MANAŽMENT A HODNOTENIE UDRŽATEĽNEJ SPOTREBY, PRODUKCIE A ZELENÉHO RASTU NA SLOVENSKU

Transcription

1 MANAŽMENT A HODNOTENIE UDRŽATEĽNEJ SPOTREBY, PRODUKCIE A ZELENÉHO RASTU NA SLOVENSKU Management and evaluation of sustainable consumption, production and green growth in Slovakia Milan Majerník, Jana Panková Juríková, Alena Bašistová, Lýdia Halagová Strojnícka fakulta Technická univerzita, Košice; Stredoeurópska vysoká škola, Skalica Abstrakt Udržateľný rozvoj spoločnosti je dnes prioritne orientovaný do oblasti zvyšovania environmentálnej efektívnosti produkcie a spotreby. Úsilie o ekonomický rast a vývoj pri minimalizácii tlakov na kvalitu zložiek ŽP a zdravie obyvateľstva na efektívne využívanie prírodných zdrojov pri využívaní rastového potenciálu z environmentálnych vstupov je nevyhnutné manažovať a hodnotiť metodicky jednotne na národných úrovniach, v zmysle celosvetovej koordinácie. Autori príspevku vychádzajúc zo zdrojových strategických dokumentov EÚ a OECD predkladajú koncept systému manažérstva a hodnotenie pokroku smerom k udržateľnej spotrebe, produkcii a zelenému rastu na Slovensku, formou indikátorov. Tieto odrážajú najmä environmentálnu efektívnosť produkcie a spotreby a zmeny v prístupoch k nim, prírodnú bázu pre ekonomické aktivity, environmentálnu kvalitu života a odozvy spoločnosti a ekonomické príležitosti. Hodnotenie je navrhované pre rovnomerné pokrytie kľúčových prvkov zeleného rastu s možnosťou porovnávania medzi jednotlivými krajinami, rešpektujúc pritom národné špecifiká. Kľúčové slová: Udržateľná spotreba, udržateľná produkcia, zelený rast, monitorovanie, hodnotenie, rozvojové indikátory Abstract Sustainable development of society is now oriented to the area of improving the environmental efficiency of production and consumption. The drive for economic growth and development while minimizing pressure on the quality of environmental components and human health for the efficient use of natural resources, using the growth potential of 141

2 environmental input is essential to manage and evaluate a uniform methodology to national levels, in terms of global coordination. The authors based of the source and strategic documents by the OECD and the concept of system management and evaluation of progress towards sustainable consumption and production of green growth in Slovakia, in the form of indicators. These mainly reflect the environmental efficiency of production and consumption and changes in approaches to them, the natural base for economic activities, environmental quality of life and response of society and economic opportunities. Assessment is designed for even coverage of the key elements of green growth with the possibility of comparisons between countries, while respecting the national specificities. Key words: Sustainable consumption, sustainable production, green growth, monitoring, evaluation, development indicators Úvod Napĺňanie zásad, princípov a smerovania k udrţateľnému, teda vyváţenému sociálnoekonomicko-environmentálnemu spoločenskému rozvoju na Slovensku v krajinách EÚ a sveta musí vychádzať zo špecifických a široko koncipovaných vedeckých a odborných konzultácií členských krajín EÚ pri zohľadňovaní celosvetového progresu v rámci jednotlivých krajín a zo zmysluplnej koordinácie. Zasadnutie pracovnej skupiny WGEIO pri OECD zaoberajúcej sa informáciami o ţivotnom prostredí a výhľadmi (11/2010 v Paríţi) bolo orientované práve na takéto aktivity. V rámci projektu Zeleného rastu a Udrţateľnej spotreby a výroby sa pripravovala pre avizované stretnutie ministerského výboru (MCM) v roku 2011 Správa o indikátoroch Zeleného rastu s koncepciou monitorovania pokroku smerom k nemu a navrhovanými ukazovateľmi. K zoznamu navrhovaných ukazovateľov vzhľadom na tri vybrané kritéria; význam ukazovateľov pre zelený rast, forma a náleţitosti analýzy a merateľnosť základných údajov bola vyvolaná diskusia. Tá dnes prebieha aj v podmienkach Slovenska s cieľom predkladania ďalších návrhov, resp. alternatívnych ukazovateľov v závislosti od skúsenosti danej krajiny, voľby názvu ukazovateľov a porady, resp. výberu najviac zastúpených ukazovateľov zelenou agendou. V rámci diskusie je potrebné vyjadriť názory k spôsobu napredovania v oblasti merania a prioritných oblastí pri zohľadnení národného a medzinárodného úsilia pre opatrenia, zlepšenie výkonov a pokroku. 142

