Štátna správa na úseku živnostenského prostredia

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva Štátna správa na úseku živnostenského prostredia State administration in the field of business environment Bakalárska práca Autor: Tomáš Hajtman Právní administrativa v podnikatelské sfeře Vedúci práce: JUDr. Marian Korytiak Banská Bystrica apríl 2013

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne, v spolupráci s vedúcim práce a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Bátorovej dňa... Tomáš Hajtman

3 Poďakovanie Chcel by som sa poďakovať pánovi JUDr. Mariánovi Korytiakovi, vedúcemu bakalárskej práce za pomoc, odborné informácie, cenné rady a dohľad nad mojou prácou. V Bátorovej dňa... Tomáš Hajtman

4 Anotácia HAJTMAN, Tomáš: Štátna správa na úseku živnostenského prostredia. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Vedúci: JUDr. Marián Korytiak. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár v študijnom programe Právní administrativa v podnikatelské sféře. BIVŠ v Banskej Bystrici, s. Bakalárska práca je zameraná na problematiku štátnej správy na úseku živnostenského prostredia. Úvodná časť je zameraná na lepšiu orientáciu sa v problematike živnosti a živnostenského podnikania. Obsahuje definície a legislatívne prvky ide hlavne o stručnú charakteristiku pojmu, rozdelenie a kategorizáciu, vymedzenie subjektov podnikania, živnostenské oprávnenie, charakteristiku živnostenského listu a jeho náležitostí, živnostenského registra, procesnoprávnych aspektov, živnostenskej kontroly a určovanie výšky správnych poplatkov. Hlavná časť práce popisuje súčasný stav aplikácie konania vo veciach živnostenského podnikania pre začínajúcich živnostníkov v okrese Veľký Krtíš. Záverečná časť bakalárskej práce obsahuje pohľady na vybrané riešenia danej témy a súčasne poskytuje vlastné návrhy na úpravu v problematike na úseku živnostenského prostredia. Kľúčové slová: Živnosť, živnostenské podnikanie, živnostenské oprávnenie, živnostník, živnostenská kontrola.

5 Annotation HAJTMAN, Tomáš: Government in the field of business environment. [Bachelor thesis]. Bankovní institut high school, foreign high school in Banská Bystrica. Head Of Department: JUDr. Marian Korytiak. The level of professional qualifications: Bachelor's degree in a study programme in business sféře Právní administrativa. BIVŠ in Banská Bystrica, p. Bachelor thesis is focused on the issue of State administration in the field of business environment. The introductory section is focused on a better orientation in the issue of trade and entrepreneurship. Contains definitions and legislative elements this is a brief description of the concept, in particular the allocation and the definition of business entities, trade privileges, the categorization, characteristics of business letter and its particulars, trade register, procedural aspects, business checks and determining the amount of the administrative fees. The main part of the work describes the current status of the application of the law in the District of Veľký Krtíš entrepreneurship for aspiring business owners. The final part of the work includes views of the selected solution, the Bachelor, and at the same time provides its own proposals for changes in the business environment. Keywords: business, craft business, craft, entrepreneur, business control.

6 Obsah ÚVOD Historický vývoj, Vymedzenie pojmu živnostenského podnikania, procesné aspekty, stav a úroveň v súčasnej pozitívnej právnej úprave Historický vývoj živnostenského podnikania Živnosť a živnostenské podnikanie Negatívne a pozitívne vymedzenie Subjekty živnostenského podnikania Zodpovedný zástupca a prevádzkareň Kategorizácia a rozdelenie živností Živnostenský list, živnostenský register a náležitosti zápisu Živnostenské oprávnenie Všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti Procesnoprávne aspekty výkonu správy živnostenského podnikania Podmienky prevádzkovania živností Prekážky prevádzkovania živností Právny režim prevádzkovania živnosti Prevádzkovanie živnosti po vyhlásení konkurzu Zánik živnostenského oprávnenia Zrušenie živnostenského oprávnenia Pozastavenie živnostenského oprávnenia Pokračovanie v živnosti pri úmrtí FO živnostníka Živnostenská kontrola a zodpovednosť na úseku živnostenského podnikania Neoprávnené podnikanie a iné formy protiprávneho konania Vybrané oblasti právomoci a pôsobnosti orgánov Orgány verejnej správy na úseku živnostenského podnikania Samospráva na úseku živnostenského podnikania Správne poplatky v rámci živnostenského podnikania Stav aplikácie konania vo veciach živnostenského podnikania pre začínajúcich živnostníkov v okrese Veľký Krtíš Obvodný úrad Veľký Krtíš Odbor živnostenského podnikania Registračná, oznamovacia a prihlasovacia povinnosť Návrh riešení v oblasti podpory štruktúry živnostníkov... 52

7 ZÁVER Zoznam použitej literatúry Zoznam skratiek... 57

8 ÚVOD V našej bakalárskej práci si kladieme za cieľ pomocou metódy deskripcie, následne metódou analýzy vyhodnotiť právne prostredie na úseku živnostenského podnikania. V práci budeme dokumentovať stav efektívnosti výkonu štátnej správy na úseku živnostenského podnikania a jej dopad najmä na začínajúcich živnostníkov. Bakalársku prácu sme rozdelili do troch kapitol. V prvej kapitole popisujeme historický vývoj živnostenského podnikania, zadefinujeme základné pojmy, subjekty a rozdelenie štátnej správy na úseku živnostenského podnikania. Pomocou metódy deskripcie, kde analyzujeme platné právne predpisy a dostupnú odbornú literatúru z predmetnej oblasti, ktorú doplníme o odborné prostredie, aktuálne poznatky z dostupnej literatúry, čerpáme vedecké teoretické poznatky. Na základe takto prístupného stavu vykonáme komparáciu zmien z hľadiska vývoja právnej úpravy na našom území. Metódou syntézy pristúpime k naplneniu cieľa práce. V druhej časti sa zameriame na aktuálny stav, právne prostredie pre začínajúcich živnostníkov s dôrazom na okres Veľký Krtíš. Tento proces prebieha v inštitúciách ako napr. ÚPSVaR, Obvodný úrad, Živnostenský úrad. ktoré zároveň vykazujú inštitucionálny rámec. V tretej časti navrhujeme možné riešenia v oblasti štruktúry začínajúcich živnostníkov, ktoré by mohli efektívne prispieť k ich podnikateľskej činnosti. 8

