijú v domácom prostredí. Každodenná starostlivosť o odkázaných seniorov takisto spočíva prevažne na ženách. Ženy pomáhajú aj mladým rodinám svojich detí, ktoré sa v začiatkoch spravidla nezaobídu bez rodičovskej podpory. (FILADELFIOVÁ, s. 7) Ženy v rozhodovacích procesoch Ženy možno tvoria väčšinu obyvateľstva Európy, no tento fakt sa neodráža v nijakej vláde, parlamente, podnikateľskej sfére ani inštitúciách, v ktorých sa robia dôležité rozhodnutia. Ženy nie sú dostatočne zastúpené na vplyvných miestach v politike, vo verejnej správe, a už vôbec nie v podnikateľskom sektore. Kým ženy nedosiahnu rovnosť v oblasti rozhodovania, bude im chýbať väčšia časť ich občianskych práv. Volebné právo nestačí. Právo zúčastňovať sa rozhodovania na všetkých úrovniach je základom pre to, aby sa v rozhodovacích procesoch a v politike, ktorá priamo ovplyvňuje život žien, mohli ženy prejaviť svojím vkladom, vnímaním, ašpiráciami a potrebami, ako aj svojimi vlastnými stratégiami pri riešení konkrétnych problémov, a to podobne, ako sú v týchto procesoch zohľadňované potreby mužov. To nie je len otázka princípu, je to základný predpoklad, aby sa spôsob, akým ženy vnímajú konkrétne záležitosti, stal dôležitou súčasťou všetkých procesov rozhodovania.

19 Štatistika 26,8 % členov Európskeho parlamentu sú ženy; v roku 1999 sa stala sudkyňou Európskeho súdneho dvora žena po prvý raz od utvorenia tejto inštitúcie v roku 1952; miera účasti žien vo vláde sa v jednotlivých štátoch výrazne mení; vo Švédsku majú ženy 50 % zastúpenie vo vláde, v porovnaní s 10 % zastúpením v Portugalsku a 5 % zastúpením v Grécku; v roku 1998 bolo zastúpenie žien vo vrcholových odborových orgánoch 28 %. V roku 1996 Rada Európskej únie, ktorá je rozhodujúcim politickým orgánom reprezentujúcim členské štáty EÚ, požiadala členské štáty, aby sa zamerali na problém nedostatočného zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch a aby tento nedostatok vo svojich krajinách napravili na všetkých úrovniach. Amsterdamská zmluva (1997) prijala opatrenia spočívajúce v pozitívnych krokoch zameraných na odstránenie nedostatočného zastúpenia niektorého z pohlaví v určitých pracovných odvetviach. (FILADELFIOVÁ, s ) Kvótový systém Kvóty sú mechanizmom, resp. nástrojom, ktorý sa bežne využíva v politickom živote. Využíva sa napríklad pri menovaní na rôzne posty v štátnej správe (vláda, ministerstvá atď.), v štruktúre politických strán alebo pri vytváraní kandidátskych listín politických strán. Napríklad strany, ktoré tvoria vládnu koalíciu, sa na začiatku svojej spolupráce dohodnú na počte (kvóte) i druhu postov, ktoré zaujmú ľudia nominovaní jednotlivými koaličnými stranami. Tento mechanizmus slúži na to, aby mali všetci členovia koalície záruky, že si budú môcť v rámci skupiny obhájiť svoje záujmy. Napriek tomu sa v diskusii o tom, ako vyrovnať zastúpenie žien a mužov v politickom, ale aj verejnom živote, často používajú argumenty proti zavádzaniu kvót v inštitúciách a ustanovizniach, ktoré prijímajú rozhodnutia týkajúce sa celej spoločnosti, čiže mužov aj žien. (TEUTSCH, s. 11) Kvóty sú dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane zaväzujú mužov, aby uvažovali o tom, že treba vtiahnuť ženy do rozhodovacích procesov, lebo muži musia pre ženy vytvoriť priestor. Na druhej strane však muži, od ktorých bude záležať otvorenie a sprístupnenie tohto priestoru

20 pre ženy, budú hľadať také ženy, ktoré budú môcť ovplyvňovať a ktoré budú ľahšie akceptovať mužskú domináciu. (Anna Balletbo - poslankyňa EÚ za Španielsko) Zavedenie kvótového systému, ktorý by mal ženám uľahčiť rovnaký podiel na politickom živote, znamená, že treba prejsť od jednej koncepcie rovnosti k inej. Klasická liberálna koncepcia rovnosti bola koncepciou rovnosti príležitostí alebo rovnosti prístupu. Zrušenie formálnych prekážok - napríklad uzákonenie volebného práva pre ženy - sa považovalo za dostatočné. To ostatné malo už závisieť od každého jednotlivca. V dôsledku silného feministického hnutia najmä od 70. rokov 20. storočia nadobúda dôležitosť a uznanie aj iná koncepcia rovnosti: koncepcia rovnosti výsledku. Základným argumentom tejto koncepcie je fakt, že formálnym odstránením bariér sa ešte skutočná rovnosť príležitostí nedosiahla a ani nedosiahne. Tak ako priama diskriminácia žien, aj veľmi komplikovaný systém skrytých prekážok znemožňuje ženám, aby mali vplyv na politiku. Kvóty a iné formy tzv. pozitívnych či afirmatívnych akcií majú umožniť dosiahnutie rovnakého výsledku. Táto koncepcia sa opiera o presvedčenie, že rovnosť nemožno dosiahnuť len a výlučne pomocou rovnakého zaobchádzania. Kým existujú prekážky, treba využívať aj prostriedky na kompenzáciu, ktoré vyrovnávajú tieto obmedzenia - aby sa tak mohla dosiahnuť rovnosť výsledku. (TEUTSCH, s. 12) Ženy vo volených orgánoch situácia na Slovensku Vo volených orgánoch i v straníckych štruktúrach sa prejavuje silný lievikový efekt čím vyššia pozícia, tým je zastúpenie žien nižšie. Za daného stavu majú záujmy a predstavy žien iba malú šancu na presadenie. Väčšinu politických línií teda nastoľujú muži. Politické strany sa k mechanizmom, ktoré by pomohli odstrániť existujúci veľký rodový rozdiel v účasti na rozhodovaní, stavajú skôr negatívne, alebo túto záležitosť neberú dostatočne vážne. Pri deľbe pozícií v koalícii sa zakaždým najprv uspokoja záujmy mužov z pôvodných politických strán a na ženy funkcie nezvýšia. Po celé 90. roky tie ženy, ktoré sa do parlamentu dostali, neprijali tzv. ženskú agendu za svoju. Verejná mienka sa k účasti žien v politike nestavia výrazne nepriaznivo, dokonca i jej postoj ku kvótam je skôr tolerantný. Nevyvíja však dostatočný tlak na politické strany, aby

21 svoje správanie v tejto záležitosti zmenili. Politická scéna v súčasnosti je taká rozdrobená a neštandardná, že volič/volička túto otázku pri svojej voľbe ani nemôže zvažovať. Zastúpenie žien v štátnej správe bolo v 90. rokoch nízke. Okrem sociálnych odborov a referátov a tzv. slabých ministerstiev sa zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách pohybuje hlboko pod 30 %. Pretrvávajúce prekážky vstupu žien do rozhodovacích pozícií Vstupu žien do rozhodovacích pozícií bránia o. i. prežívajúce predsudky a stereotypy týkajúce sa roly muža a ženy v rodine a verejnom živote, konflikt rodiny a politickej kariéry žien a z toho plynúci nedostatok času a stres, skutočnosť, že záujem žien o politiku výrazne obmedzujú rodinné povinnosti, ako aj nedostatok dôvery v politickú aktivitu, zlý obraz politiky v krajine a prepolitizovanie života, prekážky v rámci politických strán - nejednotné výberové mechanizmy, a napokon aj nízka miera solidarity medzi ženami a ich nedostatočná vzájomná podpora. Názory odborníkov a odborníčok sa do značnej miery zhodujú s názormi verejnosti. Podľa prieskumu IVO z roku 2002 si až 70 % mužov a 78,7 % žien myslí, že ženám pri vstupe do politiky bránia rodinné povinnosti. Takmer 47 % žien zastáva názor, že nízke zastúpenie žien v politických funkciách je výsledkom systematického úsilia mužov udržať moc a rozhodovanie vo svojich rukách (u mužov má tento názor podporu len u 29,4 %). Tretím dôvodom je podľa mienky žien nezáujem žien o politiku (42,6 %; u mužov to bolo až 54,3 %). K významným prekážkam zaradili obyvatelia SR aj špinavosť a bezohľadnosť politiky, ktorá je príčinou toho, že sa jej ženy vyhýbajú (41,7 % žien a 36,5 % mužov). Nedostatočnú prípravu žien na verejné pôsobenie, ich nízku sebadôveru a nedostatok schopností pokladalo za prekážku iba 20 % a menej opýtaných. Ženy SR získali právo voliť už krátko po vzniku I. ČSR (ústava z roku 1920). Ústava garantuje všeobecné volebné právo, aktívne aj pasívne. V SR neexistujú právne prekážky na vstup žien do politiky. Podľa údajov z výskumov sa ale od ženy zároveň očakáva, že by nemala dať bokom rodinu. Politička teda musí skĺbiť zodpovednosť za rodinu a politickú kariéru, čo je veľmi ťažká úloha. SR ratifikovala všetky medzinárodné dokumenty súvisiace s politickými právami žien, čím sa zaviazala plniť ciele a úlohy v nich obsiahnuté. Okrem univerzálnych medzinárodných dokumentov (Všeobecná deklarácia ľudských práv so špeciálnym článkom v znení: Každý človek má právo zúčastňovať sa na spravovaní svojej krajiny ; Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a i.) patrí k najvýznamnejším Dohovor o odstránení všetkých foriem

