EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE. Obchodná fakulta

Transcription

1 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Evidenčné číslo: /I/2015/ Obchodná fakulta Analýza zamestnanosti v cestovnom ruchu vo vybranom regióne Diplomová práca 2015 Veronika Mešťaníková, Bc.

2 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Obchodná fakulta Analýza zamestnanosti v cestovnom ruchu vo vybranom regióne Diplomová práca Študijný program: Manažment cestovného ruchu Študijný odbor: 6314 Cestovný ruch Školiace pracovisko: Katedra služieb a cestovného ruchu Vedúci záverečnej práce: Ing. Iveta Fodranová, CSc. Bratislava 2015 Veronika Mešťaníková, Bc.

3

4 Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že záverečnú prácu som vypracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru. Dátum:...

5 Poďakovanie Ďakujem vedúcej bakalárskej práce Ing. Ivete Fodranovej, CSc. za odborné konzultácie, cenné rady a pripomienky pri písaní bakalárskej práce.

6 Abstrakt MEŠŤANÍKOVÁ, Veronika: Analýza zamestnanosti v cestovnom ruchu vo vybranom regióne Ekonomická univerzita v Bratislave. Obchodná fakulta; Katedra služieb a cestovného ruchu. Vedúci záverečnej práce: Ing. Iveta Fodranová, CSc. Bratislava: OF EU, 2015, 63 s. Cieľom práce je analyzovať zamestnanosť v cestovnom ruchu v regióne. Práca je zostavená z piatich kapitol. Obsahuje 3 schémy, 14 tabuliek, 13 grafov a 1 prílohu. V prvej kapitole sa zaoberáme teoretickými poznatkami v oblasti cestovného ruchu a v oblasti zamestnanosti v cestovnom ruchu. V druhej kapitole hovoríme o cieli práce. V tretej kapitole sa zaoberáme metódami, ktoré sme využili pri výskume záverečnej práce a v poslednej kapitole sa zaoberáme vytvorením a vyhodnotením dotazníka. Kľúčové slová: cestovný ruch, politika cestovného ruchu, trh práce a zamestnanosť v cestovnom ruchu, meranie zamestnanosti v cestovnom ruchu, politika zamestnanosti v cestovnom ruchu

7 Abstract MEŠŤANÍKOVÁ, Veronika: Analysis of tourism employment in the selected region - Univeristy of Economics in Bratislava. Faculty of Commerce, Department of Services and Tourism. - Supervisor of final thesis: Ing. Iveta Fodranová, CSc. Bratislava: OF EU, 2015, 63 p. The goal of this thesis is to analyze employment in tourism in region. The thesis consists of five chapters. It contains 3 schemes, 14 charts, 13 graphs and 1 supplement. The first chapter deals with theoretical knowledge within the scope of tourism and employment in tourism. In second chapter we speak about the goal of the thesis. Third chapter deals with methods, which are used in research of the final thesis, and in last chapter we deal with creation and evaluation questionnaire. Key Words: tourism, tourism policy, labor market and tourism employment, measurement of tourism employment

8 Obsah Úvod Súčasný stav riešenej problematiky doma i v zahraničí Cestovný ruch - vymedzenie a základné pojmy Politika cestovného ruchu Ekonomické prínosy cestovného ruchu Trh práce a zamestnanosť v cestovnom ruchu Meranie zamestnanosti v cestovnom ruchu Politika zamestnanosti v cestovnom ruchu Cieľ práce Metodika práce a metódy skúmania Výsledky práce Diskusia Záver Zoznam použitej literatúry Prílohy... 63

9 Úvod Cestovný ruch predstavuje u nás i vo svete veľmi dynamicky sa rozvíjajúci segment ekonomiky. Cestovný ruch predstavuje výrazný potenciál pre rozvoj ekonomiky každej krajiny. Oblasť cestovného ruchu je významnou súčasťou hospodárstva predovšetkým ako zdroj príjmov do štátneho rozpočtu, podieľa sa na tvorbe hrubého domáceho produktu a vysokou mierou na tvorbe pracovných príležitostí. Cestovný ruch ako odvetvie spoločenskej činnosti sa začal formovať koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Stal sa významným spoločenským a ekonomickým fenoménom. Predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa celý rad ďalších odvetví - doprava, kultúra, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, zdravotníctvo a iné. Do produkcie služieb cestovného ruchu vstupuje množstvo ďalších produktov a služieb, ktoré nemusia priamo súvisieť s cestovným ruchom. Aj v rámci služieb, ktoré ako celok vykazujú vysokú dynamiku, sa radí cestovný ruch k rýchle rastúcim odvetviam. Pod pojmom cestovný ruch si predstavíme najmä cestovanie, hory, lesy, more, galérie, kongresy, zážitky, nových ľudí a ich kultúru, personál v ubytovacích či stravovacích službách, dopravných službách, sprievodcovských službách, službách cestovných kancelárií a cestovných agentúr atď. Tieto myšlienky vo vzťahu k pojmu cestovný ruch naznačujú, že cestovný ruch vytvára podmienky na organizované aj individuálne cestovanie doma a v zahraničí. Každoročne sa cestovného ruchu zúčastňujú milióny turistov a návštevníkov, ktorí si chcú počas dovolenky nielen oddýchnuť a načerpať nové sily, ale tiež niečo zažiť, spoznať, dozvedieť sa. Vhodné je uvažovať o všetkých aspektoch, ktoré pôsobia na cestovný ruch. Existuje súbor faktorov, ktoré vplývajú na rozvoj cestovného ruchu a najmä na tvorbu ponuky produktu ako výslednej hodnoty všetkých aktivít. Jedným z faktorov jeho úspešného rozvoja sú kvalifikovaní pracovníci. Zamestnanosť a produktívna práca sú hlavnými zložkami ekonomického a sociálneho rozvoja, ako aj rozhodujúcimi faktormi ľudskej identity. Svojimi multiplikačnými efektmi zvyšuje cestovný ruch zamestnanosť, vytvára nové pracovné príležitosti, zlepšuje životnú úroveň obyvateľstva, podporuje investičné aktivity. Každé jedenáste pracovné miesto vo svete sa tvorí v cestovnom ruchu a preto patrí cestovný ruch k jedným z najväčších zamestnávateľov. 8

10 V predkladanej práci Analýza zamestnanosti v cestovnom ruchu vo vybranom regióne sa zaoberáme súčasným stavom cestovného ruchu, charakterizujeme základné pojmy cestovného ruchu, formy cestovného ruchu, politiku cestovného ruchu, ekonomický význam cestovného ruchu. Ďalej sa zaoberáme trhom práce, zamestnanosťou v cestovnom ruchu, meraním zamestnanosti v cestovnom ruchu a politikou zamestnanosti v cestovnom ruchu. Cieľom praktickej časti práce je analyzovať zamestnanosť v cestovnom ruchu v meste Trnava. Ako čiastkové ciele sme si stanovili štyri hypotézy, ktoré sa nám následným prieskumom potvrdia alebo zamietnu. Prieskum realizujeme pomocou vytvoreného dotazníka, ktorý obsahuje otázky, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou podnikov, počtom zamestnancov v podnikoch, vekom a vzdelaním zamestnancov, so zamestnávaním handicapovaných ľudí alebo s poskytovaním rekvalifikačných kurzov svojim zamestnancom. 9

