SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Profesijná štruktúra zamestnancov v obchodných spoločnostiach

Transcription

1

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Profesijná štruktúra zamestnancov v obchodných spoločnostiach Bakalárska práca Katedra manažmentu Vedúci katedry: doc. Ing. Ján Murgaš, CSc. Vedúca práce: doc. Ing. Jozef Žaja, PhD. Marián Cagala Nitra

3 Abstract The submitted bachelor s thesis introduces actual problems of agricultural department. The theoretical - practical base stands on the studies of the problems with the reproduction of human resources. The aim of this thesis was to characterize the structure and the reproduction of human resources agroentrepreneurial subjects and quantify the qualitative reproduction of the workforce in the agricultural food processing complex of The Slovak republic, act as the concrete region, too. The thesis appreciates within the framework of the quantitative changes of the reproduction of human resources in the agriculture: the employment, the vocational structure of workers and the age structure. It appreciates the intelligence level of workers within the framework of the qualitative changes. There are characterized qualitative and quantitative changes of the reproduction of human resources in The Slovak republic and in the selected border which is forming with the agricultural business companies in Nitra s area. On the continual decrement of workers adverts the analyze of vocational structure of the workers in the Slovak agricultural business companies. The amount of manufacturing workers declines under the influence of fluid competitive ambient of particular agricultural commodities in European market. This trend of development predicts that it will be henceforward. The comprehensive development of employment in the national economy in the disadvantage of agriculture and decrement of factual denomination supplementary benefit, virtue of interest which fails to assure of the financial resources for simple reproduction assume decreasing of employment in the agriculture. In consequence of this is the realization increment of employment of rural population, one of the basic elements of common agricultural politics in European Union, will be very difficult process whereas the development in agriculture is characterized with decided decrement of balance our workforce. The conclusive assignment by achievement of the agroentrepreneurial fruitfulness of companies managed on the agricultural land play the business management increased of own management facilities. The range management must be able to lead successfully the company as a whole with increased of own conceptive facilities. It must be able to understand how to fill up the functions each other, how is the company compounded with own ambient and how the changes in one organizational unit affect the whole aggregate. It must be able to execute the vision and strategy of company. 9

4 Management of agriculture in Slovakia must rebound in the short-timed and mediumtermed level on multiple appeals consequential by consummation of transformation on market economy, as from changes in the world economy and from incorporation to common market of European Union. The most important of them are: *reform of the common agricultural policy a posteriori of strategy reinforce of the agricultural case by holding the landscape and the development of country. *claim of the creation competitive and viable entrepreneurial structure of agriculture which able to assure the exploitation of disposable and manufactural resources, to contribute to the generation of gross domestic product and to the exploitation of full-fledged qualitative and healthy nutrition of our population. *preservation and reinforcement of competitiveness of agricultural basic industry on the domestic and international markets with exploitation of the absolute and comparable advantages which afford our natural conditions, the association of agricultural production, the quality of human factor and other operators competitive production by adequate exploitation of domestic productive factors, especially the land. 10

5 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce. Nitra podpis 11

6 POĎAKOVANIE Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Jozefovi Žajovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. Nitra podpis 12

7 Použité označenie: CEFTA EÚ ha HD MP SR OECD o.p. p.b. p.p. SPU ŠÚ SR VTAP VÚEPP THP Central European Free Trade Agreement ( Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode ) Európska Únia hektár hovädzí dobytok Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej Republiky Organisation for Economic Co-operation and Development ( Organizácia pre spoluprácu a rozvoj) orná pôda percentuálny bod poľnohospodárska pôda Slovenská poľnohospodárska univerzita Štatistický úrad Slovenskej republiky Vedúci technický a administratívni pracovníci Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva technický - hospodáriaci pracovníci 13

8 Úvod Poľnohospodárska výroba, ako prvotná ekonomická činnosť človeka, prechádzala vo svojej histórii rôznymi zmenami, determinovanými vnútornými a vonkajšími meniacimi sa podmienkami a potrebami spoločnosti na výživu obyvateľstva. Prvé obdobie z časového hľadiska predindustrializačné, charakterizovala hromadná zamestnanosť obyvateľstva v poľnohospodárskej prvovýrobe (60-65%). Slovensko bolo ešte v tridsiatich rokoch klasickou vidieckou krajinou s vysokou mierou agrárnej zamestnanosti. V roku 1930 pracovalo v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve až 56,8% ekonomicky činného obyvateľstva. Na začiatku kolektivizácie v agrárnom sektore pracovalo pracovníkov s miernou prevahou žien. Z hľadiska spoločenského cieľa poľnohospodárska výroba zabezpečovala potraviny pre mestské obyvateľstvo a pre spracovateľský priemysel s úsilím dosiahnuť sebestačnosť na domácu spotrebu a z časti aj na export, pri neohraničenom raste produkcie s minimálnym použitím primárnej energie. Toto obdobie skončilo v rokoch po 2. svetovej vojne. Industriálne obdobie je charakterizované odchodom značnej časti obyvateľstva z dedín do miest a ich zamestnaním v prudko sa rozvíjajúcom priemysle a v službách. Radikálny pokles počtu pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe nahradil nástup mechanizácie a chemizácie v rastlinnej produkcii sprevádzaný dynamickým rastom intenzity výroby. Na naplnenie cieľa sebestačnosti vo výrobe a spotrebe potravín z vlastných zdrojov bolo poľnohospodárstvo vysoko preferovaným odvetvím národného hospodárstva. Po roku 1945 pôvodne agrárne Slovensko bolo veľmi rýchlo industrializované a urbanizované. Toto rýchle tempo industrializácie s urbanizácie dynamizovalo vývoj slovenskej spoločnosti. Relatívne vysoká sociálna zamestnanosť v poľnohospodárstve ešte v 70. a 80. rokoch vyplývala nielen z toho, že agrárny sektor v regiónoch s nedostatočne vybudovanou ekonomickou infraštruktúrou zamestnával tzv. marginálne sociálne skupiny (menej kvalifikované skupiny pracovníkov, ženy, dôchodcov a pod.), ale aj z toho, že v poľnohospodárstve sa v tomto období mimoriadne rozšírili nepoľnohospodárske Činnosti, 14