9 1. Historický vývoj, Vymedzenie pojmu živnostenského podnikania, procesné aspekty, stav a úroveň v súčasnej pozitívnej právnej úprave. 1.1 Historický vývoj živnostenského podnikania Autor Šmátrala píše, že živnostníctvo sa ako subjektívna forma podnikania rozvinulo v stredoveku ako dôsledok rozvoja remesiel a remeselnej výroby. Rozvoj remeselnej výroby nastal najmä v 14. storočí, kedy v mestách dochádza k vzniku rozvoju cechov. Cech možno považovať za verejnoprávnu korporáciu s povinným členstvom združujúcim osoby vyrábajúce určité výrobky. Cechy predstavovali monopol a fungovali na princípe egalitarizmu, t.j. všetci remeselníci mali rovnaké postavenie a podmienky výroby, pričom neexistovalo reálne konkurenčné prostredie. Medzi základné funkcie cechov možno zaradiť sociálne (zabezpečovali starostlivosť svojich členov), živnostenskopolicajné (rozhodovali o prijatí nových členov, viedli ich zoznamy, dohľadali na dodržiavanie poriadku) a kvázi-súdne (rozhodovali spory). V 16. storočí dochádza k oslabeniu pozície cechov, a to z dôvodu vonkajších a vnútorných príčin. Napr. snaha panovníkov získať kontrolu nad cechovým systémom vydávaním predpisov o cenách a mzdách alebo porušovanie pravidiel cechu samotnými majstrami za získaním väčších príjmov. Začiatkom 18. storočia dochádza k rozvoju manufaktúrnej výroby. Manufaktúry zabezpečovali výrobnú kooperáciu deľbou práce a sústredením väčšieho počtu pracovníkov do jedného podniku. Patent z roku 1725 poskytuje možnosť prevádzkovať živnosť aj remeselníkom ktorí cechy odmietli prijať pretože štát začal určovať podmienky nato aby mohlo byť vykonávané určité remeslo. V roku 1731 a 1739 bol vydaný generálny cechový patent a generálna cechová artikula, čo znamenalo, že zakladanie nových cechov bolo viazané na povolenie štátu. Na činnosť cechov dohliadal cechový inšpektor. Patent 227/1859 živnostenský poriadok vychádzal formálne z princípu neobmedzenej podnikateľskej slobody, avšak neobsahoval legálnu definíciu živnosť. Pôvodná úprava z roku 1859 kategorizovali živnosti na slobodné (voľné) a koncesované. 9

10 V roku 1883 došlo k vytvoreniu novej kategorizácie, t.j. slobodné (vyžadovali ohlásenie príslušného orgánu), remeselné (vyžadovali vyučenie a prax v danom odbore) a koncesované (na prevádzkovanie bolo potrebné povolenie štátneho orgánu). Štátnu správu na úseku živnosti vykonávali: živnostenské úrady, ministerstvo obchodu a ďalšie rezortné ministerstvá. V roku 1848 začínajú vznikať obchodné a živnostenské komory. Išlo o verejnoprávne korporácie s povinným členstvom, ktoré plnili funkcie správne (napr. viedli register protokolovaných firiem) a poradné (vyjadrovali sa k návrhom príslušných zákonov). Predpisom 218/1896 došlo k vytvoreniu živnostenských súdov. Tie riešili aj pracovnoprávne veci. Za základný predpis upravujúci živnostenské podnikanie na území Slovenskej republiky a Podkarpatskej Rusi možno považovať živnostenský zákon 259/1924 Zb. V roku 1948 došlo k zrušeniu obchodných a živnostenských komôr a ich funkcie prevzali národné výbory. Dochádza k likvidácii živnostníkov. Spoločensko-politické zmeny v roku 1989 viedli k pokusom o obnovenie občianskej spoločnosti s trhovým hospodárstvom, o čom svedčí zákon o súkromnom podnikaní občanov č.105/1990 Zb. a zákon o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Zb. ktorý nahradil zákon č.105/1990 Zb., je účinný aj v súčasnosti (Šmátrala, M., 2008). 1.2 Živnosť a živnostenské podnikanie Podľa Marišovej a kol. sa na úseku živnostenského podnikania rozlišujú dva základné druhy právnych vzťahov a to súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov. Tým prvým sú vzťahy, ktoré sú upravené najmä normami občianskeho, obchodného a pracovného práva a sú to vzťahy medzi podnikateľmi a zamestnancami, prípadne podnikateľmi navzájom. Z hľadiska podnikateľa sa označujú ako súkromnoprávne vzťahy ku ktorým zaraďujeme dojednanie pracovných alebo uzavretie obchodných zmlúv. V tých spomínaných druhých ide o vzťah medzi podnikateľom a štátom, ktoré majú verejnoprávnu povahu a sú upravené verejným právom, ktoré zahŕňa správne, ústavné alebo ďalšie odvetvie verejného práva (Marišová, E. a kol., 2011). V živnostenskom zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je živnosť charakterizovaná ako sústavná činnosť prevádzkovaná 10

11 samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom (Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní 2). Tento zákon upravuje ako podmienky živnostenského podnikania tak aj ich kontrolu. Obsahom výkonu verejnej správy sú narp. : a) ustanovenia podmienok na získavanie oprávnenia prevádzkovať živnosti, b) výkony kontrolných činností, c) rozhodovania o zrušení resp. pozastavení oprávnení vykonávať živnosť, d) vedenie živnostenského registra, e) uplatňovanie administratívno- právnej zodpovednosti za správne delikty na úseku živnostenského podnikania (Marišová, E. a kol., 2011). Autor Marián Vrabko vo svojom diele píše tiež podobne, že živnostenský zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania prostredníctvom noriem verejného práva. Za tieto normy ustanovuje: podmienky získania oprávnenia prevádzkovateľa živnosti podmienky prevádzkovania živnosti rozsah živnostenského oprávnenia živnostenské oprávnenie a jeho spôsob zániku pravidlá kontroly dodržiavania povinností a podmienok zo živnostenského zákona postup živnostenského úradu pri neoprávnenom podnikaní a pri porušení iných ustanovení živnostenského zákona Ak chceme teda prevádzkovať živnosť, tak aby spĺňala znaky živností, musíme požiadať o živnostenské oprávnenie (Vrabko M., kolektív, 2009). Základná právna úprava podnikania v právnom poriadku Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky, prvá hlava, piaty oddiel, hospodárske, sociálne a kultúrne práva čl. 35: právo každého na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať aj inú zárobkovú činnosť zákonom ustanovené podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činnosti 11