11 1 Súčasný stav riešenej problematiky doma i v zahraničí V nasledujúcej kapitole sa zaoberáme teoretickými poznatkami cestovného ruchu z dostupných zdrojov, pretože cestovný ruch je objektom skúmania mnohých autorov a vedných disciplín. Venujeme sa problematike analýzy zamestnanosti v cestovnom ruchu. Zaoberanie sa danou témou si vyžaduje naštudovať základné pojmy ako sú napríklad cestovný ruch, formy cestovného ruchu, nositelia cestovného ruchu, účastníci cestovného ruchu, trh práce a zamestnanosť v cestovnom ruchu. 1.1 Cestovný ruch - vymedzenie a základné pojmy Jednu z prvých definícií cestovného ruchu sformuloval rakúsky ekonóm Hermann von Schullard v roku 1910, ktorý povedal, že cestovný ruch je súhrnom operácií, hlavne ekonomickej povahy, ktoré sa priamo vzťahujú na vstup, pobyt a pohyb cudzincov mimo alebo vnútri určitej krajiny, mesta alebo regiónu. 1 Hunziker a Krapf definovali cestovný ruch ako súhrn vzťahov a fenoménov, vznikajúcich pri cestovaní a pobyte cudzincov, ktorí svoj pobyt neodôvodňujú vytváraním stáleho bydliska ani zárobkovými aktivitami. 2 V roku 1971 C. Kaspar spresnil definíciu cestovného ruchu nasledovne: cestovný ruch je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania. 3 Z hľadiska definície Svetovej organizácie cestovného ruchu sa cestovný ruch chápe ako sociálny, kultúrny a ekonomický fenomén, ktorý znamená činnosť ľudí, ktorí cestujú na prechodnú dobu do miesta mimo svojho bežného životného prostredia, pričom hlavný cieľ cesty je iný, ako vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste. 4 1 Kolektív Služby a cestovný ruch. Bratislava: SPRINT, s. 221 ISBN: , In. Schmoll, G.A Tourism promotion. Londýn. Tourism International Press, ISBN: Kolektív Služby a cestovný ruch. Bratislava: SPRINT, s. 221 ISBN: , In. Hunziker, S. Krapf, K Allgemeine Fremdenverkehrslehre. Zürrich. Polygraphischer Verlag, s. 22 SWB-PPN: Gúčik, M Cestovný ruch. Úvod do štúdia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 14 ISBN , In. Kaspar, C Die Fremdenverkehrslehre im Grundriss. Bern. Paul Haupt, s. ISBN: World Tourism Organization, Understanding Tourism: Basic Glossary, dostupné na internete 10

12 Cestovný ruch tvorí súbor aktivít v určitom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom tohto cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnosť (služobná cesta). 5 Cestovný ruch je súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku. 6 Podľa miesta realizácie a vzťahu k platobnej bilancie delíme cestovný ruch na domáci a zahraničný. Domáci cestovný ruch je realizovaný pre domáceho účastníka cestovného ruchu na území vlastnej krajiny. Zahraničný príjazdový cestovný ruch aktívny - je realizovaný pre zahraničných účastníkov cestovného ruchu na území našej krajiny. Z hľadiska platobnej bilancie predstavuje aktívne saldo, pretože za všetky služby platí zahraničný účastník cestovného ruchu podnikateľským subjektom danej krajiny. Zahraničný výjazdový cestovný ruch pasívny je organizovaný na vycestovanie našich občanov do inej krajiny. Z hľadiska platobnej bilancie predstavuje pasívne saldo, pretože účastník cestovného ruchu našej krajiny platí za služby v krajine, do ktorej vycestoval. Podľa dĺžky trvania pobytu môžeme hovoriť o krátkodobom alebo dlhodobom cestovnom ruchu. Krátkodobý cestovný ruch je charakteristický krátkou dobou pobytu do troch dní, ktorý zahrňuje dve prenocovania. Dlhodobý cestovný ruch by nemal prekročiť 12 mesačný pobyt v cudzej krajine. Osobitné postavenie má výlet, ktorý predstavuje niekoľkohodinový pobyt v inom štáte, kraji alebo meste bez prenocovania. Podľa spôsobu úhrady účasti na cestovnom ruchu je možné hovoriť o komerčnom a sociálnom cestovnom ruchu. Komerčný cestovný ruch je v plnom rozsahu hradený z individuálnych kúpnych fondov občanov. Sociálny cestovný ruch je len čiastočne, niekedy len symbolicky hradený zo strany účastníka (cestovný ruch odborárov, mládežnícke tábory). Na úhrade ceny sa môže podieľať štátny systém zo štátneho rozpočtu, miestna samospráva z rozpočtu miest a obcí, organizácie a inštitúcie tretieho sektora (nadácie, združenia). 5 Novacká, Ľ. a kol Cestovný ruch, technika služieb, delegát a sprievodca. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. 11 ISBN Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Terminológia vybraných pojmov v cestovnom ruchu, dostupné na internete: 11

13 Podľa spôsobu zabezpečovania účasti môžeme rozlišovať organizovaný a individuálny cestovný ruch. Organizovaný cestovný ruch sa vykonáva prostredníctvom špecializovaných podnikateľských subjektov v oblasti cestovného ruchu cestovné kancelárie a cestovné agentúry. Produktom organizovaného cestovného ruchu je ponuka zájazdu. Individuálny cestovný ruch bol v minulosti bežný predovšetkým pri krátkodobých pobytoch, resp. výletoch, pretože krátkodobé pobyty si nevyžadovali zabezpečenie celého komplexu služieb a pre klienta boli organizačne menej náročné. V súčasnosti však ponuka internetových rezervačných, distribučných systémov a cestovateľských portálov umožňuje zaobstarať si jednotlivé služby samostatne a tým narastá aj možnosť pre účastníka cestovného ruchu individuálne cestovať. S rastúcou internetovou gramotnosťou narastá aj počet účastníkov cestovného ruchu, ktorí cestujú individuálne. Formy cestovného ruchu vystihujú vlastnú podstatu cestovného ruchu, spôsob jeho realizácie, požiadavky účastníkov i organizátorov pri zabezpečení služieb a uspokojovaní potrieb. Teoreticky možno vymedziť tieto hlavné formy cestovného ruchu: - rekreačný, - kultúrno-poznávací, - náboženský, religiózny, - kúpeľno-liečebný a zdravotný, - športovo-turistický, - poľovnícky a lovecký, - vidiecky (agroturizmus) - incentívny (exkurzie a odborné tematické zájazdy, návšteva odborných výstav a veľtrhov, kongresy, konferencie, mítingy, summity, biznis, vzdelávací), - zážitkový, - nákupný, - udržateľný (ekoturizmus), - virtuálny, - vesmírny. 7 Účastníkov cestovného ruchu delíme do nasledujúcich kategórií podľa: 7 Novacká, Ľ. a kol Cestovný ruch, technika služieb, delegát a sprievodca. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. 21 ISBN

