VZDELÁVACIA POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE

Transcription

1 1 PEDAGOGICKÉ ROZH¼ADY 2/2003 ÈASOPIS METODICKO-PEDAGOGICKÝCH CENTIER SLOVENSKA ŠKOLSTVO V ŠTÁTOCH EÚ (PRAVIDELNÁ PRÍLOHA) VZDELÁVACIA POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE ADRESA REDAKCIE: Metodicko-pedagogické centrum, Horná 97, Banská Bystrica tel.: fax: 048/ buryova@mcbb.sk

2 2 Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keïže Slovensko dostalo pozvánku do Európskej únie, je aj pre pedagogických zamestnancov dôležité, aby mali dostatok informácií o európskom školstve. Dlhodobým zámerom našej redakcie je reagova na vaše aktuálne potreby a požiadavky, preto sme sa rozhodli v Pedagogických rozh¾adoch pravidelne publikova prílohu s názvom Školstvo v štátoch EÚ. V minulom èísle sme priniesli Chartu uèite¾ov, v tomto èísle pokraèujeme príspevkom Vzdelávacia politika EÚ. Ïalšie pripravované témy: Hlavné dokumenty EÚ o vzdelávaní Programy európskej spolupráce a mobility Vzorový projekt a žiados o grant v rámci programov Socrates a Leonardo Riadenie kvality výchovy a vzdelávania v EÚ Vzdelanostná úroveò obyvate¾stva, financovanie školstva, ekonomické aspekty vzdelania v EÚ Uèitelia v EÚ Predškolské vzdelávanie v EÚ Základné školy v EÚ Stredné školy v EÚ Riadenie školstva v EÚ Výsledky medzinárodných meraní výkonu žiakov (PISA) Možné formy implementácie európskej dimenzie do vzdelávacích programov škôl, školských zariadení (a podobne) VZDELÁVACIA POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE Ivan Turek, Katedra inžinierskej pedagogiky a psychológie MtF STU Bratislava Európska únia (EÚ) je spojenie štátov Európy, ktoré smeruje k postupnej integrácii v niektorých sférach ekonomického a sociálneho rozvoja (napr. koordinácia zahraniènej politiky, spoloèná mena, vo¾ný pohyb pracovných síl). Názov Európska únia sa používa od roku 1992, po podpise Maastrichtskej zmluvy. Do roku 1992 sa používal názov Európske spoloèenstvo. V súèasnosti tvorí EÚ 15 èlenských štátov: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené krá¾ovstvo Ve¾kej Británie a Severného Írska, Španielsko, Švédsko, Taliansko. Od mája 2004 má reálnu šancu získa èlenstvo v EÚ aj Slovenská republika a ïalších 9 štátov Európy (Èeská republika, Po¾sko, Maïarsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus). Vzdelávacie systémy v èlenských štátoch EÚ sú ve¾mi rozmanité, štruktúra škôl je rozdielna a nadväzuje na ve¾mi dlhú, bohatú a v jednotlivých èlenských štátoch rozdielnu históriu. Kultúrne a vzdelávacie tradície sú v štátoch EÚ ve¾mi hlboko zakorenené. Jednotlivé štáty EÚ sa z ekonomického, spoloèenského a kultúrneho h¾adiska nechcú vzda svojich vzdelávacích systémov a z h¾adiska uplatòovania demokratických princípov v týchto štátoch a rešpektovania ich identity to v súèasnosti nie je ani možné. Vzdelávacia politika EÚ preto nesmeruje k vytvoreniu jednotného, unifikovaného vzdelávacieho systému vo všetkých èlenských štátoch. Vzdelávacia politika v EÚ v pravom slova zmysle de facto ani neexistuje, pretože vzdelávanie a školstvo nie sú v priamej kompetencii EÚ. Riadiace orgány EÚ nemôžu èlenským štátom v oblasti vzdelávania niè priamo nariaïova ani si vynucova splnenie týchto nariadení. Akéko¾vek spoloèné opatrenia EÚ v oblasti vzdelávania sa môžu prija iba na základe súhlasu všetkých èlenských štátov. Pod pojmom vzdelávacia politika EÚ treba chápa súhrn èinností a iniciatív (memorandá, k¾úèové správy, programy na podporu vzdelávania a európskej mobility študentov a uèite¾ov, štrukturálne fondy, formálne nezáväzné smernice, odporúèania) EÚ v oblasti rozvoja ¾udských zdrojov, do ktorej patrí aj oblas vzdelávania. Vzdelávacia politika v EÚ sa realizuje na základe subsidiarity, t. j. rozdelenia kompetencií medzi èlenskými štátmi a riadiacimi orgánmi EÚ, podporou a doplòovaním národných vzdelávacích politík. (Pozn.: Princíp subsidiarity znamená, že nižšie orgány postupujú vyšším orgánom iba rozhodovanie a riešenie tých problémov, ktoré nemôžu vyrieši samé. Vyššie orgány riešia teda iba tie záležitosti, ktoré im nižšie orgány dobrovo¾ne odstúpia.) Európske spoloèenstvo (dnes EÚ) vzniklo na základe Rímskej zmluvy ( ). Rímska zmluva sa vzdelávaním priamo nezaoberá, až na èlánok 128, ktorým sa poverujú orgány EÚ definovaním a realizáciou politiky odbornej prípravy a vzdelávania. V nasledujúcich 20 rokoch sa neudialo v oblasti vzdelávania niè významnejšie. Významný pohyb a zmeny v školskej politike EÚ sa datujú od roku 1976, kedy sa na porade ministrov školstva vtedajších deviatich štátov Európskeho spoloèenstva sa prijal akèný program vo vzdelávaní, ažiskom ktorého bola európska mobilita študentov, uèite¾ov a vedcov, ako aj potreba dokumentácie a štatistiky v oblasti vzdelávania. Dôležitý je rok 1985, kedy Najvyšší európsky súd rozhodol, že vysoké školstvo sa považuje za odborné vzdelávanie a prípravu. Európske spoloèenstvo takto získalo legislatívny základ pre iniciatívy v oblasti vzdelávania, èo viedlo v krátkom èase k vzniku nieko¾kých európ-

