Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Ing. Zlata K R O P K O V Á. Autoreferát dizertačnej práce

Transcription

1 Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ing. Zlata K R O P K O V Á Autoreferát dizertačnej práce SOCIO-EKONOMICKÁ KOMPARÁCIA KRAJÍN EÚ na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor v odbore doktorandského štúdia: Odvetvové a prierezové ekonomiky v špecializácii: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva 1

2 Nitra, október 2007 Dizertačná práca bola vypracovaná v dennej forme doktorandského štúdia na Katedre štatistiky a operačného výskumu Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Predkladateľ: Ing. Zlata Kropková Katedra štatistiky a operačného výskumu Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenská poľnohospodárstva univerzita v Nitre Tr. A. Hlinku 2, Nitra Školiteľ: prof. Ing. Zlata Sojková, CSc. Katedra štatistiky a operačného výskumu FEM SPU v Nitre Tr. A. Hlinku 2, Nitra Oponenti: prof. Dr. Ing. Libor Grega PEF MZLU Brno... prof. RNDr. Ing. Karol Achimský, CSc. FPEDaS ŽU Žilina... prof. RNDr. Michal Tkáč, CSc. PHF EU Košice... Autoreferát bol rozoslaný dňa: Obhajoba dizertačnej práce sa koná o 11:00 h. pred komisiou pre obhajobu dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia vymenovanou predsedom spoločnej odborovej komisie dňa Odvetvové a prierezové ekonomiky špecializácia: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra... Prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Predseda spoločnej odborovej komisie 2

3 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK NUTS2 HDI SPP EU13 EU 15 EU25 EU 27 NEU10 NEU12 PPP USD TAI igdp ile ied ihdi HPH PPH Nomenclature des Unitées Territoriales Statistiques nižšie nomenklatúrne územné štatistické jednotky Index ľudského rozvoja Spoločná poľnohospodárska politika Krajiny EU15 Luxembursko, Írsko Švédsko, Holandsko, Fínsko, Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia, Španielsko, Nemecko, Grécko, Portugalsko, Írsko Krajiny EU15+NEU10 Krajiny EU15+NEU12 Malta, Cyprus, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Slovenská republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko Krajiny NEU10 + Bulharsko, Rumunsko Parita kúpnej sily v amerických dolároch Index ekonomického postavenia poľnohospodárstva Index hrubého domáceho produktu Index očakávanej dĺžky života Index vzdelanosti Index hrubého domáceho produktu Hrubá pridaná hodnota Hrubá pridaná hodnota v poľnohospodárstve OBSAH 1 ABSTRACT ÚVOD CIEĽ PRÁCE MATERIÁL A METODIKA PRÁCE VÝSLEDKY A DISKUSIA TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE 16 7 ZÁVER POUŽITÁ LITERATÚRA ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC AUTORA SÚVISIACICH S RIEŠENOU PROBLEMATIKOU

4 1 ABSTRACT The main goal of dissertation thesis is based on the reciprocal comparison of EU countries from the human development point of view and in line with parallel globalization processes on the investigation of convergence tendencies of EU countries and EU NUTS2 regions and identification disparities from the level of economic forwardness point of view. The individual section is oriented on the investigation of economic role of agriculture in the national economies of particular EU countries. The investigation of human development of EU countries was realized by aggregate human development index and confirmed the suitability of its utilization from the world-wide EU comparison point of view. However, there was mentioned its limitation from the investigation level point of view. It could be considered its relevant insufficiency which will be shown in the investigation of human development within the less geographic territories e.g. within the EU countries or their NUTS2 level. The dissertation thesis is not focused on presentation of some possible regional disparities solutions. The mentioned issue is very extensive and it would be necessary to devote it separately in the dissertation thesis. However, the convergence tendencies within the EU countries are evident that means EU counties converge to the common economic level, but disparities within countries are more deepening. From the comparison of EU countries from the economic position point of view, the common tendency of decreasing of agriculture participation on the gross domestic product and total employment was confirmed. The acceptance of concept of agriculture multifunction is evident in EU countries. Considering some specifics from the agriculture point of view, Bulgaria and Romania represent some exception within EU countries. These countries are the most agricultural oriented in comparison with other countries. The possible usability of Total agriculture index (TAI) for investigation of economic role of agriculture in national economics was also demonstrated. However, its usability is also determinate with investigation level therefore a new calculation is required for investigation of economic role of agriculture in different geographical territory. 2 ÚVOD Je evidentné, že posudzovanie stavu krajiny a jej očakávaného dlhodobejšieho smerovania musí zahŕňať nielen zohľadnenie vývojových trendov jej vonkajšieho prostredia, ale i jej spätosť s týmto prostredím. Proces 4

5 globalizácie, ktorej súčasťou je integrovanie krajín do širších regionálnych celkov má vo svetovom meradle signifikantné dopady v ekonomickej, sociálnej, bezpečnostnej, environmentálnej, ale i zahraničnej politike. Z tohto dôvodu je identifikácia trendov a výziev globalizácie významnou témou súčasnosti. Vzhľadom k geopolitickej participácii Slovenskej republiky v Európskej únii, je predkladaná dizertačná práca obsahovo zameraná na viacrozmerný pohľad na krajiny Európskej únie z hľadiska vybraných socioekonomických indikátorov. Pozornosť je sústredená aj na skúmanie pozície krajín EÚ z hľadiska komplexného indikátora úrovne vyspelosti krajín Indexu ľudského rozvoja a ich vzájomnej komparácii. Keďže agregovaný charakter indexu ľudského rozvoja, v ktorom sa premieta úroveň reálneho hrubého domáceho produktu, vzdelanostná úroveň, očakávaná dĺžka života a tým sekundárne aj kvalita ľudského života spriemerovaním zahaľuje rozdiely v čiastkových indexoch, je v práci realizovaná aj viacrozmerná komparácia a klasifikácia krajín z hľadiska parciálnych komponentov indexu ľudského rozvoja. Ľudský rozvoj krajiny je determinovaný rastom jej ekonomickej úrovne a preto je v dizertačnej práci venovaná samostatná kapitola skúmaniu disparít krajín Európskej únie v úrovni reálneho hrubého domáceho produktu ako relevantného indikátora ekonomickej vyspelosti krajín. Platnosť konvergenčných tendencii krajín z hľadiska ekonomickej úrovne je verifikovaná nielen na úrovni krajín, ale i na regionálnej úrovni NUTS2. Osobitná kapitola je venovaná aj ekonomickému postaveniu poľnohospodárstva v európskych krajinách, ktorého signifikantnosť sa vzhľadom na sektorovú štruktúru síce mení, avšak naďalej bude z pohľadu zabezpečenia primeranej a kvalitnej výživy obyvateľstva, z hľadiska rozvoja vidieka a z hľadiska ďalších jeho funkcií zohrávať relevantnú úlohu. I keď je v súčasnosti v sektore poľnohospodárstva akceptovaná koncepcia multifunkčnosti je evidentné, že tento sektor má v národnom hospodárstve krajín svoje osobité postavenie. Výsledky dižertačnej práce boli publikované v monografii The Path of Internationalization and Integration in the Europe of Regions ktorá je výstupom medzinárodného projektu The Path of Internationalization and Integration in the Europe of Regions (Nr. SK-05/06-BA-010) podporenom rakúskym informačným centrom pre vedeckú spoluprácu Austrian Science and Research Liaison Offices (ASO). 5