3 Práve zameranie našej dnešnej konferencie je ideálnou príleţitosťou zapojiť sa do prebiehajúcej medzinárodnej diskusie a koordinácie, zohľadňujúc špecifické postavenie Slovenska. 1 Zelený rast, základné východiská, pojmy a stratégia, meranie pokroku Zelený rast je moţné definovať ako úsilie o ekonomický rast a vývoj pri minimalizácii tlaku na kvalitu zloţiek ţivotného prostredia, zdravia obyvateľstva a na vyuţívanie prírodných zdrojov, pri vyuţití aj rastového potenciálu vyplývajúceho z riešenia problematiky ţivotného prostredia. Z definície je zrejmé, ţe sa jedná o ďalšiu formu proaktívneho environmentálneho manaţérstva zaloţeného na neustálom zlepšovaní s hľadaním formy merania tohto rastu akceptovateľnej vo všeobecnosti a celosvetovo rešpektujúc pritom národné špecifiká. Pohyb smerom k zelenému rastu vyţaduje venovať pozornosť kvalite a štruktúre rastu s exaktnými závermi kto nakoniec ťaţí z rastu. Doterajšie meranie ekonomického rastu formou HDP, je skôr, resp. viac o hľadaní materiálneho blahobytu. Nezahŕňa iné aspekty a dimenzie formulujúce kvalitu ţivota ľudí, ako je zdravotníctvo, sociálne kontakty alebo bezpečnosť. Navrhovaná metodika a ukazovatele zeleného rastu by mali odráţať prebiehajúce a plánované diskusie o koncepčnej, koordinačnej a empirickej práci vyusťujúcej do lepšieho merania kvality ţivota. Doterajšie výstupy riešenia projektu Zeleného rastu sú zhrnuté do piatich sad ukazovateľov pre monitorovanie a porovnávanie: environmentálnej účinnosti produkcie a spotreby, prírodného bohatstva základného hospodárstva, environmentálneho rozmeru kvality ţivota, odozvy spoločnosti. Pri vývoji stratégie zeleného rastu je sledovaný cieľ dosiahnuť hospodárske oţivenie, environmentálny a sociálny trvalo udrţateľný rast. Naplnenie tohto cieľa je podmienené najmä politickými nástrojmi nevyhnutnými pre prechod k myšlienke efektívnej ekonomiky so špecifikáciou prostriedkov na meranie a sledovanie pokroku smerom k zelenému rastu formou ukazovateľov - indikátorov. 143

4 2 Indikátory zeleného rastu Koncepcia zeleného rastového účtovníctva je v zásade integrovaným environmentálno-ekonomickým účtovníctvom pre realizáciu ktorého je nevyhnutné navrhnúť súbor ukazovateľov indikátorov platných vo všeobecnosti aj prispôsobených špecifikám jednotlivých krajín. Indikátory by mali odráţať: súčasnú situáciu (napr. za posledný uplynulý rok), zmenu trendov a intenzity (spojenie zelený a rast, napr. od roku 1990), štrukturálne zmeny v zloţkách ŢP a indikátoroch (napr. podľa odvetví a podľa zdroja emisií), absolútne hodnoty v prípade potreby informovať o celkových tlakoch na ţivotné prostredie a prírodné zdroje. V oblasti: sociálno-ekonomických súvislosti posudzovania environmentálnych aspektov (napr. intenzita uhlíka a energetická účinnosť, zaťaţenie zo znečistenia a jeho intenzita, produkcia a efektívnosť zdrojov), ekonomickej efektívnosti produkcie a spotreby, prírodného bohatstva a ekonomiky (zásoby prírodných zdrojov a miera ich vyuţitia obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, biologická rozmanitosť a ekosystémová produktivita, environmentálny rozmer kvality ţivota (hygiena prostredia a rizika, prístup k environmentálnym zloţkám a vybaveniu, verejné vnímanie, reakcie spoločnosti a ekonomické príleţitosti (technológie a inovácie, podnikanie a výroba environmentálne vhodných tovarov a sluţieb, výdavky a transfer, dane a dotácie, ceny, medzinárodné súvislosti ako sú priame zahraničné investície apod., školenia a rozvoj zručnosti. (obr. 1) 144

