Analýza úrovne globalizácie na Slovensku a v Čechách na základe indexu KOF

Transcription

1 Analýza úrovne globalizácie na Slovensku a v Čechách na základe indexu KOF Ing. Soňa Nemečková Katedra podnikovohospodárska, Fakulta podnikového manažmentu, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská 1/b, Bratislava, Slovensko, sona.nemeckova@gmail.com Abstract The paper briefly explains the concept of globalization and there are compared opinions of experts on its definition. The main objective is the analysis and comparison of the level of globalization in Slovakia and the Czech Republic, since the breakup of Czechoslovakia until the present, through the KOF index of globalization. Key words Globalization, KOF index of globalization, measuring globalization Abstrakt V príspevku je stručne objasnený pojem globalizácia a sú to porovnané názory odborníkov na jeho vymedzenie. Hlavným cieľom príspevku je analýza a komparácia úrovne globalizácie na Slovensku a v Česku, od čias rozpadu Československa po súčasnosť, prostredníctvom indexu globalizácie KOF. Kľúčové slová Globalizácia, index globalizácie KOF, meranie globalizácie Úvod a ciele výskumu Pojem globalizácia sa čoraz častejšie skloňuje v odborných a politických kruhoch ako aj medzi laickou verejnosťou. Prístup k jeho vymedzeniu však nie je jednotný. Rovnaké nezhody panujú aj pri hodnotení dôsledkov globalizácie na jednotlivcov, národy či svet ako celok. Napriek týmto sporom sa však nemôžeme ubrániť faktu, že sa nás týka. Na to aby sme si urobili objektívnejšiu predstavu o tom ako veľmi je naša krajina globalizovaná môžeme využiť rôzne merania a indexy globalizácie. Hlavným cieľom príspevku je analýza a komparácia indexu globalizácie KOF pre Slovensko a Česko jednak od čias rozpadu Československa po súčasnosť, ako aj porovnanie jeho terajšej úrovne s ostatnými najglobalizovanejšími krajinami a podrobnejší rozbor podľa jeho jednotlivých dimenzií pre oba sledované štáty. Zároveň si kladieme za cieľ objasnenie východiskového pojmu globalizácia. Použité metódy a výsledky výskumu V prvej časti príspevku je využitá komparácia jednotlivých názorov ekonomicky a politicky významných osobností a ostatných odborníkov na zadefinovanie východiskového pojmu globalizácia. Druhá časť príspevku je venovaná analýze indexu globalizácie KOF. K výsledkom a záverom sme dospeli na základe komparácie hodnôt jednotlivých indexov za Slovensko a Česko za určité časové obdobie, navzájom ako aj s ostatnými vybranými krajinami.

2 Výberový súbor tvorí 10 najviac globalizovaných krajín v rámci jednotlivých dimenzií rozšírený nie len o Slovensko a Česko, ale pre lepšie porovnanie, aj o ostatné krajiny V4. Do výberového súboru sme zaradili aj USA, ktoré predstavuje tzv. západnú kultúru (ktorú prenášame k nám), stret viacerých národností a vysoké kooperovanie na ostatných kontinentoch, čo môže na prvý pohľad vzbudzovať dojem vysokej úrovne globalizácie. Pri spracúvaní analytickej časti sme využili na tvorbu tabuliek a grafov MS Excel a základné matematické a štatistické metódy ako sú: aritmetický priemer, vážený aritmetický priemer, štandardná odchýlka a rozptyl. 