6 3 CIEĽ PRÁCE Cieľ dizertačnej práce spočíva v komparácii krajín Európy podľa dosahovanej úrovne ich ľudského rozvoja a v súlade s prebiehajúcim procesom globalizácie v skúmaní konvergenčných tendencií krajín a regiónov EÚ s vyústením do identifikácie disparít z hľadiska stupňa ich ekonomickej vyspelosti. Osobitné miesto v práci je venované analýze postavenia poľnohospodárstva v ekonomike jednotlivých krajín a regiónov EÚ. V súlade s globálnym cieľom dizertačne práce, sú v práci skúmané nasledovné čiastkové ciele: Komparácia krajín Európy podľa agregovaného indexu ľudského rozvoja a viacrozmerná klasifikácia krajín z hľadiska jeho čiastkových komponentov: indexu HDP v parite kúpnej sily v prepočte na obyvateľa a rok, indexu očakávanej dĺžky života, indexu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Overenie hypotézy o vzájomnom približovaní sa krajín EÚ z hľadiska stupňa ekonomického rozvoja a hypotézy o prehlbovaní sa regionálnych disparít. Porovnávanie krajín a regiónov EÚ z hľadiska ekonomického postavenia poľnohospodárstva, vyjadreného prostredníctvom viacerých relevantných indikátorov ako: produktivita práce, podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP, podiel poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti. 4 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE Informačnú bázu pre realizované analýzy tvoria údaje o vybraných indikátoroch, čerpané z medzinárodných databáz: Eurostat, Svetová banka a národných štatistík v časovom horizonte rokov 1975 až Niektoré analýzy sú vzhľadom na nedostupnosť údajov uskutočnené za kratší časový horizont a z hľadiska cieľa a metodologického prístupu sa niektoré analýzy realizujú na báze prierezových údajov. Z metodologického hľadiska je v dizertačnej práci využité širšie spektrum metód a postupov: základné štatistické metódy, metódy inferenčnej štatistiky, regresná a korelačná analýza, metódy viacrozmernej štatistickej klasifikácie. 6

7 Pri viacrozmernej klasifikácii krajín či regiónov na vzájomne si podobné krajiny z hľadiska vybraných indikátorov sú v práci aplikované viacrozmerné metódy: zhluková a diskriminačná analýza. Z definície zhlukovej analýzy vyplýva, že pojmy podobnosť resp. odlišnosť sú určujúcimi pri tvorbe zhlukov, pričom ich vyjadrením sú miery podobnosti. Podobnosť medzi objektmi môže byť meraná rozličnými spôsobmi, pričom najbežnejšie používanou je euklidovská metrika, ktorá je použitá aj v nami realizovaných analýzach. Diskriminačná analýza je aplikovaná za účelom verifikácie účinnosti klasifikácie krajín (regiónov) uskutočnenej prostredníctvom zhlukovej analýzy, s ktorej podstatou sa čitateľ dizertačnej práce môže oboznámiť v odbornej literatúre Hair, J. F., Anderson, R. E, Tatham, R. T., Black, W (1995). 1 Viacrozmerná klasifikácia krajín je realizovaná prostredníctvom zhlukovej analýzy do zvoleného počtu zhlukov, vzájomne si podobných z hľadiska klasifikačných indikátorov tak, aby si krajiny zaradené do zhlukov boli vzájomne čo najviac podobné, a medzi krajinami zaradenými do rôznych zhlukov boli signifikantné rozdiely. Pri aglomeratívnom postupe zhlukovania krajín je použitá metóda najvzdialenejšieho suseda. Z metodologického hľadiska je pre overenie hypotézy o konvergenčných tendenciách z hľadiska úrovne reálneho HDP (EU27) na úrovni krajín a regionálnej úrovni použitá metodika podľa Barro, Sala i Martin (1992), ktorí odporúčajú skúmať konvergenciu prostredníctvom tzv. beta-konvergencie a sigma konvergencie. Beta konvergencia sa vzhľadom na skúmaný ukazovateľ vyskytuje v tom prípade, keď reálny HDP v krajinách s nižšou úrovňou rastie rýchlejšie ako v krajinách s vyššími hodnotami dosahovanej úrovne HDP. Betakonvergencia je spravidla odhadovaná pomocou nasledovnej regresnej funkcie: 1 y log T y i, t0 + T i, t0 1 e = a T β T log ( yi, t ) + ui, t, t + T kde: y reálny HDP na obyvateľa v krajine i v roku t0 i, t 0 y i, t + T reálny HDP na obyvateľa v krajine i v roku t0 + T 0 T dĺžka obdobia 1 Hair, J. F., Anderson, R. E, Tatham, R. T., Black, W. (1995): Multivariate Data Analysis: With Reading, ISBN:

8 β rýchlosť konvergencie u i +, t t T náhodná zložka s časovým posunom medzi rokmi t0 a t 0 + T 0, 0 Keďže funkcia je svojím charakterom nelineárna v parametroch, k odhadu koeficientov a a β je použitý iteračný postup na základe Marquardtovho algoritmu. V prípade, že beta-konvergencia existuje, výraz T ( 1 e β ) musí byť pozitívny, t.j. β > 0. Odhadom regresných rovníc s pozitívnymi hodnotami beta koeficientov je síce splnená nutná podmienka konvergencie, táto podmienka však nie je postačujúca, preto je skúmaná aj platnosť sigma konvergencie. Sigma konvergencia sa skúma na základe výpočtu výberovej smerodajnej odchýlky, ktorá je počítaná z prirodzených logaritmov prierezových údajov úrovne reálneho HDP na obyvateľa v skupine krajín podľa nasledovného vzťahu: n ( log y log y ) it t 2 σ y t i= 1 = n 1, kde: y it - úroveň HDP i- tej krajiny na obyvateľa v PPP US$ a rok v období t Sigma konvergencia je chápaná ako tendencia k redukcii variability v úrovni reálneho HDP na obyvateľa medzi jednotlivými krajinami za skúmané časové obdobie. Kvantifikácia ekonomickej úlohy poľnohospodárstva v národnom hospodárstve jednotlivých krajín je z aspektu určenia adekvátneho indikátora problematická. Multifunkčný charakter poľnohospodárstva vyžaduje viacdimenzionálny pohľad na ekonomické postavenie daného odvetvia v rámci krajín, ktorý vedie v realizovaných analýzach v práci k viacrozmernej klasifikácii krajín z hľadiska viacerých parciálnych indikátorov. Vzhľadom k adekvátnosti a vypovedacej schopnosti jednotlivých ukazovateľov poľnohospodárstva je obzvlášť dôležitý výber a určenie váh jednotlivých indikátorov. Možným indikátorom hodnotenia ekonomickej úlohy poľnohospodárstva v národných hospodárstvach jednotlivých krajín EÚ je Index ekonomického postavenia poľnohospodárstva (TAI). Výpočet tzv. Indexu ekonomického postavenia poľnohospodárstva v národných ekonomikách krajín je realizovaný v súlade s metodikou výpočtu 8

