SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV. Rovnosť žien a mužov 2010 {SEK(2009)1706}

Transcription

1 SK SK SK

2 EURÓPSKA KOMISIA Brusel, KOM(2009)694 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Rovnosť žien a mužov 2010 {SEK(2009)1706} SK SK

3 OBSAH 1. Úvod Hlavné vývojové trendy Rodové rozdiely Vývoj v oblasti politík a právnych predpisov Výzvy a orientácia politiky Posilňovanie súčinnosti medzi rodovou rovnosťou a zamestnanosťou na stimulovanie oživenia a udržateľného rastu Podporovanie zladenia pracovného, súkromného a rodinného života žien aj mužov Podpora sociálneho začleňovania a rodovej rovnosti Predchádzanie násiliu na základe rodovej nerovnosti a boj proti nemu Premena záväzku v oblasti rodovej rovnosti na činy a výsledky Závery SK 2 SK

4 1. ÚVOD Európska komisia podáva každoročne správy k jarnému zasadnutiu Európskej rady o vývoji smerom k rodovej rovnosti v členských štátoch EÚ a predstavuje budúce výzvy a priority. Rovnosť žien a mužov je základným právom a spoločnou zásadou Európskej únie. EÚ významne prispela k napredovaniu žien a k zlepšovaniu života žien a mužov prostredníctvom rozsiahleho súboru právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní a konkrétneho začleňovania rodového rozmeru do politík a nástrojov EÚ. Napriek pozitívnemu trendu smerom k väčšej rodovej rovnosti v spoločnosti a na trhu práce naďalej existujú rodové nerovnosti, a to najmä v neprospech žien. Súčasná hospodárska kríza vyvolala obavy z ohrozenia doterajšieho pokroku v oblasti rodovej rovnosti a z toho, že účinky recesie vyvinú väčší tlak na ženy. Pokles by sa mohol využiť ako odôvodnenie na obmedzenie alebo zredukovanie realizácie opatrení v oblasti rodovej rovnosti a toto riziko potvrdzuje aj analýza reakcií jednotlivých štátov na krízu. Krízové časy však poskytujú jedinečnú príležitosť na zmenu vzhľadom na to, že rodová rovnosť je predpokladom udržateľného rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti. Tvorcovia politiky majú príležitosť realizovať politiky s cieľom zlepšiť v budúcnosti rodovú rovnosť na trhu práce a v spoločnosti. Aj keď sa zmenila hospodárska a sociálna situácia, kríza nezmenila základné výzvy, akými sú lepšie fungovanie trhov práce, trvalá udržateľnosť a primeranosť sociálnej ochrany, starnutie spoločnosti. Politiky rodovej rovnosti sú súčasťou reagovania na tieto výzvy, ale kríza zintenzívňuje potrebu preukázať nákladovú efektívnosť týchto politík. V roku 2010 Európska komisia obnoví svoj záväzok v oblasti podpory rodovej rovnosti prijatím stratégie rodovej rovnosti nadväzujúcej na súčasný plán uplatňovania rovnosti žien a mužov. Aktualizuje sa aj Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť a je dôležité, aby sa rodová rovnosť konsolidovala v stratégii EÚ Rok 2010 je aj európskym rokom venovaným boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v ktorom sa bude zdôrazňovať potreba účinných opatrení na začlenenie zraniteľných skupín. Ďalej je rokom 15. výročia prijatia Pekinskej akčnej platformy, ktorý prinesie hodnotenie pokroku v rôznych oblastiach činnosti. Tým sa otvárajú možnosti na vytvorenie väčšej súčinnosti medzi rôznymi stratégiami, ktoré sa majú v roku 2010 revidovať. 2. HLAVNÉ VÝVOJOVÉ TRENDY 2.1. Rodové rozdiely Boj proti pretrvávajúcim rodovým nerovnostiam vo všetkých spoločenských sférach je dlhodobou výzvou, pretože vyžaduje štrukturálne zmeny a zmeny správania, ako aj zmenu vymedzenia úloh žien a mužov. Pokrok je pomalý, rodové rozdiely pretrvávajú v oblastiach miery zamestnanosti, odmeňovania, pracovného času, zodpovedných funkcií, rozdelenia starostlivosti a domácich prác a rizika chudoby. Vyššia účasť žien na trhu práce je pozitívnym vývojom, ktorý predstavuje dôležitý príspevok k hospodárskemu rastu v EÚ, pričom zodpovedá za štvrtinu ročného SK 3 SK