5 Obr. 1 Rámec pre formulovanie environmentálnych indikátorov udrţateľnej produkcie, spotreby a zeleného rastu Konečný súbor ukazovateľov bude informovať o kvalite ţivotného prostredia a účinnosti v produkcii a spotrebe a ukáţe zlepšenia, alebo poškodenia z tohto pohľadu v priebehu času a naprieč krajinami. Metodika a experimenty nebudú robené na mieru, vychádzajúc z náročných kritérií environmentálnej udrţateľnosti, ale dôraz bude kladený na signifikantné ukazovatele pre monitorovanie ţivotného prostredia. Potenciál ţivotného prostredia bude zahrnutý napr. tým, ţe indikátory ekonomických aktivít v spojení s environmentálnymi tovarmi a sluţbami budú súvisieť s environmentálnou inováciou. Smerovanie k zelenému rastu si vyţaduje posúdenie kvality a zloţenia rastu, vychádzajúc z toho, kto v konečnom dôsledku z tohto rastu vyťaţí. V oblasti ekonomických činností sa ukazuje prirodzeným východiskom pre definovanie ukazovateľov, resp. indikátorov zeleného rastu oblasť výroby. Výrobný systém je pritom vstupno-výstupným systémom. (obr. 2) 145

6 vstup práce informácie vstup materiálu Výrobný systém práca emisie odpad výstup produkty Obr. 2 Výrobný systém ako V/V systém Výrobné systémy sú pritom spojením V/V systémov od prírody k prírode. (obr. 3) Medzi princípy udrţateľnej spotreby, produkcie a zeleného rastu patrí aj zvýšenie účinnosti procesov recyklácie ako doplnenia a náhrady prvotných zdrojov z prostredia. vstupný dodávateľ iné závody Vstup práce Vstup materiálu výrobný systém Výstup Vstup odberateľ Výstup konečný výstup k spotrebite ľom zaťaţenia zdroje z prostredia intenzifikácia recyklácie do prostredia Obr. 3 Prepojenie V/V systémov v sieti od prírody k prírode Produkcia vychádzajúc z tohto modelu pouţíva aj environmentálne sluţby a to buď vo forme prírodných zdrojov, ktoré vstupujú do výroby (neobnoviteľné, resp. obnoviteľné) alebo v podobe ekosystémových sluţieb, kde prírodné prostredie poskytuje sluţby ako pohlcovač pre znečisťujúce látky, zvyšky a odpady počas výroby. Tieto vstupy boli doposiaľ len zriedkakedy vyčísľované v ekonomických modeloch a účtovných rámcoch. 146

7 Meranie zeleného rastu predpokladá zníţenie pouţívania práve týchto ekosystémových sluţieb, buď vzhľadom na výrobné výstupy alebo v absolútnych hodnotách. V dnešnej ekonomike sú pritom dodávateľské reťazce dlhé a zloţité (predaj a kúpa aj mimo národných hraníc) a rozhodnutia prijaté spotrebiteľmi v jednom regióne, resp. krajine často môţu mať vplyv na environmentálne aspekty v inom regióne rovnako ako na celom svete. Evidentná je tieţ priama súvislosť medzi sférou jednotlivca alebo domácnosti a prírodného prostredia (vyuţívanie environmentálnych výhod a vyplývajúca degradácia, resp. zniţovanie kvality ŢP, zdravie ľudí a celková kvalita ţivota). Tieto aspekty zohrávajú kľúčovú úlohu v environmentálnom raste. Pri monitorovaní činností smerom k alebo od zeleného rastu je nevyhnutné získavať informácie ohľadom konania a správania sa vlád, domácností a firiem ako reakciu na problematiku tvorby a ochrany ŢP spoločenskú odozvu. V súvislosti so spoločenskou odozvou vznikajú aj moţnosti rastu vyplývajúce zo ŢP. Ak sa ukazovatele zeleného rastu prepoja so štátnou rozvojovou politikou vznikajú aj moţnosti rastu vyplývajúce zo ŢP, napr. nové produkty, procesy otvárajúce nové trhy, udrţanie príjmov a tvorba pracovných miest. Tak ako pri iných hodnotiacich metodikách a ukazovateľoch aj pri indikátoroch zeleného rastu platí, ţe sú vţdy limitované v niektorých oblastiach a najmä pri medzinárodných porovnaniach ich treba interpretovať v závislosti od špecifík danej krajiny. Všetky indikátory by však mali odráţať politický význam pre zelený rast, analytickú platnosť a merateľnosť kvality podkladových údajov v zmysle obr. 1. Stanovené indikátory musia byť politiky relevantné a musia najmä: zabezpečiť rovnomerné pokrytie kľúčových prvkov zeleného rastu s dôrazom na tie, ktoré sú v spoločnom záujme členov OECD a partnerských krajín, zaručiť jednoznačnosť a prehľadnosť pre uţívateľov z hľadiska významu hodnôt s ním spojených a ich zmien v čase, slúţiť ako základ pre porovnanie medzi krajinami, prispôsobiť sa rôznym národným rozdielom a analyzovať disproporcie. 147

