I. SITUÁCIA POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA V ROKU Hlavné charakteristiky vývoja národného hospodárstva

Transcription

1 I. SITUÁCIA POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA V ROKU Hlavné charakteristiky vývoja národného hospodárstva V roku 2003 sa zmiernilo medziročné tempo rastu makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky, keď rast hrubého domáceho produktu (HDP) bol reálne o 0,2 p. b. nižší ako v roku Na strane dopytu bol medziročný rast HDP ovplyvnený rastom zahraničného dopytu (o 22,6 %) a poklesom domáceho dopytu (o 2,3 %). V rámci domáceho dopytu bola nižšia tvorba hrubého fixného kapitálu (o 1,2 %) a konečná spotreba domácností (o 0,6 %) a vyššia konečná spotreba verejnej správy (o 2,9 %) a spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam (o 11,9 %, pritom tvorila 0,9 % HDP). Medziročný vývoj hlavných ukazovateľov ekonomiky SR Tabuľka č. 1 Ukazovateľ Merná jednotka Tempo rastu HDP - v bežných cenách zmena v % 8,1 8,6 9,1 - v stálych cenách zmena v % 3,8 4,4 4,2 Miera inflácie 1) zmena v % 7,3 3,3 8,5 Miera nezamestnanosti 2) % 19,2 18,5 17,4 Saldo zahraničného obchodu mld. Sk -102,2-96,6-23,6 Saldo štátneho rozpočtu mld. Sk -44,4-51,6-56,0 Saldo štátneho rozpočtu k HDP v % -4,5-4,7-4,7 Bežný účet platobnej bilancie k HDP v % -8,4-8,0-0,9 Tvorba hrubého fixného kapitálu (s. c.) zmena v % 13,9-0,9-1,2 Prílev priamych zahraničných investícií mld. Sk 61,4 184,8 32,1 3) Priame zahraničné investície spolu mld. Sk 231,5 299,2 337,4 Priemerná nominálna mesačná mzda Sk Priemerná nominálna mesačná mzda zmena v % 8,2 9,3 6,3 Priemerná reálna mesačná mzda zmena v % 0,8 5,8-2,0 Priemerný výmenný kurz (devíza stred) Sk/USD 48,3 45,3 36,8 Priemerný výmenný kurz (devíza stred) Sk/EUR 43,3 42,7 41,5 Základná úroková sadzba NBS % 8,8 7,9 6,4 Úroková miera % 10,4 8,7 7,6 Prameň: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2003, ŠÚ SR Menový prehľad 01/2004, 03/2004, Národná banka Slovenska, Štatistická ročenka SR 2003, ŠÚ SR 1) v priemere za obdobie (počítaná zo spotrebiteľských cien; do roku 2001 na báze roku 1995, od roku 2002 na báze roku 2000) 2) v priemere za obdobie 3) zmena metodiky účtovania v dôsledku novej účtovnej osnovy pre banky Exportná výkonnosť ekonomiky (meraná podielom vývozu výrobkov a služieb na HDP) vzrástla na 78 % (o 6,2 p. b.), dovozná náročnosť (meraná podielom dovozu výrobkov a služieb na HDP) na 79,5 % (o 0,6 p. b.), v dôsledku čoho došlo k pomernému zblíženiu s exportnou výkonnosťou ekonomiky. Pri podstatne rýchlejšom raste exportu ako importu sa výrazne znížilo pasívne saldo zahraničného obchodu. Zvýšil sa priemerný rast inflácie z 3,3 % na 8,5 %, pri raste regulovaných cien o 20,9 % a jadrovej inflácie o 2,6 %. Vývoj inflácie bol v roku 2003 ovplyvnený najmä administratívnymi opatreniami, v dôsledku ktorých došlo v januári k rastu regulovaných cien, spotrebných daní a ku 1

2 zmene sadzieb dane z pridanej hodnoty a v auguste k opätovnému zvýšeniu spotrebných daní vybraných tovarov a služieb. Vo vývoji hrubého fixného kapitálu sa prejavil hlavne pokles tvorby nových fixných aktív (o 0,7 % na 320,5 mld. Sk) a zvýšenie úbytku použitého dlhodobého majetku (o 7,4 % na 35,3 mld. Sk). Objem nadobudnutého použitého dlhodobého majetku vzrástol (o 5,8 % na 22,6 mld. Sk). Rozpočtové hospodárenie v hodnotovom vyjadrení skončilo vyšším schodkom ako v roku 2002, ale podiel salda štátneho rozpočtu k HDP sa medziročne nezmenil (4,7 % z HDP). Rast zamestnanosti v hospodárstve bol sprevádzaný medziročným poklesom nezamestnanosti, pri znížení počtu nezamestnaných o 5,7 % a miery nezamestnanosti o 1,1 p. b. na 17,4 %. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve rástla o 3 p. b. pomalšie ako v roku 2002, čo pri rýchlejšom raste spotrebiteľských cien znamenalo medziročný pokles reálnej mzdy o 2 %. Graf č. 1 % Vývoj hlavných ukazovateľov ekonomiky SR Q Q 3.Q 4.Q 1.Q Q 3.Q 4.Q HDP (medziročná zmena, s.c. 1995) Inflácia Miera nezamestnanosti 2. Postavenie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v národnom hospodárstve a v medzinárodnom porovnaní Z porovnania vývoja medziročných zmien účasti slovenského poľnohospodárstva (vrátane poľovníctva, rybolovu a chovu rýb) na dosiahnutých základných ukazovateľoch národného hospodárstva (NH) vyplýva, že: poľnohospodárstvo si v roku 2003 mierne zlepšilo svoju pozíciu na ekonomickej výkonnosti hospodárstva SR, meranej hrubým domácim produktom (HDP) a pridanou hodnotou (PH) v dôsledku výrazného poklesu medzispotreby na rozdiel od jej rastu v priemere NH, čo sa prejavilo v medziročnom poklese podielu medzispotreby v poľnohospodárstve na celkovej medzispotrebe v hospodárstve SR, zvýšenie účasti poľnohospodárstva na makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky bolo sprevádzané pokračujúcim poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve a jej podielu na celkovej zamestnanosti s pozitívnym vplyvom na rast produktivity práce, meranej pridanou hodnotou na zamestnanca a na efektívnejšie využitie dotácií, ktoré v nominálnom vyjadrení si zachovali vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (v b. c.) rovnaký podiel ako v roku 2002, napriek uvedeným pozitívnym trendom vývoja sa prehĺbila mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom, dlhodobý deficit finančných zdrojov v poľnohospodárstve poznačil tvorbu hrubého fixného kapitálu (HFK) v tomto odvetví s tendenciou medziročného zníženia na rozdiel od rastu 2

3 v priemere NH (v b. c.), čím sa znížil podiel tvorby HFK v poľnohospodárstve na jeho celkovej tvorbe v NH. Podiel poľnohospodárstva a potravinárstva na základných ukazovateľoch národnej ekonomiky Tabuľka č. 2 Ukazovateľ Podiel v % Podiel poľnohospodárstva na: hrubom domácom produkte (s. c.) 1) 4,49 4,55 medzispotrebe (s. c.) 2) 3,65 3,36 tvorbe hrubého fixného kapitálu (b. c.) 1) 3,21 2,85 pridanej hodnote (s. c.) 2) 4,97 5,00 zamestnanosti 3) 5,23 4,75 priemernej mzde 3) 73,72 71,80 Podiel dotácií do poľnohospodárstva na HDP (b. c.) 4) 0,69 0,69 Podiel výroby potravín, nápojov a tabaku na: hrubom domácom produkte (s. c.) 1) 1,54 1,38 medzispotrebe (s. c.) 2) 6,31 6,14 tvorbe hrubého fixného kapitálu (b. c.) 1) 3,20 3,80 pridanej hodnote (s. c.) 2) 1,70 1,52 zamestnanosti 3) 3,35 3,33 priemernej mzde 3) 96,98 96,17 Podiel zahraničného agropotravinárskeho obchodu na: salde zahraničného obchodu 5) 19,24 63,59 dovoze 5) 5,70 4,89 vývoze 5) 3,70 3,16 Prameň: prepočty VÚEPP s použitím údajov z nasledovných prameňov: 1) Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2003, ŠÚ SR 2) ŠÚ SR (vyžiadanie hodnotových údajov) 3) Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy 2003 v organizáciách s 20 a viac zamestnancami, fyzické osoby, ŠÚ SR 4) MP SR (dotácie) 5) Colná štatistika Z medziročných zmien participácie potravinárstva (výroba potravín, nápojov, a tabaku) na základných ukazovateľoch NH vyplýva, že potravinárstvo na rozdiel od poľnohospodárstva: - znížilo v roku 2003 svoj podiel na makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky, pri zanedbateľnom znížení podielu na celkovej zamestnanosti a prehĺbení mzdovej disparity, - zvýšilo účasť na tvorbe hrubého fixného kapitálu v NH, čo súviselo so zabezpečením požiadaviek dodržiavania európskych noriem vo svojich prevádzkach v súvislosti s možnosťami pôsobenia na jednotnom trhu EÚ. Na rozdiel od tendencie poklesu podielu agropotravinárstva na zápornom salde celkového zahraničného obchodu v predchádzajúcom období sa v roku 2003 situácia výrazne zmenila s medziročným zvýšením tohto podielu na 3,3 násobok roku 2002, pri medziročnom znížení podielu na dovoze aj vývoze. Z porovnania pozície poľnohospodárstva v národnom hospodárstve v Slovenskej republike a nových krajinách EÚ (okrem Malty) vyplýva, že Slovensko výškou podielu poľnohospodárstva na hrubej pridanej hodnote sa zaradilo v roku 2002 (údaje za všetky hodnotené krajiny) za Litvu, Estónsko a Lotyšsko, ktoré dosiahli najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa, pritom na rozdiel od týchto krajín Slovensko patrilo medzi krajiny s najnižším podielom poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti. 3

4 Vývoj podielu poľnohospodárstva* na tvorbe HPH a zamestnanosti vo vybraných pristúpených 1) krajinách EÚ Tabuľka č. 3 Podiel v % Krajina HPH celk. zamestnanosti Cyprus 4,1 4,3 5,1. Česká republika 3,1 3,4 4,8 4,5 Estónsko 5,4 4,8 7,0 6,2 Maďarsko 3,7. 6,2 5,5 Lotyšsko 4,7. 15,4. Litva 7,0 6,2 17,9 17,9 Poľsko 3,1 2,9 19,3 18,4 Slovinská republika 3,0. 9,1 8,4 Slovenská republika 4,1 3,7 6,2 5,8 Prameň: CANSTAT Statistical Bulletin 2003/4, ŠÚ SR Poznámka: 1) od 1. mája 2004 *vrátane poľovníctva, lesníctva a rybárstva. údaj nie je k dispozícii Podielom dovozu agropotravinárskych komodít na celkovom dovoze v rámci zahraničného obchodu krajiny Slovensko v roku 2002 nasledovalo Maďarsko a Česko a v roku 2003 len Maďarsko, ktoré dosiahlo najnižší podiel na celkovom dovoze, ale z hľadiska vývozu agropotravinárskych komodít na celkovom vývoze sa Maďarsko zaradilo medzi krajiny s najvyšším podielom a Slovensko dosiahlo najnižší podiel na celkovom vývoze. Podiel agropotravinárskeho** obchodu vybraných pristúpených 1) krajín EÚ na zahraničnom obchode (v %) Tabuľka č. 4 Krajina Dovoz Vývoz Dovoz Vývoz Cyprus.... Česká republika 4,6 3,2 4,5 3,3 Estónsko 8,6 7,7 8,4 7,0 Maďarsko 3,0 6,8 3,1 6,6 Lotyšsko 12,1 9,7.. Litva 7,2 10,0 7,4 11,0 Poľsko 5,6 7,5 5,0 7,9 Slovinská republika 5,8 3,6 5,6 3,4 Slovenská republika 5,2 3,2 4,4 2,9 Prameň: CANSTAT Statistical Bulletin 2003/4, ŠÚ SR Poznámka: 1) od 1. mája 2004 ** potraviny, živé zvieratá, nápoje a tabak. údaj nie je k dispozícii 3. Hlavné výrobné faktory 3.1. Poľnohospodárska pôda V roku 2003 bola výmera využívanej poľnohospodárskej pôdy pomerne stabilná a oproti roku 2002 bol zaznamenaný len mierny pokles (o 388 ha). Celková výmera ornej pôdy sa zvýšila o ha, trvalých porastov o 445 ha a ostatných plôch vrátane domácich záhradiek o ha. Výmera trvalých lúk a pasienkov sa znížila o ha. Percento zornenia dosiahlo 61,69 %. 4

5 Výmera využívanej poľnohospodárskej pôdy Tabuľka č. 5 Ukazovateľ Výmera v ha Index % /2002 Využívaná poľnohospodárska pôda ,98 v tom: orná pôda ,14 percento zornenia 62,50 61,59 61,69 - trvalé porasty ,60 ostatné plochy vrátane domácich záhradiek ,71 trvalé lúky a pasienky ,51 Prameň: Štatistický úrad SR V štruktúre využitia ornej pôdy najvyššie zastúpenie predstavovali obilniny, kde bol zaznamenaný medziročný pokles o 1,48 p. b.. K zvýšeniu zastúpenia došlo u objemových krmovín na ornej pôde (0,41 p. b.), priemyselných plodín (0,68 p. b.) a pestovaných strukovín na zrno (0,23 p. b.). Ostatné plodiny vykázali vyrovnaný trend. Zvýšila sa aj výmera ľadom ležiacej pôdy o 0,10 p. b.. Štruktúra využitia ornej pôdy v % Tabuľka č. 6 Ukazovateľ obilniny 60,36 59,53 58,05 strukoviny na zrno 1,14 0,98 1,21 koreňové plodiny 4,19 4,27 4,31 priemyselné plodiny 13,16 15,09 15,77 zelenina 1,00 1,03 1,05 objemové krmoviny na ornej pôde 19,54 18,52 18,93 ostatné poľné plodiny 0,22 0,11 0,10 kvety a okrasné rastliny 0,04 0,00 0,01 osivá - sadivá 0,10 0,20 0,21 ľadom ležiaca pôda 0,25 0,26 0,36 Spolu 100,00 100,00 100,00 Prameň: Štatistický úrad SR 3.2. Kapitálová vybavenosť Kapitálová vybavenosť poľnohospodárstva vrátane poľnohospodárskych služieb v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 vzrástla, keď hodnota dlhodobého hmotného a nehmotného investičného majetku sa zvýšila o 10,5 % a to zásluhou vyššej investičnej aktivity v roku 2002 a zaradením investícií do používania v roku Napriek tomu objem obstaraných investícií do poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárskych služieb sa znížil (8,7 %) v dôsledku nepriaznivej dôchodkovej situácie podnikov, a tým stagnácie dostupnosti dlhodobých úverov z komerčných bánk. Výrazne poklesli investície do budov a stavieb (34,9 %), strojov a zariadení (12,4 %). Zvýšili sa investície do základného stáda a ťažných zvierat (5 %) a do dopravných prostriedkov (2,0 %). Opotrebovanosť majetku, ktorá dosiahla 49,3 % sa medziročne mierne znížila (o 0,9 bodu). 5

6 Zahraničné zdroje financovania na rozdiel od predchádzajúceho roku, keď zaznamenali nárast, sa v priemere znížili (16,5 %) hlavne v dôsledku ich výrazného poklesu do budov a stavieb (o 77%). Vzrástli len zahraničné investície do strojov (71,1 %). Tým sa znížil aj podiel zahraničných zdrojov na obstaraných investíciách, ktorý bol zanedbateľný (z 0,86 % na 0,84 %). Graf č. 2 Hmotný a nehmotný majetok, investície v mld. Sk Vývoj dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, jeho opotrebovanosti a investícií Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok Investície Opotrebovanosť Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, investície v poľnohospodárstve a v poľnoh. službách (v mil. Sk) Tabuľka č. 7 Spolu z toho financované zo zahraničných zdrojov Ukazovateľ Index 2003/ Index 2003/02 Dlhodobý hmotný a nehmotný , majetok * Oprávky k DHNM , Obstarané hmotné investície ,27 83,74 69,90 83,47 z toho - budovy a stavby ,05 47,01 10,67 22,70 - stroje a zariadenia ,61 31,40 53,71 171,05 - dopravné prostriedky ,04 0,26 1,91 7,34 - zákl. stádo a ťažné zvieratá ,01 5,07 3,61 71,20 Opotrebovanosť DHNM v % 50,17 49, Zostatková hodnota DHNM , Prameň: ŠÚ SR predbežné údaje za podniky s 20 a viac zamestnancami *=v obstarávacej cene DHNM= Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok V rámci hmotného investičného majetku poľnohospodárstvo malo nasledovné ustajňovacie a skladovacie kapacity pre hlavné druhy hospodárskych zvierat a plodín Opotrebovanosť v % 6

7 Kapacity poľnohospodárskych objektov k Druh objektov Kapacita v ks zvierat Index 2003/02 Druh objektov Tabuľka č. 8 Kapacita Index v t 2003/02 Ustajňovacie objekty pre: Sklady pre: - hovädzí dobytok ,3 - obilniny ,4 - ošípané ,4 - zemiaky ,3 - hydinu ,2 - ovocie ,1 - ovce ,8 - zeleninu ,2 Silážne priestory ,6 Manipulačné priestory pre: - silážne veže pozberovú úpravu ovocia ,5 - senážne veže ,7 - pozberovú úpravu zeleniny ,9 Prameň: Stroje a zariadenia v poľnohospodárstve k , ŠÚ SR Z hľadiska celkového počtu ustajňovacích objektov pre jednotlivé druhy zvierat sa v roku 2003 využívalo pre hovädzí dobytok v priemere 78 % (dojnice 79,6 %, odchov mladého hovädzieho dobytka vrátane teliat 77,6 %, výkrm hovädzieho dobytka vrátane teliat 73,6 %), ošípané v priemere 80,3 % (prasnice 80,2 %, predvýkrm a výkrm ošípaných 80,4 %), ovce a hydinu 87,1 %. Vo vývoji počtov vybraných poľnohospodárskych strojov pokračuje vo väčšine typov ich pokles. Iba v niektorých prípadoch sa zaznamenala stagnácia alebo mierny nárast počtu strojov (tabuľka P1). Obnova techniky je naďalej nedostatočná, čo spôsobuje nárast priemerného veku strojov. Vývoj priemerného veku vybraných poľnohospodárskych strojov pre rastlinnú výrobu Tabuľka č. 9 Typ stroja Rok Kolesové traktory 11,19 11,92 12,29 12,47 13,3 13,2 13,6 Kombajny 11,47 11,66 12,01 12,08 13,1 13,0 13,1 Lisy 9,85 11,51 12,24 12,1 12,3 13,1 13,1 Rezačky samohybné 10,53 11,92 11,76 12,21 13,1 13,6 13,6 Postrekovače 8,4 8,94 9,68 9,56 10,3 10,3 10,6 Sejačky 8,69 9,35 9,99 10,2 10,5 11,4 11,9 Pluhy 9,8 10,8 11,45 11,38 12,4 12,5 12,4 Žacie lišty 8,76 11,24 12,67 12,81 11,42 10,2 11,5 Samozberacie vozy 11,07 12,13 12,73 12,52 13,3 13,8 14,0 Rozmetadlá PH 8,85 9,15 10,27 10,52 10,6 11,5 11,0 Rozmetadlá MH 10,39 11,74 12,15 12,49 13,4 14,3 14,1 Prívesy traktorové 12,15 13,0 13,31 13,33 13,8 13,9 14,6 Obracač zhrnovač 8,08 9,02 9,03 8,97 9,2 9,4 9,8 Nakladače 10,72 11,76 12,47 12,38 13,1 13,2 13,3 Prameň: Technický a skúšobný ústav pôdohospodárskej techniky v Rovinke (každoročná analýza) Vypracoval: TSÚP Rovinka 7

8 Graf č. 3 Vývoj priemerného veku vybranej skupiny strojov priemerný vek (r) 13 12, , ,5 10 9,5 9 12,38 12,6 12,13 11,64 11,64 10,91 9, rok sledovania Vypracoval: TSÚP Rovinka Veková štruktúra používaných strojov pre rastlinnú výrobu v roku 2003 signalizuje, že podiel strojov pre RV do 8 rokov je 10,6 % a starších ako 8 rokov až 89,4 % strojov. V porovnaní s výsledkami pasportizácie v roku 1996, keď bolo 77 % strojov starších ako 8 rokov, je to nárast o viac ako 12 p. b.. Podiel strojov a zariadení do 8 rokov v živočíšnej výrobe v roku 2003 bol 45 % a nad 8 rokov bolo 55 %. V porovnaní s rastlinnou výrobou je situácia vo vekovej štruktúre priaznivejšia. Použité rozdelenie vekových skupín pri stanovovaní vekovej štruktúry nezodpovedá, podľa nového zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, dobe odpisovania strojov a zariadení v poľnohospodárstve, keď hranica odpisovania bola stanovená na 6 rokov (príloha 2 daného zákona). Obnova techniky u všetkých typov strojov je absolútne nedostatočná, keď ročná obnova v roku 2003 bola u traktorov 1,6 %, obilných kombajnov 2,5 %, lisov 1,8 %, samohybných rezačiek 1,8 %, postrekovačov 4,5 %, sejačiek 2,6 %, pluhov 1,5 %, zberacích vozov 0,8 %, rozmetadiel maštaľného hnoja 0,5 %, rozmetadiel priemyselných hnojív 3,4 %, traktorových prívesov 0,5 %, nakladačov traktorových 1,6 %, samohybných nakladačov 2,0 %, žacích líšt 4,5 % a obracačov zhrnovačov 4,3 %. Obstaraná technika v slovenskom poľnohospodárstve činila na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v roku 2002 iba 1 325,9 Sk.ha -1 a v roku 2003 iba Sk.ha -1 p. p. Pre obnovu techniky na úrovni jednoduchej reprodukcie sú potrebné investície vo výške Sk.ha -1 p. p. 8

9 Graf č. 4 Graf č. 5 Veková štruktúra strojov v RV v roku 2003 Veková štruktúra strojov v ŽV v roku ,0% 6,6% 11,2% 36,1% 21,6% 78,2% do 4 r. = 4,0 % 4-8 r. = 6,6 % 8-12 r. = 11,2 % nad 12 r. = 78,2 % 18,9% do 4 r. = 21,6 % 4-8 r. = 23,4 % 8-12 r. = 18,9% nad 12 r. = 36,1% 23,4% Vypracoval: TSÚP Rovinka Vypracoval: TSÚP Rovinka Potravinársky priemysel Vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov medziročne vzrástol objem obstaraných investícií (25,8 %) so zrýchlením medziročného tempa ich rastu. Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, investície vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov 1) (OKEČ 15,16) v mil. Sk Tabuľka č. 10 Spolu z toho financované zo zahraničných zdrojov Index 2003/02 Ukazovateľ Index 2003/02 Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok 2) , Oprávky k DHNM , Úhrn obstaraných investícií ,81 47,66 16,93 35,52 Obstarané hmotné investície ,17 46,32 16,93 36,55 z toho - budovy a stavby ,26-2, stroje a zariadenia ,39 45,10 14,27 31,64 - dopravné prostriedky ,01 1, Opotrebovanosť DHNM v % 52,13 52,13 100, Prameň: ŠÚ SR Pozn.: 1) predbežné údaje za podniky s 20 a viac zamestnancami 2) = v obstarávacej cene DHNM = Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok Indexy sú počítané z hodnôt v tis. Sk Vypracoval: ŠÚ SR V rámci štruktúry obstaraných hmotných investícií sa medziročne zvýšil podiel investovania do budov a stavieb (o 9,6 p. b.) a naopak znížil do strojov a zariadení (o 6,6 p. b.) a dopravných prostriedkov (o 1,9 p. b.). Financovanie investícií zo zahraničných zdrojov si zachovalo klesajúcu tendenciu a smerovali prevažne do strojov a zariadení. Podiel investícií zo zahraničných zdrojov na celkových obstaraných investíciách medziročne poklesol z 0,51 % na 0,14 %. 9

10 Graf č. 6 Vývoj obstaraných investícií a ich hlavných zložiek vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov v rokoch (podniky s počtom 20 a viac zamestnancov) v mil. Sk roky obstarané investície spolu hmotné investície (z celkových) budovy a stavby stroje a zariadenia dopravné prostriedky Využitie výrobných kapacít Podniky potravinárskeho priemyslu SR disponovali v roku 2003 dostatočným počtom výrobných kapacít s rozdielnym trendom medziročných zmien v jednotlivých výrobách (rast aj pokles). Kým v roku 2002 sa najvyššie využitie výrobných kapacít, presahujúce 100 %, dosiahlo pri výrobe výrobkov z hydiny, čokoládových cukroviniek a čokolády, a jedlých rastlinných tukov, v roku 2003 bolo využitie výrobných kapacít tiež značne komoditne diferencované, avšak pohybovalo sa pod 100 % a bolo nasledovné: v intervale 90,1-100,0 %: výroba sladu, spracovanie cukrovej repy, výroba mäsových konzerv, mrazených zeleninových výrobkov, v intervale 80,1-90,0 %: výroba piva, jedlých rastlinných tukov, spracovanie olejnatých semien, výroba prírodných a ostatných syrov, čokoládových cukroviniek a čokolády, trvanlivého pečiva, jatočnej hydiny, výrobkov z hydiny, v intervale 70,1-80,0 %: výroba kyslo mliečnych výrobkov, mäsových výrobkov, nečokoládových cukroviniek, v intervale 60,1-70,0 %: výroba nealkoholických sladených nápojov, pšeničného pečiva, cestovín, jatočných ošípaných, zomelku pšenice, tavených syrov, sušeného mlieka, v intervale 50,1-60,0 %: výroba vína, minerálnych vôd a sódoviek, konzumného baleného mlieka, jatočného hovädzieho dobytka, octu, spracovanie mlieka, pod 50 %: výroba hotových konzervovaných jedál (41,5 %), chleba (44,0 %), zomelku raže (43,3 %), liehovín a destilátov (42,7 %), mliekarenského masla (39,9 %), rafinovaného liehu (39,7 %), sterilizovanej zeleniny (28,7 %), kvasenej kapusty (28,0 %), droždia (25,4 %), mrazených ovocných výrobkov (24,0 %), sterilizovaných kompótov (23,6 %), surového liehu (20,3 %). Najvýraznejšie medziročné zvýšenie využitia kapacít nastalo vo výrobe mrazených zeleninových výrobkov (o 31,1 bodu), sterilizovaných kompótov (o 20,0 bodu), hotových konzervovaných jedál (o 15,9 bodu), jatočného hovädzieho dobytka (o 14,8 bodu), vína (o 13,8 bodu), mrazených ovocných výrobkov (o 13,4 bodu), kyslo mliečnych výrobkov (o 12,1 bodu) a mäsových 10

11 konzerv (o 6,8 bodu). Najviac pokleslo využitie najmä vo výrobe výrobkov z hydiny (o 42,5 bodu), čokoládových cukroviniek a čokolády (o 26,7 bodu), jedlých rastlinných tukov (o 26,5 bodu), sterilizovanej zeleniny (o 20,5 bodu), mäsových výrobkov (o 20,2 bodu), droždia (o 17 bodu), zomelku raže (o 11,6 bodu) a v spracovaní olejnatých semien (o 8,5 bodu). Podrobnejšie údaje o výrobných kapacitách potravinárskeho priemyslu v roku 2003 a ich využití sú v tabuľke P Ľudské zdroje a vzdelávanie Počet zamestnancov V roku 2003 pracovalo v poľnohospodárstve 99,4 tis. pracujúcich (ŠÚ SR-VZPS), čo je o 9,5 tis. osôb (o 8,7 %) menej ako v predchádzajúcom roku. Počet mužov poklesol o 5,7% a počet žien o 14,9%. Relatívna zamestnanosť na 100 ha p. p. sa znížila zo 4,5 v roku 2002 na 4,1 v roku 2003 (prepočet na výmeru k ). V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa postavenie pracujúcich v zamestnaní zmenilo. Podiel počtu zamestnancov i podnikateľov (vlastníci firiem, živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci) poklesol rovnakým tempom a to o 0,1 p. b.. Počet vypomáhajúcich rodinných príslušníkov vzrástol z 0,1 na 0,3 tis. osôb. V organizáciách s 20 a viac zamestnancami pracovalo v poľnohospodárstve (poľnohospodárstvo, pestovanie plodín, chov zvierat, zmiešané poľnohospodárstvo) fyzických osôb (priemerný evidenčný počet), resp prepočítaných zamestnancov, čo bolo o 5,8 tis. fyzických osôb menej ako v roku Počet osôb pracujúcich na dohodu vzrástol z 10,8 tis. osôb na 12,9 tis. osôb, t. j. o 19,4 %. Celkove medziročný úbytok zamestnancov dosiahol 11,6 % a bol vyšší oproti predchádzajúcemu roku o 3,6 p. b.. Pokles počtu zamestnancov charakterizuje pokles podielu robotníkov na celkovom počte zamestnancov zo 79,1 % na 78,6 % a podielu žien z 31,1 % na 30,9 %. Zmeny v štruktúre pracujúcich z hľadiska vzdelania sa podľa VZPS prejavili najmä poklesom podielu zamestnancov so základným vzdelaním a vyučených, najmä mužov. Vzrástol podiel pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním s prevahou mužov a pribudli zamestnanci s vyšším odborným vzdelaním, kde prevažovali ženy. Tak ako v minulom roku i v roku 2003 absentovali v poľnohospodárstve pracujúci s bakalárskym a vedeckým vzdelaním. Štruktúra vzdelania zamestnancov v poľnohospodárstve SR (v %) Tabuľka č. 11 Vzdelanie Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Základné 16,4 12,0 25,7 14,8 11,4 22,6 Vyučení 57,2 66,8 37,4 54,5 62,8 34,8 Úplné stredné s maturitou 22,8 18,2 32,3 23,7 18,2 36,8 Vyššie odborné ,3 0,1 0,7 Vysokoškolské 3,6 3 4,6 6,7 7,4 5,1 Spolu Prameň: Výsledky výberového zisťovania pracovných síl, ŠÚ SR 11

12 Graf. č. 7 Štruktúra vzdelania zamestnancov v poľnohospodárstve SR (v %) ,7 14,8 23,7 54, ,6 16,4 22,8 57, základné vyučení úplné stredné s maturitou vysokoškolské V porovnaní s minulým rokom, zmeny vo vekovej štruktúre charakterizuje pokles počtu zamestnancov v najmladších vekových kategóriách, t. j. do 35 rokov, ale absolútne najväčší pokles sa zaznamenal v kategórii ročných a ročných zamestnancov. I napriek väčšiemu medziročnému poklesu počtu zamestnancov v porovnaní s predchádzajúcim rokom, najpočetnejšiu vekovú kategóriu tvorili zamestnanci vo veku od rokov. Najpriaznivejšie sa vyvíjal podiel zamestnancov vo veku od rokov. Rozdelenie zamestnancov poľnohospodárstva SR podľa veku Tabuľka č. 12 Podiel na celkovej zamestnanosti v % Zmena v tis. osôb Veková kategória Rok ,8 0,2-0, ,0 4,6-0, ,0 7,0-0, ,9 10,2-4, ,5 14,9 +0, ,6 17,4 +1, ,9 19,2-1, ,4 15,8-4, ,9 9,5 +0, ,7 0,6-0,2 65 a viac 0,3 0,6 +0,3 Prameň: Výberové zisťovanie pracovných síl, 2002, 2003, ŠÚ SR Z hľadiska právnych foriem hospodárenia najvyšší podiel na agrárnej zamestnanosti v organizáciách s 20 a viac zamestnancami, tak ako v minulých rokoch vytvárali predovšetkým poľnohospodárske družstvá (68,9%). Zvýšená tendencia ich poklesu sa prejavila v prospech podielu zamestnancov v obchodných spoločnostiach. Mierne sa zvýšil podiel zamestnancov v štátnych podnikoch ale v príspevkových organizáciách trend poklesu pokračoval a to výraznejšie ako v predchádzajúcom roku. 12

13 Podiel počtu zamestnancov podľa právnych foriem Tabuľka č. 13 Počet Podiel Počet Podiel Rozdiel Právna forma zamestnancov v % zamestnancov v % podielu spolu spolu v roku 2002 v roku 2003 v % Poľnohospodárske družstvá , ,9-0,7 Štátne podniky 114 0, ,3 +0,1 Obchodné spoločnosti , ,5 +1,2 z toho: a. s. a v. o. s , ,8 +0,8 s. r. o , ,7 +0,4 Príspevkové organizácie , ,3-0,6 Poľnohospodárstvo spolu , ,0 x Prameň: Štvrťročný výkaz o práci, Práca 2-04, CD MP SR (organizácie nad 20 zamestnancov) Graf č. 8 Podiel zamestnancov v poľnohospodárstve podľa právnych foriem v % v roku 2003 obchodné spoločnosti 29,5% príspevkové organizácie 1,3% štátne podniky 0,3% poľnohospodársk e družstvá 68,9% V potravinárskom priemysle (výroba potravín a nápojov) v organizáciách s 20 a viac zamestnancami pokračoval pokles priemerného evidenčného počtu zamestnancov (fyzické osoby) miernejším tempom ako v predchádzajúcom roku. Počet zamestnancov sa znížil na fyzických osôb (t. j. o 3,4 %, resp. o osôb). Pri rýchlejšom poklese počtu žien o 6,7 % sa ich podiel na celkovom evidenčnom počte zamestnancov zvýšil zo 48,8 % na 48,9 %. Medziročný pokles počtu robotníkov z na osôb, čo predstavuje 2,5 % bol miernejší ako v predchádzajúcom roku. Dynamika poklesu počtu žien robotníčok na osôb, bola oproti predchádzajúcemu roku vyššia (5,3 %). Tendencia úbytku zamestnancov v potravinárstve bola tak ako v predchádzajúcich rokoch pomalšia ako v poľnohospodárstve (3,4%), čo ovplyvnilo aj ich podiel na celkovej zamestnanosti. Kým podiel pracovníkov poľnohospodárstva na celkovom evidenčnom počte zamestnancov národného hospodárstva poklesol z 5,2% v roku 2002 na 4,8% v roku 2003, v potravinárstve zostal na rovnakej úrovni 3,3%. Vzdelávanie Na základe činností vyplývajúcich zo zákona 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, v znení neskorších predpisov, zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Ministerstvo pôdohospodárstva SR 13

14 garantom odborného vzdelávania v stredných odborných školách pôdohospodárskeho zamerania. Odborné vzdelávania vo vzťahu k stredným odborným školám rezort realizuje aj v intenciách Dohody č. 1749/ uzavretej medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Ministerstvom školstva SR a následne dohôd uzavretých medzi jednotlivými samosprávnymi krajmi, zriaďovateľmi škôl. Vykonávaním činností týkajúcich sa zabezpečovania odborného vzdelávania súvisiaceho s prípravou mládeže na povolania bol poverený Agroinštitút v Nitre, ktorý vykonával metodickú činnosť v 5 oblastiach. Príprava zmien v obsahu odborného vzdelávania v učebných plánoch, učebných osnovách a príprava koncepčných materiálov v oblasti odborného vzdelávania. V rámci tvorby základných pedagogických dokumentov v spolupráci s odbornými komisiami a subkomisiami a ich experimentálneho overovania pre prípravu na povolanie v stredných školách pôdohospodárskeho zamerania, pracovníci rezortu v rámci svojej profilácie aktívne pôsobili v odborných komisiách a subkomisiách pre: študijné a učebné odbory v skupinách 42, 45 poľnohospodárstvo a v skupine 43 veterinárne vedy; študijné a učebné odbory skupiny 29 potravinárstvo; a pre ostatné odborné komisie. Príprava koncepčných zámerov a tvorba nových projektov v oblasti odborného vzdelávania vo väzbe na požiadavky trhu práce. Súťaže odborných zručností a vedomostí vo vybraných učebných odboroch v stredných odborných školách pôdohospodárskeho zamerania. Zabezpečovanie odborných aktivít špecifického charakteru. V rámci tejto oblasti išlo zabezpečovanie prezentácie stredných odborných škôl pôdohospodárskeho zamerania. Realizácia ďalšieho vzdelávania pedagogických a ostatných zamestnancov stredných škôl pôdohospodárskeho zamerania v odbornej zložke prípravy: Štúdium vedúcich pedagogických zamestnancov kariérové vzdelávanie (2-ročné štúdium), Kvalifikačné kurzy na obsluhu a údržbu samohybných poľnohospodárskych strojov koordinácia a zabezpečovanie ich realizácie, Ďalšie vzdelávanie lektorov, inštruktorov a skúšobných komisárov pre kvalifikačné kurzy, Predvstupová príprava pedagogických zamestnancov stredných škôl pôdohospodárskeho zamerania v procese integrácie a vstupu Slovenska do EÚ, Organizovanie metodických dní pre majstrov odbornej výchovy a učiteľov praxe v študijných a učebných odboroch stredných škôl pôdohospodárskeho zamerania a to v odboroch záhradníckych na témy: Viazanie a aranžovanie kvetín a Smútočná väzba a v odboroch potravinárskeho zamerania na tému: Spracovanie progresívnych surovín. Prehľad stredných odborných škôl, združených stredných škôl a stredných odborných učilíšť v metodickom riadení Agroinštitútu v Nitre podľa krajov uvádza príloha č. 1. Ministerstvo pôdohospodárstva SR okrem uvedených činností riešilo vo svojej kompetencii a v zmysle zákona 567/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní, aj koordináciu celoživotného vzdelávania, poradenských služieb v rezorte pôdohospodárstva a prípravu metodiky vzdelávacích projektov predvstupového programu SAPARD. Cieľom vzdelávacích a poradenských aktivít je rozvoj ľudských zdrojov v rezorte s dôrazom na potreby poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľského priemyslu a subjektov pôsobiacich na vidieku. Obsah vzdelávania je úzko prepojený s obsahom rezortných, národných a európskych koncepčných materiálov a legislatívnych noriem a opatrení vo vzťahu k integrácii rezortu pôdohospodárstva do EÚ a postupnej implementácie európskeho modelu multifunkčného poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Zároveň je modifikovaný potrebami trhu práce. Pri realizácii ďalšieho odborného vzdelávania sa využívali aktivity a produkty viacerých medzinárodných programov a projektov, ktoré sú výsledkom spolupráce a partnerstva s európskymi a svetovými organizáciami. 14

15 V systéme celoživotného vzdelávania v oblasti stredného a ďalšieho odborného vzdelávania taktiež pôsobil Agroinštitút v Nitre, ktorý je vzdelávacou a poradenskou inštitúciou MP SR a ktorý bol poverený realizovať širokú škálu aktivít. Prioritami obsahov vzdelávania MP SR boli: - príprava pracovníkov rezortu pôdohospodárstva v rámci členstva v EÚ s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť podnikov, - aplikácia spoločnej agrárnej politiky EÚ na podmienky rezortu pôdohospodárstva SR, - podporné programy pre rezort pôdohospodárstva (priame platby, štrukturálne fondy, národné podpory...), - projektový manažment príprava návrhov a realizácia projektov, - aplikácia poľnohospodárskych a potravinárskych výrobných systémov šetrných k životnému prostrediu, - trvalo udržateľný rozvoj vidieka (alternatívne zdroje príjmov, diverzifikácia činností a multifunkčné poľnohospodárstvo), - zavádzanie a uplatňovanie systémov kvality vo výrobe a spracovaní poľnohospodárskeho produktu, - rozvoj manažérskych a agropodnikateľských zručností (ekonomika, právo, manažment, marketing), - informatizácia v rezorte poľnohospodárstva. V oblasti zahraničnej spolupráce v roku 2003 sa pokračovalo realizáciou projektov a aktivít predvstupovej prípravy rezortu pôdohospodárstva SR do EÚ. Išlo o realizáciu projektov bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce prostredníctvom programov (Leonardo da Vinci, Socrates - Grundtvig, IVF - program Medzinárodného Vyšehradského fondu, Program slovensko-flámskej spolupráce, Program slovensko-bavorskej spolupráce, a iných.) Bilaterálne projekty boli pripravené na základe medzirezortných alebo medzištátnych dohôd medzi Slovenskom a Bavorskom, Talianskom, Izraelom a Belgickom. Zahraničná spolupráca bola svojím obsahom zameraná predovšetkým na: - predvstupovú prípravu slovenského agropotravinárskeho sektora, - rozvoj vidieka, - zavádzanie a uplatňovanie systémov kvality, - získavanie a rozširovanie skúseností a poznatkov v zahraničí. Spolupráca so zahraničnými vzdelávacími a poradenskými inštitúciami sa orientovala na výmenu informácií, publikácií, poznatkov a skúseností, prípravu a realizáciu zahraničných bilaterálnych a multibilaterálnych projektov a aktivít, vzájomnú účasť na vzdelávacích a poradenských aktivitách, lektorskú podporu vzdelávania a činnosť vyplývajúcu z členstva Agroinštitútu v Európskej asociácii pre vzdelávanie dospelých. Zorganizované študijné odborné cesty boli zamerané na rozvoj vidieka (rozvoj stredného a malého podnikania, vidiecku turistiku, regionálne produkty, agroturistiku), mliekárenský priemysel, nové technológie v prvovýrobe, mechanizáciu poľnohospodárstva, plemenárske služby. Celkove sa v rezorte pôdohospodárstva prostredníctvom Agroinštitútu Nitra formou kurzov, seminárov, školení, konferencií a dištančným a bakalárskym štúdiom v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil počet vzdelávacích aktivít o 27 %, pričom ich absolvovalo o 28,1 % viac účastníkov (študenti, verejná a štátna správa, poľnohospodárske podniky SHR, mimorezortné organizácie). 15

16 Prehľad vzdelávacích aktivít v rezorte pôdohospodárstva Tabuľka č. 14 Formy vzdelávania Rozdiel počet účastníci počet účastníci počet účastníci Kvalifikačné a rekvalifikačné kurzy Školenia a kurzy na základe odbornej spôsobilosti Kurzy, semináre, konferencie Viacsemestrálne špecializačné, dištančné a bakalárske štúdium Spolu Prameň: Agroinštitút Nitra Podrobný prehľad o hlavných činnostiach v oblasti celoživotného vzdelávania podľa priorít a prehľad o realizácii vzdelávacích aktivít v roku 2003 uvádzajú prílohy č. 2 a 3. Prehľad o realizácii zahraničnej spolupráce prostredníctvom projektov a programov Európskej komisie a bilaterálnej spolupráce poskytuje príloha č Trh výrobných vstupov a výrobných faktorov Trh s hlavnými výrobnými vstupmi do poľnohospodárstva Situácia na trhu s priemyselnými hnojivami sa v roku 2003 v porovnaní s predchádzajúcim rokom významne nezmenila. Ponuka priemyslových hnojív sa medziročne zvýšila pri zvýšení cien (o 2,6 % ), pritom množstvo dovozených hnojív pokleslo o (8,7 %) a vývoz sa medziročne zvýšil (o 2,2 %). Zmeny v tendenciách medzi dovozom a vývozom hnojív ovplyvnila ich nižšia spotreba na domácom trhu, ktorá v prepočte na čisté živiny medziročne poklesla o 5,8 %. Na trhu s osivami v minulom roku pôsobilo subjektov, čo svedčí o pretrvávaní jeho rozdrobenosti s negatívnym vplyvom na efektívnosť systému na trhu s osivami. Približne 25 % z celkového objemu nakúpených osív prvovýrobcami spolufinancoval spracovateľský priemysel (olejniny, cukrová repa a sladovnícky jačmeň). Zmeny v ponuke domácich osív jednotlivých plodín ovplyvnili uznané množiteľské plochy, ktoré medziročne poklesli pri ozimných obilninách (v rozpätí od 16,1 % do 36,8 % s výnimkou tvrdej pšenice, kde plochy vzrástli o 20,9 %), olejninách (o 9,0 %), ďatelinovinách (o 40 % ), tráv (o 25,9 %) a pri okopaninách (o 8,7 %). K nárastu uznaných množiteľských plôch došlo pri jarných obilninách (od 12,6 % do 63,3 %) pri strukovinách (o 5,6 %) a jednoročných krmovinách (až na 3,8 násobok). Domáca ponuka osív ozimín poklesla, pri znížení produkcie o 27,2 % s výnimkou tvrdej pšenice (zvýšenie o 220 %). Dovoz osív vzrástol (5,9 násobne) a vývoz poklesol (o 82,5 %). Dopyt po certifikovaných osivách charakterizovaný predajom medziročne poklesol pri pšenici ozimnej (o 27,7 %), raži (o 15,5 %), kukurici na zrno (o 28,7 %), krmných strukovinách (o 46,2 %), sadive zemiakov (o 50,6 %), lucerne (o 17,8 %), trávach (o 39,2 %) a repke (o 31,1 %). Nárast predaja certifikovaného osiva bol pri horčici (o 152,9 %), jarnej pšenici (o 133,8 %), ozimnom jačmeni (o 84,4 %) ovse (o 38,7 %), triticale (o 4,4 %) a hrachu (o 51 %). Uplatňovaný systém obchodovania so vstupmi sa významne odlišuje od systému v EÚ s fungujúcimi veľkoobchodmi a odbytovými organizáciami. V prípade nášho trhu sa vstupy do rastlinnej výroby distribuovali jednak cez odberateľov, respektíve spracovateľov poľnohospodárskych produktov a v mnohých prípadoch sa predaj hnojív, chemických ochranných prostriedkov, osív a sadív uskutočňoval cez dva až tri stupne. Domáca ponuka kŕmnych zmesí (KZ ) prezentovaná ich výrobou medziročne poklesla (o 4,8 %). Na celkovej výrobe sa krmivársky priemysel podieľal 58,6 % a samovýrobcovia 41,4 %. Z celkovej výroby KZ sa pre ošípané vyrobilo 47,2 %, pre hydinu 29,4 %, pre hovädzí dobytok 22,0 %, a pre ostatné zvieratá 1,4 %. 16

17 Dopyt po vstupoch prezentovaný ich výrobou bol v roku 2003 výrazne ovplyvnený roztváraním cenových nožníc medzi vstupmi a výstupmi v neprospech poľnohospodárov, čo výrazne prehĺbilo deficit finančných prostriedkov na nákup vstupov. Priemerné medziročné zvýšenie cien vstupov do poľnohospodárstva (o 4,8 %) bolo výrazne ovplyvnené hlavne nárastom regulovaných cien energií, vodného a stočného, ako aj zvýšením spotrebných daní ( nafta ). Rast regulovaných cien sa podarilo premietnuť najmä do cien výrobkov priemyselného charakteru, keď ceny vstupov dodávaných do poľnohospodárstva z priemyslu sa zvýšili o 6,5 % a z poľnohospodárstva iba o 0,3 %. Spomedzi priemyselných dodávok prevádzkového charakteru sa okrem už zmienených cien elektriny a nafty mierne zvýšili aj ceny hnojív a zlepšovadiel pôdy (2,6 %) a ceny náhradných súčiastok poľnohospodárskych strojov (3,8 %). Ceny ostatných sledovaných vstupov v tejto skupine dodávok stagnovali, alebo dokonca poklesli ako ceny krmív (o 1,9 %). Medziročné zmeny cien priemyselných krmív a kŕmnych zmesí boli diferencované. Nárast cien bol v roku 2003 zaznamenaný pri KZ pre mladý dobytok (o 42 Sk/t), výkrm HD (o 297 Sk/t) a pre dojnice (o 700 Sk/t). Ceny ostatných krmných zmesí poklesli. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný pri KZ pre prasnice (o Sk/t), KZ pre teľatá (o 956 Sk/t) a KZ pre výkrm ošípaných o (700 Sk/t). Ceny kŕmnych zmesí u samovýrobcov boli v porovnaní s cenami kŕmnych zmesí krmivárskeho priemyslu nižšie pri KZ pre výkrm brojlerov, pre prasiatka, teľatá a výkrm HD. Ceny ostatných KZ boli vyššie od 36 do Sk za tonu. V skupine priemyselných dodávok investičného charakteru sa ceny medziročne len mierne zvýšili. Ceny dodávok z ostatných priemyselných odvetví sa s výnimkou cien vodného a stočného (+27,1 %) zvýšili v priemere o viac ako 3 %. Nepatrný nárast súhrnného indexu cien dodávok v rámci poľnohospodárstva bol ovplyvnený na jednej strane nárastom cien osív a sadív (+8 %) a služieb (+2,3 %) a na strane druhej poklesom cien zvierat na chov a výkrm (-16,1 %) a kŕmnych obilnín (-2,7 %). Na náraste cien osív sa podieľali ceny obilnín (+7,7 %), ale najmä ceny olejnín, ktoré v priemere vzrástli o 40 % v dôsledku výpadku produkcie, najmä repky ozimnej. Medziročné indexy cien vstupov do poľnohospodárstva Tabuľka č. 15 Ukazovateľ 2002/ /2002 Dodávky do poľnohospodárstva celkom 98,9 104,8 Dodávky z priemyslu 95,3 106,5 z toho: prevádzkový charakter 93,7 107,5 v tom: - energie a mazivá 84,5 120,3 - hnojivá a zlepšovadlá pôdy 103,0 102,6 - produkty na ochranu rastlín 100,6 100,0 - krmivá pre zvieratá 97,7 98,1 : investičný charakter 103,1 101,8 v tom: - traktory 109,7 101,9 Dodávky z poľnohospodárstva 102,1 100,3 z toho: osivá a sadba 105,5 108,0 zvieratá na chov a výkrm 122,4 83,9 kŕmne obilniny 98,4 97,3 služby do poľnohospodárstva 104,3 102,3 Prameň: ŠÚ SR, Indexy cien dodávok výrobkov a služieb do poľnohospodárstva v SR 4.2. Trh s pôdou a cena pôdy V roku 2003 boli spracované výsledky zisťovaní o výmerách a výške trhovej ceny poľnohospodárskej pôdy predanej v roku 2002 vo vybraných šiestich okresoch (Dunajská Streda, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Rimavská Sobota, Svidník a Topoľčany). Výskum trhu s pôdou kontinuálne nadväzoval na dosiahnuté výsledky sledovania transakcií s poľnohospodárskou pôdou, uskutočnených v roku

18 V roku 2002 bolo vo vybraných okresoch uzatvorených kúpno-predajných zmlúv a predaných pozemkov s celkovou výmerou 1 451,2 ha poľnohospodárskej pôdy. Z toho 66,32 % tvorila orná pôda, 16,76 % vinice, 16,62 % TTP, 0,28 % sady a 0,02 % záhrady. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy v okrese tvorila predaná pôda v Dunajskej Strede 1,34 %, v Topoľčanoch 0,47 %, v Liptovskom Mikuláši 0,42 %, v Rimavskej Sobote 0,03 %, vo Svidníku 0,10 % a v Michalovciach 0,13 %. Najviac pôdy (990,0 ha) sa predalo v okrese Dunajská Streda, čo predstavovalo 68,2 % z celkovej predanej výmery poľnohospodárskej pôdy. Najmenej pôdy sa predalo v okresoch Svidník (18,3 ha) a Rimavská Sobota (22,2 ha), tieto okresy dosahujú len 1,3 % 1,5 % z predanej celkovej výmery. Taký istý trend charakterizuje predaj ornej pôdy v jednotlivých okresoch, kým okres Dunajská Streda dosahuje 77,1 % z celkovej výmery predaja, Svidník 0,7 % a Rimavská Sobota 0,6 %. Okrese Dunajská Streda dominoval aj v predaji viníc (99,3 % z celkového predaja a sadov 72,3 %), pritom vinice sa v roku 2002 nepredávali v okresoch Topoľčany, Liptovský Mikuláš a Svidník a sady v okresoch Liptovský Mikuláš a Michalovce. V okrese Liptovský Mikuláš bola predaná najväčšia výmera TTP (69,6 %), ďalej nasledovali okresy v poradí Topoľčany, Rimavská Sobota, Michalovce, Svidník a Dunajská Streda. Výmera predávanej poľnohospodárskej pôdy v roku 2002 podľa druhu pozemku vo vybraných okresoch SR Tabuľka č. 16 Výmera v m 2 Okres Poľnohospodárska Ovocné Orná pôda Vinice Záhrady pôda sady TTP Dunajská Streda Topoľčany Liptovský Mikuláš Rimavská Sobota Svidník Michalovce Vybrané okresy spolu Prameň: Výskumný ústav geodézie a kartografie Pri predaji pôdy v uvádzaných okresoch SR v roku 2002 priemerná trhová cena predávanej poľnohospodárskej pôdy dosiahla 14,15 Sk.m -2, ornej pôdy dosiahla 18,66 Sk.m -2, viníc 4,68 Sk.m -2, ovocných sadov 45,03 Sk.m -2, TTP 5,10 Sk.m -2 a záhrad 55,03 Sk.m -2. Najvyššia priemerná trhová cena ornej pôdy bola v okrese Liptovský Mikuláš 39,30 Sk.m -2 a Dunajská Streda 22,36 Sk.m -2, najnižšia v okrese Svidník 3,36 Sk.m -2. Najvyššia priemerná cena viníc bola v okrese Michalovce 16,35 Sk.m -2, najnižšia v okrese Rimavská Sobota 2,43 Sk.m -2. Priemerná cena ovocných sadov bola najvyššia v okrese Dunajská Streda 61,29 Sk.m -2. V ostatných okresoch bol vyrovnaný trend. Priemerná cena trvalých trávnych porastov bola taktiež najvyššia v okrese Dunajská Streda, v ostatných okresoch sa pohybovala v rozmedzí 2,56 Sk.m -2 v okrese Svidník po 5,54 Sk.m -2 v okrese Topoľčany. Výška priemernej trhovej ceny záhrad bola v okrese Michalovce 55,03 Sk.m -2, v ostatných okresoch záhrady predávané neboli. Sumárne údaje predaja poľnohospodárskej pôdy a výšky priemernej trhovej ceny vo vybraných okresoch sú uvedené v prílohovej tabuľke P Trh práce Podľa údajov Národného úradu práce priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku poklesla oproti predchádzajúcemu roku o 2,6 p. b. (zo 17,82 % v roku 2002 na 15,19 %). Pokles celkovej evidovanej nezamestnanosti bol sprevádzaný vzrastom počtu nezamestnaných osôb s posledným zamestnaním v pôdohospodárstve, čo sa prejavilo zvýšením podielu týchto osôb na 18

19 celkovom počte evidovaných nezamestnaných o 1,2 p. b., čo v absolútnom počte predstavuje osôb. Nepretržitý pokles nezamestnanosti v roku 2003 bol zaznamenaný v prvých desiatich mesiacoch. Nárast nezamestnanosti v novembri a v decembri v roku 2003 okrem iného spôsobilo hlavne tradičné ukončenie sezónnych prác a pripravovaná zmena právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti v roku 2004 a tiež pripravované sprísnenie podmienok v poskytovaní dávok v nezamestnanosti (podpory v nezamestnanosti) v roku Zmiernenie, resp. odstránenie negatívnych charakteristík trhu práce (pretrvávajúca vysoká úroveň dlhodobej nezamestnanosti, veľmi vysoká nezamestnanosť osôb s nízkym vzdelaním, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, veľké regionálne rozdiely v nezamestnanosti, extrémne vysoká nezamestnanosť rómskej národnostnej menšiny, nízka mobilita pracovných síl a absencia širokej palety flexibilných foriem zamestnanosti) si vyžadovalo, aby politiku zamestnanosti a politiku trhu práce podporoval širší proces reforiem a systémových zmien, na ktorých prípravných prácach sa začalo v roku Významným východiskovým dokumentom pre naštartovanie prípravných prác na reformách bola Stratégia podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, ktorú pripravilo MPSVR SR, a ktorý vláda SR schválila dňa 30.apríla Právny rámec pre realizáciu týchto reforiem pripravilo MPSVR SR. Jedným z nástrojov na skvalitnenie a modernizáciu služieb zamestnanosti je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. zákon č.311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi), ktorý nadobudol účinnosť 1. februára Na zákon nadväzujú jeho vykonávacie vyhlášky č. 31/2004 Z. z. a č. 44/2004 Z. z., taktiež s účinnosťou od 1. februára Vývoj agrárnej nezamestnanosti na Slovensku Tabuľka č. 17 Ukazovateľ M.J Pôdohospodárstvo (stav k ) Počet osôb Podiel z celkového počtu odvetvovo % 13,2 11,1 11,0 12,2 identifikovaných nezamestnaných Prameň: www. nup.sk Na riešenie zamestnanosti prispelo poskytovanie dotácií v súlade so schválenou Koncepciou agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005 a výnosom MP SR z 21. januára 2003 č. 148/1/ , ktorým sa podrobnejšie vymedzili poľnohospodársky znevýhodnené oblasti a ustanovila sa výška podpory a v rámci nich najmä ostatné znevýhodnené oblasti, kde jedným z ukazovateľov pri ich vymedzení je podiel zamestnancov v poľnohospodárstve na ekonomicky aktívnom obyvateľstve väčší ako 8%. Výnosom MP SR z 8. apríla 2003 č. 969/2/ sa zmenil a doplnil výnos MP SR z 21. januára 2003 č. 148/2/ o podpore podnikania v poľnohospodárstve. Pozitívny prínos na zamestnanosť mali: priame (vyrovnávacie) platby v rastlinnej výrobe, dotácie na podporu pestovania špeciálnych trvalých kultúr (chmeľnice, vinice, ovocné sady, plantáže drobného ovocia) a špargle (114,8 mil. Sk), dotácie na poľnú, rýchlenú zeleninu a liečivé rastliny (38,4 mil. Sk), dotácie na odbyt poľnohospodárskych výrobkov a služieb v poľnohospodárstve (11,2 mil. Sk), dotácie na rekonštrukciu a výsadbu vinohradov, ovocných sadov, chmeľníc, plantáží drobného ovocia a liečivých rastlín vrátane sadív, rekonštrukciu skleníkov a nevyužitých budov na pestovanie húb (267,5 mil. Sk), dotácie na rozvoj agroturistiky, vidieka a diverzifikácie ekonomických aktivít (16,5 mil. Sk). Tak ako v predchádzajúcich rokoch i v roku 2003 sa v organizáciách zamestnávajúcich 20 a viac zamestnancov priemerná mesačná nominálna mzda v poľnohospodárstve nachádzala pod úrovňou a štandardom väčšiny odvetví ekonomickej činnosti (A O). I napriek tomu, že sa v roku 2003 priemerná mesačná nominálna mzda zvýšila o 480 Sk (z na Sk) jej dynamika rastu 19

20 sa medziročne znížila zo 6,5% v roku 2002 na 4,6% v roku Mzdová parita na priemer hospodárstva SR sa oproti roku 2002 zhoršila o 1,9 bodu (zo 73,7% na 71,8%). Zhoršil sa i vzťah medzi priemernou mzdou v poľnohospodárstve a stanovenou úrovňou minimálnej mzdy, keď priemerná mzda predstavovala v roku 2003 iba 1,8 násobok minimálnej mzdy (1,9 násobok v roku 2002). Porovnanie úrovne nominálnej priemernej mesačnej mzdy (fyzické osoby) v organizáciách s 20 a viac zamestnancami Tabuľka č. 18 Odvetvie Priemerná mzda rok 2003 (Sk) Prírastok oproti roku 2002 (%) Absolútne zvýšenie mesačne (Sk) Rozdiel medzi príslušným odvetvím a priemerom v NH (Sk) Poľnohospodárstvo , Výroba potravín a nápojov , Priemyselná výroba , Z toho: sprac. dreva a výroba , výrobkov z dreva Stavebníctvo , Doprava, skladovanie, pošta , a telekomunikácie Finančné sprostredkovanie , Spolu odvetvia ekonomickej činnosti , X Prameň: Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy, ŠÚ SR Medziročný prírastok a úroveň priemernej mesačnej mzdy vo výrobe potravín a nápojov (bez spracovania tabaku) o 6,1% (z Sk na Sk) bol síce v porovnaní s poľnohospodárstvom vyšší, ale nedosiahol priemerné tempo rastu odvetví ekonomických činností. Tým sa mzdová parita na priemer ekonomických odvetví hospodárstva SR oproti roku 2002 zhoršila o 1,1 p. b., a to z 95,9 % na 94,8 %. Prehľad o vývoji zamestnanosti podľa odvetví, štruktúre zamestnanosti a miezd v poľnohospodárstve podľa právnych foriem a priemerných nominálnych mesačných miezd a mzdovej parity podľa odvetví poskytujú prílohové tabuľky P4 - P6. 5. Poľnohospodárska výroba a agropotravinársky trh 5.1. Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie Podľa predbežných údajov za rok 2003 došlo k medziročnému poklesu hrubej poľnohospodárskej produkcie (v bežných cenách o 9,17 % a v stálych cenách o 4,51 %), pri poklese rastlinnej produkcie (12,01 %) a náraste živočíšnej produkcie (1,77 %) s následným poklesom podielu rastlinnej produkcie na hrubej poľnohospodárskej produkcii na 42 %. Hrubá poľnohospodárska produkcia v cenách roku 2000 (mil. Sk) Tabuľka č * Index Podiel v % 2003/ HPP z toho : Hrubá rastlinná produkcia Hrubá živočíšna produkcia ,49 87,99 101,77 100,00 45,53 54,47 100,00 41,95 58,05 Prameň : ŠÚ SR * Definitívne údaje budú spracované v auguste až septembri vrátane odhadov za samostatne hospodáriacich roľníkov a producentov nezapísaných v registri. Vypracoval : VÚEPP 20