1. Globalizácia S pojmom globalizácia sa spája množstvo definícií. Môžeme sa na ňu pozerať ako na systém, proces či ideológiu. Závisí to od uhla pohľadu, na čo sa pri jej vymedzení sústredíme. Porovnáme viaceré definície, opisy či tvrdenia o globalizácii od rôznych politicky a ekonomicky významných osobností ako aj ostatných odborníkov. Významný politický predstavitelia sa už v roku 1998 v Ženeve, pri príležitosti 15teho výročia GATT-WTO, vyjadrili na tému globalizácie nasledovne: Bill Clinton vyhlásil globalizácia nie je politická voľba, je to fakt a Tony Blair dodal globalizácia je nezvratná a nedá sa jej ubrániť (Gélinas, 2003). Hans Vontobel poukazuje na to, že globalizácia ako svet obopínajúca aktivita nie je novým javom, ale nikdy predtým sa nespájala s toľkými očakávaniami (Vontobel, 2005). Ďalej konštatuje, že viaceré tieto očakávania, spojené s globalizáciou ako slobodným trhovým hospodárstvom, sa však nenaplnili. Podľa svetovej organizácie OECD sa termín globalizácia všeobecne používa na popísanie rastúcej internacionalizácie trhov s tovarom a službami, výrobných prostriedkov, finančných systémov, súťaží, korporácií, technológií a priemyslu. Okrem iného vedie k väčšej mobilite kapitálu, rýchlejšiemu šíreniu technologických inovácií ale aj k rastúcej vzájomnej závislosť a jednotnosť národných trhov ( ). Globalizácia svetovej ekonomiky v súčasnosti tak prináša rapídnu zmenu podmienok podnikania. Za kľúčové zmeny pre všetky odvetvia možno považovať: (Sedlárová, 2010) odbúravanie prekážok medzinárodného obchodu, liberalizáciu obchodu, činnosť Svetovej organizácie obchodu, internacionalizácia výroby, rast priamych zahraničných investícií, globálna koncentrácia kapitálu, rast fúzií a akvizícií, vznik finančných aglomerátov. Dôsledky globalizácie na svetovú ekonomiku a jej novú charakteristiku je možné vymedziť aj prostredníctvom jej čŕt, ktorými sú: (Hontyová, Lysý a Majdúchová, 2009) vytvorenie silných regionálnych zoskupení, rast ekonomickej sily transnacionálnych korporácií, vznik ekonomík s modernými komunikačnými sieťami, všestranné využívanie ľudskej tvorivosti, priamoúmerná závislosť medzi schopnosťou transformovať informácie na poznatky a konkurencieschopnosťou ekonomiky. Globalizácia by mala svetovému hospodárstvu umožňovať väčšiu dynamiku rastu. Úroveň a rast produktivity závisí na špecializácií a špecializácia zase na veľkosti trhu. Rozšírený medzinárodný trh prináša väčšiu inováciu a globálne zvýšenie úrovne produktivity a miery rastu. Za hnacie sily ekonomickej globalizácie môžeme považovať tieto faktory: (Sedlárová, 2010) liberalizácia a otvorený trh, neustály (nekončiaci) technický a technologický pokrok.

3 2. Analýza indexu globalizácie KOF Úroveň globalizácie sa dá merať rôznym spôsobom. Švajčiarsky inštitút ETH využíva index globalizácie KOF (GI). Medzi sledované zložky celkovej globalizácie patrí ekonomická (EI), sociálna (SI) a politická (PI) dimenzia. Na ich meranie používa príslušné subindexy s čiastkovými indexmi súvisiacimi s aktuálnymi ekonomickými tokmi, hospodárskymi obmedzeniami, údajmi o osobných kontaktoch, informačných tokoch a kultúrnej blízkosti. Najnovšie merania boli aktualizované a zverejnené pričom sú založené na údajoch z roku 2008 pre 208 krajín. Hodnoty