22 diskriminácie žien. Jeho podpisom sa SR zaviazala aj k plneniu článku 7: Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote krajiny, a najmä zabezpečia na rovnoprávnom základe s mužmi právo: a) hlasovať vo všetkých voľbách a verejných referendách a právo na zvolenie do všetkých verejne volených orgánov, b) zúčastniť sa na tvorbe a uskutočňovaní štátnej politiky a zastávať verejné úrady a vykonávať všetky verejné funkcie na všetkých úrovniach riadenia štátu, c) účasti v mimovládnych organizáciách a združeniach zapojených do verejného a politického života krajiny. Podpísaným dohovorom sa často v praxi nevenuje dostatočná pozornosť. V SR neboli prijaté žiadne pozitívne antidiskriminačné dočasné opatrenia, ako to požadujú ratifikované medzinárodné dokumenty a Vyhodnotenie Východiskovej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktoré v roku 1998 vypracoval Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien. Pokusy o legislatívnu úpravu kvót z roku 2001 neprešli parlamentom. Poslanecký návrh kvót pre regionálne voľby a návrh novelizácie Zákona o voľbách a politických stranách, požadujúci zavedenie 30 % kvóty pre ženy na kandidátskych listinách, bol zamietnutý alebo zrušený v priebehu legislatívneho procesu. Politické strany sú k zavedeniu vnútrostraníckych podporných mechanizmov zdržanlivé, a chýba aj podpora vo všeobecnej rovine. Viaceré zo strán deklarovali neformálnu kvótu na zastúpenie žien v parlamentných voľbách, ale iba dve ju pri zostavovaní kandidátskych listín dodržali. (FILADELFIOVÁ, s ) Politika rovnosti príležitostí žien a mužov Európska únia nie je iba spoločným trhom. Jej vývin je zároveň synonymom pre sociálnu úniu. Od vzniku Európskeho spoločenstva v roku 1957 legislatíva týkajúca sa rovnosti žien a mužov výrazne pokročila od zaručenia rovnakej mzdy za rovnakú prácu pre ženy a mužov po odstránenie všetkých foriem rodovo podmienenej diskriminácie na pracovisku v súčasnosti. Dopad na každodenný život poznáme veľmi dobre. Rozsah aktivít EÚ vo všetkých oblastiach jej právomocí je široký, takže ovplyvňuje aj každodenný život žien. Navyše, v oblastiach, v ktorých členské štáty udelili EÚ právo konať, majú zákony EÚ prednosť pred národnou legislatívou a národné zákony, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou, sa musia zmeniť. Inak povedané, ak sa dosiahne pokrok na európskej úrovni, musí sa tento pokrok odraziť aj na úrovniach národných. Vzhľadom na to, že legislatíva EÚ týkajúca sa rovnosti

23 príležitostí mužov a žien je niekedy o krok vpred pred národnými legislatívami, je pre ženy veľmi dôležité, aby boli informované o možnostiach, ktoré EÚ ponúka, a aby sa zúčastňovali jej programov. Zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu v Rímskej zmluve (1957) sa týka prvého dôležitého legislatívneho činu v právnych textoch Európskeho spoločenstva, týkajúci sa rovnosti, bol uvedený v článku 119 Rímskej zmluvy, ktorý zaviedol princíp rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre ženy a mužov. Túto zásadu vo veľkej miere využíval Európsky súdny dvor v súvislosti s prípadmi zaistenia rovnakých príležitostí pre ženy a mužov na trhu práce. Rodovo podmienená diskriminácia a Amsterdamská zmluva. V roku 1997 bol princíp rovnosti mužov a žien, ktorý prekračoval oblasť rovnakej odmeny, po prvý raz zahrnutý do európskych dohôd ako jeden z hlavných cieľov Európskeho spoločenstva (články 2 a 3 Amsterdamskej zmluvy). Článok 13 tejto zmluvy, týkajúci sa diskriminácie všeobecne, hovorí už aj o rodovo podmienenej diskriminácii. Je to veľký úspech Európskej ženskej loby, podporovanej mnohými ženami v celej Európe. Článok 141 Amsterdamskej zmluvy predpokladá rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty pre ženy aj mužov, a zavádza aj opatrenia pozitívnych krokov. Hlavné smernice, súvisiace s rodovou rovnosťou, sa týkajú týchto oblastí: rovnaká odmena za rovnakú prácu (1975); rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, v odbornom školení, pri postupe a vo vytváraní pracovných podmienok (1976); systémy sociálneho zabezpečenia (1978 a 1986); rovnaké zaobchádzanie pre samostatne podnikajúce osoby a ich partnerov/partnerky (1986); tehotenstvo a materstvo (1992); rodičovské voľno (1996); dôkazné bremeno v prípade rodovo podmienenej diskriminácie (1998). Európska zmluva o ľudských právach Európska zmluva o ľudských právach bola prijatá v decembri 2000, no jej právny status je stále neistý. Zmieňuje sa síce o diskriminácii žien, ale nedostatočne. Medzinárodné právo

24 Členské štáty EÚ sú viazané aj medzinárodným právom, ktoré bolo schválené inými inštitúciami. Aj toto právo má prednosť pred národným právom, napríklad: * právo na využívanie základných práv bez diskriminácie (vrátane rodovo podmienenej diskriminácie) v Európskej konvencii ľudských práv z roku 1950; * právo na rovnaký prístup žien a mužov k politike, verejnému životu, vzdelaniu a zamestnaniu v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku Aj konferencie OSN o ženách, ako napríklad Pekinská konferencia v roku 1995, pomáhajú nastoľovať rovnosť žien a mužov na celom svete. (FILADELFIOVÁ, s ) Inštitúcie európskej politiky rovnosti Medzi inštitúciami Európskej únie sú aj také, ktoré sa zameriavajú špeciálne na rozvíjanie a monitorovanie politiky rovnosti a zákonodarstva týkajúceho sa rovnosti príležitostí v EÚ. Inštitúcie, ktoré pôsobia v rámci Európskej komisie. V rámci generálneho riaditeľstva V (zamestnanosť a spoločné záležitosti) existuje oddelenie rovnosti príležitostí žien a mužov a súčasne rodinnej politiky (vzniklo v roku 1976). Jeho činnosť sa sústreďuje na to, aby sa zabezpečilo vzájomné prepojenie a zhoda smerníc, ktoré sa vzťahujú na zrovnoprávnenie žien, posilnenie žien v spoločnosti (najmä na trhu práce) a ktoré majú za cieľ zavedenie rodovej perspektívy do všetkých politických stratégií a do všetkých programov EÚ. Oddelenie rovnosti sa zaoberá monitorovaním procesu zavádzania a fungovania zákonodarstva týkajúceho sa rovnosti žien a mužov, navrhuje Rade Európskej únie právne riešenia, podporuje národné projekty, ktoré majú za cieľ podporovať rovnosť žien a mužov v oblasti zamestnanosti, pri zosúľaďovaní rodinných a pracovných povinností, v podiele a spôsobe, akým sú obe pohlavia prezentované v médiách, v rozhodovacích procesoch a pri presadzovaní zásady rovnoprávnosti do všetkých oblastí sociálneho života. Podporuje činnosť expertných skupín pre rovnoprávnosť žien a mužov. Spolupracuje s podobnými inštitúciami, pôsobiacimi v iných medzinárodných organizáciách. Poradný výbor pre rovnosť príležitostí žien a mužov. Hlavnou úlohou výboru, ktorý vznikol v roku 1981, je spolupráca a koordinácia výmeny názorov a skúseností medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie rovnosti príležitostí žien a mužov v členských štátoch EÚ. Výbor má pomáhať zabezpečovať v praxi zásadu rovnosti žien a mužov. Spolupráca orgánov EÚ so zodpovedajúcimi inštitúciami členských štátov je tiež nevyhnutná