8 3 Indikátory zeleného rastu navrhované pre zaradenie do OECD zoznamu Zatiaľ navrhnuté indikátory pre zaradenie do OECD zoznamu majú uľahčiť, resp. koordinovať národné diskusie. Základné indikátory sú pritom povaţované za merateľné v krátkom horizonte. Obr. 4 Navrhované OECD indikátory zeleného rastu Navrhované indikátory by mali zachytiť hlavné trendy a dôleţitosť zeleného rastu a poukázať na cesty rozvoja eliminujúce environmentálne škody a riziká, ktoré by sa nakoniec mohli stať prekáţkou ekonomického rastu. Náprava environmentálnych škôd je pritom často nákladnejšia neţ náklady na ich prevenciu. Účelom indikátorov a samotného hodnotenia je tieţ nájsť cesty rozvoja poskytujúce príleţitosti pre ekonomický rast a prosperitu. Kaţdý indikátor je prvotne hodnotený z hľadiska jeho relevantnosti pre zelený rast (1=vysoká, 2=stredná, 3=nízka, resp. sa musí ďalej preskúmavať) analytického zdravia (1=dobré, 2=priemerné, 3=chabé, alebo sa musí ďalej preskúmavať) merateľnosti (krátkodobá, strednodobá, dlhodobá). Zoznam indikátorov sa naďalej rozvíja, aby pokryl hlavné aspekty ekonomického rastu. Pre názornosť ako príklad ďalej uvedieme indikátory pre monitorovanie environmentálneho rozmeru kvality ţivota. 148

9 4 Environmentálne zdravie a riziká V tejto skupine sú špecifikované ako základné indikátory: environmentálne vyvolané zdravotné problémy a prislúchajúce náklady (napr. strata rokov zdravého ţivota zo zhoršených environmentálnych podmienok) vystavenie populácie znečistenému ovzdušiu, kvalita ovzdušia v mestách: koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší (PM) populácia ţijúca v oblastiach s prírodnými rizikami alebo vystavená priemyselným rizikám (záplavy, zemetrasenia, priemyselné havárie) environmentálne sluţby a občianska vybavenosť populácia napojená na verejnú čistiareň odpadových vôd, zákl. hygiena v rozvojových krajinách populácia s udrţateľným prístupom k bezpečnej pitnej vode komplementárne indikátory vnímanie verejnosti, názor verejnosti na environmentálne otázky environmentálne vs. ekonomické obavy environmentálna kvalita, riziká, zdravie prístup k environmentálnym sluţbám a vybavenosti celková spokojnosť ţitia komplementárne indikátory V takejto podobe sú navrhnuté indikátory aj pre oblasť: monitorovania environmentálnej efektívnosti produkcie a spotreby, monitorovanie prírodnej bázy aktív, monitorovanie odoziev spoločnosti a ekonomických príleţitosti. 5 Závery pre národné politiky udržateľnej spotreby a produkcie Stratégie udrţateľnej produkcie a spotreby na národnej úrovni, aj bez detailných preskúmaní, musia zahŕňať štyri kľúčové spoločné témy a z nich vyplývajúce aktivity: UDRŢATEĽNÁ PRODUKCIA, najmä so zameraním na zvyšovanie účinnosti zdrojov a zlepšovanie ich vyuţívania v podnikoch, TRVALO UDRŢATEĽNÁ SPOTREBA, meniace sa spotrebiteľské správanie, Prepojenie výroby a spotreby v prospech udrţateľných výrobkov a materiálov, Vláda sa ujme vedenia vo svojich operáciách a obstarávateľskej činnosti a súlade so stratégiami OECD zameranými na produktivitu zdrojov, trvalo udrţateľné manaţérstvo, eko-inovácie a zelený rast. 149