5 hospodárskeho rastu od roku Miera zamestnanosti žien sa za posledné desaťročie zvýšila o 7,1 percentuálneho bodu a v roku 2008 dosiahla 59,1 %, čo sa približuje k lisabonskému cieľu (60 % v roku 2010), aj keď táto miera v závislosti od jednotlivých členských štátov kolíše v rozpätí od menej než 40 % do viac než 70 %. Priemerné rozdiely v miere zamestnanosti žien a mužov klesli z 18,2 percentuálneho bodu v roku 1998 na 13,7 bodu v roku Hospodárska kríza však tento pozitívny trend narušila a závažným spôsobom negatívne ovplyvnila trh práce a údaje o nezamestnanosti. V období od mája 2008 do septembra 2009 sa miera nezamestnanosti na úrovni EÚ zvyšovala rýchlejšie v prípade mužov (zo 6,4 % na 9,3 %) než u žien (zo 7,4 % na 9 %). Ťažko boli postihnuté priemyselné odvetvia a stavebníctvo, ktorým dominujú muži. V posledných mesiacoch sa však miera nezamestnanosti žien a mužov zvyšuje rovnakým tempom, čo pravdepodobne znamená rozšírenie krízy aj na iné sektory s rovnomernejším zastúpením oboch pohlaví v porovnaní so sektormi, ktoré kríza zasiahla najskôr. V dvanástich členských štátoch je však nezamestnanosť naďalej vyššia v prípade žien. Keďže pracovné miesta obsadzované ženami sa sústreďujú vo verejnom sektore, strata práce v dôsledku znižovania rozpočtov by ich mohla postihnúť nerovnomerne. Zo skúseností z minulých kríz vyplýva, že zamestnanosť mužov sa spravidla zlepší rýchlejšie než zamestnanosť žien 2. Riziko, že osoba, ktorá stratí zamestnanie, sa opätovne nezamestná, je vyššie v prípade žien. Zameranie na vývoj mier nezamestnanosti počas recesie je dôležité, ale môže skrývať ďalšie menej viditeľné trendy vrátane nadpočetného zastúpenia žien medzi neaktívnymi osobami (ženy predstavujú v EÚ viac než dve tretiny zo 63 miliónov osôb vo veku od 25 do 64 rokov, ktoré sú neaktívne) alebo medzi čiastočne nezamestnanými osobami (osoby pracujúce na čiastočný úväzok, ktoré by chceli pracovať viac hodín), ktoré nemusia byť evidované ako nezamestnané. Ženy majú častejšie znevýhodnené postavenie na trhu práce, čoho príčinou je napríklad vyšší výskyt neistých zmlúv, nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok a pretrvajúce nepriaznivé rozdiely v odmeňovaní (priemerne 17,6 % v EÚ v roku 2007), s nepriaznivým vplyvom na ich príjmy v priebehu života, sociálne zabezpečenie a dôchodky, čo vyúsťuje do vyššej miery rizika chudoby, najmä po odchode do dôchodku. V roku 2007 bola miera rizika chudoby vyššia v prípade žien (17 %) než u mužov (15 %) a tento rozdiel bol osobitne vysoký v prípade starších osôb (22 % v prípade žien v porovnaní so 17 % v prípade mužov) a osamelých rodičov (34 %). Mimoriadne ťažká je situácia osôb čeliacich viacerým nevýhodám. Stratou príjmov (zapríčinenou stratou zamestnania) budú negatívnejšie ovplyvnené domácnosti v krajinách, v ktorých stále prevláda model muža-živiteľa, čím sa zdôrazňuje potreba ďalšej podpory modelu dvoch príjmov. Okrem súčasnej hospodárskej krízy a jej vplyvu na ženy a mužov je potrebné zvážiť dlhodobé