UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY

Transcription

1 UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY SOCIÁLNA POLITIKA SLOVENSKA V KONTEXTE INTEGRAČNÝCH TENDENCIÍ V EURÓPSKEJ ÚNII DIZERTAČNÁ PRÁCA Ing. Katarína Jakab Vedný odbor: odvetvové a prierezové ekonomiky Školiteľ: prof. PaedDr. Gabriela Korimová, PhD. Stupeň kvalifikácie: doktor ( philosophiae doctor, v skratke PhD. ) Dátum odovzdania: Dátum obhajoby: BANSKÁ BYSTRICA 2009

2 ABSTRAKT JAKAB, Katarína: Sociálna politika Slovenska v kontexte integračných tendencií v Európskej únii. [Dizertačná práca] / Katarína Jakab. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra verejnej ekonomiky. Školiteľ: prof. PaedDr. Gabriela Korimová, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Philosophiae doctor. Banská Bystrica : EF UMB, s. Cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s dôrazom na sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie (EÚ), kvantifikácia sociálnoekonomických ukazovateľov sociálnej ochrany a anticipácia konvergenčných tendencií k európskej sociálnej politike. Dizertačná práca vychádza z historicko-logických súvislostí a teórie sociálnej politiky ako determinantu sociálneho rozvoja každej pluralitnej spoločnosti. Od týchto tendencií sa odvíja aj štruktúra a rozsah ingerencie štátu v otázkach riešenia sociálnej ochrany, ktorou sa prioritne znižuje riziko rastu chudoby či sociálnej exklúzie. V práci analyzujeme sociálnu politiku ako teoretický a aplikačný systém, ktorý ex ante a ex post rieši rôzne sociálne udalosti jednotlivcov v ich životných, zdravotných a iných, najmä pracovných obdobiach. Osobitne sa venujeme analýze sociálnej ochrany v Slovenskej republike (SR) ako významného nástroja sociálnej politiky a porovnávame ju so sociálnou ochranou vo vybraných krajinách EÚ. K dosiahnutiu stanoveného cieľa sú adekvátne zvolené metódy výskumu, metódy získavania a spracovávania údajov. Nosnými metódami výskumu sú metóda analýzy a syntézy, komparácie, dopytovania, indukcie a dedukcie doplnené vybranými matematickoštatistickými metódami získavania a spracovania údajov. Praktický význam práce spočíva v uskutočnení analýzy sociálnej ochrany v SR a vo vybraných krajinách EÚ a to prostredníctvom kvantifikácie nami určených sociálnoekonomických ukazovateľov sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty. Komparáciou zároveň hodnotíme rozsah sociálnej ochrany s anticipovaním konvergencie národných sociálnych politík k spoločnej európskej sociálnej politiky. Kľúčové slová: Sociálna politika. Sociálna ochrana. Sociálny rozpočet. Sociálna kvóta. II

3 ABSTRACT JAKAB, Katarína: Social politics of the Slovak Republic in terms of the integration tendencies of the European Union. [Dissertation thesis] / Katarína Jakab. Matej Bel University, Banska Bystrica. The Faculty of Economics; Department of Public Economics. Head: prof. PaedDr. Gabriela Korimová, PhD. Qualification degree: Philosophiae doctor. Banská Bystrica: EF UMB, p. The aim of the dissertation thesis is to propose socio-economic indicators of social protection and to quantify convergence tendencies to european social politics on the basis of analysis of social politics of the Slovak Republic and its comparison with selected EU member states. Whole concept of the dissertation thesis comes from historical and logical connections and the theory of social politics, seen as a determinant factor of social development of each individual plural society. These tendencies influence the structure and the role of the state in the social sphere in order to support social protection and decrease poverty and social exclusion. We analyze social politics as a theoretical and applicable system which solve various social events of individuals (ex ante or ex post), their life, health and work periods. We particularly deal with economic analysis of social protection in the Slovak Republic. Social protection is considered a significant subsystem of social politics and we compare it with systems of social protection in other EU member states. To meet defined aims of the dissertation thesis we have chosen various methods of survey, knowledge and data acquisition as well as data analyses. Key methods are as follows: analysis, synthesis, comparative method, questioning techniques, induction and deduction. These methods are also supported by mathematical and statistical methods of data acquisition. The analysis of social character of the Slovak Republic through quantification of public expenditures on social protection and their comparison with two key variables (social budget and social quota) is of practical importance. Key words: Social politics. Social protection. Social budget. Social quota. III

4 PREDHOVOR Pri sledovaní základných determinantov sociálnej politiky je potrebné vychádzať z vývoja globálnych spoločensko-ekonomických trendov, ktoré sú podmienené modernou ekonomikou. Osobitne je daná téma aktuálna v okamihu rôznych integračných tendencií, keď každá národná ekonomika, a tým aj príslušná sociálna politika, sú podmieňované kritériami a požiadavkami na určité spoločné a konsenzuálne akceptované smerovanie v oblasti sociálneho plánovania a sociálneho rozvoja. V rámci sociálnej politiky je významným faktorom podiel verejných výdavkov štátu na sociálnu ochranu a preto aj v predkladanej práci vystupuje ako jeden z ukazovateľov podmieňujúci vývoj spoločensko-ekonomických procesov. Problematika vzťahov, ktoré vstupujú do sociálneho charakteru štátu je široko koncipovanou tému a je možné k nej pristúpiť z rôznych hľadísk. Aby sme dosiahli väčšiu vypovedaciu hodnotu o sociálnej ochrane, zamerali sme sa v práci na dva sociálnoekonomické ukazovatele sociálny rozpočet a sociálnu kvótu. Ich vývoj sledujeme v určitom časovom období v SR a vo vybraných krajinách EÚ, aby sme mohli analyzovať a následne anticipovať určitú mieru ingerencie štátu a vývoj približovania národných sociálnych politík v EÚ. Podiel výdavkov na sociálnu politiku, osobitne na sociálnu ochranu, sa v prostredí rozpínavosti štátu blahobytu prosperity state menil. Pomerne stabilný, až mierne stúpajúci je z hľadiska výdavkov sociálneho rozpočtu na štátnom rozpočte, iný je však trend podielu výdavkov na sociálnu ochranu k hrubému domácemu produktu (HDP). Celkový kontext charakteru vývoja sociálno-ekonomickej dimenzie SR dopĺňame ďalšími vybranými ukazovateľmi, ktoré sú relevantné pri hľadaní a predvídaní ďalšieho smerovania sociálnej politiky v SR. Predpokladáme, že je založená na myšlienke konsenzuálnej solidarity, spravodlivosti a subsidiarity, ale aj posilnení individuálnej úlohy a zodpovednosti jednotlivca za seba. Problematikou vývoja sociálneho charakteru štátu a to prostredníctvom sociálnej politiky, osobitne jej hlavným nástrojom sociálnej ochrany, sa zaoberá aj predkladaná práca. Výstupy uskutočneného základného výskumu poukázali na existujúce historicko-ekonomické disparity a rozdielne miery sociálnej ochrany v SR a vybraných štátoch EÚ, ako aj na konvergenčné tendencie k európskej sociálnej politike. Tieto výstupy práce predkladáme ako podnet pre realizáciu opatrení sociálnej politiky SR v rámci hľadania spoločného európskeho sociálneho modelu štátu moderného sociálneho štátu. IV

5 OBSAH ABSTRAKT... II ABSTRACT...III PREDHOVOR...IV OBSAH... V ZOZNAM TABULIEK, ILUSTRÁCIÍ A PRÍLOH... VII ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV...XIV 1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ Sociálna politika ako vedná disciplína a praktická činnosť Sociálna politika ako segment hospodárskej politiky Základné determinanty rozvoja sociálneho štátu Nositelia sociálnej politiky subjekty a objekty Vývoj sociálneho zabezpečenia Transformácia sociálnej sféry na Slovensku po roku Integračné tendencie v sociálnej politike Sociálna politika v EÚ na prelome tisícročí Priority v sociálnej politike EÚ a nástroje na ich dosahovanie...35 Zhrnutie CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY SKÚMANIA VÝSLEDKY A DISKUSIA Typológia modelov sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ Nové členenie modelov sociálneho štátu Model moderného sociálneho štátu a jeho typy Analýza typov sociálnej politiky vo vybraných štátoch EÚ Vybrané finančné nástroje sociálnej politiky Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov Sociálna ochrana Sociálna kvóta Sociálny rozpočet Analýza sociálnej politiky v SR Vybrané nástroje sociálnej politiky Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov Sociálna ochrana Sociálna kvóta V

6 Sociálny rozpočet Zhrnutie Diskusia TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV PRÍLOHY VI

7 ZOZNAM TABULIEK, ILUSTRÁCIÍ A PRÍLOH Tabuľka 1 Moderné hospodársko-politické koncepcie 20. storočia... 8 Tabuľka 2 Prerozdeľovanie v sústavách sociálneho zabezpečenia Tabuľka 3 Nezamestnanosť na Slovensku za obdobie Tabuľka 4 Prehľad základných modelov sociálneho štátu Tabuľka 5 Vymedzenie modelu MSS prostredníctvom piatich typov sociálnych politík Tabuľka 6 Typológia sociálnych politík (resp. sociálnych štátov) v niektorých členských krajinách EÚ v modeli MSS ( ) Tabuľka 7 Vývoj celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v mil. Eur) Tabuľka 8 Indexy rastu celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Tabuľka 9 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Tabuľka 10 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Tabuľka 11 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Tabuľka 12 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Tabuľka 13 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Tabuľka 14 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Tabuľka 15 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Tabuľka 16 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v Eur/obyvateľa) Tabuľka 17 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Tabuľka 18 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v %) VII

8 Tabuľka 19 Indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Tabuľka 20 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v %) Tabuľka 21 Indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Tabuľka 22 Odvodové zaťaženie jednotlivých skupín poistencov v SR k Tabuľka 23 Prehľad o vývoji minimálnej mzdy, životného minima pre jednotlivca, priemernej nominálnej mzdy a o ich vzájomných vzťahoch v SR za obdobie Tabuľka 24 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie * Tabuľka 25 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR za obdobie * (v mil. Sk) Tabuľka 26 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie * Tabuľka 27 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie * Tabuľka 28 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie * Tabuľka 29 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie * Tabuľka 30 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie * Tabuľka 31 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR za obdobie * Tabuľka 32 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie (Sk/obyvateľa) Tabuľka 33 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie Tabuľka 34 Príjmy na sociálnu ochranu v SR za obdobie * (v mil. Sk) Tabuľka 35 Porovnanie príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie * Tabuľka 36 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie (v %) Tabuľka 37 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie (v %) VIII

9 Tabuľka 38 Porovnanie sociálno-ekonomických ukazovateľov vo vybraných krajinách EÚ navzájom a so SR v období Tabuľka 39 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie Tabuľka 40 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 za obdobie (v %) Tabuľka 41 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ich rozdiely a indexy rastu za obdobie Tabuľka 42 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA v roku Tabuľka 43 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ za obdobie Tabuľka 44 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 45 Výdavky na sociálne dávky na účel choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 46 Výdavky na sociálne dávky na účel invalidita v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 47 Výdavky na sociálne dávky na účel staroba v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 48 Výdavky na sociálne dávky na účel pozostalí v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 49 Výdavky na sociálne dávky na účel rodina/deti v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 50 Výdavky na sociálne dávky na účel nezamestnanosť v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 51 Výdavky na sociálne dávky na účel bývanie v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 52 Výdavky na sociálne dávky na účel sociálne vylúčenie v SR za obdobie (v mil. Sk) Tabuľka 53 Príjmy na sociálnu ochranu podľa typu a sektorov SNÚ v SR za obdobie (v mil. Sk) IX

10 Obrázok 1 Sociálna politika v spoločensko-ekonomickom systéme rozvoja Obrázok 2 Vzťah makroekonomickej výkonnosti a sociálneho zabezpečenia Obrázok 3 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za obdobie Obrázok 4 Trojuholník blahobytu Obrázok 5 Členenie programov sociálnej ochrany Obrázok 6 Vývoj modelov sociálneho štátu Obrázok 7 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových výdavkoch na sociálnu ochranu v Nemecku za obdobie (v %) Obrázok 8 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových výdavkoch na sociálnu ochranu vo Švédsku za obdobie (v %) Obrázok 9 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových výdavkoch na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii za obdobie (v %) Obrázok 10 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Obrázok 11 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Obrázok 12 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Obrázok 13 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Obrázok 14 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Obrázok 15 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Obrázok 16 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Obrázok 17 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v Eur/obyvateľa) Obrázok 18 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Obrázok 19 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Nemecko 2005) Obrázok 20 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Švédsko 2005) Obrázok 21 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Veľká Británia 2005) Obrázok 22 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (%) 85 X

11 Obrázok 23 Medziročné indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Obrázok 24 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách za obdobie Obrázok 25 Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Obrázok 26 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie (v %) Obrázok 27 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie (v %) Obrázok 28 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie (v %) Obrázok 29 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie Obrázok 30 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie Obrázok 31 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie Obrázok 32 Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom v SR za obdobie (v Sk) Obrázok 33 Vývoj podielu minimálnej a priemernej nominálnej mzdy v SR za obdobie (v %) Obrázok 34 Vývoj minimálnej mzdy, priemernej mzdy a životného minima v SR za obdobie (v Sk) Obrázok 35 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie * (v mil. Sk) Obrázok 36 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie * (v mil. Sk) Obrázok 37 Podiely jednotlivých druhov výdavkov na sociálnu ochranu v SR na celkových výdavkoch na SO za obdobie * (v %) Obrázok 38 Index rastu výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR vyjadrený podielom rokov 2007* a Obrázok 39 Index rastu dávok na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR vyjadrený podielom rokov 2007* a Obrázok 40 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie * (v mil. Sk) XI

12 Obrázok 41 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie * (v mil. Sk) Obrázok 42 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie * (v mil. Sk) Obrázok 43 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie * (v mil. Sk) Obrázok 44 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie * (v mil. Sk) Obrázok 45 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR za obdobie * (v mil. Sk) Obrázok 46 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie (Sk/obyvateľa) Obrázok 47 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie Obrázok 48 Index rastu príjmov na sociálnu ochranu v SR vyjadrený podielom rokov 2007* a Obrázok 49 Rozdiel príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie * (v mld. Sk) Obrázok 50 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie * (v %) Obrázok 51 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie * (v %) Obrázok 52 Porovnanie sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v SR za obdobie * (v %) Obrázok 53 Vývoj HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu v SR za obdobie (v mld. Sk) Obrázok 54 Index rastu HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrený podielom rokov 2007/1997 (v %) Obrázok 55 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v %) Obrázok 56 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 v roku 2005 (v %) Obrázok 57 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD (rok 2004) Obrázok 58 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR za obdobie Obrázok 59 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR za rok 2006 (v %) XII

13 Príloha 1 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie Príloha 2 Výdavky na sociálnu ochranu ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky Príloha 3 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ Príloha 4 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD Príloha 5 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA Príloha 6 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ Príloha 7 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR Príloha 8 Výdavky na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) Príloha 9 Príjmy na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) Príloha 10 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR XIII

14 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV EHS Európske hospodárske spoločenstvo EK Európska komisia EOK Európska odborová konfederácia ER Európska rada ES Európske spoločenstvo ESF Európsky sociálny fond ESSPROS Európsky systém integrovaných štatistík sociálnej ochrany EÚ Európska únia HDP hrubý domáci produkt ILO International Labor Organization (Medzinárodná organizácia práce) MF SR Ministerstvo financií SR MM minimálna mzda MPSVaR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR MSS Modern social state (Moderný sociálny štát) NISD neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam OECD Organization for Economic Co-operation and Development (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OMK otvorená metóda koordinácie OSN Organizácia spojených národov (United Nations Organisation) PM priemerná nominálna mzda RE Rada Európy Sk Slovenská koruna SNÚ systém národných účtov SR Slovenská republika ŠR štátny rozpočet ŠÚ SR Štatistický úrad SR SZČO samostatne zárobkovo činná osoba UK Spojené Kráľovstvo USA Spojené štáty americké VÚC Vyšší územný celok WTO Svetová obchodná organizácia ŽM životné minimum XIV

15 1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY Spoliehanie sa na solidaritu, lásku alebo spoločenského ducha ako mechanizmus pre sociálnu koordináciu sa dá uplatniť iba v malých otvorených spoločnostiach, a tento pocit sa stratí hneď, keď narastajúce rozmery spoločnosti začnú vzájomne ľudí jedného od druhého odlučovať. Friedrich August von Hayek (1944) Sociálna politika zaujíma vo vývoji každej spoločnosti jedno z popredných miest, nakoľko je odrazom skutočného stavu každého sociálno-ekonomického a politického systému, je prienikom a výstupom teoretickej a praktickej hospodárskej politiky tak na národnej, ako aj na globálnej a integrovanej úrovni. Je to dané na jednej strane skutočnosťou, že sociálna politika zahŕňa široký okruh teoretických a aplikačných problémov, ktoré sú spojené s uspokojovaním rozmanitých potrieb občanov krajiny, na druhej strane tvorí organickú súčasť verejnej politiky a verejnej ekonomiky štátu a ostatných subjektov, ktoré na procese jej realizácie v spoločnosti participujú. Problematikou sociálneho aspektu vývoja spoločnosti sa v ekonomickej teórii zaoberali z rôznych aspektov všetky ekonomické smery, osobitne sa ňou však zaoberá hospodárska politika, ktorá vníma sociálnu politiku ako jeden z jej hlavných segmentov. Je všeobecne akceptované, a súčasné vývojové tendencie to potvrdzujú, že stále väčší význam v rozvoji a prosperite spoločnosti má človek, jednotlivec a naplňovanie jeho potrieb, možností realizácie jeho základných životných podmienok, záujmov, predstáv o individuálnom blahobyte a pod. Ide v podstate o jav, ktorý môžeme nazvať sociálny kontext spoločenského vývoja. Je to predovšetkým rastúci význam konfúznosti, ale aj zložitosti ekonomických procesov a sociálnych problémov, ktoré sú v pozadí konceptov politík väčšiny vyspelých krajín, a ktoré sú zároveň príčinou toho, že základné vedomosti z oblasti sociálnej politiky sa stále viac stávajú nevyhnutné pre každého vzdelaného ekonóma. Mnohé spoločenské javy, najmä nezamestnanosť, chudoba či sociálna exklúzia, zostávajú permanentne nedoriešené a rôzne interpretované. Ani ekonomické vedy nie sú jednoznačné a konsenzuálne v prezentácií svojich predstáv o miere sociálnej garancie tak, aby sa zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej, prípadne globálnej ekonomiky. V posledných desaťročiach sa presadzovali názory, že mechanizmy voľného, 1

16 štátnymi záujmami nechráneného a na všeobecnom prístupe k informáciám založeného trhu, sú garanciou rastu produktivity výroby a tým tiež celej hospodárskej aktivity. Trhový princíp je však menej úspešný tam, kde ide o kolektívne statky, preto ich prioritne garantuje a v rámci heterogenity subjektov aj spoluzabezpečuje verejný sektor. V dizertačnej práci orientujeme výskum na teoretické vymedzenie názorov na úlohu sociálnej politiky v trhovom prostredí, na kvantifikovanie a analyzovanie sociálnoekonomického vývoja vo vybraných krajinách EÚ a na Slovensku v kontexte integračných tendencií v Európskej únii (EÚ). Na základe zistených výsledkov anticipujeme tendencie približovania sa slovenského sociálneho systému v rámci európskej sociálnej politiky a európskeho modelu sociálneho štátu. Objektom výskumu dizertačnej práce je sociálna politika v SR a vo vybraných krajinách Európskej únie a sociálna ochrana ako hlavný nástroj sociálnej politiky. Rozpracujeme ho z rôznych sociálno-ekonomických aspektov a súčasnej miery poznania danej problematiky. Predmetom výskumu je vývoj podielu verejných výdavkov na sociálnej ochrane a tendencie približovania národných sociálnych politík k európskej sociálnej politike. K spracovaniu danej problematiky sme pristúpili z dôvodov potreby teórie a praxe, ktorá už dlhodobo poukazuje na problémy rastu nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia značnej časti svetovej populácie. V konečnom dôsledku je to odraz krízy sociálneho charakteru štátu na rozhraní dvoch tisícročí a hľadanie nového moderného sociálneho štátu. Dizertačná práce svojim vedeckým zameraním na teoretickú analýzu a kvantifikáciu vývoja sociálno-ekonomického prostredia SR v predvstupovom období a členstva v EÚ, prináša základný výskum modelov a typov sociálnych štátov až do súčasnosti. Na základe výdavkov na sociálnu ochranu (sociálne dávky, administratívne výdavky, iné výdavky) a prostredníctvom komparácie sociálno-ekonomických ukazovateľov (sociálnych rozpočtov a sociálnych kvót) vo vybraných krajinách EÚ a v SR analyzujeme vývoj sociálneho charakteru štátov. Čiastkové výstupy práce boli využívané a využívajú sa v rámci dvoch fakultných grantových projektov FG 43: Miesto cirkvi v sociálnej politike Slovenska ( ) a FG 49: Ekonomické aspekty zabezpečovania vybraných verejných služieb ( ), v dvoch projektoch Európskeho sociálneho fondu (ESF) IS EQUAL č. 34/04-I/33-2.1: Nové podnikateľské modely pre rozvoj sociálnej ekonomiky ( ) a č. 2005/2.2/01/065: Posilnenie princípu rovnosti príležitostí u zamestnávateľov v podmienkach banskobystrického regiónu ( ), v dvoch slovensko-flámskych projektoch riešených na Ekonomickej 2

17 fakulte Univerzity Mateja Bela (EF UMB) č. SLK/005/04: Sociálne podnikanie na Strednom Slovensku ( ) a č. SLK/002/06: Podpora rozvoja silnej a udržateľnej siete sociálnej ekonomiky v Banskobystrickom kraji ( ), ako aj v projekte VEGA č. 1/0787/08: Dôchodky domácností vybranej skupiny obyvateľstva a eliminácia ich sociálnej exklúzie prostredníctvom nástrojov sociálnej ekonomiky ( ). Výstupy z dizertačnej práce sú zároveň v súlade s hlavnými smermi a prioritami výskumu EF UMB v Banskej Bystrici v oblasti Reformy a efektívnosti verejných služieb. 3

18 2. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ Hybnou silou sociálnej politiky nie je milosrdenstvo, ale spravodlivosť a spoločenská účelnosť. Karel Engliš (1916) Teoretické východiská riešenej problematiky zahŕňajú niekoľko oblastí týkajúcich sa teórie o postavení a úlohe sociálnej politiky a jej základného nástroja sociálnej ochrany, genézy formovania modelov a typov sociálnych štátov a určenia dvoch sociálnoekonomických ukazovateľov podielu verejných výdavkov štátu na sociálnu ochranu. Skúmaním uvedených kategórií môžeme získať teoretickú základňu pre vymedzenie a smerovanie sociálnej politiky na Slovensku v kontexte spoločnej európskej sociálnej politiky a praktické východiská rozvoja sociálneho štátu Sociálna politika ako vedná disciplína a praktická činnosť Teória a prax sociálnej politiky je rozpracovaná viacerými domácimi i zahraničnými autormi. Teóriou sociálnej politiky sa vo svojich dielach zaoberajú napr. Alexy, J. (2002), Benčo, J. a kol. (2000), Capeková, M. Dudová, I. Sika, P. (2001), Duben, R. (1994, 1999), Engliš, K. (1916), Hill, M. (1990), Jusko, P. (2000), Kabele, J. (1993), Knapp, M. (1984), Korimová, G. (2003, 2007), Krebs, V. a kol. (1995, 1997, 2002), Macek, J. (1925), Marshall, T. H. (1961, 1975), Mishra, R. (1981), Paulík, T. (2001), Polonský, D. Pillárová, Z. (2002), Potůček, M. (1995, 1997, 1998), Radičová, I. (1998), Rievajová, E. a kol. (2006), Stanek, V. a kol. (1999, 2001, 2002, 2004, 2006, 2008), Šíma, R. (1996), Titmuss, R. (1979), Tomeš, I. (1996), Žižková, J. a kol. (1995). Praktickej aplikácii teórie sociálnej politiky sa osobitne venujú napr. Bednárik, R. (2003, 2004), Bodnárová, B. Filadelfiová, J. (2000), Brdek, M. (1996), Brdek, M. Jírková, H. (1998), Brdek, M. a kol. (2002), Filipová, J. Valná, S. (1999), Freiová, M. (1998), Janíček, L. Drdla, M. Rais, K. (2002), Kalinová, L. (1998, 1999), Kotous, J. (1995), 4

19 Munková, G. a kol. (2004), Musil, L. (1996), Uramová, M. (2004), Venturini, P. (1988), Yoho devon, L. a kol. (1988, 1993) a ďalší. Sociálnu politiku vnímame ako vednú disciplínu, ktorá skúma teoretické a praktické činnosti, je analýzou procesov tvorby a realizácie politiky dotýkajúcej sa vzťahov občanov a sociálnych podmienok ich života. Ako politická prax (praktická činnosť) formuje vzťah jednotlivcov a sociálnych podmienok kvality života. Podobne akceptuje sociálnu politiku ako vednú disciplínu viacero autorov, napr. V. Krebs (1997, s. 9). V teórii a praxi sociálnej politiky sa využíva množstvo definícií či charakteristík, ktoré sú viacerými autormi rôzne interpretované. Vymedzenie sociálnej politiky súvisí u niektorých autorov s chápaním pojmu sociálny. Napríklad V. Stanek (2002, s. 16) vysvetľuje tento pojem v najširšom zmysle slova ako spoločenský, užšie chápanie sociálneho orientuje na sociálnu realitu, program a najužší význam tohto pojmu súvisí s riešením konkrétnych sociálnych situácií. Podobne J. Žižková (1995, s. 16) rozlišuje tri prístupy k chápaniu sociálnej politiky: 1. široké ponímanie sociálnej politiky vymedzuje ako konkrétne jednanie štátu, ktorým je ovplyvňovaná sociálna realita danej spoločnosti; 2. sociálna politika ako oblasť (súčasť hospodárskej politiky) s cieľom eliminácie ekonomických dopadov, ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu, pričom toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti, mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia; 3. najužšie chápanie sociálnej politiky, v ktorom sa stotožňuje sociálna politika a sociálne zabezpečenie. V prvom prístupe sa sociálna politika viaže k životným podmienkam ľudí, v druhom je dôraz položený na jej ochrannú úlohu a v treťom prístupe je sociálna politika redukovaná na opatrenia v dôchodkovom zabezpečení, chorobe, sociálnej starostlivosti a pomoc rodinám s deťmi. Sociálnu politiku môžeme charakterizovať z rôznych pohľadov a úrovní. V staršej, ale aj súčasnej literatúre sa môžeme stretnúť s jej rozmanitými vymedzeniami. V Ottovom náučnom slovníku (1940, s. 52) je sociálna politika vymedzená ako politická snaha, aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie. Ako náuka (veda) sa tu sociálna politika chápe ako súhrn zásad smerujúcich k odstráneniu alebo k zmierneniu vád spoločenského života, predovšetkým tých, ktoré možno nazvať sociálnou otázkou. Sociálnu otázku vymedzuje aj T. G. Masaryk (1932, s. 23) ako otázku, ktorá je spojená 5

20 s nerovnosťou a s uvedomením si tohto faktu ako nespravodlivosti a to širším okruhom ľudí. Zdôrazňuje sa, že sociálna politika nie je len obdobou iných politík, ale ako praktická činnosť smeruje k riešeniu sociálnych otázok všetkých tried a vrstiev, nielen robotníkov. Pod sociálnou politikou sa často chápe snaha po zdokonalení spôsobu života. Podobný názor má aj K. Engliš (1916, s. 5), ktorý za sociálnu politiku považuje praktické snaženie, aby spoločenský celok bol vypestovaný a pretvorený čo najideálnejšie. Hybnou silou sociálnej politiky nie je milosrdenstvo, ale spravodlivosť a spoločenská účelnosť. Sociálna politika je u viacerých autorov chápaná ako smer, spôsob, rozhodovacie procesy v politike vôbec, nielen ako jej časť, či odbor. Tento názor zastáva predovšetkým J. Macek (1925, s. 3), ktorý zdôrazňuje, že sociálna politika musí prenikať každou politikou. Jedine tak, podľa neho, môže byť predovšetkým politikou preventívnou. Musí byť politikou, pri ktorej by záujmy ľudí v spoločnosti boli uspokojované spôsobom trvale prospešným celku. Britský sociálny a zdravotný politik A. Smith (Žižková, 1995, s. 12) nachádza jeden zo špecifických znakov sociálnej politiky ako systematickej poznávacej aktivity v tom, že sa zaoberá nerovnosťami a ich rozdelením v spoločnosti. Zároveň sa venuje politickým procesom, inštitúciám a činnostiam, ktoré tieto nerovnosti ovplyvňujú. T. H. Marshall (1975, s. 7) uvádza, že sociálna politika sa vzťahuje k politike vlády, ktorá má priamy dopad na zabezpečenie občanov príjmami alebo službami. Jej jadro je teda sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc, zdravotné a sociálne služby, bytová politika. R. Titmuss (1979, s. 16) považuje za jadro sociálnej politiky problematiku práce a zamestnanosti, sociálnych dávok, sociálnej starostlivosti (podpory). Toto jadro doplňuje o rodinnú politiku, svojpomocné a záujmové združenia a organizácie, obecné regióny ako subjekty sociálnej politiky, distribúciu platenej a neplatenej práce. Nepodáva vlastnú definíciu sociálnej politiky, rekapituluje však množstvo definícií iných autorov a nachádza v nich tieto tri definičné znaky: prospešnosť občanom, viazanosť na ekonomické a mimoekonomické ciele, používanie nástrojov umožňujúcich prerozdeľovanie zdrojov od bohatých k chudobným. R. Mishra (1981, s. 16) vymedzuje sociálnu politiku ako tie sociálne dohody, mechanizmy a opatrenia, ktoré súvisia so sociálnou distribúciou zdrojov podľa určitých kritérií potrieb. M. Hill (1983, s. 14) uvádza, že odpoveď na otázku, čo je sociálna politika, je veľmi zložitá a vymedzuje ju dvoma spôsobmi: 6

21 1. sociálna politika ako súčasť verejnej politiky, ako jej určitá oblasť či odbor, 2. sociálna politika je vymedzená tým, čím sa odlišuje od ostatných politík. H. L. Wilensky a L. Turner (1987) sa domnievajú, že sociálna politika je neurčitý, reziduálny pojem, ktorý niekedy označuje aj tri štvrtiny aktivít vlády, inokedy len snahu udržať príjem chudobných na určitej úrovni (Žižková, 1998, s. 12). Hlavným cieľom sociálnej politiky je čeliť sociálnemu a ekonomickému ohrozeniu, s ktorým sa ľudia v priebehu svojho života stretávajú, prípadne vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj jednotlivcov a sociálnych skupín. I. Tomeš (1991, s. 17) definuje sociálnu politiku ako sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie a fungovanie svojho alebo iného (štátneho, obecného) sociálneho systému. Sociálnu politiku ako praktickú činnosť a ako vedný odbor rozlišuje M. Potůček (1995, s. 17). Sociálna prax ako praktická činnosť je predmetom odborného záujmu sociálnej politiky ako vedného odboru. Sociálna politika ako praktická činnosť formuje vzťah jednotlivcov a sociálnych podmienok ich života. Každý je nejakým spôsobom účastníkom sociálnej politiky, nejakým spôsobom ju spoluutvára, či už ide o neho samého, o život jeho rodiny alebo spoločnosti. Zároveň je však každý vystavený sociálnym podmienkam, ktoré sú objektívnou danosťou. Podľa E. Rievajovej (Stanek a kol., 2008, s. 199) má sociálna politika prostredníctvom sociálneho zabezpečenia širšie ciele než iba prevenciu či zmierňovanie chudoby. Je odpoveďou moderných spoločností na otázku zabezpečenia v najširšom zmysle. Potom, podľa nej, je základným cieľom sociálneho zabezpečenia poskytnúť rodinám a jednotlivcom istotu, že úroveň a kvalita ich života sa nezníži v rizikovej sociálnej či ekonomickej situácii. To znamená nielen uspokojovanie potrieb, ale predovšetkým prevenciu rizika a pomoc jednotlivcom a rodinám v situáciách, ktorým nebolo možné zabrániť. Preto sociálne zabezpečenie disponuje nielen peňažnými dávkami, ale aj širokou škálou služieb. Heterogenita sociálnej politiky nesúvisí len s jej obsahovým a vecným vymedzením. Veľmi často sú jej opatrenia rozlišované podľa toho, aký prístup volí samotná sociálna politika k riešeniu svojich problémov. Podľa V. Krebsa (2002, s. 17) ide o: aktívnu (perspektívnu) sociálnu politiku, s dôrazom na prevenciu, predchádzanie vzniku sociálnych problémov prijímaním určitých sociálnych opatrení "ex ante". Prevenciu je možné v zásade dosiahnuť zmenami a úpravami samotného sociálneho systému a pravidiel jeho 7

22 fungovania (tzv. systémová sociálna politika), alebo prijímaním opatrení, ktorými sa dopredu vytvárajú predpoklady pre účinné riešenia predpokladaných následkov sociálnych problémov. pasívnu (retrospektívnu) sociálnu politiku, ktorá sa zameriava na riešenie už vzniknutých sociálnych problémov, reaguje "ex post". Jej charakter je vždy intervencionistický. Pri akceptácii vyššie uvedených definícií o sociálnej politike sa prikláňame ku charakteristike G. Korimovej (2007), keď sociálnu politiku vníma ako súbor teoretickopraktických aktivít a opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho života, k udržiavaniu a zlepšovaniu životných podmienok, k zabezpečovaniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci hospodárskych možností danej krajiny. Vývoj názorov na sociálnu politiku sa odrazil aj v hospodársko-politických koncepciách minulého storočia, ktoré uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Uvedené tri základné koncepcie sú prezentované šiestimi vybranými charakteristikami (Tabuľka 1). Tabuľka 1 Moderné hospodársko-politické koncepcie 20. storočia Charakteristika/Koncepcie Keynesiánstvo Monetarizmus Ordoliberalizmus Dôvod vzniku zlyhanie trhu, svetová hospodárska kríza ( ) vládne zlyhanie hranice intervencie (80. roky 20. storočia) kolaps riadeného hospodárstva Teoretické závery význam agregátneho dopytu význam menovej rovnováhy systém ekonomickej súťaže Rola štátu prvoradá čo najmenšia Časový horizont krátkodobý dlhodobý významná najmä v legislatíve viac (skôr) dlhodobý Ciele hospodárskej politiky plná zamestnanosť, plynulý ekonomický rast menová stabilita súťaživosť, konsenzus Nástroje hospodárskej politiky fiškálne monetárne systémotvorné Zdroj: Korimová, G. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. 2007, s. 55. Sociálnu politiku v kontexte ekonomických teórií a názorov zásadne determinovali industrializačné procesy, rozvoj liberalizmu, rast nezamestnanosti, chudoby a sociálnej exklúzie. Takmer pre celé 19. a prvú polovicu 20. storočia je príznačný vedecko-technický rozvoj (okrem obdobia 1. a 2. svetovej vojny) a hospodársky rast, ale aj cyklické hospodárske krízy, snaha politických elít o znovurozdelenie svetových trhov a zápas dvoch ideológií. Nový spôsob liberálneho riadenia ekonomiky a spoločnosti zasiahol aj tradičné štruktúry spoločnosti, akými dovtedy boli rodina, cechová a spolková solidarita, ale aj všeobecné altruistické a charitatívne aktivity sociálnej solidarity, ktoré do určitej miery garantovali 8

23 minimum sociálnej ochrany proti sociálnym rizikám. Kumulácia negatívnych externalít trhovej ekonomiky v zmysle...nechať bežať trh, ako aj dôsledky 1. svetovej vojny a svetovej hospodárskej krízy ( ) túto kvázi sociálnu rovnováhu narušili. V takomto historickom kontexte a spoločensko-ekonomickom prostredí sa formovali paternalisticko-intervencionistické teórie ako vedecké riešenia zlyhávania trhu, ako reakcia na jednoznačne mikroekonomický charakter klasickej ekonómie 19. storočia. V tridsiatych rokoch 20. storočia vznikla intervencionistická ekonomická teória J. M. Keynesa ( ), ktorá výrazne ovplyvnila ďalší vývoj ekonomickej vedy a predznačila obsah a štruktúru rôznych ekonomických smerov, ako aj odporúčania, ktoré pretransformovali Keynesovi nasledovníci do podoby neokeynesovstva, postkeynesovstva, nového keynesovstva 1. Súčasne sa znížili vplyvy klasického liberalizmu a v 30. rokoch sa začala uplatňovať teória postavená na ingerencii štátu v ekonomike, zvlášť pri zabezpečovaní sociálnej ochrany ako dôsledku vzniku negatívnych externalít liberálneho trhového prostredia, najmä nezamestnanosti a rastu chudoby. K základným znakom postupne patrila korporatívna (hromadná) sociálna starostlivosť o občana, založená na štátnom paternalizme, pričom štát vytváral rôzne adekvátne inštitucionalizované štruktúry. Občan postupne získaval právo na určité, vopred vymedzené, univerzálne, ale aj individuálne sociálne dávky. To všetko významne ovplyvňovalo vývoj ekonomických názorov na hospodársku a sociálnu úlohu štátu. Preto sa ukázala potreba rozvoja samostatnej vednej disciplíny hospodárskej politiky, ktorá by prostredníctvom sociálnej politiky, ako jej segmentu, definovala sociálno-ekonomické úlohy štátu. V týchto súvislostiach môžeme vnímať postupný nárast úlohy verejného sektora, ako dôsledok reakcie štátu na zmierňovanie negatívnych dosahov trhovej ekonomiky rôznymi nástrojmi verejnej politiky a ekonomiky, najmä verejnými službami. Keynesove ekonomické myšlienky, implementované do teórie hospodárskej a sociálnej politiky, ako prvý prakticky presadzoval prezident Spojených štátov amerických (USA) F. D. Roosewelt ( ), ktorý prostredníctvom ekonomického programu New Deal vyviedol Ameriku z dôsledkov svetovej hospodárskej krízy, a to najmä výraznými štátnymi intervenciami v prospech malých a stredných amerických podnikateľov, s cieľom 1 Cieľom dizertačnej práce nie je poskytnúť detailný pohľad na vývoj názorov a konštituovanie rôznych ekonomických teórií, ale s prihliadnutím na jej obsah pripomíname, že sociálno-ekonomickým prístupom v ekonomických teóriách sa zaoberajú viacerí súčasní ekonómovia. J. Lisý a kol. (1996, s. 260) analyzujú inštitucionálnu a neoinštitucionálnu ekonómiu, z ktorej prezentujeme prínos J. B. a J. M. Clarka a ich ponímanie sociálnej efektívnosti. M. Sojka a kol. (2000, s. 3) vysvetľujú sociálny prístup v ekonomických teóriách obšírnejšie. Za alternatívne sociálno-ekonomické teórie považujú ekonomické teórie socializmu, ekonomické teórie v bývalom ZSSR, historickú školu, inštitucionalizmus a novú inštitucionálnu ekonómiu, francúzsky štrukturalizmus, resp. francúzsku sociologickú školu, neoricardovstvo, teóriu sociálno-ekonomického rozvoja J. A. Schumpetera (1934, 1987). Z novších pripomíname práce K. Fuchsa a P. Tuleja. (2005), E. Valacha (2003b). 9

24 znížiť vysokú nezamestnanosť. Zároveň v roku 1935 prijal americký kongres zákon Social security act ako právne relevantný pojem pre sociálne zabezpečenie, ktoré je systémom a kombináciou sociálnej pomoci, sociálnej podpory a sociálneho poistenia. Predstavuje tiež hlavný nástroj praktickej sociálnej politiky. Inštitucionálne chápaná štátna sociálna politika je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje ľuďom sociálne práva v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, dvoch paktov Organizácie Spojených národov o ľudských právach z roku 1966, dokumentov EÚ, najmä však Európskej sociálnej charty (1961, 1996) Rady Európy (RE). Takto vysvetľovaná sociálna politika má vytvoriť spoločnosť rovnakých príležitostí (šancí), má každému človeku ponúkať podmienky na rozvoj jeho ľudského potenciálu, je nástrojom sociálnej integrácie ľudí v prípade ich zlyhania pri zabezpečovaní sociálnej existencie. Sociálnu suverenitu a sociálne bezpečie možno považovať za základné všeobecné charakteristiky postavenia človeka v živote. Opakom je sociálna závislosť a sociálne ohrozenie. Zmyslom sociálnej politiky je teda zabezpečovanie a udržiavanie sociálnej suverenity, bezpečia a obmedzovanie sociálnej závislosti a ohrozenia. V SR, ale aj v ostatných bývalých tranzitívnych ekonomikách strednej a východnej Európy, sa viac-menej akceptujú dve vymedzenia praktickej sociálnej politiky: 1. tzv. širšie chápanie, podľa ktorého je sociálna politika konkrétne správanie sa predovšetkým štátu, ale aj iných subjektov, ktorými je sociálny systém spoločnosti ovplyvňovaný. Sociálna politika je vnímaná ako aktivity, ktoré sa bezprostredne týkajú životných podmienok ľudí, čo konkrétne znamená dôraz na dlhodobé, koncepčné úvahy o voľbe typu sociálneho charakteru štátu a sociálnej politiky v ňom. Tá sa transformuje do tvorby konkrétneho sociálneho programu. Sociálna politika je potom chápaná ako systém s vnútornými väzbami a súvislosťami a súčasne so vzájomne podmieňujúcimi väzbami na ostatné systémy verejnej politiky, najmä hospodárskej. 2. tzv. užšie chápanie, podľa ktorého je úlohou sociálnej politiky predovšetkým reagovať na sociálne riziká, resp. ich možné následky (napr. staroba, choroba, invalidita), podporovať rodiny s nezaopatrenými deťmi a regulovať sociálne dôsledky, ktoré sú sprievodným javom fungovania trhu (napr. nezamestnanosť, chudoba). Takéto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení najmä v oblasti zamestnanosti, rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. V období transformácie je uvedené chápanie dominantné, sociálna politika reflektuje a reaguje na dôsledky ekonomickej transformácie. V podstate sa užšie chápanie sociálnej politiky stotožňuje s aktivitami príslušného rezortu výkonnej moci. Samotné užšie, inštitucionálne, či rezortné vymedzenie sociálnej politiky má svoje špecifiká 10

25 podľa toho, aké sú jej prioritné či dominantné ciele. Podobne vníma širšie a užšie chápanie sociálnej politiky aj J. Benčo (2000, s ). Väčšinou sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia, vrátane sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky. Všetky vymedzenia sociálnej politiky majú jeden spoločný cieľ, ktorým je sociálne spravodlivá spoločnosť. Pod sociálnou spravodlivosťou rozumieme určitý vnútorne štruktúrovaný etický princíp či ideál, ktorý je súčasťou sociálnych noriem, ovplyvňuje konanie indivíduí alebo sociálnych kolektívov a prejavuje sa v pôsobení sociálnych inštitúcií (napr. zákonov, súdnictva, systému sociálneho zabezpečenia. Bezprostredne so sociálnou spravodlivosťou súvisí aj o sociálna rovnosť v demokratickej spoločnosti. Tú vnímame ako rovnosť v zmysle rovnosti pred zákonom, rovnosti šancí na trhu práce, vzdelávania či pri hospodársko-politických rozhodnutiach. Sociálna spravodlivosť nie je pritom automaticky sociálna rovnosť. Základný predpoklad rozvoja spoločnosti a jednotlivcov sa realizuje v rámci sociálneho rozvoja spoločnosti. Sociálny rozvoj je podľa nás subsystémom spoločenského rozvoja, jeho charakteristickým znakom je sociálne plánovanie, jeho prvky sú spojené s prácou a životom ľudí, s uspokojovaním reprodukčných a rozvojových potrieb človeka. Je to systém, v ktorom jednotlivec získava a vyvíja individuálne vlastnosti a aktivity, prejavuje sa v spoločensky akceptovateľnej podobe a tým rozvíja seba samého, rodinu a v konečnom dôsledku celú spoločnosť. Medzi sociálnym rozvojom a ekonomickým rozvojom existujú vzájomne sa podmieňujúce vzťahy a väzby: ekonomický rozvoj nie je mysliteľný bez vzdelaných, zabezpečených a zdravých ľudí, ich osobnostného potenciálu, ktorý tvorí podstatu ľudského kapitálu, bez kvalitnej, slobodnej a demokratickej aktivizácie jednotlivcov v spoločnosti by sa nemohli realizovať zámery a programy politikov a ekonómov. Konečným cieľom spoločensko-ekonomického rozvoja je udržateľný rast ekonomiky a s ním spojená udržateľnosť životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Potom je sociálna politika súčasťou celého historického, politického, právneho, ale najmä sociálno-ekonomického systému. Jej grafické vymedzenie uvádzame v nasledujúcom obrázku (Obrázok 1), ktorý znázorňuje spoločensko-ekonomický rozvoj ako hlavný cieľ každej spoločnosti. Tento sa postupne realizuje prostredníctvom sociálneho rozvoja a jeho sociálneho plánovania. Na sociálne plánovanie vplýva vývoj sociálnej sféry (ex ante, ex post), ktorý zásadne determinuje 11

26 Spoločenskoekonomický rozvoj Sociálny rozvoj Sociálne plánovanie Sociálna sféra ppp Hospodárska politika Ekonomika a životná úroveň Sociálna politika Obrázok 1 Sociálna politika v spoločensko-ekonomickom systéme rozvoja Zdroj: Vlastné spracovanie. hospodárska politika a v rámci nej sociálna politika a to tak na teoretickej, ako aj aplikačnej úrovni. Komplexným výstupom všetkých uvedených podsystémov spoločenskoekonomického rozvoja, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a podporujú, je obraz konkrétnej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva Sociálna politika ako segment hospodárskej politiky Sociálna politika je odrazom skutočného stavu každého sociálno-politického systému, je prienikom a výstupom teoretickej a praktickej hospodárskej politiky tak na národnej, ako aj na globálnej a integrovanej úrovni. Je to dané skutočnosťou, že sociálna politika zahŕňa široký okruh teoretických a aplikačných problémov, ktoré sú spojené s uspokojovaním rozmanitých potrieb jednotlivcov, je organickou súčasťou verejnej politiky štátu a ostatných subjektov, ktoré na jej realizácii participujú. Formovanie sociálnej politiky v konkrétnom období úzko súvisí s vývojom názorov v ekonomickej teórii, ba je priam nimi podmienené, tak ako sme to prezentovali vyššie. A práve v rôznych ekonomických smeroch a teóriách sa často stretávame s protichodnými pohľadmi na ten istý ekonomický problém. Závisí to od vývoja a definovania hlavných cieľov 12

27 ekonomickej teórie, ktoré sa ako odraz praktickej reality hospodárskeho vývoja pretransformujú do hospodárskej a sociálnej politiky, politických priorít a potrieb národných štátov. Ak napríklad klasická ekonómia A. Smitha predstavovala hospodársky liberalizmus a požadovala minimalizáciu štátnych zásahov do ekonomiky, a od 70. rokov 19. storočia sa neoklasická ekonómia predkeynesovského obdobia venovala prevažne mikroekonomickým problémom, tak v modernej ekonómii konca 20. storočia vznikali rôzne smery neoklasickej ekonómie (determinované hospodárskymi krízami, globálnymi faktormi, ako je dlhovekosť, chudoba, nezamestnanosť stagnácia životnej úrovne a niekde aj ekonomického rastu a pod.), pre ktorú je charakteristická výrazná makroekonomická orientácia. Neoklasická ekonómia vystupuje v podobe monetarizmu, novej klasickej makroekonómie, ekonómie strany ponuky a teórie racionálnych očakávaní (Korimová, 2007, s. 35) Súčasné vývojové tendencie potvrdzujú, že stále väčší význam v rozvoji a prosperite spoločnosti má jednotlivec a napĺňanie jeho potrieb, možností realizácie, základných životných podmienok, záujmov, predstáv o individuálnom blahobyte a pod. Ide v podstate o jav, ktorý môžeme nazvať sociálny kontext spoločenského vývoja. Ekonomická veda nie je však jednoznačná a konsenzuálna v prezentácii svojich predstáv o miere sociálnej garancie, tak aby sa zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej ekonomiky. Každý spoločenský jav má svoje hospodárske, sociálne a iné aspekty. Pre účinnú sociálnu politiku, ako segmentu hospodárskej politiky, je nevyhnutná výkonnosť ekonomiky, ktorá je základom financovania výkonov sociálnej politiky. Zložitosť, rozsah, kvalita, dôsledky ekonomických, sociálnych, politických a iných javov a procesov, ich súbežné, mnohokrát synergické pôsobenie, má za následok, že vzťah hospodárskej a sociálnej politiky nie je vykonštruovanou otázkou, ale má praktický dopad na spoločnosť. Keď k tomu pridáme celospoločenskú diferenciáciu (politickú alebo ekonomickú) a úroveň životného tempa, je nevyhnutné tieto základné aspekty spoločnosti riešiť v symbióze hospodárskej a sociálnej politiky. Vzájomný vzťah hospodárskej a sociálnej politiky je zložitý. Obe sú relatívne samostatné politiky so vzájomnými silnými a spätnými väzbami. Sociálna politika sa prezentuje v praktickom živote prostredníctvom problémov ako sú sociálne istoty, spravodlivosť, solidarita, participácia, atď. Hospodárska politika zabezpečuje ekonomickú základňu sociálnej politiky. Riešenia a opatrenia sociálnej politiky sú tak určitým spôsobom sprostredkované hospodárskou politikou. Zároveň však sociálna politika vytvára spätne predpoklady pre hospodársku politiku tým, že kultivuje ľudský kapitál (úroveň vzdelania, zdravie, bývanie, rodina). Hospodárska a sociálna politika sa vzájomne iniciujú, podmieňujú, 13

