ENVIRONMENTÁLNE DANE A KONKURENCIESCHOPNOSŤ

Transcription

1 ENVIRONMENTÁLNE DANE A KONKURENCIESCHOPNOSŤ Eva ROMANČÍKOVÁ Ekonomická univerzita v Bratislave eromancikova@zoznam.sk Abstrakt Príspevok poukazuje na faktory vplývajúce na dopad environmentálnych daní na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni. Prezentuje príklady a hlavné výsledky makroekonomických modelov, ktoré sa uplatnili v Nemecku a Rakúsku. Uvádza prehľad nástrojov na elimináciu negatívnych dopadov environmentálnych daňových reforiem. V prípade environmentálnych daní uložených na tovary v medzinárodnom obchode doporučuje uplatniť mechanizmus cezhraničného prispôsobenia dane. Keywords / Kľúčové slová: environmentálne dane, konkurencieschopnosť, medzinárodný obchod, cezhraničné prispôsobenie dane, nediskriminácia, GATT Abstract The paper shows factors that influence environmental taxes incidence on macroeconomic and microeconomic level. It presents examples and main results of macroeconomic models applied in Germany and Austria. It reviews tools to eliminate adverse effects of environmental taxes. Finally, the border tax adjustment is proposed as an appropriate tool to eliminate adverse effects of environmental taxes imposed on goods subject to international trade. Keywords: environmental taxes, competitiveness, international trade, border tax adjustment, nondiscrimination, GATT 1 ÚVOD Jednou z prekážok implementácie environmentálnych daní do daňových sústav je obava zo straty konkurencieschopnosti, keďže environmentálne dane sú pre podniky dodatočnými daňovými platbami, ktoré generujú náklady. Ak sa ich uplatnenie premietne do výrobných nákladov firiem s následným zvýšením cien vyrobenej produkcie spravidla dochádza k zníženiu spotreby, zníženiu objemu výroby a rastu nezamestnanosti. Môže vzniknúť aj situácia, keď implementácia environmentálnych daní je dôvodom k presunu výroby do iných štátov, v ktorých sa takáto daň neuplatňuje, alebo k presunom v spotrebe výrobkov dovezených z krajín, v ktorých výrobky nie sú zaťažené takouto daňou. 761

2 2 FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE DOPAD ENRIRONMENTÁLNYCH DANÍ NA PODNIKY Pri analyzovaní dopadov environmentálnej dane na konkurencieschopnosť podniku je nutné si uvedomiť, že environmentálna daň je len jedným z množstva faktorov, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť podniku. Predpoklady identifikácie vplyvov environmentálnej dane na konkurencieschopnosť firiem sú: 1. zadefinovanie priestoru, rozsahu v ktorom sa bude konkurencieschopnosť analyzovať; 2. poznať prognózu autonómneho vývoja podniku, sektora, ekonomike ako celku, teda ich vývoja za predpokladu že sa environmentálna daň v ekonomike neuplatní; 3. poznať prognózu vývoja podniku, sektora, ekonomike ako celku v prípade uplatnenia environmentálnej dane s alternatívnym využitím jej výnosov. Analýza dopadov environmentálnej dane vychádza z predpokladu, že podnikateľský subjekt je konkurencieschopný vtedy ak dokáže vyrábať svoju produkciu v porovnaní s inými subjektmi buď lacnejšie alebo kvalitnejšie. Možno očakávať, že dopad uplatnenia environmentálnej dane bude medzi podnikmi odlišný. Na dopad environmentálnej dane má vplyv niekoľko faktorov. Po prvé. Možnosť preniesť zvýšené náklady na spotrebiteľov, zamestnancov alebo dodávateľov výrobných vstupov. Táto možnosť závisí od cenovej elasticity dopytu. Čím je dopyt po produkcii zaťaženej emisnou