výzvy, ktoré majú vplyv na rodovú rovnosť na trhu práce. Napriek tomu, že vzdelanostná úroveň žien sa v posledných rokoch významne zvýšila a počet absolventiek univerzít je v súčasnosti vyšší ako počet absolventov (59 % absolventov 1 2 OECD (2008). Gender and sustainable development. Maximising the economic, social and environmental role of women (Rod a udržateľný rozvoj. Maximalizácia hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úlohy žien). Smith, M. (2009). Analysis Note: Gender equality and recession (Poznámka k analýze: Rodová rovnosť a recesia), EGGE. SK 4 SK

6 vo všetkých predmetoch v roku 2006 v EÚ), je koncentrácia žien i naďalej najvyššia v tradične ženských a často málo platených odvetviach (zdravotníctvo a starostlivosť, vzdelávanie atď.) a ženy zastávajú menej zodpovedné funkcie vo všetkých spoločenských sférach. Ženám často v účasti na trhu práce alebo v práci na plný pracovný úväzok zabraňuje nedostatočný prístup k službám starostlivosti o závislé osoby (deti, osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby), neprimerané systémy dovolenky a nedostatok možností na pružné prispôsobenie práce oboch rodičov. V roku 2008 pracovalo v porovnaní so 7,9 % mužov na čiastočný pracovný úväzok 31,1 % žien. Zohľadnením miery zamestnanosti pri prepočte na plný pracovný úväzok sa rodové rozdiely od roku 2003 znížili len mierne a v deviatich členských štátoch sa dokonca zvýšili. Ženy s deťmi pracujú menej (ich miera zamestnanosti je o 11,5 percentuálneho bodu nižšia) než ženy bez detí, kým muži s deťmi pracujú viac než muži bez detí (+ 6,8 bodu). Silný vplyv rodičovstva na účasť na zamestnanosti súvisí s tradičnými rodovými úlohami a nedostatkom zariadení starostlivosti o deti v mnohých členských štátoch. Napriek zvýšenej miere poskytovania starostlivosti o deti v posledných rokoch v súlade s európskymi cieľmi 3 zostáva naďalej v mnohých krajinách miera pokrytia pod hranicou týchto cieľov, a to najmä v prípade detí vo veku do troch rokov. Aj starostlivosť o ďalšie závislé osoby má silný vplyv na možnosť žien a mužov zostať na trhu práce, čo je problém, ktorý sa starnutím obyvateľstva zhoršuje. V roku 2005 sa o dospelé závislé osoby muselo starať viac než 20 miliónov Európanov vo veku 15 až 64 rokov (12,8 milióna žien a 7,6 milióna mužov). Tieto povinnosti v oblasti starostlivosti zohrávajú svoju úlohu pri nízkej miere zamestnanosti žien vo veku 55 až 64 rokov (36,8 % v roku 2008, o 18,2 bodu menej než v prípade mužov). Nedostatok opatrení na vyváženie pracovného a súkromného života môže ovplyvňovať aj rozhodnutie žien a mužov nemať deti alebo mať menej detí, čo je problematické z hľadiska starnutia obyvateľstva a budúcej ponuky na trhu práce, a tým aj hospodárskeho rastu. V krajinách s priaznivými podmienkami v oblasti starostlivosti o deti, rodičovskej dovolenky a pružnej organizácie pracovného času je vyššia aj miera zamestnanosti žien aj miera pôrodnosti. Aj keď v posledných rokoch došlo v EÚ k zvýšeniu počtu žien zapojených do rozhodovania alebo vymenovaných na pozície s rozhodovacou právomocou, moc v politickej a hospodárskej sfére je stále pevne v rukách mužov. V EÚ je medzi poslancami národných parlamentov a vysokopostavenými ministrami v národných vládach iba štvrtina žien, aj keď situácia sa v závislosti od jednotlivých členských štátov líši. K určitému pokroku došlo po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009, kde