12 právo občanov na prácu, primerané hmotné zabezpečenie občanov zo strany štátu, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu pre cudzincov (Ústava SR, Zb.č.460/1992) Negatívne a pozitívne vymedzenie Vymedzenie pojmu podľa pôsobnosti zákona: a) negatívne na čo sa zákon nevzťahuje, čo živnosťou nie je b) pozitívne na čo sa zákon vzťahuje, čo živnosťou je Negatívne vymedzenie pojmu živnosť - činnosti prevádzkované právnickou osobou alebo štátom podľa osobitného právneho predpisu (napr. zákon o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov, poštový zákon) - využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti, ktoré sú chránené zvláštnymi zákonmi (napr. podľa zákon o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach autorský zákon ) - liečiteľská činnosť - činnosti, ktoré sa za živnosť budú považovať, ak budú splnené len určité podmienky (napr. garáž - min. 4 autá) - tzv. slobodné povolania - napr. notári, tlmočníci a advokáti a pod. Ich činnosť je upravená osobitnými predpismi (napr. zákon o komerčných právnikoch) - ďalšie činnosti, ktorým to živnostenský zákon ustanovuje (napr. banky, televízne vysielanie, výroba elektriny) a upravujú ich osobitné predpisy - predaj ne/spracovaných živočíšnych, resp. rastlinných produktov fyzickými osobami z vlastného drobného chovu/pestovania a predaj lesných plodín - činnosti, ktoré by svojou povahou mohli spĺňať pozitívne vymedzenie pojmu živnosť, avšak sú v rozpore s dobrými mravmi (Zákon č. 455/1991 Zb. 3 a 4) Podľa autorky Hašanovej sa vykonávanie živnostenskej činnosti nepočítajú napr. tieto činnosti: - výsledky duševnej činnosti, ktoré sú upravené a stanovené zákonom, - činnosť, ktorú prevádzkuje právnická osoba alebo štát, ktoré na to majú osobitne stanovené predpisy (napr: správa a výber daní, cla ), 12

13 - činnosti, ktoré si vyžadujú osobitné zákonom stanovené predpisy živnostenským zákonom (napr: prevádzka hazardných hier, činnosť bánk, televízne vysielania) - činnosti, ktoré by svojím charakterom a zameraním mohli spĺňať kritéria pozitívneho vymedzenia pojmu živnosť, no však svojím charakterom sú v rozpore s dobrými mravmi (Hašanová, J., 2011). Pozitívne vymedzenie pojmu živnosť Pozitívne vymedzenie živnosti, ktoré je predmetom úpravy tohto ustanovenia ( 2), znamená, že v jeho rámci sa určujú pojmové znaky živnosti, podľa ktorých sa považuje za živnosť iba tá činnosť, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. V tomto zmysle je živnosťou iba činnosť, ktorá je vykonávaná: sústavne, prevádzkovaná samostatne, pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, za podmienok stanovených týmto zákonom (Kopál, L., Urmin, F., 1994, s.17) Subjekty živnostenského podnikania Subjekty oprávnené vykonávať podnikateľskú činnosť: a) fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené zákonom (ďalej len podnikateľ) b) fyzické osoby a právnické osoby, ak to nevymedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony c) fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba, ktorá má sídlo mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť ako slovenská fyzická, či právnická osoba ak z tohto zákona, alebo iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné (Potásch, P., Hašanová, J., a kolektív, 2011). 13

14 1.2.3 Zodpovedný zástupca a prevádzkareň Podľa živnostenského zákona je zodpovedným zástupcom fyzická osoba, ktorá počas prevádzkovania živnosti vykonáva odborné vykonávanie činnosti. Tento zodpovedný zástupca musí byť v pracovnom pomere k podnikateľovi, to však nemusí platiť ak je to stanovené osobitným zákonom ako napr: pri fyzickej osobe (manžel/ manželka podnikateľa, súrodenec, bratranec alebo iný blízky príbuzenský vzťah), alebo pri právnickej osobe ak ide o člena alebo spoločníka, pri obci jej starosta. Pri prevádzkovaní živnosti musí zodpovedný zástupca spĺňať ako všeobecné tak aj osobitné podmienky. Zodpovedný zástupca musí mať trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky alebo iné oprávnenie podľa osobitného zákona. Zodpovedným zástupcom pri fyzickej osobe nemôže byť osoba, ktorej bolo živnostenské oprávnenie zrušené podľa 58 počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Pri právnickej osobe nemôže byť zodpovedným zástupcom člen kontrolne alebo dozornej rady. Svoju funkciu nemôže zodpovedný zástupca vykonávať vo viac ako jednej prevádzkarni, avšak živnostenský úrad môže v opodstatnených prípadoch vydať takéto rozhodnutie. Ustanovenie ako aj odvolanie funkcie zodpovedného zástupcu oznámi podnikateľ príslušnému živnostenskému úradu v lehote 15 dní. Podnikateľovi žiadny právny predpis nezakazuje, ak to sám uzná za vhodné ustanoviť pre jednu prevádzkareň aj niekoľko zodpovedných zástupcov. Ide väčšinou o neprerušené prevádzkarne (non-stop prevádzka) ako napr. čerpacie stanice, fast foody atď. (Zákon č. 455/1991 Zb. 11). Zo zákona vyplýva, že prevádzkarňou sa myslí priestor, kde fyzická resp. právnická osoba prevádzkuje živnosť. Nie je ňou však priestor, ktorý súvisí s prevádzkovaním ani technologické a technické zariadenie určené na prevádzkovanie a súvisiace s prevádzkovaním živností. Trvalo zriadeným, spravidla uzavretým priestorom v ktorom je prevádzkovaná výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností, ktoré majú znaky samostatných živností sa nazýva združená prevádzkareň. Za priestory, ktoré súvisia s prevádzkovaním živností sú napr.: priestory na uskladnenie tovaru a surovín podnikateľa, 14

15 odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže, stanovištia a priestory určené na zabezpečenie údržbu a technickú kontrolu vozidiel, sídlo právnickej osoby a miesto podnikania fyzickej osoby, vzorkové predajne a výstavné priestory, priestor na prijímanie tovaru a zákaziek a na jeho vydávanie Za technické a technologické zariadenia určené alebo súvisiace s prevádzkovaním živností sa považujú najmä: prenosné predajné zariadenia, stánky a pulty ak si ich zriadenie nevyžaduje osobitný zákon, zariadenia a priestory na poskytovanie ľudovej technickej zábavy, prevádzkovanie hojdačiek, kolotočov, zábavných strelníc a iných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, vozidlá cestnej motorovej dopravy, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti, pojazdné predajne, zariadenia na poskytovanie reklamy a predajné automaty. Ďalej zo zákona vyplýva, že podnikateľ môže prevádzkovať živnosť aj v neskôr zriadených prevádzkach. Podnikateľ túto skutočnosť je povinný ohlásiť najneskôr v deň jej zriadenia. Zrušenia prevádzkarne musí ohlásiť do 15 dní od jej zrušenia (Zákon č. 455/1991 Zb. 17) Kategorizácia a rozdelenie živností V minulosti sa živnosti podľa spôsobu získania živnostenského oprávnenia delili na dve skupiny ohlasovacie a koncesované. Od 1. júna 2010 sa ale všetky koncesované živnosti zrušili podľa živnostenského zákona a včlenili sa do viazaných živností. Živnosti sa podľa spôsobu získania živnostenského oprávnenia členia na ohlasovacie živnosti. Sú to činnosti, ktoré sa môžu prevádzkovať na základe ohlásenia na odbore živnostenského podnikania príslušného obvodného úradu. Živnosti podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť Ohlasovacie živnosti sa delia podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť nasledovne: remeselné viazané voľné (Orbánová, D. Velichová, Ľ., 2009). 15