daňou menej elastický, tým má podnikateľský subjekt väčší priestor premietnuť časť alebo celú environmentálnu daň do cien svojej produkcie, to znamená na spotrebiteľov. V prípade ak sa časť alebo celá environmentálna daň premietne do ceny produkcie, dopad na konkrétneho spotrebiteľa bude ovplyvnený tým, koľko danej produkcie spotrebuje. Možno očakávať, že spotrebitelia zareagujú na uvalenie environmentálnychc daní zmenou správania. Napríklad v prípade dane z energií spotrebitelia v krátkom období znížia spotrebu tovaru, ktorý je zaťažený environmentálnou daňou, a v dlhom období, môžu zmeniť druh použitej energie (solárna). Premietnutie environmentálnej dane do zvýšenia cien sa často považuje za regresívne, pretože pri akomkoľvek výrobku zvýšenie jeho ceny ovplyvní hlavne spotrebiteľov s nižším príjmom viac ako s vyšším príjmom. Pri zvýšení cien výrobkov, ktoré v rozhodujúcej miere spotrebovávajú solventnejšie vrstvy budú to oni, ktorí budú zaťažení rozhodujúcou časťou nákladov plynúcej z uplatnenia environmentálnej dane. Prenesenie environmentálnej dane na dodávateľov predpokladá zníženie nákupných cien, čo obdobne ovplyvňuje elasticita dopytu a ponuky. Prenesenie environmentálnej dane na zamestnancov môže nadobudnúť formy zníženia nominálnej ale aj reálnej mzdy a v tom najhoršom prípade môže vyústiť aj do znižovania stavu zamestnancov. V prípade ak výrobcovia nemajú možnosť preniesť environmentálnu daň do zvýšenia cien na dodávateľov výrobných vstupov a zamestnancov vznikne pre nich situácia, že minimálne v krátkom období budú zaťažení vyššími nákladmi. Po druhé. Trhová štruktúra, počet účastníkov na trhu, miera regulácie v ekonomike napríklad štátom regulované ceny. Ak uvažujeme o prostredí oceliarskeho priemyslu v podmienkach dokonalej konkurencie, domáce firmy majú určitý priestor na zvýšenie cien svojej produkcie mimo iných vplyvov, aj v dôsledku uplatnenia environmentálnej dane. Avšak ak ide o odvetvie, v ktorom na trhu pôsobí malý počet firiem, ktoré zvyšujú produkt na úroveň maximálneho zisku, potom sa environmentálna daň premietne do zvýšenia cien produkcie a zníženia množstva produkcie v takýchto firmách. Takýto vývoj možno očakávať, ak je domáci trh chránený pred konkurenciou zo zahraničia, alebo ak sú domáce firmy cenovým vodcom na medzinárodných trhoch. V takýchto prípadoch environmentálna daň vplýva na zníženie spotreby produkcie zaťaženej environmentálnou daňou a následne na zníženie zaťaženia životného prostredia. V tejto spojitosti je nutné si uvedomiť, že v krátkom období čím je väčšie zníženie produkcie, tým je vyšší dopyt po dovoze s následným znížením zaťaženia životného prostredia v iných krajinách. V dlhom období sa zaťaženie podnikov environmentálnou daňou premietne do snahy substituovať výrobné vstupy zaťažené environmentálnou daňou. Po tretie. Vplyv medzinárodnej konkurencie. Čím je ekonomika menšia a otvorenejšia, tým sú možnosti premietnuť zvýšené náklady do cien spotrebiteľov a dodávateľov výrobných vstupov obmedzenejšie. 762