sa podiel žien zvýšil z 31 % na 35 %. V hospodárskej oblasti sú údaje menej pozitívne, pričom ženy napríklad predstavujú len jedného člena správnych rád európskych špičkových spoločností z desiatich a 3 % predsedov správnych rád. 3 V roku 2002 Európska rada vyzvala členské štáty, aby odstránili zábrany pre účasť ženskej pracovnej sily a usilovali sa, berúc do úvahy dopyt po zariadeniach starostlivosti o deti a v súlade s vnútroštátnymi modelmi poskytovania starostlivosti o deti, poskytovať starostlivosť o deti do roku 2010 najmenej pre 90 % detí od 3 rokov veku do veku povinnej školskej dochádzky a najmenej pre 33 % detí do troch rokov veku. SK 5 SK

7 2.2. Vývoj v oblasti politík a právnych predpisov Rok 2009 bol charakteristický vplyvom celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy na reálne hospodárstvo a trhy práce. EÚ prijala na konci roka 2008 európsky plán na oživenie 4 vrátane opatrení na udržanie zamestnanosti žien a mužov. V máji 2009 sa na samite zamestnanosti diskutovalo o vplyve krízy a primeranej politickej reakcii. Komisia navrhla spoločný záväzok pre zamestnanosť 5, ktorého cieľom je zmierniť sociálny dosah krízy, a uznala potrebu posilniť rodovú rovnosť ako reakciu na krízu. Nedávna analýza reakcií jednotlivých členských štátov na krízu potvrdzuje riziko poklesu významu politík rovnosti alebo zníženie rozpočtov vyčlenených na tieto politiky 6. Niektoré opatrenia v oblasti rodovej rovnosti boli zrušené alebo odložené a možné budúce škrty vo verejných rozpočtoch môžu negatívne ovplyvniť zamestnanosť žien a podporu rovnosti. Boli však zaznamenané osvedčené postupy v niektorých členských štátoch, ktoré začali realizovať programy na podporu odvetvia starostlivosti 7. Poradný výbor pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov prijal stanovisko o rodovej perspektíve reakcie na hospodársku a finančnú krízu 8 vrátane odporúčaní týkajúcich sa začleňovania rodového hľadiska opatrení oživenia a stratégie EÚ Počas švédskeho predsedníctva Rada prijala závery 9 o významnom prínose politík rodovej rovnosti pre udržateľný rast, zamestnanosť a sociálne začlenenie a o potrebe posilniť rodový rozmer v stratégii EÚ Rada prijala aj závery 10 týkajúce sa realizácie Pekinskej akčnej platformy na základe správy, ktorú pripravilo predsedníctvo EÚ. Rada dosiahla politickú dohodu o návrhu smernice, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá európskymi sociálnymi partnermi 11. Predĺži sa tým rodičovská dovolenka, ktorej časť sa stane neprenosnou, čím sa podporujú otcovia, aby využívali výhody rodičovskej dovolenky, a poskytne sa právo žiadať o pružnú úpravu pracovného času na stanovené obdobie po návrate z rodičovskej dovolenky. Rada dosiahla aj politickú dohodu so zreteľom na spoločnú pozíciu k navrhovanej revízii smernice o rovnakom zaobchádzaní so samostatne zárobkovo činnými osobami a vypomáhajúcimi manželmi alebo manželkami 12, ktorej spoločné znenie ešte musia schváliť Európsky parlament a Rada, kým o návrhu na revíziu smernice o materskej dovolenke 13 diskutujú zákonodarcovia EÚ. Komisia prijala správu o vykonávaní smernice 2002/73/ES 14 o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v oblasti zamestnania, odbornej prípravy a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok. Pri vykonávaní smernice sa dosahuje KOM(2009) 257 v konečnom znení. Smith M. a Villa P. (2009). Gender equality, employment policies and the crisis in EU Member States (Rodová rovnosť, politiky zamestnanosti a kríza v členských štátoch EÚ), EGGE. Idem. Dokument Rady č /09. Dokument Rady č /09. KOM(2009) 410. KOM(2008) 636. KOM(2008) 600/4. KOM(2009) 409. SK 6 SK