28 stimulujú. Všeobecne platí, že čím vyšší je stupeň rozvoja spoločnosti, tým je previazanosť obidvoch politík intenzívnejšia. Riešenie tohto vzťahu je hľadaním jej optimálneho vzťahu. Vzťah medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou možno podľa T. Paulíka (2002, s. 389) dokumentovať využitím substitučného vzťahu medzi makroekonomickou výkonnosťou a sociálnym zabezpečením. Tento substitučný vzťah vypovedá o funkčnej závislosti makroekonomickej výkonnosti ekonomiky (mv) na rozsahu v danej ekonomike aplikovaného sociálneho zabezpečenia (sz): mv = f(sz). Uvedený substitučný vzťah prezentujeme nižšie (Obrázok 2). mv mv max 0 sz opt sz Obrázok 2 Vzťah makroekonomickej výkonnosti a sociálneho zabezpečenia Zdroj: Paulík, T. Hospodářská politika. 2002, s Podľa T. Paulíka (2002, s. 390) krivka poukazuje na skutočnosť, že s rastom rozsahu sociálneho zabezpečenia rastie aj makroekonomická výkonnosť ekonomiky, ale len do určitého bodu (sz opt ). Ak rozsah sociálneho zabezpečenia rastie nad toto optimum, makroekonomická výkonnosť klesá a práve tu sa uplatňuje substitučný vzťah. V intervale 0 sz opt má rast výdavkov na sociálne zabezpečenie vo vzťahu k ekonomickej aktivite subjektov motivačný účinok, pretože ich ekonomická aktivita je nástrojom rastúceho sociálneho zabezpečenia. V intervale sz opt má rast sociálneho zabezpečenia nestimulačné účinky a preto je z hľadiska subjektov menej nákladnou cestou k ekonomickému blahobytu ako ich vlastná ekonomická aktivita. Uvedené úvahy boli rozhodujúce aj pri kritike rozpínavosti štátu blahobytu na konci minulého storočia a preto neoliberálni a neokonzervatívni ekonómovia žiadali komplexnú reformu sociálnych systémov, na čo pozitívne reagovala aj EÚ. 14

29 Podľa T. Pavlíka (2002, s. 392) eliminácia neschopnosti trhu dosahovať efektívneho alebo spoločensky žiaduceho (rovného) výsledku je tiež spoločným cieľom hospodárskej a sociálnej politiky. Efektívnosť pojednáva o schopnosti trhu dosahovať výsledok, ktorého celkové úžitky prevyšujú celkové náklady, schopnosť podporovať vznik a šírenie nových technológií, ktoré znižujú náklady, zvyšujú kvalitu produktu alebo vytvárajú produkty nové. Sociálna politika je určitým výrazom solidarity vo vnútri každého politického systému a spoločensky prijateľnej miery sociálnej nerovnosti. Napríklad v dôchodkovej a fiškálnej politike sa modeluje taká situácia spoločensky prijateľnej miery nerovnosti, pri prekročení ktorej sa sociálna situácia v spoločnosti môže destabilizovať. Ani pravidlá fungovania trhového mechanizmu nesmerujú vždy k napĺňaniu humanitných ideálov občianskej spoločnosti. Úlohou sociálnej politiky je v takejto situácii pripraviť krátkodobé a strednodobé korekcie existujúceho stavu. Ich rozsah, ciele a praktická realizácia je priamoúmerná hospodársko-politickej koncepcii v krajine, závisí od celkového vývoja ekonomiky (napr. HDP, obyvatelia), od postavenia a sily politických strán (hlavne vlády), odborov, zamestnávateľských zväzov. V neposlednej miere odráža aj hodnotovú orientáciu tej-ktorej krajiny. Podľa toho, koľko je štát ochotný prerozdeliť na sociálne účely, môžeme vyšpecifikovať aj typ jeho hospodárskej politiky. Vzťahy a ciele hospodárskej a sociálnej politiky sú determinované snahou o zabezpečenie kompromisu medzi ekonomickou efektívnosťou a sociálnymi istotami (Korimová, in: Uramová, 2000, s ). Otázkam vzťahu hospodárskej a sociálnej politiky a rozsahu intervencií štátu do sociálneho systému sa osobitná pozornosť venuje aj v Európskej únii v procese jej integračných a implementačných tendencií tak, aby sa prostredníctvom vnútroštátnych sociálnych politík členských krajín zabezpečili každému jednotlivcovi občanovi EÚ občianske, politické práva a slobody, aby boli zaistené práva a rovnosť šancí v trhovom prostredí. Súčasná sociálna politika EÚ čiastočne zodpovedá možnostiam, ktoré poskytujú jednotlivé národné ekonomiky a spoločné záujmy členských krajín. Má ambíciu rešpektovať dôstojnosť ľudskej bytosti a predpokladá, že základný štandard sociálnej dimenzie je zakotvený vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov EÚ. Koncepcia základných aspektov spoločnej sociálnej politiky predstavuje predovšetkým koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, rovnoprávnosť postavenia mužov a žien, ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, rovnosť príležitostí na trhu práce a porovnateľné pracovnoprávne vzťahy. Jej základným cieľom je eliminácia narastajúcej chudoby a sociálneho vyčleňovania jednotlivcov a marginalizovaných skupín. 15

30 2.2. Základné determinanty rozvoja sociálneho štátu Sociálny štát je zložitý systém komplexného sociálneho statusu jednotlivca v ňom, ktorý de facto informuje o hlavných cieľoch verejnej politiky a ekonomiky, hospodárskej a sociálnej politiky a v konečnom dôsledku aj celkovom sociálno-ekonomickom charaktere štátu. Konkrétnejšie možno definovať sociálny systém skupinou sociálnych udalostí alebo rizík, pre ktoré sú mobilizované príslušné politické a administratívne aparáty. Medzi tieto riziká či udalosti patrí najmä choroba, staroba, detstvo, nezamestnanosť, strata živiteľa, invalidita, materstvo a chudoba (Konopásek, 1998, s. 25). V podstate ide o súbor politických a sociálno-ekonomických nástrojov, ktoré kompenzujú finančné a sociálne dopady týchto rizík. Vymenované situácie zahŕňajú takmer celý život jedinca, chýba však medzi nimi napríklad vzdelávanie, ktoré je tiež súčasťou sociálneho systému. Súhrnne môžeme povedať, že sociálny systém sa skladá z redistribučných opatrení a legislatívnych nástrojov, ktoré sledujú ciele sociálnej politiky (ex post), poukazuje na existujúce a budúce trendy vývoja sociálnej spravodlivosti a spoločenského konsenzu v otázkach verejnej voľby a verejného záujmu danej spoločnosti (ex ante). E. Valach (2003a, s ) hovorí o spoločenskom konsenze, že sa tvorí v prostredí so znakmi právneho štátu, slobody a spravodlivosti. Jeho obsahom je dohoda o základných pravidlách fungovania a základných cieľoch spoločnosti, pričom vytvára rámec pre tvorbu a implementáciu hospodárskej politiky do praxe. Metódy dosahovania spoločenského konsenzu môžu mať rôzne podoby. Jednou z nich je vyjednávanie a typickou formou je uzatváranie tzv. generálnej dohody za účasti vlády, odborov a zamestnávateľov (tripartita). Teória verejnej voľby je vetva v ekonómii, ktorá sa zaoberá rozhodovacím procesom voličov, politikov a vládnych úradníkov z ekonomického pohľadu, najmä na základe teórie hier a teórie rozhodovania. Verejná voľba je proces, v ktorom sa individuálne preferencie jednotlivcov spájajú do výsledného kolektívneho rozhodovania. Teória verejnej voľby sa zaoberá práve týmto procesom a je často považovaná za most medzi ekonómiou a politológiou. Za zakladateľov tejto teórie možno označiť G. Tullocka (1987) a J. Buchanana (1999). Ďalší názor spadajúci pod teóriu verejnej voľby predstavil K. Arrow (1972) a D. B. Johnson (1997). Pod verejným záujmom F. Ochrana (1999, s. 44) rozlišuje taký druh záujmu, ktorý má nadindividuálny charakter a jeho nositeľom je sociálny subjekt. Sociálny subjekt vykonáva svoju činnosť, v ktorej sú základnými motivačnými faktormi spoločensky uznané ciele 16

31 a potreby, pričom jednotlivé indivíduá participujú na danej činnosti práve preto, že uznávajú spoločensky integrujúce hodnoty. Potom verejný záujem je spoločenským (nadindividuálnym) záujmom, ktorý odráža a akceptuje pluralitu záujmov sociálnoekonomického prostredia (Korimová, 2007, s. 14). J. Nemec a G. Wright (1997, s. 16) popisujú verejný záujem ako realizáciu akéhokoľvek opatrenia zvyšujúceho výšku užitočnosti v spoločnosti. Ak chceme analyzovať a kvantifikovať sociálnu politiku, je nevyhnutné vyšpecifikovať nositeľov, sociálno-ekonomické nástroje, ktorými docielime udržanie, resp. zlepšenie postavenia jednotlivca a sociálnych skupín v spoločnosti Nositelia sociálnej politiky subjekty a objekty Sociálna politika, ako hlavný segment hospodárskej politiky, a zároveň aj ako určitý reprezentant verejnej politiky a ekonomiky, vychádza zo záujmov zúčastnených jednotlivcov a inštitúcií, ktorých môžeme nazvať nositeľmi tejto politiky. V užšom ponímaní ich rozdeľujeme na subjekty a objekty sociálnej politiky (verejné a neverejné, trhové a netrhové), ktoré sledujú verejný záujem (štát, obce) a súkromný záujem (rodina, podnik). Subjekty sociálnej politiky Politika, vrátane sociálnej politiky, je odrazom rôznych záujmov ľudí a inštitúcií. Zároveň ich svojimi aktivitami determinuje. Ak teda hovoríme o sociálnej politike, musíme si položiť otázku: sociálna politika koho, pre koho, prípadne aj proti komu? Na procese formovania a uplatňovania sociálnej politiky sa zúčastňuje množstvo subjektov a objektov, či už ide o úlohu aktívnych tvorcov a realizátorov alebo pasívnych konzumentov. Tá istá osoba či inštitúcia veľakrát vystupuje v obidvoch úlohách súčasne. Moderná sociálna politika vymedzuje tieto základné subjekty: 1. Občan (jednotlivec) je síce centrom záujmu sociálnej politiky, má ju možnosť zdola formulovať, tvoriť, ovplyvňovať a kontrolovať tak, aby sa stala základným pilierom komplexného osobnostného rozvoja a reagovala na predvídateľné sociálne situácie, v ktorých sa môže z rôznych dôvodov ocitnúť. Mnohokrát je však bez väčších možností ovplyvniť konkrétnu podobu sociálnej politiky, často je bezradný voči zákonom, s ktorými nie je dostatočne oboznámený, a inštitúciám, ktorých činnostiam nerozumie. Preto sa združuje s inými osobami podobných záujmov a tým sa synergicky zvyšuje jeho sila v presadzovaní určitých požiadaviek na systém sociálnej politiky. 17

32 2. Rodina (domácnosť) tradične preberá starosť o osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť: o deti, o starých, nemocných, invalidných, dlhodobo nezamestnaných či sociálne exkludovaných. Prirodzene sa očakáva akceptácia solidarity a subsidiarity v rámci rodiny s cieľom eliminovať dočasnú odkázanosť na iných. Hranice deľby práce a zodpovednosti medzi rodinou a ďalšími inštitúciami ako aj vo vnútri rodiny sú historicky, sociálne a časovo veľmi premenlivé. V zásade to súvisí s hodnotovou orientáciou nielen konkrétnej rodiny ale celej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivec a rodina nachádza. 3. Susedstvá a priateľstvá v tradičných spoločnostiach významný, na princípe subsidiarity (pomoci a svojpomoci) postavený subjekt sociálnej politiky. V súčasnosti (industriálnej, modernej spoločnosti) je oslabený inštitút susedskej, či priateľskej výpomoci čo je odrazom aj prílišného individualizmu a neoliberalizmu ako akceptovanej ideológie na rozhraní dvoch tisícročí. 4. Cirkvi ich úloha prioritne a tradične spočíva v rozvoji duchovného a morálneho rozmeru spoločnosti, v charitatívnej starostlivosti o ľudí v hmotnej a sociálnej núdzi. 5. Svojpomocné združenia jednotlivci s podobnými problémami a záujmami sa združujú, pretože cítia, že v skupine majú väčšiu šancu pomôcť si navzájom a upozorniť na svoje problémy i ostatných. Svojpomocné združenia môžu svoju činnosť realizovať ako neziskové organizácie. Ich význam postupne a razantne narastá, hovoríme o vybudovaní tretieho sektora v sociálno-ekonomickom systéme. 6. Špecializované inštitúcie poskytujúce služby orientujú svoj predmet činnosti na poskytovanie vymedzeného okruhu sociálnych, zdravotných, vzdelávacích a iných verejných služieb. Ich heterogenita je garantovaná v každej demokratickej spoločnosti. Môžu to byť subjekty súkromného charakteru, inštitúcie verejného sektoru i inštitúcie zmiešaného typu. K inštitúciám zmiešaného typu zaraďujeme napr. verejno-prospešné neziskové organizácie, či mimovládne organizácie voľne pričlenené k orgánom štátnej správy. 7. Neziskové organizácie hlavným kritériom regulujúcim činnosť týchto organizácií je uspokojovanie verejného záujmu. Európska komisia (EK) zdôraznila päť charakteristík spájajúcich sa v pojme nevládne organizácie : neziskovosť, dobrovoľnosť, organizovanosť, nezávislosť, verejná prospešnosť (Kuvíková, 2004, s. 7). Poznáme organizácie svojpomocné (členovia si pomáhajú navzájom) a verejno-prospešné (členovia pomáhajú iným občanom). Podľa autorov H. Kuvíkovej M. Murgaša J. Nemca (2002, s ) sa členia na záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia, politické strany a politické hnutia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a neinvestičné fondy. 18

33 8. Podnikateľské subjekty okrem svojej primárnej funkcie na trhu tovarov a služieb realizujú často aj činnosti súvisiace so starostlivosťou o vlastných zamestnancov, prípadne o ich rodinných príslušníkov. Ide o tzv. podnikovú (firemnú) sociálnu politiku, prípadne vnútornú a vonkajšiu dimenziu sociálnej funkcie podniku Odbory obhajujú záujmy svojich členov v pracovnej a sociálnej oblasti. Často samy realizujú alebo sa podieľajú na realizácii rôznych sociálno-politických opatrení. 10. Politické strany vo svojich programoch koncipujú prístupy k riešení rôznych sociálnych problémov, v prípade, že sú v zložke výkonnej moci, podieľajú sa na formovaní i realizácii sociálnej politiky. V rámci zákonodarnej funkcie formulujú základné legislatívne prostredie pre sociálnu politiku. 11. Stavovské (profesionálne) združenia prioritne obhajujú záujmy príslušníkov určitých sociálnych vrstiev či profesií. Prostredníctvom svojich komisií prispievajú k odbornému charakteru rozhodnutí hospodárskej a sociálnej politiky, na presadzovanie svojich požiadaviek využívajú aj inštitút lobingu. 12. Hromadné oznamovacie prostriedky sprostredkujú kolobeh informácií medzi subjektmi sociálnej politiky. Samy vstupujú do prebiehajúceho dialógu (publicistika). 13. Verejná správa jej úlohou je spravovanie záležitostí dotýkajúcich sa verejného záujmu. Podieľajú sa na nich štátna správa a samospráva: štátna správa ako súčasť verejnej správy je profesionálnym politickým, zákonodarným a rozhodovacím subjektom, ktorý koncipuje a ovláda legislatívne, kontrolné a donucovacie teritórium; samospráva (ako súčasť verejnej správy) spravuje veci verejné vo vymedzených okruhoch pôsobnosti prostredníctvom volených orgánov. Základnými jednotkami miestnej samosprávy sú obce a ich zastupiteľstvá. Samosprávne orgány sa môžu utvárať i na vyšších úrovniach. 14. Nátlakové skupiny združujú sily a prostriedky k presadeniu rôznych záujmov. Snažia sa ovplyvniť predovšetkým znenie prijímaných zákonov, spôsob a množstvo rozdeľovaných finančných prostriedkov i konkrétnych rozhodnutí. V. Stanek (2008, s. 19) uvádza podobnú štruktúru sociálnych subjektov, pričom štát si medzi nimi (v našich podmienkach) ponecháva svoju významnú a integrujúcu úlohu: 1. štát a jeho orgány, 2. zamestnávatelia, 3. zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány, 4. obce, mestá, vyššie územné celky (VÚC), 2 Bližšie sa tejto problematike venuje J. Marasová,

34 5. charitatívne organizácie, organizácie občianskych iniciatív, 6. cirkev, 7. občania, rodiny a domácnosti. V demokratickej spoločnosti je každé sociálno-politické opatrenie výsledkom vyjednávaní a kompromisov medzi vyššie uvedenými subjektami sociálnej politiky. Objekty sociálnej politiky Tradične sú objektom sociálnej politiky všetci občania a to v zmysle individuálnych prístupov k jednotlivcom, ako aj v zmysle riešenia sociálnych podmienok pre určité sociálne skupiny. Objekty sociálnej politiky sú podľa potrebnosti a povahy jednotlivých opatrení rozlične štruktúrované (podľa veku, pohlaví, príjmov, ekonomických aktivít...). Moderné koncepcie sociálnej politiky presadzujú aktívnu účasť každého jednotlivca či sociálnych skupín na tvorbe celého modelu sociálno-ekonomického systému. Tým ho posúvajú do skupiny významných subjektov sociálnej politiky, ktorý nie je len užívateľom rozhodnutí sociálnej politiky, ale aj jeho bezprostredným tvorcom. V praktickej sociálnej politike sa tento princíp zatiaľ využíva sporadicky a nesystémovo Vývoj sociálneho zabezpečenia Sociálna politika využíva ako svoj hlavný nástroj na riešenie praktickej realizácie svojej koncepcie systém sociálneho zabezpečenia. Preto hovoríme, že politika sociálneho zabezpečenia ovplyvňuje konanie jednotlivcov i inštitúcií s cieľom kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných udalostí, ktoré ohrozujú sociálne práva (sociálne zabezpečenie ex post), alebo im predchádza (sociálne zabezpečenie ex ante). Jednotlivé podsystémy (piliere) súčasného sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie, sociálna pomoc a štátna sociálna podpora) vznikali postupne, od schém týkajúcich sa len časti populácie alebo vybraných rizík až k univerzalistickým národným systémom. Prvotne bola riešená otázka podpory chudobných, postupne (po roku 1883) vznikali základné poisťovacie schémy, nadväzne boli vytvorené ďalšie sociálne dávky. V socialistických režimoch sociálne zabezpečenie bolo i ideologickou záležitosťou sociálne zabezpečenie bolo zospoločenštené, zjednotené a vydávané za inštitút dosiahnutej sociálnej rovnosti. Potreba sociálneho zabezpečenia vznikala postupne, tak ako sa formovali jednotlivé modely a typy sociálnych politík v národných ekonomikách sveta. Legislatívne bolo trojpilierové sociálne zabezpečenie prvýkrát uzákonené v USA v roku 1935 s cieľom 20

35 kompenzovať nepriaznivé dôsledky rôznych životných okolností a udalostí, ktoré boli reakciou na svetovú hospodársku krízu (1929). Pozitívne ho možno vymedziť tak, že vytvára priaznivé, rozvoj stimulujúce životné podmienky. Negatívne je možné charakterizovať sociálne zabezpečenie tým, že eliminuje situácie, aby sa jednotlivec či rodina dostali do životných podmienok nezlučiteľných s ľudskou dôstojnosťou. Medzi základné životné situácie a udalosti, pre ktoré boli vyvinuté schémy sociálneho zabezpečenia, patria napríklad detstvo a mladosť, materstvo a rodičovstvo, choroba a úraz (aj pracovný), chudoba, invalidita, staroba, smrť živiteľa. Jednotlivé oblasti sociálneho zabezpečenia sa modelovali približne v nasledujúcej historickej skratke: úrazové poistenie kompenzácie pracovných úrazov a kompenzácie chorôb z povolania, nemocenské dávky, materské dávky, starobné dôchodky, príspevky sirotám a pozostalým, invalidné dôchodky, rodinné prídavky, podpora v nezamestnanosti, dávky životného minima. Tabuľka 2 poukazuje na rozdiely medzi sústavami sociálneho zabezpečenia financovanými z verejných rozpočtov platených z daní alebo z poisťovacích fondov platených z poisťovacích príspevkov poistencov. Tabuľka 2 Prerozdeľovanie v sústavách sociálneho zabezpečenia Prerozdeľovanie prostredníctvom Princíp poskytovania služieb Princíp dostupnosti verejných rozpočtov potreba vyhovenie kritériu potrebnosti, individuálne posúdenie poisťovacích fondov ekvivalencia formalizované kategorizované nároky Financovanie z daní z príspevkov Dávky jednotné podľa výšky príjmu Sociálno-ekonomický efekt redistribúcie zachovanie nerovnosti platobnej schopnosti Etická báza solidarita zachovanie statusu Zdroj: Stanek, V. Sociálna politika. 1999, s. 97. Podľa V. Staneka (1999, s. 97) k výhodám sústav sociálneho zabezpečenia financovaných z poisťovacích fondov patrí väčšia prehľadnosť hospodárenia a možnosť rýchleho prispôsobenia meniacim sa podmienkam a potrebám. Ich nevýhodou sú značné administratívne výdavky. Povinné formy poistenia sa od súkromného poistenia líšia tým, že individuálne príspevky nie sú v priamom vzťahu k individuálnym rizikám. Je v nich uplatnený princíp sociálnej solidarity v tom zmysle, že vyplácané dávky sú vypočítavané čiastočne alebo úplne nezávisle na výške týchto príspevkov a miere individuálneho či profesionálneho rizika (akceptujú sa však tzv. rizikové kategórie zamestnaní). 21

36 Základným kritériom výpočtu príspevkov je globálne, a nie individuálne riziko. Na financovaní týchto sústav sa okrem jednotlivých poistencov zúčastňuje i štát a zamestnávatelia. Aj činnosť súkromných poisťovacích spoločností je ovplyvnená štátom: štát si zachováva možnosť dozoru, intervenuje nepriamo predpísanými odpismi daní poistencov, obmedzuje kapitálové operácie s poistnými fondami a pod. Sociálne zabezpečenie sa realizuje výplatou sociálnych dávok alebo poskytovaním sociálnych služieb. V rámci sociálneho poistenia ide o zaistenie sociálnych potrieb občanov pri výskyte predvídateľných životných udalostí, proti ktorým sú poistení. Financovanie je garantované štátom, poistencom a poisťovňou. Občania formou poistenia odkladajú časť svojej spotreby pre prípad budúcej neistej sociálnej situácie, cieľom je udržať v uvedených sociálnych situáciách dosiahnutý životný štandard. Existuje aj možnosť dobrovoľného pripoistenia. Štátna sociálna podpora sa viaže na sociálne situácie, na ktoré nie je možné dopredu sa pripraviť (materstvo, rozvrat rodiny, strata blízkeho atď.) Patrí sem predovšetkým finančná podpora jednotlivcov a rodín nachádzajúcich sa v špecifických životných situáciách. Uplatňuje sa buď univerzálny občiansky princíp alebo princíp potrebnosti. Financovanie je garantované z verejných zdrojov. Sociálna pomoc nastáva v situácii, keď jednotlivec nie je schopný túto situáciu vlastnými silami, ani s pomocou rodiny prekonať. Zahŕňa vecné a peňažné dávky a služby. Nárok na poskytovanie je podmienený vznikom sociálnej potrebnosti. Sociálna pomoc sa rozčleňuje na oblasť hmotnej núdze a príslušné kompenzácie rôznych životných situácií a oblasť poskytovania verejných sociálnych služieb a poradenstva pre rôzne vekové a inak marginalizované skupiny. Pilier sociálnej pomoci je podielovo garantovaný a financovaný zo štátneho rozpočtu (ŠR) a miestnych rozpočtov obcí a miest, resp. vyšších samosprávnych celkov. Obsah a rozsah pilierov sociálneho zabezpečenia a ich diverzifikované financovanie je rôzne, či už v jednotlivých modeloch sociálneho štátu a jeho sociálnej politiky. 3 Analýzou relevantných dokumentov a odbornej literatúry 4 sme zistili, že nie je jednotný výklad pojmov sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana. Niektorí autori považujú sociálnu ochranu ako podsystém sociálneho zabezpečenia, iní ich stotožňujú. Prikláňame sa k názoru, že tieto dva pojmy sú vzájomne synonymné a tak aj pristupujeme k ich prezentácii v ďalšej časti tejto dizertačnej práce. Z hľadiska nášho výskumu budeme tak, ako napr. Ľ. Gajdošíková (1999, s. 286), stotožňovať sociálnu ochranu so sociálnym zabezpečením. 3 Podrobnejšie sa vymedzeniu sociálneho zabezpečenia venujeme v rámci analýzy vývoja modelov sociálneho štátu v časti S. Konečný I. Radičová (in: Tokárová, 2003, s. 249), Radičová, I. (2003), O. Reptová, R. Bednárik (2002), I. Tomeš (1996, s. 24). 22

37 V prípadoch, kde si to vyžaduje historicko-logická postupnosť, však pojem sociálne zabezpečenie ponechávame Transformácia sociálnej sféry na Slovensku po roku 1989 Zmeny po roku 1989 boli sprevádzané poklesom ekonomiky, ktorý následne vyvolal aj pokles životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Veľký historický obrat, prechod od zoštátnenej ekonomiky na trhovú bol poznačený absenciou teoretických a praktických skúseností. Transformácia ekonomiky, sociálnej sféry 5, ako aj celej spoločnosti sa začala realizovať (až na čiastkové výnimky) bez adekvátnych poznatkov a prípravy. Transformačný proces vykazuje tri výrazné etapy, z ktorých každá má modifikované sociálno-ekonomické východiská: Prvá etapa v rokoch (ešte v podmienkach spoločného štátu Čechov a Slovákov) začala prevažne šokovými opatreniami. Pôvodne reforma centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku nemala za cieľ reformovať celý sociálny systém. Riešila len aktuálne riziká, ktoré sa v prvej etape ekonomickej transformácie objavili (nezamestnanosť, privatizácia, inflácia). V tejto etape sa vybudovali, resp. reštrukturalizovali sociálne inštitúcie (úrady práce, sociálne poisťovne) a vytvoril sa nový systém sociálnej záchrannej siete. Hlavným cieľom záchrannej sociálnej siete malo byť garantovanie štátom, aby: - nikto nezavinene neklesol do situácie núdze (odkázanosti), - si sústava sociálnych príjmov udržiavala reálnu hodnotu dávok, - sociálne podmienky v Slovenskej republike boli v súlade s EÚ (Stanek, 2008, s. 12). Druhá etapa od roku 1993 pokračovala opatreniami tzv. krokovými, čo sa prejavilo vo vyššej miere sociálnej citlivosti, a to aj na úkor ekonomickej efektívnosti. Významný pokrok sa uskutočnil v roku 1998 prijatím zákona o sociálnej pomoci. Tretie obdobie zásadných sociálnych reforiem je príznačné od roku 2004 až do súčasnosti. Čiastkové reformné kroky boli nahradené komplexnou reformou sociálneho systému, ktorá je uvádzaná ako nová sociálna politika. Sociálna politika uplatňovaná od tohto obdobia zmenila predchádzajúci charakter viacerých svojich subsystémov. Najvýraznejšie sa zmena dotkla troch systémových, navzájom previazaných oblastí: - sociálnej pomoci a rodinnej politiky, - sociálneho poistenia a dôchodkového zabezpečenia, 5 Sociálnu sféru vnímame ako systém vzájomného prepojenia teoretických, metodologických a ekonomických vzťahov, aktivít jednotlivcov a sociálnych subjektov na trhoch (súkromný a politický trh), ich postavenie v systéme hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré sú akceptované v príslušnej národnej ekonomike. 23

38 - politiky trhu práce a zvyšovania zamestnanosti (Stanek, 2008, s. 65). V procese transformácie sociálnej sféry spoločnosť prechádzala od paternalistického systému k trhovému systému. Na Slovensku bol kladený dôraz na vznik a upevnenie základov nového demokratického usporiadania sociálnej politiky v prostredí rozvíjajúcej sa trhovej ekonomiky, na zmiernenie dopadov ekonomickej reformy a štrukturálnych zmien na obyvateľstvo. Akceptácia uvedených cieľov sa pretransformovala do tzv. 4 S : sociálny dialóg, sociálne partnerstvo, sociálna participácia, sociálny zmier. Cieľom transformácie bolo vytvoriť nové sociálne vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti, ktorá funguje v podmienkach sociálne trhovej ekonomiky. Vyššie uvedené cieľové zamerania mali podľa V. Staneka (2002, s. 85) zabezpečiť nasledovné princípy transformácie sociálnej sféry: odštátnenie, pluralizácia, demokratizácia, privatizácia a štátna garancia sociálnej sféry. Princíp odštátnenia (deetatizácie, demonopolizácie) predpokladá, že štát je zbavený monopolného postavenia v sociálnej sfére, zaniká štátny paternalizmus a utvára sa tým priestor pre fungovanie princípov plurality, demokracie a privatizácie. Odštátnenie je východiskovým krokom transformácie a formovania heterogénnych poskytovateľov verejných, hlavne sociálnych služieb. Princíp pluralizácie realizuje prechod od štátneho byrokratického modelu k aktívnej úlohe nielen občana, ale aj ďalších subjektov sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia. Ide o pôsobenie sociálneho partnerstva, tripartizmu a kolektívneho vyjednávania, o vznik a pôsobenie neštátnych subjektov v sociálnoekonomickom systéme. Princíp demokratizácie umožňuje osobnú participáciu ľudí na riešení svojho sociálneho postavenia (subsidiarita), rešpektovanie prirodzených vlastníckych práv občanov, samosprávu utvárania verejných a verejnoprávnych inštitúcií. Princíp privatizácie opätovne zakladá sociálne kompetencie i zodpovednosť občana. Zvýrazňuje spoluvlastnícke dimenzie človeka a jeho finančnú účasť na sociálnom zabezpečení. Princíp štátnej garancie vyjadruje nové postavenie a úlohu štátu v sociálnej sfére. Predpokladá sa, že štát poskytuje občanovi garancie v prípade, že sa ocitol nie svojou vinou v sociálnej a hmotnej núdzi, resp. že sa sám bez pomoci a prispenia rodiny z nej nemôže dostať. Štátna garancia je vymedzená právnymi úpravami a inštitúciami pre konkrétne prípady a skupiny ľudí. Hospodárska politika sa po začatí ekonomickej transformácie orientovala na makroekonomickú reguláciu, ktorá sa prostredníctvom reštrikčnej, fiškálnej a menovej politiky, ako aj mzdovej regulácie snažila budovať relatívne stabilné makroekonomické prostredie. Makroekonomická rovnováha sa v prvom období udržala, súčasne sa však objavila nerovnováha medzi produkčnými zdrojmi a ich využitím. Znamenalo to pokles produkcie 24

39 a rýchly rast nezamestnanosti. 6 Nezamestnanosť, ako nový fenomén v sociálnej sfére a v živote slovenskej spoločnosti, práve v tomto období zaznamenala prvý vzostupný trend. Ako uvádza Tabuľka 3 a Obrázok 3, v roku 2001 priemerný počet evidovaných nezamestnaných prvýkrát prekročil hranicu 500 tis. osôb. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti vtedy predstavovala 19,2%, k bola 9,6%. Vyplývalo to z riešenia nezamestnanosti aktívnou politikou zamestnanosti, nižšími dávkami sociálnej pomoci, reštrikciami zo strany štátu a pod. Zároveň po roku 2005 sa zvýšil ekonomický rast, ktorý vytváral nové pracovné miesta na trhu práce (pozri porovnanie s EÚ Príloha 1, s. 160). Tabuľka 3 Nezamestnanosť na Slovensku za obdobie Ukazovateľ / Rok Počet nezamestnaných 297,5 317,1 416,8 485,2 508,0 486,9 459,2 480,4 427,5 353,4 291,9 257,5 spolu (v tis. osôb) Index (rovnaké obdobie minulého 106,6 131,4 116,4 104,7 95,8 94,3 104,7 88,9 82,7 82,6 88,2 roka = 100) Miera nezamestnanosti v % 11,7 12,5 16,2 18,6 19,2 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Výberového zisťovania pracovných síl Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ( index miera nezamestnanosti Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100) Miera nezamestnanosti v % Obrázok 3 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 3. Súčasne sa v transformačnom období začala výrazná sociálna diferenciácia spoločnosti. Objavili sa fenomény chudoba a materiálne bohatstvo, ako reálny odraz sociálnej situácie obyvateľstva. Sociálna politika viacerými opatreniami (napríklad zavedením 6 Poznámka: definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením Európskej komisie č. 1897/

40 aktívnych nástrojov politiky trhu práce, podpory v nezamestnanosti, rôznymi sociálnymi dávkami) postupne reagovala na vzniknutú situáciu, ale garancia sociálnych istôt bez osobnej zodpovednosti a zásluhovosti pretrvávajú ako najvýraznejšie rezíduum paternalistického a rovnostárskeho prístupu k funkciám sociálnej politiky. Sociálne najzraniteľnejšie skupiny, t. j. odkázané na pomoc štátu sú mladé rodiny s nezaopatrenými deťmi, neúplné rodiny, starí občania, zdravotne postihnutí občania, dlhodobo nezamestnaní občania. Príjmové rozvrstvenie spoločnosti bolo vyvolané tiež liberalizáciou cien, ktorá najmä v roku 1991 ovplyvnila rast spotrebiteľských cien a to až po súčasnosť. Vzrast životných nákladov vyvolal tzv. úsporný model spotreby, ktorým domácnosti reagujú na vzniknutú sociálnu situáciu. Akceptujú ho najmä nízkopríjmové domácnosti s tým, že sa orientujú na prioritné pokrývanie výdavkov na potraviny a bývanie. V sociálne odkázaných rodinách sa znižuje aj schopnosť uspokojovať záujmy detí, čo považujeme za významný rizikový faktor. V rámci transformácie sociálneho systému SR dochádza aj k transformácii sociálneho zabezpečenia. V novej transformačnej predstave je založené na prechode od štátneho sociálneho zabezpečenia k priorite sociálneho poistenia. Súčasný systém sociálneho zabezpečenia je v kríze najmä z hľadiska verejných financií. Rozsah sociálnych nákladov ohrozuje ich stabilitu. To sú rozhodujúce dôvody potreby systémového riešenia, ktorého cieľom je minimalizovať občanov, ktorí budú odkázaní na rôzne formy sociálnej pomoci. Zároveň sa reformoval systém sociálneho poistenia, ktorý má za cieľ postupne približovať životnú úroveň slovenského obyvateľstva k existujúcim garanciám a možnostiam najmä seniorov z vyspelého sveta a zároveň má zabezpečovať adekvátnu sociálnu ochranu pre súčasnú strednú a mladú generáciu. Transformácia sociálno-ekonomického systému SR a jej sociálnej politiky mala okrem iného vytvoriť aj kompatibilné podmienky v ekonomickej a sociálnej oblasti pre vstup do európskych štruktúr. Integračné tendencie EÚ majú teda aj svoju sociálnu dimenziu, ktorá súvisí s postupným prekonávaním rozdielov, v sociálnych politikách jednotlivých krajín. Tie vyplývajú z rozdielnych štandardov národných sociálnych politík, z rozdielnych podmienok na pracovných trhoch, z rozdielnych sociálnych a politických tradícií a pod. V analytickej časti dizertačnej práce budeme prostredníctvom základných sociálnoekonomických ukazovateľov detailnejšie prezentovať koncepciu sociálnej politiky SR v jej viac ako desaťročnom období. 26

41 2.3. Integračné tendencie v sociálnej politike Globalizácia a integrácia spôsobili, že v postupne sa rozširujúcej EÚ, popri politických procesoch, prechádza k zásadným zmenám v oblasti ekonomiky a sociálnej politiky. V tejto časti dizertačnej práce sa orientujeme len na najdôležitejšie opatrenia EÚ, pretože Únia má vypracovanú dostatočnú medializáciu svojej činnosti prostredníctvom moderných informačných kanálov. Sociálna politika v EÚ pokrýva široký okruh oblastí. Zahrňuje rovnosť príležitostí, otázky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zamestnanosti, pracovných podmienok, sociálnej ochrany v systéme sociálneho zabezpečenia. Osobitne sa zameriava na najviac ohrozované skupiny obyvateľstva (ľudia so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaní, migranti, inak marginalizovaní jednotlivci či skupiny) a globálne problémy, ako sú rast nezamestnanosti, chudoby a sociálnej exklúzie značnej časti svetovej a európskej populácie. Sociálna legislatíva EÚ sa vytvárala v priebehu dlhého obdobia. V celom období dochádzalo ku konvergencii v dvoch základných smeroch. Prvý bol orientovaný k definovaniu minimálnych štandardov 7, úrovní, princípov systému, ktoré žiadny členský štát nesmie prekročiť. Druhý smer vychádza z požiadaviek na voľný pohyb kapitálu a pracovných síl. Zatiaľ sa nevyžadujú rovnaké sociálne modely ani sociálne politiky, ale akcentuje prenosnosť nárokov zo systému do systému. Aktuálne sa na úrovni EÚ diskutuje aj spoločnej európskej sociálnej politike a hľadá sa univerzálny a konsenzuálne akceptovaný model moderného sociálneho štátu, ktorý by bol prienikom doterajších základných princípov a štandardov vo všetkých krajinách EÚ a nebol by v rozpore s princípmi sociálno-trhovej ekonomiky Sociálna politika v EÚ na prelome tisícročí EÚ považuje chudobu a sociálne vylúčenie za dôsledok štrukturálnych zmien, ktoré sprevádzajú sociálno-ekonomický vývoj spoločnosti a preto im venuje zvýšenú pozornosť vo všetkých dokumentoch, ktoré sa dotýkajú integrácie EÚ, hlavne do menovej a politickej únie. K týmto zmenám patria najmä zmeny na trhu práce, technologické zmeny v spoločnosti (znevýhodnenie tých, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie či prístup k informačným a komunikačným technológiám), demografické zmeny (hlavne rastúci podiel ľudí starších ako 65 rokov), etnická rôznosť, zmeny v štruktúre domácností a redefinícia rolí muža a ženy. 7 Bližšie sú minimálne štandardy rozobrané v časti

42 Nevyhnutné štrukturálne zmeny v ekonomikách zároveň vytvárajú nové rizikové faktory ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením. Ide najmä o nezamestnanosť (predovšetkým dlhodobú), dlhodobo nízky príjem, nízke vzdelanie a kvalifikácia, zdravotné postihnutie, zlý zdravotný stav a vek, neuspokojivé bývanie a bezdomovectvo, nerovnosť podľa pohlaví, migrácia, diskriminácia a rasizmus, rozpad rodiny a výchova detí v ohrozených (nefunkčných či dysfunkčných) rodinách, život v znevýhodnených oblastiach, kde sa kumulujú riziká, individuálna závislosť (predovšetkým na drogách a alkohole). Všeobecne platí, že pokiaľ sa riziká kumulujú, ich negatívny vplyv má synergický efekt. Z toho vyplýva, že ak sa včas nepreruší napr. cyklus chudoby, dochádza k medzigeneračnej chudobe, ktorá je z pohľadu sociálnych dôsledkov najrizikovejšia. V zásade existujú dva základné koncepty chudoby a to subjektívny a objektívny. Subjektívny koncept chudoby je založený na individuálnom hodnotení vlastnej životnej situácie jedincom či domácností. Objektívne koncepty sa naopak snažia chudobu vymedziť pomocou faktorov, ktoré nie sú závislé na mienke jedinca, sú teda univerzálne. Vychádzajú z analýz sociálno-ekonomických informácií o domácnostiach alebo súboroch domácností. V odbornej literatúre býva v tejto súvislosti rozlíšená tzv. absolútna a relatívna chudoba. Vo vyspelých krajinách sa viac používa pojem relatívna chudoba, ktorý je určený vzdialenosťou od istého, spravidla priemerného životného štandardu. Hranica ohrozenia chudobou podľa metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorú prevzala aj EÚ, predstavuje 60% národného ekvivalentného mediánového príjmu. To v praxi znamená, že človek uspokojuje svoje základné životné potreby, ktoré sú v danej ekonomike bežné, spoločensky akceptované. Napriek tomu je v určitom zmysle vylúčený zo spoločnosti, obmedzený v sociálnych vzťahoch, dostáva sa do sociálnej izolácie. Hovoríme, že je sociálne vylúčený (exkludovaný). Ide o nemožnosť či neschopnosť podieľať sa na plnohodnotnom živote spoločnosti. K zamedzeniu či eliminácii sociálnej exklúzie sa využíva sociálne začleňovanie (sociálna inklúzia). EK v 80. rokoch minulého storočia začala ako prvá akceptovať a rozvíjať účasť neziskového sektora a ostatných aktérov sociálnej politiky na partnerských a konzultačných procesoch so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov, s cieľom riešiť vysokú nezamestnanosť, chudobu a sociálnu vylúčenosť. Zároveň vyzvala orgány verejnej správy v členských krajinách, aby vypracovali plány rozvoja a podpory neziskového sektora. Pomoc EÚ sa zameriava nielen na rozvoj neziskového sektora, ale orientuje svoje programy aj do oblasti podpory malého a stredného podnikania, vzdelávania a podporovaného zamestnávania znevýhodnených skupín obyvateľstva. Spoločným prienikom je však tvorba partnerstiev 28

43 a spolupráca rôznych organizácií a inštitúcií pre oblasti verejného záujmu (kolektívne, zmiešané statky). Na potrebu riešenia stále existujúcich, ba narastajúcich sociálnych problémov, hlavne v oblasti sociálnej vylúčenosti, chudoby a nezamestnanosti reagovala Maastrichtská dohoda (1992, s účinnosťou od novembra 1993), ktorá dala EÚ úlohu podporovať dosiahnutie ekonomickej a sociálnej súdržnosti v členských krajinách. Takmer po šiestich rokoch bola prijatá Amsterdamská dohoda (podpísaná v roku 1997, účinná od ), ktorá reagovala na rastúcu chudobu a sociálnu vylúčenosť značnej časti populácie, najmä v rozvojových a tranzitívnych štátoch. V článku 136 určila na elimináciu negatívnych sociálnych javov tieto ciele spoločnej sociálnej politiky a sociálnej ekonomiky: aktívna politika zamestnanosti, zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov (podniková sociálna politika), sociálna ochrana, sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, rozvoj ľudských zdrojov s ohľadom na trvalú zamestnanosť, boj proti sociálnej exklúzii. Dôležitým počinom na zníženie chudoby bolo zasadnutie Európskej rady (1999) v Kolíne nad Rýnom, kde bol prijatý Európsky pakt zamestnanosti. Obsahuje tri hlavné piliere (Čepelka, 2003, s ) : komplexnú štrukturálnu reformu a modernizáciu na zlepšenie inovatívnej kapacity a efektivity pracovného trhu a trhu v oblasti výroby, služieb a kapitálu, koordináciu hospodárskej politiky a zlepšenie vzájomne podporných vzťahov medzi vývojom miezd a monetárnou, rozpočtovou a fiškálnou politikou prostredníctvom makroekonomického dialógu zameraného na zachovanie neinflačného hospodárskeho rastu, ďalší rozvoj a zlepšenie koordinovanej stratégie zamestnanosti s cieľom zlepšiť výkonnosť trhu práce prostredníctvom zlepšenia zamestnávateľnosti, podnikateľského ducha, adaptability podnikov a ich zamestnancov a rovných príležitostí pre mužov a ženy pri hľadaní si plateného zamestnania. Sociálna politika v EÚ sa v nadväznosti na jej rozvíjajúcu sa ekonomickú integráciu, politický a hospodársky vývoj posúva od orientácie na zaistenie práv súvisiacich so zamestnaním v podmienkach voľného pohybu osôb k širšej dimenzii zaistenia sociálnej ochrany obyvateľov EÚ, najmä tých skupín, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Zásadnou otázkou sa stáva miera sociálnej nerovnosti vo vzťahu k ekonomickej prosperite. Nedostatočné zvládnutie tejto sociálno-ekonomickej dilemy môže vyvolať 29

44 sociálne napätie so všetkými negatívnymi dôsledkami, ako je nelegálna migrácia, extrémizmus apod. Napriek tomu, že vlastná realizácia sociálnej politiky zostáva v právomoci jednotlivých členských krajín, rastie tendencia po vytvorení jednotnej sociálne politiky podporenej súborom legislatívnych noriem na vyššej než národnej úrovni. Ďalším zásadným a prelomovým dokumentom, ktorý prijala Európska rada, je Lisabonská stratégia (2000). V rozvojovej koncepcii na roky sa zdôrazňujú ciele: modernizácia európskeho sociálneho modelu, investície do ľudí a boj proti vylučovaniu zo spoločnosti, prechod ku konkurencieschopnej ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach, udržanie zdravej ekonomickej perspektívy a priaznivý výhľad na ďalší rast. Lisabonská stratégia je dokument komplexnej hospodárskej, sociálnej a environmentálnej obnovy EÚ, ktorá neobsahuje len čisto ekonomický rámec, ale má aj sociálnu dimenziu, ako dosiahnutie čo najvyššej miery zamestnanosti a zvýšenie sociálnej súdržnosti. 8 Na základe Lisabonskej stratégie sa v členských štátoch vypracovali Národné akčné plány zamestnanosti a viaceré vlády reformovali politiku zamestnanosti (v SR bol schválený zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Zb. s novými nástrojmi trhu práce, reformovaný Zákonník práce a ďalšie vyhlášky a nariadenia). Významná časť Lisabonskej stratégie sa orientuje na rozvoj európskeho sociálneho modelu, ktorý je postavený na rozvoji vedomostnej ekonomiky a konkurencieschopnosti EÚ, čo nie je možné bez investovania do ľudského kapitálu. Súčasne nová ekonomika a moderný sociálny štát by mali eliminovať neprimeraný rast sociálnych problémov, akými sú už spomínané dôsledky nedokonalosti trhu (negatívne externality) nezamestnanosť, chudoba a sociálna exklúzia. Pritom vedomostná ekonomika, popri pozitívach a nevyhnutnosti ju rozvíjať, predstavuje aj určité reálne riziko prehlbovania viacúrovňovej diverzifikácie rozdielov v prístupe ľudí k novým technológiám a potrebným vedomostiam. Nie každá pracovná sila bude schopná absorbovať značné množstvo vedomostí, technologických a praktických zručností, ktoré sa budú vyžadovať pri vytláčaní manuálnej práce z výrobných a službotvorných procesov. Tým sa môže zvyšovať riziko rastu nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia značnej časti populácie. V rámci novej sociálnej politiky a jej podpornej oblasti sociálnej ekonomiky 9 sa preto predpokladá výraznejšie zapojenie 8 Veď len v roku 2000 bolo v EÚ takmer 15 miliónov ľudí bez práce a na riešenie nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylučovania bolo použitých do 2 miliárd eur. Miera nezamestnanosti sa napriek tomu zvyšovala. 9 Sociálna ekonomika skúma správanie sociálnych subjektov, anticipuje sociálno-ekonomické podmienky alternatívnej realizácie verejného záujmu (najmä verejných služieb, zamestnanosti, trvalo udržateľného rastu) 30

45 heterogénnych aktérov všetkých troch sektorov národného hospodárstva do zvyšovania zamestnanosti a zamestnateľnosti, sociálnej inklúzie, celoeurópskej ponuky voľných pracovných miest a vzdelávacích možností vrátane rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, mobility pracovnej sily, pružných, čiastočných a iných podôb pracovného času, vrátane odstraňovania rigidity trhu práce. Je potrebné venovať pozornosť uzatváraniu dohôd medzi zamestnávateľmi a odbormi, starostlivosti o rodinu a deti a podpore rovných príležitostí pre ženy a mužov. Lisabonské zasadanie Európskej rady (2000) začalo proces približovania členských štátov aj tzv. otvorenou metódou koordinácie. Táto metóda spočíva v spoločnom postupe v oblasti zamestnanosti, bývania, vzdelania, sociálnej ochrany atď., vo vzájomnej súčinnosti hospodárskej a sociálnej politiky, v mobilizácii všetkých zúčastnených strán (štátnych i neštátnych organizácií, sociálnych partnerov, poskytovateľov i užívateľov služieb). Prioritne ide o uľahčenie účasti v zamestnaní a prístupe k zdrojom, právam, tovarom a službám pre všetkých, prevenciu rizika sociálneho vylúčenia, pomoc najviac ohrozeným skupinám obyvateľov, mobilizáciu všetkých zúčastňujúcich sa strán v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Opatrenia k realizácii týchto cieľov sa stali hlavnou náplňou prípravy tzv. národných akčných plánov boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré sa permanentne inovujú. Spolu s politikou zamestnanosti zohráva väčšiu úlohu aj sociálna ochrana a ďalšie faktory, ako sú bývanie, vzdelávanie, zdravie, informácie a komunikácia, mobilita, bezpečnosť a spravodlivosť, voľný čas a kultúra. Z hľadiska vývojových a názorových trendov, ktoré sa týkajú nového ponímania úlohy štátu, EK prijala v Nice ešte v tom istom roku (december 2000) Európsku sociálnu agendu, ktorá formulovala hlavné smery sociálnej politiky a ekonomiky. Ide o využívanie možností nových informačných a komunikačných technológií na obmedzovanie vylučovania zo spoločnosti, garantovanie boja proti všetkým druhom diskriminácie účinnou legislatívou, rozvíjanie skúseností a osvedčených postupov, vytváranie podmienok pre účinné sociálne partnerstvá medzi nevládnymi organizáciami, miestnymi orgánmi a organizáciami prevádzkujúcimi verejné služby, zapájanie podnikov do partnerstiev, aby sa zvýšila ich sociálna zodpovednosť. 10 Smerovanie európskej sociálnej politiky, a tým aj sociálnej ekonomiky, malo viesť k znižovaniu chudoby, pričom sa konštatovalo, že chudoba nie je len nedostatok financií. a prostredníctvom sociálneho podnikania realizuje spoločenské začleňovanie znevýhodnených či dlhodobo exkludovaných skupín (Korimová, 2007). 10 Zároveň je potrebné rozvíjať aj medzisektorové partnerstvá, podnikovú sociálnu politiku, regionálnu sociálnu politiku, regionálne sociálne partnerstvá. 31

46 V publikácii 2001 Report on Poverty in Europe sa vníma chudoba v širšom zmysle: Chudoba nie je definovaná len na základe nedostatočného príjmu a nedostatku finančných prostriedkov, ale tiež zahrňuje bezmocnosť, neexistenciu prístupu k dostatočným zásobám potravín, vzdelania a zdravotnej starostlivosti, k prírodným zdrojom a pitnej vode, pôde, zamestnaniu, možnostiam získať úver, prístup k informáciám, službám, infraštruktúre a k možnosti ovplyvňovať politické dianie (Caritas Europe, 2002, s. 11). Všetky uvedené oblasti sú potrebné k tomu, aby sociálne znevýhodnené skupiny a populácie získali vplyv na svoj vlastný rozvoj, rovnosť šancí a možnosť života v bezpečnom prostredí. V užšom zmysle je hlavným znakom chudoby priemerný príjem, ktorým sa kvantifikuje riziko chudoby. Únia uvádza, že na prelome tisícročí v jej členských krajinách bolo v riziku chudoby 5 15% obyvateľstva. Eurostat v roku 2004/2005 potvrdil tento nepriaznivý vývoj, pričom nové krajiny EÚ vykazovali ešte vyššie podiely chudobných. Analýzy sociálnych ekonómov, sociológov a úradníkov EÚ potvrdili, že príčinou rastu chudoby je hlavne dlhodobá nezamestnanosť. 11 Tou je v EÚ postihnutých v priemere až 10% práceschopného obyvateľstva. Preto sa práve riešenie nezamestnanosti stalo hlavnou úlohou sociálnej ekonomiky. Sociálny rozvoj, ktorý predstavuje kvalitatívne zmeny spoločnosti, je determinovaný jej ekonomickým rastom. Preto rozhodnutiu financovať sociálne ciele z verejných peňazí EÚ predchádzalo stanovenie troch hlavných vertikálnych cieľov štruktúrnej politiky, a to s ohľadom na menej rozvinuté regióny EÚ. Ide o tieto ciele: podpora rozvoja a štrukturálnych zmien zaostávajúcich regiónov, ktorých hrubý domáci produkt je menší ako 75% priemeru EÚ, podpora hospodárskej a sociálnej premeny regiónov, ktoré realizujú nevyhnutné štruktúrne zmeny, podpora prestavby a modernizácie stratégie a programov vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a mobility pracovnej sily. Štruktúrna politika a financované projekty sledujú aj tieto horizontálne priority: priorita inovácií inovatívnosť projektov je nevyhnutným predpokladom úspechu projektu, priorita rozvoja potenciálu informačnej spoločnosti prostredníctvom komunikačných a informačných technológií, tzv. tretia gramotnosť pracovnej sily, priorita rovnakých príležitostí pre všetky cieľové skupiny, 11 Rizikami dlhodobej nezamestnanosti sa zaoberajú rôzne sociologicko-psychologické výskumy a modely. Najznámejší je Harrisonov model, ktorý opisuje jednotlivé časové obdobia od okamihu, keď sa občan stáva nezamestnaným, až dlhodobo nezamestnaným. 32

47 priorita začlenenia (inklúzie) uprednostňujú sa projekty, ktoré riešia sociálnu vylúčenosť alebo v širšom zmysle rozvíjajú partnerstvá, priorita ekonomickej (finančnej) udržateľnosti aj po skončení podpory zo strany EÚ, priorita environmentálnej udržateľnosti akcentuje ochranu prírodných a iných zdrojov, životného prostredia. Uvedené aktivity a priority spolu s národnými vládami finančne podporuje EÚ predovšetkým prostredníctvom štrukturálnych fondov (v tranzitívnych ekonomikách predtým aj predvstupovými fondami), ktoré sú orientované na rozvoj regiónov a sociálne znevýhodnené skupiny. Spoločne s finančnými prostriedkami národných, regionálnych, lokálnych verejných a súkromných zdrojov majú zabezpečiť modernizáciu a rast ekonomiky, zamestnanosť, zamestnateľnosť, vzdelanie, rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie pracovnej sily a pomoc tým, ktorí sa aktívne zapoja do tohto procesu. V členských štátoch sa priority štruktúrnej politiky pretransformovali do niekoľkoročných stratégií a ich troch hlavných priorít. Ide o orientáciu na: zvýšenie konkurencieschopnosti regionálnych ekonomík a trvalé pracovné príležitosti, zvýšenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti prostredníctvom vzdelania, rozvoj miest a vidieka v kontexte vyváženého európskeho teritória. V súvislosti s aktivitami EÚ sa často opomína prezentovať aj prínos v oblasti právneho zabezpečenia jednotlivých rozhodnutí. Medzinárodnoprávnu úpravu v sociálnej sfére tvorí medzinárodné pracovné právo a medzinárodné sociálne právo, ktoré regulujú globálnu rovinu pracovných a sociálnych vzťahov v rámci medzinárodného pracovného práva, tvoreného Organizáciou Spojených národov (OSN) a Medzinárodnou organizáciou práce (ILO). Na regionálnej úrovni pôsobí pracovné a sociálne zákonodarstvo RE a pre členské krajiny upravuje pracovné a sociálne vzťahy EÚ. Okrem všeobecne záväzných normatívnych právnych aktov svetového a európskeho sociálneho práva (v ponímaní symbiózy pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia) pôsobia svetové a európske organizácie aj pri vydávaní politicko-právnych aktov, ktoré zasahujú do regulácie a podstaty sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, a pri vydávaní odporúčaní, tvoriacich spolu s normatívnymi právnymi aktmi rovinu dosiahnutej úrovne svetovej a európskej kultúry sociálneho systému (Tkáč, 2006, s. 98 ). Vplyv európskej sociálnej politiky na národné sociálne politiky, vrátane Slovenska, naznačuje posun v oblasti orientácie vlád od poskytovania kolektívnej bezpečnosti podporovanej štátom, ku kultúre osobnej zodpovednosti a príležitosti. Jednotlivé typy 33

48 národných sociálnych politík sa odlišujú predovšetkým v tom, ako reflektujú súčasné trendy, a následne, aký dôraz kladú na jednotlivé subjekty tzv. trojuholníka blahobytu (Obrázok 4). Štát/pomoc Trh/peniaze Občianska spoločnosť/solidarita Obrázok 4 Trojuholník blahobytu Zdroj: Krebs, V. Sociální politika. 2002, s Z obrázka vyplýva vzájomná prepojenosť a rovnocennosť ktoréhokoľvek subjektu. Trhom vytvárajúce príležitosti nesú so sebou riziko neschopnosti ich využitia, štátom príliš garantované istoty zase prejudikujú pasivitu občanov. Neexistuje len jedno riešenie sociálnych problémov, nakoľko rozmanitosť potrieb by mala byť obsiahnutá v rozmanitosti programov. Takéto programy môžu mať veľa foriem, ako programy sociálneho poistenia, univerzálne programy, ktoré poskytujú dávky nezávisle od potreby alebo prispievateľov a sú financované z daní a iných verejných príjmov, ako aj programy založené na rozličných druhoch dopytu. Národné sociálne systémy sa obvykle skladajú z kombinácií viacerých typov programov, aby zabezpečovali rozličné druhy nepredvídaných výdavkov s určitou kombináciou v závislosti od dostupných prostriedkov a od národnej sociálnej politiky. Úspech sociálneho programu spočíva v schopnosti využiť pozitívne stránky jednotlivých subjektov v ich vyvážených kompetenciách, čím sa znižuje riziko sociálneho vylúčenia. Pritom cieľom sociálnej integrácie a inklúzie nie je zrušiť rozdiely, ale umožniť rozličným skupinám spolunažívať v kooperatívnej rôznorodosti. Zdieľanie základných hodnôt a spoločných záujmov predstavuje modernú sociálnu spravodlivosť. Posun od priemyselného hodnotového systému (bratstvo, rovnosť, sloboda) k informačnému hodnotovému systému (zodpovednosť, solidarita, pozitívna sloboda) by mal byť podporený korešpondujúcimi novými inštitúciami. Ak hovoríme o rozdelení zodpovedností, významnú úlohu zohrávajú inštitúcie občianskej spoločnosti, komunity a jednotlivci. Mnohé majú vykonávať verejné a súkromné agentúry (ziskové alebo neziskové) a rodina. 34

49 Keď si položíme otázku, či existuje sociálny model EÚ, odpoveď je zložitejšia a nedá sa na ňu odpovedať jednoznačne áno, respektíve nie. Sociálna politika patrí medzi také druhy politík, za ktoré zodpovedajú členské štáty únie (tzv. národné politiky), medzi ktoré patrí aj školská, kultúrna, spotrebiteľská, zamestnanecká politika atď. Ak by sme na vyššie uvedenú otázku odpovedali na základe stupňa rozdelenia kompetencií medzi EÚ a štátmi, odpoveď by bola negatívna. Univerzálny sociálny model EÚ zatiaľ neexistuje, lebo každý štát má svoju vlastnú sociálnu politiku charakteristickú národnou politikou sociálnej ochrany, dôchodkovou politikou, politikou zamestnanosti, kultúrno-historickými rozdielmi, diferencovanými možnosťami financovať náklady sociálnej politiky, politickými a ideologickými rozdielmi, výsledkami dohôd sociálnych partnerov a pod. V smerovaní sociálnej politiky v EÚ je zrejmý trend k tzv. mäkkému riadeniu orgánmi EÚ, resp. k posilňovaniu zodpovednosti EÚ. V sociálnej politike (ak ju budeme chápať v širšom slova zmysle) je toto smerovanie zrejmé od 90. rokov minulého storočia. Snahy o vybudovanie sociálneho modelu EÚ sú výsledkom dlhoročného vývoja a jeho ďalší rozvoj čiastočne naznačuje doterajšia diskusia o Ústave EÚ. Ústava EÚ vychádza z Charty základných práv, medzi ktoré (časť II) sa zahrňujú i práva ako ľudská dôstojnosť, rovnosť, solidarita. V časti III.1 Zamestnanosť sa zdôrazňuje spoločný záväzok Únie a členských štátov pokračovať v rozpracovaní koordinovanej stratégie zamestnanosti a formuluje sa záväzok štátov, aby prostredníctvom národných politík zamestnanosti prispeli k dosiahnutiu spoločných cieľov v zamestnanosti tak, aby boli konzistentné zo zásadami ekonomickej politiky členov a EÚ. RE sa zaväzuje každoročne prijať spoločné odporúčania pre politiku zamestnanosti, ktorú štáty musia zohľadňovať vo svojich národných politikách. V sociálnej politike zahrňujúcej sociálnu ochranu, tzv. priemyselné vzťahy, rozvoj ľudských zdrojov a opatrenia proti sociálnemu vylučovaniu, sa však zatiaľ nepredpokladá komplexná harmonizácia zákonov a regulačných opatrení členských štátov v rámci EÚ. Výnimkou je určenie minimálnych štandardov vo väčšine uvedených oblastí s podmienkou, že neobmedzia práva štátov určovať národné princípy sociálnej politiky Priority v sociálnej politike EÚ a nástroje na ich dosahovanie Jednotný európsky trh má svoj sociálny rozmer. Na európskej úrovni sa prijali niektoré minimálne sociálne štandardy, čo znamená, že kdekoľvek v EÚ sa ľudia môžu spoľahnúť na primeranú úroveň ochrany v takých záležitostiach, ako sú bezpečnosť pri práci, rovnaké zaobchádzanie s mužmi aj ženami alebo ochrana detí a dospievajúcich. Zmluva (1957) zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) obsahovala opatrenia 35

50 zabezpečujúce zlepšenie pracovných a životných podmienok pracovníkov a rovnaký plat pre mužov a ženy. Nástroje, ktoré mala EÚ k dispozícii, však boli až do prijatia Jednotného európskeho aktu (1987) obmedzené. Ten presne vymedzil priestor na činnosť EÚ v sociálnej oblasti. Sociálne aspekty prijaté na úrovni EÚ však boli rôzne akceptované na úrovni národných sociálnych politík. Tak sa v povojnovom období v Európe vyprofilovali tri základné modely sociálneho štátu. Ich základné identifikácie sme na základe nášho heuristického výskumu sústredili v tabuľkovom prehľade (Tabuľka 4). 12 Tabuľka 4 Prehľad základných modelov sociálneho štátu Modely sociálneho štátu Charakteristika Škandinávsky (sociálno-demokratický) plná zamestnanosť, sociálny štát je hlavný zamestnávateľ Nemecký (konzervatívno-korporatívny) celkový rast, sociálny štát je hlavný kompenzátor a zamestnávateľ len v krajnom prípade Anglo-americký (liberálno-reziduálny) celkový rast, sociálny štát je kompenzátor, v krajnom prípade vynucuje zamestnávanie na trhu práce Politická prevažne sociálna ideológia demokracia prevažne konzervativizmus prevažne liberalizmus Centrálne inštitúcie štát + municipalita dobrovoľné organizácie trh Financovanie štát + municipalita štát + trh práce trh práce + doplnkovo štát Kritériá poskytovania služieb vysoká miera univerzálnych sociálnych garancií cieľový prístup viac korporatívny, udržanie statusových rozdielov Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Leibfried, S. Toward a Eureopean welfare state? 2000, s individuálne pracovné úsilie Existujú však aj iné členenia, kde je počet modelov rôzny a to podľa vybraných kritérií hodnotenia sociálno-ekonomického systému či národnej ekonomiky (pozri Tabuľka 5, s. 61). Súčasná sociálna politika EÚ za svoje priority pokladá: plnú zamestnanosť a väčšiu kvalitu práce, rodovú rovnosť, dosahovanie väčšej sociálnej súdržnosti boj proti sociálnemu vylučovaniu. Je zrejmé, že priority sociálnej politiky reagujú na nové podmienky (napr. na potrebu zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ v podmienkach globalizácie, na dôsledky starnutia, na pomerne vysokú mieru nezamestnanosti v EÚ), na nové ciele, ktoré vyžadujú nové prístupy. 12 Tieto tri modely (ako modely sociálnej politiky) uvádza aj Esping-Anderson (1990). 36

51 Pokiaľ sa Zelená i Biela kniha 13 európskej sociálnej politiky (1993, 1995) dajú pokladať za prvú fázu rozvoja európskeho sociálneho modelu, druhu fázu predstavuje Amsterdamská dohoda (1997). Táto v článku postavila zamestnanosť do centra pozornosti, definovala deľbu zodpovednosti EÚ a členských štátov pri zabezpečovaní cieľov zvyšovania zamestnanosti a predstavuje začiatok otvoreného koordinačného procesu vo sfére zamestnanosti. Tretia fáza, ktorá sa začala formulovaním strednodobých akčných programov a Agendou sociálnej politiky (Lisabon 2000), kladie dôraz na budovanie európskeho trhu práce, na vzdelanie a zvyšovanie kvalifikácie, rovnosť príležitostí pre mužov i ženy a sociálnu ochranu. V rokoch sa rozhodlo o rozšírení otvoreného koordinačného procesu i o politike boja proti sociálnemu vylučovaniu. EÚ si v Lisabone za svoj cieľ do roku 2010 určila dosiahnuť 70%-nú mieru zamestnanosti a 60%-nú mieru zamestnanosti pre ženy. Sociálny summit v Štokholme (2001) definoval čiastkové ciele, ako napr. do roku 2005 dosiahnuť mieru zamestnanosti pre mužov 67% a pre ženy 57% a sformuloval cieľ zamestnávať do roku 2010 až 50% pracovníkov z vekovej skupiny ročných. Zamestnanosť v EÚ teda predstavuje v jej sociálnej politike kľúčovú politiku. Je odpoveďou na otázky udržateľnosti a sociálnej ochrany, ktorá sa pri vysokej miere nezamestnanosti stáva fiškálne neúnosnou. Zvlášť udržateľnosť dôchodkového poistenia v podmienkach celkového starnutia populácie spôsobeného predlžovaním priemerného ľudského veku a nízkou natalitou je ohrozené. Je aj určitou časťou odpovede ako dosiahnuť lisabonský cieľ, aby do roku 2010 EÚ bola najkonkurenčnejšia, resp. aby obstála v konkurencii s USA a Japonskom. Tieto ambície sa nepodarilo priebežne napĺňať a preto došlo k revízii Lisabonskej zmluvy (2007). 14 V sociálnej politike EÚ je typický prístup k zamestnanosti, keď sa nezdôrazňuje iba kvantitatívny cieľ, no aj kvalita práce (More and better jobs). Pod better jobs sa rozumie dosahovanie vyšších príjmov, zabezpečenie ochrany zdravia pri práci a dôstojných pracovných podmienok a pod. Better jobs sú dôležité i z hľadiska rozvoja najprogresívnejších odvetví, ako sú napríklad informačné technológie. V politike trhu práce na strane ponuky sú 13 Zelená kniha EÚ je dokument vydávaný EK určený na rozprúdenie diskusie a na spustenie procesu pripomienkovania rôznych dokumentov na európskej úrovni. EK vydáva Zelené knihy preto, aby naznačila návrhy budúcnosti legislatívy EÚ. Po ukončení pripomienkovania vydáva EK dokument Biela kniha EÚ. Zelená kniha ESP z roku 1993: rozvoj európskych tradícií vzdelávania, príležitostí pre všetkých, občianskeho európskeho vedomia, spoločné hodnoty (solidarita, demokracia, spravodlivosť, rovnosť príležitostí). Biela kniha ESP z roku 1995: nový vzťah medzi hospodárskou a sociálnou politikou, nové pracovné príležitosti, minimálne štandardy ochrany pracovných síl, pružné formy zamestnania, kooperácia v sociálnej starostlivosti, nová kvalita sociálneho dialógu, spolupráca s dobrovoľnými a nevládnymi inštitúciami. 14 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone zástupcami 27 členských štátov. 37

52 preto rozhodujúce vzdelanie, zvyšovanie kvalifikácie a celoživotné vzdelávanie, na zabezpečovaní ktorých sa musí okrem jednotlivca a štátu podieľať i podnikateľská sféra. EÚ je iniciatívna aj v iných smeroch budovania sociálneho modelu EÚ, ako je napr. sociálna zodpovednosť podniku. 15 Závisí od sociálnych partnerov členských štátov, do akej miery sa v týchto iniciatívach angažujú. Závisí od vlád členov EÚ, či povinnosti z otvoreného koordinačného procesu využijú ako príležitosť účinnejšie riešiť svoje vnútorné ťažkosti (v SR napr. vysokú mieru nezamestnanosti, rastúci podiel obyvateľov v hmotnej núdzi, resp. chudobných, atď.), alebo budú k nim pristupovať ako k nutnému zlu, ktoré iba zvyšuje byrokratickú náročnosť po vstupe do EÚ (Schmögnerová, 2003, s. 3). Európska spoločnosť súčasnosti je diferencovanejšia a nehomogénnejšia ako spoločnosť, ktorú by väčšina Európanov chcela mať v roku Základnou otázkou stále ostáva, či je sociálny model EÚ prekážkou konkurencieschopnosti, keď globalizácia zároveň zvyšuje konkurenciu na trhu produktov, služieb, investícií. Domáci producenti sú vystavení súťaži z dovozu z trhov, kde je nízka mzda, žiadne, resp. nízke odvody do sociálneho a zdravotného poistenia, žiadna, resp. nízka ochrana zamestnanca, atď. Zahraniční investori radšej investujú tam, kde dosiahnu nižšie prevádzkové a mzdové náklady, väčší zisk a kde odvedú nižšie dane. Obstáť v súťaži v podmienkach globalizácie preto implikuje tendenciu zamestnávateľov udržania nízkych miezd (najradšej bez inštitútu minimálnej mzdy) a znižovania odvodov a daní. A tu sa stretávame s priamym konfliktom medzi cieľmi EÚ v oblasti politiky zamestnanosti, pretože je zrejmé, že nízke príjmy (často pod hranicou chudoby) sú predzvesťou rizika rastu sociálnej exklúzie u tejto skupiny zamestnancov. Je takáto schéma, ktorá je základom neokonzervatívnej politiky a ktorá je zároveň jedným z dôvodov rastu odporu voči globalizácii, relevantná? Sú vo všeobecnosti sociálne výdavky neproduktívne? Sú štáty s nízkymi sociálnymi výdavkami konkurencieschopnejšie? Odpovede nie sú jednoznačné. Sociálna politika nemusí byť prekážkou zvyšovania efektívnosti, naopak, môže byť faktorom jej rastu, prispieva k väčšej dynamike a stabilite hospodárstva. Treba totiž rozlišovať krátkodobé a dlhodobé účinky sociálnej politiky, pričom krátkodobý účinok je zvýraznený predovšetkým nákladovým aspektom. Ak vláda a podnikatelia neakceptujú dlhodobejší horizont účinkov sociálnej politiky, potom sociálne výdavky pokladajú iba za finančný výdavok. Rovnako treba rozlišovať medzi druhmi výdavkov, kde najproduktívnejšie sú sociálne výdavky do tzv. ľudského kapitálu. Dôležité sú aj výdavky do sociálneho kapitálu, 15 Bližšie sa tejto problematike venuje J. Marasová,

53 ktoré zväčšujú sociálnu súdržnosť a znižujú riziko sociálnych nepokojov (napr. štrajky), riziko zhoršovania bezpečnostnej situácie (napr. rast kriminality) a pod. Správa o nákladoch sociálnej politiky, ktorú si dala vypracovať Európska komisia Generálnym riaditeľstvom pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí (2003), ukazuje, že v EÚ prevažuje pozitívny postoj k prerozdeľovacej funkcii štátu, ktorá prispieva k zmierňovaniu sociálnych rozdielov a k zvyšovaniu sociálnej súdržnosti. 16 Konkurencieschopnosť konca 20. a začiatku 21. storočia je založená na novej koncepcii rastu. Podľa nej víťazmi súťaže nie sú tí, ktorí vyhrávajú nízkymi cenami (tzv. cenová konkurencia), ale tí, ktorí sú schopní inovovať, ponúkať nové produkty, vysokú kvalitu, nové technológie a pod. Hospodársky rast závisí predovšetkým od rozvoja knowledge based economy ekonomiky založenej na vedomostiach a od investovania do rozvoja takejto ekonomiky. Rozhodujúcim nástrojom jej rozvoja je ľudský faktor. Preto všetky výdavky (i sociálne), ktoré prispievajú k rozvoju ľudského faktora, sú produktívne výdavky, ktoré umožňujú zvyšovanie konkurencieschopnosti štátu. Aby sme sa vyhli zjednodušeniu, treba dodať, že to neznamená, že ceny prestávajú hrať akúkoľvek úlohu. 17 Konkurencieschopnosť štátu, ktorú chápeme ako schopnosť štátu využiť rozhodujúce ekonomické činitele rastu, v súčasných podmienkach nových faktorov rastu, je takmer priamo úmerná vynaloženým sociálnym výdavkom. Potvrdzujú to empirické porovnávania vynaložených sociálnych výdavkov (na zamestnanosť, zdravie, penzie, rodinné výdavky) a indexu konkurencieschopnosti. 18 Na najvyšších priečkach rebríčka konkurencieschopnosti sú štáty s (naj)vyššími sociálnymi výdavkami (Fínsko, Švédsko, 16 Percento súhlasiacich respondentov sa pohybuje medzi 50 až 90% a zvyšuje sa nepriamo úmerne v závislosti od dosiahnutého stupňa sociálnej súdržnosti. Napr. v NSR predstavujú 53%, v Spojenom kráľovstve (Veľká Británia a Severné Írsko) 69% a v Portugalsku 90% súhlasiacich respondentov. 17 Cenová súťaž zostáva u tzv. tradičnej produkcie formou súťaže o trh. A medzi formami cenovej súťaže sú i také druhy súťaže ako cenový, sociálny a ekologický dumping. Napr. cenový dumping (dosahovaný krátkodobo umelo udržiavanými nízkymi cenami alebo trvalejšie napr. dotáciami štátu, ako je to v prípade poľnohospodárskej produkcie USA i EÚ), oprávnene odsudzujú rozvojové štáty v rámci tzv. rozvojového kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sa všeobecne neposudzuje priaznivo a používajú sa voči nemu rôzne prostriedky na národnej i nadnárodnej úrovni, napr. antidumpingové zákonodarstvo, odvetné procedúry v rámci WTO a pod. A naopak, takto jednoznačne sa neposudzuje sociálny dumping (nedodržiavanie základných pracovných práv zamestnanca obsiahnutých napr. v základných normách ILO) a ekologický dumping (nezahrňovanie ekologických nákladov do ceny, atď.), proti ktorým sa zatiaľ nedohodli účinné postupy na medzinárodnej úrovni a iba sporadicky sa používajú na národnej úrovni. Takýto nerovnaký prístup, môže vytvárať určité čiastkové tlaky na podnikateľskú sféru pôsobiacu v tradičných odvetviach v štátoch EÚ. Záleží na národnej vláde a sile občianskej spoločnosti v štátoch EÚ, či budú motivovať podnikateľov hľadať iné riešenia (inovovať, podnikať v inom odvetví a pod.). 18 Index konkurencieschopnosti rastu pre rok 2004, vypracovaný Svetovým ekonomickým fórom, umiestnil Slovensko na 43. miesto zo 104 hodnotených krajín (s indexom 4,43 oproti 5,95 u prvého Fínska), čo je pod Maďarskom a Českou republikou, ale nad Poľskom (60. miesto). V porovnaní so všetkými členskými a kandidátskymi krajinami EÚ je to až 22. miesto; z nových členských krajín sa za Slovenskom umiestnilo iba Lotyšsko (celkovo 44. miesto) a spomínané Poľsko. 39

54 Dánsko) a naopak, na najnižších pozíciách, štáty s (naj)nižšími sociálnymi výdavkami (Bulharsko, Taliansko, Lotyšsko). Buď ako výnimka z pravidla, alebo ako argument, že nijaká úmera medzi konkurencieschopnosťou a sociálnymi výdavkami neplatí, sa v odborných diskusiách uvádzajú USA a prípadne Írsko. Sociálna politika EÚ na porovnávanie a prognózovanie vývoja jednotlivých národných sociálnych systémov využíva viaceré nástroje, ktoré majú podobu legislatívnych, ekonomických a sociálnych nástrojov. Jedným z nástrojov sociálnej politiky je aj sociálna ochrana, ktorú z hľadiska predmetu výskumu našej dizertačnej práce skúmame prostredníctvom vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov, medzi ktoré patria sociálny rozpočet a sociálna kvóta. Ako sme už uviedli, štúdiom odbornej literatúry sme zistili, že existuje viacero prístupov k pojmu sociálna ochrana a doposiaľ sa nestretávame s jej definíciou. M. Barinková (2007, s. 34) uvádza tri roviny skúmania sociálnej ochrany a to: 1. Sociálna ochrana ako cieľ sociálnej politiky, 2. Sociálna ochrana ako sústava nástrojov realizácie sociálnej politiky, 3. Sociálna ochrana ako výsledok realizácie sociálnej politiky. Pri napĺňaní cieľa, obsahu a predmetu dizertačnej práce sme sa priklonili k akceptácii sociálnej ochrany ako sústavy nástrojov realizácie sociálnej politiky (druhá rovina skúmania sociálnej ochrany). V rámci analýzy vnútornej štruktúry národných príjmov a výdavkov na sociálnu ochranu ako hlavného ekonomického nástroja pri eliminácii rizík chudoby a sociálneho vylúčenia, komparujeme základné ekonomické ukazovatele, ktoré sú relevantné a merateľné v celej EÚ. Vychádzame z článku 2 Dohody Európskej únie (Maastricht, 1992), ktorý stanovuje podporu vysokej úrovne sociálnej ochrany a rozvoja ekonomickej a sociálnej previazanosti členských štátov ako úlohu Spoločenstva. Z dôvodu monitorovania vývoja sociálnej ochrany v členských štátoch EÚ, Európska komisia vyžaduje dostupnosť k aktuálnym a podrobným údajom a informáciám o systémoch, súčasnom stave a rozvoji sociálnej ochrany v členských štátoch. Jedným zo základných nástrojov štatistického sledovania sociálnej ochrany je Európsky systém integrovaných štatistík sociálnej ochrany (ESSPROS). Tento systém poskytuje právny rámec, ktorého cieľom je zlepšiť využiteľnosť súčasného zberu údajov, pokiaľ ide o aktuálnosť, pokrytie a porovnateľnosť. Údaje ESSPROS o výdavkoch a príjmov na sociálnu ochranu podľa programov boli spracované podľa metodiky ESSPROS Manuál

55 Podľa metodiky ESSPROS sociálna ochrana zahrňuje všetky intervencie zo strany verejných alebo súkromných organizácií, ktorých cieľom je oslobodiť domácnosti a jednotlivcov od bremien definovaných rizík alebo potrieb. Počnúc rokom 2008 (referenčné údaje za rok 2006) poskytujú národné štatistické úrady a ministerstvá členských štátov EÚ údaje v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu (EP) a Európskej rady (ER) č. 458/2007 o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS) a dvomi implementačnými nariadeniami EK: Nariadenie EK č. 1322/2007, ktorým sa vykonáva nariadenie EP a ER č. 458/2007 o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS), pokiaľ ide o vhodné formáty na zasielanie údajov, zasielané výsledky a kritériá merania kvality pre základný systém ESSPROS a modul o poberateľoch dôchodkov; Nariadenie EK č. 10/2008, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 458/2007 o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS), pokiaľ ide o vymedzenie pojmov, podrobné klasifikácie a aktualizáciu pravidiel zverejňovania údajov základného systému ESSPROS a modulu o poberateľoch dôchodkov. V dokumente ESSPROS sa uvádzajú základné pojmy, ktoré ďalej bližšie špecifikujeme. Výdavky na sociálnu ochranu Podľa druhu zahŕňajú: 1. sociálne dávky, 2. administratívne výdavky 3. iné výdavky. Sociálne dávky sú klasifikované ďalej podľa ôsmich nasledovných účelov: 19 choroba/zdravotná starostlivosť, invalidita, staroba, pozostalí, rodina/deti, nezamestnanosť, bývanie, sociálne vylúčenie. 19 Účel dávky sociálnej ochrany je hlavný cieľ, na ktorý sa poskytuje sociálna ochrana bez ohľadu na legislatívne alebo inštitucionálne ustanovenia. 41

56 Výdavky na sociálne dávky (hrubé) predstavujú ukazovatele bez odčítania daní alebo iných povinných poplatkov platených poberateľom (napr. sociálne príspevky). Fiškálne dávky (redukcia dane zo sociálnych dôvodov poskytnutá domácnostiam) sú vo všeobecnosti vylúčené. Sociálne dávky podľa typu rozdeľujeme na peňažné a vecné. Peňažná dávka (pravidelná alebo jednorazová) je dávka, ktorá je vyplácaná peňažne a nepožaduje vyúčtovanie skutočných výdavkov poberateľa. Medzi peňažné dávky patria napr. všetky typy dôchodkov, nemocenské dávky, rodinné prídavky (prídavky na deti), dávky v nezamestnanosti, podpora v nezamestnanosti a peňažná dávka sociálnej pomoci/dávky hmotnej núdze. Vecné dávky sú poskytované vo forme tovarov alebo služieb. Poskytujú sa ako náhrada alebo priamo. Náhrady sú platby, ktoré refundujú prijímateľovi časť alebo celé preukázané výdavky na špecifické tovary a služby. Priamo poskytnuté dávky sú tovary a služby poskytnuté bez spoluúčasti na financovaní poberateľom. K vecným sociálnym dávkam patrí napr. nemocničná a ambulantná starostlivosť, lieky na recepty, náklady na pohreb, starostlivosť o deti, domáca zdravotná a sociálna starostlivosť, inštitucionalizované sociálne služby, rekvalifikácia, príspevok na bývanie a pod. Sociálne dávky sú rozdelené na dávky vyplácané bez zisťovania príjmu poberateľa a so zisťovaním príjmu. Nárok na dávky so zisťovaním príjmu poberateľa (testované dávky) je explicitne alebo implicitne podmienený výškou príjmov poberateľa alebo jeho majetok musí mať hodnotu pod stanovenú úroveň. Do výdavkov na starostlivosť o staršie osoby sú zahrnuté výdavky na peňažné príspevky na starostlivosť, sociálne služby s ubytovaním a na podporu pri vykonávaní každodennej činnosti. Administratívne výdavky sú výdavky na administratívu v rámci verejnej správy. Iné výdavky na sociálnu ochranu zahŕňajú napr. úroky bankám a ďalším veriteľom ohľadom na splatené pôžičky, platba daní z príjmu alebo majetku a pod. Príjmy sociálnej ochrany Podľa druhu zahŕňajú: 1. sociálne príspevky, 2. príspevky verejnej správy, 3. transfery z iných programov, 4. iné príjmy. 42

57 Sociálne príspevky sú náklady, ktoré vznikajú zamestnávateľom, zamestnancom alebo chráneným osobám (dôchodcovia, dobrovoľní platitelia) na zabezpečenie nároku na sociálne dávky. Príspevky verejnej správy sú náklady verejnej správy na riadenie verejných nepríspevkových programov a finančnej podpory, ktorú verejná správa poskytuje iným národným programom sociálnej ochrany (príjmy zo ŠR, príjmy z rozpočtov VÚC a z rozpočtov miest a obcí). Inými príjmami sú napr. financovanie dlhu Sociálnej poisťovne na dôchodky zo štátneho fondu aktív (peniaze odložené z privatizácie), príjmy z finančných aktív, výťažky z lotérií, dary a pod. Podľa metodiky ESSPROS nesmú programy sociálnej ochrany vytvárať zisk. Metodickým problémom pre SR sú preto zdravotné poisťovne (Petrášová, 2008). Uvádzané výdavky a príjmy sociálnej ochrany v systéme sociálnej politiky (ktoré však ESSPROS uvádza ako programy sociálnej ochrany) prezentujeme schematicky (Obrázok 5). Programy sociálnej ochrany príjmy výdavky podľa sektorov SNÚ Podľa druhu Podľa druhu Podľa účelu - korporácie - sociálne príspevky - sociálne dávky - choroba/zdravotná - verejná správa zamestnávateľov - administratívne starostlivosť - domácnosti - sociálne príspevky výdavky - invalidita - NISD chránených osôb - iné výdavky - staroba - zvyšok sveta - príspevky verejnej - pozostalí správy - rodina/deti - iné príjmy - nezamestnanosť - bývanie - sociálne vylúčenie Podľa typu - peňažné - vecné Testované a netestované na príjem Obrázok 5 Členenie programov sociálnej ochrany Legenda: SNÚ systém národných účtov, NISD neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Petrášová, A. Sociálna ochrana v Slovenskej republike (ESSPROS) v rokoch , s. 2 43

58 Vyššie prezentované sociálno-ekonomické ukazovatele (sociálna kvóta a sociálny rozpočet) a programy sociálnej ochrany (výdavky a príjmy sociálnej ochrany) budeme bližšie analyzovať vo výsledkoch našej dizertačnej práce. Keďže náš výskum je zameraný z hľadiska sociálnej ochrany predovšetkým na jej výdavky, väčšiu pozornosť budeme venovať práve im, pričom ale nebudeme sledovať sociálne dávky členené podľa typu a podľa testovania, resp. netestovania na príjem. Príjmy programov sociálnej ochrany analyzujeme v dizertačnej práci len doplnkovo. V prílohovej časti (Príloha 2, s ) uvádzame výdavky na sociálnu ochranu ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky (Obrázok 56 a Tabuľka 40). 44

59 Zhrnutie Sociálna politika ako podsystém hospodárskej politiky modeluje svoje ciele, princípy a nástroje postupne a tak, ako sa rozvíjajú svetové a národné spoločenstvá. Praktická sociálna politika zohrala významnú úlohu najmä od začiatku 20. storočia. Zodpovedajú tomu aj priority jednotlivých modelov a typov sociálnych politík, ktorých ciele sa postupne pretransformovali do cieľov súčasného modelu moderného sociálneho štátu. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa začala európska sociálna politika riadiť akčnými programami, tzv. Zelenou a Bielou knihou (1993, 1995), ktoré odporúčali určitú sociálnu konvergenciu. V rokoch bol ďalší posun vo vývoji európskej sociálnej politiky skomplikovaný tým, že v tejto oblasti existovali dva odlišné právne základy. Išlo o Zmluvu Európskeho spoločenstva (ES) v znení Maastrichtskej zmluvy (1992) a Dohodu o sociálnej politike (na ktorej sa nepodieľala Veľká Británia), ktorá vychádzala z princípov Európskej sociálnej charty (1961, 1996) 20 a Charty základných sociálnych práv zamestnancov (1989). 21 Cieľom sociálnej politiky EÚ na prelome storočí ešte nebola harmonizácia sociálnych politík v krajinách EÚ a to z dôvodu, že každá členská krajina by mala mať možnosť nezávisle reagovať na svoje vlastné sociálne problémy. Aby sa však zabránilo neprimeranej konkurencii, ktorá vzniká v rámci jednotného európskeho trhu, často na úkor sociálnych podmienok, Rada Európy (RE) postupne prijala množstvo dokumentov, z ktorých najdôležitejšie sú rozširujúce kritériá Sociálnej charty implementované v revidovanej Európskej sociálnej charte (1996) a Amsterdamskej zmluve (1997), ktorá potvrdila tzv. Sociálny protokol ako súčasť zmluvy, už aj za účasti Veľkej Británie. Tieto dokumenty majú charakter medzinárodných zmlúv a sú pre členské štáty záväzné až po ich ratifikáciu národnými parlamentmi. 22 Ich praktická realizácia je vypracovaná vo forme smernice ako 20 Charta obsahuje právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, právo detí a mladistvých na ochranu, právo zamestnaných žien na ochranu, právo na ochranu zdravia, sociálne zabezpečenie, právo na sociálnu a lekársku pomoc, právo na sociálne služby, právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, právo rodiny na sociálnu, právnu a ekonomickú ochranu, právo matky a dieťaťa na ekonomickú a sociálnu ochranu. 21 V nej po prvý krát spoločne vymedzili sociálne práva bezprostredne súvisiace so zamestnaním: na prácu, na spravodlivú odmenu, na združovanie a kolektívne vyjednávanie, na zlepšovanie životných a pracovných podmienok, na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci, na rodovú rovnosť, na zvláštnu ochranu detí, mladistvých a starších osôb v súvislosti so zamestnaním. 22 Postupne sa konštituovali kompetencie orgánov EÚ v sociálnej politike, ktoré sú určené Zmluvou o EÚ: a) jednotná politika členské štáty nemajú žiadnu kompetenciu, rozhoduje EÚ (napr. obchodná politika, jednotný trh), b) spoločné politiky napr. poľnohospodárska, c) výlučná kompetencia národných štátov sociálna politika (predovšetkým legislatíva sociálneho zabezpečenia, ale aj väčšina pracovnoprávnej legislatívy), patrí sem aj školská politika, kultúrna, spotrebiteľská politika, atď. 45

60 minimálne sociálne štandardy EÚ. Povinnosťou každého členského štátu EÚ bolo preniesť tieto štandardy do svojej národnej legislatívy. Summit v Nice (2000) tiež prijal Chartu základných práv EÚ. Na pôde EÚ ide o ojedinelý dokument venovaný ľudským, občianskym, hospodárskym, kultúrnym a sociálnym právam, ktorý sa v prípade úspešnej ratifikácie stane súčasťou budúcej európskej ústavy (Zmluvy o Ústave pre Európu). Charta vo svojej preambule pripomína rozhodnutie európskych národov zdieľať mierovú budúcnosť založenú na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity pri rešpektovaní zásad demokracie a vlády práva. V tejto súvislosti opätovne pripomíname, s ohľadom na právomoci a úlohy Spoločenstva a Únie a na zásadu subsidiarity, práva vyplývajúce z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných členským štátom, zo Zmluvy o Európskej únii, zmlúv o ES, Európskej dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Spoločenstvom a RE a precedentného práva Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudská práva. V šiestich kapitolách (Dôstojnosť, Sloboda, Rovnosť, Solidarita, Práva občanov a Spravodlivosť) sú vymenované a definované uznávané práva, slobody a zásady. Za účelom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa uznáva právo na sociálnu pomoc a pomoc na bývanie s cieľom zaistiť slušnú existenciu všetkým, ktorí nemajú dostatočné zdroje, v súlade s procedúrami stanovenými právom Spoločenstva a vnútroštátnymi zákonmi a praxou. Existujúce acquis napr. vo všeobecnosti zakazuje diskrimináciu na akomkoľvek základe, princíp rovnakého zaobchádzania bez rozdielov pohlavia v prístupe k zamestnaniu, odbornému vzdelaniu, pracovným podmienkam a pod. Medzi iniciatívy EÚ patria návrhy regulačných opatrení (direktív), napr. o dočasnej práci, o platobnej neschopnosti podnikov, úprava pracovného času zamestnancov v cestnej doprave, atď. Základy budúceho Európskeho sociálneho modelu sa prijali lisabonskou zmluvou (2000, následne doplňovaná a modifikovaná), ktorý so svojím rozvinutým systémom sociálnej ochrany podporuje transformáciu ekonomiky k ekonomike založenej na vedomostiach. Investície do ľudského kapitálu sú kľúčovým faktorom pre vytváranie vedomostnej ekonomiky, ako aj pre formovanie sociálneho prostredia, v ktorom by sa eliminovali problémy vyplývajúce z nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia. Z tohto pohľadu sociálna politika globálne posilňuje ekonomický rast pri priorizovaní špecifických cieľov týkajúce sa ochrany jednotlivca, zníženia nerovnosti a dosahovania sociálnej kohézie. Ekonomický rast a sociálna kohézia sa tak vzájomne posilňujú. Praxou je dokázané, že spoločnosti s väčšou sociálnou kohéziou majú tiež lepšie ekonomické výsledky. 46

61 Zatiaľ existujúce sociálne modely členských štátov EÚ vychádzajú zo základných princípov EÚ definovaných po prvýkrát v Rímskej zmluve (1957), z princípov Európskej sociálnej charty (1961, 1996) a Charty základných práv zamestnanca (1989) atď. Akcelerácia procesu smerovania k európskemu sociálnemu modelu je zrejmá od 90. rokov minulého storočia. Existujú viaceré dôvody, ktoré tento trend podporujú, my sa sústredíme na dva hlavné dôvody: 1. Dobre fungujúci trh práce, ako jeden z kľúčových vnútorných trhov EÚ, je nemysliteľný bez určitej konvergencie sociálnych politík, vrátane akceptácie spoločnej a konsenzuálnej sociálnej spravodlivosti. 2. Niektoré národné sociálne politiky (tranzitívne ekonomiky) sú so svojimi cieľmi prekonané a je spoločným záujmom EÚ ich modernizovať, pretože predstavujú riziko aj pre iné štáty EÚ. Dohoda o európskej sociálnej politike stanovila základné ciele sociálnej politiky, ako je podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, sociálna ochrana, rozvoj ľudských zdrojov s dôrazom na vysokú mieru zamestnanosti a boj proti sociálnemu vylúčeniu. Mimoriadne dôležité je utvoriť v sociálnej politike taký mechanizmus sociálnej ochrany, ktorý sa v budúcnosti stane súčasťou aktívneho prístupu štátu a ostatných subjektov sociálnej politiky pri garantovaní a plánovaní sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Sociálna politika a relevantné dokumenty o formovaní sociálneho modelu EÚ prijali o. i. aj záväzok, aby sa do roku 2010 zvýšila zamestnanosť na 70% práceschopného obyvateľstva. Ďalším cieľom bolo zvýšiť počet pracujúcich žien na 60%. Tieto tendencie značne poznačila súčasná svetová hospodárska a finančná kríza a pravdepodobne sa budú aj ostatné sociálne ciele posúvať do ďalších rokov druhého tisícročia. V rámci harmonizácie, ale aj hodnotenia vývoja jednotlivých národných sociálnych politík bola vypracovaná jednotná metodika ESSPROS na sledovanie výdavkov a príjmov sociálnej ochrany. Tým sa vytvorila platforma na komparáciu a prognózovanie vývoja jednotlivých národných sociálnych politík v rámci EÚ, z ktorej je možné zisťovať tendencie konvergencie/divergencie týchto politík. 47

62 3. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY SKÚMANIA Vedeckým cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s dôrazom na sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie, kvantifikácia sociálnoekonomických ukazovateľov sociálnej ochrany a anticipácia konvergenčných tendencií k európskej sociálnej politike. Podstatou takto formulovaného cieľa je zistenie úrovne sociálnej ochrany na Slovensku a konvergenčných snáh v kontexte integračných tendencií v EÚ prostredníctvom vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov. V súlade s vedeckým cieľom dizertačnej práce formulujeme nasledovné čiastkové ciele: preskúmať modely sociálnych štátov v historicko-ekonomických súvislostiach a teoreticky vymedziť nové členenie modelov a typov sociálneho štátu, komparovať sociálne politiky vo vybraných štátoch EÚ a v SR, navrhnúť sociálno-ekonomické ukazovatele sociálnej ochrany na komparáciu konvergenčných tendencií k európskemu sociálnemu štátu, komparovať podiel verejných výdavkov na sociálnu ochranu v SR a vo vybraných štátoch EÚ. Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce vychádzame z troch hypotéz, ktoré skúmame na úrovni vybraných typov sociálnych štátov EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ako aj v SR. H0: Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna politika vybraných členských štátov. (Túto hypotézu overujeme relevantnými dokumentmi EÚ sociálnej politiky, analýzou modelov sociálnych štátov, nami vybraného nástroja sociálnej politiky sociálnej ochrany a dvoch nami vybranými sociálno-ekonomických ukazovateľov sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu.) H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu meraný sociálnym rozpočtom a sociálnou kvótou má rastúcu tendenciu. (Túto hypotézu overujeme na vybraných štatistických súboroch pomerovými číslami a časovými radmi.) H2: Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných štátoch EÚ. (Túto hypotézu overujeme na vybraných štatistických súboroch pomerovými číslami a časovými radmi.) 48

63 Výsledky výskumu sú rozčlenené do troch rovín: 1. hypotéza H0 vo vybraných štátoch EÚ, 2. hypotéza H1 vo vybraných štátoch EÚ a v SR, 3. hypotéza H2 na Slovensku. Objektom skúmania je sociálna politika v SR a vo vybraných krajinách EÚ a sociálna ochrana ako hlavný nástroj sociálnej politiky. Predmetom skúmania je vývoj podielu verejných výdavkov na sociálnej ochrane a tendencie približovania národných sociálnych politík k európskej sociálnej politike. Výberový súbor je určený troma štátmi EÚ, ktoré reprezentujú tri typy sociálnej politiky. Nemecko vystupuje ako garant sociálneho statusu, Švédsko ako sociálne vyvážená ekonomika a Veľká Británia ako garant minimálneho štandardu. Dizertačná práca bola spracovaná s využitím rozsiahleho materiálu, získaného najmä prostredníctvom dostupnej domácej a zahraničnej literatúry zameranej predovšetkým na sociálnu politiku, dejiny ekonomických teórií, trh práce, chudobu a sociálnu exklúziu. Výskum ďalej zameriavame na vybrané štatistické súbory, pričom s ohľadom na ich rôznorodosť a predmet nášho výskumu vyberáme a spracovávame jeden z hlavných nástrojov sociálnej politiky (výdavky na sociálnu ochranu) a nami navrhnuté sociálno-ekonomické ukazovatele (sociálne kvóty a sociálne rozpočty) tak na úrovni SR, ako aj na úrovni vybraných krajín. Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce využívame teoretické metódy vedeckého skúmania: historicko-logické metódy, v rámci heuristického výskumu a spracovávania súčasného stavu skúmanej problematiky, metódy komparácie, pri porovnávaní modelov a typov sociálnych politík, sociálnoekonomických ukazovateľov a približovacích tendencií sociálnych politík v rámci EÚ, metódy abstrakcie, pri hľadaní a definovaní cieľov sociálnych politík, sociálnej ochrany a konvergenčných tendencií, pri hľadaní a definovaní činiteľov ovplyvňujúcich sociálno-ekonomické ukazovatele, analyticko-syntetické metódy vo forme obsahovo kauzálnej analýzy pri skúmaní sociálnej kvóty, sociálnych rozpočtov, výdavkov na sociálnu ochranu a konvergenčných kritérií, induktívno-deduktívne metódy, pri hľadaní vzťahov, príčinných súvislostí medzi jednotlivými sociálnymi politikami a ich sociálnymi zabezpečeniami, ako aj medzi sociálno-ekonomickými ukazovateľmi a ukazovateľmi ekonomického vývoja. 49

64 Ďalej využívame metódy spracovania dát, najmä matematicko-štatistické metódy ako jedny z metód myšlienkových postupov pri kvantifikácii a verifikácii relevantných údajov. Princípy, na ktorých je postavená sociálna politika, do značnej miery ovplyvňujú počet a variabilitu aplikovaných sociálno-ekonomických ukazovateľov, z ktorých pre potreby nášho výskumu vyberáme sociálnu kvótu a sociálny rozpočet. Všetky údaje potrebné pri výpočtoch uvádzame v nominálnych hodnotách. Sociálna kvóta je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na hrubom domácom produkte (HDP) v príslušnom kalendárnom roku v percentách. Výpočet sociálnej kvóty: SKV = (VnaSO/HDP).100 (%), (1) kde: SKV je sociálna kvóta, VnaSO sú výdavky na sociálnu ochranu. Sociálny rozpočet je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch štátneho rozpočtu (ŠR) v príslušnom kalendárnom roku v percentách. Súčasne pripomíname, že pojem sociálny rozpočet nevnímame ako klasický rozpočet, ktorý má svoju príjmovú a výdavkovú stránku, ale ako podiel rozpočtu na sociálnu ochranu vo výdavkovej štruktúre ŠR. Výpočet sociálneho rozpočtu: SOR = (VnaSO/VŠR).100 (%), (2) kde: SOR je sociálny rozpočet, VŠR sú celkové výdavky ŠR. Tieto dva sociálno-ekonomické ukazovatele si určujeme z dôvodu väčšej objektivizácie vývoja sociálneho štátu, hlavne v dlhšom časovom období, a to preto, že sa domnievame, že sociálny rozpočet má svoju vypovedaciu hodnotu o rozsahu sociálnej ochrany, tá je však iná ako pri sociálnej kvóte. SKV je podľa nás kvalitatívnejším ukazovateľom, lebo dáva do pomeru rast ekonomiky (HDP) a výdavky štátu na sociálnu ochranu. Dá sa predpokladať, že pri raste HDP by mohli rásť aj výdavky na sociálnu ochranu, to znamená výdavky na rast kvality života obyvateľstva. Ak nám permanentne klesá, resp. nerastie sociálna kvóta, pri ekonomickom raste v príslušnej krajine, môžeme predpokladať, že kvalitatívny posun v sociálnej politike nenastal. To však neznamená, že existuje priamy vzťah medzi rastom výdavkov na sociálnu ochranu a zvyšovaním kvality života, resp. sociálnej ochrany obyvateľstva. Pri vzájomnej komparácii týchto dvoch ukazovateľov môžeme sledovať dlhodobé trendy v sociálnej politike. 50

65 Pri hodnotení vývoja a trendov výdavkov na sociálnu ochranu, sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu za sledované obdobie používame aj časové rady, z ktorých vyberáme nasledovné relatívne charakteristiky: koeficient rastu ako podiel dvoch po sebe idúcich hodnôt (vyjadrený v % udáva tempo rastu); uvádza, na koľko násobok predchádzajúcej hodnoty vzrástol časový rad: k t y = y t t 1 (.100 %) (3) koeficient prírastku ako koeficient rastu zmenšený o jednotku (vyjadrený v % udáva tempo prírastku); uvádza, o koľko percent v porovnaní s predchádzajúcou hodnotou vzrástol časový rad: p t = k t - 1 (. 100 %) (4) Z jednotlivých koeficientov rastu potom uvádzame: priemerný koeficient rastu, ktorým hodnotíme relatívny vývoj za celý časový rad: kde: k t je koeficient rastu, k = T-1 k 1. k 2...k T-1 (5) y je označenie hodnoty skúmaných ukazovateľov, t = 1, 2,... T (t je formálna časová premenná, ktorá udáva hodnoty skúmaného ukazovateľa) T je počet období, p t je koeficient prírastku, k je priemerný koeficient rastu. Trend analyzujeme vyrovnaním časového radu vhodnou trendovou funkciou. Trendové funkcie vyjadrujú trend ako deterministickú funkciu času. Vyberáme lineárny trend ako najjednoduchší tvar závislosti; ide o priamo úmernú závislosť medzi trendovou hodnotou časového radu a hodnotou časovej premennej: y t = b 0 + b 1 t (6) Pri naplnení cieľa a predmetu tejto dizertačnej práce sa nevenujeme analýze dopadov sociálnej ochrany na obyvateľstvo, teda neskúmame efektívnosť vynaložených výdavkov na sociálnu ochranu. Touto problematikou sa plánujeme zaoberať v našom ďalšom výskume. 51

66 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA Ak dáte chudobnému rybu, zasýtite ho na jeden deň, ale ak ho naučíte ryby loviť, pomôžete mu na celý život. Čínske príslovie Etické aj ekonomické problémy súvisiace s (ne)fungovaním sociálnych systémov v Európe sa stále viac prehlbujú aj pod ťarchou európskej sociálnej integrácie. Tá má prostredníctvom konvergencie, aproximácie a harmonizácie dospieť k jednotnému európskemu sociálnemu priestoru, založenému na vynucovaní dodržiavania tzv. sociálnych práv a občianstva. Choroby sociálnych systémov sa navyše presúvajú z národnej na nadnárodnú úroveň. Formujúci sa európsky model sociálneho štátu, ako syntéza spoločne zdieľaných hodnôt a prístupov členských štátov v sociálnej politike vychádza zo sociálnej rovnosti, spravodlivosti a pozície štátu v sociálnej sfére Typológia modelov sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ Neexistuje jednotný pohľad na to, či možno hovoriť o jednom európskom hospodárskom a sociálnom modeli, ba dokonca existujú terminologické a obsahové nejasnosti kategorizácie a jednotlivých vývojových období konštituovania sociálnych štátov. Ako sme už v teoretickej časti uviedli, všeobecne sa akceptujú tri základné modely sociálneho štátu (pozri Tabuľka 4, s. 36). Ich historicko-obsahovej štruktúre predchádzali určité vývojové etapy etablovania sociálna v trhovej ekonomike. Z tohto dôvodu sme pristúpili k vlastnému vymedzeniu a charakterizovaniu modelov sociálneho štátu Nové členenie modelov sociálneho štátu Vývoj sociálneho charakteru štátu ako určitého v praxi realizovaného modelu je možné stručne interpretovať v kontexte vývoja ekonomického myslenia a ekonomických teórií, ktoré zásadne determinovali úlohu štátu v sociálnej oblasti. Sme si vedomí, že výsledky výskumu nie sú a asi ani nebudú úplné a komplexné. 52

67 Štát verejných sociálnych služieb Welfare state Najstarším pojmom na vymedzenie sociálnej úlohy štátu je podľa nášho názoru pojem welfare state, ktorý sa neoficiálne začal používať už v 16. storočí v Anglicku, ktoré je v tomto období charakteristické prechodom od feudálneho zriadenia k ekonomike voľného trhu. Preto budeme podmienky jeho etablovania stručne charakterizovať práve na pozadí anglických dejín, kde sa v uvedenom období začali presadzovať myšlienky merkantilizmu. S ohľadom na predmet nášho výskumu vyberáme z teórie merkantilizmu tú časť, ktorou jej predstavitelia presadzovali názor, že vláda je schopná spravovať a organizovať ľudské potreby. Išlo im predovšetkým o štátne záujmy a hospodársku sebestačnosť Anglicka, teda zvýšenie národného bohatstva, na čo potrebovali vnútornú stabilitu systému. Chceli ju dosiahnuť hlavne podporou zamestnanosti a reprodukciou pracovnej sily, čo však neriešilo narastajúcu chudobu, ktorá bola vnímaná ako prirodzený stav robotníctva s nízkymi príjmami. Určité sociálne aktivity boli prioritne adresované cirkvi, obciam a mestám, zamestnávateľom a filantropicky orientovaným jednotlivcom. Úloha štátu postupne spočívala v právnej garancii verejných sociálnych služieb pre chorých a chudobných a neskôr aj v oblasti zamestnanosti (Alžbetínske zákony, domy práce, zákon The Ordinance of Labourers o zákaze žobrania a povinnosti pracovať a pod.). Politika Anglicka v merkantilistickom období v konečnom dôsledku neriešila narastajúcu chudobu a rast domácej spotreby ale štátne sociálne garancie mali napomôcť ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Tým sa vyprofiloval systém štátnych záruk istej minimálnej sociálnej úrovne v prípade, že občan sa z rôznych dôvodov nemohol zamestnať. Išlo o ex post poskytované sociálne služby, ktoré garantovali určité sociálne zaopatrenie v okamihu vzniku sociálnej núdze. Ďalšie obdobie vývoja v Anglicku bolo poznačené rozvojom a akceptáciou myšlienok klasickej ekonómie A. Smitha, ale rozsah sociálnych garancií welfare state sa výrazne nezmenil. Na chudobu sa naďalej nazeralo ako na prirodzený stav robotníctva s nízkymi príjmami v podmienkach trhu a sociálny paternalizmus štátu bol považovaný za príčinu posilňovania závislosti chudobných od sociálnych dávok. Určité zmeny nastali pod tlakom sociálnych nepokojov, v predvojnovom a medzivojnovom období. V rôznych modifikáciách sa nadväzuje na zákony pre chudobných, podporuje sa sociálne poistenie, a to najskôr na báze dobrovoľnosti, neskôr ako obligatórne poistenie. To sa však už konštituujú zásady druhého modelu sociálneho štátu social state. Porovnateľný vývoj sociálneho myslenia je možné sledovať aj v ostatných európskych štátoch, samozrejme s ohľadom na národné špecifiká a rozvoj hospodárstva. Heuristickým výskumom sme dospeli k názoru, že na tradíciu prvého modelu sociálneho štátu welfare state ako štátu verejných sociálnych služieb terminologicky a 53

68 obsahovo nesprávne nadviazal v roku 1941 londýnsky arcibiskup W. Temple v knihe Citizen and Churchman. V nej po prvýkrát oficiálne použil pojem welfare state na britské podmienky, s tým, že sa jedná o štát blahobytu. Opisoval ho ako štát, ktorý ľuďom v núdzi poskytuje pomoc prostredníctvom právnych a administratívnych nástrojov sociálneho zabezpečenia. Tým však podľa nás v podstate definoval základy social state klasického sociálneho štátu, ktorý v rámci sociálneho systému poskytuje viac ako len ex post vynútené sociálne služby, ale ex ante predvída určité očakávané sociálne situácie jednotlivca a prostredníctvom súboru politických, právnych, ekonomických nástrojov garantuje jednotlivcovi určitú mieru základnej sociálnej istoty. Na neadekvátne terminologické a obsahové zameranie, a z toho vyplývajúce skutočnosti, reagoval už M. Potůček (1997), ktorý tiež hovorí o nesprávnom českom preklade welfare state ako o štáte blahobytu a nie o štáte verejných sociálnych služieb. Sociálny štát Social state Model welfare state sa ukázal byť v praxi nedostatočným v sociálnych garanciách, čo potvrdzoval aj hospodársky vývoj konca 19. a začiatku 20. storočia. Ten bol ovplyvnený intervencionistickou politikou J. M. Keynesa, ktorá postupne formovala nový sociálny model, nové úlohy jednotlivých subjektov hospodárskej a sociálnej politiky, čím sa začal rozvíjať druhý typ sociálneho modelu sociálny štát. Jedná sa už o systém trojpilierového sociálneho zabezpečenia (sociálna pomoc, sociálne poistenie, štátna sociálna podpora), ktorý bol legislatívne prvýkrát prijatý v USA v roku Ekonomické základy sociálneho štátu 23 formuloval J. M. Keynes, ktorý vo svojich prácach (1936, 1963) vymedzil potrebné nástroje na meranie účinku zmien v rozdeľovaní príjmov na úroveň agregovanej ekonomickej a spoločenskej aktivity a to tak, že štát má zabezpečovať plnú zamestnanosť a hospodársky rast prostredníctvom fiškálnej a výdavkovej politiky. To znamená, že štátnu intervenciu netreba chápať negatívne, ale naopak, ako pozitívny faktor vo vzťahu k nezamestnanosti a eliminácii chudoby. Tým sa modeloval aj obsah a rozsah klasického sociálneho štátu, ktorý podporuje formovanie funkčného systému sociálneho rozvoja, sociálnej politiky (už s prvkami sociálneho zabezpečenia, nielen sociálnych služieb) a ekonomiky. Najväčší rozmach zaznamenal klasický model sociálneho štátu v medzivojnovom období a krátko po roku Postupne sa presadzujú myšlienky 23 Pojem sociálny štát, i keď jeho korene siahajú hlboko do dejín ľudskej spoločnosti, začal používať H. Heller začiatkom 20. storočia (1934), keď bol takýto štát spájaný so štátnymi inštitúciami a procedurálnymi pravidlami štátneho zasahovania do sociálnej oblasti spoločenského života. 54

69 silného paternalizmu štátu ako reakcia na dôsledky kapitalizmu, vojny, externalít trhu, narušenia pôvodnej štruktúry sociálnej solidarity a pod. Sociálno-trhové hospodárstvo sa chápe ako systém založený na tradičných hodnotách a ideách, ktorý spája slobodnú individuálnu iniciatívu so spoločenskou solidaritou. 24 Štát už nebol iba záchrancom v prípade vzniku hmotnej núdze jednotlivca, ale aktívne prispieval k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju jednotlivca a celej spoločnosti. 25 Pri vymedzení obsahu klasického sociálneho štátu sa stretávajú rôzne východiskové názorové a myšlienkové prístupy jednotlivých autorov. Vzhľadom na teoreticky nie celkom vyjasnené špecifikácie sociálneho štátu a štátu blahobytu predpokladáme, že pri definovaní klasického sociálneho štátu mali viacerí autori na mysli aj štát blahobytu, čo považujeme za určitý metodologický problém (E. J. Mishan (1994), T. Hobbes, J. Locke a ďalší). Všetci autori však majú jeden spoločný podtext, ktorým je v teórii sociálneho štátu systém redistribúcie. Získavanie zdrojov na garantovanie základných potrieb komplexného sociálneho zabezpečenia sa javí ako povinnosť vlády, rovnako ako ochrana a podpora občianskych práv, vrátane práva na blaho. Cieľom sociálneho štátu bolo vytváranie priaznivých podmienok života pre všetkých členov spoločnosti na základe princípov spoločenskej solidarity a subsidiarity. V období sociálneho štátu začínajú vznikať prvé univerzálne systémy povinného sociálneho poistenia, štát už nevyužíva len ex post, ale aj ex ante nástroje sociálnej politiky. Spoločným podtextom všetkých definícií sociálneho štátu je akceptovateľný systém redistribúcie, ktorý je základným nástrojom zabezpečenia slušnej životnej úrovne a sociálnej participácie pre všetkých. Obdobie rozvoja sociálneho štátu nazývame aj obdobím zásadnej sociálnej prestavby, nastupujúcej akceptácie štátneho paternalizmu, zvyšovania verejných výdavkov a rastu verejného sektora. Evidentné sú aj procesy postupného a neúmerného tlaku na vlády na vyrovnávanie individuálnych blahobytov. Preto objem verejných výdavkov rastie s cieľom zabezpečiť rovnakú spravodlivú garanciu pre všetkých. Vo verejnej politike a ekonomike sa postupne vytvárajú predpoklady na akúsi univerzálnu prosperitu každého jednotlivca. Rozširujú sa kritéria klasického sociálneho štátu, ktorý postupne prerastá do štátu blahobytu. Štát blahobytu Prosperity state Na základe uvedeného predpokladáme, že štát blahobytu sa časovo a obsahovo nesprávne stotožňuje s klasickým sociálnym štátom konca 19. a zač. 20 storočia, až 24 Uvedené myšlienky sa po roku 1948 stali v západnom Nemecku hlavným motívom hospodárskych reforiem L. Erharda. 25 Inštitucionálne a legislatívne základy povojnového modelu klasického sociálneho štátu položili viacerí ekonómovia (G. J. Myrdal, W. H. Beveridge, W. Eucken, K. Engliš a iní). 55

70 medzivojnového a krátkeho povojnového obdobia minulého storočia, i keď jeho základy tu boli položené. Dochádza tak nielen k formálnym, ale aj obsahovým a sémantickým nedorozumeniam. Podľa nášho názoru je klasický sociálny štát užšie interpretovateľný a starší pojem ako štát blahobytu. Konkrétna a presná definícia štátu blahobytu (podľa nás prosperity state a nie welfare state) v podstate neexistuje, pretože jeho obsah a rozsah redistribúcie verejných zdrojov je rôzny. Niekedy sa štát blahobytu chápe ako sektor verejnej politiky alebo ako typ vládnutia s veľkými kompetenciami v oblasti bohatstva obyvateľstva, prípadne sa štát blahobytu obmedzuje na opis a analýzu špecifického súboru verejnej politiky. 26 E. Forsthoff (1971) hovorí o nutnosti korektúry sociálneho postavenia jednotlivca v modernom právnom štáte a redukuje ho na ochranu a štátom garantovanú pomoc v prípade potreby. P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus (1995) pod štátom blahobytu vnímajú spoločnosť, v ktorej vláda pozmeňuje trhové sily tak, aby chránila jednotlivcov pred niektorými náhodnými vplyvmi a zaručila ľudom minimálnu životnú úroveň bez ohľadu na ich trhové dôchodky. Konkretizáciu uvedených myšlienok už v roku 1962 predstavil M. Friedman, keď navrhol pre toho, kto ostane pod určitým prahom príjmov, štátom garantovanú sumu. Na druhej strane T. M. Abendroth (1957) vníma štát blahobytu ako určitý kompromis hodnotových preferencií občianskej spoločnosti, ktorý nevyjadruje to, čo existuje, ale to, čo má byť. Odmieta charakteristiku štátu blahobytu ako štátu s administratívnym rozhodovaním a obmedzovaním sociálnej štátnosti len na pomoc v núdzi, ale rozvíja teóriu superpartnerstva (Novotný a kol., 2003) 27. K uvedenej interpretácii štátu blahobytu ako štátu prosperity a spolupráce sa prikláňame, nakoľko charakterizuje hlavné ciele tohto modelu. Na základe komparácie ďalšej relevantnej odbornej literatúry štát blahobytu vnímame aj ako model akceptujúci určitú etickú (aristotelovskú) normu, ktorou sa síce univerzálne, ale s osobitným dôrazom na individuálny rozvoj a aktivity jednotlivca uspokojujú ľudské potreby. Podobne ako klasický sociálny štát, vychádza z princípov solidarizmu a európskych kresťanských tradícií a implementuje ich na podmienky modernej spoločnosti. Je aj určitou reakciou na vznik a rozvoj socializmu a predstavuje jeho demokratickú a trhovú alternatívu 2. polovice 20. st. Súčasne je preň typický narastajúci rozsah univerzálnych sociálnych prvkov, neúmerný rast štátneho paternalizmu, verejnej správy a verejných výdavkov. Svojím rozsahom štát blahobytu prosperity state v mnohých 26 J. C. Habermas, C. Offe, S. Ringen T. M. Andersen ho vymedzujú ako súbor určitých politík zameraných na stratégiu prerozdeľovania, pričom sa viac sústreďujú na legitimitu tohto prerozdeľovania, ako na celkový systém, ktorého súčasťou je aj štát blahobytu (Duben, 1994, s ). 27 Aj nová sociálna politika preferuje tvorbu partnerstiev na rôznych úrovniach ako systém spolupráce v záujme spoločného dobra. 56

71 prípadoch neefektívne rozvinul sociálny rozmer klasického sociálneho štátu social state. Preto sa od začiatku 70. rokoch minulého storočia vehementne presadzuje jeho kritika, nakoľko napriek zvyšovaniu výdavkov na sociálne zabezpečenie rástla chudoba, nezamestnanosť a sociálna exklúzia značnej časti svetovej populácie. V období štátu blahobytu vystupujú do popredia otázky spoločenského konsenzu a verejnej voľby. Neoliberálni a neokonzervatívni ekonómovia podrobili štát blahobytu verejnej kritike, a to najmä pre neúmerný rast výdavkov z národných rozpočtov. S istým štatistickým zovšeobecnením môžeme predpokladať priamu závislosť veľkosti verejného sektora a štátu blahobytu. V uvedenom období, ale aj v súčasnosti, zaznamenávame prehodnocovanie štátu blahobytu ako systému s neudržateľnými univerzálnymi štátnymi garanciami v sociálnej oblasti, s domotivujúcimi prvkami pre značnú časť populácie a v konečnom dôsledku s ambíciou niektorých jednotlivcov a skupín zneužiť záchrannú sociálnu sieť. Postupne sa prehodnocujú a reformujú systémy sociálneho a zdravotného poistenia, daňová a fiškálna politika a hľadajú sa nové riešenia v sociálnej politike. Tak sa vyprofilovali tri typy štátu blahobytu: Nemecko, Veľká Británia a Švédsko. Preto ich v našom výskume považujeme za reprezentantov troch skupín národných sociálnych štátov EÚ a ich sociálnych politík. Moderný sociálny štát Modern social state Po kritike štátu blahobytu nastala určitá reorientácia v spôsobe sociálneho myslenia. Neúmerný podiel verejných výdavkov na HDP, rast nezamestnanosti, chudoby a sociálnej exklúzie, teda zlyhanie štátov blahobytu, má riešiť spoločný model moderného sociálneho štátu, t. j. sociálny model EÚ. Základné hodnotové ciele štátu blahobytu prosperity state sú však akceptovateľné aj napriek tomu, že ekonomická veda nie je jednoznačná a konsenzuálna v prezentácii svojich predstáv o miere sociálnej garancie tak, aby sa zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej ekonomiky. V posledných desaťročiach sa presadzovali názory, že mechanizmy voľného, štátnymi záujmami nechráneného trhu založeného na všeobecnom prístupe k informáciám, sú garanciou rastu produktivity výroby, a tým tiež celej hospodárskej aktivity. Existuje však skupina ekonómov, ktorá prezentuje názor, že trhový princíp je menej úspešný tam, kde ide o kolektívne statky, dávky štátnej sociálnej podpory a dávky v hmotnej núdzi, ktoré má zabezpečovať verejný sektor. Konsenzuálny prístup ekonómov však vidíme v názoroch, že uplatňovanie trhového princípu v ekonomike je rozhodujúce aj pre systém moderného sociálneho zabezpečenia pretože sa odvíja od hospodárskej prosperity národnej ekonomiky. Pri riešení sociálno-ekonomických 57

72 otázok ide teda o určitý súbeh a spoluprácu medzi súkromným a politickým trhom, heterogenitu subjektov pôsobiacich v sociálnej oblasti, budovanie infraštruktúry a verejnú či štátom koncepčne a finančne garantovanú podporu sociálne odkázaných ľudí. Zatiaľ posledný nami vymedzený model sociálneho štátu moderný sociálny štát (podľa nás európsky) predstavuje základné princípy návratu ku klasickému sociálnemu štátu či počiatočnému štádiu štátu blahobytu. Pritom sa majú napĺňať hlavné ciele európskej sociálnej politiky ako sociálna súdržnosť, podpora vysokej miery zamestnanosti, boj proti chudobe a vylúčeniu zo spoločnosti, participačná demokracia, lepšie riadenie a trvalo udržateľný rozvoj. Voľne tak nadväzujeme a rozvíjame myšlienky prezentované viacerými európskymi ekonómami. Príkladom je nositeľ Nobelovej ceny A. Sen (2002), ktorý oživil etickú dimenziu ekonomických vied, vytvoril Human Development Index (HDI) na presnejšie meranie skutočnej životnej úrovne ľudí. 28 V kontexte moderného sociálneho štátu modern social state to spoločne s kritériami kvality života vnímame ako nevyhnutnú priorizáciu sociálneho rozvoja, rozšírenie možností slobodnej voľby pre ľudí, ale hlavne vytvorenie šance na dôstojný život. Aj v súčasnosti, keď svet hľadá riešenia globálnej krízy ponúka pohľady na zmenu zdrojov, ktoré sú k dispozícii, na slobodu rozhodovania, ktorá umožní jednotlivcovi uskutočňovať svoje predstavy o naplnenom živote. Výrazná participácia štátu je pritom nevyhnutná a to najmä v oblasti znižovania chudoby, ktorá nie je len jednostranným odrazom aktivity či neaktivity na trhu práce. Klasicky sa chudoba vzťahuje na spotrebný štandard, dosahovanie nízkych alebo neadekvátnych materiálnych prostriedkov. Ak sa však chudoba chápe ako dôsledok nerovného prístupu k rozdeľovanému spoločenskému bohatstvu, ako dôsledok nerovnosti či nespravodlivosti pri distribúcii bohatstva vytváraného trhovou ekonomikou a je spojená s vylúčením, potom takéto sociálne vylúčenie prejudikuje aj vylúčenie z účasti na spoločenskom živote. 29 Z tohto pohľadu môže moderný model sociálneho štátu pozitívne reagovať na základné európske a svetové kritéria sociálnej inklúzie, ktoré sú mimoriadne aktuálne v súčasnosti a dlhodobo ich koncipuje aj sociálna ekonomika, a to z dôvodu, že k už existujúcej sociálne exkludovanej skupine svetovej populácie sa pripájajú noví ľudia bez práce s rizikom chudoby. O to najliehavejšie je hľadanie riešení sociálnej spravodlivosti a všeobecne akceptovanej solidarity a subsidiarity. Ak v čase hospodárskej krízy ekonómovia myslia stále a opäť iba na zisk a hospodársky rast, nepochopili filozofický odkaz Aristotela, ani podstatu kapitalizmu a smithovskej filozofie 28 Index ľudského rozvoja (HDI) je založený na 3 ukazovateľoch: a) dlhovekosť; b) dosiahnuté vzdelanie; c) životná úroveň, meraná podľa HDP na obyvateľa (parita kúpnej sily). 29 Pritom chudoba, nezamestnanosť a sociálne vylúčenie môžu, ale i nemusia spolu súvisieť. Spoločensky exkludovaný môže byť aj ten, ktorý nie je chudobný. 58

73 trhového hospodárstva ako prostriedku na vytvorenie globálneho blahobytu. Renesancia základných myšlienok kapitalizmu a skutočných hodnôt demokracie sa ukazuje ako prioritná výzva súčasnosti. Globálnym cieľom moderného sociálneho štátu je rozvoj jednotlivca a spoločnosti, podpora vysokej miery zamestnanosti a sociálny konsenzus. Významnú úlohu v modernom sociálnom štáte zohráva tretí sektor so svojimi verejnoprospešnými aktivitami a snahou riešiť zlyhávanie súkromného a politického trhu. V konečnom dôsledku ide o celkovú kvalitatívnu zmenu doterajších modelov sociálnych štátov, keď sa postupne prechádza od ponuky verejných služieb (osobitne sociálnych služieb) k dopytu po nich. Táto zmena predstavuje prechod od všeobecného paternalizmu k osobnej zodpovednosti a aktivite jednotlivca, pri garantovaní záchrannej sociálnej siete štátom. Historicko-logický a terminologický vývoj modelov sociálneho štátu graficky znázorňuje nasledujúci Obrázok 6. Zároveň plne akceptujeme ich iné doterajšie členenia, ktorých rozlíšenie je však postavené z hľadiska iných priorít a špecifikácií. 59

74 Merkantilizmus ( st.) 1. WELFARE STATE Štát verejných sociálnych služieb ( st.) Klasická ekonómia (18. st.) 2. SOCIAL STATE Klasický sociálny štát (koniec 19. a zač. 20.st.) Intervencionistická ekonómia (zač.20.st.) LIBERÁLNE MODELY sociálneho charakteru štátu INTERVENCIONISTICKÉ MODELY sociálneho charakteru štátu 3. PROSPERITY STATE Štát blahobytu (2. pol. 20.st.) Neokonzervatívna ekonómia (70.roky 20. st.) 4. MODERN SOCIAL STATE Moderný sociálny štát (zač. 21. st.) Obrázok 6 Vývoj modelov sociálneho štátu Zdroj: Korimová, G. Jakab, K Základné hodnoty moderného sociálneho štátu. In: Sociálna politika súčasnosti v kontexte protirečení doby; Korimová, G Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. S Model moderného sociálneho štátu a jeho typy Na základe výskumu vývoja jednotlivých modelov sociálneho štátu sa budeme ďalej zaoberať typológiou sociálnych politík modelu moderného sociálneho štátu (podľa nás 60

75 európskeho). V tejto súvislosti nadväzujeme na už známe kategorizácie iných autorov (napr. Leibfried, 2000), ktorí uvádzajú rôzne modely sociálnych politík (resp. sociálnych štátov). Na základe štúdia odbornej literatúry vyslovujeme názor, že ide o vymedzenie rôznych typov modelu moderného sociálneho štátu (MSS). Preto sme pristúpili k ich vlastnej interpretácii a vymedzujeme týchto 5 typov: Škandinávsky (severský), Kontinentálny (sociálno-trhový), Anglosaský (atlantický), Juhoeurópsky (stredomorský), Tranzitívny (stredoeurópsky). V tabuľke znázorňujeme základné identifikácie uvádzaného modelu, ktoré naznačujú určitú priorizáciu hlavných cieľov sociálnej politiky v jej jednotlivých typoch (Tabuľka 5). Tabuľka 5 Vymedzenie modelu MSS prostredníctvom piatich typov sociálnych politík Typ MSS Škandinávsky Kontinentálny Anglosaský Juhoeurópsky Tranzitívny (severský) (sociálno-trhový) (atlantický) (stredomorský) (stredoeurópsky) Kritérium právo kapitácia potreba potreba, kapitácia potreba, právo plná zamestnanosť, sociálny štát celkový rast, sociálny štát je hlavný garant celkový rast, sociálny štát je celkový rast, zamestnanosť, rast ekonomiky, sociálny štát je Charakteristika je hlavný minimálnej garant reziduálnej sociálny štát je len hlavný garant zamestnávateľ sociálnej siete sociálnej siete, čiastočne minimálnej a garant minimálnej sociálnej siete a zamestnávateľ len v krajnom prípade vynucuje pracovnú aktivitu inštitucionalizovaný sociálnej siete a čiastočne zamestnávateľ Právo na Podpora sociálneho zabezpečenia Prioritná politická ideológia Centrálne inštitúcie prácu, sociálnu ochranu sociálne istoty inštitucionalizovaný koncept sociálneho občianstva sociálna demokracia adresný príjmový transfer minimálna podpora konzervativizmus, liberalizmus prácu a blahobyt je deklarované implementovaná len čiastočne kresťanská demokracia prácu, sociálne istoty, sociálnu ochranu postupná inštitucionalizácia konceptu sociálneho občianstva mix liberálnokonzervatívna, sociálna demokracia štát, trh rodina štát, trh Rozsah extenzívny obmedzený Objekt občan ochrany MSS = Modern social state napojený na trh práce občan, člen rodiny člen rodiny alebo miestnej komunity Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Leibfried, S. Toward a Eureopean welfare state? 2000, s. 193; čiastočne extenzívny občan, rodina Európska integrácia doteraz ukazuje, že existuje mimoriadna opozícia voči delegovaniu právomocí v oblasti sociálnej politiky. Odráža sa to v pomerne nedostatočnej vyvinutosti sociálno-politických kompetencií Únie, ktoré však boli napriek tomu výrazne rozšírené od zahrnutia Sociálnej charty do Amsterdamskej zmluvy. Okrem toho sa od roku 61

76 2000 v rámci otvorenej metódy koordinácie zvýšila koordinácia, hoci nie harmonizácia, sociálnej politiky (O Connor, 2005, Rozdielne úrovne harmonizácie členských krajín EÚ sú výsledkom diverzity európskych ekonomických a sociálnych modelov. Rozličné sociálne režimy v tom procese fungujú ako filtre vo vzťahu k európskej politike a mali by viesť k rozličným výsledkom, ak sú ich vstupy identické (Dauderstädt, 2004, V nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 6) uvádzame niektoré štáty EÚ a členíme podľa typu sociálneho štátu. Súčasne sme k nim priradili typ hospodárstva (index koordinácie = ukazovateľ, ktorý vyjadruje mieru koordinácie hospodárstva zo strany štátu, ako intenzívne vstupuje štát do hospodárskych procesov), podiel hrubého národného produktu (HNP) na obyvateľa, mieru sociálnej ochrany, nerovnosť distribúcie príjmov a rozdelenie členských štátov na čistých platcov a čistých príjemcov. Skupina štátov (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko, Taliansko) má záujem na pokračovaní európskej integrácie a vytvorení spoločných štandardov na vysokej úrovni, pretože veria, že výsledkom bude zabezpečenie schopnosti prežiť pre ich vlastné hospodárske a sociálne modely, najmä ak sú konfrontované s konkurenčným tlakom EÚ, ktorá sa stáva heterogénna. Súčasne, majú len malý záujem na rozšírení politiky medzištátneho prerozdeľovania v rámci EÚ, pretože ako pomerne bohaté krajiny by museli poskytnúť väčšinu fondov. Skupina štátov (Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko, Fínsko) má rovnako záujem na minimalizácii medzištátneho prerozdeľovania, pretože ako čistí platcovia sú rovnako do značnej miery zapojení do financovania prerozdeľovania. Škandinávske štáty budú mať záujem na harmonizácii a regulácii, nakoľko by to znížilo konkurenčný tlak. Tieto štáty sa môžu objektívne obávať, že inštitucionalizácia spoločného moderného (európskeho) sociálneho modelu poškodí operačnú schopnosť a integritu ich vlastného typu sociálneho štátu. Tranzitívne štáty, ako hlavní prijímatelia medzištátneho prerozdeľovania v rámci EÚ, sú skupinou, ktorá bude takúto politiku prerozdeľovania preferovať aj na najbližšie roky. Ich ekonomické systémy dokumentujú, že sú relatívne vzdialené od sociálneho štátu jadra Európy. Preto sa tieto krajiny obávajú ohrozenia ich ekonomických konkurenčných výhod postavených na nízkych platoch a nízkej miere zdaňovania. Získať ich súhlas s vytvorením vysokých spoločných štandardov a inštitucionalizácie spoločnej európskej politike bude závisieť od prípadnej kompenzácie obetovaných benefitov spôsobených stratou konkurenčnej výhody. 62

77 Tabuľka 6 Typológia sociálnych politík (resp. sociálnych štátov) v niektorých členských krajinách EÚ v modeli MSS ( ) Členský štát Rakúsko Francúzsko Nemecko Holandsko Taliansko Dánsko Fínsko Švédsko Veľká Británia Írsko Grécko Španielsko Portugalsko Česká republika Maďarsko Poľsko Slovensko Typ sociálneho štátu Kontinentálny Kontinentálny Kontinentálny Kontinentálny /Škandinávsky Juhoeurópsky Škandinávsky Škandinávsky Škandinávsky Anglosaský Anglosaský Juhoeurópsky Juhoeurópsky Juhoeurópsky Tranzitívny Tranzitívny Tranzitívny Tranzitívny Typ hospodárstva (index koordinácie ) Koordinované (3,8) Koordinované (8,0) Koordinované (4,8) Koordinované (2,7) Koordinované (4,5) Liberálny / Koordinovaný (-1,6) Liberálny (-5,4) Koordinovaný / Liberálny (0,9) Liberálny (-5,8) Liberálny (-4,8) Koordinovaný (11,6) Koordinovaný (4,7) Koordinovaný (6,5) Koordinovaný (4,4) Liberálny (-3,3) Liberálny / Koordinovaný (-1,8) Liberálny (-2,8) HNP na hlavu (PPP) 2004 ako % priemeru EÚ-25 (EÚ-25: 100) * hodnota z roku 2003 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Rozdiel v miere sociálnej ochrany porovnaný s priemerom EÚ-25 (EÚ- 25:26,9%) Nerovnosť distribúcie príjmov (2004) (EÚ- 15: 4,4) Čistí platcovia/ príjemcovia (P= platcovia, R= príjemcovia) 122,22% +1,7% 3,8 P 108,55% +2,2% 4,2 P 108,12% +2,2% 4,4 P 123,50% -0,6% 4* P 103,42% -1,5% 5,6 P 123,06% +3,1% 3,4 P 113,68% -0,8% 3,5 P 118,38% +5,4% 3,3 P 115,81% -1,0% 5,3* P 138,46% -11,1% 5 R 83,76% -1,5% 6 R 98,29% -7,7% 5,1 R 70,94% -4,3% 7,2 R 73,08% -7,1% 3,4 R 61,54% -5,9% 3,3* R 49,57% -5,6% 5* R 55,23% -9,1%* 5,8 R Postoj k medzištátnemu prerozdeľovaniu je čiastočne iný u tých štátov, ktoré doteraz z neho profitovali (Španielsko, Portugalsko, Grécko) a majú pomerne koordinované ekonomické politiky. Týka sa to však aj Írska, ktoré sa odlišuje od ideálneho anglosaského modelu (Daly/Yeates, 2003, kvôli rozšíreniu 63

78 mechanizmov koordinácie trhovej ekonomiky (napríklad sociálnych dohôd medzi zamestnávateľmi a odbormi). Veľká Británia je takto jediným predstaviteľom anglosaského modelu v EÚ s liberálnou trhovou ekonomikou. V súčasnosti existuje zhoda na minimálnych sociálnych štandardoch alebo sociálnych nárokoch na európskej úrovni. V tomto kontexte možno zatiaľ formovať vlastné typy moderných sociálnych politík na národnej či užšej medziregionálnej úrovni. Odborné, ale aj politické diskusie sa však rozchádzajú v názoroch o podstate a štruktúre sociálnych štandardov. Názorová nejednotnosť je typická napr. pri akceptácii minimálnej mzdy Analýza typov sociálnej politiky vo vybraných štátoch EÚ Rozvoj modernej spoločnosti na rozhraní dvoch tisícročí je sprevádzaný aj kritikou štátu blahobytu. Naším cieľom je na základe verifikácie štatistických údajov dokladovať trendy vývoja rastu verejných výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách s rozdielnymi typmi sociálnej politiky (Nemecko, Švédsko a Veľká Británia). Uvádzame ich stručnú charakteristiku tak, ako je zatiaľ zaužívaná v odbornej literatúre, kde sa nedostatočne terminologicky rozlišuje model a typ sociálnej politiky (resp. sociálneho štátu). Zároveň v závere každého modelu uvedieme nami novovymedzený typ sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu, čo považujeme za jeden z teoretických prínosov tejto práce. Nemecký (konzervatívno-korporativistický) model Nemecký model je historicky najstarší. Vychádza z povinného sociálneho poistenia pracujúcich. Štát garantuje iba základné spoločensky uznané minimá potrieb a tak dáva priestor pôsobeniu neštátnych subjektov. Konzervatívnym sa nazýva pre jeho efekt statusových rozdielov medzi jednotlivými profesiami a odbormi (nekladie dôraz na medziosobné prerozdeľovanie, tak ako anglo-americký model). Podstatou tohto modelu je, že sociálne potreby majú byť primárne uspokojované na základe výkonu a produktivity (preto sa v niektorých Zdrojoch uvádza aj ako výkonový model). Miera redistribúcie a zásahov štátu je vyššia ako v anglo-americkom modeli, ale nižšia ako v škandinávskom modeli. Cieľom nemeckej sociálno-trhovej ekonomiky je zabezpečiť voľnú súťaž, posilniť sociálnu spravodlivosť a poskytovať systém sociálneho zabezpečenia. Expanzia sociálnej politiky je charakteristická najmä systémom sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok, 64

79 rodinnej politiky a pomoci mladým ľuďom, redistribučnou politikou a formovaním príjmu a bohatstva. Osobitne zložitým vývojom prešiel nemecký sociálny systém, a to v súvislosti aj so zjednotením Nemecka. Po zjednotení Nemeckej Spolkovej Republiky (NSR) a Nemeckej Demokratickej Republiky (NDR) ostal v platnosti sociálny systém NSR a systém NDR ostal dočasne používaný na území bývalej NDR. Systémy NSR a NDR sa zlúčili , keď vstúpil do platnosti Sociálny zákon časť VI. Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o kontinentálnom (sociálnotrhovom) type sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu. Škandinávsky (sociálno-demokratický) model Základom škandinávskeho modelu je univerzalizmus sociálneho zabezpečenia, čo znamená, že všetci občania sú zaopatrení voči sociálnym rizikám bez ohľadu na výšku svojich príjmov. Štát má zodpovednosť za blahobyt všetkých občanov, teda sociálne potreby občanov vníma ako sociálne práva. Základným nástrojom sú univerzálne vyplácané dávky. Miera redistribúcie a zásahov štátu je zo všetkých troch modelov najvyššia, tento model je preto veľmi náročný na ekonomické zdroje. Štát nedáva takmer žiadny priestor pôsobeniu neštátnych subjektov. Švédska sociálna politika presadzuje plnú zamestnanosť, rovnaké príležitosti a spravodlivé prerozdelenie bohatstva. Cieľom je, aby sa nezamestnaný zamestnal v čo najkratšom čase. Okrem navrátenia nezamestnaných na trh práce je tiež dôležité investovať do celoživotného vzdelávania a školení na pracovisku s cieľom predchádzať riziku nezamestnanosti. Takéto myslenie prináša dividendy z hľadiska konkurencieschopnosti a produktivity. Škandinávske krajiny majú dlhodobú tradíciu aktívneho využívania verejných investícií na stimuláciu rastu, vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných podmienok. Vysoké investície do vzdelania, výskumu, modernizácie pracovnej sily, infraštruktúry, ako aj do zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti nielenže zabezpečili pevný základ konkurencieschopnosti škandinávskych krajín, ale zároveň ovplyvnili cyklické pohyby ich ekonomík. Makroekonomická politika sa tak stala priamym nástrojom na zabezpečenie prosperity škandinávskych krajín. Verejné výdavky orientované vo veľkom rozsahu do spomenutých oblastí sú financované z relatívne vysokého zdaňovania. V posledných desaťročiach sa najmä vďaka zavádzaniu rôznych kombinácií sociálneho poistenia, sociálnej podpory a univerzálnych dávok rozdiely medzi uvedenými 65

80 tromi typmi sociálneho štátu (ale aj v ostatných štátoch) postupne stierajú a systémy predstavujú hybridný mix takýchto idealizovaných typov modelu moderného sociálneho štátu. Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o škandinávskom (severskom) type sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu. Anglo-americký (liberálno-reziduálny) model Anglo-americký systém vychádza z princípu minimálnej sociálnej podpory v reálnej hmotnej núdzi. Jeho cieľom je najmä solidarita s občanmi v reálnej hmotnej núdzi. Tento model sa snaží ponechať čo najviac priestoru trhovým mechanizmom (vyjadruje liberálnosť modelu). Keď zlyhá trh, jeho inštitúcie a rodina, tak až vtedy nastupuje sociálna politika štátu. Tento typ má korene vo filozofii tzv. laisser faire. Miera redistribúcie a zásahov štátu je zo všetkých troch modelov najnižšia. Sociálna politika Veľkej Británie má dlhoročnú liberálnu tradíciu. Významnou tendenciou sociálnej politiky vo Veľkej Británii je presúvanie zodpovednosti za životný štandard na jednotlivca. Tomuto smerovaniu zodpovedajú konkrétne sociálno-politické opatrenia, ktoré na jednej strane oslabujú vplyv štátu (napr. redukcia štátnych subvencií vo všetkých oblastiach sociálnej politiky) a na druhej strane posilňujú postavenie občana (napr. prostredníctvom nízkej úrovne zdanenia osobných príjmov). Jedinou časťou sociálnej sféry, kde vplyv štátu zostal výrazný je oblasť legislatívnych iniciatív, ktoré však takisto smerujú k štátnej deregulácii, decentralizácii štátnej správy a participácii občanov. So zvýraznením úlohy občana v sociálnej politike súvisí aj jeho premenovanie na klienta, príp. konzumenta sociálnych dávok a služieb. Súčasný stav jednotlivých oblastí sociálnej politiky Veľkej Británie obsahuje tieto najvýraznejšie charakteristiky: V sociálnom zabezpečení pretrváva snaha o vyňatie čo najväčšieho počtu sociálnych služieb zo štátnej sféry s ich následnou privatizáciou, znižovanie hladiny sociálnych dávok, odinštitucionalizovanie sociálnej pomoci a jej priblíženie občanovi s cieľom zvýšiť participáciu dobrovoľných a súkromných organizácii a zaistiť tak pluralitu poskytovania sociálnej pomoci. Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o anglosaskom (atlantickom) type sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu. Podľa G. Korimovej vystupuje Nemecko ako garant sociálneho statusu, Švédsko ako sociálne vyvážená ekonomika a Veľká Británia ako garant minimálneho štandardu (2007, s. 62). 66

81 Vybrané finančné nástroje sociálnej politiky Sociálna politika sa realizuje pomocou rôznych nástrojov, ktoré môžeme rozlíšiť z hľadiska viacerých úrovní, členení a hľadísk použiteľných na klasifikáciu nástrojov, ktoré zohľadňujú funkciu, cieľovú skupinu a pod. Na prehľadné rozdelenie nástrojov sociálnej politiky sme zvolili za základné kritérium charakter ich uplatnenia vo vzťahu k občanovi. V rámci výskumu stručne vymedzujeme základné finančné nástroje 30 Rozdeľujeme ich ako nástroje prerozdeľovania na: nástroje výberu prostriedkov (dane a odvody), nástroje rozdeľovania prostriedkov (systém sociálneho zabezpečenia). Nástroje výberu prostriedkov Jeden z hlavných cieľov sociálnej politiky solidaritu, dokážu štátne inštitúcie zabezpečiť priamo len prostredníctvom prerozdeľovania prostriedkov medzi skupinami obyvateľov. Základným nástrojom získavania prostriedkov na financovanie sociálneho systému sú dane a odvodový systém. Predstavujú najsilnejší nástroj sociálnej politiky, pretože priamo ovplyvňujú objem prerozdeľovaných prostriedkov. Daňový systém aplikuje dve základné kategórie daní dane z príjmov a nepriame dane. Dane z príjmov sa vzťahujú na všetky právnické a fyzické osoby. Podmienka existencie dostatočnej výšky zdaniteľných príjmov však znižuje počet platiacich subjektov, preto v konečnom dôsledku daň nie je celoplošná. Rozsah zdanenia príjmov do značnej miery ovplyvňuje charakter ekonomickej aktivity právnických resp. fyzických osôb. Príliš vysoké zaťaženie brzdí ekonomický rast a ochotu investovať. Naopak, nízke sadzby lákajú kapitál, ktorý prostredníctvom vyplatených miezd zvyšuje životnú úroveň obyvateľov krajiny. Nepriame dane majú na rozdiel od daní z príjmu extenzívnejší sociálny dopad, pretože postihujú celú spoločnosť, každého jednotlivca. Na dávky sociálneho systému a sadzby nepriamych daní sa dá pozerať ako na spojené nádoby. Zatiaľ čo dávky sociálneho systému predstavujú záchrannú sociálnu sieť pre ľudí s nízkym príjmom, príliš vysoká sadzba DPH sa im stáva záťažou. Odvodový systém zabezpečuje finančné zdroje na úhradu zdravotnej starostlivosti a dávok vyplácaných inštitúciou poverenou vyplácaním sociálnych dávok. Na rozdiel od daní z príjmu sa odvody vzťahujú len na ekonomicky aktívne fyzické osoby. Za ekonomicky neaktívnych občanov platí odvody do poistných fondov štát z prostriedkov vybraných na 30 Okrem finančných nástrojov rozlišujeme aj nefinančné nástroje ako nástroje legislatívnych úprav sociálneho zabezpečenia (pracovné a občianske právo). Bližšie sa im venujeme v časti

82 daniach. Odvody rozdeľujeme na odvody platené zamestnávateľom a odvody platené zamestnancom. Nástroje rozdeľovania prostriedkov Medzi nástroje prerozdeľovania prostriedkov patria verejné statky, služby a dotácie poskytované zo ŠR vrátane zdravotnej starostlivosti a systém sociálneho zabezpečenia. Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra pozostávajúca z mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Vymedzenie hraníc sociálneho systému je podmienené klasifikovaním verejných služieb ako súčasti sociálnej politiky štátu. Každý z troch skúmaných sociálnych modelov (teda aj každý skúmaný štát) má vlastný sociálny systém a štruktúru systému sociálneho zabezpečenia. Štruktúre verejných výdavkov zameraných na sociálnu ochranu Veľkej Británie, Nemecka a Švédska sa budeme podrobne venovať v ďalšej časti. Sociálne zabezpečenie ako významný finančný nástroj sociálnej politiky Okrem sociálnych práv definovaných v ústave každého štátu sú členské štáty EÚ viazané aj systémom medzinárodných dohôd a dokumentov, ako je napríklad Dohovor č. 102 Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia z roku 1952 a ďalších, už prezentovaných dokumentov. Pre účely tejto práce definujeme ciele sociálneho systému odvodením od pôvodných zámerov sledovaných pri vzniku sociálnych systémov vo svete a od úloh, ktoré postupne boli do sociálneho systému pričleňované v procese jeho vývoja. Akceptujú sa tri základné podsystémy sociálneho zabezpečenia ako hlavného nástroja sociálnej politiky: 1. Sociálne poistenie vyrovnávanie interpersonálnych rozdielov v príjme počas života ekonomicky aktívneho jednotlivca (nemocenské, dôchodkové, úrazové a iné). 2. Štátna sociálna podpora sledovanie vládou definovaných sociologických cieľov pomocou prerozdeľovacích dávok (demograntov). Rozlišujeme tu jednotlivé politiky: politika zamestnanosti, podpora rodiny, bývania, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a štátneho vzdelávania. 3. Štátna sociálna pomoc pomoc občanom v hmotnej núdzi. Ide o solidárne prerozdeľovanie zdrojov za účelom zmiernenia interpersonálnych rozdielov v príjme (napr. dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť atď.). 68

83 Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov Systém sociálneho zabezpečenia, ako hlavný realizačný nástroj sociálnej politiky, má vnášať do ekonomiky sociálny aspekt. Slúži na elimináciu sociálnych rizík a znižovanie sociálnych nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Väčší objem prostriedkov spotrebovaných v sociálnej oblasti, vytvára v krajine určité predpoklady na menšie sociálne rozdiely a väčšiu ochranu v prípade vzniku nejakej sociálnej udalosti (materstvo, práceneschopnosť, dôchodkový systém a pod.) Oblasť sociálnej politiky, hlavne jej praktického uplatňovania, je predmetom pomerne rozsiahlych štatistických výskumov na národnej, európskej a celosvetovej úrovni. S ohľadom na množstvo a rôznorodosť týchto ukazovateľov ekonomického vývoja a sociálnych štatistík sme sa rozhodli analyzovať sociálnu ochranu ako nástroj sociálnej politiky a jej dva sociálnoekonomické ukazovatele, ktorými je možné zistiť mieru, kvalitu a tendencie vývoja každého typu sociálnej politiky (sociálneho štátu). V tejto časti práce osobitne skúmame programy na sociálnu ochranu (predovšetkým výdavky) podľa ich vnútornej štruktúry. Členenie programov sociálnej ochrany (príjmov a výdavkov) sme spracovali na obrázku (pozri Obrázok 5, s. 43). Zároveň analyzujeme nami navrhnuté sociálno-ekonomické ukazovatele sociálnej ochrany a to sociálnu kvótu, v rámci ktorej komparujeme a analyzujeme podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP, a sociálny rozpočet, v ktorom komparujeme a analyzujeme podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR. Vyššie uvedené sociálno-ekonomické ukazovatele budeme skúmať pre vybrané tri štáty EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ktoré majú typickú sociálnu politiku z hľadiska rozdielnych priorít v nej a tým aj rozdielnych výdavkov na sociálnu ochranu. Analogicky postupujeme aj v rámci výskumu pre Slovensko. Pri napĺňaní cieľov tejto časti dizertačnej práce vychádzame z dvoch hypotéz: H0: Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna politika vybraných členských štátov H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu. V rámci výskumu sme vychádzali z údajov z tabuľky (Príloha 3, s. 163), kde sme sústredili všetky základné a pre nás potrebné štatistické ukazovatele (HDP, výdavky ŠR, výdavky na sociálnu ochranu) a z ktorých sme vypočítali a analyzovali ďalšie potrebné údaje. Výskum sme uskutočnili v časovom období , čo považujeme za dostatočný 69

84 časový úsek na to, aby sme zaznamenali vývojové tendencie a zmeny vo výdavkoch na sociálnu ochranu Sociálna ochrana Sociálnu ochranu, tak ako sme to už viackrát prezentovali, považujeme v našej dizertačnej práci za synonymum sociálneho zabezpečenia. Dôvodom, prečo osobitne analyzujeme sociálnu ochranu, je tá skutočnosť, že relevantné európske a štatistické inštitúcie (OECD, Eurostat) začali postupne používať práve termín sociálna ochrana na úkor termínu sociálne zabezpečenie. Obsahovo je to však tá istá sústava cieľov ako pri sociálnom zabezpečení. Ďalším dôvodom je detailnejšie vnútorné členenie a rozpracovanie obsahu sociálnej ochrany podľa metodiky ESSPROS, čím sme mohli uskutočniť komparáciu tých istých štatistických súborov vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov. V rámci sociálnej ochrany analyzujeme a komparujeme predovšetkým výdavky na sociálnu ochranu a príjmy na sociálnu ochranu len ako doplňujúce, keďže výdavky na sociálnu ochranu skúmame v ďalšej časti a to ako z hľadiska sociálnej kvóty, tak aj z hľadiska sociálneho rozpočtu. Výdavky na sociálnu ochranu ďalej skúmame aj z hľadiska ich štruktúry podľa účelu (pozri Obrázok 5, s. 43). A/ Výdavky na sociálnu ochranu Z dôvodu lepšej orientácie vo výške celkových výdavkov na sociálnu ochranu v skúmaných štátoch uvádzame ich vývoj v jedenásťročnom časovom horizonte (Tabuľka 7). Tabuľka 7 Vývoj celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v mil. Eur) Krajina /rok Nemecko Švédsko Veľká Británia Zdroj: Vlastné spracovanie podľa a Bázické a medziročné indexy rastu, ako aj priemerné koeficienty rastu sociálnych výdavkov sme vypočítali a sústredili do tabuľky (Tabuľka 8). 70

85 Tabuľka 8 Indexy rastu celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie priemerný krajina / 1996 / 1997 / 1998 / 1999 / 2000 / 2001 / 2002 / 2003 / 2004 / 2005 / 2005 / koeficient rok rastu Nemecko 1,0546 1,0071 1,0224 1,0379 1,0286 1,0281 1,0349 1,0197 0,9983 1,0082 1,2660 1,0239 Švédsko 1,0977 0,9964 0,9916 1,0586 1,0699 0,9588 1,0850 1,0518 1,0272 1,0015 1,3827 1,0329 Veľká Británia 1,0680 1,2257 1,0596 1,0643 1,1665 1,0407 0,9991 0,9631 1,0838 1,0536 1,9692 1,0701 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 7. Vývoj výšky celkových výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrujú indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu (zmena v roku 2005 oproti roku 1995). Index rastu výdavkov na sociálnu ochranu vykazuje nárast týchto výdavkov v roku 2005 oproti roku 1995 vo všetkých troch skúmaných krajinách. V Nemecku stúpli výdavky na sociálnu ochranu o 26,6%, vo Švédsku o 38,27% a vo Veľkej Británii až o 96,91% (najvyšší nárast výdavkov vo Veľkej Británii môžeme odôvodniť snahou o riešenie vysokého rastu nezamestnanosti a chudoby v krajine). Z priemerného koeficientu rastu vyplýva, že najviac rástli priemerne ročne (o 7,01%) výdavky na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii, vo Švédsku približne o 3,29% a najmenej rástli v priemere v Nemecku (o 2,39%). Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov Výdavky na sociálnu ochranu budeme v tejto časti členiť na sociálne dávky na účel: Invalidita, Nezamestnanosť, Pozostalí, Rodina/deti, Staroba, Choroba/zdravotná starostlivosť. Zároveň používame nami zvolenú metodiku, t. j. na nasledujúcich obrázkoch (Obrázok 7 Obrázok 9) prezentujeme sociálno-ekonomické ukazovatele vo vybraných štátoch a to vo forme podielov jednotlivých sociálnych dávok podľa účelov na celkových výdavkoch na sociálnu ochranu. 71

86 Nemecko % sociálnych výdavkov rok invalidné nezamestnanecké pozostalostné rodinné starobné zdravotné Obrázok 7 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových výdavkoch na sociálnu ochranu v Nemecku za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Na výdavkoch na sociálnu ochranu sa v Nemecku v sledovanom období (Obrázok 7) najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 39,9% v roku 1996, max. 42,2% v roku 2005). Výdavky na starobné dávky od roku 1996 mierne stúpali, čo je spôsobené starnutím obyvateľstva. Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej miere podieľajú na sociálnej ochrane sú zdravotné dávky (min. 27% v roku 2004, max. 31,1% v roku 1995). Ako vidíme z grafu, výdavky na zdravotné dávky po roku 1995 mierne klesali, čo však nebolo odrazom zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva, ale skutočnosťou, že po tomto období vznikli v Nemecku tzv. zdravotné fondy, ktoré nie sú súčasťou verejných výdavkov. V Nemecku sa v sledovanom období zvýšila podpora rodiny v rámci rodinnej politiky, ktorá je dominantou v tomto type sociálnej politiky. To sa odrazilo v raste rodinných výdavkov zo 7,5% v roku 1995 na 11,2% v roku Výdavky na ostatné typy dávok (invalidné, nezamestnanecké a pozostalostné) majú na sociálnej ochrane vyrovnaný podiel v celom sledovanom období, čo je odrazom účinnej politiky zamestnanosti, zvýšenej starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím a dobrej prenatálnej a natálnej starostlivosti o matky a deti (i keď mierny nárast výdavkov je zrejmý, ale hlavne z dôvodu zvyšovania invalidných dávok). Vyrovnaný podiel pozostalostných výdavkov je do určitej miery potvrdením trendu dlhovekosti a kvalitnej geriatrickej starostlivosti. 72

87 Švédsko % sociálnych výdavkov 45,0 40,0 35,0 30,0 25,0 20,0 15,0 10,0 5,0 0, rok invalidné nezamestnanecké pozostalecké rodinné starobné zdravotné Obrázok 8 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových výdavkoch na sociálnu ochranu vo Švédsku za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Na sociálnej ochrane sa vo Švédsku v sledovanom období (Obrázok 8) najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 35,1% v roku 1995, max. 38,3% v roku 2005). Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej miere podieľajú na sociálnej ochrane sú zdravotné dávky (min. 22% v roku 1995, max. 27,3% v roku 2002). Vo Švédsku sa významne znížil podiel výdavkov na dávky v nezamestnanosti (z 10,8% v roku 1995 na ustálenú hladinu 6% od roku 2001). Znižovanie podielu výdavkov na nezamestnanecké dávky je čiastočne spôsobené sprísnením podmienok na získanie týchto dávok a zároveň aj lepšou aktívnou politikou trhu práce. V sledovanom období však mierne stúpli výdavky na dávky v invalidite, čo podľa nášho názoru súvisí s rastom vyššej sociálnej ochrany tejto marginalizovanej skupiny a určitým nárastom občanov so zdravotným postihnutím, ako dôsledok globálneho zhoršovania zdravotného stavu populácie. Výdavky na ostatné typy dávok majú na sociálnej ochrane vyrovnaný podiel. 73

88 Veľká Británia % sociálnych výdavkov rok invalidné nezamestnanecké pozostalecké rodinné starobné zdravotné Obrázok 9 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových výdavkoch na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Na sociálnej ochrane sa vo Veľkej Británii v sledovanom období (Obrázok 9) opätovne a najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 39,3% v roku 1995, max. 44,4% v roku 2000). Výdavky na starobné dávky od roku 1995 mierne stúpali do roku 2000, následne klesali až do roku Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej miere podieľajú na sociálnej ochrane sú zdravotné dávky (min. 24% v roku 1995, 1996 a 1997; max. 30,9% v roku 2005). Rast podielu výdavkov na zdravotné dávky je čiastočne spôsobený nižšou mierou spolufinancovania zdravotnej starostlivosti občanmi. Vo Veľkej Británii sa znížil podiel výdavkov na dávky v nezamestnanosti (z 5,6% v roku 1995 na menej ako 2,8% od roku 2001). Znižovanie podielu výdavkov na nezamestnanecké dávky je čiastočne spôsobené sprísnením podmienok na získanie týchto dávok, ako aj razantným záujmom štátu o rozvoj sociálneho podnikania, keď sa im podarilo znovu zamestnať dlhodobo vylúčené osoby z trhu práce a legislatívne rozvinúť sieť sociálnych podnikov prostredníctvom heterogénnych subjektov, hlavne neziskových organizácií. V sledovanom období taktiež klesol podiel výdavkov na rodinné dávky, čo súvisí s demografickým vývojom. Výdavky na ostatné typy dávok majú na sociálnej ochrane vyrovnaný podiel. Pre porovnávanie jednotlivých dávok podľa účelu sme sústredili jednotlivé výdavky na sociálnu ochranu podľa účelu a to spoločne vo všetkých troch štátoch (Tabuľka 9 Tabuľka 14, Obrázok 10 Obrázok 15). 74

89 Starobné dávky Tabuľka 9 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) krajina/rok Nemecko 40,9 39,9 40,4 40,6 40,4 40, ,1 41, ,2 Švédsko 35,1 36,8 37,3 37,7 37,2 37,2 37,7 37,4 38,1 38,1 38,3 Veľká Británia 39,3 40,1 41,8 41,2 42,3 44,4 42,4 41,7 41,3 41,2 41,7 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 10 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 9. Dávky v invalidite Tabuľka 10 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) krajina/rok Nemecko 6,8 7,3 7,9 8 7,9 7,8 7,8 7,8 7,8 7,8 7,7 Švédsko 12,2 11,7 11,5 11,9 12,6 12,8 13,3 13,8 14,2 14,9 15,4 Veľká Británia 10,9 10,5 10,3 10,2 9,7 9,4 9,3 9,6 9,4 9,3 9 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa 75

90 Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 11 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 10. Pozostalostné dávky Tabuľka 11 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) krajina/rok Nemecko 1,8 1,7 1,7 1,7 1,6 1,6 1,5 1,5 1,4 1,3 1,3 Švédsko 2,3 2,4 2,3 2,2 2,2 2,2 2,2 2,1 2,3 2,2 2,2 Veľká Británia 3,9 3,9 4,1 3,9 4 4,3 3,9 3,6 3,5 3,3 3,3 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa 4,5 4 3,5 3 2,5 2 1, Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 12 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky

91 Nemocenské, materské dávky a zdravotná starostlivosť Tabuľka 12 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) krajina/rok Nemecko 31,1 29,6 28,4 28,1 28,2 28,3 28, , ,3 Švédsko 22 22,1 22,9 24,4 25, ,8 27,3 26,1 25,1 24,3 Veľká Británia ,3 25,5 25,5 27,6 28,5 29,9 30,5 30,9 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 13 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 12. Dávky v prípade pracovného úrazu Verejné výdavky na príspevky v prípade pracovného úrazu sú obsiahnuté vo verejných výdavkoch na nemocenské dávky, príspevky v invalidite a pozostalostné príspevky. Dávky v nezamestnanosti Tabuľka 13 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) krajina/rok Nemecko 8,9 9,1 8,6 8,8 8,8 8,5 8,4 8,6 8,7 8,4 7,3 Švédsko 10,8 10,2 10,1 9,2 8,5 7,1 6,1 5,9 5,9 6,3 6,2 Veľká Británia 5,6 4,9 3,9 3,4 3,4 3 3,5 2,8 2,8 2,6 2,6 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa 77

92 Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 14 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 13. Rodinné dávky Tabuľka 14 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) krajina/rok Nemecko 7,5 9,5 10, ,4 10,7 10,5 10,9 10,7 10,7 11,2 Švédsko 11,4 10,8 10,4 9,5 9,4 9,3 9,7 9,6 9,7 9,7 9,8 Veľká Británia 8,9 8,9 8,7 8,8 7,9 6,9 6,8 6,9 6,9 6,7 6,3 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 15 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky

93 Štruktúru sociálnych dávok podľa účelu porovnávame vo vybraných krajinách EÚ v poslednom sledovanom roku 2005 (Tabuľka 15 a Obrázok 16). Tabuľka 15 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Sociálne dávky na účel / krajina Nemecko Švédsko Veľká Británia Invalidita 7,7 15,4 9 Nezamestnanosť 7,3 6,2 2,6 Pozostalí 1,3 2,2 3,3 Rodina/deti 11,2 9,8 6,3 Staroba 42,2 38,3 41,7 Choroba/zdravotná starostlivosť 27,3 24,3 30,9 Ostatné (bývanie a sociálne vylúčenie) 3,0 3,8 6,2 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Nemecko Švédsko Veľká Británia % výdavkov na sociálnu ochranu Invalidita Nezamestnanosť Pozostalí Rodina/deti Staroba Choroba/zdravotnáOstatné (bývanie a starostlivosť sociálne vylúčenie) účely výdavkov na sociálnu ochranu Obrázok 16 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 15. V roku 2005 sa na sociálnej ochrane v skúmaných krajinách najviac podieľali výdavky, ktorých adresátmi bola skupina ľudí v starobe. Druhou najväčšou položkou boli výdavky na chorobu a zdravotnú starostlivosť (vrátane materských dávok a časti dávok v prípade pracovného úrazu). Výdavky na rodinu a deti boli v roku 2005 najvyššie v Nemecku, čo značí najvyššiu podporu rodiny zo všetkých troch skúmaných štátov. Výdavky na invalidné dávky boli v roku 2005 najvyššie vo Švédsku, čo značí najvyššiu podporu hendikepovaných zo všetkých troch skúmaných štátov. Výdavky na nezamestnanosť boli v roku 2005 najnižšie vo Veľkej Británii, čo značí najnižšiu podporu nezamestnaných a najnáročnejšie podmienky na získanie dávok v nezamestnanosti. Vo vyjadrení podielu výdavkov na jednotlivé oblasti sociálnych dávok sledujeme iba podiel výdavkov na starobné dávky, dávky v invalidite (zahŕňajú časť dávok v prípade pracovného úrazu), pozostalostné 79

94 dávky, rodinné dávky a zdravotné dávky (zahŕňajú aj materské dávky a časť dávok v prípade pracovného úrazu). Relatívne čísla využívané v časti výdavkov na sociálnu ochranu nemajú veľkú vypovedaciu schopnosť, pokiaľ ide o zohľadnenie celkovej sumy, ktorá je použitá na účely sociálnej ochrany. Názornejším je ukazovateľ, ktorý vyjadruje výdavky na sociálnu ochranu v eurách na jedného obyvateľa (per capita). Preto sme ďalší výskum zamerali práve na túto oblasť a to systémom prepočítavania výdavkov na sociálnu ochranu na obyvateľa (Tabuľka 16 a Obrázok 17) a formou analýzy trendov rastu prostredníctvom indexov rastu sociálnych výdavkov (Tabuľka 17 a Obrázok 18). Tabuľka 16 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v Eur/obyvateľa) krajina/rok Nemecko Švédsko Veľká Británia Zdroj: Vlastné spracovanie podľa a Nemecko Švédsko Veľká Británia EUR Obrázok 17 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v Eur/obyvateľa) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 16. Analýzou porovnateľných štatistických súborov je evidentné (Tabuľka 16 a Obrázok 17), že najväčšie výdavky na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa v roku 1995 vynakladalo Švédsko (7543 Eur/per capita), na druhom mieste Nemecko (6383 Eur/per capita) a ďaleko za nimi zaostávala Veľká Británia (4311 Eur/per capita). V desaťročnom horizonte vývoj 80

95 výdavkov per capita zaznamenal permanentný rast, a to tak, že v roku 2005 najväčšie výdavky na sociálnu ochranu na obyvateľa vynaložilo Švédsko (10217 Eur/per capita; čo predstavuje nárast o 35,45%), za ním nasledovala Veľká Británia s najväčším nárastom výdavkov na sociálnu ochranu per capita (8203 Eur/per capita, čo predstavuje nárast o 90,3%), najmenšie výdavky na sociálnu ochranu per capita vynakladalo Nemecko (7999 Eur/per capita, čo predstavuje nárast o 25,31%). Vo vybraných štátoch sledujeme aj trendy rastu sociálnych výdavkov per capita prostredníctvom medziročných indexov rastu, indexov rastu oproti bázickému obdobiu a priemerných koeficientov rastu kvantifikovaných nasledovne (Tabuľka 17 a Obrázok 18). Tabuľka 17 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie krajina / rok 1996 / / / / / / / / / / / 1995 priemerný koeficient rastu Nemecko 1,0516 1,0056 1,0219 1,0382 1,0270 1,0269 1,0326 1,0185 0,9984 1,0086 1,2531 1,0228 Švédsko 1,0960 0,9960 0,9912 1,0578 1,0691 0,9564 1,0818 1,0480 1,0232 0,9975 1,3544 1,0308 Veľká Británia 1,0658 1,2241 1,0568 1,0610 1,1624 1,0369 0,9955 0,9595 1,0790 1,0473 1,9030 1,0665 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 16. index rastu 1,2500 1,2000 1,1500 1,1000 1,0500 1,0000 0,9500 0,9000 0,8500 0, / / / / / / / / 2002 y = -0,0121x + 1,1352 y = -0,0027x + 1,0468 y = -0,0029x + 1, / / 2004 porovnávané obdobia Nemecko Švédsko Veľká Británia Lineárny (Nemecko) Lineárny (Švédsko) Lineárny (Veľká Británia) Obrázok 18 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 17. Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita v Nemecku je dlhodobo stabilný; počas sledovaného obdobia sa vynakladané výdavky na sociálnu ochranu per capita nezmenili o viac ako 5% (klesli iba v roku 2004 o 0,16%). Priemerný ročný rast bol o 2,28%. Potvrdil sa tým aj celkový relatívne stabilný typ sociálnej politiky v Nemecku. 81

96 Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo Švédsku je menej stabilný ako v Nemecku; počas sledovaného obdobia sa vynakladané výdavky na sociálnu ochranu per capita nezmenili o viac ako 10% (klesli iba v rokoch 1997, 1998 a 2001). Priemerný ročný nárast predstavoval 3,08%. Ak berieme do úvahy pomerne vysokú úroveň sociálnej ochrany vo Švédsku, je prirodzené, že v rámci konvergenčných tendencií v EÚ ich trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita je priemerný spomedzi sledovaných štátov. Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo Veľkej Británii je zo skúmaných troch štátov najmenej stabilný, ale výrazne progresívny; počas sledovaného obdobia sa vynakladané výdavky na sociálnu ochranu per capita zmenili o viac ako 22% (najväčší nárast: v roku 1997 o 22,41% a v roku 2000 o 16,24%; mierny pokles nastal iba v rokoch 2002 a 2003). Priemerný ročný nárast bol 6,65%. Je to najvyšší priemerný ročný nárast v skupine sledovaných štátov, čo čiastočne priblížilo Veľkú Britániu k úrovni výdavkov per capita vo Švédsku a predstihlo v tejto oblasti Nemecko. B/ Zdroje financovania sociálnej ochrany (príjmy na sociálnu ochranu) V tejto časti sa len okrajovo venujeme otázke zdrojov financovania sociálnej ochrany, aby sme stručne poukázali na to, že v tejto oblasti existujú medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ, ako aj skúmanými krajinami, značné rozdiely. Dôvody sú prevažne historické a súvisia so zavádzaním sociálnych systémov v minulosti. Podľa nasledovných obrázkov, kde kvantifikujeme percentuálne príjmy na sociálnu ochranu, môžeme zdroje financovania sociálnej ochrany v nami skúmaných štátoch rozdeliť na štyri hlavné skupiny: - príspevky (odvody) do systémov sociálnej ochrany od fyzických osôb (zamestnanci a SZČO), - príspevky (odvody) do systémov sociálnej ochrany od právnických osôb (zamestnávatelia) - príspevky vlád (financované z daní), - financie z iných zdrojov (ostatné). Zdroje financovania sociálnej ochrany uvádzame podľa jednotlivých štátov v poslednom sledovanom roku 2005 (Obrázok 19 Obrázok 21). 82

97 1,7% 35,0% 35,6% 27,7% vláda zamestnanci + SZČO zamestnávatelia ostatné Obrázok 19 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Nemecko 2005) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Príspevky (odvody) do systému sociálnej ochrany (sociálneho zabezpečenia) za zamestnancov, SZČO a zamestnávateľov tvoria v Nemecku väčšinu zdrojov, z ktorých sú financované sociálne dávky (sumárne 62,7%). Ďalších 35,6% tvoria príspevky vlády, ktoré sú financované z daní (maximálna výška daní z príjmu v Nemecku je 44,3%). Financie získané z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 1,7% (Obrázok 19). 2,2% 41,0% 48,0% 8,8% vláda zamestnanci + SZČO zamestnávatelia ostatné Obrázok 20 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Švédsko 2005) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Príspevky (odvody) do systému sociálneho zabezpečenia od zamestnancov, SZČO a zamestnávateľov tvoria vo Švédsku 49,8% zdrojov, z ktorých sú financované sociálne dávky čo je porovnateľné s príspevkami vlády, ktoré sú financované z daní a tvoria 48% zdrojov z ktorých sú financované sociálne dávky (maximálna výška daní z príjmu vo Švédsku je 60%). Financie získané z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 2,2% (Obrázok 20). 83

98 1,6% 32,4% 50,5% 15,5% vláda zamestnanci + SZČO zamestnávatelia ostatné Obrázok 21 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Veľká Británia 2005) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Príspevky (odvody) do systému sociálneho zabezpečenia tvoria od zamestnancov, SZČO a zamestnávateľov vo Veľkej Británii 47,9% zdrojov, z ktorých sú financované sociálne dávky, čo je porovnateľné s príspevkami vlády, ktoré sú financované z daní a tvoria 50,5% zdrojov z ktorých sú financované sociálne dávky (maximálna výška daní z príjmu vo Veľkej Británii je 40%). Financie získané z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 2,2% (Obrázok 21). Na základe rozdelenia zdrojov financovania sociálnej ochrany v roku 2005 môžeme sociálny systém Nemecka definovať ako systém s dominantnou úlohou sociálneho poistenia, nakoľko na financovaní sociálnej ochrany participujú zamestnanci, zamestnávatelia aj vláda približne rovnako (1/3). V prípade, že neberieme do úvahy ostatné zdroje financovania sociálnej ochrany (pre ich veľmi nízky podiel na celkových príjmoch), tak vo Veľkej Británii a Švédsku participujú platitelia odvodov (zamestnanci a zamestnávatelia) a vláda približne rovnako (1/2). Avšak vo Švédsku prispievajú zamestnanci o polovicu menšou mierou ako vo Veľkej Británii (môže to byť spôsobené vysokou mierou zdanenia príjmov vo Švédsku) Sociálna kvóta Pod sociálnou kvótou rozumieme podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v príslušnom kalendárnom roku. Je pomerne objektívnym ukazovateľom skutočného vývoja a tendencií sociálneho štátu a aj preto je hlavným akceptovateľným parametrom pri hodnotení úrovne sociálnej ochrany. Postupne budeme detailnejšie analyzovať vývoj sociálnej kvóty vo všetkých troch nami vybraných štátoch, aby sme poukázali na rozdielnosť sociálnej politiky a jej výdavkov. 84

99 Vývoj sociálnej kvóty za obdobie rokov sme spracovali v nasledovnej tabuľke (Tabuľka 18). Percentuálne vyjadrenie sociálnej kvóty v jednotlivých štátoch sme spracovali v nasledujúcom obrázku (Obrázok 22), aby sme mohli graficky porovnať jej vývoj v uvedenom období. Tabuľka 18 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v %) krajina/rok Nemecko 27,02 28,60 29,03 28,99 29,20 29,30 29,40 29,98 30,29 29,54 29,36 Švédsko 35,11 34,02 33,06 32,39 32,10 31,15 31,70 32,87 33,21 32,59 31,98 Veľká Británia 28,86 28,48 27,97 27,29 26,85 27,54 27,98 26,87 27,00 27,25 27,86 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Podľa tabuľky a obrázka (Tabuľka 18 a Obrázok 22) vidíme, že podiel výdavkov sociálnej ochrany na HDP v skúmaných štátoch je rôzny a relatívne nestabilný, okrem Nemecka. Nemecká ekonomika na konci 20. storočia bola poznačená opätovným zjednotením, čo sa odrazilo aj na jej hospodárstve. A preto medzi skúmanými štátmi má najnižšiu východiskovú pozíciu, čo je z hľadiska jej historického vývoja nepríznačné. % Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 22 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (%) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18. V Nemecku sociálna kvóta od roku 1995 z úrovne 27,02% postupne rástla, aby v období rokov zaznamenala určitú stabilitu (28,99% 29,40%). Bolo to obdobie sociálno-trhovej ekonomiky a štátu blahobytu, kedy sa pomerne a rovnomerne vyvíjal tak rast ekonomiky ako aj sociálna kvóta, čo považujeme za správny trend. S rastom nezamestnanosti a nižším tempom ekonomického rastu po roku 2001 rástla do roku 2003 aj sociálna kvóta (29,98% 30,29%), aby sa v ďalších rokoch ( ) postupne znížila na 85

100 29,54% 29,36% k stavu výdavkov na sociálne zabezpečenie na prelome storočí. Súvisí to s razantnou kritikou štátu blahobytu a hľadaním nových nástrojov sociálnej politiky, ktoré však nedokázali výrazne znížiť nezamestnanosť, ale ani stupeň sociálnej ochrany v štáte. Napriek tomu sa domnievame, že práve typ sociálnej politiky Nemecka, ako štátu s kontinentálnym a konzervatívnym zameraním, je typ moderného sociálneho štátu, ktorý je najviac akceptovateľný z pohľadu sociálnych garancií pre jej obyvateľstvo. Svoje tvrdenia budeme dokladovať ďalej vybranými štatistickými ukazovateľmi. Vo Švédsku v roku 1995 bola úroveň sociálnej kvóty na úrovni 35,11%, čo predstavuje najvyšší podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie v sledovaných krajinách. Je to zároveň dôkaz dlhodobej vysokej a univerzálnej sociálnej garancie v tomto švédskom (škandinávskom) type sociálneho štátu. Ďalší vývoj však potvrdil trend prehodnocovania vysokej ingerencie štátu v sociálnej oblasti a postupné znižovanie podielu sociálnej kvóty v rokoch na úroveň 34,02% 31,15%, čo predstavuje v nami skúmanom období absolútne najnižší stupeň sociálnej kvóty. Práve rok 2000 je však prelomovým rokom v oblasti budúcich celkových sociálnych výdavkov, pretože sme v rokoch zaznamenali mierny nárast, ktorý predstavoval 1,51%. Rok 2004 je rokom opätovného znižovania výdavkov (32,59%) čo sa potvrdilo aj v roku 2005 (31,98 %). Nerovnomerný a nestabilný vývoj sociálnej kvóty vo Švédsku je dôsledkom nielen ekonomických, ale aj politických pohľadov na celý systém sociálneho zabezpečenia, na kritiku vysokej odvodovej zaťaženosti a zníženie ekonomického rastu. Aj preto sa pôvodné úvahy o možnosti implementácie švédskeho modelu, ako modelu moderného sociálneho štátu EÚ, odmietli. Veľká Británia je historicky známa svojim liberálno-reziduálnym typom sociálneho štátu, čo je možné dokumentovať aj v rámci nášho výskumu. Rok 1995 síce dokumentuje vyšší podiel sociálnej kvóty (28,86%) ako napr. v Nemecku v uvedenom čase, ale je to dôsledok predchádzajúcich politicko-ekonomických zmien a nie odraz zvýšenej sociálnej garancie ako takej. Dôkazom nášho tvrdenia sú nasledujúce roky ( ), kedy došlo k miernym poklesom (28,48 26,85%), aby v roku 1999 dosiahla sociálna kvóta historické minimum. V rokoch nasledoval mierny rast (27,54% 27,98%), aby sa postupne znižovali výdavky na sociálne zabezpečenie v sledovanom období, keď v roku 2005 predstavovali 27,98%, čo z hľadiska desaťročného sledovania znamená, že nedosiahli úroveň roku Tento jav je spoločný pre všetky štáty, ak neakceptujeme osobitný vývoj v Nemecku do roku

101 Náš výskum sme ďalej orientovali na porovnávanie indexov rastu oproti bázickému obdobiu (2005/1995), indexov medziročného rastu sociálnej kvóty a priemerný koeficient rastu v skúmaných štátoch (Tabuľka 19 a Obrázok 23). Tabuľka 19 Indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie krajina / rok 1996 / / / / / / / / / / / 1995 priemerný koeficient rastu Nemecko 1,0587 1,0148 0,9989 1,0071 1,0034 1,0035 1,0196 1,0105 0,9752 0,9940 1,0868 1,0084 Švédsko 0,9689 0,9719 0,9797 0,9910 0,9704 1,0177 1,0368 1,0103 0,9813 0,9813 0,9109 0,9907 Veľká Británia 0,9866 0,9822 0,9755 0,9839 1,0259 1,0158 0,9605 1,0048 1,0093 1,0223 0,9652 0,9965 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18. 1,0505 1,0405 1,0305 1,0205 1,0105 1,0005 0,9905 0,9805 0,9705 0, / / / / / / / / / / 2004 Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 23 Medziročné indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19. Na sociálnu ochranu z verejných financií (HDP) v roku 1995 vydávalo relatívne rovnako Nemecko (27,02%) a Veľká Británia (28,86%), naproti tomu Švédsko vydávalo najviac (35,11%). O desaťročie neskôr, čiže v roku 2005, sa situácia mierne zmenila: podiel sociálnej kvóty v Nemecku stúpol na 29,36% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast o 8,68%), naproti tomu vo Švédsku klesla na 31,98% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles o 8,91%), vo Veľkej Británii tiež klesla na 27,86% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles o 3,48%). Najvyšší medziročný rast (o 5,87%) zaznamenalo Nemecko v období 1996/1995, Švédsko o 3,68% v období 2002/2001 a Veľká Británia v období 2000/1999 (o 2,59%). Naproti tomu najväčší medziročný pokles bol vo Veľkej Británii v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 (o 3,95%), následne vo Švédsku (o 3,11%) v roku 1996 oproti roku 1995 a v Nemecko v roku 2004 oproti roku 2003 (o 2,48%). Z výskumu štatistických súborov sme 87

102 zistili, že mierne rástla sociálna kvóta za celé desaťročné obdobie len v Nemecku (priemerný ročný nárast o 0,84%), naproti tomu vo Švédsku nastal vo vývoji sociálnej kvóty mierny pokles (priemerne ročne klesla o 0,93%), čo sme spozorovali aj vo Veľkej Británii (priemerný ročný pokles o 0,35%). Napriek uvedenému, teda že vo Švédsku bol najväčší pokles, môžeme konštatovať, že univerzalita švédskeho sociálneho štátu bola na najvyššej úrovni. Medzi skúmanými členskými krajinami EÚ však v miere výdavkov existovali počas celého sledovaného obdobia značné rozdiely. Nie je možné konštatovať, že by v tomto sociálno-ekonomickom ukazovateli dochádzalo k akejsi predpokladanej homogenizácii sociálneho zabezpečenia. Naopak, miera sociálnej ochrany je výsledkom rôznych typov sociálnych politík a vnútroekonomických vývojov, ktoré na celoeurópskej úrovni nie sú harmonizované. Preto medzi členskými krajinami možno pozorovať odlišnosti v podiele ich výdavkov na HDP. Heterogénny je aj vývoj sociálnej kvóty vo vnútri samotných štátov Sociálny rozpočet Sociálny rozpočet je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR v príslušnom kalendárnom roku. Je tiež významným sociálno-ekonomickým ukazovateľom a preto mu venujeme osobitnú pozornosť. Vývoj sociálnych rozpočtov skúmame metodologicky rovnako ako pri sociálnej kvóte a vo vybraných krajinách EÚ (Tabuľka 20 a Obrázok 24). Tabuľka 20 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v %) krajina/rok Nemecko 51,49 59,42 50,77 59,66 60,76 64,95 61,81 62,37 62,49 62,83 62,69 Švédsko 51,74 52,43 52,87 53,67 53,49 54,59 55,95 56,62 59,31 57,46 56,52 Veľká Británia 63,78 65,88 67,25 67,53 67,32 68,82 68,21 63,91 62,31 61,84 61,41 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa a V roku 1995 vydávali Nemecko a Švédsko na svoje sociálne rozpočty relatívne menej (51,49% a 51,74%), oproti tomu Veľká Británia vydávala najviac (63,78%) čo sa javí ako určitý nesúlad s jej sociálnou politikou a typom sociálneho štátu. V porovnaní so sociálnou kvótou, ktorá je permanentne nízka, je to však evidentný nárast len ročných verejných výdavkov na sociálnu ochranu, nakoľko v danom období rástla miera odkázanosti na sociálne dávky (vysoká miera nezamestnanosti, rast počtu chudobných a pod.). Podiel sociálneho zabezpečenia na HDP sa teda nezvýšil. V roku 2000 bol sociálny rozpočet v sledovanom období v Nemecku a Veľkej Británii najvyšší (64,95% a 68,82%) aby sa v nasledujúcich 88

103 rokoch relatívne stabilizoval. Vo Švédsku bol najvyšší sociálny rozpočet v roku 2003 (59,31%), čo je zároveň najnižší podiel v skúmaných štátoch % Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 24 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 20. Vývoj sociálneho rozpočtu je možné sledovať aj na základe indexov rastu (zmena v roku 2005 oproti roku 1995), ktoré jednoznačnejšie dokumentujú dlhodobý trend vývoja. Situácia je nasledovná (Tabuľka 21): podiel sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR v Nemecku stúpol na 62,69% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast o 21,75%) a vo Švédsku stúpol na 56,52% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast o 9,24%), naproti tomu vo Veľkej Británii klesol na 61,41% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles o 3,72%). Tým sa vlastne potvrdila rezidualita sociálneho štátu vo Veľkej Británii. Tabuľka 21 Indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie krajina / rok 1996 / / / / / / / / / / / 1995 priemerný koeficient rastu Nemecko 1,1540 0,8544 1,1751 1,0184 1,0690 0,9517 1,0091 1,0019 1,0054 0,9978 1,2175 1,0199 Švédsko 1,0133 1,0084 1,0151 0,9966 1,0206 1,0249 1,0120 1,0475 0,9688 0,9836 1,0924 1,0089 Veľká Británia 1,0329 1,0208 1,0042 0,9969 1,0223 0,9911 0,9370 0,9750 0,9925 0,9930 0,9628 0,9962 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 20. Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu (Tabuľka 21 a Obrázok 25) poukazujú na veľké rozdiely v jednotlivých rokoch najmä v Nemecku od nárastu sociálneho rozpočtu v roku 1996 o 15,4%, následného prudkého poklesu o 14,56%, znovu nastal v roku 1998 ojedinelý nárast o 17,51%. Vo Švédsku medziročné zmeny neboli až také rozdielne najvyšší 89

104 rast bol zaznamenaný v roku 2003 (o 4,75%) a následne v roku 2004 najväčší pokles (o 3,12%). Veľká Británia mala tieto zmeny relatívne stabilné, až do roku 2002, kedy nastal najväčší pokles (o 6,3%) a naďalej pokračoval až do roku 2005, keď ako jediná krajina spomedzi skúmaných, skončila s menším sociálnym rozpočtom ako na začiatku sledovaného obdobia (61,41%). Priemerný koeficient rastu potvrdil vyššie uvedené výsledky, keďže v Nemecku sociálny rozpočet rástol ročne približne o 1,99%, v priemere o 0,89% rástol aj vo Švédsku a vo Veľkej Británii bol priemerný ročný pokles o 0,38%. 1,173 1,1376 1,1022 1,0668 1,0314 0,996 0,9606 0,9252 0,8898 0, / / / / / / / / / / 2004 Nemecko Švédsko Veľká Británia Obrázok 25 Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 21. Bližšiu analýzu a hodnotenie vývoja sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v jednotlivých krajinách uvádzame v ďalšej časti, kde porovnávame sociálne rozpočty a sociálne kvóty v jednotlivých vybraných štátoch (Obrázok 26 Obrázok 28) a to prostredníctvom predchádzajúcich tabuliek sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu (pozri Tabuľka 18 a Tabuľka 20, s. 85 a 88). 90

105 % sociálny rozpočet sociálna kvóta Obrázok 26 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20. Sociálna kvóta v Nemecku (Obrázok 26) sa vyvíjala za sledované obdobie celkovo stabilne, ak nerátame jediný väčší nárast v roku 1996 oproti roku predchádzajúcemu (o 5,87%) a väčší pokles v roku 2004 (o 2,48%). Za celé toto obdobie sa sociálna kvóta zvýšila o 8,68%, priemerne o 0,84%. Krivka vyjadrujúca sociálny rozpočet je rozkolísaná až do roku 2001 (rozpätie od -14,56% až do 17,51%), teda v týchto rokoch boli sociálne rozpočty nestabilné. Po roku 2001 sa situácia pomerne stabilizovala, keď sme zaznamenali jej hodnotu nad úrovňou 62%. Celkovo sa sociálny rozpočet zvýšil oproti roku 1995 až o 21,75%, čo v priemere znamená zvýšenie o 1,99% % sociálny rozpočet sociálna kvóta Obrázok 27 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a

106 Kým v Nemecku sa obidva nami skúmané sociálno-ekonomické ukazovatele zvýšili, vo Švédsku (Obrázok 27) bol vývoj sociálnej kvóty väčšinou záporný: priemerne ročne klesla o 0,93%, v sledovanom období bol pokles medzi prvým a posledným rokom o 8,91%. Situácia sa mierne zlepšila od roku 2001 až do roku 2003, ale v roku 2004 opäť nastalo znižovanie sociálnej kvóty. Sociálny rozpočet za sledované obdobie však mierne narastal, v priemere ročne o 0,89%, a oproti roku 1995 sa zvýšil o 9,24%. V skúmanom období bol sociálny rozpočet zatiaľ najvyšší v roku 2003 a predstavoval 59,31%. V skutočnosti to ale boli nižšie percentuálne podiely ako v Nemecku a Veľkej Británii. Dokazuje to určitú snahu Švédska o rekonštrukciu a efektívne hľadanie typu univerzálneho sociálneho štátu (švédsky typ sociálnej politiky) % sociálny rozpočet sociálna kvóta Obrázok 28 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20. Vo Veľkej Británii (Obrázok 28) sociálna kvóta za celé sledované obdobie mierne klesala (priemerne o 0,35%), spomedzi sledovaných krajín však vykazuje najstabilnejší podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP, i keď tento je na najnižšej úrovni. V roku 2005 v porovnaní s rokom 1995 pokles sociálnej kvóty bol o 3,48%. Takisto je zrejmý aj pokles sociálneho rozpočtu (v porovnaní s rokom 1995 o 3,72% a v priemere o 0,38%). Okrem vývoja sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu sme sledovali aj trend vývoja týchto ukazovateľov vo vybraných krajinách (Obrázok 29 Obrázok 31) a to prostredníctvom medziročných indexov rastu (pozri Tabuľka 19 a Tabuľka 21, s. 87 a 89). 92

107 index rastu 1,2000 1,1500 1,1000 1,0500 1,0000 0,9500 0,9000 0,8500 0, / / / / / / / 2001 y = -0,0082x + 1,069 y = -0,0046x + 1, / / / 2004 porovnávané roky index rastu sociálneho rozpočtu Lineárny (index rastu sociálneho rozpočtu) index rastu sociálnej kvóty Lineárny (index rastu sociálnej kvóty) Obrázok 29 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21. Obrázok 29 ukazuje, že trend rastu sociálnej kvóty v Nemecku je dlhodobo stabilný s priemerným ročným nárastom podielu sociálnych výdavkov na HDP o 0,84% (v sledovanom období sa sociálna kvóta nezmenila o viac ako 5,87%). Sociálny rozpočet bol v období rozkolísaný; v roku 1996 tento podiel vzrástol o 15,4%, následne v roku 1997 klesol o 14,56% a v roku 1998 opäť vzrástol o 17,51%. Trend rastu podielu sociálnych výdavkov na ŠR sa ustálil až po roku 2001, keď vstúpila do platnosti Lisabonská dohoda a Nemecko začalo používať nástroje na dosahovanie cieľov vyplývajúcich z tejto dohody (reforma dôchodkového systému). V tomto období sa podiel sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR nemenil o viac ako 0,91%, čo vyrovnalo vysoké výkyvy v predchádzajúcich rokoch na priemerný ročný rast o 1,99%. 93

108 1,1000 1,0500 index rastu 1,0000 0,9500 0,9000 0,8500 y = -0,002x + 1,0202 y = 0,0031x + 0,9738 0, / / / / / / / / / / 2004 porovnávané roky index rastu sociálneho rozpočtu Lineárny (index rastu sociálneho rozpočtu) index rastu sociálnej kvóty Lineárny (index rastu sociálnej kvóty) Obrázok 30 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21. Trend rastu sociálnej kvóty vo Švédsku (Obrázok 30) je celkovo stabilný, v sledovanom období sa sociálna kvóta nezmenila o viac ako 3,68% (bázický index rastu v sledovanom období bol 0,9109 a priemerný ročný pokles sociálnej kvóty o 0,93%). Trend rastu podielu sociálnych výdavkoch na výdavkoch ŠR je taktiež celkovo stabilný, v sledovanom období sa podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR nezmenil o viac ako 4,75% (bázický index rastu v sledovanom období bol 1,0924 a priemerný ročný nárast sociálneho rozpočtu o 0,89%). Priemerné koeficienty rastu sociálnej kvóty (0,9907 = pokles) a sociálneho rozpočtu (1,0089 = rast) dokazujú, že výkonnosť ekonomiky (vyjadrená HDP) stúpala rýchlejšie ako výdavky ŠR. 1,0500 1,0000 index rastu 0,9500 0,9000 0,8500 y = 0,0035x + 0,9774 y = -0,0055x + 1,027 0, / / / / / / / / / / 2004 porovnávané roky index rastu sociálneho rozpočtu Lineárny (index rastu sociálneho rozpočtu) index rastu sociálnej kvóty Lineárny (index rastu sociálnej kvóty) Obrázok 31 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a

109 Trendy rastu sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR vo Veľkej Británii (Obrázok 31) majú okrem roku 2000 takmer zhodné krivky, to znamená, že výkonnosť ekonomiky sa menila rovnako ako výdavky ŠR, čo v praxi vyjadruje naviazanosť veľkosti výdavkov ŠR na veľkosť HDP. Trendy rastu sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR sú dlhodobo stabilné, avšak nedosahujú stabilnosť týchto ukazovateľov vo Švédsku. Sociálna kvóta v sledovanom období sa nezmenila o viac ako 3,95% (priemerný ročný pokles bol o 0,35%) a podiel verejných výdavkov na výdavkoch ŠR sa nezmenil o viac ako 6,3% (priemerný ročný pokles bol o 0,38%). Z hľadiska hodnotenia financovania sociálneho systému a jeho prepojenosti na stabilitu sociálneho zabezpečenia v krajine na základe porovnávania týchto trendov rastu/poklesu má významnú vypovedaciu hodnotu maximálna zmena podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch sociálneho rozpočtu. Preto môžeme na základe tohto ukazovateľa vyhodnotiť ako najstabilnejšiu sociálnu politiku vo Švédsku s maximálnym medziročným výkyvom sociálneho rozpočtu 4,75%. Za najmenej stabilný systém sociálneho zabezpečenia sa na základe štatistického výskumu považovalo Nemecko s maximálnym medziročným výkyvom sociálneho rozpočtu 17,51%. Nemecká sociálna politika stabilizovala v období po summite v Lisabone (2000), nakoľko v rokoch neprekročila miera rastu podielu výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR -4,83%. Pozitívny dopad Lisabonského summitu je evidentný vo všetkých troch sledovaných krajinách, keď sa medziročný rast podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR ( ) vyrovnal na úrovni max. poklesu o 6,3% (Veľká Británia) a max. rastu o 4,75% (Švédsko). Zatiaľ čo podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP (sociálna kvóta) sa zmenil v roku 2005 oproti roku 1995 iba mierne (v Nemecku nárast o 8,68%, vo Švédsku pokles o 8,91%, vo Veľkej Británii pokles o 3,48%), výdavky na sociálnu ochranu per capita sa extrémne zvýšili (najmä vo Veľkej Británii). Je to podmienené aj vysokým rastom výkonnosti ekonomiky (rast HDP) a to až takým, že Veľká Británia napriek percentuálnemu znižovaniu podielu výdavkov na sociálnu ochranu na HDP takmer zdvojnásobila výdavky na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa. Porovnaním miery rastu podielu výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR (sociálneho rozpočtu) a miery rastu výdavkov na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa (per capita) v roku 2005 oproti roku 1995 zisťujeme, že miera rastu per capita je vo všetkých sledovaných krajinách vyššia ako miera rastu sociálneho rozpočtu. Predchádzajúcou analýzou modelov a typov sociálnych politík (sociálnych štátov) a nami vybraného nástroja sociálnej politiky (sociálna ochrana) a dvoch sociálno- 95

110 ekonomických ukazovateľov (sociálna kvóta a sociálny rozpočet) sme zistili, že testovaná hypotéza H0 (Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna politika vybraných členských štátov) potvrdila, že i keď sú sociálne systémy vybraných štátov pomerne odlišné, predsa vykazujú znaky približovania sa k spoločnej európskej sociálnej politike. Ďalej sme výskumom zistili, že hypotéza H1 (Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu) sa potvrdila len čiastočne. V závere dizertačnej práce detailnejšie zdôvodňujeme výsledky obidvoch hypotéz. Analýzou nami prezentovaných typov sociálnych politík modelu moderného sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko a Veľká Británia) môžeme konštatovať, že existuje reálna snaha formovania európskej sociálnej politiky Analýza sociálnej politiky v SR Táto časť dizertačnej práce nadväzuje na podkapitolu Transformácia sociálnej sféry na Slovensku po roku V demokratickej spoločnosti existujú tri prvky, ktoré súvisia so sociálnou sférou, a ktoré si v nej navzájom, respektíve čiastočne konkurujú, je to štát, trh a občianska spoločnosť (pozri Obrázok 4, s. 34). Každý z týchto prvkov má svoje špecifiká a úlohy. Existujú aj oblasti, kde konkurencia nie je z hľadiska obsahu poskytovaných verejných služieb, ale skôr z dôvodu rastu kvality a dostupnosti týchto služieb pre ľudí, ktorí v sociálnom systéme sú krátkodobo či doživotne odkázaní na sociálnu pomoc iných. Všetky tri uvedené prvky spoločne akceptujú princípy solidarity, participácia a subsidiarity, ako základné princípy modernej sociálnej politiky. Takto vnímame aj celkový vývoj sociálnoekonomického systému v SR v období transformácie a po nej. Ústava Slovenskej republiky definuje a garantuje základné ľudské a sociálne práva občanov, ktoré sú v podstatnej miere obsahom aj sociálnej politiky Slovenska (napr. garantuje občanom právo na prácu, na štrajk a kolektívne vyjednávanie, na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, materstve, v invalidite, pri strate živiteľa, pri nespôsobilosti na prácu, právo na pomoc v hmotnej núdzi v takom rozsahu, aby im boli zabezpečené základné životné podmienky). Tieto práva sú bližšie špecifikované a konkretizované v jednotlivých zákonoch (Zákonník práce, zákony o: sociálnom poistení, sociálnych službách, sociálnej pomoci, pomoci v hmotnej núdzi, atď.) 96

111 Okrem sociálnych práv definovaných v Ústave je Slovensko viazané aj systémom medzinárodných dohôd a dokumentov, ako je napríklad Dohovor č. 102 Medzinárodnej organizácie práce o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (1952). Ďalšie povinnosti štátu v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplývajú z ratifikácie Európskej sociálnej charty (1996) 31. Vzhľadom na rozdielnu ekonomickú úroveň jednotlivých európskych štátov Charta obsahuje len minimálny záväzný štandard hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú postupne aplikované aj do systému sociálnej politiky v SR. Rozsah záväzkov môžu zmluvné strany postupne rozširovať podľa vlastných sociálno-ekonomických možností a cieľov. Slovensko už v prístupovom období do EÚ postupne zapracovalo do svojho právneho systému vtedy existujúce smernice EÚ a to v súlade s tzv. Európskou sociálnou doktrínou, ktorá vychádza z poznania vzájomnej interakcie ekonomických a sociálnych práv, pričom sa zameriava na ich zosúlaďovanie a vzájomnú podporu, aby sa práve zabezpečením sociálnych práv dosiahlo vyššie naplnenie (úroveň) alebo aspoň udržateľné naplnenie (rozmer) ekonomických práv občanov Európskeho spoločenstva (Tomeš Koldinská, 2003, s. 284). Slovenská republika sa v Spoločnom memorande o inklúzii (2003) prihlásila a zapojila do boja proti chudobe a exklúzii v kontexte Lisabonskej stratégie. Na základe tohto memoranda Slovensko pripravilo Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky , v ktorom sa snažilo implementovať ciele EÚ v oblasti chudoby a sociálnej exklúzie, pričom tieto ciele sú definované nasledovne: uľahčiť participáciu na zamestnanosti a prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám pre všetkých, predchádzať rizikám vylúčenia, pomôcť najzraniteľnejším, mobilizovať všetky relevantné subjekty. Vzhľadom na prijatie memoranda možno tieto ciele považovať zároveň za deklarované ciele slovenskej sociálnej politiky, ktorá je takisto založená na základných troch pilieroch sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie, sociálna pomoc, štátna sociálna podpora) a ich významnej sociálno-finančnej diverzifikácii. Úlohou sociálnej politiky by mala byť orientácia na udržanie a skvalitnenie životných podmienok ľudí, na rozvoj jednotlivca a skupín spoločnosti v ich individuálnych, 31 Charta obsahuje právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, právo detí a mladistvých na ochranu, právo zamestnaných žien na ochranu, právo na ochranu zdravia, sociálne zabezpečenie, právo na sociálnu a lekársku pomoc, právo na sociálne služby, právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, právo rodiny na sociálnu, právnu a ekonomickú ochranu, právo matky a dieťaťa na ekonomickú a sociálnu ochranu. 97

112 osobnostných a tvorivých možnostiach. Aj preto má sociálna politika v systéme hospodárskej politiky a verejnej ekonomiky svoje špecifické postavenie a poslanie. Ide o interaktívne a prienikové vzťahy so všetkými oblasťami života jednotlivca a spoločnosti. Zároveň je akceptovaná jej relatívna samostatnosť. Transformačný proces v tranzitívnych ekonomikách priniesol celkom prirodzene do sociálno-ekonomického systému trhový model sociálnej diferenciácie spoločnosti. Zároveň sa vytvorili podmienky výrazných rozdielov medzi hmotným bohatstvom v rukách úzkej skupiny obyvateľstva a nemajetnosťou veľkého počtu obyvateľstva. Významným determinantom nerovnosti je aj príslušnosť k sociálnej vrstve, vek, pohlavie, zdravie, vzdelanie, talent a iné (napr. sociálne kontakty), čo do veľkej miery predurčuje, či človek nerovnosť vníma pozitívne alebo negatívne. Zmierňovať sociálnu diferenciáciu je prioritnou úlohou sociálnej politiky štátu, ktorý vo forme spoločensky dohodnutej miery redistribúcie a vo verejnom záujme koná tak, aby samotná redistribúcia bola efektívna, motivačná a ochraňujúca tých, ktorí si sami a za pomoci svojich blízkych nedokážu vyriešiť svoj sociálno-ekonomický problém. 32 Z hľadiska sociálnej diferenciácie je úlohou sociálnej politiky modelovať a anticipovať vývoj sociálnej nerovnosti. Na príklade SR a krajín bývalej EÚ 15 môžeme prezentovať model zmierňovania nerovností za pomoci rôznych druhov transferov, ktoré znižujú mieru rizika chudoby. Ak sa v SR v roku 2002 pohybovala miera rizika chudoby až vo výške 43% a v krajinách EÚ 15 celkom 39%, potom transferom všetkých druhov dôchodkov klesla na Slovensku na 27% a v EÚ 15 na 24%. Po aplikácií všetkých existujúcich transferových foriem v roku 2002 klesla miera rizika chudoby v SR na 21% (v EÚ 15 na 15%), čo však stále znamenalo spolu s Írskom najvyššiu mieru rizika chudoby (Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky , 2004). Problém fungovania systému sociálneho zabezpečenia (a tým aj sociálnej ochrany) je na Slovensku zvýraznený transformačným procesom, nakoľko reštrukturalizácia ekonomiky a celý reformný proces znásobujú nielen význam systému sociálnej ochrany, možnosti na jeho zneužívanie, ale aj riziko rozpínavosti sociálneho systému. Podobné riziká sú však takmer univerzálne vo všetkých krajinách EÚ, ako sme analyzovali v kapitole V odbornej literatúre nachádzame aj názory, ktoré znižovanie nerovností v ekonomike zamietajú. Zmiernenie nerovností môže totiž viesť k poklesu zdrojov akumulácie a k spomaleniu ekonomického rastu. Pri nižších dôchodkoch je totiž nevyhnutné vynaložiť jeho značnú časť na spotrebu. Úspory potom slúžia skôr ako rezerva na krytie výkyvov v záujme udržania dosiahnutej životnej úrovne, než ako potenciálny zdroj akumulácií. zmiernenie nerovností by viedlo k pasivite, uniformite, k poklesu podnetov a efektívnosti, k nižšej tvorbe zdrojov a v konečnom dôsledku k úpadku ekonomiky (Stanek, 2002, s. 67). 98

113 Ako sme už uviedli v časti , najradikálnejšia zmena v sociálnom systéme nastala od roku 2004 ako komplexná reforma sociálneho systému, tzv. nová sociálna politika. Z hľadiska pochopenia tejto reformy v predvstupovom období SR do EÚ, je dôležité popísať významné zmeny, ktoré do fungovania systému priniesol Zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, nahradil 15 rokov účinný Zákon o sociálnom zabezpečení (č. 100/1988 Zb.) a ďalších 53 súvisiacich zákonov a podzákonných právnych noriem, ktoré zneprehľadňovali systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Spolu so Zákonom o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) vytvárajú prehľadný a zjednodušujúci rámec. Okrem systému zdravotného poistenia reformoval zákon o sociálnom poistení všetky poistné systémy. Filozofia úpravy systému sociálneho poistenia je postavená na prechode zo zabezpečovacieho systému na systém poistný, založený na princípe zásluhovosti, princípe individuálnej zodpovednosti a princípe osobnej zúčastnenosti poistenca na tvorbe zdrojov, ktoré zabezpečujú dôstojný život v poproduktívnom veku. Významnou reformou prešiel aj Zákon o sociálnej pomoci (č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý je v súčasnosti rozdelený na dva hlavné zákony: Zákon o sociálnych službách (č. 448/2008 Z. z., ktorý zrušil Zákon o sociálnej pomoci) a Zákon o pomoci v hmotnej núdzi (č. 599/2003 v znení neskorších predpisov). Spolu so zmenami v Zákonníku práce (Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) predstavujú systémovú reformu sociálneho zabezpečenia, ktorého pozitíva sú nasledovné: zavedenie trojpilierového kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia, snaha o adresnejšie poskytovanie dávok a služieb, tlak na osoby nachádzajúce sa v hmotnej núdzi vyvinúť väčšiu aktivitu pre vymanenie sa zo záchrannej sociálnej siete, snaha o kvalitnejšie poskytovanie sociálnych služieb pre všetky skupiny odkázané na tieto verejné služby, snaha o riešenie nezamestnanosti aktívnou politikou zamestnanosti, snaha o odstránenie príležitostí na zneužívanie systému a pod. K tomu, aby mohli byť garantované a zabezpečené všetky sociálne funkcie štátu, je potrebné, okrem ekonomického rastu, aktivovať jeho nástroje. 99

114 Vybrané nástroje sociálnej politiky V tejto časti sa venujeme vybraným systémovým a inštitucionálnym cieľom a ich nástrojom. Medzi systémové ciele v transformačnom období zaraďujeme: zmenu centrálne riadenej ekonomiky na trhovú, zmenu štruktúry vlastníctva (zo spoločenského na prioritne súkromné), cenovú liberalizáciu, liberalizáciu zahraničného obchodu, zmenu štruktúry národného hospodárstva a makroekonomickú rovnováhu. Medzi inštitucionálne ciele patrí hlavne tvorba nového legislatívneho prostredia (zákony) a vytvorenie trhového prostredia pre vznik, resp. premenu inštitúcií pôsobiacich v oblasti sociálneho systému. Napĺňanie cieľov stanovených sociálnou politikou je realizované prostredníctvom rôznych vzájomne spätých systémov, inštitúcií a noriem, ktoré môžeme všeobecne označiť za nástroje sociálnej politiky. Princípy, na ktorých je postavená sociálna politika, do značnej miery ovplyvnili počet a variabilitu aplikovaných nástrojov. Existuje niekoľko hľadísk ich na klasifikáciu, ktoré zohľadňujú funkciu, cieľovú skupinu a pod. S cieľom uviesť prehľadné rozdelenie nástrojov sociálnej politiky, ktoré sú predmetom nášho výskumu, sme zvolili za základné kritérium, tak ako pri analýze nástrojov v časti , charakter ich uplatnenia vo vzťahu k občanovi: 1. Systémové nástroje A) Nástroje prerozdeľovania: a) nástroje výberu prostriedkov prostredníctvom daní a odvodov, b) nástroje rozdeľovania prostriedkov prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia (sociálnej ochrany). 2. Inštitucionálne nástroje B) Legislatívne úpravy sociálneho prostredia: a) nástroje pracovného práva: Zákonník práce a relevantné zákony súvisiace s politikou zamestnanosti, minimálna mzda, b) ostatné nástroje: životné minimum, občianske právo. A) Nástroje prerozdeľovania a) Nástroje výberu prostriedkov Jeden z hlavných cieľov sociálnej politiky sociálnu spravodlivosť, dokážu verejné inštitúcie zabezpečiť prostredníctvom prerozdeľovania prostriedkov medzi skupinami obyvateľov. Základným nástrojom získavania prostriedkov na financovanie sociálneho 100

115 systému je daňový a odvodový systém. Predstavujú najsilnejší prerozdeľovací nástroj pre sociálnu politiku, pretože priamo ovplyvňujú objem prerozdeľovaných prostriedkov. 33 Dane V tejto časti sa orientujeme len na dve základné kategórie daní dane z príjmov a nepriame dane, ktoré sú predmetom príjmu ŠR, pričom hlavným zdrojom daňových výnosov štátu sú najmä nepriame dane. Nepriame dane majú na rozdiel od daní z príjmu extenzívnejší sociálny dopad, pretože postihujú celú spoločnosť, každého jednotlivca. Zatiaľ čo dávky sociálneho systému predstavujú záchrannú sieť pre ľudí s nízkym príjmom, príliš vysoká sadzba DPH sa im stáva záťažou. Z metodiky ŠR nie je možné jednoznačne určiť, ktorá časť daňových výnosov bola použitá na financovanie sociálneho systému. Odvody Odvodový systém zabezpečuje finančné zdroje na úhradu zdravotnej a sociálnej starostlivosti (dávky vyplácané zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou). Na rozdiel od daní z príjmu sa odvody vzťahujú len na ekonomicky aktívne osoby. Za ekonomicky neaktívnych občanov platí odvody do poistných fondov štát z prostriedkov vybraných na daniach. Osobitné postavenie majú odvody do fondu zdravotného poistenia, ktoré je povinné pre všetkých občanov s trvalým pobytom v SR. Systém rozlišuje 3 základné skupiny poistencov: zamestnanci, SZČO a dobrovoľne poistené osoby. U zamestnancov pritom platí, že časť mzdy im nie je priznávaná ako hrubá mzda, ale je priamo odvádzaná zamestnávateľom do poisťovní ako odvody zamestnávateľa. Ďalej uvedená tabuľka (Tabuľka 22) uvádza rozsah odvodového zaťaženia týchto skupín. Odvod zamestnávateľa je v tabuľke uvedený ako súčasť odvodov zamestnanca, keďže je súčasťou mzdových nákladov na zamestnanca. Absolútne hodnoty odvodov sú s výnimkou úrazového poistenia limitované maximálnym vymeriavacím základom. Takéto nastavenie systému financovania sociálnej sféry vyvoláva tlak na verejné financie a vyžaduje veľké množstvo finančných zdrojov. Primárne sa premieta do vysokého odvodového zaťaženia, ktoré predstavuje až 35,2% priemerných nákladov práce na zamestnanca. To je jedným z vôbec najvyšších v krajinách OECD, hneď za Poľskom, Francúzskom, Rakúskom a Maďarskom (pozri Príloha 4, s. 165). 33 Napríklad v roku 2008 vybrala verejná správa na daniach 336,669 mld. Sk a na odvodoch 262,739 mld. Sk (celkom 599,408 mld. Sk), čo predstavuje 34% z HDP SR. 101

116 Tabuľka 22 Odvodové zaťaženie jednotlivých skupín poistencov v SR k Odvody Zamestnanec (časť uhrádzaná zamestnávateľom) SZČO Dobrovoľne poistená osoba Max. vymeriavací základ Nemocenské poistenie 2,8% (1,4%) 4,4% 4,4% ,- Sk Garančný fond 0,25% (0,25%) 0% 0% ,- Sk Starobné poistenie 18% (14%) 18,0% 18,0% ,- Sk Invalidné poistenie 6% (3%) 6,0% 6,0% ,- Sk Poistenie v nezamestnanosti 2% (1%) 0% 0% ,- Sk Rezervný fond 4,75% (4,75%) 4,75% 4,75% ,- Sk Úrazové poistenie 0,8% (0,8%) 0% 0% ,- Sk Zdravotné poistenie 14% (10%) 14,0% 14,0% ,- Sk Odvodové zaťaženie spolu 48,6% (35,2%) 47,15% 47,15% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa a b) Nástroje rozdeľovania prostriedkov Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra pozostávajúca z mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Vymedzenie obsahu sociálneho systému je do značnej miery podmienené klasifikovaním verejných služieb ako súčasti verejnej a sociálnej politiky štátu. Pre potreby tejto analýzy sme na vymedzenie systému zvolili kritériá vecnej alebo peňažnej dávky, adresnosti a dopadu na životnú úroveň spoločnosti. Systém sociálneho zabezpečenia ako nástroj rozdeľovania prostriedkov Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike pozostáva z troch častí. Z pohľadu objemu prostriedkov je dominantné sociálne poistenie, zvyšné dve časti predstavuje štátna sociálna podpora a sociálna pomoc. Nepriamu formu sociálneho zabezpečenia predstavujú daňové bonusy a zvýhodnenia. Systém sociálneho poistenia prioritne predstavujú peňažné dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktorá získava prostriedky inkasom poistných odvodov na princípe solidarity. Úlohou sociálneho poistenia je ochrana poistencov pri vzniku vymedzených sociálnych udalostí, ktorými sú staroba, nespôsobilosť na prácu (v dôsledku choroby, tehotenstva, materstva a invalidity) a pri strate živiteľa. 102

117 Štátna sociálna podpora obsahuje peňažné dávky z rozpočtu MPSVaR SR. Cieľovou skupinou sú najmä rodiny, dlhodobo nezamestnaní a invalidi. Pripomíname, že nárok na rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. Sociálna pomoc pozostáva z peňažných a vecných dávok poskytovaných občanom štátnou správou a samosprávou. Sociálna pomoc predstavuje systém náhradných zdrojov pre občanov v hmotnej núdzi a tých, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Daňové bonusy a zvýhodnenia predstavujú špecifickú formu kompenzácie dopadov dane z príjmov fyzických osôb, ktorá sa vzťahuje na ekonomicky aktívne osoby, prípadne rodiny. Na rozdiel od klasických dávok, daňové zvýhodnenie predstavuje zníženie odvodu dane, prípadne vrátenie preplatku. Inkaso a vyplácanie bonusov je v kompetencii Ministerstva financií SR. Nakoľko systém sociálneho zabezpečenia a jeho financovanie predstavuje hlavnú položku nákladov sociálneho systému, v nasledujúcom texte popíšeme vyššie spomenuté časti a uvedieme jednotlivé druhy dávok. Každú dávku klasifikujeme podľa cieľovej skupiny, ktorej je určená. Podľa typu poberateľov sme identifikovali nasledujúce cieľové skupiny: 1. Rodina a deti 2. Invalidi 3. Starobní dôchodcovia 4. Občania v hmotnej núdzi 5. Študenti a žiaci 6. Pracujúci (zamestnanci a SZČO) 7. Nezamestnaní. B) Legislatívne úpravy sociálneho prostredia Druhou základnou skupinou nástrojov sociálnej politiky sú zákonné úpravy sociálneho prostredia. Legislatívna činnosť v oblasti sociálnej politiky je rozsiahla a dotýka sa takmer všetkých životných situácií občana od narodenia, štúdium, cez pracovný život až po starobu. Vláda má tak k dispozícii silný nástroj, ktorým výrazne ovplyvňuje kvalitu života občanov. a) Nástroje pracovného práva Intenzívny rozvoj pracovného práva a s tým spojený rast štátnych regulácií pracovného trhu v 19. a 20. storočí vyvrcholil podpisom Európskej sociálnej charty. Slovensko sa ratifikáciou tohto dokumentu zaviazalo k poskytovaniu skupiny práv a obmedzení zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré sú obsiahnuté v Zákonníku práce. 103

118 Vedľajším, ale pre pracovný trh rozhodujúcim nástrojom, je ustanovenie o minimálnej mzde. 34 b) Ostatné nástroje V SR životné minimum ustanovuje Zákon o životnom minime 35 ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom. V rámci životného minima sa diferencovali jeho dve úrovne sociálne a existenčné minimum, ktoré sa používajú aj v súčasnej slovenskej legislatíve. Sociálne minimum prináleží občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a má príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 120% životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Najnižšiu úroveň životného minima predstavuje existenčné minimum. To sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Dávkou sociálnej pomoci sa doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50% životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Existenčné minimum má zabezpečiť základné životné podmienky, a to jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie (Národná správa o ľudskom rozvoji Slovenská republika, 2000). Zákon o sociálnej pomoci pôvodne špecifikoval jeho uplatňovanie, a tým aj diferenciáciu sociálnych dávok. Kritériom odlíšenia bola skutočnosť, či si občan spôsobil nepriaznivú situáciu zo subjektívnych dôvodov. Občanovi, ktorý bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a nemal príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci doplnil jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a v prípade, že bol takýto občan odkázaný na poskytovanie sociálnych služieb, tie sa tiež riešili v rámci uvedeného zákona. V súvislosti so zrušením Zákona o sociálnej pomoci a jeho nahradením dvoma samostatnými zákonmi (Zákon o pomoci v hmotnej núdzi a Zákon o sociálnych službách) sa obsah a podmienky poskytovania dávok a sociálnych služieb podstatne nezmenili. Nakoľko sa nebudeme ďalej zaoberať otázkami vývoja vybraných nástrojov pracovného práva, uvádzame ich v prehľadnej tabuľke ako doplnkový výskum (Tabuľka 23), kde sme znázornili vývoj minimálnej mzdy (MM), životného minima (ŽM), priemernej nominálnej mzdy (PM) na Slovensku za obdobie a porovnali ich vzájomné 34 Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. 35 Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 410/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z. a zákona č. 554/2008 Z. z. 104

119 vzťahy. V rámci analýzy sme sa zamerali aj na riziká pasce chudoby 36 v SR, ktorá je jedným z parametroch hodnotenia kvality sociálno-ekonomického prostredia danej krajiny a poukazuje na trendy v sociálnej politike, osobitne v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnych garancií prostredníctvom sociálnych dávok. Ďalším komparatívnym ukazovateľom je aj mzdový medián (medián miezd), ktorým zisťujeme sociálnu stratifikáciu spoločnosti prostredníctvom minimálnej mzdy a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Z výskumu sme zistili, že sociálna stratifikácia prostredníctvom dôchodkov (miezd) sa na Slovensku nestabilizovala, ba naopak klesala, čo znamená, že z tohto pohľadu sa sociálna diferenciácia zamestnaného obyvateľstva zhoršila na úkor vyšších príjmov menšej skupiny zamestnaných. To len potvrdzuje ďalšie výsledky iných sociologických výskumov, ktoré poukazujú na nárast rizika schudobňovania dolnej strednej vrstvy a jej prepad do dolnej sociálnej vrstvy chudobných (tzv. pracujúci chudobní). V prílohovej časti dizertačnej práce ponúkame prehľadné porovnanie minimálnej mzdy a priemerných ročných hrubých miezd v krajinách EÚ (Príloha 5 a Príloha 6, s. 166 a 167). Okrem iného zisťujeme, že inštitút minimálnej mzdy je spomedzi krajín EÚ-27 prijatý v 21 krajinách. Určitú kompenzáciu nízkej národnej mzdy v SR, v porovnaní s inými novými krajinami EÚ, môžeme akceptovať v oblasti daňovej politiky (najmä po zavedení rovnej 19% dane), pomerne nízkej inflácie, v perspektíve stagnácie, či znižovania cien potravín a pod. Pozitívne vplýva aj mierny rast národného mediánu (Príloha 7, s. 168). 36 Pasca chudoby (sociálna pasca) je stav, kedy dochádza k nevyváženosti základnej povinnosti jednotlivca postarať sa o kvalitu svojho vlastného života a života svojej rodiny, funkčnosti neštátnych subjektov, obcí a štátu v komplexnej sociálnej starostlivosti a zabezpečenia, sociálnych dávok, sociálnej pomoci a sociálnych služieb (Strieženec, 1999). Pasca chudoby je situácia, keď prechod jednotlivca od závislosti na sociálnom systéme (sociálnych dávkach) do aktivity (napríklad zamestnanosti) znamená zníženie, prípadne neadekvátne zvýšenie jeho príjmu, čo v konečnom dôsledku znižuje, resp. minimálne zvyšuje jeho blahobyt (Korimová, 2007). 105

120 Tabuľka 23 Prehľad o vývoji minimálnej mzdy, životného minima pre jednotlivca, priemernej nominálnej mzdy a o ich vzájomných vzťahoch v SR za obdobie Rok minimálna mzda (MM) 1) životné minimum (ŽM) rozdiel priemerná nominálna MM/PM Sk/mesiac platnosť pre jednotlivca (Sk/mesiac) stl.1 - stl.4 mesačná mzda (PM) 1) stl.1/stl.6 brutto od čisté (netto) hrubé (brutto) 2) Sk % A , , , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) , ) ) 40, ) ) 40, ) , ) , ) ) ) 38,56 Poznámky: 1) brutto mzda 2) prepočet podľa zákonných úprav platných pre príslušný rok (sociálne odvody + 13,4%) 3) od ) od ) od ) od ) od ) od ) od ) od ) od ) od ) vrátane platov ozbrojených zložiek 14) Od 1. októbra 2007 platí mesačná minimálna mzda vo výške Sk. Od 1. februára 2008 platí síce nový zákon o minimálnej mzde zákon č. 663/2007 Z. z., uvedená výška minimálnej mzdy však zostala pre rok 2008 v platnosti. Zmenila sa až k 1. januáru 2009 (n.v. č. 422/2008 Z. z.). 15) podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky MF SR z 2. februára 2009 sa očakáva medziročný nárast priemernej mzdy 2009/2008 o 6% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov MPSVaR SR. 106

121 Rozdiel medzi MM a ŽM Sk Obrázok 32 Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom v SR za obdobie (v Sk) Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23. Na predchádzajúcom obrázku (Obrázok 32) poukazujeme na vývoj rizika pasce chudoby v SR, ktorá sa tvorila v rokoch , kedy bol rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom až do 600 Sk, pričom vyššie bolo životné minimum. V nasledujúcich rokoch, aj vďaka prijatiu záväzných európskych sociálnych dokumentov a s tým spojenou reformou sociálneho systému, rástli minimálna mzda a životné minimum rýchlejšie, aby sa v rokoch ich rozdiel stabilizoval. Ďalší rast rozdielu sme zaznamenali v roku 2006, ako prirodzenú reakciu na rýchlejší rast priemernej nominálnej mzdy a znižovania rizík pasce chudoby, čo sa odrazilo aj na týchto rozdieloch. Aby sme zistili podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v národnom hospodárstve, spracovali sme vývoj ich podielov za obdobie rokov na ďalšom obrázku (Obrázok 33) pomocou predchádzajúcej súhrnnej tabuľky vývoja minimálnej a priemernej nominálnej mzdy (Tabuľka 23). Od roku 1997 do roku 2004 podiel MM a PM narastal, čo znamená aj zlepšenie ekonomiky SR vďaka predchádzajúcim štrukturálnym zmenám a už spomenutým akceptáciám tzv. minimálnych štandardov EÚ v sociálnej oblasti, osobitne v oblasti zamestnanosti a znižovania rizika chudoby až sociálnej exklúzie. Napriek tomu bol pomerne nízky rast PM. Vrchol podielu na PM dosiahla MM od októbra 2003 do októbra 2004, kedy jej podiel zaznamenal až 42,33%. Od tohto obdobia tento podiel neustále klesal (až na jednu výnimku v období 2006/2007), a na začiatku roku 2009 dosiahol 38,56%, čo súviselo s rýchlejším rastom PM ako pozitívnym dôsledkom ekonomických reforiem. 107

122 45 40 % 35 33,56 34,99 38,49 39,78 41,23 42,33 41,07 39,94 40,51 40,21 37,19 38, ,27 29, podiel MM a PM Obrázok 33 Vývoj podielu minimálnej a priemernej nominálnej mzdy v SR za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23. Keď porovnávame vývoj všetkých troch nástrojov sociálnej politiky (životného minima, minimálnej mzdy a priemernej nominálnej mzdy) za sledované obdobie (Obrázok 34), môžeme skonštatovať, že na Slovensku rastie najrýchlejším tempom priemerná nominálna mzda (nárast za sledované obdobie 2,5-krát, t. j. o 150%), minimálna mzda sa pohybuje relatívne pomalšie (vzrástla 3,3-krát, t. j. až o 230%) a najpomalšie narastalo životné minimum (2,2-krát, t. j. o 120% za sledované obdobie). Priemerne ročne vzrástlo ŽM o 17%, PM o 19% a MM o 25% Sk minimálna mzda priemerná mzda životné minimum Obrázok 34 Vývoj minimálnej mzdy, priemernej mzdy a životného minima v SR za obdobie (v Sk) Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23. Aj uvedený výskum opätovne potvrdil, že na jednej strane je pozitívom rast PM, ako jeden z ukazovateľov rastu slovenskej ekonomiky, na druhej strane sa tento ekonomický rast 108

123 nerovnomerne odrazil na sociálnej stratifikácii obyvateľstva. Súvisí to s viacerými ekonomickými aj mimoekonomickými faktormi rozvoja spoločnosti, ako aj s osobnou zodpovednosťou jednotlivca za seba samého, čo však nie je predmetom nášho výskumu Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov Kým v predchádzajúcej podkapitole dizertačnej práce sme vo vybraných krajinách EÚ analyzovali obdobie rokov (kvôli oneskorenému spracovaniu štatistických údajov za neskoršie obdobie v rámci EÚ), na Slovensku sme si vybrali časový rad (z dôvodu väčšej aktuálnosti). Považujeme za potrebné uviesť, že rok 2007 pre výdavky a príjmy sociálnej ochrany bol zo strany Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) spracovaný len ako odborný odhad (údaje zverejnené po ). Všetky relevantné výpočty teoreticky prezentujeme v 3. kapitole. V rámci analýzy vychádzame z dostupných štatistických súborov, ktoré sme samostatne spracovali, aby sme mohli sledovať nami vybrané sociálno-ekonomické ukazovatele a používame rovnakú metodiku štruktúry sociálno-ekonomických ukazovateľov ako pri spracovaní vybraných krajín EÚ. Cieľ dizertačnej práce v tejto časti výskumu overujeme na dvoch hypotézach: H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu. H2: Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných štátoch EÚ Sociálna ochrana V rámci výskumu sa v tejto časti detailnejšie venujeme vnútornej štruktúre výdavkov SO, nakoľko výdavky na SO sú základným výskumným súborom. Príjmy, ako zdroje SO, skúmame len sekundárne z dôvodu komplexnejšieho pohľadu na toky a diverzifikáciu finančných prostriedkov. A/ Výdavky na sociálnu ochranu Z dôvodu lepšej orientácie vo výške celkových výdavkov na sociálnu ochranu uvádzame ich vývoj v jedenásťročnom časovom horizonte. Ak sledujeme vývoj jednotlivých výdavkov ŠR na SO je potrebné uviesť ich členenie podľa metodiky ESSPROS, ktorá ich delí podľa druhu na dávky na sociálnu ochranu (sociálne dávky), administratívne náklady a iné výdavky. Dávky na sociálnu ochranu 109

124 (sociálne dávky) ďalej členíme podľa účelu. Jednotlivé účely na dávky podľa typu a testovania, resp. netestovania na príjem. Pre potreby nášho výskumu sme abstrahovali len výdavky podľa druhu a účelu. Ich štatistické vyjadrenie podľa druhu, ako aj podiely jednotlivých druhov na celkových výdavkoch na SO uvádzame v tabuľke (Tabuľka 24) a na obrázkoch (Obrázok 35 Obrázok 37). Tabuľka 24 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie * Výdavky na sociálnu ochranu / Rok * 1. Dávky na sociálnu ochranu** v mil. Sk Podiel na celkových výdavkoch v % 95,08 95,74 96,30 96,87 97,00 96,68 96,74 96,46 96,40 96,26 96,14 2. Administratívne náklady v mil. Sk Podiel na celkových výdavkoch v % 4,68 4,11 3,55 3,06 2,91 3,24 3,21 3,39 3,43 3,65 3,69 3. Iné výdavky v mil. Sk Podiel na celkových výdavkoch v % 0,23 0,15 0,15 0,07 0,09 0,08 0,05 0,15 0,17 0,18 0,16 SPOLU v mil. Sk Medziroč. rozdiel výdavkov na SO v mil. Sk Medziroč. rozdiel výdavkov na SO v % 10,92 8,09 6,67 6,16 9,37 5,11 5,61 5,59 9,16 9,36 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov Štatistického úradu za roky podľa metodiky ESSPROS. Z vyššie prezentovaných štatistických údajov môžeme konštatovať, že celkové výdavky na SO permanentne rástli za celé sledované obdobie s rozdielnymi medziročnými nárastmi (od 5,11% do 10,92%). Podľa jednotlivých druhov v desaťročnom období najviac rástli dávky na SO (zo mil. Sk na mil. Sk), pričom menej rástli administratívne náklady (zo mil. Sk na mil. Sk). Iné výdavky rástli len minimálne (z 334 mil. Sk na 475 mil. Sk). 110

125 mil. Sk * Celkom Obrázok 35 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 24. Celkové výdavky na SO predstavujú nárast takmer 108% (142,353 mld. Sk v roku 1997 oproti 295,772 mld. Sk v roku 2007). Medziročné nárasty celkových výdavkov na SO sú kolísavé, najväčší bol v roku 1998 (o 10,97%) a najnižší bol zaznamenaný v roku 2003 (o 5,11%). Bližšie jednotlivé koeficienty rastu, ako aj priemerné koeficienty rastu popisujeme pri analýze jednotlivých dávok podľa účelu mil. Sk * Dávky na sociálnu ochranu Administratívne náklady Iné výdavky Obrázok 36 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky

126 100,00 95,08 95,74 96,30 96,87 97,00 96,68 96,74 96,46 96,40 96,26 96,14 10,00 4,68 4,11 3,55 3,06 2,91 3,24 3,21 3,39 3,43 3,65 3,69 % 1,00 0,10 0,23 0,15 0,15 0,07 0,09 0,08 0,05 0,15 0,17 0,18 0,16 0, * Dávky na sociálnu ochranu Administratívne náklady Iné výdavky Obrázok 37 Podiely jednotlivých druhov výdavkov na sociálnu ochranu v SR na celkových výdavkoch na SO za obdobie * (v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 24. Percentuálne podiely jednotlivých troch druhov výdavkov na celkových výdavkoch na SO boli v sledovanom období približne rovnaké. Maximálny podiel dávok na SO (sociálnych dávok) predstavuje do 97%, čo je prirodzené z hľadiska ich vnútornej štruktúry a napĺňania cieľov sociálneho zabezpečenia. Konštatujeme, že napriek rôznej sociálno-ekonomickej situácii v SR je ich podiel na celkových sociálnych výdavkoch takmer stabilný. Administratívne náklady majú maximálny podiel 4,68% (v roku 1997) pričom postupne ich podiely klesli na priemernú úroveň 3,42% (roky ). Myslíme, že uvedený vývoj je adekvátny a nie celkom potvrdzuje radikálnu administratívnu rozpínavosť sociálneho štátu, čo považujeme za jeden z našich nepredpokladaných výsledkov výskumu. Posledný druh výdavkov iné výdavky podielovo boli najvyššie opäť v roku 1997 (0,23%) aby v nasledujúcich desiatich rokoch ich podiel na celkových sociálnych výdavkoch v priemere klesol na úroveň 0,13%. Aby sme mohli komplexne porovnať rast jednotlivých druhov výdavkov, spracovali sme ich vo forme indexu rastu za celé nami sledované obdobie (Obrázok 38). Vidíme, že najviac vzrástli dávky na SO a to o 110%, administratívne náklady sa zvýšili o 64% a iné výdavky o 42%. V rámci transformácie sociálno-ekonomického systému a decentralizácie štátnej správy v SR po roku 1989 považujeme najmä rast výdavkov na administratívu za primeraný, nakoľko sme predpokladali vyššie výdavky. 112

127 i2007/1997 2,00 1,75 1,50 1,25 1,00 0,75 0,50 0,25 2,10 1,64 1,42 0,00 Dávky na sociálnu ochranu Administratívne náklady Iné výdavky Obrázok 38 Index rastu výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR vyjadrený podielom rokov 2007* a 1997 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25. Vzhľadom k tomu, že niektoré odborné zdroje uvádzajú dávky na sociálnu ochranu ako sociálne dávky (čo sa odrazilo aj v našom výskume), túto pojmovú heterogenitu akceptujeme ako synonymum obidvoch pojmov, nakoľko sú obsahovo identické. V ďalšom výskume SO v SR sme sa podrobnejšie zaoberali analýzou dávok sociálnej ochrany (sociálnych dávok) podľa jednotlivých účelov: choroba/zdravotná starostlivosť, invalidita, rodina/deti, nezamestnanosť, staroba/pozostalí, bývanie a sociálne vylúčenie. Tieto jednotlivé dávky podľa účelu môžu byť ďalej členené na netestované a testované na príjem. Tie sa podľa typu ďalej členia na peňažné a vecné. Peňažné dávky môžu byť periodické a jednorazové. Vzhľadom na náš predmet výskumu sa už takémuto členeniu výdavkov na sociálne dávky na jednotlivé účely nevenujeme. Podrobnejšie členenie jednotlivých výdavkov podľa účelu a ich vývoj v desaťročnom skúmanom období uvádzame v prílohovej časti (Príloha 8, s. 169). V nasledujúcej časti práce uvádzame súhrnnú analýzu dávok SO podľa účelu, ich vývoj za sledované obdobie, ako aj indexy rastu, ktoré sme spracovali v nasledujúcej tabuľke a obrázku (Tabuľka 25 a Obrázok 39). 113

128 Tabuľka 25 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR za obdobie * (v mil. Sk) priemerný Výdavky na SO/Rok * i 2007/1997 koeficient rastu 1. Dávky na SO: v tom: ,10 1,0771 Choroba/zdravotná starostlivosť ,76 1,0583 Invalidita ,66 1,1027 Rodina/deti** ,85 1,0634 Nezamestnanosť ,56 1,0452 Staroba a pozostalí ,52 1,0967 Bývanie a sociálne vylúčenie 2. Administratívne náklady ,87 1, ,64 1, Iné výdavky ,42 1,0358 SPOLU ,08 1,0759 i 2007/1997 : index rastu vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov Štatistického úradu za roky podľa metodiky ESSPROS. Celkové výdavky na sociálnu ochranu za skúmané obdobie rástli približne o 7,59%. Čo sa týka druhu výdavkov, najväčší priemerný koeficient rastu zaznamenali dávky na sociálnu ochranu (sociálne dávky) a to priemerne ročne o 7,71%, administratívne výdavky rástli ročne v priemere o 5,07% a iné výdavky priemerne o 3,58%. 3 2,5 2,66 2,52 2 1,5 1,76 1,85 1,56 1,87 1 0,5 0 Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenie i20 07 /19 97 Obrázok 39 Index rastu dávok na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997 Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky

129 Podľa účelu najvyšší bázický index rastu zaznamenala dávka na invaliditu (2,66), čo žiaľ potvrdzuje negatívny vývoj v oblasti zdravia slovenského obyvateľstva, i keď môžeme pripustiť minimálne riziko určitého zneužívania inštitútu invalidného dôchodku niektorými jednotlivcami. Ak však porovnáme výdavky na invaliditu vo vyspelých ekonomikách, tak podiel invalidného dôchodku v SR je dlhodobo a vysoko pod úrovňou ich invalidných dôchodkov (porovnateľne so starobnými dôchodkami). (Toto tvrdenie je podložené aj výskumoch v rámci 1. slovensko-flámskeho projektu na EF UMB). Súčasne pri analýze indexu rastu dávok na chorobu/zdravotnú starostlivosť ostatného obyvateľstva je rast 1,76. Druhý najvyšší bázický index rastu zaznamenali dávky na starobu a pozostalých (2,52), čo súvisí s celkovou demografickou štruktúrou obyvateľstva (najmä rastom dlhovekosti), reformou sociálneho poistenia a miernym rastom starobných dôchodkov (vrátane vianočných príspevkov v posledných dvoch rokoch). Bývanie a sociálne vylúčenie zaznamenalo bázický index rastu 1,87, čo považujeme za primerané rastu rizika chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku v danom období. Naproti tomu na nezamestnanosť, vzhľadom na ekonomický rast a následne aj rast zamestnanosti v SR, sme vynakladali najmenej (index rastu 1,56). Dlhodobým problémom v tejto oblasti ostáva dlhodobá nezamestnanosť. Z pohľadu sociálnej politiky Slovenska na výdavky na rodinu a deti si myslíme, že i keď je vývoj progresívny (bázický index rastu 1,85), je tu potrebná vyššia ingerencia štátu, najmä v podpore mladých rodín a rastu natality. Podrobnejšiu analýzu vývoja jednotlivých dávok sociálnej ochrany podľa účelu prezentujeme v samotnej štruktúre týchto dávok na nasledujúcich obrázkoch a tabuľkách (Obrázok 40 Obrázok 45 a Tabuľka 26 Tabuľka 31). 115

130 Choroba/zdravotná starostlivosť mil. Sk * Roky Obrázok 40 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25. Tendencia rastu sociálnych výdavkov na účel choroba/zdravotná starostlivosť (Obrázok 40) má stúpajúci charakter až do roku V roku 2004 poklesli oproti roku 2003 o mil. Sk (t. j. o 3,61%), ale v nasledujúcom roku 2005 už znova nabrali stúpajúci trend (nárast o mil. Sk, t. j. o 4,26%). Svoje maximum zatiaľ dosiahli v roku 2007, čo predstavovalo objem mil. Sk. Index rastu roku 2007 oproti roku 1997 je 1,76 (nárast o 76,29%). Do vývoja skúmaného sociálno-ekonomického ukazovateľa významne zasiahla reforma zdravotníctva v roku , ktorá bola viackrát novelizovaná a v posledných rokoch (po voľbách v roku 2006) prechádza zdravotníctvo opätovnými pokusmi o reformu. Tabuľka 26 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie * Roky * Index rastu 1,09 1,03 1,10 1,07 1,07 1,00 0,96 1,04 1,11 1,12 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 40. Čo sa týka medziročných indexov zmien rastu (Tabuľka 26), v roku 1998 predstavoval nárast výdavkov štátu na účel choroba/zdravotná starostlivosť 8,96% (4 481 mil. Sk), v roku 1999 vzrástli výdavky oproti predchádzajúcemu roku o 2,66% (1 448 mil. Sk), v roku 2000 narástli o 9,85% (5 513 mil. Sk), v roku 2001 a v roku 2002 to bol nárast o 6,64% a 6,78% (4 048 mil. Sk a mil. Sk), v roku 2003 oproti roku 2002 bol najmenší nárast len o 0,38% (265 mil. Sk), v roku 2004 oproti roku 2003 tieto výdavky jediný raz poklesli 116

131 o 3,61% ( mil. Sk), a v posledných troch rokoch mali tieto výdavky naďalej stúpajúci trend v roku 2005 stúpli o 4,26% (2 884 mil. Sk), v roku 2006 o 11,49% (8 114 mil. Sk) a v roku 2007 o 12,02% (9 465 mil. Sk). Podrobný výskum zistených skutočností nie je predmetom našej práce, len pripomíname, že rast/pokles výdavkov na uvedenú dávku SO v realite nezlepšil podmienky na zníženie chorobnosti a zvýšenie kvality zdravia či zdravotnú starostlivosť. Určité administratívne zníženie chorobnosti môžeme pripísať iným faktorom, ako napríklad snahe o udržanie si pracovného miesta, udržania si príjmu u zamestnaných (choroba sa často rieši na úkor dovolenky a pod). Potvrdzujú to aj iné výskumy, keď sa radikálne zmenila štruktúra práceneschopného obyvateľstva (najvyššiu chorobnosť evidujeme u zamestnancov s nízkymi príjmami a u dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov). Invalidita mil. Sk * Roky Obrázok 41 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25. Je zrejmé, že výdavky štátu na účel invalidita mali rastúcu tendenciu až do roku 2003 (Obrázok 41). Vtedy výdavky štátu predstavovali mil. Sk, čo znamenalo viac ako dvojnásobok týchto výdavkov v roku V roku 2004 výdavky jediný raz (tak ako pri výdavkoch na účel choroba/zdravotná starostlivosť) poklesli na mil. Sk, aby sa v roku 2005 znova vrátili na ešte vyššiu úroveň ako v roku 2003 ( mil. Sk) a pokračovali týmto trendom až do roku 2007 ( mil. Sk). Celkový index rastu vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997 je 2,66 (nárast až o 165,93%). Zníženie výdavkov na invaliditu je zrejmé hlavne z dôvodu administratívneho sprísnenia posudzovania invalidných občanov, keď sa neoprávnene (ako to potvrdil dodatočne v roku 2006 Ústavný súd SR) znížil ich počet a tým aj dočasne podiel výdavkov na túto 117

132 položku. Nemôžeme povedať, že teda zníženie výdavkov bolo odrazom zníženia skutočnej miery invalidity slovenského obyvateľstva. Tabuľka 27 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie * Roky * Index rastu 1,09 1,13 1,21 1,13 1,19 1,06 0,93 1,09 1,14 1,08 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 41. Výdavky štátu na invaliditu (Tabuľka 27) v roku 1998 vzrástli o 9,40% (850 mil. Sk), v roku 1999 to bol nárast o 12,78% (1 264 mil. Sk), v roku 2000 zaznamenali výdavky najväčší nárast až o 20,74% (2 313 mil. Sk), v roku 2001 o 13,17% (1 773 mil. Sk), pričom ďalší veľký nárast bol v roku 2002 o 18,55% (2 827 mil. Sk) a v roku 2003 o 5,61% (1 013 mil. Sk). V roku 2004 poklesli o 6,66% ( mil. Sk), čo bolo spôsobené prehodnocovaním invalidných dôchodkov, a v roku 2005 vzrástli o 9,21% (1 640 mil. Sk), v roku 2006 až o 14,15% (2 752 mil. Sk) a v roku 2007 bol nárast o 8,28% (1 838 mil. Sk). Naše predchádzajúce tvrdenia o administratívnych zásahoch do dávky na účel invalidita, sa potvrdili v roku 2006, keď musel štátny rozpočet reagovať na výrok Ústavného súdu SR. Rodina/deti mil. SK * Roky Obrázok 42 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25. V tejto časti výskumu môžeme tiež pozorovať dopad reformy sociálneho zabezpečenia a prijatím zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Zb., jeho následnú realizáciu v sociálnej politike SR, ako aj postupné reformné zásahy do jej segmentu rodinná politika. 118

133 Ako ukazuje Obrázok 42, najskôr vidíme mierny nárast výdavkov štátu na rodinnú politiku v roku 1998 a to o mil. Sk (o 8,7%). V nasledujúcich troch rokoch došlo k miernym poklesom týchto výdavkov v roku 1999 o 555 mil. Sk, v roku 2000 o 346 mil. Sk a v roku 2001 o 366 mil. Sk, čo je odrazom celkovej reštriktívnej hospodárskej a sociálnej politiky SR. Na druhej strane bol v roku 2002 znovu akceptovaný univerzálny princíp nároku na rodinné prídavky, t.j. pôvodný princíp testovanej dávky na príjem rodiča bol zrušený. Myslíme si, že vzhľadom na iné reštriktívne opatrenia a z pohľadu vyrovnávania sociálnej nerovnosti, tieto náklady ŠR na SO nepomohli nízkopríjmovej skupine obyvateľstva a pre vyššiu strednú a hornú (bohatú) vrstvu obyvateľstva znamenali nepatrnú (nepotrebnú) finančnú dávku. V ďalších dvoch rokoch výdavky mali približne rovnaký rast, ale v roku 2004 vzrástli až o mil. Sk, čo bolo spôsobené pripočítaním daňových bonusov na každé dieťa pracujúceho rodiča 37. Uplatnením nástroja daňový bonus chcela vláda podporiť aj aktívny a individuálny prístup každého rodiča k zamestnanosti, resp. podporiť rast natality. Práve táto ambícia sa v praxi neodrazila. Následný rast výdavkov je zrejmý v roku 2005 (predstavoval ďalších mil. Sk), čo súvisí aj so znižovaním nezamestnanosti. Výdavky sa mierne znížili v roku 2006 (pokles až o mil. Sk), čo je podľa nás spôsobené nižšou mierou rastu zamestnanosti a nízkou podporou reprodukcie rodín. V poslednom sledovanom roku sa výdavky znova zvýšili o mil. Sk. Celkový nárast oproti roku 1997 je o 84,9%. Tu už môžeme hovoriť o vyššej podpore rodiny z hľadiska jej prirodzenej reprodukcie zavedením vyšších príspevkov pri narodení prvého (a neskôr aj druhého dieťaťa). Medziročné indexy rastu sú v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 28). Tabuľka 28 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie * Roky * Index rastu 1,09 0,97 0,98 0,98 1,07 1,08 1,36 1,15 0,95 1,09 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 42. Ako sme už vyššie analyzovali, v roku 1998 stúpli výdavky na rodinnú politiku o 8,7%, v nasledujúcich troch rokoch klesli: v 1999 o 3,32%, v roku 2000 o 2,14% a v roku 2001 o 2,31%. V roku 2002 znova vzrástli o 6,64% (1 026 mil. Sk), v roku 2003 o 7,65% (1 261 mil. Sk). V roku 2004 narástli oproti predchádzajúcemu roku až o 35,76%, čo predstavuje 37 Zákon o dani z príjmu č. 595/2003 Z.z. 119

134 najväčší nárast za skúmané obdobie. Tento rast pokračoval aj v roku 2005 (o 14,52%), ale prerušil sa v nasledujúcom roku 2006, kedy výdavky poklesli o 5,14%, aby znova narástli v roku 2007 (o 8,71%). Nezamestnanosť mil. Sk * Roky Obrázok 43 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25. V sociálnej politike je najvýznamnejším ukazovateľom práve politika podpory zamestnanosti v národnej ekonomike, nakoľko má určitý multiplikačný efekt pre domácnosti (zamestnaný má stály príjem vo forme dôchodku, ktorý použije na spotrebu, prípadne na úspory alebo ďalšie osobné aktivity vzdelávanie, kultúra, šport, aktívny oddych a pod.). V celom sledovanom období sa miera nezamestnanosti vyvíjala rôzne, čo je však pozitívne, že mala klesajúcu tendenciu aj na slovenskú ekonomiku (až do obdobia dopadov globálnej hospodárskej krízy). Výskumom sme však zistili značnú neproporcionalitu v miere nezamestnanosti a výdavkoch na ňu. Vývoj výdavkov štátu na nezamestnanosť (Obrázok 43) mal do roku 1999 stúpajúcu tendenciu (rast o mil. Sk v roku 1998 a o mil. Sk v roku 1999) pri miere nezamestnanosti 12,5% a 16,2%. Súviselo to s poklesom počtu zamestnancov a vyplácaním dávok kompenzácie nadbytočnosti, zvýšeným počtom odchodu do predčasného dôchodku (ktorý bol následne v roku 2000 zrušený a znovu uzákonený v roku 2004). Napriek rastu nezamestnanosti v rokoch (na 18,6% a 19,2%) nasledovalo obdobie poklesu dávok na nezamestnanosť o mil. Sk v roku 2000 a v roku 2001 o mil. Sk. Pri analýze vnútornej štruktúry výdavkov na nezamestnanosť (bližšie pozri Príloha 8 Tabuľka 50, s. 175) sme zistili, že nastal pokles v periodických dávkach na nezamestnanosť 120

135 (zvýšením zamestnanosti) a pokles v jednorazových dávkach z titulu kompenzácie nadbytočnosti. Tento jav je možné vysvetliť najmä administratívnou reformou trhu práce (sprísnenie evidencie uchádzačov o zamestnanie), dopadmi transformácie národnej ekonomiky, odchodom časti obyvateľstva na iné trhy práce a rastom tieňovej ekonomiky. Vzhľadom na rast rizika chudoby a sociálnej exklúzie značnej časti slovenskej populácie (výsledky Eurostatu), ako aj ďalšou reformou trhu práce (pod vplyvom prijatých európskych štandardov zamestnanosti a Lisabonskej stratégie) sledujeme v ďalších troch rokoch pozitívnu zmenu v politike zamestnanosti (rast ekonomiky, odstránenie administratívnych prekážok evidencie nezamestnaných, prijatie reformných zákonov (Zákon o službách zamestnanosti, daňová reforma a pod.) a rast výdavkov na kompenzáciu nadbytočnosti. Vytvorili sa legislatívne podmienky na zníženie výdavkov na nezamestnanosť aj rozšírením podmienok pre podnikateľskú činnosť SZČO, a preto v roku 2005 predstavovali výdavky najväčší pokles v sledovanom období (o mil. Sk). I keď v ďalších rokoch klesala miera nezamestnanosti, mierne stúpli výdavky štátu (najmä v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti). Vývoj výdavkov na nezamestnanosť ukazujú i medziročné indexy rastu (Tabuľka 29). Tabuľka 29 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie * Roky * Index rastu 1,22 1,36 0,77 0,80 1,23 1,45 1,15 0,58 1,08 1,18 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka

136 Staroba a pozostalí mil. Sk * Roky Obrázok 44 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25. Štátne výdavky na sociálnu ochranu seniorov a pozostalých (Obrázok 44) mali za celé sledované obdobie rastúcu tendenciu. V roku 2004 výdavky štátu na ochranu seniorov rapídne stúpli až o mil. Sk. Index rastu rokov 2007 a 1997 predstavoval 2,52, čo je nárast o 151,75%. V absolútnom vyjadrení je to nárast až o mil. Sk. V tejto skupine výdavkov je najväčší rast práve v oblasti rastu vyplácania starobných dôchodkov z dôvodu rastu dlhovekosti, určitý rast prídavkov na starostlivosť bez testovania príjmu (do roku 2005 a od roku 2006 s testovaním na príjem), rastom vecných dávok (ubytovanie, pomoc pri vykonávaní každodenných činností a pod.). Príčinou rastu výdavkov je aj valorizácia dôchodkov, vianočné príspevky (od roku 2006), vyplácanie vdovských a nových vdoveckých dôchodkov a sirotských dôchodkov ako pozostalostných dôchodkov. Rast výdavkov v položke staroba a pozostalí bol jednou z príčin potreby reformy sociálneho dôchodkového poistenia a to z titulu jeho dlhodobej finančnej neudržateľnosti. V závere uvádzame medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel staroba a pozostalí (Tabuľka 30). Tabuľka 30 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie * Roky * Index rastu 1,11 1,09 1,09 1,09 1,09 1,08 1,12 1,10 1,09 1,08 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka

137 Je zrejmé, že medziročné indexy rastu stúpali priemerne medzi 7,61% (v roku 2007) až 12,11% (v roku 2004). Tým aj štatisticky dokladujeme, že najohrozenejšou sociálnou skupinou, po občanoch so zdravotným postihnutím, sú práve seniori, teda minoritná skupina populácie, ktorá je po skončení produktívneho veku odkázaná na sociálny systém. Bývanie a sociálne vylúčenie mil. Sk * Roky Obrázok 45 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR za obdobie * (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25. Výdavky štátu na bývanie a sociálne vylúčenie (Obrázok 45) každoročne stúpali až do roku 2002, kedy dosiahli svoje maximum mil. Sk. V roku 2003 tento údaj klesol o mil. Sk, ako aj v ďalšom rok 2004, kedy klesol o ďalších mil. Sk. V roku 2005 tieto výdavky mierne vzrástli (o 410 mil. Sk). Celkový index rastu rokov 2007 a 1997 bol 1,87 (nárast o 87,19%). Táto skupina výdavkov je heterogénna z pohľadu účelu bývania, aj z pohľadu výdavkov na sociálne dávky. Výdavky na sociálne dávky bývanie sú evidované od roku Teda táto dávka bola ako nová zavedená v systéme SO. Týka sa najmä dávok na zabezpečenie ubytovania a dávok pre vlastníkov nájomníkov. Tieto dávky sa od roku 2005 zakomponovali do testovaných peňažných dávok na bývanie. Do tejto skupiny sú od roku 2002 započítané aj vecné dávky na ubytovanie a rehabilitáciu závislých osôb (narkomani, alkoholici), na ktorých výdavky, žiaľ, každoročne stúpajú. Výdavky štátu na účel bývanie a sociálne vylúčenie (Tabuľka 31) v roku 1998 až 2002 rástli medziročne o 40,47%, 42,90%, 14,35%, 10,89% a 2,18%. V roku 2003 však klesli o 18,3% a v roku 2004 o ďalších 30,71%. V ďalších rokoch nasleduje už len nárast o 5,59% (2005), o 19,29% (2006) a o 0,95% (2007). 123

138 Tabuľka 31 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR za obdobie * Roky * Index rastu 1,40 1,43 1,14 1,11 1,02 0,82 0,69 1,06 1,19 1,01 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 45. Relatívne čísla využívané v predchádzajúcej časti, i keď majú veľkú vypovedaciu hodnotu pokiaľ ide o zohľadnenie celkovej sumy, ktorá je použitá na účely sociálnej ochrany, predsa len názornejším ukazovateľom sú výdavky na sociálnu ochranu v Sk na jedného obyvateľa (per capita). Zároveň tieto výsledky využijeme pri komparácii výdavkov na sociálnu ochranu s vybranými krajinami EÚ. Potrebné štatistické údaje pre našu ďalšiu analýzu sme spracovali v predchádzajúcich častiach tejto dizertačnej práce, aby sme ďalej mohli testovať vývoj výdavkov na SO per capita (Tabuľka 32 a Obrázok 46). Z hľadiska jednotnej metodiky v tejto práci uvádzame výdavky na SO per capita podľa druhov, dávky na SO per capita v členení podľa účelu a celkové výdavky na SO per capita tak, ako sme postupovali v časti analýzy výdavkov na SO per capita vo vybraných krajinách EÚ. Vývoj takto sledovaných výdavkov na SO je zároveň typickým príkladom solidarity v každom sociálno-ekonomickom systéme. Tento princíp využíva každý občan rôzne a jednotlivo podľa jeho vlastnej potreby po celý život. Miera využitia je závislá od viacerých faktorov a je odrazom určitej garantovanej kvality života. Zároveň sa tu uplatňuje princíp medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity vo vnútri jednotlivých skupín obyvateľstva. 124

139 Tabuľka 32 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie (Sk/obyvateľa) Výdavky na sociálnu ochranu / Rok * 1. Dávky na sociálnu ochranu: v tom: Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti** Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenie 2. Administratívne náklady Iné výdavky SPOLU * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 27 a údajov ŠÚ SR o počte obyvateľov v SR. Sk Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti** Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenie Administratívne náklady Iné výdavky Obrázok 46 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie (Sk/obyvateľa) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 32. Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita sledujeme aj prostredníctvom medziročných indexov rastu, indexov rastu oproti bázickému obdobiu a priemerných koeficientov rastu za celé sledované obdobie (Tabuľka 33 a Obrázok 47). 125

140 Tabuľka 33 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie Výdavky na sociálnu ochranu / Rok 1. Dávky na sociálnu ochranu: v tom: Choroba/zdravotná starostlivosť 1998 / / / / / / / / / / / 1997 priemerný koeficie nt rastu 1,1159 1,0860 1,0722 1,0678 1,0902 1,0515 1,0521 1,0544 1,0890 1,0909 2,0959 1,0768 1,0886 1,0254 1,0977 1,0712 1,0678 1,0036 0,9630 1,0418 1,1139 1,1188 1,7587 1,0581 Invalidita 1,0930 1,1266 1,2065 1,1367 1,1855 1,0559 0,9326 1,0913 1,1404 1,0814 2,6529 1,1025 Rodina/deti 1,0860 0,9657 0,9779 0,9812 1,0664 1,0763 1,3563 1,1443 0,9477 1,0857 1,8445 1,0631 Nezamestnanosť 1,2231 1,3613 0,7661 0,8020 1,2317 1,4479 1,1481 0,5831 1,0789 1,1782 1,5524 1,0450 Staroba a pozostalí 1,1137 1,0909 1,0939 1,0979 1,0941 1,0844 1,1201 1,1027 1,0930 1,0747 2,5115 1,0965 Bývanie a sociálne vylúčenie 2. Administratívne náklady 1,4034 1,4274 1,1427 1,1138 1,0218 0,8168 0,6922 1,0551 1,1918 1,0082 1,8674 1,0644 0,9716 0,9342 0,9193 1,0126 1,2164 1,0429 1,1125 1,0678 1,1343 1,1321 1,6352 1, Iné výdavky 0,7059 1,0835 0,5035 1,4094 0,9448 0,6139 3,4254 1,2019 1,1052 0,9904 1,4187 1,0356 SPOLU 1,1082 1,0797 1,0659 1,0664 1,0937 1,0509 1,0552 1,0551 1,0905 1,0922 2,0727 1,0756 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 32. Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti** Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenie Administratívne náklady Iné výdavky 3,5000 3,0000 index rastu 2,5000 2,0000 1,5000 1,0000 0,5000 0, / / / / / / / / / / 2006 Obrázok 47 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 33. Tak ako sme skonštatovali v predchádzajúcej časti, aj vo vývoji dávok na SO per capita pozorujeme najvyšší nárast v skúmanom období na účel invalidita (o 165,3%), čo nám potvrdili aj predchádzajúce výskumy tejto dávky. Sociálna dávka na účel staroba a pozostalí v roku 1997 predstavovala na jedného obyvateľa Sk a v roku 2007 až Sk, čo 126

141 znamenalo 151%-ný nárast. Na druhej strane najnižšiu úroveň v roku 1997 mala sociálna dávka bývanie a sociálne vylúčenie (925 Sk), aby v roku 2007 predstavovala sumu 1727 Sk čo predstavuje viac ako 86,7%-ný nárast. Výdavky na rodinu a deti sa takmer zdvojnásobili (o 84,45%) a poslednou najvyššou sociálnou dávkou bol účel choroba/zdravotná starostlivosť (z Sk v roku 1997 na Sk v roku 2007), t. j. 76%-ný nárast. Priemerne rástli dávky na SO ročne o 7,68%. Administratívne náklady vzrástli o 63,5%, čo je v priemere zvýšenie o 5,04 % na obyvateľa. Iné výdavky zaznamenali najmenší rast (od úrovne 62 Sk v roku 1997 na 88 Sk v roku 2007), čo však predstavuje nárast takmer 42% za sledované obdobie a priemerný ročný rast o 3,56%. B/ Zdroje financovania sociálnej ochrany (Príjmy na sociálnu ochranu) Zdroje financovania sociálnej ochrany, ktorým sa venujeme len doplnkovo, uvádzame aj z dôvodu, že ich štruktúra je v SR iná ako v skúmaných štátoch EÚ. Podľa nasledovnej tabuľky (Tabuľka 34), kde kvantifikujeme príjmy na sociálnu ochranu podľa typu za obdobie , môžeme zdroje financovania sociálnej ochrany rozdeliť na tri hlavné skupiny: 1. Sociálne príspevky (platené zamestnávateľmi, zamestnancami, SZČO a ostatnými chránenými osobami), 2. Príspevky verejnej správy, 3. Iné príjmy. Tabuľka 34 Príjmy na sociálnu ochranu v SR za obdobie * (v mil. Sk) Príjmy na sociálnu ochranu / Rok Sociálne príspevky platené zamestnávateľmi Sociálne príspevky platené zamestnancami Sociálne príspevky platené SZČO Sociálne príspevky platené ostatnými chránenými osobami Príspevky verejnej správy * i 2007/ , , , , ,03 Iné príjmy ,32 SPOLU ,30 i 2007/1997 : index rastu vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997, * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky *. 127

142 6,32 i2007/1997 2,08 2,53 2,03 8,31 3,2 Sociálne príspevky platené zamestnávateľmi Sociálne príspevky platené zamestnancami Sociálne príspevky platené SZČO Sociálne príspevky platené ostatnými chránenými osobami Príspevky verejnej správy Iné príjmy Obrázok 48 Index rastu príjmov na sociálnu ochranu v SR vyjadrený podielom rokov 2007* a 1997 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 34. Vývoj príjmov na sociálnu ochranu v podrobnejšom členení podľa typu a systému národných účtov (SNÚ) v SR uvádzame v prílohovej časti (Príloha 9, s. 178). Tabuľka 35 Porovnanie príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie * Ukazovateľ / Rok * Príjmy spolu (P) v mld. Sk 142,1 156,4 165,7 181,4 196,1 214,8 224,4 236,8 254,9 291,4 326,4 Výdavky spolu (V) 142,4 157,9 170,7 182,1 193,3 211,4 222,2 234,7 247,8 270,5 295,8 v mld. Sk** Rozdiel P a V v mld. Sk -0,3-1,5-5 -0,7 2,8 3,4 2,2 2,1 7,1 20,9 30,6 Index rozdielu P a V oproti bázickému 5 16,7 2,3 9,3 11,3 7,3 7 23,7 69,7 102 obdobiu Index rozdielu P a V oproti predchádzaj. obdobiu 5 3,33 0,14 4,00 1,21 0,65 0,95 3,38 2,94 1,46 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa P príjmy, V výdavky Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky *. Porovnaním príjmovej a výdavkovej stránky sociálneho rozpočtu (výberom ukazovateľa bilancie finančných tokov sociálnej ochrany) v uvedených obdobiach (Tabuľka 35 a Obrázok 49) zistíme v období rokov deficitný výsledok. 128

143 v mld. Sk Obrázok 49 Rozdiel príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie * (v mld. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 35. V tabuľke (Tabuľka 35) sú v príjmoch započítané aj platby poistného platené štátom. Napriek tomu je rozdiel, ktorý zaplatil štát v roku 1999, takmer 5 mld. Sk. Sú to výdavky, ktoré by mali v prvom rade tlmiť sociálne rozdiely v spoločnosti a pomáhať sociálne slabším. Lenže pomoc neznamená vytvoriť závislosť najslabších vrstiev na sociálnej dávke. Výška deficitu samozrejme ovplyvňuje úroveň redistribúcie alebo rast sociálnej diferenciácie. Je to bežný, globálny trend, alebo je Slovensko pozitívne výnimočné v oblasti sociálnej ochrany? Určitú odpoveď nám môžu poskytnúť aj údaje v Správe OSN o ľudskom rozvoji v roku 2003, kde sa porovnávajú krajiny v troch oblastiach: 38 A/ kvalita života v tejto kategórii sa komparujú hlavne ukazovatele: podiel HDP na obyvateľa, dĺžka života, obytná plocha, výstavba bytov, počet áut, mobilov, pevných liniek atď. Tu sa Slovensko v celosvetovom poradí zaradilo na 39. miesto. B/ sociálne ukazovatele, ktoré obsahujú parametre ako je priemerná mzda, podiel dôchodku na mzde, podiel penzistov, ekonomicky aktívni a neaktívni obyvatelia, nezamestnanosť. C/ ekonomické ukazovatele, kde zaraďujeme napríklad rast HDP, bežný účet, rast cien, rast priemyslu, úročenie úverov. Slovenský systém sociálnej ochrany bol a aj v súčasnosti je určitými jednotlivcami či skupinami zneužívaný. V mnohých prípadoch to umožňujú legislatívne nedostatky, inokedy nedostatočná priebežná kontrola. Mnohé z dávok, ktoré systém ponúka, sú plošného charakteru. V systéme ešte stále chýba adresnosť a špecifikácia poberateľov, ktorá je veľmi 38 Otázkami efektívnosti vynakladaných zdrojov na sociálnu ochranu sa v tejto dizertačnej práci nevenujeme a preto len všeobecne uvádzame tri najdôležitejšie oblasti porovnávania krajín podľa OSN. 129

144 dôležitá pre efektívnosť nielen jednotlivých dávok, ale aj celého systému. Mnohé opatrenia v systéme sa už vykonali, aby sa zabránilo jeho zneužívaniu. Nie všetky však priniesli očakávané výsledky. Systém sociálnej ochrany by nemal byť brzdou ekonomiky, ale v prenesenom význame jej zabudovaným stabilizátorom. V prostredí existujúcich sociálnych rizík v trhovej ekonomike má byť priestorom minimálnej sociálnej istoty. Ak štát nedokáže, resp. nevie vykryť požiadavky s nárokmi na sociálny systém, má minimálne dve možnosti. Prvá je zvýšiť dane a systém redistribúcie. Druhá je pristúpiť k radikálnej reštrikčnej politike a reforme. Zdôvodnenie reštrikcie je v mnohých prípadoch aj opodstatnené, ale plošné uplatnenie pri nedostatočných analýzach a predvídaní sekundárnych sociálno-ekonomických dôsledkov vytvára neúmerný tlak zvyčajne na tých, ktorí pomoc potrebujú. Takto znevýhodnení jedinci alebo skupiny sú rôzneho typu (ako napríklad osamelí rodičia, opustené deti, týrané ženy, starí, chorí, zdravotne postihnutí, nezamestnaní a pod.) a preto aj miera sociálnej ochrany je rôzna Sociálna kvóta Systém sociálnej ochrany má vnášať do ekonomiky sociálny aspekt. Slúži na znižovanie sociálnych nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Väčší objem prostriedkov spotrebovaných v sociálnej oblasti, vytvára v krajine určité predpoklady na menšie sociálne rozdiely. Podiel výdavkov na sociálnu ochranu (VnaSO) na hrubom domácom produkte (HDP) predstavuje tzv. sociálnu kvótu (SKV), ktorú udávame v %. V nasledujúcej tabuľke sme spracovali údaje za obdobie rokov , ktoré sú potrebné k výpočtu sociálnej kvóty (Tabuľka 36). Okrem hodnôt sociálnej kvóty v nej sledujeme aj medziročné indexy jej rastu a indexy rastu v porovnaní s bázickým obdobím. Na hodnotách, ktoré dosahuje sociálna kvóta, môžeme vidieť vplyv politického cyklu na sociálne výdavky štátu, čo je signifikantné v každej krajine. Do roku 2002, ktorý bol rokom ďalších parlamentných volieb, mala sociálna kvóta rastúcu tendenciu, pričom kulminovala (20,17%) dosiahla v roku 1998 a V ďalšom období sa sociálna kvóta postupne znižovala, ale v roku 2006, kedy sa konali ďalšie parlamentné voľby, kde by sme očakávali zase nárast hodnôt, sociálna kvóta dosahovala úroveň iba 16,3%. Ako dôvod by sme moli uviesť predčasné voľby, s ktorými vláda nepočítala a preto priama závislosť politického a volebného cyklu nie je tak výrazná. Pre objektivitu uvádzame, že podobný vplyv politického cyklu na 130

145 ekonomické správanie výkonnej moci je možné pozorovať takmer vždy, a nielen v SR a nezávisí to ani od typu vlády, či jej hospodárskej a sociálnej politiky. Tabuľka 36 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie (v %) Ukazovateľ / Rok HDP v bežných cenách 718,6 788,2 846,5 938,8 1019,4 1109,1 1223,3 1362,0 1485,7 1659,4 1852,8 v mld. Sk Výdavky na SO v mld. 142,4 157,9 170,7 182,1 193,3 211,4 222,2 234,7 247,8 270,5 295,8* Sk** SKV v % 19,82 20,03 20,17 19,40 18,96 19,06 18,16 17,23 16,68 16,30 15,96 Index rastu SKV oproti predchádz. 1,011 1,006 0,962 0,977 1,005 0,953 0,949 0,968 0,977 0,979 obdobiu Index rastu SKV oproti bázic. 1,011 1,018 0,979 0,957 0,962 0,916 0,869 0,842 0,822 0,805 obdobiu Priemerný koeficient rastu 0,9785 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Legenda: SKV = sociálna kvóta, SO = sociálna ochrana Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky *. Pri porovnávaní sociálnych kvót (Obrázok 50) v období zistíme, že tieto majú klesajúcu tendenciu. Najviac klesla sociálna kvóta oproti predchádzajúcemu obdobiu v roku 2004 (o 5,1%) a oproti bázickému obdobiu v roku 2007 (o 19,5%). Na druhej strane, medziročné nárasty sme zaznamenali v rokoch 1998, 1999 a 2002 (najvyšší v roku 1998 o 1,1%). Oproti roku 1997 (bázickému obdobiu) vzrástla sociálna kvóta len v roku 1998 a 1999 (najviac o 1,8%). Priemerný koeficient rastu sociálnej kvóty bol 0,9785, čo znamená, že sociálna kvóta klesla ročne približne o 2,15%. 131

146 % ,82 20,03 20,17 19,4 18,96 19,06 18,16 17,23 16,68 16,3 15,96 1,1 1,8-2,1-4,3-3,8-8,4-13,1-15,8-17,8-19, sociálna kvóta rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu rozdiel oproti bázickému obdobiu Obrázok 50 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie * (v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 36. Porovnávaním vývoja sociálnej ochrany v EÚ, sme konštatovali, že v SR sa v skúmanom období postupne a reálne presadzoval neoliberálny typ sociálnej politiky ako model štátu blahobytu (prosperity state). Vývoj podielu výdavkov sociálnej ochrany na HDP v SR v danom období je porovnateľný s vývojom sociálnej kvóty v EÚ čo sa týka tendencie znižovania, len v SR je táto tendencia radikálnejšia, keď porovnateľne s inými krajinami v roku 2005 dosiahla oproti bázickému obdobiu takmer 16% zníženie. Napr. vo Švédsku predstavuje sociálna kvóta oproti bázickému obdobiu zníženie o 8,91%, vo Veľkej Británii zníženie o 3,48%, ale v Nemecku sme zaznamenali opačný trend, keď sociálna kvóta za celé sledované obdobie vzrástla o 8,68% Sociálny rozpočet Druhým významným ukazovateľom efektívnosti a rozsahu sociálneho štátu je sociálny rozpočet (SOR), ako podiel výdavkov sociálnej ochrany na celkových výdavkoch ŠR (VŠR) v príslušnom kalendárnom roku (v %). Je jednoznačným ukazovateľom, ktorým testujeme kvalitu a rozvoj základnej sociálnej (ochrannej) siete, bezprostredne reaguje na vzniknuté sociálno-ekonomické problémy štátu a tiež poukazuje na priority výkonnej moci v oblasti sociálnej politiky v danom kalendárnom roku. Často je aj odrazom ex post aktivít štátu, dodatočne reaguje na novovznikajúce sociálne situácie, a preto má vo väčšine krajín stúpajúcu tendenciu. V konečnom dôsledku rastúci SOR nemusí byť kvalitatívnym ukazovateľom rastu 132

147 sociálnej ochrany. Skutočnú ex ante sociálnu politiku a jej tendencie hodnovernejšie zachytáva sociálna kvóta (aký typ sociálnej politiky vláda akceptuje a modeluje). V rámci výskumu SOR sme analyzovali údaje za obdobie rokov , ktoré sú základňou k výpočtom a prezentujeme ich v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 37). Tabuľka 37 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie (v %) Ukazovateľ / Rok Výdavky ŠR v mld. Sk Výdavky na SO v mld. Sk** ,51 197,03 231,48 241,11 249,72 272,00 289,04 312,72 292,58 323,66 345,75 142,35 157,90 170,68 182,07 193,29 211,40 222,19 234,67 247,78 270,46 295,77* SOR v % 65,75 80,14 73,74 75,51 77,40 77,72 76,87 75,04 84,69 83,56 85,54 Index rastu SOR oproti predch.. 1,219 0,920 1,024 1,025 1,004 0,989 0,976 1,128 0,987 1,024 obd. Index rastu SOR oproti 1,219 1,121 1,148 1,177 1,182 1,169 1,141 1,288 1,273 1,301 bázic. obd. Priemerný koeficient rastu 1,0266 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z , ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Legenda: SOR = sociálny rozpočet, SO = sociálna ochrana Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky a údajov MF SR. Okrem hodnôt SOR sledujeme aj medziročné indexy rastu SOR a indexy rastu SOR v porovnaní s bázickým obdobím. SOR zaznamenal v uvedenom období značné rozdiely, keď v roku 1998 stúpol oproti roku 1997 o 21,9%, čo predstavuje najvyšší medziročný prírastok, aby potom v roku 1999 klesol o 8%, čo predstavuje najvyšší medziročný pokles v sledovanom období. V ďalších rokoch sa udržal na približne rovnakej úrovni. V roku 2007 vzrástol SOR až o 30,1% oproti roku 1997, keď predstavoval hodnotu 85,54%. Priemerne SOR rástol ročne o 2,66%, čo je takmer identické s priemerným ročným poklesom sociálnej kvóty. Obrázok 51 prezentuje grafický vývoj sociálneho rozpočtu v SR za sledované obdobie, pričom vidíme, že SOR narastal oproti predchádzajúcemu obdobiu okrem rokov 1999, 2003, 2004 a

148 % ,69 83,56 85,54 80,14 73,74 75,51 77,4 77,72 76,87 75,04 65,75 28,8 27,3 30,1 21,9 17,7 18,2 12,1 14,8 16,9 14, sociálny rozpočet rast oproti predchádzajúcemu obdobiu rast oproti bázickému obdobiu Obrázok 51 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie * (v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 37. Následne sme porovnávali vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu (Obrázok 52), aby sme poukázali na trendy rastu/poklesu obidvoch ukazovateľov. Kým sociálny rozpočet má stúpajúcu tendenciu, sociálna kvóta evidentne klesá, a to aj napriek úspešnému ekonomickému rastu v SR ,75 80,14 73,74 75,51 77,4 77,72 76,87 75,04 84,69 83,56 85,54 % ,82 20,03 20,17 19,4 18,96 19,06 18,16 17,23 16,68 16,30 15,96 Vývoj sociálneho rozpočtu Vývoj sociálnej kvóty Obrázok 52 Porovnanie sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v SR za obdobie * (v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25 a 26. Na základe rozdielneho vývoja SOR a SKV sme ďalšou analýzou hľadali vzájomné závislosti medzi hlavnými ukazovateľmi (HDP, VŠR, VnaSO), z ktorých sme vychádzali pri výskume vývoja sociálnych kvót a sociálnych rozpočtov v SR (Obrázok 53 a Obrázok 54). 134

149 HDP mld. Sk VŠR VnaSO Obrázok 53 Vývoj HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu v SR za obdobie (v mld. Sk) Legenda: HDP = hrubý domáci produkt, VŠR = výdavky ŠR, VnaSO = výdavky na sociálnu ochranu Zdroj: Vlastné spracovanie. Podľa nás sociálna kvóta za sledované obdobie klesá, pretože HDP rastie rýchlejšie ako výdavky na sociálnu ochranu. A naopak, sociálny rozpočet za sledované obdobie rastie z dôvodu rýchlejšieho rastu výdavkov na sociálnu ochranu ako celkových výdavkov ŠR (Obrázok 53). Zároveň týmto je možné deklarovať, že rast ekonomiky neadekvátne reaguje na rast výdavkov na sociálnu ochranu v najširšom zmysle slova (napr. nielen na výdavkoch na sociálnu ochranu, ale aj na výdavkoch na vzdelávanie, vyššiu kvalitu zdravotníctva a pod.) HDP % VŠR VnaSO HDP VŠR VnaSO i2007/1997 Obrázok 54 Index rastu HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrený podielom rokov 2007/1997 (v %) Legenda: HDP = hrubý domáci produkt, VŠR = výdavky ŠR, VnaSO = výdavky na sociálnu ochranu Zdroj: Vlastné spracovanie. 135

150 Kým HDP v roku 2007 v porovnaní s rokom 1997 stúpol o 157,83%, výdavky na sociálnu ochranu v tom istom období len o 107,72%, t. j. stúpali pomalšie a preto aj klesala sociálna kvóta. Na druhej strane, celkové výdavky ŠR v roku 2007 oproti roku 1997 vzrástli o 59,69%, a naopak, výdavky na sociálnu ochranu v tom istom porovnaní vzrástli o 107,72%, t. j. stúpali rýchlejšie a preto aj sociálny rozpočet rástol (Obrázok 54). Enormný nárast SOR môžeme interpretovať minimálne z dvoch rozdielnych pohľadov. Z pohľadu neoliberálnej teórie ide o dôkaz rozpínavosti štátu blahobytu, z pohľadu intervencionistickej teórie sa jedná o jav, kedy štát saturuje sociálne nerovnosti v systéme. Zastávame názor, že sa síce jedná o rastúce výdavky na sociálny štát (SOR), ktoré však nie sú pozorovateľné na raste sociálnej kvóty, ba naopak. Teda v konečnom dôsledku ekonomický rast nie je adekvátnym odrazom rastu kvality života celej spoločnosti pri akceptácii sociálnej spravodlivosti. Nakoľko cieľom práce bolo poukázať na približovacie tendencie sociálnej politiky v rámci EÚ, použili sme, tak ako pri vybraných krajinách EÚ, rovnakú hypotézu H1 aj pre Slovensko. Táto hypotéza sa nám potvrdila len čiastočne, pretože sme výskumom a analýzou sociálno-ekonomických ukazovateľov zistili, že sociálna kvóta má u nás klesajúcu tendenciu, a naopak, sociálny rozpočet má stúpajúci trend. Pre výskum sociálnej politiky v SR sme stanovili aj druhú hypotézu H2 (Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných štátoch EÚ). Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu, pričom jej bližšie zdôvodnenie sa nachádza v závere práce. 136

151 Zhrnutie Sociálne homogénna spoločnosť je utópiou, ale prílišná sociálna diferenciácia je tiež nebezpečná, pretože môže viesť k sociálnym nepokojom až explóziám, ktoré v konečnom dôsledku ohrozia ekonomiku aj obyvateľov. Preto sa globálne v rámci novej ekonomiky, ako určitej alternatíve k liberálnym pohľadom ekonómov, ktorí akceptujú len reziduálnu mieru redistribúcie a rozličnými spôsobmi dokazujú, že len trh je jediným vhodným nástrojom na zabezpečenie fungovania sociálno-ekonomického systému, prezentujú názory iných ekonómov, ktorí vychádzajú z teórie potrieb a verejného záujmu. Z oblasti potrieb by sme zvýraznili napríklad spoločenské potreby, najmä otázky ochrany osoby a jej majetku, zaistenie spravodlivosti a rovností šancí (nie rovnostárstva) a pod. Verejný záujem je vnímaný ako realizácia akýchkoľvek opatrení, ktoré pôsobia synergicky pri celkovej výške užitočnosti spoločnosti. A od toho sa odvíja miera ingerencie štátu v oblasti verejnej politiky, verejnej ekonomiky a sociálnej politiky. Sociálna politika je politikou uspokojovania najširších sociálnych potrieb populácie. Jej postavenie v spoločnosti úzko korešponduje s vymedzením sociálneho štátu ako dynamického spoločenského systému. Výskumom sme zistili značné terminologické nejasnosti týkajúce sa tak vymedzenia sociálneho štátu v jeho genéze. Preto sme sa v dizertačnej práci venovali historickému vývoju obsahu a rozsahu modelov sociálnych štátov a následne sme ponúkli vlastné terminologické a obsahové členenie, ktoré následne využívame v analýze typov sociálnej politiky vo vybraných krajinách EÚ a na Slovensku. Súčasne sme analýzou dostupnej odbornej literatúry zistili značnú heterogenitu a synonymitu názorov na sociálne zabezpečenie, sociálnu ochranu a s nimi spojené vymedzenie nástrojov sociálnej politiky. V teoretickej oblasti sociálnej politiky sa prikláňame k vymedzeniu sociálneho zabezpečenia ako synonymu sociálnej ochrany, ktorým sa napĺňajú hlavné ciele sociálnej politiky a súčasne sa kvantifikuje sústava nástrojov a výsledkov sociálnej politiky. V praktickej sociálnej politike chápeme sociálne zabezpečenie (sociálnu ochranu) ako sústavu konkrétnych výdavkov a príjmov ŠR rozčlenených podľa jednotlivých druhov, účelov a typov. Aj v sociálnom type modelu moderného sociálneho štátu (európsky model) má rozhodujúci význam jeho redistribučná funkcia sociálnej politiky a to najmä prostredníctvom garancie konsenzuálnej sociálnej ochrany, ktorá je prioritne realizovaná formou sociálnych verejných výdavkov. Aby sme mohli komparovať vývoj modelu moderného sociálneho štátu a analyzovať jeho prípadné konvergenčné/divergenčné tendencie v EÚ a v SR, zaoberali sme 137

152 sa vybranými sociálno-ekonomickými ukazovateľmi, ktoré sme porovnávali v rámci sociálnej kvóty, sociálneho rozpočtu a výdavkov na sociálnu ochranu (per capita). Kvôli prehľadnému porovnávaniu uvádzame na obrázku (Obrázok 55) vývoj sociálnych rozpočtov a sociálnych kvót vo vybraných troch štátoch EÚ, aby sme mohli komplexne zhodnotiť vývojové trendy a snahy o konvergenciu, resp. odmietanie spoločnej európskej sociálnej politiky. Nemecko (sociálny rozpočet) Švédsko (sociálny rozpočet) Veľká Británia (sociálny rozpočet) Nemecko (sociálna kvóta) Švédsko (sociálna kvóta) Veľká Británia (sociálna kvóta) % Obrázok 55 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 7 a 9. Výskumom sme zistili, že jedine v Nemecku sa sociálna kvóta za desaťročné obdobie zvýšila (z 27,02% na 29,39%), kým vo Švédsku (z 35,11% na 31,98%) a vo Veľkej Británii sa znížila (z 28,86% na 27,86%). Aj napriek tomu Švédsko ostáva krajinou s najvyšším podielom výdavkov na sociálnu ochranu na HDP. Čo sa týka sociálnych rozpočtov vo vybraných krajinách, veľký nárast opäť zaznamenalo Nemecko (z 51,49% na 62,69%), čím sa dostalo na prvé miesto spomedzi skúmaných krajín. Naopak, Veľká Británia, ktorá bola prvá v roku 1995 (63,78%), klesla o 3,72% v roku 2005 (61,41%). Švédsko je štátom s najnižším podielom výdavkov na sociálnu ochranu na štátnom rozpočte (rast z 51,74% na 56,52%) v skúmanom období. Porovnanie zmien vo veľkosti sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na štátnom rozpočte (veľkosti sociálneho rozpočtu) v roku 2005 oproti bázickému roku 1995 poukazuje na vyrovnávanie rozdielov vo vybraných krajinách. Vo vývoji sociálnej kvóty bol v roku 1995 rozdiel medzi týmito krajinami 8,09% a v roku 2005 len 4,12%. V oblasti sociálneho rozpočtu sa tento rozdiel pohybuje v rozpätí 6,17% v roku 2005 oproti rozpätiu 12,29% v roku Výsledkom výskumu je teda poznanie, že ambícia EÚ vo formovaní 138

153 spoločného typu sociálneho štátu je evidentná, ak ich hodnotíme nami vybranými sociálnoekonomickými ukazovateľmi (sociálna kvóta, sociálny rozpočet). Ďalej sme porovnávali tieto konvergenčné tendencie aj v SR (Tabuľka 38), kde s ohľadom na transformáciu politického a sociálno-ekonomického systému sú parciálne výsledky síce porovnateľné v oblasti približovania sa k modelu moderného sociálneho štátu EÚ, ale z hľadiska sociálnej ochrany (čo je zrejmé hlavne pri výdavkoch na sociálnu ochranu per capita) a kvality života je SR na nižšej úrovni. Tabuľka 38 Porovnanie sociálno-ekonomických ukazovateľov vo vybraných krajinách EÚ navzájom a so SR v období Krajina / ukazovateľ Sociálna kvóta (SKV) v roku 2005 (v %) Rast/pokles SKV oproti roku 1997 (v %) Sociálny rozpočet (SOR) v roku 2005 (v %) Rast/pokles SOR oproti roku 1997 (v %) Výdavky na SO (VnaSO) per capita v roku 2005 (v ) Rast/pokles VnaSO per capita oproti roku 1997 (v %) Nemecko 29,36 +1,1 62,69 +23, ,5 Švédsko 31,98-3,3 56,52 +6, ,1 Veľká 27,86-0,4 61,41-8, ,9 Británia Slovensko 16,68-15,8 84,69 +28, ,0 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa tabuliek 7, 18, 20, 24, 36, 37. Z dôvodu objektívnej komparácie SR a vybraných krajín EÚ sme za časový rad určili roky 1997 a Sociálna kvóta za toto obdobie vzrástla len nepatrne v Nemecku, v ostatných skúmaných krajinách klesla. Na druhej strane, sociálny rozpočet vykazuje vo všetkých skúmaných krajinách, okrem Veľkej Británie, nárast. Pri výdavkoch na sociálnu ochranu per capita (pri porovnávaní roku 2005 s rokom 1997) je evidentný nárast vo všetkých skúmaných krajinách EÚ. V rámci sociálnej politiky Slovenska, v snahe o dosahovanie sociálnej spravodlivosti a eliminácie transformačnej sociálnej nerovnosti, najviac zo skúmaných štátov rastie sociálny rozpočet (o 28,8%) a výdavky na sociálnu ochranu per capita (rast o 74%). Naďalej však Slovensko v skúmanom období vykazuje najväčší pokles v ukazovateli sociálna kvóta (pokles o15,8%), čo je spôsobené viacerými faktormi (okrem transformácie ekonomiky aj proces deetatizácie a decentralizácie štátnej správy, rôzne typy sociálnej politiky a rôzny ekonomický rast v sledovanom období). Bližšie pozri Príloha 2, s a Príloha 10, s Na základe nami vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov sme dospeli k zisteniu, že spoločná európska sociálna politika, i keď nie je ešte jednoznačne takto definovaná, má významný vplyv na formovanie moderného sociálneho štátu v krajinách EÚ a má perspektívu oficiálneho etablovania sa. 139

154 4.4. Diskusia Sociálnu politiku považujeme za verejno-prospešnú aktivitu, ktorej cieľom je okrem iného odstraňovať sociálne nerovnosti, ktoré sa identifikujú ako ťažiskové spoločenské problémy. Sú spájané s alokáciou zdrojov a ich využívaním v nadväznosti na životnú úroveň obyvateľstva. Zlyhanie spoločenskej regulácie v oblasti sociálnej politiky má za následok vznik takých problémov, akými sú nezamestnanosť, dôstojné zabezpečenie starnúcej generácie a s ním spojené dôsledky, chudoba a sociálna exklúzia. Objem prerozdelených prostriedkov však závisí aj od možnosti ekonomiky. Spotrebovať môžeme len také množstvo, aké sme vyprodukovali. Ak je spotreba vyššia ako produkcia, ekonomika funguje na dlh. Takéto fungovanie nie je dlhodobo udržateľné a zaťažuje najmä budúce generácie. Pri spotrebe však vždy existujú určité alternatívy, pretože nemožno naplno uspokojiť všetky potreby. V každej krajine existuje iná miera prerozdeľovania. Závisí to od mnohých faktorov, pričom dôležitú úlohu zohráva nielen akceptácia obyvateľstvom, ale aj historický vývoj sociálneho štátu. Nakoľko sme zistili rôznorodosť výkladov vývoja modelov sociálnych štátov, uskutočnili sme ich analýzu a navrhli vlastné členenie čím sa pokúšame vniesť do teórie sociálnej politiky určitý nový pohľad. Ako zatiaľ posledný model sociálneho štátu sme vymedzili moderný sociálny štát ako európsky model. Jeho hlavným cieľom, popri univerzálnej úrovni sociálnej garancie, založenej na rovnosti a sociálnej spravodlivosti, by malo byť zdôraznenie najmä pomoci občanom v núdzi tak, aby sa mohli vymaniť z tejto sociálnej situácie a opätovne sa plnohodnotne zaradiť do spoločnosti. Zásluhovosť, solidarita a subsidiarita sa ukazujú ako moderné princípy novej sociálnej politiky, ktoré by sa mali dôsledne akceptovať v teórii a praxi sociálnej politiky každého štátu tak, aby podporovali individuálne aktivity jednotlivcov v celospoločenskom uplatnení. Jednou z významných podporných oblastí pre sociálnu politiku je aj sociálna ekonomika a jej hlavný nástroj sociálne podnikanie 39. Zároveň zastávame názor, že primerané obmedzenie vplyvu štátu aj v sociálnej oblasti zníži celkové finančné zaťaženie občanov, zníži bariéry zamestnávania a v konečnom dôsledku zníži aj určitý negatívny ekonomický dopad prerozdeľovania v národnom hospodárstve. Stále však 39 Sociálne podnikanie je osobitný druh podnikania prioritne založený na neziskovom princípe netrhových alebo polotrhových vzťahov pluralitných poskytovateľov, ktorí pôsobia v oblasti verejného záujmu. Prípadný zisk nie je vylúčený za podmienky jeho určitej percentuálnej reinvestície (Korimová, 2007). 140

155 absentujú relevantné a všeobecne akceptované mechanizmy jeho objektivizácie a nediskriminácie. Určitým nami navrhnutým objektivizujúcim kritériom, ktoré pojednáva o rozsahu zásahov štátu v rámci sociálnej politiky, je aj permanentné porovnávanie zmien vo veľkosti sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na štátnom rozpočte. Súčasne sa porovnávaním aj týchto relevantných sociálno-ekonomických ukazovateľov môže testovať, či dané národné sociálne štáty smerujú v rámci určitého integračného zoskupenia k približovaniu svojich politík, vrátane sociálnej politiky, alebo u nich prevládajú divergenčné tendencie. Tým sa potvrdzuje aj ich vzájomná opodstatnenosť, alebo naopak neopodstatnenosť, a následne sa hľadajú tak príčiny týchto javov (konvergencia/divergencia), ako aj ich dôsledky (pozitívne či negatívne) pre fungovanie integračného zoskupenia, v našom prípade EÚ. Výsledky výskumu, ktorý sme detailnejšie vyhodnotili v zhrnutí tejto časti dizertačnej práce, potvrdili približovanie národných sociálnych politík vo vybraných štátoch EÚ. Ďalším výsledkom nášho výskumu je zistenie, že sociálna politika SR napriek ťažkému obdobiu transformácie vykazuje konvergenčné tendencie k európskej sociálnej politike, čo v konečnom dôsledku zvyšuje nielen sociálnu ochranu obyvateľstva, ale vytvára predpoklady komplexného rozvoja ľudského potenciálu a ľudského kapitálu všeobecne. V oblasti teórie a praktickej sociálnej politiky stále pretrváva rozdielnosť názorov na mieru rozdeľovania a prerozdeľovania na sociálnu ochranu. Preto je dôležité, aby v demokratickej spoločnosti bol obsah a rozsah sociálnej politiky výsledkom spoločenského konsenzu a predstavoval verejnú voľbu a verejný záujem daného národného, resp. integrovaného spoločenstva. 141