9 tzv. pridružené výroby. Poľnohospodárstvo na vidieku v značnej miere suplovalo sociálne funkcie štátu. Na základe industriálneho intenzívneho procesu výroby potravín dochádza k vysokej spotrebe fosílnej energie, hlavne nafty a jej produktov. Vytvorila sa tak značná závislosť výroby potravín od dovážaných energií. Chemizácia začína presahovať únosnú mieru a dostáva sa do rozporu so záujmami spoločnosti, ktorá požaduje zdravé životné prostredie, v 90. rokoch sa slovenské poľnohospodárstvo nachádzalo na vrchole industriálneho obdobia vo výrobe potravín. Posledné roky predznamenávajú postindustriálne poľnohospodárstvo. Vyspelé krajiny vyhľadávajú nové trendy v technológii a v organizácii výroby potravín, znamenajúcich znižovanie spotreby energie, chemickej záťaže pôdy a pokles nákladovosti. Základná filozofia nového vývoja výroby potravín uvažuje s využitím strojov a zariadení s nižšou energetickou náročnosťou, genetického inžinierstva a biotechnológií, nových a obnoviteľných zdrojov energie, s prevažujúcim komplexným systémom ekologickej výroby. Veľký dôraz sa kladie na kvalitu, sortimentovú skladbu a zníženie nákladov na výroby surovín rastlinného aj živočíšneho pôvodu. V súčasnosti sa všade v podnikoch stretávame s naliehavou potrebou efektívneho personálneho riadenia. Potvrdzuje sa, že pre úspech podniku sú rozhodujúci ľudia. Zatiaľ čo ľudí je teoreticky vždy dostatok, tak napríklad s financiami to býva naopak. A preto sa im venuje ďaleko väčšia pozornosť ako práci s ľuďmi. Bez efektívneho personálneho riadenia môže podnik existovať, ale nemôže dlho prosperovať, za efektívne využívanie ľudského potenciálu v podniku zodpovedajú riadiaci pracovníci. Pracovníci personálnych útvarov musia vedieť zvládnuť techniku personálnej práce na takej úrovni, aby boli riadiacim pracovníkom skutočnou metodickou a organizačnou oporou. To si vyžaduje prijať na tieto pracovné funkcie nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí odborne zvládnu nové metódy personálnej práce vo všetkých fázach cyklu rozvoja individuálneho ľudského potenciálu. 15

10 Ťažiskovou aktivitou riadiaceho pracovníka je vedenie ľudí. Línioví vedúci si musia osvojiť nové prvky medziosobného správania, ktoré je základom vedenia ľudí. Ľudský potenciál podniku je reprezentovaný v podniku vlastnosťami, schopnosťami a angažovanosťou pracovníkov podniku. Pre efektívne využitie ľudského potenciálu podniku sú nevyhnutné zásadné zmeny prístupu k problému tak zo strany riadiacich pracovníkov podniku, ako aj zo strany pracovníkov personálneho útvaru podniku. 16

11 1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1 Manažment ľudských zdrojov ŽAJA(1) uvádza, že ľudia sú spoločenským prvkom každej organizácie (podniku, firmy). Sú to živé zdroje - oproti neživým - pôda a kapitál. Prinášajú do života organizácie nové nápady, nové prístupy, nové metódy. Sú to ľudské zdroje. Vlastnenie veci umožňuje podnikať, ale ľudia ho uskutočňujú, alebo inak povedané základným kapitálom podniku sú finančné a iné zdroje, ale podmienkou ich efektívneho využitia sú odborne zdatní a účelne motivovaní ľudia. Úlohou vedenia podniku je vytvárať prostredie podnecujúce aktivitu. Pojem riadenie ľudských zdrojov sa dnes chápe ako pojem nadradený personalistike, personálnej práci, personálnemu managementu a zahŕňa v sebe všetky aspekty, ktoré sú spojené s využitím ľudského potenciálu v podniku. VIŠŇOVSKÝ (2) Charakterizuje ciele manažmentu ľudských zdrojov podľa úloh, ktoré z nich vyplývajú nasledovne: - Spoločenský cieľ : jeho dosahovanie predstavuje rešpektovanie existujúcich zákonov v oblasti zamestnávania a sociálnej starostlivosti v podniku. - Organizačný ciel: manažment ľudských zdrojov musí prispievať k efektívnemu rozvoju podniku. Personálne oddelenie (resp. personálny útvar) podniku je v organizačnej štruktúre inštalovaný preto, aby slúžil iným vnútropodnikovým útvarom a ich vedúcim. - Funkčný cieľ: možno ho definovať ako udržiavanie takej úrovne personálneho oddelenia, resp. útvaru, ktorá je adekvátna potrebám podniku. - Osobný cieľ: ide o pomoc pracovníkom podniku dosahovať ich osobné ciele (zvyšovanie kvalifikácie, ochrana pracovníkov, lekárska starostlivosť, sociálne výhody atď.) Pracovná sila podľa ZOBORSKÉHO (3) predstavuje súhrn fyzických a duševných schopností, ktorými je človek vybavený a ktoré používa v procese výroby materiálnych hodnôt, alebo pri výkone inej spoločensky prospešnej práce alebo činnosti. 17

12 Pracovné sily podľa sektorov národného hospodárstva člení na: a) pracovné sily aktívne v primárnom sektore (napr. poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve) b) pracovné sily činné v sekundárnom sektore (napr. spracovateľský priemysel) c)pracovné sily pôsobiace v terciálnom sektore(napr. zdravotníctvo, školstvo, veda a výskum). Podľa REPKU (4) pracovná sila je najvýznamnejším intenzifikačným faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja spoločnosti. Aktivácia ľudského činiteľa nadobúda význam najmä v súčasných spoločensko - ekonomických podmienkach, kedy je potrebné reagovať na prebiehajúci proces reštrukturalizácie ekonomiky a výraznejšie zlepšovať výrobné a ekonomické výsledky REPKA (4) považuje ľudský faktov za najvýznamnejší intenzifikačný faktor ekonomického a sociálneho rozvoja spoločnosti. Aktivizácia ľudského činiteľa nadobúda význam najmä v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach, kedy je potrebné reagovať na prebiehajúci proces reštrukturalizácie ekonomiky a výraznejšie zlepšovať výrobné a ekonomické výsledky. V súvislosti s reštrukturalizáciou výroby a úbytkom pracovníkov odporúča poľnohospodárskym podnikom uskutočniť analýzu zamestnanosti, ktorá zahrňuje: - kvalifikáciu potreby práce a pracovníkov s návrhmi na nové pracovné miesta, analýzu Štrukturálnych zmien podľa profesií a odvetví s požiadavkou na rekvalifikáciu, - kvalifikáciu pracovníkov v členení podľa charakteru pracovného vzťahu, s požiadavkou na optimalizáciu ich počtu, - stanovenie sociálnych potrieb a prostriedkov pre ich zabezpečenie. V Rámci organizácie pracovných síl posudzuje PAŠKA (5) tento činiteľ výroby kvantitatívnymi a kvalitatívnymi znakmi. Kvantitatívne znaky: a) počet trvalé činných pracovníkov v poľnohospodárstve 18