8 pokrok, ale v mnohých členských štátoch treba na dosiahnutie správnej transpozície vyvinúť ešte ďalšie úsilie. Komisia prijala návrh rámcového rozhodnutia Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí. 15 Rok 2009 bol takisto prvým rokom vykonávania usmernení EÚ pre oblasť násilia voči ženám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie poskytujúcich orientáciu pri stratégiách, ktoré musia vykonávať členské štáty a EÚ pri svojich externých činnostiach s cieľom predchádzať násiliu, chrániť obete a stíhať páchateľov takéhoto násilia. 3. VÝZVY A ORIENTÁCIA POLITIKY Rodová rovnosť nie je len vecou rozmanitosti a sociálnej spravodlivosti, ale aj predpokladom plnenia cieľov udržateľného rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti. Investovanie do politík rodovej rovnosti sa vracia vo forme vyššej miery zamestnanosti žien, prispievania žien do HDP, daňových príjmov a udržateľnej miery pôrodnosti 16. Je dôležité, aby rodová rovnosť naďalej tvorila základný prvok stratégie EÚ 2020, pretože rovnosť žien a mužov sa ukázala ako udržateľné riešenie starých aj nových výziev. Politiky rodovej rovnosti by sa preto mali považovať za dlhodobú investíciu, a nie za krátkodobé náklady. Politické reakcie na recesiu predstavujú pre zamestnanosť žien a rodovú rovnosť príležitosť a zároveň aj potenciálne ohrozenie. Existuje riziko, že súčasná recesia spôsobí oneskorenie pokroku alebo dokonca jeho zvrátenie, čo môže mať dlhodobé účinky na trvalú udržateľnosť hospodárstva a systémov sociálneho zabezpečenia, sociálne začlenenie a demografiu. V rámci riešenia na ukončenie krízy, podporu oživenia a vybudovania silnejšieho hospodárstva do budúcnosti sa musia zvažovať účinné politiky rodovej rovnosti. Základom udržateľného oživenia a zdravých verejných financií sú štrukturálne reformy zamerané na zabezpečenie vyššej účasti pracovnej sily 17. Investovanie do zamestnanosti a hospodárskej nezávislosti žien a do opatrení na vyváženie pracovného a súkromného života žien a mužov sa ukázalo ako prínosné z hľadiska hospodárskeho a sociálneho vývoja Posilňovanie súčinnosti medzi rodovou rovnosťou a zamestnanosťou na stimulovanie oživenia a udržateľného rastu Odstraňovanie pretrvávajúcich nerovností žien a mužov prostredníctvom politík rodovej rovnosti sa dá vnímať ako faktor stimulujúci rast, a nie ako náklady vznikajúce spoločnosti. Rodová rovnosť na trhu práce umožňuje členským štátom využívať výhody úplného potenciálu pracovnej ponuky, a to najmä z hľadiska KOM(2009) 136 v konečnom znení. Smith, M. a Bettio, F. (2008). Analysis Note: The economic case for gender equality (Poznámka k analýze: Hospodársky prípad pre rodovú rovnosť), EGGE. Dokument Rady č /09. Löfgren, A. (2009). SK 7 SK

