FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU IDENTIFIKÁCIA VYBRANEJ FORMY VSTUPU MEDZINÁRODNEJ SPOLOČNOSTI DO HOSTITEĽSKEJ KRAJINY

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU IDENTIFIKÁCIA VYBRANEJ FORMY VSTUPU MEDZINÁRODNEJ SPOLOČNOSTI DO HOSTITEĽSKEJ KRAJINY 2011 Bc. Katarína Kohútová

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU IDENTIFIKÁCIA VYBRANEJ FORMY VSTUPU MEDZINÁRODNEJ SPOLOČNOSTI DO HOSTITEĽSKEJ KRAJINY Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Agrárny obchod a marketing Obchod a marketing Katedra manažmentu doc. Ing. Iveta Ubrežiová, CSc Bc. Katarína Kohútová

3 Čestné vyhlásenie Podpísaná Katarína Kohútová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému Identifikácia vybranej formy vstupu medzinárodnej spoločnosti do hostiteľskej krajiny vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 13. apríla Katarína Kohútová

4 Poďakovanie Za metodické vedenie, odborné názory, pripomienky a postrehy pri vypracovaní diplomovej práce ďakujem doc. Ing. Ivete Ubrežiovej, CSc. Moje poďakovanie taktiež patrí zamestnancom spoločnosti BEL/NOVAMANN International s.r.o. za sprístupnenie informácií.

5 Abstrakt KOHÚTOVÁ, Katarína: Identifikácia vybranej formy vstupu medzinárodnej spoločnosti do hostiteľskej krajiny. (Diplomová práca)/katarína Kohútová. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta ekonomiky a manažmentu. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinierske štúdium. Školiteľka: doc. Ing. Iveta Ubrežiová, CSc. Diplomová práca pojednáva o problematike identifikácie vybranej formy vstupu medzinárodnej spoločnosti do hostiteľskej krajiny. Práca je rozdelená do šiestich kapitol, ktoré na seba logicky nadväzujú. V prvej kapitole prostredníctvom publikácií z domácej a zahraničnej literatúry získavame vedomosti o medzinárodnom manažmente, podnikaní a multinacionálnom podniku, o globalizácii, internacionalizácii a integrácii, o transnacionalite a transnacionálnych korporáciách ako aj o rozličných variantoch vstupu medzinárodnej spoločnosti do hostiteľskej krajiny. Druhá kapitola je venovaná cieľu diplomovej práce, kde sme si určili čiastkové ciele na dosiahnutie toho hlavného. Metodický postup pre dosiahnutie cieľov, ktoré sme si určili, uvádzame v tretej kapitole. Analytická časť práce je prevedená v štvrtej kapitole, v ktorej prezentujeme výsledky získané analýzou vybraného medzinárodného podnikateľského subjektu. Kapitola sa člení na tri podkapitoly. V prvej podkapitole popisujeme medzinárodnú spoločnosť, jej historický vývoj, predmet činnosti a charakteristiku jednotlivých pobočiek spoločnosti. Druhá podkapitola prezentuje podnikateľské aktivity spoločnosti na domácom a zahraničnom trhu. Tretia podkapitola je venovaná SWOT analýze silných a slabých stránok spoločnosti, príležitostí a ohrození ako aj určeniu stratégie pomocou SWOT matice a Ansoffovej matice. Štvrtá kapitola je ukončená diskusiou, v rámci ktorej uvádzame odporúčania pre spoločnosť v praxi. Piata kapitola obsahuje záver práce. Zoznam použitej literatúry uvádzame v poslednej kapitole práce. Kľúčové slová: Medzinárodný manažment. Globalizácia. Priamy export. Marketingová stratégia.

6 Abstract KOHÚTOVÁ, Katarína: The identification of selected forms of entry of the international company in a host country. (Thesis) / Katarína Kohútová. Slovak Agricultural University in Nitra. Faculty of Economics and Management. Degree of professional qualification: Engineer. Supervisor of thesis: doc. Ing. Iveta Ubrežiová, PhD. The thesis deals with the issue of the identification forms of entry of international companies in a host country. The thesis is divided into six chapters, which logically follow each other. In the first chapter are presented studies of domestic and foreign literature to describe international management, business and multinational enterprise, to promote globalization, internationalization and integration, to explain the transnational and multinational corporations as well as the various ways of entries of the international company in the host country. The second chapter is devoted to the objective of this thesis, where we have partial targets to achieve the main goal. Methods for achieving the objectives we have been presented in the third chapter. The analytical part is promoted in the fourth chapter, in which we present the results obtained by the analysis of selected international company. Chapter is divided into three subchapters. In the first subchapter we describe an international company and its historical development, scope of activities and various branches of the company. The second subchapter presents the business activities on the domestic and foreign markets. The third subchapter is devoted to the SWOT analysis of strengths and weaknesses of company, opportunities and threats as well as formulating a used strategy through the SWOT matrix and Ansoff matrix. The fourth chapter is concluded by discussion, in which are provided the recommendations for the company in practical scenario. The fifth chapter concludes the thesis. Literature sources are presented in the last chapter of the thesis. Keywords: International Management. Globalization. Direct export. Marketing strategy.

7 OBSAH OBSAH... 6 ÚVOD SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ Charakteristika pojmov medzinárodný manažment, medzinárodné podnikanie a multinacionálny podnik Globalizácia, Internacionalizácia a Integrácia-vymedzenie pojmov Transnacionalita a Transnacionálne korporacie Identifikácia vstupov medzinárodnej spoločnosti na zahraničný trh do hostiteľskej krajiny Vstup na zahraničný trh pri výrobe v tuzemsku Vstup na zahraničný trh pri výrobe v tuzemsku Identifikácia vstupov medzinárodnej spoločnosti na zahraničný trh do hostiteľskej krajiny CIEĽ PRÁCE METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA Charakteristika spoločnosti jej vznik, predmet činnosti a historický vývoj Organizačná štruktúra Podnikateľské aktivity na domácom a českom trhu Forma vstupu medzinárodnej spoločnosti do hostiteľskej krajiny Analýza spoločnosti prostredníctvom SWOT analýzy a Ansoffovej matice Diskusia...65 ZÁVER...66 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY...68