16 Autorka Hašanová vo svojom diele vzhľadom na to, že koncesované živnosti boli zrušené, kategorizuje živnostenské činnosti do 3 skupín: 1) remeselné charakteristické sú tým, že osoby, ktoré chcú vykonávať túto živnosť musia splniť všeobecné podmienky aj odbornú spôsobilosť, ktorú získali výučným listom z odboru. (napr. tesárstvo, stolárstvo, murárstvo atď. ) 2) viazané ktoré sú charakteristické tým, že musia byť splnené všeobecné podmienky aj odborná spôsobilosť, ktorá je dosiahnutá iným spôsobom ako vyučením sa v odbore. Sú vymenované v prílohe č. 2 živnostenského zákona 3) voľné sú charakteristické tým, že si vyžadujú splnenie všeobecných podmienok. Patria sem všetky živnostenské činnosti, ktoré nie sú uvedené v č. 1 a 2 živnostenského zákona (Hašanová, J., 2011). Remeselné živnosti Remeselné živnosti sú činnosti, u ktorých je podmienkou odborná spôsobilosť v danom odbore. Záujemca o takýto typ živnosti sa preukáže výučným listom alebo iným dokladom o riadnom vyučení príslušného študijného alebo učebného odboru. Odborná spôsobilosť sa môže preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe, alebo odbornej kvalifikácie vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (Orbánová, D. Velichová, Ľ., 2009). Remeselné živnosti zaraďujeme do kategórie regulovaných živností, t.j. zákon ich vymedzuje pozitívnym spôsobom tak, aby každej bola priradená požiadavka individuálnej odbornej spôsobilosti, ktorá sa viaže na tú ktorú remeselnú živnosť. Predmetom nie je obsah a rozsah živnostenského oprávnenia osobitnej systémovej úpravy odvetvového ani všeobecného právneho predpisu. K remeselným živnostiam patria napr. živnosti prevádzkujúce zámočníctvo, kamenárstvo, kovoobrábanie, galvanizácia kovov a smaltovanie, opravy pracovných strojov i cestných motorových vozidiel, výrobu protetických výrobkov a ortopedickej obuvi i hodinárstvo, mäsiarstvo a údenárstvo, kožušníctvo, stolárstvo, zlatníctvo a množstvo profesií, ktoré sa uplatňujú v stavebníctve. (Šmátrala, M. 2008) 16

17 Viazané živnosti Viazané živnosti sú náročnejšie činnosti, ktoré si pre svoj výkon vyžadujú odbornú spôsobilosť upravenú osobitným predpismi. Teda zákon určuje podmienky osobitne pre každú viazanú živnosť (Orbánová, D. Velichová, Ľ., 2009). Pre vyučovanie v odbore cudzích jazykov je potrebné dokončenie štúdia príslušných jazykov na vysokej škole alebo vysvedčenie o zložení štátnej jazykovej skúšky alebo preukázanie aspoň 10 ročného pobytu v štáte s úradným jazykom v štáte, ktorý sa má vyučovať. Pre výkon geodetických a kartografických činností sa vyžaduje odborná spôsobilosť, zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a pod. (Šmátrala, M. 2008). Ako príklady viazaných živností môžeme ešte uviesť: prevádzkovanie autoškoly, revízia a skúšky kotlov, očná optika, zubná technika, vykonávanie ohňostrojových prác, zlievanie drahých kovov, sprievodca cestovného ruchu, pedikúra, masérske služby a iné. Voľné živnosti Za voľné živnosti sa považujú činnosti, ktoré si nevyžadujú preukázanie odbornej spôsobilosti, stačí splniť všeobecné podmienky, ktorými sú vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Nie sú uvedené v žiadnej prílohe zákona (Orbánová, D. Velichová, Ľ., 2009). Mechanizmus fungovanie voľnej živnosti je nastavený tak, že rozsah živnostenského oprávnenia vyplýva zo živnosti a tento vychádza zo špecifikácie predmetu podnikania (Šmátrala, M. 2008). Medzi voľné živnosti zaraďujeme : kúpu tovaru na účel ďalšieho predaja, podomový obchod, upratovacie práce, prekladateľskú činnosť, činnosť hostesiek a iné (Orbánová, D. Velichová, Ľ., 2009). 17

18 Živnosti podľa predmetu podnikania Rozdelenie živností podľa predmetu podnikania sa vzťahu k rozsahu živnostenského oprávnenia a to tým spôsobom, že podľa tohto kritéria môžeme živnosti členiť do 3 skupín: obchodné živnosti výrobné živnosti živnosti poskytujúce služby Obchodné živnosti Obchodné živnosti patria medzi najobľúbenejšie a najfrekventovanejšie druhy živností na území Slovenskej republiky. Ich obsahom je kúpa i predaj všetkých druhov výrobkov určených na predaj, tovaru. Majú svoju bohatú tradíciu a sprostredkúvajú vzťah medzi výrobcom a spotrebiteľom. Obchodné živnosti môžu mať dve formy: a) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, nazývame aj maloobchod, alebo na účely predaja iným prevádzkovateľom živností, t.j. veľkoobchod; rozsah živnostenského oprávnenia ku kúpe tovaru ja podstatne širší ako naznačuje dikcia samotného ustanovenia. V zmysle 34 ods. 1 umožňuje živnostníkovi v rámci predmetného živnostenského opatrenia aj : prenajímanie tovaru; sprostredkovanie kúpy a predaja tovaru; uskutočňovanie drobných zmien na tovare podľa požiadaviek kupujúceho, pričom musí dbať na to aby uskutočnené zmeny a úpravy nepoškodili alebo neodstránili označenie pôvodu daného výrobku, ochrannú známku; vykonávanie montáže tovaru dodaného zákazníkovi, ak sa nevyžadujú k tomu odborné znalosti; vykonávanie výmeny chybných súčastí tovaru bez odborných znalostí ak je to možné; vykonávanie servisu dodaného tovaru, ktorý zabezpečuje odborne spôsobilá osoba; prijímanie objednávky na zhotovenie, spracovanie alebo úpravy tovaru, ktorý je oprávnený predávať a zadať vykonanie týchto činností výrobcovi tovaru; 18