9 Indexu ľudského rozvoja (HDI), ktorého metodický princíp výpočtu ako váženého priemeru troch indexov s úpravami vzhľadom na charakter indikátorov aplikovali pre poľnohospodárstvo (Sojková, Stehlíková, 2005). Súhrnný index TAI je formulovaný ako miera nedostatku (resp. prebytku) krajiny v každej z troch oddelených oblastí pridaná hodnota v poľnohospodárstve - % z HDP (x 1 ), podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve na celkovej zamestnanosti (x 2 ), pridaná hodnota na jedného pracovníka v poľnohospodárstve v hodnotovom vyjadrení (x 3 ). Z hľadiska prebytku, či prekročenia má význam venovať pozornosť vzdialenosti, ktorú musí ešte krajina prejsť, aby dosiahla to, čo je odporučené ako žiadúci smer alebo cieľ. Teda I ij sa definuje ako indikátor prebytku pre krajinu j s ohľadom na premennú x i ako: max{ xik} xij k Iij = max{ xik} min{ xik} k k, kde i = 1,2,3 index ukazovateľa, j = 1,2,...n index krajiny Prepočet indexov je uskutočnený tak, aby každý indikátor prebytku, resp. nedostatku pre j- krajinu, I ij, i = 1, 2, 3 sa nachádzal v intervale od 0 po 1. Priemerný index prebytku I j pre j- krajinu zo spomínaných troch indikátorov je definovaný ako jednoduchý nevážený priemer z I ij. 3 1 TAI = I j = Iij 3 i= 1 Vzhľadom k charakteru tretieho ukazovateľa - pridaná hodnota na pracovníka v poľnohospodárstve, u ktorého sú žiadúce vyššie hodnoty, index (I 3 ) je pre tento ukazovateľ komponovaný ako I ij * =(1- I ij ) Prebytok v celkovom indexe úlohy poľnohospodárstva (TAI) pre krajinu j je interpretovateľný ako nadmerné (nadpriemerné) postavenie poľnohospodárstva v danej krajine, spojené s nižšou produktivitou daného odvetvia. 9

10 5 VÝSLEDKY A DISKUSIA Komparácia krajín Európy z hľadiska ich úrovne ľudského rozvoja Jedným z významných indikátorov reflektujúcich vyspelosť krajín, ktorý v sebe zahŕňa nielen samotný reálny hrubý domáci produkt, ale aj iné aspekty vplývajúce na kvalitu života, je Index ľudského rozvoja. Organizácia United Nations Development Program (UNDP) klasifikuje krajiny sveta podľa Indexu ľudského rozvoja do troch kategórií: krajiny s vysokou, strednou a nízkou úrovňou ľudského rozvoja. Z globálneho aspektu je takéto členenie adekvátne pri komparácii krajín sveta, v rámci ktorého sú evidentné výrazné disproporcie medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Avšak z hľadiska nižších územných celkov je takéto členenie príliš "hrubé". Tento fakt sa odvíja od skutočnosti, že krajiny európskeho svetadielu sú na základe medzinárodnej klasifikácie začlenené len do dvoch kategórii krajín: medzi krajiny s vysokou a strednou úrovňou HDI. Detailnejšie pohľad na úroveň ľudského rozvoja v roku 2004 európskych krajín prezentuje viacrozmerná klasifikácia krajín (graf 1) na báze čiastkových komponentov indexu ľudského rozvoja. Aplikáciou zhlukovej analýzy sú krajiny zoskupené z hľadiska komponentov indexu ľudského rozvoja : indexu očakávanej dĺžky života (ile), indexu vzdelanosti (ied) a indexu HDP (ihdp) do 6 zhlukov vzájomne si podobných krajín. Výsledky viacrozmernej klasifikácie, získané aplikáciou klasickej metódy zhlukovania, boli verifikované diskriminačnou analýzou, ktorá viedla k preradeniu piatich európskych krajín do iných zhlukov: Luxemburska do prvého zhluku, Poľska a Maďarska do štvrtého zhluku, a Rumunska a Bulharska do zhluku piateho. Z grafického umiestenia krajín a zhlukov európskych krajín je zrejmá podobnosť krajín prvého, druhého, štvrtého a šiesteho zhluku z hľadiska ich úrovne vzdelania, avšak evidentné sú rozdiely v úrovni HDP. Zreteľné postavenie v grafe je typické pre krajinu Luxembursko, ktorého vzdelanostná úroveň v je výrazne nižšia vo vzťahu k dosahovanej úrovni HDP. 10

11 Graf 1 Zobrazenie umiestnenia krajín v zhlukoch podľa indexu HDP a indexu vzdelanosti ied 1 0,96 0,92 0,88 0,84 0,8 0,76 0,72 0,68 0,64 0,6 Cluster Scatterplot Furthest Neighbor Method,Squared Euclidean 0,5 0,6 0,7 0,8 0,9 1 Cluster igdp NOR,IS,IRL,SWE,CH,NLD,FIN,BEL,AU,DNK,FRA,ITA,UK,ESP,GER LUX,GRE,SVN,PRT,CYP,CZ,HUN,POL MAL EST,LIT,SVK,HR,LAT,BG,RO BiH,MK,AL,TR RUS,BY,UA Centroids Zdroj: vlastné výpočty v systéme Statgraphics Slovensko je zaradené do štvrtého zhluku krajín spolu s Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Chorvátskom, Rumunskom a Bulharskom, pre ktorý je charakteristická relatívne nižšia úroveň vzdelania (ied=0,934) a taktiež nižšia úroveň HDP. Skúmanie konvergenčných tendencií krajín a NUTS2 regiónov EÚ Na základe splnenia podmienok beta (β=0,0339) a sigma konvergencie, teda nutnej a postačujúcej podmienky platnosti hypotézy o konvergencii, možno hovoriť o vzájomnom sa približovaní sa krajín EÚ z hľadiska ich ekonomickej úrovne, vyjadrenej hrubým domácim produktom v prepočte na obyvateľa a rok v parite kúpnej sily (graf 2). Platnosť hypotézy o konvergenčných tendenciách krajín Európskej únie z hľadiska ekonomickej vyspelosti, je však nutné chápať a interpretovať opatrne. Na jednej strane síce môžme konštatovať, že hypotéza o vzájomnom približovaní sa krajín EÚ vo všeobecnosti pre zoskupenie krajín Európskej únie platí, na druhej strane to však neznamená, že hypotéza platí pre každú krajinu zvlášť. 11