14 a) dĺžky pobytu výletník (osoba, ktorej pobyt je kratší ako 24 hodín), turista (osoba, ktorej pobyt trvá minimálne jedno prenocovanie a maximálne 1 kalendárny rok), b) krajiny pôvodu domáci turista alebo návštevník, medzinárodný turista alebo návštevník, c) dôvodu účasti na cestovnom ruchu dovolenkári (rekreácia, šport, kultúra), služobne cestujúci (obchodné rokovania). Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú a podmieňujú účasť na cestovnom ruchu patria: - kultúrne sú dôsledkom úrovne uspokojovania širokého spektra potrieb v závislosti od historických, náboženských, národnostných a iných podmienok, - spoločenské pôsobia celoplošne - napríklad vzdelanostná úroveň obyvateľstva, migrácia obyvateľstva, základná zdravotná a sociálna starostlivosť štátu o obyvateľstvo. Rodina je najvýznamnejšou spoločenskou skupinou, ktorá ovplyvňuje rozsah účasti na cestovnom ruchu. Podmienkou na účasti cestovného ruchu je dostatok finančných prostriedkov a dostatočný rozsah voľného času. - osobné životný štýl a hierarchia hodnôt ovplyvňujú rozhodovanie účastníkov cestovného ruchu, - psychologické tvoria najmä motivácia, vnímanie, predstava a postoj, - socioekonomické ekonomické možnosti účastníka cestovného ruchu kúpny fond a sociálne možnosti fond voľného času. V každodennej praxi sa stretávame s rozličnými druhmi a javovými formami cestovného ruchu. Nielen jednotliví vyššie uvedení autori, ale aj jednotlivé profesie si vytvárajú vlastné kategórie cestovného ruchu. V praxi potom dochádza k ich zamieňaniu a nenáležitému používaniu. Do istej miery je to aj spôsobené tým, že sa nepresne prekladajú definície cestovného ruchu z iných jazykov. Doposiaľ nie je v teórii ani v praxi rovnosť v prístupoch ku klasifikácii cestovného ruchu Politika cestovného ruchu Politika cestovného ruchu je cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja cestovného ruchu pomocou špecifických nástrojov a prostredníctvom zainteresovaných 13

15 subjektov súvisiacich (nositeľov politiky). 8 Nakoľko cestovný ruch má prierezový charakter, aj politika cestovného ruchu má prierezový charakter, jej realizáciu ovplyvňujú aj politiky vo viacerých oblastiach. Sú to najmä: - hospodárska politika (cenová, daňová, colná, dopravná politika, kurz meny), - sociálna politika (dĺžka pracovného času, politika zamestnanosti, sociálne a zdravotné zabezpečenie), - zahraničná politika (mierová politika, dohody o vízovej povinnosti, medzištátne dohody o spolupráci v cestovnom ruchu, uznávanie cestovných dokladov), - vnútorná politika (politika vnútornej bezpečnosti, ochrana bezpečnosti turistov a ich majetku), - kultúrna politika (ochrana kultúrnych pamiatok, využívanie kultúrnych pamiatok v cestovnom ruchu, regulovanie návštevnosti pamiatok, prihlasovanie kultúrnych pamiatok do zoznamu UNESCO), - environmentálna politika (ochrana prírodného dedičstva, návštevné poriadky národných parkov, zonácia chránených území), - školská a vedecko-technická politika (príprava absolventov pre profesie v cestovnom ruchu, výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu), - zdravotná politika (hygiena a potravinová bezpečnosť, proti epidemické opatrenia), - politika štátu v oblasti propagácie krajiny, marketingová a propagačná politika (propagácia cestovného ruchu, marketingové aktivity, koordinácia aktivít doma a v zahraničí). Cieľom hospodárskej politiky v oblasti cestovného ruchu bude zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu pri lepšom využívaní jeho potenciálu so zámerom vyrovnávať regionálne disparity a vytvárať nové pracovné príležitosti. Na realizáciu tohto cieľa bude potrebné: - prehodnotiť inštitucionalizáciu riadenia a koordinácie činností subjektov zodpovedajúcich za rozvoj cestovného ruchu na všetkých úrovniach, - vypracovať novú stratégiu na oživenie cestovného ruchu, na zvýšenie jeho kvality a konkurencieschopnosti, - podporiť lepšie využitie turistického potenciálu Slovenska, 8 Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 11 ISBN

16 - zvýšiť efektívnosť a transparentnosť využitia verejných zdrojov na podporu rozvoja cestovného ruchu, vrátane zefektívnenia využitia fondov EÚ, - dôsledne trvať na uplatnení morálnych a etických princípov v oblasti obchodnej politiky, - zvážiť zavedenie podporných programov ohľadom aktívneho cestovného ruchu pre letiská a leteckých prepravcov so zámerom priamej podpory rozvoja leteckej dopravy a posilnenia podpory rozvoja leteckého priemyslu i v rámci turizmu. 9 Cestovný ruch je významným faktorom regionálneho rozvoja, zároveň pomáha riešiť problémy nezamestnanosti tak priamo, ako aj sprostredkovane cestou rozvoja nadväzných ekonomických činností. Za hlavnú úlohu štátu preto pokladáme definovanie miesta cestovného ruchu v hospodárstve a spoločnosti, formovanie konštruktívnej politiky cestovného ruchu ako syntézy ekonomických a mimoekonomických cieľov a sústavy nástrojov na ich dosiahnutie. V súčasnosti sa za hlavné ciele politiky cestovného ruchu pokladá: - podpora cestovného ruchu ako formy využívania voľného času obyvateľstva a osobitne sociálneho cestovného ruchu, - rozvoj cestovného ruchu ako faktora regionálneho rozvoja a štrukturálnych zmien hospodárstva, - prínos cestovného ruchu k rozvoju zamestnanosti, - zmierenie sociálno-kultúrnych a ekologických disparít a zabezpečenie trvalo udržateľného cestovného ruchu, - poskytovanie informácií, štátny marketing a marketingovú komunikáciu cestovného ruchu doma a v zahraničí. 10 Nositeľmi politiky cestovného ruchu sú zvyčajne verejno právne inštitúcie, ktoré majú značné kompetencie v cestovnom ruchu, súkromno právne organizácie a dobrovoľné záujmové združenia. Nositelia politiky cestovného ruchu sa delia do štyroch úrovní: - nadnárodná úroveň Medzinárodná organizácia pre cestovný ruch (UNWTO), Európska komisia cestovného ruchu (ETC), Združenie cestovného ruchu 9 Programové vyhlásenie vlády SR na roky , str. 26, dostupné na internete: 10 Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 12 ISBN

