Ekonomické a sociálne problémy integrácie rómskeho obyvateľstva

Transcription

1 Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta národohospodářská Hlavní specializace: Regionalistika a veřejná správa Ekonomické a sociálne problémy integrácie rómskeho obyvateľstva diplomová práce Autor: Erika Strasserová Vedoucí práce: PhDr. Jaroslava Kadeřábková, CSc. Rok: 2007

2 Prohlašuji na svou čest, že jsem diplomovou práci vypracovala samostatně a s použitím uvedené literatury. Erika Strasserová V Praze, dne

3 Ďakujem PhDr. Jaroslave Kadeřábkovej, CSc. za pomoc, cenné rady, trpezlivosť a podnetné pripomienky pri spracovaní mojej diplomovej práce a za jej skvelý prístup pri jej vedení.

4 Anotácia diplomovej práce: Táto diplomová práca sa zaoberá integráciou Rómov do prostredia Českej republiky. Popisuje a vyhodnocuje postavenie Rómov jednak voči majorite a jednak voči ich vlastnej skupine. Skúma dôvody ich sociálneho vylúčenia a možnosti ich integrácie. Integrácia by nemohla fungovať bez podpory majority a to jednak formou dotácií od verejnej správy ale tiež činnosťou neziskových organizácií. Charakterizuje súčastný stav ich vzájomnej spolupráce, ktorá je pre podporu integrácie nutná. Annotation of thesis This thesis describes gypsies integration into the Czech Republic environment. It describes and evaluates gypsies position in majority and also in their own group. It researches reasons of their social elimination and possibilities of their integration. Integration isn t possible without support from local majority; it means grants from government, and on the other side, from activities of unprofitable organizations as well. From this thesis, it follows, that their mutual cooperation is necessary for integration support. 4

5 Obsah: ÚVOD Zhodnotenie prameňov a literatúry, vymedzenie pojmov Vymedzenie pojmov a teoretické prístupy Analýza etnického a národnostného zloženia v ČR Multi etnická spoločnosť Cudzinci v ČR Národnostné menšiny v ČR Slováci Poliaci Nemci Ukrajinci Rusíni Maďari Rusi Bulhari Gréci Chorváti Vietnamci Afganci Albánci Bosniaci Rómovia Rómovia a ich postavenie v českej spoločnosti Evidencia Rómov medzi rokmi Stav po roku Rómovia a SĽDB v roku Veková štruktúra Dnešný život Rómov Slovenskí Rómovia na území ČR Kadaň Prunerov Rumburk Varnsdorf Rokycany Ostravskí olaskí Rómovia Príčiny sociálneho vylúčenia Dôvody sociálneho vylúčenia Územné rozloženie vylúčených (rómskych) lokalít Pribúda Rómov, ktorí končia v chudobných domoch a štvrtiach Rómske ghetto vo Vsetíne Analýza pokusov o integráciu Rómov do českej spoločnosti Podstatné prekážky procesu integrácie Základné zásady integrácie rómskeho obyvateľstva Podpora rómskej vzdelanosti Prípravné triedy Asistenti učiteľa vychovávatelia Podpora rómskych žiakov stredných a vysokých škôl Zamestnanosť Rómov Rómovia a bývanie

6 6 Úloha verejnej správy v integračnom procese vo vzťahu k Rómom Neziskové organizácie a rómska problematika Projekty na podporu rómskeho obyvateľstva Projekt na zvýšenie motivácie rómskej mládeže Naši kamaráti Rómovia a svet okolo nás Výhody spolupráce medzi verejnou správou a neziskovým sektorom pri realizácii integrácie Rómov Projekt POLIS Záver Zoznam použitej literatúry a ďalších zdrojov Register grafov Register tabuliek Prílohy

7 Úvod V posledných rokoch stále viac silnie otázka tzv. rómskeho problému. Potrebu riešiť ho počúvame každodenne z každej strany, hlavne v období pred voľbami, ale nikto bližšie nešpecifikoval čo v sebe tá rómska otázka skrýva. Ako by sa postavenie Rómov v českej spoločnosti dalo riešiť dlhodobo a nie len krátkodobými opatreniami. Aj keď pochádzam zo Slovenska, kde som sa s Rómmi, dalo by sa povedať, stretávala každodenne, pre svoju diplomovú prácu som si vybrala skúmanie situácie v ČR, aby som na daný problém mala komplexný a nezainteresovaný pohľad. Vzhľadom k tomu, že oblasť rómskej problematiky je veľmi rozsiahla a zložitá, nie je možné ju celú obsiahnuť a plne analyzovať v diplomovej práci. Cieľom tejto práce je analyzovať a charakterizovať hlavné problémy a dôvody nefungujúcej integrácie rómskeho obyvateľstva v Českej republike, zhodnotiť postavenie Rómov jednak voči majorite, jednak v rámci ich vlastného spoločenstva. Snaha zistiť či sú opatrenia a práca prorómskych organizácií úspešné. Diplomová práce je rozdelená do troch komplexných celkov. Prvá časť všeobecne popisuje Českú republiku ako multikultúrny štát s analýzou a ohodnotením jednotlivých národnostných menšín, ktoré v súčasnosti na jej území žijú. Druhá časť je venovaný samotným Rómom a rieši ich postavenie v českej spoločnosti. V tejto časti kladiem dôraz jednak na minulosť, ktorú je podľa môjho názoru potrebné poznať pre pochopenie ich dnešného chovania. Súčasná situácia sa líši v každom meste a kraji. Sú mestá, kde je vzájomné spolužitie s majoritou na nadštandardnej úrovni, ale taktiež existujú mestá, v ktorých sa stále viac prehlbuje sociálne vylúčenie a tzv. pasca chudoby. Pretože hlavnou podmienkou integrácie je samotné chcenie príslušníkov rómskej menšiny, je podľa môjho názoru dôležité zamerať sa na deti a mládež. Zvýšením vzdelania môžu dosiahnuť lepšie postavenie v spoločnosti, s ktorým sa zmení aj ich chovanie a tým pádom aj ich spolupráce pri samotnej integrácii. Pôsobí tu zákon akcie a reakcie. Zvýšením vzdelanosti môžu Rómovia nájsť lepšie uplatnenie na trhu práce, získať tak finančné prostriedky na svoje 7

8 zabezpečenie, na bývanie, zmeniť svoje zavedené návyky a dostať sa z kruhu pasce chudoby. Podľa mňa deti a mládež, ktorí ucítia šancu na iný život, môžu svojím postojom ovplyvniť aj názor veľkej časti starších príslušníkov menšiny. Svojim záujmom o určitú problematiku donútia celú rodinu aby sa o to tiež začala zaujímať. Krásny príklad takého to vtiahnutia by sa dal ukázať na vzdelaní. Ak bude vzdelanie detí a mládeže podporované a tí nebudú hľadieť na školu ako na nutné zlo, ale na miesto kde môžu poznať nové veci a získať tak iný pohľad na svet a tiež získať šancu na lepšie profesionálne uplatnenie v živote, bude aj ich rodičov zaujímať čo na tej škole a vzdelaní vidia. Potom už stačí záujem rodičov podchytiť v správnej chvíli. V tretej časti by som sa chcela zamerať na podporu integračného procesu zo strany verejnej správy a neziskových organizácií, ktoré sa podľa môjho názoru môžu, pri dostatočnom množstve financií, venovať danému problému najviac. Je dôležité vedieť si získať dôveru Rómov a to ide iba ľudským, primeraným prístupom a priamym kontaktom. Preto by som v závere práce tiež rada uviedla pár projektov zaisťujúcich podporu pri integrácii. Pri spolupráci neziskových organizácii s verejnou správou, resp. so samosprávou je práve v rámci prístupu k Rómom dôležité vzdelávanie zamestnancov samosprávnych územných celkov, aby dokázali pochopiť situáciu Rómov a taktiež im odborne pomôcť. Každopádne je potrebné a dôležité si uvedomiť, že integrácia nie je iba jednosmerný proces zameraný na jednu skupinu obyvateľstva. Aj majorita musí byť pripravená na prijatie ľudí odlišných nie len farbou pleti, ale aj chovaním, zvykmi, kultúrou a tradíciami. Majorita by mala byť schopná ich odlišnosť prijať ako fakt a nesnažiť sa ich za každú cenu meniť v svoj obraz. Pretože vo svete a tým pádom aj v Českej republike sa jednotlivé národnosti budú stále viac zmiešavať a preplietať. Práve tieto odlišnosti robia z každého z nás zaujímavého človeka patriaceho do rôznej skupiny ľudí, ktorú stojí to poznať. 8

9 1 Zhodnotenie prameňov a literatúry, vymedzenie pojmov Pri písaní tejto práce som použila mnoho zdrojov. Jedným z nich sú publikácie autorky Tatjany Šiškovej. PhDr. Tatjana Šišková vyštudovala históriu a sociológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Pracovala ako sociálna kurátorka v množstve českých a medzinárodných organizáciách a podieľala sa na riešení sociálnych a etnických konfliktoch. Jej publikácie, ktoré sa zameriavajú na národnostné menšiny a etniká sú súhrnom jej vlastných skúseností a zážitkov získaných počas práce s menšinami, a taktiež súhrnom vedomostí a skúseností ďalších spoluautorov, ktorých si prizvala ku spolupráci. Popisuje v nich nie len kultúru menšín v krajinách ich pôvodu, ale aj situácie a problémy, v ktorých sa ocitli, keď sa rozhodli pre migráciu a nový život v novej krajine. Veľký priestor venuje aj Rómom, ich kultúre, životu a celkovo rómskej otázke. Keďže otázka národnostných menšín je veľmi obšírnou témou, venujú sa jej aj iní autori, z ktorých publikácií som čerpala. Ako napríklad publikácia Etnické menšiny v strednej Európe, ktorej autorom je Ivan Gabal a kolektív. PhDr. Ivan Gabal absolvoval sociológiu a teóriu kultúry na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Pôsobil v Ústave pre filozofiu a sociológiu ČSAV, kde sa zaoberal sociologickými výskumami a analýzami životného spôsobu a mobility. Je členom Medzinárodnej sociologickej asociácie a zakladajúcim členom Kruhu nezvislej inteligencie. Vo svojom profesionálnom živote sa zaoberá etnickými vzťahmi a postavením menšín a tiež sa vo výskumnej polohe venuje integračnej menšinovej politike a programom. Jedným z úspešných príkladov integrácie rómskeho obyvateľstva v ČR sú Rómovia v Českom Krumlove. Nielen Českému Krumlovu sa vo svojich dielach venuje Dr. Eva Davidová. Do života rómskej minority prenikla na základe vlastnej skúsenosti a častých bezprostredných osobných kontaktov s rómskou komunitou. Vo svojom výskume dospela k záveru, že pri riešení rómskej otázky nejde o jediný možný postup cez národnú emancipáciu, a že pre väčšiu či menšiu časť rómskeho etnika, zvlášť mladšieho, je prijateľná a v mnohých smeroch sa postupne realizuje, 9

10 ďalšia možnosť, tz. dobrovoľná adaptácia nových generácií na prevládajúci spôsob života väčšinovej populácie. Dr. Davidová tiež kritizuje ľahostajný až negatívny postoj Čechov k rómskej menšine. 1 Vydavateľstvo Socioklub vydalo v roku 1999 zošity pre sociálnu politiku s názvom Romové v České republice ( Je to dielo kolektívu autorov zaoberajúcich sa rómskou problematikou, ktoré prináša výsledky výskumnej štúdie, ktorú v roku 1998 vypracoval pre Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR SOCIOKLUB. Dielo popisuje Rómov v ČR z rôznych pohľadov jednotlivých autorov a v rôznych obdobiach. Tento prístup viedol k získaniu celkovo konzistentných súborov informácií a názorov, nachádzajúcich v mnohých smeroch vzájomné logické súvislosti a možné vysvetlenia, ktoré sa predkladajú širokej verejnosti. V roku 2005 vyšlo dielo autoriek Dany Bittnerovej, Mirjam Moravcovej a kolektívu s názvom: Kdo jsem a kam patřím? Kniha sa obracia na príslušníkov národnostných menšín a etnických a imigračných skupín v ČR, aby sa dozvedela o ich vízií miesta v rámci českého, stredoeurópskeho a európskeho priestoru. Odpoveď na danú otázku je formulovaná na základe autentických rozhovorov s reprezentantmi národnostných menšín a s členmi etnických skupín a imigrantmi, ktorí do ČR prichádzajú až po roku Moja práce je zameraná na popísanie rómskej problematiky v Českej republike a preto v zdrojoch, ktoré som používala je aj internet a webové portály, ktoré sa v posledných rokov stávajú hlavným zdrojom informácií a sú zamerané na túto a podobné témy. Významne mi pomohol portál varianty.cz, ktorý je projektom spoločnosti pri Českej televízií Člověk v tísní, o. p. s.. Popisuje vzťahy medzi majoritnou spoločnosťou a menšinami a uverejňuje publikácie a články na dané téma. Jedným z ďalších portálov venujúcich sa priamo rómskej problematike je portál demografie.info, ktorej zriaďovateľom je občianske združenie Demografické informačné centrum, ktoré pri popise vychádza zo štatistických údajov Českého štatistického úradu. Venujú sa demografii Rómov všeobecne ale 1 PhDr. Davidová, E., CSc., Studie národohospodářského ústavu Josefa Hlavky 2001, Romové a česká spoločnost Hledání domova, porozumění a vzájemného soužití, str. 3 10

11 aj ich charakteristikám a spôsobu ich evidencie. Popisu a predstaveniu Rómov ostatným a hlavne majoritnej spoločnosti sa zaoberá portál romove.radio.cz, ktorý sa zaoberá aj aktívnou rómskou problematikou, organizuje kampane proti rasizmu a dáva odkazy na ďalšie organizácie ktoré sa touto problematikou taktiež zaoberajú. Rómom sa venuje aj množstvo neziskových organizácií, či už s celoštátnou alebo krajskou pôsobnosťou. Venujú sa im v oblasti sociálneho poradenstva, ľudských práv, kultúry, vzdelania a voľného času a tak prispievajú k ich integrácií do spoločnosti. Cez portál verejnej správy, ktorý pomáha občanom komunikovať s úradmi verejnej správy sa dá ľahko dostať k poradným orgánom vlády a jedným z nich je Rada vlády pre národnostné menšiny a Rada vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity. Dajú sa tu nájsť informácie o národnostných menšinách a o vládnej politike voči nim. Okrem portálov, ktoré sa venujú informáciám pre majoritnú skupinu, pre študentov, učiteľov ale aj laickú verejnosť, ktorú zaujímajú problémy menšiny, existujú aj portály, ktoré majú napomáhať menšine pri zaradení sa do bežného života, s nájdením práce, s lekárskou starostlivosťou atď. Jedným z nich je portál cizinci.cz, ktorý jednak poskytuje tieto informácie cudzincom a na druhej strane odkazuje na stránky ministerstva vnútra, ktoré rieši zlegalizovanie pobytu a integráciu menšín do majoritnej skupiny. 1.1 Vymedzenie pojmov a teoretické prístupy V tejto časti by som vás rada zoznámila s niekoľkými pojmami a definíciami, ktorými je téma multikultúrna spoločnosť lepšie vysvetliteľná. Rasa antropologický termín, vzťahujúci sa k druhovej diferenciácii ľudských plemien. Ide o súhrn spoločných dedičných rysov (morfologických, anatomických, ktorými sa vyznačuje iná skupina ľudí. 2 Xenofóbia je pojem, ktorý zahrňuje strach a obavy zo všetkého cudzieho, čo pochádza z iného etnického, národného, sociálneho, alebo kultúrneho prostredia, čo vedie až k nenávisti ku všetkému, čo neodpovedá vlastnej kultúre, hodnotám, normám, ideám. 2 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s

12 Rasizmus ideológia, ktorá predstavuje súbor koncepcií vychádzajúcich zo strachu z cudzieho (xenofóbia a tvoriacich jeho ideologickú nadstavbu. Predpokladá fyzickú a duševnú nerovnosť ľudských plemien (rás a rozhodujúci vplyv rasových odlišností na dejiny a kultúru ľudstva. Všetky rasové teórie sú podložené predstavou, že ľudstvo je pôvodne rozdelené na nižšie a vyššie rasy. Vyššie rasy sú potom tvorcami a nositeľmi civilizácie a pokroku, sú určené k vládnutiu. Nižšie rasy sú charakterizované neschopnosťou kultúrnej tvorivosti a je potrebné ich viesť. Všetkých migrantov, ktorí sa rozhodnú, že sa usadia natrvalo v cieľovej zemi, čaká zložitý a dlhý proces adaptácie. Adaptácia - proces, pri ktorom sa organizmus prispôsobuje zmeneným podmienkam prostredia. Sociálna a kultúrna adaptácia je súbor relácií, ktorými jedinec upravuje svoje jednanie tak, aby harmonicky zvládal podmienky daného prostredia. Výsledky procesu adaptácie môžu byť rôzne, ako napr. bezproblémové spolunažívanie, cez rýchle získanie právneho štatútu, prípadne končiaci naturalizáciou (získaním občianstva a asimilácia. Asimilácia proces, v ktorého priebehu sa určitá spoločenská skupina dostáva do kontaktu a neskôr sa tiež stáva súčasťou inej, obvykle dominantnej skupiny. Model asimilácie bol spracovaný v tzv. asimilačnej teórii. Vysvetľuje adaptáciu imigranta v novom prostredí ako prirodzený proces vývoja, ktorý končí po čase splynutím rozpustením sa v majoritnej spoločnosti. 3 Po tejto teórii prichádza ďalší model, model taviaceho kotla. Melting pot - anglický výraz, ktorý je prekladaný ako taviaci kotol. Jedná sa o pojem, ktorý sa používa pre neobmedzené miešanie etník a rás a spoločnom území. Podstata a úspech tohto procesu je založená hlavne na intenzite hospodárskych stykov, politickom porozumení, kultúrnej tolerancii, na sociálnych stykoch. Existujú tri stupne intenzity tohto procesu miešania : 3 Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice, s

13 1. commercium obchod 2. commensalitas spoločné stravovanie 3. connubium manželstvo Názov melting pot sa začal používať pre multikultúrnu spoločnosť USA. V súčasnosti existuje tzv. koncept šalátovej misy, ktorý vyjadruje súžitie etnických skupín jak medzi sebou, tak s majoritou, vedľa seba vo vzájomnej komunikácii rozličnej intenzity. V rámci integračného chovania jedinca môžeme rozlišovať: či imigrant udržuje vzťahy s ostatnými etnickými skupinami, alebo nie či si súčasne zachováva svoju kultúrnu identitu Na základe toho definuje štyri základné typy spolužitia: 1. Integrácia / a áno, b áno/ 2. Asimilácia / a áno, b- nie/ 3. Separácia / a nie, b áno/ 4. Marginalizácia / a- nie, b- nie/ Integračné politiky, ktoré sa presadzujú na makroúrovni: Diskriminačný model pobyt cudzincov je dočasný a návratný. Imigranti nemôžu vstúpiť do systému sociálnej starostlivosti, nemôžu získať občianstvo, spolupodieľať sa na politickom živote. Asimilačný model uprednostňuje rýchlu a jednoduchú adaptáciu imigranta do novej spoločnosti, rýchle získanie občianstva. Ale model počíta so stratou materského jazyka, špecifických kultúrnych a sociálnych rysov, čo vyúsťuje v rýchlej asimilácii do majoritnej spoločnosti. 13

14 Multikultúrny model - uprednostňuje odlišnosti minority od majoritnej skupiny. Obe sa líšia, či už jazykom, kultúrou alebo sociálnymi vzťahmi. Imigranti získavajú rovnaké práva vo všetkých spoločenských sférach. V praxi sa tieto tzv. čisté typy nevyskytujú. Väčšinou sa zemi klonia ku kombinácii rôznych prvkov typických pre rôzne modely. S pojmom multikulturizmus úzko súvisí aj pojem Národnostné menšiny je to výraz používaný k popísaní širokého spektra rôznych skupín. Niektoré z týchto populácií reprezentujú rôzne vrstvy spoločnosti a nie sú koncentrované na určitom teritóriu. Iné patria k teritoriálnej menšine. 4 Národnostnou menšinou je akákoľvek skupina definovaná nejakým sociologicky významným spoločným znakom. Najčastejšie sa hovorí o národnostnej, jazykovej, rasovej, náboženskej. V ČR bola v roku 1991 pre sčítanie ľudu vypracovaná definícia: Národnosťou sa rozumie príslušnosť k národu a je ponechané každému, aby sa slobodne vyjadril o svojej príslušnosti podľa vlastného presvedčenia. Národnosť detí do 15 r. sa riadi podľa rodičov, a ak sa hlásia rodičia k rôznym národnostiam, na základe dohody rodičov podľa národnosti jedného z nich. 4 Gabal, I a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s

15 2 Analýza etnického a národnostného zloženia v ČR 2.1 Multi etnická spoločnosť Imigrantské komunity vo väčšine západoeurópskych štátoch v súčasnosti tvoria okolo päť až desať percent celkovej populácie. Jednotlivé zemi sa tiež často líšia v tom, koho za imigranta pokladajú a koho nie. Ďalšie komplikácie spočívajú v tom, že niektorí imigranti sú občanmi zeme, v ktorej v súčasnosti pobývajú a iní nie. Dá sa povedať, že imigranti sú obvykle pokladaní za legálnych imigrantov, tz. imigrantov, ktorí vlastnia riadne doklady a ktorí sú formálne oprávnení pobývať v zemi kde sa práve nachádzajú. V budúcnosti bude predstava o tom, kto je a kto nie je imigrant, stále viac hmlistá. Imigrantské komunity sa už nemusia nutne skladať z novo prichodiacich, ktorí sa v spoločnosti kde sa práve nachádzajú, neorientujú. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je vždy postavenie imigranta, ale skôr fakt, že členovia imigrantských komunít spolu zdieľajú svoj spoločný etnický základ, ktorý má korene v inej zemi. Etnický základ sa dá vysvetliť ako zmysel pre komunitu, založený na spoločnom dedičstve, v ktorom hrajú svoju úlohu tiež veci, ako je história, kultúra, rasová príslušnosť, jazyk alebo národná identita. V dôsledku migrácie posledných desaťročí žije v súčasnosti vo väčšine členských štátoch Rady Európy početná a rôznorodá populácia, ktorá sa svojím etnickým pôvodom a národnosťou líši od obyvateľstva hostiteľských zemí. Preto sa tak často hovorí o multi etnickej, alebo o multi kultúrnej spoločnosti. Z vedeckého hľadiska je termín etnický základ viac užším ako termín kultúra. Skupiny so spoločnou kultúrou zdieľajú isté hodnoty a formy jednania (napr. študenti. Etnický základ je potom charakteristika, ktorá sa netýka iba zdedených foriem spolunáležitosti, ale ktorá má tendenciu prevážiť všetky ostatné charakteristiky príslušnej komunity aj okolitej populácie. Termín Etnické menšiny zo sociologického hľadiska je množstvo imigrantských skupín v postavení menšiny. K charakteristickým znakom tohto postavenia patrí: neodpovedajúca účasť na vzdelaní, zamestnaní, ubytovaní a sociálnych službách, obmedzené možnosti ovplyvniť proces demokratického 15

16 rozhodovania a skutočnosť, že okrajové miesto v spoločnosti je predávané aj ďalším generáciám. Okrajové postavenie je v skutočnosti významným charakteristickým rysom postavenia imigrantov v množstve zemí a deliace čiary medzi spoločenskými triedami môžu často splývať s deliacimi čiarami medzi etnickými komunitami. Táto situácia sa prehlbuje a je spojená s dvoma veľkými okruhmi okolností. Prvý okruh súvisí s tým, že imigranti obvykle nemajú k dispozícii prostriedky, ktoré by im umožnili stáť sa efektívnou súčasťou celej spoločnosti. Druhý okruh okolností je úzko spojený s okolitou spoločnosťou a jej inštitúciami, ktoré často nie sú príslušníkom imigrantských komunít dostatočne prístupné. Podobné formy nepriamej, alebo štrukturálnej diskriminácie môžu ochromiť ambície imigrantov na integráciu do spoločnosti. Preto je potrebné zaistiť aby boli vytvorené také podmienky, ktoré imigrantom umožnia podieľať sa na chode domácej spoločnosti a jej významných inštitúcií a organizácií, čo je hlavne naliehavé v prípade žien a mladých ľudí imigrantského pôvodu. Pojem multikultúra, je stále viac a viac skloňovaný nie len v rámci politík jednotlivých zemí, ale aj v rámci politiky Európskej únie. Tá sa, podľa môjho názoru snaží o jednotný prístup k menšinám, o tzv. zobecnenie multikultúrnej politiky a politiky integrácie, aby sa obecný vzorec dal použiť v každej zemi. Avšak skutočnosť je iná. Každá zem v rámci Európskej únie má iné problémy s migrantmi a téma ich integrácie je veľmi citlivá, to znamená, že aj politika jednotlivých zemí je odlišná, ale celkovo trenduje k multikultúre. Ak príklad integračnej politiky, ktorej neúspech sa prejavuje až v posledných rokoch, je politika jedného zo zakladateľov a najstarších členov Európskej únie Francúzska. Pred rokom sa začali búriť príslušníci skupiny migrantov v Paríži a upozornili na vážny problém akým je ich veľká nezamestnanosť, bývanie v lokalitách na predmestiach Paríža, ktoré sa pomaly menia na ghettá, kde prevláda vysoká kriminalita a násilie. Taktiež upozornili na to, že príslušník tejto skupiny obyvateľstva má v dôsledku politiky uplatňovanej proti menšinám veľmi ťažkú pozíciu pri snahe uplatniť sa v bežnom živote oproti pôvodným obyvateľom. 16