9 budúceho nedostatku kvalifikovaných odborníkov. Prispeje sa tým aj k úspechu politických reforiem politík zamestnanosti vrátane stratégií flexiistoty. Musí pokračovať a musí sa zintenzívniť úsilie na odstránenie rodových nerovností v oblasti zamestnanosti ako súčasť novej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá sa má prijať v roku 2010, aby sa významne zmenšili rozdiely, pokiaľ ide o zamestnanosť, odmeňovanie a rozhodovanie, pričom sa zabezpečia lepšie pracovné miesta a zníži segregácia trhu práce a riziko chudoby. Zníženie rodových rozdielov v odmeňovaní a riešenie skrytých príčin 19 by malo zostať prioritou. Činnosť v tejto oblasti by mala zahŕňať všetky zainteresované strany a spájať všetky dostupné nástroje vrátane účinného vykonávania existujúcich právnych predpisov, prehľadného hodnotenia systémov odmeňovania, zvyšovania informovanosti a boja proti stereotypom, ako aj preskúmania klasifikácie pracovných miest. Daňový systém a systém dávok by mali poskytovať finančné stimuly ženám a mužom na nástup do práce, zotrvanie v práci a návrat do práce. V prípade potreby by sa tieto systémy mali zreformovať, aby sa odstránili finančné stimuly odrádzajúce od účasti pracovníkov so sekundárnym príjmom a osôb zabezpečujúcich hlavnú starostlivosť na trhu práce a aby sa zabezpečila rovnaká hospodárska nezávislosť žien a mužov, a to aj vzhľadom na nadobudnutie dôchodkových práv, a zároveň sa chránili osoby s netypickou kariérnou dráhou. S cieľom obmedziť negatívne účinky hospodárskej krízy na rovnakú účasť žien a mužov na trhu práce sa musia tvorcovia politiky pri politických reakciách opierať o rodovú analýzu trhu práce, ako aj o systematické posúdenia a hodnotenia vplyvu na mužov a ženy. Investície do sociálnej infraštruktúry môžu predstavovať produktívny faktor a pomôcť pri transformácii hospodárstiev počas oživenia Podporovanie zladenia pracovného, súkromného a rodinného života žien aj mužov Dobré vyváženie pracovného a súkromného života žien aj mužov závisí od modernej organizácie práce, dostupnosti cenovo prístupných kvalitných služieb starostlivosti a rovnomernejšieho rozdelenia rodinných povinností a úloh v domácnosti. Možnosť zladenia pracovného a rodinného života má priamy vplyv na zamestnanosť žien a ich postavenie na trhu práce, príjmy a hospodársku nezávislosť počas celého života. Hlavnou úlohou je zamerať sa na politiky a stimuly, ktoré mužov povzbudzujú a umožňujú im, aby vo väčšej miere preberali starostlivosť a rodinné povinnosti. V politikách sa má takisto zohľadňovať rastúci počet domácností s jedným rodičom, pričom najčastejšie ide o ženy. Malo by sa pokračovať v úsilí vytvoriť cenovo prístupné, dostupné a kvalitné služby starostlivosti o deti v súlade s európskymi cieľmi a o ďalšie závislé osoby 19 KOM(2007) 424. SK 8 SK

10 a zintenzívniť ho. Plne by sa mali využívať možnosti štrukturálnych fondov a fondu EPFRV 20 na financovanie kvalitných služieb. Pokrok v tejto oblasti dokazuje dohoda európskych sociálnych partnerov o rodičovskej dovolenke 21. Muži by sa mali povzbudzovať, aby sa na rodičovských povinnostiach podieľali v rovnakej miere ako ženy, a na pracovisku sa musí lepšie uznávať vyváženosť pracovného a rodinného života žien aj mužov. Hospodársky pokles by sa nemal využívať ako dôvod na spomalenie pokroku pri politikách zladenia a na znižovanie rozpočtov vyčlenených na služby starostlivosti a systémy dovolenky, ktoré majú vplyv najmä na prístup žien na trh práce. Je potrebné, aby zákonodarcovia EÚ rýchlo prijali návrhy, ktorými sa revidujú dve smernice 22 o materskej dovolenke a právach samostatne zárobkovo činných žien Podpora sociálneho začleňovania a rodovej rovnosti Ženám hrozí vyššie riziko chudoby než mužom, čo čiastočne spôsobujú ich nižšie príjmy, vyšší výskyt menej hodnotných a neistých podmienok zamestnania, ako aj neplatené