REGULÁCIA REŠTRUKTURALIZÁCIE Z MAKROEKONOMICKEJ ÚROVNE

Transcription

1 REGULÁCIA REŠTRUKTURALIZÁCIE Z MAKROEKONOMICKEJ ÚROVNE Ing. Jaroslava Kádárová, PhD. Ing. Marek Vida Ing. Gabriel Kádár Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Katedra manažmentu a ekonomiky Němcovej 32, Košice, jaroslava.vidova@tuke.sk ABSTRACT The article deals with restructuralization and its macro economical regulation. The Slovak companies and their restructuralizations are influenced with OECD, European Union and government of Slovak republic. KEY WORDS: Restructuralization, OECD, European Union, government of Slovak republic, ÚVOD Problém reštrukturalizácie priemyslu je možné chápať ako vynútenú reakciu, respektíve ako dôsledok toho, že vývoj v ekonomike narazil na určité ohraničenia. Na základe výsledkov hodnotenia a doporučení Centra pre európsku reformu v Londýne je jedným z hlavných zámerov súčasných reforiem v Slovenskej republike, najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti, vybudovať konkurencieschopnú dynamickú znalostnú ekonomiku s trvalo udržateľným rastom. Podstatná je orientácia na výrazné zvýšenie finančných tokov, najmä do oblastí výchovy a vzdelávania, vedy, výskumu, vývoja, inovácií, technológií, informatizácie a služieb. V súvislosti s ďalším rozvojom systému manažmentu a efektívneho fungovania podnikateľskej sféry je významné dynamické a komplexné posilňovanie konkurenčnej schopnosti podnikov. Udržateľný hospodársky rast a nízka inflácia si vyžadujú podnikovú reštrukturalizáciu, finančné vyrovnanie podnikov, odchod neživotaschopných podnikov a vstup nových subjektov na ekonomickú scénu. 1. REŠTRUKTURALIZÁCIA Reštrukturalizácia je významným atribútom transformácie podnikovej sféry. V najširšom zmysle zahrňuje politické opatrenia a ekonomické procesy, ktoré zvyšujú výkonnosť ekonomiky ako celku a v rámci nej najmä podnikovej sféry. V užšom zmysle reštrukturalizácia znamená adaptáciu podnikovej sféry na nové podmienky vo všetkých smeroch, ako sú zmena vlastníctva, veľkostnej štruktúry a sektorálnej skladby. Synek [5] definuje reštrukturalizáciu ako zmenu štruktúry určitého organizmu. Reštrukturalizáciu je možné realizovať na úrovni štruktúry jednotlivých odvetví hospodárskej sféry alebo zmenou výrobného programu alebo podnikateľských aktivít. Európsky parlament definuje reštrukturalizáciu, ako jednu z osobitných foriem priemyselnej premeny. Spravidla ide o náhly a často vynútený proces prispôsobovania sa podniku novým nárokom požadovaným v hospodárskom kontexte, s cieľom opäť nadobudnúť konkurencieschopnosť. Pri reštrukturalizácií je potrebné opustiť zaužívanú podnikovú prax čiastkových riešení a zamerať sa na komplexné riešenie vychádzajúce zo správy a riadenia podnikov. Problematika reštrukturalizácie je v prvom rade vecou rozhodnutia riadiacich orgánov o jej implementácii a je taktiež úzko spojená s efektívnosťou hospodárskej činnosti ekonomických subjektov v danom ekonomickom prostredí. 2. MAKROEKONOMICKÁ REŠTRUKTURALIZÁCIA Ucelená predstava o budúcich štrukturálnych zmenách ekonomiky vyžaduje vymedziť: úlohu štátu pri ich realizácii, úlohu podnikovej sféry v tomto procese. Na tvorbu parametrického prostredia pre orientáciu podnikateľskej sféry vo vlastnej podnikateľskej činnosti je potrebné spracovať súbor systémových opatrení vychádzajúc z pôsobenia finančno-ekonomických nástrojov. Úloha vlády v procese reštrukturalizácie podnikov je spojená s vytváraním vhodného legislatívneho rámca pre niektoré významné problémy, medzi ktoré predovšetkým patria: vymedzenie pozície minoritných akcionárov, v podmienkach čoraz väčšej zložitosti procesov uplatňovania vlastníckych práv, analýza legislatívnych zmien, ktoré súvisia a niektorými segmentmi správy korporácie, fúzie a akvizície a nedobrovoľné prevzatia a obranné mechanizmy proti nim. 102