3 3 Dôležitá je èinnos decentralizovaných organizácií a programov: CEDEFOP pre problematiku odbornej prípravy a vzdelávania a EURYDICE pre problematiku zberu a šírenia informácií o vzdelávaní v jednotlivých štátoch EÚ. Problematikou vzdelávania sa v EÚ zaoberá ve¾ké množstvo správ, dokumentov, zborníkov z konferencií a ïalších publikácií. Za hlavné dokumenty EÚ v oblasti vzdelávania možno považova nižšie uvedené správy, ktoré vznikli na základe diskusií medzi orgánmi EÚ a èlenskými štátmi. Ich cie¾om je definovanie smerníc èi princípov predpoklaskych programov: ERASMUS, COMETT, LINGUA, PETRA, FORCE. Medzníkom vo vývoji európskej vzdelávacej politiky bola Maastrichtská zmluva (1992). Hoci ažisko tejto zmluvy je v oblasti menovej a ekonomickej, v jej èlánku 126 sa píše: Európske spoloèenstvo bude prispieva k rozvoju kvality vzdelávania podporou spolupráce medzi èlenskými štátmi... a akcie spoloèenstva budú smerova k: rozvoju európskej dimenzie vo vzdelávaní, najmä prostredníctvom vyuèovania a rozširovania výuèby jazykov èlenských štátov; podpore mobility študentov a uèite¾ov a uznávania diplomov a absolvovania škôl; podpore spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami; zabezpeèeniu výmeny informácií a skúseností, ktoré sú spoloèné pre vzdelávacie systémy všetkých èlenských štátov; podpore rozvoja výmeny mládeže a sociálno-pedagogických pracovníkov; podpore rozvoja dištanèného vzdelávania. (Green Paper on the European Dimension of Education, s. 4). V èlánku 127 Maastrichtskej zmluvy sa hovorí o podpore politiky v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania. Významnou udalos ou vo vývoji vzdelávacej politiky EÚ bola Amsterdamská zmluva (1997). Táto zdôrazòuje budovanie Európy znalostí (Europe of knowledge), rozhodujúci význam a rozvoj celoživotného vzdelávania a rozvoj vzdelávania tak, aby zabezpeèil vysokú úroveò zamestnanosti. Medzníkom vo vzdelávacej politike EÚ bolo zasadnutie Európskej komisie v Lisabone (marec 2000), na ktorom bol prijatý strategický cie¾, aby sa EÚ stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšie rastúcou, na poznaní založenou (knowledgebased) ekonomikou na svete, schopnou neustáleho ekonomického rastu, poskytujúcou stále viac pracovných príležitostí a väèšiu sociálnu súdržnos. Zdôraznená bola rozhodujúca úloha vzdelávania pri dosiahnutí tohto strategického cie¾a (Lisbon European Conuncil, 2000). Na zasadnutí Európskej komisie v Štokholme (marec 2001) sa tento strategický cie¾ rozpracoval na 3 strategické ciele a 13 konkrétnych cie¾ov. Boli urèené aj indikátory umožòujúce monitorova dosahovanie týchto cie¾ov. Strategické ciele EÚ v oblasti vzdelávania do roku 2010 sú tieto: zvyšova kvalitu a efektívnos vzdelávania v štátoch EÚ, podporova prístup všetkých obèanov EÚ ku vzdelávaniu, otvori vzdelávacie systémy EÚ svetu. Na zasadnutí Európskej komisie v Barcelone (2002) bola prijatá požiadavka, aby sa kvalita vzdelávania v EÚ porovnávala s kvalitou vzdelávania vo svete (najmä v USA a Japonsku). V oblasti vzdelávania do roku 2010 boli prijaté tieto konkrétne ciele (benchmarks) Do roku 2010 každý z èlenských štátov EÚ zníži aspoò o polovicu podiel žiakov, ktorí neukonèia školskú dochádzku a dosiahne podiel týchto žiakov na celkovom poète žiakov 10% a menej, èo je priemer EÚ. Do roku 2010 každý z èlenských štátov EÚ zníži v porovnaní s rokom 2000 aspoò o polovicu pomer mužov a žien, ktorí absolvujú štúdium matematiky, prírodných vied a techniky, prièom zabezpeèí aj signifikantný vzrast absolventov týchto štúdií. Do roku 2010 každý z èlenských štátov EÚ dosiahne stav, že najmenej 80% jeho 25- až 64-roèných obyvate¾ov bude ma najmenej stredoškolské vzdelanie s maturitou. Do roku 2010 každý z èlenských štátov EÚ zníži aspoò o polovicu podiel 15- roèných žiakov, ktorí dosahujú podpriemernú úroveò v matematickej, prírodovednej a literárnej gramotnosti. Do roku 2010 každý z èlenských štátov EÚ zabezpeèí, aby sa na celoživotnom vzdelávaní zúèastnilo najmenej 10% jeho 25- až 64-roèných obyvate¾ov. Každý z èlenských štátov EÚ bude každoroène kontinuálne zvyšova podiel výdavkov na vzdelávanie pripadajúcich na jedného obyvate¾a a urèí si v tomto smere konkrétne a transparentné kritériá benchmarks (pod¾a Communication from the Commission. European Benchamrks in education and training: follow up to the Lisbon European Council 2002). Najvyšším orgánom EÚ v oblasti vzdelávacej politiky je Európsky parlament a jeho Výbor pre kultúru, mládež a vzdelávanie (Commitee on Culture, Youth and Education). Európsky parlament má aj ïalšie poradné orgány v oblasti vzdelávania, a to Poradný výbor pre odborné vzdelávanie, Hospodársky a sociálny výbor a Regionálny výbor. Výkonným orgánom EÚ je Európska komisia a jej rôzne generálne riadite¾stvá (DG). Pod¾a èlánku 126 Maastrichtskej zmluvy v oblasti vzdelávania platí spolurozhodovanie, èo znamená, že každý návrh Európskej komisie musí by odsúhlasený Európskym parlamentom a Radou ministrov.

