HODNOTENIE KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE

Transcription

1 HODNOTENIE KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE Silvia Megyesiová Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej university v Bratislave so sídlom v Košiciach megyesiova@euke.sk Abstract / Abstrakt The article deals with the possibilities of international comparison of selected countries by using more than one aspect of interest. Human development index is a commonly accepted composite index. Composite human development indices offer powerful alternatives to income as a summary measure of human wellbeing. Cluster analyses techniques are useful methods for creating group of countries of relatively homogeneous cases or observations. Objects in a cluster are similar to each other. They are also dissimilar to objects outside the cluster. Keywords / Kľúčové slová: index ľudského rozvoja, zhluková analýza, Európska únia 1 ÚVOD Problematikou hodnotenia krajín na základe vybraného súboru ukazovateľov, kritérií, sa zaoberajú hlavne analytici nadnárodných inštitúcií, ktorých často zaujíma pozícia sledovaných krajín na základe niekoľkých zvolených ukazovateľov. Tieto ukazovatele sú častokrát vyjadrené vo forme agregovaného indikátora, ktorý môţe slúţiť na hodnotenie krajín v priestore alebo v čase. Zvlášť náročné je hodnotenie pokroku určitého politického alebo administratívneho celku (krajiny, regiónu, mesta, spádovej oblasti a pod.); práve tento typ úloh sa v posledných rokoch stal aktuálnym v niektorých krajinách OECD, pričom sa hľadajú spôsoby, ako uspokojiť dopyt po takýchto komplexných pohľadoch na ekonomické, sociálne a environmentálne javy 1. 1 JÍLEK, J.: Statistika, poznatky a politika světové fórum OECD o klíčových indikátorech, In: Statistika, 1/2005, str

2 HODNOTENIE KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE 2 INDEX ĽUDSKÉHO ROZVOJA Agregované indikátory sú entity, pomocou ktorých sa miešajú jablká s hruškami dohromady, a to bez existencie formálneho modelu alebo odôvodnenia 2. Agregovaný indikátor sa zostavuje z niekoľkých ukazovateľov, ktoré sú častokrát vyjadrené v rôznych merných jednotkách. Analýza agregovaných indikátorov je povaţovaná za vhodnú metódu medzinárodného porovnania pozície krajín podľa dosiahnutého stupňa ich ekonomickej resp. ţivotnej úrovne. Organizácia spojených národov uskutočňuje pravidelné monitorovanie sociálnoekonomickej situácie jednotlivých krajín zostavovaním tzv. indexu ľudského rozvoja (HDI - Human development index). HDI je jedným z príkladov vyuţívania agregovaných indikátorov pri hodnotení poradia krajín podľa istého hľadiska. Hrubý domáci produkt, ako aj index ľudského rozvoja, spĺňajú tri základné vlastnosti indikátorov: významnosť, dôveryhodnosť a legitimitu. Významnosť znamená, ţe indikátor je zaujímavý, uţitočný a relevantný pre uţívateľa. Vzhľadom k tomu, ţe uţívateľ je väčšinou osoba s rozhodovacími právomocami, mal by mať indikátor vzťah k rozhodovacím procesom a tento vzťah by mal byť zrejmý a jednoznačný. Indikátor by mal byť ďalej nástrojom pre monitoring, pomocou ktorého je moţné sledovať trendy a stanoviť ciele vývoja v danej oblasti 