8 ÚVOD Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa otvoril priestor pre rozvoj nových podnikateľských aktivít. Okrem otvorenia európskych trhov sme prijali spoločnú legislatívu, ktorá bola síce ťažko aplikovateľná na domáce podmienky, ale v konečnom dôsledku pomohla zjednotiť legislatívny systém, čím uľahčila poskytovanie služieb v oblastiach vyžadujúcich ich dodržiavanie. Vďaka jednotnému legislatívnemu systému uľahčila vstup podnikateľských subjektov členských krajín na trh do inej členskej krajiny a tým priniesla možnosť vzájomnej výmeny tovarov a služieb bez akýchkoľvek obmedzení. Ďalším dôležitým javom, ktorý prispel k vytvoreniu voľnej zóny obchodu bola globalizácia, jav, ktorý priniesol mnoho príležitostí a možností pre medzinárodné podnikateľské subjekty. Globalizácia so sebou priniesla nové možnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnej úrovne domáceho obyvateľstva a v konečnom dôsledku ovplyvnila celú ekonomiku krajiny. Tak ako každý nový trend aj tento so sebou prináša určité obete, ktorými sú hlavne národná identita, podniková kultúra a iné tradičné hodnoty, ktoré, ak si každá krajina nebude chrániť a udržiavať môžu časom zaniknúť. Internacionalizácia priniesla so sebou veľkú výzvu pre domácich podnikateľov, ktorí sa neboja expandovať svoju činnosť aj na trhy hostiteľských krajín. Tak ako nastal prílev nových medzinárodných spoločností do našej krajiny, tak sa stalo aj opačne a veľa spoločností sa rozhodlo túto výzvu využiť. Internacionalizácia nie je procesom jednoduchým, práve naopak, vyžaduje si dodržiavanie postupnosti krokov, pretože každý z nich je významný pre firmu, ktorá sa chce úspešne uplatniť v medzinárodnom prostredí. Mohli by sme povedať, že európske trhy sa stali pre našich podnikateľov len testovacím médiom, ktoré im odhalilo slabé a silné stránky v ich spoločnosti, na základe ktorého zistili, že ich prvenstvo sa stane rýchlo minulosťou ak nebudú pravidelne sledovať trh a zaujímať sa viac o potreby a požiadavky zákazníkov. Jedným slovom povedané, do popredia sa dostáva medzinárodný manažment a marketing. Len prostredníctvom štúdiom kultúrnych zvykov a tradícií môžeme lepšie pochopiť potreby našich zákazníkov a ponúknuť im presne to čo potrebujú. Keď sme už urobili prieskum trhu krajiny do ktorej 7

9 sme sa rozhodli vstúpiť, musíme si vybrať správnu formu vstupu na trh hostiteľskej krajiny. V predkladanej diplomovej práci sa budeme zaoberať identifikovaním vstupu medzinárodnej spoločnosti BEL/NOVAMANN International s.r.o., na ktorej si ukážeme dôležitosť správnej voľby formy vstupu medzinárodnej spoločnosti na trh hostiteľskej krajiny. Prostredníctvom štúdia rôznych zahraničných a domácich publikácií o danej problematike posúdime vybranú formu spoločnosti, poukážeme na jej výhody a nevýhody. Povieme si ako správna forma vstupu na trh hostiteľskej krajiny dokáže ovplyvniť úspešnosť spoločnosti. Poukážeme si na expanziu spoločnosti do jednotlivých krajín Európy ako aj mimo nej, na jej predpoklady a dôvody vstupu na dané trhy. Popíšeme si marketingové aktivity, ktoré spoločnosť využíva na získanie potenciálnych zákazníkov, spôsob akým čelia konkurentom a akým si vyberajú dodávateľov. Na konci práce zhodnotíme spoločnosť prostredníctvom SWOT analýzy a Ansoffovej matice, ktoré nám určia stratégie, ktoré spoločnosti pri svojom podnikaní využívajú. Z výsledkov analýzy vyvodíme závery a navrhneme určité opatrenia pre spoločnosť. Preto veríme, že naša diplomová práca prinesie pridanú hodnotu nielen pre skúmanú spoločnosť, ale aj pre ostatné medzinárodné spoločnosti, ktoré chcú vstúpiť na trh hostiteľskej krajiny, avšak nevedia akú formu vstupu si vybrať. 8

10 1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ 1.1 Charakteristika pojmov - medzinárodný manažment, medzinárodné podnikanie a multinacionálny podnik Pojem medzinárodný manažment definuje Kašša, J. (2009) ako riadenie, rozvoj organizácie, jej systémov, procesov, projektov, aktivít a vedenia ľudí v nej, bez ohľadu na to, či je organizácia nadnárodná, národná, štátna, verejná, komunálna, privátna alebo akákoľvek iná. Ubrežiová I. (2008) definuje medzinárodný manažment ako proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly ľudí v multinárodnom prostredí, ako organizácie a spoločnosti, ktoré vykonávajú podnikateľské aktivity vo viacerých krajinách a spája ho s vlastníctvom a riadením aktivít a iných obchodných operácií za hranicami jednej krajiny. Medzinárodný manažment je podľa Gozora V. (2002) uskutočňovanie manažérskych aktivít za hranicami vďaka ktorým si podnik rozširuje svoje ciele o ciele, ktoré môže dosiahnuť v podmienkach druhých krajín a rozdielnymi formami, čo vedie k vytvoreniu oficiálnych zmluvných vzťahov. Meffert H. (2005) poukazuje na medzinárodný manažment ako na riadenie aktivít a iných obchodných operácií za hranicami jednej krajiny, pričom manažéri nezodpovedajú len za plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrolovanie v podnikateľských subjektoch, ale taktiež za činnosti súvisiace so vstupom podniku do medzinárodného prostredia. Korenková M. (2009) definovala medzinárodný manažment ako riadenie vzťahov a operácií v súvislosti s koordináciou činností v medzinárodnom prostredí a združovaním globálneho záujmu. Mead R. a Andrews Tim G. (2009) definovali medzinárodný manažment ako tvorba a presun vedomostí do zakladania a organizovania podnikateľského subjektu a riadenie všetkých jeho medzinárodných aktivít prostredníctvom plánovania, zlepšovania a kontroly. Medzinárodný manažment predstavuje podľa Gerarda P. a Pitta L. (2007) proces aplikovania praktických manažérskych techník v pôsobnosti medzinárodného okolia, kde manažér uplatňuje štandardné manažérske role v multikultúrnom prostredí. 9

11 Na základe medzinárodných dohôd je podľa Mendenhalla M. a kol. (2005) je potrebné rozlišovať domovskú krajinu a hostiteľskú krajinu. Hostiteľskú krajinu (host country) definoval ako cudziu krajinu, v ktorej si podnikateľský subjekt zakladá pobočku, v ktorej vykonáva svoje operácie. Výhodou je podľa neho zamestnávať domácich pracovníkov, ktorí vedia lepšie reagovať na miestne potreby domáceho obyvateľstva. Domovskú krajinu (home country) charakterizoval autor ako krajinu, v ktorej sa nachádza hlavné sídlo podnikateľského subjekt, kde má domovskú oficiálnu adresu a adresu pre daňové povinnosti. Podnikateľskú činnosť Kašša, J. (2009) definuje ako cieľavedomú ľudskú činnosť, ktorá sa vykonáva s cieľom uspokojovať vlastné potreby podniku a to tak, že svojou činnosťou uspokojuje cudzie potreby potreby zákazníka. Konkrétnymi cieľmi medzinárodného podnikania sa v súčasnosti stávajú podľa Ubrežiovej I. (2008) rozšírenie obratu, expanzia predaja, získanie zdrojov, diverzifikácia predaja a znižovanie konkurenčného rizika. Za rozmach medzinárodného podnikania považuje autorka nasledovné štyri faktory: rýchly obrat a expanzia zavádzania stále progresívnejších technológií, liberalizácia vládnej politiky, ktorá sa týka pohybu obchodu a zdrojov cez národné hranice, rozvoj inštitúcie slúžiacich na podporu a zabezpečenie medzinárodného obchodu, rastúce globálne súperenie a konkurenčný boj. Medzinárodného podnikanie podľa Markovej, V. (2004) je podnikanie univerzálne, nielen na národnej identite, kde členov vrcholového manažmentu prijíma podnik na medzinárodnej úrovni, vedenie zabezpečuje flexibilné reagovanie na novovznikajúce trhy, sleduje medzinárodnú perspektívu alokácie zdrojov a zahraničných zákazníkov považuje za rovnako dôležitých ako domácich. Gozora V. (2000) hodnotí podnikanie ako súčasť prebiehajúcich spoločenských procesov, ktoré sa realizujú cieľavedomou ľudskou činnosťou. Podnikanie je podľa autora hnacím motorom spoločenskej výroby a vyspelej ekonomiky každej krajiny, a preto ho 10