povinnosti v oblasti starostlivosti. Chudoba postihuje najmä ženy v znevýhodnených situáciách, napríklad osamelé matky, staršie slobodné ženy, ženy so zdravotným postihnutím, ako aj ženy s prisťahovaleckým a menšinovým pôvodom. Riziko marginalizácie a vylúčenia hrozí najmä rómskym ženám. Kvalitné zamestnanie na plný úväzok je najlepším zabezpečením proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Na účinné zabezpečenie stabilného prepojenia s trhom práce je nevyhnutné vypracovať a realizovať politiky, okrem iného zahŕňajúce prístup k službám, ktoré to umožňujú, a reagujúce na príslušné potreby žien a mužov. Najmä v období recesie, keď chudobným hrozí riziko ešte väčšej chudoby, by sa osobitná pozornosť mala venovať ochrane skupín, ktoré čelia viacerým nevýhodám, a zabezpečeniu ich začlenenia do spoločnosti. V súvislosti s európskym rokom 2010 venovaným boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je dôležité zaoberať sa v plánovaných činnostiach výzvami rodovej rovnosti Predchádzanie násiliu na základe rodovej nerovnosti a boj proti nemu Ženy sú hlavnými obeťami násilia na základe rodovej nerovnosti. Odhaduje sa, že v celej EÚ sa počas dospelého života s fyzickým násilím stretli najmenej dve ženy z desiatich a približne jedna žena z desiatich trpela sexuálnym násilím 23. Väčšinu Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. KOM(2009) 410. KOM(2008) 636 a KOM(2008) 637. Rada Európy (2006). Combating violence against women (Boj proti násiliu páchanému na ženách). SK 9 SK

11 týchto násilných činov páchajú muži z ich bezprostredného sociálneho prostredia, najčastejšie partneri alebo bývalí partneri. Okrem spôsobovaného ľudského utrpenia má takéto násilie aj vážne sociálne a finančné dôsledky, pričom vznikajú vysoké náklady zdravotníctvu, sociálnym službám, polícii a súdnictvu, ako aj trhu práce. Malo by sa zintenzívniť úsilie o vypracovanie metód prevencie na boj proti násiliu na základe rodovej nerovnosti vrátane obchodovania s ľuďmi s cieľom sexuálneho a pracovného vykorisťovania 24. Predchádzanie násiliu na základe rodovej nerovnosti vo všetkých jeho formách je nevyhnutné a vyžaduje si vzdelávanie, školenia a informovanosť vrátane spolupráce medzi sociálnymi službami, zdravotníckymi pracovníkmi, políciou a súdnictvom. Na odstránenie obvyklých alebo tradične škodlivých prístupov a postupov vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, predčasných a nútených sobášov, ako aj zločinov v mene cti, je potrebná cielená činnosť vrátane právnych predpisov. Aj keď údaje sú obmedzené, zo zistení vyplýva, že násilie páchané na základe rodovej nerovnosti sa v časoch hospodárskej krízy zintenzívňuje, pričom hlavnými faktormi sú stres a strata zamestnania 25. Riešeniu problematiky násilia a investovaniu do žien treba udeliť prioritu, aby sa rastúce násilie nestalo skrytým dôsledkom krízy Premena záväzku v oblasti rodovej rovnosti na činy a výsledky Rodová rovnosť sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak existuje silný a jasný záväzok na najvyššej politickej úrovni, bez ohľadu na to, či ide o európske inštitúcie, vlády alebo sociálnych partnerov. Pokrok si vyžaduje premenu záväzku na činy prostredníctvom účinných mechanizmov a štruktúr realizácie. Je dôležité, aby sa rodová rovnosť stala viditeľným a ústredným záujmom politiky a plánovania a aby sa uplatňovanie rodového hľadiska stalo účinnejším nástrojom pri