jednotlivých indexov pre prvých 10 najviac globalizovaných štátov sú uvedené v tabuľke č.1 doplnenej o krajiny V4 a USA s dôrazom na postavenie Slovenska a Česka. Tabuľka č.1 Indexy globalizácie KOF pre top 10 globalizovaných krajín, V4 a USA Krajina GI Krajina EI Krajina SI Krajina PI 1 Belgicko Singapur Švajčiarsko Francúzsko Rakúsko Luxembursko Rakúsko Taliansko Holandsko Írsko Belgicko Belgicko Švédsko Malta Kanada Rakúsko Švajčiarsko Belgicko Holandsko Španielsko Dánsko Holandsko Dánsko Švédsko Francúzsko Maďarsko Spoj. kráľovstvo Holandsko Maďarsko Estónsko Francúzsko Portugalsko Portugalsko Bahrain Švédsko Poľsko Írsko Švédsko Slovensko Kanada Česko Česko Česko USA Slovensko Slovensko Maďarsko Maďarsko USA Poľsko USA Česko Poľsko USA Poľsko Slovensko Podrobnejšiu analýzu subindexov globalizácie KOF z roku 2011 ponúka tabuľka č.2. Ku skúmanému roku sme pridali aj rok 1993, ktorý považujeme za východiskový pre obe krajiny s ohľadom na ich osamostatnenie. Jednotlivé čiastkové indexy sú zostrojené na základe ďalších podrobnejších ukazovateľov so stanovenými váhami. V rámci aktuálnych tokov sa majú najväčší význam portfóliové investície, ďalej príjmy vyplatené zahraničným pracovníkom, priame zahraničné investície a obchod. Uvedené ukazovatele sa sledujú v % HDP. Obmedzenia sú sledované prostredníctvom reštrikčných opatrení na pohyb tovarov a kapitálu ako napr. skrytými dovoznými bariérami, colnou sadzbou a i. V rámci osobného kontaktu patria medzi najvýznamnejšie údaje o telefónnej prevádzke, medzinárodnom turizme, medzinárodných listoch a o počte cudzincov žijúcich v krajine. Pri informačných tokoch zohráva najväčšiu úlohu počet užívateľov internetu a televízie. Údaje o kultúrnom zbližovaní sú založené hlavne na počte reštaurácií McDonald s a obchodov IKEA na obyvateľa. Úroveň politickej globalizácie je posudzovaná podľa členstva v medzinárodných organizáciách, počtu zahraničných zastupiteľských úradov v krajine, medzinárodných zmlúv a účasti na misiách Bezpečnostnej rady OSN.

4 Tabuľka č.2 Subindexy a čiastkové indexy globalizácie pre SR a ČR za rok 1993 a 2008 Dimenzia globalizácie Váhy Index globalizácie 1993 Index globalizácie 2008 Slovensko Česko Slovensko Česko Celková globalizácia 52,21 67,98 85,30 86,33 Ekonomická globalizácia 36 54,13 59,39 84,77 86,56 Aktuálne toky 50 41,63 48,21 81,40 86,11 Obmedzenia 50 66,62 70,57 88,14 87,00 Sociálna globalizácia 38 42,92 70,47 85,41 83,94 Údaje o osobnom kontakte 33 38,05 54,68 71,98 68,35 Údaje o informačných tokoch 36 74,31 70,88 97,80 88,40 Údaje o kultúrnom zbližovaní 31 12,08 82,51 85,62 91,17 Politická globalizácia 26 63,18 76,45 85,89 89,54 Podrobnejší vývoj jednotlivých subindexov globalizácie KOF od čias rozpadu Československa po súčasnosť zobrazuje pre oba štáty graf č.1. Grafické znázornenie pomáha okamžite odhaliť skoky vo vývoji ako aj jasne ukazuje trend vývoja jednotlivých dimenzií. Pre spresnenie je doplnený o konkrétne hodnoty sledovaných subindexov. Graf č.1 Vývoj jednotlivých subindexov globalizácie pre SR a ČR za obdobie 1993 až ,00 85,00 80,00 75,00 70,00 65,00 60,00 55,00 50,00 45,00 40,00 '93 '94 '95 '96 '97 '98 '99 '00 '01 '02 '03 '04 '05 '06 '07 '08 EI Slovensko 54,13 