3. Index ľudského rozvoja sa zostavuje na základe troch parametrov 4 : ľudské zdravie vyjadrené priemernou očakávanou dĺţkou ţivota pri narodení, úroveň vzdelanosti sa stanovuje ako podiel gramotného obyvateľstva a ako kombinovaná miera zápisu obyvateľstva z príslušnej vekovej skupiny navštevujúcej školy prvého, druhého a tretieho stupňa, hmotná ţivotná úroveň vyjadrená hrubým domácim produktom na osobu v parite kúpnej sily. Index ľudského rozvoja je stanovený ako jednoduchý aritmetický priemer indexov troch vyššie uvedených zloţiek teda parametrov. Pre kaţdú z troch zloţiek je určená tak maximálna ako aj minimálna hodnota, ktoré slúţia k výpočtu indexov jednotlivých parametrov indexu ľudského rozvoja. V prípade úrovne vzdelanosti sa index vzdelanosti určuje ako váţený aritmetický priemer indexu 2 SALTELLI, A. NARDO, M. SAISANA, M. TARANTOLA, S. LIŠKA, R.: Agregované indikátory kontroverze a její moţná řešení, In: Statistika, 2/2005, str MOLDAN, B. HÁK, T. KOVANDA, J. HAVRÁNEK, M. KUŠKOVÁ, P.: Uspějí agregované indikátory při měření environmentální udrţitelnosti?, In: Statistika, 2/2005, str Human Development Report 2005, UNDP, New York, 2005, str

3 miery gramotnosti dospelého obyvateľstva s 2/3 váhou a indexu zápisu do škôl s 1/3 váhou. Indexy troch indikátorov indexu ľudského rozvoja nadobúdajú hodnoty z intervalu 0 aţ 1 a určia sa pomocou nasledovného vzťahu: aktuálna hodnota minimálna hodnota Index (1) maximálna hodnota minimálna hodnota OSN pravidelne určuje minimálne a maximálne hodnoty troch zloţiek indexu. V tabuľke 1 sú uvedené hraničné hodnoty indexov, aktuálna hodnota zodpovedá úrovni daného indikátora v jednotlivých krajinách OSN. Tab. 1 Hraničné hodnoty indikátorov indexu ľudského rozvoja Indikátor Maximálna hodnota Minimálna hodnota Stredná dĺţka ţivota pri narodení (v rokoch) Miera gramotnosti dospelého obyvateľstva (%) Kombinovaná miera zápisu do škôl (%) HDP na obyvateľa v PKS (USD) Prameň: UNDP, Human Development Report 2009 Vyššie uvedené tri zloţky indexu ľudského rozvoja nepokrývajú všetky aspekty ľudského rozvoja, napriek tomu tento index slúţi ako akceptovateľný nástroj pre monitoring a hodnotenie ľudského rozvoja hlavne v krajinách, ktoré dosahujú prostredné hodnoty daného indexu. Mnohí odborníci odporúčajú doplniť merania kvality ţivota o ďalší ukazovateľ, a tým je miera zamestnanosti. Nový index by tak obsahoval okrem HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily aj mieru zamestnanosti. Zamestnanosť je významným sociálnoekonomickým determinantom zdravia 5. V tabuľke 2 je uvedené poradie krajín EÚ vychádzajúc z hodnôt indexu ľudského rozvoja. Krajina s najlepšou hodnotou tohto indexu v rámci krajín EÚ dosiahla zároveň piatu pozíciu zo všetkých sledovaných krajín OSN. Najvyššia hodnota indexu v celosvetovom porovnaní bola dosiahnutá Nórskom. V rámci krajín EÚ najlepšie pozície dosiahli krajiny pôvodnej EÚ-15, jedinou výnimkou je Portugalsko, ktoré 5 GRMANOVÁ, E.: Ľudský rozvoj v SR, In: Sociálno-ekonomická revue, 1/2005, str. 60