13 Vývoj počtu pracovníkov v poľnohospodárstve je ovplyvňovaný: - substitúciou živej práce zhmotnenou - materiálno-technickým a investičným zabezpečením výrobných odvetví v poľnoh., - stupňom vedecko-technického rozvoja v poľnohospodárstve b) podiel aktívne činného obyvateľstva v poľnohospodárstve z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, c) počet obyvateľov pripadajúcich na jedného pracovníka v poľnohospodárstve danej krajiny. d) výmera poľnohospodárskej pôdy pripadajúca na 1 trvalé činného pracovníka v poľnohospodárstve. Kvalitatívne znaky: a) štruktúra pracovných síl podľa pohlavia - je daná podielom žien z celkového počtu pracovníkov v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe, pritom zapojenosť žien do pracovnej činnosti ovplyvňuje: - charakter produkcie - použité pracovné postupy - náročnosť výrobných podmienok b) štruktúra pracovných síl podľa veku c) štruktúra pracovných síl v poľnohospodárstve podľa vzdelania d) priemerná mesačná mzda pracovníkov v SK e) štruktúra pracovníkov podľa výrobných odvetví a pracovného zaradenia f) ročný počet odpracovaných hodín na pracovníka v poľnohospodárstve g) úroveň produktivity práce vyjadrená v Sk na pracovníka h) úroveň vybavenosť vyjadrená hodnotou majetku v Sk na pracovníka Hlavnými úlohami manažmentu ľudských zdrojov podľa VIŠŇOVSKÉHO(2) sú: vytváranie súladu medzi počtom a Štruktúrou pracovných miest na jednej strane a počtom a štruktúrou pracovníkov podniku na strane druhej tak, aby bola splnená požiadavka správny človek na správnom mieste", optimálne využitie pracovníkov podniku hlavne využitím fondu pracovnej doby, schopnosti a potenciálu pracovníkov, 19

14 tvorba výkonných tímov, uplatňovanie efektívneho štýlu vedenia ľudí a zdravých medziľudských vzťahov, osobnostný a profesionálny rozvoj pracovníkov podniku a uspokojenie sociálnych potrieb ľudí Zamestnanosť v poľnohospodárstve ŽAJA (7) uvádza, že súčasťou prebiehajúcich transformačných zmien v poľnohospodárstve je personálna prestavba fungujúcich podnikov. Znižovanie počtu pracovníkov sa uskutočňuje živelne, bez akýchkoľvek kvalitatívnych prístupov, zásad či uplatňovaní vnútropodnikových pravidiel. Podnikateľské subjekty nedokážu identifikovať reálnu potrebu pracovných síl, podnikových funkčných miest a profesií vo vzťahu k vonkajším makroekonomickým podmienkam a možnostiam podnikov. Na celkovej zamestnanosti sa poľnohospodárstvo na Slovensku podľa ZOBORSKÉHO (3) podieľa približne 5-6%, vo vyspelých krajinách sú to 2-3%. relatívnom vyjadrení máme na 100 ha poľnohospodárskej pôdy viazaných 5,4 pracovníka. roku 1989 tento ukazovateľ predstavoval 14,7 pracovníka. V štruktúre poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa Slovensko najviac približuje Španielsku, Portugalsku a Francúzsku. Slovensko má veľmi nízke zastúpenie trvalých kultúr a najnižší podiel ornej pôdy na pôdnom fonde krajín CEFTA. Vzhľadom k nedostatočnému prísunu mladej generácie do poľnohospodárstva, pri predpokladaných pokračujúcich úbytkoch zamestnanosti, vzniká reálne nebezpečie ohrozenia reprodukcie pracovných síl v tomto odvetví národného hospodárstva. Transformácia poľnohospodárstva nezmenila len štruktúru podnikateľských foriem, ale aj profesnú štruktúru pracovných síl. Poľnohospodárstvo jednoznačne najviac znížilo zamestnanosť z hľadiska odvetvovej štruktúry národného hospodárstva. Podľa GOZORU (8) sa počet pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch sústavne znižuje, v rokoch počet pracovníkov poklesol vo všetkých veľkostných skupinách poľnohospodárskych podnikov o 22%. S poklesom počtu pracovníkov sa úmerne zvýšil 20

15 podiel poľnohospodárskej pôdy na 1 pracovníka, a to diferencovane podľa veľkostných skupín podnikov. Na 1 pracovníka v priemere pripadá 18 ha poľnohospodárskej pôdy. Zhoršila sa veková a kvalifikačná štruktúra, výrazne sa znížil podiel žien na celkovom počte pracovníkov. Pracovná a technologická disciplína sa v poľnohospodárskych podnikoch nezlepšila. Následkom horizontálnej mobility sa zaznamenal odchod značnej skupiny inžinierskych pracovníkov z poľnohospodárskeho sektoru. Dôsledok negatívnej fluktuácie badať v nižšom podiele pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním vo funkčnej pozícii -predsedu družstva a ekonóma. Následkom vertikálnej mobility sa kvalifikovanosť nositeľov funkčných pozícií hlavných agronómov, zootechnikov a mechanizátorov podstatne nezmenila. MECHÍROVÁ a ZOBORSKÁ (9) poukazujú na znižovanie počtu pracovníkov (najmä v poľnohospodárskych družstvách), u kategórie pracujúcich dôchodcov a pracovníkov, ktorí už dosiahli vekovú hranicu odchodu do starobného dôchodku. Doterajšie znižovanie zamestnanosti sa dotklo aj osôb v aktívnom veku. Značný pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve sa prejavil vo zvýšenej miere agrárnej nezamestnanosti. Odchod pracovníkov z poľnohospodárstva, pokles ponuky pracovných miest a pravdepodobne i dočasné zníženie pracovnej mobility pracovníkov sa prejavujú zvýšenou nezamestnanosťou (najmä žien). Podľa ŽAJU(7) proces znižovania zamestnanosti poľnohospodárskej prvovýroby pokračoval v jednotlivých regiónoch v podnikoch Slovenska nerovnomerne. Trend jednosmerného poklesu však nie je jednoznačný. Zatiaľ čo nami sledované podniky s 25 a viac zamestnancami zaznamenávajú trvalý a plynulý pokles zamestnanosti, v malých podnikoch a u štatisticky evidovaných súkromných roľníkov je narastajúci trend. Ide tu o dve logicky pôsobiace tendencie vývoja: pokles zamestnanosti u poľnohospodárskych družstiev a štátnych podnikov a na druhej strane o zvyšovanie počtu pracovníkov v novo vznikajúcich obchodných spoločnostiach. Počet pracovníkov v týchto obchodných spoločnostiach nie je ale tak zásadný, aby zvrátil celkový pokles pracovných síl v poľnohospodárstve a bude narážať nielen na hranice regionálneho hospodárenia s pracovnými silami, a tým i na produktivitu živej práce, ale na druhej strane na požiadavky zvyšovania zamestnanosti vidieckej populácie. Vzhľadom na nedostatočný prísun mladej generácie do poľnohospodárstva v prípade 21

16 pokračujúcich úbytkov v zamestnanosti, vzniká nebezpečie ohrozenia reprodukcie pracovných síl. 1.3 Trh pracovných síl Problematiku pracovných síl v poľnohospodárstve rozpracovalo vo svojich prácach viacero autorov. Ba samotným pojmom pracovná sila sa zaoberá samostatná časť ekonomickej vedy - ekonomika práce. STRAČÁK(10) rozpracoval rozsiahlu problematiku ekonomiky práce, ktorej náplňou je pracovný potenciál človeka, jeho využitie, aktivácia a rozvoj v závislosti od zdrojov pracovných síl a ich kvalifikácie. Venuje sa tiež normovaniu spotreby práce, pracovným snímkam a štruktúre noriem času. Zaujíma ho aj systém odmeňovania a nástroje mzdovej sústavy. GOZORA(11) uvádza, že zabezpečovanie pracovných síl zahŕňa nábor, výber a začleňovanie potrebného množstva pracovníkov do pracovného procesu v organizácii a to v potrebných profesijných, kvalifikačných, vekových a ďalších sociálnych štruktúrach. ŽAJA(1) - u nás sa v minulosti venovala mimoriadna pozornosť budovaniu informačných systémov týkajúcich sa oblasti práce. Tieto systémy však slúžili skôr centrálnemu než podnikovému riadeniu. Či už to bola tzv. Jednotná evidencia pracujúcich (JEP), alebo je nástupca zavedený začiatok 80. rokov, t.j. subsystém práce, miezd a sociálnych vecí v rámci Jednotnej údajovej základne organizácii (JUZO). Organizáciám bolo nariadené zisťovať a uchovávať údaje taxatívne vymenované v týchto informačných systémoch. V praxi však veľa organizácii ani nezaregistrovalo existenciu spomínaného subsystému JUZO a vlastne počas celých 80. rokov zisťovalo a uchovávalo údaje požadované zastaralou JEP. KOUBEK(12) predstavuje ľudskú pracovnú silu ako veľmi zvláštny tovar, ktorý sa ponúka a hľadá na špecifickom druhu trhu - trhu práce. Pracovná sila je neoddeliteľná od svojho nositeľa - človeka, a pretože v súčasnosti človek spravidla nemôže byt' tovarom, nemôže byť kúpený ani predaný, pracovná sila sa na trhu práce najíma, alebo inými slovami predávajú sa a 22

17 kupujú jej služby. Kupujúci získava iba akési právo používania, ktorého miera je dopredu dohodnutá, a za ktorú musí nositeľovi pracovnej sily zaplatiť. Trh práce je daný veľkosťou ponuky pracovných síl a pracovných miest, resp. ich vzájomným pomerom. V trhových podmienkach musí každý pracovník sústavne potvrdzovať svoju spôsobilosť na výkon práce na určitom pracovnom mieste. Musí si byť vedomý toho, že svoje pracovné miesto nemá ako definitívu. V rovnako neistom postavení je aj podnik, ktorý musí neustále čeliť konkurenčnej ponuke pracovných príležitosti a musí sa teda sústavne uchádzať nielen o pracovníkov z mimo podnikových zdrojov, ale aj o vlastných. REPKA(4) považuje pracovnú silu za najvýznamnejší intenzifikačný faktor ekonomického asociálneho rozvoja spoločnosti. Aktivizácia ľudského činiteľa nadobúda význam najmä v súčasných spoločensko - ekonomických podmienkach, kedy je potrebné reagovať na prebiehajúci proces reštrukturalizácie ekonomiky a výraznejšie zlepšovať výrobné a ekonomické výsledky Hodnotenie počtu pracovníkov podľa VICENA(13) komplikuje skutočnosť, že počty pracovníkov v podniku v priebehu sledovaného obdobia kolíšu. Preto pri analýze počtu pracovníkov používa priemerné evidenčné počty pracovníkov vypočítané ako: jednoduchý aritmetický priemer, vážený aritmetický priemer, kde váhou je čas V poľnohospodárskom podniku pracovníkov hodnotíme ukazovateľmi vybavenosti. Sú to: -počet pracovníkov na 100 ha poľnohospodárskej pôdy -počet ha poľnohospodárskej pôdy na jedného pracovníka Potreba pracovníkov v poľnohospodárskom podniku bude závisieť predovšetkým od štruktúry výroby, technického vybavenia podniku a organizácie pracovných procesov v jednotlivých odvetviach výroby. Vzhľadom na nerovnomernosť pracovného procesu a to hlavne v rastlinnej výrobe, sa bude prejavovať sezónnosť výroby a rozdielna potreba pracovníkov jednotlivých profesii v rôznych obdobiach. Táto skutočnosť sa zohľadňuje pri výpočte potreby pracovníkov. Vychádza sa pritom z mesačnej potreby práce a pre špičky v jednotlivých 23

18 mesiacoch sa hľadá riešenie v pomoci sezónnych pracovníkov, ktorí sú reálne k dispozícii z iných zdrojov a zavádzaní viac profesnosti Počet ekonomicky aktívnych osôb je jednou z najčastejšie používaných charakteristík veľkosti spoločenskej pracovnej sily, predovšetkým pri medzinárodných, medziregionálnych, medziodvetvových a ďalších porovnávaniach. Množstvo pracovných síl alebo miera pracovného využitia obyvateľstva sú významnými charakteristikami sféry práce. Omnoho významnejšími sú však štrukturálne charakteristiky pracovných síl. Sú to práve ony, čo zobrazujú kvalitu a využiteľnosť spoločenskej pracovnej sily, jej potenciál a perspektívy, či už na národohospodárskej alebo podnikovej úrovni. 1.4 Kvalifikačná úroveň a výkonnosť podnikových manažmentov Jednou z príčin ekonomickej diferenciácie poľnohospodárskych podnikov je dosahovaná kvalifikačná úroveň a výkonnosť podnikových top-manažmentov. V dôsledku poklesu celkového počtu technicko-hospodárskych pracovníkov však odišiel pomerne veľký počet ekonomických a inžiniersko-technických pracovníkov z vrcholových stupňov riadenia clo podnikateľskej sféry. To sa následne prejavilo v nedostatku hlavných ekonómov a výrobných špecialistov. GOZORA(11) uvádza, že v súvislosti s odchodom hlavných špecialistov sa množia prípady nekvalifikovaných rozhodnutí, prejavuje sa nekoncepčná práca. V malých podnikoch prestali fungovať pravidlá vnútropodnikového ekonomického riadenia, vnútropodnikové účtovníctvo, prestali sa realizovať vnútropodnikové rozbory. Nejeden podnik má problémy s vypracovaním finančnej analýzy, či podnikateľského zámeru. Kvalifikačná úroveň podnikových top - manažérov sa bezprostredne premieta do rozhodovacieho procesu a prijímania efektívnych rozhodnutí. Aj v tomto prípade sa jednoznačne potvrdzuje, že podniky, ktoré reformovali direktívne formy riadenia so skúsenými a kvalifikovanými špecialistami, dokázali sa rýchlejšie adaptovať trhovým podmienkam, získať dostatočný finančný kapitál a uskutočniť zásadné zmeny v systéme vnútropodnikového riadenia. Pružne sa rozhodujú, získavajú marketingové informácie a využívajú svoj osobný vplyv na obsadenie vhodných 24

19 trhových pozícii. Naopak, časť rekonštruovaných manažmentov svoje rozhodnutia prijíma chaoticky v očakávaní zásadných zmien v oblasti financovania, subvenčnej politiky a uplatnení trhových poriadkov. Následkom toho a celého radu vonkajších faktorov sa zvyšuje podnikateľské riziko a obmedzuje možnosť prekonania hospodárskej recesie. K analýze počtu pracovníkov v podnikoch ŠAJBIDOROVÁ(14) uvádza, že v období od roku 1990 nastal v hospodárskych subjektoch poľnohospodárskej prvovýroby obrovský pohyb pracovných síl. aký nemá v histórii nášho poľnohospodárstva obdoby. Jednu stránku tohto pohybu predstavuje podstatne zníženie počtu pracovníkov tak vo sfére materiálnej výroby, ako aj v oblasti správy, administratívy a riadenia. Tento proces bol vyvolaný viacerými objektívnymi a subjektívnymi faktormi, z ktorých možno považovať za najdôležitejšie: Zrušenie umelo vytvorených pracovných miest z obdobia realizácie výrobnej zamestnanosti Odbúranie prevádzok tzv. pridruženej výroby z prvovýrobných poľnohospodárskych podnikov Podstatné znižovanie početných stavovo hospodárskych zvierat vo väčšine podnikov Postupujúci proces privatizácie Efektívnejšie využívanie pracovných síl tak v kategórii manuálnych, ako aj technickohospodárskych pracovníkov V kvalitatívnej rovine znamená uvedený proces podstatný úbytok kvalifikovaných pracovníkov z poľnohospodárskej prvovýroby, pre ktorých sa situácia v poľnohospodárskych subjektoch stávala neúnosnou v dôsledku psychického tlaku zo strany majiteľov, nesprávne chápanej a realizovanej demokracie v podnikovom meradle a v neposlednom rade aj nízkych príjmov v porovnaní s inými rezortmi národného hospodárstva. K najvýraznejším kvantitatívnym i kvalitatívnym zmenám v štruktúre pracovných síl dochádzalo v období rokov V neprospech poľnohospodárskej prvovýroby bol značný odliv vynikajúcich inžiniersko-technických a ekonomických pracovníkov, ktorí našli svoje uplatnenie buď v potravinárskom priemysle, alebo v iných sférach hospodárskeho a spoločenského života. 25

20 Za jednu z pozitívnych čŕt súčasného hospodárskeho života možno označiť znižovanie absolútneho počtu pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe. V súvislosti s tým dochádza aj k pozitívnym zmenám celého radu čiastkových ukazovateľov (napr. výmera poľnohospodárskej a ornej pôdy pripadajúcej na jedného pracovníka v poľnohospodárstve, počet osôb trvalo činných v poľnohospodárstve pripadajúcich na tisíc obyvateľov, počet obyvateľov pripadajúcich na jedného pracovníka poľnohospodárskej prvovýroby a pod.), hodnotami ktorých sa postupne približujeme k úrovni vyspelých západoeurópskych krajín. Pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku uvedeného procesu, nemožno sa vyhnúť konštatovaniu, že poľnohospodárska prvovýroba stratila množstvo vynikajúcich odborníkov tak vo sfére výroby, ako aj ekonomiky a riadenia. Poľnohospodárske družstvá a štátne majetky opustili spravidla najschopnejší pracovníci, ktorí odpracovali v prvovýrobe pätnásť, dvadsať i viac rokov, venovali jej všetok svoj tvorivý a podnikateľský elán a v najproduktívnejšom veku zanechali svoje funkčné miesta, lebo už nechceli plytvať energiou v podnikoch, ktoré im neboli schopné zabezpečiť ani primerané životné a pracovné podmienky. VIŠŇOVSKÝ(2) na základe výsledkov výskumu získaných za Nitriansky okres, ktoré s 95 % pravdepodobnosťou možno považovať za aplikovateľné na podniky primárnej výroby v celej SR uvádza, že vo všeobecnosti možno povedať, že v pôvodných podnikoch, hoci z nich odišlo veľa kvalifikovaných riadiacich pracovníkov (prakticky tí najlepší), existovala zásoba" na výber ďalších do najvyšších funkcií. Táto možnosť bola aj využitá a formálna klasifikačná úroveň radikálne nepoklesla. Iná situácia je v malých družstvách, kde sa pri výbere uplatnil miestny princíp. Avšak výmera týchto podnikov je malá a možno že sa potvrdí, že tieto podniky budú vyrábať efektívne aj s nižšou úrovňou kvalifikačného potenciálu riadiacich pracovníkov. 26

21 2. Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce je zhodnotenie profesijnej štruktúry zamestnancov poľnohospodárskych obchodných spoločností Nitrianskeho kraja v porovnaní so Slovenskou republikou. Prostredníctvom jednotlivých profesií demonštrovať celkovú personálnu prestavbu vo vybraných poľnohospodárskych obchodných spoločnostiach Nitrianskeho kraja porovnávanými so spoločnosťami Slovenskej republiky. Hlavná pozornosť je venovaná komparácií profesijnej štruktúry zamestnancov v obchodných spoločnostiach v Nitrianskom kraji so spoločnosťami Slovenskej republiky. Takto formulovaný cieľ pozostáva z týchto parciálnych cieľov: 1.Zamestnanosť 2.Profesijná štruktúra pracovníkov 3.Komparácia profesijnej štruktúry zamestnancov obchodných spoločností v Nitrianskom kraji so Slovenskou republikou 4.Kvalitatívna reprodukcia ľudských zdrojov 5.Vzdelanostná úroveň pracovníkov poľnohospodárstva 27

22 3.Metodika práce Objektom skúmania bakalárskej práce sú poľnohospodárske obchodné spoločnosti, hospodáriace na území Nitrianskeho kraja v porovnaní so spoločnosťami Slovenskej republiky. V rámci Nitrianskeho kraja sú skúmané všetky registrované spoločnosti v Obchodnom registri Slovenskej republiky s počtom 20 a viac zamestnancov, ktorých údaje som čerpal zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej Republiky. Výsledky analýzy štruktúry zamestnanosti skúmaných poľnohospodárskych obchodných spoločností sú komparované s údajmi ŠÚ SR, ktoré boli získané z výsledkov spracovania ročného výkazu produkčných odvetví, vo všetkých poľnohospodárskych subjektoch. Získané údaje sú spracované a vyhodnotené metódou analýzy, komparácie a syntézy, pri použití matematicko-štatistických vzťahov a numerických výpočtov a taktiež grafickou metódou. V metodike práce je pojem pracovníci totožný s pojmom zamestnanci. Konkrétne pojem pracovníci označuje osoby zadelené podľa jednotlivých pracovných tipových pozícií (povolaní). Pojem zamestnanec označuje osoby z hľadiska právneho vzťahu zamestnania. Spravodajskú povinnosť k predkladaniu výkazov typu Roč majú subjekty zapísané do Obchodného Registra Slovenskej Republiky, ziskovo orientované príspevkové organizácie a verejno - právne inštitúcie s prevažujúcou činnosťou v odvetviach hospodárstva, v našom prípade poľnohospodárstva s počtom zamestnancov a s 50 a viac zamestnancami. 28

23 4.Výsledky práce 4.1. Stručná charakteristika predmetu analýzy Poľnohospodárske obchodné spoločnosti, ktoré som analyzoval zamestnávajú v Nitrianskom kraji podľa posledných dostupných údajov z roku pracovníkov. V rámci územia celej Slovenskej Republiky pracuje v poľnohospodárstve podľa databázy regionálnej štatistiky ŠÚ SR z roku pracovníkov. V celkového počtu spoločností v SR najväčší podiel registrovaných poľnohospodárskych spoločností na Slovensku má Nitriansky kraj s 24,5%, za ním nasleduje Banskobystrický kraj so 17%, Košický kraj so 14,2%, v kraji Prešovskom evidujeme 12,4%, Žilinskom kraji 12,1%, Trnavskom kraji 12%, Trenčianskom kraji 4,6% a posledný je už tradične Bratislavský kraj s 3,2 %-ným podielom zastúpenia medzi spoločnosťami orientujúcimi sa na poľnohospodársku činnosť. Uvádzané údaje sú poskytované Štatistickým úradom Slovenskej Republiky v Bratislave a pobočke Nitra. Podkladové údaje sú z roku Porovnávané roky budú 2006 a 2004 nakoľko aktuálnejšie údaje ŠÚ SR doposiaľ nespracoval. Ide o štatistické údaje z výsledkov spracovania ročného výkazu produkčných odvetví. 29

24 Zamestnanosť Počet zamestnancov Rok 2004 Pomocou výberového zisťovania pracovných síl pracovalo v roku 2004 v poľnohospodárstve pracujúcich, čo predstavuje o 9,9% (10 426) menej ako v predchádzajúcom roku. Počet mužov poklesol o 9,1% a počet žien o 9 %. Rok 2005 V roku 2005 pracovalo v poľnohospodárstve pracovníkov. Je to o 4923 a 4,7% menej osôb ako v predchádzajúcom roku. Počet mužov klesol o 5% a počet žien sa znížil takisto o 5%. Rok 2006 V roku 2006 pracovalo v poľnohospodárstve pracujúcich. V tomto roku zaznamenávame pokles o 235 pracovníkov, resp. o 0,3%. Počet mužov klesol o 1,2% a počet žien dokonca vzrástol o 2,3%. Reformy na trhu práce sa prejavili nie len poklesom celkovej evidovanej nezamestnanosti, ale aj výrazným poklesom počtu uchádzačov o zamestnanie s posledným zamestnaním v pôdohospodárstve. Avšak aj napriek prejavovaniu výsledkov reforiem evidujeme na trhu práce osoby z oboru pôdohospodárstva, ktoré sú dlhodobo nezamestnané. Tieto osoby vzhľadom na svoje štrukturálne charakteristiky sa z hľadiska reintegrácie do trhu práce stávajú značne problémovou sociálnou skupinou. 30

25 Profesijná štruktúra pracovníkov Profesijná štruktúra pracovníkov za roky 2004 a 2006 Spolu Robotníci Robotníci Remeselníci a v RV v ŽV opravári Ukazovateľ SR spolu Nitriansky kraj Zdroj: Štatistický úrad SR Spolu Ostatní Vedúci Ostatní Osoby robotníci technickí zamestna pracujúce a administratív nci na dohodu ni zamestnanci Ukazovat eľ SR spolu Nitriansk y kraj Zdroj: Štatistický úrad SR 31

26 Štruktúra zamestnancov podľa profesií v Nitrianskom kraji v rokoch 2004 a Pracovníci spolu Robotníci v RV Robotníci v ŽV Remeselníci a opravári Ostatní robotníci Vedúci tech. A administr. Zamestnanci Ostatní zamestnanci rok 2004 rok 2006 Zdroj: ŠÚ SR + vlastný výpočet V obchodných spoločnostiach Nitrianskeho kraja pracovalo v roku ,7 % robotníkov v rastlinnej výrobe z celkového počtu trvalo činných pracovníkov, 25,1 % robotníkov v živočíšnej výrobe, 14,3 % remeselníkov a opravárov, 10,2 % ostatných robotníkov, 24,1% vedúcich technických a administratívnych zamestnancov a ostatných zamestnancov bolo 7,6 %. V obchodných spoločnostiach Nitrianskeho kraja pracovalo v roku ,6 % robotníkov v rastlinnej výrobe z celkového počtu trvalo činných pracovníkov, 25,8 % robotníkov v živočíšnej výrobe, 16,3 % remeselníkov a opravárov, 9,8 % ostatných robotníkov, 18,8% vedúcich technických a administratívnych zamestnancov a ostatných zamestnancov bolo 8,7 %. 32

27 V roku 2006 bol zaznamenaný pokles trvalo činných zamestnancov v podnikoch Nitrianskeho kraja v období od r o 6,8 %. Štruktúra zamestnancov podľa profesií v Slovenskej republike v rokoch 2004 a Pracovníci spolu Robotníci v RV Robotníci v ŽV Remeselníci a opravári Ostatní robotníci Vedúci tech. A administr. Zamestnanci Ostatní zamestnanci rok 2004 rok 2006 Zdroj: ŠÚ SR + vlastný výpočet V obchodných spoločnostiach na území Slovenskej Republiky pracovalo v roku 2004 v percentuálnom vyjadrení 17 % robotníkov v rastlinnej výrobe, 29,9 % robotníkov v živočíšnej výrobe, 12,8 % remeselníkov a opravárov, 9,7 % ostatných robotníkov, 22,2% vedúcich technických a administratívnych zamestnancov a ostatných zamestnancov bolo 8,4 %. V roku 2006 pracovalo v obchodných spoločnostiach registrovaných na území Slovenskej Republiky v percentuálnom vyjadrení 18,3 % robotníkov v rastlinnej výrobe, 27,7 % robotníkov v živočíšnej výrobe, 13,7 % remeselníkov a opravárov, 10,5 % ostatných robotníkov, 20,9% vedúcich technických a administratívnych zamestnancov a ostatných zamestnancov bolo 8,9 %. 33

28 V roku 2006 bol zaznamenaný pokles trvalo činných zamestnancov v podnikoch Slovenskej Republiky v období od r o 3,1 %. Podiel počtu zamestnancov podľa profesií v obchodných spoločnostiach na územií SR v roku 2006 Robotníci v RV 21% 9% 18% Robotníci v ŽV Remesleníci a opravári 11% Ostatní robotníci 14% 27% Vedúci technickí a administratívni zamestnanci Ostatní zamestnanci Zdroj: ŠÚ SR + vlastný výpočet 34

29 Štruktúra zamestnanosti podľa profesie v NR a SR za rok 2006 v % ,6 18,3 27,7 25,8 16,3 13,7 9,810,5 20,9 18,8 8,7 8,9 Nitriansky kraj SR 5 0 Robotníci v RV Robotníci v ŽV Remeselní pracovníci a opravári Ostatní robotníci Vedúci technickí a administratívni zamestnanci Ostatní zamestnanci Zdroj: ŠÚ SR + vlastný výpočet Kvalitatívna reprodukcia ľudských zdrojov Vzdelanostná úroveň pracovníkov poľnohospodárstva V roku 2006 sa v znížil počet zamestnancov z hľadiska vzdelania podľa údajov ŠÚ SR VZPS so základným vzdelaním, vyučených a s úplným vyšším odborným vzdelaním. Vzrástol podiel pracujúcich s úplným stredným vzdelaním s maturitou hlavne u mužov a podiel vysokoškolsky vzdelaných osôb žien. 35

30 Štruktúra vzdelania zamestnancov v poľnohospodárstve SR v % Vzdelanie Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Základné 13,3 9,8 24,8 13,2 9,0 24,9 Vyučení 52,1 62,8 30,1 51,9 62,9 29,5 Úplné stredné s maturitou Vyššie odborné Vysokoškols ké 26,2 19,8 38,8 25,9 20,6 39,0 0,2 0,3 0,1 0,2 0,4 0,1 7,3 7,3 6,2 8,8 7,1 6,5 Spolu Zdroj: Výsledky výberového zisťovania pracovných síl, ŠÚ SR 36

31 Štruktúra vzdelania zamestnancov v poľnohospodárstve SR 60 52,1 51, ,2 25, ,3 8,8 13,2 13,3 0 Vysokoškolské úplné stredné s maturitou vyučení základné rok 2005 rok 2006 Štruktúra vzdelania zamestnancov v poľnohospodárstve v roku 2006 vyššie odborné 0,2% vysokoškolské 9% základné 13% úplné stredné s maturitou 26% vyučení 52% Zdroj: Výsledky výberového zisťovania prac. Síl, ŠÚ SR 37

32 Podiel pracovníkov s úplným stredným vzdelaním s maturitou z hľadiska vzdelania klesol o 0,3 p.b. a vysokoškolským vzdelaním stúpol o 1,5 p.b. Klesol podiel so základným vzdelaním, vyučených a s úplným vyšším odborným vzdelaním Diskusia Zhodnotenie zamestnanosti v poľnohospodárstve V štruktúre ekonomických odvetví je poľnohospodárstvo na prvom mieste v tempe znižovania zamestnanosti. Tento pokles je však primerane nahradený technologickým vybavením, ktoré sa stáva zdrojom rastu produktivity práce. Doteraz dosiahnutý prírastok v produktivite práce zo znižovania pracovných síl v poľnohospodárstve je racionalizačným efektom, ktorý vznikol ako dôsledok tvrdého rozpočtového obmedzenia, ktoré núti podnikateľskú sféru zredukovať v minulosti rozšírenú sociálnu zamestnanosť. Rozšírilo sa sezónne zamestnávanie pracovných síl, oproti minulosti. V dôsledku rozdielnej miery úbytku jednotlivých profesijných skupín sa vzdelanostné zloženie pracovných síl v poľnohospodárstve počas transformačného obdobia zlepšilo. V porovnaní s inými rezortmi sa produktivita práce zvyšuje prevažne extenzívnym spôsobom Zhodnotenie profesijnej štruktúry V roku 2004 bolo zamestnaných v NR kraji trvalo činných pracovníkov. V roku 2006 sa počet trvalo činných pracovníkov znížil na Z toho vyplýva, že o zamestnanie prišlo 807 pracovníkov, t.j. 7%. V obchodných spoločnostiach podnikajúcich na území SR sa počet zamestnancov znížil o 1437 pracovníkov, t.j. 3,2 %. Vedúci technickí a administratívni pracovníci (VTAP) 38

33 V roku 2006 v skúmaných poľnohospodárskych obchodných spoločnostiach pracovalo na tejto pozícii 21% z celkového podielu trvalo činných pracovníkov. V porovnaní s rokom 2004 poklesol podiel o 1,2% pracovníkov.podiely VTAP sa zvýšili v Nitrianskom kraji o 5,2 %. Ostatní robotníci Na celkovom podiele pracovníkov v roku 2004 participovali 10,4 %, v roku 2006 zaznamenali vzostupný trend na 11%. Nižší podiel v porovnaní s celoslovenským priemerom je v Nitrianskom kraji, kde na tejto pozícii v roku 2006 pracovalo 9,8%. Pokles pracovníkov v tejto skupine je podmienený modernizáciou strojového parku a zvyšovaním produktivity práce. Robotníci v RV Počas sezónnych prác v rastlinnej výrobe mimo traktoristov a mechanizačných robotníkov najmä v zeleninárstve a pri špeciálnych a malo tonážnych plodinách pracujú aj robotníci RV, t.j. trvalo činní pracovníci. Na celkovom podiele v Nitrianskom kraji participujú 20,6%. V SR sa na celkovom počte pracovníkov podieľajú 18% v roku Pokles pracovníkov v tejto skupine je taktiež podmienený modernizáciou strojového parku a zvyšovaním produktivity práce. Prepočítaným počtom sezónnych pracovníkov zvyšujeme počet trvalo činných pracovníkov. Robotníci v ŽV Pokles počtu hospodárskych zvierat na Slovensku sa nezastavil ani po vstupe SR do EÚ. Tento vývoj má nepriaznivý vplyv aj na podiel pracovníkov u HD. U robotníkov v ŽV došlo v sledovanom období v rokoch k poklesu o 715 ošetrovateľov. Celkove bola zaznamenaná zostupná mobilita v počte robotníkov v ŽV z 29,9% na 27%. Celoslovenský priemer neprekračujú ošetrovatelia dojníc v Nitrianskom kraji 25,8%. 39

34 Remeselníci a opravári Remeselníci a opravári tvoria druhú početnú skupinu manuálnych pracovníkov. Do tejto profesijnej kategórie patria najmä remeselníci, ktorí zabezpečujú aj služby spojené s multifunkčnosťou poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. V roku 2006 v porovnaní s rokom 2004 sa zvýšil ich percentuálny podiel z 12,8% na 14 %, t.j. o 1,2%. V Nitrianskom kraji sa ich počet zvýšil o 103 pracovníkov, t.j. o 2%. Ostatní trvalo činní pracovníci Táto profesijná kategória pracovníkov sa na produkcii skúmaných subjektov podieľa iba nepriamo, to znamená, že nevytvára priamo nové hodnoty. V roku 2004 sa na celkovom počte pracovníkov podieľali 8,6% a v roku 2006 sa ich podiel zvýšil na 9 %. V Nitrianskom kraji sa na celkovom počte pracovníkov podieľali 7,6 % v roku 2004 a v roku 2006 sa ich podiel zvýšil na 8,6%, t.j. o 1% Zhodnotenie vzdelanostnej úrovne V rezorte poľnohospodárstva v oblasti reprodukcie nastali veľké kvalitatívne zmeny. Tieto sa najviac prejavili v podnikateľských subjektoch poľnohospodárskej výroby. V súčasnosti máme i také podnikateľské subjekty, na ktorých nepracuje už ani jeden inžinier. Ak vezmeme do úvahy celoslovenské meradlo tak v Slovenskej republike v poľnohospodárskych podnikoch pracovalo v roku % pracovníkov so základným vzdelaním, 52% vyučených pracovníkov, 26% pracovníkov s úplným stredoškolským odborným vzdelaním, 0,2% pracovníkov s vyšším odborným vzdelaním, 9 % s vysokoškolským vzdelaním. Pomerne zastúpenie vzdelanostnej úrovne vyplýva z výrobnej štruktúry v sledovaných podnikoch ako aj z všeobecnej úrovne vzdelania v regióne. Zvýšenie podielu vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov nastalo iba z titulu prudšieho znižovania počtov manuálnych pracovníkov. Počty nestúpli zvýšil sa len podiel. 40

35 5. Záver a návrh na využitie poznatkov Predložená bakalárska práca približuje aktuálne problémy rezortu poľnohospodárstva. Jej teoreticko-praktický základ je postavený na štúdiu problematiky reprodukcie ľudských zdrojov. Preto aj cieľom bakalárskej práce bolo charakterizovať štruktúru a reprodukciu ľudských zdrojov v agropodnikateľských subjektoch v poľnohospodársko - potravinárkom komplexe Nitrianskeho regiónu, ako aj Slovenskej republiky. Práca hodnotí v rámci kvantitatívnych zmien reprodukcie ľudských zdrojov v poľnohospodárstve: zamestnanosť a profesijnú štruktúru pracovníkov. V rámci kvalitatívnych zmien hodnotí: vzdelanostnú úroveň pracovníkov. Charakterizované sú kvantitatívne a kvalitatívne zmeny reprodukcie ľudských zdrojov v SR a vo vybranom kraji, tvorenom poľnohospodárskymi obchodnými spoločnosťami Nitrianskeho kraja. Analýza profesijnej štruktúry pracovníkov v poľnohospodárskych obchodných spoločnostiach v Nitrianskom kraji poukazuje na neustály pokles pracovníkov. Vplyvom meniaceho sa konkurenčného prostredia u jednotlivých poľnohospodárskych komodít na európskom trhu mení sa aj počet pracovníkov vo výrobe. Tento trend vývoja predpokladáme, že bude aj naďalej. Vzhľadom na celkový vývoj zamestnanosti v národnom hospodárstve v neprospech poľnohospodárstva, poklesu reálnej hodnoty dotačnej podpory, vysokej ceny úrokov, ktoré nedokážu zabezpečiť finančné zdroje ani na jednoduchú reprodukciu sa predpokladá ďalšie znižovanie zamestnanosti v poľnohospodárstve. V dôsledku toho realizácia zvýšenia zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, jedného zo základných prvkov spoločnej poľnohospodárskej politiky EU, bude veľmi zložitým procesom, nakoľko vývoj zamestnanosti v poľnohospodárstve je charakteristický výrazným poklesom stavu pracovných síl. Percentuálny podiel THP sa síce zvyšuje, ale na úkor ostatných profesií. Počty robotníkov sa znižujú rýchlejším tempom. Konkurencie schopní sme v chove dobytka, vývoze živých zvierat a vo výrobe a predaji mlieka a mliečnych výrobkov. Rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní agropodnikateľskej úspešnosti podnikov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde zohráva podnikový manažment zvyšovaním svojich manažérskych zručností. Vrcholový manažment zvyšovaním svojich koncepčných zručností musí byť schopný viesť úspešne podnik ako celok. Musí byť schopný rozumieť ako sa rôzne funkcie podniku navzájom dopĺňajú, ako je podnik spojený so svojim okolím a ako zmeny v jednej 41

36 organizačnej jednotke pôsobia na celý celok. Musí byť schopný realizovať víziu a stratégiu podniku. V ďalšom časovom horizonte sa predpokladá naďalej celkové znižovanie počtu pracovníkov a pokles podielu robotníkov v ŽV, ostatných robotníkov RV a trvalo činných pracovníkov. Manažment pôdohospodárstva Slovenskej republiky musí v krátkodobom a strednodobou horizonte reagovať na viaceré výzvy, vyplývajúce z dovŕšenia transformácie na trhovú ekonomiku, ako aj zo zmien vo svetovej ekonomike a zo začlenenia do spoločného trhu EÚ. Z nich najdôležitejšie sú: - reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky v zmysle stratégie posilnenia úlohy poľnohospodárstva pri udržiavaní krajiny a rozvoj vidieka v rámci jeho multifunkčnosti. - potreba vytvorenia konkurencieschopnej a životaschopnej podnikateľskej štruktúry poľnohospodárstva, ktorá dokáže zabezpečiť využitie disponibilných výrobných zdrojov, prispievať k tvorbe hrubého domáceho produktu a k zabezpečeniu plnohodnotnej kvalitnej a zdravej výživy nášho obyvateľstva na základe dodržiavania NATURY udržanie a posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskej prvovýroby na domácom a medzinárodných trhoch s využitím absolútnych a porovnateľných výhod, ktoré poskytujú naše prírodné podmienky, organizácia poľnohospodárskej výroby, kvalita ľudského faktora a iné činitele konkurencieschopnosti produkcie, pri primeranom využití domácich výrobných faktorov, najmä pôdy. 42

37 6.Použitá literatúra 1. ŽAJA, J.: Reprodukcia ľudských zdrojov v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe. Vydala Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre v roku 1999, Nitra 1999 ISBN X 2. VIŠŇOVSKÝ, J. - NAGYOVA, Ľ. - ŠAJBODOROVÁ, M.: Manažment ľudských zdrojov. Vydavateľské a edičné stredisko VŠP, Nitra ZOBORSKÝ, 1.: Agroekonomika. S PRESS Prešov, REPKA, I.: Vývoj pracovných síl a zamestnanosti v poľnohospodárstve. In: Zborník z medzinárodnej konferencie Demografická situácia na vidieku a zdroje pracovných síl v poľnohospodárstve". Nitra. VŠP, PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby, Vydavateľské edičné stredisko SPU v Nitre, Nitra KUBÁT, J.: Desatoro personalistiky. Moderní řízení 7. ŽAJA, J.: Horizontálna a vertikálna mobilita pracovníkov v poľnohospodárstve. In: Medzinárodné vedecké dni Sekcia: Agrárny manažment, marketing a obchodná politika. Nitra: SPU, 1998, s.99. ISBN GOZORA, V.: Efektívnosť organizačných zdrojov pri ekonomickom rozvoji agropotravinárských podnikov In: Zborník vedeckých prác zo spoločenskej vedeckej konferencie Reštrukturalizácia a revitalizácia podnikateľských subjektov v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe". Nitra 1997, 9. MECHÍROVÁ, A. - ZOBORSKÁ, A.: Vývoj počtu pracovníkov v agrárnom rezorte na slovenskom vidieku. In Acta operativo oeconomica, LI, VŠP v Nitre, Nitra

38 10. STRAČÁK, V.: Ekonomika práce, Bratislava GOZORA, V.: Riadenie personálnej práce a sociálnych služieb v agrokomplexe. Informa, Nitra KOUBEK, J Řízení pracovních sil a zamestnanosti v podniku. Vysoká škola ekonomická v Praze, Praha VÍCEN, J.: Podnikateľská analýza. SPU v Nitre, Nitra ŠAJBIDOROVÁ, M: Vývoj úrovne ľudských zdrojov v Ppok v období nastupujúcej trhovej ekonomiky. In: Zborník vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní 1997, Nitra