54,47 53,30 56,36 59,53 64,40 66,32 71,11 71,85 66,83 66,75 86,07 84,71 85,52 86,39 84,77 EI Česko 59,39 61,32 65,30 67,04 70,06 72,99 75,92 78,65 79,10 80,97 80,42 87,00 87,24 86,92 88,04 86,56 SI Slovensko 42,92 45,62 69,67 72,69 74,36 76,52 75,60 76,62 75,66 80,00 79,93 80,38 83,53 83,85 84,45 85,41 SI Česko 70,47 72,43 74,33 76,23 79,56 80,01 79,70 79,76 80,85 81,02 81,47 81,29 82,14 82,64 83,34 83,94 PI Slovensko 63,18 66,11 70,29 71,04 72,08 70,11 72,33 75,41 78,35 79,60 80,93 82,70 82,73 84,12 84,88 85,89 PI Česko 76,45 79,03 80,39 79,56 80,57 79,51 82,18 84,15 87,42 87,42 87,76 87,20 87,73 88,54 90,01 89,54

5 Celkovú úroveň globalizácie vypočítame váženým aritmetickým priemerom z hodnôt ekonomickej sociálne a politickej globalizácie. Tento vývoj pre obe krajiny je, za sledované obdobie, zachytený v grafe č.2. Graf č.2 Vývoj celkového indexu globalizácie pre SR a ČR za obdobie 1993 až ,00 85,00 80,00 75,00 70,00 65,00 60,00 55,00 50,00 45,00 '93 '94 '95 '96 '97 '98 '99 '00 '01 '02 '03 '04 '05 '06 '07 '08 Slovensko 52,21 54,11 63,87 66,32 68,38 70,46 71,38 74,30 74,97 75,10 75,39 83,04 83,75 84,53 85,26 85,30 Česko 67,98 70,08 72,61 73,74 76,36 77,33 78,96 80,49 81,90 82,65 82,71 84,89 85,44 85,71 86,77 86,33 Diskusia Uvedené definície globalizácie sa navzájom líšia no na druhej strane majú aj veľa spoločného, respektíve sa dopĺňajú. Môžeme ju vnímať ako postupnú transformáciu celosvetovej spoločnosti s narastajúcou vzájomnou závislosťou jednotlivcov, národov a regiónov nielen v ekonomickej oblasti, ale aj politickej, technologickej, ekologickej, kultúrnej a sociálnej sfére, pričom stále väčší význam zohrávajú nadnárodné spoločnosti. Rýchlosť a kvalita tejto transformácie je podmienená predovšetkým rozvojom informačnokomunikačných technológií ale aj rozvojom dopravy a liberalizáciou trhových ekonomík, vďaka ktorým sa geografické vzdialenosti či hranice medzi štátmi stávajú menej dôležité čo umožňuje zjednodušenie a nárast mobility obyvateľstva, kapitálu a šírenia technologických inovácií. Z tabuľky č.1 vidno, že Slovensko patrí medzi prvých 15 najviac globalizovaných krajín poľa indexu KOF. V rámci krajín V4 je síce až na treťou mieste (tri miesta za Českom) no v porovnaní so svetovou veľmocou USA je výrazne pred ňou. V rámci sociálnej globalizácie patrí Slovensko do top 10 a zároveň je to jediná oblasť kde je v tabuľke pred Českom. V politickej globalizácii je SR až na 46. mieste a ČR na 31. mieste (čo predstavuje medzi krajinami najväčšiu diferenciu ako v umiestnení tak aj v hodnote indexov) napriek tomu, že hodnotu PI majú zo všetkých sledovaných indexov najväčšiu. Vysvetlením tohto javu je, že zo všetkých dimenzií globalizácie je práve politická najviac rozvinutou vo všeobecnosti. Ak by sme abstrahovali od ekonomickej úrovne globalizácie v Singapure, tak hodnoty všetkých ostatných subindexov pre top 10 krajín by sa zaradili až za prvú desiatku najviac politicky globalizovaných štátov. Ak sa ešte bližšie pozrieme na číselné údaje pre jednotlivé subindexy, Slovensko patrí medzi najrovnomernejšie sa globalizujúce krajiny vo všetkých sledovaných dimenziách. Najväčší