156 5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE Moderná spoločnosť sa za posledné storočie radikálne mení pod vplyvom viacerých sociálno-ekonomických faktorov, najmä však vplyvom informatizácie, integrácie a globalizácie, ktoré vplývajú tak na teoretickú, ako aj na praktickú základňu svetovej ekonomiky a politiky. Postupne sa menia aj pohľady na riešenie negatívnych externalít trhu a jeho nedokonalostí, ktoré spôsobuje jednotlivec svojou prirodzenou ambíciou maximalizácie zisku. Ukazuje sa, že sloboda a egoizmus sú síce určitou hybnou silou nielen individuálneho rozvoja, môžu však produkovať nedokonalosti, ktoré v konečnom dôsledku musí eliminovať štát. Sú to hlavne stále rastúca globálna nezamestnanosť, chudoba (často až viacgeneračná) a sociálna exklúzia značnej časti svetovej populácie. Preto sociálna politika, verejná politika a verejná ekonomika získavajú významné postavenie v riešení týchto spoločensky dlhodobo neakceptovateľných javoch. Otázkami riešenia sociálneho zabezpečenia (sociálnej ochrany), trhu práce a celkovej kvality života sa zaoberajú aj modely a typy sociálnych politík. Ich vývoj, obsah a rozsah je podmienený akceptáciou určitej ekonomickej teórie a preto poznáme viacero modelov sociálneho štátu (od welfare state ako štátu verejných sociálnych služieb až po súčasne sa rozvíjajúci model moderného sociálneho štátu). Perspektívny rozvoj moderného sociálneho štátu nastal po summite v Lisabone, kde vznikla tzv. Lisabonská sociálna agenda, ktorej cieľom je vznik Európskeho sociálneho modelu (moderný sociálny štát). S dosahovaním tohto cieľa sú spojené čiastkové ciele, ktoré pôsobia na formovanie sociálneho systému všetkých členských štátov EÚ. Čiastkovými cieľmi Lisabonskej sociálnej agendy sú najmä udržateľnosť starobných dôchodkov a zdravotnej starostlivosti napriek trendu starnutia obyvateľstva, boj proti sociálnemu vylúčeniu (najmä prostredníctvom poskytovania rovnakých príležitostí pre všetkých), ako aj vyššia efektivita prerozdeľovania zdrojov financovania sociálneho systému. V tomto duchu sa po roku 2000 začali v krajinách Európskej únie sociálne reformy, ktoré postupne preberalo aj Slovensko. Dôležitou oblasťou hodnotenia sociálneho systému krajín Európskej únie je určenie nástrojov na dosahovanie cieľov definovaných v Lisabonskej stratégii ako aj definovanie oblastí, v ktorých musia krajiny uskutočniť zmeny, aby tieto ciele dosiahli. Za hlavnú úlohu sociálneho zabezpečenia členských krajín Európskej únie sa v súčasnosti považuje plnenie týchto cieľov Lisabonskej sociálnej agendy: 1. modernizácia 142

157 sociálnej ochrany; 2. hospodárstvo založené na poznatkoch; 3. prepojenie ekonomickej a sociálnej sféry so zámerom dosiahnuť vyššiu efektívnosť. V rámci napĺňania vyššie uvedených cieľov EÚ sme vo výskume abstrahovali vývoj sociálnej politiky prostredníctvom sociálnej ochrany vo vybraných členských krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko a Veľká Británia) a porovnávali sme ho so sociálnou ochranou na Slovensku. K tomu sme využili skúmanie výdavkov na sociálnej ochranu cez dva sociálnoekonomické ukazovatele: sociálnu kvótu a sociálny rozpočet. V tejto súvislosti pripomíname, že v sociálnej ochrane v krajinách EÚ existuje určitá miera eligibility. Každá krajina rieši vzniknuté sociálno-ekonomické riziká iným spôsobom, respektíve inou sociálnou dávkou. Aj finančné výdavky na sociálnu ochranu sú rôzne. Najvyšší podiel však pre všetky krajiny predstavujú výdavky na starobu a pre pozostalých a najnižší na bývanie a ostatné sociálne riziká. Z dôvodu komparácie reálneho vývoja verejných výdavkov na sociálne zabezpečenie sme sledovali porovnanie vývoja sociálneho rozpočtu so sociálnou kvótou v skúmaných krajinách jednotlivo a navzájom medzi nimi, nakoľko sú z hľadiska výskumu kvantitatívne, ale hlavne kvalitatívne odlišné. Problematika sociálnej politiky, jej hlavného nástroja sociálnej ochrany, je veľmi náročná na interdisciplinárne vedomosti a poznatky z ekonomických, sociálnych a iných spoločenských vied a nie je možné sa jej venovať iba z jedného uhla pohľadu. Napriek tomu je stále aktuálna problematika typu a rozsahu sociálnej politiky nielen na Slovensku ale aj v rámci EÚ. Preto sme sa v práci snažili nájsť spoločné komparovateľné ukazovatele, aby sme následne vyvodili určité teoretické a praktické výstupy. Teoretické prínosy dizertačnej práce môžeme sformulovať nasledovne: - Preskúmanie a analyzovanie najdôležitejších teoretických prístupov k sociálnej politike a ich možné využitie vo vyučovacom procese v relevantných študijných odboroch, kde je sociálna politika významným predmetom, - Zdôvodnenie a objasnenie terminologických nejasností v oblasti historického vymedzenia modelov a typov sociálnych štátov a navrhnutie nového členenia na základe úlohy štátu a akceptovanej sociálnej politiky, - Vymedzenie modelu moderného sociálneho štátu a jeho typov, - Využitie analytických a štatistických výsledkov práce v teórii sociálnej politiky, 143

158 - Vymedzenie sociálno-ekonomických ukazovateľov porovnávania úrovne a trendov sociálneho zabezpečenia sociálnej ochrany (sociálna kvóta, sociálny rozpočet, výdavky na sociálnu ochranu), - Potvrdenie približovania sa sociálnych politík (prostredníctvom sociálnej ochrany) vybraných krajín EÚ k spoločnej európskej politike modernému sociálnemu štátu EÚ, - Potvrdenie tendencie približovania sa sociálnej politiky SR (prostredníctvom sociálnej ochrany) k modernému sociálnemu štátu EÚ, Za rozhodujúce praktické prínosy dizertačnej práce považujeme: - Využitie členenia modelov a typov sociálnych štátov v praktickom uplatňovaní sociálnej politiky, - Využitie výsledkov analýzy vybraných sociálno-ekonomických nástrojov v praktickej realizácii sociálnej politiky a v ďalších výskumoch, - Využitie výsledkov konvergencie v oblasti sociálnych politík v EÚ a v SR na akceptáciu a modernizáciu moderného sociálneho štátu, - Využitie výsledkov pre hodnotenie a koncipovanie vhodnej fiškálnej politiky pre Slovensko v oblasti sociálnej ochrany. 144

159 6. ZÁVER Hospodársky rast môže, ale aj nemusí podporiť vyrovnávanie sociálnych nerovností danej spoločnosti. Ak je stredobodom záujmu iba trh a nie človek, ak sa snažíme len o zvyšovanie produkcie a nie aj o ľudskú dôstojnosť, permanentné vytváranie podmienok sebarealizácie a slobody rozhodovania, model moderného sociálneho štátu (európsky model sociálnej politiky) prehrá svoju historickú príležitosť konštituovania nového a spravodlivejšieho sveta. Sociálna politika Európskej únie sa, v nadväznosti na rozvíjajúcu ekonomickú integráciu, politický a hospodársky vývoj, posúva od orientácie na zaistenie práv súvisiacich so zamestnaním v podmienkach voľného pohybu osôb k širšej dimenzii zaistenia sociálnej ochrany obyvateľov EÚ, najmä tých skupín, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Zásadnou otázkou sa stáva miera sociálnej nerovnosti vo vzťahu k ekonomickej prosperite. Nedostatočné zvládnutie tejto sociálno-ekonomickej paradigmy môže vyvolať sociálne napätie so všetkými negatívnymi dôsledkami, ako je nelegálna migrácia, extrémizmus a pod. Napriek tomu, že vlastná realizácia sociálnej politiky zostáva v právomoci jednotlivých členských krajín, rastie tendencia po vytvorení jednotnej sociálnej politiky podporenej súborom legislatívnych noriem na vyššej než národnej úrovni. Lisabonské zasadanie Európskej rady v roku 2000 začalo proces približovania právnych systémov členských štátov tzv. otvorenou metódou koordinácie. V oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sú tieto snahy vyjadrené v príprave Národných akčných plánov boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Spolu s politikou zamestnanosti musí preto zohrávať väčšiu úlohu aj sociálna ochrana a ďalšie segmenty hospodárskej a sociálnej politiky, ako sú bývanie, vzdelávanie, zdravie, informácie a komunikácia, mobilita, bezpečnosť a spravodlivosť, voľný čas a kultúra. Proces transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike, podobne ako v ostatných tranzitívnych krajinách, posunul sociálnu politiku do nových spoločenských dimenzií. Vzhľadom k integrácii SR do medzinárodných štruktúr sa posilňuje opodstatnenosť budúcej spoločnej európskej sociálnej politiky, s postupujúcou demokratizáciou a pluralizáciou sa zvyšuje význam regionálnej špecifikácie sociálnej politiky, pričom by si rozhodujúcu garančnú úlohu mal zachovať štát. 145

160 Daná problematika je v súčasnosti rozpracovaná z viacerých aspektov na rozličných stupňoch poznania. Z pohľadu hodnotenia teórie sociálnej politiky je dostatočne spracovaná oblasť jej hlavných cieľov, princípov a nástrojov, aj keď existujú rôzne názorové rozdiely medzi jednotlivými autormi. Preto sme sa v rámci teoretického výskumu zaoberali vymedzením niektorých pojmov a prezentovali členenie sociálnych štátov podľa rozsahu sociálnej politiky v ňom. Vzhľadom na značnú heterogenitu a kvantitu testovacích ukazovateľov v sociálnej politike, osobitne v sociálnej ochrane, sme považovali za potrebné hľadať také sociálno-ekonomické ukazovatele, ktorými by sme mohli posúdiť tendencie približovania sociálnych politík k modelu európskeho sociálneho štátu. Cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s dôrazom na sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie (EÚ), kvantifikácia sociálnoekonomických ukazovateľov sociálnej ochrany a anticipácia konvergenčných tendencií k európskej sociálnej politike. V súlade s dosiahnutím stanoveného cieľa bola vytvorená metodika práce, ktorá bola založená na metódach analýzy a syntézy, indukcie a dedukcie, doplnených o sociologické a matematicko-štatistické metódy. Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce sme vychádzali z troch hypotéz, ktoré sme skúmali tak na úrovni vybraných typov sociálnych štátov EÚ, ako aj v SR. Stanovenú hypotézu H0 (Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna politika vybraných členských štátov) sme skúmali na pozadí teoretických poznatkov doplnených viacerými empirickými zisteniami (štatistiky, tabuľky, grafy a i.). Zistili sme, že i keď sú sociálne systémy vybraných štátov pomerne odlišné, predsa vykazujú znaky približovania sa k spoločnej európskej sociálnej politike. Tým sa naša hypotéza potvrdila. Výskumom sme zistili, že hypotéza H1 (Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu), nami stanovená na základe všeobecnej kritiky rozpínavosti sociálneho štátu štátu blahobytu, sa potvrdila len čiastočne, čo dokumentujeme na nasledujúcich parciálnych výsledkoch. Tým empiricky negujeme všeobecné názory, že skúmané štáty permanentne a každoročne vydávali stále viac výdavkov na sociálnu ochranu. Zároveň dokumentujeme, že odborný ekonomický a hlavne politický tlak (prostredníctvom hospodárskej a sociálnej politiky, verejnej ekonomiky) na neefektívne vynakladanie verejných výdavkov mal svoje určité opodstatnenie. Z tohto dôvodu je v nami sledovanom období zrejmý nerovnomerný vývoj verejných výdavkov v rokoch Aj pod tlakom významných európskych dokumentov (napr. Lisabonská 146

161 zmluva, Európska sociálna charta osobitne minimálne štandardy sociálnej ochrany), sa postupne harmonizovali parciálne ciele budovania budúceho moderného sociálneho štátu ako modelu EÚ, ktorý je postavený na rovnakých európskych sociálnych právach a ochrane zamestnancov na trhu práce. V Nemecku môžeme konštatovať, že je štátom, kde pomerne rovnomerne rástla aj sociálna kvóta, aj sociálny rozpočet. To znamená, že pri tomto štáte sa nám potvrdila naša H1. Pri Švédsku sa nám naša hypotéza H1 potvrdila len čiastočne, keďže sociálna kvóta v sledovanom období klesla a sociálny rozpočet vzrástol. To znamená, že reálny podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP sa znížil, čo považujeme za správny trend a určité približovanie ich sociálneho štátu k predstavám o európskom type moderného modelu sociálneho štátu. Veľká Británia ako jediná z troch skúmaných krajín zaznamenala u obidvoch ukazovateľov pokles, čím sa naša hypotéza H1 nepotvrdila. Ako spoločné odporúčanie pre všetky tri skúmané štáty môžeme zadefinovať neustále pokračovanie v dosahovaní cieľov Lisabonskej sociálnej agendy, dotiahnutie reforiem a ich neustála kontrola a najmä orientácia sa na efektívne prerozdeľovanie zdrojov získaných na účely sociálnej ochrany vlastného obyvateľstva. Nakoľko cieľom práce bolo poukázať na približovacie tendencie sociálnej politiky v rámci EÚ, použili sme rovnakú hypotézu H1 aj pre Slovensko. Táto hypotéza sa nám potvrdila len čiastočne, pretože sme výskumom a analýzou sociálno-ekonomických ukazovateľov zistili, že sociálna kvóta má u nás klesajúcu tendenciu, a naopak, sociálny rozpočet má stúpajúci trend. Napriek určitej spoločenskej akceptácii vývoja v oblasti výdavkov na sociálne verejné rozpočty, keď postupne klesajú výdavky štátu v rámci sociálnej kvóty, ale súčasne výdavky na sociálnu ochranu majú stále stúpajúcu tendenciu, musíme konštatovať, že miera rizika chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku je vysoká a graduje. Pre výskum sociálnej politiky SR sme stanovili aj druhú hypotézu H2 (Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných štátoch EÚ). Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu, i keď rozdiely vo výdavkoch na sociálnu ochranu per capita sú neporovnateľne nižšie v porovnaní s vybranými tromi štátmi EÚ, ktoré sú reprezentantmi aj troch typov sociálnych politík uplatňovaných v iných krajinách EÚ. V závere práce konštatujeme, že integračné tendencie SR do EÚ sú prínosné aj pre oblasť sociálnej politiky, v rámci ktorej Slovensko akceptuje realizáciu cieľov Lisabonskej 147

162 sociálnej agendy a ostatných súvisiacich dokumentov. Zároveň môže sociálna politika SR ovplyvňovať európsku sociálnu politiku. V súčasnosti je model moderného sociálneho štátu konfrontovaný v rámci svetovej hospodárskej krízy. Na rozdiel od veľkej hospodárskej krízy minulého storočia tá súčasná má jednu obrovskú výhodu je globálne, ale aj lokálne (európsky) manažovateľná. Parafrázujúc senovskú ekonómiu blahobytu (Sen, 2002), sloboda sa automaticky nenapĺňa v slobodnom trhu. Až silný štát, ktorý sa stará o zdravie, vzdelávanie, bezpečnosť a možnosti voľby svojich občanov, nám dáva šancu podieľať sa na slobodnom trhu. A to nie tak, že poskytuje hotové riešenia, ale vytvára priestor pre zodpovednosť a slobodu rozhodovania. Súhlasíme tiež s odmietaním chápania úlohy a postavenia človeka v duchu sociálneho darvinizmu, teda že ľudským osudom je permanentný konkurenčný boj ako jediný zdroj víťazstva, pretože akceptujeme ľudskú dôstojnosť a zodpovednosť. 148

163 RESUME Social politics of the Slovak Republic in terms of the integration tendencies of the European Union Considering the growing economic integration and political development, there is a certain orientation shift from protection of labor-related rights towards wider dimension of social protection within the sphere of European Union social politics. Social protection of EU citizens (particularly citizens who have to fight with poverty and social exclusion) and the rate of social inequality (and its relation to social prosperity) are key issues of today. Despite of the fact that social politics is defined by individual EU member states there is a growing tendency to adopt common European social politics based on supranational legal norms. Summit of the European Council in the city of Lisbon (2000) started the whole process and used the so-called open method of coordination (OMC). National action plans adopted by individual EU members solve the problems of poverty and social exclusion. Social protection, together with strong employment policy, must play greater role in social Europe. Transformation process of the whole social sphere in the Slovak republic has also brought a new dimension of social politics. Democratization process and plurality emphasized the importance of regional specification of social politics with state as a main guarantor of the whole process. The aim of the dissertation was to anticipate convergentional tendencies towards European social politics. Considering the identified aim of this dissertation we created scientific methods based on analysis and synthesis, induction and deduction, which were later supported by sociological as well as mathematical and statistical methods. The dissertation was build upon three hypotheses, which were tested and verified on two basic levels the level of EU social states and the level of the Slovak Republic. Survey of identified H0 hypothesis (establishment of modern European social state is connected with evident convergence social politics) was based on theoretical knowledge supported by some empirical findings (statistics, tables, graphs etc.). Although there are some differences between social systems of selected EU member states, they also showed certain convergentional tendencies towards common European social politics. It means we verified our hypothesis. Survey showed that the H1 hypothesis (the rate of expenditures on social protection and social quota are still increasing), defined on the basis of general criticism of social state enlargement, was only partially confirmed. For example, Germany is a state where we 149

164 proved increase of both social quota and social budget. It means that the H1 hypothesis can be proved true. Another example is Sweden. There is and evident decrease of social quota and increase of social budget in Sweden. It means the real rate of social protection per GDP was decreasing. This is a very good trend and it represents certain shift of social state towards European vision of modern social state model. The Great Britain was the only one state, in which we identified decrease of both social quota and social budget. Therefore we could not prove H1 hypothesis true. The main goal of presented dissertation was actually to point out convergentional tendencies of social policy within the EU; we decide to use the same H1 hypothesis for the Slovak Republic too. This hypothesis was only partially confirmed, because we found out that social quota is decreasing and social budget is increasing in the Slovak Republic. Despite of certain degree of social acceptance in the sphere of social expenditures we have to emphasize that there is a high risk of poverty and social exclusion in the Slovak Republic. We identified the second H2 hypothesis (system of social protection in the Slovak Republic tends to European systems of social protection). This hypothesis was confirmed and proved true, although expenditures on social protection per capita are lower in the Slovak Republic than in other European states. Integration tendencies of the Slovak Republic are very useful for social politics, because the Slovak Republic accepts goals of the Lisbon strategy and the Lisbon strategyrelated documents. The good thing is that social politics of the Slovak Republic can also influence European social politics model. 150

165 7. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ABENDROTH, W Arbeiterklasse. ALEXY, J Vybrané problémy sociálnej politiky. Bratislava : Ekonóm, s. ISBN ARROW, K. J Individuálne hodnoty a spoločenský výber. Praha : Analýza sociálneho systému Slovenskej republiky. Dostupné na: BARINKOVÁ, M Sociálna ochrana zamestnancov so zodpovednosťou za rodinu. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, s. ISBN BEDNÁRIK, R Uplatnenie nezamestnaných starších ľudí na slovenskom trhu práce. Bratislava : Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny s. ISBN BEDNÁRIK, R Stav sociálnej ochrany na Slovensku (Situácia k 1. máju 2004). Bratislava : Stredisko pre štúdium práce a rodiny s. ISBN BEDNÁRIK, R Sociálna ochrana v krajinách Európskej únie (stav k ). Dostupné na: BENČO, J. a kol Sociálna politika a sociálny rozvoj. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN X. BERGHMAN, J Defining Social Security. Paper for the International Seminar on the Sociology of Social Security (I.S.A.). University of Edinburgh, BERGHMAN, J Basic Concepts of Social Security. In: D. Pieters, ed.: Social Security in Europe. Maklu &Bruylant ISBN BODNÁROVÁ, B. FILADELFIOVÁ, J Reflexia súčasnej demografickej situácie v rodinných a sociálnych politikách krajín strednej a východnej Európy. (Bielorusko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko Národné správy. Bratislava : Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, s. ISBN BRDEK, M. JÍRKOVÁ, H Sociální politika v zemích EU a ČR. Praha : Codex Bohemia, s. ISBN X. BRDEK, M Vybrané kapitoly z mezinárodní komparace sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, s. ISBN BRDEK, M. a kol Trendy v evropské sociální politice. Praha : ASPI Publishing, s. ISBN BUCHANAN, J. M. MUSGRAVE, R. A Public finance and public choice. London : The MIT press, s. BUSEMEYER, M. KELLERMANN, CH. PETRING, A. STUCHLIK, A Výsledky výskumného projektu: Sociálnodemokratický pohľad na európsky hospodársky a sociálny model: distribučné a inštitucionálne konflikty, Bonn/Berlín, Dostupné na: 151

166 CAPEKOVÁ, M. DUDOVÁ, I. SIKA, P Sociálna politika Semináre a cvičenia. Bratislava : Ekonóm, s. ISBN CARITAS EUROPE Report on Poverty in Europe. Dostupné na : ČEPELKA, O Průvodce neziskovým sektorem Evropské unie. II. díl. Liberec: OZ Omega, s. ISBN Dávkový informačný servis. Dostupné na DUBEN, R Stát blahobytu. Praha : Vysoká škola ekonomická, s. ISBN DUBEN, R Teorie a praxe sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, s. ISBN EK 2008: European Social Statistics Social protection Expenditure a receipts Data , kat. číslo: KS-DC EN-N. Dostupné na : EN.PDF. EK, ESSPROS MANUAL 1996, kat. číslo: CA EN-N. Dostupné na : EN.PDF. EK, ESSPROS MANUAL, kat. číslo: KS-RA EN-N. Dostupné na: e=ks-ra ENGLIŠ, K Sociální politika. Praha : Nakladatelství Praha, ESPING-ANDERSEN, G The Three worlds of Welfare Capitalism. Cambridge: Polity Press, Európska komisia EUROSTAT, databáza ESSPROS. Dostupné na: ta/database. Európska komisia, MISSOC databáza. Dostupné na: Európska sociálna charta (revidovaná) Štrasburg, , European Treaty Series / 163, uverejnená spolu so zoznamom článkov, ku ktorých plneniu sa SR zaväzuje ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte. Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte uverejnený Oznámením Ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 330/1998 Z. z. o Dodatkovom protokole k Európskej sociálnej charte. FILIPOVÁ, J. VALNÁ, S Životné minimum. Bratislava : Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, s. FORSTHOFF, E Der Staat der Industriegesellshaft. Munich, FREIOVÁ, M Východiska rodinné politiky. In: Studie OI č. 12. Praha : Občanský institut, s. ISBN FRIEDMAN, M Capitalism and Freedom. Chicago : University of Chicago Press,

167 FUCHS, K. TULEJA, P Základy ekonómie. Praha : Ekopress, vyd., 347 s. ISBN GAJDOŠÍKOVÁ, Ľ Stav reformy systému sociálnej ochrany v Slovenskej republike. In: Právny obzor, roč. 82, 1999, č. 4, s HAYEK, F. A Cesta do nevoľníctva. Bratislava : NFAH, preložené z originálu The Road to Serdom. London : HELLER, H Staatslehre. Leiden : HILL, M Understanding Social Policy. Oxford : Basil Blackwell, s. ISBN HOLMAN, R. a kol Dějiny ekonomického myšlení. Praha: C. H. Beck, 2001, 541 s. ISBN X. EN.PDF. =PORTAL&screen=welcomeref&open=/data/popul/livcon/spr&language=en&product=EU_ MAIN_TREE&root=EU_MAIN_TREE&scrollto= základných práv. JANÍČEK, L. DRDLA, M. RAIS, K Evropská unie instituce, ekonomická a sociální politika. Praha: Computer Press, s. ISBN JOHNSON, D. B Teória verejnej voľby. Bratislava : Sofa, s. ISBN JUSKO, P Základy sociálnej politiky. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, s. ISBN KABELE, J Sociální práva jako novořeč. In: Studie OI č. 2. Praha : Občanský institut, s. ISBN KALINOVÁ, L Sociální reforma a sociální realita v Československu v šedesátých letech. In: Studie z hospodářských dějin č. 5. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, s. ISBN KALINOVÁ, L K sociálním dějinám Československa v letech In: Studie z hospodářských dějin č. 12. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, s. ISBN KELLER, J Soumrak sociálního státu. Praha. Sociologické nakladatelství ISBN X. KEYNES, J. M Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha : Nakladatelství ČSAV, KNAPP, M The economics of social care. Studies in social policy. London : MacMillan, s. ISBN KONOPÁSEK, Z Estetika sociálního státu. Praha : G plus G, s. ISBN KORIMOVÁ, G Moderný sociálny štát a sociálna ekonomika nástroje novej sociálnej politiky, Journal of Economics and Social Research 7. roč., č. 2 (2006), s ISSN

168 KORIMOVÁ, G Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN KORIMOVÁ, G. JAKAB, K Základné hodnoty moderného sociálneho štátu. In: Sociálna politika súčasnosti v kontexte protirečení doby. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Národohospodárska fakulta EU, s ISBN KOTOUS, J Sociální politika v evropských zemích. Zborník učebních textů. Praha : Karolinum, s. ISBN KREBS, V. DURDISOVÁ, J. POLÁKOVÁ, O. ŽIŽKOVÁ, J Sociální politika. Praha : ASPI Publishing, s. ISBN KREBS, V. a kol Sociální politika. Materiály k seminářům. Praha : Vysoká škola ekonomická, s. ISBN KREBS, V. a kol Sociální politika. Praha : ASPI Publishing, s. ISBN KUVÍKOVÁ, H. MURGAŠ, M. NEMEC, J Mimovládne organizácie. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN KUVÍKOVÁ, H Neziskové organizácie v Európskej únii. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN LEIBFRIED, S Towards a European Welfare State? In: The Welfare State - A Reader. Polity Press, Cambridge LISÝ, J. a kol Dejiny ekonomických teórií. Bratislava : Elita, 2003, 310 s. ISBN MACEK, J Základy sociální politiky. Praha : Ústřední dělnické knihkupectví a nakladatelství, MARASOVÁ, J Vnútorná a vonkajšia dimenzia sociálnej funkcie podniku. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN MARSHALL, T. H Social Policy. London : Hutchinson, MARSHALL, T. H The welfare state: A sociological interpretation. In: Arch. Europ. Sociol., II/1961. MASARYK, T. G Masarykův slovník náučný. Praha : Nakladatelství Československého kompasu, MF SR. Dostupné na: MPSVaR SR Sociálna politika v Slovenskej republike za rok Bratislava : MPSVR SR, s. MISHAN, E. J Welfare economics: Five introductory essays. New York : Random house, s. MISHRA, R Society and Social Policy. London : MacMillan, s. ISBN MPSVaR SR. Dostupné na: MPSVaR SR. Rezortné zisťovania, 1995 až MPSVaR SR. Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 až

169 MPSVaR SR: Správa o sociálnej situácii. Dostupné na: pendocument. MUNKOVÁ, G. a kol Sociální politika v evropských zemích. Praha : Karolinum, s. ISBN MUSIL, L Vývoj sociálního státu v Evropě Čítanka z historie moderní evropské sociální politiky. Brno : Nakladatelství Doplněk, s. ISBN NEMEC, J. WRIGHT, G Verejné financie. Teoretické a praktické aspekty verejných financií v procese transformácie krajín strednej Európy. Topoľčianky : END, s. ISBN NOVOTNÝ, V. a kol Sociální stát jako historická kategorie. In: Sociální stát a sociální ekonomie Hrozba, přežitek nebo příležitost? Ústí nad Labem : Universita J. E. Purkyně, s ISBN OECD Taxing Wages. Dostupné na: OCHRANA, F Veřejné projekty a veřejné zakázky. Praha : Codex Bohemia ISBN OTTO, J Ottův nauční slovník nové doby. Praha : Nakladatelství Československého kompasu, PAULÍK, T Hospodářská politika. Frýdek-Místek : KLEINVÄCHTER, s. ISBN PETRÁŠOVÁ, A Sociálna ochrana v Európskej únii, číslo: /2008. PETRÁŠOVÁ, A Sociálna ochrana v Slovenskej republike (ESSPROS) v rokoch , číslo: /2009. PITEKOVÁ, J Skúsenosti vybraných trhových ekonomík ako potenciálny zdroj hospodársko-politickej koncepcie transformačného procesu na Slovensku. In: Acta oeconomica N o 4. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s , ISBN POLONSKÝ, D. PILLÁROVÁ, Z Kapitoly zo sociálnej politiky. Liptovský Mikuláš : s. ISBN POTŮČEK, M. RADIČOVÁ, I Sociální politika v Čechách a na Slovensku po roce Praha: Karolinum, s. ISBN POTŮČEK, M Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství, s. ISBN X. POTŮČEK, M Nejen trh. Praha : Sociologické nakladatelství, s. ISBN RADIČOVÁ, I Sociálna politika na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., s. ISBN RADIČOVÁ, I S.O.S. Sociálna ochrana na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., s. ISBN REPTOVÁ, O. Vybrané aspekty vývoja verejných výdavkov na sociálnu ochranu. Dostupné na: 155

170 RIEVAJOVÁ, E. a kol Sociálne zabezpečenie. Bratislava : Sprint, ISBN Ročné zisťovanie v zdravotných poisťovniach, ročné zisťovanie v Sociálnej poisťovni, SAMUELSON, P. A. NORDHAUS, W. D Ekonomie. Praha : Svoboda, s. ISBN X. SEN, A Etika a ekonomie. Vyšehrad, s. ISBN SCHMÖGNEROVÁ, B Európsky sociálny model. In: Britské listy, č. 14, s. 3-4, , ISSN SCHUMPETER, J. A The Theory of Economic Development. USA, Cambridge, MA : Harvard University Press, Dostupné na: SCHUMPETER, J. A Teórie hospodárskeho vývoja. Bratislava : Pravda, s. Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, Germany. Dostupné na: Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, Sweden. Dostupné na: Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, United Kingdom. Dostupné na: Sociálna ochrana v Európskej Únii. Dostupné na: Sociálne zabezpečenie v SR. Dostupné na: SOJKA, M. a kol Dějiny ekonomických teorií. Praha : Karolinum, 2000, 298 s. ISBN X. Správa o sociálnej situácii Dostupné na: STANEK, V. a kol Sociálna politika. Bratislava : Sprint, s. ISBN STANEK, V. a kol Vybrané problémy sociálnej politiky. Bratislava : Ekonóm, s. ISBN STANEK, V. a kol Sociálna politika. Bratislava : Sprint, s. ISBN STANEK, V. a kol Sociálna politika. Bratislava : Ekonóm, s. ISBN STANEK, V. a kol Sociálna politika. Bratislava : Sprint, s. ISBN STANEK, V. a kol Sociálna politika. Bratislava : Sprint dva, s. ISBN STRIEŽENEC, Š Úvod do sociálnej práce. Trnava : Vydavateľstvo AD, s. ISBN ŠÍMA, R Sociálna teória a sociálna politika. Žilina : Poradca, s. ISBN

171 Štatistická ročenka Slovenskej republiky Ekonomické ukazovatele vývoja. Bratislava : Veda, ISBN ŠÚ SR. Dostupné na: ŠÚ SR. Národné účty, 1995 až Štatistiky. Dostupné na: Štatistiky. Dostupné na: TEMPLE, W Citizen and Churchman. London : TITMUSS, R Social Policy. London : George Allen and Umwin, s. TKÁČ, V Úvod do teórie a praxe sociálneho podnikania. In: Analýza legislatívy SR a politických trendov. Výskumná správa projektu EQUAL Nové podnikateľské modely pre rozvoj sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica : EF UMB, Dostupné na: http//: TOKÁROVÁ, A. a kol Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, (autori kapitoly KONEČNÝ, S. RADIČOVÁ, I.) 283 s. ISBN TOMEŠ, I Sociální politika teorie a mezinárodní zkušenost. Praha : Socioklub, s. ISBN TOMEŠ, I.- KOLDINSKÁ, K Sociální právo Evropské unie. 1. vydanie. Praha. C. H. Beck ISBN TULLOCK, G Autocracy. Kluwer : Dordrecht, URAMOVÁ, M Trh práce a jeho nedokonalosti. Studia oeconomica 23. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN URAMOVÁ, M. a kol Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN X. URAMOVÁ, M. a kol Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN VALACH, E. 2003a. Hospodárskopolitické rozhodovanie. In: URAMOVÁ, M. a kol Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s ISBN VALACH, E. 2003b. Dejiny ekonomických teórií. Banská Bystrica : EF UMB, 2003, 250 s. ISBN VEČEŘA, M Sociální stát. Východiska a přístupy. Praha : Sociologické nakladatelství, s. ISBN VENTURINI, P Un espace social européen à l horizon Luxembourg : CECA- CEE-CEEA, Bruxelles, s. ISBN YOHO DeVon L Economics of Social Issues. Boston : IRWIN, s. ISBN Zákon NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. 157

172 Zákon NR SR č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Zákon NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. Zákon NR SR č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon NR SR č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon NR SR č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon NR SR č. č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (pôvodný zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde). ŽIŽKOVÁ, J. a kol Úvod do studia sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, s. ISBN X. 158

173 8. PRÍLOHY 159

174 Príloha 1 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie Tabuľka 39 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie Názov ukazovateľa Členské štáty Miera nezamestnanosti * v % EÚ ,4 9,1 8,6 8,4 8,8 9,0 9,1 8,7 EÚ 15 10,1 10,2 9,9 9,3 8,6 7,7 7,3 7,6 8,0 8,1 7,9 Belgicko 9,7 9,5 9,2 9,3 8,5 6,9 6,6 7,5 8,2 8,4 8,4 Cyprus ,8 3,9 3,6 4,1 4,7 5,3 Česká republika... 6,4 8,6 8,7 8,0 7,3 7,8 8,3 7,9 Dánsko 6,7 6,3 5,2 4,9 5,2 4,3 4,5 4,6 5,4 5,5 4,8 Estónsko.. 9,6 9,2 11,3 12,8 12,4 10,3 10,0 9,7 7,9 Fínsko 15,4 14,6 12,7 11,4 10,2 9,8 9,1 9,1 9,0 8,8 8,4 Francúzsko 11,1 11,6 11,5 11,1 10,5 9,1 8,4 8,9 9,5 9,6 9,5 Grécko 9,2 9,6 9,8 10,9 12,0 11,3 10,8 10,3 9,7 10,5 9,8 Holandsko 6,6 6,0 4,9 3,8 3,2 2,8 2,2 2,8 3,7 4,6 4,7 Írsko 12,3 11,7 9,9 7,5 5,7 4,3 4,0 4,5 4,7 4,5 4,3 Litva... 13,2 13,7 16,4 16,5 13,5 12,4 11,4 8,3 Lotyšsko... 14,3 14,0 13,7 12,9 12,2 10,5 10,4 8,9 Luxembursko 2,9 2,9 2,7 2,7 2,4 2,3 2,1 2,8 3,7 5,1 4,5 Maďarsko. 9,6 9,0 8,4 7,0 6,4 5,7 5,8 5,9 6,1 7,2 Malta ,7 7,6 7,5 7,6 7,3 7,3 Nemecko 8,0 8,5 9,1 8,8 7,9 7,2 7,4 8,2 9,0 9,5 9,5 Poľsko.. 10,9 10,2 13,4 16,1 18,2 19,9 19,6 19,0 17,7 Portugalsko 7,3 7,3 6,8 5,1 4,5 4,0 4,0 5,0 6,3 6,7 7,6 Rakúsko 3,9 4,3 4,4 4,5 3,9 3,6 3,6 4,2 4,3 4,8 5,2 Slovenská republika... 12,6 16,4 18,8 19,3 18,7 17,6 18,2 16,3 Slovinsko. 6,9 6,9 7,4 7,3 6,7 6,2 6,3 6,7 6,3 6,5 Spojené Kráľovstvo 8,5 7,9 6,8 6,1 5,9 5,4 5,0 5,1 4,9 4,7 4,7 Španielsko 18,4 17,8 16,7 15,0 12,5 11,1 10,3 11,1 11,1 10,6 9,2 Švédsko 8,8 9,6 9,9 8,2 6,7 5,6 4,9 4,9 5,6 6,3 7,8 p Taliansko 11,2 11,2 11,3 11,3 10,9 10,1 9,1 8,6 8,4 8,0 7,7 Symboly:. Údaj nie je k dispozícii p Predbežní hodnota Poznámky: * Miera nezamestnanosti predstavuje podiel nezamestnaných osôb z celkového počtu ekonomicky aktívnych osôb (obyvateľstva). Ekonomicky aktívne obyvateľstvo predstavuje celkový počet zamestnaných a nezamestnaných osôb. Nezamestnané osoby zahrnujú osoby, ktoré boli: a) bez práce v referenčnom týždni, b) v súčasnosti schopné práce, t. j. boli k dispozícii pre platenú prácu alebo samozamestnanie po dobu do ukončenia dvoch týždňov nasledujúcich po referenčnom týždni, c) aktívne hľadajúce zamestnanie, t. j. vykonali určité špecifické kroky v období štyroch týždňov, končiacom referenčným týždňom na nájdenie plateného zamestnania alebo samozamestnania, alebo si našli zamestnanie s neskorším začiatkom, t. j. so zahájením práce najneskôr do troch mesiacov. Zdroj: Eurostat. 160

175 Príloha 2 Výdavky na sociálnu ochranu ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky Obrázok 56 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 v roku 2005 (v %) Zdroj: Eurostat ESSPROS, in: Petrášová, A Použité skratky v obrázku a tabuľke: EU 15: Belgicko (BE), Dánsko (DK), Nemecko (DE), Grécko (EL), Španielsko (ES), Francúzsko (FR), Írsko (IE), Taliansko (IT), Luxembursko (LU), Holandsko (NL), Rakúsko (AT), Portugalsko (PT), Fínsko (FI), Švédsko (SE) a Spojené kráľovstvo (UK). EU 25: EU 15 štáty rozšírené o Českú republiku (CZ), Estónsko (EE), Cyprus (CY), Lotyšsko (LV), Litvu (LT), Maďarsko (HU), Maltu (MT), Poľsko (PL), Slovinsko (SI) a Slovensko (SK). EU 27: EU 25 a nové členské štáty Rumunsko (RO) a Bulharsko (BG). EA 13 (eurozóna) zahŕňa BE, DE, EL, ES, FR, IE, IT, LU, NL, AT, PT, FI a SI. IS = Island, NO = Nórsko, CH = Švajčiarsko. 161

176 Tabuľka 40 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 za obdobie (v %) Poznámky týkajúce sa údajov: Do údajov EÚ-27; EÚ-25, EÚ-15 a EA-13 za rok 2005 sú zahrnuté za Portugalsko údaje za rok 2004 Údaje za EU-25 sú k dispozícii od roku 2000 za všetky členské štáty (Portugalsko neposkytlo údaje za rok 2005). Údaje za rok 2005 sú predbežné za CZ, DE, ES, FR, IT, LV, LT, NL, PL, SI, SK, SE a UK. Údaje za rok 2005 za EU-27, EU-25; EU-15 a EU-13 sú odhady. Všetky údaje za BG a RO sú predbežné. Zdroj: Eurostat ESSPROS, in: Petrášová, A

177 Príloha 3 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ Tabuľka 41 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ich rozdiely a indexy rastu za obdobie Ukazovateľ / Rok HDP v BC (DE) v mld. Euro HDP v BC (SE) v mld. Euro HDP v BC (UK) v mld. Euro VŠR (DE) v mld. Euro VŠR (SE) v mld. Euro VŠR (UK) v mld. Euro Výdavky na SO (DE) v mld. Euro Výdavky na SO (SE) v mld. Euro Výdavky na SO (UK) v mld. Euro Medziroč. rozdiel VnaSO (DE) v mld. Euro Medziroč. rozdiel VnaSO (SE) v mld. Euro Medziroč. rozdiel VnaSO (UK) v mld. Euro Medziroč. rozdiel VnaSO (DE) v % Medziroč. rozdiel VnaSO (SE) v % Medziroč. rozdiel VnaSO (UK) v % ,4 1921,7 1907,2 1952,1 2012,0 2062,5 2113,2 2145,0 2164,4 2215,7 2247,4 189,7 214,9 220,2 222,9 238,0 262,6 247,3 258,9 269,5 282,0 288,0 866,8 938,3 1170,9 1272,1 1374,5 1564,6 1602,8 1667,3 1598,2 1715,9 1768,5 1012,4 925,1 1090,4 948,7 966,9 930,4 1005,2 1030,9 1049,1 1041,7 1052,6 128,7 139,4 137,7 134,5 142,8 149,8 140,1 153,0 150,9 159,9 163,0 392,3 405,6 487,0 514,0 548,7 626,1 657,4 701,0 692,5 756,1 802,3 521,3 549,7 553,6 566,0 587,5 604,3 621,3 643,0 655,6 654,5 659,9 66,6 73,1 72,8 72,2 76,4 81,8 78,4 85,1 89,5 91,9 92,1 250,2 267,2 327,5 347,1 369,4 430,9 448,4 448,0 431,5 467,6 492,7 28,4 3,9 12,4 21,5 16, ,7 12,6-1,1 5,4 6,5-0,3-0,6 4,2 5,4-3,4 6,7 4,4 2,4 0, ,3 19,6 21,9 61,9 17,5-0,4-16,5 36,1 25,1 5,45 0,71 2,24 3,80 2,86 2,81 3,49 1,96-0,17 0,83 9,76-0,41-0,82 5,82 7,07-4,16 8,55 5,17 2,68 0,22 6,79 22,57 5,98 6,31 16,78 4,06-0,09-3,68 8,37 5,37 163

178 Ukazovateľ / Rok Sociálna kvóta (DE) 27,02 28,60 29,03 28,99 29,20 29,30 29,40 29,98 30,29 29,54 29,36 v % Sociálna kvóta 35,11 34,02 33,06 32,39 32,10 31,15 31,70 32,87 33,21 32,59 31,98 (SE) v % Sociálna kvóta 28,86 28,48 27,97 27,29 26,85 27,54 27,98 26,87 27,00 27,25 27,86 (UK) v % Index rastu SKV oproti predchádz. 1,06 1,01 1,00 1,01 1,00 1,00 1,02 1,01 0,98 0,99 obdobiu (DE) Index rastu SKV oproti predchádz. 0,97 0,97 0,98 0,99 0,97 1,02 1,04 1,01 0,98 0,98 obdobiu (SE) Index rastu SKV oproti predchádz. 0,99 0,98 0,98 0,98 1,03 1,02 0,96 1,00 1,01 1,02 obdobiu (UK) Index rastu SKV oproti bázickému 1,06 1,07 1,07 1,08 1,08 1,09 1,11 1,12 1,09 1,09 obdobiu (DE) Index rastu SKV oproti bázickému 0,97 0,94 0,92 0,91 0,89 0,90 0,94 0,95 0,93 0,91 obdobiu (SE) Index rastu SKV oproti bázickému obdobiu (UK) 0,99 0,97 0,95 0,93 0,95 0,97 0,93 0,94 0,94 0,97 Legenda: DE Nemecko, SE Švédsko, UK Spojené kráľovstvo (Veľká Británia a Írsko), HDP hrubý domáci produkt, VŠR výdavky štátneho rozpočtu, SO sociálna ochrana, SKV sociálna kvóta, VnaSO výdavky na sociálnu ochranu, BC bežné ceny Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Eurostatu, ŠÚ SR. 164

179 Príloha 4 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD Obrázok 57 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD (rok 2004) Zdroj: OECD,

180 Príloha 5 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA Tabuľka 42 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA v roku 2005 Krajina Minimálna mzda v Euro Minimálna mzda v národnej mene Percento pracovníkov, poberajúcich minimálnu mzdu (2005) Belgicko 1,234 1,234 : Česká republika 261 7, Estónsko 192 3, Grécko* : Španielsko Francúzsko 1,218 1, Írsko 1,293 1, Lotyšsko : Litva Luxembursko 1,503 1, Maďarsko , Malta Holandsko 1,273 1, Poľsko Portugalsko Slovinsko , Slovensko 229 6, Veľká Británia 1, Bulharsko : Rumunsko Turecko : USA Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Eurostatu. 166

181 Príloha 6 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ Tabuľka 43 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ za obdobie Názov ukazovateľa Členské štáty Priemerná ročná hrubá mzda* v priemysle a službách (zamestnancov pracujúcich na plný úväzok v podnikoch s 10 a viac zamestnancami) v ECU/EUR EÚ ,2.... EÚ , , , , , ,6.. Belgicko , , , , , , , , ,0.. Cyprus , , , , , , , , ,2. Česká republika Dánsko , , , , , , , ,0.. Estónsko Fínsko , , , , , , , , ,0 p ,0. Francúzsko , , , , , , , , ,0.. Grécko , , , , , , , , ,5.. Holandsko , , , , , , , , , ,0. Írsko Litva 1 385, , , , , Lotyšsko ,8. Luxembursko , , , , , , , , ,0 Maďarsko 3 062, , , , , , , , , ,5. Malta 8 746, , , , , , , , , ,9. Nemecko , , , , , , , , , ,0. Poľsko , , , , ,3. Portugalsko , , , , ,8. Rakúsko Slovenská republika , , , , , , , ,1. Slovinsko Spojené kráľovstvo , , , , , , ,4. Španielsko , , , , , , , , ,8. Švédsko , , , , ,0. Taliansko Symboly:. Údaj nie je k dispozícii Poznámky: * Hrubé mzdy sú odmeny (mzdy a platy) v hotovosti vyplácané zamestnancom pred odpočítaním dane z príjmov a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Zdroj: Eurostat. 167

182 Príloha 7 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR Medián v SR (v Sk) Obrázok 58 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR za obdobie Priemerná hrubá mzda = súčet všetkých miezd; je ovplyvnený vysokými mzdami malej skupiny zamestnancov Medián = vyjadruje takú mzdu, keď polovica všetkých zamestnancov zarába menej a druhá polovica viac Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR. 168

183 Príloha 8 Výdavky na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) Tabuľka 44 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie (v mil. Sk) Zdroj: Štatistický úrad SR. 169

184 Tabuľka 45 Výdavky na sociálne dávky na účel choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) Od roku 2004 pokles zapríčinený novou legislatívou 2) Ambulantná starostlivosť poskytovaná v nemocniciach je vylúčená od roku ) Pozri poznámku 2 Zdroj: Štatistický úrad SR. 170

185 Tabuľka 46 Výdavky na sociálne dávky na účel invalidita v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) Pre obdobie dávka je zahrnutá v príspevku na starostlivosť v účele staroba (pozri poznámku č. 1 v účele staroba) 2) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku pre poberateľov dôchodkov. 3) Od roku 2000 sa vyplácali dávky ako testované a nová dávka bola vyplácaná od roku ) V roku 2004 boli zmenené podmienky nároku na dávku. Zdroj: Štatistický úrad SR. 171

186 Tabuľka 47 Výdavky na sociálne dávky na účel staroba v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) V období časť výdavkov na dávku by mala byť zapísaná pod ukazovateľ príspevok na starostlivosť účelu invalidita 2) Od roku 2006 boli vyplácané dávky ako testované na príjem poberateľa 3) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku 4) V roku 2004 údaje nie sú dostupné 5) Pozri poznámku č. 2 Zdroj: Štatistický úrad SR. 172

187 Tabuľka 48 Výdavky na sociálne dávky na účel pozostalí v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) Od roku 2006 vykazované podľa novej metodiky ESSPROS 2) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku Zdroj: Štatistický úrad SR. 173

188 Tabuľka 49 Výdavky na sociálne dávky na účel rodina/deti v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) Od októbra 1996 do novembra 1997 dávka vzrástla z na Sk 2) V roku 2004 a 2005 vrátane daňového kreditu 3) V júli roku 2002 sa zmenila dávka "rodinné prídavky" na netestovanú na príjem poberateľa Zdroj: Štatistický úrad SR. 174

189 Tabuľka 50 Výdavky na sociálne dávky na účel nezamestnanosť v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) V roku 2000 bol predčasný dôchodok zrušený a v roku 2004 znovu uzákonený 2) V roku 1999 klesol počet zamestnancov Zdroj: Štatistický úrad SR. 175

190 Tabuľka 51 Výdavky na sociálne dávky na účel bývanie v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) Od roku 2000 bola zavedená nová dávka 2) Pozri poznámku 2 pre účel sociálne vylúčenie Zdroj: Štatistický úrad SR. 176

191 Tabuľka 52 Výdavky na sociálne dávky na účel sociálne vylúčenie v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) Čiastočné údaje 2) Od roku 2005 vrátane dávok na bývanie Zdroj: Štatistický úrad SR. 177

192 Príloha 9 Príjmy na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) Tabuľka 53 Príjmy na sociálnu ochranu podľa typu a sektorov SNÚ v SR za obdobie (v mil. Sk) 1) V roku 2006 vrátane transferu zo Štátneho fondu aktív Zdroj: Štatistický úrad SR. 178

193 Príloha 10 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR Obrázok 59 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR za rok 2006 (v %) Zdroj: Štatistický úrad SR. 179