12 Názorným príkladom tejto skutočnosti sú krajiny, ako Malta, Portugalsko, Poľsko, ale do určitej miery aj Taliansko, či Francúzsko. Pre menej vyspelé krajiny (s nižšou úrovňou HDP) to znamená absenciu impulzov pre požadované vyššie tempo rastu HDP, ktoré by zaručovalo približovanie sa krajinám s vyššou úrovňou HDP. Pre krajiny viac ekonomicky vyspelé, teda s vyššou východiskovou úrovňou HDP, pokles tempa rastu znamená určitú recesiu v ekonomickom rozvoji krajín. Ďalšími špecifickými výnimkami sú krajiny Luxembursko a Írsko, pre ktoré je typické výrazne vysoké tempo rastu HDP. Graf 2 Beta konvergencia v linearizovanom tvare s vylúčením Luxemburska a Írska Tempo rastu 0,1 0,09 0,08 0,07 0,06 0,05 0,04 0,03 0,02 Beta konvergencia krajín EÚ z hľadiska úrovne HDP po vylúčení Luxemburska a Írska RO BG` LAT EST LIT POL SVK HUN CZE GRE SVN CYP MAL PRT ESP y = -0,0307x + 0,3408 FIN GER R 2 = 0,6696 UK BEL SW E FRA ITA NLD AUT DNK 0, ,5 9 9, ,5 ln(hdp98) Zdroj: vlastné výpočty a grafická úprava V odbornej verejnosti často rezonuje hypotetický predpoklad, že proces globalizácie v jeho ohraničení na ekonomický rast je sprevádzaný zároveň procesom divergencie na regionálnej úrovni. Rýchlosť konvergencie na úrovni krajín, vyjadrená koeficientom β=0,0238 (bez vylúčenia Írka a Luxemburska) je v princípe vyššia, pričom na úrovni regiónov (graf 3) je rýchlosť konvergencie evidentne nižšia (β=0,0179). 12

13 Aj na základe porovnania hodnôt koeficientov determinácie možno hovoriť o menej výrazných konvergenčných tendenciách na úrovni regiónov (R 2 = 22,89%), v porovnaní s konvergenciou na úrovni krajín, u ktorej dosahoval koeficient determinácie hodnotu R 2 = 38,44% (bez vylúčenia Luxemburska a Írska), respektíve hodnotu R 2 = 66,96% po vylúčení uvedených krajín. I napriek relatívne nízkemu koeficientu determinácie je model vysoko preukazný. Graf 3 Beta konvergencia z hľadiska HDP na úrovni NUTS2, roky Beta konvergencia z hľadiska HDP na úrovni NUTS2 v rokoch ,12 Tempo rastu 0,1 0,08 0,06 0,04 bg42 ro31 ro42 ro11 bg41 lv00 ro12 bg32 bg31 bg33 ro22 ro21 pl34 pl32 hu31 ro32 ee00 lt00 gr11 gr30 hu10 ie01 sk01 y = x R 2 = cz01 lu00 ie02 ukj1 uki1 be10 0,02 bg34 gr23 fr93 gr13 gr24 itc2 itd ,5 9 9, ,5 11 Zdroj: Eurostat a vlastné výpočty ln(hdp98) Vývoj regiónov krajín Európskej únie môže byť vzhľadom na špecifiká krajín, ale i špecifiká každého z nižších územných jednotiek krajín, rozdielny. Výsledky verifikácie konvergenčných tendencií v rámci nových členských krajín EÚ na úrovni NUTS2 (graf 4) poukazujú na fakt, že regióny nových členských krajín vykazujú podstatne nižšiu úroveň rozvoja ako regióny krajín pôvodnej EÚ15. I keď mnohí autori 2 upozorňujú na vyššie tempá rastu hrubého domáceho produktu v nových členských krajinách oproti vyspelým krajinám EÚ (s výnimkou pozitívnych outlierov: Írska a Luxemburska), 2 SOJKOVÁ, Z. - STEHLÍKOVÁ, B.. Socio-ekonomická komparácia krajín EÚ. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, ISBN :

14 disparity na regionálnej úrovni v týchto krajinách majú tendenciu stagnovať, respektíve sa prehlbovať. Toto konštatovanie však možno považovať len za predpoklad, ktorý je žiadúce hlbšie skúmať, či jeho platnosť verifikovať. V ďalších analýzach je preto pozornosť sústredená na overenie konvergenčných tendencií len nových členských krajín EÚ na úrovni územných celkov NUTS2 Graf 4 Beta konvergencia z hľadiska HDP na úrovni NUTS2 nových členských krajín EÚ, roky ,12 Beta konvergenica regiónov NUTS2 NEU12 z hľadiska úrovne HDP Tempo rastu 0,1 0,08 0,06 0,04 0,02 bg41 ro42 ro11 lv00 bg42 ro31 ro12 sk04 ro22 ro21 bg31 pl34 pl32 bg34 ro32 ee00 hu10 y = x R 2 = lt00 sk01 hu21 hu22 cz01 si00 cz08 cz03 cy00 cz07 cz05 pl42 cz04 mt ,5 9 9, ,5 Zdroj: Eurostat a vlastné výpočty ln(hdp98) Splnenie podmienok beta sa sigma konvergencie z hľadiska úrovne HDP v rámci regiónov nových členských krajín možno považovať na prvý pohľad formálne za potvrdené, vzhľadom k pozitívnej hodnote β a miernemu zápornému sklonu linearizovanej regresnej funkcie (graf 4.19). Avšak rýchlosť konvergencie vyjadrená koeficientom beta je výrazne nižšia (β = 0,00725 ), teda takmer nulová, koeficient determinácie predstavuje len 3,36% vysvetlenej variability a model je štatisticky nepreukazný. Na základe týchto výsledkov, možno skôr konštatovať, že platnosť beta konvergencie nemožno považovať na úrovni regiónov 12 nových členských krajín EU za potvrdenú. V dôsledku tohto konštatovania je žiadúce hlbšie analyzovať zmeny v úrovni HDP v skúmanom časovom horizonte na úrovni regiónov v každej krajine osobitne. Preto je komparácii krajín Európskej únie z hľadiska ich ekonomickej 14