2 Systémové opatrenia zamerané na podporu reštrukturalizácie ekonomiky je možné rozdeliť podľa formy pôsobenia do dvoch skupín: Opatrenia, ktoré pôsobia aktívne na chovanie ekonomických subjektov. To znamená, že podporujú aktivity orientované na štrukturálne zmeny. Opatrenia, ktoré bránia vzniku alebo pretrvávaniu negatívnych účinkov. Tieto opatrenia majú skôr sankčnú povahu. Môžu tvoriť doplnok prvej skupiny opatrení. Cieľom využitia obidvoch skupín opatrení je vytvoriť prostredie pre dobré fungovanie trhu. Treba sa vyhnúť najmä opatreniam, ako sú: významná pomoc neživotaschopným odvetviam a podnikov, zavádzanie mechanizmov, ktoré deformujú trh a konkurenciu, poskytovanie objemovo a časovo neobmedzených dotácií, odpísanie dlhov, bez zodpovedajúcich záväzkov vo vzťahu k reštrukturalizácii výroby. Vhodnými opatreniami a iniciatívami štátu sa javia: rozvoj malého a stredného podnikania, podpora zamestnanosti, vzdelávanie a rekvalifikácia, zlepšenie infraštruktúry, podpora výskumu, vývoja a kvality, podpora rozvoja infraštruktúry a informačného systému. Ekonomické systémy jednotlivých krajín vychádzajú z množstva kultúrnych, historických, sociálnych a ekonomických odlišností. Táto skutočnosť viedla aj k špecifickým modelom reštrukturalizácie, správe a riadeniu podnikov. Historicky sa vyvinuli dva základné modely správy korporácií: externý model, interný model. V minulosti existovali medzi týmito modelmi značné rozdiely, ale v súvislosti s internacionalizáciou a globalizáciou podnikania došlo k prelínaniu niektorých znakov a k istej konvergencii. Podľa výsledkov výskumov medzinárodných organizácií, v praxi je možné v súčasnosti rozoznať štyri základné modely reštrukturalizácie podnikov a existujúcich systémov správa podnikov: anglický, ktorý využíva 18 krajín, nemecký, ktorý využíva 6 krajín, francúzsky, ktorý využíva 21 krajín, škandinávsky, ktorý využívajú 4 krajiny. [2] Jednotlivé systémy reštrukturalizácie sa odlišujú troma základnými charakteristikami: právami veriteľov, právami akcionárov, vymožiteľnosťou zákonov. Je náročné exaktne hodnotiť výhodnosť jednotlivých modelov. Každý model má isté výhody a isté nevýhody. Jeden systém posilňuje mechanizmy, ktoré uľahčujú pozíciu veriteľom, druhý sa snaží zvýhodniť akcionárov pri ich snahe hlasovať a odísť z podniku, keď sa manažment podniku nespráva podľa ich predstáv. Na výber vhodného modelu reštrukturalizácie vplýva množstvo faktorov: geopolitické rozdiely, dosiahnutý stupeň a úroveň ekonomického rozvoja, štruktúra a stav bankovníctva, národná legislatíva, systémy sociálneho zabezpečenia, rozdielna pozícia vzťahu podnikov a bánk v ekonomikách, ochota ľudí investovať svoje prostriedky do cenných papierov, 3. REGULÁCIA REŠTRUKTURALIZÁCIE Z POZÍCIE OECD OECD je jednou z organizácií, ktorá v súčasnosti rozvíja program venovaný podnikovej reštrukturalizácii a správe podnikov. Prezentuje súbor regulácií, ktorými by sa mali podniky dobrovoľne riadiť. Regulácie vychádzajú z predpokladu, že neexistuje jediný model jednoznačne vhodnej správy a riadenia podniku. Princípy OECD preto nie sú záväzné a neposkytujú detailné pokyny pre národné legislatívy členských krajín tejto organizácie. Predpokladá sa o nich, že majú evolučný charakter, to