17 Aj tento prípad, upozornil na to, že integračná politika je veľmi dôležitá a musí byť citlivo uplatňovaná voči príslušníkom jednotlivých národnostných menšín v každej zemi s iným prístupom. 2.2 Cudzinci v ČR Pôvod cudzincov je dôležitý pre českú spoločnosť pri rozhodovaní či ich príjme, alebo nie. Česká verejnosť rozlišuje 3 kategórie cudzincov: 1. Kapitáloví cudzinci dominujú hospodárske prínosy nad problémami - sú vnímaní ako kultúrne prijateľní pre každodenný život a susedstvo /Američania, Francúzi, Nemci/ 2. Príbuzní cudzinci vnímaní ako mix problémov a prínosov, ale tiež ako najprijateľnejší a najmenej cudzí pre svoju kultúru a jazykovú spriaznenosť / Slováci, českí emigranti, Židia/ 3. Etnickí, odlišní cudzinci aj napriek dlhodobému usídleniu predstavujú najcudzejších cudzincov - sú vnímaní ako zdroj problémov - nemajú žiadne prínosy, sú neprijateľní do susedstva /Arabi, Vietnamci, Číňania, obyvatelia bývalej Juhoslávie, Rusi, Ukrajinci, Černosi, Rómovia/. V Českej republike tvoria národnostné menšiny 5 % celkového obyvateľstva. Menšiny tvoria ľudia jednak podobní českej väčšinovej spoločnosti a to či už históriou, farbou pleti, jazykom a jednak ľudia, ktorí majú inú tradíciu, kultúru a vzhľad. Najnovším fenoménom je príliv národnostných menšín z východu Aziati a z juhu Afričania. Je predpoklad, že počet národnostných menšín sa bude zvyšovať, jednak demografickým prírastkom určitých menšín a tiež tým, že v súčasnosti je Česká republika jednou z hraničných zemí Európskej únie a budú sem prichádzať ľudia z krajín, kde nemajú dostatočné pracovné príležitosti a niekedy ani podmienky pre samotný život. Tabuľka ukazuje rozloženie národnostných menšín v ČR podľa posledného sčítania bytov, ľudí a domov v roku

18 Tab.č 1: Obyvateľstvo podľa národnosti Obyvatelstvo celkem z toho národnost česká moravská slezská slovenská romská polská německá ukrajinská vietnamská Zdroj: stránky českého štatistického úradu Tvrdenie, že počet cudzincov sa bude neustále zvyšovať potvrdzuje aj doterajší trend každoročného nárastu cudzincov v ČR, čo dokazuje aj graf č.1. Počet cudzincov kontinuálne narastá od roku 1994, v roku 2000 tento trend ustal, avšak od roku 2001 sa v ČR opäť prejavuje nárast cudzincov. Nárast cudzincov súvisí podľa môjho názoru jednak so zmenou režimu v roku 1989 a tiež s rozdelením ČR a SR a vstupom do Európskej únie. Od tej doby je ČR nie len tranzitnou ale aj cieľovou zemou pre cudzincov, ktorí prichádzajú či už zo susediacich, alebo vzdialenejších zemí, za prácou, lepším životom,... Graf 1: Cudzinci s trvalým pobytom, či dlhodobými pobytmi nad 90 dní v ČR Zdroj: stránky českého štatistického úradu 18

19 Z hľadiska štátneho občianstva sa zloženie cudzincov v Českej republike už dlhšiu dobu nemení, mení sa iba poradie v tejto skupine, kde sa na prvej a druhej pozícii striedajú Ukrajina a Slovensko. K bola najsilnejšie zastúpená Ukrajina (87 789, Slovensko (49 446, Vietnam (36 833, Poľsko ( a Rusko ( Väčšina cudzincov prichádza na dlhšiu dobu do ČR za prácou, kde ČR ponúka lepšie možnosti ako ich krajina pôvodu. Niektorí sa nakoniec v ČR usadia natrvalo, iní sa po určitej dobe vracajú naspäť do svojej pôvodnej krajiny. Graf. 2: Cudzinci s trvalým, či s dlhodobým pobytom Zdroj: stránky českého štatistického úradu 2.3 Národnostné menšiny v ČR Slováci Z predchádzajúcej spoločnej minulosti pramení to, že Slováci tvoria v Českej republike najväčšiu národnostnú menšinu. Slováci prichádzali do ČR dávno pred vznikom prvého spoločného štátu. Česi podporovali Slovákov aj v období maďarizácie, keď v českých zemiach vzniklo mnoho organizácií, ktoré podporovali vydávanie slovenských publikácií a poskytovali slovenským študentom štipendiá na českých školách. Mnoho Slovákov sa tu po štúdiu usídlilo. Ďalšími dôvodmi migrácie boli ekonomické podmienky, kedy mnoho robotníkov 19

20 prichádzalo či už za sezónnou, alebo dlhodobou prácou. Príliv Slovákov bol zaznamenávaný či už vo väčšej alebo menšej forme počas celého 20. storočia. Po rozdelení Československa sa zo Slovákov, ktorí boli do tej doby chápaní ako jeden zo štátotvorných národov žijúcich na území druhého štátu, stala najpočetnejšia národnostná menšina žijúca na území Českého štátu. Líšia sa od väčšinového českého obyvateľstva takmer všetkými základnými znakmi demografickej a sociálnej štruktúry vekovým zložením, profesionálnym zameraním, vzdelanostnou štruktúrou. Pri sledovaní demografických ukazovateľov slovenského etnika v ČR je potrebné pripomenúť dôležitý fakt, ktorým je prihlásenie sa časti rómskej populácie ku slovenskej národnosti. 5 V súčasnosti žije v Českej republike približne Slovákov, ktorí môžu využívať činnosti slovenských národných organizácií ako sú: Zväz Slovákov, Slovenský literárny klub v ČR, Slovensko-český klub a množstvo organizácií, ktoré pracujú na obecnej úrovni, ako napr. Obce Slovákov v ČR, Kluby Slovenských dotykov v Českých Budějoviciach a Brne, Spoločnosť priateľov Slovenska v Kroměříži. Národnostné organizácie Slovákov v ČR vytvárajú rôzne projekty, kultúrne a spoločenské akcie, napr. Dni slovenskej kultúry v ČR a vydávajú vlastnú tlač, dotovanú štátnym rozpočtom ČR. A sú to: mesačníky Slovenské listy, časopis Korene a časopis Slovenské rozhľady venovaný vede a umeniu, ktorý vychádza štvrťročne. K tejto skupine cudzincov sa rátam aj ja. A aj keď je problém Rómov na Slovensku obzvlášť v prešovskom kraji odkiaľ pochádzam veľmi vážny, rozhodla som sa písať o Rómoch v ČR práve z dôvodu, že sa na túto menšinu môžem pozerať nezainteresovane, bez negatívnych skúseností, aké som mala na Slovensku. Ako súčasť tejto národnostnej menšiny môžem potvrdiť, že je braná zo strany Čechov ako bezproblémová. Rozporuplné nálady, ktoré existovali tesne po rozdelení Československa pominuli a Slováci začínajú byť vnímaní ako bratia. Dalo by sa povedať, že Česi majú k Slovákom, ako k jednej z národnostných menšín pobývajúcich na ich území, najvrelejší vzťah. 5 Gabal, I a kol.(1999 Etnické menšiny ve střední Evropě, konflikt nebo integrace, s

21 2.3.2 Poliaci Oproti iným národnostným menšinám v ČR jedine Poliaci vytvárajú výrazne koncentrované osídlenie a to pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou v dvoch okresoch a to Frýdek-Místek a Karviná (žije tu celkom 75 % poľskej populácie v ČRR na historickom teritóriu Tešínskeho Sliezska. V tejto oblasti predstavujú Poliaci autochtónne obyvateľstvo. Vedľa toho sú disperzne usídlení v severočeskej, východočeskej a stredočeskej oblasti, hlavne potom v Prahe. 6 Poliaci v oblasti Tešínska sa stali národnostnou menšinou po stanovení česko poľskej hranice po druhej svetovej vojne, kedy tiež v roku 1947 vznikla jediná poľská organizácia: Poľský kultúrne osvetový zväz (PZKO. Zväz zaisťoval bohatý kultúrny a spoločenský program pre poľskú menšinu. V roku 1990 vznikla nová organizácia: Rada Poliakov a v roku 1993 bol ustanovený Kongres Poliakov v ČR, ktorý zastrešuje poľské aktivity a Rada Poliakov sa transformovala do funkcie jeho výkonného orgánu. Česká časť Tešínska bola Poliakmi označovaná ako tzv. Zaolšie, pretože štátna hranica sa takmer kryje s riekou Olšou. Pojem Zaolšie sa používa dodnes k označení oblastí s kompaktným osídlením poľskej menšiny. Reprezentácia poľskej národnostnej menšiny kladie hlavný dôraz na oblasť vzdelávania v materskom jazyku, pestovanie a rozvoj kultúrnych tradícií, šírenie a prijímanie informácií v materskom jazyku, vlastných inštitúcií. 6 Konflikty Poľskej menšiny s Čechmi nie sú príliš časté, nedochádza ani k slovným, či fyzickým napadnutiam. Oveľa horšie renomé ako Poľská menšina majú Poliaci z Poľska a môžu byť agresivita smerovaná proti nim. Konflikty, ktoré sa prejavujú v mentálnej rovine, prebiehajú prostredníctvom miestnej tlače, ale nemajú nejaký výrazný dopad na celkovú spoločnosť Nemci Nemci zastupujú, čo do početnosti, štvrtú najväčšiu národnostnú skupinu v ČR. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa významná časť 6 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol., Sofis 2005, Kdo jsem a kam patřím?, s

22 obyvateľstva hlásia k Nemcom a ich podiel na celkovej skladbe obyvateľstva bol veľmi významný. Nemci predstavovali takmer 40 % všetkého obyvateľstva v českých zemiach. Aj keď riešenie otázky národnostných menšín dané Ústavou Československej republiky z roku 1920 bolo priaznivé, postavenie nemeckej národnostnej menšiny pôsobilo v spoločensko-politickom živote značné napätie. 8 Po ukončení 2. svetovej vojny bolo na základe Postupimskej dohody nemecké obyvateľstvo vysídlené z českých zemí a z predvojnového stavu 3,5 mil. tu zostalo v roku 1947 len 250 tisícová skupina. Následný režim nepripúšťal existenciu nemeckej menšiny. Nový rozvoj tejto menšiny nastal znova až po roku Sudetonemecké krajské združenie už pred rokom 1989 poukazovalo kriticky na situáciu Nemcov, ktorí zostali v Československu. V júli 1990 upozornil jeho hovorca Franz Neubauer v rozhovore s predsedov českej vlády Petrom Pithartom na zvláštnu situáciu zhruba Nemcov, žijúcich v ČSFR. 9 O sprostredkovanie pomoci a finančnú a organizačnú podporu sa v nasledujúcej dobe zaslúžili zástupcovia Sudetonemeckého krajského združenia. Bez ich lobbyingu by asi nedošlo k tak rozsiahlej podpore zo strany spolkovej vlády, ktorá sa uskutočnila v roku Na druhej strany, neboli kontakty medzi sudetskými Nemcami v Nemecku a Nemcami v ČR iba dobré a bezproblémové. Časť sudetských Nemcov v Nemecku stále nechápe, prečo niektorí Nemci mohli po vojne v Československu zostať. A Nemci žijúci v ČR mali často dojem, že ich bývalí spoluobčania žijúci v Nemecku už nemajú pochopenie pre ich situáciu. Dodnes existujú predsudky a rozdielne skúsenosti, ktoré bránia kontaktom a v niektorých oblastiach komplikujú širšiu spoluprácu, napr. Budejovicko, Chomutovsko, Tešínsko. Na druhej strane existuje intenzívna spolupráca na Liberecku a Chebsku. Od roku 1990 vznikali aj menšinové organizačné spolky, ktoré zastrešuje Zhromaždenie Nemcov v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Získali štátnu podporu na vydávanie novín Prager Volkzeitun a Landeszeitung. Vzťahy medzi Sudetonemeckým krajanským združením a Zhromaždením Nemcov v Čechách, na 8 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s Gabal, I a kol.(1999 Etnické menšiny ve střední Evropě, konflikt nebo integrace, s

23 Morave a Sliezsku sa vyjasnili behom roku Bolo podpísané spoločné prehlásenie, že každá organizácia pôsobí samostatne. Hlavné akcie nemeckej národnej menšiny sú kultúrneho rázu: koncerty, vydávanie publikácií, rozvoj vzdelávania, spolupráce pri obnove spoločných historických pamiatok, semináre, činnosť folklórnych súborov a zachovanie ľudských zvykov, tancov a piesní nemeckej menšiny. V spolupráci s krajanskými spolkami sú usporadúvané Dni česko-nemeckej kultúry, stretnutia, besedy, prednášky a výstavy. Najväčšou každoročnou akciou je každoročné Veľké kultúrne stretnutie nemeckej menšiny. Vedľa tohto stretnutia sa usporadúvajú desiatky akcií lokálneho rozsahu spojené s tradičnými zvykmi a sviatkami. Z mojej skúsenosti sú Nemci vnímaní Čechmi ako tzv. kapitáloví cudzinci, ktorí sú pre ČR prínosom. Aj spolužitie nemeckej národnostnej menšiny s Čechmi je bezproblémové. Problémy boli v blízkej minulosti vyostrené na politickej scéne. Kedy nemecký politici požadovali o česko nemecké vyrovnanie a ospravedlnenie sudetským Nemcom, ktorí boli poškodení, tzv. Benešovými dekrétmi. Avšak, myslím si, že politické konflikty tohto typu nezmenia vnímanie nemeckej menšiny v súčasnosti Ukrajinci Ukrajinská národná menšina ma v ČR svoju dlhodobú históriu. Prítomnosť Ukrajincov sa dá v Čechách a na Morave zachytiť už v 16. a 17. storočí, kedy začali prichádzať jednotlivý študenti a žoldnieri. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia pribúdali príslušníci ukrajinskej inteligencie, ktorí opúšťali svoju materskú zem z politických dôvodov. Ukrajinská komunita v ČR bola v podpore svojej kultúry veľmi aktívna, podporovala snahu ukrajinského štátu o politickú nezávislosť, vydávali sa knihy, príručky, existovalo ukrajinské divadlo, ukrajinská univerzita, vysoký pedagogický inštitút, umelecká akadémia, gymnázium, internát pre deti predškolského veku. Činnosť týchto ukrajinských emigrantských spolkov bola zlikvidovaná nemeckou a zvlášť ruskou okupáciou. Až v roku 1989 vznikol opäť národnostný spolok, do tej doby bol rozvoj ukrajinskej kultúru na českom území prerušený. 23

24 Ukrajinci sa dajú charakterizovať určitým rozporom, ktorý sa prejavuje predovšetkým v odstupe starších migrantov od novo prichádzajúcich a tiež vo veľmi slabých tendenciách združovania sa u tzv. nových ukrajinských prisťahovalcov. V súčasnosti sa výrazne líši dôvod emigrácie od dôvodov, ktoré mali už úspešne asimilovaní Ukrajinci. Súčasná ukrajinská migrácia je ekonomickou migráciou, oproti migrácií starších migrantov, kde prevažovali politické dôvody k odchodu zo zeme. K pobývalo na území ČR celkom cudzincov, ktorí vlastnili povolenie k dlhodobému alebo trvalému pobytu, a z toho malo ukrajinskú štátnu príslušnosť. Noví ukrajinskí emigranti nie sú medzi českými obyvateľmi vo veľkej obľube. Výsledky výskumu verejnej mienky za posledných 10 rokov ukazujú, že Ukrajinci sú, resp. nie sú v ČR tolerovaní takmer rovnako ako Rómovia. Panuje názor, že Česi obviňujú Ukrajincov za inváziu v auguste K zhoršeniu obrazu o Ukrajincoch tiež prispieva vysoká kriminalita občanov Ukrajiny a jej medializácia. Imigrácia Ukrajincov do ČR je ovplyvnená hlavne zlou hospodárskou situáciou na Ukrajine. Českú republiku si ako cieľovú zem vyberajú hlavne kvôli ľahšej dostupnosti pracovných príležitostí, geografickej, kultúrnej a jazykovej blízkosti. Častým javom z blízkej minulosti bolo, že v Čechách vykonávali podradné práce na Ukrajine ináč vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Tento fenomén je dá sa povedať už na ústupe, avšak celková situácia by sa podľa môjho názoru ešte zlepšila, ak by sa otvorila hranice s pracovnými príležitosťami. Ukrajinci by tak mohli cestovať za dopredu vybranou prácou, ktorá by odpovedala ich vzdelaniu a snáď by sa potom zlepšil aj prístup štátnych úradov a postoj českej spoločnosti. Do Českej republiky prichádzajú hlavne mladí muži v produktívnom veku, ktorí si tu prichádzajú zarobiť na uživenie rodiny, alebo blízkych, ktorí ostali doma. Jednou z charakteristík súčasných ukrajinských migrantov je nízka znalosť cudzích jazykov, vrátane češtiny a tiež nízka samostatnosť organizovať prácu a povolenie k pobytu. Preto sa stávajú často obeťami klientelizmu. Za najväčší problém hodnotia Ukrajinci jednanie štátnych orgánov a povýšenecké postavenie štátnych úradníkov. 24

25 Ukrajinský emigranti sú veľmi silno religiózne založení. Náboženstvo je jedným z mála dôvodov, ktoré ich združuje. Výrazným dôkazom toho, ako sa návštevy kostola stávajú pre ukrajinských prisťahovalcov spoločenskou záležitosťou a tiež jednou z možnosti komunikovať so svojimi krajanmi, je veľmi navštevovaný ukrajinský gréckokatolícky kostol v Prahe Kostol sv. Klimenta. Schádza sa tu každý týždeň približne 200 Ukrajincov a rozdávajú sa tu ukrajinské časopisy a informácie o kultúrnych akciách. Na území Českej republiky je v súčasnosti zaregistrovaných 5 ukrajinských organizácií: Ukrajinská iniciatíva v ČR (UIČRR, Združenie Ukrajincov a priaznivcov Ukrajiny, Združenie ukrajinských žien, Fórum Ukrajincov ČR a Ukrajinskí krajania. UIČR vydáva jediný časopis pre Ukrajincov v ČR Porohy a realizuje každoročne niekoľko veľkých projektov a to: multikultúrne večery Stretnutie kultúr, ukrajinský ples Malanka, folklórny festival "Praha - Srdce Národa" a ďalšie významné akcie. V rámci podpory ukrajinskej kultúry v ČR sa usporadúvajú tematické prednášky, konferencie a semináre, sú organizované výstavy a premietanie filmov. V priestoroch UIČR prebiehajú už viac než 2 roky cvičenia ukrajinského detského zboru "Barvinek" a večerná škola ukrajinčiny pre deti zo zmiešaných ukrajinských rodín. UIČR je členom Svetového a Európskeho kongresu Ukrajincov, aktívne spolupracuje s verejnou správou ČR aj so zastupiteľstvom Ukrajiny v ČR a neziskovými organizáciami. V rámci UIČR funguje Mládežnícky klub, ktorý vydáva nepravidelné informačné letáky, distribuované ukrajinskými kostolmi, usporadúva premietanie filmov a kultúrne stretnutia mládeže v priestoroch UIČR Rusíni V sčítaní ľudí domov a bytov v roku 1991 sa rusínska národnostná menšina zachycuje prvý krát ako nepočetná skupina v celkovom počte osôb. Rusíni boli po druhej svetovej vojne spojovaní s Ukrajincami v takzvanej národnostnej menšine Ukrajinci - Rusíni stránky pre cudzincov v ČR 25

26 V rámci bývalej československej federácie vystúpila rusínska otázka do popredia po novembri Na jednej strane sa z historického i etnografického hľadiska uvádza, že Ukrajinci a Rusíni netvoria dve samostatné národnostné menšiny, pretože oba pojmy sú synonymá, to znamená o jednu národnosť. Na druhej strane zameranie organizácie Rusínska obroda na Slovensku, opierajúca sa o slobodné prihlásenie k rusínskej národnosti v roku 1991, akcentuje samostatný rusínsky národný program, vrátane snahy o kodifikáciu rusínštiny do podoby spisovného jazyka. 11 K Rusínom sa v ČR hlási tá časť medzivojnovej východoslovanskej emigrácie, ktorá spolu s Ukrajincami prichádzala buď z Podkarpatskej Rusi, alebo z gréckokatolíckych oblastí na východnom Slovensku. V roku 2004 pokračovala spolupráca Spoločnosti Rusínov a priateľov Podkarpatskej Rusi (SRPPR so štátnymi orgánmi aj s orgánmi samosprávy na centrálnej i regionálnej úrovni. Ministerstvo vnútra vedie v databáze registrovaných občianskych združení taktiež Obščestvo Rusínov a Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi. K riešeniu problémov rusínskej menšiny významne prispieva a pozitívny prístup Ministerstva zahraničných vecí: dlhodobo sleduje činnosť SRPPR, podporuje jej kultúrne projekty a aktívne sa venuje Rusínom v ČR, hlavne novým emigrantom. Pomáha im hlavne pri získavaní možnosti usídlenia a práce v ČR. Významnú podporu našla Spoločnosť na Magistráte hl. mesta Prahy, vedľa finančnej podpory tiež prepožičiavanie miestností k jednaniam, pomoc pri rôznych administratívnych činnostiach, atd Maďari Maďari patria k novodobým národnostným menšinám. Ich príchod do Českých zemí sa dá sledovať až od vzniku ČSR v roku 1918, kedy začali prichádzať do Prahy a iných väčších miest Maďari zo Slovenska aj Podkarpatskej Rusi. V sociálnom zložení tejto emigrácie prevažovala inteligencia a vysokoškolskí študenti. Svedčí o tom aj štatistika obyvateľstva pri sčítaní ľudí z roku 1921, ktorá v českých zemiach zachycuje osôb maďarskej národnosti Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s Zpráva o situaci náodnostních menšin v České republice za rok Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s

27 Po druhej svetovej vojne nastal výrazný príliv Maďarov do českých zemí, ale do ich množstva sa započítavali aj Maďari násilne vysídlení do Čiech v povojnových rokoch. Podľa kvalifikovaných odhadov sa jednalo takmer o osôb. Časť z nich sa v zemi usídlila natrvalo. Najväčší počet Maďarov v ČR bol zaznamenaný v sčítaní v roku 1991 a to osôb. Maďari sú v osídlení roztrúsení po celom území Českej republiky s najväčšou koncentráciou v Prahe. V roku 1990 bol v Prahe založený Zväz Maďarov žijúcich v českých zemiach, ktorý zabezpečuje plnohodnotný život maďarskej menšine. Najväčšou kultúrnou udalosťou Zväzu sú Dni maďarskej kultúry. Programy najväčšieho rozsahu sú usporadúvané v Prahe, Brne, Ostrave a Tepliciach. Zväz sa taktiež snaží formou kultúrnych predstavení v maďarskom jazyku priblížiť mládeži a deťom maďarskú kultúru a napomáhať rozvoju ich jazykovej znalosti. Vzťahy medzi Čechmi a občanmi maďarskej národnosti nie sú tak vyhrotené ako na Slovensku. Taktiež nie sú väčšinovou populáciou vnímaní ako cudzinci a sami na svoj pôvod neupozorňujú aj keď tiahnú k svojej kultúre a ovládajú svoj materský jazyk. Tým, že sú rozptýlení po celej Českej republike si národné povedomie uchovávajú sami k sebe a neprejavujú tak silnú potrebu dvojjazyčnosti a maďarských škôl v porovnaní so Slovenskom Rusi Rusi sa podobne ako Ukrajinci usídľovali v českých zemiach hlavne po roku Jednalo sa hlavne o migráciu inteligencie, ktorá nachádzala uplatnenie vo väčších mestách. Najväčšia vlna migrácie sa prejavila v prvej polovici 20. storočia, kedy sa počet ruských migrantov odhaduje na Ruská komunita tvorí v súčasnosti špecifickú imigračnú skupinu, ktorej charakteristickým rysom je uzavretosť voči majoritnej spoločnosti. Je to možné aj z dôvodu negativistického pohľadu českej verejnosti na všetko ruské, čo má úzku súvislosť s bývalým režimom. Česká spoločnosť si taktiež dáva ruskú menšinu do súvislosti s ruskými mafiánmi, ktorý tu od 90. rokov hľadajú svoje útočište. 14 Rusi migrujú hlavne z dôvodov zlých životných podmienok v Rusku, hlavne nezamestnanosť, znižujúca sa kvalita života, rastúca chudoba, nedostupnosť 14 Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice, s

28 lekárskej starostlivosti. Ruskí imigranti sú v mladšom, alebo strednom veku zložení z mužov aj žien, prípadne celých rodín, s relatívne vysokým vzdelaním. Sú typickí vysokou ekonomickou aktivitou či už vo sfére podnikania, alebo v zamestnaneckom pomere. Zvláštnym rysom oproti ostatným národnostným menšinám je, že ruskí migranti nemajú problém v materiálnom zabezpečení svojich rodín, ale dôvodmi pre migráciu sú politická nestabilita v Rusku a obavy o vlastné bezpečie. Viac než polovica migrantov prišla z hlavného mesta Moskvy. Dôležitými rysmi sú ďalej rodinný charakter imigrácie, existencia silných sociálnych väzieb, izolovanosť voči majoritnej populácií a rozvinutá vnútorná komunikácia. 15 Avšak aj cez značnú izolovanosť je vidieť určité integračné znaky. V ČR sa uchytilo množstvo podnikateľov, ktorí hodnotia kladne svoju súčasnú situáciu a vytvárajú pracovné miesta pre svojich krajanov. Na druhej strane jedným z dôležitých znakov integrácie je znalosť jazyka, ktorá sa ukázala ako veľmi obmedzená. Je pravdepodobné, že proces integrácie bude prebiehať aj v budúcnosti, ale nie je isté, v akej miere. Ruská menšina je zastúpená v Komisii hl. mesta Prahy pre oblasť národnostných menšín. Doposiaľ nie je zastúpená v orgánoch samosprávy mesta Brna, ani vo výbore Juhomoravského kraja. O toto zastúpenie usiluje Asociácia ruských spolkov v Českej republike, ktorá inak vykonáva mnoho aktivít v rámci tohto kraja Bulhari Príliv Bulharov do českých zemí mal od 19. storočia niekoľko etáp. Politická motivácia migrácie sa prejavila po potlačení protifašistického povstania v Bulharsku v roku 1923 a tiež po druhej svetovej vojne, kde sa jednalo približne o osôb. Boli to hlavne bulharskí poľnohospodárski robotníci, ktorí sa usídľovali v oblastiach pohraničia, po odsune Nemcov. V súčasnosti predstavuje bulharská národnostná menšina v Českej republike malú skupinu. Tvorí ju približne osôb, ktorí žijú rozptýlene vo väčších mestách. Najpočetnejšia komunita Bulharov žije v Prahe. Ich spoločensko- 15 Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice, s