4 4 daného vývoja v oblasti vzdelávania, ako aj návrhy konkrétnych opatrení na realizáciu týchto smerníc. Tieto dokumenty nie sú pre èlenské štáty EÚ záväzné. Predstavujú urèitú víziu vzdelávania v EÚ. Ide o tieto dokumenty: 1. Memorandum Európskej komisie z roku 1991 Odborné vzdelávanie v Európskom spoloèenstve v 90. rokoch (Vocational Training in the European Community in the 1990s) 2. Memorandum Európskej komisie z roku 1994 Odborné vzdelávanie v Európskom spoloèenstve: výzvy a perspektívy (Vocational Training in the European Community: Challenges and Future Outlook) Zámerom oboch memoránd je definova spoloènú politiku v oblasti odborného vzdelávania a prispie k mobilite pracovných síl, èo si vyžaduje vzájomné uznávanie diplomov a kvalifikácií v regulovaných povolaniach a porovnate¾nos alebo aspoò transparenciu v povolaniach neregulovaných. Poznámka: Regulované povolania sú tie, diplomy a certifikáty ktorých sa uznávajú vo všetkých štátoch EU a ich držitelia majú právo vykonáva tieto povolania v ktoromko¾vek štáte EÚ bez obmedzenia. Ide o týchto sedem povolaní: lekári, zdravotné sestry, dentisti, veterinári, pôrodné asistentky, farmaceuti, architekti). Memorandá urèujú aj priority: rozšírenie odbornej prípravy žien, vzdelávacie opatrenia v prospech malých a stredných podnikov, odborné vzdelávanie dospelých a posilnenie úlohy sociálnych partnerov vo vzdelávaní. 3. Memorandum o vysokom školstve v Európskom spoloèenstve (Memorandum on Higher Education in the European Community) z roku Výuèba na vysokých školách by sa nemala zameriava iba na najvyššiu možnú úroveò osvojenia si príslušných profesionálnych zruèností študentmi, ale aj na rozvoj ich kritického a tvorivého myslenia, ako aj schopnosti prekraèova hranice odboru, kultúry a štátu. 4.Memorandum o otvorenom a dištanènom vzdelávaní v Európskom spoloèenstve (The Memorandum on Open Distance Learning in the European Community) z roku Zdôrazòuje potrebu a výhody dištanèného vzdelávania, ktoré umožòuje rozšírenie prístupu ku vzdelávaniu, najmä v od¾ahlých oblastiach je mimoriadne vhodné pre celoživotné vzdelávanie, prispieva k šíreniu najnovších výsledkov vedeckých výskumov atï. Odporúèa sa spolupráca už existujúcich univerzít poskytujúcich dištanèné vzdelávanie, vrátane spoloènej prípravy didaktických materiálov. 5. Zelená kniha o európskej dimenzii vo vzdelávaní (Green Paper on the European Dimension of Education) z roku Európska dimenzia - vytváranie povedomia európskeho obèianstva (cíti sa by obèanom nie iba svojho štátu, ale aj Európy) sa považuje za jednu z hlavných úloh škôl. Školy by sa mali sta ažiskom akcií v týchto siedmich oblastiach: nadnárodná spolupráca v otázkach mobility pracovných síl a výmeny študentov i uèite¾ov, zavádzanie európskej dimenzie v príprave a v ïalšom vzdelávaní uèite¾ov, rozvoj vyuèovania cudzích jazykov, dia¾kové štúdium pomocou multimédií, podpora inovácií vo vzdelávaní pomocou nadnárodných sietí, výmena informácií a skúseností prostredníctvom programov Eurydice a Arion, podpora európskych škôl ako vývojových laboratórií multikulturálneho vzdelávania. 6. Rast, konkurencieschopnos, zamestnanos : Výzvy a cesty do 21. storoèia : Biela kniha (Growth, Competitiveness, Employment. The Challenges and Ways Forward into the 21st Century: White Paper.) z roku Cie¾om rozsiahlej knihy je podnieti diskusiu a u¾ahèi rozhodovanie na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky Európskeho spoloèenstva (ES), ktorá sa v relácii k USA a Japonsku zhoršuje. Riešenie je najmä vo vytvorení Európy bez hraníc, v spolupráci èlenských štátov a vo využívaní nehmotného kapitálu - vzdelávania, zruèností, tvorivosti, tradícií. V knihe sa uvádzajú tieto odporúèania na skvalitnenie vzdelávania: skvalitnenie spolupráce škôl a podnikov; zvýšená úèas súkromného sektoru na vzdelávaní a odbornej príprave; decentralizácia riadenia školstva a skvalitnenie koordinácie jednotlivých èlánkov riadenia; dôraz na všeobecné vzdelanie (nie úzku špecializáciu); rozvoj multidisciplárnych schopností študentov: schopnos a chu uèi sa v priebehu celého života, komunikova, pracova v tímoch, organizova, rozhodova sa, tvori, by podnikavý, flexibilný a adaptabilný; vytvori efektívny a fungujúci systém celoživotného a kontinuálneho vzdelávania, ktorý sa má realizova aj v podnikoch (aj v malých a stredných); presne, správne a vèas anticipova potrebu profesijných