znamená, že by sa mali vyvíjať a používať s ohľadom na celkový zámer podpory fungovania podnikov. Rámec správy podniku by mal chrániť základné práva akcionárov, ku ktorým patrí právo na: bezpečné metódy registrácie vlastníctva, možnosť prevoditeľnosti akcií, získanie zodpovedajúcich informácií o spoločnosti a to včas, pravidelne a pravdivo, zaistenie účasti a hlasovanie na valnom zhromaždení, možnosť voľby členov štatutárnych orgánov, možnosť rozhodovania o podiele na ziskoch spoločnosti. Orgány OECD by mali pomáhať vládam v ich úsilí hodnotiť a zlepšovať právny, inštitucionálny a regulačný rámec riadenia 103

3 podnikov a poskytovať smernice a odporúčania burzám, investorom, korporáciám a iným zúčastneným stranám, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v rozvoji správy podnikov. Princípy sa zameriavajú na verejne obchodovateľné spoločnosti. Úsilie OECD prezentovať vzorový model vychádza z poznania toho, že správa, riadenie a reštrukturalizácia predstavujú kľúčový prvok zlepšovania kontinuálnej ekonomickej efektívnosti. 4. REGULÁCIA REŠTRUKTURALIZÁCIE EUROPSKEJ ÚNIE Kvalitatívne sa menia prístupy k existujúcej a budúcej štruktúre národných a integrovaných ekonomík. V dôsledku globalizácie dochádza k zoskupovaniu a vytváraniu veľkých medzinárodných skupín a preto má Európska únia snahu o podporu podnikov nielen na úrovní krajín, ale na európskej úrovni. Európska únia, ako iniciátor otvorenia medzinárodného trhu, poskytuje potrebné finančné prostriedky na podporu reštrukturalizácie a jej sociálnych a environmentálnych dôsledkov. Reštrukturalizácia nesmie predstavovať krok späť v sociálnej oblasti a spôsobovať ekonomické straty. Verejné orgány prispievajú k tomu, aby reštrukturalizácia prebiehala za riadnych podmienok. Stabilné, predvídateľné a navzájom zladené makroekonomické rámcové podmienky v Európe sú dôležitým základom pre úspešné riadenie reštrukturalizačných opatrení. Miestne podmienky, za ktorých sa reštrukturalizácie konajú, majú rozhodujúci význam a musia byť súčasťou obsiahlej politiky. Opatrenia, ktoré je potrebné prijať na európskej úrovni majú spĺňať štyri požiadavky: Požiadavka koherentnosti jednotlivých politík je potrebná na to, aby rast a reštrukturalizácia, ktoré sú v nich obsiahnuté, neviedli k zániku ľudského kapitálu. Požiadavka dlhodobej perspektívy jednotlivých politík, ktoré musia mať schopnosť predvídať, a tým poskytnúť priestor pre reakciu hospodárskych a sociálnych subjektov. Požiadavka účasti sociálnych partnerov na jednotlivých politikách. Reštrukturalizácia podnikov je spojená s veľmi vysokými nákladmi, nielen pre príslušných pracovníkov, ale aj pre miestne a regionálne hospodárstvo. Udržiavanie sociálnej súdržnosti, ktorá je rozlišovacím prvkom európskeho sociálneho modelu, vyžaduje vytvorenie sprievodných politík usilujúcich sa o minimalizovanie sociálnych nákladov a podporovanie alternatívnych zdrojov týkajúcich sa pracovných miest a príjmov. Podstatnú úlohu pri tom zohrávajú sociálny sektorový dialóg a európske podnikové rady. Požiadavka zohľadnenia územného rozsahu, keďže práve na miestnej úrovni je anticipácia zmeny najúčinnejšia. Regionálna politika a politika súdržnosti Európskej únie zohráva úlohu katalyzátora. [1] K najzásadnejším opatrenia pre reštrukturalizáciu podnikov boli zaradené: revízia Európskej stratégie zamestnanosti, reforma finančných nástrojov a založenie vyrovnávacieho fondu rastu, založenie fóra Reštrukturalizácia, ktorého cieľom je objasňovať osvedčené postupy reštrukturalizácie a analyzovať miestne prekážky