17 stredoeurópskych krajín (CECTA), Medzinárodné združenie cestovného ruchu podunajských štátov (Die Donau), - národná úroveň Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky, Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr, - regionálna úroveň vyššie územné celky, oddelenia cestovného ruchu, regionálne organizácie cestovného ruchu, - miestna úroveň obecný, mestský úrad, miestne organizácie cestovného ruchu, cestovné kancelárie a agentúry, turistické informačné kancelárie Ekonomické prínosy cestovného ruchu Ekonomika cestovného ruchu ako ekonomická teória sa zaoberá ekonomickými zákonitosťami, ktorými sa riadi transformačný proces produktu cestovného ruchu. Jej predmetom je skúmanie ekonomických javov a súvislostí pri uspokojovaní potrieb cestovného ruchu a z hľadiska týchto potrieb. Ekonomika cestovného ruchu v teoretickej a praktickej rovine evokuje potrebu existencie ekonomického modelu cestovného ruchu, ktorý by zabezpečil dynamickú rovnováhu trhu cestovného ruchu dopytu a ponuky. Na naplnenie tohto cieľa sa koncipuje politika cestovného ruchu na rôznych úrovniach (štátna, odvetvová, regionálna, podniková...) ako súhrn opatrení, nástrojov a inštitúcií s adekvátnymi kompetenciami a zodpovednosťou. 11 Podľa Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC) sa používajú pojmy odvetvie cestovného ruchu a ekonomika cestovného ruchu. Odvetvie cestovného ruchu - zahŕňa len priamu produkciu v rámci odvetvia (výkony ubytovacích zariadení, leteckých spoločností, požičovni áut a podobne). Ekonomika cestovného ruchu širšie poňatie, zahŕňa aj kvantifikáciu multiplikačného efektu (vrátane podielu stravovacích zariadení, účtovníckych firiem, práčovní a ďalších službových i výrobných podnikov) Pachingerová, M. Michálková, A. Kubičková, V Ekonomika cestovného ruchu. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. 14 ISBN Pachingerová, M. Michálková, A. Kubičková, V Ekonomika cestovného ruchu. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. 13 ISBN

18 Cestovný ruch ako ekonomický jav sa skúma z makroekonomického hľadiska a mikroekonomického hľadiska. Z makroekonomického hľadiska sa skúma trh cestovného ruchu dopyt, ponuka, tvorba cien, príjmy z cestovného ruchu, zamestnanosť, regionálny rozvoj, štátna politika cestovného ruchu a platobná bilancia štátu. Z mikroekonomického hľadiska sa dôraz kladie na produkciu a realizáciu statkov a služieb podnikov cestovného ruchu formulovaných v podnikateľských plánoch. Predmetom ekonomiky cestovného ruchu je skúmanie cestovného ruchu ako ekonomickej činnosti a s tým spojených hospodárskych funkcií: spotreby, príjmov a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu cestovného ruchu, zamestnanosti v cestovnom ruchu, vyrovnávania regionálnych disparít, vplyvu na platobnú bilanciu štátu a štátnu politiku cestovného ruchu. 13 Dôležitú vypovedaciu hodnotu v oblasti cestovného ruchu majú najmä ukazovatele tržieb z aktívneho, pasívneho a domáceho cestovného ruchu, ktoré sú významným ukazovateľom výkonnosti odvetvia cestovného ruchu v danej krajine. Platobná bilancia vykazuje devízové príjmy a výdavky z cestovného ruchu, a či je saldo platobnej bilancie aktívne alebo pasívne. Vplyv na vývoj tržieb z aktívneho, pasívneho a domáceho cestovného ruchu mala hospodárska kríza, ktorá začala v roku 2007 v USA. Veľký vplyv na vývoj ekonomiky má aj sektor služieb, ktorý má najväčšie zastúpenie v maloobchodoch a v zamestnávaní ľudí. Pod vplyvom krízy prišlo k prepúšťaniu zamestnancov zo zamestnania, čo spôsobilo pokles kúpneho fondu obyvateľstva a tým pádom ľudia menej nakupovali služby. Ako môžeme vidieť z tabuľky č.1 tržby z aktívneho cestovného ruchu majú v jednotlivých rokoch klesajúci aj rastúci charakter. Najvyššie tržby z aktívneho cestovného ruchu boli v roku 2007 a to vo výške ,69 tisíc Eur. Najnižšie tržby z aktívneho cestovného ruchu boli v roku 2012 vo výške ,62 tisíc Eur. Tržby z pasívneho cestovného ruchu od roku 2000 do roku 2008 majú rastúci charakter. V roku 2009 klesli tržby na ,42 tisíc Eur a od roku 2010 do roku 2013 majú tržby z pasívneho cestovného ruchu rastúci charakter. Najnižšie tržby boli v roku 2001 vo výške ,92 tisíc Eur a najvyššie tržby z pasívneho cestovného ruchu boli v roku 2008 a to vo výške ,06 tisíc Eur. Tržby z domáceho cestovného ruchu majú v jednotlivých rokoch rastúci aj klesajúci charakter. 13 Pachingerová, M. Michálková, A. Kubičková, V Ekonomika cestovného ruchu. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. 15 ISBN

19 Najvyššie tržby boli v roku 2000 vo výške ,63 tisíc Eur a najnižšie tržby z domáceho cestovného ruchu boli v roku 2013 a to vo výške ,48 tisíc Eur. Tabuľka č.1 Prehľad tržieb z cestovného ruchu za roky v tisíc Eur Tržby z aktívneho cestovného ruchu Tržby z pasívneho cestovného ruchu Tržby z domáceho cestovného ruchu , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,48 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, dostupné na: 18

20 Graf č.1 Prehľad tržieb z cestovného ruchu za roky v tisíc Eur Prehľad tržieb z cestovného ruchu za roky v tisíc Eur , , , , , , , , , , , , , Tržby z aktívneho cestovného ruchu Tržby z domáceho cestovného ruchu Tržby z pasívneho cestovného ruchu Zdroj: vlastné spracovanie z Tabuľky č. 1: Prehľad tržieb z cestovného ruchu za roky v tisíc Eur Príjmy zo zahraničného aktívneho cestovného ruchu predstavujú devízové príjmy, ktoré pre štát predstavujú možnosť vytvárať devízové rezervy a využiť devízové prostriedky pre potreby podnikateľských subjektov. Devízové príjmy sú v sledovaných rokoch vyššie ako devízové výdavky, pretože na Slovensku zaplatili za služby viac zahraniční turisti, ktorí prišli do našej krajiny ako domáci účastníci cestovného ruchu. Devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu dosiahli podľa údajov Národnej banky Slovenska za rok 2010 výšku 1 684,7 mil. Eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2009 predstavuje nárast o 0,6 %. Devízové výdavky občanov Slovenska dosiahli v sledovanom období objem 1 470,7 mil. Eur, čo oproti predchádzajúcemu roku 2009 predstavuje pokles o 2,2 %. Saldo zahraničného cestovného ruchu bolo aktívne vo výške 214,0 mil. Eur a oproti roku 2009 stúplo o 25,6 %. Devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu dosiahli podľa údajov Národnej banky Slovenska za rok 2011 výšku 1 744,7 mil. Eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2010 predstavuje nárast o 3,6 %. Devízové výdavky občanov Slovenska dosiahli v sledovanom období objem 1 566,8 mil. Eur, čo oproti predchádzajúcemu roku 2010 predstavuje nárast o 6,5 %. Saldo zahraničného cestovného ruchu bolo aktívne vo výške 19