29 kultúrny život sa obmedzuje na klubovú oblasť. Najvýznamnejším klubom je Bulharská kultúrne osvetová organizácia v ČR so sídlom v Prahe. Taktiež pôsobí občianske združenie občanov ČR Zväz bulharských študentov v ČR. Takmer všetky spolky usporadúvajú oslavy tradičných bulharských sviatkov: 1. marca (Baba Marta, 3. marca (štátny sviatok Bulharska, pravoslávna Veľká Noc (Velik den, 24. mája (Deň slovanských vierozvestovateľov, pravoslávne Vianoce (Koleda atd. Vyvíjajú kultúrne vzdelávaciu činnosť a usporadúvajú rôzne spoločenské akcie pre širokú verejnosť Gréci Grécka menšina patrí k novodobým. Do Československa emigrovali v dôsledku gréckej občianskej vojny v rokoch Z postihnutých oblastí boli evakuované deti a mládež. Následne poskytlo Československo azyl gréckym utečencom. Usídlili sa v severomoravských prihraničných okresoch Jeseník, Krnov, Bruntál, Šumperk, a Žamberk. Následne sa sťahovali do priemyslových centier Moravy, konkrétne do Ostravy, Karvinej, Třince, Havířova, Bohumína a Brna. Prisťahovalci boli charakteristickí svojím silným národným cítením a pravoslávnym náboženským vyznaním. A grécky azylanti brali svoj pobyt za dočasný a rátali s tým, že po upokojení situácie v Grécku sa tam znova vrátia. Grécka komunita žila pestrým spoločenským a kultúrnym životom. Bohatá bola činnosť folklórnych, hudobných a divadelných súborov. Na konci 70. rokov začala vlna reemigrácie. Ale nastali určité problémy zo strany gréckych úradov. Povolenie k návratu mali iba etnickí Gréci. Príslušníci ostatných národnosti sa mohli vrátiť jedine pod podmienkou prijatia gréckej národnosti. Organizácia, ktorá združuje gréckych obyvateľov je Asociácia Gréckych obcí v Českej republike. Ktorá zaisťuje významné dni Grécka, taktiež výučbu gréckeho jazyka. 16 Zpráva o situaci náodnostních menšin v České republice za rok 2004, s

30 Čo sa týka vzťahu Grékov a Čechov, tento vzťah je vnímaný skôr neutrálne a nehodnotí sa v žiadnom prípade ako konfliktní. Aj keď Grékom chýbajú u Čechov vlastnosti, ktoré oni sami pokladajú za identifikačné. Tvrdia, že Čechom chýba vo vzájomnej komunikácii vrelosť a srdečnosť. Mladí Gréci ich v tomto smere pokladajú za pokryteckých, falošných, uzatvorených, chladných, neprejavujúcich city, egocentrických a xenofóbnych. Taktiež tvrdia, že im chýba pre Grékov významný vzťah k vlastnej rodine. Česi podľa nich zlyhávajú aj v rovine profesionálneho jednania, hlavne vo vzťahu k zákazníkom. Postrádajú u nich, pre Grékov typické vlastnosti baviť sa dlho do noci a baviť sa dobre. V tomto zmysle pokladajú Čechov na jednej strane za upätých a na druhej strane majú skúsenosti s nízkou mierou ich sebakontroly a dištancujú sa od ich opíjania sa do nemoty. 17 Do roviny kritizovania sa dostal aj malý záujem Čechov o politické dianie doma aj vo svete a pokladajú ich za ľudí s nízkou mierou národnej identity Chorváti Chorvátska národnostná menšina patrí v Českej republike medzi malé skupiny, ktorým nie je v súhrnných výsledkoch sčítania ľudu venovaná samostatná pozornosť. Predkovia Chorvátov migrovali na južnú Moravu v prvej polovici 16. storočia, kedy utekali z Balkánu pred Turkmi. Historické pramene dokazujú, že Chorváti kolonizovali desiatky obcí. Aj napriek silným vplyvom okolia si uchovala chorvátska menšina do 20. storočia svoj materský jazyk, ktorý sa do súčasnosti používa na neveľkom území chorvátskeho Prímoria. Vedľa jazyka si Chorváti uchovali vlastné kultúrne tradície, kroje, zvyky a folklór. 18 Príslušníci chorvátskej národnosti sa zaradili po roku 1989 medzi ostatné národnostné menšiny. V obci Jevišovka sa každoročne konajú slávnosti Chorvátskeho kultúrneho dňa v ČR, ktoré zabezpečuje Chorvátsky kultúrny zväz Vietnamci V dnešnej Vietnamské socialistické republike (VSR) žije kolem 60 národností, avšak do Českej republiky od počiatku vzájomných česko- 17 Bittnerová, D, Moravcová, M., a kol., Sofis 2005, Kdo jsem a kam patřím?, s Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s

31 vietnamských vzťahov prichádzajú z veľkej časti iba príslušníci národnosti Viet (Kinh), väčšinovej národnosti VSR. Ich jazyk je štátnym jazykom VSR. Pre prichádzajúcich vietnamských občanov je ČR vzdialená nie len životnými podmienkami, ale aj odlišnosťami prírodného prostredia a kultúrnymi rozdielmi. Preto príchodom prežívajú kultúrny šok a musia prekonať bariéru v podobe jazykovej komunikácie. Vzájomné diplomatické vzťahy VSR a bývalého Československa boli zahájené v roku V päťdesiatych rokoch prišli do ČR najprv dve skupiny vietnamských detí a tiež niekoľko vysokoškolských študentov. Do roku 1989 prichádzali do ČR skupiny študentov, učňov a praktikantov predovšetkým v technických oboroch a to na základe dohody o kultúrnej spolupráci. Podstatné dôvody pre príchod bola motivácia k vzdelaniu, k zlepšeniu ich ekonomickej situácie a zvýšenie sociálneho postavenie seba aj svojej rodiny zostávajúcich doma. Každá skupina prichodiacich mala svojho organizátora resp. tlmočníka, ktorý sa staral o celú skupinu, zabezpečoval jej pobyt a riešil vzniknuté problémy so zástupcami majoritnej spoločnosti, tým pádom musel poznať československé zákony a fungovanie štátnych úradov. Taktiež fungovala oficiálna kultúrna spolupráca a do Československa jazdili vietnamské umelecké súbory a na výmenu do VSR jazdili zasa československí experti v oboroch stavebníctva, medicíny, strojného priemyslu. Po zmene systému v novembri 1989 odstúpila ČR od vzájomných zmlúv a finančne vyrovnala svoje do tej doby nesplnené záväzky, zrušila konzulát v Saigone a prerušila všetky oficiálne hospodárske a politické styky s Vietnamom. Väčšina vietnamských občanov prišla do ČR priamo z Vietnamu. Dôvody, kvôli ktorým prišli boli veľmi podobné a to zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie seba aj svojej rodiny a taktiež získanie kvalitného vzdelania pre svoje deti. Len veľmi malé množstvo Vietnamcov získalo občianstvo ČR a preto tu väčšina pobýva na základe dlhodobého, alebo trvalého pobytu. 31

32 Aj spôsob života vietnamských občanov sa zmenil. Takmer všetci tu podnikajú, niektorí študujú. Už len málo Vietnamcov pracuje na základe novo uzatvorených vzájomných medzivládnych dohôd po roku Veľká časť podnikateľov sa živí predajom či dovozom tovaru alebo sprostredkovaním služieb v rámci komunity. Pokiaľ ide o sortiment, tak ten začína byť rôznorodý. Okrem textilu, obuvi, drobnej elektroniky, liehovín a cigariet, začínajú vietnamskí obchodníci predávať ovocie a zeleninu, potraviny a prevádzkovať občerstvenia. Novým fenoménom je ich presúvanie do kamenných obchodov s českými zamestnancami a taktiež častejšie spolupracujú s českými firmami. Aj napriek výraznej spolupráci sa vietnamská menšina príliš neotvára majorite. Do ČR prichádzajú aj vietnamské kapely a speváci, ktorých koncerty majú veľkú návštevnosť, ale český občan nemal šancu sa o nich doposiaľ dozvedieť. Najviac udržovaným sviatkom sú oslavy Nového roku podľa vietnamského kalendára, svadby a sviatky detí. Organizácie, ktoré reprezentujú vietnamskú komunitu sú Zväz Vietnamcov v ČR, Zväz vietnamských podnikateľov, Zväz vietnamskej mládeže a študentov a niekoľko vydavateľstiev tlačív. Ich aktivity sú zamerané predovšetkým dovnútra vietnamskej komunity. Iba malé množstvo z nich je zamerané na prezentáciu vietnamskej kultúry majoritnej a iným spoločnostiam. Úplne nová skupina vietnamských občanov v ČR, ktorá vzniká je dnešná mladá generácia študentov a žiakov, ktorí vyrástli v ČR, hovoria výborne česky a majú kontakty s českými občanmi a viac informácií o ČR, jej kultúre a jej zákonoch. 19 Podľa môjho názoru sa na jednej strane vietnamská národnostná menšina snaží o integráciu a o to aby zapadla do českej spoločnosti, na strane druhej však stále uznáva svoju kultúru a svoj jazyk, pôvod a svojím spôsobom sa českej spoločnosti uzatvára. Zo strany majoritnej spoločnosti sú Vietnamci vnímaní ako prispôsobiví a pracovití. Ako asi najznámejšie je ich pôsobenie ako predajcovia na tržniciach, kde často čelia kontrolám českej obchodnej inšpekcie a colníkov stránky pre cudzincov v ČR 32

33 Afganci Afganci sa do ČR dostali vďaka diplomatickým stykom, ktoré existovali od roku Do českých zemí začali prúdiť bohatí obchodníci a určitý počet študentov zo zámožných vrstiev, najväčší počet Afgancov sa sem dostal, keď sa v Afganistane dostala k moci presovietská vláda. Bilaterálna dohoda o kultúrnej spolupráci bola v roku 1981 rozšírená a do ČSSR prišlo v priebehu osemdesiatych rokov niekoľko tisíc študentov na stredné odborné a vysoké školy. Afganci prichádzali aj na liečenia a rôzne delegácie. V roku 1990 boli prerušené všetky styky s Afganistanom a počet ich študentov v ČR sa znižoval až nakoniec úplne zmizli. Tí, ktorí získali trvalý pobyt, žijú rozptýlene a nevytvorili vlastnú komunitu. Afganci, ktorí sa nachádzajú v súčasnosti na území ČR, nemajú Českú republiku za svoju cieľovú zem, iba sa ňou snažia prejsť do ďalších zemí západnej Európy. Pre Afgancov je rozhodujúca ich domáca tradícia, ktorá sa časom premiešala s náboženstvom. Existuje u nich silné vedomie príslušnosti k skupine, ktorá usmerňuje a určuje množstvo základných vecí v ich živote. Afganci sa cítia byť zviazaní svojou rodinou, čo zahrňuje niekoľko desiatok, niekedy až stoviek osôb. Pre Afgancov je dôležitý aspoň pôvod z rovnakej provincie, alebo oblasti ak sa ocitnú mimo vlastnú kultúru, až potom afganstvo a na poslednom mieste je spolunáležitosť vymedzená spoločným náboženstvom a priateľstvom. 20 Priateľstvo ako také, založené na vzťahu dôvery pre Afgancov neexistuje, je to čistá výhrada rodiny. V rodine funguje kolektívna zodpovednosť, preto rod vymáha chovanie podľa uznávaného modelu, často aj v súkromných situáciách. Keď sa Afganci ocitnú mimo vlastnú komunitu, zvyčajne sa ľahko prispôsobia miestnym zvyklostiam, ktoré im osobne často vyhovujú. Akonáhle sú pohromade, hrozí nebezpečie, že sa budú vzájomne kontrolovať a nútiť ku kolektívnemu pokrytectvu. 20 Z dôvodov súčasnej politickej situácie, je podľa môjho názoru je táto národnostná menšina obávanou a to nie len v ČR, ale vo všetkých štátoch 20 Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice, s

34 postihnutých hrozbou teroristických útokov. Aj preto sú jej príslušníci vnímaní nedôveryhodne a dôkladne preverovaní. Možno je to spôsobené tzv. davovou psychózou a strachom, že väčšina členov majoritnej spoločnosti je v ostražitá v prítomnosti zahalenej ženy alebo zarasteného muža. Je to smutné, ale je to asi daň, ktorú musia títo utečenci, ktorí sa uchýlia do svojej novej vlasti pri úteku pred systémom v ich štáte znášať, z dôvodu teroristických útokov, za ktorých zorganizovaním boli príslušníci tohto národa Albánci Albánska komunita sa na českom území usadzovala od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ich celkový počet bol približne osôb a tento počet sa do dnešného dňa viac menej nezmenil. V roku 1999 sa Česká republika pridala k riešeniu humanitárnej katastrofy v Kosove a poskytla dočasné útočisko asi Albáncom. Boli pre nich zriadené humanitárne strediska, ktoré sú v súčasnej dobe už uzatvorené. Niektorí z utečencov prejavili záujem ostať v ČR a požiadali tu o azyl. Albánci sa spoločensky značne združujú a uzatvárajú sa voči cudzím, vonkajším vplyvom. Najdôležitejším článkom je rodina, ktorá je charakterizovaná domom. Nie je výnimkou, že v jednom dome žijú aj tri generácie jednej rodiny. V rámci rodiny sú Albánci na seba veľmi emočne naviazaní. Pokiaľ je rodina roztrhnutá, snažia sa ju jej členovia opäť spojiť. Na verejnosti sa rodina pohybuje spoločne. Tak ako rodina, má pre Albáncov veľký význam aj ich súkromie, ktoré býva vyvážene ich pohostinnosťou. Albánska spoločnosť obecne nie rada necháva cudzieho nahliadať do vlastných záležitostí, o závažnejších veciach jedná s okolitým prostredím, s cudzím partnerom radšej cez delegovaného sprostredkovateľa. 21 Podľa mladých Albáncov stojí albánska identita na používaní spoločného jazyka, aj keď vzápätí hovoria o dialektoch, ktoré odlišujú Albáncov v rôznych štátoch Balkánu. Vyznanie mladého Albánca naplno charakterizuje vzťah Albáncov k možnej migrácii: Snem každého mladého kluka je začít život někde jinde Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice, s

35 i když je Albánie země, kde rodina je nejdúležitejší než cokoliv a přátelství opravdové a navždy Albánci však hovoria aj o situáciách, ktoré im život v ČR komplikujú a vyvolávajú v nich negatívne reakcie:...doma jsem vždy od otce slyšel, jak jsou Češi skvělí, hodní, korektní, a další kladné věci. Čekal jsem víc, a proto jsem byl trochu zklamán... Ve škole, která byla specializovaná na zahraniční studenty, jsem se setkával s rasistickými názory. Pan profesor D. se každého ptal, odkud je. Arabové pre něj byli teroristé, pod Afričanem si dovedl představit jenom černocha a ironicky reagoval na současnou situaci v našich zemích Komplikáciu vidia mladí Albánci aj v obmedzených možnostiach komunikovať s Čechmi v inom jazyku než je čeština. Na území ČR neexistuje žiadny spolok, ktorý by Albáncov združoval, jedinými oficiálnymi spoločenskými akciami sú oslavy štátnych sviatkov Bosniaci Pred vojnou žilo v ČR minimum bosniackych moslimov (Bosniakov, ktorí boli zahrňovaní do spoločnej kategórie Juhoslávci. Väčšie množstvo Bosniakov sa sem dostalo, keď im bolo priznané postavenie tzv. dočasného útočištia v dôsledku vypuknutia vojny v Bosne a Hercegovine. Prišlo sem asi osôb, z väčšej časti Bosniakov. Pre niektorých ľudí predstavovala ČR iba tranzitné územie a preto, keď skončil v roku 1997 inštitút dočasného útočištia, väčšina z nich odišla do zemí, kde utečencom ponúkli možnosť usadiť sa a tiež začiatočnú podporu. Niektorí, ale bola ich menšina sa s podporou českého štátu vrátili naspäť do Bosny. Centrom bosniackej komunity sa stala Praha. Jej členovia sa venujú obchodu a podnikaniu, pracujú v službách, alebo študujú. Komunita má veľký počet vysoko vzdelaných a kvalifikovaných osôb. Bosniaci sa vo väčšine ohľadov nelíšia od Čechov. Ale medzi nimi samotnými bývajú rozdiely, jednak krajové, ale aj rozdiely medzi mestom a vidiekom. Len málo obyvateľov je nábožensky založených, praktikujú ho 22 Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol, Sofis 2005, Kdo jsem a kam patřím?, s. 242,

36 predovšetkým starí ľudia. Ostatní oslavujú aspoň sviatky ako Kurban Bajram a Veľký Bajram, ktoré sa dajú porovnať s českými Vianocami a Veľkou nocou Rómovia Označenie Róm používané príslušníkmi súčasných rómskych etnických skupín je najstaršie a je pravdepodobne pamiatkou na ich pravlasť. Označenie a názov Róm vznikol zo slova dom, ktorým sa v Indii označovali príslušníci nižších kást. Tí sa dodnes živia hlavne hudbou a udržujú polokočovný spôsob života. Po príchode Rómov na územie Európy sa pôvodná hláska d zmenila v hlásku r. Pôvodný kastovný názov sa dodnes udržal u sýrskych Rómov Dómov. Bežne sa Rómovia označujú vo Veľkej Británii a v anglicky hovoriacich zemiach výrazom Gypsies, ktorý vznikol z názvu Egyptianes, v Španielsku Gitanos, ktorý vznikol podobne zo slova Egypcianos atd. Tieto označenia vychádzajú z nepravdivej ale rozšírenej bájke o Egyptskom pôvode Rómov, ktorú rozširovali samí Rómovia po svojom príchode do Európy. V ČR sa často používa názov Cigán (v nemčine Zigeuner, taliančine Zingari, v slovanských jazykoch Cigán, Cygan atd.) tento názov dalo Rómom väčšinové obyvateľstvo. Pôvod má toto označenie v slove Acinganoi tz. Príslušníci jednej z byzantských siekt v oblasti Malej Ázie, s ktorými boli Rómovia stotožnení. Správny názov je však teda Róm, Rómovia. 24 Čo do početnosti, je to druhá najväčšia národnostná menšina, ktorej problémy a ich riešenie sú jednou z priorít českého štátu. Tejto témy sa týka celá moja práca a preto túto národnostnú menšinu bližšie popisujem v nasledujúcich kapitolách. 23 Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice, s Centrum ochrany lidských práv, 2004, Poznáním k porozumění příručka pro výuku o romské menšine na základních školách 36

37 3 Rómovia a ich postavenie v českej spoločnosti Keď chcem popisovať súčasné postavenie Rómov v Čechách, je podľa môjho názoru dôležité zmieniť sa o ich histórii, o tom, ako s nimi bolo zachádzané v minulosti, až potom môžem hodnotiť súčasnosť. Za prvú zmienku o Rómoch na českom území sa často udáva kniha z kroniky tak zvaného Dalimila nazvaná "O Kartasiech pohanských". Ďalšia zo sporných zmienok o prítomnosti Rómov na území Českej republiky pochádza z Popravšej knihy pánov z Rožmberka, ktorá ich datuje od Jeden z vypočúvaných lúpežníkov uviedol, že spoluvinníkom je mimo iné aj "Cikán, černý, Ondřejóv pacholek". Avšak je otázne, či nešlo iba o prezývku, alebo vlastné meno, čo by nebolo nijak zvlášť výnimočné. 25 Viac ako istá je cesta skupiny v roku 1417, ktorá prešla dnešným územím ČR a ktorej cesta je pomerne dobre zmapovaná aj v ostatných zemiach, ktorými skupina prechádzala. V jej čele stál "kráľ" Sindel a "vojvodovia" Panuel, Michal a Ondřej. V roku 1417 sa tato viac než tristo členná skupina vydala od Budína do Košíc, ďalej cez Levice, južným Slovenskom do Bratislavy, kde sa rozdelila. Pri svojej ceste, sa rovnako ako ostatní preukazovala ochrannými listinami, ktoré im zaručovali priaznivé prijatie. 25 Postoj voči Rómom sa začína meniť na českom území od polovice šestnásteho storočia. Katolícka cirkev poukazovala na to, že chovanie Rómov sa príliš nestotožňuje s chovaním, ktoré sa očakáva od pútnikov, ktorí činia pokánie a nestotožňuje sa ani s kresťanstvom. Avšak až po založení požiaru v roku 1541 v Prahe, z ktorého boli podozrievaní práve Rómovia sa začali stupňovať proti rómske nálady. V roku 1545 vydal Ferdinand I. mandát, ktorým kázal, aby boli Rómovia vypovedaní zo zeme. Aj napriek tomu, však v zemi vládla priaznivejšia atmosféra, než v susedných krajoch a tak Ferdinand musel svoje nariadenie opakovane obnovovať Copyright Český rozhlas 7 - Radio Praha,

38 Leopold I. ( ) v roku 1688 zo svojho územia Rómov vypovedal a v roku 1697 ich prehlásil za prenasledovaných. Jozef I. pokračoval v represívnej politike, v roku 1706 nariadil, aby boli okolo hraníc rozmiestnené výstražné tabule s varujúcimi nápismi a vyobrazením Rómov, ktorí nepočúvnu a hranicu prekročia. Cisár Karol VI. ( ) nariadil stíhanie nie len Rómov, ale aj tých ktorí im poskytnú akúkoľvek pomoc. Aj napriek prenasledovaniu sa našli feudáli, (napr. Kounicovci, Lichtensteinovci, Michnovci, Perglasovci a mnohí ďalší), ktorí poskytovali rodinám niektorých kováčov povolení k pobytu a dovoľovali im tak usadiť sa na svojich panstvách. Hudbu milujúci uhorskí feudáli poskytovali povolenia k pobytu zasa nadaným hudobníkom. Postoj niektorých panstiev voči Rómom sa trochu zmenil za vlády Márie Terézie ( ). Cisárovná sa snažila uplatniť voči Rómom asimilačné pokusy, ako napríklad tolerovanie určitých rómskych rodín, teda rodov, za to, že ich spútala rôznymi obmedzeniami. Títo regulovaní cigáni dostávali povolenie k pobytu, ale ich ďalší pobyt na danom území bol prísne kontrolovaný. Pomenovanie cigáni bolo nahradené jazykovou inováciou novosedláci" (Neubauern) či "novomaďari" (Új-Magyar). V prístupe Márie Terézie pokračoval aj jej syn cisár Jozef II. ( ). Vo svojom nariadení, ktoré pochádza z roku 1782 dával dôraz na školskú dochádzku detí, vyučenie rómskej mládeže, ale aj na povinnú návštevu bohoslužieb a zlepšenie hygienických podmienok. V ďalšom rozhodnutí z roku 1784 sa pokúsil o riadenie rozmiestnenia rómskych rodín štátom, podľa ktorého mali byť rodiny doposiaľ neusadených moravských Rómov rozdelené podľa dislokačných plánov do osemnástich moravských a dvoch sliezskych obcí. Rómske rodiny sa ale aj tak v druhej polovice 18. storočia usadzovali viac menej dobrovoľne. Rómske usadlosti sa v prvej polovici 19. storočia rýchlo rozrastali v absolútnych počtoch niekedy až na dvojnásobok. Tradičné rómske povolania ako kováč, hudobník a iné nestačili na tak malom území uživiť všetky rómske rodiny a preto sa mnohí Rómovia začali venovať iným zdrojom obživy a to: nádennícke či sezónne práce pre gadžov. Izolácia, ktorá existovala medzi Rómmi a majoritnou spoločnosťou sa začala postupne prelamovať. Aj napriek zbližovaniu sa 38

39 s majoritnou spoločnosťou si svoje obydlia stavali mimo hlavnú zástavbu a pri mnohých mestách tak rástli tzv. cigánske tábory. Rómovia boli síce za prvej republike uznaní za svojbytnú národnostnú menšinu, ale aj napriek tomu voči nim Československo uplatňovalo zákon o potulke z roku 1885 a štátne úrady im aj naďalej venovali mimoriadnu pozornosť. V roku 1927 prijatím zákona č. 117 o potulných Cigánoch sa prejavila asimilačná snaha. O rok neskôr pribudlo k zákonu doprevádzajúce nariadenie a tak praktická stránka riešenia rómskej otázky nadobudla konkrétnu podobu. Pre riešenie rómskej otázky mala dôležitý význam aj riadne vedená evidencia Rómov, resp. súpis všetkých kočovníkov. Medzi nich sa počítali aj polousadení Rómovia, ktorí sa cez zimu zdržiavali na jednom stálom mieste, ale behom sezóny cestovali za prácou. Podľa evidenčných súpisov sa na území protektorátu nachádzalo zhruba sedem tisíc Rómov. Aj ďalší súpis z roku 1942 potvrdil totožný počet. Behom tohto súpisu boli Rómovia okamžite delení do dvoch skupín. V tej prvej sa ocitli tí, ktorých príslušníci kriminálnej polície definovali ako osoby bez zamestnania, alebo osoby, na ktoré by mala byť uvalená preventívna policajná väzba. Tí potom boli aj s ostatnými rodinnými príslušníkmi okamžite prevezení do cigánskych táborov. Ostatní Rómovia boli iba varovaní, že ak opustia zamestnanie, alebo prejavia nechuť k práci, dopadnú rovnako. V pracovnom tábore v Letech sa pracovalo na jeho rozšírení, lebo pôvodná kapacita nestačila. Nedostatočná strava, zlé hygienické podmienky a ťažká práca v tábore spôsobili vysokú úmrtnosť internovaných osôb. 25 Odhady počtu Rómov na dnešnom území ČR sa krátko po vojne pohybujú medzi 600 až Napriek tomu povojnový súpis ministerstva vnútra z roku 1947 vykazuje už celkový počet , z čoho na Čechy a Moravu pripadá a na Slovensko Rómov. Životná situácia Rómov na Slovensku spôsobila, že väčšina Rómov videla vidinu lepšieho života iba v presťahovaní sa za prácou do Čiech. Vláda podporovala rýchlo osídľovanie pohraničia. Väčšina Rómov ale žila polokočovným životom, to znamená, že svoje rodiny zanechali na Slovensku, dochádzali za prácou, ale kedykoľvek to bolo možné vracali sa domov. Zo svojich 39