15 vyspelosti v dizertačnej venovaná samostatná kapitola, ktorá čitateľovi poskytuje prehľadnú, avšak stručnú regionálnu komparáciu krajín Európskej únie na úrovni NUTS2 a detailnejší pohľad prehlbujúcich sa regionálnych disparít v rámci jednotlivých európskych krajín EU27 v období rokov 1998 až Skúmanie ekonomického postavenia poľnohospodárstva v krajinách EÚ Z dlhodobého aspektu je zrejmý degresívny vývoj podielu pridanej hodnoty v poľnohospodárstve na hrubom domácom produkte skúmaných krajín Európskej únie. Všeobecným globalizačným tendenciám sa vymykajú z hľadiska úlohy poľnohospodárstva obzvlášť nové členské krajiny Európskej únie. V komparatívnej analýze je postavenie poľnohospodárstva krajín Európskej únie zúžené len na ekonomický aspekt, čo znamená odbremenenie sa od ďalších úloh poľnohospodárstva, medzi ktorými je na prvom mieste práve úloha trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Z usporiadania krajín Európskej únie podľa dosahovanej hodnoty Indexu ekonomického postavenia poľnohospodárstva (TAI) v ekonomikách skúmaných krajín je evidentné, že najdôležitejšiu úlohu v roku 2004 zohráva poľnohospodárstvo v krajinách Rumunsko (TAI = 0,953), Bulharsko (TAI = 0,828), Poľsko (TAI = 0,627), Litva (TAI = 0,600), Lotyšsko (TAI = 0,542) a Grécko (TAI = 0,499), pričom prvenstvo patrí dvom novým členským krajinám Rumunsku a Bulharsku, ktoré majú podľa hodnoty Indexu ekonomického postavenia krajín najvyššiu agrárnu zameranosť. Tieto krajiny sa spomedzi ostatných krajín Európskej únie v dôsledku najvyššej participácie poľnohospodárskeho sektora na dosiahnutých základných ukazovateľoch národného hospodárstva ako celková zamestnanosť a hrubý domáci produkt krajiny vyznačujú najnižšou ekonomickou vyspelosťou. Pre krajiny pôvodnej EU25 Dánsko, Švédsko, Nemecko, Veľká Británia, Belgicko a Holandsko je typická vysoká úroveň produktivity práce v poľnohospodárstve, avšak nízky podiel zamestnanosti na celkovej zamestnanosti, ako aj podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu reflektujú relatívne nižší ekonomický prínos daného odvetvia v národných hospodárstvach analyzovaných krajín. Agregovaný index postavenia poľnohospodárstva v ekonomike krajiny (TAI) síce jedným číslom umožňuje poskytnúť komplexnejší pohľad na relatívne postavenie poľnohospodárstva v ekonomikách porovnávaných krajín, avšak neumožňuje detailnejší pohľad na postavenie poľnohospodárstva 15

16 v jednotlivých krajinách z hľadiska jeho čiastkových komponentov. Tento nedostatok odstraňuje viacrozmerná komparácia krajín z hľadiska vybraných ukazovateľov súčasne, ktorej je v práci venovaná samostatná subkapitola. 6 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE Prínosy dizertačnej práce možno v teoretickej rovine zhrnúť do nasledovných bodov: V práci je verifikovaná vypovedacia schopnosti indexu ľudského rozvoja ako agregovaného ukazovateľa stupňa rozvoja krajín. Na základe komparácie usporiadania krajín podľa HDI a zároveň na základe viacrozmernej klasifikácie krajín podľa jednotlivých čiastkových indexov sú v práci demonštrované niektoré na pozitíva, ale zároveň nedostatky indexu ľudského rozvoja, Na príklade niektorých krajín je v práci je akcentovaný tzv. zahmlievací charakter agregovaného indexu, ktorý spočíva v tom, že je počítaný ako jednoduchý aritmetický priemer z troch čiastkových indexov, dôsledkom čoho je zakrytie disproporcií v jednotlivých čiastkových ukazovateľoch spriemernením citeľne rozdielnych indexov. Práca poukazuje na krajiny, ktoré pri tej istej hodnote indexu HDI dosahujú diametrálne rozdielne hodnoty čiastkových indexov. Zároveň sa v práci poukazuje na dôležitú skutočnosť, že použiteľnosť agregovaného indexu ľudského rozvoja, alebo použiteľnosť všetkých jeho čiastkových komponentov (viacrozmerný pohľad na úroveň rozvoja krajiny) je determinovaná predovšetkým cieľom, či účelom, ku ktorému realizované analýzy slúžia. Agregovaný indikátor stupňa ľudského rozvoja krajín (HDI) má svoje opodstatnenie, obzvlášť pri usporiadaní krajín v celosvetovom rebríčku, avšak v európskom priestore sa jeho vypovedacia schopnosť znižuje, vzhľadom na užší diapazón hodnôt, ktoré nadobúda a vzhľadom na častejší výskyt rovnakých hodnôt ukazovateľa. Pre hlbšie porovnávanie krajín má väčšie opodstatnenie viacrozmerná klasifikácia, ktorá umožňuje identifikovať rozdielnosti krajín z hľadiska jednotlivých regiónov zvlášť. Pri skúmaní konvergenčných tendencií z hľadiska ekonomickej vyspelosti krajín a regiónov je verifikovaná použiteľnosť absolútnej beta a sigma 16

17 konvergencie na úrovni krajín a regionálnej úrovni EÚ, pri ktorej sa využíva prístup podľa Barro a Sala i Martin (1992). Uvedený prístup nie je z metodologického pohľadu novým, v našej literatúre však empirické štúdie orientované do predmetnej oblasti skôr absentujú, sú dostupné v prevažnej miere len zahraničné štúdie. Naviac na úrovni nižších územných celkov (NUTS2) EÚ ich možno postrádať aj v zahraničnej literatúre. Skúmanie regionálnych disparít vo vnútri krajín sa síce opiera o jednoduchý metodologický aparát, štandardných štatistických výpočtov, avšak tejto problematike sa venuje málo empirických štúdií, skôr sa len na verbálnej úrovni hovorí o možných konvergenčných tendenciách na úrovni krajín a o prehlbovaní sa disparít v ekonomickom stupni rozvoja regiónov, teda vo vnútri krajín. Iba zriedkavo sa objavujú empirické analýzy pokúšajúce sa uvedené hypotézy verifikovať aj na báze realizovaných hlbších analýz. Za metodologický prínos dizertačnej práce možno považovať aj identifikáciu potenciálnych možnosti (šancí) jednotlivých regiónov NUTS2 nových dvanástich členských krajín EÚ (NEU12) konvergovať k ekonomicky vyspelejším regiónom EÚ na základe viacrozmernej klasifikácie 55 NUTS2 podľa východiskovej úrovni HDP a podľa priemerného tempa rastu v skúmanom časovom horizonte. Skúmanie postavenia poľnohospodárstva v rámci ekonomík krajín EÚ sa opiera o konštruovanie agregovaného indexu (TAI), komponovaného na báze troch vybraných indikátorov: podielu pridanej hodnoty v poľnohospodárstve na HDP, podielu poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti, ktorý aplikovali Sojková, Stehlíková (2005). Prínosom dizertačnej práce je komparácia krajín rozšírenej EÚ z hľadiska postavenia poľnohospodárstva v ich ekonomikách podľa agregovaného ukazovateľa a súčasne podľa jeho čiastkových komponentov s vyústením do identifikácie spoločných tendencií a špecifík v ekonomickom postavení poľnohospodárstva v národnom hospodárstve jednotlivých krajín EÚ. Nie zanedbateľným prínosom dizertačnej práce je aj akcentovanie problémov súvisiacich s dostupnosťou adekvátnych informačných zdrojov, obzvlášť na regionálnej úrovni (NUTS2), metodologickou a obsahovou nekonzistentnosťou niektorých indikátorov a akcentovanie potreby postupnej metodologickej a obsahovej harmonizácie 17