25 na to, aby sa kvalitne pripravili a zosúladili kroky, ktorými sa má dosiahnuť zlepšenie situácie žien vo všetkých oblastiach sociálneho, ekonomického a politického života. Výbor má 40 členov a členiek; reprezentujú ministerstvá, jednotlivé oddelenia aj inštitúcie nižšej úrovne, ktoré majú v náplni práce rovnosť príležitostí mužov a žien, ale reprezentujú aj celoeurópske organizácie zamestnávateľov a zamestnancov. Na stretnutiach Výboru majú právo byť pozorovateľkami aj dve členky Európskej ženskej loby. Aj v rámci ďalších generálnych riaditeľstiev Európskej komisie pôsobia oddelenia, ktoré sa zaoberajú problematikou rovnoprávnosti. Napríklad na generálnom riaditeľstve pre informácie, komunikáciu, kultúru a médiá funguje oddelenie informácií pre záležitosti žien (okrem iného vydáva bulletin Women of Europe [Ženy Európy]); generálne riaditeľstvo rozvoja má zasa oddelenie pre záležitosti žien a rozvoj. Generálne riaditeľstvo pre medzinárodné vzťahy, ktoré okrem iného zodpovedá za programy pomoci, venuje veľkú pozornosť financovaniu projektov zameraných na ženské práva. Okrem poradného výboru má Komisia ešte dve inštitúcie, ktorých cieľom je voviesť do praxe politiku rovnosti príležitostí. Je to Skupina komisára, ktorá sa venuje problematike rovnosti príležitostí žien a mužov, a Medzinárodná skupina pre problematiku rovnosti rodov (Inter-service Group on Gender Equality). Skupina predsedu má dôležitú úlohu v utváraní stratégie Európskej komisie v oblasti týkajúcej sa uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming) a zásady rovnosti príležitostí. Pomáha koordinovať činnosť jednotlivých oddelení a monitoruje proces realizácie Rámcovej stratégie rovnosti pohlaví. Pri Európskom parlamente funguje poradný orgán - Komisia pre práva žien a rovnosť príležitostí. Okrem iného sa venuje rozvoju a presadzovaniu ženských práv v členských štátoch EÚ a v tretích krajinách, ako aj začleňovaniu problematiky rovnosti mužov a žien do všetkých oblastí existencie a fungovania EÚ (gender mainstreaming), monitorovaním procesu dodržiavania medzinárodných dohôd (prijatých v rámci OSN alebo Medzinárodnou organizáciou práce), ktoré sa týkajú práv žien, hodnotí konkrétne politické rozhodnutia a kroky EÚ, zaoberá sa informovaním o tejto oblasti a výskumom. Komisia vypracúva aj správy o situácii žien v EÚ, ale aj v iných krajinách. Príkladom konkrétnych krokov Komisie je napríklad skutočnosť, že do Amsterdamskej zmluvy sa dostali ustanovenia týkajúce sa rovnoprávnosti, pozitívnych akcií a politika uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming) vo všetkých rozhodnutiach a iniciatívach EÚ.

26 Pri Generálnom riaditeľstve Európskeho parlamentu, zameranom na výskum, existuje oddelenie práv žien, vďaka ktorému vznikla séria publikácií Práva žien. V každej inštitúcii EÚ existuje výbor pre rovnosť príležitostí, ktorý sa venuje problematike politiky zamestnanosti a pracovných podmienok. V roku 2000 Komisia prijala rozhodnutie o nutnosti prijať opatrenia, ktoré pomôžu vyrovnať podiel žien vo všetkých expertných skupinách a vo všetkých výboroch Komisie4 tak, aby v každej tejto inštitúcii v priebehu troch rokov bol podiel každého pohlavia najmenej 40 %; podobný charakter majú aj plány na zvýšenie podielu žien na významných miestach v Komisii. 5 V roku 2000 ženy zastávali 20 % postov typu A (plánovanie a riadenie). Spomedzi riaditeľov bolo 12 % žien a na postoch vedúcich oddelení bolo 15 % žien. (TEUTSCH, s ) Vznik a formovanie politiky rovnosti príležitostí situácia na Slovensku Na Slovensku sa problematika rovnosti príležitostí žien a mužov stala súčasťou národnej politickej agendy len od druhej polovice 90. rokov. Stalo sa tak hlavne v dôsledku medzinárodných záväzkov (dokumenty OSN a európskych inštitúcií), ktoré na seba SR prevzala, a tiež v dôsledku prístupového procesu k EÚ (smernice EÚ). Na Slovensku sa však rovnosť príležitostí nestala záležitosťou dlhodobého či trvalého verejného záujmu. Verejné diskusie o rodovej rovnosti (iniciujú ich skôr MVO) a politické programy zamerané na dosiahnutie rovnosti sú stále pomerne zriedkavé. Napriek tomu sa predsa len vytvorili niektoré prvky inštitucionálnych mechanizmov potrebných na implementáciu politiky rovnosti príležitostí. Inštitucionálne mechanizmy pre zavedenie politiky rovnosti príležitostí Prvým orgánom na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi bol Vládny výbor pre ženu a rodinu. Pôsobil iba 2 roky ( ) a po jeho zrušení niekoľko rokov podobná inštitúcia v SR neexistovala. Nové mechanizmy na ochranu a podporu rodovej rovnosti sa začali tvoriť až v nadväznosti na IV. konferenciu o ženách (Peking 1995). Rok po tejto konferencii bol vytvorený Koordinačný výbor pre problematiku žien (KVPŽ, v roku 1996 schválený Vládou SR uznesením č. 116/96). Štatút ho definoval ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán

27 vlády, zameraný na presadzovanie záujmov a potrieb žien v spoločnosti. Jeho stanoviská majú pre vládu a parlament charakter odporúčaní. V roku 1999 bol KVPŽ rekonštruovaný a zmenilo sa jeho vedenie. Pracovali v ňom zástupcovia a zástupkyne NR SR, ministerstiev, MVO a výskumných inštitúcií. Vytvoril si štyri expertné skupiny (pre vzdelávanie a výskum, zamestnanosť, sociálnu politiku a mocenské postavenie). KVPŽ predsedá minister MPSVR SR a jeho činnosť zabezpečuje sekretariát (výkonná riaditeľka a sekretárka). Ďalší krok v tvorbe inštitucionálnej siete predstavovalo zriadenie Odboru rovnosti príležitostí (ORP, február 1999), ktorý je organizačne začlenený do Sekcie rodinnej politiky MPSVR SR. Poslaním tohto národného orgánu je odstraňovanie nerovností v postavení mužov a žien a k jeho hlavným úlohám patrí gestorstvo a iniciatívna legislatívna aktivita v oblasti rovnosti príležitostí a monitoring praktického dopadu prijatých opatrení. ORP má spolupracovať pri rekodifikácii pracovného, rodinného a občianskeho práva, analyzovať situáciu v rovnosti príležitostí, dávať návrhy na legislatívne úpravy trestného práva, implementáciu európskeho právneho systému do domáceho práva, analyzovať existujúce medzinárodné dohovory a dokumenty a pod. K jeho úlohám patrí i spolupráca pri vypracúvaní dôležitých dokumentov MPSVR SR, ktoré sú späté s otázkami rodovej rovnosti. V tom istom roku vznikla v Národnej rade SR Parlamentná komisia žien (PKŽ) pri Výbore NR SR pre ľudské práva a menšiny (1999), ktorá mala pomáhať s riešením tzv. ženských otázok týkajúcich sa postavenia žien, ale aj detí, mládeže a rodiny v spoločnosti, a pomáhať s legislatívnou reformou v tejto oblasti. Členky PKŽ mali podávať návrhy legislatívnych zmien na základe aktuálnych požiadaviek žien a ženských MVO. Priority a ciele národnej politiky rovnosti príležitostí (Koncepcia rovnosti príležitostí a Národný akčný plán) sú formulované príliš všeobecne a byrokraticky, nevychádzajú z kritickej feministickej reflexie a vnímania práv žien ako ľudských práv. Prijatá Koncepcia rovnosti príležitostí bola schválená bez finančnej podpory zo štátneho rozpočtu na jej realizáciu. Kontrola implementácie stanovenej politiky rovnosti príležitostí a fungovania inštitucionálnych mechanizmov je slabá, nie sú vytvorené nezávislé kontrolné mechanizmy, lokálne úrady a siete. Až v roku 2000 bol zvolený ombudsman, otázkami rovnosti žien a mužov sa však nezaoberá. V SR vo verejnej mienke i u politických reprezentácií stále prežíva široké nepochopenie práv žien - ženské práva sa nevnímajú ako ľudské práva. V minulosti sa u nás neodohral výraznejší zápas za práva žien, ktorý by napomohol širšiemu chápaniu týchto