3 Ďalšie faktory. Iné faktory, ktoré tiež ovplyvňujú dopad environmentálnych daní na podniky sú: geografické rozloženie trhu, homogenita či nehomogenita produktu, možnosť substitúcie výrobných vstupov, schopnosť vyvíjať a financovať nové environmentálne vhodnejšie technológie. 2.1 MAKROEKONOMICKÉ EFEKTY ENVIRONMENÁTLNYCH DANÍ V súčasnosti je v členských štátoch EÚ a OECD k dispozícii množstvo prepracovaných modelových prístupov k vyhodnoteniu účinkov environmentálnej daňovej reformy. Nevýhodou týchto striktne matematických modelov sú prísne, a v istom smere obmedzujúce predpoklady, čím trpí komplexnosť zobrazenia ekonomickej reality. Množstvo týchto obmedzení, ktoré sa od modelu k modelu líšia, sa považuje za hlavnú príčinu nevysvetliteľných, navzájom si odporujúcich výsledkov jednotlivých modelov. Táto skutočnosť znižuje vysvetľujúci účinok simulačných modelov a miestami vedie k paralýze politiky uplatňovanej vládami príslušných krajín. Prvé analytické štúdie zaoberajúce sa účinkami z uplatnenia environmentálnych daní boli vypracované v rokoch s využitím makroekonomických modelov a matematických modelov všeobecnej rovnováhy. Teoretické štúdie boli orientované na vyhodnotenie predovšetkým dopadov na zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Dopad na zamestnanosť Štúdie preukázali, že pozitívny efekt na zamestnanosť sa prejaví za týchto predpokladov: Zavedenie environmentálnej dane sa bude uplatňovať postupne. Výnosy z environmentálnej dane sa budú domácnostiam a podnikateľským subjektom v plnom rozsahu kompenzované tak, aby nedošlo k zvýšeniu daňového zaťaženia. Lepšie efekty v zamestnanosti sa dosiahnu vtedy, ak sa výnos použije na znižovanie odvodov do sociálnych fondov. V prípade, že pôvodná výška dane z environmentálnych vstupov je vysoká, je nepravdepodobné, že uplatnením environmentálnej daňovej reformy dôjde k zvýšeniu zamestnanosti. Účinky environmentálnej daňovej reformy na zamestnanosť sú väčšie za predpokladu, ak substitučná elasticita medzi pracovnými a environmentálnymi inputmi je vysoká a substitučná elasticita medzi environmentálnymi inputmi a kapitálom je nízka. Dopad na odvetvia Štúdie preukázali, že medzinárodná harmonizácia a koordinácia zavádzania dane z energie minimalizuje negatívne vplyvy na jednotlivé priemyselné odvetvia. Negatívne účinky dane z energie sú nižšie, ak sa daňová sadzba upravuje postupne. Zvýšené daňové zaťaženie v dôsledku uplatnenia dane z energie má negatívny účinok na konkurencieschopnosť. Zníženie konkurencieschopnosti sa prejavuje hlavne v energeticky náročných odvetviach. Prístup k analýze doadu ekologickej daňovej reformy v Nemecku Hodnotenie dopadov ekologickej daňovej reformy v Nemecku sa uskutočnilo s použitím dvoch modelov: 1. cenového modelu založeného na input-output analýze zvýšenia cien vyvolaného daňou z energie, 2. ekonometrického modelu ekonomického cyklu pre Nemecko. Efekty ekologickej daňovej reformy na ekonomiku ako celok boli kvantifikované s použitím ekonometrického modelu obchodného cyklu pre Nemecko. Základný scenár modelu vychádzal z predpokladu nezmenenej fiškálnej politiky, zvýšenie miezd determinoval rast produktivity práce, inflácia a výška nezamestnanosti. Reálne úrokové sadzby a reálna vonkajšia hodnota domácej meny sa považovali za konštantné. V tomto scenári sa účinky ekologickej reformy na ekonomický rast a nárast miezd ukázali ako minimálne. Počas desaťročného obdobia podľa prepočtov by vzrástla zamestnanosť o pracovných miest s tým, že nárast zamestnanosti sa spájal s pomalším rastom produktivity práce. V zhode s výsledkami tejto štúdie sú aj výsledky iných štúdií, 763

4 vypracovaných v iných krajinách s využitím modelov Computable Models a Applied General Equilibrium Models. Tieto modely sú vhodné na ohodnotenie vplyvu zmeny relatívnych cien na štruktúru ekonomiky. Z týchto štúdií vyplynulo že: Dane za energiu sú účinné pri znižovaní energetickej spotreby. Znižovanie emisií CO 2 je možné dosiahnuť s relatívne nízkymi stratami na raste HDP, alebo len s pozitívnymi účinkami na rast. Účinky ekologickej daňovej reformy na zamestnanosť závisia od využitia výnosov z daní. Ak sa daňový príjem využije na zníženie mzdových nákladov, reforma pravdepodobne bude mať pozitívne účinky na zamestnanosť. Prístup k analýze doadu ekologickej daňovej reformy v Rakúsku Nástrojom analýzy bol input-output model a makroekonomický model. Z modelových simulácií vyplynulo: Modelové simulácie poukazujú na to, že zavedenie dane z energie má značne rozdielne makroekonomické a odvetvové účinky, v závislosti od toho, aká je konštrukcia dane. Pozitívny vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť možno očakávať od dane z energie vtedy, ak je kompenzovaná znížením dane z príjmov a výnosy sú čiastočne účelovo využité na podporu energeticky úsporných technológií. Čiastočné účelové použitie výnosov dane z energie umožňuje technologické prispôsobenie výrobného procesu štruktúre novej ceny. Investície vyvolané týmto impulzom stimulujú hospodársky rozvoj, a zároveň znižujú zaťaženie životného prostredia. Takýto daňový výnos môže najlepšie zosúladiť ekonomické ciele a ciele životného prostredia tým, že podporuje hospodársky rast, ktorý sa správa zodpovedne k životnému prostrediu, ale i proces prispôsobovania štruktúry k trvalo udržateľnému rozvoju. Dôležité je aj postupné zavedenie dane z energie. Vyvarovanie sa šoku z vysokej dane predpokladá, že sa začne buď s nižšími daňovými sadzbami, alebo s nižšou daňovou základňou, ktoré sa budú postupne zvyšovať. Poznamenávame, že takýto model prináša isté obmedzenia, ale na druhej strane tento výskum poskytol dôležité podklady pre riadiacu sféru, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o zavedení dane z energie. Ekonómovia sú si vedomí skutočnosti, že modelovanie nákladov štruktúrneho prispôsobenia je zložité, a zaiste aj ťažko verifikovateľné. Existuje teda do určitej miery veľká neznáma pri uplatnení tzv. ozeleňovania štátneho rozpočtu. Treba si však uvedomiť, že neistotou je i samotné odkladanie realizácie opatrení na zníženie zaťaženia životného prostredia a s tým spojené dôsledky klimatických zmien. Túto skutočnosť si však musia uvedomiť všetky štáty sveta ako celok. 2.2 MECHANIZMY ELIMINÁCIE NEGATÍVNYCH DOPADOV ENVIRONMENTÁLNEJ DANE VO VNÚTRI EKONOMIKY Na minimalizáciu resp. kompenzáciu negatívnych dopadov uplatnenia environmentálnych daní na konkurencieschopnosť možno uplatniť minimálne dva typy korekčných mechanizmov, ktoré využívajú rôzne nástroje. Ich uplatnenie však vyúsťuje do situácie, keď sa v ekonomike nevykonávajú požadované štrukturálne zmeny orientované na zníženie zaťaženia životného prostredia s následným pohybom pracovných síl od znečisťujúceho priemyslu k environmentálne vhodnejšiemu priemyslu. Zmierňujúce mechanizmy Prvý typ korekčných mechanizmov je možné uplatniť so zámerom zmierniť negatívny dopad uplatnenia environmentálnej dane. Zmiernenie negatívnych dopadov envoronmentálnych daní je nástrojom ex-ante. Zmierňujúce opatrenia môžu nadobudnúť rôzne formy 1. Znížená alebo nulová sadzba environmentálnej dane. Na zmiernenie dopadov možno uplatniť zníženú daňovú sadzbu na environmentálnu daň, ktorá je v porovnaní so základnou daňovou sadzbou nižšia a tak spravidla neodráža negatívne externality, ktoré v spojitosti s danou produkciou a jej 1 Dane a rôzne typy sociálnych transferov sa frekventovane využívajú na korekciu zlyhaní trhu. Prehľad najpožívanejších nástrojov verejných financií v tejto oblasti je napríklad v publikácii Kubicová (2007). 764

5 spotrebou vznikajú. Inou možnosťou zmiernenia môže byť uplatnenie jej nulovej daňovej sadzby pre vybraný okruh domácností s nízkym príjmom (daň z energií). Spotrebné dno. Zmierňujúce opatrenia môžu mať tiež formu spotrebného dna pod úroveň ktorého nie je uložená žiadna daň. V spojitosti s uplatnením zmierňujúcich opatrení sa možno inšpirovať príkladom Holandska, ktoré pri uzákonení dani z energie zvyšovalo sadzby dane postupne, pričom súbežne boli znižované dane z príjmov fyzických osôb. Podobný prístup uplatnili v Dánsku, keď v spojitosti so zavedením dane z energií uplatnili znížené daňové sadzby pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Oslobodenie od platenie dane z príjmov. K zmierňujúcim opatreniam zaraďujeme aj oslobodenie od platenia dane z príjmov a uplatnenie odpočítateľných položiek. Odpočítateľné položky možno považovať v porovnaní s oslobodením od platenia dane za vhodnejší nástroj z dôvodu, že pri ich uplatnení nedochádza k interakcii so štruktúrou daňových sadzieb. Ich negatívom však je, že odpočítateľné položky umožnia vždy platcovi dane uplatniť si celú výšku odpočítateľnej položky. Je nutné si uvedomiť, že poskytovanie daňových úľav paušálne vo fixnej výške zvyšuje regresivitu v daňovom systéme. Negatívom uplatňovania zmierňujúcich opatrení je, že znižujú environmentálnu účinnosť environmentálnej dane, keďže nepôsobia stimulatívne v smere zníženia spotreby environmentálnej náročnej produkcie (napríklad energia), alebo k prijímaniu investičných rozhodnutí umožňujúce riešiť environmentálny problém. Kompenzačné mechanizmy Druhý typ korekčných mechanizmov na elimináciu negatívnych dopadov ukladania environmentálnej dane sú kompenzačné mechanizmy. Tieto nástroje sú nástrojmi ex-post a uplatňujú sa mimo daňový systém. Znamená to, že nezasahujú do štruktúry dane. Vrátenie dane možno považovať za typický príklad kompenzácie. Napríklad vo Švajčiarsku bola daň na VOC a vykurovacie oleje obsahujúce síru vrátená späť domácnostiam na báze per capita. V niektorých krajinách sú dane z energie čiastočne kompenzované domácnostiam, ale aj podnikateľskej sfére s vysokou energetickou náročnosťou. Uplatnenie tohto kompenzačného mechanizmu nenarušuje cenový mechanizmus, pretože cene sa ponecháva jej signálna funkcia, to znamená, že cena má vplyv na znižovanie spotreby environmentálnou daňou zaťažených výrobkov. Fyzickým osobám sa kompenzácie poskytujú s cieľom eliminovať dopad uplatnenia environmentálnej dane. Cieľom by malo byť vytvorenie takého kompenzačného mechanizmu pre fyzické osoby, ktorý by reflektoval väzbu medzi zvýšenou cenou v dôsledku uplatnenia environmentálnej dane a celkovým príjmom. Výška kompenzácie by mala byť stanovená tak, aby rešpektovala princíp spravodlivosti. Efekty korekčných mechanizmov Efekty z uplatnenia korekčných mechanizmov sa rôznia. Alternatívnosť foriem využitia výnosov môže mať takto rôzny dopad na ekonomiku, na jej vrcholové ukazovatele, HDP, zamestnanosť a infláciu. Pri komplexnom hodnotení distribučných efektov plynúcich z uplatnenia environmentálnych daní na dôchodok príjem je nutné zvažovať nielen distribučné efekty plynúce zo zvýšenia cien zdaňovaných produktov, ale aj efekty plynúce z využitia výnosov z uplatňovaných environmentálnych daní. Environmentálne efekty je nutné v tejto spojitosti do prepočtov taktiež premietnuť, aj keď ich monetizácia je problematická, keďže sa prejavujú v znížení zaťaženia životného prostredia, zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva, zlepšenia flóry a fauny. 2.3 MECHANIZMUS ELIMINÁCIE NEGATÍVNYCH DOPADOV ENVIRONMENTÁLNEJ DANE NA KONKURENCIESCHOPNOSŤ TOVAROV V MEDZINÁRODNOM OBCHODE Sektorová konkurencieschopnosť a jej podpora prostredníctvom BTA Dopad environmentálnej dane na sektorovú konkurencieschopnosť v medzinárodnom kontexte môže byť pre niektoré sektory významný 2. Je to vtedy, keď environmentálna daň nie je implementovaná na globálnej úrovni. Preto jednou z možností ako zachovať konkurenčné prostredie 2 Vplyv daní na medzinárodné ekonomické vzťahy rozoberá Kubicová (2004). 765

6 je medzinárodná dohoda o jej implementácii. Za predpokladu, že takáto dohoda absentuje, potom v snahe eliminovať negatívny dopad na medzinárodnú konkurencieschopnosť je vhodná úprava environmentálnej dane pri vývoze a dovoze (border tax adjustments, ďalej BTA). Uplatnením BTA sa exportujúcim podnikom pri vývoze svojej produkcie environmentálne dane vracajú, zatiaľ čo importérom je na dovezenú produkciu uvalená environmentálna daň podľa vnútroštátnych pravidiel krajiny importéra. Pri aplikácii tohto nástroja je potom na jednej strane domáci priemysel, včítane dovozu, zaťažený rovnakou environmentálnou daňou, a na strane druhej je chránený pri exporte na medzinárodných trhoch. Konkurenčná schopnosť na medzinárodných trhoch by takto nemala byť ohrozená. Podľa štúdie OECD (1997) všetky krajiny, ktoré zaťažili environmentálnou daňou fosílne palivá uplatnili BTA. BTA sa uplatňovala napríklad aj v USA, a to pri spotrebnej dani z chemikálií (superfund tax) a pri dani z chemikálií narušujúcich ozónovú vrstvu (ozone depleting chemicals tax). Riešenie problémov konkurencieschopnosti s využitím BTA naráža však na bariéry v medzinárodnom obchode, ktoré sú upravené medzinárodnými dohodami GATT/WTO 3. Analýza súladu BTA s požiadavkami GATT Opatrenia GATT sú zamerané na liberalizáciu medzinárodného obchodu, pričom základným princípom, ktorý k nej má viesť, je odstránenie diskriminácie v medzinárodnom obchode. Články II a III GATT a interpretačná poznámka k článku XVI GATT umožňujú čiastočne odpustiť alebo vyňať vyvážané produkty z vnútroštátneho zdanenia. Znamená to, že takéto odpustenie alebo vyňatie nebude považované za subvenciu, ktorá by mohla vyvolať odvetné vyrovnávajúce opatrenia. Článok XX GATT (klauzula o výnimkách) povoľuje limitované a podmienené odchýlky z antidiskriminačného princípu. Nástroje na reštrikciu PPM obchodu by bolo možné povoliť na základe článku XX (b), podľa ktorého sú povolené také opatrenia, ktorých cieľom je chrániť ľudský život a zdravie, život a zdravie zvierat alebo rastlín, a sú nevyhnutné na jeho ochranu. Bolo by možno využiť aj ustanovenie článku XX ods. (g), ktorý umožňuje uplatniť opatrenia efektívne obmedzujpúce domácu výrobu a spotrebu a smerujúce k zachovaniu chránených prírodných zdrojov. Environmentálnu daň, ktorá je orientovaná na zníženie zaťaženia životného prostredia s dopadom na zdravie obyvateľstva, flóru a faunu, chránené prírodné zdroje, možno zaviesť v súlade s článkom XX ods. (b) a (g). Nástroje zamerané na zachovanie čistoty