6 rozptyl je medzi EI a PI s hodnotou 1,12 pričom pre Česko je veľkosť rozptylu nadobúda hodnotu až 5,6 a to medzi PI a SI. Avšak hodnoty jednotlivých čiastkových indexov, ktoré sú vyčíslené v tabuľke č.2 už nevykazujú takú rovnomernosť. Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že po rozdelení Československa sme začínali s výrazne nižšími hodnotami všetkých subindexov ako Česko, predovšetkým v sociálnej oblasti. Ak sa ale pozrieme na čiastkové indexy, tak práve v tejto oblasti sa nachádzajú najväčšie disproporcie. Jediný vyšší východiskový index sme mali v rámci informačných tokoch, naopak najväčší prepad bol v kultúrnom približovaní. Jednotlivé indexy vykazovali veľké vzájomné rozdiely. Za sledovaných 16 rokov sa stalo Slovensko silne globalizovanou krajinou a výrazne sa zmenšili disproporcie medzi indexmi sledovaných krajín, pričom Slovensko nadobúda väčšie hodnoty pre 3 z 5 sledovaných čiastkových indexov. Presnejší vývoj jednotlivých subinexov za obdobie rokovo 1993 až 2008 je zachytený v grafe č. 1, z ktorého môžeme pozorovať, že Česko sa globalizovalo postupne bez väčších výkyvov vo všetkých troch dimenziách. Naopak Slovensko v rámci svoje globalizácie malo určité skoky. Najväčší skos nastal medzi rokmi 1994 a 1995 v úrovni sociálnej globalizácie, ktorá stúpla až o hodnotu 24,05. Naopak najväčší pokles bol z roku 2001 na 2002, kedy ekonomická globalizácia klesla o hodnotu 5,05. Z roku 2003 na 2004 však úroveň tejto dimenzie stúpla o 6,58, čím vyrovnala predchádzajúci pokles a zároveň nabrala opäť rastúci trend. Ak sa pozrieme na všetky krivky, môžeme pozorovať, že každá začína úplne inde no stretávajú sa viac menej v tej istej oblasti. Graf č. 2 odzrkadľuje celkový vývoj globalizácie za sledované obdobie. Ešte jasnejšie môžeme pozorovať ako sa úroveň v Česku vyvíjala postupne, rovnomerne a bez väčších výkyvov. Krivka pre Slovensko zachytáva dva najvýznamnejšie, vyššie opísané, skoky a v žiadnom bode nepretína krivku ČR. Je to obrazom toho, že Slovensko nikdy za sledované obdobie nenadobudlo vyššie a ani rovnaké hodnoty indexu globalizácie KOF ako Česko. Záver Súčasná vysoká úroveň jednotlivých indexov KOF svedčí o tom, že obe sledované krajiny sú silne globalizované. Zároveň môžeme sledovať trend, kde sa jednotlivé indexy oboch štátov čoraz viac vzájomne približujú. Z uvedeného vyplýva, že má opodstatnenie a význam sledovať zmeny, ktoré v Slovensku a Česku nastávajú práve pod vplyvom globalizácie. Pre objektívnejšie posúdenie úrovne globalizácie môžeme použiť aj iné známe indexové metódy ako sú Maastrichtský globalizačný index (Martens & Raza, 2008), ATK/FP globalizačný index (A.T. Kearney/ Foreign Policy, 2007), G-Index (Randolph, 2001) alebo index globalizácie od Ernst & Young a iné. Literatúra Konferencie Seidlová, E., Globalizácia otázka politickej voľby, alebo fenomén 21. storočia? In: Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky 10. [elektronický zdroj], s Knihy Gélinas, J., Juggernaut politics: understanding predatory globalization. London, Zed Books Ltd, 273 s. Hontyová, K., Lisý, J. a Majdúchová, H., Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava, Ekonóm, 196 s. Vontobel, H., Človek ako meradlo hodnôt. Bratislava, Sprint Vfra, 152 s. Internetové zdroje [cit ] [cit ]