10 Ako príklad detailnejšie rozvedieme aktivity politiky pre oblasť Udrţateľných výrobkov a manaţérstva materiálov. Produktová politika je ţivotne dôleţitá na prepojenie udrţateľnej výroby s udrţateľnou spotrebou. Hlavným cieľom pritom je minimalizovať vplyvy produktov na ŢP v celom ich ţivotnom cykle, vrátane obalov, distribúcie, pouţívania, zneškodňovania a fázy recyklácie a reinkarnácie, tj. uvedenia do nového ţivotného cyklu. Hoci niektoré zlepšenia produktov môţu byť výsledkom reakcie na tlak zo strany spotrebiteľov, je všeobecne známe, ţe vláda a podniky musia takisto prijať kroky na zabezpečenie toho, ţe voľby ponúkame spotrebiteľom sú viac udrţateľné a kde je to potrebné vláda má poskytnúť stimuly na riadenie zlepšenia výroby. Tieto zásady môţu mať rôznu podobu v závislosti od sortimentu dostupných výrobkov na trhu s cieľom: podporiť vývoj nových produktov, ktoré sú udrţateľnejšie, ako všetky súčasné moţnosti, posunúť trhový priemer smerom k najviac udrţateľnému z toho, čo je k dispozícii, zníţiť počet najmenej udrţateľných produktov. Vládam sú pritom k dispozícii rôzne formy intervencií. (obr. 5) Obr. 5 Katalóg zásahov celkový prístup Cieľom týchto zásahov do produktov je povzbudenie celého trhu, aby sa časom stal viac udrţateľným, tj. riadiť inovácie a posúvať krivku distribúcie produktov smerom k zelenému koncu šípky teda k zelenému rastu. Z uvedených zásahov budú moţno najrozšírenejšie a najefektívnejšie: 150

11 rozšírená zodpovednosť výrobcu (počas celej jeho ţivotnosti vrátane recyklácie, resp. environmentálneho zneškodnenia), minimum noriem vyplývajúcich z integrovanej výrobkovej politiky, podpora environmentálneho hodnotenia a označovania (vrátane najnovších noriem pre meranie uhlíkovej stopy produktov). Začaté diskusie a prvé výstupy komisie OECD (viď. pouţitá literatúra) ako aj pokračujúce koordinovanie problematiky na národnej úrovni sú neodmysliteľnou súčasťou a napĺňaním Spoločenskej zodpovednosti ako súčasti environmentálnej a firemnej kultúry. Zoznam bibliografických odkazov 1. GREEN GROWTH STRATEGY SYNTHESIS REPORT (Note by the Secretary- General), Council, For Official Use C(2011)29, 31-Jan-2011, JT MONITORING PROGRESS TOWARDS GREEN GROWTH OECD INDICATORS, Draft report, Council, For Official Use C(2011)30, 03-Feb-2011, JT Working Group on Environmental Information and Outlooks MONITORING PROGRESS TOWARDS GREEN GROWTH MINISTERIAL REPORT ON GREEN GROWTH INDICATORS, Draft outline and measurement framework, ENVIRONMENT DIRECTORATE, ENVIRONMENT POLICY COMMITTEE, For Official Use, ENV/EPOC/SE(2010)4, 05-Nov-2010, JT Working Group on Environmental Information and Outlooks MEASURING SUSTAINABLE CONSUMPTION AND PRODUCTION EXAMPLES OF ENVIRONMENTAL ACCOUNTING APPLICATIONS, by Rocky Harris, DEFRA, United Kingdom, For Official Use ENV/EPOC/SE(2010)6, 25-Nov-2010, JT MAJERNÍK, M., CHOVANCOVÁ, J., HODOLIČ, J Environmentálne manažérske systémy. SEVŠ v Skalici ISBN MAJERNÍK, M. KOLLÁR, V. PANKOVÁ JURÍKOVÁ, J Akreditácia a certifikácia v environmente. Skalica: Stredoeurópska vysoká škola, s. ISBN