pri ich uplatňovaní, posilnené monitorovanie odvetví,,ktoré sú v krátkej dobe najviac vystavené reštrukturalizácií. Zdrojom informácií o predvídaní a riadení reštrukturalizácií podnikov na európskej úrovni sú: - Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, ktorá riadi ERM European Restructuring Monitor. - ESF Európsky sociálny fond, - ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja. [2] V oblasti priemyselnej politiky je snaha o presadzovanie sektorového prístupu, ktorý umožní nájsť na mieru šité prístupy k jednotlivým odvetviam. Súčasťou monitoringu by nemali byť len odvetvia hospodárstva, ktoré sa nachádzajú v kríze, ale malo by sa analyzovať čo najviac odvetví, ktoré sú pre Európu dôležité, aby sa včas a proaktívne reagovalo na zmeny. Odvetia priemyslu je možné deliť na tradičné a moderné. V rámci Európskej únie sa rozlišujú tri skupiny odvetví: Existujúce útlmové odvetvia, ktoré musia znížiť svoju aktivitu v dôsledku poklesu odbytu a zvýšenej konkurencie hutníctvo, textil a lodiarstvo. Existujúce konkurencieschopné odvetvia, ktoré si vyžadujú značné investície, aby si udržali doterajšie tempo rastu automobilový, letecký priemysel a odbory chémie. Nové odvetvia založené na najmodernejších trendoch vedecko technického rozvoja. Európska komisia ako hlavné dôvody pre reštrukturalizáciu uvádza: Vývoj jednotného európskeho trhu a otváranie sa ekonomík medzinárodnej konkurencií, Technologická inovácia. Vývoj regulačného rámca. 104

4 Zmeny vychádzajúce z dopytu spotrebiteľov. 5. REGULÁCIA REŠTRUKTURALIZÁCIE NA SLOVENSKU Slovenská ekonomika je malou a výrazne otvorenou ekonomikou. Malý vnútorný trh vyžaduje od podnikov uspieť a získať pozície na zahraničných trhoch, na ktorých budú schopné konkurovať a dokážu umiestniť vyrobenú časť produkcie. Vysoký stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky poukazuje na jej závislosť na vývoze a na devízových výnosoch, ktoré sú výsledkom úspešnosti exportu. Výkonnosť slovenskej ekonomiky a jej priemyselných odvetví je citlivá na vývoj vo vonkajšom prostredí, na globálne trendy vo svetovom hospodárstve všeobecne a najmä na vývoj v ekonomickom priestore krajín Európskej únie. Manažment podnikov musí identifikovať potreby svetového trhu a správne prispôsobiť technologické vybavenie a kvalifikačnú úroveň svojich zamestnancov. Od schopnosti slovenského priemyslu obstáť pri zvládnutí týchto nových náročných požiadaviek závisí jeho konkurencieschopnosť a budúca úspešnosť celej slovenskej ekonomiky. Štruktúrne deformácie sa prejavujú v: celkovej nízkej výkonnosti a efektívnosti ekonomiky, vysokej náročnosti na zdroje a dovoz, značnej technickej a technologickej zaostalosti nedostatočnej aplikácie vedecko-technického pokroku vo výrobe a nízkej konkurenčnej schopnosti produkcie, nedostatočnej finalizácie výroby s vysokým zastúpením ťažkého priemyslu, nízkym zhodnotením národnej kvalifikovanej práce, poddimenzovanosťou terciárneho sektora ako celku a jeho jednotlivých zložiek, nízkou infraštruktúrnou vybavenosťou, vysokým stupňom zaťaženia a poškodenia životného prostredia. [6] Hľadanie východísk úspešného rozvoja ekonomiky sa musí opierať o poznanie súčasného stavu a možností. Slovenská republika zdedila zdeformovanú nevhodnú štruktúru hospodárstva. Ako súčasť bývalého jednotného štátu ČSFR plnila úlohy aj pri vytváraní a zabezpečovaní ekonomickej štruktúry vyššieho celku RVHP a Varšavskej zmluvy. Vzhľadom k jej geopolitickej pozícii, ale aj intelektuálnej a technickej úrovni bola jej prisúdená výroba tzv. ťažkého