21 177,9 mil. Eur a oproti roku 2010 kleslo o 16,9 %. Devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu dosiahli podľa údajov Národnej banky Slovenska za rok 2012 výšku 1 789,0 mil. Eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2011 predstavuje nárast o 2,5 %. Devízové výdavky občanov Slovenska dosiahli v sledovanom období objem 1 666,3 mil. Eur, čo oproti predchádzajúcemu roku 2011 predstavuje nárast o 6,4 %. Saldo zahraničného cestovného ruchu bolo aktívne vo výške 122,6 mil. Eur a oproti roku 2011 kleslo o 31,1 %. Devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu dosiahli podľa údajov Národnej banky Slovenska za rok 2013 výšku 1 924,5 mil. Eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2012 predstavuje nárast o 7,6%. Výdavky občanov Slovenska dosiahli v roku 2013 objem 1 782,0 mil. Eur, čo oproti roku 2012 predstavuje nárast o 6,9 %. Saldo zahraničného cestovného ruchu bolo aktívne vo výške 142,5 mil. Eur a oproti roku 2012 stúplo o 16,2 %. Tabuľka č.2 Platobná bilancia cestovného ruchu Slovenskej republiky za roky v miliónoch Eur Devízové príjmy Devízové výdavky Saldo , ,1 170, , ,7 214, , ,8 177, , ,3 122, , ,0 142,5 Zdroj: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, dostupné na: 20

22 Graf č.2 Vývoj devízových príjmov, devízových výdavkov a saldaa cestovného ruchu za roky v miliónoch Eur Vývoj devízových príjmov, devízových výdavkov a salda cestovného ruchu 2 000, , , , , ,0 220,0 200,0 180,0 160,0 140,0 120,0 Devízové príjmy Devízové výdavky Saldo 1 400, ,0 Zdroj: vlastné spracovanie z Tabuľky č.2: Platobná bilancia cestovného ruchu Slovenskej republiky za roky v miliónoch Eur 1.2 Trh práce a zamestnanosť v cestovnom ruchu Trh práce je priestor, v ktorom dochádza k interakcii medzi zamestnávateľmi (resp. ich dopytom po práci) a zamestnancami (resp. ich ponukou práce). 14 Predmetom kúpy nie sú jednotlivé osoby, ale ich pracovná sila. Trh práce je teda trhom, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom - práca. Dopyt po práci je určený hraničným produktom práce, to znamená, že podnikateľ je ochotný kupovať prácu, pokiaľ príjem hraničného produktu práce bude väčší ako náklady na jeho získanie. Ak príde k rovnosti, podnikateľ nemá záujem o ďalšíchh ľudí. Ponuka práce je charakterizovaná rozsahom a štruktúrou rozloženou podľa pohlavia, veku, kvalifikácie atď. Ide o ponuku počtu pracovníkov a počtu odpracovaných hodín. Ponuka práce aj dopyt po práci reagujú na cenu práce mzdu. 14 Rievajová, E. a kol Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. 7 ISBN

23 Tabuľka č.3 Počet zamestnaných ľudí v ubytovacích a stravovacích službách za roky v tisíc osobách Počet zamestnaných ľudí , , , , , ,6 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, dostupné na: Cestovný ruch je odkázaný na živú prácu. Ľudský faktor treba náležite pripraviť na túto činnosť a jeho predpoklady k tomu treba sústavne rozvíjať a zdokonaľovať. K tomu smeruje vzdelávanie nielen tých, ktorí už v cestovnom ruchu pracujú, ale aj tých, ktorí sú ešte mimo neho alebo z rôznych dôvodov si nenašli prácu. Schopnosť cestovného ruchu absorbovať voľné pracovné sily je mimoriadne vysoká a to nielen u zamestnancov s vysokou kvalifikáciou ale aj u takých, ktorých kvalifikácia je ešte pomerne nízka. Pri raste alebo hoci len stagnácii nezamestnanosti v celom národnom hospodárstve je rast počtu zamestnaných v hotelierstve a pohostinstve pri všetkých problémoch cestovného ruchu dôkazom vysokej miery životaschopnosti tohto odvetvia a opodstatnenosti potreby jeho podpory. Zamestnanosť v ubytovacích a stravovacích službách od roku ,6 tisíc zamestnaných osôb do roku 2012 klesala na počet 97,2 tisíc zamestnaných osôb. V roku 2013 počet zamestnaných ľudí v ubytovacích a stravovacích službách vzrástol na úroveň 112,6 tisíc osôb. Organizačná štruktúra v podniku by nám mala napomôcť stanoviť optimálny počet zamestnancov, stanoviť optimálnu štruktúru zamestnancov z hľadiska kvalifikácie a funkcie, vymedziť vzťahy nadradenosti a podradenosti, umožniť kontrolu priebehu činností a nákladov, zabezpečiť optimálnu nadväznosť pracovných procesov (úspora času a nákladov, vyššia produktivita práce), stanoviť podmienky pre odborný a funkčný rast pracovníkov (kariérny rast). Štruktúra hotela vychádza z veľkosti hotelovej prevádzky. Pri malých hoteloch je organizačná štruktúra najjednoduchšia, zložitejšia je pri stredných hoteloch a najzložitejšia 22

24 je pri veľkých hoteloch resp. hotelových reťazcoch. Organizačná štruktúra má byť čo najjednoduchšia, prehľadná, vyjadrujúca deľbu práce, zodpovednosť a rozdelenie právomocí. U jednotlivých hoteloch a spoločností sa názvy organizačných zložiek môžu rôzne nazývať alebo určité funkcie sa môžu zlúčiť do jednej funkcie. Ako príklad organizačnej štruktúry uvádzame organizačnú štruktúru veľkého hotela. Schéma č.1 Organizačná štruktúra hotela Generálny riaditeľ Finančný úsek Úsek obchodu a marketing Personáln y úsek Ubytovací úsek Stravovací úsek Technické oddelenie Bezpečnosť a ochrana Zdroj: vlastné spracovanie Ubytovací úsek sa stará o všetko, čo sa týka izieb a ubytovacích kapacít hotela. Obsahuje pracovné pozície ako sú vrátnici, nosiči batožín, pracovníci parkingu. Zaisťuje prevádzku recepcie, rezervácií, spojovacej ústredne. Rezervácie však môžu byť aj súčasťou obchodného oddelenia. Úsek upratovania má na starosti prípravu a čistotu izieb a všetkých spoločných priestorov v objekte hotela. Predajné oddelenie má na starosti obchody a predajne v objekte hotela suveníry, darčekové predmety, kozmetika atď. 23