18 medzinárodných štatistík (v súlade s oficiálnymi medzinárodnými dokumentmi). V aplikačnej rovine možno z hľadiska globálneho a čiastkových cieľov zakotvených v dizertačnej práci formulovať nasledovné prínosy: Pri skúmaní usporiadania krajín z hľadiska indexu ľudského rozvoja v rokoch 2000 a 2004 dochádza k zmenám v zoradení krajín, pričom pozícia Slovenska v rámci celosvetového rebríčka krajín, či krajín EÚ klesá. Negatívnym javom je skutočnosť, že v roku 2004 sa z 27 členských krajín EÚ nachádza na nižšej pozícii za Slovenskom v celosvetovom rebríčku len Lotyšsko. Identifikáciu príčin poklesu v celosvetovom usporiadaní umožnila viacrozmerný pohľad na jednotlivé krajiny EÚ27 z hľadiska všetkých troch komponentov HDI súčasne. Príčinami poklesu Slovenskej republiky z 36. pozície v r na 42. miesto v r je nižšie priemerne tempo rastu v porovnaní s niektorými novými členskými krajinami EÚ (predovšetkým Slovinsko, Litva, Estónsko), ale aj nižšia vzdelanostná úroveň oproti niektorým novým členom EÚ (napr. Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Česká republika), či aj očakávaná dĺžka života (Malta, Česká republika, Slovinsko, Cyprus). Dôsledkom uvedených skutočností je aj nízke percento výdavkov na vzdelanie z HDP na Slovensku v porovnaní s inými, obzvlášť vyspelejšími krajinami EÚ. Pri skúmaní vzťahu medzi vzdelanostnou úrovňou, respektíve očakávanou dĺžkou života a hrubým domácim produktom (vyjadrené indexmi) je evidentná pozitívna korelácia i keď nie adekvátne vyjadriteľná lineárnym vzťahom, skôr nelineárnym s klesajúcimi tempami prírastku. Znamená to, že vyššej ekonomickej úrovni krajiny, teda vyššej úrovni HDP v priemere v krajinách EU27 zodpovedá vyššia vzdelanostná úroveň obyvateľstva, či vyššia očakávaná dĺžka života. Konštatovanie v priemere znamená, že závislosť je preukazná pre krajiny EU27, avšak neplatí pre každú krajinu osobitne. Každá krajina disponuje určitými negatívnymi, respektíve pozitívnymi špecifikami vo vzdelanostnej, či zdravotnej úrovni obyvateľstva vo vzťahu k jej dosahovanej úrovni HDP. Pri verifikácii hypotézy o vzájomnom približovaní sa krajín EÚ z hľadiska stupňa ekonomického rozvoja, vyjadreného hrubým domácim produktom v parite kúpnej sily, podľa beta a sigma konvergencie sa v dizertačnej práci dospelo k záveru, že v skúmanom časovom horizonte rokov sú splnené obidve nutné podmienky platnosti 18

19 konvergencie, na základe čoho možno hovoriť o postupnom vzájomnom približovaní sa krajín menej vyspelých ekonomicky rozvinutejším krajinám EU27. Platnosť beta konvergencie je potvrdená na základe pozitívneho koeficienta beta a platnosť sigma konvergencie tendenciou k redukcii vo variabilite HDP medzi krajinami EU27 v skúmanom časovom horizonte. Uvedené konštatovanie vedie na úrovni EU27 k záveru, že tzv. chudobnejšie krajiny sa stávajú postupne bohatšími vďaka rýchlejšiemu tempu rastu hrubého domáceho produktu. Určitými pozitívnymi outliermi sú krajiny Luxembursko a Írsko, ktoré aj pri vysokej východiskovej úrovni HDP v roku 1998 dosahujú vysoké tempá rastu. Ich vylúčenie zo súboru krajín EU umocňuje platnosť konvergencie. Koeficienty determinácie sa z pôvodnej hodnoty (38,44%) zvýšil po vylúčení obidvoch krajín na úroveň 66,96%. a hodnota beta koeficienta, ktorý vyjadruje rýchlosť konvergencie vzrástla z hodnoty 0, 0238 na hodnotu 0,0339. Skúmanie platnosti konvergenčných tendencií na regionálnej úrovni (NUTS2) v rámci celej rozšírenej EU27 (t.j. 268 NUTS2) možno na základe beta a sigma konvergencie považovať taktiež za splnené. Avšak rýchlosť konvergencie vyjadrená koeficientom beta = 0,0179 je podstatne nižšia a podstatne nižší je aj koeficient determinácie (22,613%). Z priestorového rozmiestnenia regiónov NUTS2 možno konštatovať, že v rámci nových členských krajín je platnosť konvergenčných tendencií výrazne slabšia (variabilita rozmiestnenia regiónov okolo regresného modelu je výrazná) v porovnaní s regiónmi starších členských krajín EU (rozmiestnenie regiónov je sú viac koncentrované okolo regresného modelu ). Platnosť beta konvergencie na regionálnej úrovni v rámci nových členských krajín EÚ nemožno na základe získaných výsledkov považovať za potvrdenú. Aj keď v podstate odhadom konvergenčného modelu sme dosiahli kladnú hodnotu beta (β = 0,00725), vyjadrujúceho rýchlosť konvergencie, jeho hodnota je štatisticky nevýznamná, čo dokumentuje aj neupreukaznosť regresného modelu ako takého, kde koeficient determinácie predstavuje len 3,36% vysvetlenej variability koeficientov rastu (úroveň signifikancie p=0,168). Záverom teda možno konštatovať, že v rámci nových členských krajín EÚ nemožno hovoriť o vzájomnom postupnom vyrovnávaní disparít v ekonomickej úrovni NUTS2 v skúmanom časovom horizonte vo všeobecnosti. Naopak, regionálne disparity sa vo väčšine krajín prehlbujú, respektíve zostávajú nezmenené a 19