strojárenstva. Ďalej bola rozvinutá najmä výroba drevárskeho, celulózovopapierenského, sklárskeho a potravinárskeho priemyslu, tiež výroba stavebných hmôt, ktoré využívali vlastné surovinové zdroje. Hneď na začiatku transformačného obdobia sa zrútila zbrojná výroba, čo sa negatívne prejavilo v strojárskom, hutníckom a elektrotechnickom priemysle. Pokles produkcie v odvetví chémie a v spotrebnom priemysle bol spôsobený predovšetkým stratou trhov. Súčasne vyšší pokles produktivity práce ako pokles výroby poukazoval na zníženie celkovej efektívnosti ekonomiky. Pokles výroby, predovšetkým v priemysle, nemal zjavný reštrukturalizačný efekt a obišiel sa s predpokladom, že sa výroba v dôsledku neho adaptuje na podmienky svetového trhu v relatívne krátkom čase. V ekonomike s prejavila tendencia poklesu miery investovania. Pokles vnútorného investičného dopytu a jeho štruktúra limitovali celkovú adaptačnú schopnosť ekonomiky. V nevhodnej štruktúre v technickom a technologickom zaostávaní treba hľadať základnú príčinu nízkej výkonnosti a ekonomických problémov súčasnosti. K objektívnym faktorom patrí najmä nevyhovujúca štruktúra ekonomiky s dominantným postavením ťažkého priemyslu ako dedičstva minulých desaťročí. Subjektívne faktory zahŕňajú chyby hospodárskej politiky, ktoré sa prejavujú v destabilizácii podnikateľského prostredia a netransparentnej privatizácii. Chybná hospodárska politika na makroekonomickej úrovni sa odrazila v mikrosfére vo forme nárastu zadlženosti podnikov a ich výraznej dlhodobej podkapitalizácie. Transformácia ekonomiky mala negatívna dopad na slovenský priemysel. V porovnaní s ostatnými krajinami regiónu sa vyznačuje Slovensko najnižšou mierou zapojenia do medzinárodných kapitálových tokov, najmä najnižším prílevom priamych zahraničných investícií. Štruktúrna politika v prvej fáze transformačného procesu pôsobila reaktívne. Bola orientovaná na riešenie sociálnych dopadov transformácie, pomoc podnikom v kríze (oddlženie, riešenie platobnej schopnosti), menej na aktívnu zmenu výrobných programov postihnutých podnikov, oživenie výroby a získanie nových trhov pre produkciu týchto podnikov. Domáca ponuka neuspokojovala požiadavky vnútorného dopytu, ani čo sa týka rozsahu, štruktúry, ani kvality. Štruktúra ponuky bola tvorená predovšetkým medziproduktami, produktmi na nízkom stupni spracovania a finalizácie. Pri existujúcom rozsahu platobnej neschopnosti a nízkej likvidite ekonomiky na Slovensku sa má mechanizmus riešenia platobnej neschopnosti posilniť tak, aby preferoval konkurzné konanie pred exekúciami a v rámci konkurzného konania vytvárať popri speňažovaní aktív aj 105

5 priestor na finančnú reštrukturalizáciu aktív a prevádzkovanie podniku aj v budúcnosti. Má umožniť zmeniť majiteľov príliš zadlžených podnikov a vytvoriť podmienky pre kapitálové posilnenia podnikov, zmenu správania sa podnikateľských subjektov a priame zahraničné investície. Minimalizovať by sa mala finančná angažovanosť štátu. Proces by mal byť čo najviac decentralizovaný a čo najpružnejší. Doterajšia reštrukturalizácia podnikovej sféry bola vykonaná v podstate bez dostatku vlastných finančných zdrojov podnikov, čo v konečnom dôsledku viedlo k zadlženosti, ktorá sa z roka na rok prehlbovala, deformovala trh, oslabovala konkurencieschopnosť a nevyhnutné štrukturálne zmeny. Platobná neschopnosť začala sprevádzať podniky už od roku 1990 a jej výška sa neustále zvyšovala. Od roku 2001 možno zaznamenať jej zmiernenie v dôsledku prijatých legislatívnych opatrení. Na majiteľov slovenských