12 považujeme za neodmysliteľnú súčasť každého hospodárskeho subjektu v trhovej ekonomike. Pojem nadnárodná spoločnosť definoval článok z konferencie UNCTAD (2005) ako spoločnosť alebo jednotky, ktorých vlastníctvo je súkromné, štátne alebo zmiešané, ktoré sú založené v rôznych krajinách a vzájomne prepojené tak že, jedna alebo viac z nich môže vyvíjať významný vplyv na činnosť druhých, zvlášť s ohľadom na spoločné využívanie zdrojov a vedomostí. Ukazovateľom medzinárodnosti je u nadnárodných firiem podľa Štracha, P. (2009) tzv. index transnacionality (TNI), ktorý je priemerom troch podielov zahraničné aktíva ku celkovým aktívam, zahraničný predaj ku celkovému predaju a počet zahraničných zamestnancov ku ich celkovému počtu. Ďalším možným ukazovateľom je index internacionalizácie (II), ktorý je podielom počtu zahraničných dcérskych podnikov ku celkovému počtu dcérskych podnikov. Medzinárodné spoločnosti rozdeľujeme podľa Koprlovej J. (2006) do nasledovných typov: 1. etnocentrický typ je riadiaci koncept orientovaný na domácu krajinu, napomáha k prenášaniu domácich manažérskych techník do zahraničia, 2. pri polycentrickom type orientovanom na hostiteľskú krajinu sú sociálno-kultúrne podmienky v rozličných krajinách také rozdielne, že nie je možné prenášanie manažérskych techník z domácej krajiny, 3. regionálne orientovaný riadiaci koncept sa týka regiónov a trhov, ktoré sú relatívne homogénne (napr. EÚ, NAFTA a iné). V rámci takéhoto regiónu dochádza k integrácií aktivít, avšak v jednotlivých regiónoch sa nasadzujú rozdielne manažérske techniky, 4. geocentrický, resp. na celý svet orientovaný riadiaci koncept vychádza z tézy, že optimálna alokácia zdrojov je možná len pri využití štandardizácie a výhod prispôsobenia. Pojem multinacionálne korporácie definujú Hintošová A. a Demjanová L. (2009) ako spoločnosti uskutočňujúce alebo kontrolujúce uskutočňovanie aktivít ( výroba a predaj tovarov a služieb) vo viacerých ako jednej krajine. Od transnacionálnych korporácií sa líši 11

13 svojím rozsahom pôsobenia, prejavmi, charakterom uplatňovanej stratégie, celkovou organizáciou a riadením. Multinárodný podnik sa podľa Gučíka M. a Šípkovej I. (2004) stáva až v treťom štádiu globalizácie, kedy sa mení z medzinárodného na multinárodný, transformuje sa z etnocentricky na polycentricky orientovaný podnik a zameriava sa na rozdielnosti a prehliada podobnosti, svoj produkt prispôsobuje daným rozdielom. Multinacionálna korporácia predstavuje podľa Ubrežiovej, I. a Horskej, E. (2001) korporáciu s priamymi investíciami v jednej, resp. vo viacerých zahraničných pobočkách a nesie zodpovednosť za vykonávanie zahraničných operácií. Veľkou prednosťou multinacionálných spoločností je podľa Podoláka A. (2007) schopnosť medzinárodne presúvať celú skupinu výrobných faktorov t.j. fyzický, finančný kapitál spolu s kvalifikovanou pracovnou silou a modernými technológiami, čím dosahujú lepšiu pripravenosť na inovácie, disponujú veľkými materiálnymi a finančnými zdrojmi, rozsiahlym výskumom a novými patentmi a majú prístup k surovinovým zdrojom, ktoré postupne vlastnia. Šíbl, D (2002) charakterizoval multinacionálne spoločnosti ako veľké, dominujúce firmy zapájajúce sa do medzinárodného podnikania, ktoré majú pobočky, filiálky a afilácie v troch alebo viacerých krajinách a sú spojené spoločným vlastníctvom, spoločne využívajú zdroje a uplatňujú spoločnú globálnu stratégiu. Podnik, ktorý nie je činný len v jednom národnom hospodárstve, ale vo väčšom počte krajín a svoje výrobné, výskumné, obchodné, investičné a iné ciele stavia na medzinárodnom rámci, predstavuje podľa Sršňovej J. (2010) multinacionálny podnik. Podľa internetového ekonomického magazínu EuroEkonóm multinacionálna firma predstavuje alokáciu výroby v rôznych krajinách a zahŕňa stratégie ako sú stratégia znižovania nákladov na báze lacnejších vstupov, stratégia implementácie v zahraničí s cieľom otvoriť trhy a prekonať colné bariéry a stratégia využívajúca diferencie v legislatíve štátov. 12

14 1.2 Globalizácia, internacionalizácia a integrácia vymedzenie pojmov Podľa Baláža P. (2010) vyvrcholením všetkých predchádzajúcich rozvojových procesov ako je prehlbovanie internacionalizácie a integrácie, rozširovanie interdependencie a transnacionality, ako aj medzinárodnej špecializácie a kooperácie sa stala práve globalizácia. Pod pojmom globalizácia rozumie autor tesnejšiu integráciu krajín a obyvateľov sveta, ktorá umožňuje zníženie nákladov na dopravu a komunikáciu a odstraňuje bariéry v pohybe tovaru, služieb, kapitálu a ľudí. Globalizáciu prezentujú Hintošová A. a Demjanová L. (2009) ako nezadržateľný všeobecne spoločenský prospešný proces, ktorý má za následok zvyšovanie efektivity vykonávaných činností. Globalizácia priniesla so sebou ľahší prístup k tovarom a službám, nástrojom finančného trhu, dostupnosť k informáciám, dramatický rozvoj demokratických systémov, pokrok vo feminizme a rast gramotnosti. Na druhej strane však dochádza k enormnej koncentrácií moci a vplyvu nadnárodných spoločností, sociálnym nerovnostiam, prehlbovaniu chudoby a k environmentálnemu ignorovaniu následkov ekonomických činností. Globalizácia prebieha podľa Gučíka M. a Šípkovej I. (2004) vo viacerých rovinách: 1. oficiálna globalizácia - voľný pohyb kapitálu, voľný prístup k trhom, komunikácia nadnárodných spoločností, masová kultúra, spotreba a produkcia; 2. negatívna globalizácia - je rozkladná, ale silná a ťažko kontrolovateľná globalizácia, ktorá využíva slobodu a moderné masmédia. Patrí sem napr. globalizácia podsvetia, mafie, drog, pranie špinavých peňazí a iné; 3. globalizácia mimovládnych organizácií - vzniká na základe neuspokojenia potrieb ľudí štátom. Dochádza k oslabeniu štátu a vznikajú rôzne typy neštátnych a mimovládnych foriem organizácií. Globalizácia ako najvyššia vývojová etapa zmedzinárodňovania hospodárskeho života je podľa Kosíra, I. (2010) proces, v rámci ktorého sa dokončuje previazanosť svetového hospodárstva a jeho prvkov, zvyšuje sa intenzita prepojenosti ako aj kohézia svetového hospodárstva. 13

