MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU ODBOR PORIADKOVEJ POLÍCIE PRÍRUČKA

Transcription

1 MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU ODBOR PORIADKOVEJ POLÍCIE PRÍRUČKA PROJEKT POLICAJNÝCH ŠPECIALISTOV PRE PRÁCU S KOMUNITAMI Autor: Mgr. Eva Kralčáková, PhD. Bratislava, marec 2009

2 MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU ODBOR PORIADKOVEJ POLÍCIE PRÍRUČKA PROJEKT POLICAJNÝCH ŠPECIALISTOV PRE PRÁCU S KOMUNITAMI Autor: Mgr. Eva Kralčáková, PhD. Bratislava, marec 2009

3 Poďakovanie Moje poďakovanie patrí tvorcom jednotlivých častí Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami, bez ktorých by samotný projekt policajných špecialistov nebol zrealizovaný. Konkrétne plk. JUDr. Petrovi Mikušovi, PhD. v.z., spracovateľovi Analýzy funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami, plk. JUDr. Otovi Konrádovi, v.z., predsedovi Pracovnej skupiny na vypracovanie Projektu policajných špecialistov pre prácu s rómskymi komunitami a gestorovi celého projektu, pplk. Mgr. Miroslavovi Havrlantovi, spracovateľovi materiálov počnúc pilotným projektom až po vyhodnotenie rutinnej činnosti. Uvedené materiály tvorili významnú časť podkladov, z ktorých sa pri príprave tejto príručky čerpalo. Poďakovanie patrí aj všetkým policajným špecialistom pre prácu s komunitami, ktorí denne vykonávajú svoju činnosť v rómskych komunitách na území celého Slovenska a ďalším spolupracovníkom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave a realizácii projektu.

4 Obsah Úvod Cieľová skupina - objekt preventívneho projektu Analýza funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami Etapa I - Pilotný projekt Ciele projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami Partneri Výber policajných špecialistov Výber lokality Školenie policajných špecialistov Realizácia pilotného projektu Vyhodnotenie pilotného projektu Etapa II rutinná prax Rutinná prax Vyhodnotenie rutinnej praxe Ďalšie smerovanie projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami Prezentácia projektu Prezentácia Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami na miestnej a celoštátnej úrovni Medzinárodná prezentácia Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami. 23 Záver Prílohy... 25

5 Úvod Cieľom tejto príručky je v prvom rade predstaviť Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami širokej odbornej aj laickej verejnosti. Ďalším nemenej dôležitým cieľom je pripraviť príručku, ktorá by mohla byť využívaná ako metodika na prípravu obdobných preventívnych projektov realizovaných rôznymi štátnymi, či neštátnymi subjektmi. Cieľovou skupinou tejto príručky sú príslušníci Policajného zboru, prioritne policajní špecialisti pre prácu s komunitami 1. Ďalšiu cieľovú skupinu tvoria sociálni terénni pracovníci, komunitní pracovníci, rómski lídri, samotní rómski občania, zástupcovia samosprávy a miestnej štátnej správy, ktorí v rozsahu svojej pôsobnosti participujú na projekte v rámci jednotlivých lokalít, v ktorých sú policajní špecialisti dislokovaní. V nemalej miere je táto príručka určená aj pracovníkom iných rezortov, ktorí sa v akejkoľvek forme podieľajú na príprave a realizácii preventívnych projektov, programov a opatrení či už na celoštátnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni. Príručka je štruktúrovaná podľa genézy pilotného projektu policajných špecialistov, t. j. od jeho prípravy, zavedenia až po vyhodnotenie rutinnej praxe projektu policajných špecialistov. Týmto sa sleduje zámer obsiahnuť celý vývoj projektu od jeho prípravy až po súčasnosť. Vzhľadom na úmysel autora pripraviť príručku pre široké spektrum adresátov, obsahuje každá časť príručky objasnenie konkrétnej etapy projektu ako aj metodické poznámky. Pre ľahšie odlíšenie textu popisu projektu od metodických poznámok, sú tieto v texte označené piktogramom a kurzívou. Príručka je rozdelená do štyroch častí. V prvej časti je objasnená stručná charakteristika cieľovej skupiny projektu, t. j. rómskej komunity, ako aj zdôvodnenie potreby vzniku tohto projektu. Druhá časť je zameraná na analýzu funkcie policajných špecialistov pre prácu s rómskymi komunitami a jej závery. Ďalšia časť približuje samotný projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami. Pre lepšiu prehľadnosť je obsah tejto kapitoly rozdelený do dvoch častí: I. etapa Pilotný projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami, jeho ciele, partneri, výber policajných špecialistov a lokality, školenie policajných špecialistov, realizácia a vyhodnotenie pilotného projektu a II. etapa Rutinná prax, t. j. zavedenie projektu do praxe a jeho vyhodnotenie. Na záver tretej časti je uvedené aj ďalšie smerovanie projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami. Štvrtá časť je zameraná na spôsoby a význam prezentácie projektu na celoslovenskej aj medzinárodnej úrovni. Publikáciu dopĺňajú prílohy s grafmi a tabuľkami. Pre lepšiu prehľadnosť je v nasledujúcej schéme zobrazený vývoj projektu od vypracovania analýzy funkcie policajného špecialistu pre rómske komunity až po súčasné zavedenie projektu do rutinnej praxe, vrátane uvedenia časových intervalov jednotlivých etáp: 1 Pozn.: vzhľadom na to, že funkcia policajný špecialista pre prácu s komunitami počas vývoja projektu zmenila názov, pre jednotné používanie v tejto príručke je použitá skratka policajný špecialista.

6 Vypracovanie Analýzy funkcie policajného špecialistu pre rómske komunity: I. etapa Pilotný projekt: Zriadenie pracovnej skupiny - apríl 2004 Príprava a vypracovanie pilotného projektu Realizácia pilotného projektu 2005 Vyhodnotenie II. etapa Rutinná prax: Realizácia Vyhodnotenie Zmeny 2009 Ako vyplýva z uvedenej schémy, Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami nezostal len vo fáze projektu (ako mnohé iné preventívne projekty, programy a aktivity), ale jeho zavedením do rutinnej praxe sa funkcia policajného špecialistu skonštituovala. Vytvorenie inštitútu policajného špecialistu tak potvrdilo nielen úspech pilotného projektu, ale aj jeho opodstatnenosť. 2

7 1. Cieľová skupina - objekt preventívneho projektu Vzhľadom na to, že Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami je primárne orientovaný na rómsku komunitu, v nasledujúcej časti je v krátkosti uvedených niekoľko faktov o rómskej komunite na Slovensku, čím sa objasní aj potreba vzniku projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami. V Slovenskej republike pri počte cca obyvateľov, žije asi Rómov. Uvedený počet nemusí byť úplný, viacerí experti totiž tvrdia, že počet Rómov dosahuje okolo pol milióna 2. Rozmiestnenie Rómov z územného hľadiska už tradične nie je rovnaké, pričom väčšina Rómov žije vo východnej časti Slovenska. Postavenie Rómov na Slovensku sa po roku 1989 výrazne zmenilo a v súčasnosti sa rómska komunita charakterizuje ako komunita výrazne poznačená sociálnou exklúziou a marginalizáciou. Významná časť rómskej komunity a jej životný štýl sa vyznačuje vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá v mnohých regiónoch dosahuje 100 %-nú mieru, pričom u tohto fenoménu pozorujeme intergeneračný presun a nezamestnanosť sa stáva bežným javom a normou aj pre mladých ľudí po dosiahnutí veku dospelosti. Sociálna exklúzia a marginalizácia sa prejavuje aj vo veľmi zlom zdravotnom stave Rómov, ich negramotnosti a chudobe. Veľa rómskych rodín sa presunulo a presúva z miest a obcí (viď mapa č. 1 3 ), v ktorých žili v rozptyle medzi majoritou, späť do menej alebo viac segregovaných rómskych osád, v ktorých mnohí žijú v extrémne chudobných podmienkach. Rómovia na Slovensku v rokoch 1970, 1980 a Pozn.: V rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 sa k rómskej národnosti na Slovensku prihlásilo obyvateľov. 3 Kolektív autorov. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky. Bratislava:

8 Vyššie uvedené charakteristiky Rómov potvrdzuje aj rozsiahle mapovanie rómskych osídlení na Slovensku, ktoré bolo realizované v rokoch Z uvedeného výskumu vyplynulo, že z počtu Rómov žije asi 60 % integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou a zvyšných 40 % žije v mestských alebo obecných koncentráciách, osídleniach lokalizovaných na okraji obce, mesta a v osadách, ktoré sú od obce alebo mesta priestorovo vzdialené. V mnohých rómskych osadách nemajú tu žijúci Rómovia prístup k vodovodu, plynu, kanalizácii, elektrine a viaceré osady nemajú vybudované ani prístupové cesty. Príčiny tohto nepriaznivého stavu príslušníkov rómskej komunity na Slovensku je treba hľadať tak v ďalekej ako aj nedávnej minulosti. V určitej miere sú dedičstvom množstva chybných krokov a stratégií spred roka 1989, na druhej strane je treba brať do úvahy aj vplyv ponovembrových udalostí v roku 1989, kedy Slovenská republika nastúpila cestu sociálnej transformácie, trhového hospodárstva a demokratizácie. Tieto zmeny zasiahli všetky vrstvy spoločnosti, najnepriaznivejšie sa však prejavili práve v živote rómskej komunity. Postupné zhoršovanie situácie Rómov, v mnohých prípadoch až za hranicu chudoby, sa odrazilo v každodennom živote príslušníkov tejto komunity, pričom nepriaznivá sociálnoekonomická situácia sa prejavuje nielen v kvalite ich života, ale negatívne sa odráža aj vo vzťahoch medzi samotnými Rómami a v ešte väčšej miere vo vzťahoch medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou komunitou. Nepriaznivé životné podmienky a negatívne vzťahy, v ktorých Rómovia žijú, často vyúsťujú do rôznorodej protispoločenskej činnosti, počnúc vznikom závislostí, drobnými deliktmi, až po závažnú trestnú činnosť. Dlhodobá nepriaznivá situácia rómskej komunity vyústila do potreby komplexného riešenia problémov Rómov, a to z hľadiska všetkých aspektov života našej spoločnosti. Predstavitelia jednotlivých vlád Slovenskej republiky sa po roku 1989 snažili riešiť problematiku Rómov viacerými koncepčnými materiálmi. Jedným z takýchto materiálov bola aj Stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu (I. a II. druhá etapa). V rámci širokospektrálneho riešenia tejto problematiky vláda Slovenskej republiky v roku 2003 uložila ministrovi vnútra Slovenskej republiky vypracovať materiál Analýza funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami. Vzhľadom na to, že tento materiál tvoril kľúčovú úlohu pri vytvorení inštitútu policajného špecialistu a vytvorenia projektu policajných špecialistov, jeho podstata bude objasnená v nasledujúcej časti. Objasnenie cieľovej skupiny (t. j. objekt preventívneho projektu) je jednou z obligatórnych častí každej preventívnej aktivity. Pri príprave projektu je to jedna z najdôležitejších úloh spracovateľov preventívneho projektu (t. j. subjektu preventívneho projektu). Obsah tejto časti záleží od toho, o aký objekt ide. Môže ísť o rôzne skupiny, komunity vybrané podľa demografického, sociálno-ekonomického alebo iného hľadiska, ako aj o skupiny páchateľov alebo potenciálnych páchateľov kriminality, o komunitu drogovo závislých osôb, alebo napr. o obete trestnej činnosti a pod

9 2. Analýza funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami Analýza prostredia, situácie, resp. okolností, v ktorých má byť realizovaný preventívny projekt, je elementárnou časťou akéhokoľvek preventívneho projektu. Obsah analýzy a spôsoby jej realizácie závisia od typu preventívneho projektu a jeho cieľov. Analýza môže byť zameraná na získanie a analyzovanie poznatkov o stave konkrétneho negatívneho javu (napr. drogová závislosť, záškoláctvo, kriminalita, drobné delikty) a na objasnenie ich príčin tak, aby sa preventívnym pôsobením dosiahla čo najväčšia pozitívna zmena. Rozsah analýzy je podmienený aj pôsobnosťou projektu, teda či pôjde o preventívny projekt s miestnou, regionálnou alebo celoštátnou pôsobnosťou. Taktiež aj metódy a formy analýzy a jej spracovania a vyhodnotenia je potrebné zvoliť podľa druhu preventívneho projektu. Vzhľadom na skutočnosť, že v našom prípade bola známa sociálno-demografická situácia Rómov na Slovensku, vrátane výskytu a príčin negatívnych spoločenských javov a inej protispoločenskej činnosti 5, kládla si analýza funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami iné ciele, než bolo vyššie uvedené. Prvým cieľom bolo zmapovať súčasný pohľad Rómov na prácu príslušníkov Policajného zboru. Druhým cieľom bolo zistiť názory a predstavy Rómov o funkcii policajného špecialistu. Vzhľadom na ciele analýzy, ako aj na cieľovú skupinu, ktorej mal byť potenciálny projekt určený, sa ako najvhodnejšia forma analýzy javil prieskum názorov, postojov a návrhov rómskych občanov. Prieskum bol realizovaný metódou dotazníka a metódou riadeného rozhovoru. Dotazník bol distribuovaný 412 rómskym občanom, pričom autor analýzy si dal za cieľ zabezpečiť čo možno najreprezentatívnejšiu vzorku respondentov. Z hľadiska pohlavia toto nebolo možné zrealizovať, vzhľadom na postavenie žien v rómskej komunite, a preto prevahu medzi respondentmi mali muži (viď graf č. 1). graf č. 1 Vzorka respondentov prieskumu podľa pohlavia Respondenti z hľadiska pohlavia ženy 21% muži 79% 5 napr.: Atlas rómskych osád. Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku. Rozvojový program OSN, Regionálny úrad pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, Final Report on the Human Rights Situation of the Roma, Sinti and Travellers in Europe. Council of Europe, Office of the Commissioner for Human Rights, Kolektív autorov. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky. Bratislava:

10 Z hľadiska polohy bývania boli respondenti vybraní z viacerých typov osídlení tak, aby boli zastúpené najvýznamnejšie skupiny Rómov tak, ako sú zastúpené v rámci územia Slovenskej republiky. Pre analýzu boli vybraní Rómovia z rómskych osád spojených s obcou, Rómovia z izolovaných osád a z mestských osídlení. Nízke zastúpenie mestskej vzorky bolo spôsobené tým, že sa nepodarilo uskutočniť plánovaný prieskum na sídlisku Luník IX v Košiciach. Percentuálne rozloženie respondentov je uvedené v grafe č. 2. graf č. 2 Vzorka respondentov prieskumu podľa polohy bývania Respondenti z hľadiska polohy bývania respondenti z izolovane umiestnených osád 25% respondenti z mestských osídlení 7% respondenti z osád spojených s obcou 68% Dotazník bol orientovaný do dvoch oblastí (skladba dotazníka a obsah otázok je uvedená v prílohe č. 1). Prvá skupina otázok smerovala k vyjadreniu názorov a postojov Rómov k polícii v súčasnosti (teda v roku ). Spolu bolo v tomto bloku zostavených 12 otázok. V druhej skupine otázok sa Rómovia vyjadrovali k téme Aká má byť polícia?. Tento blok obsahoval 11 otázok. Otázky v oboch častiach boli orientované tak, aby bol zmapovaný vtedajší stav a zároveň, aby sa získala predstava Rómov o tom, ako si predstavujú svojho policajta a ako aj skutočnosť, či majú záujem o vytvorenie takéhoto inštitútu. Práve druhá časť dotazníka bola veľmi dôležitým predpokladom úspešnosti celého projektu. Potvrdenie záujmu Rómov o policajného špecialistu a najmä jeho možná akceptácia v rómskej komunite mohla výrazne posilniť úlohu policajného špecialistu. Osobitne v tejto oblasti robila naša spoločnosť v minulosti veľké chyby, kedy väčšinu opatrení a stratégií realizovala bez akejkoľvek akceptácie zo strany tých, ktorých sa bytostne dotýkali. Riadený rozhovor bol realizovaný s rómskymi lídrami, pričom bolo uskutočnených 5 stretnutí a zúčastnilo sa na nich približne 50 rómskych lídrov. V rámci riadeného rozhovoru bolo respondentom položených 12 vopred pripravených otázok, na ktoré mohli rómski lídri vyjadriť vlastné názory, postoje a návrhy. Na základe analýzy spracovaných odpovedí získaných dotazníkom a riadeným rozhovorom bolo možné vytvoriť jednoznačný záver o potrebe zriadenia funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami. Závery analýzy obsahovali návrh profilu policajného špecialistu, v rámci ktorého boli zostavené jednotlivé kritériá policajného špecialistu, tak ako boli navrhnuté v rámci dotazníkov a samostatne aj v rámci riadených rozhovorov (návrh profilu policajného špecialistu je uvedený v prílohe č. 2). 6

11 Z realizovaného prieskumu vyplynuli nasledovné konkrétne činnosti (aj s jeho služobným zaradením), ktoré by mal policajný špecialista v komunite vykonávať: mal by byť zaradený na príslušnom obvodnom oddelení Policajného zboru, v ktorého teritoriálnej pôsobnosti sa nachádza rómska osada, alebo integrovaná komunita, mal by mať v rámci obvodného oddelenia Policajného zboru osobitné postavenie tak, aby nemohli byť voči nemu vykonávané žiadne formy nátlaku v prípadoch, keď by mal námietky proti postupom, ktoré použijú voči Rómom iní príslušníci Policajného zboru, mal by úzko spolupracovať so starostom obce, pracovníkmi mimovládnych organizácií pôsobiacimi v komunite, mal by pôsobiť v celej komunite, a preto by nemal bezprostredne riešiť problematiku úžery, ale získané informácie poskytnúť príslušnému útvaru Policajného zboru, dbať na dodržiavane verejného poriadku a riešenie drobných sporov, ktoré dosiahli intenzitu priestupku, a to či už vo vnútri komunity alebo vo vzťahu medzi minoritnou (rómskou) a majoritnou komunitou, zúčastňovať sa zákrokov policajtov v osadách alebo rómskych komunitách s cieľom zabezpečenia dodržiavania zákonnosti postupov policajtov, zabezpečiť prvotné úkony na mieste činu a privolať výjazdovú skupinu v prípade výskytu trestného činu, s cieľom eliminácie možných sociálnych dopadov na sociálne odkázané skupiny minimalizovať predvolávanie Rómov na útvary Policajného zboru (vykonávanie výsluchov priamo v osade, resp. inom vhodnom mieste), zabezpečiť v prípade potreby účasť členov komunity na výsluchoch, pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody alebo do väzby, vytipovávať vhodných kandidátov z radov Rómov pre spoluprácu s krajskou komisiou na koordináciu postupu pri eliminácii rasovo motivovanej trestnej činnosti, participovať na tvorbe a uskutočňovaní projektov zameraných na dodržiavanie verejného poriadku, poskytovať iné služby ako napr. sumarizovanie žiadostí o vydanie nových občianskych preukazov, vodičských preukazov a pod. V závere analýzy bol uvedený podrobný Časový harmonogram pri procese tvorby a rozbiehania systému fungovania policajných špecialistov pre rómske komunity. Obsahom harmonogramu boli konkrétne úlohy, ich zodpovední riešitelia ako aj termíny splnenia týchto úloh. Analýzu funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami vláda Slovenskej republiky prerokovala ako informatívny materiál dňa 14. januára Ako už bolo uvedené, materiál Analýza funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami 6 bol kľúčovým dokumentom, ktorý inicioval vytvorenie funkcie policajného špecialistu, prípravu a spustenie realizácie Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami 7. 6 Prezídium Policajného zboru. Správa kriminálnej a finančnej polície. Analýza funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami. Č.p.448/KFP-UKP-NK Pozn.: Vzhľadom na to, že počas genézy projektu počnúc analýzou až po jeho ďalšie smerovanie bolo v rôznych materiáloch použitých viacero názvov projektu, v jednotlivých častiach tejto príručky uvádzame tie, ktoré boli ako materiály schválené a používané v tej ktorej etape projektu. 7