tvorbe politík. Silný záväzok v oblasti ďalšieho pokroku smernom k rodovej rovnosti treba zachovať na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov prostredníctvom stratégie nadväzujúcej na plán uplatňovania rovnosti žien a mužov vypracovaný Európskou komisiou 26, Európsky pakt pre rodovú rovnosť 27, ktorý prijala Európska rada, a na Akčný rámec pre rodovú rovnosť, na ktorom sa dohodli európski sociálni partneri 28. Ciele presvedčiť subjekty zapojené do tvorby politiky a umožniť im, aby začlenili rodové hľadisko do svojich príslušných oblastí právomocí a posúdili konkrétny vplyv politík na ženy a mužov, si vyžadujú lepšie školenia a tvorbu kapacít. Predpokladom je aj vypracovanie rodovej štatistiky, ukazovateľov, nástrojov a príručiek vrátane výmeny osvedčených postupov Komisia predložila návrh rámcového rozhodnutia Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí [KOM(2009) 136]. Lubrani, O. (2009). The world economic and financial crisis: What will it mean for gender equality (Svetová hospodárska a finančná kríza: Čo bude znamenať pre rodovú rovnosť), UNIFEM. KOM(2006) SK 10 SK

12 Je potrebné, aby si rodovú problematiku osvojili ženy aj muži a boli presvedčení o výhodách účinných politík rodovej rovnosti pre spoločnosť ako celok. Z hľadiska ďalšieho pokroku je dôležitá aj lepšia súčinnosť medzi politikami a nástrojmi. 4. ZÁVERY Vzhľadom na to, že rodová rovnosť môže prispieť k udržateľnému rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, sa Komisia domnieva, že by sa mal posilniť rodový rozmer vo všetkých častiach polisabonskej stratégie. Komisia vyzýva Európsku radu, aby apelovala na členské štáty s cieľom bezodkladne reagovať na výzvy uvedené v tejto správe, najmä: posilniť rodový rozmer vo všetkých častiach stratégie EÚ 2020 vrátane účinnejšieho uplatňovania rodového hľadiska a konkrétnych krokov a cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti v rámci európskej stratégie pre zamestnanosť, znížiť rodové rozdiely v oblasti odmeňovania prostredníctvom špecifických stratégií, v ktorých sa spájajú všetky dostupné nástroje vrátane cieľov, ak je to potrebné, zabezpečiť, aby rozmanitosť v správnych radách spoločností kótovaných na burze podporovala vyrovnané a na dlhodobý vývoj orientované prostredie rozhodovania a aby boli ženy povzbudzované stať sa členkami správnej rady v spoločnostiach kótovaných na burze, zlepšiť opatrenia na zladenie pracovného a súkromného života mužov aj žien vrátane dovoleniek spojených s rodinou, služieb starostlivosti, pružného prispôsobenia pracovného času a podporiť rovnomerné rozdelenie súkromných a rodinných povinností, aby sa uľahčila zamestnanosť žien aj mužov na plný úväzok, zintenzívniť úsilie predchádzať a bojovať proti násiliu na základe rodovej nerovnosti, zabezpečiť, aby sa v politikách venovala pozornosť ženám v osobitne zraniteľnom postavení, napríklad ženám v neistých zamestnaniach, starším pracujúcim ženám, osamelým rodičom, ženám so zdravotným postihnutím, ženám s prisťahovaleckým alebo menšinovým pôvodom a rómskym ženám, zabezpečiť začleňovanie rodového hľadiska do reakcie na recesiu na európskej aj vnútroštátnej úrovni, pričom sa zohľadní rôzny vplyv krízy na ženy a mužov, obnoviť záväzok prijatý členskými štátmi v rámci Európskeho paktu pre rodovú rovnosť a posilniť partnerstvo a súčinnosť medzi európskymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. SK 11 SK