28 otázok: účasť žien na trhu práce si vyžiadala socialistická industrializácia, ktorá so sebou priniesla deficit pracovnej sily a ten sa postupne vyrovnával ženskou pracovnou silou; volebné právo ženám priniesol vznik I. ČSR. Z tohto dôvodu je potrebné vyvíjať aktivity na zvýšenie povedomia spoločnosti o právach žien, ale hlavne na presvedčenie vládnych činiteľov a zvýšenie ich uvedomenia v tejto otázke. Gender mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) musia podporiť predstavitelia vlády, len tak sa dá preniesť na nižšie úrovne. (FILADELFIOVÁ, s )

29 3. ANALÝZA PROBLÉMU Napriek značnému pokroku, ktorý sa v 20. storočí v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi dosiahol, je realita veľmi vzdialená od ideálu. Krajný extrém predstavujú krajiny, kde ženy nemôžu vychádzať z domu bez mužského sprievodu alebo navštevovať školy. Mnohé nerovnosti však stále existujú aj v Európe a sú obzvlášť zjavné, keď ženy začnú pracovať a/alebo si zakladajú rodinu.. Postavenie žien v spoločnosti sa na svete líši nielen na jednotlivých svetadielov, ale aj v štátoch. Aj na takom malom priestore, akým je Európa, sa pozícia, vzdelanosť a úspešnosť žien veľmi výrazne mení. Zatiaľ čo na západe kontinentu sú ženy už dlhé desaťročia ohodnocované prakticky rovnako ako muži, na východe sa niekedy pohybujú v prostredí a vzťahoch pripomínajúcich stredovek. Inde, ako napríklad v Česku, Poľsku, Maďarsku, Slovensku možno síce nájsť zopár žien na významnejších postoch, ale nie vždy sú odmeňované ako muži. Škandinávia odkiaľ pochádza jedna z najúspešnejších európskych manažérok Sari Baldaufová je tradičným miestom, kde ženy na pracovisku i v spoločnosti cenia najviac. Je to výsledok dlhodobého vývoja. Kedysi dávno v stredoveku bolo treba v drsných podmienkach na ďalekom európskom severe každej schopnej ruky a otvorenej hlavy. Hodili sa pochopiteľne aj tie ženské. V novodobej histórií teda Škandinávia prvá zvládla emancipáciu, ktorá je v týchto krajinách neprehliadnuteľná aj v spravodlivej deľbe prác pri výchove detí a starostlivosti o rodinu.(12) Tretia kapitola mojej diplomovej práce sa zaoberá analýzou ekonomických aspektov na problematiku postavenia žien v podnikaní na trhu práce v porovnaní s mužmi v Českej republike a Európskej únií. Taktiež načrtáva najnovší stav a trendy na slovenskom trhu práce z hľadiska rodových rozdielov. Charakterizuje rozdiely vo vzdelaní a profesionálnej orientácii žien a mužov, v úrovni ich zamestnanosti. Opisuje ich diferenciáciu a segmentáciu podľa rôznych oblastí a elementov národného hospodárstva, poukazuje na podobnosti a rozdiely v profesionálnej kariére či odmeňovaní. Hneď z úvodu Vám pre Vašu zaujímavosť poviem niekoľko informácií aby sme mali predstavu o žene a EU. Vedeli ste o tom, ženy nesú zodpovednosť za 80 % domácich prác, a to aj vtedy, keď sú zamestnané? O tom že v V Európskej únii dostávajú ženy za tú istú prácu v priemere len 76,9 % hrubej hodinovej mzdy mužov. Vieme aj o tom že v členských štátoch EÚ je vo vláde iba 24,1 % žien. Väčšinu politických línií teda nastoľujú muži.

30 Zápas o skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi sa ešte určite neskončil. Európska únia je užitočným rámcom pre presadzovanie rovnosti: keďže EÚ je nadnárodný celok, v oblastiach, v ktorých členské štáty presunuli kompetencie na EÚ, má európska legislatíva prednosť pred zákonmi konkrétnej krajiny. V dôsledku toho sa musia členské štáty EÚ riadiť európskou legislatívou a prispôsobiť svoju národnú legislatívu tam, kde je v rozpore s právom prijatým EÚ. Európska legislatíva týkajúca sa rovnosti žien a mužov sa od založenia EÚ v roku 1957 výrazne rozvinula a v niektorých prípadoch je oveľa vyspelejšia ako legislatíva v jednotlivých členských štátoch. Stratégia EÚ v oblasti rovnosti žien a mužov spočíva v kombinovaných špecifických krokoch, ktoré vedú k presadzovaniu rovnosti a k uplatňovaniu rodového hľadiska (gender mainstreamingu), ktorého cieľom je rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach európskej politiky a vo všetkých programoch. Od ratifikácie Amsterdamskej zmluvy musí EÚ brať do úvahy potrebu dosiahnuť rovnosť pohlaví, či už ide o politiku týkajúcu sa mládeže, zamestnanosti alebo zdravia. Na národných úrovniach to nie je vždy pravidlom. Preto je dôležité, aby sa ženy zoznámili s postupmi, programami a legislatívou EÚ, aby mohli využívať dané možnosti a špecifikovať tie oblasti, ktoré treba osobitne rozvíjať. Sprievodkyňa poskytuje prehľad toho, čo sa už v Európe v oblasti rovnosti dosiahlo a čo ešte treba urobiť. 3.1.Ženy a podnikanie V súčasnosti rastie počet žien, ktoré sa napriek sprevádzajúcim ťažkostiam a finančnej a časovej náročnosti rozhodli podnikať v súkromnej sfére. Ženy podnikateľky označili za rozhodujúci podnet pre začatie svojej podnikateľskej činnosti potrebu sebarealizácie a získanie ekonomickej nezávislosti. Tieto faktory naznačujú záujem žien zapojiť sa do pracovného procesu a nesmerovať svoje aktivity len na domácu sféru. V roku 1993 bol počet podnikateľov , z toho žien, čo predstavuje 21 % Počas uplynulých 10 rokov sa tento podiel značne zmenil. V roku 2002 bolo na Slovensku už podnikateľov, z toho žien. Podľa štatistík sa do podnikania púšťa stále viac žien. Ich podiel na zamestnanosti stúpol od roku 1998, keď samozamestnané ženy tvorili 4,1 % zo všetkých zamestnaných žien, na 7,2 % v roku Je ich však stále menej v porovnaní so slovenskými mužmi (16,5 %),

31 ale aj s priemerom žien v EÚ (11,8 %). Rok 2007 je podľa štatistík v roku nasledovný, ženy na Slovensku tvoria 22,8% zo všetkých zamestnaných žien, je ich ale stále menej s porovnaním so slovenskými mužmi (39,8%) a taktiež so ženami v EU (35%). (Graf č. 1) (FILADELFIOVÁ, s. 38) Graf č. 1.: Podiel samozamestnávateľov na trhu práce ( v %) Zdroj: Štatistický úrad SR ( Ženy - podnikateľky považujú za najväčšiu prekážku podnikateľského štartu nedostatok vstupného kapitálu. Napriek zaužívaným tvrdeniam, že ženy sa pustia do podnikania len keď sú k tomu donútené okolnosťami, ako je strata zamestnania, zlá finančná situácia v rodine atď., podľa výsledkov štúdií za rozhodujúce faktory pre začatie podnikateľskej činnosti označili samotné podnikateľky predovšetkým potrebu sebarealizácie a získanie ekonomickej nezávislosti. Možnosti optimalizácie postavenia žien - podnikateliek boli celkom jednoznačne nasmerované do oblasti služieb. Popri známych problémoch, na ktoré upozorňujú súčasní podnikatelia - nevyhovujúca legislatívna, ťažkosti s úvermi, vysoké daňové zaťaženie, zhoršovanie odbytovej situácie, ženy -podnikateľky poukazujú na absenciu niektorých typov služieb ako pomocnice v domácnosti, guvernantky, ošetrovateľky, zaobstarávanie nákupu až do domácnosti a iné, nízku kvalitu existujúcich služieb, ich nedostatočnosť a finančnú náročnosť. Ženy - podnikateľky uprednostňujú oblasti podnikania, ktoré priamo súvisia alebo sú príbuzné ich predchádzajúcej profesionálnej orientácii, pričom nejde vždy len o čisto ženské" profesie.