12 3. Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami Tvorba Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami, jeho realizačná fáza, vyhodnotenie a zavedenie projektu do rutinnej praxe boli v gescii odborného pracoviska Prezídia Policajného zboru odboru poriadkovej polície. Toto pracovisko je metodicko-riadiacim útvarom pre službu poriadkovej polície Policajného zboru, pričom s vypracovaním preventívnych projektov a jeho komplexným zabezpečením nemali jeho pracovníci predchádzajúce skúsenosti. Napriek uvedenému, aj s pomocou iných subjektov, sa podarilo vytvoriť nielen podkladové materiály a koncepčné materiály, ale aj zabezpečiť realizáciu projektu v policajnej praxi. Nasledujúca časť objasňuje jednotlivé etapy projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami. 3.1 Etapa I - Pilotný projekt Na základe vládou Slovenskej republiky schválenej Analýzy funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami bola v apríli 2004 rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky zriadená pracovná skupina na vypracovanie projektu policajných špecialistov pre prácu s rómskymi komunitami. Vedúcim pracovnej skupiny bol vymenovaný zástupca riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru a jej tajomníkom a spracovateľom kľúčových materiálov sa stal pracovník uvedeného pracoviska. Členmi pracovnej skupiny boli pracovníci sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, všeobecnej sekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Akadémie Policajného zboru, odboru európskych záležitostí a zahraničných vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kancelárie prezidenta Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Odborového zväzu polície v Slovenskej republike a externý poradca ministra vnútra Slovenskej republiky. Zo zoznamu pracovníkov, ktorí sa podieľali na príprave a vypracovaní pilotného projektu je zrejmé, že zriadenie novej funkcie policajného špecialistu a tým aj zreálnenie pilotného projektu si vyžadovalo koordináciu a spoluprácu značného množstva rôznorodých útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, aké dôležité je pre konečný úspech akéhokoľvek preventívneho projektu zloženie skupiny jeho tvorcov a oslovenie všetkých partnerov, ktorí akýmkoľvek spôsobom budú participovať na príprave a prípadne aj realizácii daného projektu v praxi. Pracovná skupina vypracovala v roku 2004 materiál Pilotný projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami, ktorý bol schválený v poradných orgánoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Základnou ideou pilotného projektu bolo vytvorenie funkcie policajného špecialistu pre prácu s komunitami, ktorý bude v prvom rade akceptovateľný pre rómsku komunitu a ktorý by participoval na riešení problémov Rómov po línii činnosti Policajného zboru. Súčasťou pilotného projektu bol aj Harmonogram vecného a časového plnenia úloh vyplývajúcich z Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami, ktorý obsahoval všetky etapy pilotného projektu. V nasledujúcej časti sú uvedené jednotlivé časti pilotného projektu. 8

13 3.1.1 Ciele projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami Každá preventívna aktivita, či už malého alebo veľkého rozsahu, musí mať definované ciele. Pokiaľ ide o preventívne projekty a programy väčšieho rozsahu, býva zvykom definovať všeobecný cieľ, z ktorého vyplývajú čiastkové ciele, ktoré môžu byť zároveň nástrojmi na dosiahnutie všeobecného cieľa. Bez jednoznačného stanovenia cieľov sa preventívny projekt nedá vyhodnocovať a jeho praktická realizácia, resp. jeho úspešnosť a efektivita je už v počiatkoch spochybnená. Všeobecný cieľ Pri vytyčovaní všeobecného cieľa projektu sa vychádzalo z predpokladu, že projekt policajných špecialistov nebude vypracovaný ako samostatný program, ale má nadväzovať na už realizované programy iných rezortov, ako boli napríklad Programy sociálnej terénnej práce. Cieľom zavedenia projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami do praxe bolo dosiahnutie zmeny situácie v rómskych osadách, aby mal každý jej obyvateľ rovnaký prístup ku všetkým výhodám a aktivitám bežne v obci ponúkaným a vytvorenie inštitútu policajného špecialistu pre prácu s komunitami, ktorý bude v prvom rade akceptovateľný pre rómsku komunitu a ktorý by participoval na riešení problémov Rómov po línii činnosti Policajného zboru. Čiastkové ciele Zo všeobecného cieľa boli definované nasledovné čiastkové ciele projektu, ktoré boli zároveň stratégiami napĺňania všeobecného cieľa: 1. pravidelné stretávanie sa určených policajných špecialistov s Rómami a všetkými zainteresovanými sociálnymi terénnymi pracovníkmi, 2. rokovanie o situácii v konkrétnom mikroregióne, 3. hľadanie optimálneho riešenia identifikovaných problémov, 4. dodržiavanie verejného poriadku a riešenie drobných sporov, ktoré dosiahli intenzitu priestupku, 5. pôsobenie na zvyšovanie právneho vedomia v rómskych komunitách, 6. poskytovanie drobnej poradenskej služby, 7. garantovanie dodržiavania základných ľudských práv Rómov zo strany polície Partneri Partneri, resp. pracovníci participujúci na príprave a vypracovaní Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami sú uvedení na začiatku tejto podkapitoly. Na zabezpečení samotnej realizácie pilotného projektu participovali aj ďalšie subjekty, a to nielen z rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale aj z iných štátnych inštitúcií, ako aj z mimovládnych organizácií. Z hľadiska riadenia a zabezpečenia pilotného projektu, vrátane školenia policajných špecialistov, sú najvýznamnejší partneri uvedení v grafe č. 3. 9

14 graf č. 3 Partneri participujúci pri príprave Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami Partneri MVO Občan a demokracia útvary P PZ a MV SR Úrad splnomocnen ca vlády pre rómske komunity externý poradca ministra vnútra SR Akadémia PZ Z hľadiska regiónov, v ktorých sa realizoval pilotný projekt, boli partnermi policajných špecialistov predstavitelia obcí, zástupcovia miestnych a regionálnych mimovládnych organizácií, terénni sociálni pracovníci, ako aj miestne autority z radov Rómov. Bez pomoci a partnerstva uvedených zástupcov aj mnohých ďalších subjektov by bola úspešnosť pilotného projektu už v tejto etape spochybnená Výber policajných špecialistov Na dosiahnutie stanovených cieľov bolo hlavnou a zároveň najťažšou úlohou vytvorenie inštitútu policajného špecialistu, t. j. zriadenie funkcie policajného špecialistu pre prácu s komunitami. Pri vytváraní uvedeného inštitútu sa vychádzalo z podmienky, ktorá bola uvedená aj v Analýze funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami, aby boli tieto funkcie obsadené príslušníkmi Policajného zboru, ktorí pôsobia v rómskej komunite dlhodobo, a aby bol policajný špecialista Rómami vnímaný ako ich policajt. Po vyriešení mnohých organizačných, personálnych, materiálno-technických a finančných otázok bolo rozhodnuté zriadiť funkcie policajného špecialistu na obvodných oddeleniach Policajného zboru vybraných okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Pri tejto príležitosti je nevyhnutné uviesť, že predmetné funkcie neboli na obvodné oddelenia Policajného zboru navýšené o schválené počty, ale boli vytvorené z existujúcich tabuľkových miest konkrétneho obvodného oddelenia Policajného zboru. Z uvedeného vyplýva, že finančné náklady spojené s preventívnym projektom boli v tejto fáze minimálne. Nemenej dôležitou úlohou bolo určenie, resp. spresnenie profilu policajného špecialistu, ktorý by mal predpoklady na uplatnenie sa v novozriadenej funkcii. Profil policajného špecialistu, ktorý bol uvedený v závere Analýzy funkcie policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami, bol v rámci pilotného projektu upresnený. Samotný profil policajného špecialistu obsahoval okrem nižšie uvedených kritérií aj podmienku, aby policajní špecialisti boli vybraní príslušníci služby poriadkovej polície Policajného zboru z obvodných oddelení Policajného zboru, v územnej pôsobnosti ktorých sú dislokované rómske osady alebo komunity. Výber bol uskutočnený v prvom rade na základe dobrovoľnosti a následne podľa požadovaných kritérií, ktorými boli najmä: záujem o prácu s komunitami bez akýchkoľvek predsudkov a výhrad voči príslušníkom rómskej národnostnej menšiny, 10

