Elektronická verzia: ISSN Printová verzia: ISSN

Transcription

1 BO číslo 3 ročník 2015 Elektronická verzia: ISSN Printová verzia: ISSN ITAS vysokoškolský časopis VŠZaSP sv. Alžbety House of family v Kambodži s. 4 prof. MUDr. Eva Grey, PhD. s. 11 SPAY konferencia s. 8

2 Obsah čísla Editoriál... 3 House of family v Kambodži... 4 Celoslovenské kolo SVOČ... 7 SPAY konferencia... 8 Profesorka MUDr. Eva Grey, PhD Spolupráca rodičov ako faktor úspešnosti štartu detí po návrate z diagnostického centra Diagnóza Autizmus Alumni klub Ústav sociálnej práce Láska MS v ľadovom hokeji Linka detskej istoty Komička Evelyn: Od stand up-ov k sex biznisu? Šéfredaktor Mgr. Stanislav Špánik, PhD. Kontakt: bonitas.seu@gmail.com Redakčná rada prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., Dr h.c., mult. prof. MUDr. Marián Karvaj, PhD. prof. MUDr. Eva Grey, PhD. doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH doc. PaedDr. PhDr. Pavol Tománek, PhD. PhDr. Nataša Bujdová, PhD. PhDr. Mgr. Pavel Bryndzák, PhD. Mgr. Barbora Kuchárová Bc. Adela Holáková Zuzana Rusnačeková Róbert Močko 2 Redakčná úprava Mgr. Stanislav Špánik, PhD. Grafická úprava Bc. Adela Holáková, tlačená verzia Zuzana Rusnačeková, web Adresa Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Palackého č. 1, P.O. Box Bratislava bonitas.seu@gmail.com FB:

3 Vážení čitatelia! srdečne Vás všetkých pozdravujem. Dostáva sa Vám do rúk už tretie číslo nášho časopisu. Možno práve v dňoch, keď sa končí ďalší akademický rok. Mnohí študenti sú už absolventmi, gratulujeme k absolutóriu. Vy teraz budete šíriť meno našej vysokej školy. Budete reprezentovať kvalitu vzdelania v praxi. Kvalita VŠ sa hodnotí akreditačnou komisiou, scientometrickými kritériami, úspešnosťou uplatnenia absolventov, množstvom vedeckých objavov. To platí pre hodnotenie VŠ všeobecne. Dovolím si upozorniť na jedno špecifikum našej VŠ. Je to jej orientácia na sociálne programy, na pomoc bezdomovcom, sociálne odkázaným, slobodným matkám s deťmi, marginalizovaným skupinám, hladujúcim, chorým u nás a v rozvojových krajinách. V žiadnom prípade to neznamená, že VŠ sv. Alžbety by nemala splniť všetky vyššie uvedené kritériá kvality, ako ostatné VŠ. To samozrejme. Žiadne výnimky. Ale k tomu ponúka naša VŠ ešte navyše jej sociálny a charitatívny rozmer. Nositeľmi tohto určenia a smerovania sme my všetci pedagógovia, študenti a predovšetkým absolventi. Podľa nás, našich kvalít sa hodnotí a bude hodnotiť aj VŠ sv. Alžbety. Sme pod drobnohľadom nielen akreditačnej komisie, ale celej spoločnosti. Využime potenciál, ktorý je v nás. Nielen teoreticky, prednáškami, publikáciami, vedeckými aktivitami, ale aj praktickou činnosťou pri plnení programov VŠ. Absolventi vo svojom povolaní, študenti na to môžu využiť aj voľný čas počas prázdnin. Naša VŠ organizuje posledný augustový týždeň druhý ročník projektu detskej univerzity. Aj v tomto čísle uverejňujeme široké spektrum odborných článkov, informácií o aktivitách školy ako reportáž z medzinárodnej konferencie SPAY a celoslovenského kola vysokoškolskej ŠVOČ. Chcem upozorniť na článok o autizme. Ide o ochorenie, o ktorom sa v súčasnosti veľa hovorí. Zdá sa, že takto postihnutých jedincov stále pribúda. Preto je veľmi dôležitý výskum v oblasti patogenézy ochorenia, možnosti diagnostiky a liečby, ako aj vytváranie komplexných pracovísk, kde sa okrem uvedených cieľov venujú aj praktickej edukácii rodičov a pedagógov pre najlepší prístup k starostlivosti o autistov na súčasnom stupni vedeckého poznania. Veľmi oceňujem aktívnu spoluúčasť pri príprave nášho časopisu z radov pedagógov aj študentov VŠ sv. Alžbety a vyzývam aj ostatných, ktorí majú skúsenosti a absolvovali zaujímavé a užitočné aktivity v programoch VŠ, aby sa s nimi podelili s ostatnými. Touto cestou pozývam všetkých záujemcov o štúdium na VŠ, aby neváhali a podali si prihlášku na štúdium. Mnohé odbory sú na našej VŠ jedinečné, počas štúdia sa môžu zapojiť do mnohých užitočných projektov, po absolvovaní VŠ byť nositeľmi a aktívnymi šíriteľmi sociálnych a misijných projektov v SR, ako aj v mnohých rozvojových krajinách sveta, zvýšiť si kvalifikáciu v ošetrovateľských odboroch a verejnom zdravotníctve. Všetky potrebné informácie získate na internetovej stránke VŠ sv. Alžbety. Pevne verím, že sa Vám aj nám všetky plány a predsavzatia podarí realizovať v plnom rozsahu. Editoriál Mgr. Stanislav Špánik, PhD. šéfredaktor 3

4 Projekty školy House of Family v Kambodži Predstavenie projektu a dobrovoľníckej práce Na projekt do House of Family som prišiel ako dobrovoľník na tri mesiace od februára do mája Tento projekt ma zaujal z rozprávania kolegov zo školy, ktorí tu pôsobili pred pár rokmi a stretol som ich pri návrate z misie v Hondurase, kde som pôsobil minulý rok v kláštore bratov Vincentínov. House of Family sú dva detské domovy v Kambodži je to projekt Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorý už od roku 2003 dáva rodinu, domov, lásku, vzdelanie, liečbu a plnú starostlivosť 120-tim deťom. Väčšina z nich sú siroty a sú HIV pozitívne. Prvý dom bol otvorený v hlavnom meste Phnom Penh a momentálne zastrešuje 70 detí. Najstaršie má už 22 rokov. V projekte sú aj negatívne deti, zväčša súrodenci, bratranci, aby sa netrhali prirodzené väzby. Od roku 2008 sa projekt rozšíril do Sihanoukvillu, kde pôsobím ja, má kapacitu 65 detí. Projekt deťom poskytuje sociálnu starostlivosť: ubytovanie, oblečenie, stravu, vzdelávanie, lekcie angličtiny, voľnočasové aktivity a najmä 24 hodinovú zdravotnú starostlivosť (antiretrovirálnu liečbu, laboratórne testovanie a monitorovanie zdravotného stavu, profylaxiu a liečbu oportúnnych infekcií). Dnes sa môžeme tešiť stabilizovanému stavu detí. Veľmi si vážia, čo majú. Na liečbe perfektne spolupracujú, uvedomujú si jej dôležitosť. V škole sú veľmi snaživé a vo voľnom čase veselé. Ich bežný deň mimo projektu by predsa vyzeral úplne inak. Za 11 rokov fungovania sa stala z House of Family skutočná rodina. 4 Projekt logisticky zastrešuje jeden logista v hlavnom meste a jeden logista v Sihanoukville. Majú na starosti kontrolu prevádzky, bežné prevádzkové veci, rovnako sa starajú o vedenie účtovníctva, kontrolu miestnych zamestnancov, tiež o kontrolu rozpočtu a asistujú pri návštevách. Zariaďuje aj spoluprácu s miestnymi orgánmi a mal by mať na starosti rozvoj, development projektu. Problémom je, že logista sa každý polrok mení, málokedy ostáva dlhšie, to znamená, že pokiaľ spozná prostredie, urobí si lokálne kontakty a väzby, už je v polke svojho pôsobenia a na dlhodobé stratégie a projekty mu už neostáva čas. Toto je slabina projektu, aj keď je ťažké nájsť ľudí, ktorí by tu pôsobili dlhodobo. Zase naopak, niekoľko kvalitných logistov už takýto záujem malo, ale kvôli grantovým schémam a iným okolnostiam museli odísť, čo je škoda. Pre prácu je tu vynikajúce prostredie, krajina je naozaj skvelá, bezpečná, miestni ľudia sú veľmi milí, nápomocní, usmievaví, pokorní, strava je skvelá, je tu veľmi lacno a počasie je tiež veľmi prajné. Okrem logistu tu zvykne pôsobiť aj lekár, alebo sestra. V začiatkoch projektu to bolo veľmi dôležité, lebo celú liečbu sme hradili z vlastných prostriedkov. Pred piatimi rokmi však vláda začala plne hradiť a kompenzovať liečbu detí, rovnako ich zdravotný stav kontroluje miestny lekár. Aj tak však na projekte pôsobí aspoň jeden lekár, rovnako v oboch domovoch sú zdravotné sestry pre bežné ošetrenia detí, liečenie drobných chorôb, odbery krvi, konzultácie. Deti s HIV boli vnímané dosť negatívne, málokto sa o ne chcel postarať a rozšírenie HIV v krajine bolo obrovské. Posledné dve desaťročia však krajina zaží-

5 va obrovskú zmenu v prístupe a z 1,2% pozitívnych ľudí v krajine sa podarilo tento počet znížiť o vyše polovicu- na 0,4%. Choroba HIV/ AIDS sa zvykla spájať s amorálnym,,,zhýralým spôsobom života (narkománia, homosexualita, polygamia) a tak u ľudí vyvolávala skôr predsudky, ako ľútosť. Detí v Phnom Penhe v projekte House of Family sa to ale netýka. Tie sa pozitívne už narodili. V Kambodži bola v 90. rokoch najvyššia prevalencia vírusu v celej Ázii. Vzhľadom na predošlé udalosti (občianska vojna, genocída, hladomor) je krajina značne sociálne oslabená. Nie je tu vlastne žiadny sociálny systém, ktorý by sa staral o invalidov, starých ľudí, či siroty. Stačí sa prejsť po ulici. Po pár metroch k vám vystiera ruku beznohé stvorenie pripomínajúce človeka, ťahajúce sa po zemi, stará babka, ktorá sa už inak neuživí a deti, ktoré namiesto toho, aby chodili do školy, žobrú. Často sú vystavené veľkému stresu a strachu o rodinu, ak nič nezarobia. Dennodenne sa boria nedostatkom primárnych potrieb. A z tohto prostredia pochádzajú naše deti v House of Family. Je to prvá generácia detí narodených s HIV, ktorá poväčšine videla umierať svojich rodičov. Končia na ulici, alebo u príbuzných, ktorí sami nič nemajú. Bežne sa bez liečby dožijú 1-3 rokov. Tu majú nádej dožiť sa aj 60 -ky. Najnovším projektom, ktorý sa rozvíja, je odprevadenie detí do života. Slúžia na to domovy na polceste, ktoré sú doplnkovým projektom House of Family. Sú vrcholom našej starostlivosti o deti a dokončujú našu prácu tým najdôležitejším naučiť deti vykročiť samostatne do života a viesť samostatný život. Ich cieľom je naučiť deti tomu, čo v House of Family napriek plnej starostlivosti nemali osamostatniť sa, vedieť sa postarať o seba, nájsť motiváciu do života. Učia sa žiť v menšej komunite, komunikovať, pomáhať si navzájom, spolupracovať. V projektovom dome mali všetko pripravené, navarené, plnú starostlivosť a v domovoch na polceste sa učia aj týmto zručnostiam samostatne. Samy si musia strážiť denný režim, užívať samostatne lieky, samostatne si upratovať, nakupovať na trhu, narábať s peniazmi, chodiť do školy, učiť sa do školy. Každý deň ich sprevádza sociálny pracovník, ktorý im pomáha začleňovať sa do života, riešiť problémy, učí ich všetky veci, ktoré potrebujú vedieť k samostatnému životu. K projektu House of Family sa pripojilo v roku 2008 občianske združenie Dvojfarebný svet, ktorý organizuje projekt s názvom Adopcia na blízko pre Kambodžu. Pomocou programu individuálnej podpory detí, môžu jednotlivci zo Slovenska podporovať dieťa z projektu House of Family a to finančne a prostredníctvom kontaktu, ktorý s ním udržiava. Počas môjho krátkeho pôsobenia som sa zameral na marketingovú stránku projektu, aby o ňom bolo viac počuť to znamená propagáciu na sociálnych sieťach. Podarilo sa mi už vytvoriť a spustiť webstránku projektu takže projekt má po 11-tich rokoch konečne vlastný web. Postupne ho rozvíjam a zapľňam informáciami. Rovnako pripravujem sponzorskú schému pre Projekty školy 5

6 Projekty školy podporu jednotlivých projektov, so zameraním na malé donorstvo. Každý deň som na projekte od 8.00 do 19.00, časť dňa venujem priamo deťom, ktoré veľmi oceňujú prítomnosť dospelých a aj nás zo Slovenska, veľa sa s nimi hráme. Sú mimoriadne láskavé, prítulné a veselé. Rovnako tu mám aj svoju dcéru, ktorá so mnou trávi čas na projekte tiež ako dobrovoľníčka a venuje sa deťom, veľmi si ju obľúbili. Rovnako sa snažím oslovovať a hľadať väčších sponzorov, ktorí by sa výraznejšie podieľali na krytí nákladov projektu. Keďže som profesiou novinár televízny redaktor, pripravujem aj reportáže z Kambodže, ako o projekte, tak aj o krajine ako takej. SWOT analýza projektu Silné stránky Dlhodobá udržateľnosť projektu, funguje bez väčších problémov už 11 rokov. Nezaplatiteľné sú dlhodobé skúsenosti, profesionalita a znalosti miestneho prostredia. Viditeľné výsledky šťastné deti, ktoré dávajú donorom pocítiť, že projekt má zmysel. Silný a skúsený lokálny tím, domovy nemusia prevádzkovať slovenskí zamestnanci, ale riaditeľmi domovov sú miestni kméri a aj tím tvoria kmérski zamestnanci. Slabé stránky Nedostatkom je malá finančná podpora, projekt financuje hlavne škola a pritom by mohol fungovať formou participácie sponzorov. Častá zmena logistov, ktorí sa ledva udomácnia v krajine a vytvoria si miestne väzby, už musia ísť preč. Nejasné vízie celého projektu do budúcna, ako sa chce rozvíjať ako v otázke manažmentu, tak finančnej sebestačnosti. Príležitosti Bolo by vhodné zapojiť lokálne mimovládne organizácie na pomoc deťom, ktoré tu pôsobia, zapojiť sa do lokálnych networkov a spolupracovať. Urobiť prehľadný manažment a riadenie ľudských zdrojov, získať stálejší tím logistov. Nájsť lokálnych sponzorov, už je tu nemálo bohatých ľudí, ktorí by mohli projekt tiež financovať, ide o kambodžské deti. Projekt predať slovenským donorom, ktorí sa chcú prezentovať podporou zahraničnej slovenskej pomoci, prípadne pôsobia obchodne v zahraničí. Ohrozenia Nebezpečím je vyslanie zlého logistu, ktorý by mohol spraviť problémy medzi zamestnancami, či spreneveriť peniaze. Vyčerpanie zdrojov zo školy, ak by nemohla ďalej nájsť dostatok prostriedkov na financovanie. Zmeny či odchod miestnych skúsených zamestnancov, hlavne riaditeľa Vitcheta, ktorý na projekte pôsobí od začiatku a výborne si vedie. Ladislav Ďurkovič Katedra misiológie - študent 6

7 Celoslovenské kolo SVOČ Dňa sa uskutočnilo v priestoroch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety už 11. celoslovenské kolo SVOČ, na ktorom mohli študenti sociálnej práce z celého Slovenska prezentovať svoje praktické a odborné skúsenosti v študijnom odbore sociálna práca. Samotné podujatie tak dáva možnosť a priestor vyniknúť najmä mladým študentom. Spravodajstvo SVOČ sa tak už niekoľko rokov stáva pre mladých študentov výzvou. Aj vďaka nemu si môžu zlepšiť svoje analytické myslenie, núti ich k precíznosti v práci, dôslednosti a k zvládnutiu tak spôsobu prezentovania samotnej problematiky počas ich konfrontácie s odborníkmi v danej oblasti. Tento rok si mohli študenti so svojimi rovesníkmi porovnávať svoje vedomosti a zručnosti v 3. sekciách: bakalár /7 študentov/, magister /8 študentov/ a projekt /2 študenti/. Medzi sebou tak mohli súťažiť študenti z: UK Bratislava, Ped. fakul.; KU Ružomberok, Ped. fakulta; KU Ružomberok,Teologická fakulta Košice; TU v Trnave, FzaSP; UMB Ban. Bystrica, Ped.fakulta; UKF Nitra, FSVaZ;VŠ ZaSP sv. Alžbety Bratislava a VŠ ZaSP sv. Alžbety Michalovce. Zúčastnení mohli tak svoje práce odprezentovať hodnotiacim odborným komisiám počas doobedia. Keďže rozhodovanie nebolo ľahké, odborné komisie si po odprezentovaní prác zobrali krátky čas na rozhodnutie, aby rozhodli, kto zo zúčastnených študentov získa nakoniec za svoju precíznu prácu a odbornú prezentáciu pred komisiou ocenenie. Skvelí boli všetci študenti, no ocenenie mohlo získať len pár z nich. Nakoniec jednotlivé odborné komisie rozhodli takto a ocenenie za svoje práce získali: V sekcii bakalár 1. miesto - Hana Filipová: Rizikové subkultúry z hľadiska delikvencie mládeže a možnosti intervencie sociálnej práce, UK Bratislava, Ped.fakul. 2. miesto - Patrícia Majorošová: Úloha sociálneho pracovníka v postpenitenciárnej starostlivosti na Slovensku, UK Bratislava, Ped. fakul. 3. miesto - Paulína Žižková: Neštátne subjekty v sociálnych službách, UKF Nitra, FSVaZ V sekcii magister 1. miesto - Bc. Ľubica Györfyová: Motivácia študentov sociálnej práce ku štúdiu, KU Ružomberok, Ped. fakulta 2. miesto - Bc. Patrícia Krajcárová: Sociálna kuratela plnoletých fyzických osôb, KU Ružomberok, Teologická fakulta Košice 3. miesto - Bc. Martin Mráz: Komparácia motivačných faktorov pri výbere študijného odboru u vysokoškolákov humanitných a technických smerov, VŠ ZaSP sv. Alžbety Michalovce V sekcii projekt 1. miesto - PaedDr. Bc. Henrieta Maťašovská Csemezová: Podpora aktívneho starnutia seniorov v meste Galanta, VŠ Danubius, fakulta sociálnych štúdií 2. miesto - Bc. Nikoleta Misková: Animácia a jej prínos pre sociálnu prácu v terapeutických komunitách, VŠ ZaSP sv. Alžbety Bratislava ako Osobitnú cenu za aplikovanie inovatívnych metód pre prax v SP Pre všetkých zúčastnených bolo počas celého dňa pripravené chutné občerstvenie, vrátane obeda, keďže mnohí zo študentov pochádzali a pricestovali z rôznych kútov Slovenska. Naša škola sa tak tento rok zaradila a pripojila medzi ostatné vysoké školy a univerzity, ktoré organizovali SVOČ v predchádzajúcich štyroch rokoch / Trnava, Sládkovičovo, Košice, Banská Bystrica/. Veríme, že nie naposledy. Všetkým študentom, nielen tým oceneným, želáme veľa úspechov v ďalšom štúdiu i práci. Bc. Adela Holáková Ústav sociálnej práce - študent 7

8 Spravodajstvo Medzinárodný dialóg o aspektoch sociálnej patológie medzi deťmi, adolescentmi a mladými dospelými SPAY (Social Pathology Among Youth) Sociálno-patologické Javy Súčasnej Mládeže Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave usporiadala dňa 23. apríla v priestoroch Paneurópskej vysokej školy práva medzinárodnú vedeckú konferenciu s názvom SPAY sociálno-patologické javy medzi mladými v súčasnosti, pričom hlavnou myšlienkou bolo priblížiť riziká, ohrozenia, výzvy, perspektívy i samotnú prevenciu pred danými problémami. Konferencia bola obrovským prínosom pre všetkých, ktorým aktuálna veľmi citlivá situácia nie je ľahostajná. Cieľom stretnutia bolo vytvoriť funkčnú platformu pre výmenu užitočných informácií medzi prítomnými diskutujúcimi a poslucháčmi a pre následné vypracovanie aplikácií do praxe v hlavných tematických okruhoch, pričom hlavným zámerom bolo podporiť aktívnu spoluprácu učiteľov, vychovávateľov, sociálnych pedagógov a pracovníkov zo Slovenskej republiky i širokého zahraničia. V mene organizačného výboru konferenciu otvoril doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD, ktorý v príhovore pripomenul dôležitosť nových, podstatných a inovatívnych informácií potrebných pre riešenie, diagnostiku, prevenciu a ďalšie smerovanie opatrení v boji proti sociálno-patologickým javom v našej spoločnosti. Následne podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej rebubliky Ing Erika Jurinová svojim príhovorom oficiálne otvorila medzinárodnú vedeckú konferenciu SPAY. Sociálno-patologické javy tvoria zlo v spoločnosti a je úlohou vedcov, odborníkov a hlavne všetkých nás, aby sme tieto skutočnosti v spoločnosti potláčali a svojim konaním sa pričinili o účinnú prevenciu. O problémoch je tak dôležité nielen hovoriť, ale hlavne hľadať 8 riešenia, vytvárať metódy a postupy, aby sa pomoc dostala k ľuďom, ktorí ju naozaj potrebujú a stoja o ňu. Podpredsedníčka NRSR vidí hlavný problém v nedostatku komunikácie a strohosti informácií, či financiách, ktorých deficit častokrát brzdí aktívny rozvoj pomoci pre dané subjekty. Otvorenie konferencie svojou prítomnosťou poctila aj vedúca sekretariátu a tajomníčka Rady vlády Slovenskej rebubliky pre prevenciu kriminality PhDr. Elena Buksová. Konferencia je výborným spôsobom hľadania riešení, ako je možné zlepšiť situáciu najmä vo vzťahu k deťom a mládeži, pričom tiež pripustila fakt, že dôležitým faktorom v tejto problematike sú bezpochyby financie i absencia schopnosti nezaujatého vnímania jednotlivca ku každej ľudskej bytosti bez rozdielu. Ukážme našim deťom, že sa dá žiť čestne, spravodlivo a morálne, dodala. Je teda iba na nás, či dokážeme odolávať tlaku doby a nepoddať sa nepriaznivým vplyvom na našu osobnosť. Je to ťažké, ale dá sa to! Prorektorka Vysokej školy sv. Alžbety a vedúca Ústavu sociálnej práce prof. MUDr. Eva Grey, PhD netajila svoje nadšenie z daného multidisciplinárneho podujatia a zo spojenia odborníkov z rôznych vysokých škôl a vládnych inštitúcií. Podobne, ako v prípade ostatných vzácnych hosti dúfa, že stretnutie nie je v žiadnom prípade posledné. Rektor Paneurópskej vysokej školy prof. JUDr. Ján SváK, DrSc. v úvodnej reči pripomenul vážnosť umenia, ktoré je nositeľom prevencie, cez ktoré si ľudia k sebe dokážu pohodlne nájsť cestu. Poznávanie iných kultúr a národov je dôležité pre lepšie pochopenie každého človeka. Častokrát v tom jednotlivcom

9 bráni jazyková bariéra, či opäť nedostatok finančných prostriedkov. Ďalší obrovský problém dneška je podľa profesora všadeprítomný internet. Práve ten nás odcudzuje od spoločenstiev ľudí. Internet vníma ako pascu 21.storočia, no naozaj si to všetci uvedomujeme? Je vôbec v našej moci potláčať hrôzy a negatívne dopady virtuálnych nástrah? Drogová závislosť rozvracia rodiny Ak sú mladiství drogovo závislí, trpia ochorením, ktoré môže vážne narušiť vzťahy v rodine. Rodičia, súrodenci, i všetci ostatní rodinní príslušníci sa dostávajú pod obrovský tlak, pričom to nemusí byť iba priamo kvôli problémovým deťom. Tlak pociťujú aj zo strany susedov a známych, čo výrazne oslabuje psychiku postihnutých rodín. Závislým nemožno veriť, ak niečo prisľúbia, ľahko sa rozrušia a majú problémy so sústredením, keďže myslia iba na to, ako sa dostať k droge. Často sa utiekajú ku klamstvám a krádežiam, aby získali peniaze potrebné na zakúpenie ďalšej dávky. Trávia noci mimo domova a robia veci, ktoré by za normálnych okolností nerobili. Drogovo závislí mladiství iba málokedy priznajú, že sú chorí, takže ani nevyhľadávajú príslušnú pomoc. Nevidia problémy a starosti, ktoré spôsobujú svojmu okoliu. Na liečenie sa podujmú z pravidla až pod nátlakom okolia, čo nie je práve najlepšia cesta. Presvedčiť adolescenta o tom, že je naozaj závislý a že potrebuje pomoc je hotové sci-fi. Vynútené pobyty v liečebných centrách poskytujú aspoň iskru nádeje na vyliečenie, no následky, ktoré nesú poznačené rodiny vo svojich srdciach sú nepopísateľné a žiaľ nezmazateľné. Slovensku mu je naklonených stále viac dospelých, no čo je alarmujúce, aj teenagerov! Posledné roky na Slovensku upriamujeme pozornosť na drogy akými sú heroín, pervitín alebo marihuana. Pôsobením najmä masovokomunikačných prostriedkov a vplyvom reklamy sme však čoraz viac tolerantnejší k zneužívaniu alkoholu, ktorý mnohí rodičia, učitelia ale aj iní profesionáli pracujúci s mládežou vnímajú ako menšie zlo. Opakovaná bagatelizácia konzumácie alkoholu, ktorú nesporne podporuje i kultúrna tradícia našej spoločnosti nič nemení na fakte, že v našich podmienkach je z viacerých hľadísk stále drogou číslo jeden. Akým rozsiahlym je na Slovensku problém konzumu alkoholu svedčí veľmi transparentný výsledok štatistických prieskumov, ktorý uvádza zhrnutie údajov za 90-te roky. Približne 5% dospelých Slovákov tvoria úplní abstinenti, 60% tvoria bezproblémoví konzumenti, čiže ľudia, ktorí pijú príležitostne, 30% pije hazardne - sebapoškodzujúco alebo problémovo a zvyšných 5% je riadne závislých na alkohole. Je veľmi dôležité upozorňovať, že vďaka už spomínanej dostupnosti je táto konzumácia z roka na rok výraznejšia. Problémy spojené s alkoholom sprevádzajú našu spoločnosť už od počiatku rozvoja európskej civilizácie. Slovensko sa roky snaží riešiť negatívne dôsledky jeho ľahkovážneho užívania. Stojí pred nami úloha zefektívniť, zintenzívniť a zapojiť do realizácie našich snáh systémový prístup. Podobné problémy riešilo pred pár rokmi i Francúzsko, ktoré bolo nútené rozšíriť svoj národný program boja proti drogám aj o termíny alkohol a tabak. Dočkáme sa aj my takéhoto radikálneho riešenia? Spravodajstvo Na túto vážnu problematiku reagovali Mgr. Barbora Kuchárová i doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. Za pozornosť rozhodne stojí fakt, že legálne drogy, čiže cigarety v množstve 1-5 za deň vyfajčí na Slovensku stále viac žien. V zahraničí fajčenie zrejme vychádza z módy, zatiaľ čo na Michal Milan, koordinátor proje-ktu CESTA veľmi vecne vysvetlil fungovanie organizácie Linky detskej istoty. Zúfalými faktami z praxe zobrazil dôležitosť jej existencie. Možná absencia v tomto ohľade by vo väčšine prípa- 9

10 Spravodajstvo doch mohla mať fatálne následky. Pracovníci organizácie tvoria významnú časť v oblasti aktívnej práce s deťmi, výchovy a v neposlednom rade v oblasti prevencie nežiadúcich javov v ich krehkých detských životoch. Linka detskej istoty ponúka poradenstvo prostredníctvom Detskej linky pomoci ( ), na ktorej tiež prevádzkuje Rodičovskú linku a Sociálno právnu poradňu. Poskytuje aj Linku pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti ( ), ako aj linku pre ohrozenia virtuálneho sveta. Pracovníci zároveň zabezpečujú osobné poradenstvo v rámci svojho ambulantného krízového strediska a pôsobia aj ako akreditovaní terénni poradcovia. Pomoc je však komplexná záležitosť, bez akéhokoľvek impulzu je žiaľ len ťažko možná. Realizácia všetkých aktivít je i naďalej závislá od partnerstiev, grantov, sponzorstva, preto je často veľmi náročné uchádzať sa o priazeň a podporu všetkých, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty. Žijeme v dobe, kedy je mimoriadne ťažké dôsledne odolávať dostupným hriechom, kde tradičné hodnoty strácajú svoj pravý význam. Životná cesta nie je mnohokrát dostatočne široká a skĺznutie z nej je jednoduchšie ako kedysi. Ruku na srdce. Koľkí z nás sú skutočne pripravení postaviť sa zoči-voči problému, ktorý si už na prvý pohľad vyžaduje hlbšiu úvahu? Je na nás a na našej chuti prehlbovať vedomosti aplikovateľné v praxi, aby sa z nás stali silní jednotlivci otvárajúci náruč a dvere v rôznych sociálnych poradenských centrách a občianskych združeniach, v ktorých budeme dôstojne postavení pred nové výzvy a úlohy späté s problematikou ľudí, ktorí našu nielen odbornú, ale i ľudskú silu nutne potrebujú. Sme predsa ľudia. Vzájomnou interakciou máme moc komplexne zamedziť rozpoznateľným sociálno-patologickým javom a svojimi kompetenciami nastoliť prevenciu na profesionálnej i ľudskej úrovni... Nečakajme, poďme do toho! Zuzana Rusnačeková Ústav sociálnej práce - študent obrazová príloha OZ PRIMA 10

11 Profesorka MUDr. Eva Grey, PhD. Mama štyroch detí, predtým lekárka v Národnom onkologickom ústave, dnes vysokoškolská pedagogička, vedúca Ústavu sociálnej práce Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, aktuálne držiteľka ocenenia v ankete Slovenka roka 2015 v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov. Nás však predovšetkým zaujíma, aká pani profesorka je. Rozhovor Časopis BONITAS je určený predovšetkým mladým ľudom, tínedžerom a študentom stredných škôl, nuž naša prvá otázka znie: Aká ste boli ako tínedžerka? Myslím si, že som bola taká klasická tínedžerka so všetkým, čo človeka v tom veku zaujíma, ako je populárna hudba, čítanie kníh, ktoré sme si navzájom v triede vymieňali. Mali sme jedno obdobie, keď sme všetci boli zapísaní vo Filmovom klube, a chodili spoločne do kina na staré filmy. Bola som aj v speváckom zbore, kde sme sa s partiou kamarátov zvykli stretávať i mimo zboru, a chodievali napríklad na spoločné lyžovačky. Bavili nás také bežné veci ako aj dnešných mladých ľudí- žili sme najmä vtedajšou populárnou hudbou, ktorú sme si nahrávali z rádia na kazety, keďže za socializmu sa nedala zahraničná hudba kúpiť v obchode. Každé dieťa, každý mladý človek má svoj sen, čím by chcel byť v budúcnosti, keď vyrastie. Čím ste chceli byť vy? Splnil sa vám váš sen? V detstve ma zaujímalo všeličo. No už v tínedžerskom veku som sa rozhodla, že by som chcela byť lekárkou. Ten sen sa mi čiastočne splnil. Vybrali ste si dráhu lekárky a po štúdiu ste pracovali v Národnom onkologickom ústave. Čo vás viedlo vybrať si práve tento smer? Mladý človek sníva a u mňa to bolo nielen ísť študovať medicínu, ale aj objaviť liek proti rakovine. Samozrejme, keď som začala robiť v Národnom onkologickom ústave, uvedomila som si, že pravdepodobne to nebude len jeden liek, ktorý bude použiteľný na všetky typy rakoviny, ale že sa na tom možno budem podieľať. Zaujímavá bola práca s kolegami, absolútne úžasnými lekármi a vedcami, ktorí pomáhali chorým a ktorí hľadali nové spôsoby liečby pre pacientov, vrátane transplantácie vlastnej kostnej drene. Neskôr vaše kroky viedli do oblasti školstva. Momentálne pôsobíte ako vedúca Ústavu sociálnej práce Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. My študenti vás skôr poznáme v úlohe profesorky, ktorá nám prednáša o etike v sociálnej práci, v zdravotníctve, o etike, ktorá by mala byť v živote. Kedy prišla tá zmena? Práca v medicíne medzi onkologickými pacientmi ma bavila a dodnes rada spomínam na obdobie, počas ktorého som sa veľmi veľa naučila. V tom čase som si spravila aj atestáciu. Ale potom som sa vydala, prišli deti a uvedomila som si, že zladiť prácu na onkológii s rodinou by bolo veľmi náročné a stresujúce. Navyše deti, keď boli malé, boli často choré, tak som s nimi musela zostávať doma. Keď som sa vracala z rodičovskej dovolenky, dostala som ponuku od profesora Krčméryho ísť učiť. Prijala som ju s tým, že to bude dočasné riešenie. Myslela som si, že sa k medicíne vrátim, keď budú deti väčšie. Nato sa mi narodil štvrtý syn, čím sa moje rozhodnutie vrátiť sa späť k medicíne zase odložilo. Musím však povedať, že rodičia ma viedli k tomu, aj ja sama som taká povaha, že sa usilujem veci robiť čo najlepšie v tom čase, keď ich robím. Postupne ma práca v školstve zaujala a získala si ma. Napriek tomu, že stále pretrváva istá nostalgia za medicínou, baví ma vyučovanie v škole, rozhovory so študentmi i s kolegami, rozširovanie si vlastných vedomostí. Týždenník Slovenka v spolupráci so Slovenským rozhlasom a televíziou spolu so Slovenským národným 11

12 Rozhovor divadlom zorganizovali aj tento rok v poradí už siedmy raz anketu Slovenka roka, ktorej zámerom je prezentovať dámy zo Slovenska, ktoré sú výnimočné vo svojom odbore a povolaní. Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli o svojej nominácii, a nakoniec aj získali prestížne ocenenie Slovenka roka 2015 v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov? Ja som sa ako prvé pýtala, kto ma navrhol. Najprv som si vravela, že takéto ocenenie si zaslúžia ženy, ktoré urobili viac v oblasti vzdelávania a výchovy mladých talentov, ale potom som si povedala, že je to taká nominácia, také ocenenie, ktoré sa neodmieta; takže som sa potešila. Ale, samozrejme, aj počas záverečného oceňovania som mala viackrát pochybnosti, či do tej skupiny úspešných žien naozaj patrím. Väčšina mladých ľudí z môjho okolia má pocit, že práca a rodina sa akosi nedajú skĺbiť a že si musia vybrať buď prácu a kariéru alebo založenie rodiny a vzdanie sa vlastnej kariéry. Vy ste aktívna žena, matka, manželka, profesorka, pedagogička, vedúca Ústavu sociálnej práce Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Ako toto všetko stíhate zladiť? V prvom rade, človek nie vždy všetko stíha. Raz má prioritu práca a inokedy rodina. Keď som odchádzala z medicíny do školstva, tak to rozhodnutie bolo kvôli rodine. Pretože v školstve je viacej prázdnin, a tiež, keď bolo potrebné zostať s chorými deťmi doma, tak sa to dalo jednoduchšie zariadiť, než keď človek pracoval na klinike. Myslím si, že zladiť pracovné a materské povinnosti sa dá. Napríklad ja som zostala so svojimi deťmi na rodičovskej dovolenke do troch rokov. Bola som s nimi v najdôležitejšom období detského veku. Potom bolo jednoduchšie vrátiť sa späť do pracovného procesu. Ale boli aj niektoré veci, ktoré som musela prispôsobiť. Na druhej strane musím povedať, že mi veľmi pomáha moja rodina - manžel, rodičia, moje sestry. Napriek tomu, že som odišla z medicíny, aby som bola viac k dispozícii svojim deťom, častokrát mám také pracovné povinnosti, že sa im nestíham dostatočne venovať. V tom mi veľmi pomáha moja rodina a bez nej by som to asi nedokázala. Stretla som sa aj s pochopením svojich zamestnávateľov, čo si veľmi vážim. Napríklad profesor Krčméry i profesor Karvaj nám zvykli dávať voľno podľa toho, ako ho mali deti v škole. Pani profesorka, ďakujeme za rozhovor. Bc. Adela Holáková Ústav sociálnej práce - študent 12

13 Spolupráca rodičov ako faktor úspešnosti štartu detí po návrate z diagnostického centra. Štúdie Abstrakt: Príspevok prináša pohľad na prácu s klientom a jeho rodinou počas pobytu v diagnostickom centre a následne aj po jeho odchode domov. Zameriava sa hlavne na zmiernenie prejavov porúch správania smerom k prosociálnemu, okolím akceptovanému správaniu. Zmeny meria pomocou dotazníka správania, ktorý vypĺňajú klienti a pedagogickí pracovníci zariadenia, rovnako aj rodičia na pravidelných rodičovských stretnutiach a po návrate po polročnom pobyte doma. Kľúčové slová: Diagnostické centrum, klient diagnostického centra, proces prevýchovy a resocializácie, dotazník správania, rodičovské skupiny, postreedukačná starostlivosť 1. Diagnostické centrum a jeho klienti Diagnostické centrum je súčasťou systému starostlivosti o deti s narušeným psychosociálnym vývinom s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Najčastejšie sa jedná o deti s poruchami správania, s narušeným emocionálnym alebo sociálnym vývinom, deti s nevhodnou komunikáciou. Toto zariadenie predstavuje inštitucionálnu formu starostlivosti a nadväzuje na ambulantnú starostlivosť v prvej úrovni pomoci výchovných poradcov, školských psychológov, špeciálnych psychológov, koordinátorov prevencie a na vyššej úrovni centier pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie. Je v ňom vykonávaná komplexná, nepretržitá celodenná starostlivosť o deti chlapcov vo veku rokov. Chlapci počas pobytu navštevujú v zariadení školu, majú tu internát s celodennou starostlivosťou, odbornú zdravotnú, psychologickú, psychoterapeutickú, špeciálnopedagogickú starostlivosť. Do primárneho rodinného prostredia sa vracajú po uplynutí pobytu, alebo počas pobytu na krátkodobé dovolenky. Prijímaní sú na základe žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa, alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o ústavnej starostlivosti /detský domov, reedukačné centrum/. Tieto pobyty trvajú spravidla tri mesiace, v závislosti od rozhodnutia odborníkov DC a zákonných zástupcov dieťaťa. Ďalej vykonáva aj pobyty na základe rozhodnutia súdu o uložení výchovného, alebo predbežného opatrenia, ktoré trvajú spravidla šesť mesiacov. V súvislosti s výchovnou, resp. prevýchovnou prácou sa spravidla hovorí o metódach, programoch, prostriedkoch, či technikách práce. Keďže zmyslom výchovy i prevýchovy je rozvoj osobnosti, môžeme hovoriť o stratégii rozvoja osobnosti. Ide o metódy, techniky, cesty, spôsoby, prostriedky, pomocou ktorých sa dá osobnosť rozvíjať, ovplyvňovať a meniť. /Zelina, 1994/ Aj napriek mnohým stratégiám a prístupom je v práci s klientmi s poruchami správania najviac rozšírená kognitívno-behaviorálna stratégia. Vychádza to jednak z tradície výchovy a prevýchovy, ktoré sú chápané direktívne, rovnako výsledky práce sú pomerne rýchlo identifikovateľné, klient bez problémov chápe prostriedky, ktoré majú napomôcť k zmene jeho správania. 2. Systém práce s klientom Primárnou úlohou špeciálne výchovných zariadení je prevýchova, zmena postojov k doterajšiemu spôsobu správania, komunikácie, využívania pracovného i voľného času, stanovenie a dodržiavanie denného režimu (Bryndzák, Poláchová, 13

14 Štúdie 2011). Prevýchova podľa Sekeru (2008) je činnosť nasledujúca po neúspešnom, či nie celkom úspešnom formovaní osobnosti jedinca, ktorá je systematicky cielená na trvalú zmenu osobnosti a jej správania tak, aby to jedincovi umožnilo jeho pozitívny rozvoj a úspešnú integráciu do spoločnosti. V reedukačných zariadeniach na Slovensku sa uplatňuje režimový, komunitný systém práce, ktorý poskytuje deťom stabilitu, zmysluplné zamestnanie, vyvážené striedanie činností a spätnú väzbu od ostatných členov skupiny. Obsahuje práva, povinnosti, hranice vzájomného vzťahu medzi jej členmi, rozdelenie úloh a pravidelné usporiadanie činností. Režim vytvára jasné, čitateľné a bezpečné prostredie pre klienta, jeho plnenie je ukazovateľom miery prispôsobivosti a akceptovateľnosti pravidiel a požiadaviek klientom. Medzi nosné prvky tohto systému podľa Hudečkovej (2006) patria: Režimové a sebaobslužné činnosti hygiena, rozcvička, upratovanie ubytovacích priestorov, pranie osobnej bielizne. Školské vzdelávanie pod vedením učiteľov a majstrov odbornej výchovy sa klienti vzdelávajú podľa učebných plánov jednotlivých vzdelávacích odborov SOU, OU, resp. ročníkov ZŠ, ŠZŠ. Komunita každodenné stretnutie klientov a zamestnancov, kde je priestor na riešenie problémov, prejavenie názorov, poskytnutie spätnej väzby. Priebeh komunity má jasné, štruktúrované pravidlá, rituály a presne stanovený program. Názory členov majú silu mienky komunity, zvyšujú tlak na preberanie osobnej zodpovednosti jej členov za riešené problémy. Výchovná činnosť každodenná popoludňajšia a víkendová činnosť riadená vychovávateľmi podľa výchovných štandardov schválených Štátnym pedagogickým ústavom SR. Je zameraná na jednotlivé zložky výchovy pracovnú, rekreačnú, etickú, rozumovú, ekologickú. Hodnotenie správania každodenné hodnotenie správania v troch oblastiach aktivita, spolupráca, disciplína v závere dňa s dôrazom na sebahodnotenie klienta a spätnú väzbu vychovávateľa. Hodnotiaci systém je bodový, kvantitatívne vyjadruje primeranosť správania. Raz za 14 týždeň je celotýždňová hodnotiaca komunita, výsledný počet bodov v týždennom hodnotení predstavuje získané výhody individuálnu vychádzku, sumu peňazí na individuálny nákup, mimoriadnu, riadnu dovolenku. Jedenkrát týždenne je voľná tribúna, kde sa bez bodového hodnotenia riešia vzťahové problémy v komunite. Je vedená liečebným pedagógom. Individuálna psychologická a liečebno pedagogická starostlivosť každý klient je vedený psychológom, ktorý zabezpečuje jeho psychologickú diagnostiku, poskytuje priebežnú a cieľovú poradenskú, psychoterapeutickú a krízovú intervenciu. Liečebný pedagóg zabezpečuje predovšetkým sociálnu a rodinnú diagnostiku, vedie denníky klientov, pripravuje kluby a iné terapeuticko relaxačné aktivity klientov. Skupinová psychoterapeutická starostlivosť raz týždenne pod vedením dvojice terapeutov prebiehajú skupiny, kde sa riešia hlavne problémy dotýkajúce sa fungovania a života v skupine. Ak klienti prejavia záujem, je možné riešiť i osobné problémy, pričom sa využíva hlavne názor rovesníkov. Pracuje sa pomocou rôznych terapeutických techník, hier. Problémy skupiny sa zo sedenia nevynášajú a sú jej malými tajomstvami. Klubová činnosť priestor pre spoločné hry s terapeutickým významom, realizujú sa raz za týždeň pod vedením liečebného pedagóga a vychovávateľov. Záujmová činnosť je súčasťou výchovnej činnosti, rozvíja špecifické zručnosti a poskytuje možnosť pozitívnej sebarealizácie. Individuálne reedukačné plány raz za tri týždne prebieha stretnutie všetkých odborných pracovníkov, na ktorom sa hodnotí doterajší priebeh prevýchovy konkrétneho klienta a stanovujú sa plány na ďalšie obdobie. Mimoriadne aktivity brigády, lyžiarske, turistické pobyty, celoslovenské súťaže tvorivosti, športové súťaže, charitatívne činnosti. Tento model činnosti sa začal rozvíjať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Jeho priekopníkmi boli najmä Labáth, Bojarová, Štúrová, Škoviera. Podporuje kontakt a prácu s rodinou, popri