19 predávanie potravín a iného tovaru aj mimo prevádzkarne počas sviatkov, pri športových a iných podobných podujatiach; predávanie tovaru v pojazdných predajniach; predávanie tovaru, ktorý nepotrebuje koncesiu aj prostredníctvom automatov obsluhovaných zákazníkom, pričom treba umiestnenie týchto automatov mimo prevádzkareň vopred ohlásiť živnostenskému úradu so súhlasom obce a označiť ich v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka; uskutočňovanie podomového a zásielkového predaja. b) Pohostinská činnosť Pohostinskú činnosť považuje za druhú formu obchodných živností. Živnostenský zákon pod ňou rozumie prípravu a predaj jedál a nápojov, obligatórnou podmienkou je ich predaj určený na priamu konzumáciu na mieste. Súčasťou tohto oprávnenia je aj predaj polotovarov a doplnkového tovaru a predaj na priamu konzumáciu podľa odseku 2 ustanovenia 38 živnostenského zákona, na základe ktorého sa za pohostinskú činnosť nepovažuje predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrobených mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, zmrzliny vyrábanej z priemyselne vyrobených koncentrátov a mrazených krémov, tepelne rýchlo upravených mäsových výrobkov a príloh i bez mäsitých jedál a nakoniec predaj jedál, nápojov a polotovarov hosťom v malokapacitných ubytovacích zariadeniach do 10 lôžok. Za pohostinskú živnosť sa taktiež podľa zákona nepovažuje aj predaj podomácky vyrobeného vína i sezónnych jedál na priamu konzumáciu, pokiaľ sa neprevádzkuje viac ako štyri mesiace v roku. Výrobné živnosti Druhú skupinu živností podľa predmetu podnikania tvoria výrobné živnosti, ktorých rozsah oprávnenia vymedzuje v zmysle ustanovenia 42 ods. 1 nasledovne : vykonávať súbor na seba nadväzujúcich činností, ktoré súvisia so zabezpečením finálneho produktu; vyrábať stroje, prípravky a náradie, ktoré sú určené na výrobu finálneho produktu; 19

20 opravovať a predávať výrobky pri zachovaní povahy predmetnej živnosti; Podľa odseku 2 môže podnikateľ výrobnej živnosti vykonávať aj nasledujúce činnosti: za účelom predaja nakupovať a predávať výrobky od iných výrobcov i príslušenstvo, ak sú rovnakého druhu ako vlastné výrobky alebo sprostredkovávať predaj cudzích výrobkov a ich príslušenstva; vyrábať a potláčať obaly a etikety a iné pomôcky, ktoré napomáhajú predaju výrobkov; prenajímať vlastné výrobky i výrobky iných výrobcov aj ich príslušenstvo ak sú rovnakého druhu; vykonávať montáž, nastavenie a údržbu výrobkov. Živnosti poskytujúce služby Tretiu skupinu živností podľa predmetu podnikania tvoria už spomínané živnosti poskytujúce služby, pričom sa pod týmto pojmom rozumie vykonávanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru a iné služby, ktoré uspokojujú ďalšie potreby. Z hľadiska oprávnenia platia primerané ustanovenia 42 ods. 2 a 3. Tieto upravujú rozsah oprávnení výrobných živností a taktiež obchodných živností podľa ustanovenia 34 ods. 1 písm. I, t.j. možnosť predaja tovaru v pojazdných predajniach za predpokladu, že bude zachovaná povaha predmetnej živnosti. Podnikateľ poskytujúci tieto služby je oprávnený ako doplnkovú službu poskytovať aj malé občerstvenie, tzn. predaj nealkoholických nápojov určených na priamu konzumáciu na mieste. Podnikateľ oprávnený na prepravu osôb a tovaru môže vzhľadom na bezpečnosť a pohodlie prepravy cestujúcich prekladať, skladovať a baliť zásielky, vykonávať úschovu batožín a poskytovať aj občerstvenie v dopravných prostriedkoch. Podnikateľ, ktorý má oprávnenie prevádzkovať garáže a parkovacie plochy môže popri týmto službám predávať za podmienok ustanovených osobitným predpisom aj pohonné látky, mazivá a súčasti dopravných prostriedkov. Rovnako môže tieto predmetné doplnkové služby poskytovať aj podnikateľ vykonávajúci opravy motorových vozidiel (Šmátrala, M. 2008). 20

21 1.2.5 Živnostenský list, živnostenský register a náležitosti zápisu Jedným z druhom preukazov živnostenského oprávnenia je živnostenský list. Živnostenský list má deklaratórny charakter a povahu individuálneho správneho aktu. Prostredníctvom neho sa osvedčuje splnenie podmienok ustanovených živnostenským zákonom na prevádzkovanie ohlasovacích živností. Do jeho vydania však slúži ako preukaz živnostenského oprávnenia rovnopis kvalifikovaného ohlásenia s preukázaným doručením. Za preukaz živnostenského oprávnenia živnostenský zákon tiež považuje tiež výpis zo živnostenského registra vedený živnostenským úradom (Vrabko, M. a kolektív 2009). Živnostenský register tvorí súbor týmto zákonom určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra zapisujú obvodné úrady prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (Zb. z. č.455/ ). Do živnostenského registra sa zapisujú údaje, ktoré taxatívne ustanovuje živnostenský zákon. Patria sem napr. : obchodné meno resp. právna forma u právnickej osobe, sídlo právnickej resp. adresa fyzickej osoby, adresa výkonu činnosti pri zahraničných osobách, identifikačné čísla, predmet podnikania, miesto prevádzkarní (ak sú zriadené), dátum vzniku oprávnenia, vrátenie koncesnej listiny alebo živnostenského oprávnenia, zánik alebo pozastavenia oprávnenia vykonávať živnosť a pod. Zápis do tohto registra má deklaratórnu povahu. Je to vlastne taký prierez skutočností od vzniku oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, jeho zmeny (prípadne pozastavenie) až po jeho zánik. Z toho vyplýva, že živnostenský register plní vlastne aj kontrolnú a evidenčnú funkciu. A v podstate aj kvôli tomu aby spomínaný register mohol tieto funkcie plniť, zákon podnikateľovi vykonávajúcemu živnostenské oprávnenie ukladá povinnosť oznámiť všetky zmeny údajov uvedených v ohlásení. Z dôvodu aby bola zabezpečená ochrana osobných údajov v informačných systémoch sa živnostenský register člení na verejnú a neverejnú časť. Do neverejnej časti sa zapisujú údaje, ktoré sa týkajú len samotného podnikateľa a majú osobný charakter. Sú to napr.: rodné číslo, rodné priezvisko, výpisy z registra trestov, dátum a miesto narodenia 21