15 veľmi dobrá úroveň právneho vedomia, komunikatívny typ príslušníka Policajného zboru s dobrými vyjadrovacími schopnosťami a prirodzenou autoritou, dobrý všeobecný rozhľad v čo najširšom spektre politického, kultúrneho a spoločenského života, znalosti a zručnosti z oblasti verejnej správy, vysoká flexibilita pri prijímaní informácií z predmetného prostredia so schopnosťou ich okamžitej analýzy a následnej aplikácie v rámci realizácie projektu, znalosť prostredia v rámci výkonu obchôdzkovej služby vo funkcii staršieho inšpektora s územnou a objektovou zodpovednosťou s pridelením územnej časti služobného obvodu v trvaní min. 2 roky, dobrá osobná a miestna znalosť služobného obvodu s vybudovanými kontaktmi na predstaviteľov rómskych komunít Výber lokality Výber lokality bol pre úspech Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami rovnako dôležitý ako výber policajných špecialistov. Vzhľadom na cieľovú skupinu preventívneho projektu boli vybrané lokality, kde je zaznamenaný najvyšší počet Rómov a rómskych komunít v Slovenskej republike. Pri výbere vhodných lokalít sa vychádzalo z materiálov o podiele Rómov v jednotlivých obciach 8. Na základe analýzy predmetných materiálov boli vybrané rómske komunity v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. V kompetencii týchto krajských riaditeľstiev Policajného zboru bol zabezpečený výber konkrétnych obvodných oddelení Policajného zboru. K počtu príslušníkov Policajného zboru, ako aj výberu rómskych osád viď tab. č.1 a 2 a mapu Košického kraja a mapu Prešovského kraja, kde je graficky zobrazené rozloženie pôsobenia policajných špecialistov Napr. Zoznam obcí v zmysle sčítania ľudu z mája 2002, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k rómskej národnostnej menšine tvoria od 10,0%-20% obyvateľstva. 11

16 tab. č. 1 Dislokácia policajných špecialistov v rámci košického kraja P. č. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Spišskej Počet príslušníkov Rómska osada Novej Vsi PZ 1. Obvodné oddelenie PZ Gelnica 1 Mnišek nad Hnilcom 2. Obvodné oddelenie PZ Markušovce 1 Rudňany 3. Obvodné oddelenie PZ Nálepkovo 1 Nálepkovo 4. Obvodné oddelenie PZ Krompachy 1 Richnava 5. Obvodné oddelenie PZ Spišské Vlachy 1 Bystrany a Žehra Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove 6. Obvodné oddelenie PZ Trebišov 1 Trebišov 7. Obvodné oddelenie PZ Sečovce 1 Habeš - Sečovce 8. Obvodné oddelenie PZ Sečovce 1 Parchovany, Zemplínska Teplica a Bačkov 9. Obvodné oddelenie PZ Kráľovský Chlmec 1 Feises - Kráľovský Chlmec 10. Obvodné oddelenie PZ Čierna nad Tisou 1 Čierna nad Tisou tab. č. 2 Dislokácia policajných špecialistov v rámci prešovského kraja P. č. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade Počet príslušníkov PZ Rómska osada 1. Obvodné oddelenie PZ Kežmarok 1 Rakúsy 2. Obvodné oddelenie PZ Hranovnica 1 Hranovnica 3. Obvodné oddelenie PZ Levoča 1 Levoča 4. Obvodné oddelenie PZ Podolínec 1 Lomnička 5. Obvodné oddelenie PZ Stará Ľubovňa 1 Podsadok Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove 6. Obvodné oddelenie PZ Jarovnice 1 Jarovnice 7. Obvodné oddelenie PZ Chminianska N. Ves 1 Chminianske Jakubovany 8. Obvodné oddelenie PZ Sabinov 1 Ostrovany 12

17 Spolu bolo vybraných 17 obvodných oddelení Policajného zboru, na ktorých boli od 1. januára 2005 zriadené nové funkcie policajných špecialistov pre prácu s komunitami v počte jeden policajt na jednom obvodnom oddelení, okrem Obvodného oddelenia Policajného zboru Sečovce, kde boli zriadené 2 takéto funkcie, tak ako je to uvedené v tabuľke č. 1 bod 7 a 8. Pri vyberaní lokality k realizácii iných preventívnych projektov je vhodné postupovať analogicky. Nie je najdôležitejšie, či kritérium výberu je demografické hľadisko, sociálnoekonomické hľadisko, alebo výskyt negatívnych javov alebo iné. Dôležité je, aby výber miesta, územia, lokality korešpondoval so stanovenými cieľmi preventívneho projektu a s jeho základnou filozofiou. Taktiež je vhodné, aby výber realizovali tie subjekty, na území ktorých sa bude preventívny projekt realizovať Školenie policajných špecialistov Kvalitné pôsobenie a vykonávanie zverených činností predpokladalo zabezpečiť policajným špecialistom vzdelanie. Túto úlohu v pilotnom projekte zabezpečovali lektori Akadémie Policajného zboru, Strednej odbornej školy PZ v Košiciach a externí lektori z mimovládnych organizácií. Počas roka 2004 boli realizované tri školenia, pričom posledné pod gesciou mimovládnej organizácie Občan a demokracia bolo aj za účasti rómskych lídrov. V rámci školení odborom poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru zabezpečoval a distribuoval policajným špecialistom aj odbornú literatúru a rôzne publikácie súvisiace s prácou v komunitách. Obsahom školení bola v najväčšej miere rómska problematika, priblíženie noriem a zvykov Rómov, ich typický životný štýl a súčasné postavenie v spoločnosti Realizácia pilotného projektu Policajní špecialisti pri realizácii pilotného projektu, napĺňaní všeobecného cieľa a čiastkových cieľov v prvých krokoch vyvíjali aktivity smerujúce najmä na nadviazanie kontaktu s miestnymi autoritami, či už zo sféry samosprávy, miestnej štátnej správy, sociálnymi terénnymi pracovníkmi a mimovládnymi organizáciami. Prvou úlohou policajných špecialistov bolo predstaviť projekt všetkým participujúcim subjektom, ktoré by mohli byť nápomocné pri realizácii projektu, ako aj objasniť svoju činnosť a pôsobenie v rómskej komunite. Policajní špecialisti sa stretávali so starostami obcí a primátormi miest najmä s cieľom upresnenia vzájomnej spolupráce a efektívneho využitia ich pracovného fondu. Postupne sa začali zúčastňovať aj zasadnutí obecných zastupiteľstiev. Po nadviazaní prvých kontaktov s miestnymi partnermi začali policajní špecialisti s realizáciou a napĺňaním cieľov projektu. Popri zabezpečovaní bežného výkonu služby v komunite ich činnosť spočívala aj v nasledovných aktivitách: z hľadiska riešenia protispoločenskej činnosti boli policajní špecialisti prizývaní k prípadom spáchanej trestnej činnosti v im pridelených lokalitách, pravidelne sa zúčastňovali výsluchov Rómov, riešili menej závažné prípady týkajúce sa občianskeho spolunažívania a pod., nadväzovali kontakty so samotnými Rómami, s rómskymi lídrami a rozvíjali spoluprácu s dobrovoľnými strážcami poriadku v komunite, resp. v územnom obvode, 13

18 poskytovali právne rady a pomoc v rôznych oblastiach života Rómov, ktoré im denne spôsobujú problémy - poskytovali rady a informácie na úseku vybavovania občianskych preukazov, vodičských preukazov, cestovných pasov, lehôt a správnych poplatkov, ako aj o dokumentoch potrebných pri vybavovaní uvedených dokladov, policajní špecialisti sa flexibilne prispôsobovali požiadavkám zo strany členov komunity a spolupodieľali sa tiež na riešení iných netypických problémov ako napr. na odchyte túlavých psov, zabezpečovaní budovania prístupovej cesty, zabezpečovaní odvozu komunálneho odpadu, na pohovoroch za cieľom predchádzania záškoláctva, na preventívnych prednáškach na miestnych základných školách, lokalizovaní infekčného ochorenia hepatitídy, vybavení zľavnených cien nákupných lístkov, resp. poukážok na drevo a pod. Počas realizácie pilotného projektu v roku 2005 sa jeho tvorcovia a realizátori stretli nielen s pochopením a porozumením jeho podstaty, ale zistilo sa, že nie všetci zainteresovaní vytvárali vhodné podmienky pre prácu policajných špecialistov. Taktiež sa zistilo, že nie vždy bola základná filozofia projektu pochopená aj samotnými policajnými špecialistami, resp. ich nadriadenými. Z tohto dôvodu sa zodpovední pracovníci priebežne snažili objasňovať projekt a jeho podstatu tak, aby ho pochopili nielen policajní špecialisti, ale súčasne aj ich nadriadení. Vysvetľovanie podstaty projektu a činnosti policajných špecialistov bolo nevyhnutnou súčasťou zavedenia projektu aj do rutinnej praxe. Postupné osvojenie si základných princípov projektu bolo jedným zo základných predpokladov jeho úspechu v praxi. Bez kladných postojov nielen samotných policajných špecialistov, ale aj ich nadriadených a ďalších zainteresovaných subjektov by realizácia projektu nemohla byť úspešná. V kontexte s vyššie uvedeným bolo na úrovni krajských riaditeľstiev Policajného zboru zabezpečené pravidelné dvojmesačné hodnotenie a koordinácia činnosti policajných špecialistov, a to za účasti pracovníkov odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru Vyhodnotenie pilotného projektu Hodnotenie pilotného projektu je zvyčajne poslednou obligatórnou fázou každej preventívnej aktivity. Vyhodnotiť pilotnú fázu preventívneho projektu je možné rôznymi spôsobmi s použitým rôznych nástrojov. Najefektívnejšie hodnotenie sa javí porovnanie merateľných kritérií pred zavedením projektu a po zavedení projektu. Nie vždy je takáto komparácia vhodná. Pri vyhodnotení Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami boli využité tieto formy: interné hodnotenie písomné vyhodnotenie činnosti policajných špecialistov zaslané príslušnými krajskými riaditeľstvami Policajného zboru, interné hodnotenie metóda dotazníka, ktorú realizovala Akadémia Policajného zboru v Bratislave, externé hodnotenie metóda dotazníka spracovaného mimovládnou organizáciou Občan a demokracia. Výhodou použitých foriem (internej a externej) je to, že tak súbory otázok, ako aj spôsob vyhodnocovania odpovedí nebol ovplyvnený vnútornými vplyvmi a výpovedná hodnota záverov jednotlivých vyhodnotení mala pre ďalšie smerovanie projektu veľký význam. Z tohto dôvodu je vhodné aj pri iných preventívnych projektoch, pokiaľ je to možné a vhodné, urobiť 14

19 krížovú kontrolu, v rámci ktorej subjekt realizujúci preventívnu aktivitu môže získať širšie spektrum spätnej väzby. Z jednotlivých hodnotení bol spracovaný materiál Vyhodnotenie Pilotného projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami a návrh ďalšieho smerovania. Vo všetkých vyhodnoteniach prevažovala pozitívna spätná väzba a pozitívny ohlas na činnosť a pôsobenie policajných špecialistov. V citovanom materiáli sa tiež konštatovalo, že aj napriek skutočnosti, že výsledky pilotného projektu sa ukážu až po niekoľkých rokoch, už v závere realizačnej fázy pilotného projektu policajných špecialistov sa začal prejavovať efekt tzv. nášho policajta. Na základe tejto skutočnosti sa obyvatelia rómskych komunít začali spontánne obracať so žiadosťami o rôzne rady a pomoc na policajného špecialistu, a to aj s problémami, ktoré často nesúvisia s typickou náplňou práce príslušníka Policajného zboru. Vzhľadom na to, že pri jednotlivých vyhodnoteniach jednoznačne prevažovala pozitívna spätná väzba, bolo vo vyhodnotení navrhnuté a v apríli 2006 na porade vedenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky aj schválené rozšírenie počtu policajných špecialistov v rámci celého územia Slovenskej republiky. Na základe vyhodnotenia a prejaveného záujmu o zriadenie funkcie policajného špecialistu všetkými krajskými riaditeľstvami Policajného zboru a na základe ich požiadaviek sa s účinnosťou od 1. januára 2007 rozšíril počet policajných špecialistov o 100 príslušníkov Policajného zboru na celkový počet 118 policajných špecialistov. Toto navýšenie sa realizovalo z vlastných tabuľkových miest na obvodných oddeleniach Policajného zboru bez nárastu početných stavov. Pozn.: V priebehu roka 2006, t.j. počas vyhodnotenia pilotného projektu, ako aj počas príprav na rozširovanie Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami, vykonávali policajní špecialisti aj naďalej svoju činnosť v komunitách v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove a Košiciach. 3.2 Etapa II rutinná prax Rutinná prax Po vyhodnotení pilotného projektu sa začala príprava rutinnej praxe. Vzhľadom na rozširovanie počtu policajných špecialistov, ako aj obvodných oddelení Policajného zboru, boli stanovené nasledovné kritériá výberu pre zabezpečenie optimálneho rozdelenia novozriadených tabuliek na jednotlivé okresné riaditeľstvá Policajného zboru: prehodnotenie bezpečnostnej situácie v jednotlivých územných častiach obvodu príslušných obvodných oddelení Policajného zboru so zameraním najmä na rómske komunity, ochota zo strany samosprávy riešiť problém rómskej komunity, zriadené komunitné centrum, resp. aktívna prítomnosť terénnych sociálnych pracovníkov, na vybranom obvodnom oddelení Policajného zboru musia byť zriadené minimálne dve funkcie (tabuľkové miesta) policajných špecialistov pre prácu s komunitami, pre činnosť policajných špecialistov pre prácu s komunitami musia byť na obvodnom oddelení Policajného zboru vytvorené vhodné pracovné podmienky a materiálnotechnické zabezpečenie, policajní špecialisti musia mať na prácu s komunitou vyčlenených minimálne 70 % fondu pracovného času. 15

20 Výber jednotlivých obvodných oddelení Policajného zboru bol realizovaný v súlade s vyššie uvedenými kritériami. Nasledujúca mapa a tabuľka č. 3 zobrazujú rozloženie policajných špecialistov v rámci jednotlivých krajov Slovenska. Mapa presystemizovania tabuliek v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru tab. č. 3 Dislokácia policajných špecialistov v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev PZ Por. č. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Počet príslušníkov PZ 1 Bratislave 6 2 Trnave 6 3 Nitre 6 4 Trenčíne 6 5 Žiline 14 6 Banskej Bystrici 18 7 Prešove 26 8 Košiciach 36 Vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti policajných špecialistov bola pred započatím rutinnej praxe uskutočnená aj ďalšia významná zmena policajní špecialisti boli zaradení do vyššej platovej triedy. Pre policajných špecialistov týmto opatrením vznikla požiadavka mať dosiahnuté vyššie pomaturitné zdokonaľovacie štúdium (tzv. dôstojnícke vzdelanie ). Predmetné štúdium zabezpečovala Stredná odborná škola Policajného zboru v Bratislave. Policajní špecialisti, ktorí spĺňali kvalifikačnú podmienku, resp. tí, ktorí úspešne absolvovali uvedené štúdium, boli zaradení do vyššej platovej triedy a povýšení z práporčíckych do dôstojníckych hodností. 16

21 Zmena tabuľkových miest policajných špecialistov si vyžiadala aj mnohé ďalšie legislatívne úpravy. Predmetné úpravy sa dotýkali najmä interného aktu riadenia 9, ktorý sa dotýka činnosti obvodných oddelení Policajného zboru, kde bola zapracovaná nová funkcia policajného špecialistu aj s nadefinovaním činností policajných špecialistov. Taktiež bol vypracovaný popis charakteristických činností policajného špecialistu pre prácu s komunitami (viď príloha č. 6). V rámci uvedených činností policajných špecialistov bol explicitne určený aj minimálny čas služby, ktorý musí policajný špecialista venovať práci s komunitou (konkrétne bolo určené min. 70 % času pracovného fondu policajného špecialistu). Požiadavka na splnenie kvalifikačných predpokladov bola riešená ešte vo fáze vyhodnotenia pilotného projektu, a to v priebehu roka Tí policajní špecialisti, ktorí do 31. decembra 2006 neabsolvovali tzv. dôstojnícku školu a nemali dôstojnícke vzdelanie, boli postupne vysielaní na Strednú odbornú školu Policajného zboru v Bratislave. V rámci tohto 9-mesačného diaľkového štúdia sa policajní špecialisti okrem predmetu poriadková polícia a iných predmetov vzdelávali aj z predmetu Rómska komunita a taktiež v rómskom jazyku. Policajným špecialistom boli zabezpečené pomôcky, učebnice, slovníky a iná odborná literatúra. Policajní špecialisti, ktorí už pred započatím rutinnej praxe projektu mali absolvované dôstojnícke štúdium, sa zúčastňovali inštruktážno-metodických zamestnaní so zameraním sa na romológiu. Z dôvodu zabezpečenia ústretovosti a pochopenia projektu zo strany nadriadených pracovníkov, sa týchto inštruktážno-metodických zamestnaní zúčastňovali aj riaditelia tých obvodných oddelení Policajného zboru, na ktorých mala byť rutinná prax od 1. januára 2007 zavedená. Zároveň bolo určené, že pre všetkých policajných špecialistov sa budú v priebehu každého kalendárneho roka realizovať odborné zdokonaľovacie školenia (kurzy). Pri výbere nových policajných špecialistov sa upresnili jednotlivé výberové kritériá, ktoré museli spĺňať, a to nasledovne: Služobné predpoklady: znalosť prostredia v rámci výkonu obchôdzkovej služby vo funkcii staršieho inšpektora s územnou a objektovou zodpovednosťou s pridelením územnej časti služobného obvodu v trvaní min. 2 roky, dobrá osobná a miestna znalosť služobného obvodu s dobrými kontaktmi na aktivistov a predstaviteľov rómskych komunít, veľmi dobrá úroveň právneho vedomia, znalosti a zručnosti z oblasti verejnej správy, dobrý všeobecný rozhľad v čo najširšom spektre politického, kultúrneho a spoločenského života. Osobnostné (morálne) predpoklady: záujem o prácu s komunitami bez akýchkoľvek predsudkov a výhrad voči občanom rómskej národnostnej menšiny, komunikatívny typ príslušníka Policajného zboru s dobrými vyjadrovacími schopnosťami a prirodzenou autoritou, 9 Nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 17/2003 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov. 17