32 Pôsobenie žien v postavení podnikateliek sa podľa výsledkov prieskumu neuskutočňuje na úkor rodiny. V dôsledku vysokého pracovného zaťaženia žien podnikateliek je odsúvaná do pozadia starostlivosť o vlastné zdravie a čas na vlastné záľuby a koníčky. V nasledujúcom grafe uvádzam porovnanie vzdelania podnikateľov v Slovenskej republike na základe pohlavia. (Graf č.2 )Taktiež porovnanie veku podnikateľov.(graf č. 3) Graf č. 2.: Porovnanie vzdelania podnikateľov (v %) ženy muži základné SŠ bez maturity SŠ s maturitou vysokoškolské Zdroj: Štatistický úrad SR, Graf č. 3.: Porovnanie veku podnikateľov (v%)

33 ženy muži základné SŠ bez maturity SŠ s maturitou vysokoškolské Zdroj: Štatistický úrad SR, Globalizácia ktorá so sebou prináša maximálnu mieru konkurencie, neistoty a chaosu je prostredie, ktoré ženám ponúka uplatnenie spôsobu ich myslenia, ktorý je komplexný. Zatiaľ čo muži dávajú prednosť riadeniu v klasickej hierarchickej štruktúre, ženy dokážu lepšie reagovať na neistotu a chaos. (PUTNOVÁ, s. 33) 3.2. Pracujúce ženy a muži podľa vlastníckeho sektora Štruktúra pracujúcich žien a mužov sa na Slovensku líši už podľa sektora vlastníctva (Tabuľka č.1). Súkromný sektor, ktorý vznikol po roku 1990, bol od svojho počiatku viac saturovaný mužskou časťou populácie. Z 864,5-tis. osôb zamestnaných v roku 1993 v súkromnom sektore bolo necelých 326,6-tis. žien a 537,9-tis. mužov. V percentuálnom vyjadrení bol podiel žien v súkromnom sektore 37,8 %, ale vo verejnom sektore 45 %. Tabuľka č 1. : Vývoj počtu pracujúcich v SR podľa vlastníckeho sektora a pohlavia ( , v tis. a v %)

34 EÚ 25 EÚ 15 Česká republika Slovenská republika Spolu 16,6 16,3 16,0 15,6 15,6 15,7 15,9 Muži 19,3 19,1 18,9 18,5 18,6 18,9 19,1 Ženy 13,0 12,5 12,2 11,9 11,7 11,7 11,8 Spolu 15,5 15,5 14,9 14,7 14,6 14,8 14,9 Muži 18,3 18,0 17,8 17,6 17,7 17,9 18,1 Ženy 11,7 11,3 8,1 10,8 10,6 10,7 10,8 Spolu 13,6 14,4 15,0 15,0 16,0 19,1 18,8 Muži 17,2 18,2 18,8 19,0 20,2 24,0 24,0 Ženy 9,1 9,5 10,1 10,1 10,6 12,7 12,2 Spolu 7,1 8,0 8,3 8,8 9,1 10,1 12,3 Muži 9,5 10,8 11,3 11,9 12,6 13,5 16,5 Ženy 4,1 4,6 4,8 5,1 5,0 6,1 7,2 Zdroj: Employment in Europe EU Labour Force Survey and National Account, Eurostat (epp.eurostat.ec.europa.eu). Zastúpenie žien v súkromnom sektore sa Zloženie síce postupne zvyšovalo, napriek tomu tu tu však v roku 2004 ešte tvorili iba 39,8 %. Medzi zamestnancami verejného sektora podiel žien prevýšil polovičné zastúpenie od roku 2000, konkrétne v roku 2004 ženy predstavovali 53,9 %. Ešte výraznejší rodový rozdiel sa prejavuje pri porovnávaní samozamestnaných, t. j. podnikateľov a vypomáhajúcich členov domácnosti. Zastúpenie žien medzi samozamestnanými v roku 2004 iba mierne prekračovalo jednu štvrtinu (26,4 %). V roku 2004 bolo v SR 68,7-tis. podnikateliek, z toho 48,7-tis. podnikateliek bez zamestnancov a 17,6-tis. podnikateliek so zamestnancami. Z podnikateľov bez zamestnancov tvorili ženy 26,3 % a z podnikateľov so zamestnancami 24,5 %. Oproti roku 2003 sa zastúpenie žien v rámci podnikateľského sektora dokonca mierne znížilo (z 27,6 % na 26,4 %). Medzi vypomáhajúcimi členmi domácnosti v rodinnom podniku dlhodobo prevažujú ženy. V roku 2004 v celoslovenskom meradle ženy tvorili 74,2 % vypomáhajúcich členov (2,3-tis. žien z celkového počtu 3,1-tis. vypomáhajúcich v rodinnom podniku). Porovnanie podielu samozamestnaných na celkovom počte zamestnaných na Slovensku a v krajinách EÚ vyznieva v neprospech Slovenska. Kým z celku zamestnaných SR tvorili v roku 2004 samozamestnaní 12,3 %, v krajinách EÚ-25 ich bolo 3,6 % viac a v Českej republike o 6,5 % viac. Podiel samozamestnaných slovenských mužov je o 2,5 percentuálnych bodov nižší ako priemer za krajiny EÚ-25 (16,5 % verzus 19,1 %), a slovenských žien o 4,5 percentuálnych bodov nižší ako žien v krajinách EÚ-25 (7,2 % verzus 11,8%).(BÚTOROVÁ, s. 51)

35 3.3. Vzdelanie a profesná orientácia žien a mužov V účasti žien a mužov na trhu práce na Slovensku sa dlhodobo prejavujú výrazné rozdiely. Taktiež prieskumy verejnej mienky opakovane prinášajú zistenia o znevýhodnenom postavení žien na trhu práce a o uprednostňovaní mužov na pracoviskách. Graf č. 4.: Študenti vysokých škôl slovenskej štátnej príslušnosti v dennom a externom štúdiu podľa skupín odborov v šk. roku 2007/2008 Zdroj:Štatistický úrad SR ( Najvýznamnejším faktorom uplatnenia na trhu práce je dosiahnuté vzdelanie, pričom dôležitý je nielen jeho stupeň, ale aj jeho zameranie. V grafe č. 4 uvádzam percentuálne vyjadrenie študentov vysokých škôl slovenskej štátnej príslušnosti v dennom a externom štúdiu podľa skupín odborov. Počas posledných troch desaťročí sa na Slovensku výrazne zvýšila celková vzdelanostná úroveň populácie Podľa údajov so sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1970 malo základné alebo neukončené základné

36 vzdelanie 61 % populácie SR staršej ako 15 rokov; vyučených bolo 20 %, stredné vzdelanie s maturitou malo len 12 % a vysokoškolské vzdelanie iba 3 %. V priebehu troch desaťročí sa podstatne znížil podiel nositeľov základného a neukončeného základného vzdelania, takže v roku 2001 tvorili iba 27,4 %. Pribudli predovšetkým ľudia so stredoškolským vzdelaním. Zvýšil sa aj podiel ľudí s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, a to na 9,7 % v roku V rokoch 2006 bola na našom trhu na Slovensku nasledovné: Ženy rok 2006 ukončené denné štúdium 16,37 % - externé štúdium 19,06%. Muži rok 2006 ukončené denné štúdium 17, 23% - externé štúdium 18,29%. Z toho vyplýva, že úspešnosť ukončenia vysokej školy je u žien v roku 2006 vyššia v celkovom spočítaní denných aj externých študentov o 0,7%. Aj keď ide o výrazný posun, Slovensko v porovnaní s krajinami EÚ ešte stále výrazne zaostáva: v niektorých krajinách EÚ dosahuje podiel vysokoškolsky vzdelaných 30 % z celku populácie vo veku od 15 rokov. (BÚTOROVÁ, s.33-35) Situácia u nás na Slovensku vo vzdelanostnej úrovni na vysokých školách je viac menej vyrovnaná, aj keď v každom prípade štúdia na vysokej škole prevažujú o malé percento ženy. Či už to je vo forme štúdia denného alebo štúdia popri zamestnaní. (Tabuľka č.2) Tabuľka č. 2.: Študenti na vysokých školách v SR, podľa pohlavia, druhu štúdia v r. 04, 05, 06, 07 Spolu Počet študentov spolu Počet študentov denného štúdia Počet študujúcich popri zamestnaní Muži Počet študentov spolu Počet študentov denného štúdia Počet študujúcich popri zamestnaní Ženy Počet študentov spolu Počet študentov denného štúdia Počet študujúcich popri zamestnaní Zdroj: Štatistický úrad SR (