zruèností, aby sa znížil rozdiel medzi osvojenými a požadovanými zruènos ami; realizova legislatívne a fiškálne opatrenia na podporu investícií do vzdelávania zo strany súkromného sektoru (napr. zníženie daní, kompenzácie za prijatie a výcvik nezamestnaných); používanie najnovších (najmä informaèných a telekomunikaèných) technológií vo vzdelávaní a tieto štandardizova ; vytvori úèinný, všeobecne platný (vo všetkých štátoch ES) európsky kvalifikaèný priestor - systém uznávania kvalifikácií a dosiahnutého vzdelania; rozvíja európsku dimenziu vo vzdelávaní; zvyšova kvalitu vzdelávania; urèi jasné, dlhodobé základné ciele vzdelávania v ES, ako aj príslušné podmienky, prostriedky a politiku na dosahovanie týchto cie¾ov.

5 5 7. Biela kniha o vzdelávaní a odbornej príprave: Vyuèovanie a uèenie sa na ceste k uèiacej sa spoloènosti (White Paper on Education and Training : Teaching and Learning Towards the Learning Society) z roku V knihe sa uvádzajú tri hlavné výzvy, na ktoré musia reagova èlenské štáty EÚ na konci 20. storoèia: vývoj informaènej spoloènosti, internacionalizácia ekonomiky, rast vedeckých a technologických poznatkov. Biela kniha dáva dve hlavné odpovede na tieto výzvy: A. Umožni všetkým prístup k širokej základni poznatkov B. Rozvíja schopnos jedinca zamestna sa a zaradi sa do ekonomického života V oblasti vzdelávania vyššie uvedené výzvy vedú k piatim všeobecným cie¾om, ktorých dosiahnutie sa stáva akousi stratégiou EÚ na ceste k uèiacej sa spoloènosti: â podporova záujem o získavanie nových poznatkov, a to najmä: poskytovaním množstva podnetov na uèenie sa; intenzifikáciou európskej mobility; vzájomným uznávaním kvalifikácií na základe zavedenia jednotného európskeho akreditaèného systému, a to nielen školských certifikátov, vysvedèení a diplomov, ale aj zruèností, ktoré jedinec získa v praxi (napr. cudzí jazyk, úètovníctvo, práca s poèítaèmi a pod.), a to prostredníctvom tzv. kariet osobnej zruènosti; rozvojom a výmenou kvalitných multimediálnych vzdelávacích programov (software); â realizova úzku spoluprácu medzi školami a podnikmi; â bojova proti sociálnej exklúzii - vyluèovaniu sociálne znevýhodnených skupín vo vzdelávaní. Viacero kategórií obyvate¾stva EÚ sa ocitlo mimo sveta práce a vzdelávania (mladí ¾udia bez kvalifikácie, starší pracovníci, dlhodobo nezamestnaní, ženy pokúšajúce sa znovu vstúpi na trh práce a pod.). Za úèelom ich opätovného plnohodnotného zaradenia sa do spoloènosti sa majú zaklada školy druhej šance, v ktorých by mali vyuèova špièkoví, dobre platení uèitelia, využíva atraktívne vyuèovacie postupy a multimédiá, zriaïova triedy s menším poètom uèiacich sa, prispôsobova tempo vyuèovania; â dosiahnú, aby každý obèan bežne ovládal tri jazyky EÚ. â postavi investície do vzdelávania na rovnakú úroveò ako kapitálové investície. 8. Kvalita vzdelania - odpoveï na výzvy budúcnosti. Ide o správu IRDAC - Poradného výboru pre priemyselný výskum a vývoj pri Európskej komisii, ktorou výbor reaguje na nebezpeèenstvo straty konkurencieschopnosti EÚ, nedostatoènú rýchlos prispôsobovania sa EÚ zmenám (najmä globalizácii ekonomiky), ako aj na nedostatoèné reakcie vzdelávacích systémov EÚ na tieto zmeny. Ak má hospodárstvo EÚ zosta konkurencieschopné a zachova prosperitu svojich obèanov, jediným úèinným riešením sú inovácia a kvalita. Hlavnú zodpovednos majú pritom vzdelávacie systémy v EÚ, ktoré musia pružne a adekvátne reagova na meniace sa ekonomické prostredie. ažiskom budúcej vzdelávacej politiky v EÚ by malo by dosiahnutie týchto cie¾ov: â rozvíja celkovú kompetenciu jedincov; â pripravova jedincov i spoloènos na celoživotné vzdelávanie; â vo vzdelávaní uplatòova h¾adiská kvality; â stimulova kultúru uèenia v podnikoch; â venova zvláštnu pozornos požiadavkám malých a stredných podnikov na vzdelávanie a školenie; â vyvažova investície do výskumu a vývoja adekvátnymi vzdelávacími aktivitami;. â rozvíja európsku vzdelávaciu politiku tak, aby bola prieh¾adná, inovatívna a relevantná. 9. Zelená kniha Vzdelávanie, odborná príprava, výskum: prekážky nadnárodnej mobility (Education, Training, Research: The Obstacles to Transitional Mobility) z roku 1996 analyzuje prekážky brzdiace európsku mobilitu študentov, uèite¾ov i výskumných pracovníkov a navrhuje opatrenia na odstránenie týchto prekážok. 