15 Globalizácia predstavuje podľa Smitha S. (2004) proces, pri ktorom národy zvyšujú svoje medzinárodné prepojenie vo všetkých oblastiach, prostredníctvom šírenia demokracie, trhovej dominancie, integrácie hospodárstiev jednotlivých krajín v rámci celosvetového trhu, transformáciou výrobných faktorov, šírením technologických zmien a mediálnej revolúcie, vďaka čomu sa posilňujú medzinárodné a nadnárodné ekonomiky, politické štruktúry a procesy. Baylis J. (2008) považuje za aspekty globalizácie vznik globálnych výrobných sietí, vznik celosvetových navzájom prepojených finančných trhov, globálnych trhov a globálnej ekonomiky, svetovej vlády, prudký rast rýchlosti šírenia informácií a tiež aj samotného množstva dostupných informácií a globálne šírenie kultúrnych fenoménov westernizácia a amerikanizácia. Globalizácia je podľa Šíbla, D. (2002) procesom, v ktorom sa národné ekonomiky a trhy otvárajú konkurencii, kapitálu, technológiám a informáciám, aby sa mohli podieľať na prínosoch, ktoré tento proces ponúka. Pojem globalizácia chápe Bielik, P. (2006) ako proces vytvárania väčšieho celosvetového prepojenia s dôsledkami týkajúcich sa každého obyvateľa planéty a proces formovania celosvetových technických a ekonomických systémov, ktoré súvisia s ďalším zvyšovaním valorizačných účinkov ekonomických aktivít. Globalizačný proces je podľa Špirka D. (2006) vo svojej podstate sprievodným javom alebo dôsledkom vytvárania globálneho trhu, ktorý je ekonomickým východiskom ostatných foriem globalizácie. Globalizácia sa tak stala kľúčovým fenoménom svetovej ekonomiky. Globalizáciu chápe Horská, E. a Ubrežiová, I. ( 2001) ako mnohodimenzionálny proces, v ktorom sa v celosvetovom rozsahu presadzujú tendencie k rastúcej vzájomnej podmienenosti technologických, ekonomických, politických, sociálnych, ekologických a bezpečnostných javov a procesov. Muchová E. (2006) definuje internacionalizáciu ako proces prepájania, prehlbovania a rozširovania medzinárodných ekonomických vzťahov z pohľadu jednotlivého národného hospodárstva. Prosperita akéhokoľvek štátu je preto nemožná bez zapojenia štátu do medzinárodného obchodu. Krajina, ktorá sa izoluje, nedokáže napredovať tak, ako zvyšok sveta. 14

16 Ferenčíková S. (2008) tvrdí, že internacionalizačné procesy sú stále viac doménou cieľavedomej makroekonomickej stratégie krajín a nadnárodných korporácií. V zásade podporujú výmenu materiálnych, ale čo je obzvlášť dôležité, aj duchovných hodnôt. Internacionalizácia podľa Ela, M. a Beamisha, P.W. (2005) znamená proces, pomocou ktorého si firmy zvyšujú hodnotu priameho aj nepriameho vplyvu medzinárodného obchodu na budúcnosť firmy a zakladajú a riadia obchod s ostatnými krajinami. Štrach, P.(2009) rozlišuje 3 modely internacionalizácie: 1. Stopfordov model internacionalizácie - firmy vstupujú na zahraničné trhy postupne - najprv sondujú výhodnosti a záujem potenciálneho hostiteľského trhu prostredníctvom externe zriadených exportných aktivít. Firmy v danom modely najskôr exportujú a až neskôr zriaďujú pobočky. 2. Uppsala model internacionalizácie - firmy rozvíjajú svoje operácie v zahraničí postupne, a to na základe dvoch dimenzií: vedomosti o trhu ( market knowledge) - rastom vedomostí o trhu rastie aj šanca aplikovania niektorých spôsobov prenikania na zahraničný trh, úsilie o trh (market commitment) čím viac sa firma zaujíma o daný zahraničný trh, tým viac sa bude snažiť preniknúť naň vhodným spôsobom. 3. Prístup Danielsa a Radebaugha - dimenzie modelu: aktívne verzus pasívne využívanie príležitosti internacionalizácie, interné verzus externé riadenie zahraničných operácií, stupeň podobnosti zahraničného a domáceho trhu, počet krajín, v ktorých firma pôsobí, spôsob fungovania. Magdolénová J. (2008) považuje internacionalizáciu za následok medzinárodnej ekonomickej interdependencie, t.j. závislosti medzi jednotlivými časťami svetového hospodárstva a v konečnom dôsledku medzi národnými ekonomikami. Ekonomická aktivita jednej krajiny spojenej s vonkajším prostredím sa prejaví v aktivitách a postavení iných krajín, a zároveň je ovplyvnená dianím za jej hranicami. 15

17 Ubrežiová I. (2008) definovala internacionalizáciu ako proces, v ktorom si firmy zvyšujú svoj vplyv na vykonávanie medzinárodných činností v budúcom období, pričom vytvárajú transakcie s firmami v ostatných krajinách. Procesy internacionalizácie hospodárskeho života podľa Podoláka A. (2007) predstavujú spájanie národných kapitálov v prospech rozvoja výrobných faktorov, ktoré sa nemohli v rámci národných hraníc adekvátne rozvíjať. Internacionalizácia je podľa Muchovej, E. (2006) proces prepájania, prehlbovania a rozširovania medzinárodných ekonomických vzťahov z pohľadu jednotlivého národného hospodárstva. Internacionalizácia hospodárskeho života je podľa Sršňovej J. (2010) prerastenie hospodárskych aktivít cez národné hranice a regionálne hranice, ktoré sa v plnej miere môžu rozvíjať len ako medzinárodné, čím sa internacionalizácia stáva jednou zo základných vývojových tendencií svetovej ekonomiky. Na predchádzajúcu definíciu nadväzuje aj Šíbl, D. (2002), ktorý rastúce prepájanie ekonomík zdôvodňuje medzinárodnou deľbou práce, pričom toto prepojenie sa týka všetkých oblastí reprodukčného procesu, menovite oblastí výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby. Internacionalizácia so sebou podľa Horskej, E. (2008) prináša aj množstvo nových, úspešných firiem, rýchle rastúcu konkurenciu, ktorá núti podnik prijímať rozhodnutia pre čo najúspešnejšie udržanie a presadenie sa na trhu. Podľa Filipa J. (2005) ide o proces zlučovania, zrastania, splývania štátnych celkov a ich ekonomík do integračného celku, na rozličných stupňoch, v rôznych oblastiach, rôznymi integračnými prostriedkami. Z hľadiska vplyvu integrácie na svetové hospodárske prostredie a na vzájomné závislosti Baláž P. (2010) rozlišuje regionálnu a celosvetovú alebo globálnu integráciu. Typickým predstaviteľom regionálnej integrácie je Európska únia, ktorá prostredníctvom integračných nástrojov podstatne zintenzívňuje vzájomné ekonomické vzťahy členských krajín a ich firiem. Prostredníctvom tejto integrácie vzrastá ekonomická sila a negociačná pozícia voči iným krajinám alebo ostatným integračným zoskupeniam. 16