22 a pod. Naopak, do verejnej časti má právo nahliadnuť každý, sú tam zapísané údaje platné v deň vydania živnosti (Marišová, E. a kol., 2011). Podobne aj autor Kopál a kol. vysvetľujú živnostenský register, že je to verejná do ktorej môže každý nahliadnuť, prípadne z neho požadovať výpis. Novela zákona poukazuje najmä nato že: údaje, ktoré sú zapísané v živnostenskom registri majú iba charakter evidenčný (pre vnútorné účely) a osvedčovací ( pre vonkajšie účely), právom nahliadnuť do registra neznamená nahliadať do spisovej dokumentácie na základe ktorej bol zápis údajov do živnostenského registra vykonaní, ale možnosť iba nahliadnuť do údajov a právnych skutočností vedených živnostenských (obvodným) úradom o osobe podnikateľa, ktorý má živnosť v jeho územnej pôsobnosti (Kopál, L., Urmin, F., 1994). Živnostenský register plní aj dôležitú funkciu ako nástroj štátu vo vzťahu k podnikaniu a osobe túto podnikateľskú činnosť prevádzkujúcu. Plní štyri významné funkcie a to : oznamovaciu, informatívnu. rozlišovaciu, identifikačnú, kontrolnú Tento spomínaný register podľa autora predstavuje jeden z najdôležitejších, štátom vytvorený zdroj informácií o fyzických alebo právnických osobách vykonávajúcich oprávnenie prevádzkovať živnosť a tým oznamuje verejnosti relevantné údaje, ktoré sa vzťahujú k podnikateľom a k ich predmetnej činnosti. Na druhej strane má verejnosť možnosť si overiť správnosť, pravdivosť a aktuálnosť údajov (Šmátrala, M., 2008) Živnostenské oprávnenie Oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká právnickým osobám, ktoré sú zapísané do obchodného registra, právnickým osobám do obchodného registra nezapisujú a fyzickým osobám s trvalým bydliskom v členskom štáte Európskej únie (EÚ) alebo v štáte európskeho hospodárskeho priestoru dňom nahlásenia živnosti. Za preukaz 22

23 živnostenského podnikania možno považovať osvedčenie o splnení podmienok stanovených živnostenským zákonom a výpis zo živnostenského registra (Potásch P., Hašanová J. a kolektív, 2011). V živnostenskom zákone sa píše že oprávnenie prevádzkovať živnosť, ďalej len živnostenské oprávnenie už zapísaným do obchodného registra. Živnostenské oprávnenie začína dňom zápisu do obchodného registra. Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území SR. Toto oprávnenie nemožno previesť na inú osobu, iná osoba ho môže vykonávať len vtedy ak to ustanovuje zákon. Ohlásenie, ktorým vzniklo oprávnenie vykonávať živnosť nemožno vziať späť (Zákon č. 455/1991 Zb. 10). Živnostenské oprávnenie nemôže byť prenesené na inú osobu, ale táto osoba ju môže vykonávať len ak to stanovuje živnostenský zákon. Živnostenské oprávnenie môže byť vykonávané na celom území Slovenskej republiky (Kohout A., Horzinková E.,1992). Živnostenské oprávnenie teda predstavuje oprávnenie prevádzkovať živnosť. Vznik tohto spomínaného oprávnenia je potrebné posudzovať zvlášť pre dve skupiny osôb. Jednu skupinu tvoria do obchodného registra ešte nezapísané fyzické osoby, ktoré sa však zapisujú do obchodného registra a do Obchodného registra ešte nezapísané právnické osoby, ktoré majú povinnosť sa do tohto registra zapísať. Druhú skupinu tvoria osoby, ktoré sa nezapisujú do Obchodného registra a osoby do Obchodného registra už zapísané. Osobám uvedeným v prvej skupine vzniká živnostenské oprávnenie až dňom zápisu do Obchodného registra. Čo sa týka osôb uvedených v druhej skupine, živnostenské oprávnenie vzniká dňom ohlásenia alebo, ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom, za deň ohlásenia je považovaný deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa 45, 45 a, a 46 živnostenského zákona. Z dôvodu, že novela živnostenského zákona účinná od odstránila inštitút koncesie, oprávnenie prevádzkovať živnosť u všetkých živností od vzniká rovnakým spôsobom tzn. ohlásením (Zákon č. 455/1991 Zb. 10). 23

24 1.2.7 Všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti Živnosť môže prevádzkovať právnická alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené a vyplývajúce zo živnostenského zákona, v prípade ak prevádzkovanie živnosti nevylučujú alebo neobmedzujú osobitné zákony. Charakter podmienok : a) aktívne (pozitívne) podmienky musia byť splnené vek, bezúhonnosť b) pasívne (negatívne) podmienky, osoba ich nemôže spĺňať trestný čin Aplikácia podmienok : a) kumulatívna musí spĺňať niekoľko podmienok súčasne b) alternatívna stačí, ak spĺňa len niektoré podmienky (Hašanová, J., 2010). Tieto podmienky člení zákon do dvoch základných skupín a to všeobecné a osobitné podmienky. Všeobecné podmienky dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť Z uvedeného vyplýva, že každá osoba u ktorej to osobitný predpis nevylučuje, pokiaľ dosiahne 18 rokov fyzického veku, je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná, môže prevádzkovať tie živnosti, s ktorými zákon neviaže aj naplnenie osobitných podmienok. Spôsobilosť na právne úkony nemožno však vnímať absolútne, ako bolo už vyššie uvedené ustanovenie 12 umožňuje za určitých presne stanovených okolností jej prelomenie. Podľa ustanovenia 6 ods.2 sa za bezúhonnú nepovažuje tá fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku, alebo iný úmyselný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, pravda ak sa na ňu nehľadí akoby nebola odsúdená (Šmátrala, M., 2008, s. 48). 24

25 Osobitné podmienky Na rozdiel od všeobecných podmienok sa tieto podmienky vzťahujú na všetky fyzické osoby na rozdiel bez ohľadu na druh živnosti alebo jej spôsob vykonávania (osobne vykonávané alebo prostredníctvom zástupcu) sa tieto vzťahujú iba na fyzické osoby priamo vykonávajúce alebo zodpovedajúce za vykonávanie remeselnej, viazanej alebo koncesovanej živnosti. Ich verejný význam kvie vo zvýšenej ochrane tretích osôb. Medzi osobitné podmienky prevádzkovania živnosti patrí odborná spôsobilosť osoby podnikateľa alebo v prípadoch osobitného záujmu aj tzv. iná spôsobilosť. Pod odbornou spôsobilosťou rozumieme kvalifikačné predpoklady na výkon živnosti a požiadavku dĺžky praxe v danom alebo príbuznom odbore. Pod inou spôsobilosťou rozumieme predovšetkým osobitnú spoľahlivosť, ktorá vyplýva z ustanovenia 27 ods. 2 živnostenského zákona. Osobitné podmienky u právnickej osoby má spĺňať vždy tzv. obligatórny zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak (Kopál, L., Urmin, F., 1994). Autor Šmátrala chápe osobitnú odbornú spôsobilosť ako súbor praktických schopností, teoretických vedomostí a ovládanie technologických a technických postupov, ktorú musí spĺňať každý prevádzkovateľ živnosti podľa živnostenského zákona (Šmátrala, M., 2008). 1.3 Procesnoprávne aspekty výkonu správy živnostenského podnikania Predmetom záujmu sú ďalej iba procesnoprávne aspekty výkonu živnostenského podnikania. Identifikácia administratívnoprávnych noriem procesného charakteru v živnostenskom zákone je dosť zložitá, lebo tento zákon neobsahuje tradične samostatnú časť o konaní, v ktorom živnostenský úrad ako správny orgán rozhoduje o právach, chránených záujmoch a právnych povinnostiach účastníka, ktorý koná vo veciach živnostenského podnikania. Autor sa prikláňa k dvom záverom, a to, že živnostenský list je vlastne špecifické deklaratórne rozhodnutie, ktoré je vydané v konaní osobitne upravenom v zákone. Druhým 25