4 HODNOTENIE KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE dosiahlo o niečo horšie výsledky neţ Cyprus a Slovinsko. Na konci poradového poľa sú krajiny, ktoré vstupovali do EÚ neskôr, Slovensku patrí v rámci krajín EÚ 22. pozícia a v svetovom meradle sme sa umiestnili na 42. priečke. Na chvoste hodnotenia sú Bulharsko a Rumunsko, ktoré v porovnaní s Írskom strácajú na hodnote indexu pribliţne 12.5 percentuálneho boda. Tab. 2 Index ľudského rozvoja Poradie v rámci krajín OSN EÚ Krajina Hodnota indexu 5 1 Írsko Holandsko Švédsko Francúzsko Luxembursko Fínsko Rakúsko Španielsko Dánsko Belgicko Taliansko Veľká Británia Nemecko Grécko Slovinsko Cyprus Portugalsko Česká republika Malta Estónsko Poľsko Slovensko Maďarsko Litva Lotyšsko Bulharsko Rumunsko Prameň: UNDP, Human Development Report ZHLUKOVÁ ANALÝZA STAVU EKONOMÍK KRAJÍN EÚ Zhluková analýza je názov pre celý rad výpočtových postupov, ktorých cieľom je rozklad daného súboru na niekoľko relatívne homogénnych podsúborov (zhlukov) a to tak, aby jednotky (objekty) vo vnútri jednotlivých zhlukov si bolo čo najviac podobné

5 a jednotky (objekty) patriace do rôznych zhlukov si boli podobné čo najmenej. Kaţdá jednotka je pritom popísaná skupinou znakov (premenných). V prípade analýzy krajín podľa ich stavu ekonomík nás môţe zaujímať rozklad nášho súboru pozorovaných krajín na niekoľko relatívne homogénnych podsúborov, zhlukov. Kaţdá štatistická jednotka, štát je popísaná skupinou štatistických znakov (premenných, ukazovateľov). Úlohou zhlukovej analýzy je teda zaradenie jednotiek do skupín, tried, pričom nepotrebujeme poznať predpoklady a informácie o tvare a type viacrozmerného rozdelenia. Vytvorené zhluky by mali byť kompaktné a navzájom relatívne izolované. Objekty, ktoré patria do istého zhluku by si mali byť čo najviac podobné (homogenita vo vnútri skupín, teda vo vnútri zhlukov) a rôzne zhluky majú obsahovať rozdielne objekty (heterogenita medzi skupinami) 6. Vstupnú dátovú, kriteriálnu maticu X typu pxk s p objektmi (krajinami) a k ukazovateľmi (štatistickými znakmi, kritériami) pomocou zhluhovacích postupov rozloţíme do mnoţiny C s celkových počtom m zhlukov, do ktorých sme zoskupili objekty pôvodnej matice X. Všeobecne počet zhlukov m sa môţe pohybovať od 1 do p, avšak praktický význam má taký počet zhlukov, ktorý je menší neţ počet objektov v našom prípade štátov. Ekonomická úroveň krajín sa často hodnotí pomocou istého zvoleného ukazovateľa, napr. hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily, zmeny cenovej hladiny alebo miery nezamestnanosti v sledovaných krajinách. Najčastejšie sa potom zastavuje poradie krajín podľa jedného zvoleného ukazovateľa, kritéria. Cieľom príspevku bolo posúdiť stav ekonomík krajín EÚ na základe viacerých štatistických znakov a preto po vyriešení problému s výberom krajín, ktoré budú podrobené analýze, sme potrebovali vyriešiť aj problém výberu kritérií, ukazovateľov. Východiskom výberu ukazovateľov, kritérií, ktoré sme pouţili bol takzvaný minimalistický prístup pri analýze stavu ekonomiky krajiny, podľa ktorého sa pri posudzovaní ekonomiky prihliada na koeficient rastu hrubého domáceho produktu, zmenu cenovej hladiny, miery nezamestnanosti a podielu beţného účtu platobnej bilancie na hrubom domácom produkte. Z tohto pohľadu je cieľom hospodárskej politiky vo vyspelých krajinách s trhovou ekonomikou 7 : trvalý a primeraný hospodársky rast, vysoká miera zamestnanosti, stabilná cenová hladina, vnútorná ekonomická rovnováha. 6 7 HARTUNG, J. ALPELT, B.: Multivariate Statistik, München, Oldenbourg Verlag, 1992, str. 443 JÍLEK, J: Strukturální ukazatele EU jako výzva, In: Statistika, 2/2004, str