18 Za medzinárodnú integráciu považovala Cihelková E. a kol. (2004) prechod od vzájomného zbližovania, cez spoluprácu a solidaritu až ku zlúčeniu, zjednoteniu jednotlivých častí svetovej ekonomiky. Najnižším stupňom integrácie je voľný obchod, ktorý je zároveň považovaný za hlavný dôvod integrácie. Kosír, I. (2010) definoval pojem medzinárodná ekonomická integrácia ako proces cieľavedomý, založený na koncepčnej a zmluvnej báze postupného približovania, prispôsobenia sa a prepojenia dvoch alebo viacerých krajín. Proces je spočiatku daný cestou obchodnej integrácie slobodný obchod alebo colná únia a neskôr aj k prechodu vyšších etáp integrácie - slobodný pohyb kapitálu, osôb a služieb v spoločnom trhu a nakoniec sformovanie hospodárskej únie medzinárodného hospodárskeho komplexu. Medzinárodnú ekonomickú integráciu Muchová, E. (2006) charakterizuje ako proces postupného prepájania, zbližovania, prehlbovania vzájomných závislostí medzi národnými ekonomikami a postupné vytváranie hospodárskych integračných celkov. Rozlišuje mikroekonomickú a makroekonomickú integráciu. Mikroekonomická integrácia sa vytvára medzi organizáciami rôznych krajín a makroekonomická integrácia spája národné trhy jednotlivých krajín formou medzinárodných zmlúv. Hontyová, K. (2005) prezentovala pojem medzinárodná ekonomická integrácia ako najvyšší stupeň internacionalizácie, ktorý objektívne rozvíja stabilné a prepojené vzájomné vzťahy a deľbu práce medzi národnými ekonomikami, a ktorej výsledkom je vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny štátov. 1.3 Transnacionalita a transnacionálne korporácie Podľa Cihelkovej E. (2009) transnacionalita nie je novým faktorom vo vývoji svetového hospodárstva, no stala sa výraznou súčasťou medzinárodnej trhovej ekonomiky. Vniesla nové formy ako tzv. vnútrofiremný medzinárodný obchod, vývoz fungujúceho kapitálu s diverzifikovaným použitím, dohody o medzikorporačnej kooperácií a ďalšie. Transnacionalita a transnacionálne procesy Černohláková E. (2004) považuje za protiváhu štátno-národnej ekonomickej existencie, štátno-národných ekonomických záujmov a procesov alebo regionalizmu. Prostredníctvom nej si krajiny dlhodobo chránili svoj vnútorný ekonomický priestor. 17

19 Transnacionálne korporácie UNCTAD (konferencie OSN o obchode a rozvoji) charakterizuje ako právnické osoby alebo osoby bez právnej subjektivity, ktoré pozostávajú z materských podnikov a ich zahraničných afilácií (t. j. dcérskych spoločností). Podľa Outrata, R. (2002) transnacionálne korporácie predstavujú nadnárodné subjekty, ktoré sú inštitucionálnou formou realizácie priamych zahraničných investícií, predstaviteľom medzinárodnej difúzie v rôznych podmienkach, napomáhajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti hostiteľských krajín, ako aj k zmenám v medzinárodnom výrobnom systéme a súčasne k získavaniu výhod z rozdielov v nákladoch, zdrojoch, logistike a na trhoch. Šáková, B. (2004) definovala transnacionálne korporácie (TNK) ako jednou z hybných síl internacionalizácie medzinárodnej výroby, liberalizácie medzinárodného obchodu a v konečnom dôsledku i globalizácie. Transnacioálne korporácie Šíbl D. (2002) definoval ako veľké podniky, ktorých riadiace centrum je v jednej krajine a ich zamestnanci nakupujúci inputy a predávajúci outputy v niekoľkých krajinách. 1.4 Identifikácia vstupov medzinárodnej spoločnosti na zahraničný trh do hostiteľskej krajiny Kotler P. a Keller K.L (2007) definovali päť modelov stratégie vstupu na zahraničný trh (viď obr.1) a to nepriamy a priamy vývoz, licencie, joint ventures a priame investície, pričom sú zoradené od najnižšieho záväzku, rizika, kontroly a zisku až po najväčší záväzok, riziko, kontrolu a zisk. Obr. 1 Päť modelov stratégie vstupu na zahraničný trh Zdroj: KOTLER, Philip KELLER, Kelvin Lane Marketing Management. s

20 Ubrežiová, I. a Horská, E. (2001) a Sršňová J. (2010) vymedzili formy vstupu na zahraničný trh na základe miesta výroby (viď tab.1). Výroba v tuzemsku a. nepriamy export exportný podnik exportné spoločenstvo piggybacking b. priamy export bez priamych investícií s priamymi investíciami zahraničné odbytové stredisko pobočka dcérska spoločnosť Výroba v zahraničí a. bez priamych investícií predaj licencií kontraktačná výroba zmluvy o manažmente b. s priamymi investíciami spoločný podnik (joint venture) výhradné vlastníctvo Tab.1 Formy vstupu na zahraničný trh (kritériom miesto výroby) Zdroj: HORSKÁ, Elena UBREŽIOVÁ, Iveta Manažment a marketing v medzinárodnom prostredí.s.238 Terpstra V. a Sarathy R. (2001) rozdelili vstupy na zahraničné trhy podľa toho či produkcia pochádza z domácej krajine alebo z krajiny zahraničnej. Jednotlivé alternatívne stratégie vstupu sú znázornené na obr.2. Obr.2 Formy vstupu na zahraničné trhy podľa produkcie Zdroj: TREPSTRA, Vincent SARATHY, Richard.2007.Entry strategies in foreign markets.s.1. 19

21 K najčastejším spôsobom vstupu do podnikania Korenková, M. (2008) vymedzila nasledovné druhy: založenie úplne nového podniku, odkúpenie existujúceho podniku, nástupníctvo v podniku, licenciu typu franchising, prenájom podniku, obchodu, pôdy, lesa Vstup na zahraničný trh pri výrobe v tuzemsku 1. Nepriamy export Podľa Ubrežiovej, I. (2008) nepriamy export predstavuje situáciu, kedy sa podnikateľský subjekt zapája do medzinárodného podnikania prostredníctvom určitých firiem v domácej krajine, pričom podnikateľský subjekt prichádza do styku s trhom nepriamo, sám neuskutočňuje žiadne operácie. Podľa Kotlera P. a Kellera K.L. (2006) nepriamy vývoz má výhodu nielen v nižšej investičnej zaťaženosti, čoho dôvodom je, že firmy nepotrebujú budovať exportné oddelenia, mať podiel na zahraničných trhoch alebo zahraničné kontakty, ale taktiež nepodlieha veľkému riziku, nakoľko zahraničný sprostredkovateľ prináša know-how a služby. Pri nepriamom exporte sú podľa Horskej, E. a Ubrežiovej, I. (2001) obchodnými partnermi výrobcu skutoční vývozcovia jeho výrobku do zahraničia. Patria sem hlavne exportné podniky, podniky zahraničného obchodu, medzinárodné obchodné spoločnosti s domácou pobočkou, nákupné pobočky zahraničného podniku a hlavných dodávateľov pri subdodávkach. Exportný podnik - predstavujú autorky ako špecializované organizácie zahraničného obchodu so sídlom vo veľkých obchodných centrách. Niektoré väčšie obchodné spoločnosti majú okrem hlavného sídla vybudovanú sieť pobočiek v hlavných svetových strediskách svetového obchodu a majú význam aj pre obchod mimo krajiny hlavného sídla. 20

22 Exportné spoločenstvo podľa Sršňovej J. (2010) predstavuje dobrovoľné združenie podnikov, ktoré majú záujem na vývoze podobných alebo rovnakých produktov. Zaraďujeme sem exportný kartel, syndikát, konzorcium, prípadne predajné spoločnosti. Aj napriek tomu, že spoločenstvá čelia vzájomnej účasti konkurentov, spoločenstvo prináša výhodu vo forme redukcie exportných nákladov, deľby rizika, využívania slabých a silných stránok partnerov ako aj dosahovanie vyššieho obratu v zahraničí. Piggyback znamená podľa Machánkovej H. (2009) spoluprácu viacerých firiem rovnakého odboru podnikania v oblasti vývozu, pri ktorom obvykle veľká a známa firma dáva za poplatok menším firmám k dispozícií svoje zahraničné distribučné cesty. Na jednej strane výhodou pre malé firmy je možnosť využitia mena a skúsenosti veľkej firmy, ktorá poskytuje svojmu partnerovi radu marketingových a logistických služieb, avšak nevýhodou môže byť silný tlak partnerov na nízke ceny, nevýhodné platobné podmienky a veľké nároky na kvalitu dodávok a logistiku. Výhodou pre veľké firmy je zas možnosť ponúkať zákazníkom úplný sortiment a poplatok, ktorý získava od svojich obchodných partnerov. Riskuje však poškodenie svojho imidžu v prípade, že malé firmy nie sú schopné dodávať riadne a včas požadované množstvo. 1. Priamy export Priamy export Hill Ch. (2007) charakterizoval ako export, ktorý firma vykonáva prostredníctvom exportného oddelenia, alebo prostredníctvom vybudovaných zahraničných pobočiek, ktoré sa starajú o predaj, distribúciu a promotion. Podľa Machánkovej H. (2009) priamy export sa využíva najčastejšie pri priemyselnom marketingu pri vývoze strojov, výrobných zariadení a investičných celkov, nakoľko ich dodávka je veľmi komplikovaná, pretože si vyžaduje celú radu odborných služieb, t.j. technické i obchodné zručnosti. Výhodou podľa Horskej, E. a Ubrežiovej, I. (2001) je možnosť kontroly nad realizáciou vlastnej marketingovej stratégie na medzinárodných trhoch, ako aj bezprostredný kontakt so zahraničným trhom, čím si vývoz vyžaduje vyšší stupeň angažovanosti dodávateľa a zodpovednosti za plnenie podmienok kúpnej zmluvy voči zahraničnému odberateľovi. Pri priamom exporte dodávateľ podľa Sršňovej J. (2010) zabezpečuje všetky kľúčové činnosti spojené s dosiahnutím a uzatvorením transakcie a dodávkami do zahraničia, pričom má možnosť pozorovania trhu v jednotlivých krajinách a ovplyvniť stratégiu 21

23 spracovania trhu. Dodávateľ však podstupuje menovému riziku a závislosti od legislatívnych, právnych a administratívnych, či vývozných alebo dovozných predpisov. Dcérska spoločnosť je podľa Šákovej B. (2004) spoločnosť vlastnená čiastočne alebo úplne inou spoločnosťou, ktorú taktiež nazývame ako zahraničnú afiláciu. Podiel vlastníctva materskou spoločnosťou môže byť stopercentný alebo s majetkovým podielom. Taktiež rozlišujeme dcérsku spoločnosť ako samostatný právny subjekt alebo bez právnej subjektivity. UNCTAD (konferencie OSN o obchode a rozvoji) definoval zahraničnú afiláciu ako právnickú osobu alebo osobu bez právnej subjektivity, v ktorej investor, ktorý je rezidentom inej ekonomiky, vlastní podiel, ktorý umožňuje dlhodobý záujem na riadení tohto podniku. Pobočka - charakterizujeme ju ako spoločnosť s vlastnou právnou subjektivitou, v ktorej viac ako polovicu vlastní holdingová alebo materská spoločnosť. Vlastniaca spoločnosť má právo menovať a odvolávať väčšinu členov manažmentu, dozorného orgánu a administratívneho aparátu. Pobočky rovnakej holdingovej alebo materskej spoločnosti nazývame afilácie. Zahraničné odbytové stredisko - môže mať formu predajnej kancelárie, strediska obchodno-technických služieb, technického či kompletizačného strediska. Dodávateľ si tým zabezpečuje priamu fyzickú prítomnosť svojej organizačnej zložky na odbytovom trhu, ktorá mu umožňuje pružnejšie reagovať a zabezpečovať marketingovú politiku. Podľa Horskej, E a Ubrežiovej, I. (2001) zahraničné odbytové stredisko je vhodnou organizačnou formou zabezpečovania bezprostredného kontaktu s trhom Vstup na zahraničný trh pri výrobe v zahraničí 1. Vstup bez priamych investícií Formy vstupu na zahraničné trhy nenáročné na kapitálové investície využívajú firmy podľa Machánkovej H. (2009) v prípade, kedy sa rozhodnú, že nebudú v zahraničí investovať, ale napriek tomu chcú v rámci rozvoja medzinárodných podnikateľských aktivít zvýrazniť prítomnosť svojich výrobkov či služieb na cieľovom trhu iným spôsobom ako vývoznými operáciami. 22