37 3.4. Ekonomická aktivita žien Za rok 2006 tvoril priemerný počet pracujúcich v SR viac ako 2 301,4 tisíc osôb, z čoho bolo 43,9 % žien. Intenzívnejší úbytok v počte pracujúcich mužov než v počte pracujúcich žien začiatkom 90. rokov spôsobil, že sa od roku 1995 zvyšovalo zastúpenie žien na celku pracujúcich. Za posledné roky však došlo k obratu zastúpenie žien medzi pracujúcimi sa postupne znižuje: v roku 2000 bol ich podiel ešte o 2 % vyšší. Tabuľka č. 3.: Prehľad základných ukazovateľov podľa pohlavia (rok 2005 a 2006, v tis.) Ukazovateľ Počet obyvateľov/liek SR 5382,5 5389,2 Počet žien 2770,1 2773,3 Podiel žien na celku populácie 51,46 51,46 Priemerný vek žien/priemerný vek mužov 38,96/ 35,78 39,25/ 36,06 Obyvatelia v produktívnom veku 3827,7 3862,2 Počet žien v produktívnom veku 1925,8 1940,7 Podiel žien v produktívnom veku na celku produktívnych 50,3 50,2 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo 2645,7 2654,8 Počet ekonomicky aktívnych žien 1186,9 1184,2 Počet pracujúcich žien 983,1 1010,3 Pracujúce ženy na ekonomicky aktívnej populácii žien 82,8 85,3 Počet nezamestnaných žien 203,8 173,9 Podiel nezamestnaných žien na celku ekonomicky aktívnych 7,7 6,5 Podiel nezamestnaných žien na ekonomicky aktívnej populácii 17,2 14,7 žien Zdroj: Štatistický úrad SR ( Štruktúra pracujúcich žien a mužov SR vykazuje mnohé odlišnosti. Líši sa napríklad z hľadiska sektora vlastníctva. I keď sa postupne zastúpenie žien zamestnaných v rámci podnikateľského sektora zvyšovalo, aj v roku 2006 tvorili stále iba menšiu časť tejto skupiny (38,9 %). Medzi zamestnancami verejného sektora podiel žien narástol na viac ako 52 %.

38 V rámci podnikateľov nedosahuje zastúpenie žien ani jednu štvrtinu (24,1 %), u vypomáhajúcich členov domácnosti v rodinnom podniku však ženy prevažujú (75 %). V posledných rokoch sa posilnilo aj tak silné zastúpenie žien v sektore služieb (ženy tvorili 75,9 %). Prehĺbila sa už aj tak výrazná rodová segregácia niektorých odvetví ekonomickej činnosti a profesií (v niektorých odvetviach aj vyše 80 % žien, napríklad školstvo, zdravotníctvo alebo sociálne služby či obchod). Pre Slovensko je tiež príznačné, že je málo žien v najvyššej triede zamestnaní (30,7 %) a v riadiacich funkciách dokonca aj vo feminizovaných odvetviach. Nerovnosti v postavení na trhu práce sa prejavujú v nerovnakom odmeňovaní za prácu. Priemerná mzda žien zaostáva za priemernou mzdou mužov o 28 % (rok 2006). Nižšie mzdy majú za následok výrazné rodové rozdiely vo výške poberaného dôchodku. (BUTOROVÁ, s ) Nezamestnanosť žien Nezamestnanosť sa na Slovensku vynorila ako nový fenomén začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Do roku 1989 bola na Slovensku plná zamestnanosť a existovala iba skrytá nezamestnanosť či prezamestnanosť. Napriek pomerne krátkej histórii zaznamenala nezamestnanosť dynamický vývoj. Miera evidovanej nezamestnanosti stúpla z nízkej úrovne 1,6 % v roku 1990 až na 20,1 % v roku 1999 a v roku 2005 sa pohybovala na úrovni 12,9 %. Vývoj nezamestnanosti na Slovensku dokumentuje, že rastúci počet ekonomicky aktívnych, teda pracovnej sily spoločnosti, sa nemusí vždy premietnuť do vyššej zamestnanosti. Na Slovensku veľkú časť tohto potenciálu odčerpala na konci 90. rokov nezamestnanosť.(graf č. 5) Graf č. 5.: Vývoj mier nezamestnanosti v SR ( )

39 Miera evidovanej nezamestnanosti (k ) Priemerná ročná MEN 10 Miera nezamestnanosti (VZPS) Zdroj: Štatistický úrad SR ( Pre SR bola charakteristická pomerne vyrovnaná úroveň nezamestnanosti žien a mužov. Dokumentujú to tak počty evidovaných nezamestnaných mužov a žien, ako aj percentuálny podiel žien na celku nezamestnaných. V období 1993 až 2005 bol podiel žien na celku nezamestnaných vyšší ako 50 % len v priebehu troch rokov ( ) a potom až v roku Od roku 2003 je nezamestnanosť žien trvalo vyššia ako nezamestnanosť mužov. (Tabuľka č.4)(11) Tabuľka č. 4.: Prehľad základných ukazovateľov podľa pohlavia (rok 2005 a 2006, v tis.) Muži 19,8 18,6 17,4 17,4 15,5 12,2 Ženy 18,7 18,7 17,7 19,2 17,2 14,7 Zdroj: Štatistický úrad SR ( Nezamestnanosť podľa vzdelania Najvyššou mierou nezamestnanosti sú postihnutí ekonomicky aktívni muži a ženy bez vzdelania (vyše 60 % mužov i žien tejto vzdelanostnej kategórie) a so základným vzdelaním

40 (miera nezamestnanosti mužov so základným vzdelaním v roku 1994 bola 32,1 % a do roku 2004 stúpla na 55,1 %). S rastúcim vzdelaním sa miera nezamestnanosti žien i mužov znižuje. Možno teda konštatovať, že na trhu práce SR nachádzajú uplatnenie skôr ľudia s vyšším vzdelaním a naopak z trhu práce sú vytláčaní predovšetkým pracovníci a pracovníčky bez vzdelania či s nižšími stupňami vzdelania. (Tabuľka č.5) Tabuľka č. 5.: Miera nezamestnanosti žien a mužov podľa vzdelania ( , v %) Miera nezamestnanosti mužov 13,3 12,6 18,6 19,5 18,4 17,2 17,3 12,2 Základné 32,1 32,0 45,9 50,2 51,9 51,8 55,1 52,9 Učňovské 13,6 13,4 20,2 21,5 20,2 19,4 19,2 13,6 Stredné bez maturity 11,4 11,1 18,5 18,9 14,9 19,6 18,3 12,3 Učňovské s maturitou 16,5 10,0 16,1 16,4 16,1 14,1 14,8 10,1 Úplné stredné všeobecné 13,5 13,3 17,9 18,6 15,0 12,8 13,0 8,2 Úplné stredné odborné 8,7 7,4 13,4 14,0 13,2 10,6 10,3 6,7 Vyššie odborné ,8 7,5 9,2 7,8 5,8 2,9 VŠ 1. stupeň ,5 18,6 13,3 10,3 6,8 1,3 VŠ 2. stupeň 3,4 2,3 6,0 4,8 3,8 4,0 5,7 2,6 VŠ 3. stupeň - - 4, Bez vzdelania 59,9 51,9 71, Miera nezamestnanosti žien 14,1 13,8 18,6 18,8 18,7 17,7 19,1 14,7 Základné 22,9 25,4 33,9 36,6 40,2 43,9 47,5 43,7 Učňovské 16,3 15,8 21,9 21,7 21,6 19,6 22,8 18,6 Stredné bez maturity 17,5 17,2 23,4 19,9 25,5 18,1 22,1 15,9 Učňovské s maturitou 17,9 15,2 24,3 22,3 20,0 14,9 20,4 17,8 Úplné stredné všeobecné 13,4 13,6 17,1 17,0 19,0 19,1 14,8 10,2 Úplné stredné odborné 9,7 8,9 14,5 15,4 14,5 13,8 14,3 9,5 Vyššie odborné - - 4,1 11,3 6,7 9,6 13,4 3,0

41 VŠ 1. stupeň ,0 6,9 24,7 15,3 4,4 6,9 VŠ 2. stupeň 5,0 4,0 4,6 4,4 4,4 5,2 5,5 4,1 VŠ 3. stupeň ,3 5, Bez vzdelania 61,5 36,9 95,4 100, ,0 Zdroj: Portál SLOVSTAT, Štatistický úrad SR, ( ) Možno teda konštatovať, že nezamestnanosť na Slovensku je vysoká. Väčšmi zasahuje ženy a mužov s nižším vzdelaním. Za posledné roky sa zvýšil podiel dlhodobej a veľmi dlhodobej nezamestnanosti, a to v skupine žien i mužov, pričom u žien je tento trend o čosi výraznejší. V posledných rokoch nadobudol väčšie rozmery aj problém nezamestnanosti žien a mužov vo vyššom veku. (BÚTOROVÁ, s. 91) Nezamestnanosť žien a mužov podľa veku Aký je pomer medzi počtom nezamestnaných mužov a žien v jednotlivých vekových skupinách? Ako ukazuje graf č. 6, v najmladších (15-29 rokov) i v najstarších skupinách (55-64 rokov) je vyšší počet nezamestnaných mužov, kým v ostatných kategóriách (25-54 rokov) je naopak vyšší počet nezamestnaných žien. Vôbec najvyšší rozdiel v počte nezamestnaných mužov a žien bol v kategórii rokov a rokov. V prvom prípade je to zrejme tým, že oveľa viac žien ako mužov je v tomto veku na materskej a rodičovskej dovolenke, resp. že ženy v tomto veku sú častejšie medzi študujúcimi; v druhom prípade tým, že veľa žien je v tomto veku už na dôchodku. Graf č. 6.: Vývoj počtu nezamestnaných žien a mužov v SR podľa veku (1994 a 2004, v tis.)