22 vysoká flexibilita pri prijímaní informácií z predmetného prostredia so schopnosťou okamžitej analýzy a následnej aplikácie v praktickej činnosti. V súvislosti so zavedením rutinnej praxe a vzhľadom na podmienky, v ktorých policajní špecialisti vykonávajú svoju činnosť, bolo v záujme ochrany zdravia a ochrany pred vznikom rôznych infekčných ochorení hlavným hygienikom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydané odborné usmernenie. V rámci tohto usmernenia boli uvedené konkrétne preventívne opatrenia pre pracoviská, na ktorých vykonávajú službu policajní špecialisti pre prácu s komunitami, a prijaté konkrétne úlohy na zabezpečenie rôznych dezinfekčných a ochranných prostriedkov či už na osobnú hygienu, alebo na dezinfekciu služobných motorových vozidiel a pod. Policajným špecialistom bolo taktiež zabezpečené očkovanie, resp. ich preočkovanie. Taktiež bol policajným špecialistom priznaný príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach Vyhodnotenie rutinnej praxe Vzhľadom na to, že sa počas rutinnej praxe rozšíril počet policajných špecialistov, počet obvodných oddelení Policajného zboru a ich pôsobenie v rámci každého kraja Slovenskej republiky, bolo potrebné získať spätnú väzbu o ich činnosti. Práve v tejto fáze rôznych preventívnych projektov, teda v etape, kedy sa z pilotného projektu prechádza na rutinnú prevádzku sa objavuje ako častý nedostatok to, že sa rutinné zavedenie preventívnej aktivity nevyhodnocuje. Autori rôznych preventívnych projektov sa spoliehajú na výsledky spätnej väzby získanej z vyhodnotenia pilotného projektu (u niektorých preventívnych aktivít dokonca chýba aj tá). Je však potrebné si uvedomiť, že každá rutinná činnosť, a to práve z dôvodu, že je rutinná, nie vždy smeruje tým želaným smerom. Taktiež je potrebné zistiť, či novozaradení pracovníci vykonávajúci projekt spĺňajú kritériá aj v praxi, či je projekt realizovaný s pôvodnými zámermi a či sú čiastkové ciele a všeobecný cieľ skutočne napĺňané. Z uvedených dôvodov bolo v roku 2008 realizované vyhodnotenie rutinnej praxe Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami, v rámci ktorého boli navrhnuté aj jeho zmeny. Samotné vyhodnotenie sa opieralo o spätnú väzbu policajných špecialistov, t. j. realizátorov projektu, ktorí vykonávali projekt v praxi a Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Policajní špecialisti v rámci svojho vyhodnotenia poskytli dve spätné väzby. Z dôvodu kvantifikovania a komparácie ich činnosti v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru vypĺňali vopred zaslanú tabuľku výslednosti práce (viď. príloha č. 7). Ďalšiu, obsiahlejšiu časť, tvoril popis činností, počnúc od úvodných stretnutí a nadväzovaní kontaktov s miestnymi autoritami, predstavenia svojej činnosti a projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami, až po opísanie konkrétnych aktivít v konkrétnych komunitách. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity bol požiadaný o poskytnutie spätnej väzby aj z dôvodu, že v rámci spracovania vyhodnotenia boli navrhované aj zmeny a ďalšie smerovanie projektu. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity hodnotil Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami jednoznačne pozitívne a pri príprave ďalšieho rozširovania poskytoval viaceré návrhy. Vzhľadom na kľúčové postavenie citovanej inštitúcie v rámci rozširovania projektu bola spätná väzba veľmi cenná. 18

23 Na tomto mieste je potrebné dodať, že pre získanie komplexnej spätnej väzby je potrebné poznať spätnú väzbu cieľovej skupiny vrátane širokej skupiny partnerov. Vzhľadom na rozširovanie projektu bude spätná väzba od miestnych partnerov získaná v roku Opodstatnenosť vyhodnotenia rutinnej praxe sa prejavila pri spracúvaní správ zo všetkých ôsmich krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Z jednotlivých vyhodnotení bolo zrejmé, že nie vo všetkých regiónoch bola podstata projektu pochopená. Taktiež sa ukázalo, že v lokalitách s vyššou koncentráciou rómskej menšiny, kde už pôsobili policajní špecialisti v rámci pilotného projektu, sa myšlienka rozšírenia projektu adaptovala s väčším úspechom. Je však pochopiteľné, že začínajúci príslušníci Policajného zboru pri zavedení rutinnej prevádzky ešte len získavali prvé skúsenosti s jeho realizáciou. Pri vyhodnotení zavedenia projektu do rutinnej praxe bolo tiež treba prihliadať na obrovské rozdiely rómskych komunít v rôznych lokalitách Slovenska. Je pochopiteľné, že životné situácie a problémy Rómov sú veľmi rozdielne v rôznych krajoch Slovenska, a preto činnosť policajných špecialistov môže byť do značnej miery odlišná v každom kraji Slovenskej republiky. Z dôvodu priebežného získavania spätnej väzby a možnosti metodického usmerňovania a koordinácie činnosti policajných špecialistov sú zvolávané pravidelné štvrťročné súčinnostné porady policajných špecialistov pod vedením zástupcu riaditeľa príslušného krajského riaditeľstva Policajného zboru. Na uvedené porady sú pozývaní zástupcovia gestora projektu odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru, Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, resp. regionálnych kancelárií, zástupcovia samosprávy, miestnych inštitúcií, verejnoprávnych a miestnych médií. Pri okrúhlom stole sa všetci zúčastnení oboznamujú nielen s činnosťou policajných špecialistov za uplynulý štvrťrok, ale pozvaní hostia vyjadrujú svoje postrehy, námety a návrhy pre ďalšiu spoluprácu v komunite. Médiá a prostredníctvom nich aj miestna alebo široká verejnosť získava informácie o práci príslušníkov služby poriadkovej polície Policajného zboru aj z iného pohľadu, než býva obvyklé (informovanie cez médiá je rôznorodé vzhľadom na úpravy príspevkov redaktormi). Vyššie uvedené pracovné porady majú veľký význam aj v tom, že pri zistených nedostatkoch a problémoch sa môžu prijímať okamžité opatrenia na ich odstránenie. Taktiež policajní špecialisti získavajú dôležitú spätnú väzbu o ich kolegoch v rámci pôsobnosti iného krajského riaditeľstva Policajného zboru a môžu nadobudnúť inšpiráciu pre svoju ďalšiu činnosť. Pre dosiahnutie vyššej efektívnosti v činnosti policajných špecialistov, ale aj pri zistení nedostatkov sú vydávané usmernenia prezidenta Policajného zboru, resp. viceprezidenta Policajného zboru. 3.3 Ďalšie smerovanie projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami Po vyhodnotení podrobných správ o činnosti policajných špecialistov za rok 2007 a analýze všetkých dostupných údajov, vrátane požiadavky Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, bol konštatovaný záver, že je vhodné nielen pokračovať v činnosti práce policajných špecialistov, ale aj v rozširovaní počtu policajných špecialistov a lokalít ich pôsobenia. Po viacerých rokovaniach, zohľadnení mnohých faktorov, tak ako to bolo pri prvom rozširovaní, bolo rozhodnuté, že v roku 2009 bude presystemizovaných 112 nových tabuliek policajných špecialistov, a to zo súčasných početných stavov na obvodných oddeleniach Policajného zboru. Dislokácia 112 policajných špecialistov je uvedená v nasledovnej mape, ako aj v tabuľke č. 4. Podrobný prehľad dislokácie policajných špecialistov podľa jednotlivých 19

24 krajských riaditeľstiev Policajného zboru a obvodných oddelení Policajného zboru je uvedený v prílohe č. 4. Mapa presystemizovania tabuliek v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru tab. č. 4 Dislokácia policajných špecialistov v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev PZ Por. č. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Počet príslušníkov PZ 1 v Bratislave 4 2 v Trnave 12 3 v Nitre 12 4 v Trenčíne 2 5 v Žiline 4 6 v Banskej Bystrici 26 7 v Prešove 24 8 v Košiciach 28 Zvýšenie počtov policajných špecialistov si rovnako ako aj pri začatí rutinnej praxe vyžiada preškolenie nových policajných špecialistov. Vzhľadom na to, že dôstojnícke vzdelávanie sa výrazne zmenilo a jeho obsah je zameraný len na službu poriadkovej polície Policajného zboru a neobsahuje rómsku problematiku, je potrebné všetkých 112 policajných špecialistov preškoliť aj z tejto oblasti. V priebehu roka 2009 preto budú organizované zdokonaľovacie kurzy zamerané na problematiku Rómov. Taktiež gestor projektu zabezpečuje v spolupráci so Strednou odbornou školou Policajného zboru v Bratislave, aby do konca roka 2009 absolvovali všetci príslušníci Policajného zboru, vybraní na funkcie 20

25 policajných špecialistov, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium a tým získali plnohodnotné požadované vzdelanie. Vzhľadom na charakter práce policajných špecialistov gestor celého projektu odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru - v roku 2009 vypracuje nový systém hodnotenia práce policajných špecialistov, ktorý bude upravený interným aktom riadenia, záväzným pre všetkých riaditeľov obvodných oddelení Policajného zboru, ako aj pre ich nadriadených. 21

26 4. Prezentácia projektu Prezentácia preventívneho projektu je ďalším atribútom jeho úspešnej realizácie v praxi. Jej spôsoby a formy závisia nielen od typu preventívnej aktivity, ale do značnej miery aj od finančných možností subjektov vykonávajúcich preventívny projekt. Podstatou niektorých preventívnych aktivít, zameraných najmä na zvyšovanie právneho a občianskeho vedomia, je práve široká medializácia. Často sa to týka aj jednorazových preventívnych akcií. Pri dlhodobých preventívnych projektoch je potrebné zvážiť všetky okolnosti preventívneho projektu, t. j. či ide o miestnu, regionálnu, či celoslovenskú preventívnu aktivitu, či ide vzhľadom na ciele projektu, o cieľovú alebo inú skupinu, či je vhodné začať s masívnou prezentáciou na začiatku projektu, alebo až po jeho zavedení do praxe a pod. V prípade Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami sa zvolila stratégia mediálnej prezentácie väčšieho rozsahu až po zavedení pilotného projektu. 4.1 Prezentácia Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami na miestnej a celoštátnej úrovni Prezentáciu v rámci Slovenskej republiky môžeme rozdeliť na niekoľko etáp. V prvej etape bolo jednou z podmienok realizácie projektu jeho predstavenie zástupcom samosprávy a všetkým zainteresovaným subjektom, ktoré sa mohli akýmkoľvek spôsobom spolupodieľať na realizácii projektu. V praxi to znamenalo, že policajní špecialisti po nástupe do svojich funkcií mali za povinnosť informovať o projekte, ako aj o svojej činnosti starostov, resp. primátorov obcí a miest a miestnych zástupcov rezortov školstva, sociálnych vecí a iných pracovníkov. Druhá fáza nasledovala po adaptovaní sa policajných špecialistov vo svojich funkciách a po ich niekoľkomesačnej činnosti v komunitách a spočívala v ich mediálnej prezentácii. Táto prezentácia bola zabezpečená všetkými dostupnými médiami počnúc lokálnymi až po celoštátnu pôsobnosť. Každé krajské riaditeľstvo Policajného zboru postupovalo individuálne podľa vlastných potrieb a špecifík. Zástupcovia regionálnych televíznych staníc, verejnoprávnej televízie a komerčných televízií boli prizývaní na pravidelné štvrťročné súčinnostné porady referentov špecialistov, z ktorých boli vysielané krátke reportáže v hlavných televíznych spravodajstvách. Vzhľadom na to, že uvedené porady sa uskutočňujú v rôznych lokalitách daného kraja a na niektorých sa zúčastnili aj rómski lídri z miestnych komunít, aj títo prispeli svojimi postrehmi a názormi do týchto relácií. Verejnoprávna televízia v magazíne určenom pre rómske menšiny So vakeres odvysielala krátke záznamy z pracovných stretnutí referentov špecialistov. V uvedených prípadoch išlo o všeobecné informácie o existencii projektu policajných špecialistov a ich činnosti. O konkrétnej činnosti policajných špecialistov priamo v komunite boli odvysielané ďalšie reportáže, a to priamo v podmienkach rómskej komunity. Konkrétne aktivity policajných špecialistov, a ich činnosť v rómskych komunitách boli prezentované v regionálnych novinách, ale i v celoslovenských denníkoch, ako aj v novinách určených pre menšinové obyvateľstvo. 22

27 4.2 Medzinárodná prezentácia Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami Úspešnosť Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami potvrdzuje aj jeho prezentácia na medzinárodnej úrovni. Odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru zabezpečil, že pilotný projekt a zavedenie rutinnej prevádzky policajných špecialistov boli s pozitívnym ohlasom uverejnené v Zborníku dokumentov na podporu implementácie akčného plánu OSCE (Organizácie pre bezpečnosť a kooperáciu v Európe) pre Rómov a Sintov 10, na internetovej stránke Európskej policajnej Akadémie CEPOL a prezentované tak na Medzinárodnej konferencii o implementácii a harmonizácii národných politík pre Rómov, Sintov a kočovníkov v Bukurešti v roku 2006, ako aj v rámci konferencie Rozmanitosť prevencie z dielne projektov prevencie kriminality, ktorá sa uskutočnila v Olomouci v roku Po ukončení pilotnej fázy projektu spracovala o činnosti policajných špecialistov pre prácu s komunitami reportáž a dokument aj španielska televízia. O implementácii Projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami bol informovaný aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, Thomas Hammarberg, pri jeho prijatí u štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Jozefa Bučeka. V mesiaci marec 2009 sa uskutoční prijatie zahraničnej delegácie zo Škótska z mesta Glasgow, ktorého programom bude informovanie členov škótskej delegácie o Projekte policajných špecialistov pre prácu s komunitami, ako aj priblíženie činnosti policajných špecialistov priamo v komunitách. Z doterajších skúseností a informácií je možné vyvodiť záver, že projekt policajných špecialistov svojím obsahom, šírkou a spôsobom realizácie nemá obdobu v krajinách Európskej únie. 10 Office for Democratic Institutions and Human Rights. Policing and Roma: A Resource Manual. A Compilation of Compilation of Documents to Support Implementation of the OSCE Action Plan for Roma & Sinti THE PILOT PROJECT OF THE POLICE SPECIALISTS FOR THE WORK WITH COMMUNITIES

28 Záver V závere je potrebné zdôrazniť, že táto publikácia mala za cieľ priblížiť Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami širokej odbornej aj laickej verejnosti a slúžiť aj ako metodická pomôcka pri tvorbe a realizácii iných preventívnych projektov s dôrazom na prácu s komunitami. Z uvedeného dôvodu príručka neobsahuje komplexné materiály tak, ako boli spracované a schvaľované v poradných orgánoch Prezídia Policajného zboru a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ich najvýznamnejšie časti sú však v tejto publikácii zapracované tak, aby bola prehľadná. V prípade záujmu sú uvedené materiály k dispozícii na odborných pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň je potrebné uviesť, že v publikácii absentuje časť venovaná finančnému zabezpečeniu celého projektu. Táto absencia vyplýva z toho, že na Projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami neboli čerpané prostriedky v rámci grandových schém ani iných podporných programov, ale projekt bol financovaný výlučne z rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na pilotnú fázu bolo žiadané navýšenie mzdových prostriedkov pred jej započatím, rovnako boli predkladané aj žiadosti na zakúpenie odbornej literatúry a finančné prostriedky na mzdy lektorom školení. Rozširovanie v roku 2009 bude finančne zabezpečené z rozpočtov jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ako aj z rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že táto príručka čiastočne prispeje aj k tvorbe a realizácii preventívnych aktivít zameraných najmä na komunity a partnerstvo. Aj keď v publikácii sú uvedené metodické poznámky, autorka sa vedome vyhla komplexnému objasňovaniu problematiky prevencie ako takej, nakoľko táto tematika je predmetom iných odborných publikácií. 24

29 Prílohy 25

30 Príloha č. 1 Dotazník policajta rómskeho špecialistu Pohlavie: muž žena Bydlisko: osada spojená s obcou samostatná osada mesto Polícia v súčasnosti Otázka Navštevujú policajti Vaše bydlisko aj preto, aby sa s Vami len tak porozprávali? Príde polícia do miesta Vášho bydliska len vtedy, keď má niekoho zobrať, alebo keď je nejaký konflikt? Stretli sta sa s policajným násilím vy osobne (zbil, nadával alebo posmieval sa Vám policajt) v bydlisku kde žijete? Stretli sta sa s policajným násilím vy osobne (zbil, nadával alebo posmieval sa Vám policajt) mimo bydliska kde žijete (napríklad v meste na nákupe, v obchode...)? Stretli sta sa s policajným násilím vy osobne (zbil, alebo nadával sa Vám policajt) na policajnom oddelení? Počuli ste od iných osôb, že by policajt zbil, alebo nadával alebo bol hrubý voči inému Rómovi? Stalo sa Vám osobne, že ste boli niečo oznámiť na polícii a policajt Vás vyhodil, alebo sa s Vami vôbec nebavil? Počuli ste od iných osôb, že niektorý Róm bol niečo oznámiť na polícii a policajt ho vyhodil alebo s s ním nebavil? Dôverujete polícii? Máte tých istých policajtov, alebo s Vami v mieste bydliska jednajú viacerí policajti? pomohla Vám už niekedy polícia? Pomohli by ste polícii, keby to potrebovala? odpoveď áno odpoveď nie odpoveď neviem Aká by mala byť polícia? Otázka Chceli by ste, aby s Vami a Vašou komunitou jednal vždy ten istý policajt? Považujete za potrebné, aby Váš policajt bol Róm? Považujete za potrebné, aby Váš policajt vedel rómsky jazyk? Mal by Váš policajt chodiť do Vášho bydliska častejšie, aj len tak porozprávať sa? Mal by Váš policajt do Vášho bydliska chodiť v unifome? Mal by Váš policajt do Vášho bydliska chodiť v civile? Vadilo by, keby Vaším policajtom bola žena? Myslíte, že by Vám Váš policajt mal pomáhať riešiť aj súkromné problémy? Považujete za potrebné, aby Vás Váš policajt priebežne informoval o stave riešenia prípadu, ktorý ste ohlásili na polícii? Mal by byť Váš policajt starší ako 30 rokov? Keď by ste mali vlastného policajta, boli by ste mu ochotní pomôcť? odpoveď áno odpoveď nie odpoveď neviem 26

31 Príloha č. 2 Profil policajného špecialistu pre prácu s rómskymi komunitami predpoklad/ požiadavka Rómovia v dotazníkoch Rómski lídri celkové hodnotenie zriadenie funkcie policajného áno áno ++ špecialistu policajt poriadkovej polície áno áno ++ muž áno nerozhoduje + žena nie nerozhoduje + fyzický vek 30rokov a viac áno bolo by vhodné + rómsky pôvod áno bolo by vhodné, + nie však rozhodujúce znalosť rómskeho jazyka áno bolo by vhodné, + nie však rozhodujúce riešenie úžery nevyjadrili sa nevyjadrili sa 0 riešenie súkromných problémov nevyjadrili sa nevyjadrili sa 0 informovanie obetí áno áno ++ a poškodených o stave vyšetrovania častejšia komunikácia polície áno áno ++ záujem o problémy Rómov áno áno ++ dobrovoľnosť vykonávania áno áno ++ práce pobyt v rómskej osade neskúmané áno + policajný špecialista na každú neskúmané áno + rómsku komunitu samostatne účasť špecialistu pri výsluchoch áno áno ++ na policajných oddeleniach komunikatívnosť áno áno ++ záujem o komunitu áno áno ++ absencia segregácie a rasizmu áno áno ++ 27

32 Príloha č. 3 Počet policajných špecialistov a ich dislokácia v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru a obvodných oddelení Policajného zboru v rokoch Útvar Policajného zboru Počet policajných špecialistov Približný počet Rómov v pridelených komunitách KR PZ v Bratislave 6 OO PZ Dunajská Lužná OO PZ Stupava OO PZ Malacky KR PZ V Trnave 6 OO PZ Trnava OO PZ Dunajská Streda OO PZ Sládkovičovo KR PZ v Nitre 6 OO PZ Komárno OO PZ Levice OO PZ Nové Zámky KR PZ v Trenčíne 6 OO PZ Partizánske OO PZ B. nad Bebravou OO PZ Handlová KR PZ v B. Bystrici 18 OO PZ Banská Bystrica - západ OO PZ Brezno OO PZ Lučenec OO PZ Fiľakovo OO PZ Rimavská Sobota OO PZ Veľký Krtíš OO PZ Zvolen OO PZ Žiar nad Hronom OO PZ Banská Štiavnica KR PZ v Žiline 14 OO PZ Žilina - východ OO PZ Žilina - západ OO PZ Čadca OO PZ Liptovský Hrádok OO PZ Martin - východ OO PZ Martin - západ OO PZ Ružomberok KR PZ v Prešove 26 OO PZ Drienov OO PZ Chminianska Nová Ves OO PZ Jarovnice OO PZ Lipany OO PZ Sabinov OO PZ Humenné OO PZ Kežmarok OO PZ Levoča OO PZ Hranovnica OO PZ Stropkov

33 OO PZ Stará Ľubovňa OO PZ Podolínec OO PZ Vranov n. Topľou KR PZ v Košiciach 36 OO PZ Košice - Ťahanovce OO PZ Košice sídlisko KVP OO PZ Bidovce OO PZ Jasov OO PZ Michalovce OO PZ Trhovište OO PZ Rožňava OO PZ Dobšiná OO PZ Štítnik OO PZ Spišská Nová Ves OO PZ Markušovce OO PZ Krompachy OO PZ Gelnica OO PZ Nálepkovo OO PZ Spišské Vlachy OO PZ Trebišov OO PZ Kráľovský Chlmec OO PZ Sečovce SPOLU SR

34 Príloha č. 4 Počet policajných špecialistov a ich dislokácia v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru a obvodných oddelení Policajného zboru presystemizovávaných v priebehu roka 2009 Útvar Policajného zboru Počet policajných špecialistov Približný počet Rómov v pridelených komunitách KR PZ v Bratislave 4 OO PZ Pezinok OO PZ Gajary KR PZ v Trnave 12 OO PZ Hlohovec OO PZ Šamorín OO PZ Sereď OO PZ Piešťany OO PZ Vrbové OO PZ Šaštín - Stráže KR PZ v Nitre 12 OO PZ Nitra OO PZ Kolárovo OO PZ Želiezovce OO PZ Dvory nad Žitavou OO PZ Šaľa OO PZ Topoľčany KR PZ v Trenčíne 2 OO PZ N. M. nad Váhom KR PZ v B. Bystrici 26 OO PZ Banská Bystrica - východ OO PZ Slovenská Ľupča OO PZ Pohorelá OO PZ Lovinobaňa OO PZ Revúca OO PZ Jelšava OO PZ Tornaľa OO PZ Hnúšťa OO PZ Jesenské OO PZ Rimavská Seč OO PZ Vinica OO PZ Detva OO PZ Žarnovica KR PZ v Žiline 4 OO PZ Turzovka OO PZ Liptovský Mikuláš KR PZ v Prešove 24 OO PZ Prešov - sever OO PZ Chminianska Nová Ves OO PZ Jarovnice OO PZ Sabinov OO PZ Bardejov OO PZ Kurov OO PZ Humenné OO PZ Snina

35 OO PZ Medzilaborce OO PZ Kežmarok OO PZ Spišská Belá OO PZ Levoča OO PZ Hranovnica OO PZ Podolínec OO PZ Vranov n. Topľou KR PZ v Košiciach 28 OO PZ Košice Nad Jazerom OO PZ Košice Šaca OO PZ Turňa nad Bodvou OO PZ Moldava nad Bodvou OO PZ Veľká Ida OO PZ Veľké Kapušany OO PZ Pavlovce OO PZ Sobrance OO PZ Plešivec OO PZ Spišská Nová Ves OO PZ Markušovce OO PZ Krompachy OO PZ Gelnica OO PZ Spišské Vlachy SPOLU SR

36 Príloha č. 5 Počet policajných špecialistov a ich dislokácia podľa jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru od roku 2005 do roka 2009 P.č. KR PZ v Bratislave Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách 1 OO PZ Dunajská Lužná OO PZ Stupava OO PZ Malacky OO PZ Pezinok OO PZ Gajary Spolu

37 P.č. KR PZ v Trnave Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách 1 OO PZ Trnava OO PZ Hlohovec OO PZ Dunajská Streda OO PZ Šamorín OO PZ Sládkovičovo OO PZ Sereď OO PZ Piešťany OO PZ Vrbové OO PZ Šaštín - Stráže Spolu

38 P.č. KR PZ v Trenčíne Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách 1 OO PZ Partizánske OO PZ B. nad Bebravou OO PZ Handlová OO PZ N. M. nad Váhom Spolu

39 P.č. KR PZ v Nitre Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách 1 OO PZ Nitra OO PZ Komárno OO PZ Kolárovo OO PZ Levice OO PZ Želiezovce OO PZ Nové Zámky OO PZ Dvory nad Žitavou OO PZ Šaľa OO PZ Topoľčany Spolu

40 P.č. KR PZ v Žiline Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách 1 OO PZ Žilina - východ OO PZ Žilina - západ OO PZ Čadca OO PZ Turzovka OO PZ Liptovský Mikuláš OO PZ Liptovský Hrádok OO PZ Martin - východ OO PZ Martin - západ OO PZ Ružomberok Spolu

41 P.č. KR PZ v Banskej Bystrici 1 OO PZ Banská Bystrica - východ 1 OO PZ Banská Bystrica - západ Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách OO PZ Slovenská Ľupča OO PZ Brezno OO PZ Pohorelá OO PZ Lučenec OO PZ Fiľakovo OO PZ Lovinobaňa OO PZ Revúca OO PZ Jelšava OO PZ Tornaľa OO PZ Rimavská Sobota OO PZ Hnúšťa OO PZ Jesenské OO PZ Rimavská Seč OO PZ Veľký Krtíš OO PZ Vinica OO PZ Zvolen OO PZ Detva OO PZ Žiar nad Hronom OO PZ Banská Štiavnica OO PZ Žarnovica Spolu

42 P.č. KR PZ v Prešove Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách 1 OO PZ Prešov - sever OO PZ Drienov OO PZ Chminianska Nová Ves OO PZ Jarovnice OO PZ Lipany OO PZ Sabinov OO PZ Bardejov OO PZ Kurov OO PZ Humenné OO PZ Snina OO PZ Medzilaborce OO PZ Kežmarok OO PZ Spišská Belá OO PZ Levoča OO PZ Hranovnica OO PZ Stropkov OO PZ Stará Ľubovňa OO PZ Podolínec OO PZ Vranov n. Topľou Spolu

43 P.č. KR PZ v Košiciach Funkcie do Nové funkcie od Približný počet Rómov v pridelených komunitách 1 OO PZ Košice - Ťahanovce OO PZ Košice sídlisko KVP OO PZ Košice Nad Jazerom OO PZ Košice Šaca OO PZ Bidovce OO PZ Jasov OO PZ Turňa nad Bodvou OO PZ Moldava nad Bodvou OO PZ Veľká Ida OO PZ Michalovce OO PZ Trhovište OO PZ Veľké Kapušany OO PZ Pavlovce OO PZ Sobrance OO PZ Rožňava OO PZ Dobšiná OO PZ Plešivec OO PZ Štítnik OO PZ Spišská Nová Ves OO PZ Markušovce OO PZ Krompachy OO PZ Gelnica OO PZ Nálepkovo OO PZ Spišské Vlachy OO PZ Trebišov OO PZ Kráľovský Chlmec OO PZ Sečovce Spolu