24 Predaj licencií podľa Foleya J. (2004) umožňuje spoločnosti nadobúdateľa práva licencie použiť majetok poskytovateľa licencie. Majetok je prevažne nehmotného charakteru, ako sú ochranné známky, patenty a výrobné techniky. Nadobúdateľ za právo na užívanie nehmotného majetku, prípadne za technickú pomoc, platí poplatok poskytovateľovi licencie. Franšízing je podľa Sršňovej J. (2010) odbytový systém používaný na rozšírenie distribúcie výrobkov a služieb, ktorý spočíva v úzkej spolupráci právne samostatných a finančne nezávislých podnikov ( poskytovateľov franšízingu) a prijímateľov. Kontraktačná výroba - je formou medzinárodnej spolupráce, kde podľa Kotlera P. (2006) domáci výrobca vyrába alebo prerába na základe podpísaného kontraktu pre zahraničného objednávateľa určitý produkt alebo materiál za dohodnutý úplatok. V zmluve o kontrakčnej výrobe zahraničný podnik podľa Šákovej B. (2004) preberá výrobu, za ktorú dostane určitý podiel z outputu, prípadne podiel na zisku, v súlade s podmienkami zmluvy a druhý zmluvný partner znáša takmer celé riziko sám, pričom neposkytuje žiaden kapitálový vklad alebo majetok. Výrobok je predávaný pod jeho vlastnou značkou. Zmluvy o manažmente poskytujú úhradu za manažérske služby vo forme expertíz, projektov a zaškolených manažérov, a ktoré podľa Bobde W. (2006) so sebou prinášajú výhodu vo forme získania manažérskeho know-how. Zmluvou o manažmente sa podľa Šákovej B. (2004) poskytuje manažérske know-how, ktoré býva zväčša súčasťou určitého balíka služieb. Dodávateľ sa v tejto zmluve zaväzuje zaviesť určitú filozofiu, poskytnúť manažérske schopnosti a skúsenosti, vyškoliť personál, uľahčiť prístup k zdrojom a pod. Úspech zmluvy závisí od presného vymedzenia povinnosti a práv zmluvných strán. 23

25 2. Vstup s priamymi investíciami Ubrežiová I. (2008) tvrdí, že táto forma vstupu medzinárodnej spoločnosti na zahraničný trh je najvyšším stupňom internacionalizácie podniku s aspektom na uplatnenie princípov medzinárodného manažmentu. Priame zahraničné investície Machanková H. (2009) charakterizovala ako investíciu za účelom založenia, získania alebo rozšírenia trvalých ekonomických vzťahov medzi investorom jednej krajiny a podnikateľom so sídlom v druhej krajine. Joint venture (JV) predstavuje podľa Füzyovej Ľ. (2009) zriadenie spoločného podniku dvoma alebo viacerými spoločnosťami, ktoré sú schopné poskytnúť komplementárne konkurenčné výhody do spoločného podniku. Predstavuje rýchlejší vstup na zahraničné trhy, menšie investície ako pri zriaďovaní vlastného podniku a lepšiu znalosť trhu vďaka domácemu partnerovi. Pod pojmom joint venture rozumie Sršnová J. (2010) hospodársku činnosť dvoch alebo viacerých subjektov z rôznych krajín, spojenú s prevodom finančných, hmotných a nehmotných prostriedkov do inej krajiny, ktorá potom tento zdroj využije pre hospodárske aktivity. Investície na zelenej lúke (green field investment) - pri tejto investícii sa zahraničný investor stáva jediným spoločníkom a má výlučne riadiacu a rozhodovaciu právomoc. Spravidla ide o vybudovanie nových výrobných kapacít buď založením novej dcérskej spoločnosti alebo ďalšou expanziou už existujúcej. Táto investícia si podľa Ubrežiovej, I. (2008) vyžaduje dokonalé poznanie hostiteľskej krajiny, štruktúry trhu, obchodných zvyklostí, národných špecifík, legislatívnych noriem nakoľko ide o dlhodobý zámer firmy pôsobiť v danej ekonomike. Machánkovej H. (2009) definovala investície na zelenej lúke (greenfield investment) ako novopostavené a novovzniknuté podniky, ktoré môžu mať oproti akvizíciám určitú výhodu pre hostiteľskú krajinu. Táto investícia prináša do krajiny viac kapitálu, viac nových moderných technológií, zvyšuje konkurenciu na trhu a je väčším prínosom z hľadiska tvorby pracovného miesta. Investície na hnedej lúke (brown field investment) - charakterizovala Šáková B. (2004) ako investíciu, pri ktorej investor kupuje firmy s cieľom nahradiť jej pôvodnú činnosť za 24

26 činnosť inú, vrátane zabezpečenia nových zariadení, výrobných liniek, najímania nových pracovníkov a pod. Obsahuje prvky akvizície a investície na zelenej lúke. Investície na hnedej lúke definoval Málik P. (2004) pre časopis Trend ako jednou z možností rastu investície, a to do priestorov už existujúcich slovenských firiem., ktorých areály sú často staré, hygienicky, bezpečnostne a energeticky nevyhovujúce. Fúzia (merger) predstavuje podľa Šákovej B. (2004) takú formu spojenia dvoch firiem do jednej, pri ktorej nadobúdacia firma (acquring firm) pohltí firmu nadobudnutú (aquired firm), ktorá po fúzií prestáva existovať. Tento proces nastáva dobrovoľne, na základe dohody medzi akcionármi a správnymi radami fúzujúcich firiem. Pri fúzii jedna korporácia pohltí tú druhú, k čomu podľa Davisa S. (2004) zvyčajne dochádza nákupom jej účastín. Ako príklad uvádza: vertikálne fúzie - spojenie dvoch firiem zabezpečujúcich rozličné štádiá výrobného procesu, horizontálne fúzie - spájajú sa dve firmy pôsobiace na tom istom trhu, konglomerátne fúzie - spojenie dvoch firiem pôsobiacich na vzájomne nesúvisiacich trhoch. Akvizície (acquisition) - charakterizoval Šíbl D. (2002) ako spojenie, pri ktorom jedna firma kupuje zahraničnú firmu alebo dcérsku spoločnosť prostredníctvom kúpy kontrolného balíka alebo všetkých jeho akcií, čoho výsledkom je buď holdingová spoločnosť alebo úplné splynutie. Akvizíciu (takeover) Macháková, H a kol. (2007) definovala ako prevzatie fungujúceho podniku alebo jeho časti. V praxi sa podľa autorky uvádza typ buď tzv. priateľské prevzatie, ktorého cieľom je posilnenie pozície firmy a využitie synergického efektu, alebo ide o tzv. nepriateľské prevzatie, ktorého cieľom môže byť likvidácia konkurencie. Aliancia - dobrovoľné združenie podnikateľských subjektov s cieľom uspokojenia spoločného podnikateľského záujmu na základe zmluvy medzi dvoma alebo viacerými podnikmi. Ubrežiová, I. (2008) rozlišuje dva typy aliancií a to kartely a konzorcium. Strategické aliancie vymedzila autorka ako organizačnú formu, ktorá napomáha zabezpečiť spoločnú kooperatívnu podnikateľskú činnosť s poslaním aktivizovať a zhodnocovať možné dodatočné efekty spolupráce partnerov. Autorka rozlišuje 25