42 Zdroj: Portál SLOVSTAT. Bratislava, Štatistický úrad SR 2005 ( Tomu zodpovedajú aj odlišnosti vo vnútornej skladbe nezamestnaných žien a mužov (Graf č. 7). Najvyšší počet v skupine žien i mužov tvorili v roku 2004 nezamestnaní/é vo veku rokov (20,8 % spomedzi nezamestnaných mužov a 16,2 % spomedzi nezamestnaných žien). Druhá najpočetnejšia bola veková skupina rokov, ktorá dosiahla u mužov i žien takmer zhodný podiel - približne 14 %. Vekové skupiny v intervale rokov boli väčšmi zastúpené v kategórii nezamestnaných žien. Naopak veková skupina vo veku rokov dosahovala vyšší podiel medzi nezamestnanými mužmi. Všimnime si teraz, ako sa štruktúra nezamestnanosti žien a mužov vyvíjala v období rokov (Tabuľka č. 6). Najväčší úbytok nastal v počte nezamestnaných vo vekovej skupine rokov: počet mužov saznížilz31,3-tis. na 14,1-tis.; užienz25,4-tis. na 10,6-tis. Početnosť všetkých ostatných vekových kategórií nezamestnaných žien a mužov naopak vzrástla. V skupine nezamestnaných mužov sa zvýšil najviac počet ročných, a to rokov, kde počet nezamestnaných žien vzrástol z 10,9-tis. na 30,6-tis., ale najmä v skupine rokov, kde nastal nárast zo 6,9-tis. na 27,4-tis. V posledných rokoch teda dosahuje pomerne vysoké hodnoty počet nezamestnaných žien a mužov vo vekových skupinách a rokov, pričom u žien sú tieto hodnoty o niečo vyššie. Naopak vo vekovej skupine rokov počet nezamestnaných mužov výrazne prevyšuje počet nezamestnaných žien.

43 V roku 2004 dosiahol počet nezamestnaných žien vo veku nad 45 rokov 64,4-tis., čo tvorilo 27,9 % zo všetkých nezamestnaných žien. Ešte vyšší bol počet nezamestnaných mužov nad 45 rokov, a to 72,6-tis. mužov predstavujúcich 29,0-percentný podiel z celku nezamestnaných mužov. Celkový počet nezamestnaných vo veku nad 45 rokov tak predstavoval 137-tis., čo bolo 28,5 % zo všetkých nezamestnaných.(11) Graf č. 7.: Zloženie nezamestnaných žien a mužov v SR podľa veku (2004, v %) Zdroj: Portál SLOVSTAT. Bratislava, Štatistický úrad SR 2005 ( Tabuľka č. 6.: Zloženie nezamestnaných žien a mužov podľa veku ( , v tis.)

44 Zdroj: Portál SLOVSTAT. Bratislava, Štatistický úrad SR 2005 ( Miera nezamestnanosti v medzinárodnom porovnaní Z medzinárodného porovnania vyplýva, že miera nezamestnanosti je na Slovensku výrazne vyššia ako je jej priemer za krajiny EÚ alebo jej úroveň v Českej republike (tabuľka č. 7 a graf č. 8). Nezamestnaní tvorili v roku 2004 v priemere 8,1 % z celku pracovnej sily v EÚ-15 a 9 % v EU-25, kým na Slovensku ich podiel dosahoval 18 %, teda bol dvojnásobne vyšší. Tabuľka č. 7.:

45 Vývoj miery nezamestnanosti v SR a v krajinách EÚ ( , v %) Spolu 9,5 9,1 8,6 8,4 8,7 9,0 9,0 EÚ 25 Muži 8,0 7,7 7,3 7,3 7,7 8,0 8,1 Ženy 11,3 10,8 10,2 9,9 10,0 10,2 10,2 Spolu 9,3 8,5 7,6 7,2 7,6 8,0 8,6 EÚ 15 Muži 7,8 7,1 6,4 6,1 6,6 7,0 7,1 Ženy 0,2 10,3 9,3 8,7 8,9 9,2 9,3 Spolu 6,4 8,6 8,7 8,0 7,3 7,8 8,3 Česká republika Muži 5,0 7,2 7,3 6,7 5,9 6,2 7,1 Ženy 8,1 10,3 10,3 9,7 9,0 9,9 9,9 Spolu 16,7 18,7 19,4 18,7 17,5 18,0 Slovenskiá republika Muži 16,6 18,9 19,8 18,6 17,2 17,0 Ženy 16,9 18,5 18,9 18,9 17,8 19,3 Zdroj: Employment in Europe EU Labour Force Survey and National Account, Eurostat (epp.eurostat.ec.europa.eu). Kým v krajinách EU-15 miera nezamestnanosti mierne klesla (z 9,3 % v roku 1998 na 8,1 % v roku 2004) a v krajinách EÚ-25 stagnovala (dosahovala 9,5 % v roku 1998 a 9,0 % v roku 2004), na Slovensku miera nezamestnanosti v tomto období vzrástla (zo 16,7 % na 18,0%). Graf č. 8.: Miera nezamestnanosti v SR a v krajinách EÚ ( 2004, % ) Zdroj: Employment in Europe EU Labour Force Survey and National Account, Eurostat (epp.eurostat.ec.europa.eu). Počas celého tohto obdobia bola v krajinách EÚ-15, EÚ-25 i v Českej republike miera nezamestnanosti žien v porovnaní s mužmi o čosi vyššia. Rozdiel predstavoval na konci 90. rokov minulého storočia približne tri percentuálne body, v poslednom období sa znížil na dva body. Pre Slovensko to však do roku 2001 neplatilo: miera nezamestnanosti žien a mužov SR

46 sa veľmi nelíšila, dokonca v niektorých rokoch bola u žien nižšia ako u mužov. Potom sa však tento pomer zvrátil, takže v roku 2004 dosiahol rozdiel v miere nezamestnanosti žien a mužov 2,3 percentuálnych bodov v neprospech žien.(bútorová, s. 87) 3.7. Pracujúce ženy a muži podľa typu zamestnania Výrazné rodové rozdiely sa prejavujú aj podľa typu zamestnania. Spomedzi deviatich hlavných tried podľa klasifikácie zamestnaní je prevaha mužov na Slovensku typická pre skupinu remeselníkov a kvalifikovaných robotníkov a pre zamestnania súvisiace s obsluhou strojov a zariadení. V týchto robotníckych profesiách muži dosahujú okolo 80 %. Dominujú však aj v najvyššej triede zamestnaní - medzi zákonodarcami, vedúcimi a riadiacimi pracovníkmi. Tu sa ich prevaha pohybuje na úrovni takmer 70 %. Keďže vzdelanostná úroveň žien nezaostáva za mužmi, je zrejmé, že pod takúto slabú účasť žien na riadení sa podpisujú iné bariéry. Prevaha žien je typická najmä pre kategóriu nižších administratívnych zamestnancov (úradníčky), kde sa zastúpenie žien pohybuje nad úrovňou 70 %. K feminizovanej triede zamestnaní patria tiež prevádzkoví pracovníci v službách a obchode (podiel žien tesne pod úrovňou 70 %), ako aj vedeckí a odborní duševní zamestnanci či technickí, zdravotnícki a pedagogickí zamestnanci (v oboch typoch profesií nad 60 %). Najvyrovnanejšie zastúpenie žien a mužov bolo v kategórii pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov. Za posledné desaťročia sa najväčšia zmena prejavila v skupine administratívnych pracovníkov a kvalifikovaných poľnohospodárskych robotníkov, kde sa podiel žien znížil. Naopak v skupine pracovníkov pri obsluhe strojov a zariadení sa podiel žien zvýšil. Bezo zmien zostalo zastúpenie žien a mužov v rámci technických, zdravotníckych a pedagogických pracovníkov a kvalifikovaných robotníkov. V najvyššej triede zamestnaní sa prejavuje kolísavý vývoj: po medziročnom zvýšení podielu žien v roku 1999 a 2003 nasledoval návrat k predchádzajúcej úrovni. Výsledkom je, že podiel žien medzi zákonodarcami a vedúcimi a riadiacimi pracovníkmi bol aj v roku 2004 nižší ako jedna tretina. Skladba pracujúcich žien a mužov je odlišná. Ženy sú najčastejšie zamestnávané ako zdravotnícke či pedagogické pracovníčky (24,1 %). Nasledujú ženy pracujúce ako prevádzkové pracovníčky v obchode a službách (vyše 21,1 %) a treťou najpočetnejšou skupinou sú vedecké a odborné duševné zamestnankyne (14,4 %). Ženy vykonávajúce pomocné a nekvalifikované práce tvorili približne 10,3-percentný podiel zo všetkých pracujúcich žien, podobne ako nižšie administratívne pracovníčky (úradníčky - 9,9 %). Ve-