6 HODNOTENIE KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE Pri hodnotení číselných hodnôt samozrejme platí, ţe sú ţiaduce: vyššie tempá rastu HDP (G), nízka miera nezamestnanosti (U), nízka miera inflácie (P), kladné saldo beţného účtu platobnej bilancie (B) 8. Na základe vyššie uvedených odporúčaní sme zahrnuli do analýzy nasledovné štatistické ukazovatele: A1 Hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily Ukazovateľ hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily je najčastejšie pouţívaným pri rôznych medzinárodných porovnaniach či uţ ekonomickej, ako aj ţivotnej úrovne krajín. V dôsledku prepočtu hrubého domáceho produktu pomocou parity kúpnej sily sa odstraňujú rozdiely nominálnych výmenných kurzov porovnávaných krajín pri prepočte do jednej spoločnej meny. Kvôli porovnateľnosti sa hrubý domáci produkt v PKS vyjadruje v prepočte na jedného obyvateľa, čím sa zabezpečuje jeho medzinárodná porovnateľnosť krajín s rôznou veľkosťou, s rôznym počtom obyvateľov. A2 Koeficient rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách Tento ukazovateľ charakterizuje zmenu hrubého domáceho produktu v s.c. v roku 2008 oproti roku Koeficient rastu ekonomiky charakterizuje, či daná ekonomika preţíva obdobie recesie, stagnácie alebo naopak rozvoja, rozmachu. A3 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien Vyššie uvedené kritérium je ukazovateľom cenovej stability krajín EÚ. Výpočet harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) na úrovni členských štátov EÚ bol zavedený počnúc rokom Ukazovateľ je počítaný na základe jednotnej metodiky vypracovanej Eurostatom. Bol zavedený hlavne v dôsledku potreby zabezpečenia medzinárodnej porovnateľnosti zmeny cenovej hladiny v krajinách EÚ pri napĺňaní konvergenčných kritérií. Inflačné kritérium je jedným zo štyroch Maastrichtských kritérií, priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa HICP, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu 10. A4 Deflátor hrubého domáceho produktu Podobne ako index spotrebiteľských cien aj deflátor HDP je ukazovateľom cenovej A5 Dlhodobá miera nezamestnanosti v % Problém nezamestnanosti je v súčasnosti jedným z hlavných problémov tak ekonomickej, ako aj ţivotnej úrovne obyvateľov krajín EÚ. Vyjadruje podiel dlhodobo nezamestnaných, tzn. nezamestnaných viac neţ 12 mesiacov, a ekonomicky aktívneho 8 9 JÍLEK, J.: Praktikum tématických analýz, Praha, VŠE, 2000, str NBS: Národný plán zavedenia eura v SR materiál schválený BR NBS dňa , str. 5

7 obyvateľstva 11. Tento ukazovateľ je vhodnejší neţ celková miera nezamestnanosti, nakoľko v jednotlivých ekonomikách môţe byť rozdielne stanovená miera prirodzenej nezamestnanosti, ktorá je v ekonomike akceptovateľná. Dlhodobá nezamestnanosť spôsobuje váţne problémy tak konkrétnej ekonomike, ako aj v sociálnej sfére. A6 Koeficient rastu celkového počtu zamestnaných Koeficient rastu celkového počtu zamestnaných sme vybrali ako doplnok k dlhodobej miere nezamestnanosti. Kým nezamestnanosť je pre ekonomiku javom negatívnym, pozitívnym javom v oblasti trhu práce je tendencia k rastu počtu zamestnaných, ktorá vytvára rámec na zniţovanie miery nezamestnanosti. A7 Tvorba hrubého fixného kapitálu (% z HDP) Tvorba hrubého fixného kapitálu pozostáva z výdavkov na nový dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, alebo z iných špecifických výdavkov, ktoré vynakladajú výrobcovia na výrobky a sluţby s cieľom zachovania, zvýšenia alebo rozšírenia svojej výrobnej kapacity, alebo vytvorenia nových výrobných moţností v budúcnosti 12. Tento ukazovateľ je teda pozitívnym javom ekonomiky danej krajiny, ktorá týmto spôsobom investuje do budúcnosti s predpokladom vyššieho rastu HDP, poklesom miery nezamestnanosti v najbliţšom období. A8 Podiel vývozu a dovozu v % Pozitívnym javom ekonomiky je, ak nevykazuje negatívne saldo beţného účtu platobnej bilancie. V našom prípade podiel exportu vzhľadom k importu v % bude vyšší neţ sto percent vtedy, ak daná ekonomika vyvezie viac neţ dovezie, teda jej bilancia beţného účtu bude pozitívna. A9 Verejný dlh (% z HDP) Verejný dlh vyjadruje akumulované finančné záväzky sektora verejnej správy (ústredných rozpočtových organizácií, štátnych fondov, privatizačných fondov, fondov sociálneho zabezpečenia, obcí, príspevkových organizácií), ktoré vznikli na základe emitovania dlhopisov, prijatia bankových úverov a iných pôţičiek v súlade s metodikou ESNU 95 pre hodnotenie plnenia maastrichtského kritéria 13. Vyššie spomenuté štatistické znaky boli zistené u 27 krajín Európskej únie, teda analyzovaný štatistický súbor pozostáva z 27 jednotiek, variantov. Všetky štatistické znaky boli zistené za obdobie roku Ukazovatele zodpovedajú medzinárodne dohodnutému štandardu, ktorý stanovil štatistický úrad EÚ resp. Svetová banka. Z tohto titulu tieto ukazovatele spĺňajú potrebu rovnakého vecného vymedzenia ukazovateľov. Krajiny EÚ sme podrobili zhlukovej analýze, predtým sme však uskutočnili korelačnú analýzu, ktorá mala odhaliť, či medzi zvolenými ukazovateľmi nie je prítomná silná vzájomná závislosť. Keďţe koeficient korelácie medzi Europe in figures Eurostat yearbook 2005, Luxembourg, European Communities, 2005, str. 111 Štatistická ročenka SR 2005, Bratislava, VEDA, 2005, str. 221 Štatistická ročenka SR 2005, Bratislava, VEDA, 2005, str. 285

8 HODNOTENIE KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien a deflátorom HDP bol silne pozitívny, v ďalšej analýze sme neuvaţovali s pouţitím deflátora a rozhodli sme sa cenovú hladinu sledovať iba pomocou HICP, ktorý je pre dosahovanie cenovej stability krajín EÚ prísne sledovaný. Zhlukovú analýzu sme uskutočnili pomocou Wardovej hierarchickej zhlukovacej procedúry, výsledok tejto procedúry je prezentovaný v nasledovnom dendograme - obrázku 1. Dendrogram using Ward Method Rescaled Distance Cluster Combine C A S E Label Num Bulgaria 2 Romania 21 Lithuania 12 Latvia 13 Estonia 6 Hungary 15 Malta 16 Portugal 19 Poland 18 Cyprus 3 Spain 24 Czech Republic 4 Slovakia 22 Slovenia 23 Belgium 1 Italy 26 Greece 9 France 8 United Kingdom 27 Austria 20 Germany 17 Denmark 5 Finland 7 Sweden 25 Netherlands 10 Ireland 11 Luxembourg 14 Obrázok 1 Dendogram Wardovej zhlukovacej procedúry

9 Vychádzajúc z dendogramu, ako aj iných štatistík procesu zhlukovania, je vhodné krajiny EÚ na základe zvolených kritérií, ukazovateľov rozdeliť do 6 zhlukov. Jednotlivé krajiny boli zoradené do zhlukov nasledovne: prvý zhluk - Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, druhý zhluk - Maďarsko, Malta, Portugalsko, Poľsko, tretí zhluk - Cyprus, Španielsko, Česká republika, Slovensko, Slovinsko, štvrtý zhluk - Belgicko, Taliansko, Grécko, piaty zhluk - Francúzsko, Veľká Británia, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Holandsko, Írsko, šiesty zhluk - Luxembursko. Tab. 3 Medzizhlukové priemery A 1 A 2 A 3 A 5 A 6 A 7 A 8 A 9 1. zhluk 54,4 1,014 1,114 2,0 1,007 29,7 81,2 13,4 2. zhluk 69,0 1,021 1,044 3,1 1,014 20,5 89,5 62,5 3. zhluk 88,4 1,034 1,048 2,6 1,018 25,9 88,6 33,7 4. zhluk 103,3 1,003 1,041 3,3 1,008 20,8 84,6 98,4 5. zhluk 121,1 1,002 1,032 1,6 1,010 20,5 101,8 50,8 6. zhluk 277,0 1,000 1,041 1,6 1,047 19,3 101,0 13,7 Prameň: vlastné prepočty Pre krajiny prvého zhluku je typická nízka hodnota hrubého domáceho produktu v PPS na obyvateľa, v priemere tieto krajiny dosahujú pribliţne 54,4% priemeru HDP na obyvateľa všetkých krajín EÚ. Ako negatívum krajín tohto zhluku hodnotíme ich pomerne nízky medziročný rast HDP a vysokú mieru rastu cien, beţný účet platobnej bilancie týchto krajín je vysoko negatívny, čo je vyjadrené najniţším pomerom vývozu v pomere k dovozu. Pozitívne môţeme hodnotiť mieru tvorby hrubého fixného kapitálu, ktorá bola v tomto zhluku najvyššia v rámci všetkých zhlukov a taktieţ nízky verejný dlh vyjadrený ako % z HDP. Pre krajiny druhého zhluku je typická pomerne vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, vysoká miera verejného dlhu a slabá investičná aktivita. Tretí zhluk, ktorého súčasťou je aj Slovensko a Česká republika, dosahuje najsilnejší rast HDP, pomerne silnú investičnú pozíciu, rast celkového počtu zamestnaných a nízku zadlţenosť verejného sektora. Ich negatívum vidíme hlavne v raste cien a negatívnom vývoji ich zahraničného obchodu. Krajiny štvrtého zhluku môţeme charakterizovať ako najhoršie, pretoţe vo väčšine sledovaných ukazovateľov dosiahli v porovnaní s krajinami z ostatných

10 HODNOTENIE KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE zhlukov horšie hodnoty. Tieto krajiny, kam patrí aj Grécko, dosiahli najvyššiu mieru verejného dlhu, negatívnu hodnotu beţného účtu platobnej bilancie, silný rast cien, slabý rast HDP a najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti. Pozitíva krajín tejto skupiny sa hľadajú veľmi ťaţko, snáď aţ na tvorbu hrubého fixného kapitálu. Piaty zhluk je najpočetnejší, tvorí ho deväť krajín, všetky tieto krajiny patria do skupiny krajín pôvodnej EÚ-15. Sú to teda tradične krajiny silné, ekonomicky vyspelé, s dlhou tradíciou voľného trhu a vzájomnej spolupráce. Pre tieto krajiny je typická vysoká hodnota HDP na obyvateľa v PPS, najniţší rast cien, veľmi