27 nasledovné typy strategických partnerstiev: voľné tiché dohody, strategické aliancie, joint venture, tesné formy akvizície a fúzie. Pod strategickou alianciou Sršnová J. (2010) rozumie dlhodobé vzťahy k inému podniku, pričom tieto vzťahy slúžia na kompenzáciu slabých stránok jedného podniku silným potenciálom druhého podniku, čím sa zlepšuje ich konkurenčná pozícia dlhodobo. Priame zahraničné investície - vznikajú podľa Baláža P. (2010), keď investor umiestňuje svoje prostriedky v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého investoval. Ide tu o dlhodobý vzťah medzi priamym investorom a zahraničným podnikom. Investor sa teda podieľa nielen na zisku, ale aj na vlastníctve, riadení a kontrole zahraničnej firmy. Priame investície podľa Kotlera P. (2007) predstavujú ťažisko tvorby hodnoty v zahraničí a domáci podnik do zahraničia prepravuje kapitálové a manažérske práce. Priame investície môžu byť systematizované podľa rozličných kritérií: rozsahu práce : investície, montáže alebo kompletné zhotovenia, atď.; spôsobu rastu: vnútorný rast novo založené alebo vonkajší rast akvizície; spôsobu dopravných prostriedkov: či ide o finančné, vecne prostriedky alebo know-how 1.5 Stratégie a faktory vstupu medzinárodnej spoločnosti na zahraničný trh Medzinárodná spoločnosť môže uplatniť podľa Hintošovej A. a Demjanovej L. (2009) nasledovné stratégie vstupu na zahraničné trhy: stratégia vodopádu postupný vstup na nové zahraničné trhy, stratégia sprchy vstup na viaceré zahraničné trhy súčasne, resp. v krátkom čase, stratégia kvapkajúcej vody vstup do jednej krajiny v rámci cieľového regiónu a postupné obsadzovanie ďalších krajín vybraného regiónu. Pri voľbe stratégie pre cieľový trh je podľa Machákovej, H a kol. (2007) vždy potrebné zohľadniť zvláštnosti a vyspelosť trhu a celú radu ďalších faktorov. Jedná sa najmä o: 1. obchodnopolitické podmienky colný a devízový režim, kurzová politika, netarifné nástroje obchodnej politiky (technické prekážky, množstevné obmedzenie, minimálne ceny, antidumpingové clá, dovozné prirážky, dovozné depozitá atď.); 26

28 2. ekonomické prostredie hospodársky rast, miera inflácie, miera nezamestnanosti, rast priemyslovej výroby, vývoj reálnych zmenných relácií, investícií, platobnej bilancie, demografický vývoj, životná úroveň a dynamika spotreby; 3. politické prostredie politický systém, politická stabilita, členstvo danej krajiny v integračných zoskupeniach a jej politické väzby na ďalšie štáty, vzťah k zahraničným firmám, korupčné prostredie, význam záujmových skupín; 4. právne prostredie stabilita a dôveryhodnosť legislatívneho prostredia, podmienky pre zahraničné podnikateľské subjekty, možnosť kontroly vlastníctva, možnosť nákupu nehnuteľností a pozemkov, devízové právne aspekty podnikania zahraničných subjektov, možnosť repatriace zisku do zahraničia, riešenie sporov pri podnikaní so zahraničím, podmienky pre zamestnávanie cudzincov; 5. charakteristika výrobkov priemyselné výrobky, poľnohospodárske výrobky, spotrebný majetok krátkodobej či dlhodobej spotreby, dodávky pre verejný sektor; 6. charakteristika obchodného partnera právna forma spoločnosti, vlastnícka štruktúra, ručenie, osoby oprávnené konať v mene spoločnosti, postavenie na trhu, veľkosť firmy, referencie; 7. efektívnosť vybranej formy podnikania pomer vynaložených nákladov a rizík, návratnosť vložených prostriedkov, predpokladaná miera zisku. Medzi riziká, ktorým podlieha každá firma vstupujúca na zahraničný trh Kotler P. (2006) uvádza najmä tieto: firma nemusí rozumieť preferenciám zahraničných zákazníkov a nepodarí sa jej ponúknuť konkurencieschopný atraktívny produkt, firma nemusí poznať podnikateľskú kultúru zahraničnej zeme alebo nemusí vedieť ako v nej efektívne rokovať, firma môže podceniť zahraničné predpisy a neskôr môže dôjsť k problémom a neočakávaným výdavkom, spoločnosť si môže až neskôr uvedomiť, že jej manažéri nemajú dostatočné medzinárodné skúsenosti. 27

29 2 CIEĽ PRÁCE Pôsobenie internacionalizácie a globalizácie nemožno zastaviť, preto je dôležité identifikovať výhody, ktoré so sebou tento trend prináša a využiť ich v prospech vlastnej podnikateľskej činnosti, zahrnúť ich do podnikateľských zámerov a pripraviť spoločnosť na vstup na trhy hostiteľských krajín. Pre rozhodovanie o vstupe na jednotlivé trhy potrebuje podnik získať obrovské množstvo informácií, ktoré mu pomôžu pochopiť potreby trhu, čím sa zníži riziko vstupu na daný trh hostiteľskej krajiny, preto v našich výsledkoch práce posudzujeme správnosť výberu formy vstupu spoločnosti BEL/NOVAMANN International s.r.o. na zahraničné trhy. Aby sme vytýčený cieľ naplnili, musíme si stanoviť aj čiastkové ciele, ktoré sme rozdelili do troch hlavných celkov: 1. Charakteristika podnikateľského subjektu: jej vznik, predmet činnosti a historický vývoj, organizačná štruktúra spoločnosti, charakteristika jednotlivých pobočiek. 2. Analýza podnikateľských aktivít na domácom a českom trhu: štruktúra poskytovaných služieb a ich dopyt na domácom trhu, dodávatelia a odberatelia spoločnosti, konkurencia. 3. Vstup medzinárodnej spoločnosti do hostiteľskej krajiny: forma vstupu spoločnosti do hostiteľskej krajiny, predpoklady a prednosti vstupu na zahraničný trh, dôvody vstupu na tieto trhy. 28

30 3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA Pre spracovanie stanovených cieľov sme využili v diplomovej práci dve analytické metódy. Pomocou SWOT analýzy sme získali informácie o slabých a silných stránkach, príležitostiach a ohrozeniach. Ich obodovaním sme určili dôležitosť jednotlivých interných a externých faktorov. Súčtom jednotlivých bodov pre každý osobitný celok SWOT analýzy sme získali diagram, ktorý nám určil, akú stratégiu spoločnosť využíva. Pomocou Ansoffovej matice sme zistili ďalšie stratégie, ktoré podnik využíva pri vstupe na zahraničné trhy. Popísaním každej stratégie sme získali stanoviská pre ich uplatnenie v jednotlivých ponúkaných službách. Materiál pre diplomovú prácu bol získaný z nasledovných zdrojov: 1. Interné zdroje : organizačný poriadok spoločnosti, osvedčenia o akreditácii, zoznam zákazníkov, zoznam poskytovaných služieb, osobné rozhovory s predstaviteľom obchodného a ekonomického úseku. 2. Externé zdroje : odborná literatúra o riešenej problematike od domácich a zahraničných autorov, odborné internetové publikácie, štatistické údaje zo Slovenskej národnej akreditačnej služby, z Českého inštitútu pro akreditaci a zo Štatistického úradu SR. Pre vypracovanie jednotlivých stanovených cieľov sme zvolili nasledovný postup: 1. Získanie teoretických poznatkov o súčasnom stave riešenej problematiky z dostupných domácich a zahraničných zdrojov. 2. Analýza vybraného nadnárodného podnikateľského subjektu na základe získaných interných informácií, materiálov a podkladov o podnikateľskej činnosti spoločnosti. 3. Analýza podniku z hľadiska jej pôsobnosti v domácom a medzinárodnom prostredí. 4. Vypracovanie SWOT analýzy a Ansoffovej matice, návrhov a opatrení. 29