47 dúce a riadiace pracovníčky či zákonodarkyne tvorili iba 4,7 % z celkového počtu pracujúcich žien. V štruktúre pracujúcich mužov prevažovali s 29,2-percentným podielom remeselníci a kvalifikovaní robotníci, za ktorými nasledovali pracovníci pri obsluhe strojov a zariadení (21,1 %). Tretiu najpočetnejšiu skupinu tvorili technickí, zdravotnícki alebo pedagogickí pracovníci (13,1 %). Ostatné kategórie zamestnaní vykonávalo menej ako 10 % spomedzi pracujúcich mužov. Zastúpenie najvyššej triedy zamestnaní bolo u mužov 7,9 %. Zloženie pracujúcich žien a mužov sa teda odlišuje nielen podľa sektora či odvetvia, ale aj podľa typu zamestnania. Ženská a mužská pracovná sila je rozmiestnená do iných segmentov trhu práce, v dôsledku čoho možno konštatovať ich značnú feminizáciu či maskulinizáciu. Výsledná rodová skladba v mnohom korešponduje s odlišnou orientáciou žien a mužov pri výbere odborného zamerania štúdia či prípravy na povolanie, no niektoré disproporcie nemožno vysvetliť rozdielmi vo vzdelávaní. Takou je napríklad nízky podiel žien v rámci najvyššej triedy zamestnaní, ktorý sa nezvyšuje napriek tomu, že sa vzdelanostná úroveň žien zlepšuje. Odstránenie rodovej segregácie zamestnaní preto predpokladá nielen zmenu v orientáciách žien a mužov z hľadiska odborného zamerania prípravy na povolanie, ale aj identifikáciu a odstraňovanie štruktúrnych bariér.(graf č. 9)(BÚTOROVÁ, s ) Graf č. 9.: Podiel žien v rámci pracujúcich podľa odvetvia (2005, v %)

48 Zdroj: Štatistický úrad SR ( V dnešnej dobe je veľmi málo žien zamestnaných v najvyššej triede zamestnaní ako je top management, vláda a parlamente (Graf č. 10) a medzi vedeckými hodnosťami. Graf č. 10.: Počet žien pracujúcich v parlamente SR (v ks.)

49 Zdroj: Štatisktický úrad SR ( Odmeňovanie žien a mužov Ženy si kariéru nebudujú tak nepretržite a tak rýchlo ako ich mužskí kolegovia a nezastávajú ani toľko vedúcich pozícií. Hoci vykonávajú neraz rovnakú prácu ako muži, plat majú jednoducho odlišný. Trendy ukazujú, že rozdielnosť zárobkov mužov a žien sa líši takmer vo všetkých odvetviach. Minimálny rozdiel v platoch je napríklad v oblasti ľudských zdrojov, žurnalistiky, školstva, vedy, dopravy a špedície. Ide o oblasti v ktorých nachádzajú uplatnenie skôr ženy, keďže ponúkajú aj vyslovene "ženské pozície". Muži majú o tieto pozície nízky záujem, skôr ich viac lákajú oblasti vrcholového manažmentu, prekladateľstva, informatiky a bankovníctva. Čo sa týka vzdelania, platí - čím vyššie vzdelanie, tým väčší rozdiel aj vo výške platu medzi obomi pohlaviami. Mnohí zamestnávatelia majú tendenciu hodnotiť schopnosti žien menej ako schopnosti mužov. Ak je však na pozícii marketingového riaditeľa muža zarába takmer o polovicu viac ako žena, nie je na vine" vždy len pohlavie. Plat môže tiež ovplyvniť napríklad dĺžka praxe, región, typ vzdelania ale aj veľkosť spoločnosti. Platové rozdiely na pracovných pozíciách vidieť aj v jednotlivých regiónoch. Vyplýva to z faktu, že v Bratislavskom kraji sa sústreďuje väčšina zahraničných i domácich spoločností, je v ňom väčšia ponuka práce a aj úroveň platov. Regióny naopak trpia vyššou

50 nezamestnanosťou obyvateľstva, zánikom podnikov, nízkym záujmom investorov a ponukou práce. Pokladáme za možné, že dôjde k vyrovnaniu platov pre mužov a ženy na rovnakých pozíciách a s rovnakou praxou či vzdelaním. Istým "handicapom" ženy však vždy bude kariérny výpadok počas starostlivosti o dieťa, strata na plate je však bohato vyvážená úplne inými radosťami v tomto období.(8) Najväčšia kritika sa týka pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní mužov a žien v krajinách strednej a východnej Európy. Tie sú totiž podľa správy takmer na rovnakej úrovni ako v roku 2002, teda dva roky pred vstupom týchto krajín do únie. Rozdiel v platoch medzi ženami a mužmi, ktorý napríklad na Slovensku a v Estónsku dosahuje až alarmujúcich 25-30%, je takmer dvojnásobný oproti aktuálnemu európskemu priemeru 15 %. Ešte väčšie rozdiely prevládajú v odmeňovaní žien a mužov s vysokoškolským vzdelaním. Na Slovensku zarábajú ženy s vysokoškolským vzdelaním len 65 % (!) zárobku svojich mužských polovičiek. Vo väčšine sledovaných krajín je situácia podobná. Napriek tomuto neradostnému stavu neexistuje podľa správy žiaden náznak krokov, ktoré by smerovali k riešeniu tohto pálčivého problému.(10) Tabuľka č. 8.: Priemerné platy mužov a žien vo vybraných profesiách za rok 2007 (v SK) Vybrané pozície muži Ženy Ekonomický/finančný riaditeľ Sk Sk

51 Country director, manažér Sk Sk Marketingový riaditeľ Sk Sk Audítor Sk Sk Prekladateľ Sk Sk IT konzultant Sk Sk Vybrané oblasti muži Ženy Vrcholový manažment Sk Sk Prekladateľstvo a tlmočníctvo Sk Sk Informatika softvér Sk Sk Bankovníctvo Sk Sk Ekonomika, financie, účtovníctvo Sk Sk Telekomunikácie Sk Sk Marketing, reklama, PR Sk Sk Ľudské zdroje a personalistika Sk Sk Žurnalistika, polygrafia, médiá Sk Sk Školstvo, vzdelávanie, veda, výskum Sk Sk Doprava, špedícia, logistika Sk Sk Príjmy podľa vzdelania muži Ženy Postgraduálne Sk Sk Vysokoškolské II. stupňa Sk Sk Vysokoškolské I. stupňa Sk Sk Nadstavbové/vyššie odborné vzdelanie Sk Sk Stredoškolské s maturitou Sk Sk Stredoškolské bez maturity Sk Sk Základné vzdelanie Sk Sk Zdroj: Merces (

52 Priemerná hrubá mesačná mzda žien je oproti mužom vo veku od 25 rokov do 54 stagnujúca bez akýchkoľvek väčších zmien. Najvyššia mzda u žien je vo veku medzi rokov na rozdiel od mužskej ktorá je vo veku od rokov. Najnižšia mzda, ktorú zarábajú ženy je vo veku do 20 rokov čo je ale prijateľné, pretože človek nemá dostatočné vzdelanie a kvalifikáciu na požiadavky zamestnávateľov. (Graf č. 11)(8) Graf č. 11.: Priemerná hrubá mesačná mzda žien a mužov v SR podľa veku (2005, v SK) Zdroj: Analýza rozdielov v priemerných zárobkoch žien a mužov v SR. Bratislava MPSVR SR 2005 Priemerná hodinová mzda ženy Ďalej by som Vás chcela informovať o priemere hodinovej mzdy ženy ktorá podľa štatistického zisťovania o cene práce (Informačný systém o cene práce, ISCP) bola v roku 2001 priemerná hodinová mzda mužov 92,90 Sk a priemerná hodinová mzda žien 68,30 Sk. K tretiemu štvrťroku 2005 vzrástla u mužov na 127,30 Sk a u žien na 93,30 Sk.(BÚTOROVÁ, s ) V ďalšej tabuľke č.9 Vám chcem informatívne ukázať porovnanie priemernej mzdy žien a mužov na trhu práce v Slovenskej republike. Tabuľka č. 9.: