Finančné pozície podnikov v agrárnom sektore po vstupe do EÚ #

Transcription

1 Finančné pozície podnikov v agrárnom sektore po vstupe do EÚ # Miroslav Grznár * - Alžbeta Foltínová ** Úvod Finančný manažment je dôležitou súčasťou celkového, či celostného manažmentu podnikateľských subjektov vo všetkých sektoroch ekonomiky, agrárny sektor nevynímajúc. Jeho úlohou je komplexne naplánovať a operatívne udržovať finančnú rovnováhu, zabezpečiť kapitál potrebný na rozvoj podniku a vyhýbať sa vzniku platobnej neschopnosti a problémom s likviditou. Do finančného manažmentu preto patrí finančné plánovanie, organizovanie finančných procesov, ich personálne zabezpečenie, motivácia a hodnotenie finančného personálu a kontrola. Finančný manažment v agrárnych podnikoch ovplyvňuje rad špecifík, ktoré sa v iných odvetviach nevyskytujú. Patrí k nim napríklad nutnosť dlhšieho zálohovania prostriedkov pre rastlinnú produkciu v nasledujúcom roku, dlhý výrobný cyklus v niektorých odvetviach živočíšnej výroby, potreba financovania pri skladovaní vlastných výrobkov, ale aj meškanie platieb za realizovanú produkciu od spracovateľov, ťažší prístup k úverom z komerčných bánk a ďalšie. Niektoré z týchto špecifík si vynútili špecifické finančné nástroje, ako sú zelené úvery na zakladanie úrody, využívanie záruk zo záručného fondu SRZB, bonifikácia úrokov, využívanie tovarových záložných listov na získanie likvidných prostriedkov a pod. K týmto špecifickým nástrojom patria aj podpory, ktorými EÚ i národné vlády väčšiny krajín sveta pomáhajú udržať finančnú rovnováhu svojich agrárnych producentov. Kľúčovou úlohu finančného manažmentu podniku je predovšetkým operatívne riadenie finančného hospodárenia, tak aby podnik bol schopný uhrádzať svoje záväzky a hospodáril so ziskom. Táto požiadavka osobitne platí v súčasnej hospodárskej kríze.. Úlohy finančného manažmentu podniku Hlavnou funkciou riadenia podniku na všetkých úrovniach je integrácia činností z aspektov komplexnosti a dynamiky vzhľadom na vzťahy k prostrediu. Riadiace aktivity majú za cieľ naladiť a integrovať cyklus: Informácie Cieľ Plány Kontrola Organizačný systém. # Príspevok je parciálnym výsledkom riešenia grantového projektu VEGA č./0686/08 Podpora controllingových systémov v praxi SR podľa vyspelých controllingových systémov v krajinách EÚ. * prof. Ing. Miroslav Grznár, DrSc., prof. profesor: Katedra manažmentu, Fakulta podnikového manažmentu, Ekonomická univerzita v Bratislave. ** doc. Ing. Alžbeta Foltínová, CSc., doc. - docentka; Katedra podnikovohospodárska, Fakulta podnikového manažmentu, Ekonomická univerzita v Bratislave.

2 Ak všetky časti uvedeného cyklu normálne fungujú prispievajú ku kvalite podnikového riadenia, vrátane finančného manažmentu podniku. Kľúčovou funkciou manažmentu je plánovanie. Plánovanie vychádza z interných i externých informácii, z cieľov, ktoré sledujú manažéri a majú ich vo svojich manažérskych zmluvách a zo zdrojov a produkčného potenciálu podniku, ktorý sa manažéri usilujú efektívne využiť. Ak parametre plánu majú byť metrikou pre monitorovanie vzniku krízovej situácie, musia byť veľmi objektívnymi. To sa však v podnikovej praxi nie vždy darí a preto aj plánovanie nedostatočne, alebo vôbec nesignalizuje zárodky krízy. Prečo je tomu tak? Vo výskume plánovania v slovenských podnikoch, ktorý uskutočnil J. Janík (2006) vyplýva, že práve poľnohospodárske podniky nevenujú veľkú pozornosť plánovaniu. Tieto podniky vôbec nevytvárajú osobitný plánovací útvar, svoje plány orientujú len na krátkodobý časový horizont a málo využívajú kontrolu plnenia plánov vo svojom operatívnom riadení. V nasledujúcej tabuľke. zobrazujeme niektoré výsledky uvedeného výskumu, ktorý sa uskutočnil na Katedre manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tabuľka porovnáva obsahovú stránku plánov v niekoľkých národohospodárskych odvetviach. Vidieť, že poľnohospodárske podniky síce zostavujú finančný plán, ale jeho časový horizont je len rok, čo je príliš krátky horizont pre prijímanie rozvojových programov a ich financovanie. Ďalej tieto podniky vôbec neplánujú materiálové a energetické zabezpečenie výroby, ktoré je pre výrobnú činnosť v súčasných podmienkach neobyčajne dôležité. Len čiastočne je plánovaná výrobná činnosť a vôbec chýba marketingový plán. Hlavnou úlohou kontrolného systému riadenia je byť nástrojom, ktorý pomáha manažérom na každom stupni riadenia monitorovať priebeh plnenia plánu a reagovať na negatívne odchýlky. V podnikovej praxi v súčasnosti sú významné štyri princípy kontrolného systému riadenia: monitorovanie plnenia plánovaných cieľov a úloh, kontrolovať výkonnosť, efektívnosť a produktivitu podnikových činností, zahrnúť medzi objekty kontroly všetky požiadavky riadiacich pracovníkov, plne využívať možnosti informačných systémov. Konceptuálny model kontroly riadenia zahrnuje trojicu aktivít: definíciu a kvantifikáciu cieľov, aktivity potrebné na ich realizovanie a vyčíslenie a korektúry zistených odchýlok. V poslednom období je tento prístup nahrádzaný trojicou: anticipovať, pilotovať, reagovať, ktorá o niečo lepšie vystihuje podstatu kontroly riadenia a plánovania. Kontrola plní v procese plánovania funkciu spätnej väzby. Informuje, ako sa darí realizovať plány, umožňuje odhaliť príčiny ich neplnenia alebo prekračovania. Kontrola často odhaľuje aj kvalitu samotného plánovania, keďže nízka kvalita plánovania sa nutne prejaví aj v procese realizácie plánov. V neposlednom rade však kontrola plánov môže odhaliť príznaky problémov či krízy.

3 Tabuľka : Podnikové plány z funkčného hľadiska podniky podľa odvetvia Podniky podľa odvetvia Marketingový plán Výrobný plán Investičný plán Zostavujú Časový Doba Zostavujú Časový Doba Zostavujú Časový Doba horizont zost. horizont zost. horizont roky mesiace roky týždne roky zost. mesiace Obchod 83,3%, 20,8% 0, ,5% 2,4 a služby Výroba 67,7%,2, 70,9% 3 6,3% 2,8 Financie 00%,3 2 25,0% 0, ,0% 2, IT 75,0% 2,5% 3 75,0%,8 Poľnohospod.. 0,0% x x 50,0% 3 00% 3 2,5 Podniky podľa odvetvia Finančný plán Plán zásobovania Personálny plán Zostavujú Časový Doba Zostavujú Časový Doba Zostavujú Časový Doba horizont zost. horizont zost. horizont roky mesiace mesiace týždne roky zost. mesiace Obchod 95,8%, 0,7 70,8% 4 37,5%, a služby Výroba 93,6%,2 6,3% 7 3 5,6%,2 Financie 00% ,3% ,0%,6 IT 87,5% 0,5 25,0% 5 62,5%,3 Poľnohospod. 00% 0,7 0,0% x x 00% 2,5 Prameň: Janík, J.: Plánovacie procesy v podnikoch SR a možnosti ich zdokonalenia. Dizertačná práca. Ekonomická univerzita, Bratislava, 2006 Procesy kontroly, ako súčasť controllingových operácii sa síce môžu realizovať aj na báze porovnávania skutočnosti v čase kontroly so skutočnosťou minulého obdobia, ale chýba parameter, ktorý vyjadruje cieľ, želanie manažmentu, alebo majiteľov. Preto je plán ústredným nástrojom riadenia, ktorému aj vo finančnom manažmente treba dať primerané miesto. 2. Finančné pozície agrárneho sektora po vstupe SR do EÚ Financovanie v podnikovej teórii a praxi poznáme bežné a jednorazové. K bežnému financovaniu patrí financovanie obežného majetku a obnovovacie obstaranie neobežného majetku. Tento majetok vyžaduje permanentne sa opakujúcu potrebu financovania. Nesúlad medzi potrebou a prebytkom platobných prostriedkov v priebehu hospodárskeho roka vyplýva zo značného časového odstupu medzi nákupom výrobných prostriedkov a predajom výrobkov, ktorý je značný práve v poľnohospodárstve. Jednorazové financovanie sa týka takých finančno-hospodárskych operácií, pre ktoré je príznačné, že medzi získaním finančných prostriedkov príslušných majetkových zložiek na

4 strane jednej a začiatkom produkčného procesu na strane druhej existuje väčší časový odstup ako pri bežnom financovaní obežného majetku. Jednorazové financovanie vedie spravidla k zvýšeniu aktív a vyžaduje financovanie kapitálom. Určiť celkovú potrebu kapitálu (vlastného i cudzieho) v poľnohospodárskej prvovýrobe je pomerne náročné. Vo finančnom manažmente významné miesto patrí finančnému plánovaniu. Finančný plán podniku je podľa J. Kráľoviča (998) dokument v ktorom sú proti sebe postavené súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov a momentálne a budúce očakávané zdroje ich krytia. Medzi činiteľov ktoré určujú výšku potreby finančných prostriedkov v agrárnom podniku najčastejšie patria: - veľkosť podniku a rozsah výroby, - skladovanie a jeho dĺžka, - štruktúra výroby a odbyt výrobkov a ďalšie. Možný rozsah výroby je istým spôsobom daný technickými a pracovnohospodárskymi podmienkami. Podľa rozsahu, štruktúry a spôsobu výroby môžeme prostredníctvom prepočtov (príjmov a výdavkov) určiť potrebu neobežného, obežného i finančného kapitálu. Skladovanie vyžaduje tak neobežný, ako aj obežný kapitál. Rozsiahle skladovanie je opodstatnené napr. vtedy, ak môžeme dosiahnuť nižšie nákupné ceny alebo vyššie odbytové ceny. Financovaním podniku rozumieme získavanie finančných zdrojov pre podnik. Ide o sústreďovanie podnikového kapitálu od vlastníkov, veriteľov, prípadne formou dotácií alebo z iných zdrojov. Keďže finančná situácia podniku dáva obraz o jeho hospodárení a prosperite jej analýza a hodnotenie je predmetom záujmu manažmentu podnikov i komerčných bánk, ktoré tieto podniky financujú. Finančnej situácii agrárnych podnikov sa pravidelne venuje aj Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorú každoročne pripravuje MP SR. Pozornosť je venuje aj ekonomická výskumná sféra (Z. Chrastinová, 2008, Szabo, Ľ., Grznár, M. 2008). Pohľad na aktuálnu finančnú situáciu podnikov poľnohospodárskej prvovýroby právnické osoby, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na produkcii odvetia, vo vybraných ukazovateľoch zobrazuje tab. 2. Údaje zobrazujú vývoj vybraných ukazovateľov finančného hospodárenia poľnohospodárskych podnikov po našom vstupe do EÚ. Uvádzané údaje pochádzajú z CD MP SR, ktorá každoročne zbiera ukazovatele z veľkého počtu podnikateľských subjektov. Túto databázu prevádzkuje VÚEPP v Bratislave.

5 Tab. 2 Vybrané finančné ukazovatele podnikov poľnohospodárskej výroby v Sk.ha Ukazovateľ Index 07/05 Majetok celkom ,5 DHM ,2 Pohľadávky spolu , Záväzky spolu ,9 Výsledok hospodárenia ,4 Obstaranie DHM ,9 Opotrebovanie DHM v %. 49,7 42,6 87,5 Podpory spolu ,6 Prameň: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR, 2007, 2008, MP SR, upravené Napríklad v roku 2007 odovzdalo údaje podnikateľských subjektov, právnických i fyzických osôb, ktoré obhospodarovali 8,3 % výmery využívanej poľnohospodárskej pôdy. Údaje sú prepočítane na ha p.p., aby bolo možné porovnávať vývoj vo vzťahu na jednotku najvýznamnejšieho výrobného zdroja v poľnohospodárstve. Keďže sú k dispozícii údaje za posledné tri roky po našom vstupe do EÚ, môžeme zhodnotiť vývojové tendencie základných ukazovateľov. Vzhľadom na každoročné pohyby v počte podnikov, nejde však v každom roku o rovnaký počet podnikov, ani o celkom totožné podniky, čo môže trochu skresľovať vývojové tendencie. Majetok podnikov spolu i dlhodobý hmotný majetok v hodnotenom období vzrástol, i keď vývojová tendencia nebola vždy priaznivá. Pozoruhodný je aj výrazný rast zisku, najmä v porovnaní so stratou v roku Tu nepochybne prispel rast bežných i investičných podpôr najmä zo zdrojov EÚ. K priaznivým výsledkom patrí aj rast DHM a zníženie miery jeho opotrebenia. Medzi nepriaznivé črty vo finančných výsledkoch patrí rast pohľadávok, ktorý svedčí o poruchách vo finančných tokoch pri úhrade realizovaných výrobkov. Vzrástli však aj záväzky poľnohospodárskych podnikov a ich výška viac ako dvojnásobne prevyšuje hodnotu pohľadávok. Slovenský agrárny sektor je už niekoľko rokov súčasťou EÚ a musí preto komparovať svoje výsledky s agrárnym sektorom ostatných členských štátov a starostlivo posudzovať svoje pozície s využitím metódy benchmarkingu. Cieľom takéhoto porovnávania by mala byť snaha identifikovať mieru zaostávania za poprednými krajinami s efektívnym a výkonným poľnohospodárstvom, zistiť príčiny našich horších výsledkov a napodobniť manažérske riešenia vo finančnej oblasti tých najlepších, keďže SPP vytvára všetkým členom rovnaké kontúry agrárnej politiky. Predpokladom porovnávania je disponibilná údajová základňa s porovnateľnými ukazovateľmi. Takou je databáza FADN (Farm Accountancy Data Network), informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva EÚ. Databáza obsahuje rovnaké ukazovatele za všetky krajiny, pričom tieto sa získavajú z vybraného súboru podnikov. V roku 2008 boli prvýkrát u nás publikované údaje tejto siete za rok 2005, vrátane údajov za SR, pričom časové oneskorenie je spôsobené najmä rozdielnym vymedzením účtovného roka, keďže v niektorých štátoch nie je ním kalendárny rok. Koordinátor FADN za

6 SR je VÚEPP v Bratislave, ktorý pripúšťa, že ani v roku 2005 nie sú všetky ukazovatele za SR porovnateľné s ostatnými krajinami (http. Tab. 3 Vybrané finančné ukazovatele krajín EÚ v roku 2005 v ha -, % Ukazovateľ EÚ-25 Nemecko Francúzsko Rakúsko ČR SR Aktíva Stále aktíva Podiel strojov na SA v % 2,5 2,2 29,7 9,5 37,8 9,6 Hrubé investície Záväzky celkom Celková hrubá prod Cash flow Podpory Vlastný kap. / aktíva, % 49, 40,4 85,5 79,7 94,7 98,9 Prameň: Štandardné výsledky ISPU v krajinách EÚ-25. Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 2008, č. 2, vlastné prepočty V tabuľke 3 porovnávame finančné pozície agrárnych podnikov priemeru krajín EÚ- 25 a niektorých vybraných krajín so SR na báze vybraných súhrnných finančných ukazovateľov za rok Údaje sú prepočítané na ha p.p., alebo vyjadrené v %. V uvedenej komparácii v porovnaní s priemerom EÚ-25 i s vyspelými krajinami sú slovenské poľnohospodárske podniky silne podkapitalizované o čom svedčí nízka hodnota aktív i stálych aktív na jednotku plochy, ako aj nízka hodnota hrubých investícii. Značne zaostávame aj v hodnote hrubej produkcie, v generovaní cash flow, ako aj vo výške získavaných podpôr, kde sa máme vyrovnať pôvodným krajinám únie až v roku 203. Medzi naše prednosti patrí menšia hodnota záväzkov, ktorá však odráža nízku výkonnosť v produkcii a podstatne menšie zadĺženie, keďže naše podniky používajú prevážne vlastný kapitál. Uvedené finančné komparácie potvrdzujú známe slabé pozície našich poľnohospodárskych podnikov v oblasti výkonnosti i menšej vybavenosti modernými zdrojmi. 3. Disparita finančných ukazovateľov v agrárnych podnikoch Údaje o finančných pozíciách poľnohospodárskych podnikov, ak ich získame len ako priemer celého odvetvia, nepodávajú pravdivý obraz o finančnom hospodárení, keďže neodhaľujú rozptyl sledovaných ukazovateľov a ich diferenciáciu. Keďže máme možnosť využiť triedenie získaných údajov databázy MP SR za rok 2007 podľa intenzity výroby i podľa ziskových a stratových podnikov, pokúsime sa zobraziť finančnú situáciu trochu detailnejšie. Využívanie výrobných faktorov a tvorba hospodárskeho výsledku agrárnych podnikov sa značne diferencuje jednak podľa objektívnych podmienok hospodárenia a jednak podľa schopností a kompetencii ich manažérov. Pozrime sa na výsledky súborov podnikov právnických osôb hospodáriacich v roku 2007 v priaznivejších výrobných podmienkach, teda

7 mimo podnikov v kategórii LFA, ktorá označuje nepriaznivé, resp. inak zhoršené podmienky hospodárenia, čo sú najmä podniky v horských oblastiach. Súbor 578 poľnohospodárskych podnikov v produkčných podmienkach v tab. č. 4 bol triedený podľa výšky spotrebovaných nákladov v Sk na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy do piatich intenzitných skupín. To je jeden zo základných ukazovateľov intenzity výroby. Všetky podniky sú v tomto súbore trhovo orientované a mali by usilovať o vysokú výkonnosť jednak v hodnote výnosov, ako aj v generovaní zisku. Údaje v tabuľke naznačujú značný rozptyl hodnôt, ktorý len z časti môže mať objektívne príčiny a z väčšej časti sú zjavné disparity spôsobené výkonom manažérskych kompetencii. Predpokladom konkurenčnej schopnosti podnikov je predovšetkým úsilie o úsporu nákladov, keďže také strategické voľby ako je diferenciácia produkcie, či segmentácia trhov sú pre prvovýrobcov prakticky nedostupné. Úsporu nákladov možno dosiahnuť len starostlivým manažmentom nákladov a racionálnou intenzifikáciou výroby na každom obhospodarovanom hektári pôdy. Podľa tab. 4 viac ako 40 % podnikov súboru spadá do skupiny s najnižšou intenzitou hospodárenia, čomu odpovedajú aj ďalšie výsledky, ako sú nízke výnosy, nízka tvorba zisku a pridanej hodnoty na jednotku plochy, nízka úroveň produktivity práce z výnosov, či nízka účinnosť využitia dlhodobého hmotného majetku. Je prekvapením, že taký veľký počet podnikov volí v produkčných podmienkach stratégiu nízkej intenzity výroby a uspokojuje sa s podpriemernými výsledkami. V tejto skupine je aj najviac stratových podnikov. Stredné skupiny podnikov sú početne pomerne vyrovnané, intenzifikujú svoju výrobu rastom nákladov, čo sa však prejavuje len pomalým rastom výnosov, pridanej hodnoty i produktivity práce. Hospodársky výsledok napriek rastu nákladov, nemá jednoznačnú progresívnu tendenciu a podobne je to aj u účinnosti výrobnej spotreby a využívania DHM. Výška podpôr je v jednotlivých skupinách pomerne vyrovnaná. Tab. 4 Vybrané finančné ukazovatele poľnohospodárskych podnikov v tis. Sk.ha - v r Ukazovateľ. skupina 2. skupina 3. skupina 4. skupina 5. skupina Počet podnikov Výnosy 32,08 37,73 44,0 47,86 86,60 Majetok spolu 53,04 48,96 62,57 6,44 05,02 Výnosy / DHM, koef.,05,52,9,48,56 Pohľadávky po LS 3,7 2,64 2,85 3,49 6,7 Záväzky po LS 7,84 2,86 4,63 4,32 8,03 Pohľadávky spolu 7,92 9,04 8,44 9,82 26,08 Záväzky spolu 26,35 23,00 28,9 23,4 45,65 Výsledok hospodárenia 0,92,73,45 0,63,43 Bežné podpory 6,03 5,22 6,75 6,52 6,97 % ziskových podnikov Prameň: CD MP SR, VÚEPP, Bratislava, 2008, vlastné spracovanie V skupine najintenzívnejšie hospodáriacich podnikov je takmer 27 % podnikov, ktoré disponujú extrémne vysokou hodnotou majetku, ale aj vysokou výkonnosťou, keď ju vyjadríme v hodnote výnosov na jednotku plochy. Najefektívnejšie využívajú aj svoj

8 dlhodobý hmotný majetok. Výsledkom hospodárenia však zaostávajú za druhou skupinou podnikov. Finančné pozície má vari najpriaznivejšie druhá skupina podnikov, keďže pomer záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti má pomerne vyrovnaný, pomer pohľadávok a záväzkov je síce vo všetkých skupinách nepriaznivý, prevažujú záväzky, ale u tejto skupiny je tento pomer najmenší a dosahuje aj najlepší hospodársky výsledok. Pritom tieto podniky získali najmenej podpôr. V tab. 5 analyzujeme, aká je disparita vybraných finančných ukazovateľov ak triedime agrárne podniky podľa prosperity na ziskové a stratové. Toto triedenie sme zúžili len na podniky patriace do strednej (tretej) intenzívnej skupiny z predchádzajúcej tabuľky, aby sme vylúčili extrémne hodnoty. Tab. 5 Disparita vybraných finančných ukazovateľov podľa prosperity v tis. Sk.ha - v r Ukazovateľ Spolu Ziskové Stratové Rozdiel Z - S Počet podnikov Výnosy 44,0 42,94 60,5-7,2 Majetok spolu 62,57 6,05 85,39-24,34 Výnosy / DHM, koef.,9,20,6 0,04 Záväzky spolu 28,9 26,25 57,7-30,92 Záväzky / výnosy v % Bankové úvery a výpomoci 7,5 6,70 3,88-7,8 Výsledok hospodárenia,45 2,22-0,06-2,28 Podpory bežné 6,75 6,82 5,65,7 Obstaraný DHM / DHM, % 3,2 34,0 2,60 3,40 Prameň: Tamže, vlastné prepočty Stratové podniky na jednej strane disponujú vysokou hodnotou majetku a dosahujú aj pomerne vysokú úroveň výnosov na jednotku plochy, ale v ostatných uvedených finančných ukazovateľoch sú ich výsledky horšie. Vysoká strata, vysoká hodnota záväzkov, nižšia účinnosť vo využívaná DHM, vysoký podiel záväzkov ku výnosom a nízka miera obnovy a investovania do DHM sú hlavnými znakmi kritickej finančnej situácie týchto podnikov. Je zaujímavé, že stratové podniky čerpali viac bankových úverov, ako podniky prosperujúce. Vysoké výnosy, podmienené pomerne vysokými nákladmi u stratových podnikov na jednej strane síce svedčia o význame, ktorý manažéri týchto podnikov pripisujú intenzifikácii výroby, ale finančné výsledky svedčia o podcenení finančného manažmentu. Graf zobrazuje mieru disparity vybraných finančných ukazovateľov v súbore podnikov, ktorý je uvedený v tab. 3. Údaje za podniky súboru spolu sú považované za základ (=) a ziskové či stratové sú v odchýlke od základu. Najväčšia odchýlka je v hospodárskom výsledku.