podnikov sa vytvoril tlak, ktorí ich núti k vytváraniu a prijímaniu prvkov moderného konkurenčného manažmentu porovnateľného so západnými trhovými ekonomikami. V minulosti podniky strednej a východnej Európy vyrastali za pomerov, v ktorých sa oceňovali fyzické objemy produkcie viac ako kvality alebo finančné ukazovatele ich výkonnosti. Využívali monopolné postavenie na svojich trhoch a nenadobúdali tak skúsenosti s konkurenciou a predovšetkým s marketingom. Trhy boli prísne chránené. Podniky sa nemuseli starať o uplatnenia na trhu, takže v podstate nepotrebovali nové informácie pre svoju výrobu a profil potrieb svojich zákazníkov. V procese reštrukturalizácie slovenských podnikov je nevyhnutné v prvom rade a v rozsiahlej miere vyčleniť neproduktívne činnosti a odbúrať nadmernosť vo výrobných faktoroch, čo sa okrem iného vzťahuje aj na pracovnú silu a čo je jednou z najväčších úloh transformácie tranzitívnych ekonomík v sociálnopolitickej oblasti. Podniky potrebujú vyvinúť a vnútorne integrovať nové organizačné útvary, ako sú manažérske účtovníctvo, financovanie, marketing, riadenie ľudských zdrojov a určiť, ako sa tieto činnosti v riadení podniku budú navzájom správať. Kardinálnou otázkou je zvýšenie tlaku na dodržiavanie finančných záväzkov. Majitelia, ktorí sú dlžníkmi nesmú mať možnosť uniknúť formou tunelovania. Mechanizmus musí byť decentralizovaný, aby rozhodnutie o tom, či podnik zlikvidovať alebo reštrukturalizovať, bol na veriteľoch ale aj na dlžníkoch. ZÁVER Východiskovými axiómami úspešnej reštrukturalizácie na Slovensku sú: Predpoklad, že podnik netvoria len jeho aktíva, ale aj výrobok, trh, značka, potenciál a podobne. Preto je nevyhnutné navrhnúť mechanizmus, ktorý vytvára spôsob, ako podnik zachovať ako právny subjekt. K doterajšej prevažujúcej snahe predaja aktív treba posilniť aj možnosť reštrukturalizácie pasív podniku. Na reštrukturalizácii musia mať záujem predovšetkým veritelia. Predpokladom, je že veritelia majú dobré informácie o dlžníkovi, aby mohli kvalifikovane rozhodnúť o variantoch riešenia existujúceho stavu podniku. Prijíma sa fakt, že oddlženie podnikov jednorazovým odpísaním záväzkov je pre štát finančne nezvládnuteľné. Rovnováhu v hospodárskych vzťahoch, ktoré sú deformované platobnou neschopnosťou, je možné udržať len dôsledným uplatňovaním zásad konkurzu a súdnej reštrukturalizácie. V minulosti sa uplatňovalo rozvrhové konanie, rozpredaj aktív a likvidácie podnikov. Cieľom nového postupu je zachovanie produktívnych funkčných centier podniku a pracovných miest. LITERATÚRA [1] Časovo-priestorové aspekty transformačných procesov v českej republike a v Slovenskej republike. SAV, Bratislava 2004, s ISBN [2] KITA, J. a kol.: Reštrukturalizácia slovenských podnikov v podmienkach medzinárodnej integrácie. Obchodná fakulta, EU v Bratislave, Bratislava 2000, s ISBN [3] MIHOK, J. - VIDOVÁ, J.: Metódy riešenia krízových situácií v podniku. In: Manažment priemyselných podnikov, roč. III., č. 3/2006, Zvolen 2006, s ISSN [4] MIHOK, J. VIDOVÁ, J.: Riadenie podniku v kríze. SjF TU v Košiciach, Košice 2006, s ISBN [5] SYNEK, M.: Restrukturalizace a revitlaizace českých podniků. In: Medzinárodní konference Ekonomika firiem 2001, PHF EU Košice, Svit 2001, s ISBN [6] VINCÚR, P. a kol.: Transformácia ekonomiky Slovenskej republiky. SPRINT vfra: Bratislava ISBN X. Príspevok bol pripravený v rámci riešenia grantovej úlohy AV 4/0005/07: Využitie logistických sietí pri reštrukturalizácií podnikových procesov v malých a stredných priemyselných firmách. 106