nízka miera dlhodobej nezamestnanosti, pozitívna bilancia zahraničného obchodu a niţšia výška verejného dlhu. Tieto krajiny dosiahli teda skutočne dobré výsledky skoro vo všetkých porovnávaných ukazovateľoch. Luxembursko ako samotné sa dostalo do šiesteho zhluku a tým vytvorilo jednozloţkový zhluk. Súvisí to hlavne s výrazne dobrými hodnotami niektorých porovnávaných ukazovateľov. HDP na obyvateľa v PPS tejto krajiny vysoko presahuje priemer EÚ-27 a to hodnotou 227. Ďalšie výrazne pozitívne hodnoty dosiahlo Luxembursko aj v ukazovateľoch: verejný dlh, beţný účet platobnej bilancie, nízka hodnota dlhodobej nezamestnanosti, najsilnejší rast celkovej zamestnanosti. Negatívne môţeme hodnotiť len slabý ekonomický rast a slabú investičnú aktivitu. Zaradením jednotlivých krajín do zhlukov je moţné pozorovať isté rovnaké slabé resp. silné stránky danej skupiny krajín a je moţné pre tieto krajiny hľadať vhodné, podobné cesty k ich riešeniu a následnému zlepšeniu hodnôt sledovaných ukazovateľov. 4 ZÁVER Hodnotenie krajín je moţné uskutočniť jednorozmerne pomocou istého zvoleného ukazovateľa resp. pomocou agregátnych ukazovateľov, ktorých výpočet uskutočňujú renomované organizácie. Jedným z takýchto agregátnych ukazovateľov je aj index ľudského rozvoja. V prípade, ţe hodnotenie istej skupiny krajín chceme uskutočniť pomocou iných, nami zvolených ukazovateľov, ktoré by podrobnejšie popisovali istú oblasť alebo sféru nášho záujmu, je potrebné venovať sa hlavne výberu vhodných ukazovateľov na popis problému a vybrať metódu, pomocou ktorej hodnotenie krajín uskutočníme. V tomto príspevku sme porovnanie krajín EÚ-27 uskutočnili súborom ôsmych ukazovateľov, ktoré popisujú stav ekonomiky krajín EÚ. Príspevok bol spracovaný v rámci projektu VEGA č. 1/0339/10. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BAKYTOVÁ, H. - PAŢITNÁ, M.: Metódy štatistického porovnávania, Bratislava, EU, ISBN [2] Europe in figures Eurostat yearbook 2005, Luxembourg, European Communities, ISBN

11 [3] GRMANOVÁ, E.: Ľudský rozvoj v SR, In: Sociálno-ekonomická revue, 1(6)/2005, roč.3, str , ISSN [4] HARTUNG, J. ELPELT, B.: Multivariate Statistik, München, Oldenbourg Verlag, ISBN [5] HEBÁK, P. - HUSTOPECKÝ, J.: Průvodce moderními statistickými metodami, Praha, SNTL, ISBN [6] Human Development Report 2005, UNDP, New York, ISBN [7] Human Development Report 2009, UNDP, New York, ISBN [8] JÍLEK, J.: Statistika, poznatky a politika světové fórum OECD o klíčových indikátorech. In: Statistika, 1/2005, str , ISSN X. [9] JÍLEK, J: Strukturální ukazatele EU jako výzva. In: Statistika, 2/2004, str ISSN X. [10] JÍLEK, J.: Praktikum tématických analýz, Praha, VŠE, ISBN [11] MOLDAN, B. HÁK, T. KOVANDA, J. HAVRÁNEK, M. KUŠKOVÁ, P.: Uspějí agregované indikátory při měření environmentální udrţitelnosti? In: Statistika, 2/2005, str , ISSN X. [12] NBS: Národný plán zavedenia eura v SR materiál schválený BR NBS dňa , str. 5, pdf materiál, prevzaté z [13] SALTELLI, A. NARDO, M. SAISANA, M. TARANTOLA, S. LIŠKA, R.: Agregované indikátory kontroverze a její moţná řešení. In: Statistika, 2/2005, str , ISSN X. [14] Štatistická ročenka SR 2005, Bratislava, VEDA, ISBN [15]