20 u niektorých krajín dochádza k ich zmierňovaniu. Skúmanie tendencie vo vývoji regionálnych disparít si preto vyžaduje hlbšiu analýzu v rámci každej krajiny zvlášť. Na základe skúmania tendencie vo vývoji regionálnych disparít sa špecifikovali krajiny, u ktorých dochádza k výraznému prehlbovaniu regionálnych disparít v ich ekonomickom rozvoji (Slovenská republika, Bulharsko, Rumunsko, Veľká Británia, ), krajiny so stagnujúcimi vysokými (Česká republika), či nižšími regionálnymi (Maďarsko) disparitami a krajiny so zmierňujúcimi sa regionálnymi rozdielmi v úrovni HDP (Grécko). Na základe komparácie ekonomického postavenia poľnohospodárstva v rámci národných ekonomík krajín EÚ sa potvrdili všeobecne známe tendencie v znižovaní podielu poľnohospodárstva na tvorbe HDP a na celkovej zamestnanosti. Avšak nemožno hovoriť o tendencii poklesu k jednej jednotnej dolnej asymptotickej hladine. Špecifiká krajín, dané ich geografickou polohou, geopolitickou pozíciou, historickým vývojom a inými osobitosťami determinujú určité rozdielne úrovne v hladinách, ku ktorým bude úroveň daných indikátorov pre určité podobné skupiny krajín asymptoticky klesať. Sprievodným javom, či skôr determinantom týchto tendencií je rastúca tendencia v produktivite práce, vyjadrená úrovňou pridanej hodnoty vytvorenej v poľnohospodárstve v prepočte na pracovníka. Konštrukciou agregovaného indexu ekonomického postavenia poľnohospodárstva v každej krajine EU27 na báze troch indikátorov: podiele poľnohospodárstva na HDP, na celkovej zamestnanosti a podľa produktivity práce v poľnohospodárstve sú krajiny klasifikované na päť skupín, do ktorých sú zaradené krajiny vzájomne si podobné z hľadiska troch špecifikovaných ukazovateľov. Viacrozmerná klasifikácia krajín podľa troch ukazovateľov súčasne na päť skupín nielen verifikuje vypovedaciu schopnosť agregovaného indexu (TAI), ale predovšetkým vyúsťuje do charakteristík jednotlivých zoskupení (zhlukov krajín). 7 ZÁVER Predmetná problematika dizertačnej práce spočívala vo vzájomnej komparácii krajín Európy z hľadiska ich úrovne ľudského rozvoja a v súlade s prebiehajúcim globalizačnými procesmi v skúmaní konvergenčných 20

21 tendencií krajín a NUTS2 regiónov EÚ a identifikácii disparít z hľadiska stupňa ich ekonomickej vyspelosti. Osobité miesto v dizertačnej práci bolo venované skúmaniu ekonomickej úlohy poľnohospodárstva v národných hospodárstvach jednotlivých krajín. Skúmanie úrovne ľudského rozvoja krajín Európy prostredníctvom agregovaného indexu ľudského rozvoja potvrdilo opodstatnenosť použitia indexu z hľadiska celosvetovej komparácie krajín, avšak zároveň poukázalo na jeho geografickú obmedzenosť pre komparáciu krajín v rámci menších územných zoskupení ako napríklad priestoru Európskej únie, pričom bol načrtnutý aj priestor na skvalitnenie agregovaného indikátora. Dizertačná práca si nekladie za cieľ poskytnúť návrhy možného riešenia regionálnych disparít v ekonomickej vyspelosti v rámci EÚ, pretože táto problematika je až príliš rozsiahla a bolo by potrebné venovať sa jej v dizertačnej práci samostatne. Vzhľadom na tematické zameranie dizertačnej práce a vymedzenie jej rozsahu bolo cieľom skôr poukázať na prehlbujúce disparity v ekonomickej úrovni ako navrhovať ich riešenie. Z hľadiska ekonomickej vyspelosti je možné konštatovať, že krajiny EÚ síce postupne konvergujú k tzv. spoločnej úrovni, avšak v rámci krajín sa disparity skôr prehlbujú a čoraz viac sa zviditeľňujú ekonomicky slabé konvergenčné regióny, ktoré si vyžadujú značnú finančnú podporu. Preto je potrebné akcentovať potrebu využitia finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ (EFRZ, ESF, KF), ktoré predstavujú možnosť potenciálneho zvýšenia ekonomickej úrovne regiónov resp. zvýšenia ich konkurencieschopnosti (vybudovaním adekvátnych infraštruktúr, špecializovaných inštitúcii na prenos nových technológií a know-how, zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a iné). V tejto oblasti však zohráva dôležitú úlohu krajina, resp. štát ako taký, ktorý by mal realizovať poradenskú činnosť pre zvyšovanie informovanosti o možnej finančnej pomoci z fondov EÚ, či poskytovať podporu pri vypracovávaní úspešných projektov potrebných pre získanie peňazí, ktorá často krát zlyhá na formálnych nedostatkoch projektu a tým pripravuje regióny o šance čerpať prostriedky európskych fondov. Z komparácie ekonomického postavenia poľnohospodárstva v národných hospodárstvach jednotlivých krajín EÚ bola v dizertačnej práci potvrdená všeobecne známa tendencia znižovania podielu poľnohospodárstva na tvorbe HDP a celkovej zamestnanosti krajín. V rámci EÚ je viditeľné akceptovanie koncepcie multifunkčnosti poľnohospodárstva v rámci všetkých členských krajín, avšak výnimku tvoria krajiny ako Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú vzhľadom na svoje špecifiká v porovnaní s ostatnými členskými krajinami najviac agrárne zamerané krajiny. Sme si však plne vedomí, že 21

22 realizované analýzy sú síce bezprostredne viazané na krajiny rozšírenej EÚ, avšak najnovšie údaje nám dostupné sú za rok 2004, kedy 12 teraz nových členských krajín ešte mali pozíciu nečlenských, či len asociovaných krajín EÚ. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti je aj vypovedacia schopnosť realizovaných analýz viazaná na už minulé obdobie a extrapolovať výsledky ex-ante možno len za predpokladu zachovania tendencií vo vývoji skúmaných indikátorov. Dizertačná práca zároveň poukázala na možnú použiteľnosť Indexu ekonomického postavenia poľnohospodárstva (TAI) pri hodnotení a komparácii úlohy poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách EÚ. Je ale potrebné upozorniť na obmedzenie jeho použiteľnosti z hľadiska geografického priestoru. Adekvátnosť tohto indikátora pre sledovanie ekonomického postavenia poľnohospodárstva v inom geografickom priestore by si vyžadovalo osobitú kalkuláciu. Dizertačná práca poukázala na možný priestor detailnejšieho skúmania predmetnej problematiky a zároveň upozorňuje na fakt, že snaha o hlbšie skúmanie formulovaných problémov môže zlyhať práve na nedostupnosti relevantných údajov. Erudovaná verejnosť sa v snahe o detailnejšie empirické analýzy totiž čoraz častejšie stretáva práve s problémom údajovej základne, ktorá sa vyznačuje nízkou validitou a reliabilitou údajov. 8 POUŽITÁ LITERATÚRA Z dôvodu rozsiahlosti čerpaných zdrojov a obmedzeného priestoru autoreferátu prezentujeme výber základných dokumentov použitých v dizertačnej práci. ANAND, S. RAVALLION, M Human Development in Poor Countries: On the Role of Private Incomes and Public Services. In: The Journal of Economic Perspectives, Vol. 7, No. 1, ANDERSON, V. (1991). Alternative Economic Indicators, Routledge, London. BARRO, R. J. SALA-I-MARTIN, X Convergence. In: Journal of Political Economy, 1992, 100(2): BAUMOL, W. J Productivity growth, convergence and welfare: What the long-run data show, American Economic Review 76: BERNARD, A.B. JONES, C.I. 1996c. Productivity and Convergence Across US States and Industries, Empirical Economics (21), CUADRADO- ROURA, J. - GARCIA-GRECIANO, B. - RAYMOND, J.L Regional Convergence in Productivity and Productive Structure: the Spanish Case, International Regional Science Review (22), DOYLE, E. AND E. O LEARY The Role of Structural Change in Labour Produktivity Convergence among European Union Countries: 1970 to 1990, Journal of Economic Studies (26), DURLAUF, S. N. QUAH, D The New Empirics of Economic Growth, in: Taylor, J. and M. Woodford, Handbook of Macroeconomics, North-Holland, Elsevier Science. EHL, M Globalizace pro a proti. Praha: Academia, ISBN

