kompas ČASOPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR O ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOCH

Transcription

1 euro ročník V. číslo 2/2008 kompas ČASPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGINÁLNEH RZVJA SR ŠTRUKTURÁLNYCH FNDCH V EÚ jestvujú ďalšie programy, financované zo štrukturálnych fondov (okrem operačných programov spadajúcich pod NSSR), ktoré poskytujú Slovensku možnosť čerpať finančnú podporu Spoločenstva na rozvoj. Systém, ktorý pomáha V tomto programovom období budú žiadatelia viacej prichádzať do styku s ITMS. Je dobré vedieť, na čo systém slúži, ako s ním pracovať a čo neprehliadnuť. Čítajte na str. 16 Výzvy 2008 Riadiace aj sprostredkovateľské orgány pokračujú vo zverejňovaní výziev na podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Prinášame prehľad výziev do 30. júna Čítajte na str. 25

2 bsah Michal Sántai: Už poznáme prvé schválené projekty v programovom období Daniela Holáková: peračné programy mimo NSRR SR Magdaléna Vaculčiaková: Novovzniknuté RRA sa sústredia na informačné aktivity, služobne najstaršie úspešne realizujú projekty Dušan Gábor: Systém, ktorý pomáha Alexander Mušinka: Anton Trišč: Základ úspechu spočíva v kvalite a nových technológiách Elektrokarbon zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej firmy na svetovom trhu Zdenka Valková: Konferencia Programové obdobie pre rozvoj regiónov 24 Daniela Holáková: Harmonogram výziev vyhlásených a plánovaných na podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok Zaujímavosti z EÚ 29 Summary Kalendárium 32 Čítajte naše internetové stránky Eurokompas vydáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva Prievozská 25, Bratislava tel.: 02/ strukturalnefondy@build.gov.sk Šéfredaktorka: Daniela Holáková Redakčná príprava, grafická úprava a tlač: TIMUR&partners, s. r. o. Registračné číslo MK SR: 3636/2006

3 Už poznáme prvé schválené projekty v programovom období Milé čitateľky, milí čitatelia! Ing. Michal Sántai, MBA generálny riaditeľ sekcie stratégie rozvoja regiónov Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Predchádzajúci rok sa nám otvorila príležitosť zapojiť sa do napĺňania zámeru politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskeho spoločenstva, ktorým je pomoc pri znižovaní existujúcich rozdielov medzi ekonomicky silnými a ekonomicky zaostávajúcimi regiónmi v rámci zjednotenej Európy, čiže aj v rámci Slovenska. Poskytovanie finančnej pomoci zaostávajúcim regiónom prinieslo Slovensku už v rámci skráteného programovacieho obdobia množstvo pozitívnych zmien. Zrekonštruovalo sa množstvo škôl, vystavali sa kilometre ciest, vo firmách sa zaviedli nové nenáročné technologické procesy, prostredníctvom ďalšieho vzdelávania sa zvýšila kvalifikácia mnohých ľudí a pod. V tejto nastavenej ceste chceme pokračovať aj v programovom období Kľúčovým zámerom bude snaha integrovať zaostávajúce regióny do rozvojových procesov a procesov globalizácie a najmä vybudovanie celkovej infraštruktúry a zabezpečenie dostupnosti regiónov celého Slovenska. Na tieto a ďalšie ciele bude môcť Slovensko prostredníctvom jedenástich operačných programov Národného strategického referenčnom rámca, ako už isto viete, využiť z Európskej únie viac ako 11 miliárd eur. Tieto operačné programy odzrkadľujú takmer všetky potreby Slovenska, či už ekonomické, zdravotné, materiálne, ale aj vzdelanostné a sociálne, preto bude len na nás všetkých, ako sa s výzvou na krajšiu budúcnosť popasujeme. Spoločne s riadiacimi orgánmi sa snažíme, aby ani euro z prisľúbeného balíka finančných prostriedkov Európskeho spoločenstva nevyšlo na zmar. Jednotlivé riadiace orgány vyhlasujú výzvy, pracujú na prijímaní projektov od žiadateľov, ich vyhodnocovaní a následnom schvaľovaní. Prvými schválenými projektmi, ktoré po podpise zmlúv môžu žiadatelia o nenávratný finančný príspevok začať realizovať, a napĺňať tým svoje plány a zámery, sa môže pochváliť Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program v rámci prvého kola výzvy, vyhlásenej na opatrenie Infraštruktúra vzdelávania. Je to síce ešte len prvých tridsať lastovičiek, ktoré do svojich obcí a miest na svojich krídlach prinesú približne 988 mil. Sk na riešenie problémov škôl, ale verím, že pri plnom nasadení a sústredení sa na efektívne čerpanie pridelených finančných prostriedkov bude tých úspešných lastovičiek mnohonásobne viac. Využitie všetkých ponúkaných možností a zdrojov z programov Európskej únie by pre nás všetkých znamenalo postupné približovanie sa k vyspelej časti európskeho kontinentu, a tým postupné zvyšovanie kvality života nás všetkých. Ing. Michal Sántai, MBA Daniela Holáková

4 Daniela Holáková peračné programy mimo NSRR SR V Európskej únii jestvujú aj ďalšie operačné programy, ktoré nespadajú pod NSRR SR, a predsa poskytujú Slovensku možnosť čerpať podporu Spoločenstva na rozvoj. peračným programom sa budeme venovať podľa cieľa, pod ktorý spadajú. Najprv sa oboznámime s operačnými programami, ktoré patria pod cieľ konvergencia. V druhej časti sa budeme venovať programom v rámci cieľa európska územná spolupráca. Cieľ konvergencia V rámci celej Európskej únie (EÚ) je zámerom cieľa konvergencia podporiť vhodné podmienky na rast a faktory, ktoré pomáhajú skutočnej konvergencii najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov. V EÚ sa cieľ týka 17 členských štátov. Suma vyčlenená v rámci cieľa konvergencia je 282,8 mld. eur. Program rozvoja vidieka SR Program rozvoja vidieka SR (PRV) schválila Európska komisia 4. decembra Geograficky sa program vzťahuje na celé územie Slovenska s tým, že pod cieľ konvergencia nespadá Bratislavský kraj. Globálnym cieľom PRV je zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva a zlepšiť kvalitu životného prostredia zavedením vhodných systémov poľnohospodárstva a lesníctva a kvalitu života vo vidieckych oblastiach s dôrazom na udržateľný rozvoj. Štruktúra programu sa opiera o štyri osi. s 1: Zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Ciele: zvýšenie modernizácie, inovácie a efektívnosti v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, prehĺbenie znalostí a zlepšenie odborného prehľadu v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva s 2: Zlepšenie životného prostredia a krajiny Ciele: zlepšenie biologickej rozmanitosti v rámci vidieckych oblastí a systémov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s vysokou prírodnou hodnotou, zachovanie a zlepšovanie kvality podzemných a povrchových vôd, zachovanie a zvýšenie kvality poľnohospodárskej a lesnej pôdy, zmierňovanie vplyvov zmeny klímy s 3: Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva Ciele: vytváranie nových pracovných miest vo vidieckych oblastiach, podpora vzdelávacích činností, zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach, vytváranie miestnych partnerstiev s 4: Realizácia prístupu Leader Ciele: zlepšenie správy a riadenia, ako aj mobilizácie rozvoja potenciálu vo vidieckych oblastiach PRV je financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Celkový verejný príspevok naň je eur, v tom je príspevok EPFRV eur. Riadiaci orgán Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sekcia rozvoja vidieka Dobrovičova Bratislava Tel.: +421/2/ Fax: +421/2/ Internetová stránka: Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP, aktuálne v čase uzávierky časopisu 1. Číslo výzvy: 2008/PRV/01 v termíne do pre opatrenie 2.1 bnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení 2. Číslo výzvy: 2008/PRV/03 priebežná výzva pre podopatrenie Technická pomoc pre podopatrenie Národná sieť rozvoja vidieka 3. Číslo výzvy: 2008/PRV/04 v termíne od 1. do pre opatrenie 4.1 Implementácia integrovaných stratégií rozvoja územia pre opatrenie 4.3 Chod miestnej akčnej skupiny 4. Číslo výzvy: 2008/PRV/05 v termíne do pre opatrenie 1.4 Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov 5. Číslo výzvy: 2008/PRV/06 v termíne do pre opatrenie 3.5 Získavanie zručností, oživovanie a vykonávanie integrovaných stratégií rozvoja územia Viac o programe pozri na stránke: peračný program Rybné hospodárstvo SR peračný program Rybné hospodárstvo SR (P RH) schválila Európska komisia 4. decembra P RH sa na území SR vzťahuje na Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický a Prešovský kraj, a oblasťou mimo cieľa konvergencia je Bratislavský kraj. Celkovým cieľom P RH je trvalo udržateľný a konkurencieschopný sektor rybného hospodárstva. Štruktúra programu sa opiera o päť prioritných osí. Prioritná os 2: Akvakultúra, spracovanie a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh Ciele: modernizácia, inovácia a reštrukturalizácia akvakultúry, zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov spracúvajúcich produkty rybolovu a akvakultúry s dôrazom na podporu spraco-

5 vania domácej produkcie, skvalitnenie ľudského potenciálu prostredníctvom celoživotného vzdelávania v oblasti rybného hospodárstva Prioritná os 3: patrenia spoločného záujmu Ciele: podpora spolupráce jednotlivých subjektov v sektore a zabezpečenie jeho stability, podpora a rozvoj trhu v rámci sektora rybného hospodárstva Prioritná os 5: Technická pomoc Ciele: zabezpečiť cielenú propagáciu programu primeranými informáciami a publicitou, rozvíjať efektívne a účinné monitorovacie systémy programu, podporiť efektívne riadenie programu (štúdium, pracovné cesty a semináre), zabezpečiť potrebné podkladové štúdie a vonkajšie expertízy, zabezpečiť hodnotenie pomoci Celkové oprávnené verejné výdavky v rámci programu sú eur, pričom výška pomoci EÚ prostredníctvom EFRH je eur. Riadiaci orgán Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sekcia rozvoja vidieka Dobrovičova Bratislava Tel.: + 421/2/ Fax: + 421/2/ Internetová stránka: Výzva na predkladanie žiadosti o NFP, aktuálna v čase uzávierky časopisu Číslo výzvy: 2008/P RH /01 od 1. júla do 31. augusta 2008 pre opatrenie 2.1 Investície do akvakultúry od 1. júla do 31. augusta 2008 pre opatrenie 2.2 Investície do spracovania a uvádzania na trh. Viac o programe pozri na stránke: Cieľ európska územná spolupráca Európska územná spolupráca (EÚS) je novým cieľom kohéznej politiky EÚ. Vychádza zo skúseností regionálnej spolupráce v rámci Interregu a programov cezhraničnej spolupráce (CBC), ktoré fungujú v EÚ dlhodobo. Cieľom EÚS je dosiahnuť vyrovnanú integráciu rôznych území EÚ podporou spolupráce regiónov. Na základe cieľa EÚS sa prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív a medzinárodnej spolupráce, zameranej na integrovaný územný rozvoj, posilní cezhraničná, nadnárodná a interregionálna spolupráca. Na tento cieľ je zo zdrojov Spoločenstva vyčlenených 8,72 mld. eur. peračný program INTERACT II Dňa 4. decembra 2007 schválila Európska komisia tento program, ktorý je spoločným nadnárodným programom pre všetky členské krajiny EÚ vrátane pridružených krajín Nórskeho kráľovstva a Švajčiarskej konfederácie. Hlavným cieľom tohto programu je poskytovať podporu a technickú pomoc riadiacim orgánom (R), spoločným technickým sekretariátom (STS), monitorovacím výborom (MV), národným kontaktným bodom (NKB), certifikačným orgánom a orgánom auditu. Program sa bude zameriavať najmä na vytváranie a šírenie poznatkov medzi aktérmi z určených cieľových skupín, na prispievanie k zlepšeniu postupov a nástrojov na dosiahnutie vysokej úrovne kvality pri implementácii programov a na rozširovanie prístupov správneho riadenia v rámci zainteresovaných cieľových skupín. Štruktúra programu sa opiera o dve prioritné osi. Prioritná os 1. Príprava a poskytovanie služieb Ciele: tvorba obsahu, poskytovanie a rozširovanie služieb a produktov založených na najlepších postupoch, poznatkoch a skúsenostiach aktérov v oblasti územnej spolupráce, podporné aktivity, príprava nástrojov, riadenie kvality, ako aj zdokonaľovanie rozširujúcej sa siete cieľových skupín a iných aktérov v oblasti územnej spolupráce Prioritná os 2. Technická pomoc Ciele: príprava, riadenie, hodnotenie, informovanie a kontrola v rámci P, posilnenie administratívnej kapacity pri implementácii fondov. Celkový verejný príspevok je 40 mil. eur príspevok Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) 34 mil. eur. Riadiaci orgán Bratislavský samosprávny kraj oddelenie teritoriálnej spolupráce Sabinovská 16 P.. Box Bratislava 25 Tel.: +421/2/ Fax: +421/2/ Internetová stránka: NKB Ministerstvo hospodárstva SR sekcia podporných programov odbor interregionálnej a bilaterálnej spolupráce Mierová Bratislava 212 Tel: + 421/2/ , -512 Fax: + 421/2/ Internetová stránka: gov.sk Viac pozri na stránke programu: Cezhraničná spolupráca Pri projektoch cezhraničnej spolupráce sa vyžaduje spoločné vypracovanie projektu, jeho spoločná realizácia, spoločná účasť osôb na projekte, ako aj spoločné financovanie. Najvýraznejšou zmenou v rámci cezhraničnej spolupráce v tomto programovom období je princíp vedúceho partnera. Vedúci partner podpíše zmluvu o poskytnutí NFP s R, zodpovedá za realizáciu celého projektu a zároveň prijme od R všetky finančné prostriedky bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzajú. Prostriedky potom na základe dohody presunie partnerovi, resp. partnerom. Program cezhraničnej spolupráce Maďarsko SR Európska komisia schválila tento program 20. decembra Súčasťou programu je podpora Spoločenstva pre maďarské a slovenské regióny, ktoré majú spoločnú hranicu: maďarské župy Győr-Moson-Sopron, Komárom-Esztergom, Pest, Nógrád, Heves, Borsod-Abaúj-Zemplén, Szabolcs-Szatmár-Bereg, Budapešť a slovenské kra-

6 je: Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Banskobystrický a Košický. Všeobecným strategickým cieľom programu je zvýšiť úroveň ekonomickej a sociálnej integrácie v maďarsko-slovenských prihraničných oblastiach posilnením hospodárskej konkurencieschopnosti, zvýšením sociálnej a kultúrnej súdržnosti medzi ľuďmi a komunitami, zlepšením prístupu a komunikácie a takisto ochranou prírodného bohatstva. Štruktúra programu sa opiera o tri priority. Priorita 1: Hospodárstvo a spoločnosť Ciele: rozvíjať cezhraničnú obchodnú spoluprácu podporou vybavenia podnikateľskej infraštruktúry, budovať ľudské vzťahy v oblasti výskumu, rozvoja technológií a inovácií, podporovať spoločné využívanie ľudských zdrojov vo vzdelávaní a na trhu práce, iniciovať spoločné verejné podujatia, podporiť spoločné projekty v oblasti cestovného ruchu a zdravotnej starostlivosti a budovania sietí a partnerstiev Priorita 2:, ochrana prírody a dostupnosť Ciele: vyzývať k spoločným aktivitám v oblasti ochrany prírody, rozvíjať dopravnú infraštruktúru vrátane stavby ciest, hraničných priechodov cez rieky a verejnej dopravy, podporovať komunikačnú infraštruktúru s cieľom zlepšiť výmenu informácií Priorita 3: Technická pomoc Ciele: riadenie programu vrátane monitoringu, hodnotenia, publicity, kontroly a finančného manažmentu Celkový rozpočet operačného programu je eur. Podpora Spoločenstva prostredníctvom EFRR predstavuje približne 176 mil. eur. Riadiaci orgán National Development Agency Pozsonyi út Budapešť Maďarsko Tel.: +36/1/ Fax: +36/1/ Internetová stránka: Infobody v SR 2 regionálne na východnom a západnom Slovensku Viac o programe pozri na stránkach: Program cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika Tento program schválila Európska komisia 20. decembra blasti pomoci sú na poľskej strane hranice subregióny: bielsko-bialský, nowosądecký, krośnieńsko-przemyský, okresy: oświęcimský, pszczyńský, rzeszowský a Rzeszów grodzki. Na slovenskej strane hranice sa pomoc vzťahuje na Žilinský kraj a Prešovský kraj. Globálny cieľ spoločnej stratégie je zintenzívniť poľsko-slovenskú spoluprácu partnerstva v záujme trvalo udržateľného rozvoja prihraničného regiónu. Štruktúra programu sa opiera o štyri prioritné osi. Prioritná os 1: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry Ciele: rozvoj spolupráce poľsko-slovenského partnerstva v rámci zlepšenia podmienok cezhraničnej infraštruktúry orientovanej k priestorovej integrácii, bezpečnosti, lepšej dostupnosti a atraktívnosti pre obyvateľov, investorov a turistov Prioritná os 2: Sociálny a hospodársky rozvoj Ciele: podporovať poľsko-slovenskú partnerskú spoluprácu pre udržateľný socioekonomický, environmentálny a kultúrny rozvoj poľsko-slovenského prihraničného regiónu Prioritná os 3: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty) Ciele: propagovať miestne iniciatívy a vytvoriť cezhraničné kontakty prostredníctvom realizácie mikroprojektov založených na aktivitách ľudia ľuďom Prioritná os 4: Technická asistencia Ciele: zabezpečiť realizáciu, riadenie, propagáciu, monitorovanie a kontrolu programu Celkové financovanie programu v rokoch je eur, v tom je eur príspevok z ERDF. Riadiaci orgán Ministerstwo rozwoju regionalnego Ul. Wspólna 2/ Warszawa Poľsko Tel.: +33/22/ Internetová stránka: Infobody v SR Žilinský samosprávny kraj odbor regionálneho rozvoja oddelenie regionálneho rozvoja a územného plánu Komenského Žilina Tel.: +421/41/ Fax: +421/41/ , -337 Internetová stránka: Prešovský samosprávny kraj odbor regionálneho rozvoja, územného plánu a životného prostredia Námestie mieru Prešov Tel.: +421/51/ Fax: +421/51/ Internetová stránka: Viac o programe pozri na stránkach: pl/ /ewt/transgraniczne/plsl/dokumenty Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Rakúsko Tento program schválila Európska komisia 20. decembra Rakúsko- -slovenský prihraničný región tvoria z rakúskej strany regióny Weinviertel, Wiener Umland-Nordteil, Wiener Umland-Südteil, Nordburgenland, Viedeň (hlavná programová oblasť) a susedné (hraničiace) regióny Waldviertel, Mostviertel-Eisenwurzen, Sankt Pölten, Niederösterreich-Süd a Mittelburgenland, slovenský Bratislavský kraj a Trnavský kraj. Strategickým cieľom operačného programu je vybudovať región so živými a na vedomostiach založenými ekonomikami, región sociálne a environmentálne atraktívny, ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu medzi európskymi metropolitnými regiónmi. Štruktúra programu sa opiera o tri priority. Priorita 1: Znalostný región a ekonomická súťaživosť Ciele: vybudovať cezhraničnú inovatívnu a vzdelanostnú ekonomiku založenú na kultúrnom dedičstve a sociálnej inklúzii

7 Priorita 2: Dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj Ciele: rozvoj prirodzenej atraktivity regiónu, jeho prístupnosti a infraštruktúry založený na princípe environmentálnej udržateľnosti Priorita 3: Technická pomoc Ciele: riadenie programu vrátane monitoringu, hodnotenia, publicity, kontroly a finančného manažmentu Za horizontálnu oblasť činností sa považuje podpora sietí udržateľnej spolupráce, čo sa môže prelínať s prioritami 1 a 2. Verejný príspevok na program v rokoch je spolu eur, v tom príspevok ERDF je eur. Riadiaci orgán Úrad viedenskej krajinskej vlády MA 27 Wirtschaftsentwicklung Schlesingerplatz Viedeň Rakúsko Regionálne orgány v SR Bratislavský samosprávny kraj oddelenie teritoriálnej spolupráce Sabinovská Bratislava Tel.: +421/2/ Internetová stránka: aspx?nid=6246 Trnavský samosprávny kraj oddelenie metodiky a riadenia odbor fondov EÚ Starohájska Trnava Tel: +421/ 33/ Internetová stránka: Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP, aktuálne v čase uzávierky časopisu tvorená výzva (projekty je možné predkladať stále) v rámci priority Znalostný región a ekonomická konkurencieschopnosť a priority Dostupnosť a udržateľný rozvoj. Prvé kolo bolo uzavreté, preto je potrebné priebežne sledovať termíny ďalšieho kola. Viac o programe pozri na jeho stránke: peračný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika Európska komisia schválila operačný program Program s rozpočtom 92,7 mil. eur z prostriedkov EFRR podporuje spoločensko-kultúrny a hospodársky rozvoj, územnú dostupnosť a životné. blasti podpory v slovensko-českom prihraničí zo strany SR sú Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj, z českej strany Juhomoravský, Moravskosliezsky a Zlínsky kraj. Globálny cieľ programu je rast kohézie a konvergencie cezhraničného regiónu. Zabezpečenie globálneho cieľa sa bude podporovať dosiahnutím špecifických cieľov rozvoja cezhraničného regiónu ako podpora rozvoja hospodárskych a sociálnych cezhraničných štruktúr zvyšujúcich konkurencieschopnosť a zamestnanosť v regióne, zvyšovanie dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry, ktorá podporuje kohéziu cezhraničného regiónu. Štruktúra programu sa opiera o tri priority. Priorita 1: Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce Ciele: posilnenie vzájomnej spolupráce a sieťovania, obnova a zachovanie regionálnych kultúrnych tradícií, spoločné prístupy k rozvoju ľudských zdrojov a vzdelanosti, zlepšenie cezhraničných rozvojových aktivít v oblasti hospodárstva, využitie potenciálu turizmu pre nárast jeho ekonomického významu v cezhraničnom regióne, podpora tvorby spoločných produktov cestovného ruchu Priorita 2: Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia Ciele: zvýšenie dostupnosti cezhraničného územia, zachovanie regionálnych a lokálnych špecifík a rázu krajiny cezhraničného regiónu, vytváranie podmienok na regeneráciu a zachovanie kvalitného životného prostredia, zvýšenie využívania informačných a komunikačných technológií Priorita 3: Technická pomoc Ciele: riadenie programu vrátane monitoringu, hodnotenia, publicity, kontroly a finančného manažmentu Celkový verejný príspevok na program je eur, v tom príspevok EFRR je eur. Riadiaci orgán Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Prievozská 2/B Bratislava 26 infoservis@build.gov.sk Internetová stránka: Zverejnená výzva na predkladanie žiadosti o NFP Kód výzvy: PSRCR/2008/01 Priebežná výzva je na celé obdobie s tým, že treba sledovať ďalšie termíny na predkladanie žiadostí o NFP, ktoré musia byť predložené najneskôr 16 týždňov pred najbližším zasadnutím SMV. Výzva je vyhlásená na opatrenia: I.1. Kultúrny rozvoj a zachovanie tradícií, I.2. Spolupráca a sieťovanie, I.3. Vzdelávanie, trh práce a za mestnanosť, I.4. Rozvoj podnikateľského prostredia a inovačného prostredia, I.5. Rozvoj cezhraničného turizmu, I.6. Fond mikroprojektov (výzva na predkladanie mikroprojektov bude vyhlásená samostatne správcom Fondu po schválení strešného projektu), II.1. Rozvoj dopravnej infraštruktúry a dostupnosti pohraničia, II.2. Zachovanie životného prostredia a rozvoj krajiny, II.3 Zlepšenie informačnej a komunikačnej dostupnosti prihraničia. Viac o programe pozri na jeho stránke: Spoločný operačný program Nástroj európskeho susedstva a partnerstva Maďarsko Slovensko Rumunsko Ukrajina Dňa vláda SR schválila tento spoločný operačný program. Po schválení programu vládami všetkých štyroch krajín má Európska komisia na jeho schválenie štyri mesiace. Predpokladá sa, že tento proces sa ukončí v júni alebo júli Globálny cieľ programu je zintenzív-

8 niť a prehĺbiť environmentálnu, sociálnu a ekonomickú spoluprácu medzi regiónmi Ukrajiny (Zakarpatská, Ivano-Frankivská a Černivetská oblasť) a oprávnenými a pridruženým územiami Maďarska (územné jednotky Szabolcs Szatmár Bereg a Borsod Abaúj Zemplén), Rumunska (Maramures, Satu Mare a Suceava) a Slovenska (Košický samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj) pri rešpektovaní zásad a princípov trvalo udržateľného rozvoja. Štruktúra programu sa opiera o štyri priority. Priorita 1: Ekonomický a sociálny rozvoj Ciele: zlepšiť výmenu poznatkov, ich vzájomné zdieľanie a podporovať spoločný rozvoj Priorita 2: Zlepšenie kvality životného prostredia Ciele: zlepšiť kvalitu ovzdušia, vody, pôdy a lesov a znížiť riziká poškodenia životného prostredia Priorita 3: Efektívna hranica Ciele: zvýšiť účinnosť riadenia na ukrajinskej hranici Priorita 4: Podpora spolupráce Ľudia ľuďom Ciele: zvýšiť účinnosť verejných služieb a zlepšiť vzájomné porozumenie rozličných skupín spoločnosti Finančná alokácia pre program zo zdrojov Spoločenstva predstavuje eur, pričom celkové finančné zdroje sú plánované vo výške eur. Spoločný riadiaci orgán National Development Agency Pozsonyi út Budapešť Maďarsko Internetová stránka: Pobočka STS v SR Košický samosprávny kraj Námestie Maratónu mieru Košice Tel.: +421/55/ Fax: +421/55/ vuc@kosice.regionet.sk Národný orgán v SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Prievozská 2/B Bratislava 26 infoservis@build.gov.sk Internetová stránka: Viac pozri na stránke: Nadnárodná spolupráca Nadnárodná spolupráca sa v tomto programovom období bude uskutočňovať v rámci dvoch programov: peračného programu Stredná Európa a peračného programu Juhovýchodná Európa. Program Stredná Európa Európska komisia schválila Program Stredná Európa (PSE) 20. decembra Ako oprávnené regióny v rámci PSE sú celé územia štátov: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Macedónsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Grécko, Maďarsko, Moldavsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Srbsko a v prípade Talianska a Ukrajiny iba určité ich regióny. Všeobecným strategickým cieľom programu je zlepšiť proces územnej, hospodárskej a sociálnej integrácie a prispieť k súdržnosti, stabilite a konkurencieschopnosti prostredníctvom rozvoja nadnárodných partnerstiev. Štruktúra programu sa opiera o päť priorít. Priorita 1: Uľahčenie inovácií v strednej Európe Ciele: zlepšiť klímu na inovácie vo všetkých regiónoch a umožniť im lepšie využívať svoj inovačný potenciál riešením ich špecifických potrieb a slabých stránok a posilňovaním silných stránok Priorita 2: Zlepšenie dostupnosti strednej Európy, ako aj v rámci nej Ciele: prostredníctvom inovačných riešení posilniť vnútornú kohéziu krajín strednej Európy zlepšením dostupnosti oblasti strednej Európy, ako aj v rámci nej, v plnej miere zohľadňujúc princípy trvalo udržateľného rozvoja Priorita 3: Zodpovedné využívanie životného prostredia Ciele: zodpovedné využívanie a ochrana potenciálov životného prostredia strednej Európy presadzovaním inovačných a trvalo udržateľných prístupov k manažmentu prírodných zdrojov, znižovaniu rizík a zveľaďovaniu prírodného prostredia Priorita 4: Zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti miest a regiónov Ciele: posilniť polycentrickú sídelnú štruktúru, zlepšiť kvalitu života a podporovať trvalo udržateľný rozvoj miest a regiónov Priorita 5: Technická pomoc Cieľ: efektívny a hladký manažment a implementáciu programu PSE spolufinancuje EFRR sumou 246 mil. eur, celkový rozpočet programu je plánovaný na viac ako 298 mil. eur. Riadiaci orgán CENTRAL EURPE Programme Managing Authority Department for EU-Strategy and Economic Development City of Vienna Schlesingerplatz Viedeň Rakúsko STS CENTRAL EURPE Programme Joint Technical Secretariat Museumsstrasse 3/A/III 1070 Viedeň Rakúsko Tel: +43/1/ Fax: +43/1/ info@central2013.eu Internetová stránka: Národný kontaktný bod v SR Ministerstvo životného prostredia SR Námestie Ľudovíta Štúra Bratislava Tel.: +421/2/ , Fax: +421/2/ Viac pozri priamo na stránke programu: peračný program : Juhovýchodná Európa Tento operačný program (P JVE) bol schválený Európskou komisiou 20. decembra Je to jediný program s toľkými nečlenskými štátmi EÚ, ktoré sú oprávnené na čerpanie NFP. Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Macedónsko, Čierna Hora, Gréc-

9 ko, Chorvátsko, Maďarsko, Moldavsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Srbsko sú oprávnené čerpať pomoc na celom svojom území, Taliansko a Ukrajina iba v niektorých svojich regiónoch. Všeobecným strategickým cieľom programu je zlepšiť proces územnej, hospodárskej a sociálnej integrácie a prispieť k súdržnosti, stabilite a konkurencieschopnosti prostredníctvom rozvoja nadnárodných partnerstiev. Štruktúra programu sa opiera o päť priorít. Priorita 1: Uľahčenie inovácií a podnikania Ciele: osobitne prispieť k budúcemu rozvoju juhovýchodnej Európy ako miesta inovácií, uľahčiť inovácie, podnikanie a znalostnú ekonomiku a zlepšiť integráciu a hospodárske vzťahy v oblasti spolupráce Priorita 2: chrana a zlepšenie životného prostredia Ciele: prispieť k zlepšeniu životných podmienok a k lepšiemu riadeniu chránených a iných prírodných/poloprírodných oblastí, prekonať obmedzenia tvorené vnútroštátnymi prekážkami, predvídať budúce environmentálne hrozby a príležitosti a rozvíjať spoločnú medzinárodnú činnosť na ochranu prírody a ľudí Priorita 3: Zlepšovanie dostupnosti Ciele: spájanie miestnych a regionálnych subjektov s európskymi sieťami (vrátane cestnej, železničnej, vnútrozemskej a námornej dopravy), ktorej súčasťou je fyzická infraštruktúra, ako aj prístup k informačnej spoločnosti. krem toho to podporuje aj koordinovanú prípravu na rozvoj dostupnosti sietí a podporu multimodality Priorita 4: Rozvoj nadnárodných synergií pre oblasti s trvalo udržateľným rastom Ciele: riešiť zvyšujúce sa rozdiely medzi určitými regiónmi a mestami v juhovýchodnej Európe a smerovať k polycentrickému typu rozvoja Priorita 5: Technická pomoc na podporu implementácie a budovanie kapacít Ciele: bezproblémová implementácia programu a zvýšenie kapacity inštitúcií a príjemcov v oblasti programu Celkový rozpočet P JVE na roky je eur a pomoc Spoločenstva prostredníctvom EFRR dosahuje eur. Riadiaci orgán National Development Agency Pozsonyi út Budapešť Maďarsko Internetová stránka: STS Joint Technical Secretariat VÁTI Kht. Gellérthegy u Budapest Maďarsko Národný orgán a národné kontaktné miesto v SR Ministerstvo životného prostredia SR sekcia environmentálnych programov a projektov odbor programov Námestie Ľudovíta Štúra Bratislava Tel.: +421/1/ , Internetová stránka: Viac pozri na internetových stránkach: servlets/page/868?c_id=5508 Interregionálna spolupráca Program interregionálnej spolupráce INTERREG IVC Tento program (Interreg IVC) schválila Európska komisia 11. septembra Program interregionálnej spolupráce umožňuje spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi zo všetkých členských krajín EÚ a Nórska a Švajčiarska. Program je významným nástrojom na implementáciu iniciatívy EÚ Regióny pre ekonomickú zmenu, ktorej cieľom je podporovať regionálne a mestské siete, nájsť osvedčené postupy v hospodárskej modernizácii, a to najmä tie, ktoré prispievajú k rastu EÚ a jej pracovných príležitostí, a šíriť ich do všetkých regiónov s cieľom pomôcť stimulovať trvalo udržateľný rast a znižovať ekonomické disparity. Celkový cieľ programu je prostredníctvom interregionálnej spolupráce zlepšiť efektívnosť politík regionálneho rozvoja v oblasti inovácií, znalostnej ekonomiky, životného prostredia a prevencie rizík a prispieť k ekonomickej modernizácii a zvýšeniu konkurencieschopnosti Európy. Štruktúra programu sa opiera o štyri priority. Priorita 1: Inovácie a vedomostná ekonomika Ciele: umožniť regionálnym a miestnym orgánom a ďalším zainteresovaným subjektom na regionálnej úrovni zlepšiť svoje politiky, metódy a kapacity v oblasti inovácií a vedomostnej ekonomiky Priorita 2: a prevencia voči rizikám Ciele: umožniť regionálnym a miestnym orgánom a ďalším zainteresovaným regionálnym subjektom zlepšiť svoje politiky, metódy a kapacity v oblasti životného prostredia a prevencie rizík. Priorita 3: Technická pomoc Ciele: zabezpečenie efektívneho a bezproblémového riadenia a realizácie programu. Program má celkový rozpočet viac ako 405 mil. eur, spolufinancovanie z EFRR je plánované vo výške zhruba 321 miliónov eur. K nim treba prirátať príspevok Nórska a Švajčiarska vo výške 3 mil. eur. Riadiaci orgán Conseil Régional Nord-Pas de Calais Hôtel de region Lille Cédex Francúzsko STS INTERREG IVC Joint Technical Secretariat 24, Boulevard Carnot Lille France Informačný bod pre SR Katovice, Poľsko Národný orgán a kontaktný bod Ministerstvo hospodárstva SR sekcia podporných programov Mierová Bratislava 212 Tel: +421/2/ , -512 Fax: +421/2/ Viac pozri na stránkach: gov.sk,

10 Magdaléna Vaculčiaková Novovzniknuté RRA sa sústredia na informačné aktivity, služobne najstaršie úspešne realizujú projekty Riaditeľ ZRRHN Prievidza Ing. Jozef Takács Archív ZRRHN Prievidza ZRRHN v Prievidzi exceluje v zahraničných projektoch Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA) združuje agentúry na Slovensku od najstarších po tie, ktoré vznikli v ostatnom roku. Združenie pre rozvoj regiónu horná Nitra (ZRRHN), ktoré pôsobí v regióne už 14 rokov, má za sebou niekoľko úspešných projektov a pripravuje sa na nové výzvy. RRA Dolný Zemplín v roku 2007 dominovala medzi agentúrami publikačnou činnosťou a informačnými aktivitami. RRA Borolo vznikla len pred rokom, ale uskutočnila už niekoľko konferencií o štrukturálnych fondoch Európskej únie a pripravuje ďalšie. Združenie pre rozvoj regiónu horná Nitra vzniklo už v roku Patrí k najstarším RRA na Slovensku. Cieľom zakladajúcich združení (medzi nimi sú Združenie miest a obcí hornej Nitry, Podnikateľské a inovačné centrum, BIC Prievidza, spol. s r. o., Hornonitrianske bane, š. p., NESTLÉ FD, s. r. o., VÚB, a. s., Regionálna poľnohospodárska a potravinová komora a ďalšie významné podniky) bolo vtedy iniciovať, koordinovať a uskutočňovať strategické aktivity zamerané na hospodárske a sociálne povznesenie regiónu, reštrukturalizáciu ekonomiky smerujúcej k rozvoju hospodárskeho rastu regiónu a k vytvoreniu nových pracovných príležitostí. Pôvodné ciele sme museli postupne prehodnotiť, pretože boli formulované v období, keď sme len začali pociťovať vplyvy globálnej ekonomiky. Miestna samospráva mala krátku novodobú históriu, na okresnej úrovni boli odbory regionálneho rozvoja v postupnom útlme, neexistovala regionálna samospráva, Slovensko ešte nebolo členom Európskej únie. Museli sme sa zmieriť aj s tým, že po vstupe do EÚ územie našej pôsobnosti (okres Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Partizánske) nebolo zaradené medzi prioritné z hľadiska čerpania eurofondov, a navyše sme sa spočiatku nemohli zapájať ani do cezhraničnej spolupráce, hovorí riaditeľ agentúry Ing. Jozef Takács. V roku 2002 sa ZRRHN revitalizovalo a do jeho činnosti pribudli ďalšie ciele. Marketing a propagácia územia z hľadiska rozvoja malého a stredného podnikania, podpora rozvoja vzdelávania a rozvoja rekvalifikačných progra-

11 Mysli globálne, konaj lokálne! Podnikateľský inkubátor v Handlovej Archív Jozef Bartek mov a ľudských zdrojov, spolupráca s inými združeniami a vytvorenie agentúry, ktorá bude zabezpečovať výkon činnosti združenia a bude napojená na agentúry podobného druhu doma a v zahraničí, vymenúva nové ciele Jozef Takács. Hlavným cieľom agentúry pritom ostáva zlepšenie kvality života obyvateľov, posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti a udržateľnosť rozvoja regiónu v duchu hesla rozvojovej spolupráce: Mysli globálne, konaj lokálne! ZRRHN sa prioritne sústredí na rozvoj ľudských zdrojov Na základe dohody medzi riaditeľmi RRA v Trenčianskom kraji sa ZRRHN orientuje predovšetkým na rozvoj ľudských zdrojov. Región horná Nitra patrí medzi najviac rozvinuté regióny. Je to výhoda, za ktorú však platíme daň v podobe znečisteného životného prostredia. Pritom náš región má silný turistický a kultúrny potenciál. V konečnom dôsledku však takmer všetko závisí od rozvoja ľudského potenciálu, a preto máme ambíciu pôsobiť predovšetkým v tejto oblasti, zdôvodňuje riaditeľ ZRRHN. Snažíme sa čo najviac rešpektovať priority rozvoja, stanovené v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja nášho kraja, spomedzi ktorých nás najviac ovplyvňuje oblasť priemyslu, ľudských zdrojov, ale aj rozvoj cestovného ruchu, životného prostredia či kultúry. V oblasti priemyslu ide o vytváranie podmienok na zlepšenie výkonnosti a efektívnosti hospodárstva, ako aj harmonizáciu využitia celého územia, objasňuje Jozef Takács. V každom mieste pôsobnosti agentúra realizuje aktivity zamerané na rozdielne odvetvia priemyslu. Mesto Prievidza, kde agentúra sídli, bolo v tohtoročnom hodnotení kvality slovenských miest, v ktorom sa porovnáva zeleň, nezamestnanosť, mzda a bezpečnosť, na ôsmom mieste zo 69 miest. V okrese Prievidza ide o tradičný banský a energetický priemysel, finalizáciu výrob určených na priamu spotrebu v chemickom priemysle v oblasti malotonážnej výroby; rozvoj výroby nábytku a spracovania stavebných prvkov a rozvoj potravinárstva, vysvetľuje riaditeľ agentúry. V okrese Partizánske je orientácia okrem obuvníctva aj na ďalšie odbory spotrebného priemyslu a tiež na strojársky priemysel. V okrese Bánovce nad Bebravou sa zameriavame na udržanie strojárskej výroby, výroby nábytku a spracovania dreva, prípadne výrobu komponentov do automobilového priemyslu a na potravinársky priemysel, dodáva. V oblasti ľudských zdrojov sa chce RRA Prievidza orientovať na rast zamestnanosti, založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile, prostredníctvom zvýšenia zamestnanosti a pružnosti trhu práce, rozvoja inkluzívneho trhu práce a rovnosti príležitostí, zvýšenia kvalifikačného potenciálu a adaptability. Práve táto oblasť sa pre nás stáva výzvou, lebo ako vyplýva z našich posledných analýz, práve táto stránka rozvoja je najviac zanedbaná. Z výsledných hodnôt subindexov indexu regionálneho podnikateľského prostredia za okres Prievidza vyplýva, že najhoršia situácia v okrese je v oblasti ľudských zdrojov regiónu, t. j. v kvalite a dostupnosti ľudských zdrojov v regióne, približuje Jozef Takács. Región je podľa riaditeľa agentúry charakteristický starnutím obyvateľstva a z toho vyplývajúcim potenciálnym nedostatkom pracovnej sily: Podnikatelia sú presvedčení, že talentovaní ľudia neostávajú pracovať v regióne, ale odchádzajú do iných regiónov za lepšími pracovnými podmienkami. Úspešné sú aj medzinárodné projekty Za dlhoročnú pôsobnosť má agentúra na konte niekoľko úspešných národných, ako aj medzinárodných projektov. Riaditeľ agentúry pokladá medzinárodné projekty za čerešničku na torte regionálneho rozvoja a za všetky spomína najzaujímavejšie: Medzi úspešné radím napríklad projekt vytvárania nových pracovných príležitostí pre baníkov po expozičnej dobe v spolupráci s British Know-How Fund ( ). Rozvojovú spoluprácu realizovalo združenie v rokoch až v Nikarague prostredníctvom projektu Tvoje mesto stredom sveta v rámci programu North-East-West-South. Išlo o projekt zameraný na medzinárodnú decentralizovanú spoluprácu prostredníctvom vývozu know-how do Nikaraguy, financovaný holandskou vládou, kde sme riešili problematiku katastra mesta Masaya, budovanie centra prevencie rakoviny, stimuláciu ekonomických kontaktov, kultúrne výmeny, publicitu rozvojovej spolupráce, konkretizuje Jozef Takács. Realizovali sme tiež projekt Green Action ( ), zameraný na budovanie priemyselnej zóny v Handlovej, kde bola spracovaná architektonická štúdia a podnikateľský plán v rámci programu Európskej komisie Phare ECS verture, pridáva Jozef Takács. K najčerstvejším projektom združenia patrí Placement of Prievidza Youth zameraný na pracovné stáže mladých nezamestnaných v západnej Európe ( ), realizovaný prostredníctvom programu Leonardo da Vinci, a projekt Tvoj dom, tvoj podnik v euró-

12 Stretnutie nadnárodného Partnerstva pre akceptovanie a podporu a akceleráciu flexibilných foriem práce Archív ZRRHN Prievidza pe! Tento projekt pokladám za jeden z najzaujímavejších, lebo bol realizovaný v rámci jedného z najkomplexnejších programov EÚ v rámci iniciatívy EQUAL, kde projekty musia spĺňať okrem základných horizontálnych kritérií (trvalo udržateľný rozvoj, rovnosť príležitostí, informačná spoločnosť) aj požiadavku partnerstva, inovatívnosti, odstraňovania diskriminácie a nadnárodnej spolupráce, hovorí riaditeľ ZRRHN. Hlavným cieľom projektu bolo zvýšenie záujmu o telework. Cieľová skupina projektu boli malí a strední podnikatelia a osoby staršie ako 50 rokov. Združenie v rámci projektu organizovalo niekoľko aktivít: prieskumy trhu na zistenie úrovne využitia teleworkingu a možnosti jeho využitia v kraji na vzorke 500 podnikov, prieskum ohrozenej skupine o možnostiach uplatnenia sa na trhu práce na vzorke 250 osôb, informačnú kampaň, semináre, či vytvorenie databázy potenciálnych teleworkerov, založenie fóra na diskusiu o nových formách organizácie práce prostredníctvom sociálno-ekonomických partnerov, analýzu a identifikáciu vzdelávacích potrieb pre zavádzanie teleworku a pod. Celkový rozpočet bol 12 mil. Sk na obdobie tri a pol roka. Projekt pokladám za jeden z najúspešnejších. Koncom roku 2006 bol prezentovaný na medzinárodnej konferencii v rakúskom Grazi ako jeden z najlepšie implementovaných projektov v rámci manažmentu štrukturálnych fondov EÚ v období za Slovensko a začiatkom roku 2007 bol vybraný do prípadovej štúdie EK, spomína Jozef Takács. Máme neustále snahu zapájať sa do najrôznejších foriem medzinárodnej spolupráce, ktoré majú nejakú pridanú hodnotu (inovácie, transfer know-how a pod.), uzatvára riaditeľ agentúry, ktorá je zakladajúcim členom medzinárodnej siete Consenzio, ktorá vznikla v roku 2007 za účelom prípravy a realizácie europrojektov. IS RRA aj ako neformálna výmena skúseností Za našu najvýznamnejšiu aktivitu v súčasnosti pokladám prevádzku infocentra pre žiadateľov o eurofondy, hovorí riaditeľ RRA v Prievidzi. Pri súčasnej bohatej ponuke eurofondov nie je jednoduché zorientovať sa v ani Riaditeľ RRA Dolný Zemplín Ing. Pál Bárta Archív RRA Dolný Zemplín skúseným pracovníkom, ktorí v oblasti pracujú už viac rokov. úspešnosti tejto aktivity svedčí, že sme doteraz poskytli viac ako 600 osobných konzultácií. krem toho sme od roku 2003 každoročne organizovali konferencie Čo robiť, aby sme boli úspešní pri čerpaní eurofondov? Podľa Jozefa Takácsa je pri práci s fondmi EÚ dôležité čo najlepšie poznať ponuku. V najbližšom období nebude jednoduché informovať klientov, keďže sa očakáva zverejnenie až 99 výziev na podávanie žiadostí o nenávratný finančný prostriedok, priznáva Jozef Takács. krem toho na správnu identifikáciu projektov je potrebné čo najlepšie poznať územie, v ktorom sa tieto projekty plánujú uskutočniť. Súčasné je charakteristické veľkou dynamikou a pomerne rýchlymi zmenami vo všetkých oblastiach, načrtáva problematiku

13 čerpania fondov EÚ. Ďalej treba mať na zreteli, že eurofondy sú nielen nová, ale aj administratívne veľmi náročná a citlivá agenda, pretože doterajšia skúsenosť je taká, že dopyt po eurofondoch mnohonásobne prevyšuje ponuku, čo bude zrejme pokračovať aj v nastávajúcom období. Faktom zostáva, že v tejto oblasti je konkurenčné a medzi jednotlivými žiadateľmi nie je veľká ochota deliť sa o skúsenosti. Je preto pozitívne, že štát podporuje existenciu Integrovanej siete RRA, kde nastáva nielen formálna, ale aj neformálna výmena skúseností, ktoré agentúry odovzdávajú všetkým, ktorí prejavia záujem o túto oblasť, konštatuje Jozef Takács. RRA Dolný Zemplín zbiera ocenenia od založenia RRA Dolný Zemplín vznikla v roku 2003 ako záujmové združenie právnických osôb. d toho istého roku je členom Integrovanej siete RRA. Sídlo má v Trebišove, ale prioritne sa venuje regionálnemu rozvoju aj v okresoch Michalovce a Vranov nad Topľou. Hneď po prvom roku činnosti naša agentúra v súťaži o najlepšiu agentúru z IS RRA za rok 2004 obsadila 2. miesto a získala ocenenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, hovorí Pál Bárta. Podľa bodovacieho systému MVRR SR v hodnotení pôsobnosti všetkých RRA na Slovensku za rok 2007 bola agentúra Dolný Zemplín najúspešnejšia v oblasti aktivít poskytovania informácií a informačných systémov. Informácie získané z Centrálneho koordinačného orgánu a spoločného technického sekretariátu sme zverejnili v miestnych a regionálnych médiách a tiež v elektronických médiách. Dostupné boli aj na našej webovej stránke. Informácie sme poskytovali aj formou ových správ pre samosprávy v regióne Dolného Zemplína, dodáva. Druhé uznanie dostala agentúra v kategórii publikačnej činnosti, kde bola tretia najúspešnejšia. Vypracovali sme letáčiky a pútače o možnostiach získania finančných prostriedkov, ktoré sme šírili na spoločných podujatiach a seminároch v regióne. Podporili sme veľkým množstvom publikácií kampaň, v ktorej sa Košice uchádzajú o Hlavné mesto kultúry v roku 2013, vysvetľuje riaditeľ agentúry, ktorá má pobočku aj v druhom najväčšom meste na Slovensku v Košiciach. RRA Dolný Zemplín tiež prostredníctvom regionálnych časopisov a kalendárov informovala širokú verejnosť o možnostiach čerpať nenávratný finančný prostriedok zo štrukturálnych fondov EÚ. Pozitívne hodnotenie našej agentúry ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja znamená predovšetkým veľkú výzvu pre našich zamestnancov nepoľaviť pod ťarchou úloh a očakáva sa od nich aj profesionálnejší prístup. Dôležitý bol prieskum v teréne Agentúra v Trebišove začala svoju činnosť len niekoľko mesiacov pred vstupom Slovenska do EÚ, čiže pred skráteným programovacím obdobím Jej zamestnanci už v začiatkoch využili možnosť uchádzať sa o NFP. Po zverejnení prvých výziev sme vykonali prieskum asi v 200 mestách a obciach, predovšetkým v Košickom a Prešovskom kraji. Išlo výlučne o návštevy primátorov a starostov. Z prieskumu sme získali neoceniteľný prehľad o problémoch a potrebách jednotlivých regiónov. Na základe takto získaných informácií priamo z terénu sme spracovali operačný zásobník projektov z oblasti základnej infraštruktúry, hovorí riaditeľ RRA Dolný Zemplín. Celkový objem takto spracovaného zásobníka prevyšoval 1,1 miliardy Sk. Na žiadosť miestnych samospráv sme vypracovali prvé projekty zo štrukturálnych fondov. Celkový objem úspešných projektov z peračného programu Základná infraštruktúra presahoval 330 miliónov Sk. Treba však konštatovať, že pre nedostatok finančných prostriedkov z prvého programovacieho obdobia sa nie všetky úspešné projekty realizovali, dodáva. Projekty z rôznych oblastí RRA Dolný Zemplín pomohla predovšetkým pri realizácii projektov v oblasti školskej infraštruktúry. Išlo o rekonštrukciu základných škôl a ma- Slovenskí a ukrajinskí žiaci základných a stredných škôl pri projekte Učíme sa o Európskej únii Archív RRA Dolný Zemplín

14 terských škôl za finančné prostriedky v objeme približne 76 miliónov Sk z roku Agentúra bola tiež tvorcom a realizátorom projektu z oblasti cezhraničnej spolupráce z programu PHARE CBC Iniciatíva pre vonkajšiu hranicu v rokoch s názvom Učíme sa o Európskej únii. Realizovali sme vzdelávací pobyt 60 ukrajinských žiakov základných a stredných škôl na Slovensku a ich stretnutie so slovenskými žiakmi, približuje riaditeľ agentúry. Za najúspešnejší rok z pohľadu tvorby a implementácie projektov považuje Pál Barta rok 2006: Pomocou našich projektov a žiadostí o NFP z Európskeho sociálneho fondu sme v uvedenom roku vytvorili viac ako 600 stálych pracovných miest v okrese Trebišov. Išlo predovšetkým o novovytvorené pracovné miesta v oblasti priemyselnej výroby zo stavu evidovaných nezamestnaných uchádzačov o prácu. Zo strany MVRR SR dostala RRA v Trebišove úlohu realizovať pre zamestnancov RRA v rámci IS RRA vzdelávanie formou e-learningu. Táto moderná forma vzdelávania už od roku 2006 získava čoraz viac záujemcov. Je na ňu čoraz lepšia odozva zo strany zamestnancov RRA a je otvorená aj pre ostatných záujemcov. Študijné materiály sa nachádzajú na spoločnej stránke IS RRA, hodnotí Pál Barta. Záleží však na ekonomických možnostiach poskytovateľa, či bude môcť i naďalej finančne podporovať túto formu vzdelávania zamestnancov RRA. Významné postavenie v rámci cezhraničnej spolupráce Regionálne rozvojové agentúry svojou činnosťou často dominujú nielen na úrovni regiónu, ale aj na medzinárodnej úrovni. Medzinárodná spolupráca môže byť pre región rovnako prospešná, partnerstvá zvyšujú kvalitu práce agentúry vďaka výmene skúseností a spolupráca má pozitívny vplyv na vývoj všetkých zapojených regiónov, resp. krajín. Zaujímavé sú najmä príklady cezhraničnej spolupráce, ktorá je špecifická podobnými problémami hraničiacich oblastí. RRA Dolný Zemplín sa tiež podieľa na realizácii medzinárodných projektov práve v rámci cezhraničnej spolupráce, v ktorej pôsobí ako Infobod v Trebišove. Ide o zmluvné partnerstvo s MVRR SR pre Košický samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj pre Program susedstva Maďarsko-Slovensko-Ukrajina Iniciatíva spoločnosti INTERREG III. A. Naša agentúra napríklad podľa požiadaviek uchádzačov o finančné prostriedky vyhľadáva vhodných projektových partnerov v oblasti cezhraničnej spolupráce zo všetkých troch zapojených krajín, vysvetľuje Pál Barta. d svojho vzniku udržiava agentúra dobré partnerské vzťahy s ostatnými agentúrami, predovšetkým s RRA Moldava nad Bodvou, RRA Humenné, či Krajskou rozvojovou agentúrou v Banskej Bystrici. Z relatívne novozaložených agentúr spolupracuje s Liptovskou RRA, RRA Borolo a RRA Šírava. Hlavný cieľ zvyšovať počet pracovných miest Nachádzame sa na začiatku nového sedemročného programového obdobia, ktoré bude trvať až do roku Programy sa rozbiehajú postupne podľa harmonogramu riadiacich orgánov a budú mať dlhodobý vplyv na náš región, konštatuje Pál Barta. Priebeh zverejňovaní výsledkov z predchádzajúceho programovacieho obdobia bol príliš zdĺhavý. Úspešné projekty boli z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nerealizovateľné, čo v uchádzačoch vyvolalo nemálo skepticizmu k štrukturálnym fondom. Aj preto sú uchádzači o NFP obozretnejší a opatrnejší, dodáva. Azda najväčším problémom pri čerpaní zo štrukturálnych fondov ostáva implementácia úspešných projektov. Ide o realizáciu projektov konečnými prijímateľmi, ktorí sa neraz z dôvodu neskúsenosti neobracali na odborníkov, upozorňuje Pál Barta. A dodáva: Počas uplynulého obdobia bolo pre náš región nasľubovaného veľa. Pre región Dolný Zemplín, ako aj pre iné regióny východného Slovenska už nestačia sľuby. Potrebné sú skutky Potrebné sú skutky v konkrétnej podobe napríklad vytvorenie nových pracovných príležitostí. Konferenciu Fondy EÚ pre rozvoj miestnych samospráv realizovala RRA Borolo vo februári Archív RRA Borolo

15 v konkrétnej podobe, napríklad vytvorenie nových pracovných príležitostí. Rovnako je potrebné poskytnúť príležitosť na rozvoj malým obciam a osídleniam a dať možnosť zamestnať sa marginalizovaným skupinám obyvateľstva. Agentúra Dolný Zemplín chce k zlepšeniu opísaného stavu prioritne prispievať zvyšovaním počtu pracovných miest. Riaditeľ RRA Borolo Ľuboš Stolárik Archív RRA Borolo RRA Borolo začína zvyšovaním informovanosti Popri regionálnych rozvojových agentúrach, ktoré fungujú na Slovensku od začiatku 90. rokov, vznikajú stále nové agentúry na pomoc rozvoju regiónov. Takou je aj RRA Borolo so sídlom v Sobranciach, ktorá vznikla v roku Názov agentúry je odvodený od pohoria v regióne, konkrétne vrchu Borolo. bec Sobrance má zhruba obyvateľov. Známa je kvalitným vínom, turistickými chodníčkami a neďalekými kúpeľmi. Tie zaznamenali najväčší rozmach ešte v časoch Rakúsko-Uhorska.. Podľa riaditeľa RRA Borolo Ľuboša Stolárika je región Sobraniec špecifický z viacerých aspektov: V minulosti bol viac-menej produkčne orientovaný na poľnohospodársku prvovýrobu, kúpeľníctvo a z menšej časti na strojársky priemysel. Z objektívnych príčin v 90. rokoch nastal útlm v týchto sektoroch. Dôsledkom bol enormný rast nezamestnanosti, prepad životnej úrovne a negatívny trend demografického vývoja sprevádzaný citeľnou migráciou mladých ľudí do zahraničia, resp. vyspelejších regiónov Slovenska. Východné Slovensko je v porovnaní so západným Slovenskom o niečo zaostalejšie. Charakterizuje ho vyššia mie- ra nezamestnanosti, nedobudovaná infraštruktúra, ako aj potreba riešiť rómsku otázku. Východoslovenský región sa napriek mnohým politickým prísľubom ocitol na periférii záujmu. Poslaním RRA je preto prispievať k efektívnejšiemu a dynamickejšiemu trvalo udržateľnému rozvoju Košického kraja vytváraním takých podmienok a mechanizmov v regióne, ktoré umožnia riešiť prioritné problémy a realizovať ciele v zmysle schválených rozvojových dokumentov v navrhovaných strednodobých až dlhodobých časových horizontoch, hovorí Ľuboš Stolárik. V prvom roku najmä konferencie V okrese Sobrance nepôsobila žiadna agentúra, ktorá by pomáhala informovať o možnostiach čerpania a implementácii projektov. Agentúry, s ktorými mali obce sobranského regiónu dohodnutú spoluprácu, pracovali viac na komerčnej báze, a nie s cieľom participovať na rozvoji regiónu. Tieto zistenia vyústili k vzniku RRA, národných programov podpory zamestnanosti a peračného programu Informatizácia spoločnosti. Následne boli zabezpečené informácie o kontrole a námietkach v procese verejného obstarávania, približuje riaditeľ. Nadväzovanie spolupráce Aj novovzniknuté agentúry nadväzujú už v začiatkoch činnosti partnerstvá. RRA Borolo spolupracuje so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch, pretože oblasť cestovného ruchu je pre sobranský región dôležitá. Súvisí to so zveľaďovaním kultúrno-historických pamiatok okresu, kongresového cestovného ruchu, prevádzkovaním vidieckej turistiky, organizovaním poznávacích zájazdov v rámci okresu, ako aj do susednej Zakarpatskej Ukrajiny, dôvodí riaditeľ agentúry. A dodáva: RRA Borolo spolupracuje tiež s RRA Dolný Zemplín v Trebišove a s ďalšími neziskovými organizáciami, ktoré sa intenzívne podieľajú na príprave a realizácii rôznych projektov. Tieto Rozvíjame spoluprácu s partnermi regionálneho rozvoja na Ukrajine a pripravujeme založenie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce. Borolo, vysvetľuje riaditeľ agentúry. Začiatočné aktivity sa týkali riešenia problému nevyváženého a málo dynamického hospodársko-sociálneho rozvoja regiónu a jeho príčin. Medzi hlavné príčiny v predchádzajúcom období zaraďujem nedostatok informácií o možností čerpania prostriedkov z fondov EÚ, neefektívnu komunikáciu so štátnou správou a lokálnou samosprávou, nedostatok odborných kapacít potrebných na účinný rozvoj regiónu, ako aj málo kvalitných rozvojových zámerov kraja a subregiónov, vymenúva Stolárik. V priebehu prvého roku existencie agentúra v spolupráci so starostami košického regiónu realizovala predovšetkým semináre a konferencie zamerané na zvýšenie informovanosti o čerpaní eurofondov. Konferencie sa týkali najmä informácií z Regionálneho operačného programu, peračného programu Rozvoja vidieka, peračného programu neziskové organizácie pomáhajú aj pri našich konferenciách s informáciami, poznatkami a skúsenosťami z praxe, ktoré získali pri realizácii projektov v predchádzajúcom období. Agentúra v súčasnosti pracuje aj na zahraničnej spolupráci: Rozvíjame spoluprácu s partnermi regionálneho rozvoja na Ukrajine a pripravujeme založenie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce. V regióne Sobrance sa nachádzajú malé obce, ktoré vo veľkej miere nespĺňajú podmienky oprávnených žiadateľov pri kľúčových projektoch rozvoja regiónu. Naša RRA sa prednostne zameriava na zabezpečenie informovanosti a poradenstva v súčinnosti s Centrálnym koordinačným orgánom, ako jej vyplýva zo zmluvy s MVRR SR. Dúfame, že pri prehodnocovaní jednotlivých operačných programov dôjde k zmene podmienok aj pre tieto menšie obce, hodnotí nedostatky Ľuboš Stolárik.

16 Dušan Gábor Systém, ktorý pomáha Na riadenie programov v programovom období sú nevyhnutné informačné systémy: centrálny informačný systém (IT monitorovací systém pre štrukturálne fondy a Kohézny fond ITMS II), Informačný systém účtovníctva fondov (ISUF), Informačný systém Štátnej pokladnice (IS ŠP) a regionálne informačné systémy (RIS). Centrálny informačný systém ITMS napriek skutočnosti, že s ním prichádzajú do kontaktu všetci prijímatelia pomoci prostriedkov zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu, ostáva pre mnohých veľkou neznámou. Tento systém fungoval v predchádzajúcom programovacom období a vo vylepšenej podobe bude fungovať aj v súčasnom programovom období Zdĺhavý proces spracovania a overovania žiadostí na jednotlivých R a SR (sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom) by mal byť aj vďaka vypracovanejšiemu systému ITMS II už minulosťou. V predchádzajúcom programovacom období museli pracovníci jednotlivých R a SR každú predloženú žiadosť zapisovať do systému ITMS osobitne, dnes to urobí žiadateľ sám pri zadávaní svojej žiadosti do systému. Nová podoba centrálneho informačného systému, teda jeho verejná časť, bola do prevádzky oficiálne uvedená 10. apríla 2008 prostredníctvom webovej stránky ITMS slúži na evidenciu, následné spracúvanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, na kontrolu a audit štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Skladá sa z dvoch navzájom spolupracujúcich podsystémov pre obe programové obdobia. Používatelia ITMS majú možnosť nahliadnuť len do jednej z jeho troch hlavných častí, a to do verejnej časti zabezpečujúcej komunikáciu práve s prijímateľmi, informačným systémom Európske komisie SFC2007 a monitorovacími systémami okolitých krajín pre programy cezhraničnej spolupráce. krem tejto časti má systém ešte neverejnú časť zabezpečujúcu programové, projektové a finančné riadenie, kontrolu a audit. Poslednou časťou celého komplikovaného systému je reportovacia časť zabezpečujúca tvorbu statických a dynamických dátových exportov. Väčšiu časť celého systému tvorí neverejná časť. Je integrovaná s Informačným systémom účtovníctva fondov. Prostredníctvom tohto účtovného systému ďalej na Štátnu pokladnicu a rozpočtový informačný systém. Toto prepojenie je jednou z najdôležitejších častí celého ITMS vo vzťahu k úspešnému čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. V rovnakej miere sú do databázy zapojené všetky operačné programy. Spoločný monitorovací systém má za úlohu zabezpečiť jednotný a kompatibilný systém monitorovania, riade- nia a finančného riadenia programov. V predchádzajúcom programovacom období bol za celý systém zodpovedný Riadiaci orgán pre Rámec podpory spoločenstva (R pre CSF). Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvo financií SR zodpovedali za všeobecné údaje a za údaje jednotlivých programov príslušný riadiaci orgán (R). Programové obdobie a ITMS II Nové programové obdobie prináša rad zmien. V tomto období sú na zabezpečenie riadneho fungovania informačného systému zriadené tri pracovné skupiny: Riadiaci výbor ITMS II MVRR SR, zástupcovia MF SR a zástupcovia správcu aplikácie DataCentrum. Komisia expertov ITMS MVRR SR, MF SR a jednotlivé R. Komisia pre prístupové práva MVRR SR, MF SR a DataCentrum. Jednou zo snáh Centrálneho koordinačného orgánu (CK) v súčasnom programovom období je zjednodušiť celý proces prijímania žiadostí o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu. Každý, kto v minulosti podával žiadosť o finančný príspevok, musel prejsť obrovským množstvom administratívnych úkonov. Čo prináša ITMS II vo verejnej časti Prvým krokom potenciálneho žiadateľa o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu pri oboznamovaní sa s ITMS II je prihlásenie sa do systému. Už na začiatku treba upozorniť, že celý systém je neustále kontrolovaný a žiadateľ by mal sledovať všetky pokyny. Skôr, ako začne vypĺňať jednotlivé údaje, mal by si preštudovať manuál, ktorý je k dispozícii. Keďže ide o systém, ktorý je kľúčom v celom procese čerpania prostriedkov z EÚ, platí pre jeho verejnú časť vysoký stupeň ochrany. Ak teda chcete pracovať v systéme, potrebujete niekoľko náležitostí: aktivované používateľské konto, platné prihlasovacie meno, platné heslo, platnú grid kartu. Bez vytvorenia platného používateľského konta nie je možné v ITMS II pracovať. Ako teda treba postupovať? Na webovej stránke ITMS II treba najskôr vyplniť prvotné informácie. Vzhľadom na to, že systém je prepojený aj s dobiehajúcim programovacím obdobím , v prípade, že ste v minulosti úspešne čerpali prostriedky zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu, po zadaní IČ v prvej položke sa vám mnohé údaje už otvoria vyplnené. V prípade, že sa budete o finančný príspevok uchádzať po prvýkrát, je potrebné, aby ste všetky položky vyplnili od začiatku.

17 Údaje je nevyhnutné vypĺňať správne a pravdivo, lebo budú ešte pred vydaním grid karty skontrolované. V prípade problémov pri vypĺňaní žiadosti o aktiváciu sa obráťte na správcu siete na adresu: itms@datacentrum.sk. Prihlasovanie ukrýva v sebe ochranné prvky ako prihlasovacie meno, ktoré nesmie mať jednu bodku (ján. mrkvička). V prípade, že chcete v prihlasovacom mene použiť bodku, musia byť minimálne dve (ján.. mrkvička). Prihlasovacie meno však na prácu v celom verejnom systéme rým) heslom pracovať, ale skôr, ako vám umožní robiť ďalšie kroky, vás vyzve, aby ste si zmenili heslo. Po jeho zmene budete používať nové heslo ďalších 120 dní. Takto nastavené ochranné mechanizmy majú za cieľ zabrániť, aby ktokoľvek nepovolaný vstúpil do vašej žiadosti a pracoval s ňou. Používateľské kontá Používateľské konto je vstupná podmienka pre prácu vo verejnej časti celého systému. Jedna organizácia môže mať aj niekoľko používateľských kont. pracovať. Jej používanie je rovnaké ako používanie grid kariet v internetbankingu rôznych bánk. Platia pre ňu rovnaké podmienky ako pre bankovú kartu. V prípade, že dôjde k odcudzeniu alebo strate karty, je potrebné stratu oznámiť DataCentru. Tam zablokujú starú grid kartu a vydajú vám novú, vysvetlil pán Asztalos. Je vhodné, aby si organizácie určili zodpovednú osobu, ktorá bude pracovať so systémom. Vyplnenie formulára žiadosti o nenávratný finančný príspevok (Ž NFP) nepokladajú ani pracovníci CK Začiatok elektronického formulára žiadosti o aktiváciu nestačí. Ďalším prvkom ochrany je vytvorenie si prihlasovacieho hesla. Bezpečnostné prvky nastavenia hesla sú v súčasnosti: minimálna dĺžka hesla 8 znakov, minimálny počet veľkých písmen 1 a počet číslic tiež minimálne 1. Tieto podmienky určuje správca systému a o prípadnej zmene prihlasovacích podmienok bude používateľ aktuálne informovaný na stránke systému. sobitosťou ochranného zabezpečenie je platnosť vami vytvoreného hesla. Heslo, ktoré si vytvoríte, bude platiť len 120 dní. Keď sme sa na tú špecifickosť spýtali pána Asztalosa, odpovedal: Platnosť hesla neznamená, že používateľ musí starostlivo sledovať dobu trvania platnosti vygenerovaného hesla. Ani nemusí neustále kontrolovať podmienky bezpečnostného nastavenia. Po uplynutí 120-dňovej lehoty vás systém pustí s vaším pôvodným (sta- Súčasťou žiadosti o používateľské konto je jeho aktivácia za účelom využívania systému ITMS II pri komunikácii s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku. Nestačí teda správne vyplniť prihlasovací formulár, potrebné je túto žiadosť vytlačiť a podpísanú podpis musí byť notársky overený do 30 dní doporučene zaslať na adresu: DataCentrum Cintorínska Bratislava V prípade, že to do 30 dní nestihnete, celý proces musíte zopakovať od začiatku, pretože systém automaticky vymaže neaktivované kontá. Následne vám prichádza posledný bezpečnostný predmet potrebný pre prácu v celom verejnom systéme, a to grid karta. Bez nej nemôžete v systéme za celkom jednoduché. Zároveň aj všetky bezpečnostné opatrenia smerujú k obozretnosti pri práci s citlivými informáciami. rganizácia musí zvážiť, koľkým osobám povolí prístup k spravovaniu svojho používateľského konta. V prípade zmeny používateľa či už z dôvodu jeho odstúpenia z projektu, alebo z iných dôvodov požiadajte o zablokovanie užívateľského konta. Pre nového užívateľa je potrebné vytvoriť nové konto a nie odovzdať prihlasovacie údaje predchádzajúceho užívateľa. Je treba si uvedomiť, že každý užívateľ v rámci jednej organizácie (1 IČ) má prístup k všetkým ŽNFP a projektom danej organizácie. Tento odporúčaný systém ochrany a práce v systéme do istej miery obmedzuje mnohé firmy vypracúvať tzv. projekty na kľúč. Do systému teda vstupuje vami vybraná osoba a pracuje

18 Dve časti z elektronického formulára žiadosti o nenávratný finančný príspevok Nastane rovnaká situácia, ako keby ste projekt odoslali tak, ako to bolo doteraz. Ani po zaslaní papierovej formy projektu už nemáte žiadne možnosti na opravu ITMS. Potrebné povinné prílohy a vytlačenú podpísanú žiadosť však budete naďalej posielať poštou. Natíska sa tak otázka, kedy sa teda prihlásiť do systému? V prípade, že chcete požiadať o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu, len od vašej organizácie závisí, kedy požiadate o vygenerovanie používateľského konta. Do skončenia prechodného obdobia záleží od jednotlivých R a SR, či budú požadovať aj podanie žiadosti v ITMS II. Po jeho skončení bude však používateľské konto vaším kľúčovým nástrojom žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Neodporúčame žiadať o vydanie konta niekoľko týždňov pred skončením možnosti podať žiadosť, lebo vygenerovanie používateľského konta trvá minimálne jeden týždeň, upozornil pán Asztalos. s vašimi údajmi. Ani grid kartu od vlastného bankového konta len tak nikomu nepožičiate, aby s ňou manipuloval, tak znie posolstvo pracovníkov CK. Žiadosť o nenávratný finančný príspevok bude po skončení prechodného obdobia do 31. decembra 2008 pre všetky P povinná prostredníctvom systému ITMS II. CK už v minulosti proklamoval snahu o zjednodušenie a zefektívnenie podávania ŽNFP. Formulár do značnej miery odbúrava dlhé kontroly správnosti vyplnenia projektových formulárov. Systém vás jednoducho nepustí ďalej, alebo vám dá na výber len z možností špecifických pre danú výzvu. To v praxi znamená, že projektový formulár má svoju základnú formu, ktorá je pre všetky operačné programy záväzná, a zároveň bude mať variabilnú časť, ktorá bude upravovaná na základe potreby konkrétnej výzvy, konkrétneho R alebo SR vyhlasujúceho výzvu. Žiadateľ tak po vyplnení a odoslaní svojho projektového zámeru bude mať istotu, že vyplnil všetky požadované položky správne, a po formálnej stránke je teda jeho projekt v poriadku. Práca v systéme má aj obmedzenia. Ak vyplníte projektový formulár a odošlete ho, už doň, samozrejme, nie je možné opätovne vstúpiť a opraviť ho. Možnosti systému v budúcnosti Možnosti celého systému nie sú zatiaľ vyčerpané. Čoskoro bude systém interaktívnejší. Ráta sa s tým, že všetky žiadosti o platbu monitorovacie správy a záverečné správy sa budú vypĺňať práve v systéme. Tak sa opäť zjednoduší celý proces overovania a kontroly správnosti monitorovacích správ. Všetky tieto kroky sú ústretovo smerované k žiadateľovi a príjemcovi finančných prostriedkov. Cieľom je zefektívniť a sprehľadniť celý proces čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu. Na záver ešte jedno dôležité konštatovanie. ITMS II rozhodne nie je prostriedkom na rezervovanie si termínov v rámci výziev Regionálneho operačného programu. Ide o dva rozdielne systémy, pričom správcom a zriaďovateľom systému rezervácie poradia na podanie projektu je Agentúra pre regionálny rozvoj. V prípade ITMS II je zriaďovateľom CK. Čiže ide o jedno ministerstvo, ale dva organizačné útvary. ITMS II istotne prinesie svoje ovocie všetkým. Sprehľadní a zjednoduší proces žiadosti, ako aj proces kontroly, pričom tak zefektívni čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu. Ďalšia časť z elektronického formulára žiadosti o nenávratný finančný príspevok

19 Základ úspechu spočíva v kvalite a nových technológiách Za svoj sľubný rozvoj vďačí Imuna Pharm, a. s., v Šarišských Michaľanoch aj prostriedkom zo štrukturálnych fondov Alexander Mušinka Takto to vyzeralo v podniku voľakedy... Archív IMUNA FARM Ak sa vo farmaceutických alebo v medicínskych kruhoch spomenie obec Šarišské Michaľany, ihneď sa mnohým v mysli vybaví podnik Imuna a s ním spojená výroba liečiv, zdravotných materiálov a ďalších podobných produktov. bec s necelými tromi tisíckami obyvateľov, ktorá sa nachádza v okrese Sabinov a iba niekoľko kilometrov od krajského mesta Prešova, sa zviditeľnila a získala prestíž na Slovensku a aj takmer v celej Európe práve vďaka tejto fabrike. Pri nazretí do domácich lekárničiek väčšiny slovenských domácností by sme s najväčšou pravdepodobnosťou našli niektoré z našich výrobkov, začína rozhovor RNDr. Marta Miklošová, výrobná riaditeľka spoločnosti Imuna Pharm, a. s. Širšej verejnosti sú zrejme najznámejšie naše lieky z výrobného radu Carbo, vo všeobecnosti viac známe ako tzv. živočíšne uhlie. krem nich z našej produkcie pochádza takmer každý druhý infúzny roztok podaný pacientom v slovenských nemocniciach a dialyzačnými roztokmi pokrývame viac ako 80 % slovenského trhu, pokračuje s priblížením výrobného sortimentu. Voľakedy a dnes História tohto podniku siaha až do roku 1953, keď oficiálne vznikol štátny podnik Imuna. tri roky neskôr začal vyrábať prvé výrobky. Postupne sa sortiment rozrástol do výroby očkovacích látok, prípravkov z krvnej plazmy, výroby živných pôd, diagnostických prípravkov, infúznych, dialyzačných a konzervačných roztokov, dietetických prípravkov, poživatín, tabliet,...a s prispením štrukturálnych fondov v súčasnosti takto. Alexander Mušinka veterinárnych prípravkov a ďalších produktov. Po značne komplikovanom a náročnom privatizačnom procese, ktorý takmer celú firmu položil na kolená, odkúpil v roku 2002 firmu Imuna súkromný investor zo Slovenska, opisuje históriu spoločnosti Imuna Pharm, a. s., generálny riaditeľ Ing. Tibor Bíly. Pre firmu to znamenalo zásadný obrat. Aj keď sa celý podnik nachádza v prekrásnom a veľkom výrobnom areáli, po technologickej stránke bol značne zanedbaný a zastaraný. Celý výrobný proces sme museli zásadne zmodernizovať a skvalitniť, čo je práve vo farmaceutickom priemysle priam nevyhnutné. Špecifikom tejto oblasti výroby je aj to, že modernizácia sa skladá z dvoch neoddeliteľných častí z technickej modernizácie a zo získania Generálny riaditeľ Ing. Tibor Bíly Alexander Mušinka potrebných certifikátov a povolení. Nestačí mať kvalitné výrobné linky a bezpečné výrobné, ale všetky výrobky musíte mať aj certifikované a schválené. A platí to aj opačne. Vstupom do Európskej únie sa celý proces ešte viac sprísnil, vysvetľuje ďalej.

20 Finančný riaditeľ Ing. Štefan Boda Alexander Mušinka Spoločnosť zvážila svoje možnosti a rozhodla sa pokračovať v produkcii výrobkov, ktoré už tradične tvorili základ výrobného portfólia firmy, ale taktiež sa orientovať aj novými smermi. Generálny riaditeľ Ing. Tibor Bíly v tomto kontexte dodáva: Paralelne s nevyhnutnými úvodnými investíciami do skvalitnenia jednotlivých častí výrobného procesu sme sa orientovali na spoluprácu s vedeckovýskumným sektorom. Predovšetkým ide o spoluprácu s Virologickým ústavom Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Ústavom experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzitou veterinárneho lekárstva z Košíc, Prešovskou univerzitou v Prešove a ďalšími. Práve spolupráca s akademickou obcou nám umožnila nielen výrobu kvalitnejších výrobkov, ale do značnej mie- Ing. Štefan Boda z finančného oddelenia firmy, ktorý má okrem iného na starosti aj spracovanie a administráciu grantových zdrojov, nadväzuje: Európske zdroje, ktoré naša spoločnosť získala, tvoria nezanedbateľnú čiastku rozpočtu našej firmy. Nemôžeme však povedať, že by sme sa orientovali iba na ne. V prvom rade nám ide o to, aby naša firma bola stabilná, kvalitná a prosperujúca. Charakter našej výroby nám neumožňuje orientovať sa na rýchly a krátkodobý zisk. Vývoj, testovanie, schvaľovacie procesy nových výrobkov to je beh na dlhé trate. Jednoznačne však musíme povedať, že európske zdroje boli pre nás veľmi významným štartovacím stimulom, ktorý nám umožnil posunúť firmu naspäť do prvej ligy. Prvým a zatiaľ najväčším projektom, realizovaným z prostriedkov EÚ, bol projekt Modernischopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu a prvým opatrením podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb (SP PS 1.1). V rámci výberového procesu sme boli úspešní a z tohto SP sme získali nenávratný finančný príspevok vo výške Sk. Celý projekt sa realizoval v roku 2005 a aj vďaka nemu Imuna Pharm, a. s., mohla radikálne zmodernizovať výrobné priestory a najmä výrobnú technológiu. Išlo prioritne o prevádzky výroby infúznych roztokov, dialyzačných koncentrátov, výrobu tabliet a ďalšieho sortimentu. Práve táto investícia nám umožnila získať pre nás životne dôležité certifikáty, akými sú GMP, IS a CE, a následne takto zvýšiť nielen kvalitu našej výroby, ale zlepšiť konkurencieschopnosť firmy predovšetkým na zahraničných trhoch. Výroba dialyzačných koncentrátov Alexander Mušinka Výroba infúznych roztokov Alexander Mušinka ry nám pomohla aj pri strednodobej a dlhodobej orientácii našej firmy. rientácia na európske fondy Už od začiatku bolo v spoločnosti Imuna Pharm, a. s., jasné, že neorientovať sa na európske zdroje by bolo veľkou chybou. zácia technologického a prístrojového vybavenia Imuna Pharm, a. s. Tento projekt, ktorého celková hodnota bola takmer 60 miliónov korún, sme predložili na Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré implementuje Sektorový operačný program (SP) Priemysel a služby, v ktorého rámci je prvou prioritou rast konkurencie- V súčasnosti máme spracovanú a podanú aj ďalšiu žiadosť o nenávratný príspevok. Radi by sme zmodernizovali ďalšiu časť výrobného procesu, konkrétne laboratóriá na kontrolu a testovanie svojich výrobkov. Konkurencia Generálny riaditeľ Ing. Tibor Bíly dopĺňa: Vyrobiť a certifikovať výrobky v súčasnosti je jedna vec, ale predať ich je neraz ešte náročnejšie. Konkurencia vo farmaceutickom priemysle je azda ešte väčšia ako v ostatných odvetviach. Rozhodli sme sa preto orientovať na trhy, ktoré sú nám už tradične blízke a kde ešte vždy máme veľmi dobré renomé. Ak neberiem do úvahy slovenský a český trh, ktorý považujeme za domáci, tak naše obchodné aktivity sa orientujú predovšetkým na trhy východnej Európy, ktorým dominuje Ukrajina, Rusko

21 a Bielorusko, ďalej na Balkán, kde okrem Chorvátska a Slovinska máme zastúpenie vo všetkých štátoch bývalej Juhoslávie a v Bulharsku. Ďalším európskym trhom, kam sme v ostatnom čase orientovali naše aktivity, je Poľsko a mimo Európy aj Ázia, najmä Vietnam. Všetky tieto aktivity si logicky vyžadujú aj neustály kontakt, cestovanie a prezentácie, preto sme v roku 2006 požiadali Slovensku agentúru pre rozvoj investícií a obchodu (SARI) o nenávratný finančný príspevok. Boli sme úspešní a náš projekt Rozširovanie obchodných aktivít spoločnosti Imuna Pharm, a. s., do krajín strednej a východnej Európy bol podporený sumou takmer Sk. Nároky na zamestnancov Neustála modernizácia a špecializácia výroby kladie čoraz väčšie nároky na zamestnancov. Je nevyhnutné ich neustále rekvalifikovať a školiť. proti minulosti, keď v štátnom podniku pracovalo viac ako tisíc zamestnancov, sa môže zdať dnešný počet 240 zamestnancov veľmi malý. V minulosti však značná časť zamestnancov pracovala na málo špecializovaných úsekoch s veľkým podielom manuálnej výroby a dnešná situácia je diametrálne odlišná. Manuálnu prácu vo výraznej miere nahradili automatizované linky a stroje, a tak väčšinu súčasných zamestnancov tvoria vysokokvalifikovaní špecialisti. RNDr. Marta Miklošová to objasňuje: Špecifickosť výroby si vyžaduje aj špecifické vzdelávanie, ktoré nie je možné realizovať krátkodobými či verejnými kurzmi alebo formálnymi školeniami. Vzhľadom na zavádzanie nového výrobného programu sme v rámci našej firmy vypracovali projekt Rozvíjanie odborného potenciálu ľudských zdrojov a zvyšovanie adaptability v Imune Pharm, a. s., v špecializovaných oblastiach farmaceutickej výroby. Projekt v celkovej sume viac ako 5 miliónov korún Európsky sociálny fond spolufinancuje čiastkou vyše 2,2 milióna korún. Zmluvu sme podpísali 7. apríla 2007 a v súčasnosti ho realizujeme. Budúcnosť je v spolupráci Výrobná riaditeľka RNDr. Marta Miklošová Alexander Mušinka SAV a vysokými školami, a to vo viacerých rovinách, pokračuje Ing. Bíly. Mnohé aktivity sa premietajú aj do grantovej roviny, keď spoločne s týmito pracoviskami predkladáme rôzne projekty týkajúce sa hlavne aplikovaného výskumu. V minulom roku sme napríklad získali dotáciu vo výške Sk z Agentúry pre podporu vedy a výskumu (APVV) na projekt Príprava tekutej živej vakcíny proti rubeole. Tento projekt realizujeme v spolupráci s Virologickým ústavom SAV. Máme podpísané rámcové zmluvy o spolupráci s ďalšími inštitúciami, ktoré pre potreby našej firmy realizujú ďalšie výskumy či už v rámci projektov financovaných prostredníctvom Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied (VEGA), alebo v rámci postgraduálnych či magisterských prác a podobne. Napríklad v minulom roku Dr. Strompfová a Dr. Lauková z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV z Košíc pre nás v rámci projektu VEGA realizovali výskum s názvom Potencovaný probiotický kŕmny doplnok pre psy, ktorý plánujeme v našej firme začať vyrábať. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj so zahraničnými odborníkmi. V súčasnosti spolu so špecialistami z Ukrajiny uvádzame na trh nové probiotické preparáty, nové veneriká a ďalšie výrobky. V strednodobom horizonte sa pripravujeme na začatie výroby v ďalších oblastiach. Plánujeme výrobu vakcín, imunomodulárov, probiotických výrobkov pre zdravotníctvo a najmä bunkových implantátov. Mnoho z týchto plánov sme už začali realizovať, niektoré máme rozpracované v rovine projektov a pod. Touto zmenou nechceme iba rozšíriť sortiment, v podstate pôjde o významnú zmenu charakteru celej firmy. brazne povedané, ak v súčasnosti hráme prvú ligu, tak realizáciou týchto plánov sa posunieme do majstrovskej triedy. Tu už nepôjde o technologicky nenáročnú výrobu chemických výrobkov, ale o prácu so živým bunkovým materiálom, pri ktorej sa mnohé bude vyrábať presne pre konkrétneho pacienta, dodáva generálny riaditeľ Ing. Tibor Bíly. Imuna Pharm, a. s., má kus poctivej práce už za sebou a aj vďaka nej môžeme predpokladať, že bude aj naďalej šíriť dobré meno slovenského priemyslu. Budúcnosť však nie je možné zakladať iba na osvedčených výrobných programoch. To si uvedomujú aj v Imune Pharm, a. s. Už spomínaná spolupráca s vedeckou a akademickou obcou sa v čoraz väčšej miere premieta aj do života firmy. krem vlastného vývoja nových preparátov výrazne spolupracujeme s výskumnými pracoviskami Prístrojové vybavenie výroby tuhých liekových preparátov Alexander Mušinka

22 Anton Trišč Elektrokarbon zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej firmy na svetovom trhu Vďaka finančnej pomoci zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov sa u nás už realizovalo množstvo zaujímavých aj užitočných projektov. Slovensko si stanovilo ako jednu z hlavných priorít rozvoj inovácií. Tentoraz vám chceme predstaviť podnik, ktorému nenávratný finančný príspevok pomohol zaradiť sa na medzi svetové špičky. Doc. Ing. Anton Trišč, PhD Archív autora Použitie výrobkov Elektrokarbon, a. s., v oblasti technického uhlíka Archív autora Akciová spoločnosť Elektrokarbon vznikla v roku 1992 transformáciou štátneho podniku Elektrokarbon, ktorého existencia sa v rôznych podobách v terajšom výrobnom sortimente datuje od roku Po založení bola akciová spoločnosť privatizovaná v prvej vlne kupónovou metódou a majoritným vlastníkom akcií je spoločnosť HTC Holding, a. s., Bratislava. Hlavný výrobný program spoločnosti tvoria výrobky z uhlíkových materiálov (kefy do elektromotorov, technický uhlík, šmyky) pre automobilový priemysel, železničnú a mestskú dopravu, energetiku, elektrotechnický, sklársky, strojársky a chemický priemysel, ako aj pre ďalšie odvetvia priemyslu. Doplnkovým výrobným programom sú výrobky z práškovej metalurgie na báze neželezných kovov (Ag, Cu, W, Pb, Sn).. Naše výrobky je možné nájsť napr. v lokomotívach, električkách, trolejbusoch (kefy, zberače elektrického prúdu), v automobiloch (štartérové kefy, tesniace krúžky, kefy pomocných motorčekov), vo vysokozdvižných vozíkoch, v práčkach, mixéroch (kefy), umývačkách (klzné ložiská), čerpadlách, kompresoroch, turbínach (klzné ložiská, lopatky, tesniace krúžky), vysávačoch, vŕtačkách, hoblíkoch, uhlových brúskach, okružných pílach (kefy), analytických zariadeniach chemických laboratórií (výrobky pre spektrálne analýzy), sklárňach (formy), hutách (kefy) atď. Niektoré vývojové materiály sú testované u zákazníkov pre aplikáciu v palivových článkoch. Spoločnosť je výnimočná tým, že výrobky produkuje zo základných surovín. Na svete je len niekoľko podobných firiem. Zmena trhu zmena konkurencie V minulosti pôsobila naša spoločnosť predovšetkým na trhoch východnej Európy. Po zmene politického systému v roku 1989 a rozpade starých trhov bolo potrebné čeliť vysokej kvalite konkurenčných výrobkov. V tomto období bolo okrem reštrukturalizačných opatrení prioritné zabezpečiť vývoj nových konkurencieschopných materiálov a produktov. V niektorých výrobkových segmentoch sme sa dokázali dotiahnuť na úroveň západnej konkurencie, v iných obchodne a strategicky zaujímavých oblastiach však potrebujeme uskutočniť kvalitatívny posun. Realizácia aktivít spojených s výskumno-vývojovou činnosťou je náročný proces, ktorý vyžaduje kvalitné ľudské zdroje, technické vybavenie a finančný kapitál. Je to činnosť, ktorej výsledok nie je možné predikovať, resp. vopred garantovať. Finančná podpora zo štrukturálnych fondov V ostatných rokoch sme sa viackrát a úspešne uchádzali o finančnú podporu našich aktivít. Uvediem z nich len niektoré: štátne objednávky vedy a výskumu, štátny program výskumu a vývoja podporované Ministerstvom hospodárstva SR, úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu vedy a techniky (APVT), grantové úlohy podporované Národnou agentúrou pre Zariadenie na termogravimetrickú analýzu a infračervený spektrometer Archív autora rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP). V tejto oblasti nie sme nováčikom. Aj v prípade financovania zo štrukturálnych fondov sme pozorne sledovali výzvy. Záväznú osnovu projektu Výskum v oblasti uhlíkových materiálov sme predkladali do Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v októbri Bola to reakcia na výzvu v rámci Sektorového operačného programu Priemysel a služby, opatrenie 1.3 Schéma na podporu priemyselného výskumu

23 a predsúťažného vývoja. V súčasnosti, už po ukončení projektu, môžeme konštatovať, že z celkových nákladov na projekt 31,8 mil. Sk finančná podpora predstavovala 18,1 mil. Sk. Projekt Projekt sa oficiálne začal realizovať v novembri blasť uhlikárskeho priemyslu, v ktorom naša spoločnosť pôsobí, je akoby prikrytá rúškom tajomstva a pripomína skôr alchýmiu. Informácie týkajúce sa kauzálnej spojitosti vlastností vstupných surovín (a vplyvu ďalších parametrov) s vlastnosťami výsledných materiálov sa takmer nevyskytujú. Každá firma si ich úzkostlivo stráži ako unikátne know-how. Jedinými znalosťami sú empirické skúsenosti bez vysvetlenia a pochopenia vzájomných súvislostí. Chýbajú tak poznatky, na ktorých základe by bolo možné navrhnúť a predikovať vlastnosti materiálu na modynamických podmienok na výsledné vlastnosti uhlíkatých materiálov. Vysoká informačná obsažnosť získaných poznatkov umožní návrh podmienok na získanie uhlíkatých materiálov s predikovanými požadovanými vlastnosťami. Úspešne realizovať tento náročný projekt bolo možné len s kvalitným technickým vybavením, ktoré sme kúpili v rámci schváleného rozpočtu. Na selekciu vhodných prísadových materiálov na prípravu skúmaných sústav sme tak zabezpečili zariadenie na termogravimetrickú analýzu a infračervený spektrometer. Na prípravu uhlíkových polotovarov určených na ďalšie termické spracovanie boli investované finančné prostriedky do mlecieho zariadenia na granulometrickú prípravu jednotlivých komponentov a variabilného homogenizačného zariadenia s inštalovaným filtračným a čistiacim zariadením. Štúdium a návrh lisovacích podmienok Vypaľovacie zariadenie Archív autora by nebolo možné uskutočniť bez lisovacieho zariadenia. Dôležitým zariadením na získanie poznatkov o dejoch v skúmaných sústavách pri rôznych termicky modelovaných stavoch bola vypaľovacia pec s čistením vypúšťaných exhalátov. Prototyp zariadenia na infiltráciu kovmi nám umožnil získať poznatky o dejoch v sústavách uhlík kov. Na získanie poznatkov o správaní sa pripravených uhlíkových výrobkov v podmienkach ich reálnej aplikácie sme napokon investovali do vytvorenia optimálnych skúšobných podmienok. Získané vedecké poznatky sa v súčasnosti začínajú komerčne využívať. Niektoré materiály vyvinuté v rámci projektu sú už vo fáze osvojovania vo výrobnom procese. Na tento rok ešte pripravujeme ďalšie žiadosti v rámci peračného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Lisovacie zariadenie Archív autora splnenie rôznych požiadaviek. Napriek tomu, že obsah uhlíka v materiáloch dosahuje hodnotu približne 99 %, ich vlastnosti sa diametrálne odlišujú. Príčinou sú jednak rôzne vlastnosti vstupných uhlíkatých zložiek, ich morfológia, štruktúra, mriežkové charakteristiky, geochemický pôvod, ale aj prísady, ktoré ich môžu sprevádzať, resp. sú k nim zámerne pridané za účelom získania požadovaných vlastností. Výstupom projektu je rozsiahla informačná databáza o vplyve fyzikálnych a chemických vlastností jednotlivých komponentov a spolupôsobiacich ter- Využitie Využitie výrobkov výrobkov spoločnosti spoločnosti Elektrokarbon, a. a. s., s., ako ako zberačov zberačov elektrického prúdu prúdu Železnice Slovenskej Archív republiky autora

24 Ing. Zdenka Valková Konferencia Programové obdobie pre rozvoj regiónov V dňoch 22. až 25. apríla 2008 sa v Banskej Bystrici uskutočnil najväčší stavebný veľtrh na strednom a východnom Slovensku FR ARCH Slovakia, ktorého garantom bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Súbežne s veľtrhom sa konal 7. ročník výstavy regionálnych príležitostí a regionálneho rozvoja FR REGIN Záujem účastníkov o konferenciu v Banskej Bystrici registrácia účastníkov MVRR SR Na výstave FR REGIN Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako Centrálny koordinačný orgán pre oblasť riadenia a implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období inštalovalo stánok orientovaný na prezentáciu svojich aktivít v oblasti bytovej a najmä regionálnej politiky, ako aj na poradenskú a konzultačnú činnosť ohľadom získavania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. V rámci sprievodného programu výstavy FR REGIN ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako Centrálny koordinačný orgán zorganizovalo 24. apríla 2008 v hoteli Dixon v Banskej Bystrici aj konferenciu s názvom Programové obdobie pre rozvoj regiónov. Program konferencie bol určený pre odbornú verejnosť z radov zástupcov vyšších územných celkov, primátorov miest a obcí, zástupcov regionálnych rozvojových agentúr a euroregionálnych združení a pre ďalších odborníkov v oblasti regionálneho rozvoja. Cieľom tejto konferencie bolo poskytnúť širokej odbornej verejnosti ucelenú informáciu o možnostiach získania finančných prostriedkov z fondov EÚ zameraných na rozvoj Slovenskej republiky. Ucelenú preto, lebo na konferencii odzneli nielen informácie týkajúce sa získavania finančných prostriedkov z fondov EÚ prostredníctvom operačných programov definovaných v Národnom strategickom referenčnom rámci, ale aj informácie o možnostiach zapojenia sa do získavania týchto prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka na roky z dielne Ministerstva pôdohospodárstva SR. V rámci každého bodu programu bola účastníkom poskytnutá aj možnosť zapojenia sa do diskusie, ktorá bola vo veľkej miere účastníkmi využívaná a priniesla prítomným užitočné rady, odporúčania a odpovede na položené otázky z úst zástupcov jednotlivých riadiacich orgánov, ako aj skúsenosti širokej verejnosti s implementáciou projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov v skrátenom programovacom období Príhovor Mgr. Ľuboša Litteru, povereného riadením odboru pre regionálnu politiku na MVRR SR Archív MVRR SR

25 Harmonogram výziev vyhlásených a plánovaných na podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok do R peračný program patrenie Termín vyhlásenia výzvy Termín uzávierky MŠ SR Vzdelávanie 1.1 Premena tradičnej školy na modernú , , MŠ SR Vzdelávanie 2.2 Podpora ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve MŠ SR Vzdelávanie 4.1 Premena tradičnej školy na modernú pre Bratislavský kraj , , MŠ SR Výskum a vývoj 2.1 Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu a podpora nadregionálnej spolupráce. Rámcová aktivita a MŠ SR Výskum a vývoj 4.1 Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu v Bratislavskom kraji. Rámcová aktivita a MŠ SR Výskum a vývoj 5.1 Budovanie infraštruktúry vysokých škôl a modernizácia ich vnútorného vybavenia za účelom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu R peračný program patrenie Termín vyhlásenia výzvy MH SR MH SR MH SR MH SR MH SR MH SR Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 1.1 Inovácie a technologické transfery (schéma pomoci de minimis) Termín uzávierky Inovácie a technologické transfery Inovácie a technologické transfery Podpora spoločných služieb pre podnikateľov Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike 3.1 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu (schéma štátnej pomoci) R peračný program patrenie Termín vyhlásenia výzvy MVRR SR MVRR SR MVRR SR Regionálny operačný program Regionálny operačný program Regionálny operačný program 1.1 Infraštruktúra vzdelávania , Termín uzávierky Priebežne od Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb Priebežne do Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov apríl 2008 MVRR SR Bratislavský kraj 1.1 Regenerácia sídel, skupina aktivít a P MVRR SR Bratislavský kraj 1.2 Regionálna a mestská hromadná doprava (skupina P aktivít 1.2.1, 1.2.2, 1.2.3, 1.2.4) P

26 R peračný program patrenie Termín vyhlásenia výzvy Termín uzávierky 1.1 Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov apríl máj dvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov SR voči EÚ 1.3 Zabezpečenie primeraného sledovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd apríl máj Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami máj jún Vybudovanie povodňového varovného a predpovedného systému máj jún chrana ovzdušia (skupina aktivít I. a III.) , , chrana ovzdušia (skupina aktivít II.) Minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie marec apríl Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov marec apríl Nakladanie s nebezpečnými odpadmi spôsobom priaznivým pre životné 4.4 Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania (skupina aktivít I.D. a III.) 4.4 Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania (skupina aktivít I.A, B, C, E. a II.) , , po schválení zákona o environmentálnych záťažiach 4.5 Uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov Uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov marec apríl Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov prostredníctvom vypracovania a realizácie programov starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programov záchrany pre kriticky ohrozené druhy rastlín, živočíchov a území vrátane realizácie monitoringu druhov a biotopov 5.2 Zlepšenie infraštruktúry ochrany prírody a krajiny prostredníctvom budovania a rozvoja zariadení ochrany prírody a krajiny vrátane zavedenia monitorovacích systémov za účelom plnenia národných a medzinárodných záväzkov 5.3 Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti vrátane posilnenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými skupinami R peračný rogram patrenie Termín vyhlásenia výzvy Termín uzávierky MZ SR Zdravotníctvo 1.1 Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia špecializovaných nemocníc jún 2008 MZ SR Zdravotníctvo 2.1 Rekonštrukcia a modernizácia zariadení ambulantnej zdravotnej jún 2008 starostlivosti MZ SR Zdravotníctvo 2.2 Doplnenie systému zdravotníctva o kvalifikovaných odborníkov

27 R peračný program patrenie Termín vyhlásenia výzvy Termín uzávierky 1.2 Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, rámcová aktivita: Podpora adaptability podnikov, podnikateľov, podnikateľských združení a regiónov máj Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, systémové integrované projekty (medzirezortná spolupráca) spoločná schéma podpory pre začínajúcich podnikateľov (schéma pomoci de minimis) marec Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, systémové integrované projekty (medzirezortná spolupráca) spoločná výzva na podporu cestovného ruchu máj Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, systémové integrované projekty (medzirezortná spolupráca) národné a pilotné projekty marec Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, rámcová aktivita: Podpora tvorby nových pracovných miest vrátane podpory vytvárania nových pracovných miest v nových podnikoch a samozamestnania Podpora sociálnej inklúzie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity Podpora sociálnej inklúzie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity a v tom: rámcová aktivita: Podpora zvyšovania dostupnosti, kvality a efektivity služieb starostlivosti (sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately), ktoré zlepšujú prístup ohrozených a marginalizovaných skupín populácie na trh práce a do spoločnosti apríl Podpora sociálnej inklúzie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity a v tom: rámcová aktivita: Aktivity zamerané na prevenciu a elimináciu násilia ako bariéry pre vstup a udržanie sa na trhu práce apríl Podpora sociálnej inklúzie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity a v tom: rámcová aktivita: Aktivity zamerané na podporu komunitnej práce na vyvolanie a podporovanie zmeny v rámci miestnych spoločenstiev a senzibilizačné aktivity apríl Podpora vytvárania rovnosti príležitostí v prístupe na trh práce a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity. Rámcová aktivita: Programy vzdelávania a prípravy pre trh práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie so zreteľom na osoby z marginalizovaných rómskych komunít jún 2008

28 R peračný program patrenie 2.2 Podpora vytvárania rovnosti príležitostí v prístupe na trh práce a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity. Rámcová aktivita: Podpora tvorby nových pracovných miest vrátane projektov podpory samozamestnania pre príslušníkov marginalizovaných skupín Termín vyhlásenia výzvy jún Podpora zosúladenia rodinného a pracovného života jún Podpora rastu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti s osobitným zreteľom na vzdelanostnú spoločnosť 3.2 Podpora sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a zosúladenie pracovného a rodinného života v BSK a v tom: Rámcová aktivita: Podpora zvyšovania dostupnosti, kvality a efektivity služieb starostlivosti (sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately), ktoré zlepšujú prístup ohrozených a marginalizovaných skupín populácie na trh práce a do spoločnosti 3.2 Podpora sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a zosúladenie pracovného a rodinného života v BSK a v tom: Rámcová aktivita: Aktivity zamerané na podporu komunít a služieb starostlivosti zamerané na podporu plnenia základných funkcií rodiny pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na uplatnenie sa členov rodiny na trhu práce 3.2 Podpora sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a zosúladenie pracovného a rodinného života v BSK a v tom: Rámcová aktivita: Aktivity zamerané na podporu komunitnej práce a na vyvolanie a podporovanie zmeny v rámci miestnych spoločenstiev 4.1 Zlepšenie kvality služieb poskytovaných verejnou správou a neziskovými organizáciami. Rámcová aktivita: Podpora rozvoja ľudských zdrojov a zlepšenia kvality služieb poskytovaných neziskovými organizáciami máj 2008 apríl 2008 apríl 2008 apríl 2008 Termín uzávierky Legenda: = ohraničený termín výzvy, P = priebežná výzva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ministerstvo hospodárstva SR: Slovenská inovačná a energetická agentúra: Slovenská agentúra pre cestovný ruch: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Ministerstvo školstva SR: Agentúra Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy: Úrad vlády SR: Ministerstvo životného prostredia SR: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Fond sociálneho rozvoja: Sociálna implementačná agentúra: Ministerstvo zdravotníctva SR: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR:

29 Zaujímavosti z EÚ Inforegio Generálne riaditeľstvo pre regionálny rozvoj Európskej komisie vydalo ďalšie číslo mesačníka Inforegio. Mesačník vychádza v 22 oficiálnych jazykoch Európskej únie. V aprílovom čísle si okrem iného prečítate články: Regionálna politika je pre nás dobrá, hovoria občania EÚ, Výdavky členských štátov budú pod dohľadom, Lisabonizácia európskych regiónov. Zdroj: Hübnerová a Špidla vítajú zmenu priorít v záujme podpory zamestnanosti a rastu Komisári Danuta Hübnerová a Vladimír Špidla v máji predstavili výsledky rokovaní, týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie Z analýzy všetkých 450 programov vyplýva, že členské štáty a regióny radikálne zmenili svoje priority tým, že vyčlenili značné investície na konkurencieschopnosť, zamestnanosť a rast v súlade s Lisabonskou stratégiou. Komisárka Hübnerová uviedla: Kohézna politika podporí najdôležitejšie projekty s cieľom zvyšovať rast a riešiť otázky zamestnanosti v celej únii, pričom bude dopĺňať ostatné politiky Spoločenstva. Všetky členské štáty do svojich programov prijali ciele Lisabonskej stratégie a budú riešiť nové výzvy, akými sú napríklad zrýchľovanie globalizácie, prejavujúca sa zmena klímy, starnúca populácia Európy alebo migračné javy. Privítala spôsob, akým sa docielilo, že výsledkom tohto kola rokovaní sú dobre zacielené programy, a to vďaka zlepšeniu vedenia diskusie. Tentoraz sa rokovaní zúčastnil omnoho širší okruh subjektov sociálni a ekonomickí partneri, ako aj občianska spoločnosť. Dodala, že väčšia zodpovednosť miestnych subjektov za programy podporí ich vykonávanie. Pri hodnotení podpory pre zamestnanosť komisár Špidla povedal: Európsky sociálny fond, ktorý je naším hlavným nástrojom na investície do zamestnanosti a ľudského potenciálu, bude v najbližších rokoch naďalej úspešne pokračovať, pričom zásadu sociálnej súdržnosti pretaví do hmatateľného prínosu pre milióny ľudí. Ďalej dodal: Podpora zamestnanosti a rastu je jednou z oblastí, ktoré ľudí v Európe najviac zaujímajú, a ESF je dnes pri dosahovaní tohto cieľa dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Každý musí mať možnosť prispieť k prosperujúcej Európskej únii: muži a ženy, mladí a starí, ľudia rôzneho pôvodu a z rozličných etnických skupín, ľudia s postihnutím a iné znevýhodnené skupiny. Prostredníctvom kohéznej politiky EÚ v období sa investuje spolu 347,4 miliardy eur. Ďalšie informácie o nových kohéznych programoch možno nájsť na stránkach: (EFRR a Kohézny fond) (programy ESF) Zdroj: =sk&guilanguage=fr EÚ hrá významnú úlohu v podpore sociálneho úspechu Takto znie posolstvo, ktoré na dvojdňovej konferencii pod názvom Reagujme na nové sociálne reality predniesol komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti Vladimír Špidla. Podujatie, na ktorom sa stretli predstavitelia EÚ a členských štátov, prispelo k vypracovaniu nového komuniké o programe EÚ v otázkach príležitostí, prístupu a solidarity, ktorého vydanie je naplánované na jún Jedným zo základných bodov konferencie bol Sociálny program prijatý v roku 2005, v ktorom si únia stanovila plán modernizácie európskeho sociálneho modelu: Sociálna Európa v globálnej ekonomike: pracovné miesta a príležitosti pre všetkých. Sociálny program predstavuje časť spoločného európskeho prístupu v otázkach hospodárskeho rastu a zamestnanosti, známeho ako Lisabonská stratégia. Tá pomáha urýchľovať reformy a zlepšovať výsledky únie v podobe 17 miliónov nových pracovných miest, ktoré vznikli od roku Milióny Európanov využili príležitosti, ktoré im prináša spoločný trh a vďaka ktorým môžu žiť, študovať, pracovať alebo stráviť dôchodok v inom členskom štáte. Európska únia vytvorila široký rámec týkajúci sa práv na prácu. Nemožno však zaspať na vavrínoch 16 % Európanov vrátane 19 miliónov detí naďalej žije na pokraji chudoby. Platy žien zaostávajú za platmi mužov o 15 %. Vynorili sa aj nové výzvy. Rýchly vývoj technológií čoraz viac rozdeľuje kvalifikovaných a nekvalifikovaných. Sociálne a ekonomické faktory spôsobujú veľké rozdiely v zdraví obyvateľstva. Systémy sociálnej ochrany a zdravotníctva sa musia prispôsobovať demografickým zmenám a potrebám starnúcej populácie EÚ. Ťažkosti, s ktorými zápasia mladí ľudia, ako sú možnosť nájsť si prácu a cenovo prístupné bývanie, vedú k obavám, že dnešná generácia mladých Európanov si nezachová rovnaký životný štandard ako ich rodičia. Európska komisia preto v roku 2007 prišla s iniciatívou vypracovať konzultačnú štúdiu nazvanú Zhodnotenie sociálnej reality. Jej cieľom bolo posúdiť prebiehajúce zmeny v európskych spoločnostiach. Výsledkom bola široká škála názorov na súčasné sociálne trendy a na možné zmeny v sociálnych vzťahoch. Na základe týchto predbežných výsledkov vypracovala komisia v novembri 2007 oznámenie o príležitostiach, prístupe a solidarite, v ktorom navrhla predbežný rozsah možných odpovedí na výzvy, ktorým únia čelí. Konferencia poskytla členským štátom, inštitúciám EÚ, sociálnym partnerom, zástupcom občianskej spoločnosti a odborníkom priestor na diskusiu o súčasných sociálnych trendoch a pomohla pripraviť obnovený program EÚ o príležitostiach, prístupe a solidarite, ktorý Európska komisia plánuje prijať v júni Zdroj: =0&language=EN&guiLanguage=sk

30 Ing. Michal Sántai, MBA Director-General of the Regional Development Strategy Section Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic We already know the first approved projects for the programming period In the previous year, we became eligible for participation in the accomplishment of the EC economic and social cohesion policy goals, which provides aid in order to reduce differences between economically strong and economically underdeveloped regions within the unified Europe, and thus also within Slovakia. Rendering the funding support to underdeveloped regions has brought Slovakia a number of positive changes already during the shortened programming period in Many schools have been reconstructed, many kilometres of roads have been built, selected companies have introduced new, low-cost technological processes, and the qualification of many employees has improved through advanced training. In what was set up we wish to continue also during the programming period The key effort will be focused on the integration of remaining regions in development and globalisation processes, and on building the overall infrastructure, and on securing the accessibility of all Slovak regions. For these and other tasks, Slovakia will be able to use over 11 billion EUR from the European Union via National Strategic Reference Framework s eleven operational programmes (Ps). These Ps reflect almost all Slovak needs, whether economic, health care associated, material or educational, as well as social, so it will be solely up to us all how we will cope with this short-term future challenge. We strive to make sure together with administrative authorities that not even a single EUR from the package of funds allocated by the European Communities will be wasted. The individual administrative authorities announce calls for proposals, they deal with projects collected from applicants, and they carry out their evaluation and follow up approval. The first approved projects that the applicants for funds may start implementing after signing the contract (and thus implement their plans and intentions) were effected by the Regional perational Programme Managing Authority as a part of the first round of the call for proposal for the Training Infrastructure measure. These are just thirty pioneer projects that will bring to urban and rural municipalities first approximately 988 million SKK for resolving problems in schools, but I believe that as long as there is full dedication and concentration, the effective drawing of allocated funds will manifold increase the number of such successfully implemented projects. For all of us the exploitation of all the offered possibilities and sources from the EU programmes would mean gradual approximation to the advanced part of the European Continent, and thus gradual improvement of the quality of our lives. Dušan Gábor The system that helps For the management of Ps during the programming period , inevitable information systems are: the Central Information System (IT Monitoring System for the Structural Funds and the Cohesion Fund ITMS II), the Fund Accounting Information System (ISUF), State Treasury Information System (IS ŠP) and the Regional Information Systems (RIS). During the previous programming period , the Central Information System ITMS has already been used and it will be used in its improved version also in the current programming period ITMS is used for registration, follow-up processing, export and monitoring of programming data, project and financial management, control and audit of the Structural Funds and the Cohesion Fund. It consists of two co-operating sub-systems for both programming periods. ITMS users have the possibility to browse only through one of its three main parts, and namely the public part ensuring communication with information receivers, information system of the European Commission SFC2007, and monitoring systems of neighbouring countries supporting crossborder co-operation. In addition to this part, the system also has a non-public part, used for the programme, project and financial management, control and audit. The last part of the whole sophisticated system is the reporting part, which generates static and dynamic data exports. For the programming period , three working groups had been established to ensure the correct running of the information system: Steering Committee ITMS II: the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic, representatives from the Ministry of Finance of the Slovak Republic and representatives of the contractor DataCentrum; the Committee of ITMS Experts: the Ministry of Construc-

31 Summary tion and Regional Development of the Slovak Republic, the Ministry of Finance of the Slovak Republic and individual Regional organisations; the Committee for Access Rights: the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic, the Ministry of Finance of the Slovak Republic and DataCentrum. ne of the goals of the Central Coordination Authority during the current programming period is the simplification of the whole process of accepting applications seeking funding from the Structural Funds and the State Budget. Anybody who had applied for funding in the past had to go through large number of administrative steps. wing to the more advanced system ITMS II, the time-consuming processing and verification of applications in particular Managing Authorities and Intermediate Bodies under Managing Authority is already mater of the past. The new format of the central information system, i.e. it s public part, has been officially commissioned on April 10, 2008, through the web site: In addition to all 11 Ps under NSRR SR nowadays, the ITMS II processes also P Fishery, as well as some crossborder co-operation Ps. In case of crossborder co-operation Ps, it does not process all of them, since the Slovak Republic does not have Managing Authorities for all of them. After the expiration of an interim period until December 31, 2008, the application for funding will have to go for all Ps through the ITMS II system. Already in the past, the Central Coordination Authority announced the effort to simplify and enhance efficiency of filling applications for funding. The form to much extent eliminates the time-consuming project form filling correctness checks. The system simply does not allow the applicant to pass to another step, or it gives the applicant only choices specific for the selected invitation for applications. In practical life this means that the project form has its basic form, which is binding for all Ps, and it will have variable part at the same time that will be adjusted depending on the needs of a specific invitation, specific Managing Authorities, or Intermediate Bodies under Managing Authority declaring the invitation. Thus the applicant, after filling and submitting the project plan, will be sure that all the items have been filled correctly, and in formal terms, the project is correct. Yet, the possibilities of the whole system are currently not fully exploited. The system will become much more interactive in near future. It is expected that all monitoring reports and final reports will be filled directly within the system. This will simplify the whole process of verification and correctness control of monitoring reports. The applications for advanced payments will also be filled through the ITMS II in future. All these steps are directed to support an applicant and the receiver of funds. The objective of that is to enhance the efficiency and transparency of the whole process of obtaining funding from the Structural Funds and the State Budget. Zdenka Valková Programming period for the development of regions Conference Tthe largest building fair in Central and Eastern Slovakia, FR ARCH Slovakia, was held in April, 22 25, 2008, in Banská Bystrica, under the auspices of the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic. The 7th annual exhibition of regional opportunities and regional development, FR REGIN 2008, already has been part of the fair. As a part of it, the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic as the Central Coordination Authority for the management and implementation of the Structural Funds and the Cohesion Fund during the programming period installed an exhibition stand dedicated to the presentation of the Central Coordination Authority activities in the field of apartment building and especially regional policy, as well as advisory and consulting activities on obtaining funding from the Structural Funds. As a part of the accompanying programme of the exhibition FR REGIN 2008, the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic also has organised the Programming period for the development of regions conference on April 24, 2008, in Banská Bystrica. The conference programme was conceived for the professional audience with representatives from regional authorities, urban and rural municipality mayors, representatives of the Regional Development Agencies and euroregional associations, and for other regional development experts. The purpose of the conference was to provide the large professional audience the comprehensive information on the possibilities of fund raising from the EU funds focusing on the development of the Slovak Republic. During the conference, there was shared not only information on how to obtain the EU funding through Ps defined in the National Strategic Reference Framework, but also information on the possibilities of obtaining these funds under the Rural Development Programme of the Slovak Republic produced by the Ministry of Agriculture of the Slovak Republic.