10. Uèenie v informaènej spoloènosti (Learning in the Information Society) je akèným plánom na roky v oblasti zavádzania informaèných technológií do škôl. Informaèná spoloènos musí využíva informaèné technológie aj v oblasti vzdelávania a EÚ si v tejto oblasti vytýèila tri ciele: â urýchli vstup škôl do informaènej spoloènosti ich vybavením informaènými prostriedkami, najmä multimédiami; â podporova širokú aplikáciu multimédií vo vyuèovacom procese a vytvori èo najväèšie množstvo multimediálnych vzdelávacích programov a služieb; â posilni európsku dimenziu vo vzdelávaní informaènými technológiami. 11. Na ceste k Európe vedenia (Towards a Europe of Knowledge) je dokument EÚ z roku Jeho cie¾om je vysvetli a zdôvodni smernice EÚ v oblasti vzdelávania na obdobie rokov Ekonomická konkurencieschopnos, zamestnanos a naplnenie osobných ambícií obèanov Európy nemôžu by už ani v súèasnosti, ani v budúcnosti založené hlavne na výrobe materiálnych tovarov. Vytváranie blahobytu spoèíva v tvorbe a rozširovaní poznatkov a toto bude závisie predovšetkým na našom úsilí v oblasti výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy a na našej schopnosti podporova inovácie. Toto je dôvod, preèo musíme budova skutoènú Európu vedenia. (Towards a Europe of Kowledge, s. 1). Na to je potrebné budova postupne otvorený a dynamický európsky vzdelávací priestor,

6 6 umožòujúci realizova ideu celoživotného vzdelávania. Na podporu a realizáciu smerníc a odporúèaní uvedených vo vyššie uvedených dokumentoch EÚ vytvorila a vytvára rad finanène zabezpeèených programov európskej spolupráce a mobility. V prvej fáze, do roku 1994, išlo o programy: ERASMUS program na podporu mobility a spolupráce univerzitných študentov a uèite¾ov; LINGUA program na podporu vyuèovania cudzích jazykov; COMETT program spolupráce univerzít a podnikov pre prípravu odborníkov pre prácu s najnovšími technológiami (high technology) a pre vývoj týchto technológií; PETRA program na skvalitnenie odbornej prípravy mládeže; FORCE program na rozvoj ïalšieho (kontinuálneho) odborného vzdelávania (preško¾ovanie, doško¾ovanie, zvyšovanie kvalifikácie, rekvalifikácia a pod.); EUROTECNET program na podporu inovácií základného a kontinuálneho odborného vzdelávania a prípravy, najmä v oblasti technologických zmien; MLÁDEŽ PRE EURÓPU program na podporu nadnárodnej mobility mladých ¾udí mimo oblasti formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Osobitná pozornos je venovaná handicapovaným mladým ¾uïom. Uvedené programy boli urèené pre èlenské štáty EÚ. Od roku 1990 na ne nadväzoval program PHARE. Ide o program pomoci EÚ krajinám strednej a východnej Európy, cie¾om ktorého je reštrukturalizácia a transformácia spoloènosti a ekonomiky týchto krajín, a tým aj ich rýchlejšia integrácia do európskych štruktúr. Druhá fáza programov európskej spolupráce a mobility sa vz ahuje na roky Ide v nej o ukonèenie uvedených programov a ich integráciu do hlavných programov SOCRATES, LEONARDO a MLÁDEŽ PRE EURÓPU. Program SOCRATES zahàòa predchádzajúci program ERASMUS, èas programu LINGUA a vo svojej zložke COMENIUS aj základné a stredné školy. Cie¾mi programu SOCRATES sú najmä: â partnerstvo medzi školami rôznych štátov, najmä v oblastiach spolupráce v ekológii, kultúrneho dedièstva, európskeho obèianstva, miestnej, regionálnej identity, spojenia medzi školou, zabezpeèenie rovnoprávnosti pohlaví (COMENIUS); â výmena študentov a uèite¾ov vysokých škôl, krátke lektorské pobyty, spoloèné vytváranie uèebných osnov štúdia, najmä pre európsku dimenziu vo vzdelávaní, spoloèné jazykové kurzy, zavádzanie kreditného systému (ERASMUS); â podpora jazykového vzdelávania (LINGUA); â vzdelávanie detí migraèných pracovníkov, koèovníkov a Rómov, propagácia multikultúrneho rozmeru vo vzdelávaní (COMENIUS); â profesijné vzdelávanie pedagogických pracovníkov (COMENIUS); â otvorené a dištanèné vzdelávanie (ODL); â študijné pobyty pre pracovníkov ovplyvòujúcich alebo vytvárajúcich školskú politiku a ïalších odborníkov v oblasti vzdelávania (ARION). Program LEONARDO zahàòa predchádzajúce programy COMETT, PETRA, FORCE, EUROTECNET a èas programu LINGUA. Zameraný je na vzdelávaciu politiku, spoluprácu a mobilitu v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania na všetkých úrovniach. Program MLÁDEŽ PRE EURÓPU je urèený na výmenné pobyty mládeže do 25 rokov, študijné a prieskumné cesty pracovníkov s mládežou. V súèasnosti sa pokraèuje v realizácii programov SOCRATES, LEONARDO A MLÁDEŽ PRE EURÓPU. Európska únia patrí s USA a Japonskom k rozhodujúcim ekonomickým mocnostiam súèasného sveta. Životná úroveò a sociálne zabezpeèenie jej obyvate¾ov sú ve¾mi vysoké. Ak si chce EÚ zachova svoje postavenie, musí zvyšova svoju konkurencieschopnos a musí sa úèinne vyrovna s trendmi vývoja, z ktorých sú najdôležitejšie: explozívny rast vedeckotechnických informácií a rýchle zmeny technológií, prechod na informaènú spoloènos, globalizácia sveta. V EÚ je navyše nepriaznivý demografický vývoj, obyvate¾svo starne, rodí sa menej detí, predlžuje sa dåžka ¾udského života, je stále menej ekonomicky aktívnych ¾udí a viacej ¾udí v dôchodkovom veku. Vysoká je nezamestnanos, znaèná èas mládeže nemá primeranú kvalifikáciu a ocitá sa na okraji spoloènosti. Dôsledkom toho môže by narušenie sociálnej stability. Za základné piliere ïalšieho rozvoja EÚ, zachovanie jej konkurencieschopnosti, efektívne vyrovnanie sa so zmenami (prechod na informaènú, uèiacu sa spoloènos, explozívny rast vedeckých a technologických poznatkov, globalizácia sveta) sa považujú: inovácie, kvalita, výskum, vzdelávanie. Podmienkou permanentného vývoja a zavádzania inovácií i kvalitného výskumu, výroby vysokokvalitných výrobkov spredmetòujúcich najmä prácu ¾udského rozumu a tvorivos, t. j. majúcich vysokú pridanú hodnotu, je kvalitné vzdelanie. Preto je kvalitné vzdelanie rozhodujúcim zdrojom budúceho rozvoja, prosperity a konkurencieschopnosti EÚ. Kvalitné vzdelanie je aj podmienkou sociálneho konsenzu - odstraòovania sociálnych nerovností, neporozumenia medzi ¾uïmi i sociálnych konfliktov. Najväèším bohatstvom EÚ sú vzdelaní ¾udia. Za hlavné tendencie v oblasti vzdelávania v EÚ možno považova najmä: â Zapájanie èoraz väèšieho poètu detí do predškolskej výchovy, ktorá sa považuje za nevyhnutnú pre ich ïalší sociálny a vzdelanostný vývoj. â Zdravotne, èi ináè znevýhodnené deti sú, pokia¾ je to

7 7 možné, integrované do hlavného prúdu vzdelávania v bežných školách a triedach. â Zapájanie škôl do vzdelávania pris ahovalcov, osôb s nízkym vzdelaním, dlhodobo nezamestnaných, osôb zo znevýhodneného prostredia na prekonanie ich problémov týkajúcich sa prístupu ku vzdelaniu, pracovného uplatnenia a zaèlenenia do spoloènosti (napr. jazykovými a rôznymi pracovnými kurzami, školami druhej šance a pod.). Obmedzovanie všetkých foriem diskriminácie prístupu ku vzdelávaniu (pod¾a pohlavia, rasy, etnického pôvodu, národnosti, sociálnoekonomickej situácie a pod.). â Rozširovanie vyššieho stredného vzdelávania tak, aby èo najväèší poèet absolventov nižších stredných škôl pokraèoval v ïalšom štúdiu na vyšších stredných školách. Štruktúra školského systému sa mení tak, aby sa zväèšila jeho priepustnos, odstránili slepé ulièky, t.j. aby bolo možné v priebehu štúdia meni vzdelávaciu cestu a po ukonèení školy pokraèova v ïalšom štúdiu. â V oblasti tvorby kurikula pre základné a stredné školy je trend k dvojúrovòovému, participatívnemu modelu: štátne orgány urèujú tzv. národné kurikulum, ktoré obsahuje spravidla všeobecné ciele vzdelávania, kmeòové uèivo, záväzné cie¾ové požiadavky na výkon žiakov - štandardy, spôsoby overovania dosahovania štandardov a modelové vzdelávacie programy, ktoré konkretizujú rôzne možnosti, ako dosiahnu štandardy. Kmeòové uèivo sa má prebera vo všetkých školách príslušného typu, ale na jeho osvojenie je potrebná iba èas celkovej èasovej dotácie. Využitie ostatnej èasovej dotácie je v právomoci jednotlivých škôl, ktoré si vytvárajú pod¾a miestnych podmienok svoje školské kurikulum. Vytváraním vlastných programov sa zvyšuje profesionalita škôl a aj ich zodpovednos. V kurikule sa zdôrazòujú k¾úèové kompetencie, európska dimenzia vzdelávania, výuèba cudzích jazykov, výchova k demokratickému obèianstvu, k humanite, k rešpektovaniu vše¾udských etických hodnôt, k uznávaniu ¾udských práv a slobôd, interdisciplinárny prístup, integrácia vyuèovacích predmetov, globálne problémy ¾udstva, multikulturálna výchova. Dôraz sa kladie na procesuálnu stránku, používanie efektívnych, progresívnych vyuèovacích postupov, ako napr. kooperatívne vyuèovanie, problémové a projektové vyuèovanie, mastery learning, bloková výuèba, používanie najnovších (najmä informaèných a telekomunikaèných) technológií. â Prehlbuje sa spolupráca medzi školami a podnikmi. Vytvorenie partnerstva medzi školami a podnikmi je pre budúcnos EÚ životne