ovzdušia spadajú pod ustanovenie v ods. (g). Podľa ustanovení GATT mechanizmus BTA možno uplatniť BTA pri zdanení výrobných vstupov ak ide o vstupy, ktoré sú včlenené do finálnej produkcie. Tak napríklad môže ísť o dane z výrobných vstupov pri výrobe ocele (železo, chemické zložky a pod.). Možnosť využitia mechanizmus BTA pri vstupoch, ktoré nie sú fyzicky včlenené do finálneho výrobku (energia, daň z CO 2 ) je zatiaľ otvorená pretože sú obavy z možného skreslenia údajov, keďže výrobcovia môžu využívať odlišné technológie. Poznamenávam, že proti využitiu mechanizmu BTA v medzinárodnom obchode s tovarmi, na ktoré je uložená environmentálna daň je jeden zo základných princípov environmentálnej politiky - znečisťovateľ platí. Podľa tohto princípu environmentálna daň má primäť znečisťovateľov niesť následky svojej činnosti. Sú však aj autori (Muller, 1996; Biermann a Brohm, 2003), ktorí v prípade dane z energií a oxidu uhličitého u vstupov, ktoré neboli fyzicky včlenené do exportovaného výrobku, považujú uplatnenie mechanizmu BTA za vhodné. Ich argumentácia je založená na interpretácii vybraných článkov GATT a Dohody i subvenciách a vyrovnávajúcich opatreniach 4. Rozhodnutie o možnosti či nemožnosti uplatniť BTA pri environmentálnej dani musí urobiť WTO. Komisia pre obchod a životné prostredie pri WTO rieši tento problém avšak doposiaľ nezaujala jasné stanovisko, preto sa v súčasnosti mechanizmus BTA pri daniach z energetických vstupov určených na výrobu finálneho výrobku neuplatňuje. 3 GATT je Všeobecná dohoda o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade). WTO je Svetová obchodná organizácia (World Trade Organisation), ktorá inštitucionálne zastrešuje uplatňovanie pravidiel podľa GATT. 4 Agreement on Subsidies and Countervailing Measures, ASCM 766

7 3 ZÁVER Skutočnosť, že dopad uplatnenia environmentálnych daní na podnikateľskú sféru je spravidla odlišný predpokladá uplatňovať vhodné korekčné mechanizmy (zmiernenia, kompenzácie). Ich uplatnením je možné zosúladiť ekonomické a environmentálne ciele v smere podpory hospodárskeho rastu, ale i procesu prispôsobenia štruktúry ekonomiky v smere trvaloudržateľného rozvoja. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BIERMANN, F., BROHM, R., Implementing the Kyoto Protocol without the United States: The strategic role of energy tax adjustments at the border. Climate Policy 4 (2005) [2] HOERNER, A. J., MULLER, F., Carbon Taxes for Climate Protection in a Competitive World. Paper prepared for the Swiss Federal Office for Foreign Economic Affairs at the Environmental Tax Program of the Center for Global Change. University of Maryland at College Park [3] KUBICOVÁ, J., International tax relations in today s world affairs. In: SERGI, B.S.. BAGATELAS, W.T., Economics and Politics: Has 9/11 changed anything? Bratislava: Iura Edition, ss [4] KUBICOVÁ, J., Sociálna ochrana a zabezpečenie v systéme verejných financií. In: Sivák et al: Verejné financie. Bratislava: Iura Edition, ss [5] OECD, Environmental Taxes and Green Tax Reform. Paris: OECD, 1997 [6] OECD, The Sectoral Competitiveness Issue Theoretical Studies. In: The Political Economy of Environmentally Related Taxes. Paris: OECD, s [7] ROMANČÍKOVÁ, Eva, Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia, ECO INSTRUMENT 2004, ISBN , Bratislava 2004 [8] Strategic Role of Energy Tax Adjustments at the Border. Potsdam: The Global Governance Project. 767