15 disciplíne sa využíva aj princíp permisivity (uvoľnenie, spontaneita, vytvorenie priestoru konať samostatne a preberať zodpovednosť za svoje správanie). Prístup ku klientovi sa diferencuje a individualizuje, nevyhnutná je humanizácia a estetizácia prostredia. Klient vyžaduje nielen korekciu svojho správania,ale predovšetkým pochopenie a pomoc pri zvládaní pre neho náročnej situácie. (Labáth,2004) 3. Práca s rodinou klienta Prístup R. Daltona a M.A. Formana (Stein, 1995) vychádza z názoru, že zmena správania dieťaťa je závislá od interakcie medzi dieťaťom a interpersonálnym prostredím. Uvažujú o troch možných prístupoch v práci s problémovým dieťaťom: a) zmeniť dieťa pre prostredie, v ktorom žije, b) zmeniť prostredie, v ktorom dieťa musí žiť, c) zmeniť aj dieťa, aj prostredie. V našom príspevku sa budeme snažiť porovnať jednotlivé prístupy, najviac sa sústredíme na tretí, podľa nás najefektívnejší spôsob, kedy sa práca s rodinou stáva rovnocennou súčasťou prevýchovy klienta v inštitucionálnej starostlivosti. Teoreticky vychádzame z modelu W.P. Martona (Stein, 1995), ktorého hlavnou myšlienkou je dobrovoľná spolupráca rodiča na prevýchove dieťaťa, pričom sa mení aj prístup rodiča k dieťaťu. Rodičovi sú stanovené práva aj povinnosti voči svojmu dieťaťu, zariadenie mu ich neodoberá, naopak sa v terapii snaží o ich posilnenie. Prakticky sa jedná o posilnenie rodičovských kompetencií. Rodič prechádza štyrmi fázami programu zaangažovanosť, účasť rodiča na programe, zmocnenie rodiča, absolutórium. Podobný model vo svojich prácach prezentujú aj Filipi (2010), Škoviera (2011). Prvá fáza programu zaangažovanosť, je zameraná na prekonanie rodinnej hanby, ktorá pramení z rodičovského zlyhania a umiestnenia dieťaťa do zariadenia. Získavame rodiča pre spoluprácu, nie však direktívnym nariadením inštitúcie, ale samotný klient v kontakte s rodičmi iniciuje možnosť zúčastniť sa rodičovskej skupiny, a teda aj návštevy dieťaťa. V tejto fáze sa snažíme o spoluúčasť na probléme, cieľom je pochopenie rodiča, že inštitúcia so svojimi odbornými pracovníkmi chápe jeho problém a chce mu pomôcť ho vyriešiť. Druhá fáza účasť rodiča na programe, je dlhodobejšou fázou, v ktorej rodič i dieťa sa vyrovnávajú so svojimi emocionálnymi zraneniami, pomocou rodičovskej skupiny začínajú chápať, že ich problém, aj keď je jedinečný, majú aj iné rodiny. Rodičovská komunita si vyjadruje pochopenie, podporu, hľadá možné spôsoby riešenia krízy. Tretia fáza zmocnenie rodiča, prináša uvedomenie si svojich schopností, kompetencií, rodičia získavajú prehľad nad situáciou, uvedomujú si mieru svojej zodpovednosti a problém riešia aj zmenou svojich postojov, správania voči dieťaťu. Počúvajú problémy dieťaťa a sú schopní riešiť ich bez negatívnych emócií. Štvrtá fáza absolutórium, nastáva vtedy, keď rodičia sú opäť plne zodpovední za dieťa, rodina je schopná fungovať, dieťa opúšťa zariadenie, toto im však v prípade potreby poskytuje i naďalej podporu telefonické konzultácie, postreedukačné návštevy zariadenia. Formy práce s rodinou: Individuálne rozhovory s rodičmi a klientmi, návštevy rodičov v zariadení, telefonické kontakty, skupinové rodičovské sedenia jedenkrát mesačne, postreedukačné kontakty a stretnutia. 4. Odpovede z dotazníka po šiestich mesiacoch po návrate z DC Z odpovedí po šiestich mesiacoch od ukončenia pobytu sme zistili, že správanie (tab. 1) sa celkovo zlepšilo u 30 klientov, rovnaké zostalo u 8 klientov a zhoršilo sa u 7 klientov. U zlepšených klientov najväčšie zastúpenie má odpoveď neužívanie drog (24x), nekradnutie (17x) a nie sú s ním žiadne problémy (9x). U tých, kde rodičia mali menšie výhrady, boli odpovede typu netúla sa (4x), nekradne, je menej agresívny, rešpektuje dospelých (6x) a nerobí doma nič zlé (4x). Zhoršení klienti boli umiestnení v RC alebo väzení (6x), pôvodná partia, krádeže 3x. Štúdie 15

16 Štúdie Tab. 1 Zmeny v správaní Zlepšené N=30 Neužíva drogy (24) Nekradne (17) Nie sú s ním žiadne problémy (9) Nechodí neskoro v noci domov, príde, ako sa dohodneme (3) Dozrel (2) Má novú priateľku, športuje s ňou (1) Zamiloval sa (3) Oženil sa, čaká dieťa, je zodpovedný (1) Neutrálne N=8 Nič zlé nerobí, len žije vo svojom svete (1) Užíva marihuanu menej ako v minulosti (2) Netúla sa (4) Nekradne, je menej agresívny, rešpektuje dospelých (6) S babkou má dobrý vzťah, nekradne, ale nedáva jej peniaze (1) Je doma, ale nič nerobí (4) Nekradne, ale poneviera sa po dedine veľmi špinavý (1) Zhoršené N=7 Umiestnený v RC (4) Umiestnený v ÚVTOS Sučany (2) Úteky z domu, nepracuje, nikoho nerešpektuje (2) Otrava alkoholom (1) Droguje, neúspešne sa liečil (1) Kradne (3) Pôvodná partia, túla sa (3) Týra rodinu, kradne peniaze z domu (2) Tab. 2 Zmeny v súvislosti so školou / prácou Zlepšené Navštevuje školu (17) Má novú prácu (13) Ukončil školu úspešne (3) Chce ísť na vysokú školu (1) Má brigádu (4) Neutrálne Ukončil predčasne školu, ale pracuje (2) Opakuje ročník (1) Zhoršené Nerobí, ani nechodí do školy (6) V súvislosti s prácou a školou ju navštevuje 17 klientov, 3 ju úspešne ukončili, pracuje 13 klientov a počas školy ešte chodia na brigády 4 klienti. Nič nerobí a ani nechodí do školy 6 klientov (tab. 2). V zlepšených vzťahoch s rodičmi a súrodencami (tab. 3) je najviac oceňované poslúchanie (17x), vie sa porozprávať a dohodnúť (9x). Kritika Tab. 3 Vzťahy s rodičmi a súrodencami u zhoršených klientov je na kamarátov, s ktorými robí problémy (3x) a nerozumie si s rodičmi (4x). Zlepšené S rodičmi i súrodencami všetko v poriadku (3) Doma poslúcha (17) Vie sa porozprávať a dohodnúť (9) Žije u starých rodičov v poriadku (2) Býva sám v prenajatom byte, rodičov pozýva v nedeľu na obed, vychádzajú veľmi dobre (1) Kontaktuje sa raz za mesiac, je na internáte, je to dobré (2) Neutrálne Rešpektuje rodičov (3) Lepšie vychádza s rodičmi, vrátil sa z túlania, pochopil, že nevie byť sám (1) Neustále ich komanduje (3) Zhoršené Nerozumie si s rodičmi (4) Vodí domov kamarátov i napriek zákazu, robia problémy (3) Bezdomovec (1) 16

17 Pre nás zaujímavou bola položka Zhodnotenie pobytu v DC (tab. 4), kde najčastejšou odpoveďou boli zmeny správania uvedomil si,čo chce, prestal robiť hlúposti (17x), prestal kradnúť, pracuje, viac si váži rodinu (17x), vie povedať keď má problém, radí sa s rodičmi (7x), uvedomil si, že rodina je dôležitejšia ako partia (4x). Naproti tomu u klientov, ktorým sa nedarí, najčastejšia odpoveď bola: Je na tom horšie ako predtým (6x), ale aj Našiel si v DC negatívnych kamarátov (2x), Naučil sa tam fetovať (2x). Štúdie Tab. 4 Zhodnotenie pobytu v DC Pozitívne Uvedomil si, čo chce, prestal robiť hlúposti (17) Prestal kradnúť, pracuje, viac si váži rodinu (17) Dozrel, osamostatnil sa a je za seba zodpovedný (2) Dodržiava dohodnuté pravidlá (2) Dokáže sa o seba postarať, nepotrebuje neustálu kontrolu (1) Uvedomil si, že rodina je pre neho dôležitejšia, ako partia (4) Vie povedať keď má problém, radí sa s rodičmi (7) Je to 100 a 1 (1) Neutrálne Je to také aké to bolo, ale nerobí trestnú činnosť (4) Nedá na náš názor, ale nerobí hlúposti (6) Zhoršené Je to horšie, ako predtým (6) Našiel si v DC ďalších negatívnych kamarátov (2) Naučil sa fetovať (2) Na záver sme porovnali úspešnosť spolupráce s rodinou a klientom (tab. 5) oproti situácii, keď rodičia nereflektovali na spoluprácu a počas pobytu neabsolvovali rodičovské stretnutia, ani individuálne terapie. V 34 rodinách, ktoré sa zúčastnili stretnutí po 6 mesiacoch, hodnotilo pobyt dieťaťa v DC a jeho zmeny 5 Zmena správania v závislosti od spolupráce rodičov Rodina N=40 Zlepšené Spolupracovali N=34 Nespolupracovali N=11 pozitívne 28 rodín, nezmenený stav 2 rodiny a zhoršený stav 4 rodiny, čo je 82% úspešnosť. Rodiny, ktoré nespolupracovali (11 rodín), nám v dotazníku uviedli úspešné napredovanie svojho syna v 2 prípadoch, t.j. 18%, nezmenený stav uviedli v 6 rodinách a zhoršený stav v 3 rodinách. Zlepšené Neutrálne Zhoršené N % N % N % , ,5 Na základe získaných výsledkov sme presvedčení, že spolupráca s rodinou klienta má podstatný význam v jeho pozitívnom správaní po návrate zo zariadenia, a aj keď to nie je práca jednoduchá, budeme v nej aj naďalej pokračovať, nakoľko má význam a hlavne výsledky. PhDr. Jana Poláchová Diagnostické centrum pre mládež Bratislava Záhorská Bystrica LITERATÚRA BRYNDZÁK, P., POLÁCHOVÁ, J.: Príčiny umiestňovania detí do diagnostických centier. Bratislava: Maclix Zborník Križovatky II. s ISBN Úplný zoznam použitej literatúry v tejto štúdii nájdete na 17

18 Štúdie Diagnóza Autizmus Súhrn: Autizmus je pervazívna neurovývinová porucha, ktorú charakterizujú sociálne deficity, poruchy komunikácie a stereotypné správanie. Ochorenie má veľkú variabilitu príznakov a nejasnú heterogénnu etiológiu. Veľká klinická rôznorodosť symptómov u pacientov s autizmom vedie k predpokladu existencie niekoľkých foriem tejto poruchy z rôznou etiológiou, spadajúcich podľa novej klasifikácie pod jednotnú diagnózu porúch autistického spektra. Vývin mozgu je charakterizovaný viacerými fázami, ktoré sa dejú v časovej postupnosti. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že nevieme stanoviť diagnózu autizmu pri narodení, ani nevieme presne predpovedať vývin komunikácie ani socializácie. Cieľom stále zostáva identifikovať genetické rizikové faktory a faktory prostredia, ktoré nám pomôžu pochopiť patogenézu autizmu a jeho fenotypovú heterogenitu a urýchlia cestu k potenciálnej liečbe a zlepšeniu kvality života celej rodiny dieťaťa s autizmom. Akademické centrum pre výskum autizmu na Univerzite Komenského, Lekárskej fakulte v Bratislave sa venuje diagnostike autizmu, výskumu etiológie autizmu a šíreniu informácií o tejto vývinovej poruche. Kľúčové slová: autizmus, etiopatogenéza, hypermužský mozog, terapia Summary: Autism is a complex pervasive developmental disorder characterized by deficits, impaired communication and stereotyped behaviour. The disorder has increasing prevalence, enormous variability of symptoms and unknown etiology. Marked heterogeneity in patients with autism implements the existence of multiple autisms with different etiology within the diagnosis of ASD according to recent classification. Brain development is characterized by different stages occurring in sequence. It is difficult to diagnose autism at birth, moreover the development of communication and socialization is mostly unpredictable. The main aim is to identify genetic and environmental risk factors for understanding autismpathogenesis and its phenotypic heterogeneity that could lead to potential therapy and increased quality of life for the whole family of autistic children. Academic Research Centre for Autism at Comenius University Faculty of Medicine in Bratislava deals with autism diagnostics, runs research on autism etiology and spreads information on this developmental disorder. Key words: autism, etiopathogenesis, hypermale brain, therapy Autizmus predstavuje vážny medicínsky ale aj spoločenský problém. V súčasnosti sa predpokladá, že autizmus sa diagnostikuje u cca 1% populácie (Lai et. al, 2014). Autizmus je neurovývinová porucha, ktorá sa vyskytuje na celom svete vo všetkých etnických a socioekonomických skupinách obyvateľstva. Žiaľ, na Slovensku nie sú známe epidemiologické údaje o prevalencii ani incidencii autizmu, ani nie sme ako krajina pripravená na zabezpečenie kvalitnej starostlivosti ľuďom s autistickou poruchou. Zostáva urobiť ešte veľa práce, aby sa situácia v skríningu, diagnostike a možnej intervenčnej terapii zlepšila, a aby sme sa dostali v tejto spoločensky ale aj ekonomicky a eticky závažnej problematike na úroveň okolitých krajín a vedeli reálne zhodnotiť a poskytnúť zdravotnícku, spoločenskú 18 ale aj ekonomickú podporu tejto skupine ľudí a ich rodinám. Pod veľmi široký dáždnik autizmu spadá veľké množstvo heterogénnych porúch, ktoré sa výrazne odlišujú v kognitívnych a sociálnych charakteristikách aj vo výskyte sprievodných ochorení. Široká škála autistických porúch sa v literatúre pomenúva spoločne ako poruchy autistického spektra (PAS). Včasná a v ostatnom období stúpajúca prevalencia autistických čŕt aj v bežnej zdravej populácii (Baron-Cohen, 2008) nabáda k multidisciplinárnemu prístupu v hľadaní valídných diagnostických nástrojov a v skúmaní prepojenia medzi kognitívno-psychologickými a neuro-biologickými charakteristikami jedincov s touto poruchou. Autizmus je pervazívna neurovývinová porucha, čo znamená, že hlboko