40 prvých úspor budovali svoje nové domovy v osadách bez elektriny a pitnej vody, bez hygienického zázemia, ktoré boli určené k demolácii. V päťdesiatych rokoch sa komunistický režim hodlá vysporiadať s cigánskou otázkou problémom. Občania cigánskeho pôvodu sú ponížení na akúsi asociálnu vrstvu, ktorej všetky znaky etnickej identity musia byť zničené. Rómovia sú vnímaní ako sociálny problém a za účinný prostriedok riešenia tejto situácie sa pokladá ich asimilácia, čo znamená prispôsobenie Rómov hodnotám a normám väčšinovej spoločnosti. 3.1 Evidencia Rómov medzi rokmi Dôležitým zdrojom dát pri evidencii Rómov sú údaje získané pri sčítaní obyvateľstva. Sčítanie sa v rokoch 1970 a 1980 uskutočňovalo podľa rovnakej metodiky. Ak sčítací komisár došiel k záveru, že ide o príslušníka rómskeho etnika, označoval sčítací árch písmenom A. Ďalším prameňom dát boli tzv. súpisy Rómov. Prvý povojnový súpis bol ako som už skôr uviedla vykonaný Ministerstvom vnútra v roku V ňom bol zistený pomerne vysoký počet Rómov ( A keďže na konci vojny žilo v Čechách vďaka holokaustu minimum Rómov, väčšinu v tomto počte tvorili novo prisťahovaní Rómovia zo Slovenska. Na začiatku 50. rokov vznikali menné zoznamy príslušníkov tejto menšiny a boli dokončené v roku V 70. roky boli súpisy vykonávané nepravidelne, asi raz za dva roky, národnými výbormi. Pravidelne a to každý rok sa tieto súpisy začali vykonávať v 80. rokoch. Súpisy majú ale oproti sčítaniu pri štatistickom spracovávaní množstvo nevýhod. Súpisy neboli nijak štruktúrované, evidované boli iba osoby, ktoré poberali niektorú zo sociálnych dávok, čo predstavuje určité skreslenie. Hlavný dôvod, pre ktorý sa súpisy vykonávali bolo vytváranie efektívnej koncepcie sociálnej politiky voči rómskemu obyvateľstvu. Dôvod pre vedenie evidencie zanikol v toku Od tej doby sú Rómovia posudzovaní z hľadiska potrieb sociálnej starostlivosti ako samostatné obyvateľstvo

41 3.2 Stav po roku 1989 So zmenou spoločenských pomerov v roku 1989 došlo aj k zmene v prístupe k otázkam základných ľudských práv a slobôd. Od roku 1990 sa dá len ťažko určiť približný počet Rómov v Českej republike. Evidenciu Rómov si vedú inštitúcie, ktorých sú klientmi. Jedná sa hlavne o odbory štátnych a sociálnych dávok, Českú správu sociálneho zabezpečenia, pracovné úrady, políciu a tiež školy v oblastiach s vyššou koncentráciou Rómov. Takto zozbierané dáta sa používajú pre vytváranie koncepcií rozvoja. Týmto spôsobom zozbierané dáta iba v prípade lokálnych výskumov. Ale existuje sociálna vrstva Rómov, ktorú neobsiahne žiadna evidencia inštitúcií. A to v prípade ak nepoberajú sociálne alebo štátne dávky, nemajú záznam v registri trestov, alebo nežijú v ghettu. Ich počet je však značne diferencovaný, jednak regionálne a tiež podľa veľkosti obce. 3.3 Rómovia a SĽDB v roku 1991 Toto sčítanie bolo postavené na iných metodických základoch ako minulé sčítania. Evidenciu Rómov najviac ovplyvnili tieto zmeny: Pojatie národnosti bolo upustené od označovania sčítacieho archu písmenom A, pokiaľ sčítaná osoba vykazovala vonkajšie znaky príslušnosti rómskeho etnika. Národnosť bola novo definovaná na základe sebaurčenia. Rodný jazyk - mohol by byť jedným z ukazovateľov, ale väčšina strednej generácie uvádzala v sčítaní ako rodný jazyk češtinu alebo slovenčinu, nie však rómštinu. Aj dnešná mladá generácia používa doma češtinu. Napriek tomu, že metóda sčítania je nová, výsledky o počte Rómov sú nereprezentatívne. K rómskej národnosti sa v roku 1991 prihlásilo osôb, ďalších osôb uviedlo inú než rómsku národnosť, ale rómsky jazyk uviedla ako materský. Dokopy uviedlo teda rómsku národnosť, alebo rómštinu ako materský jazyk osôb.. Pre regionálne porovnanie počtu Rómov v nasledujúcich grafoch boli použité údaje zo SĽDB z roku 1991 a z Evidencie národných výborov za rok

42 Z grafu č. 3 viditeľné, že sa k rómskej národnosti v roku 1991 v jednotlivých krajoch priznal relatívne rovnaký podiel Rómov z celkového počtu Rómov žijúcich v ČR ako bol zistený v roku Graf 3: Porovnanie relatívneho rozloženia Rómov v krajoch podľa SĽDB a Evidencie NV z roku 1989 Zdroj: Graf 4: Porovnanie absolútneho počtu Rómov podľa SĽDB a Evidencie z roku1989 Zdroj: 42

43 Rómovia prestali byť od roku 1989 centrálne evidovaní a v SĽDB v roku 1991 a 2001 si mohol každý občan zvoliť národnosť podľa vlastného uváženia. Práve z tohto dôvodu neexistujú údaje o početnom stave rómskej populácie, ani údaje o ich prirodzenom pohybe, ktoré sú pre bližšie poznanie populácie dôležité. Problematiku počtu Rómov na území ČR môžeme zhrnúť do štyroch bodov: Porovnávanie dát najlepšie porovnanie poskytujú údaje získané zo SĽDB z rokov 1970 a Boli vykonané podľa rovnakej metodiky a na rovnakom území Špecifiká SĽDB 1991 k rómskej populácii sa prihlásilo iba 32 tisíc osôb, ale aj napriek tomu, pri porovnaní s údajmi z evidencie NV je regionálne rozloženie rómskej populácie veľmi podobné Početné odhady problém udávania nereálne vysokého počtu Rómov niektorými organizáciami z dôvodu upozornenia na seba, resp. umelého zvyšovania závažnosti vlastnej problematiky Migrácia existujúca migrácia zo Slovenska do Čiech a z Čiech na Západ sťažuje vytvorenie zodpovedajúceho, kvalifikovaného odhadu počtu rómskeho obyvateľstva z analýzy existujúcich dát. 3.4 Veková štruktúra Predchádzajúce demografické procesy a migrácia ovplyvnili vekovú štruktúru rómskeho obyvateľstva. Porovnaním vekovej štruktúry je možné pozorovať odlišnosti medzi celou populáciou žijúcou na území ČR a Rómmi. Odlišnosti pramenia z demografického a reprodukčného chovania rómskeho obyvateľstva. Veková štruktúra v ČR je charakteristická demografickým starnutím zvyšuje sa zastúpenie starých osôb v populácií. Je to tzv. regresívny typ populácie. A naopak, rómska populácia predstavuje tzv. progresívny typ, to znamená vysoké zastúpenie detí a veľmi nízky podiel starších osôb. 43

44 Graf 5: Veková štruktúra rómskej populácie podľa SĽDB 1980 v ČSFR Zdroj: Graf 6: Veková štruktúra rómskej populácie podľa SĽDB 1991 v ČR Zdroj: Rozdiel v grafoch 5 a 6 vznikli z dôvodu, že graf 5 zahrňuje všetko rómske obyvateľstvo žijúce v ČSSR, to znamená aj slovenských Rómov. Graf 6 už znázorňuje situáciu vychádzajúcu z údajov SĽDB v roku 1991, to znamená, že 44

45 zachycuje iba Rómov žijúcich v ČR. Rómska populácia v ČR je charakteristická vysokým percentom urbanizovaných Rómov. Aj napriek tomu si uchovávajú výrazný spôsob života v komunitách, ktoré sa ale každodenne stýkajú s tlakom väčšinovej kultúry na spôsob ich života. Týmto tlakom sa dá vysvetliť postupne meniaca sa veková štruktúra v najnižších vekových kategóriách. Z grafu č.6 je viditeľné, že stagnuje pôrodnosť rómskych žien, ale ich populácia sa bude dlhodobo zvyšovať vďaka nastupujúcej generácii dievčat a mladých žien v plodnom veku.. Graf 7: Veková štruktúra populácie podľa SĽDB 1991 v ČR Zdroj: V grafoch 6 a 7 sú znázornené vekové štruktúry pochádzajúce z dát zo SĽDB v roku Tieto grafy porovnávajú celkovú a dielčiu populáciu žijúcu na rovnakom území. Hneď na prvý pohľad je jasný rozdiel vo vekovej štruktúre, kde v najnižších vekových kategóriách je zastúpenie rómskej populácie takmer dvojnásobné oproti populácií celkovej. S postupným zlepšovaním procesu úmrtnosti, že súčasná silná generácia tento stav minimálne udrží. 45

46 3.5 Dnešný život Rómov Aj keď Rómovia ako celok pôsobia a sú posudzovaní ako jednotná a neštruktúrovaná skupina opak je pravdou. V ČR žije v súčasností viac skupín Rómov, ktoré medzi sebou nemajú vždy harmonické vzťahy. Ide predovšetkým o pôvodné rómske obyvateľstvo, to prišlo na územie ČR pred niekoľkými storočiami a žilo tu polokočovným životom. Avšak 2. svetová vojna a rómska genocída toto obyvateľstvo značne preriedila a v ČR zostali iba potomkovia tých, ktorí prežili. Títo Rómovia mali dosť času aby sa zžili s prostredím, ktoré obývali a pokiaľ ide o komunikáciu s majoritou, nie je s nimi žiadny problém. Zachovali si rómsku identitu, ale nie jazyk a majú výhrady voči prisťahovalcom rómskeho pôvodu zo Slovenska, s ktorými neudržujú žiadny kontakt. Druhú skupinu tvoria povojnoví prisťahovalci zo Slovenska. Táto skupina je najpočetnejšia. Obsadzovali priestory po odstránených moravských a českých Rómoch a pohraničie po odsunutých Nemcoch. V súčasnosti žije na českom území asi % týchto pôvodom slovenských Rómov. 27 Aj táto skupina prisťahovalcov zo Slovenska sa vnútorne delí a to na tých, ktorí sa v ČR usadili, získali stále zamestnanie a bývanie a aj miestny občania ich prijímajú bez väčších výhrad. A na tých, ktorí sa neadaptovali na miestne podmienky. Ich sociálne postavenie je na najnižšej úrovni a ostatnými Rómmi sú vnímaní ako votrelci, ktorí ohrozujú postavenie starousadlíkov. Samostatnú skupinu tvoria Olaskí Rómovia, ktorí sa izolujú jak od majoritnej spoločnosti, tak od ostatných Rómov. Od nich sa líšia svojím jazykom, zvykmi, spôsobom obživy. Veľmi nízka súdržnosť všetkých troch rómskych skupín spôsobuje, že nie sú schopní sa dohodnúť a presadzovať spoločný záujem. Z hľadiska sociálnej pozície sú Rómovia profesne, sociálne aj ekonomicky na najnižších úrovniach a tvoria okrajové vrstvy českej spoločnosti. Aj napriek nízkej súdržnosti, väčšina Rómov udržiava svoju kultúru, ktorá tkvie v tanci a hudbe. Kultúra Rómov spája a to či už na celoštátnej úrovni, 27 Gabal, I a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s

47 napríklad súťaže o miss Roma, ale aj na európskej či svetovej úrovni kedy rómskymi festivalmi oslovujú ostatných. Ich hudobný a tanečný prejav v sebe nesie prvky dávneho indického pôvodu. V roku 1991 bolo založené Múzeum rómskej kultúry, ktoré sa snaží zachrániť a uchovať zostatky rómskej kultúry. Typickým znakom, ktorý patrí k rómskej hudbe a tanci, je rómsky jazyk. Veľká časť rómskej populácie používa rómsky jazyk ako svoj materský, ktorý im je bližší ako čeština. Ak používajú češtinu, alebo slovenčinu, tak tá ma slabú úroveň, slovná zásoba nie je príliš rozvinutá a majú slabý písomný prejav. Dnešná rómština predstavuje akýsi hovorový žargón a s čistou rómštinou má málo spoločného. Našťastie rómske časopisy a periodiká sa snažia uchovať pôvodnú a čistú rómštinu a vrátiť Rómom ich jazykovú kultúru a identitu. Návrat k pôvodnému jazyku znamená posilnenie sebavedomia, kultúrnej identity a tiež občianskeho postoja čo je jedným z dôležitých prvkov integrácie rómskeho obyvateľstva do spoločnosti. Súčasťou integrácie a posilnenia postavenia Rómov v českej spoločnosti je aj zvyšovanie vzdelanosti. Tá otvára cestu ku kvalifikovanej, či k vysoko odbornej práci a umožňuje Rómom dostať sa z pasce okrajovej vrstvy českej spoločnosti. Vzdelanostný deficit Rómov handicapuje stále viac. Nepriaznivý vplyv vzdelanostného a kvalifikačného deficitu na zamestnanosť, na sociálnu, ekonomickú aj demografickú stabilizáciu rómskej populácie vzrastá a to hlavne v dôsledku prudkej dynamiky a zmien smerom k liberálnej tržnej ekonomike. 28 Vzdelanie staršej a strednej generácie je veľmi slabé. Ich dnešný aktívy prístup ku vzdelaniu je obmedzený na čítanie denných periodík. Viac času je venovaného televízii a videu. Dnešná generácia mladších je ovplyvnená tým, že značná časť navštevovala zvláštne školy a prakticky sa dá povedať, že nemajú ukončené ani základné vzdelanie. Tým pádom sa ťažko uplatňujú na trhu práce. Situácia súčasnej školskej mládeže priniesla určité zlepšenie. Príprava detí v škôlkach a nulté ročníky v školách vedú k odstráneniu komunikačných nedostatkov. Vďaka príprave majú detí preukázateľne vyššiu šancu na rovnocenný vstup do základných škôl a na ich ukončenie s ostatnými. Takto sa zvyšujú predpoklady, že rómske deti získajú vyššie vzdelanie a kvalifikáciu pre lepšie uplatnenie na trhu práce. 28 Gabal, I a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s

48 Za hlavné príčiny vzdelanostnej zaostalosti Rómov sa považujú 29 : nízka vzdelanostná úroveň rómskych rodičov, malá motivácia ku získavaniu vzdelávania, zlé sociálne podmienky výchovy a vzdelávania detí v rodinách nepostačujúca znalosť češtiny ako vyučujúceho jazyka a zlá jazyková vybavenosť, absencia školskej politiky zameranej na podporu vzdelanostných šancí rómskych detí, hlavne na základných školách, neexistovanie multietnickej výchovy a prípravy nerómskych detí z hľadiska ich znalostí rómskej komunity. Integrácia Rómov ale tento stav pomaly vylepšuje a je možné, že v blízkej budúcnosti bude rómska mládež konkurovať vzdelanostne mládeži z majoritnej populácie a tá bude rómske obyvateľstvo prijímať ako seberovné. 3.6 Slovenskí Rómovia na území ČR 30 Ako som už v predchádzajúcich kapitolách uviedla, Rómovia žijúci v súčasnosti na území ČR pochádzajú svojim pôvodom zo Slovenska, ale už v niekoľkých generáciách žijú na území ČR. Bolo to spôsobené jednak tým, že českí Rómovia žijúci v ČR ešte pred druhou svetovou vojnou boli počas nej odstraňovaní likvidovaní. Ich miesto a taktiež miesto vysťahovaného pohraničia bolo po vojne obsadzované Rómmi, ktorí prichádzali zo Slovenska. Komunity slovenských Rómov existujú napríklad v Prahe, Rokycanoch, Rumburku, Varnsdorfe, Prúnerove. Prúnerov predstavuje komunitu Rómov zloženú zo sociálne slabého obyvateľstva. Mesto Varnsdorf a Rumburk si sú síce geograficky blízke, ale odlišujú sa prístupom komunálnych politikov k rómskym rodinám. Varnsdorf je mesto resp. lokalita s nestabilizovaným obyvateľstvom a Rumburk je mesto s vyššou mierou sociálnej a kultúrnej adaptácie rómskych 29 Gabal, I a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol. SOFIS (2005 Kdo jsem a kam patřím? 48

49 rodín v porovnaním s Varnsdorfom. Naproti tomu sa Rómovia v Rokycanoch ocitli v stabilizovanej majoritnej spoločnosti, ktorá sa snažila zaradiť ich do spoločenskej hierarchie mesta, to znamená, že rómska komunita sa tam javí ako najviac viazaná na postoje a normy českej spoločnosti. Ďalšie dve skupiny Rómov a to olaskí Rómovia a rómska elita v Prahe priniesli do vnímania rómskej identity jak rovnaké, tak aj odlišné poznatky Kadaň Prunerov V Kadani žije približne Rómov, ktorí v súčasnosti žijú v niekoľkých vybraných lokalitách mesta, hlavne na tzv. Sídlisku B, aj keď pred rokom 1989 žili rozptýlení po celom meste, vrátene historického centra. 31 Mesto v snahe oddeliť rómske problémy do problémov majority vytvorilo sídlisko Prunerov, pre sociálne neprispôsobivých a neplatičov, v ktorom dnes nežijú výhradne Rómovia. Aj v Kadani existuje určitá elita, niekoľko rómskych podnikateľov, ktorí obývajú rodinné domy v luxusnej štvrti. O časť Prunerov sa mesto stará formou nadačného fondu CHARITAS, ktorý je personálne prepojený s vedením mesta a zabezpečuje správcovstvo, údržbu bytového fondu a poskytuje jednorázové finančné pôžičky. Tento fond je bohužiaľ jediný, ktorý v Prunerove pôsobí. V roku 1992 existovalo v Kadani združenie RAMAD, avšak jeho práca skončila fiaskom po necelom roku. Možno je to spôsobené aj tým, že v Kadani je vzťah Rómov k vlastnej reprezentácii negatívny a rómska reprezentácia nemá medzi nimi žiadnu podporu. Ako príklad môže slúžiť to, že rómsky poradca, ktorý sídli v Chomutove do Prunerova prakticky nedochádza. Miestna komunita ho nepovažuje za reprezentanta svojich záujmov a nekomunikuje s ním. 31 Neuvedomujú si však, že tým pádom nemôžu byť hájené ich záujmy na okresnej úrovni a riešené ich problémy z prostriedkov, ktoré ma rómsky poradca k dispozícií. Prunerovskí Rómovia nerozlišujú rozdiel medzi národnosťou a štátnou príslušnosťou. Pre určenie národnosti je rozhodujúce na ktorom území sa narodili 31 Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol. SOFIS (2005 Kdo jsem a kam patřím?, str.121,130, 132,

50 a žijú so svojou rodinou. Vo väčšine tiež nerozlišujú medzi pojmom Róm - Cigán a ich komunita nie je striktne uzatvorená a prijme aj tzv. gadža aby sa stal jedným z nich, napr. ak prijme ich životný štýl, vstúpi do rodinných zväzkov, prispôsobí sa iným kultúrnym znakom. Jedným z kultúrnych znakov Rómov vo všeobecnosti je aj ich jazyk rómština. Nie len u prunerovských je však komunikačným jazykom výhradne čeština, resp. česko slovensko - rómsky etnolekt češtiny. Riaditelia kadaňských škôl, uvádzajú, že rómske deti nemajú väčšie jazykové problémy pri nástupe do škôl a to je jeden z argumentov pri odmietaní angažovania tzv. rómskeho pedagogického asistenta. Majoritu Čechov, čiže gadžov uznávajú, hlavne čo sa týka vzdelania a čo je zaujímavé a dôležité, chápu, že vzdelanie je hlavnou príčinou priepasti medzi nimi a Gadžami. Je zaujímavé, že si to Rómovia uvedomujú sami, aj keď žijú svojím spôsobom vo svojej spoločnosti oddelene od majority. Možno by toto mal byť základný kameň na ktorom by mala začať budovať sociálna práca a pomaly Rómov integrovať cez vzdelanie, nie len školou povinných Rumburk Do Rumburku prichádzali Rómovia z rôznych častí Slovenska v priebehu celého 20. storočia avšak ich presný počet sa určiť nedá, lebo Rómovia sa nehlásia k rómskej národnosti. Rómovia nie sú v meste kumulovaní v žiadnej lokalite. Obývajú desiatky domov rozptýlených po celom meste, čo je taká rumburkská zvláštnosť. Mesto rieši problém neprispôsobivých rómskych nájomníkov tak, že im odpredáva nemovitosti za symbolickú cenu. Tým pádom si Rómovia vážia to čo si odkúpili a pestujú si k nemovitostiam zvláštny vzťah, prejavujúci sa veľkou starostlivosťou o dom, snažia sa ho zlepšiť, sami na tom pracujú a na svojich podnájomníkov prísne dozerajú. Vďaka tejto bytovej politike mesta došlo k čiastočnému zlepšeniu susedských vzťahov. Tento spôsob vlastného bývania je podľa môjho názoru veľmi zaujímavý. Rómovia, ktorí niečo vlastnia a musia sa o niečo starať by mohli byť schopní lepšie pochopiť majoritu. Respektíve sa s majoritným obyvateľstvom 50

51 musia, svojím spôsobom pri zabezpečovaní nemovitosti, stýkať dennodenne a tým pádom meniť svoje návyky, tak aby ich akceptovala celá spoločnosť. Rómovia charakterizujú svoje rómstvo ako vrodené a tiež zdedené po predkoch, aj keď znova tu prevláda problém zamieňania si národností so štátnou príslušnosťou. Rómstvo zdedené sa dedí po otcovej línii a za výnimočných okolností sa dá aj získať, ale musí byť uznané celou rodinou. V porovnaní s rómskou elitou, rumburkskí Rómovia nepovažujú rómštinu za dôležítú a charakterizujú ju ako prežitok, symbol zaostalosti a nízkeho štatusu. Ide asi o určitú prestíž alebo zvyk ukázať sa pred majoritou ako lepší Róm, ktorý nerozpráva rómsky. Gadžov majoritu vnímajú Rómovia z Rumburku priateľsky a spolunažívanie s Čechmi nevnímajú ako konfliktné, čo ešte potvrdzujú existencie zmiešaných manželstiev. Je zvláštne a zaujímavé, že migrácia Rómov v 90. rokoch Rumburk nepostihla. Z miestnych Rómov neemigroval nikto a značná časť z nich je v ČR spokojná Varnsdorf Rómovia prichádzali do Varnsdorfu zo Slovenska podobne ako aj do ostatných priemyslových miest v ČR. Priamo Varnsdorf sa stal cieľom migrácií Rómov už v roku Rómovia sa sústreďovali všade, kde nebola potrebná kvalifikovaná pracovná sila, z toho vyplýva, že vo Varnsdorfe sa sústreďujú rómske rodiny, ktoré sú sociálne slabé a pohybujú sa na hraniciach zákona, taktiež aj Rómovia, ktorí sa nelíšia od nezámožných obyvateľov mesta, ale zastúpenie majú aj ekonomické elity Rómov, ktoré sú spojené s podnikateľskou skupinou. Na rozdiel od názoru na verejne pôsobiacich Rómov je ekonomická elita uznávaná a rešpektovaná. V meste sú oblasti kde dochádza ku koncentrácii rómskeho obyvateľstva na okraji mesta a v jeho priemyslových častiach, ale časť rómskej populácie žije medzi nerómskym obyvateľstvom na sídlisku. V meste taktiež exitujú aj podniky, 51

52 ktoré sa považujú za vyložene rómsku zónu a nerómovia tam nechodia, z dôvodu ich negatívnej povesti, ktoré však nebola potvrdená ani políciou. 32 Aj keď sú problémy Rómov v meste značné, pre predstaviteľov mesta sa tzv. rómska otázka týkala iba problémov bývania a sociálneho zabezpečenia a iba v týchto oblastiach očakávali riešenie od rómskych iniciatív. To však nenaplnilo očakávania samotných Rómov a s tým je spojený aj ich názor negatívny názor na verejne pôsobiacich Rómov. V meste sa málokedy konajú rómske spoločenské akcie, nepôsobí tu rómsky pedagogický asistent aj keď sa uvažuje o zriadení tejto funkcie, aj keď všetky deti v prvej triede českému výkladu rozumejú a nemajú problém s neznalosťou češtiny. Svetlú výnimku vo Varnsdorfe tvorí jedine stredisko COMMUNIO, ktoré sa s väčšinou svojich aktivít zameriava práve na rómsku mládež. Tak ako aj v predchádzajúcich prípadoch ani tu Rómovia nevedia rozlíšiť rozdiel medzi štátnym občianstvom a národnosťou. Panuje tu tvrdenie, že s priznaním rómskej národnosti by Rómovia stratili práva a výhody občanov ČR. Aj keď sa nehlásia k rómskej národnosti, zakladajú si na svojom rómskom pôvode. Pravý Róm sa rodí rómskym rodičom do rómskej rodiny a rómstvo je záležitosťou krvi a výchovy Rokycany Rokycany sú v porovnaní značne odlišné od ostatných skôr spomínaných miest v ktorých žijú pôvodne slovenskí Rómovia. Rómska komunita v Rokycanoch si značne uvedomuje svoju rómsku národnosť. Majú zvláštny vzťah k slovenským Rómom, ide o tzv. sociálnu dištanciu, pretože Róm, ktorý žije v ČR stojí na sociálnom rebríčku vyššie než Róm zo slovenskej osady. Taktiež sú na spoločenskom rebríčku vyššie hodnotení tí, ktorí sa rozhodli pre emigráciu a usadili sa vo Veľkej Británii. Rómovia sa v meste nekumulujú, ale žijú rozptýlene medzi nerómskym obyvateľstvom. Významnou zástupkyňou rómskeho obyvateľstva, ktorá je známa po celom svete je Viera Bíla, ktorá však v súčasnosti býva v slovenskom Prešove. 32 Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol. SOFIS (2005 Kdo jsem a kam patřím?, str. 161,

53 V Rokycanoch nepôsobí rómsky asistent, ktorý je podľa riaditeľa špeciálnej školy nepotrebný, pretože s deťmi nie sú problémy. Avšak pôsobia tu dve občianske združenia, ktoré založili Rómovia. Vize Romů, založené a riadené Mikulášom Giňom, má v programe vzdelávacie a rekreačné aktivity pre deti a mládež. Združenie Help Roma, vedené Andrejom Lučkom, má za cieľ hájiť občianske práva Rómov, zlepšovať ich sociálne podmienky, upozorňovať na niektoré rasistické prejavy českých spoluobčanov a dosiahnuť politického zastúpenia Rómov v parlamente Ostravskí olaskí Rómovia Olaskí Rómovia sú charakteristickí kočovným spôsobom života, ktorí sa živia predovšetkým obchodom a to hlavne s koňmi, kotlárstvom, zberom druhotných surovín. V súčasnosti nezastupujú na území ČR početnú skupinu. Podobne ako ostatní Rómovia migrovali zo Slovenska v priebehu rokov 20. storočia. V 50. rokoch sa začal meniť aj spôsob ich obživy, začali sa usádzať a uchádzať sa o sezónne práce. Je to následok zákona č. 74/1958 zbierky o povinnom usadení kočujúcich osôb. Olaskí Rómovia sú hrdí na svoj pôvod. Vo svojom vnútre sa delia na rody, ktorých mená sú odvodené z rodinných priezvísk a prezývok. Jednotlivé rody označujú ako fajty, resp. kasty a príslušníci jednotlivých fájt vedia o existencii fájt iných po celom území ČR. Olaskí Rómovia si veľmi zakladajú na svojich zvykoch a tradíciách, ako sami tvrdia, aby sa odlíšili od ostatných Rómov aj od majority. U Olachov sa stále zachováva hierarchický patriarchálny systém, kedy v čele rodu stojí kráľ, okolo kráľa existuje vláda, súd, čosi ako rada starších, ktorá sa pravidelne schádza. 33 Aj postavenie ženy stúpa s vekom, hneď po svadbe sa musí podriadiť svojmu manželovi. Uznávaná v zmysle názorov je až po dosiahnutí určitého vysokého veku. Taktiež na rozdiel od Rumungrov si uchovávajú svoj jazyk, ktorý je jazykom každodennej komunikácie. Majú svoju vládu a súdny systém. Vláda predstavuje orgán, ktorý je tzv. poradným orgánom kráľa, vypracováva zákony, ktoré sa po 33 Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol. SOFIS (2005 Kdo jsem a kam patřím?, str

54 schválení kráľa dostávajú do praxe a príslušníci ich rodu ho musia dodržiavať. Čo je zaujímavé, platí tento systém pre olaských Rómov na celom svete. Zástupcovia olaských rodov sa pravidelne stretávajú, aby prebrali dôležité udalosti, ale dosť často sa stretávajú s nepochopením, z dôvodu ktorého musia svoje miesta stretnutia striedať. Podľa môjho názoru sa Rómovia v snahe zapadnúť medzi nerómske obyvateľstvo, po príchode do ČR, snažia vzdať svojich zvykov a tradícií. Rýchlo zabúdajú odkiaľ prišli a stávajú sa podľa ich slov tzv. lepšími Rómmi na vyššej úrovni. Na jednej strane sa im to darí, ale za akú cenu? Rómsky jazyk, ktorý ako tvrdia je jediným jazykom, ktorý je univerzálny s malými obmenami pre Rómov na celom svete, upadá. Mladí Rómovia ho ovládajú podľa ich slov iba sporadicky. Pred majoritou sa snažia rómskym jazykom vôbec nehovoriť. Rómovia sa vzdávajú svojej kultúry, iba malá časť z nich je hrdá a nebojí sa priznať svoju rómsku národnosť a je hrdá na svoj jazyk a to tzv. rómska inteligencia. Čo všetko sú schopní urobiť a čoho všetkého sa vzdať aby sa nám majorite podobali? Nie je ľahké, vzdať sa kultúry, ktorú pri tom obdivujú na rómskych festivaloch ľudia z celého sveta. Prečo je majoritné obyvateľstvo tak nepriateľské práve k Rómom? Je to spôsobené možno tým, že majorita je nepripravená na rozdielnosti, že sa názor na okolie okolo nás dedí z generácie na generáciu a ten názor je ťažko zmeniteľný. Väčšinou pri vzniku problému s rómskym obyvateľstvom sa poukazuje na ich neochotu a neprispôsobivosť. Avšak tvrdenia z predchádzajúcich kapitol, ktoré vznikli na základe výskumu v teréne ukazujú na to, že majú snahu sa prispôsobiť, dokonca nechcú žiť a existovať na okraji spoločnosti. Ale bez pomoci majority to nedokážu. Taktiež ale majorita nemôže chcieť, aby sa vzdali úplne všetkého. Je to národnosť a menšina ako každá iná. Má svoju históriu, zvyky a tradície, ktoré z nej pramenia. Preto je rómske chovanie odlišné a preto sa nemôžu zmeniť zo dňa na deň. Ale myslím, že ako Rómovia tak aj majorita vykročili správnym smerom. 54

55 4 Príčiny sociálneho vylúčenia V najnovších dokumentoch definuje Európska únia sociálne vylúčenie takto: Sociálne vylúčenie je proces, na základe ktorého sú niektorí jedinci vytlačovaní na okraj spoločnosti a je im zabránené participovať plne na živote spoločnosti, a to v dôsledku chudoby alebo nedostatku základných vedomostí a príležitostí k celoživotnému vzdelaniu alebo v dôsledku diskriminácie. To ich odďaľuje od práce, príjmu a možnosti vzdelávania a tiež od spoločenských sietí a aktivít. Majú malý prístup k moci a rozhodovacím orgánom, a tak sa často cítia bezmocní a neschopní kontrolovať rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. Koncept sociálneho vylúčenia naznačuje, že problém vylúčených je zapríčinený nefungovaním a zlyhávaním niektorých zložiek právneho, ekonomického či sociálneho systému spoločnosti. 34 Sociálne vylúčenie, nie len ako problém chudoby, ale taktiež sociálnej a kultúrnej segregácie a izolácie, je v súčasnosti považované za najväčší problém situácie Rómov v Českej republike. Týka sa všetkých podstatných sfér spoločenského života ako je postavenie na trhu práce, vzdelanosť, chudoba, bývanie, atd. Ako kľúčový problém označuje sociálne vylúčenie vládna Koncepcia rómskej integrácie z roku Konštatuje, že v Českej republike sa v praxi sociálne vylúčenie prekrýva s postavením značnej časti rómskych komunít. 35 a taktiež vraví, že rómsky príslušníci sa nachádzajú v začarovanom kruhu, vďaka ktorému majú sťažený prístup ku kvalitnému bývaniu, vzdelaniu a možnosti zárobkovej činnosti. Sociálnym vylúčením Rómov sa nezaoberá iba vláda, ale aj nevládne organizácie, a jednou z nich je aj nevládna organizácia Človek v tiesni, o. p. s., ktorá poskytuje terénne sociálne služby v prostredí chudoby a taktiež zaznamenáva trend narastajúceho problému sociálneho vylúčenia. 34 Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, s Koncepce romské integrace (2004, bod

56 4.1 Dôvody sociálneho vylúčenia Ako som už uviedla, jednou z príčin prečo sa Rómovia dostávajú do pasce sociálneho vylúčenia je nedostatočná príležitosť nájsť si vhodné zamestnanie. Zamestnanie síce neprináša rómskym rodinám veľké zvýšenie ich príjmov, ale jeho pozitívom je, že brzdí inú príčinu sociálneho vylúčenia a tou je napríklad zadĺženosť rómskych rodín. Postavenie na pracovnom trhu výrazne ovplyvňuje schopnosť splácať dlhy. Medzi zamestnanými Rómmi má dlhy iba 20 %, ale medzi nezamestnanými je to až 50 %. Taktiež pri porovnaní zamestnaných Rómov s Rómmi subjektívne chudobnými, to znamená s tými, čo tvrdia, že so svojimi príjmami vychádzajú veľmi obtiažne, je počet chudobných až štvornásobne vyšší. A preto si aj väčšinová spoločnosť myslí, že základným predpokladom sociálneho začlenenia Rómov je ich začlenenie do trhu práce. 36 Ďalšia príčina vylúčenia spočíva nedostatočnej vzdelanosti. Rómskej deti v dôsledku sociálneho vylúčenia 30x častejšie ukončujú školskú dochádzku v nižšom než záverečnom ročníku oproti ostatným deťom. A sú 28x častejšie prevádzané do zvláštnych škôl. A keďže je trh práce vysoko naviazaný na vzdelanosť uchádzačov, je veľká pravdepodobnosť, že budú títo Rómovia v budúcnosti vylúčené z trhu práce. Jednou z ďalších foriem vylúčenia z majoritného vzdelávania, sú základné školy, ktoré sú umiestnené v miestach s vysokou koncentráciou Rómov a navštevujú ich prevažne, resp. výlučne rómske deti. Tým pádom strácajú kontakty s vrstovníkmi z majoritnej spoločnosti. 37 Bývanie je jedným z ďalších javov spojených s vylúčením z trhu práce a tiež so sociálnym vylúčením. Nedostupnosť bývanie pre domácnosti s príjmami na hranici životného minima udržuje sociálne vylúčených v začarovanom kruhu. V dôsledku sociálneho vylúčenia a zlých životných podmienok je taktiež podiel rómskych detí v ústavných zariadeniach veľmi vysoký. Veľký počet detí je umiestňovaný do ústavných zariadení v školskom a predškolskom veku. Hlavnými dôvodmi je neschopnosť rodičov postarať sa o deti, zlá bytová situácia a nízky príjem. Rómskych detí umiestňovaných do detských domov je až 15x viac než detí ostatnej populácie. Pre tieto deti je potom dôležité aby sa pre nich podarilo nájsť 36 Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, s Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, s

57 náhradnú rodinu, čo sa ale vo väčšine prípadov nedarí a to hlavne z dôvodu predsudkov. Jedným z najnápadnejších prejavov sociálneho vylúčenia a tiež jeden z najväčších problémov v sociálnej oblasti od roku 1989 je vznik a rast sociálne a často aj priestorovo vylúčených chudobných enkláv. Tie sú z väčšej časti obývané Rómmi. Tieto enklávy sú označované ako vylúčené rómske lokality, prípadne vylúčené rómskej komunity. 38 Tento jav nie je úplne nový. Už v období socializmu boli Rómovia prichádzajúci zo Slovenska v snahe o asimiláciu priestorovo rozptýlení a už v tom období vznikli kryštalizačné jadra niektorých dnešných problémových miest. Boli to oblasti obývané robotníkmi, banícke kolónie priemyselných miest, napr. miestna koncentrácia Rómov v Sliezskej Ostrave. Aj v centrách miest existovali chudobné obydlia so značnou koncentráciou Rómov a to napr. v Prahe časť Žižkov, Nusle, Karlín a Libeň. V 90. rokoch 20. stor. sa urýchlila devastácia a došlo k úpadku existujúcich rómskych koncentrácií a vnikli mnohé nové chudobné enklávy. Ďalším dôvodom vzniku mnohých chudobných štvrtí, je aj fakt vytlačovania Rómov, ale nie len ich, z priestorov, ktorým majoritná spoločnosť pripisuje vysokú hodnotu historické centrá, lukratívne miesta. Aj na základe toho vznikali tzv. núdzové obydlia ako sú minibunky, záhradné domy atd. Takáto miestna koncentrácia sociálne slabého obyvateľstva má vplyv aj na štrukturálnu zmenu danej lokality. Do iných štvrtí sa z nej sťahujú obchody, zdravotné zariadenia, školy a do jej blízkosti sa zasa sťahujú úložne, herne, predajne lacného tovaru a lacné reštaurácie, či erotické kluby. Na miesto obyvateľov, ktorí si to mohli dovoliť a z lokality sa presťahovali sa sťahujú sociálne slabí Rómovia. V enkláve sa začne šíriť pocit beznádeje, zvyšuje sa kriminalita, rozširuje sa alkoholizmus, drogy, gamblerstvo a prostitúcia a etnicky vymedzená enkláva sa mení na ghetto Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, s Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, s

58 4.2 Územné rozloženie vylúčených (rómskych) lokalít Roztrúsené rómske obydlia sa nachádzajú po celom území Českej republiky, napr. v Prahe, Brne, Plzni, Pardubiciach, atd. Avšak hlavne priestorovo odlúčené enklávy sa koncentrujú hlavne v priemyslových oblastiach severozápadných Čiech a severnej Moravy, postihnutých vysokou nezamestnanosťou, hlavne ostravsko-karvinská aglomerácia alebo v Ústeckom kraji Dečín, Most, Chomutov. Toto rozmiestnenie je dané dvoma faktormi. Prvým je historický vzniknuté rozmiestnenie Rómov s koncentráciou v priemyslových oblastiach, kde bola potrebná nekvalifikovaná pracovná sila. A druhým faktorom je, ktorý bezprostredne súvisí je, že nezamestnanosť ktorá postihla Rómov po roku 1989 predstavovala dôvod k vzniku enkláv v 90. rokoch. 40 Ak sa v určitej lokalite začne zvyšovať koncentrácia Rómov, nerómsky susedia začnú problémovú komunitu opúšťať. Do uvoľnených bytov sa sťahujú ďalší Rómovia, často príbuzný dlhodobých usadlíkov a tak dochádza ku koncentrácií osôb v zlej životnej situácií na jednom mieste. Životné podmienky v chudobných lokalitách sú kritické. Chudoba, nezamestnanosť a sociálna izolácia sú dôvody, na základe ktorých sa rozvíja kriminalita a ďalšie sociálne patológie. Rodiny si začnú na túto skutočnosť zvykať, dochádza k šíreniu prostitúcie neplnoletých a ku kriminalite a trestným činom ako je obchod s drogami. Najviac rozšírenou avšak najmenej tabuizovanou témou je aj naďalej lichvárstvo. Dá sa povedať, že za súčasných podmienok nevedie z uzatvoreného kruhu života v chudobe a odlúčenia od väčšinovej spoločnosti cesta von. Pomoc spoločnosti by mala byť zacielená na sféru integrácie v sociálne-ekonomickej oblasti, aby sa životná situácia Rómov zmenila. 40 Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, s

59 4.3 Pribúda Rómov, ktorí končia v chudobných domoch a štvrtiach 41 Podľa sociológa Ivana Gabala, ktorého spoločnosť GAC vypracovala analýzu vylúčených rómskych komunít pre ministerstvo práce, existujú v ČR viac než tri stovky chudobných rómskych lokalít, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti. Podľa odborných odhadov v takýchto oblastiach žije ľudí. Rómov, ktorý v takých vylúčených štvrtiach a domoch žijú, pribúda. Výsledky analýzy, ktoré tvrdia, že v niektorých miestach môže byť bez práce % dospelých obyvateľov, majú prispieť k zlepšeniu situácie Rómov a ich začleneniu do spoločnosti. Autori analýzy sa zamerali na 310 lokalít. A Gabal vraví, že výskum popísal zhruba 95 % všetkých vylúčených lokalít, z ktorých asi 80 % enkláv vzniklo v posledných desiatich rokoch. Enkláva do seba nasáva ľudí z okolia, takže podľa Gabala platí tvrdenie, že čím väčšia enkláva, tým väčšia je jej gravitačná sila. Analýza popisuje rozpor medzi záujmom štátu a prístupom obcí. Na jednej strane, štát tvrdí, že chce Rómov integrovať, na druhej strane sa ich snažia obce zbavovať. Odsúvanie je spôsob, ako samosprávy riešia nesúlad medzi dvoma svetmi medzi úspešnou spoločnosťou, ktorá ekonomicky rastie a kladie väčší dôraz na vzdelanie, a medzi ľuďmi odkázanými na dávky, vraví Gabal. Výsledkom výskumu je taktiež mapa vylúčených lokalít viď. príloha. Autori výskumu popísali 6 typov vyčlenených lokalít. A to od malých s niekoľkými obyvateľmi v dedinách až po veľké vo veľkomestách. Podľa nich je z dôvodu životných podmienok, ktoré sú v každej lokalite iné, nutný ku každému druhu lokality rozdielny prístup. Napríklad obyvatelia malých vidieckych lokalít bývajú v horších bytoch, deťom v školách nepomáha asistent a v okolí nefunguje žiadna nezisková organizácia. Ľudia v mestách mávajú lepšie bývanie, ale sú u nich častejšie problémy s kriminalitou a závislosťami Rómske ghetto vo Vsetíne V súčasnosti, hlavne pred komunálnymi voľbami do obecných zastupiteľstiev a do Senátu, bol nielen televíziou Nova v programe Na 41 ČTK Praha,

60 vlastné oči medializovaný príbeh vsetínskych Rómov a vsetínskeho starostu a senátora Jiřího Čuneka. Vsetínska radnica za prítomnosti zástupcov miest z celej ČR slávnostne otvorila nové rómske ghetto v mestskej časti Poschla, ktoré je zostavené z kontajnerov. Proti výstavbe a sťahovaniu predovšetkým Rómov do nového ghetta protestujú Rómovia ale aj tajomník Rady vlády pre záležitosti rómskej komunity Czeslaw Walek, podľa ktorého jednanie vsetínskej radnice splňuje všetky znaky sociálne vylúčenej lokality. Proti sú aj ochrancovia ľudských práv. Na druhej strane je súčasťou areálu stredisko Diakonie Českobratskej cirkvi evanjelickej, ktoré bude celý deň v lokalite poskytovať svoju sociálnu prácu. Do bytov, postavených na okraji mesta, sa postupne presťahujú hlavne Rómovia žijúci v pavlačovom dome v centre mesta. Nájomníci bytov dostanú od mesta nájomnú zmluvu na jeden mesiac a v prípade, že s nimi bude akýkoľvek problém, zmluva s nimi nebude predĺžená a podľa starostu budú okamžite vysťahovaní na ulicu. 42 Nájomníkom pomáha so sťahovaním 22 pracovníkov vsetínskych technických služieb, avšak niektorí obyvatelia odmietajú byty prevziať. Byty sú podľa nich, pre ich rodiny strašne malé. Ale aj voči takejto situácii má vsetínsky starosta a senátor Jiří Čunek riešenie: Kdo byt nepřevezme, skončí na ulici. 43 Vo väčšine nových bytov nefunguje zatiaľ elektrina, pretože noví nájomníci ju nemajú zaplatenú z predchádzajúceho bydliska. Starosta uviedol, že pokiaľ nájomníci dlh nezaplatia, do konca týždňa od presťahovania, skončia na ulici. Všechny spotřebiče včetně topení i ventilace jsou na elektřinu. Pokud nebudou mít proud, byty nebudou větrat, upozornil Čunek, ktorí verí, že nájomníci práve z toho dôvodu svoj dlh včas a riadne zaplatia. Prístup vsetínskej radnice potvrdzuje poznatok, ktorý som uviedla už v predchádzajúcej kapitole a to, že zatiaľ čo štát tvrdí, že chce Rómov integrovať, obce sa ich snažia zbavovať. Čo potvrdzuje aj ich ďalší projekt, ktorého podrobnosti zatiaľ radní nezverejnili. Ale týka sa vyčistenia Vsetína, resp Vsetínska radnice slavostně otevřela další romské ghetto, Vsetín ČTK/ROMEA, , Vsetínska radnice začala stěhovat Romy do ghetta na preriferii města 60

61 Zlínskeho kraja. Už v súčasnosti niektoré rómske rodiny, ktoré nemajú právny nárok na náhradné bývanie, opustia podľa starostu po dohode s mestom Zlínsky kraj. Aj zástupcovia miest z celej ČR hodnotili vznik novej rómskej osady pozitívne. Závidím Vsetínu, že dokázal najít takovou lokalitu, to je vždy alfa i omega problému. Zdá se, že by tady mohlo být příjemné místo pro život, nikoliv nedůstojné ghetto, uviedol miestostarosta Vysokého Mýta Martin Krejza. To znamená, že tvorba rómskych ghett je záležitosťou celej ČR nie len Vsetína a Zlínskeho kraja. Podľa môjho názoru, je smutné, že zástupcovia miest, ktorí by mali byť v styku s realitou a riešiť problémy kompromismi, schvaľujú takéto závažné rozhodnutia, ktoré hraničia až s násilným vysťahovaním. Podľa mňa si pritom neuvedomujú, aký veľký problém im v budúcnosti môže spôsobiť takéto príjemné miesto pre život, v ktorom sa budú koncentrovať iba Rómovia. Síce vyčistia mesto, ale vznikne iné miesto, ktoré bude potrebné v budúcnosti čistiť ak zapôsobí pasca sociálneho vylúčenia. Alebo si zástupcovia miest myslia, že čo je za hranicami ich mesta kraja, sa ich už netýka? Ak by sa všetci riadili týmto heslom, stane sa z Rómov skupina obyvateľov, ktorú nikto nechce a podľa mňa o tom nie je integrácia. Je to až veľmi razantné riešenie, aj pre skupinu obyvateľov, ktorá je ťažko prispôsobiteľná. Je jednoduché zbaviť sa problému tou najjednoduchšou cestou, ale tá cesta, ktorú zvolili vo Vsetíne, znamená podľa mňa ešte väčšie prehlbovanie rozdielov medzi Rómmi a ostatnými obyvateľmi ČR a tým pádom aj rast problémov. Aj podľa pasce sociálneho vylúčenia nie je dobré koncentrovať rómske obyvateľstvo na jednom mieste. Myslím si, že určitým spôsobom by vylúčeniu Rómov zo spoločnosti pomohlo ich rozmiestnenie medzi obyvateľov ČR, aj keď je to práca na mnoho rokov, je potrebné im ukázať, že existuje aj iný spôsob života a taktiež k tomu presvedčiť majoritnú skupinu obyvateľov, aby im šla príkladom. Tým, že by začali žiť bežný spôsobom, by mohli ísť príkladom aj ďalším Rómom. Ako medzi všetkými ľuďmi aj medzi nimi existuje súťaživosť a ješitnosť, ktoré by mohli zapôsobiť a Rómovia by sa postupne začali integrovať a prispôsobovať. Vždy bude 61

62 existovať určité percento neprispôsobiteľného obyvateľstva, ale to už bude závisieť na predstaviteľoch vlády ako si s poradia s ich integráciou. Taktiež je veľmi dôležitá individuálna sociálna práca s rodinami, aby boli navyknutí na iný spôsob života a aby boli pripravený prijať aj inú kultúru ako je ich, proste naviesť ich na v pojatí majoritnej väčšiny na správnu cestu. 62

63 5 Analýza pokusov o integráciu Rómov do českej spoločnosti Snahy o integráciu Rómov existujú aj zo strany európskych štátov, či medzinárodných rómskych organizácií. Aktérmi integračného procesu Rómov sú medzinárodné, či medzivládne organizácie ako Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE a Európska únia spolu s Európskou komisiou. Do tohto procesu často vstupujú aj ďalší, ako napríklad Organizácia spojených národov (OSN, Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM, Svetová banka, Rozvojová banka Rady Európy a množstvo nevládnych organizácií, ktoré pôsobia medzinárodne. Integráciou Rómov sa myslí ich plnohodnotné zapojenie do života spoločnosti a to zapojenie ako plnohodnotných občanov so všetkými ich prináležiacimi právami, možnosťami, ale aj povinnosťami. Pritom ale národný charakter menšiny zostava neporušeným a spoločnosť ho pokladá za prínos a podporuje ho. Rámcová dohoda Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín, ktorú Česká republika podpísala a Parlament ČR ratifikoval, dokonca definíciu integrácie rozširuje na stav plnej a efektívnej rovnosti vo všetkých oblastiach ekonomického, sociálneho, politického a kultúrneho života. 44 Snahy o dosiahnutie integrácie rómskeho obyvateľstva môžeme datovať už od konca druhej svetovej vojny. Ale v tomto integračnom procese existujú rôzne prekážky a udalosti, ktoré ju podstatne ovplyvňujú. 5.1 Podstatné prekážky procesu integrácie Prekážky integrácie Rómov môžeme rozdeliť na prekážky vnútorné, ktoré vyplývajú z vnútra rómskeho etnika ako takého, z ich uzavretosti, kultúry a histórie. Medzi vnútorné prekážky patrí: hlboká izolácia od väčšinovej spoločnosti, kultúrna bariéra, ktorá blokuje komunikáciu, nízka vzdelanostná úroveň a nízka miera zvládnutia kultúry majoritnej populácie, vlastný jazyk, ktorý umožňuje únik do izolácie od majoritnej spoločnosti, všeobecne nízka sociálna úroveň. 44 Druhou skupinou prekážok sú prekážky vonkajšie, ktoré pramenia zo spoločnosti, z vnímania Rómov spoločnosťou: panujúce predsudky spoločnosti, 44 Gabal, I. a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s