dôležité. Školy a podniky musia spoloène zvyšova vedeckú, technickú, technologickú a ekonomickú vzdelanos obyvate¾stva EÚ a zabezpeèi zodpovedajúci prísun dobre motivovaných a odborne pripravených ¾udí schopných rozvíja hospodárstvo. â Postupne sa vytvára európsky kvalifikaèný priestor, v ktorom sa budú uznáva kvalifikácie i doby štúdia. V oblasti vysokoškolského vzdelávania je tento priestor možný vytvori všeobecným používaním Európskeho systému transferu na základe kreditov ECTS (European Community Course Credit Transfer System). â Rýchle tempo technologických zmien s ažuje prognózovanie vývoja požiadaviek na zruènosti v jednotlivých povolaniach a spôsobuje, že odborné vzdelávanie zamerané na úzke špecializácie sa stáva neefektívnym. Je tu trend zbližova odborné a všeobecné vzdelávanie. Rozdelenie vzdelávania na odborné a všeobecné na stredoškolskej úrovni sa stáva anachronizmom, rozde¾ujúcim spoloènos a brzdiacim rozvoj nových technológií. Všeobecné vzdelávanie zahàòa ale aj základy techniky, technológií a ekonomiky. Príprava na povolanie sa presúva na obdobie po skonèení strednej školy, do terciálnej sféry vzdelávania, èo vyvoláva predlžovanie doby štúdia mládeže v EÚ. â Príprava na povolanie sa stáva súèas ou celoživotného vzdelávania. Prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikácia, osvojovanie si nových technológií sa stáva súèas ou pracovných povinností zamestnancov. Èím má pracovník vyššie vzdelanie, tým je jeho ïalšie vzdelávanie v rámci pracovnej doby rozsiahlejšie. Sú to obchodné a priemyselné organizácie, ktoré vyvolávajú úèinné tlaky na zmenu školstva, najmä prípravy na povolanie. Na tvorbe kurikula sa podie¾ajú aj zamestnávatelia (priemyselné a obchodné komory), zamestnanci (odbory). Zamestnávatelia sa podie¾ajú znaènou mierou aj na financovaní prípravy na povolanie, vytváraní optimálnych podmienok, najmä materiálnych pre òu, na jej permanentnej inovácii, na kontrole kvality prípravy, ale aj na vlastnej príprave, najmä dospelých. Mnohé rozhodovacie právomoci v oblasti prípravy na povolanie sa decentralizujú na regionálnu, až miestnu úroveò. Uèivo v príprave na povolanie je v èoraz väèšej miere usporiadané modulárne, realizuje sa v otvorenom vzdelávaní, èo je v porovnaní s tradièným systémom ove¾a flexibilnejšie, pre študujúcich prí ažlivejšie, je optimálne pre celoživotné vzdelávanie. Vo výuèbe sa presúva ažisko na osvojenie si príslušných kompetencií študujúcimi (competence-based education). Kompetencia je spôsobilos vykonáva urèitú èinnos, spôsobilos vykonáva urèité povolanie, profesiu. Certifikáty sa ude¾ujú na základe celoštátnych štandardov, èasto na základe externého hodnotenia, èo umožòuje zabezpeèi potrebnú kvalitu prípravy na povolanie. â Kvalita vzdelávania sa zabezpeèuje prostredníctvom jednotných národných štandardov a skúšok, hodnotením a sebahodnotením škôl, zverejòovaním informácií o výsledkoch práce škôl, aplikáciou efektívnych stratégií dosahovania kvality, napr. TQM komplexný manažment kvality, podporou inovaèných aktivít škôl, poradenstvom, vzdelávaním uèite¾ov, medzinárodným porovnávaním výsledkov práce škôl. â Zvyšuje sa poèet študujúcich v terciálnej sfére vzdelávania, ktorá sa diverzifikuje. Okrem univerzít existujú aj vysoké školy neuniverzitného typu a školy poskytujúce rôzne formy pomaturitného štúdia, orientované najmä na prax, na prípravu na povolanie. Odstraòuje sa sociálna nerovnos a u¾ahèuje sa prístup dospelých v prístupe na

8 8 vysoké školy, a to najmä rozširovaním otvoreného a dištanèného vzdelávania. Vysoké školy sa vo zvýšenej miere zapájajú do celoživotného vzdelávania. â Zvýšená pozornos sa venuje využívaniu informaèných a komunikaèných technológií v školstve. Napr. program eeurope 2005: An Information Society for All (2002) vyžaduje, aby do roku 2005 boli všetky školy v EÚ napojené na internet, aby na 100 žiakov pripadalo 15 poèítaèov (už v roku 2003) a aby všetky vysoké školy zabezpeèovali aj on line dištanèné vzdelávanie. â Stredné a vysoké školy sa zapájajú do programov regionálneho rozvoja. â Rozširuje sa ïalšie vzdelávanie uèite¾ov, snahou je zlepšova ich pracovné podmienky, sociálne postavenie a platy. â Existuje snaha vytvori efektívny a fungujúci systém celoživotného a kontinuálneho vzdelávania, ktorý sa má realizova aj v podnikoch (aj v malých a stredných). â Riadenie vzdelávania sa decentralizuje. Èím vyššie vzdelávanie