25 Schéma č.2 Organizačná štruktúra hotela ubytovací úsek Generálny riaditeľ Riaditeľ ubytovacieho úseku Manažer služieb pre hostí Vrchný manažér recepcie Riaditeľ upratovania Manažér predaja Vrchný vrátnik Manažér ústredne Vedúci práčovne Vedúci predajne Vedúci nosičov Manažér rezervácií Manažér upratovania Manažér dopravy a parkovania Manažéri recepcie Vedúci smien na recepcii Vedúci upratovania izieb Vedúci upratovania spoločných priestorov Zdroj: vlastné spracovanie Stravovací úsek (F&B) môže byť veľmi rozsiahly v závislosti od počtu reštaurácií a barov. Väčšina veľkých hotelov má viacero reštaurácií, izbový servis, kaviarne, lobby bar a ďalšie bary. Catering slúži pre zasadacie miestnosti, kongresové sály, tanečné salóny. Akcie rezervujú a zariaďujú obchodníci v cateringu, obsluhu riadi prevádzkový manažér cateringu. Kuchynskí pracovníci všetkých odbytových stredísk riadi šéfkuchár. Asistenti šéfkuchára riadia líniových pracovníkov kuchárov. Ďalšími pracoviskami sú studená kuchyňa, výrobná kuchyňa, banketová kuchyňa, cukráreň. Do stravovacieho úseku patria taktiež sklady potravín, kuchynského materiálu, kuchynského inventáru taniere, poháre, príbory, obrusy atď. 24

26 Schéma č.3 Organizačná štruktúra hotela stravovací úsek Generálny riaditeľ Riaditeľ F&B Riaditeľ reštaurácie Manažér pre nápoje Riaditeľ cateringu Kontrolór F&B Šéfkuchár Vedúci prevádzky Vedúci prevádzky Vedúci odbytu Zástupca šéfkuchára Vedúci roomservisu Vedúci servisu Vedúci výroby Vedúci banketového oddelenia Kuchári Vedúci banketového odbytu Vrchný čašník Vedúci obsluhy Vrchný cukrár Zdroj: vlastné spracovanie Pri poskytovaní služieb vyžadujú zamestnávatelia od pracovníkov univerzálne zručnosti - typické pre malé podniky. Až 45% profesií v hotelierstve a pohostinstve nevyžaduje viac ako len základné vzdelanie alebo zaškolenie. Má to nepriaznivý vplyv na kvalitu práce, a to preto, lebo zamestnávatelia nie sú často ochotní starať sa o zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov. Nízke požiadavky na kvalifikáciu ovplyvňujú zárobky. Zamestnávanie pracovnej sily z iných regiónov a štátov znižuje príjmový multiplikačný efekt cestovného ruchu, lebo pracovníci len časť svojich príjmov spotrebujú v regióne a v štáte, v ktorom vykonávajú zárobkovú činnosť. Nevýhodný je pracovný čas v cestovnom ruchu. Situáciu komplikujú aj pracovné podmienky, ako je napr. prevádzka počas víkendov a sviatkov, nevýhodné rozloženie denného pracovného času (delené zmeny, nočné zmeny), 25

27 často nevyhovujúce pracovné prostredie atď. Pri tvorbe pracovných miest v cestovnom ruchu treba rešpektovať skutočnosti, ktoré označujeme ako rizikové faktory, a to napr. sezónnosť cestovného ruchu, nízke požiadavky na kvalifikáciu zamestnancov a nízke zárobky - tieto faktory majú vplyv na kvalitu pracovného miesta. Sezónnosť cestovného ruchu ovplyvňuje ekonomiku podnikov cestovného ruchu a potrebu ľudskej práce počas letnej aj zimnej sezóny. Najviac sa sezónnosť prejavuje v ubytovacích a pohostinských službách. V dôsledkoch sezónnych nárokov na pracovnú silu dochádza často k poklesu kvality služieb, a tým aj k poklesu spokojnosti návštevníkov. Sezónnosť sa prejavuje aj na Slovensku a to najmä počas letnej sezóny kedy zamestnávatelia hľadajú najviac zamestnancov najmä v reštauračných službách a pohostinských službách napr. študenti pracujúci v bufetoch na kúpaliskách, čašníci v reštauráciách a kaviarňach atď. V zimnej sezóne zamestnávatelia obsadzujú pracovné miesta ako napríklad inštruktor lyžovania pre deti ale i dospelých a tak isto ako i v letnej sezóne hľadajú čašníkov do reštauračných služieb atď. Pri tvorbe pracovných miest v cestovnom ruchu treba brať do úvahy, že okrem vysokej spotreby ľudskej práce a jej len čiastočnej náhrady modernými technológiami, ich kapitálová náročnosť je vážnym faktorom tvorby pracovných miest, ktoré vplývajú na veľkosť podnikov a organizácií cestovného ruchu. Kapitálová náročnosť vyjadruje investičné náklady na pracovné miesto. Zvyčajne sa používa ako kritérium rozhodovania pri posudzovaní opodstatnenosti podpory investícií do cestovného ruchu. Pozornosť sa jej venuje najmä v menej rozvinutých štátoch, kde je prebytok výrobného faktora práce a nedostatok kapitálu. V sektore cestovného ruchu je možnosť substitúcie kapitálu prácou oveľa väčšia ako v iných odvetviach. S ohľadom na vysoký nedostatok kapitálu a masovú nezamestnanosť sa kapitál investuje do tých odvetví, v ktorých sa vytvorí najviac pracovných miest na jednotku kapitálu. Kapitálovo náročné je pracovné miesto najmä v hoteloch a reštauráciách. 15 Alokácia investícií v cestovnom ruchu závisí od objemu vyvolaných investícií, ako je napr. technická a sociálna infraštruktúra. V cestovnom ruchu nie je možné určiť všeobecne platné zásady investovania, pretože pri výstavbe rozličných zariadení je nevyhnutné rešpektovať lokalitu, technológiu, materiál, infraštruktúru atď. Platí to aj 15 Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 122 ISBN