64 intolerancia, diskriminácia až rasizmus, všeobecne nízka úroveň chápania problematiky spojenej s rómskou menšinou, nárast kriminality, nedostatok koncepčnosti v politike vlády a parlamentu voči Rómom. 45 Majoritná spoločnosť viac-menej Rómov odmieta ako to ukazuje bežný každodenný život, ale aj množstvo výskumov. Vníma ich ako problémových z dôvodu, že žijú odlišne, sú hluční a nápadní, neochotní podriadiť sa všeobecným základným pravidlám spolužitia. Takéto chovanie vyvoláva rastúci odpor a neznášanlivosť voči Rómom, končiacu rôznymi prejavmi rasizmu ako jednou z foriem diskriminácie. Diskriminácia, ktorá je najmenej nápadná, ale ktorú Rómovia veľmi citlivo vnímajú a sú jej vystavení je metakomunikačné odmietanie v osobnom styku. Ďalšie formy majú podobu skrytého prejavu nepriateľstva, ktoré môže dospieť až k rasistickým verbálnym i násilným prejavom. Inou formou je inštitucionálny rasizmus, to znamená, že inštitúcie samé vytvárajú prekážky zamestnanecké, vzdelanostné, ekonomické a iné. 46 Je dôležité aby problematika Rómov, ich diskriminácie a rasizmu bola riešená už na komunálnej úrovni. Na jednej strane sa mestá od tejto problematiky dištancujú na druhej strane je stále viac a viac miest, ktoré sa snažia o riešenie rómskeho problému. Naväzujú spoluprácu s miestnou rómskou komunitou a dávajú si za cieľ dosiahnuť určité zlepšenie v spolunažívaní a v zlepšení životnej situácie Rómov. Na komunálnej úrovni je tento problém riešený zastupiteľstvom, ktoré môže vo veľkej miere podporiť zlepšenie podmienok života rómskeho obyvateľstva, ale z určitej časti je zastupiteľstvo závislé na podmienkach a podpore vlády a nemôže vyriešiť všetky problémy. Z perspektívy možností komunálnej politiky je potrebné poznamenať, že zastupiteľstva nemôžu nahradiť centrálnu politiku, a to nie len z hľadiska legislatívy a rozpočtu, ale tiež z hľadiska ucelenej a celoplošnej politiky smerujúcej k prekonaniu diskriminácie minorít, ich zaostalosti vo vzdelaní, sociálnej, ale aj administratívnej úrovni. Postavenie menšín je všeobecne definované ako dôležité merítko demokracie, a to nie len z hľadiska participácie na 45 Gabal, I. a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice 64

65 centrálnej či miestnej politike, ale hlavne z hľadiska priestoru, ktorý vlády dávajú miestnej a regionálnej politike v miestach, kde minority žijú, a tým politike, ktorá môže dobre doplňovať a špecifikovať plošné programy. Prakticky ide predovšetkým o mieru decentralizácie štátu v jeho správnoprávnych, administratívnych, finančných, kultúrnych, školských a ďalších funkciách. V tomto ohľade je práve na rómskej problematike citeľná prílišná centralizácia Českej republiky a malá možnosti a kompetencie obcí, miest a regiónov. 47 Ďalším problémom prejavujúcim sa pri procese integrácie etnických minorít, ktoré spoločnosť neberie ako rovnocenné sú kriminogenné rizikové faktory, to znamená, že príslušníci minorít majú väčšinou vyššiu mieru kriminality ako príslušníci majoritnej populácie. Vysoký nárast kriminality v Českej republike v posledných rokoch je pripisovaný rómskej populácií. Podiel rómskych páchateľov na stíhaných osobách prešiel od roku 1989 prudkými zmenami. Výrazne najvyšší bol v roku 1991, kedy dosahoval takmer 15%. Do roku 1999 sa tento podiel znížil na asi 10% a v súčasnosti je zhruba rovnaký ako v roku Tento stav sa dá hodnotiť ako normálny. Vychádza sa z toho, že v posledných šiestich rokoch nepresahuje miera kriminality štvornásobok predpokladaného minimálneho podielu Rómov na populácii(tj. 2,5%. 48 Aj keď tento stav sa dá hodnotiť ako priaznivý, horšie je to s podielom rómskej mládeže na kriminalite detských páchateľov a mladistvých. Každé tretie až štvrté dieťa rómskeho pôvodu sa stáva detským páchateľom kriminálneho činu. V období bol podiel detských rómskych páchateľov na všetkých detských páchateľoch najvyšší. V roku 1991 tvorí 32,9 %, v posledných dvoch sledovaných obdobiach (1998 a 1999 bol tento podiel odhadovaný najnižšie na 26 %. O trochu lepšie sú na tom mladiství rómski páchatelia, u ktorých sa dá povedať, že zo stíhaných mladistvých páchateľov, je každý piaty až šiesty rómskeho pôvodu. Najvyšší podiel rómskych mladistvých páchateľov bol 47 Gabal, I. a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s Šišková, T. (2001 Menšiny a migranti v České republice 65

66 v rokoch 1990 a %, v posledných sledovaných rokoch sa odhaduje na 14-11%, čo je menej než bolo v roku Je dôležité aby sa venovala dostatočná pozornosť rómskej mládeži, ktorá začína kvalitnou výchovou, lebo v nej je budúcnosť celého rómskeho etnika. A prečo sa Rómovia uchyľujú ku kriminalite a k páchaniu trestných činov? Odpoveď by sa dala hľadať hlavne v silných vnútorných podnetoch. Medzi najčastejšie patrí mimoriadne vysoká nezamestnanosť, vzdelanostný deficit, ktorý ich diskriminuje na trhu práce ale aj kultúrnu a sociálnu segregáciu. Jedným z najzávažnejších problémov, ktorý je častým dôvodom páchania kriminálnych činov a bráni zapojeniu sa rómskeho etnika do života majoritnej spoločnosti, je vysoká nezamestnanosť, ktorá je v niektorých regiónoch až rádovým násobkom nezamestnanosti medzi majoritnou populáciou. Dôvody takejto vysokej miery nezamestnanosti sú väčšinou v nízkej úrovni kvalifikácie Rómov. Aj v politike zamestnanosti existuje diskriminácia, ktorá sa prejavuje hlavne ako neochota zamestnávať Rómov, pretože o nich koluje obecná predstava ako o nespoľahlivých a nezodpovedných pracovníkoch. Rómovia, ktorí sa snažia presadiť ako súkromní podnikatelia sú často vytlačovaní z trhu vysokou konkurenciou, ktorá im neumožní presadiť sa. Ďalším problémom je, že podnikatelia, ale aj úrady obcí využívajú v malej miere, alebo vôbec nevyužívajú systém verejnoprospešných práci, či už pre práce súvisiace s upratovaním, pomocné práce, či iné. Existuje množstvo riešení, ako napríklad možnosť pridelenia štátnej zákazky rómskej firme, alebo vytváranie podporných mechanizmov pre podnikateľov, ktorí sú ochotní prijímať ťažko zamestnávateľné pracovné sily. Ale je to na MPSV ČR a na centrálne politike ako sa k danému problému postaví a ako ho bude riešiť. Nezamestnanosť rómskeho etnika si vyžaduje razantné a rýchle riešenie, lebo ako taká je počiatkom ďalšieho kauzálneho reťazca, v ktorom sa zbiehajú, upevňujú a posiľujú problémy integrácie Rómov a to začínajúc podmienkami pre výchovu detí, cez hodnotu vzdelania, ktorá pre Rómov nemá žiadny hlbší význam, končiac kriminalitou a drogami. 66

67 5.2 Základné zásady integrácie rómskeho obyvateľstva Z hľadiska postavenie a situácie rómskej menšiny v súčasnosti v ČR je jasné, že ČR neplní svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ochrany menšín, podpory rozvoja ich identity, ale hlavne záväzky obsiahnuté v Rámcovej dohode Rady Európy, čo je jej ako Radou Európy, tak aj Európskou úniou vytýkané. ČR je vytýkané, že nezvláda dodržiavanie základných práv menšín, či už z hľadiska zaistenia ich bezpečnosti, ochrany pred rasizmom, základných občianskych práv, alebo z hľadiska diskriminácie v získavaní vzdelania a práce. Hlavné zásady možností riešenia problémov rómskej menšiny sú v súlade s návrhmi v hlavých medzinárodných dokumentoch, týkajúcich sa ochrany práv menšín, ktoré už ČR podpísala: 1. Riešením začlenenia Rómov do spoločnosti je ich integrácia a nie asimilácia, to znamená: uchovanie ich kultúrnej a etnickej identity, politika smerujúca a odvodená z postavenia etnickej komunity. 2. Postupné prekonávanie izolácie Rómov a ich zapojovanie do života spoločnosti a ich účasť v sférach verejných, administratívnych a medialnych. 3. Úlohou vlády je prijať koncepciu a dohodnúť sa na rozpracovaní zásad do konkrétnych programov rezortov, hlavne: do oblasti vzdelávania Rómov a multietnickej výchovy majoritnej populácie, zamestnanosti, kvalifikačných a rekvalifikačných programov, podpory drobných podnikateľov a živností, podpory kultúrnych, záujmových a menšinových projektov, zosilenie kompetencií obcí a miest. 4. Prijať európsky rozmer, právny aj politický, problematiky menšín a snažiť sa o naplnenie svojich záväzkov a medzinárodného štandardu Gabal, I. a kol. (1999 Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace 67

68 5.3 Podpora rómskej vzdelanosti Ako som už uviedla pri integrácii rómskeho obyvateľstva je dôležité uprieť svoju pozornosť na deti, mládež a ich výchovu a vzdelávanie. Tie v súčasnosti už síce dosahujú vyššie vzdelanie ako ich rodičia či prarodičia, ale doposiaľ z nich mnoho chodí do zvláštnych škôl a po ich ukončení s najväčšou pravdepodobnosťou už nezíska žiadnu ďalšiu kvalifikáciu. Výskumom vedomostí pracovníkmi obcí poverených výkonom štátnej správy roku 2003 bolo zistené, že medzi dospelými príslušníkmi rómskych komunít, ktorých vzdelanie a kvalifikáciu si títo pracovníci trúfli odhadnúť, bolo , tz.. 60 % prípadov, ktorí absolvovali zvláštne školy, prípadne nedokončili základnú školu, , tz. 29 % s ukončenou základnou školou. Vyučených bolo 4 776, tz. 9,3 % a strednú alebo vyššiu školu má ukončenú 689 tz. 1,3 % Prípravné triedy Na dnes veľmi zlom stave vzdelania Rómov majú podiel hlavne to, že väčšina dnešných siedmakov až deviatakov nastupovala školskú dochádzku v dobe, kedy neexistovali prípravné ročníky, čo spôsobilo, že mnoho z nich raz, alebo viackrát prepadalo. A preto dnes mnoho Rómov končí deväť ročnú povinnú školskú dochádzku v nižších ročníkoch. Ďalšia skutočnosť ktorá sa podieľa na súčasnom vzdelanostnom stave Rómov, je že, rómske deti boli často na žiadosť rodičov umiestňované do zvláštnych škôl. Od roku 1993 sú v školách s väčším počtom Rómov vytvárané prípravné ročníky pre deti od piatich rokov a pre tých, ktorí získali odklad od nástupu k povinnej školskej dochádzke. V školskom roku 1998/1999 bolo už 47 takýchto tried a ich počet sa v roku 2003 zvýšil na 103. Toto opatrenie sa ukázalo ako dobré a preto sa stalo riadnou súčasťou vzdelávacie ponuky pre rómske deti. V súčasnej dobe sú prípravné triedy zriaďované podľa Metodického pokynu Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ku zriaďovaniu prípravných ročníkov pre deti so sociálnym znevýhodnením a k ustanoveniu funkcie vychovávateľa asistenta učiteľa z roku Ďalší pozitívny trend je, že veľká časť rómskych detí 50 Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, Šetření znalostí pracovníků obcí pověřených výkonem státní správy o situaci romských komunit v oblasti jejich působnosti, Interní materiál kanceláře Rady vlády ČR pro záležitosti romské komunity,

69 navštevuje škôlky, kde si zvykajú na iné než rodinné prostredie. Hlavným cieľom práce učiteľov v prípravných triedach je príprava detí zo sociokultúrne znevýhodneného prostredia, k ich bezproblémovému začleneniu do vzdelávacieho procesu. Pre dosahovanie žiadaných cieľov sa používajú najrôznejšie výchovnovzdelávacie prostriedky. Ich základom je organizovaná činnosť detí, rôzne hry, rozhovory, vychádzky, pracovné, pohybové, hudobné a výtvarné činnosti, ale aj výuka podobná školskej. Ťažisko práce je v jazykovej a komunikatívnej výchove, rozvoji matematických predstáv a poznania. Precvičujú sa tiež zručnosť a praktické vedomosti. Ako motivácia sa pre tieto deti využíva telesná, výtvarná a hudobná výchova. Zriadiť prípravnú triedu je možné nie len pri základnej škole, ale aj pri škole materskej alebo zvláštnej, pokiaľ sa prihlási najmenej desať detí. Zriadenie prípravné ročníky boli podrobené štúdiu efektivity počas štyroch školských rokov od roku 1999 až po rok Prípravné ročníky pri základných školách v tomto období navštevovalo celkom žiakov, z ktorých do prvého ročníka základnej školy postúpilo žiakov. Iba 64 žiakov pokračovalo v navštevovaní prvého ročníka zvláštnej školy. Návštevnosť prípravných ročníkov pri zvláštnych školách bola detí, z ktorých 645 postúpilo do prvého ročníka základnej školy a 251 do prvého ročníka zvláštnej školy. Ostatné deti pokračovali v prípravnej triede. Do prípravných ročníkov pri materských školách chodilo v sledovanom období 360 detí, 329 z nich postúpilo do prvého ročníka základnej školy a 10 detí do prvého ročníka zvláštnej školy. Už len pre zhrnutie uvediem, že úspešnosť prípravných tried pri základných školách bola 89 %, pri zvláštnych školách 49 % a pri materských školách 92 %. 51 Veľký úspech prípravných ročníkov pri materských školách sa dá pripísať aj tomu, že učitelia v materských školách sú najlepšie pripravené na prácu s deťmi v tomto veku, ale aj tomu, že počet detí v týchto ročníkoch je malý. Závery štúdia efektivity prípravných ročníkov: rómske deti majú špecifické problémy v škole 51 Zpráva o stavu romských komunit v ČR

70 prípravné ročníky sú efektívne absolventom prípravných ročníkov sa v škole darí lepšie zriaďovanie prípravných ročníkov pri zvláštnych školách je nevhodné nemôžeme tvrdiť, že rómsky rodičia uprednostňujú zvláštne školy pre svoje deti dobrovoľne prípravné ročníky nie sú zriaďované v dostatočnom množstve 70

71 5 3.2 Asistenti učiteľa vychovávatelia Umiestňovanie asistentov učiteľov vychovávateľov (predtým rómsky pedagogický asistent do školských zariadení s väčším počtom rómskych žiakov je ďalším druhom pomoci poskytovanej rómskym deťom pri prekonávaní školských problémov. Táto funkcia je školami zriaďovaná tiež podľa pokynu Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy uvedeného v predchádzajúcej kapitole. Prvý rómsky asistent začal pracovať v ostravskej škole Přemysla Pitta v roku Ďalší asistenti boli prijímaní do škôl od roku V roku 2003 pracovalo v školských zariadeniach, hlavne v prípravných ročníkoch a v prvých triedach 227 asistentov. Asistenti učiteľa - vychovávatelia sú vyberaní z úspešných absolventov základných škôl, ktorí nie sú trestaní a majú viac ako osemnásť rokov. Podľa vyššie uvedeného predpisu je ich povinnosťou absolvovať 40 hodín ako prísediaci na vyučovacích hodinách a tiež absolvovať kurz pedagogického minima v dĺžke 10 dní osemdesiat hodín. Následne môžu nastúpiť do konkrétnej triedy vykonávať prax, ktorou sa ich výkon v triede zlepšuje. Keďže rastie počet rómskych absolventov stredných škôl, sú pri výbere asistentov uprednostňovaní stredoškoláci. Aj keď metodický pokyn nikde neuvádza, že ide o opatrenie pre Rómov a ich deti, z textu tohto opatrenia je zrejmé, že asistentom by mal byť príslušník rómskeho etnika. Úlohami asistentov sú hlavne pomoc pri aklimatizácii žiakov na školské prostredie, pomoc učiteľom pri komunikácii s rómskymi žiakmi a pomoc škole pri kontakte s rodičmi a rómskou komunitou. Preto sa za prednosť, ale nie povinnosť považuje, ak asistent ovláda rómsky jazyk, ktorý využije pri komunikácii s niektorými deťmi a ich rodičmi. Asistent učiteľa vychovávateľ sa zúčastňuje vyučovania, pomáha učiteľovi s individuálnym vyučovaním a taktiež zaisťuje deťom kvalitné trávenie voľného času počas prestávok ale aj po vyučovaní, dáva pozor na správne vypracovanie domácich úloh. Dobrý a vnímavý rómsky asistent má u detí prirodzenú autoritu, vďaka ktorej môže udržať v triede priaznivú atmosféru pre čo najefektívnejšie vyučovanie. Jeho úloha je v triedach s väčším počtom detí zo sociokultúrne znevýhodňujúceho prostredia nezastupiteľná. 71

72 5.3.3 Podpora rómskych žiakov stredných a vysokých škôl Z iniciatívy Rady vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity sú od roku 2000 stredným školám pre ich rómskych žiakov poskytované zvláštne dotácie na úhradu niektorých nákladov spojených so štúdiom. Z týchto dotácie je možné uhradiť žiakom školné, ubytovanie v školskom internáte, stravovanie v školskej jedálni a školské a ochranné pomôcky. Z tejto podpory malo prospech v školskom roku 2002/2003 celkom žiakov. Pre porovnanie kým v roku 1989 študovalo na všetkých stredných školách v ČR iba 30 rómskych žiakov 52, v roku 2003 požiadalo o dotáciu svojho štúdia prostredníctvom škôl 1288 žiakov. Je možné, že skutočný počet rómskych študentov je o niečo vyšší avšak v percentuálnom porovnaní študuje stredné školy iba 5,2 % Rómov v stredoškolskom veku, oproti deťom z majority, z ktorých dnes študuje strednú školu 49,2 %. Pre školský rok 2005/2006 bol pripravený program podpory aj pre rómskych vysokoškolákov, ktorí sú jednou z podporovaných skupín. Ide o podporu v rámci programu vyrovnávanie príležitostí prístupu k štúdiu uchádzačom z rôznych znevýhodnených skupín. 5.4 Zamestnanosť Rómov Existuje mnoho príčin vysokej nezamestnanosti príslušníkov rómskych komunít. Tou najhlavnejšou bude to, že väčšina z nich ma nízku alebo, čo je tiež časté, dokonca žiadnu kvalifikáciu. Druhou príčinou je ich zlý zdravotný stav, ktorý ovplyvňuje ich pracovnú schopnosť čiastočná invalidita. Pod vetou hádzať všetkých do jedného vreca je dôležité podotknúť, ako niektorí príslušníci rómskych komunít, ktorí majú zlé pracovné návyky a morálku a zamestnávatelia s nimi majú zlé skúsenosti, vďaka ktorým nechcú zamestnávať žiadnych Rómov. Na druhej strane je nutné podotknúť, že Rómovia sa chovajú obzvlášť ekonomicky a odmietajú prácu za plat, ktorý je nižší, alebo iba málo presahujúci sociálne dávky. Okrem toho je obtiažne ustrážiť, či si k sociálnym dávkam neprivyrábajú na čierno. Dlhodobo nezamestnaných je asi 75 % zo všetkých nezamestnaných Rómov a z toho približne 30 % je bez zamestnania viac ako 4 52 Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, Údaj ze studie Hana Frištenská, Petr Víšek: Závěry a doporučení, in Analýza sociálně ekonomické situace romské populace v České republice s návrhy na opatření, Socioklub

73 roky. 53 Z dôvodu vysokej nezamestnanosti, straty kvalifikácie a nelichotivej sociálnej situácie medzi Rómmi vzniká a upevňuje sa kultúra chudoby. Tak ako nezamestnanosť bielych je aj nezamestnanosť Rómov výrazne vyššia v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou v porovnaní s celoštátnym priemerom a to sú napríklad Mostecko, severné Čechy, Ostravsko. Na základne toho, tam potom vznikajú vylúčené enklávy a ghetta s vysokou koncentráciou rómskeho obyvateľstva postihnuté priemyselným úpadkom. Aj napriek tomu, že na trhu práce je najväčším handicapom Rómov vedľa etnickej diskriminácie ich nedostatočná kvalifikácia, iba málo z nich sa zúčastňuje programov pracovnej prípravy. Vo vzťahu k Rómom sú uprednostňované programy verejne prospešných práci. Iba 7 až 12 % Rómov vo veku do 55 rokov sa zúčastnilo programov aktívnej politiky zamestnanosti. V Českej republike sú v oblasti profesijných rekvalifikácií uprednostňované cielené rekvalifikácie, to znamená, že účastníkom je dopredu daný prísľub zamestnávateľa na zamestnanie.rómovia nemajú veľký záujem o programy rekvalifikácie ak nemajú jasnú perspektívu zamestnania. V roku 2003 uskutočnila nevládna organizácia Poradňa pre občianstvo, občianske a ľudské práva šetrenie problému diskriminácie na trhu práce, o ktorom publikovala správu: Hodnotenie prejavov diskriminácie v prístupe k zamestnávaniu a pracovnoprávnych vzťahov z pohľadu Úradov práce. 54 V záverečnej správe poukazujú na diskriminačné tendencie a tiež ako som už v tejto kapitole uviedla na zamestnávateľov, ktorí nedôverujú ľuďom z rómskeho etnika. Pracovníci úradov práce, u ktorých sa šetrenie prevádzalo sa zhodli, že najčastejšími dôvodmi pre neprijatie do zamestnania je rasová a etnická príslušnosť, čiže diskriminačné dôvody. Z viacerých prípadov z posledných rokov, v ktorých o prácu žiadal rómsky občan sami vieme, že žiadny zamestnávateľ otvorene neprizná diskriminačný dôvod, ale riadi sa ním. Medzi časté a tzv. skryté praktiky patrí uvádzanie požiadaviek na čistý register trestov aj pre robotnícke profesie. Práve to vedie k nezamestnanosti osôb málo kvalifikovaných so záznamom v registri trestov. 53 Zpráva o stavu romských komunit v ČR Zpráva o stavu romských komunit v ČR 2004, viz 73

74 5.5 Rómovia a bývanie Bývanie je jednou z oblastí, kde Európska únia nemá priame kompetencie a bývanie tak nemôže byť priamo financované z prostriedkov únie. Riešenie problémovej situácie je hlavne úlohou štátu a obcí. V 90. rokoch minulého storočia vzrastal v českých mestách ekonomický tlak na odchod najchudobnejších obyvateľov z bytov v mestských centrách na periférie. V roku 1993 postihol rómske domácnosti v masívnej miere zákon o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva Českej republiky. 55 Mnohí Rómovia, v tom čase odkázaní na jediný príjem z dávok o neho na čas prišli a neboli schopní platiť nájom, služby, energiu a vodu. A to je začiatok neplatenia. Štátny bytový fond prešiel do vlastníctva obcí, ktoré ho spravujú v samostatnej pôsobnosti. O nakladaní s bytovým fondom rozhoduje zastupiteľstvo obce, resp. rada obce. Záujem o obecné byty majú väčšinou domácnosti s príjmom na úrovni životného minima, ktoré nemajú na tržné nájomné. Byty sú prideľované na základe obecne záväznej vyhlášky, resp. smernice, ktorú schvaľuje zastupiteľstvo obce. Avšak kritéria pre pridelenie bytov majú niekedy nepriaznivý dopad na chudobných uchádzačov a taktiež bývajú formulované tak, aby boli pre rómskych uchádzačov viac menej nesplniteľné. Napríklad žiadny peňažný dlh blízkych príbuzných súrodencov, rodičov, či potomkov. Existuje mnoho druhov priraďovacích systémov, typickým je poradový systém, voľná súťaž zloženie kaucie v určitej výške. Takýto systém ale v žiadnom prípade neuprednostňuje rómskych príslušníkov, ktorí sa pod tlakom situácie sťahujú do tzv. sociálne vylúčených lokalít, ktoré vznikli bez zvláštneho prispenia miestnej samosprávy. Mnohé sociálne slabé rodiny sa do týchto lokalít sťahovali z dôvodu nižšieho nájmu, Rómovia sa sem sťahovali za svojimi príbuznými a podobne. Charakter sociálne vylúčených lokalít nadobúdajú aj mnohé ubytovacie kapacity - ubytovne, ktoré však nemajú charakter a zariadenie pre trvalé bývanie. Nekvalitné bývanie v preplnených a často vlhkých, ťažko vetrateľných 55 Štepán Moravec, Nástin problému sociálního vyloučení romských populací 74

75 a nevytápaných bytoch s pliesňou na stenách, zhoršuje zdravotný stav rómskej populácie. Bývanie v preplnených a stiesnených bytoch znemožňuje deťom domácu prípravu do školy. Vznik tejto situácie spôsobuje aj fakt, že Rómovia o svoje bývanie dosť často prichádzajú a to z týchto dôvodov: neexistencia nájomnej zmluvy, rómske rodiny často obsadili voľný byt a niekdajšie národné výbory ich v ňom ponechali, ale ich právny vzťah k bytu nijak neupravili, niektoré byty boli rómskym rodinám pridelené ako prístrešie, niektoré rodiny byty prenechali svojim príbuzným, ale tí sa v nich nikdy neprihlásili, bývanie na základe ubytovacej zmluvy, ktorá zaniká zrušením ubytovacieho zariadenia, neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu po dobu dlhšiu než sú tri mesiace, poškodzovanie zariadení v domoch a bytoch, problémy v spolunažívaní so susedmi, prenechanie celého bytu, alebo jeho časti do podnájmu ďalším osobám bez písomného súhlasu prenajímateľa bytu. Avšak v mnohých prípadoch opúšťajú príslušníci rómskych komunít svoje byty aj dobrovoľne, a to pri pokusoch o emigráciu do cudziny, alebo pri snahe uniknúť pred lichvármi. Väčšina takto vytesnených príslušníkov rómskych komunít končí, ako som už uviedla, v preplnených bytoch vlastných príbuzných. Po určitom čase končia v holobytoch, ktoré pre nich zriaďujú obce, prípadne v komerčných ubytovniach, ktorých majitelia ale zneužívajú ich situáciu a často za bývanie veľmi nízkej kvality si nechávajú zaplatiť neúmerne vysoké nájomne. Problém vysťahovávania neplatičov a poskytovanie bývania sociálne slabým rodinám by sa mal taktiež riešiť na úrovní obcí. Keďže sú vlastníkmi bytového fondu, mali by taktiež zabezpečovať určité percento bytov pre sociálne slabé rodiny, ktoré by im v prípade núdze mohli poskytnúť. Na druhej strane je 75

76 myslím si potrebné poskytnúť Rómom základné právne vzdelanie a poučiť ich na čo majú a nemajú nárok a vysvetliť im dôsledky ich chovania. 76

77 6 Úloha verejnej správy v integračnom procese vo vzťahu k Rómom 56 Z hľadiska verejnej správy sa na integračnom procese rómskeho obyvateľstva v ČR podieľajú 2 poradné orgány vlády Rada vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity a Rada vlády ČR pre národnostné menšiny. Rada vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity je stálym, poradným a iniciačným orgánom vlády pre otázky rómskej komunity, ktorá bola zriadená uznesením vlády zo dňa č. 581, o zriadení Medzirezortnej komisie pre záležitosti rómskej komunity. Hlavným cieľom rady je napomáhať pri integrácií rómskej komunity a preto pripravuje rôzne dokumenty pre rozhodnutia vlády, vytvára každoročne súhrne správy, navrhuje rozdelenie finančných prostriedkov vyčlenených na doplnkové programy integrácie. Rada má 28 členov, ktorý sa skladajú z predsedu, miestopredsedov a ďalších členov a zriaďuje podľa potreby výbory a to hlavne: - výbor pre koncepciu rómskej integrácie, - výbor pre spoluprácu so samosprávami, - dotačný výbor. 57 Rada vlády pre národnostné menšiny je taktiež poradným a iniciatívnym orgánom vlády a nemá priame výkonné kompetencie. týka: Aktívna spolupráca Rady pre národnostné menšiny s rómskou menšinou sa Poskytovania dotácií na vydávanie periodík a projektu elektronických médií Oblasti dotačnej politiky Ministerstva kultúry a Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy voči rómskym občianskym združeniam Otázkou spojenou s financovaním a postavením Múzea rómskej kultúry v Brne Financovaním svetového rómskeho festivalu Khamoro 56 Zpráva o stavu romských komunit v České republice za rok 2005 Rada vlády pre záležitosti rómskej komunity 57 rada vlády pre otázky rómskej komunity/statut 77

78 Odborné útvary, ktoré sa venujú rómskej problematike pôsobia taktiež na Ministerstve práce a sociálnych vecí, na Ministerstve školstva, mládeže a telovýchovy a na Ministerstve vnútra. Súčasťou inštitúcialného zaistenia sú na miestnej úrovni zamestnanci obecných úradov obcí s rozšírenou pôsobnosťou tzv. rómsky poradcovia, patria sem aj koordinátori pre rómske záležitosti na krajských úradoch, taktiež asistenti pedagógov na školách a rómski terénni pracovníci v obciach. K pracovalo vo všetkých krajoch ČR celkom 178 pracovníkov, ktorí sa zaoberali rómskou problematikou. Podľa poznatkov, ktoré boli zhromaždené odborom dozoru a kontroly verejnej správy ministerstva vnútra, bol tento počet značne ovplyvnený rôznymi okolnosťami. Ukončením činnosti okresných úradov bola väčšina ich rómskych poradcov a asistentov premiestnená na nové pôsobisko a to obce s rozšírenou pôsobnosťou. Tam ich činnosť bola nahradzovaná inou prácou, pretože zriadenie rómskeho poradcu a asistenta nie je uložené zákonom a nie je možné obce donútiť aby takúto funkciu zriadili. Nasledujúca tabuľka udáva počet pracovníkov na poverených obecných úradoch, ktorí sa zaoberajú rómskou problematikou v jednotlivých krajoch ČR. Tabuľka 2: Pracovníci zaoberajúci sa rómskou problematikou v ČR Kraj Počet poradcov Poznámka Hl.m.Praha 16 Všetci členovia poradného zboru rómskych poradcov Stredočeský kraj 13 Vo väčšine prípadov je funkcia obsadená vedúcim odboru Juhočeský kraj 15 Karlovarský kraj 5 Vo všeobecnosti kumulované funkcie Ustecký kraj 13 Prevážne kumulované inou agendou Liberecký kraj 7 Agenda je rozdelená medzi vedúcich pracovníkov sociálneho odboru Královohradecký kraj 14 Nikto nemá túto agendu na plný úväzok Pardubický kraj 15 Všetko kumulované Vysočina 7 Kumulované s inou agendou Juhomoravský kraj 10 Kumulované funkcie Olomoucký kraj 13 1x terénny sociálny pracovník, 1x poradca pre národnostné menšiny, 2x kurátor, 2x sociálna pracovníčka, 4x vedúci odboru a 1x vedúci oddelenia Moravskosliezsky kraj 22 Všetko kumulované Zlínsky kraj 13 V piatich obciach túto agendu vykonáva vedúci sociálne právnej ochrany detí alebo vedúci sociálneho odboru Plzeňský kraj 15 Všetko kumulovaná funkcia Zdroj: Zapráva o stavu rómskych komunít v České republike za rok

79 Finančné prostriedky na integráciu Rómov, ktoré vláda každoročne vynakladá predstavujú iba cca 0,000096% štátneho rozpočtu na rok Tieto finančné prostriedky, mimo iné určené aj na sociálne začleňovanie príslušníkov rómskych komunít do majority, vrátane ich zamestnávania a znižovania osôb závislých na sociálnych dávkach, sú v tomto prípade mizerne nízke. Taktiež finančné prostriedky nie sú vždy adekvátne využité, práve na problém integrácie a z toho dôvodu mala kancelária Rady vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity pripraviť do systém koordinácie dotačnej politiky štátu v oblasti integrácie rómskych komunít. Nasledujúca tabuľka zobrazuje vynaložené, resp. plánované investície na podporu a financovanie rómskeho integračného procesu, jednotlivými rezortmi ministerstiev. Tabuľka č.3: Investície na podporu integračného procesu Rómov Kapitoly štátneho rozpočtu Rok 2005 (v tis.kč) Rok 2006 návrh (v tis.kč) Ministerstvo práce a sociálnych vecí Program podpory projektov integrácie príslušníkov rómskej komunity Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Program podpory projektov integrácie príslušníkov rómskej komunity Program podpory rómskych žiakov stredných škôl Ministerstvo kultúry Program podpory projektov príslušníkov rómskej komunity Ministerstvo vnútra Rada vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity Podpora projektov integrácie rómskej komunity Všeobecná pokladná správa Koordinátori pre rómske záležitosti na krajských úradoch Predchádzanie sociálneho vylúčenia v rómskych komunitách a odstraňovanie jeho dôsledkov CELKOM Zdroj: Zpráva o stavu romských komunit v České republice za rok 2005 Rada vlády pre záležitosti rómskej komunity Vstupom do Európskej únie, si ČR otvorila ďalšiu cestu na získavanie prostriedkov pre projekty zamerané na sociálne vylúčené rómske obyvateľstvo. A to čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov. V roku 2005 bola v rámci programu Iniciatívy Spoločenstva Equal, vytvorená pracovná skupina pre 79

80 záležitosti rómskej komunity. Cieľom skupiny je sledovať a vyhodnocovať výsledky projektov realizovaných týmto programom a plnenie ich cieľov, ďalším cieľom je predávanie informácií medzi jednotlivými subjektami a to i neziskovým sektorom vrátane rómskych organizácií. V rámci prvého a druhého kola iniciatívy bolo podporených 9 projektov, ktorých cieľom boli rómske komunity. Podľa finálnej správy Rady vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity je dôležité zamerať sa v budúcnosti na aktivity, ktoré by informovali potenciálnych žiadateľov o finančnú pomoc o existujúcich možnostiach podpory z európskych fondov a programov, o spôsoboch podania žiadosti a čerpania prostriedkov. Je o potrebné hlavne z dôvodu, že v roku 2007 začína nové finančné obdobie s ktorým sa menia jak fondy a programy, tak aj možnosti čerpania. 80

81 7 Neziskové organizácie a rómska problematika 58 Neziskové organizácie a občianske združenia obecne začali vznikať v rokoch Vznikali za podpory hlavne finančnej a to hlavne od Ministerstva vnútra ČR, Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR, Ministerstva zdravotníctva, ale výpomoc získali aj zo zahraničia, napríklad z projektu PHARE, Open Society Fund, Mikroprogramy demokracie a ďalšie. Iniciatíva občanov vo vytváraní a raste nevládneho či občianskeho sektoru bola značná aj cez mnohé prekážky, ktoré pri vzniku museli prekonať. Občianske aktivity sa zameriavali hlavne na humanitárnu, zdravotnú, misijnú, sociálnu a poradenskú oblasť. Značný rast neziskových organizácii spôsobil, že ľudia nie sú závislí iba na bezmocnom čakaní a na centralizovaných rozhodnutia vlády, ale môžu riešiť problémy vlastnými silami. Čo sa týka Rómov, tí obtiažne komunikovali so štátnymi úradmi aj v minulom režime, bolo to spôsobené tým, že nepoznali dokonale reč a hlavne ani zákony. Príležitosť, ktorú mali po prevrate, vzala do rúk iba malá skupina, ktorá sa buď začlenila alebo bola vtiahnutá do politiky, či začala podnikať. Ináč neboli Rómovia zvyknutí organizovať sa a hájiť spoločne svoje záujmy, ktoré vyplývali z trvalého pobytu na určitom území. Rómovia nepresadili po prevrate svoje vlastné politické strany, bolo to spôsobené možno tým, že do nich vnášali úzko vymedzené záujmy a nikdy sa nesnažili riešiť rómsky problém ako celok ako národnostná menšina a tak bolo jediným riešením, ktoré vyjadruje záujmy menšiny vytváranie nevládnych rómskych a prorómskych občianskych združení a obecne prospešných spoločností, ktoré pôsobia v prospech Rómov. Pretože Rómovia sami nemali skúsenosti so zakladaním a fungovaním takýchto organizácií, tie ktoré založili mali krátke trvanie a niekedy zanikali skôr ako došlo k ich formálnej registrácii. Aj napriek tomu existuje pár výnimiek ako napr. Matica Rómska, ktorá usporadúva semináre k výchove a vzdelávaniu rómskych detí, mládeže aj dospelých a stretnutia veriacich Rómov v ČR. Jeden 58 Socioklub, 1999, Romové v České republice

82 z jej projektov je taktiež preklad Biblie pre rómske deti. Matica Rómska funguje pod vedením PhDr. Vlada Oláha, ktorý je jej predseda. Ďalšou existujúcou organizáciou je Spoločenstvo Rómov na Morave, ktoré sa venuje Rómom pobývajúcim na území Moravy a po jej území má umiestnené aj svoje pobočky. Ďalšou významnou organizáciou, ktorá pretrvala od dátumu svojho vzniku až do dnešného dňa je Nádácia Dr. Rajka Djuriča, ktorá sa vo svojej činnosti zameriava hlavne na vzdelanie Rómov. Usiluje o zakladanie škôl zameraných na výchovu a vzdelávanie rómskych detí a mládeže. Orientuje sa taktiež na výchovu rómskych asistentov a usiluje o zriadenie súkromného rómskeho konzervatória v Liberci. Občianske združenia a nevládne organizácie sa obvykle zameriavajú na obecnejšiu problematiku, než len priamo na Rómov a v rámci danej problematiky upierajú svoju pozornosť na tých, ktorým sa v ČR najviac ubližované. To znamená, že nevládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na pomoc Rómom sa vo svojej základnej podstate venujú sociálnemu poradenstvu, ľudským právam, kultúre, vzdelaniu, voľnému času. Rómovia v prorómskych organizáciách zahrňujú do svojich programov vzdelanie, získanie kvalifikácie pre deti z rómskych rodín, podporu ich začleňovanie do pracovného procesu podporu bytového fondu čiže postupnú integráciu a adaptáciu na spôsob života majority. Predstavitelia rómskeho etnika akoby sami nevedeli, či sa chcú integrovať alebo asimilovať pretože týmto sa snažia vzdať svojej identity a snažia sa žiť ako majority nebyť horší. Je obtiažne, možno až nemožné zistiť presný počet rómskych organizácii v ČR. Aj postoj samotných Rómov je viac ako nevymedzený, na jednej strane sa boja rómskych organizácií vedených samotnými Rómmi, z dôvodu strachu, že členovia organizácie využijú svoje členstvo iba vo svoj prospech. Na strane druhej si uvedomujú, že by neboli schopní sami zriadiť organizáciu a preto existujú organizácie zložené jak z Rómov, tak z Nerómov, ale nedôvera v nich je ešte väčšia. Registrácia a sčítanie rómskych neziskových organizácií je skoro až nemožná. Rómovia nepodávajú hlásenia o svojej činnosti. V prípade prerušenia svojej činnosti o tom neinformujú štátne orgány, alebo nadácie, ktoré im pridelili 82

83 finančné príspevky. Tento prístup vyvoláva problémy v evidencii týchto združení a to znemožňuje ich vzájomnú spoluprácu. Z neziskových organizácií uverejnených na stránkach ktoré sú spravované Českým rozhlasom vyberám pár neziskových organizácií, ktoré ma zaujali svojou činnosťou. Ich celkový zoznam uvádzam v prílohe. Už na prvý pohľad ma zaujalo Občianske združenie SLOVO 21. Táto nezisková organizácia začala so svojou činnosťou v roku 1999 v Prahe. K jej hlavným aktivitám patrí: boj proti rasizmu, ochrana ľudských práv, vytváranie tolerancie voči minoritám hlavne Rómom, budovanie multikultúrnej spoločnosti, mediálna prezentácia minorít v ČR. Počas svojej činnosti združenie získalo podporu od najrôznejších vládnych inštitúcií, nadácií a medzinárodných organizácií a tiež úzko spolupracuje s množstvom neziskových organizácií z ČR, ale aj zo zahraničia. Počas svojho pôsobenia sa združenie spolupodieľalo a realizovalo na množstve projektov ako napríklad: Svetový rómsky festival Khamoro, ktorého prvý ročník sa konal v roku Festival sa skladá z troch častí a to: odborného seminára, mediálnej kampane a kultúrneho programu. Ďalším projektom je Medzinárodná rómska škola, ktorého hlavným cieľom je pomôcť mladým Rómom nájsť svoje miesto v spoločnosti v zmysle ich integrácie. Informujú mládež o rómskej kultúre, tradíciách, ktoré majú rovnaké základy a líšia sa iba podľa zeme z ktorej skupina mladých Rómov pochádza. Dôležitým je aj projekt na podporu rómskych žien s názvom: Rómska ženská skupina Manushe, ktorého hlavným cieľom je vzdelaná, emancipovaná a sebavedomá rómska žena. Hľadajú sa rôzne aktivity pre ženy, ktorými si môžu zvyšovať vzdelanie a posiľovať svoje sebavedomie, aby si našli lepšie miesto v spoločnosti. Nadácia R MOSTY podporuje rozvoj kultúry a vzdelanosti Rómov. Bola založená v roku 1992 a hľadá možnosti ako podporiť modely spolužitia s rómskym obyvateľstvom. Veľmi významným projektom je: Spolužitie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva v Prahe 5 a v Juhozápadnom meste. Hlavnou úlohou tohto projektu je poskytovať finančnú podporu pre zaistenie nadštandartných 83

84 potrieb, ktoré smerujú k podpore a propagácií pozitívnych prvkov spolužitia medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom v určitých lokalitách. 7.1 Projekty na podporu rómskeho obyvateľstva Práve v súčasnej dobe, keď si väčšina aktívne činných občanov uvedomuje potrebnú podporu rómskeho obyvateľstva pre ich integráciu existuje množstvo malých ale ja väčších projektov. Pre svoju diplomovú prácu som si vybrala dva projekty a to jeden ktorý sa organizoval v Prahe v júni 2006 a druhý, ktorý bol organizovaný v priebehu roka 2004 na základných školách v Českom Krumlove Projekt na zvýšenie motivácie rómskej mládeže 59 Projekt Equal je plne hradený z európskych fondov a jeho partnerom je mestská časť Prahy 3. Snahou projektu je zmeniť súčasný zlý stav vzdelanosti a zamestnanosti rómskej komunity, ktorí si po absolvovaní základnej školskej dochádzky neprisvojili žiadne pracovné návyky a zvykajú si na evidenciu na úrade práce. Súčasťou projektu bolo prvé zo štyroch sústredení v dňoch , ktorého sa zúčastnilo viac ako 20 rómskych žiakov siedmych a ôsmych tried zo ZŠ z Prahy 3. Cieľom projektu bolo na danom sústredení pripraviť deti na vstup na pracovný trh, taktiež sa vedieť dobre orientovať pri výbere vhodného zamestnania alebo ďalšieho štúdia, kde boli žiakom predstavené niektoré stredné školy a odborné učilištia. Celý projekt sa konal formou prednášok, na ktorých sa študenti zoznámili s úspešnými rómskymi osobnosťami, taktiež absolvovali motivačný výcvik a zúčastnili sa psychologického vyšetrenia, ktoré bolo zamerané na ich ďalšie možnosti vzdelávania. Tento projekt ma zaujal z toho dôvodu, že sa mestská časť Prahy 3 rozhodla aktívne riešiť problém s rómskym obyvateľstvom, ktoré je v tejto mestskej časti značne sústredené. Potešilo ma, že sa projekt sústredil na deti, pretože tie obvykle preberajú vzorce chovania od svojich rodičov. Takto zistia, že existuje aj iný život ako byť evidovaný na úrade práce. Že môžu svoju budúcnosť pevne chytiť do 59 Radniční noviny Prahy 3, 2006, ročník 15, číslo 7-8, str. 3 84

85 svojich rúk, ak budú chcieť a že im vždy niekto pomôže ak o to budú stáť. Myslím, že dosť nápomocná bola prítomnosť úspešných rómskych osobností, pretože kto iní by mohol zapôsobiť viac a komu by deti viac verili než svojím dospelým vzorom? Keďže projekt sa realizoval po prvý krát a pred krátkou dobou, ešte neexistuje jeho vyhodnotenie, resp. správa ktorá by dokazovala jeho úspešnosť. Dúfam, že bude pokračovať aj v ďalších školských rokov, pretože na to aby sa zistila jeho úspešnosť je potrebné aby sa projekt dostal do povedomia a aby pôsobil niekoľko rokov na viac generácií. Možno potom bude potrebný iný projekt pre majoritné obyvateľstvo aby si zvyklo na to, že bude čoraz viac na viacerých miestach stretávať práve kvalifikovaných Rómov. Možno to nie je až taká ďaleká budúcnosť Naši kamaráti Rómovia a svet okolo nás Tento projekt je tak trošku iný ako bol predchádzajúci, orientuje sa na nerómske obyvateľstvo a snaží sa im predstaviť kultúru Rómov. Taktiež ako predchádzajúci projekt aj tento bol uskutočňovaný na základných školách v meste Český Krumlov, čo je jeden z ďalších dôvodov, prečo som si vybrala tento projekt. Mesto Český Krumlov je tak trochu výnimočné v oblasti spolužitia Rómov s ostatným obyvateľstvom, kde je spolužitie považované za bezproblémové. Dôsledkom dobrého sociálne spoločenského postavenia je aj najvyššie percento zmiešaných rómsko českých manželstiev. Väčšina rómskeho obyvateľstva pochádza z východného Slovenska. Existuje aj doložená reťazová reakcia ich príchodu. V 50. rokoch žili takmer všetky rodiny v historickom centre mesta a v tomto období dochádzalo k problémom spolužitia odlišných kultúr. Rómovia často pred tým žijúcich v chatrčiach bez prúdu a tečúcej vody, si zo začiatku nemohli zvyknúť, že za všetko sa platí a pridelené byty devastovali. Rómovia sa však postupne stabilizovali a dnes už žijú bez konfliktov s ostatným obyvateľstvom. Na postupnú adaptáciu začal pôsobiť až pocit, že mesto je ich skutočným novým domovom. K integrácii Rómov v Českom Krumlove prispelo chovanie českokrumlovskej radnice a mestského národného výboru, ktorí dali Rómom šancu a rovnú príležitosť v pravý a potrebný čas. Úspech sa dostavil vedomou 85

86 spoluprácou všetkých zúčastnených predovšetkým samotných Rómov a ich autorít. Rómovia sami, sa získanej prestíže nechcú vzdať a nechať si ju ohroziť. Preto nepripustili v rokoch príliv a usadenie prichádzajúcich rómskych migrantov a v meste sa rozrastajú postupne v ďalších generáciách. 60 V meste pôsobia dve rómske organizácie a to občianske združenie Drom Cesta, ktoré vzniklo v roku 1999 a jeho predsedom je Jan Dunka. Združenie sa zameriava na prácu s rómskymi deťmi a mládežou. Tvorí záujmové krúžky, pripravuje a zaisťuje športové akcie a pomáha dospelým Rómom pri komunikácii s úradmi. Niektoré z jeho činností sú napríklad detský tanečný klub pre deti od 9 13 rokov, alebo tanečný súbor Disko Romo. Druhým občianskym združením je Soužití, ktoré vzniklo v roku Združenie v čele s predsedom Deziderom Dunkom sa zameriava hlavne na zachovanie rómskej kultúry. Jeho záujmové činnosti sú tanečný a spevácky súbor Terňi gil ori, ktorý sa zúčastňuje rôznych festivalov a pôsobia v ňom deti vo veku od 3 13 rokov. Jeho frekvencia vystupovania je zatiaľ malá. Súbor dospelých žien Phuri gil ori, ktorý čerpá z pôvodnej rómskej tvorby. A rómska kapela Orient získala taktiež mnoho fanúšikov jak medzi Rómmi tak aj medzi nerómskym obyvateľstvom. Obe rómske združenia sa však potýkajú s veľkým problémom a to nedostatkom vhodných priestorov k vykonávaniu ich činnosti. Ich snom je zriadenie rómskeho klubu, či centra. Projekt Naši kamaráti a svet okolo nás sa uskutočnil behom roku 2004 na základných školách v Českom Krumlove. Nositeľom toho to projektu, ktorého hlavné heslo bolo: Poznaním k porozumení bolo Informačné centrum občianskeho sektoru ICOS Český Krumlov. Administrátorom projektu bol Open Society Fund Praha a na pozíciu garanta projektu, ktorý sa podieľal na spolupráci počas trvania celého projektu sa podarilo získať etnografku, ktorá sa venuje rómskej problematike už niekoľko desaťročí PhDr. Evu Davidovú CSc. 60 PhDr. Eva Davidová, CSc., 2001, studie národohospodářskeho ústavu Josefa Hlávky, Romové a česká společnost, str

87 Hlavným cieľom projektu bolo priblíženie rómskej kultúry a poskytnutie informácií o rómskych spoluobčanoch jednak širokej verejnosti ale predovšetkým deťom. Preto sa projekt zameral hlavne na žiakov 2. stupňa základných škôl. Cez lepšiu informovanosť o živote minority má tento projekt prispieť k väčšej tolerancii a pochopeniu medzi väčšinovou spoločnosťou a Rómmi v meste. Projekt sa skladal z cyklu prednášok a seminárov o histórii Rómov území Čiech, o tradíciách a zvykoch Rómov, s hlavným cieľom poznať a pochopiť rómsku menšinu. Menšina bola v rámci prednášok predstavená v inom svetle než boli deti zvyknuté. Prostredníctvom diskusií a rôznych ukážok boli deti zoznamované s pôvodom odlišností medzi väčšinovou spoločnosťou a Rómmi. Na jednotlivé semináre naväzovala výtvarná a literárna súťaž ukončená slávnostným večerom spojeným s vyhodnotením a ocenením súťaže a hlavne s vystúpením rómskej kapely. Semináre boli prispôsobené veku detí a z dôvodov spätnej väzby boli ukončené zábavným kvízom. Na príprave seminárov ale aj na seminároch samotných sa účastnila aj garantka projektu PhDr. Eva Davidová, ktorá v Českom Krumlove aj žije. Semináre obohatila o vlastné skúsenosti a zážitky, fotky a video ukážky. Rómsku kultúru zastupoval hudobník František Čarný, ktorý spestril seminár jednak vlastným rozprávaním a jednak zahraním a zaspievaním rómskych piesní. Výtvarná a literárna súťaž bola zameraná na 6. ročníky základných škôl a deti v nej mohli a mali vyjadriť svoje vlastné skúsenosti s rómskym obyvateľstvom a svoje poznatky, ktoré si z prednášok odniesli. Projekt splnil svoj zámer a prispel k lepšej oboznámenosti s rómskou kultúrou, jak je patrné z pozitívnych reakcií škôl, z výsledkov kvízu ale aj z reakcií detí. V rámci projektu bola vytvorená brožúra, ktorá by mala slúžiť ako doplnkový materiál pre výučbu o rómskej kultúre na základných školách. Druhým, nepriamym cieľom, ktorý bol tiež splnený bolo naviazanie kontaktov medzi centrom ochrany ľudských práv s rómskymi neštátnymi 87

88 neziskovými organizáciami. Podarilo sa ponúknuť a rozšíriť poradenské a informačné služby centra v oblasti ľudských práv smerom k rómskemu etniku. 61 Tento projekt bol pilotný a už teraz sa usiluje o jeho ďalšie pokračovanie. Projekt je zaujímavý tým, že je venovaný rómskemu obyvateľstvu, ale nie priamo. Je dôležité aby nerómovia vedeli, aké je to byť Rómom a najskôr ich poznali pred tým, než si na Rómov vytvoria vlastný názor. Sama s tým mám vlastnú skúsenosť. Taktiež som navštevovala základnú školu, do ktorej spádovej oblasti patrila ulica obývaná väčšinou rómskym obyvateľstvom. Možno práve z neznalosti, pristupovali učitelia ale aj my k Rómom, ktorých zastúpenie bolo hojné hlavne na prvom stupni, kriticky a stránili sme sa ich. Rómovia medzi sebou komunikovali rómskym jazykom, ale ovládali aj slovenčinu. Sama si pamätám, že veľké množstvo ich skončilo v zvláštnych osobitných školách a keďže sme sa k ním ako majorita správali odmietavo, väčšina z nich sa počas štúdia na základnej škole organizovala do komunít, do ktorých sme my, ako gáďžovia nemali prístup. Z Rómov, ktorí tvorili z 1/3 našu 1. triedu na základnej škole, s nami skončila povinnú školskú dochádzku iba 1 Rómka. Možno to bolo spôsobené práve tým, že v tom čase neexistovali žiadne projekty na podporu Rómov. Že sme nechápali, prečo sú iní, prečo utekajú zo školy, prečo je pre nich učenie tak ťažké. Tento projekt určite dopomôže aj k vzájomnej spolupráci a k nezištnej pomoci detí navzájom. Rómske deti budú zasa vychované tak, že sa nebudú musieť strániť bielych a nebudú sa báť požiadať o pomoc v prípade potreby. Je zaujímavé poznávať iný spôsob života, inú kultúru a skúsiť nájsť spôsob ako si porozumieť. A nie je iná možnosť ako, že začneme od detí, ktoré si práve vytvárajú názor na tento svet