26 akceptovateľným záverom, je aj teoretický názor, že forma rozhodnutia (individuálneho správneho aktu) pri vydaní živnostenského listu sa prepožičiava živnostenskému listu ako pozitívnemu úkonu, ktorý je z materiálneho hľadiska právne nezáväzný správny úkon a nie klasický individuálny správny akt (Vrabko, M., a kolektív, 2009). Postup živnostenského úradu, ak je vecne, miestne a funkčne príslušný je, že začne preskúmavať právne údaje a úkony v dvoch rovinách a to preskúmavanie ohlásenia, ktoré musia obsahovať zákonom stanovené a predpokladané náležitosti a preskúmavanie podmienok, ktoré musia spĺňať podnikatelia a živnostníci v danom kategórii pre danú živnosť. Za procesné úseky konania možno považovať preskúmanie náležitostí ohlásenia a preskúmanie podmienok. Pozitívny záver preskúmania náležitostí ohlásenia predstavuje ohlásenie, ktoré obsahuje všetky zákonné náležitosti. Živnostenský úrad pokračuje preskúmaním podmienok. Za negatívny záver preskúmania náležitostí ohlásenia považujeme ohlásenie, ktoré neobsahuje všetky náležitosti. Živnostenský úrad: a) vyzve osobu v lehote piatich pracovných dní odo dňa ohlásenia aby dané ohlásenie doplnila, b) na doplnenie údajov určí osobe lehotu nie kratšiu ako 15 dní (túto lehotu môže aj predĺžiť, a to aj opakovane) c) na daný čas konanie preruší Ak vyzvaná osoba chýbajúce náležitosti doplní, živnostenský úrad pokračuje preskúmaním podmienok. Naopak ak daná osoba tieto chýbajúce náležitosti nedoplní, potom živnostenský úrad konanie zastaví. Čo sa týka preskúmania všeobecných i osobitných podmienok možno hovoriť o pozitívnom i negatívnom závere. Pozitívny záver nastane ak osoba spĺňa zákonné podmienky, na druhej strane pri negatívnom závere osoba zákonné podmienky nespĺňa. V takomto prípade, keď osoba dané podmienky nespĺňa, živnostenský úrad rozhodne, že oprávnenie prevádzkovať ohlasovaciu živnosť nevzniklo. Ak osoba podmienky spĺňa živnostenský úrad vydá do piatich pracovných dní odo dňa doručenia ohlásenia, resp. výpisu z registra trestov živnostenský list (Hašanová, J. 2010). Vrabko M. a kolektív vo svojom diele hovoria o tom, že kto je rozhodnutý prevádzkovať ohlasovaciu živnosť, je povinný svoje rozhodnutie ohlásiť príslušnému živnostenskému úradu. Pre fyzickú osobu je miestne príslušný živnostenský úrad, 26

27 v ktorého okolí má trvalé bydlisko. Pre právnickú osobu je miestne príslušný živnostenský úrad, v ktorého blízkosti má svoje sídlo. Pre zahraničnú osobu je príslušný živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku tejto osoby, alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, živnostenský úrad sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby. Táto osoba uvádza vo svojom ohlásení aj adresu podniku alebo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Náležitosti ohlásenia upravuje živnostenský zákon, pričom ich rozsah je odlišný vzhľadom na fyzickú alebo právnickú osobu. Fyzická osoba v ohlásení uvádza: meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo, údaj o tom, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti, ktorý sa týka prevádzkovania živnosti, obchodné meno, predmet podnikania, ak bolo pridelené, tak identifikačné číslo, miesto podnikania, ak sú zriadené, prevádzkarne, dobu ukončenia podnikania, ak rozmýšľa prevádzkovať živnosť len po určitú dobu, deň začatia živnosti, ak chce prevádzkovať živnosť neskorším dňom, ako dňom ohlásenia Právnická osoba v ohlásení uvádza: svoje obchodné meno, sídlo, právnu formu, meno a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať, osobné údaje zodpovedného zástupcu, identifikačné číslo, ak sú zriadené, prevádzkarne, predmet podnikania, dobu ukončenia podnikania, ak je rozhodnutý prevádzkovať živnosť po dobu určitú, 27

28 deň začatia živnosti, ak ide o právnickú osobu už zapísanú do obchodného registra alebo osobu, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, ak chce prevádzkovať živnosť neskorším ako dňom ohlásenia Fyzické a právnické osoby uvádzajú vo svojich ohláseniach (výnimkou sú osoby uvedené v 11 ods. 8 živnostenského zákona) aj osobné údaje ustanoveného zodpovedného zástupcu. Zahraničná osoba v ohlásení uvádza obchodné meno, predmet podnikania, identifikačné číslo (IČO), adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, označenie a adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby, miesto činnosti organizačnej zložky zahraničnej osoby na území SR, osobné údaje a rodné číslo zodpovedného zástupcu deň začatia prevádzkovania živnosti (Marišová, E. a kol., 2011). K ohláseniu treba pripojiť doklady požadované v živnostenskom zákone a náležitosťou ohlásenia živnosti je aj úhrada správneho poplatku podľa zákona. Živnostenský úrad zisťuje, či podnikateľ spĺňa podmienky, ktoré ustanovuje živnostenský zákon a či ohlásenie živnosti má náležitosti podľa zákona. Dôkazy zisťuje z pripojených dokladov (Vrabko, M. a kolektív, 2009). Takže ak uvažujeme a hovoríme o základných právnych aspektoch, myslíme na procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty. Za procesnoprávne aspekty považujeme tie aspekty, ktoré sa týkajú procesného postupu osoby. Patrí sem: ohlásenie, ktoré obsahuje všetky náležitosti orgán štátnej správy sa začne zaoberať vecnou stránkou ohlásenia ohlásenie neobsahuje všetky náležitosti orgán štátnej správy vyzve osobu aby svoje ohlásenie doplnila. Hmotnoprávne aspekty sú aspekty, ktoré sa týkajú podmienok a predpokladov, ktoré má osoba spĺňať. Za hmotnoprávne aspekty považujeme: 28

29 ohlásenie, ktoré spĺňa zákonné podmienky a osobu, ktorá splnila hmotnoprávne podmienky na prevádzkovanie živnosti orgán štátnej správy vydá živnostenský list osoba, ktorá nespĺňa hmotnoprávne podmienky na prevádzkovanie živnosti živnostenský úrad rozhodne, že dané živnostenské oprávnenie nevznikne. Ak sú teda všetky potrebné podmienky splnené, za deň vzniku živnostenského oprávnenia sa považuje buď deň kvalifikovaného ohlásenia alebo deň uvedený v ohlásení, alebo právnická osoba a fyzická osoba, ktoré sa povinne zapisujú do Obchodného registra (dňom zápisu). Vznik živnostenského oprávnenia sa neviaže na doručenie živnostenského listu ale na deň kvalifikovaného ohlásenia. Autorka Hašanová ešte dodáva, že aby bolo všetko v súlade so zákonom je potrebné pripojiť aj vybrané doklady. Tým prvým je, že sa podnikateľ preukáže právnym titulom na užívanie nehnuteľnosti, kde má zriadenú prevádzkareň a miesto podnikania, v prípade, že adresa sa nezhoduje s adresou bydliska podnikateľa. Tým druhým je vyhlásenie, ktoré sa týkajú hlavne prekážok prevádzky živnosti, a ktorým sa potvrdzujú zákonom stanovené a predpokladané skutočnosti (Hašanová, J., 2010) Podmienky prevádzkovania živností Sobihard a kolektív rozdelili podmienky prevádzkovania živností na všeobecné a osobitné. Za všeobecné podmienky možno považovať vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonnosť. Pod pojmom bezúhonný sa rozumie osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin proti majetku, trestný čin hospodársky alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne. V tom prípade ak chce živnosť prevádzkovať fyzická osoba musí vyššie spomenuté podmienky spĺňať samotná fyzická osoba, ale u právnických osôb musia tieto všeobecné podmienky spĺňať fyzické osoby alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Čo sa týka podniku zahraničnej osoby všeobecné podmienky spĺňa osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby je to osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Za osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov alebo nemá plnú spôsobilosť na právne úkony môže živnosť prevádzkovať zákonný zástupca, ktorý ale musí spĺňať všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. 29

30 Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti je spôsobilosť a to odborná alebo iná podľa živnostenského zákona alebo osobitných predpisov. Medzi takéto podmienky patrí aj osobitná odborná spôsobilosť predstavujúca súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí splniť každý kto vykonáva živnosť. U fyzickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať samotný živnostník alebo jeho zodpovedný zástupca, u právnickej osoby ich spĺňa zodpovedný zástupca (Sobihard, J. a kol., 2010) Prekážky prevádzkovania živností Živnosť nemôže prevádzkovať osoba: ktorej bol uložený trest zákazu činnosti, ktorý sa týka prevádzkovania živnosti, na ktorej majetok bol ukončený konkurz, na ktorej majetok bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý a to z dôvodu nedostatku majetku. Prekážka zákazu činnosti má absolútny charakter, tzn. trvá do okamihu trvania samotného zákazu. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok osoby má prekážka relatívny charakter tzv. trvá 3-5 rokov (zákonom stanovená lehota). Môže byť odpustená, ak hospodárske pomery a správanie osoby nasvedčujú tomu, že bude riadne plniť svoje záväzky. Ak bol konkurz vyvolaný úmyselne alebo bol súdom vyhlásený počas piatich rokov dvakrát, prekážku nemožno odpustiť. Ak ku konkurzu došlo z dôvodu úpadku alebo trestného činu inej osoby vtedy sa na prekážku neprihliada (Hanašová, J.,2010). Podľa Sobiharda a kolektívu živnosť nemôže prevádzkovať fyzická alebo právnická osoba na ktorej majetok bol ukončený konkurz, po dobu troch rokov po ukončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného uznesenia súdu. Ak podnikateľ úmyselne spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie, môže prevádzkovať živnosť až po piatich rokoch od úplného vyporiadania jeho záväzkov. Prekážka prevádzkovania živností sa vzťahuje aj na fyzickú či právnickú osobu, voči ktorej sa v uvedenej dobe navrhlo vyhlásenie konkurzu, ale návrh sa zamietol pre 30

31 nedostatok majetku dostačujúceho aspoň na úhradu trov konania. Živnostenský úrad môže túto prekážku odpustiť, ak hospodárske pomery dotknutej osoby a jej správanie nasvedčujú, že pri prevádzkovaní živností bude plniť svoje záväzky tak ako má a pred rozhodnutím si vyžiada vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory. Naopak prekážku nemožno odpustiť v tom prípade, ak je na podnikateľov majetok vyhlásený súdom počas piatich rokov dvakrát konkurz alebo ak bol konkurz vyvolaný úmyselne (Sobihard, J. a kol., 2010) Právny režim prevádzkovania živnosti Prevádzkovanie živností patrí medzi subjektívne formy podnikania, čo vyplýva už zo základného vymedzenia samotného pojmu. V jednom z prvkov predmetnej právnej konštrukcie je zakódovaná subjektívna forma, pretože živnostník podniká, prevádzkuje svoju živnosť vo vlastnom mene a teda má autonómnu právnu subjektivitu. Jeho meno a priezvisko je zapísané ako obchodné meno v živnostenskom registri, vo vlastnom mene vykonáva všetky právne úkony súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Z uvedeného zadefinovania živnosti vyplýva viacero prvkov jej právnej konštrukcie. Prvým prvkom tejto činnosti je sústavnosť, ktorú však nemusíme chápať ako časovo nepretržitú, pretože existuje množstvo činností, ktoré súvisia so živnosťou a majú sezónny charakter (ako napr. zber a predaj zeleniny a ovocia, výroby a predaj zmrzliny), alebo poskytovanie služieb, ktoré sa viažu tiež na sezónne obdobie (ako napr. prevádzkovanie zimných stredísk, kúpalísk a iných rekreačných stredísk). Autor teda sústavnosť vníma ako opakujúcu sa, dlhodobú podnikateľskú činnosť, ktorá má znaky spomínané v živnostenskom zákone. Nesmie ísť o jednorazové vykonanie určitých prác, či poskytovanie služby i keby vykazovalo znaky živnostenského podnikania uvedené v zákone. Druhým prvkom prevádzkovania živnosti je samostatnosť. Kým právnické a fyzické osoby vykonávajú závislú činnosť, živnostník koná vo svojom mene samostatne, sám a nezávisle na vôli iných subjektov. Rozhodujúcim faktorom je slobodná vôľa niečo poskytovať alebo v niečom konať. Tretím prvkom je prevádzkovanie živnosti vo vlastnom mene. Neznamená to nič iné ako rešpektovanie právnej subjektivity a spôsobilosti živnostníka vo vlastnom mene konať právne úkony. Tento prvok zahŕňa v sebe dve funkcie. Jednu veľmi dôležitú ktorou je identifikačná funkcia a menej dôležitú ktorou je funkcia rozlišovania. Vlastné meno 31