19 preniká celú osobnosť pacienta. Psychický vývin dieťaťa s autizmom je dôsledkom narušeného vývinu v kľúčových oblastiach mozgu, ktoré spôsobujú poruchy v spracovaní vstupných senzorických informácií, s následnými poruchami myslenia, rozhodovania a správania. Čím je autistická porucha závažnejšia, tým je pravdepodobnejší výskyt porúch verbálnej komunikácie aj poruchy intelektu. Podstatné pri neurovývinových poruchách je, že vývin mozgu sa deje v časovej postupnosti vo fázach, ktoré sú veľmi individuálne, preto sa ochorenie nedá diagnostikovať pri narodení, ani nemožno predpovedať presnú trajektóriu vývinu u konkrétneho dieťaťa. Aj preto je autizmus veľmi heterogénne ochorenie, čo znamená že každé dieťa s autizmom je iné s inými príznakmi a ich rôznou závažnosťou a prognózou. U všetkých detí s autizmom sa však objavuje deficit v sociálnej komunikácii a v sociálnej interakcii a charakteristické sú repetitívne až rituálne, stereotypné vzory správania, záujmov a aktivít. Autistické deti majú neprimerané hodnotenie reálnej sociálnej situácie a následne sa neprimerane správajú a vyjadrujú, pričom nereflektujú pocity iných. Včasnými indikátormi sú napríklad chýbanie očného kontaktu, nereagovanie na svoje meno, chýbanie úsmevu a vôle komunikovať s ľuďmi, uprené pozorovanie stereotypne sa pohybujúcich vecí, prístrojov, špeciálne ukladanie hračiek a netypické hranie sa s hračkami, zvláštne záujmy a zameranie na detail, nevyhľadávanie spoločnosti ostatných, neschopnosť imitácie a empatie, lipnutie na rituáloch a stereotypných aktivitách. Neexistuje konkrétny biologický marker ani genetický marker, ktorý by sa dal využiť pri diagnostike na potvrdenie diagnózy autizmu. Príčiny vzniku autizmu Aj z dôvodu veľkej heterogenity porúch autistického sprektra a tiež z dôvodu, že autistické črty sa do istej miery vyskytujú aj u zdravých jedincov, je hľadanie príčin veľmi náročné. Vývin a dynamika prejavov u konkrétneho pacienta je kľúčom k pochopeniu tohto neurovývinového ochorenia, ktoré je, zdá sa, celoživotným údelom pacienta a jeho rodiny. Výskyt autizmu má celosvetovo rastúci trend, pravdepodobne z niekoľkých príčin. Zvyšuje sa spoločenské povedomie o tomto ochorení a zlepšuje sa záchytnosť a diagnostika. Mení sa kultúrno-spoločenské prostredie, ktoré kladie čoraz vyššie nároky na využívanie sofistikovaných technológií a tie preferujú ľudí so špecifickými schopnosťami, ale aj s kumuláciou autistických čŕt. Títo ľudia sú v súčasnosti pre veľký dopyt po nových informačných technológiách a softvérových aplikáciách úspešní na ekonomickom trhu, a tým sa stávajú úspešní aj na reprodukčnom trhu. Potvrdzuje to skutočnosť, že koncentrácia technologických expertov v Silicon Valley aj iných oblastiach kde sídlia veľké technologické korporácie, vykazuje vyššiu incidenciu autizmu ako v iných oblastiach (Wen., W a Wen, S.W., 2014). Baron-Cohen so spolupracovníkmi zistili, že autizmus sa vyskytuje až 6 krát častejšie v rodinách študentov, ktorí sa špecializovali v matematických a fyzikálnych vedách v porovnaní s tými, ktorí sa špecializovali v literárnych vedách. Autizmus vzniká počas vývinu dieťaťa ešte pred narodením. Neuróny v niektorých oblastiach mozgu nedokážu správne spolu komunikovať, je porušená vyváženosť vzrušivých a tlmivých procesov v mozgu nedostatočnou alebo nadmernou tvorbou chemických prenášačov - neuromediátorov a neurohormónov a zdá sa, že je narušená aj imunokompetencia - reakcia na cudzie antigény, ktoré vyvolávajú zápal. Reakcia imunitného systému ovplyvňuje funkciu nervového systému a hormonálne regulácie. Je mnoho faktorov, ktoré spolupôsobia pri vzniku tohto ochorenia a každý z nich prispieva k diagnóze a jej osobitému prejavu. Nevieme ani dnes povedať, čo presne spôsobuje autizmus, ale s istotou veľkú úlohu zohrávajú genetické faktory. Súčasné teórie podporujú polygénovú dedičnosť, za autistický fenotyp je vo väčšine prípadoch zodpovedných viacero génov s malým účinkom. Za nárast prevalencie autizmu môže byť zodpovedný aj zvyšujúci sa vek rodičov, ktorý je asociovaný s de novo mutáciami v pohlavných bunkách. Uvažuje sa o množstve spolupôsobiacich environmentálnych toxínov a endokrin- 19 Štúdie

20 Štúdie ných disruptorov, ktoré zasahujú do expresie vývinových génov a týmto svojim účinkom môžu spôsobiť poruchy vývinu neurónov a ich vzájomnej synaptickej komunikácie. Možno predpokladať, že spúšťačom vývinových porúch sú kombinácie účinkov nepriaznivých génov s rizikovými faktormi prostredia. Dolňujúcimi faktormi môžu byť aj výživa matky, infekcie počas gravidity, nezrelosť plodu pri narodení. Známe sú aj prenatálne faktory ako užívanie liekov thalidomidu a antiepileptika valproátu v prvých troch mesiacoch tehotenstva, či expozícia určitým druhom pesticídov. Gény zohrávajú v etiológii autizmu nespornú úlohu. Dôkazom je vysoká heritabilita dosahujúca u monozygotných dvojčiat až 90%, u dizygotných cca 30%. Riziko v rodine, kde sa u jediného dieťaťa vyskytla diagnóza, je pri ďalšom dieťati 25 krát vyššie ako v rodine bez histórie výskytu PAS. Rozsiahle genetické štúdie (Genome-wide association studies), sekvenačné projekty, či analýzy kandidátnych génov mapujúce tisícky markerov v ľudskom genóme priniesli množstvo svetla do genetiky autizmu (Anney et al. 2010; Pinto et al. 2010). Dnes vieme, že asi 10% prípadov tvorí syndrómový autizmus, pri ktorom je autizmus súčasťou napríklad syndrómu fragilného X chromozómu, tuberóznej sklerózy alebo Rettovho syndrómu % tvorí monogénový autizmus, ktorý vychádza z de novo mutácií alebo delécií či duplikácií genetickej informácie. U jedincov s autizmom sa našli viaceré duplikované alebo deletované úseky DNA. Noh a spol., (2013) zistili, že nezvyčajne vysoký počet génov, v ktorých vypadli, alebo sa zduplikovali ich časti, sú spojené s funkciou synaptického prenosu medzi nervovými bunkami. Proteíny kódované týmito génmi interagujú s inými proteínmi, ktoré sú výsledkom účinku ďalších duplikovaných alebo deletovaných génov a vytvárajú komplikovanú biologickú sieť. Viac ako 80% prípadov PAS sa pripisuje pôsobeniu veľkého množstva génov s veľkou pleitropiou a nízkou penetranciou zapojených do regulácie bunkových funkcií, metabolizmu, remodelácie chromatínu, translácie, ako aj synaptických funkcií (Toro et al ). Dnes je známych viac niekoľko sto tzv. kandidátnych génov, ktorých poškodenie môže v spolupôsobení s inými génmi vyvolať autistickú poruchu (Hallmayer et al., 2011). Napriek tomu, že existujú detailné mapy génov a ich mutácií, ako aj bežných polymorfizmov asociovaných s autizmom, chýba vysvetlenie presného mechanizmu ako genetické pozadie vedie k tak komplexnému a rozmanitému fenotypu, aký poznáme pri autizme. Navyše PAS fenotypy s tým istým genetickým pozadím sa môžu líšiť v závislosti od vplyvu epigenetických a environmentálnych faktorov (Huguet et al. 2013). Navyše, zhoda v znaku PAS u monozygotných dvojčiat je vždy nižšia ako 100 %, čo naznačuje vplyv prostredia a jeho interakcie s genetickou výbavou jedinca (Ronald and Hoekstra 2011). K prenatálnym faktorom, ktoré sa dávajú do súvislosti s autizmom, patria infekcie ako sú rubeola, cytomegalovírusové infekcie, expozícia rôznym teratogénom a toxínom. Prenatálne faktory môžu spôsobiť poškodenie imunokompetencie, čiže poruchu obranyschopnosti organizmu s následným poškodením centrálnych regulačných systémov. Abnormality imunitného systému môžu ovplyvňovať synaptický prenos, ktorého poškodenie potom môže byť významným patomechanizmom vzniku autistického fenotypu (Watts, T J., 2008). Teória hypermužského mozgu autistov Zostáva tiež vysvetliť častejší výskyt autizmu u mužského pohlavia. Preto sa výskum obracia na získanie informácií o funkciách pohlavných hormónov, pretože poruchy ich účinkov a účinkov ich metabolitov by mohli tiež zohrávať úlohu v etiológii autizmu.testosterón je jedným z hormónov, ktorý spôsobuje trvalé zmeny v architektúre limbickohypotalamických okruhov, ktoré sú anatomickým korelátom citového života a sociálnych vzťahov, vrátane zmien v počte neurónov, hustote axonálnych spojení a tvorbe a uvoľňovaní neurotransmiterov (Durdiaková a spol., 2011). A práve atypická organizácia mozgu autistov môže byť podkladom teórie extrémne mužského

21 mozgu autistov, ktorú postuloval (Baron-Cohen et al., 2005). Táto teória predpokladá organizačný vplyv testosterónu na vývin mozgu a vychádza z psychologických rozdielov medzi pohlaviami v systemizácii a empatizácii. Teória je založená na poznatku, že muži sú v priemere viac systemizovaní a ženy sú v priemere viac empatické. Systemizácia je sklon k analyzovaniu systému a odhaľovaniu pravidiel, podľa ktorých sa konkrétny systém riadi v snahe predpovedať jeho správanie. Empatizácia je snaha odhaľovať mentálne stavy a reagovať na ne patričnými emóciami v snahe predpovedať a reagovať na správanie inej osoby. Na základe výsledkov v testoch, ktoré určujú empatizáciu EQ (kvocient empatizácie), a v testoch, ktoré určujú systemizáciu SQ (kvocient systemizácie), majú jedinci v autistickom spektre poruchu empatizácie a sú intaktní alebo superiórni v systemizácii (Baron-Cohen, 2008). Redukovaná schopnosť empatizácie u ľudí s Aspergerovým syndrómom bola zistená viacerými metódami, rovnako ako ich zvýšená systemizácia (Baron-Cohen et al., 2005). Systemizácia sa často potvrdzuje empiricky ako silné zameranie pozornosti a záujmu na oblasti, ktoré sa koncentrujú na systémy, a to nielen u ľudí s Aspergerovým syndrómom, ale aj u širšieho spektra autistov. Baron-Cohen so spolupracovníkmi (Baron- Cohen et al., 2005) vyslovili predpoklad, že pohlavné rozdiely vo všeobecnej populácii tvoria bázu pre pochopenie príčin autizmu. Prítomnosť vysokých hladín testosterónu počas intrauterínneho vývinu je jedným z možných priamych vysvetlení vyššieho výskytu autizmu u chlapcov v porovnaní s dievčatami. Ako podklad pre túto teóriu slúžia zistenia korelácií fetálneho testosterónu s extrémne mužským fenotypom postnatálne. U normálne sa vyvíjajúcich detí sa zistila pozitívna korelácia medzi hladinami fetálneho testosterónu a správaním, ktoré sa v extréme vyskytuje u autistov (Auyeung et al., 2009). Deti autistického spektra skórovali v publikovanej štúdii Auyeung so spolupracovníkmi (Auyeung et al., 2009) signifikantne vyššie v testoch na systemizáciu a signifikantne nižšie v testoch na empatizáciu. Iné štúdie výskumného tímu na Cambridge University sledovali výskyt autistických čŕt u zdravej populácii detí v závislosti od hladín testosterónu v amniovej tekutine pred narodením. Ich výsledky korešpondujú s hypotézou, že prenatálna expozícia plodu vysokým hladinám testosterónu v období pohlavnej diferenciácie mozgu súvisí s výskytom autistických čŕt v 18. a 24. mesiaci postnatálneho života (Auyeung a spol., 2012). See comment in PubMed Commons belowpomer dĺžky druhého a štvrtého prsta na rukách (2D:4D) je pohlavne dimorfný (menší u mužov a väčší u žien). Fixuje sa vo včasnom vývinovom štádiu a odráža hladiny fetálneho testosterónu, pričom s ním negatívne koreluje. Niektorí autori (Manning et al., 1999, Krajmer a spol.,2011) zistili nižší pomer 2D:4D u detí s autizmom, u ich rodičov aj súrodencov v porovnaní s bežnou populáciou. Z toho vyplýva, že tento parameter by mohol byť možným markerom autizmu s implikáciou prenatálneho testosterónu v jeho etiológii. Nízky počet opakovaní CAG tripletov v géne pre AR a nízky pomer 2D : 4D vyjadruje výraznú aktiváciu na androgény citlivých génov a koreluje so silnejším prejavom testosterónového účinku (Manning et al., 2003). Našli sa aj zmeny v génoch súvisiacich s metabolizmom testosterónu (Schmidtová a spol., 2010; Kelemenová a spol., 2010). Samozrejme, fenotypové prejavy porúch autistického spectra nemožno chápať výlučne ako dôsledok vrodeného poškodenia, ale ako komplex dynamických interakcií biologických faktorov s faktormi prostredia Diagnostika Pacienti s PAS tvoria veľmi heterogénnu skupinu, vyznačujú sa rôznym stupňom poškodenia jazykových, kognitívnych, sociálnych a behaviorálnych funkcií.v súčasnosti neexistuje žiadny biologický marker potvrdzujúci diagnózu autizmu, diagnostika spočíva v podrobnom a komplexnom vyšetrení dieťaťa na interprofesijnom princípe. Táto zahŕňa štandardné psychiatrické vyšetrenie, zahŕňajúce interview s dieťaťom a rodinou a získanie anamnézy (lekárska anamnéza, zahŕňajúca prenatálnu, perinatálnu a rodinnú anamnézu, minulé a súčasné zdravotné problémy) so 21 Štúdie

22 Štúdie zreteľom na získanie informácií poukazujúcich na diagnózu podľa kritérií MKCH 10 a DSM-5. Nasleduje všeobecné fyzikálne vyšetrenie dieťaťa. Systematickú pozornosť treba venovať aj oblastiam relevantným pre diferenciálnu diagnózua brať do úvahy možné komorbidity. V diagnostike je nevyhnutné aj priame pozorovanie dieťaťa so zreteľom na jeho sociálnu interakciu, komunikačné schopnosti a možné repetitívne sterotypné správanie. Na diagnostiku a hodnotenie symptómov boli vyvinuté objektívne diagnostické nástroje. Použitie týchto štandardizovaných špecifických škál je vhodnou pomôckou pre odborníka, avšak nenahrádza jeho klinický úsudok. Vedecké štúdie (Corsello a spol., 2013; Lord a spol., 2006; ) potvrdili, že diagnostika autizmu je možná už pred tretím rokom života dieťaťa pomocou dvoch diagnostických škál ADOS-2 a ADI-R. Je však nesmierne dôležité, aby boli diagnostické škály administrované skúsenými a odborne vyškolenými diagnostikmi. Aby sa zvýšila objektívnosť diagnostického procesu, mali by sa diagnostiky zúčastniť viacerí, na sebe nezávislí diagnostici. ADOS-2(Lord et al., 1989). je druhou revidovanou verziou ADOS vydanou v máji v roku 2012, ktorá sa používa v klinickej a výskumnej praxi na celom svete. ADOS-2 zahŕňa nový Modul pre batoľatá, vďaka ktorému je možné autizmus diagnostikovať už vo veku 12 mesiacov (Luyster a spol., 2009). Skorá diagnostika je veľmi dôležitá pre skorú intervenciu. Táto observačná diagnostická metóda sa zameriava na hodnotenie komunikácie, sociálnej interakcie a tvorivosti. Protokol sa skladá zo série štrukturovaných a semi-štrukturovaných rozhovorov a aktivít zahrňujúcich interakciu medzi administrátorom a vyšetrovaným subjektom (dieťaťom alebo dospelým). Pri ADOS- 2 vyšetrení administrátor získa obraz o štyroch hlavných oblastiach - jazyku a komunikačných schopnostiach dieťaťa, vzájomnej sociálnej interakcii, hre, stereotypných prejavoch a úzko vymedzených záujmoch. Pre diagnózu autizmu alebo autistického spektra je najvýznamnejšie skóre pre komunikáciu a vzájomnú sociálnu interakciu. Ak súčet skóre z oboch 22 oblastí dosiahne istú hranicu, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o autistickú poruchu. Ak nepresiahne hraničné hodnoty, u dieťaťa/dospelého nejde o autistickú poruchu (Lord a spol., 2000). Na základe ADOS-2 vyšetrenia je možné určiť aj kvantitatívnu mieru autistických príznakov nízku, strednú a vysokú. ADOS-2 nemusí odrážať celú škálu silných a slabých stránok dieťaťa. Na posúdenie celkového stavu dieťaťa v minulosti a prítomnosti, jeho vývoja a správania v minulosti slúžia rôzne iné diagnostické postupy, ako je napr. Autism Diagnostic Interview (ADI) alebo jeho revidovaná verzia AutismDiagnosticInterview- Revised (ADI-R) (Lord a spol., 1994). Kombinácia uvedených diagnostických škál (ADOS-2 a ADI-R) sa považuje za zlatý štandard v diagnostikovaní autistických porúch vo svetovom meradle (Molloy a spol., 2011). Hoci ADOS-2 a ADI-R poskytuje veľmi cenné informácie pre klinického odborníka pri diagnostike, výsledok nedáva absolútnu odpoveď, či dieťa má alebo nemá poruchu autistického spektra. Záverečnú diagnózu stanoví odborník až po dôkladnom klinickom zhodnotení. Veľmi dôležitý je včasný skríning už v druhom roku života dieťaťa, ktorý by mal byť v kompetencii pediatra. Ak skríning poukazuje na signifikantné riziko PAS symptomatológie, mala by sa bezodkladne urobiť komplexná diagnostika. Po stanovení diagnózy hrá významnú úlohu v manažmente pacienta s PAS lekár, u ktorého je pacient v primárnej starostlivosti a ktorého navštevuje častejšie ako špecialistu. Práve on môže pomôcť rodičom pochopiť ochorenie ich dieťaťa a princíp možných intervencií založených na dôkazoch. Terapia Autizmus je celoživotné ochorenie. Existuje všeobecný konsenzus, že včasnou diagnostikou možno využiť silné stránky daného pacienta na vhodnú intervenciu, ktorou sa maximalizuje kvalita života pacienta aj jeho rodiny. Úlohou klinika v manažmente jedincov s autizmom je pomôcť zabezpečiť vhodnú, na dôkazoch založenú a štrukturovanú edukačnú a behaviorálnu intervenciu základných

23 deficitov, ktoré tvoria jadro spektra autistických porúch a identifikovať a liečiť vyskytujúce sa komorbidity. Prítomné bývajú neurologické, respektíve psychiatrické symptómy, genetické abnormality, hormonálne alebo metabolické poruchy. Epileptické záchvaty postihujú približne 7 14 % jedincov s PAS a najčastejšie sa objavujú pred 5. rokom alebo následne až po 12. roku. Prejaviť sa môžu rôzne typy epileptických záchvatov a zvýšené riziko je u detí so závažnejším stupňom mentálnej retardácie a motorickými poruchami (Bauman, 2010). Rozpoznanie epileptických záchvatov, najmä parciálnych, môže byť sťažené prítomnosťou nezvyčajných motorických prejavov u detí s PAS a ich poruchami správania. Naopak, u niektorých detí bez symptómov epilepsie sa zistí abnormálny EEG záznam. V porovnaní s neurotypickými jedincami, deti s autizmom častejšie postihuje gastrointestinálna dysfunkcia, problémy so stravovaním, poruchy spánku či imunitného systému. Nie je zatiaľ známe, či komorbidity a autistická porucha sú výsledkom spoločného patomechanizmu. Neliečené komorbidity zhoršujú samotnou chorobou narušenú komunikačnú schopnosť a sociálnu prispôsobivosť detí s PAS, majú nepriaznivý vplyv i na možnosti ich výchovy a vzdelávania i priebeh behaviorálnej terapie. Hoci kauzálna liečba porúch autistického spektra nie je v súčasnosti známa, mnohé z komorbidít sprevádzajúcich spektrum autistických porúch sú terapeuticky ovplyvniteľné. Ich liečbou možno významne zlepšiť kvalitu života postihnutého jedinca i celej jeho rodiny. Vzhľadom na vysokú prevalenciu komorbidít je dôležité ich výskyt u dieťaťa s týmto postihnutím predpokladať, a cielene po nich pátrať v rámci odberu anamnézy a objektívneho vyšetrenia. Pri podozrení na komorbiditu je vhodné dieťa odoslať na odborné vyšetrenie (neurológ, imuno-alergológ, ambulancia pre metabolické poruchy, endokrinológ). Deti s PAS často nedokážu vyjadriť a opísať svoje ťažkosti spôsobom, aký je obvyklý u neurotypických detí, čo vyplýva z ich narušenej komunikácie a spracovania zmyslových vnemov. Prejavom subjektívneho diskomfortu (bolesť brucha, pocit svrbenia, deficit spánku) môže byť zhoršené správanie a vystupňovanie prejavov autizmu (napríklad automutilácie, agresivita, strata záujmov). Ak sa u dieťaťa s PAS takýto stav objaví, v rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné zvažovať aj možnosť komorbidity ako podmieňujúceho faktora (Bauman, 2010). Starostlivosť o dieťa s autizmom je komplexná a vyžaduje spoluprácu širokého spektra odborníkov: pediatrov, psychiatrov, neurológov, špeciálnych pedagógov, logopédov a psychológov a foniatrov. Intenzívne behaviorálne intervencie sú založené najčastejšie na aplikovanej behaviorálnej analýze (ABA). Počas ABA terapie sa posilňuje prosociálne správanie, znižuje sa frekvencia nevhodného správania ako napríklad agresie, sebapoškodzovania a deštrukčného správania. ABA sa zameriava aj na získavanie akademických a iných schopností, ktoré sú počas učenia často rozložené do najjednoduchších krokov, ktoré sú potom naučené postupne (Volkmar, 2014; Pivovarčiova a spol, Záver Deti, ktoré nemajú poruchy intelektu, sa môžu vzdelávať rovnako ako ostatné deti, dokonca v mnohých prípadoch sú to veľmi úspešní študenti v matematických, fyzikálnych a technických vedách a v informatike, majú však problémy pochopiť spoločenské pravidlá, nevypovedané priania a náznaky alebo dvojzmyselné vyjadrenia ostatných ľudí, čo im veľmi sťažuje komunikáciu a chápanie okolitého spoločenského prostredia a robí ich uzavretými a samotármi. Šírenie povedomia aj o týchto formách autizmu pomôže väčšinovej spoločnosti týchto ľudí pochopiť a akceptovať. Týmto príspevkom chceme aj my v Akademickom centre výskumu autizmu (ACVA) na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prispieť informáciami o výskume, podpore a pomoci autistickým deťom a ich rodinám na Slovensku. Daniela Ostatníková, Anna Pivovarčiová, Silvia Hnilicová, Aneta Kubranská, Lenka Siklenková, Mária Vidošovičová, Katarína Babinská Fyziologický ústav, ACVA, Univerzita Komenského, Lekárska fakulta v Bratislave 23 Štúdie

24 Štúdie Akademické centrum výskumu autizmu - ACVA V roku 2013 vzniklo na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Akademické centrum výskumu autizmu, ktorého cieľom je zavedenie skríningu, štandardných diagnostických metód a interdisciplinárny výskum etiológie autizmu. Okrem výskumnej práce chce centrum napomôcť šírenie relevantných vedecky podložených informácií o tejto vývinovej poruche pre odbornú a laickú verejnosť. Centrum relektuje potrebu komplexného prístupu k problematike autizmu a k deťom s autizmom a ich rodinám na Slovensku. Rodinám poskytujeme v centre možnosť objektívnej diagnostiky na súčasnej úrovni poznania. Komplexná objektívna diagnostika autizmu, považovaná celosvetovo za zlatý štandard (vyšetrovacie metódy ADI-R, CARS-2, GADS, ADOS-2), a ktorá zatiaľ nie je na Slovensku prístupná v bežnej klinickej praxi, slúži ako východisko pre následnú intervenciu (psychologickú, špeciálno-pedagogickú a iné nadväzujúce terapeutické postupy), nakoľko sa pomocou nej dokážu odlíšiť všetky silné a slabé stránky (limity schopností a možnosti potenciálu) u každého vyšetreného dieťaťa. Rodič je priamym účastníkom celého diagnostického procesu, nakoľko vybraté diagnostické metódy (ADI-R diagnostické interview, jeden zo subtestov CARS- 2 a dotazníky na stanovenie agresie) si vyžadujú jeho priamu participáciu. Našim cieľom je v spolupráci s výskumnými tímami u nás aj v zahraničí objasňovať faktory, ktorú môžu viesť k prejavom autizmu. Pokúšame sa hľadať biochemický ukazovateľ alebo iný relevantný marker, ktorý by dokázal identifikovať toto ochorenie vo včasnom veku. Tak by sa mohlo dať čím skôr pomôcť zastaviť poruchy alebo zvrátiť následky porušeného vývinu mozgových oblastí, ktoré zodpovedajú za chápanie sociálnych vzťahov, pochopenie pocitov iných ľudí a schopnosť adekvátne na ne reagovať. Autizmus je celoživotné ochorenie, ale včasné stanovenie diagnózy a rýchla intervencia môže pomôcť deťom naučiť sa základným pravidlám života v spoločnosti ostatných ľudí. Preto by mal s touto choro- 24 bou byť oboznámený každý detský lekár, ktorý by vo svojej ambulancii pri štandardnej prehliadke detských pacientov mohol s minimálnou časovou investíciou zabezpečiť skríningové vyšetrenie (M-CHAT dostupný na ktoré by u dieťaťa v ranom veku okolo 15 mesiacov umožnilo pediatrovi vysloviť podozrenie na autizmus a následne by odporučil dieťa na komplexnú diagnostiku. Už sme naznačili, že každé dieťa, ktoré má stanovenú diagnózu v spektre autistických porúch, je iné. Deti s ťažkou poruchou spojenou s intelektovým deficitom potrebujú oveľa viac starostlivosti a pomoci. Intervencia pomocou aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) založenej na vedeckých dôkazoch, ktorá ak sa robí odborne a intenzívne, môže výrazne zlepšiť príznaky ochorenia aj kvalitu života dieťaťa s autizmom, aj celej jeho rodiny. Rodičia by však mali byť veľmi opatrní pri aplikovaní neoverených postupov a metód. Misiou Akademického centra výskumu autizmu (ACVA) na Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré má celoslovenskú pôsobnosť, je integrovať výskumné aktivity zamerané na choroby autistického spektra na Slovensku do jednej spolupracujúcej siete pracovísk, ktorá bude zavádzať diagnostické a terapeutické protokoly podľa medicíny založenej na dôkazoch a koordinovať interakciu s pacientmi, ich rodinami a relevantnými inštitúciami. Kontakt: Akademické centrum výskumu autizmu Fyziologický ústav LF UK / ACVA Sasinkova Bratislava / Slovakia vyskum.autizmus@gmail.com WEB: php?id= Facebook: vyskum.autizmu Zoznam použitej literatúry v tejto štúdii nájdete na

25 ALUMNI klub ALUMNI klub je organizáciou absolventov a podporovateľov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorá bola zriadená školou 17. novembra Klub sleduje všeobecne prospešné ciele a nie je založený na podnikanie. Je nepolitickým, dobrovoľným a záujmovým zoskupením občanov. Sídlom klubu je VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava. Absolventi Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety podporujú hlavné hodnoty získané na škole ďalším rozvojom, posilňovaním vzájomnej spolupráce, kontaktov a profesionálnym rozvojom. Dlhodobým zámerom klubu je napomôcť trvalému rozvoju dôstojného života na Slovensku a v zahraničí najmä pomocou zdravotníckeho vysokého školstva, výchovou zdravotníckych pracovníkov, a to najmä v oblasti verejného zdravotníctva a sociálnej práce, ošetrovateľstva, rehabilitácie, laboratórnych vyšetrovacích metód pre domáce, štátne, verejné, súkromné, cirkevné a zahraničné zariadenia a štátne, verejné, súkromné, cirkevné zariadenia sociálnej práce a misie. Klub pôsobí v duchu kresťanského humanizmu so zameraním na základné princípy kresťanskej zdravotníckej etiky a šíri odkaz sv. Alžbety, bratislavskej rodáčky, slúžiť chorým a chudobným bez rozdielu rasy, národnosti a náboženskej orientácie. Klub napomáha ďalšiemu vzdelávaniu, vedeckej výchove a vedeckému výskumu, ako aj praktickým činnostiam u študentov. Pomáha viesť študentov a učiteľov k zásadám kresťanskej etiky a humanizmu a k zodpovednosti za osud spoločnosti, s odkazom chrániť život od počatia po dôstojnú, prirodzenú smrť, a tak napĺňať odkaz sv. Alžbety, veľkej osobnosti zdravotníctva a sociálnej práce. Činnosť klubu sa zameriava na plnenie svojho poslania najmä pomocou činností, akými sú konferencie absolventov, pomoc mladým absolventom, ďalšie vzdelávanie, vydávanie časopisov, šírenie informácií, udržiavanie databázy absolventov, pomoc pri výskume, pomoc pri hľadaní práce, dodržiavanie etiky, oceňovanie najlepších sociálnych pracovníkov a iné činnosti na princípe dobrovoľnosti. Každý študent, ktorý ukončil štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, sa môže stať členom ALUMNI klubu. Členské poplatky nie sú stanovené, tzn. členstvo je zatiaľ bezplatné. Správna rada má 15 členov. Na výkon úloh klubu si Správna rada zvolila pred rokom odstrániť slovíčko,,spomedzi 5 člennú Výkonnú radu, ktorá je súčasťou Správnej rady. Správna rada je volená spomedzi všetkých riadnych členov klubu. Riaditeľ pre profesijný rozvoj a vzťahy s absolventmi je menovaný školou.spoločenský výbor je zodpovedný za návrh a usporadúvanie podujatí, ktoré slúžia poslaniu klubu a spolupracuje s rozvojovým výborom pri usporiadaní podujatí na získavanie zdrojov. Tento výbor plánuje a organizuje rôzne podujatia na udržanie kontaktov a prepojení členov klubu so školou. Náborový výbor je zodpovedný za pomoc pri získavaní nových členov klubu. Pomáha škole pri získavaní potenciálnych študentov magisterského a vyššieho štúdia. Tento výbor rozvíja povedomie o klube v rámci školy, iných vzdelávacích inštitúcií, v komunite sociálnych pracovníkov na Slovensku a v zahraničí. Rozvojový výbor vytvára podmienky na cielené úsilia klubu pre podporu študentov školy zo strany jej absolventov a sympatizantov. Zahrňuje to napríklad získavanie potenciálnych prispievateľov. Spolupracuje so školou s cieľom zabezpečiť využívanie všetkých zdrojov a spolupracuje s verejnými predstaviteľmi s cieľom lepšieho prepojenia s praxou a povedomia o škole. Výbor pre profesijný rozvoj poskytuje absolventom informácie o možnostiach zvyšovania ich kariéry pomocou ďalšieho vzdelávania, pri dodržiavaní etických štandardov. Základnú zodpovednosť za plnenie poslania klubu a za jeho aktivity má výkonná rada. Vážení študenti, dávame vám do pozornosti novú stránku ALUMNI klubu, na ktorej nájdete veľa zaujímavých informácií o činnosti klubu, plánované konferencie, semináre a pod. Veríme, že takto získané informácie vám budú nápomocné pri vašom štúdiu. PhDr. Beáta Áčová, PhD. prezidentka Alumni klubu Mgr. Andrea Hlinková rozvojový výbor Alumni klubu 25 Naše pracoviská