9 Graf : Disparita vybraných finančných ukazovateľov v súbore podnikov Spolu Ziskové Stratové Záver Vstup do EÚ bol pre slovenské poľnohospodárske podniky výzvou na rozvojové programy, ktoré by posunuli výkonnosť podnikov čo najskôr na úroveň priemeru krajín únie v záujme udržania našej konkurenčnej schopnosti na trhoch domácich i zahraničných. Príliv podporných prostriedkov zvýšil síce počet ziskových podnikov, ale parametre výkonnosti stále zostávajú za priemernými ukazovateľmi vyspelých krajín. Prejavuje sa to aj v rade ukazovateľov finančných, čo svedčí o menšej pozornosti manažérov venovanej finančnému manažmentu.

10 Literatúra [] Foltínová, A.: Controlling v pozícii nástroja manažmentu podniku. In. Moderné prístupy k manažmentu podniku. Zborník príspevkov zo 7. medzinárodnej vedeckej konferencie septembra STU v Bratislave, KM FCHPT & VŠCHT Praha. Elektronický zdroj. [2] Grznár, M., Šinský, P., Marsina, Š.: Firemné plánovanie. Bratislava: Sprint 2, 2009 [3] Chrastinová, Z.: Ekonomický vývoj poľnohospodárstva v rokoch Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 2008, č. 4, s. 3-2 [4] Janík, J.: Plánovacie procesy v podnikoch SR a možnosti ich zdokonalenia. Dizertačná práca. Ekonomická univerzita, Bratislava, 2006 [5] Grznár, M., Foltínová, A. a i.: Podnikanie v agropotravinárstve. Bratislava: Vyd. EKONÓM, 2006 [6] Kráľovič. J.: Finančné plánovanie podniku. Bratislava: ELITA, 998 [8] Szabo, Ľ., Grznár, M.: Prosperity factors of agricultural companies in the SR in the LFA after the EU integration. AGRIC. ECON. CZECH, 54, 2008 (0), str

11 Finančný manažment a controlling v agrárnom sektore po vstupe do EÚ Miroslav Grznár Alžbeta Foltínová ABSTRAKT Predkladaný príspevok je venovaný charakteristike finančného riadenia poľnohospodárskych podnikov, finančným pozíciám, finančným výsledkom podnikov a controllingu ako nástroju, ktorý zabezpečuje plánovanie, monitorovanie a prijímanie nápravných opatrení vo finančnom riadení. Nakoľko hlavnou funkciou riadenia je plánovanie, autori v príspevku poukazujú na výsledky výskumu plánovania v slovenských poľnohospodárskych podnikoch, ktorý sa uskutočnil na Katedre manažmentu, Ekonomickej univerzity v Bratislave. Slovenský agrárny sektor je už niekoľko rokov súčasťou EÚ, a z toho dôvodu sú ďalej v príspevku komparované výsledky slovenského agrárneho sektora s agrárnym sektorom ostatných členských štátov EÚ využitím metódy benchmarkingu, s cieľom identifikovať mieru zaostávania za ostatnými krajinami s efektívnym a výkonným poľnohospodárstvom. Cieľom je zistiť príčiny horších výsledkov poľnohospodárskych podnikov v SR a napodobniť manažérske riešenia vo finančnej oblasti najlepších podnikov. Kľúčové slová: Finančný manažment, controlling, podnikové plány, kontrola, agrárny sektor, Financial Management and Controlling in the Sector of Agriculture after the EU Entry ABSTRACT The submitted paper deals with the finacial management characteristics in agriculture enterprises, as well as financial positions, financial results and controlling as an instrument ensuring planning, monitoring and adopting recovery measurements within financial management. Since the major function of management has been planning, the authors focus on research planning outputs in Slovak agriculture enterprises, having been dealt with in the Management Department of the University of Economics in Bratislava. The Slovak agriculture sector has been involved in the European Union for some years. That is the reason the contributed paper compares the results of the Slovak sector of agriculture with that one of other EU member states utilizing the methods of benchmarking. Its aim is to identify the rate of lagging behind in comparison to countries with efficient and high level agriculture. The final aim is to reveal the reasons for lower results in agriculture enterprises in the Slovak Republic as well as introduce some outstanding enterprises managerial solutions in financial area. Various Versions of Managerial Income Statement Key words: financial management, controlling, company plannings, control, sector of agriculture JEL classification: M2, M4.