28 o rozličných fázach tvorby ponuky cestovného ruchu. V začiatočnej fáze, kedy sú vysoké vyvolané investície, je kapitálová náročnosť najvyššia. Kapitálovú náročnosť však ovplyvňuje aj cena pôdy, predpokladaný štandard služieb, rozvinutosť sektora cestovného ruchu a jeho postavenie v národnom hospodárstve. V neposlednom rade kapitálovú náročnosť ovplyvňuje aj druh cestovného ruchu, napr. kúpeľný cestovný ruch je kapitálovo náročnejší ako agroturistika. 16 Zamestnanosť v cestovnom ruchu sa týka podnikov a organizácií, ktoré priamo alebo nepriamo - sprostredkovane uspokojujú dopyt návštevníkov. Uspokojovanie dopytu v cestovnom ruchu je spojené s potrebou ľudskej práce. Súvisí to s charakterom činností podnikov a organizácií cestovného ruchu, v ktorých prevládajú väčšinou osobné služby. Poznatky zo štátov s rozvinutým cestovným ruchom preukazujú, že dlhoročné úsilie o uplatňovanie moderných technológií dokázalo znížiť uplatnenie ľudskej práce v cestovnom ruchu. Súčasný vývoj v technológiách ohrozuje niektoré pracovné miesta v cestovnom ruchu, ako napr. manuálne vykonávané rezervovanie sa nahrádza počítačovými systémami rezervovania a on-line rezervovaním cez internet, avšak ešte stále turisti vyhľadávajú osobnejší prístup pri poskytovaní služieb, čo zaručuje, že moderné technológie nenahradia tak rýchlo mnoho profesií v cestovnom ruchu a úspech bude závisieť od ponuky služieb kvalifikovanými pracovníkmi. Cestový ruch je pracovne intenzívnym sektorom národného hospodárstva a v dôsledku silnej kooperácie s nadväznými odvetviami generuje v nich pracovné miesta. Multiplikačné efekty zosilňuje aj rastúci dopyt po cestovnom ruchu. To podporuje sklon podnikov k investovaniu a tak k vytváraniu dodatočných pracovných miest nielen v cestovnom ruchu, ale aj v nadväzných odvetviach. Preto je v cestovnom ruchu možné rozlišovať medzi priamym a nepriamym zamestnanostným efektom. 17 Cestovný ruch ako ekonomický multiplikátor vystupuje v súvislosti s budovaním technickej základne ubytovacích a stravovacích zariadení, s rozvojom dopravy a zariadení doplnkových služieb. Tieto je možné zabezpečiť len dodávkami surovín, materiálu, zariadení, technológií, služieb a pracovných síl, čo v konečnom dôsledku predstavuje rozvoj resp. 16 Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 122 ISBN Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 120 ISBN

29 minimálne existenciu komplexu jednotlivých odvetví, ktoré participujú na budovaní cestovného ruchu. Vznik nových pracovných príležitostí vytvára cestovný ruch už v procese budovania technickej základne pri eventuálnom rozvoji dodávateľských odvetví a v procese realizácie jednotlivých služieb, ktoré sú súčasťou produktu cestovného ruchu (priamo v zariadeniach cestovného ruchu, nepriamo v zariadeniach služieb, ktoré v rámci komplementárnych väzieb aktívne pôsobia ako dodávatelia daných služieb Meranie zamestnanosti v cestovnom ruchu Vyčíslenie potrebného počtu zamestnancov v cestovnom ruchu je zložité. Je to spôsobené prierezovým charakterom ekonomických činností cestovného ruchu. Presnému určeniu počtu pracovných miest v cestovnom ruchu bráni aj polyfunkčný charakter niektorých podnikov a organizácií v cestovnom ruchu, ako napr. pohostinské zariadenia poskytujú služby miestnemu obyvateľstvu, ale aj návštevníkom v cestovnom ruchu. Faktorom, ktorý tiež sťažuje vyčíslenie zamestnanosti v cestovnom ruchu je sezónnosť. V cestovnom ruchu pracuje množstvo sezónnych pracovníkov a zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok. Z tohto dôvodu sa počet pracovníkov mení v závislosti od sezóny. K priamej zamestnanosti v cestovnom ruchu nepatria len profesie cestovného ruchu, ale aj ďalší zamestnanci, ktorých činnosť nie je možné označiť za profesie cestovného ruchu, ale sú zamestnaní v podnikoch cestovného ruchu napríklad údržbár, vodič auta. Rozhodujúcim kritériom pri meraní zamestnanosti je podnik a organizácia cestovného ruchu. Podstatou nepriamej zamestnanosti sú pracovné miesta vyvolané cestovným ruchom v nadväzných odvetviach národného hospodárstva (obchod, bankovníctvo, doprava...). Pre sledovanie výsledkov a potenciálu cestovného ruchu je podstatné, čo všetko sa považuje za odvetvie a produkty cestovného ruchu. Produkty t.j. výrobky a služby sa s ohľadom na cestovný ruch členia na: a) špecifické produkty cestovného ruchu považujú sa za špecifické pre cestovný ruch, predstavujú významný podiel na spotrebe v cestovnom ruchu a ich neprítomnosť na trhu by ju mohla výrazne ovplyvniť. 18 Kolektív Služby a cestovný ruch. Bratislava: SPRINT, s. 241 ISBN:

30 b) nešpecifické produkty cestovného ruchu s cestovným ruchom súvisia iba okrajovo, ich zaradenie do tejto kategórie môže byť v jednotlivých krajinách odlišné. 19 Cestovný ruch je sektorom národného hospodárstva a je zložité merať jeho prínosy na národohospodárskej i regionálnej úrovni. Aby sa umožnilo presnejšie hodnotenie prínosov cestovného ruchu, UNWTO odporúča zaviesť satelitný účet cestovného ruchu. Jeho metodika sa snaží vyjadriť priame výdavky, ako aj ich prínos k HDP, zamestnanosti a k investíciám. Podľa UNWTO satelitný účet cestovného ruchu nie je nič iné ako súbor definícií, klasifikácií integrovaných do logicky a prehľadne usporiadaných tabuliek, čo umožňuje získať prehľad o ekonomickom význame cestovného ruchu tak z hľadiska ponuky, ako aj dopytu. 20 Cieľom satelitného účtu cestovného ruchu je: - opísať štruktúru cestovného ruchu v danom štáte alebo regióne, - poskytnúť makroekonomické agregáty za účelom opisu ekonomického významu cestovného ruchu, jeho pridanú hodnotu a HDP, - poskytnúť údaje o spotrebe v cestovnom ruchu a jej uspokojovaní domácou ponukou, - sledovať produkciu jednotlivých odvetví cestovného ruchu, zamestnanosti, - zabezpečiť prepojenie ekonomických údajov so základnými prvkami satelitného účtu. Základná štruktúra satelitného účtu cestovného ruchu je založená na rovnováhe existujúcej vnútri národného hospodárstva medzi dopytom po statkoch a službách produkovaných v cestovnom ruchu a ich ponukou. Podstatou je analýza všetkých aspektov ponuky a dopytu po statkoch a službách, ktoré súvisia s cestovným ruchom. Satelitný účet má dopytovú a ponukovú stránku. Dopytová stránka satelitného účtu - nositeľom dopytu v cestovnom ruchu je návštevník a jeho uspokojenie vyjadruje spotreba v cestovnom ruchu. Spotreba je hlavným prvkom satelitného účtu a základom analýzy ekonomického prínosu cestovného ruchu. 19 Lechnýřová, Z Statistické sledování zaměstnanosti v cestovním ruchu. In:Ekonomická revue cestovného ruchu. Roč. 41, č. 2. Banská Bystrica: EF UMB, s ISSN Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 94 ISBN