26 Naše pracoviská Ústav sociálnej práce je súčasťou VŠ ZaSP sv. Alžbety v Bratislave Ústav sociálnej práce VŠ ZaSP sv. Alžbety v Bratislave vznikol zlúčením katedier sociálnej práce pre externú a dennú formu štúdia sociálnej práce v minulom roku. Po tomto zlúčení sme spolu s prof. Grey začali proces silnejšieho prepojenia aktivít, pedagógov a študentov oboch foriem. Nakoľko pri tejto transformácii sa znížil počet asistentiek zo 7 na 4, práca bola náročná nielen pre vedúcich, ale aj pre všetky asistentky Ústavu SP, ktorým ďakujeme za ich pracovné nasadenie, vytrvalosť a efektívnosť. V rámci denného štúdia sme sa od začiatku školského roka zamerali zvlášť na skvalitnenie odborných praxí uzatvorením zmlúv o spolupráci s ďalšími pracoviskami (poskytovateľmi odbornej praxe a supervízie). Nastavenie praktickej výučby dnes spĺňa podmienky opakovane diskutované na stretnutí Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci, aby študenti v dennej forme získali širšie skúsenosti osvojovaním si praktických zručností v rôznych oblastiach sociálnej práce. Študenti SP počas štúdia prejdú v odbornej praxi všetkými typmi zariadení (ambulantnými, pobytovými, terénnou SP, manažmentom v SP, sociálnou prácou s rizikovým klientom, špecifickými a marginalizovanými skupinami), ale v 2. ročníku II. stupňa štúdia SP sú zapojení aj do výskumných úloh (zberu dát, vyhodnoteniu, interpretácii a zostavovaní praktických odporúčaní založených na výsledkoch výskumu). Tak ako študenti medicíny získavajú skúsenosti stážami na chirurgii, interne, neurológii, gynekológii a ďalších oddeleniach fakultných nemocníc; tak aj študenti sociálnej práce potrebujú skúsenosti s klientami bez domova, drogovo závislými, mladými s poruchami správania, seniormi a ďalšími. Prax v rôznych zariadeniach umožňuje študentom objaviť nové obla- sti sociálnej práce, ktoré ich chytia za srdce, hoci možno v minulosti nad touto oblasťou ani neuvažovali alebo mali pred ňou rešpekt. Zvláštny dôraz kladiem na opätovné zavedenie výučby anglického jazyka pre všetkých študentov SP, bez ktorého nemôžu byť kvalitnými pracovníkmi, výskumníkmi, či sa v budúcnosti zapojiť do medzinárodných projektov pre skvalitnenie SP na území SR. Vďaka veľkému nasadeniu pedagógov, študentov-dobrovoľníkov, ďalších pracovníkov vysokej školy a partnerov, sa podarilo zorganizovať medzinárodnú interdisciplinárnu konferenciu o sociálno-patologických javoch u mládeže SPAY (pilotnú, jedinečnú rozsahom a spájaním interdisciplinárnych odvetví na Slovensku), na ktorú nám dodnes prichádzajú pozitívne ohlasy. Tímu dennej formy štúdia ďakujeme za nápad a úspešnú realizáciu projektu detskej univerzity, ktorá sa realizovala počas jarných prázdnin (a jej pokračovanie sa chystá pre veľký úspech aj na konci augusta). Ukázala, že na Alžbete máme nielen schopných učiteľov a zamestnancov, ale aj výborných študentov animátorov. Z toho máme obrovskú radosť! Študentské akcie, beánia a zábavy sú to, na čo si spomíname i po rokoch. Sme radi, že na našej škole sú šikovní študenti (napr. Róbert Močko a kolektív), ktorí zorganizovali beániu nielen pre študentov sociálnej práce, ale aj psychológie, sociológie a zdravotníckych odborov. Aj prof. Eva Grey a prof. Mariana Mrázová s manželmi radi prijali pozvanie si napríklad na beánii aj zatancovať. Samozrejme, po polnoci uvoľnili parket pre mladších. 26

27 Humánnymi aktivitami, ktoré študenti dennej formy štúdia robia v spolupráci s pedagógmi sú aj napríklad tieto: študentská kvapka krvi (vďaka PhDr. N. Bujdovej a PhDr. E. Razzoukovej), zbierka pre sociálne prípady rodín detí na detskej onkológii (študenti jednotlivých ročníkov), zbierka pre siroty žijúce s HIV v Južnom Sudáne a Ugande, ako aj pre utečencov v Libanone (študenti a pedagógovia dennej formy štúdia), za všetky tieto aktivity, nasadenie a úžasný ľudský rozmer, ktorý nimi naši kolegovia ukazujú im chcem úprimne poďakovať! Aj týmito aktivitami napĺňajú svoje povolanie a posolstvo zakladateľa vysokej školy prof. Krčméryho a našej patrónky sv. Alžbety. Pedagógovia ÚSP v tomto akademickom roku začali viacero zaujímavých medzinárodných projektov a výskumných úloh, ktoré budú jedinečnými a originálnymi prácami vo svojej oblasti. Tešíme sa rozbiehajúcej sa spolupráci s univerzitami ako je St. Jude (USA), Baylor s college of medicine (USA), Makerere (Uganda), Martiers University (Uganda), Wyższa Szkoła Menedżerska (Poľsko), Gliwicką Wyższą Szkołą Przedsiębiorczości w Gliwicach (Poľsko), Karolinska Institute (Švédsko), Eotvos Lóránd Tudományos Egyetem (Maďarsko), či organizáciami ako Linka detskej istoty, n.o., Prima oz., HIA o.z., Kancelária Svetovej zdravotnej organizácie a ďalšími, s ktorými začíname rôzne preventívne, diagnostické, intervenčné, liečebné a výskumné programy. Pod vedením Mgr. Stanislava Špánika, PhD. a húževnatých študentov (Bc. Adely Holákovej, Zuzany Rusnačekovej a ďalších) sa nám podarilo v tomto akademickom roku rozbehnúť elektronické a od januára aj tlačené vydávanie študentsko-pedagogického časopisu Bonitas (ktorý držíte v rukách), sme na túto aktivitu zvlášť hrdí, keďže spája nie len členov akademickej obce, študentov ale aj partnerov VŠ ZaSP sv. Alžbety a šíri tak jej myšlienky a dobré meno. Veľmi pekne ďakujem za túto snahu celému tímu. Verím, že ÚSP bude dobrou a kvalitnou súčasťou vzdelávacieho procesu a profesionálneho rastu našich študentov, profesionálov, výskumníkov, ktorí tu nájdu nie len potrebné základné vzdelanie, ale aj životnú inšpiráciu, a budú tak participovať na zlepšovaní kvality života ľudí žijúcich vôkol nás. Doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH Naše pracoviská 27

28 Na zamyslenie Mladosť je krásne obdobie v živote nás mladých ľudí, ktorí hľadáme šťastie, pokoj, zmysel života, ale najmä lásku. Kde ju máme nájsť? Čo nám ponúka svet okolo nás? Veľa informácií, ako byť In a COOL. Tlač, televízia, rozhlas, internet nám podsúvajú názory, že ten, kto nenosí značkové oblečenie, nefajčí, netúla sa po nociach a neužíva si sexuálnej voľnosti, je vlastne chudák. Ale pozor, nedajme sa oklamať! Čistota a sexuálna zdržanlivosť sú hodnoty, o ktorých nám mladým len málokto povie. A predsa naše srdce túži po úprimnej láske. A skutočná láska je čistá a verná a patrí k nej úcta a zodpovednosť k sebe navzájom. Svojimi slovami, milí čitatelia, milí kamaráti, Vás chcem povzbudiť, aby ste sa nebáli byť čistí a verní. Láska nie je len sex... skrýva v sebe čosi viac... a sex nie je len láska. Vážme si seba, ľudí okolo, naše telo i srdce. Veď promiskuita, teda náhodné, či príležitostné sexuálne vzťahy, nás neoslobodzuje, ale v konečnom efekte zväzuje a ničí. Prináša so sebou veľa zranení, Láska sklamania a bolesti z rozchodov a neuskutočnenej lásky. Mnohých mladých ľudí potom trápia výčitky, pocit úbohosti a možno aj hriešnosti. Žiaľ, je medzi nami veľa dievčat i chlapcov, ktorým svedomie nič nevyčíta, výčitky sa neozývajú a svoje neviazané správanie si ospravedlňujú sami pred sebou Veď je to dnes normálne! Prečo by si človek nerobil, čo chce? Načo sa zapierať a odopierať si niečo, čo je krásne... No chvíľková túžba môže poznačiť našu cestu ku šťastiu a k pravým hodnotám. Ale nech si ktokoľvek a kdekoľvek a nech si čokoľvek prežil, môžeš každý deň začať ešte raz a lepšie. Boh miluje každého z nás takého, aký je. Prichádza nám na pomoc a dáva nám sexualitu ako krásny dar, ktorý napĺňa manželský vzťah ženy a muža. Veď sex je veľkým krokom na ceste ku pravému šťastiu len vtedy, pokiaľ ide ruka v ruke s vernosťou, slušnosťou a pravou láskou. Martin Lukáč, Ústav sociálnej práce - študent 28

29 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015 sa konali v Českej republike. Rozhodlo sa o tom 21. mája 2010 na kongrese IIHF v Kolíne nad Rýnom. Boli to 79. majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v poradí. Zápasy sa hrali v Prahe (O2 Aréna) a Ostrave (ČEZ Aréna), teda na tých istých štadiónoch, na ktorých sa konali zápasy MS v ľadovom hokeji Športová rubrika Kvalifikované tímy: Rakúsko Bielorusko Kanada Česko Fínsko Dánsko Francúzsko Nemecko Lotyšsko Nórsko Rusko Slovensko Slovinsko Švédsko Švajčiarsko Spojené štáty Majstrom sveta v ľadovom hokeji na rok 2015 sa stalo mužstvo Kanady, ktoré vo finále porazilo reprezentáciu Ruska v pomere 6:1. Kanadské národné hokejové mužstvo je jedno z najúspešnejších národných reprezentačných mužstiev v ľadovom hokeji v histórii. Má zlatú medailu zo zimných olympijských hier 2002 v Salt Lake City a striebornú medailu z majstrovstiev sveta 2005 vo Viedni. Na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne sa umiestnilo na 7. mieste, čo je najhoršie umiestnenie v histórii. Na posledných Zimných olympijských hrách 2010 v domácom prostredí, vo Vancouveri získalo opäť zlatú medailu. A Skupina PRAHA Švédsko Kanada Česko Švajčiarsko Lotyšsko Francúzsko Nemecko Rakúsko B Skupina OSTRAVA Fínsko Rusko Spojené štáty Slovensko Nórsko Bielorusko Slovinsko Dánsko Na posledných Majstrovstvách sveta 2012 Kanada obsadila 5. miesto, keď nestačila vo štvrťfinálovom dueli na slovenských hokejistov a v dramatickom závere prehrala 2:3 a zopakovala tak umiestnenie spred roka z Bratislavy. Na treťom mieste sa umiestnilo mužstvo USA, ktoré si v boji o bronz poradilo s domácim výberom Česka v pomere 3:0. Najproduktívnejším hráčom MS 14-bodový Jason Spezza Najproduktívnejším hráčom hokejových MS v Prahe a Ostrave sa stal kanadský útočník Jason Spezza, ktorý v desiatich zá- 29

30 Športová rubrika Najlepšími hráčmi šampionátu boli: Najlepší brankár: Pekka Rinne ( Fínsko) Najlepší obranca: Brent Burns (Kanada) Najlepší útočník: Jason Spezza (Kanada) Konečné poradie mužstiev: 1. Kanada 2. Rusko 3. Spojené štáty 4. Česko 5. Švédsko 6. Fínsko 7. Bielorusko 8. Švajčiarsko 9. Slovensko 10. Nemecko 11. Nórsko 12. Francúzsko 13. Lotyšsko 14. Dánsko 15. Rakúsko 16. Slovinsko pasoch nazbieral 14 bodov za šesť gólov a osem asistencií. Produktivitu totálne ovládli hráči víťazného kanadského tímu, v prvej sedmičke bodovania mali až piatich zástupcov. Druhé miesto obsadil Spezzov krajan Jordan Eberle s 13 bodmi (5+8), tretie Taylor Hall s 12 bodmi (7+5). Spomedzi slovenských hráčov boli na turnaji najproduktívnejšími so šiestimi bodmi Marián Gáborík (4+2) a Vladimír Dravecký (1+5). Titul najlepšieho strelca šampionátu si deviatimi gólmi vystrieľal ďalší zlatý medailista Tyler Seguin. Najlepším nahrávačom sa stal s 10 asistenciami Švéd Oliver Ekman-Larsson, ktorý bol zároveň najproduktívnejším obrancom. Slovák Andrej Meszároš obsadil so štyrmi bodmi (3+1) medzi zadákmi štrnástu priečku, s 27 trestnými minútami bol takisto tretím najvylučovanejším hráčom šampionátu. MS v hokeji 2015 s rekordnou návštevnosťou! Svetový šampionát v Prahe a Ostrave bol najnavštevovanejším v histórii. Na stretnutí hokejových MS zavítalo dokopy fanúšikov, čo znamená priemer na zápas. V poradí 79. majstrovstvá sveta tak prekonali rekordný počet divákov z vlaňajšieho turnaja v Minsku, ako i dosiaľ maximálny priemer priaznivcov na zápas z MS v Moskve v roku Divácky rekord prekonali návštevy v Prahe a Ostrave už vo štvrtok v druhom štvrťfinálovom súboji medzi Kanadou a Bieloruskom. Šampionát na českej pôde má tak späť rekord, ktorý držal až do vlaňajška od roku 2004, keď zavítalo na turnaj v Prahe a Ostrave fanúšikov. Vtedy sa hralo iba 56 zápasov. Pražská O2 aréna sa na skončených MS zaplnila v 34 zápasoch celkovo z 85,82 percenta, ostravská ČEZ Aréna v 30 dueloch dokonca až z 88,70 percenta. Ostravská hala (8812 divákov) bola vypredaná vo všetkých zápasoch slovenských hokejistov. Informácie priniesla oficiálna webstránka IIHF. Róbert Močko Ústav sociálnej práce - študent

31 LDI Terénna práca s rodinou na Linke detskej istoty 1. Stručná história Terénna práca s rodinou začala byť na Linke detskej istoty (LDI) pri Slovenskom výbore (SV) pre UNICEF realizovaná na konci roka Realizácii terénnej práce predchádzali skúsenosti pracovníkov a pracovníčok Ambulantného krízového strediska (AKS), ďalšieho projektu LDI, v rámci ktorého bola poskytovaná odborná interdisciplinárna pomoc v situáciách akútnej krízy a v iných závažných životných situáciách, v ktorých sa ocitli dieťa, alebo rodič s dieťaťom. Táto pomoc bola (a naďalej je) poskytovaná ambulantnou formou, v priestoroch LDI. V reakcii na zistenie pracovníkov a pracovníčok AKS, že nie všetci členovia rodín, ktoré sa nachádzajú v krízovej situácii, môžu, alebo sú schopní dochádzať do konkrétnej kancelárie LDI za účelom poradenstva, ktoré by im mohlo pomôcť pri riešení ich negatívnej situácie, vznikol program Terénneho rodinného poradcu. Tento program umožnil pracovníkom a pracovníčkam LDI začať takýmto rodinám poskytovať služby priamo v teréne v prirodzenom prostredí rodiny a zároveň vyhľadávať ďalšie takéto rodiny. Motiváciou k vytvoreniu takejto služby tak bola na jednej strane vízia a poslanie LDI, prevzaté od SV UNICEF teda ochrana a podpora dodržiavania detských práv a snaha zachytiť čo najviac detí, ktoré sa môžu nachádzať v negatívnej situácii a na druhej strane potreba cieľovej skupiny rodiny v kríze. S ohľadom na rozrastajúci sa počet spolupracujúcich rodín bol v roku 2009 program Terénneho rodinného poradcu rozšírený a vzniklo Centrum výchovy k rodičovským zručnostiam (CVRZ) CES- TA, ktoré v súčasnosti predstavuje terénnu časť služieb poskytovaných cieľovým skupinám LDI. 2. CVRZ CESTA CVRZ CESTA je odborné pracovisko určené rodinám, rodičom a deťom, ktoré sa ocitli, alebo dlhodobo sú v nepriaznivej životnej situácii, ktorú už nedokážu riešiť vlastnými silami. Je tiež určené pre rodiny, ktorým hrozí vyňatie dieťaťa do ústavnej starostlivosti, alebo ich dieťa do ústavnej starostlivosti už bolo umiestnené. Filozofia práce CVRZ CESTA je založená na predpoklade, že najlepším miestom, kde môžu byť uspokojované všetky potreby dieťaťa, je jeho biologická rodina. Pracovníci a pracovníčky CVRZ CESTA teda pracujú s celou rodinou s cieľom u- pravenia negatívnej situácie v rodine spôsobom, ktorý bude viesť k uspokojovaniu všetkých potrieb dieťaťa. Zároveň je ale, v súlade s víziou a poslaním LDI, resp. SV UNICEF, v centre pozornosti pracovníkov a pracovníčok CVRZ CESTA vždy dieťa a ochrana jeho práv. Všetky služby CVRZ CESTA sú cieľovej skupine poskytované bezplatne, primárne na území Bratislavského samosprávneho kraja. CVRZ CESTA pracuje v dvojstupňovom modeli. Na začiatku spolupráce pracujú pracovníci a pracovníčky centra s rodinou najmä v jej prirodzenom rodinnom prostredí. Dôležitou súčasťou práce s rodinou je určovanie cieľov spolupráce a postupov vedúcich k ich dosiahnutiu. Určuje ich ten ktorý / á klient/ka, v spolupráci s pracovníkom / pracovníčkou CVRZ CES- TA, ktorý/á je zodpovedný/á za vedenie jej prípadu. V priebehu spolupráce sa snažia pracovníci / pracovníčky CVRZ CESTA motivovať klientov a klientky k spolupráci ambu- Linka detskej istoty 31

32 Linka detskej istoty lantnou formou (realizácia ambulantného poradenstva je závislá od toho- ktorého konkrétneho klienta / klientky). Cieľom tejto zmeny terénneho poradenstva na ambulantné je o. i. snaha pomáhať klientovi / klientke získavať také (komunikačné, sociálne, a pod.) zručnosti, ktoré mu / jej umožnia riešiť svoju situáciu samostatne napr. na úradoch, ktoré bude musieť v rámci riešenia svojej situácie navštíviť. Prostredníctvom pravidelných návštev rodiny sú ale pracovníci a pracovníčky centra v kontakte s rodinou počas celej doby spolupráce tá trvá minimálne jeden rok a môže sa predĺžiť podľa potrieb a záujmu rodiny. Poskytovanie služieb centra v teréne prostredníctvom pravidelných návštev rodiny funguje ako prostriedok nadviazania a udržiavania vzťahu s rodinou ten je pre riešenie jej negatívnej situácie veľmi dôležitý ako aj zberu anamnestických a diagnostických informácií o rodine, využiteľných v ďalšej práci s ňou, najmä v pokračovaní spolupráce s rodinou po vyriešení krízovej situácie rodiny. V úvode spolupráce s rodinou sú tak (z pohľadu CVRZ CESTA) obyčajne jej cieľmi riešenie krízovej, alebo negatívnej životnej situácie rodiny a vytváranie vzťahu so spolupracujúcou rodinou s cieľom identifikovať príčiny, pre ktoré sa rodina nachádza v krízovej, alebo negatívnej situácii a spolupracovať s rodinou na odstránení týchto príčin. Cieľmi následnej spolupráce sú napr.: budovanie vzťahu s členmi rodiny, zisťovanie, v akom štádiu dosahovania cieľov, ktoré si klient/ ka určil/a, sa klient / ka nachádza, čo prípadne bráni dosahovaniu zvolených cieľov, zisťovanie, akým prípadným ďalším problémom rodina čelí, či prevencia včasné zachytávanie prípadných ďalších problémov rodiny, nových problémov, ktorým môže rodina čeliť, opakovaná podpora členov rodiny pri riešení problémov, a pod. Služby, ktoré spolupracujúcim rodinám centrum poskytuje, sú nasledovné: Základné a špecializované sociálne poradenstvo, sociálna asistencia, psychologické poradenstvo, krízová intervencia, realizácia tzv. asistovaných stretnutí rodičov s deťmi, ktoré boli vyňaté do ústavnej starostlivosti, jednorazové aktivity (denný letný tábor, oslava Medzinárodného dňa detí, a pod.) a skupinové aktivity. V teréne sa pracovníci / pracovníčky CVRZ CESTA snažia realizovať všetky služby, ktorých charakter to umožňuje ide najmä o sociálne poadenstvo a psychologické poradenstvo, podľa potreby krízovú intervenciu a výhradne sociálnu asistenciu. Skupinové aktivity realizujú pracovníci /pracovníčky v priestoroch CVRZ CESTA. V súčasnosti ide o: 1. tzv. rodičovskú skupinu otvorenú skupinu, v ktorej sa dospelí členovia spolupracujúcich rodín stretávajú v bezpečnom prostredí CVRZ CESTA a v spolupráci s jeho pracovníkom/ pracovníčkou sa venujú témam súvisiacim s ich aktuálnou životnou situáciou, získavajú podporu členov/ členiek skupiny, ich skúsenosti s riešením podobných negatívnych situácií, a pod. 2. skupinu zameranú na vzťahy uzavretú podporno- terapeutickú skupinu, ktorá sa zameriava na cieľovú skupinu obetí násilia páchaného na ženách 3. detskú skupinu určenú deťom zo spolupracujúcich rodín a realizovanú počas rodičovskej skupiny a skupiny zameranej na vzťahy - ako taká umožňuje rodičom zúčastňovať sa týchto skupín. Zameriava sa na zmysluplné vyžívanie voľného času a prípravu detí na prechod z ich aktuálneho do (pred)školského prostredia. 4. program zameraný na rozvoj sociálnych zručností určený dospelým zo spolupracujúcich rodín, v ktorom títo pracujú (a to aj prostredníctvom hier, nácviku rolí, a pod.) v základných okruhoch: komunikácia, zamestnanie a rodičovské zručnosti. Mgr. Michal MILAN koordinátor CVRZ CESTA Linky detskej istoty pri SV UNICEF obrazová príloha 2014 Slavo Uhrín 32

33 Komička Evelyn: Od stand up-ov k sex-biznisu? Novinky Ako by ste reagovali vy, ak by ste zistili, že si žena, ktorú poznáte, zarába poskytovaním sexuálnych služieb? Zavrhli by ste ju, alebo akceptovali jej dobrovoľný výber práce? Podobnú otázku si kládla aj komička Evelyn, ktorá sa rozhodla podporiť kampaň občianskeho združenia Odyseus o téme násilia páchanom na ženách pracujúcich v sex-biznise.,,na Slovensku sa téma dobrovoľného poskytovania sexuálnych služieb za peniaze často spája s nepochopením, odsudzovaním a predsudkami. Nech už sú dôvody na predsudky a ľahostajnosť verejnosti voči týmto ženám akékoľvek, prispievajú k tomu, že je násilie na týchto ženách spoločnosťou tolerované, niekedy dokonca schvaľované. Ja takéto násilie neschvaľujem, preto som sa rozhodla túto kampaň podporiť, hovorí Evelyn. Vo videu ku kampani Koniec násilia, čas na práva si zahrala ženu pracujúcu v sex-biznise, ktorá sa počas rozprávania o svojom bežnom pracovnom dni dostane ku každodenným problémom týchto žien. Tými sú predovšetkým predsudky, diskriminácia a rôzne formy násilia zo strany širokej verejnosti.,,v návale diskriminácie, s ktorou sa ženy pracujúce v sex-biznise stretávajú, je OZ Odyseus tým prvkom, ktorý nesúdi, nediskriminuje, ale pomáha. Toto je v dnešnej dobe vznešené posolstvo, nesúdiť a neosočovať niekoho pre odlišnosť, alebo životné rozhodnutia, dodáva Evelyn. Občianske združenie Odyseus sa už 12 rokov prostredníctvom programu Červený dáždnik venuje ženám pracujúcim v pouličnom sex-biznise. Verejnosť upozorňuje na rešpektovanie ľudských práv žien pracujúcich v sex-biznise a vyzýva k eliminovaniu násilia, ktoré je na nich páchané.,,z informácií získaných pri výkone terénnej sociálnej práce vyplýva, že ženy pracujúce v sex-biznise sa najčastejšie stretávajú s násilím zo strany zákazníkov a okoloidúcich, no výnimkou nie je ani diskriminácia zo strany úradov a inštitúcií, ktoré by mali ich práva chrániť. Práve preto sme v rámci projektu Koniec násilia, čas na práva prišli so scitlivovacou kampaňou, ktorej cieľom je poukázať na skutočnosť, že násilie na ženách nesmie byť tolerované za žiadnych okolností - to sa týka aj žien pracujúcich v sex-biznise, na ktoré sa v tomto ohľade často zabúda, hovorí koordinátorka programu Červený dáždnik Olívia Strelková. Od 4. mája 2015 môžete v bratislavskej MHD spozorovať plagáty, ktoré sľubujú vzhliadnutie Hot Stand Up Comedy s horúcou tematikou, pričom na plagátoch je uvedený aj QR kód umožňujúci preklik na kampaňové video. Cieľom kampane je prispieť k iniciovaniu verejnej diskusie o tejto tabuizovanej téme. Kampaň projektu Koniec násilia, čas na práva môžete podporiť zdieľaním videa prostredníctvom sociálnych sietí, zdieľaním cover fotografie Ja od problémov neodchádzam na sociálnych sieťach, ako aj priamou podporou aktivít programu Červený dáždnik. Viac in- 33

34 Novinky formácií je uvedených na org v sekcii Ako nám pomôcť.,,počas práce na ulici som sa stretla s rôznymi formami násilia a diskriminácie. Ženám pracujúcim v sex-biznise sa spoločnosť často otáča chrbtom a preto je nutné o našich právach rozprávať a poukazovať na problémy, s ktorými sa každodenne stretávame. Treba si uvedomiť, že aj žena pracujúca v sex-biznise je predovšetkým žena ako ktorákoľvek iná a nezaslúži si, aby na nej bolo páchané násilie., hovorí Sandra, žena, ktorá pracuje už 20 rokov v sex-biznise a z toho 5 rokov spolupracuje s OZ Odyseus v programe Červený dáždnik. Projekt je realizovaný v partnerskej spolupráci s organizáciou SWAN (Sex Workers rights Advocacy Network). Oznámenie: Projekt Koniec násilia, čas na práva bol podporený sumou 44609,23 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation. Cieľom projektu Koniec násilia, čas na práva je posilnenie zraniteľných skupín. Občianske združenie Odyseus je jedna z najstarších organizácií na Slovensku poskytujúcich terénnu sociálnu prácu. Od roku 1997 poskytuje nízkoprahové služby s pomocou profesionálneho a odborného tímu pracovníkov. Ide prevažne o servisné služby užívateľom drog, osobám ponúkajúcim sexuálne služby na ulici a ľuďom žijúcim s HIV. V roku 2013 získalo združenie dve ocenenia Cenu Nadácie Orange a medzinárodnú Cenu Nadácie ERSTE za sociálnu integráciu. Viac informácií nájdete na HOT STAND UP pozrite si vystúpenie na horúcu tému priamo tu COMEDY Mgr. Olívia Strelková OZ Odyseus sexwork@ozodyseus.sk alebo kliknite na youtube.com/ozodyseus pre viac info o programe Červený dáždnik www. odyseus.org Projekt Koniec násilia, čas na práva bol podporený sumou 44609,23 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation. Cieľom projektu Koniec násilia, čas na práva je posilnenie zraniteľných skupín. 34