poskytuje škola, tým väèšiu má rozhodovaciu autonómiu (samostatnos a samosprávnos ). Na riadení vzdelávania na všetkých úrovniach sa zúèastòujú zainteresovaní partneri: uèitelia, študenti, rodièia, odbory, zástupcovia územnej samosprávy i štátnej správy. â Tým, že na vzdelávaní sa zúèastòuje stále väèšia èas populácie a vzdelávanie sa navyše aj predlžuje, vzniká problém financovania vzdelávania. Realizuje sa normatívne financovanie, ktoré sa urèuje na študujúceho. Peniaze na platy uèite¾ov, prevádzku atd. má šancu získa iba tá škola, ktorá svojím vzdelávacím programom dokáže priláka študujúcich. H¾adajú sa alternatívne zdroje financovania vzdelávania, napr. legislatívne a fiškálne opatrenia na podporu investícií do vzdelávania zo strany súkromného sektoru (napr. zníženie daní, kompenzácie za prijatie a výcvik nezamestnaných). H¾adajú sa tiež optimálne spôsoby vyváženia financovania jednotlivých stupòov vzdelávania. â Zásluhou vyššie uvedených programov EÚ sa rozširuje spolupráca vzdelávacích inštitúcií na európskej úrovni, zvyšuje sa výmena, mobilita študentov i uèite¾ov, zintenzívòuje sa vzájomné prepojenie škôl v EÚ prostredníctvom poèítaèových sietí. â Zdokona¾uje sa informaèný vzdelávací systém. â Podstata vzdelávacej politiky EÚ nie je v legislatívnej oblasti, vytváraní právne záväzných noriem, ale v systematickej a rozsiahlej finanènej podpore jednotlivých štátov a regiónov prostredníctvom štrukturálnych fondov a dlhodobých programov nadnárodnej spolupráce. Spoloèné ciele a stratégie štátov EÚ v oblasti vzdelávania odrážajúce spoloèný ekonomický vývoj a rovnaké politické princípy sa deklarujú ako odporúèania v rôznych dokumentoch (memorandá, biele a zelené knihy atï.). Tieto sa viac alebo menej odrážajú (v závislosti od tradícií, národnej identity a pod.) vo vzdelávacej politike a aktivite jednotlivých štátov a spolu s finanènou podporou a nadnárodnou spoluprácou smerujú ku konvergencii jednotlivých vzdelávacích systémov. REFERENCIE ALBERT, A. TUREK, I O zbližovaní vzdelávania v Slovenskej republike a v Európskej únii. Košice : KIP TU, ISBN Benchmarking eeurope 2002 [online] [cit ]. Dostupné na internete: < eeurope/benchmarking/list/2002/index_en.htm >. Communication from the Commission. European Benchmarks in eduaction and training : follow up to the Lisbon European Council [online] [cit ]. Dostupné na internete: < gov.sk >. eeurope 2005 : An information society for All[online] [cit ]. Dostupné na internete:< information society/eeurope/news_library/documents/eeurope2005/eeurope2005_en.pdf >. Education, Training, Research: The Obstacles to Transitional Mobility :Green Paper. Brussels : Commission of the European Communities, ISBN Green Paper on the European Dimension of Education. Brussels : Commission of the European Communities, ISBN Growth, Competitiveness, Employment. The Challenges and Ways Forward into the 21st Century: White Paper. Luxembourg : Office for Official Publications of the European Communities, ISBN Kvalita vzdìlání - odpovìï na výzvy budoucnosti. Praha : Ústav pro informace ve vzdìlání, ISBN Learning in the Information Society. Brussels : Commission of the European Communities, ISBN Lifelong Learning for All : Meeting of the Education Committee at Ministerial Level, January Paris : OECD Lisbon European Council 23 and 24 March 2000 : Presidency Conclusions [online] [cit ]. Dostupné na internete: < >. LONGWORTH, N. DAVIES, W.K.: Lifelong Learning. London : Kogan Page, Memorandum on Higher Education in the European Community. Brussels : Commission of the European Communities, ISBN Towards a Europe of Knowledge. Brussels : Commission of the European Communities, ISBN TUREK, I Slovenský vzdelávací systém a cesta do Európy. Bratislava : MC, ISBN TUREK, I Školstvo v štátoch OECD a EÚ. Banská Bystrica : MPC, ISBN Vocational Training in the European Community in the 1990s. Brussels : Commission of the European Communities, Vocational Training in the European Community: Challenges and Future Outlook. Brussels : Commission of the European Communities, White Paper on Education and Training :Teaching and Learning. Towards the Learning Society. Brussels : Commission of the European Communities, ISBN Záujemcom o ïalšie informácie o vzdelávacej politike EÚ odporúèame otvori si na internete www stránky EÚ, napr. alebo na ktorých sa postupným surfovaním dostanú k požadovaným informáciám.