31 UNWTO definuje spotrebu v cestovnom ruchu ako výdavky vynaložené návštevníkom pred, počas cestovania a pobytu mimo miesta jeho obvyklého prostredia. Súčasťou analýzy dopytu je i tvorba hrubého fixného kapitálu v cestovnom ruchu a verejná spotreba. Tvorba hrubého fixného kapitálu v cestovnom ruchu je dôležitá, lebo existencia základnej infraštruktúry (atraktivity, doprava, ubytovanie, letiská...) vplýva na charakter a intenzitu návštevnosti a verejná spotreba súvisí s netrhovými službami (dotácie do cestovného ruchu, štátna propagácia cestovného ruchu...). Ponuková stránka satelitného účtu cestovného ruchu - táto stránka si vyžaduje určenie tovarov a služieb špecifických pre cestovný ruch ako predmetu spotreby návštevníkov a identifikovanie ekonomických subjektov, ktoré tieto tovary a služby produkujú. Z hľadiska koncepcie satelitného účtu cestovného ruchu sa tovary a služby rozdeľujú do troch skupín: a) tovary a služby špecifické pre cestovný ruch (ubytovacie služby, služby cestovných kancelárií a agentúr...), b) služby súvisiace s cestovným ruchom (taxislužba, zmenárne...), c) tovary netypické pre cestovný ruch (tovary maloobchodného sortimentu). Tovary a služby špecifické pre cestovný ruch a služby súvisiace s cestovným ruchom tvoria tzv. produkty charakteristické pre cestovný ruch. Ekonomické činnosti charakteristické pre cestovný ruch, ktoré priamo a v širokej miere uspokojujú dopyt návštevníkov v cestovnom ruchu sa označujú ako priemysel cestovného ruchu. K tomu patria aj ďalšie ekonomické aktivity, ktoré ovplyvňuje priemysel cestovného ruchu, t.j. nepriamo ovplyvňuje dopyt po cestovnom ruchu (stavebníctvo, predaj a oprava automobilov, stravovanie v leteckej doprave, pranie bielizne pre hotely...). Štruktúra satelitného účtu cestovného ruchu:» spotreba príchodového cestovného ruchu,» spotreba domáceho cestovného ruchu,» spotreba odchodového cestovného ruchu,» spotreba vnútorného cestovného ruchu a saldo cestovného ruchu,» výrobné účty jednotlivých odvetví cestovného ruchu a ostatných odvetví,» domáca ponuka a vnútorná spotreba cestovného ruchu,» zamestnanosť v odvetviach cestovného ruchu, 30

32 » tvorba hrubého fixného kapitálu v cestovnom ruchu,» verejná spotreba v cestovnom ruchu,» nepeňažné ukazovatele cestovného ruchu. Poslaním satelitného účtu cestovného ruchu je: - prezentovať údaje o cestovnom ruchu, ktoré sú spracované na základe národných účtov, - poskytovať sústavu medzinárodne porovnateľných ukazovateľov vychádzajúcich z národných účtov, - identifikovať špecifické činnosti cestovného ruchu a ich nadväznosť na ostatné odvetvia národného hospodárstva, - analyzovať celkovo cestovný ruch z ekonomického hľadiska, - umožniť porovnávanie s inými odvetviami na porovnateľnej báze a poskytovať tak o cestovnom ruchu a jeho ekonomických a iných prínosoch dôveryhodné údaje, - poskytnúť vláde a ďalším orgánom informácie o ekonomických a sociálnych prínosoch cestovného ruchu, - poskytovať informácie o zamestnanosti v cestovnom ruchu, - vytvoriť údajovú základňu, z ktorej je možné odvodiť modely ekonomických prínosov a ďalšie analytické ekonomické modely cestovného ruchu. Predpokladom merania priamej zamestnanosti v cestovnom ruchu je identifikovanie ekonomických subjektov, ktoré produkujú tovary a služby pre cestovný ruch a podieľajú sa tak na uspokojovaní dopytu návštevníkov. Podľa satelitného účtu cestovného ruchu ide o určenie strany ponuky cestovného ruchu, t.j. podniky a organizácie cestovného ruchu a rozdeliť ich do skupín podľa stupňa intenzity uspokojovanie dopytu návštevníkov na: - charakteristické podniky cestovného ruchu (ubytovacie zariadenia, cestovné kancelárie a agentúry, turisticko-informačné kancelárie, pohostinské podniky, živnostníci sprievodcovia a horskí vodcovia), - polyfunkčné podniky cestovného ruchu (pohostinské podniky, športovorekreačné podniky, kultúrno-osvetové zariadenia a kúpeľné podniky), - ostatné podniky služieb súvisiacich s cestovným ruchom (dopravné podniky, zmenárne, poisťovne a finančné inštitúcie), 31

33 - organizácie a inštitúcie cestovného ruchu (združenia cestovného ruchu, orgány štátnej správy a samosprávy pôsobiace v cestovnom ruchu, vedecké a vzdelávacie inštitúcie v cestovnom ruchu). Pri určení priamej zamestnanosti treba brať do úvahy, že cestovný ruch v charakteristických podnikoch, organizáciách a inštitúciách cestovného ruchu vytvára 100%-nú zamestnanosť. V polyfunkčných podnikoch a ostatných podnikoch služieb pre cestovný ruch generuje nižší podiel vyvolanej zamestnanosti na celkovej zamestnanosti, pretože tieto podniky neposkytujú služby len návštevníkom, ale aj miestnemu obyvateľstvu. V týchto prípadoch je potrebné stanoviť koeficienty vyjadrujúce podiel výkonov pripadajúcich na návštevníkov v cestovnom ruchu na celkových výkonoch podnikov. Zvyčajne ide o hodnotové alebo fyzické ukazovatele (tržby, návštevnosť). 21 Základom merania zamestnanosti je priemerný prepočítaný počet zamestnancov, ktorý berie do úvahy skutočne odpracovaný čas. Pri vykazovaní počtu zamestnancov je potrebné vyčísliť aj počet osôb mimo pracovného pomeru, najmä osôb, ktoré pracujú v podniku napr. na dohodu o vykonaní práce. Do úvahy treba brať len zamestnancov, pre ktoré je táto činnosť v danom období jedinou a osoby, ktoré nemajú iné trvalé zamestnanie. Nakoľko nie je možné uskutočniť prieskum zamestnanosti vo všetkých zariadeniach cestovného ruchu v regióne, je potrebné urobiť prepočet na základe koeficienta vybavenosti ľudskou prácou na vybranej vzorke zariadení určením vzťahu počtu zamestnancov a kapacity zariadenia. 22 V ubytovacích zariadeniach sa kapacita vyjadruje počtom lôžok alebo izieb a počet zamestnancov závisí od kategórie a triedy ubytovacieho zariadenia, v pohostinských zariadeniach je kapacita daná počtom miest pri stole a závisí od toho, či ide o pohostinské zariadenie s obsluhou alebo so samoobsluhou (v prípade samoobsluhy je kapacita daná m 2 odbytovej plochy). G. Sládek v metódach urbanistickej ekonomiky uvádza ukazovateľ intenzity zamestnanosti, ktorým sa meria zamestnanosť v jednotlivých odvetviach ekonomických činností na území regiónu a určuje percentuálny podiel zamestnaných v cestovnom ruchu na počte obyvateľov regiónu. Intenzita zamestnanosti (Iz) sa vypočíta zo vzťahu: 21 Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 127 ISBN Gúčik, M Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: DALI-BB, s.r.o., s. 128 ISBN