89 8 Výhody spolupráce medzi verejnou správou a neziskovým sektorom pri realizácii integrácie Rómov 62 V tejto kapitole som sa chcela zamerať na spoluprácu medzi neziskovým sektorom a verejnou správou. Avšak pri bližšej diskusii s pracovníkmi neziskových organizácii, resp. s pracovníkmi neziskovej organizácie Človek v tiesni, spoločnosti pri ČT, o. p. s., som sa dozvedela, že žiadna veľká spolupráca medzi týmito dvoma stranami neexistuje a preto by som aspoň rada popísala súčasný stav. Prvým náznakom spolupráce medzi komunálnou správou a neziskovými organizáciami nastala v roku 1998, kedy sa začal budovať vplyvom jedného človeka (Kumara Anatana) projekt Vesniček a to na Ostravsku, ktoré bolo postihnuté záplavami. V tejto oblasti vznikli Vesničky vzájomného spolužitia, v ktorých bolo vybudovaných 30 domov, kde mala byť polovica rozdelená medzi majoritu a druhá polovica medzi Rómov. Pri tomto projekte bol dôležitá spolupráca s mestom Ostrava, ktorá sa na projekte taktiež významne spolupodieľala. V tomto období sa začala budovať myšlienka sociálnej práce, ktorá bola zo začiatku bez spolupráce s okolím resp. bez podpory verejnej správy. Od roku 1999 začala poskytovať svoje služby Spoločnosť Človek v tiesni. Služby sa týkajú nie len terénnej sociálnej práce, ktorá je nepostrádateľná ako nástroj prvého kontaktu a spolupráce medzi terénnym sociálnym pracovníkom a klientom. V roku 2001 v rámci podpory z programu PHARE, vznikol projekt Varianty, ktorý bol koordinovaný Medzirezortnou komisiou vlády pre záležitosti rómskej komunity a hlavným cieľom bolo rozšírenie terénnej práce a terénnych pracovníkov. Vznikol však problém, že po absolvovaní tréningu, neboli vytvorené miesta pre ich uplatnenie. Tento problém sa vyriešil tým, že časť ich začala pracovať pre obce, časť našla uplatnenie priamo v Spoločnosti Člověk v tísni, o.p.s. Tento program bol pilotný a neexistovala žiadna spätná väzba. Avšak určitý pokrok je viditeľný aspoň v tom, že z 8 terénnych pracovníkov na začiatku je ich dnešný počet cca Podklady z poloriadeného rozhovoru s p. Novákem, p. Šimáčkem a paní Pivoňkovou, Člověk v tísni, o. p. s. 89

90 Títo pracovníci vytvárajú v daných regiónoch kde pôsobia svoje pobočky, ktoré majú byť schopné rýchlo sa prispôsobovať požiadavkám svojich klientov v každom meste existujú iné potreby, a tiež môžu byť pružný pri spolupráci na komunálnej úrovni. Do ich činnosti patrí: terénna sociálna práca pracovné poradenstvo práca s klientmi, tvorba individuálnej stratégie a motivácie podpora vzdelávania v rodinách tento program, ktorý je zameraný na vzdelávanie rómskych detí funguje necelý rok a jeho cieľom je vytvoriť v rodinách učebné prostredie a prinútiť rodičov spolupracovať so školami. Podpora tohoto programu je zabezpečená hlavne zo súkromných zdrojov. ako doplňujúci program je tvorba nízkoprahových centier, ktoré v súčasnosti pod vedením Spoločnosti Človek v tiesni, o.p.s. existujú v Ústí nad Labem a v Bíline kde je veľmi dobrá spolupráca a vzájomná podpora s mestom. Jeden reaguje na potreby druhého a naopak. Pri komunikáciami s obcami Starostom a zastupiteľstvom sa uplatňujú hlavne riaditelia týchto pobočiek, s ktorými sa snažia vyjednať lepšie podmienky a hlavne zmluvu o spolupráci. Takáto zmluva existuje s mestom Kladno, v ktorej sa Kladno zaväzuje nezväčšovať sociálne vylúčené lokality. Existuje však stále určitá bariéra v spolupráci, s mestami tie vždy čakajú na ponuku programu od Spoločnosti a nesnažia sa problémy riešiť aj svojpomocne. Terénny pracovníci riešia s rómskym obyvateľstvom jeden z najzávažnejších problémov a to je problém bývania. Kde majú Rómovia vysoké dlhy. Je zvláštne, že to nie sú dlhy na nájomnom, ale väčšinou sú to dlhy na energiách. V takých prípadoch pomáhajú pracovníci svojim klientom riešiť splátkový kalendár, ktorý vyjednávajú s úradníkmi, vyplňovať dokumentáciu pri styku s úradmi. Dbajú taktiež na školskú dochádzku detí. 90

91 Čo sa týka pohľadu z druhej strany, existujú podľa p. Šimáčka dva druhy úradníkov, jednak tí, ktorí sú uvedomelí a záleží im na dobrej spolupráce a sú motivovaní robiť svoju prácu dobre. S týmito úradníkmi sa udržiavajú dobré kontakty a sú nápomocní skoro v každej situácii. Druhá časť úradníkov sú tí, s ktorými spolupráca nefunguje, nechcú vychádzať vstriec. 8.1 Projekt POLIS Spoločnosť Človek v tiesni vyvinula od roku 2005 projekt s názvom POLIS. Tento projekt na jednej strane pomáha a poskytuje komplexné sociálne poradenstvo a služby ľuďom, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením a na druhej strane je určený inštitúciám ich pracovníkom, ktorí s takými ľuďmi pracujú a prichádzajú s nimi do styku. POLIS sa snaží prepájať spoluprácu úradníkov, policajtov, učiteľov, sociálnych pracovníkov, zastupiteľov a ďalších, ktorý by mali pomáhať pri integrácii sociálne slabých v podpore zavádzania nediskriminačných opatrení, získavaní vzdelávania a úspechu na trhu práce. Pracovníci POLIS pôsobia ako organizátori a vyjednávači, ktorí poznajú situáciu sociálne slabých, sociálnu politiku a služby v meste. Úzko spolupracujú aj s terénnymi sociálnym pracovníkmi na strane jednej a na druhej strane s úradníkmi a poskytovateľmi služieb. 63 Aktivity projektu POLIS pre jednotlivé skupiny ľudí na ktoré sa zameriavajú: 64 Pre ľudí ohrozených sociálnym vylúčením POLIS: Poskytuje priamu terénnu sociálnu prácu Poskytuje služby, ktoré za zúčastnenia klienta vedú k riešeniu jeho dlhodobých problémov ako je bývanie, zadĺženie, nedostatočné vzdelanie a nízka kvalifikácia, atd. 63 Bc. Šimáček Martin, POLIS projekt komplexního sociálního poradenství a služeb pro města v České republice,

92 Poskytujú bezplatné právne poradenstvo S vybranými klientmi pracujú na princípe socioterapie S pracovníkmi verejnej správy POLIS. Spolupracuje na tvorbe strategických plánov sociálnej politiky miest Podporuje komunitné plánovanie Sprostredkováva jednanie medzi sociálne slabými klientmi a úradníkmi Usporiadava školenie pre zastupiteľov a pracovníkov úradov o špecifických problémoch sociálne vylúčených ľudí Prináša kvalitné informácie o životných podmienkach a konkrétnych problémoch v jednotlivých sociálne vylúčených lokalitách Zamestnávateľom a úradom práce (ÚP) pomáha POLIS pri: Sprostredkovaní jednania medzi sociálne slabými klientmi a úradníkmi ÚP Vytipovávaní vhodných rekvalifikačných kurzov podľa schopností klientov Vedení klientov k spolupráci s ÚP a k účasti v rekvalifikačných kurzoch Vytipovávaní vhodných klientov pre zamestnanie podľa dopytu Jednaní so zamestnávateľmi o tvorbe vhodných pracovných miest Usporiadáva školenie pre pracovníkov ÚP o špecifických problémoch sociálne vylúčených ľudí Pre učiteľov a školy POLIS vytvára: Tými partnerských škôl pripravuje na tvorbu školských vzdelávacích programov 92

93 Podporuje zavádzanie tématu o Multikultúrnej výchove do škôl Podporuje školské aj mimoškolské vzdelávacie aktivity pre deti zo sociokultúrne znevýhodneného prostredia Sprostredkuje kontakt medzi školou a ľuďmi v sociálnom vylúčení Medzi policajtmi nachádza projekt POLIS uplatnenie hlavne v tom, že: Pomáha identifikovať dôvody, ktoré vedú k páchaní trestnej činnosti vo vylúčených spoločenstvách Spolupracuje s Políciou ČR v rámci Národnej stratégie pre prácu Polície Českej republiky vo vzťahu k národnostným a etnickým menšinám Školí policistov pre prácu s ľuďmi žijúcimi v sociálnom vylúčení POLIS sa zameriava aj na podporu sociálnych pracovníkov v tom, že: Poskytuje poradenstvo o terénnej sociálnej práci Spolupracuje s ostatnými sociálnymi pracovníkmi a inštitúciami Formou stáži a pomoci dobrovoľníkov školí sociálnych pracovníkov Projekt sa vo svojej činnosti zameriava taktiež na cudzincov a novinárov, pre ktorých ma ďalšie podporujúce druhy programov. Aj Spoločnosť Človek v tiesni, o.p.s. vytvára rôzne semináre na zvýšenie vzdelania pracovníkov rôznych úradov. Ich posledným seminárom bol seminár pre Sociálny úrad v Plzni, kde sa pracovníci dozvedeli veci o sociálnom vylúčení a to formou diskusie s terénnymi pracovníkmi, ktorí im prezentovali svoju prax. Z toho sa môže vyvinúť v budúcnosti ďalšia vzájomná spolupráca. Problém ľudí pracujúcich na úradoch je, že si myslia, že situáciu sociálne vylúčených dobre poznajú snaha pri ich vzdelaní je vysvetliť im hlbšie príčiny daného stavu. V súčasnej dobe sa pripravujú semináre pre úrady práce, ktoré sa budú starať zo štyroch častí: 1. Skupinová práca s terénnymi pracovníkmi 93

94 2. Samotná diskusia s úradníkmi ktorej snaha bude rozbiť formou diskusie rozbiť dlho používaný model, ktorý majú úradníci v sebe, a ktorým hodnotia sociálne vylúčených 3. Za účasti psychológa a rómskeho terénneho pracovníka snaha vysvetliť ako riešiť konfliktné situácie práve s rómskym obyvateľstvom 4. Motivácia klientov vysvetlenie akým spôsobom úradník rozpozná toho, kto chce respektíve chcel by pracovať a na akú pracovnú pozíciu sa hodí Ani v tomto prípade však neexistuje žiadna spätná väzba, ale podľa pani Pivoňkovej, andragogičke zo Spoločnosti Člověk v Tísni, je zmena chovania niektorých úradníkov pozorovateľná už behom samotného seminára. Aj v tomto prípade dochádza k zlepšeniu spolupráce medzi úradníkmi a terénnymi pracovníkmi. Tieto semináre sa snažia podporovať ešte formou zábavných hier, ktoré sú jednak určené pre úradníkov a jednak pre klientov hlavne rómske deti z detských domovov vo veku od 15 rokov do 17 rokov. Dva príklady týchto hier sú: Cesta z gheta, ktorá je určená pre úradníkov ktorí by po absolvovaní danej hry mali pochopiť prečo sa Rómovia stavajú k svojej situácii pasívne a nesnažia sa ju nijak riešiť. Hra ponúka situácie, ktoré Rómov stretávajú v každodennom živote. Hra určená pre deti sa nazýva C est la vie. Hra simuluje skutočnosť a núti deti rozhodnúť sa správne pri voľbe svojej budúcnosti. Hra, tvorená formou vizuálnych kariet, je založená na komunikácii, učí deti vyplňovať tlačivá a privádza ich do situácii, s ktorými sa stretnú v praxi. Výsledok, ku ktorému by mali deti dospieť, je že tí, ktorí zvolili správnu cestu (škola, úrad práce), sú dlhodobé úspešní. Celkovo, vzdelávanie doplnené hravou formou má pomôcť pochopiť problém integrácie jednak zo strany úradníkov a to prečo sa Rómovia nechovajú ako majoritné obyvateľstvo a tiež zo strany Rómov, prečo by sa mali chovať tak ako väčšina a čo im bude odmenou. 94

95 Záver Česká republika, síce navonok, na okolité štáty, pôsobí ako jedno národnostný, ale jej vnútorné usporiadanie svedčí o pravom opaku. V ČR sa v súčasností nachádza mnoho rozličných národnostných menšín, avšak z veľkej časti iba s jednou bol previazaný vstup ČR do Európskej únie, kedy sa ČR zaviazala znížiť diskriminačné tlaky smerujúce proti rómskej národnostnej menšine. Pri popise rómskej národnostnej menšiny bolo nutné vyhodnotiť národnostné zloženie v ČR a s jednotlivými národnosťami sa zoznámiť popisom. Rómska menšina je čo do početnosti druhá najväčšia národnostná menšina žijúca na území ČR, ale do dneška neexistuje presné číslo ich počtu, pretože sa Rómovia pri poslednom sčítaní nehlásili k rómskej menšine všetci sa cítia byť viac menej Čechmi. Je však veľmi pravdepodobné, že ich množstvo sa bude neustále zvyšovať. Veľkú dôležitosť som pripisovala zachyteniu stavu rómskej menšiny nie len všeobecne, ale taktiež popisu a vyhodnoteniu ich dnešnej životnej situácie v jednotlivých častiach ČR, do ktorých prichádzali slovenskí Rómovia po 2. svetovej vojne buď dobrovoľne, alebo z donútenia vtedajšieho vládneho systému. Pre pochopenie ich chovania je potrebné poznať ich minulosť a vidieť ich vývoj, ktorý je podľa môjho názoru do ukončenia 2. svetovej vojny a ich príchodu do ČR, značný. Majoritné obyvateľstvo nedokáže pochopiť neschopnosť Rómov prispôsobiť sa. Tá ich neschopnosť však pramení z ich zažitého spôsobu chovania, ktorý je ovplyvnený ich minulosťou. Preto je podľa mňa podstatné zamerať sa na deti a mládež, ktoré ňou nie sú až tak ovplyvnené, a tým pádom sú hlavne oni schopní svojim prístupom a snahou zmeniť tiež názor staršej generácie. Je nutné podporiť ich integráciu vzdelaním, ktoré zvýši ich schopnosť uplatniť sa v spoločnosti a zmeniť svoje postavenie. Deje sa tak pomocou prípravných tried, asistentov učiteľa a podporou rómskych žiakov na stredných školách. Je však dôležité aby sa pri takomto vplývaní nezabúdalo na to, že tak ako každá národnosť aj Rómovia majú svoju kultúru a zvyky, ktoré môžu obohatiť nie 95

96 len ich život a preto by zo strany majority nemala byť snaha im ich kultúru a tým pádom ich život vziať. K popisu špecifickej skupiny Rómov som si vybrala oblasti, v ktorých žijú Rómovia, ktorí na územie Čiech prišli zo Slovenska. Sú to mestá Kadaň, Rumburk, Varnsdorf, Rokycany, Ostrava a Český Krumlov. Pri zisťovaní stavu integrácie v jednotlivých mestách vyšlo najavo, že väčšina z nich má určité nástroje, ktorými podporujú začleňovanie Rómov do spoločnosti. Napr. predaj nemovitostí Rómom v Rumburku za symbolickú cenu. Zvláštny postoj majú Rómovia voči tzv. olaským Rómom, ktorých medzi seba nehodlajú pribrať z ich pohľadu sa olaskí Rómovia robia lepšou sortou ako ostatní a rovnakí názor panuje aj pri pohľade z druhej strany. Zaujímavým zistením je tiež to, že Rómovia si svojou emigráciou zo Slovenska značne zvýšili svoje postavenie na spoločenskom rebríčku a dosť často sa styku s Rómmi žijúcimi stále na Slovensku bránia. Z porovnávania jednotlivých miest vyšiel Český Krumlov ako mesto s jednoznačne najlepšou situáciou, čo sa týka integrácie. Aj tam sa síce Rómovia potýkajú s problémami ako je napr. nezamestnanosť, ale z hľadiska spolužitia s majoritou, je tu tento stav najpokročilejší, čo tiež dokazuje najväčší počet zmiešaných manželstiev a veľký počet podnikateľov rómskej národnosti. Mesto Český Krumlov je príkladom, že rómsky problém je v mestách riešiteľný. Pretože na integráciu neexistuje jednotný recept, nedajú sa rovnaké problémy riešiť univerzálne a každé mesto, kde žije rómska komunita je nutné posudzovať individuálne. Ďalší poznatok, ku ktorému som pri písaní tejto práce prišla je, že integrácia je proces, ktorý musí byť chápaný obojstranne, to znamená, že sa netýka len Rómov, ale aj majority, ktorý by mala rómsky problém riešiť nie len pasívne ale sa aj aktívne zapojiť. Je potrebné do budúcna zlepšiť spoluprácu medzi verejnou správou, resp. samosprávou a neziskovými organizáciami, aby tí ktorí chcú pomáhať nemuseli pri svojej snahe bojovať s tými, ktorí by mali pomáhať. Bolo by potrebné zaistiť taktiež spätnú väzbu vo vzťahu neziskoviek a verejnej správy, aby bolo zistiteľné či sa vo vzájomnej spolupráci vydávajú správnou cestou. 96

97 A v neposlednom rade sa na integráciu musí pripraviť aj majorita a to väčšou toleranciou a zainteresovanosťou, či už poznávaním rómskej kultúry, alebo získaním vlastných skúseností, aby predstavitelia rómskej kultúry, ktorí sú známi a oceňovaní v zahraničí, ale nie len oni, boli konečne pochopení a uznávaní aj doma. Vzájomná súhra majority, verejnej správy, neziskoviek a rómskej menšiny vytvorí priaznivú spoločenskú situáciu pre spoločné a plnohodnotné spolunažívanie nie len pre Rómov, ale tiež pre ľudí všetkých národností, ktorí sa rozhodnú prežiť svoj život práve v Českej republike. 97

98 Zoznam použitej literatúry a ďalších zdrojov Zoznam použitej literatúry: 1. Bittnerová D., Moravcová M.a kolektív, SOFIS 2005: Kdo jsem a kam pařím 2. Centrum ochrany lidských práv, 2004: Poznaním k porozumění 3. PhDr. Davidová E., CSc, Studie národohospodářského ústavu Josefa Hlávky 2001: Romové a česká společnost Hledaní domova, porozumění a vzájemného soužití 4. Gabal Ivan a kolektív, G plus G 1999: Etnické menšiny ve střední Evropě 5. Kancelář Rady vlády České republiky pro záležitosti romské komunity: Zpráva o stavu romských komunít v České republice a rok 2003 a za rok Radniční noviny Prahy 3, 2006, ročník 15, číslo Socioklub, 1999: Romové v České republice ( ) 8. Šišková T., Portál 1998: Výchova k toleranci a proti rasizmu 9. Šišková T., Portál 2001: Menšiny a migranti v České republice 10. Úřad vlády České republiky, Praha 2005: Zpráva o situaci národnostních menšin v České republice za rok Úřad vlády České republika: Koncepce romské integrace Závěrečná zpráva projektu Rady Evropy: Vztahy mezi komunitami a etnické vztahy v Evropě Zoznam internetových stránok: aktualizácia , stránky českého štatistického úradu aktualizácia , stránky spravované MPSV aktualizácia , stránky spravované Českým rozhlasom 7, Praha aktualizácia , demografické informačné centrum aktualizácia aktualizácia , projekt Varianty aktualizácia , projekt E polis aktualizácia , úrad vlády ČR aktualizácia , informačné centrum občianskeho sektoru, Český Krumlov aktualizácia , Člověk v tísni, společnost při ČT, o.p.s. 98

99 Register grafov Graf 1: Cudzinci s trvalým pobytom, či dlhodobými pobytmi nad 90 dní v Českej republike...14 Graf 2: Cudzinci s trvalým či dlhodobým pobytom...15 Graf 3: Porovnanie relatívneho rozloženia Rómov v krajoch podľa SĽDB a evidencie NV z roku Graf 4: Porovnanie absolútneho počtu Rómov podľa SĽDB a evidencie NV z roku Graf 5: Veková štruktúra rómskej populácie podľa SĽDB 1980 v ČSFR...40 Graf 6: Veková štruktúra rómskej populácie podľa SĽDB 1991 v ČR...40 Graf 7: Veková štruktúra populácie podľa SĽDB 1991 v ČR...41 Register tabuliek Tabuľka 1: Rozdelenie obyvateľstva ČR podľa národnosti...14 Tabuľka 2: Pracovníci zaoberajúci sa rómskou problematikou v ČR...73 Tabuľka 3: Investície na podporu integračného procesu Rómov

100 Summary Czech Republic is a multicultural country, in which lives different nationalities together. The part of these nationalities is created by gypsies minority. This minority is second biggest minority which lives in Czech Republic, but it doesn t exist their accurate number, because of their reluctance to apply gypsies nationality. For understanding their behavior is necessary to know something about their history. Majority of them came to Czech Republic from Slovakia after 2 World war. Majority of population of Czech Republic don t understand their behavior, they don t understand that gypsies feel like strangers here. So for improvement their situation it s good to aim at children s education. Children can change their social situation and also affect at other members of minority. At the other side majority of population of Czech Republic must comprehend that also they can make the situation better, with changes in their behavior and access to minority. There is need for long term strategy, which include cooperation with government, nonprofitable organization and Majority and will help to make better conditions for gypsies life. Keywords: Gypsies, integration, majority, social elimination, government, grants, unprofitable organization, education. Jel Classification: R230, R490, D710, J

101 Prílohy Organizácie zaoberajúce sa rómskou menšinou (zoznam podľa ktorého prevádzateľom je Český rozhlas) Sociálne poradenstvo Sociálně právní poradana Obč. sdružení přátel města Milovic Ľudské práva Nadace Tolerance Hnutí občanské svobody a tolerance Poradna pro občanství, občanská a lidská práva Dokumentační středisko pro lidská práva Helsinské občanské shromáždění Romské centrum pro střední a východní Evropu Sdružení Dženo Občanská sdružení za lidská práva Romských občanů Občasnké sdružení ROMODROM Kultúra Muzeum romske kultury Občanské druženi Slovo 21 Společnost přátel časopisu Romano Džaniben Nadace Díla pro národ Sdružení olašských Romů v ČR Fond porozumění a naděje Matice romská Občanské sdružení Khetane-Spolu Výbor dobré vůle Nadace Olgy Havlové Galerie Romale 101

102 Vzdelanie Romská střední škola sociální v Kolíně Romské studentské informační centrum Athinganoi Open Society Fund Praha Nová škola, o. p. s. Nadace Dr. Rajka Djuriče Spoločenství Romů na Moravě The Foundation for a Civil Society Nadace rozvoje občanské společnosti Nadace Mosty Společenství Romů na Moravě Sdružení dětí a mládeže Romů ČR Centrum romistiky Nadace Romane Čhave Čhavorikane luma Projekt Schola Nadácia InfoRoma Volný čas Drom, romské středisko Lačhe čhave Nízkoprahový klub Pavlač Romodrom Dětský klub 10 Strany a sdružení Romská občanská iniciativa Demokratická aliance Romů ČR Informácie o občianskych združeniach sa často menia, a preto je možné, že niektoré z uvedených združení už v súčasnej dobe neexistujú. 102

103 INTERAKTÍVNA MAPA Zdroj: Odhad počtu rómskych obyvateľov v skúmaných sociálne vylúčených lokalitách 103

104 Počet obyvateľov v obciach, v ktorých sa nachádzajú skúmané sociálne vylúčené lokality Hlavné mesto Praha: Celkový počet zkoumaných obcí v kraji 1 Celkový počet zkoumaných sociálně vyloučených romských lokalit v kraji 6 Orientační odhad celkového počtu romských obyvatel zkoumaných sociálně vyloučených lokalit v kraji

105 Juhočeský kraj Celkový počet zkoumaných obcí v kraji 11 Celkový počet zkoumaných sociálně vyloučených romských lokalit v kraji 16 Orientační odhad celkového počtu romských obyvatel zkoumaných sociálně vyloučených lokalit v kraji

106 Plzeňský kraj: Celkový počet zkoumaných obcí v kraji 8 Celkový počet zkoumaných sociálně vyloučených romských lokalit v kraji 17 Orientační odhad celkového počtu romských obyvatel zkoumaných sociálně vyloučených lokalit v kraji

107 Plzeň: Stredočeský kraj: Celkový počet zkoumaných obcí v kraji 24 Celkový počet zkoumaných sociálně vyloučených romských lokalit v kraji 36 Orientační odhad celkového počtu romských obyvatel zkoumaných sociálně vyloučených lokalit v kraji

108 Kladno: Slaný: 108

109 Ústecký kraj: Celkový počet zkoumaných obcí v kraji 30 Celkový počet zkoumaných sociálně vyloučených romských lokalit v kraji 63 Orientační odhad celkového počtu romských obyvatel zkoumaných sociálně vyloučených lokalit v kraji Varnsdorf: 109

110 Zlínsky kraj: Celkový počet zkoumaných obcí v kraji 5 Celkový počet zkoumaných sociálně vyloučených romských lokalit v kraji 11 Orientační odhad celkového počtu romských obyvatel zkoumaných sociálně vyloučených lokalit v kraji Vsetín: 110