23 ELMSLIE, B. T The Convergence Debate David Hume and Josiah Trucker. In: Journal of Economic Perspectives, 1995, 9(4): FUKUYAMA, F. 1995a. Social capital and the global economy. Foreign Affairs (74).5: GRANATO, J. - INGLEHART, R. - LEBLANG, D The effect of cultural values on economic development: theory, hypotheses, and some empirical tests. American Journal of Political Science (40).3: HELLIWELL, J.F Economic growth and social capital in Asia. NBER Working Paper #5470. JENÍČEK, V Globalizace světového hospodárství. Praha: C. H. Beck ISBN MANKIW, N.G The Growth of Nations, Brooking Papers on Economic Activity 1, PACI, R. AND F. PIGLIARU. 1999a. European Regional Growth: Do Sectors Matters? in: Adams, J. and F. Pigliaru, Economic Growth and Change. National and Regional Patterns of Convergence and Divergence, Cheltenham, Edward Elgar. QUAH, D. T Regional Convergence Clusters Across Europe, European Economic Review, 40, ROMER, P Increasing returns and long-run growth, Journal of Politoval Economy, 94: SOJKOVÁ, Z. MATEJKOVÁ, E Skúmanie platnosti teórie konvergencie vo výžive obyvateľstva európskych krajín. In: Acta oeconomica at informatica, roč. 2, č. 1, SPU Nitra ISNN s SOLOW, R. M AS contribution to the Theory of Economic Growth. In: Quarterly Journal of Economics, 1956 (70): ŠIKULA, M Globálne súvislosti rozšírenia Európskej únie a konvergenčná pozícia slovenskej ekonomiky. In: Ekonomický časopis, 2003 (6). ISSN TVRDOŇ, J. SLIMÁK, D Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do Európskej únie. Regionálne aspekty integrácie do Európskej únie. Bratislava: REPRO-PRINT ISBN VIAGIONIS, N. SPENCE, N Total Factor Regional Productivity in Greece, Environment and Planning C 12, ZIND, R. G Income Convergence and Divergence within and between LDC Groups.Wold Development, 1991, 19(6): ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC AUTORA SÚVISIACICH S RIEŠENOU PROBLEMATIKOU KROPKOVÁ, Z. - SOJKOVÁ, Z Komparácia krajín EÚ z hľadiska vybraných socioekonomických ukazovateľov. In Forum Statisticum Slovacum. 2005, s ISSN: SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z Skúmanie konvergenčných tendencií z hľadiska HDP v krajinách EÚ. In Forum Statisticum Slovacum. 2005, s ISSN: KROPKOVÁ, Z Vzdelanie ako determinant ekonomického rozvoja krajiny. In Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára "Kvantitatívne metódy v ekonomii 2005". Praha : Česká zemědělská univerzita, 2005, s ISBN: SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z Skúmanie konvergenčných tendencií z hľadiska HDP v krajinách EÚ. In Využitie kvantitatívnych metód vo vedecko-výskumnej činnosti a v praxi VII. Bratislava, Dolnozemská cesta 1 : EKONÓM, 2005, s ISBN:

24 SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z The Comparative Analysis of the Economic Role of the Agriculture in the EU Countries. In Beijing International Conference on applied Business Research. China : Beijing, 2005, ISBN: KROPKOVÁ, Z Vzdelanostná úroveň krajín EÚ. In MendelNet Brno : Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2005, ISBN: SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z The comparison of European Countries on the Base Human Development Index.In Beijing International Conference on applied Business Research. China : Beijing, 2005, ISBN: KROPKOVÁ, Z Socio-ekonomická komparácia krajín EÚ. In SAS Fórum 2005 CD, nestránkovaný. : Crowne Plaza Bratislava, SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z. Skúmanie konvergenčných tendencií z hľadiska HDP v krajinách EÚ SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z. The comparison of European Countries on the Base Human Development Index.In Beijing International Conference on applied Business Research. China : Beijing, KROPKOVÁ, Z. Vzdelanie ako determinant ekonomického rozvoja krajiny KROPKOVÁ, Z. Socio-ekonomická komparácia krajín EÚ, SAS Fórum SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z Comparison of European countries on the base of human development index. In Acta agraria et silvestria. 2006, s ISSN: SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z Skúmanie regionálnych disparít Európskej únie na úrovni NUTS2 (2006). In Forum Statisticum Slovacum. 2006, s ISSN: SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z Konvergenčné tendencie versus regionálne disparity v krajinách EÚ. In Zborník z medzinárodnej konferencie Globalizace versus Regionalismus. Liberec : Technická univerzita, 2006, s ISBN: KROPKOVÁ, Z. - SOJKOVÁ, Z Konvergenčné tendencie regiónov NUTS2 nových členských krajín EÚ.In Kvantitativní metody v ekonomii Sborník příspěvku z mezinárodního věděckého semináře. Brno : Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2006, s ISBN: SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z Skúmanie konvergenčných tendencií a regionálnych disparít krajín EÚ. In Zborník vedeckých, odborných príspevkov a posterov z medzinárodnej vedeckej konferencie "Regióny-vidiek-životné prostredie 2006" II.časť. Nitra Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU), 2006, s ISBN: SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z. Investigation of Convergencies and Regional Comparison of EU 25 at NUTS2 Level SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z. Human Development of European Countries SOJKOVÁ, Z. - KROPKOVÁ, Z Kapitola 5 : Investigation of Convergence Tendencies ina EU. The Path of Internationalization and Integration in the Europe of Regions. Monograph, Bucurest : Editura Economica,. 200 s., s ISBN: