SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Analýza rizika na vybranom zariadení vo vybranej prevádzke

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE TECHNICKÁ FAKULTA Analýza rizika na vybranom zariadení vo vybranej prevádzke 2010 Anikó Ţilinská

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE TECHNICKÁ FAKULTA Analýza rizika na vybranom zariadení vo vybranej prevádzke Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Vedúci práce: Manaţérstvo kvality produkcie Kvalita produkcie Katedra kvality a strojárskych technológií Doc. Ing. Peter Čičo, CSc. Nitra 2010 Anikó Ţilinská

3 ABSTRAKT Anikó Ţilinská: Analýza rizika na vybranom zariadení vo vybranej prevádzke Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Technická fakulta, Katedra kvality a strojárskych technológií Bakalárska práca, 46 strán, 2010 Posudzovanie a riadenie rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zaloţené na zvládnutí identifikácie zdrojov ohrozenia. Technické zariadenia svojimi vlastnosťami môţu spôsobiť ohrozenie ţivota a zdravia zamestnancov. Je dôleţité, uţ v etape ich konštrukčného návrhu, vedieť posúdiť, ktoré typy ohrození môţu mať dopad na bezpečnosť prevádzky. Preto ak chce akákoľvek firma na trhu uspieť a byť konkurencie schopná, musí mať dobré a kvalitné riadenie. Dôleţitý je strategický prístup, ktorý zabezpečí identifikáciu rizík, ich zhodnotenie a schopnosť rizikám predchádzať. Koordinovaný prístup k rizikám zvyšuje konkurencieschopnosť a ziskovosť spoločnosti. Práca sa zaoberá analýzou rizík. Poskytuje prehľad o súčasnom stave problému, obsahuje definície od jednotlivých autorov týkajúce sa hlavne bezpečnosti, legislatívne poţiadavky na bezpečnosť, názorné schémy manaţérstva rizika a analýzy rizika. Ďalej obsahuje cieľ a metodiku práce, krátku charakteristiku firmy KRAITEK, s.r.o. a charakteristiku vybraného zariadenia (ohraňovací lis TruBend 5170) a výsledok práce je vymenovanie dôleţitých predpisov, noriem dotýkajúcich sa bezpečnosti daného zariadenia, analýza rizika a návrh opatrení na zmiernenie rizika. Kľúčové slová: posudzovanie rizika, bezpečnosť strojov, nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko

4 ABSTRACT Anikó Ţilinská: Risk analysis of selected facilities in a selected service. Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of Engineering, Department of quality and engineering tecnology, Bachelor thesis, 46 pages, 2010 Assessment and risk management in the health and safety at work is based on managing the identification of sources of danger. Technical equipment with its properties may cause threat of life and health of employees. It is important in the proposal constructional stage to assess the types of threats that may have an impact on security. Therefore, if any company wants to succeed on market and be competitive, it must have good quality control. Strategic approach is important to ensure the risk identification, assessment and their ability to prevent risks. A coordinated approach to risk increases the competitivness and profitability of the company. My work deals with risk analysis. It provides an overview of current problems, contains definitions of various authors concerning the safety, legislative requirements for safety, illustrative scheme of risk management and risk analysis. It also includes the objective and methodology of work, a short characteristics of the firm KRAITEK, s.r.o., a characteristics of a chosen equipment (press brake) and the conclusion. Key words: risk assessment, machine safety, danger, threat, risk.

5 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Podpísaná Anikó Ţilinská vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu na tému Analýza rizika na vybranom zariadení vo vybranej prevádzke vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 29. apríla podpis

6 POĎAKOVANIE Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce doc. Ing. Petrovi Čičovi, CSc. za cenné rady a pripomienky, vedeniu firmy KRAINTEK, s.r.o. za prístup k firemným materiálom, mojim rodičom a mojim najbliţším za morálnu podporu a všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní práce. Anikó Ţilinská

7 POUŢITÉ OZNAČENIA BOZP CE D DIN E EEC EHS EN ES EÚ ISO O P R s.r.o. STN Z.z. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Európska značka kvality dôsledok sledovanej udalosti Deutsches Institut für Normung (nemecký štandardizačný úrad) časová expozícia European Economic Community (Európske hospodárske spoločenstvo) Európske hospodárske spoločenstvo Európska norma Európska smernica Európska únia Medzinárodná organizácia pre normalizáciu moţnosť vyuţitia ochranných opatrení v etape ohrozenia pravdepodobnosť výskytu danej udalosti stupeň rizika spoločnosť s ručením obmedzením Slovenská technická norma Zbierka zákona

8 OBSAH ÚVOD PREHĽAD O SÚČASTNOM STAVE PROBLEMATIKY ZÁKLADNÉ POJMY Riziko Nebezpečenstvo Ohrozenie Škoda Poškodenie POSTUP POSUDZOVANIA RIZIKA Analýza rizika Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov Identifikácia nebezpečenstva Identifikácia ohrozenia Posúdenie splnenia poţiadaviek zákonných noriem a predpisov Hodnotenie rizika LEGISLATÍVNE ÚPRAVY V OBLASTI BEZPEČNOSTI V EÚ Legislatívne úpravy a normy v Slovenskej republike CIEĽ PRÁCE METODIKA PRÁCE VÝSLEDKY PRÁCE CHARAKTERISTIKA PREVÁDZKY KRAINTEK s.r.o OHRAŇOVACÍ LIS TruBend Technické parametre stroja TruBend Osi stroja TruBend Najdôleţitejšie konštrukčné prvky Lis podľa ES smernice o strojoch PRÁVNE NARIADENIA A POUŢITÉ NORMY DOTÝKAJÚCE SA OHRAŇOVACÍCH LISOV OHROZENIA NA TECHNICKOM SYSTÉME...39

9 4.5 OCHRANNÉ OPATRENIA Ochranné opatrenia v dôsledku nestability stroja Ochranné opatrenia v dôsledku padajúcich obrobkov Ochranné opatrenia pre zabránenie vzniku poranení povrchom, hranami a rohmi Ochranné opatrenia v dôsledku pomliaţdenia, odrezania častí tela, porezania alebo úderu Ochranné opatrenia v dôsledku elektrického kontaktu Výstraţné štítky a varovné upozornenia Poučenie personálu Pouţitie náhradných súčiastok a prevádzkových prostriedkov, určených pre stoj Opatrenia výrobcu ZÁVER ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY...45

10 ÚVOD Človek sa od dávnych dôb neustále snaţí vyvíjať nové technológie na zabezpečenie základných ţivotných potrieb. Vyvinul rôzne náradia, materiály, pracovné pomôcky, stroje a zariadenia na uľahčenie fyzickej námahy. Časom sa tieto stroje a zariadenia začali čoraz viac rozširovať a tým aj viac pouţívať. V dnešnej dobe nás stroje a zariadenia obklopujú uţ na kaţdom kroku z dôvodu neustáleho technického pokroku. Stali sa našimi pomocníkmi, pričom stačí malá nepozornosť, zlá inštalácia, zlá obsluha alebo chyba materiálu a môţe dôjsť k ohrozeniu ţivota. Preto sa ľudia snaţia vyhýbať nebezpečenstvám a chrániť sa pred ohrozením. Uvedomili si, ţe riziko existuje prakticky všade a človek sa s ním stretáva v priebehu celého ţivota. S rizikom je nutné počítať pri práci, pri ceste do zamestnania, domov, ale i vo voľnom čase. Posudzovanie bezpečnosti strojov a zariadení, ale tieţ rôznych pracovných činností a prostredia je v súčasnosti veľmi ţivou problematikou. Prax naviac aţ príliš často poukazuje na to, ţe i profesijní odborníci pri beţnom výkone rutinných povinností robia chyby. Riadenie rizika vychádza z predpokladu odhalenia zdrojov rizika, analýzy faktorov ovplyvňujúcich riziká a vyhodnotenia rizík. Posudzovanie rizika nie je jednoduchou záleţitosťou. V kaţdom podniku preto musia zamestnávatelia venovať pozornosť zisťovaniu hlavne tých rizík a tým oblastiam, ktoré môţu spôsobiť škody väčšieho rozsahu, napríklad pri skladovaní a pouţívaní nebezpečných látok, prevádzkovaní technológie a zariadení so zvýšeným nebezpečenstvom ap. Zamestnávatelia musia prijímať účinné opatrenia, aby výskyt rizík bol zníţený na čo najniţšiu mieru. Na základe zhodnotenia rizík (so zreteľom na konkrétne podmienky v podniku) sú zamestnávatelia povinní poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky. Zhodnotenie rizík a úpravu zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov robí zamestnávateľ vţdy ak dôjde k zmenám, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v dôsledku zavedenia novej technológie, vzniku nových pracovných podmienok, alebo zmeny doterajších pracovných podmienok. Smernica Rady Európskej únie č. 89/391/EEC hovorí, ţe zamestnávateľ musí byť schopný identifikovať a zhodnotiť riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie, určiť a urobiť potrebné ochranné opatrenia. Pri plánovaní prevencie rizík v podnikoch je potrebné zohľadniť vplyv techniky, organizácie práce, pracovné podmienky, sociálne vzťahy a vplyv ţivotného prostredia na pracovisko. (6) 10

11 1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY 1.1 ZÁKLADNÉ POJMY Podľa ŠIMÁKA (12) je jedným z kľúčových termínov v problematike rizík je bezpečnosť, ktorá charakterizuje stav s minimálnou úrovňou rizík. Predstavuje teda koncový stav, ku ktorému sa chce spoločnosť dopracovať, aby sa mohla optimálne rozvíjať. Termín bezpečnosť je párovým termínom s termínom nebezpečenstvo. Je to teda jeden z dvoch protikladných stavov existencie prírodných, spoločenských, ale tieţ umelo vytvorených technických alebo technologických systémov, v ktorom sa môţu počas svojej existencie nachádzať. Slovenský jazyk teda nedokáţe túto protikladnosť vyjadriť tak jednoznačne, ako napríklad ruský jazyk, v ktorom slovo opasnosť označuje nebezpečenstvo, stav ohrozenia, naproti tomu bezopasnosť označuje bezpečnosť, t. j. stav bez ohrozenia. Z všeobecného pohľadu označuje termín bezpečnosť stav, v ktorom sa daný subjekt necíti byť ohrozený. Človek, ktorý sa cíti bezpečne, ţije v prostredí bez ohrozenia, bez strachu a nepokoja o seba a svojich blízkych, ale tieţ o svoje zdravie, svoj majetok a o ich budúcnosť. Bezpečnosť človeka je však spojená aj rozsahom kompetencií a faktickými schopnosťami a účinnosťou inštitúcií a inštitútov, ktoré ho chránia v akejkoľvek mimoriadnej, či krízovej situácii. a riziko. Pojem bezpečnosť bezprostredne súvisí s pojmami nebezpečenstvo, ohrozenie Riziko Podľa zákona č. 124/2006 (15) je riziko definované ako pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň moţných následkov na zdraví. Podľa TOMÁŠA (13) je riziko definované ako kombinácia vlastností: aká je pravdepodobnosť, ţe sa neţelateľná udalosť stane, a čo môţe ohrozenie spôsobiť. Vyjadruje sa teda moţnosť vzniku neţelateľných následkov, často je však povaţované za funkciu pravdepodobnosti havárie a jej následkov. Riziko predstavuje mieru ohrozenia. 11

12 Podľa STN (8) je riziko (angl. risk) definované ako príleţitosť, ţe sa stane niečo, čo bude mať vplyv na ciele; meria sa následkami alebo odhadom pravdepodobnosti. Podľa ZELENÉHO (17) je riziko definované vo všeobecnosti ako miera ohrozenia. Ak sa na tento fenomén nazerá v kontexte adresných priemyselných aktivít, potom riziko predstavuje identifikovateľnú a kvantifikovateľnú mieru ohrozenia ţivotov a zdravia ľudí, materiálnych hodnôt alebo vybratých parametrov ţivotného prostredia, pričom ide o ohrozenia generované týmito priemyselnými aktivitami. Riziko, ako miera ohrozenia je vo všeobecnosti definované kombináciou pravdepodobnosti, s akou môţe konkrétna neţelaná udalosť vzniknúť a veľkosťou a charakterom negatívnych dopadov, ktoré táto udalosť môţe spôsobiť. R = P x D R riziko P pravdepodobnosť D dopad Riziko je vo svojej podstate akýmsi výstupným pojmom iných dvoch veľmi dôleţitých pojmov nebezpečenstvo a ohrozenie. Aj keď legislatíva SR tieto pojmy chápe v princípe rovnako, predsa len jednotlivé zákony k nim priraďujú pomerne rozdielne definície. Podľa ŠIMÁKA (12) je riziko definované ako kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia. Je to pravdepodobnosť vzniku mimoriadnej udalosti a jej dôsledok (je spojené s početnosťou a rozsahom mimoriadnej udalosti). Keďţe ţiadna ľudská aktivita nie je absolútne bezpečná, je nutné stanoviť mieru rizika, ktorú je moţné akceptovať (akceptovateľné riziko). Akceptovateľné riziko je zo skúsenosti a odborných zdrojov stanovené hodnotou 10-5 aţ 10-7, tzn. ţe negatívny jav sa môţe vyskytnúť jedenkrát zo aţ prípadov, prípadne jedenkrát za uvedený počet časových jednotiek. Okrem toho existuje zostatkové riziko. Je spojené hlavne s technickými zariadeniami a predstavuje mieru rizika, ktorú nie je moţné úplne eliminovať pri konštruovaní príslušného zariadenia. Preto sa uvádza v informácii pre uţívateľa vrátane moţných dôsledkov príslušného negatívneho javu. Nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia a riziko je mierou tohto ohrozenia. Sú teda vzájomne previazané a navzájom sa podmieňujú. 12

13 1.1.2 Nebezpečenstvo Podľa zákona č. 124/2006 (15) je nebezpečenstvo definované ako stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môţu poškodiť zdravie zamestnanca. Podľa STN (8) je nebezpečenstvo (angl. hazard) definované ako zdroj potenciálnej škody alebo situáciu, ktorá potenciálne môţe spôsobiť stratu. Podľa TOMÁŠA (13) je nebezpečenstvo definované ako objekt alebo situácia (napr. stroj, strojné zariadenie, náradie, materiál, výrobná technológia, rôzna pracovná činnosť a pod.), ktorá má potenciál spôsobiť poškodenie zdravia ľudí, strát na majetku alebo znečistenia ţivotného prostredia. Môţe spôsobiť neočakávaný (neţelateľný) negatívny jav. Príčiny, ktoré môţu spôsobiť takýto jav môţu byť rôzne; porucha prvku systému, zmena podmienok ako sila, tlak, teplota, odpor a pod. nad dovolené tolerancie, alebo chybný zásah obsluhy. Veľmi často ide o rôzne kombinácie spomenutých príčin. Podľa ŠIMÁKA (12) je nebezpečenstvo definované ako latentná vlastnosť daného systému alebo jeho komponentov spôsobovať neočakávané negatívne javy, ktoré narušujú bezpečnosť, ohrozujú stabilitu a fungovanie príslušného systému, prípadne aj jeho okolia. Podľa HATINU (2) je nebezpečenstvo definované ako vlastnosť alebo schopnosť objektu (faktora pracovného - technologického procesu a pracovného prostredia), ktorá môţe byť príčinou vzniku úrazu, choroby z povolania, priemyslovej otravy, iného poškodenia zdravia pri práci, poškodenia ţivotného prostredia alebo spôsobenia materiálnej škody. Nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia alebo zdrojom situácie s potenciálnou moţnosťou vzniku ohrozenia ţivota, zdravia alebo hospodárskych hodnôt. Je to podstatná, ale väčšinou skrytá vlastnosť objektu. Podľa ZELENÉHO (17) je nebezpečenstvo definované vo všeobecnosti ako určitý reálny potenciál, reálne existujúcu, zväčša skrytú vlastnosť objektu alebo systému, ktorá môţe spôsobiť negatívny jav. Je to určitý reálny východiskový stav objektu alebo systému. 13

14 1.1.3 Ohrozenie Podľa zákona č. 124/2006 (15) je ohrozenie definované ako situácia, v ktorej nemoţno vylúčiť, ţe zdravie zamestnanca bude poškodené. Podľa TOMÁŠA (13) je ohrozenie definované ako moţnosť aktivovania nebezpečenstva (aktívna vlastnosť objektu). K ohrozeniu dochádza v určitom pracovnom priestore a v čase a to vtedy, ak pri uvedení nejakého systému do činnosti, u ktorého sa nezohľadní jeho nebezpečná vlastnosť, sa táto vlastnosť prejaví vznikom nebezpečenstva. K ohrozeniu dochádza aj vtedy, ak a aktívne začnú pouţívať materiály, ktoré sa vyznačujú nebezpečenstvom. Ohrozenie sa môţe týkať tak humánneho faktora, tj. osôb, ako aj materiálneho faktora, t.j. okolitých objektov. Podľa ŠIMÁKA (12) je ohrozenie definované ako stav pôsobiaci na človeka alebo prostredie vznikajúci pri činnostiach, ktorých nebezpečné vlastnosti neboli v plnej miere zohľadnené. Je to moţnosť aktivovať nebezpečenstvo v konkrétnom priestore a čase. Je to aktivované nebezpečenstvo, ktoré nebolo plne zohľadnené (závisí na vonkajších a vnútorných podmienkach). Podľa HATINU (2) je ohrozenie definované ako aktívna vlastnosť alebo schopnosť objektu (faktora pracovného technologického procesu a pracovného prostredia) spôsobiť úraz, chorobu z povolania, priemyslovú otravu, iné poškodenie zdravia pri práci, poškodenie ţivotného prostredia alebo spôsobenie materiálnej škody. Zdrojom ohrozenia je nebezpečenstvo. Ohrozenie predstavuje moţnosť aktivovania nebezpečenstva na rozhraní vzťahu: človek technika prostredie. Ohrozenie človeka vzniká v časovom a priestorovom priblíţení sa osôb, vecí alebo faktorov, ktoré sú nositeľmi nebezpečenstva. Podľa ZELENÉHO (17) je ohrozenie definované v kontexte s pojmom nebezpečenstvo ako určitý reálny zdroj, konkrétny typ potenciálu, ktorý za určitých podmienok môţe spôsobiť spomínaný negatívny dopad. Aktiváciou toho potenciálu vonkajšími alebo vnútornými impulzmi sa spustí celá reťaz logicky nasledujúcich nekontrolovaných udalostí tak, ţe na jej konci sa objaví nehoda a z nej vyplývajúci negatívny dopad(y), ako konečný stav. 14

15 1.1.4 Škoda Podľa TOMÁŠA (13) je škoda definovaná ako ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena, ktorá je minimálne jednou osobou povaţovaná za nepríjemnú. Škoda je vlastne dôsledkom vzniknutého negatívneho javu, kedy dochádza k strate rovnováhy medzi jednotlivými subjektmi v systéme človek stroj environment. V takomto prípade môţe teda dôjsť k znehodnocovaniu materiálnych alebo funkčných vlastností, prípadne schopností osôb alebo materiálnych objektov. Podľa LOVEČEKA (4) je škoda definovaná ako určitý druh majetkovej straty, ktorú je moţné vyčísliť v peniazoch. Pre klasifikáciu materiálnych škôd sa pouţíva stupnica, daná platnou legislatívou. Podľa SINAYA (7) je škoda definovaná ako kaţdá, ľubovoľným spôsobom vzniknutú zmena, ktorá je minimálne jednou osobou povaţovaná za nepríjemnú. V prípade, ţe ohrozenie v systéme človek stroj environment spôsobí stratu rovnováhy medzi jeho jednotlivými subjektami, dochádza k znehodnocovaniu materiálnych alebo funkčných vlastností, príp. schopností osôb alebo materiálnych objektov, príp. okolia. Uvedený proces vedie k vzniku negatívneho javu, ktorého dôsledkom je škoda Poškodenie Podľa TOMÁŠA (13) je poškodenie definované ako zmena vlastnosti objektu, človeka (sluch, zrak) alebo priebehu činnosti v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov, pričom dochádza k zhoršovaniu (degradácii) funkčnosti, resp. zniţovaniu prevádzkyschopnosti. Je dôsledkom negatívneho javu a vyjadruje fyzikálne alebo biologické znehodnocovanie zdravia, objektov alebo okolia. Podľa SINAYA (7) je poškodenie definované ako vlastnosť objektu alebo priebehu činností v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov, pričom počas tejto zmeny dochádza k degradácii zniţovaniu (negatívnej zmene) funkčnej schopnosti. Poškodenie je v tomto prípade funkciou času. 15

16 1.2 POSTUP POSUDZOVANIA RIZIKA Stratégia posudzovania rizík vychádza z účelu, pre ktorý sa analýza vykonáva. V rámci stratégie je stanovený postup posudzovania rizík, definovanie posudzovaných systémov, zisťovanie nebezpečenstiev, najmä s ohľadom na plošné pokrytie prevádzkových postupov a pracovných aktivít. Dôleţité je zainteresovať všetkých zamestnancov a ostatné osoby, ktoré môţu byť vystavené ohrozeniu. Časový plán umoţní zosúladiť jednotlivé etapy posudzovania rizík a umoţní sledovať plnenie stanovených úloh. Najčastejšie sa pouţíva postup posudzovania rizík vychádzajúci z STN EN ISO (7) Obr.1: Schéma manažérstva rizika (SINAY (7)) 16

17 1.2.1 Analýza rizika Analýza rizika je metóda, ktorou sa zisťuje aká je pravdepodobnosť, ţe dôjde k neţiaducej udalosti, a aké budú jej dôsledky. Spočíva v identifikácii nebezpečenstiev a ohrození a vyhodnotení rizík. Základom pre vykonanie analýzy je určenie objektu posudzovania (či sa bude posudzovať stroj, technológia, pracovná činnosť, pracovné prostredie a pod.) a zistenie základných parametrov posudzovaného systému. Analýza rizík je súčasťou procesu posudzovania rizík. (2) Obr. 2: Schéma analýzy rizika technických systémov (TOMÁŠ (13)) 17

18 1.2.2 Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov Podľa SINAYA (7) posudzovaným systémom môţe byť stroj, zariadenie, technológia, pracovný priestor, pracovná činnosť, pouţívaný materiál a pod., ktorý sa bude vyšetrovať. Presné určenie posudzovaného systému ukáţe, kde sa vyskytuje nebezpečenstvo. Výber je moţný podstate dvoma spôsobmi: Súpisom všetkých prevádzkových priestorov, strojov, zariadení, technologických uzlov, pracovných činností a materiálov, kde moţno predpokladať ohrozenie ţivota a zdravia ľudí. Kaţdá poloţka zoznamu bude samostatným posudzovaným systémom, na ktorom je potrebné vykonať analýzu. Podľa odporúčaného všeobecného zoznamu nebezpečenstiev moţno vyhľadať miesta na pracoviskách a v pracovných postupoch, kde sa tieto nebezpečenstvá vyskytujú. Tieto miesta budú posudzovaným systémom. (7) Súčasťou tohto kroku má byť aj definovanie posudzovaného systému teda určenie jeho parametrov. Napríklad veľkosť napätia, rýchlosť zdvihu, koncentrácia, teplota a pod. Je to dôleţité z toho dôvodu, ţe ak bude treba prijať opatrenia, jednou z ciest môţe byť zmena parametrov posudzovaného systému, ktoré je moţné povaţovať za rizikové faktory. K charakteristike systému patrí napr. aj úroveň obsluhovateľov alebo uţívateľov zariadenia. Pritom sa jedná predovšetkým o to, či sú obsluhovatelia alebo uţívatelia zaškolení, skúsení, alebo sa môţu na rozhraní človek stroj vyskytnúť tretie osoby, t. j. neprofesionálne osoby. (7) Identifikácia nebezpečenstva Ak sa posudzuje vybraný systém (napr. stroj, činnosť, pracovný priestor), je potrebné identifikovať v ňom tie vlastnosti, ktoré môţu zapríčiniť vznik negatívneho javu vo forme úrazu, ohrozenia zdravia, poruchy stroja. Postupuje sa tak, ţe posudzovatelia konzultujú s konštruktérmi a projektantmi, technikmi, údrţbármi, vedúcimi pracovníkmi a konkrétnymi robotníkmi na pracovisku ako oni vnímajú skutočný stav stroja počas jeho nasadenia do prevádzky a aké majú poznatky o jednotlivých nebezpečenstvách na pracovisku a o och nepriaznivých vplyvoch. (7) 18

19 Ďalšou moţnosťou je systematické vyšetrovanie všetkých aspektov posudzovaného systému podľa dokumentácie, štatistiky úrazovosti a iných podkladov a vyhľadávanie nebezpečenstiev priamo na pracovisku. Záznamy o úrazoch, ktoré sa uţ vyskytli, ako aj skúsenosti získané z výsledkov analýz rizika vykonaných v minulosti, môţu poskytnúť pouţiteľné informácie pre identifikáciu nebezpečenstva. Je treba si uvedomiť, ţe posudzovanie týchto údajov sa vyznačuje značnou mierou subjektivity a teda identifikované nebezpečenstvá nemusia byť jediné, ktoré sa v systéme vyskytujú. (7) Podľa HATINU (2) je identifikácia nebezpečenstva definovaná ako zisťovanie moţných zdrojov neţiaducich udalostí, tzn. vyhľadávanie tých elementov, ktoré môţu spôsobiť úraz alebo iné poškodenie. Informácie o nebezpečenstvách moţno získať podrobnou prehliadkou objektu posudzovania (pracoviska, stroja, určitej činnosti a pod.) alebo zisťovaním (anketou) u zamestnancov. Nebezpečenstvo chemických látok predstavuje ich typické, im vlastné chemické, fyzikálne, fyzikálno chemické a toxikologické vlastnosti Identifikácia ohrozenia Podľa TOMÁŠA (13) sa identifikácie ohrozenia a súčasne aj ich analýza vykonáva po identifikácií nebezpečenstiev. Táto činnosť zahŕňa stanovené prejavenia sa identifikovaných nebezpečenstiev, teda ako môţu spôsobiť negatívny jav. Dôleţité je stanoviť dej a spôsob moţného nepriaznivého pôsobenia nebezpečenstva na človeka, techniku, prostredie, hodnoty, proces a pod. Jedno nebezpečenstvo môţe spôsobiť i viac ohrození. Posudzovateľ musí pri identifikácii ohrození určiť: Subjekt, ktorý môţe byť vystavený pôsobeniu nebezpečenstva týmto subjektom môţu byť nielen výrobný zamestnanci, ale aj pomocný a servisný zamestnanci ako napr. údrţbári, čističi, pracovníci iných firiem a prevádzok, návštevníci, pohotovostná sluţba, záchranári, exkurzie a pod. Dosah pôsobenia nebezpečenstva treba získať informácie o zónach ohrozenia, hraniciach rozhrania človek stroj environment a o podmienkach pôsobenia nebezpečenstva. Napr. zóna ohrozenia pri výrobe nebezpečnej látky, nebezpečný priestor dosahu ţeriavu a pod. (13) 19

20 Charakteristiku nebezpečenstva a spôsob iniciácie, vytvárania nebezpečných situácií a úroveň ochrany. Parametre posudzovaného systému ako aj nebezpečenstva významne vplývajú na ohrozenie, napr. pri zvýšení rýchlosti vznikajú ďalšie moţnosti zranenia, teda zvýšená miera ohrozenia. Ohrozenie závisí aj od moţnosti iniciácie vzniku nebezpečenstva, ktoré by spôsobilo škodu, tzn. miera ohrozenia závisí od stupňa moţnej ochrany. Napr. ak nebezpečenstvom je elektrický prúd, ktorý sa vo vyšetrovanom systéme objektívne nachádza, nie je potrebné uvaţovať o ohrození, ak vodiče sú dostatočne izolované a obvod je istený. (13) Metódy na identifikáciu ohrození moţno rozdeliť do dvoch skupín: Porovnávacie metódy metóda dotazníkov a metóda katalógových listov ohrození, príp. riziká a metódy vychádzajúce z vyuţitia údajov z minulosti retrospektívne postupy. Základné metódy zaloţené na spracovaní odpovedí na otázku čo sa stane, ak.... Do tejto skupiny moţno zaradiť metódy HAZOP a FMEA. (13) Podľa HATINU (2) je identifikácia ohrozenia definovaná ako odhad spôsobu (určenie moţného deja), akým môţe dôjsť k neţiaducej udalosti v: dôsledku pôsobenia nebezpečenstva na človeka, prostredie a pod. Z jedného nebezpečenstva, moţno odvodiť jedno alebo viac ohrození. Pri identifikácii ohrození treba zohľadniť, ktoré, resp. koľko osôb môţe byť vystavených pôsobeniu nebezpečenstva Posúdenie splnenia poţiadaviek zákonných noriem a predpisov Tento krok často nebýva zaradený v algoritme riadenia rizík. Predpokladá sa akosi samozrejmé, ţe posudzovaný systém spĺňa bezpečnostné predpisy dané zákonmi, vyhláškami, smernicami, technickými normami, atď. Zo skúsenosti sa ukazuje výhodné zaradiť tento krok ešte pred ohodnotenie rizika. Rešpektovaním právnych ustanovení moţno totiţ podstatne ovplyvniť parametre rizika: pravdepodobnosť a dôsledok neţiaducej udalosti. Ak bude uţ v tomto kroku zosúladený stav s bezpečnostnými predpismi, nebude potrebné uvaţovať s rizikom, ktoré riešia tieto predpisy. (7) 20

21 V tomto kroku teda posudzovatelia porovnajú, či dané zariadenie, technológia, priestor a pod. spĺňajú poţiadavky platných bezpečnostných predpisov a noriem, ale aj technickej dokumentácie a návodov výrobcu. (7) Tento rozhodovací blok určuje ďalší postup v rámci analýzy rizika nasledovne: Ak nie sú splnené legislatívne poţiadavky, je potrebné realizovať opatrenia podľa predpisov a znovu preveriť, či sa nezmenili parametre posudzovaného systému, a aké nebezpečenstvo a ohrozenia z neho vyplývajú. Ak sú splnené legislatívne poţiadavky, postupuje sa na ďalší krok. (7) Hodnotenie rizika Podľa TOMÁŠA (13) je vzťah medzi rizikom a ohrozením definovaný výrokom - riziko je potenciál ohrozenia. To znamená, ţe pri hodnotení rizika je nutné odpovedať aj na otázky spojené s ohrozením. Pri hodnotení rizika je treba zohľadniť či: Bolo ohrozenie odstránené alebo zredukované konštrukčným riešením alebo pouţitím menej nebezpečného materiálu alebo látok. Bolo pouţité ochranné zariadenie. Bolo zvolené vyskúšané ochranné zariadenie a poskytuje primeranú ochranu. Je ochranné zariadenie vhodné z hľadiska: pravdepodobnosti zlyhania, početnosti nehôd, vytvárania prekáţok pri plnení úloh. Je kategória prevádzky ochranného zariadenia a súvisiaceho ovládacieho systému správna vo vzťahu ku pravdepodobnosti počtu nehôd ak by ochranné zariadenie zlyhalo. Je strojové zariadenie (stroj) navrhnutý (skonštruovaný) tak, aby ohrozenie osôb bolo v súlade s predpismi. Sú dostatočne jasné informácie o pouţívaní stroja. Sú pracovné postupy pri pouţívaní stroja v súlade so schopnosťami osôb, ktoré obsluhujú stroj alebo osôb vystavených ohrozeniu. V prípade, ţe sa musia pouţívať osobné ochranné pracovné prostriedky, sú poţiadavky na oboznámenie sa s nimi primerané. Je uţívateľ dostatočne varovaný pred zostávajúcim rizikom. Sú dodatočné opatrenia dostatočné. (13) 21

22 Podľa SINAYA (7) riziko (R) vyjadruje pravdepodobnosť vzniku (P) a zároveň dôsledok prípadnej neţiaducej udalosti (D). Matematicky vyjadrené: R = P x D. Znamienko x vyjadruje funkciu podľa druhu hodnotenia (môţe byť matica alebo súčin). Úplné hodnotenie rizika si však na základe praktických skúseností vyţaduje zohľadnenie aj ďalších parametrov, charakterizujúcich vplyv na vznik negatívneho javu. Sem patrí predovšetkým: Trvanie podmienok pre vznik negatívneho javu časová expozícia E (čím dlhšie podmienky pre vznik javu trvajú, tým je väčšia pravdepodobnosť, ţe tento jav vznikne a opačne). Moţnosť pouţiť v etape ohrozenia ochranné opatrenia O. Rozšírená definícia na ohodnotenie rizika: R = P x D x E x O Hodnotenie rizík sa môţe vykonať v rôznych formách, čo záleţí na získaných informáciách, moţností posudzovateľov, ale aj na účele posudzovania rizík, druhu ohrození a pod. (7) Hodnotenie rizík môţe byť podľa SINAYA (7): Kvantitatívne hodnotenie pouţíva slovné vyjadrenie pre popis rôzneho stupňa pravdepodobnosti a dôsledkov. Pouţíva sa najmä pre získanie všeobecného prehľadu o rizikách vtedy, keď sa jedná o jednoduchú prevádzku, alebo keď chýbajú číselné údaje pre kvalitatívne hodnotenie. Polokvantitatívne hodnotenie je postup, keď kvalitatívne popísané stupnice majú pridelené číselné hodnoty, ktorých kombináciou sa určí stupeň ohrozenia, určí sa hodnota rizika. Je ideálnou metódou pre preverenie rizík na pracovisku, slúţiace ako východiská k bezpečnostným opatreniam v prevádzke (napr. bodová metóda). Kvantitatívne hodnotenie pouţíva numerické hodnoty pravdepodobnosti (1 x za cyklov, 1 úraz na pracovníkov a pod.) a dôsledku neţiadúceho javu (hodnota v korunách, stupeň poškodenia zdravia, politické škody, ekologické). Pouţíva sa pri presnom a dôslednom hodnotení rizík, najmä pri konštruovaní strojov, pri pouţívaní nebezpečných látok a pod. 22

23 1.3 LEGISLATÍVNE ÚPRAVY V OBLASTI BEZPEČNOSTI V EÚ Pri plánovaní výroby nových strojov, komplexných zariadení, ako aj rôznych druhov činnosti je hlavným cieľom dosiahnuť maximálnu bezpečnosť. Bezpečnosť práce a bezpečnosť technických systémov nesmie byť posudzovaná náhodne, preto systematický prístup musí byť uprednostňovaný pred ideálnymi jednorazovými opatreniami. Len systematický prístup môţe zabezpečiť komplexnosť riešenia problematiky bezpečnosti a jeho začlenenie do systému riadiacich činnosti podniku, ako systému riadenia bezpečnosti práce, teda ako systému riadenia rizika (manaţérstvo rizika). (13) Na minimalizovanie vzniku negatívneho javu je treba hľadať nové, vedecky zdôvodnené postupy v rámci riadenia rizika. Tieto poţiadavky sú v súčasnosti obsiahnuté v dvoch základných legislatívnych predpisoch platných v EÚ: Smernica 89/391/EÚ Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Smernica 89/392/EÚ Prispôsobovanie právnych predpisov členských štátov pre stroje bezpečnosť strojov, v znení zmien a doplnkov: 91/368/EÚ, 93/44/EÚ a 93/68/EÚ. Nové technológie a nové konštrukcie strojov sa vyznačujú vysokým stupňom komplexností a sú neustále zloţitejšie. Zohľadňuje sa ich vplyv na environment, na ergonomické poţiadavky a na technické riešenia na vylúčenie zlyhania ľudského faktora. Zodpovednosť za ich bezpečnú prevádzku sa prenáša z legislatívnych predpisov, kontrolovaných štátnymi dozornými orgánmi na vnútorné štruktúry zamestnávateľov. (13) Smernica Rady Európy 89/392/EÚ je základnou smernicou pre bezpečnosť strojov a strojových zariadení. Jej úlohou je stanovenie jednotlivých poţiadaviek pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so strojmi a vytvorenie predpokladov na voľný pohyb strojov ako tovaru v rámci európskeho trhu. Stanovuje aj podmienky pre potvrdzovanie a preukazovanie zhody strojových zariadení s bezpečnostnými poţiadavkami uvedených v predpisoch jednotlivých členských štátov EÚ alebo v európskych normách a podmienky, ktoré je potrebné dodrţať, aby výrobok mohol byť označený certifikačnou značkou CE. Uvedená smernica sa týka hlavne pracovných a mobilných strojov, strojových a komplexných zariadení, unikátnych konštrukcií, stabilných, pohyblivých a ručne riadených strojov, bezpečnostných zariadení a pod. (13) 23

24 Druhou dôleţitou legislatívnou úpravou EÚ v oblasti bezpečnosti je smernica 89/391/EÚ, ktorá sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Svojím obsahom sa či uţ priamo alebo nepriamo dotýka bezpečnosti samotných strojov, ich výroby alebo ich pouţitia vo výrobe. Je to dokument, ktorý ukladá zodpovednosť zamestnávateľom za bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci. Ustanovuje, ţe zamestnávateľ musí byť schopný identifikovať a ohodnotiť riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie, určiť a vykonať potrebné ochranné opatrenia. Súčasne musí plánovať preventívne opatrenia na zniţovanie rizík, kde musí zohľadňovať vplyvy techniky, organizácie práce, pracovných podmienok, sociálnych vzťahov a pod. (13) Na túto smernicu nadväzujú ďalšie smernice, ktoré stanovujú minimálne poţiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia. Patria sem napr.: 88/364/EÚ (nebezpečné činnosti) 89/654/EÚ (minimálne poţiadavky BOZP) 89/656/EÚ (osobné ochranné pracovné prostriedky) 92/058/EÚ (bezpečnostné označenia) 89/655/EÚ (pracovné prostredie) 90/270/EÚ (práca s obrazovkami) a iné. (13) V rámci Európy v oblasti bezpečnosti strojov v súčasnosti platí veľké mnoţstvo noriem, preto sa začleňujú do troch základných skupín: Normy typu A základné normy pre bezpečnosť, ktoré zahrňujú základné pojmy, základné a všeobecné poţiadavky, kladené na konštrukciu strojov a zariadení. Normy typu B skupinové bezpečnostné normy, ktoré zahrňujú bezpečnostné poţiadavky alebo skupinu bezpečnostných zariadení, ktoré je moţné pouţiť pre rôzne skupiny strojov a zariadení. Normy typu C normy platné len pre jednu skupinu strojov, ktoré obsahujú konkrétne poţiadavky alebo bezpečnostné zariadenia pre typické ohrozenia jednej skupiny stojov alebo zariadení, napr. zdvíhacie stroje, strojné komplexy pre odlievanie ocele. (7) 24

25 Tabuľka č. 1: Štruktúra európskych noriem (SINAY (7)) Typ normy A základné normy pre bezpečnosť EN 292: Bezpečnosť strojových zariadení EN 1050: Posúdenie rizika Typ normy B skupinové bezpečnostné normy EN 294: Bezpečné vzdialenosti EN 954: Riadiace systémy EN 418: Zariadenia pre núdzové zastavenie EN 349: Minimálne vzdialenosti Typ normy C normy pre jednu skupinu strojov EN 692: Mechanické lisy EN 775: Priemyselné roboty EN 12417: Výrobné centrá EN 12198: Hodnotenie a zniţovanie rizika strojov vyţarujúcich ţiarenie Legislatívne úpravy a normy v Slovenskej republike Zákon č. 124/2006 Z.z. je základným zákonom pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z. Zákon je príkladom pribliţovania slovenských predpisov k právnemu systému Európskej únie, pretoţe sú v ňom zohľadnené poţiadavky Smernice 89/391/EÚ o opatreniach na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. V oblasti normalizácie sa vo veľkej miere slovenské normy (STN) prispôsobujú európskej normalizácii. Tomuto trendu zodpovedajú aj STN radu 83 týkajúce sa ochrany ţivotného prostredia, pracovnej a osobnej ochrany. V tejto súvislosti dochádza aj k zmene označení. (13) K týmto normám patria nasledovné: STN Bezpečnosť strojových zariadení. Základné termíny, všeobecné základy navrhovania. STN Bezpečnosť strojov. Terminológia. STN Bezpečnosť strojov. Zníţenie rizika z nebezpečných látok emitovanými strojmi. STN Bezpečnosť strojov. Zabránenie neočakávanému uvedeniu do chodu. STN Bezpečnosť strojov. Princípy posudzovania rizika. (13) 25

26 V tejto časti bakalárskej práce sme definovali hlavne pojem bezpečnosť, ktorý súvisí s pojmami nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko. Tieto pojmy boli definované od rôznych autorov, zaoberajúcich sa touto problematikou. Ďalej je definované z čoho pozostáva posudzovanie rizika a ako postupovať pri riešení analýzy rizika. V oblasti bezpečnosti sa spomenuli základné legislatívne predpisy platné v EÚ a normy pouţívané v oblasti bezpečnosti strojov, ktoré sú začlenené do troch základných skupín noriem. 26

27 2 CIEĽ PRÁCE Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík ustanovuje zákon č. 124/2006, ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť vypracovať hodnotenie nebezpečenstiev. Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je zistiť ohrozenia pri práci, ktoré môţu spôsobiť pracovný úraz, odstrániť ich a oboznámiť zamestnancov s týmito ohrozeniami. Cieľom mojej práce bude vykonať analýzu rizík a posúdiť splnenie poţiadaviek zákonných noriem a predpisov vo vybranej prevádzke KRAINTEK, s.r.o. Podhajská, ktorá sa zaoberá technológiou rezania a tvarovania plechov a výrobou plne automatizovaných čistiacich systémov. Postup posudzovania rizík bude pozostávať z výberu posudzovaného systému (ohraňovací lis TruBend 5170), z vykonanej identifikácie nebezpečenstva, identifikácie ohrozenia a z návrhu opatrení na odstránenie rizík. 27

28 3 METODIKA PRÁCE 3.1 CHARAKTERISTIKA PREVÁDZKY KRAINTEK s.r.o. 3.2 OHRAŇOVACÍ LIS TruBend Technické parametre stroja TruBend Osi stroja TruBend Najdôleţitejšie konštrukčné prvky Lis podľa ES smernice o strojoch 3.3 PRÁVNE NARIADENIA A POUŢITÉ NORMY DOTÝKAJÚCE SA OHRAŇOVACÍCH LISOV 3.4 OHROZENIA NA TECHNICKOM SYSTÉME 3.5 OCHRANNÉ OPATRENIA Ochranné opatrenia v dôsledku nestability stroja Ochranné opatrenia v dôsledku padajúcich obrobkov Ochranné opatrenia pre zabránenie vzniku poranení povrchom, hranami a rohmi Ochranné opatrenia v dôsledku pomliaţdenia, odrezania častí tela, porezania alebo úderu Ochranné opatrenia v dôsledku elektrického kontaktu Výstraţné štítky a varovné upozornenia Poučenie personálu Pouţitie náhradných súčiastok a prevádzkových prostriedkov, určených pre stoj Opatrenia výrobcu 28

29 4 VÝSLEDKY PRÁCE 4.1 CHARAKTERISTIKA PREVÁDZKY KRAINTEK s.r.o. Firma KRAINTEK vznikla v roku 1990 a v roku 1994 bola transformovaná na spoločnosť s ručením obmedzeným. Od počiatku svojho vzniku sa zameriavala na oblasť priemyselného čistenia. Základom výroby sa stala technológia čistenia pomocou ultrazvuku. Postupom času svoju činnosť rozšírila aj na oblasť priemyselného čistenia ostrekom. V súčasnosti ponúka komplexné riešenie problematiky priemyselného čistenia, či uţ na báze ultrazvuku alebo ostreku, vrátane separácie a filtrácie od vypracovania projektu, výroby, dodávky, montáţe, servisu a technického poradenstva. Z dôvodu priblíţenia sa svojim zákazníkom, zriadila obchodno-servisné strediská v Českej republike, Poľsku a v Nemecku. V oblasti čistenia spolupracuje s viacerými obchodnými spoločnosťami mimo územia SR (napr.: Ukrajina, Rusko, Nemecko, Poľsko a Dánsko,...) V súčasnosti zamestnáva cca 80 pracovníkov. Vyrábajú - jednoduché priemyselné čističky, modulové čističky, plne automatizované čistiace systémy. Výrobnú činnosť firmy v roku 2005 rozšírili o technológiu rezania a tvarovania plechov. Obr. 3: KRAINTEK s.r.o 29

30 4.2 OHRAŇOVACÍ LIS TruBend 5170 Ohraňovací lis TruBend 5170 je vytvorený na pretvarovanie studených kovových plechov ohýbaním. Univerzálnym a produktívnym robí lis jeho vybavenie CNC príslušenstvom. Kľúčom k efektívnemu ohýbaniu je okrem kvalitného stroja a nástrojov aj uhlový senzor ABC (Automatic Control Bend), ktorý sa stará o meranie uhla a riadenie jeho poţadovanej veľkosti. Vo forme svietiaceho pásika LED diód, integrovaného do krytu upínania horných nástrojov, zobrazuje presne, kde je potrebné osadiť ohraňovacie nástroje. Obrobky sa nachádzajú v správnej polohe, ak sú z pohľadu obsluhy umiestnené aspoň 50 mm pred čiarou ohybu. Takto si uţívateľ nepotrebuje brať na pomoc plán osadzovania, ale postačuje aby jednoducho sledoval osvetlenie a presne nasadil potrebný nastroj. Obr. 4: Ohraňovací lis TruBend

31 4.2.1 Technické parametre stroja TruBend 5170 Tabuľka č. 2: Technické údaje Lisovacia sila 1700 [kn] Dĺţka ohranenia 3230 [mm] Hmotnosť [kg] Šírka 4250 [mm] Hĺbka T 1865 [mm] Výška 3000 [mm] Voľný priechod medzi stojanmi 2690 [mm] Vyloţenie 420 [mm] Šírka pracovného stola 120 [mm] Montáţna výška 615 [mm] Pracovná výška s dolným nástrojom 100 mm Prípustná výška horného nástroja pre BendGuard 1050 [mm] [mm] Zatváracia rýchlosť Y 220 [mm/s] Nízka zatváracia rýchlosť Y (úplne zaistený stroj) Vysoká zatváracia rýchlosť Y (základný stroj) [mm/s] [mm/s] Rýchlosť otvorenie Y 220 [mm/s] Zdvih 445 [mm] Presnosť polohovania barana [mm] Šikmá poloha barana ±10 [mm] Max. rozsah dorazu X 860 [mm] Elektrická inštalácia 26 [kva] Pneumatický systém 6±1 [bar] Objem hydraulického oleja 208 [l] Riadenie - TASC " TST obrazovka - 2 x 40 GB pevný disk 31

32 4.2.2 Osi stroja TruBend 5170 Tabuľka č. 3: Osi stroja Os Popis TruBend 5170 Os I Os R Posun dolného nástroja vpred a vzad Výškové prestavenie palcov dozadu pneumatický alebo CNC - riadené CNC - riadené Os V Bombírovanie manuálne alebo CNC - riadené Os X Dráha pojazdu zadného dorazu a palcov dorazu vpred a vzad CNC - riadené Os Y Zdvih a šikmá poloha barana CNC - riadené Os Z Ohýbacia pomoc (BH1/BH2) Posun palcov dorazu vľavo a vpravo Podpora obrobku manuálne alebo CNC - riadené CNC - riadené Obr. 5: Schéma osí stroja 32

33 4.2.3 Najdôleţitejšie konštrukčné prvky Obr. 6: Popis konštrukčných prvkov 1 Vrchný pohon a hydraulika 6 Upnutie horného nástroja 2 Ovládací panel 7 TRUMPF BendGuard 3 Zadný doraz 8 Upnutie dolného nástroja 4 Ovládacia konzola 9 Teleso stroja 5 Baran Obr. 7: Ovládací panel 1 Ovládacia plocha 5 Štart 2 Núdzové zastavenie 6 Stop 3 Numerická klávesnica 7 Klávesnica s mišou 4 Kurzové tlačidlo 33

34 4.2.4 Lis podľa ES smernice o strojoch ES vyhlásením o zhode a označení CE na stroji potvrdzuje, ţe zariadenie TruBend v širokom rozsahu zodpovedá základným bezpečnostným a zdravotným poţiadavkám smernice ES o strojoch 98/37/EG. Značka CE sa nachádza vľavo na prednej strane telesa stroja, čo znamená ţe stroj TruBend 5170 spĺňa poţiadavky zákonných predpisov platné v EÚ. Obr. 8: Štítok s označením CE Napriek tomu môţe dôjsť k vzniku nebezpečenstiev spôsobených strojom v prípad, keď je stroj pouţívaný nedostatočne zaškoleným personálom alebo keď nie je pouţívaný podľa určeného účelu. 4.3 PRÁVNE NARIADENIA A POUŢITÉ NORMY DOTÝKAJÚCE SA OHRAŇOVACÍCH LISOV DIN VDE 0106 Ochrana proti úderu elektrickým prúdom. DIN časť 1 Bezpečnostné štítky pre elektrotechniku. DIN Elektrotechnika, uzemnenie, ochranné vodiče, uzemnenie bez cudzieho napätia, označenie na prevádzkových prostriedkov, štítky. DIN Označenie spínačov, spínacie prístroje, pohony. STN EN Bezpečnosť strojných zariadení. Základné termíny, všeobecné zásady navrhovania. 1.časť: Základné názvoslovie metodika 34

35 STN EN Bezpečnosť strojných zariadení. Základné termíny, všeobecné zásady navrhovania. Časť 2: Technické základy a špecifikácie STN EN 349 Bezpečnosť strojných zariadení. Najmenšie bezpečné vzdialenosti na ochranu častí ľudského tela stlačením STN EN 414 Bezpečnosť strojových zariadení. Pravidlá navrhovania a predkladania bezpečnostných noriem STN EN 294 Bezpečnosť strojových zariadení. Bezpečné vzdialenosti na ochranu horných končatín pred siahnutím do nebezpečných miest STN EN 693 Obrábacie a tvárniace stroje. Bezpečnosť. Hydraulické lisy STN EN Bezpečnosť strojových zariadení. Elektrické zariadenia strojov. STN EN 953 Bezpečnosť strojov. Ochranné kryty. Všeobecné poţiadavky na navrhovanie a konštrukciu pevných a pohyblivých krytov STN EN 418 Bezpečnosť strojových zariadení. Zariadenie núdzového zastavenia, hľadiská funkčnosti. Konštrukčné zásady STN EN 954 Bezpečnosť strojov. Bezpečnostné časti riadiacich systémov. Časť 1: Všeobecné zásady navrhovania STN EN Bezpečnosť strojov. Základné termíny, všeobecné zásady konštruovania strojov. Časť 2: Technické zásady. STN EN 1037 Bezpečnosť strojov. Zabránenie neočakávanému uvedeniu do chodu STN EN 982 Bezpečnosť strojov. Bezpečnostné poţiadavky na tekutinové hnacie systémy a ich prvky. Hydraulika STN EN 1088 Bezpečnosť strojov. Blokovacie zariadenia ochranných krytov. Zásady navrhovania a výberu STN EN Bezpečnosť strojných zariadení. Indikácia, označovanie a ovládanie. Časť 2: Poţiadavky na ovládanie Bezpečnostné pravidlá pre riadiace systémy na silových lisoch na obrábanie kovov Bezpečnostné pravidlá pre obojručné spínače na silových lisoch na obrábanie kovov Bezpečnostné pravidlá pre bezdotykovo pôsobiace ochranné zariadenia na silových lisoch na obrábanie kovov Bezpečnostné pravidlá pre pohyblivé ochrany na silových lisoch na ohýbanie v zápustke na obrábanie kovov 35

36 4.4 OHROZENIA NA TECHNICKOM SYSTÉME Nasledujúci prehľad nebezpečenstiev poukazuje na podstatné potenciálne ohrozenia ţivota a zdravia spôsobované stojom. Tabuľka č. 4: Analýza rizika Druh ohrozenia Miesto nebezpečenstva Ohrozenia elektrickým prúdom - V dôsledku elektrického kontaktu Ohrozenie látkami - Kontakt s jedovatými tekutinami, plynmi, hmlovinami alebo parami alebo ich vdýchnutie. Mechanické ohrozenie - V dôsledku pomliaţdenia, odrezania, odrezania častí tela, porezania alebo úderu. - Priamy kontakt s časťami, ktoré za normálnych okolností vedú napätie. - Nepriamy kontakt s časťami, vedúcimi napätie v poruchovom stave. - Zaolejovaný stlačený vzduch. - Mazacia a čistiaca prevádzka pri uvedení do prevádzky. - Pracovné pohyby barana s horným nástrojom. - Pohyb zadného dorazu a obrobku. -Vertikálna výmena, nástrojov. - Kolízia zadného dorazu s hornými, resp. dolnými nástrojmi. - Dorazenie a nastavenie polohy obrobkov. Nebezpečenstvo - Ohrozenie ţivota pri dotyku rúk so ţivými a neţivými časťami - Ohrozenie zdravia dýchacích ciest - Nebezpečenstvo poranenia horných končatín Opatrenia - Špeciálne vyškolený personál na údrţbu, obnovu a opravu. - Pouţívanie stlačeného vzduchu bez oleja. - Dostatočné vetranie pracoviska. - Dodrţanie upozornení v návode na prevádzku. - Obsluha zaškoleným a poučeným personálom. - Nosenie osobného ochranného výstroja (pracovné rukavice, bezpečnostná obuv). 36

37 Druh ohrozenia - Nebezpečenstvá v dôsledku úniku plynov s vysokým tlakom. - Nebezpečenstvá v dôsledku padajúcich obrobkov. - Nebezpečenstvá v dôsledku nestability. Miesto Nebezpečenstvo nebezpečenstva - Pohyb obrobku počas a po opracovaní. - Prasknutie - Nebezpečenstvo pneumatických vedení poranenia tváre a rúk alebo hadíc. - Uvoľnenie obrobku po - Nebezpečenstvo ohýbaní. poranenia dolných končatín - Prevrhnutie stroja. - Ohrozenie ţivota, nebezpečenstvo poranenia Opatrenia - Obsluha zaškoleným a poučeným personálom. - Obsluha zaškoleným a poučeným persohnálom. - Pouţívanie oporných konzol. - Nosenie bezpečnostnej obuvi. - Pevné upevnenie stroja na podlahe. - Pouţívanie dvíhacích úchytiek na prepravu, inštaláciu a demontáţ stroja. V nasledujúcich obrázkoch sú znázornené konkrétne ohrozenia, ktoré môţu spôsobiť jednotlivé časti stroja: Baran sa pohybuje nadol, je moţné odrezanie častí tela. Nikdy nesiahať medzi horný a dolný nástroj. Obr. 9: Ohrozenie ruky pri vkladaní polotovaru 37

38 Ramená obrobkov sa pri ohýbaní vyklopia dohora. Vzniká nebezpečenstvo poranenia tváre. Je potrebné udrţiavať dostatočný odstup od obrobku a nosenie osobných ochranných pracovných prostriedkov (rukavice, bezpečnostná obuv, ochranné okuliare). Obr. 10: Ohrozenie tváre pri ohýbaní polotovaru Ramená obrobkov sa vychyľujú pri ohýbaní nahor a po ohýbaní zasa naspäť. Vzniká tu nebezpečenstvo stlačenia. Obrobok uchytiť tak, aby sa medzi obrobkom a nástrojom, resp. strojom nemohli stlačiť prsty a ruky. Obr. 11: Ohrozenie ruky pri ohýbaní polotovaru 38

39 4.5 OCHRANNÉ OPATRENIA Ochranné opatrenia v dôsledku nestability stroja Strojové zariadenie, jeho časti a príslušenstvo sú navrhnuté a vyrobené tak, aby boli dostatočne stabilné za predpokladaných prevádzkových podmienok (príp. s prihliadnutím na klimatické podmienky) a aby sa pouţívali bez neočakávaného prevrhnutia, spadnutia alebo posunutia. V prípade, ţe strojové zariadenie alebo stanovená inštalácia nemá zabezpečenú dostatočnú stabilitu, musia byť k nemu pripojené prostriedky na zakotvenie. Dané zariadenie je dostatočne stabilné a tým spĺňa bezpečnostné poţiadavky podľa STN EN Ochranné opatrenia v dôsledku padajúcich obrobkov Sú pouţívané preventívne opatrenia na zabránenie ohrozenia padajúcimi predmetmi a zároveň sú pouţívané aj oporné konzoly. Zamestnanec obsluhujúci stroj bol zaškolený a poučený o prípadných nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa môţu vyskytnúť pri práci. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok, odev a obuv podľa zákona č. 395/2006 Z.z., ktoré musia zabezpečovať účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a predvídateľnými nebezpečenstvami Ochranné opatrenia pre zabránenie vzniku poranení povrchom, hranami a rohmi Prístupné časti ohraňovacieho lisu nemajú ţiadne ostré hrany, ostré rohy ani drsné povrchy, ktoré by mohli spôsobiť zranenie. Pri vkladaný rôznych druhov plechu do lisu si musí dávať zamestnanec veľký pozor aby sa na plechu neporezal. Odporúča sa pouţívanie ochranných rukavíc, čím sa zniţuje riziko vzniku poranenia. Obsluhujúci zamestnanec pracoval s pridelenými ochrannými rukavicami. 39

40 4.5.4 Ochranné opatrenia v dôsledku pomliaţdenia, odrezania častí tela, porezania alebo úderu Pohyblivé časti ohraňovacieho lisu sú navrhnuté, vyrobené a umiestnené tak, aby sa zabránilo vzniku ohrozenia. Na lise sú namontované ochranné krytovania, ktoré zabraňujú neúmyselnému zásahu telesných častí do pracovnej oblasti stoja. Ochranné krytovania zabezpečujú akékoľvek nebezpečenstvo kontaktu, ktorý by mohol spôsobiť úraz. Vykonávajú sa všetky nevyhnutné opatrenia na zabránenie náhodnému zablokovaniu pohybujúcich sa pracovných častí stroja. Ak napriek vykonaným opatreniam môţe nastať zablokovanie, výrobca dodá zodpovedajúce osobitné ochranné zariadenie alebo náradie, návod s pokynmi, prípadne aj pokyn priamo na stroji, aby sa zablokovanie mohlo bezpečne uvoľniť. Ochranné kryty ohraňovacieho lisu: majú pevnú konštrukciu, nespôsobujú ţiadne prídavné ohrozenie, nedajú sa jednoduchým spôsobom obísť alebo vyradiť z ochrannej funkcie, sú umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od nebezpečného priestoru, neobmedzujú pozorovanie pracovného cyklu viac, ako je to nevyhnutné, umoţňujú prístup nevyhnutný na upínanie a uvoľňovanie nástrojov, alebo na údrţbu bez demontáţe Ochranné opatrenia v dôsledku elektrického kontaktu Strojové zariadenie pripojené na zdroj elektrickej energie je navrhnuté, vyrobené a vybavené tak, aby sa zabránilo akémukoľvek ohrozeniu elektrickou energiou. Takisto neumoţňuje nábeh pohonov pri skrate vo vedení riadiaceho systému. Pri odchode zamestnanca z pracovného priestoru sa lis automaticky vypne. Všetky údrţby, obnovy a opravy vykonáva personál podľa vyhlášky č. 508/2009 Z.z., Výstraţné štítky a varovné upozornenia Pri prevádzkovaní lisu TruBend musia byť vykonávané aj činnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik nebezpečenstiev. V návode na prevádzku sú pred pokynmi na vykonanie činností uvedené varovné upozornenia. 40

41 Na zariadení sa okrem toho nachádzajú príslušné výstraţné štítky, ktoré upozorňujú na nebezpečenstvá pri prevádzkovaní ohraňovacích lisoch. Obr. 12: Výstražné štítky umiestnené na ohraňovacom lise TruBend Poučenie personálu Obsluhu, údrţbu a opravu stoja vykonávaná autorizovaný a zaučený personál. Tento personál absolvoval špeciálne poučenie o vyskytujúcich sa nebezpečenstvách. Toto platí obzvlášť pre práce na elektrickom a pneumatickom vybavení, ktoré sú vykonávané iba odborníkmi. Kaţdá osoba, ktorú uţívateľ poveril obsluhou, údrţbou a opravou stroja, je povinná si prečítať a porozumieť Technickej dokumentácii stroja. Kompetencie v súvislosti s obsluhou, údrţbou a opravou sú jasne stanovené a dodrţiavané, aby z hľadiska bezpečnosti nedošlo k nejasnostiam, týkajúcich sa kompetencií. Pokyny pre bezpečnú prácu na lise: Obsluha sa vţdy ubezpečí o správnom nastavení nástroja, ohraňovacieho lisu a zadného dorazu pre prácu, ktorá sa bude vykonávať. Obsluha sa ubezpečí o tom, ţe sa v oblasti zadného dorazu nikto nenachádza. Obsluha sa pred pouţitím ohraňovacieho lisu ubezpečí o tom, či sa všetky osoby vzdialili od ohraňovacieho lisu a od obrobku. 41