ZDROJE PRACOVNÉHO STRESU NA OPERAČNEJ SÁLE. zdravotníckych odborov 2 FNsP J. A. Reimana v Prešove

Transcription

1 ZDROJE PRACOVNÉHO STRESU NA OPERAČNEJ SÁLE 1 Longauerová A., 2 Balková M., 1 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov 2 FNsP J. A. Reimana v Prešove Abstrakt Sestra, ktorá svojimi teoretickými znalosťami, praktickými zručnosťami a primeranými psychickými a fyzickými vlastnosťami dokáže zaistiť plynulý priebeh operácie, má v operačnom tíme svoje nezastupiteľné miesto. Denne je vystavovaná fyzickej a psychickej záťaži, tlaku z nedostatku času na riešenie pracovných úloh, konfliktom sociálnych rolí, riešeniu etických a morálnych dilém. Súčasná situácia v zdravotníctve, spájaná s neistotou pracovnej pozície, nedostatočné uznanie zo strany pacientov, lekárov ale i celej spoločnosti, môžu byť významnými stresormi. Témou nášho príspevku je skúmanie problematiky zdrojov pracovného stresu na operačnej sále. Prieskumu, ktorý sme realizovali dotazníkovou metódou, sa zúčastnilo 50 sestier pracujúcich na operačných sálach vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove, rozdelených do dvoch skupín, a to na sestry pracujúce na centrálnych operačných sálach a sestry pracujúce na špecializovaných operačných sálach pri jednotlivých oddeleniach. Analýzou získaných informácií sme zistili, že ako najvýznamnejšie stresory označili sestry nedostatočnú komunikáciu, neadekvátne finančné ohodnotenie a zlú organizáciu práce. Medzi hlavné zdroje somatického zaťaženia môžeme zaradiť dlhodobé státie, zlú klimatizáciu, umelé osvetlenie. Kľúčové slová Stres. Zdroje stresu. Sestra. Operačná sála. Prieskum. Abstract Sister with her theoretical knowledge, practical skills and appropriate mental and physical characteristics can ensure the smooth running of operations and she is irreplaceable in the operating team. Every day she is exposed to physical and mental stress, pressure, lack of time to deal with work tasks, social roles conflict, addressing ethical and moral dilemmas. The current situation in the health sector, associated with job insecurity, lack of recognition by patients, physicians as well as society as a whole can lead to significant stress. The aim of this paper is to examine the sources of work stress in the operating room. Survey was conducted by questionnaire and was filled by 50 nurses working in operating rooms at the University 107 Hospital in Presov, divided into two groups, the nurses working at the central operating rooms and specialist nurses working in operating rooms by each department. Analyzing the information obtained, we found out that the most significant stressful factors identified by sisters are insufficient communication, inadequate remuneration and poor work organization. The main sources of somatic loads can include prolonged standing, poor air conditioning and artificial lighting. Keywords Stress. Sources of stress. Sister. Operating room. Survey. Úvod Stres nás sprevádza priam na každom kroku. Každý deň a celý život s ním bojujeme. Je na nás, ako sa s ním vyrovnáme a ako ho zvládneme. Pre každého je stres niečo iné, a čo nás stresuje dnes, nemusí nás stresovať zajtra, alebo o rok. Objavuje sa v každom pracovnom prostredí, môže mať dobré aj zlé účinky na človeka, jeho prácu, aj na jeho zdravie a celkovú homeostázu (Baštecká, 2003). Stres nie je vyvolaný bežnými, alebo objektívnymi požiadavkami prostredia, ale iba takými okolnosťami, ktoré sám subjekt hodnotí ako ohrozujúce, ktoré narušujú jeho stabilitu, adaptáciu, sebakontrolu a napokon, aj sebarealizáciu. Silnými stresormi môžu byť niektoré fyzické činitele prostredia, charakter práce ale tiež medziľudské vzťahy (Josmi, 2007). Práca sestry pracujúcej v operačnej sále je náročná na odbornosť, fyzickú zdatnosť a psychickú vyrovnanosť. Vyžaduje obrovskú zodpovednosť, trpezlivosť a sebaovládanie. Aj sestry môžu prežívať, podobne ako ich pacienti, úzkosť a rozličné krízy. V posledných rokoch sa profesionálnemu stresu sestier, ktorému sú vystavené, venuje čoraz viac pozornosti (Kilíková, 2006). Materiál a metodika V našom príspevku sa zameriavame na problematikou stresu v práci sestier pracujúcich na operačnej sále. Hlavným cieľom prieskumu bolo identifikovať zdroje pracovného stresu na operačnej sále. Z uvedeného hlavného cieľa vyplynuli a následne boli formulované aj čiastkové ciele: - zistiť najčastejšie príčiny stresu u sestier na operačnej sále, - zistiť, ktoré telesné a psychické zmeny pozorujú na sebe sestry počas práce, - zistiť, aké pocity prežívajú sestry pracujúce na operačnej sále pred službou, - zistiť, akým spôsobom sestry odbúravajú stres na pracovisku. Prieskumu sa zúčastnilo 50 respondentov, sestier pracujúcich na operačných sálach FNSP J.A. Reimana v Prešove. Vzorku respondentov sme

2 vybrali zámerne. Pre potrebu plánovanej komparácie sme súbor rozdelili na sestry pracujúce na centrálnych operačných sálach (COS) a špecializovaných operačných sálach pri jednotlivých oddeleniach (ŠOS). Praktická časť prieskumu bola realizovaná dotazníkovou metódou. Dotazník bol anonymný, obsahoval 21 položiek zameraných na: - demografické údaje (pohlavie, ukončené vzdelanie, pracovisko respondenta), - spokojnosť s prácou sestry pracujúcej na operačnej sále, - fyzickú a psychickú náročnosť práce sestry pracujúcej na operačnej sále, - skúmanie pocitov pred službou, - prežívanie stresu v práci, - hodnotenie pracoviska z hľadiska fyzikálnych faktorov, - hodnotenie kolektívu, - telesné zmeny vplyvom záťaže, - prežívanie stresových situácií, - odbúravanie stresu počas pracovnej doby, - pozitívny aspekt profesie. Výsledky a diskusia Celkovo sme rozdali 50 dotazníkov a návratnosť bola 100 %. Po dohode s vedúcimi sestrami sme na jednotlivých oddeleniach osobne doručili dotazníky a informovali sme o účele nášho prieskumu. Spolupráca na jednotlivých oddeleniach bola veľmi dobrá. Na analýzu sme použili všetkých 50 dotazníkov. Jednotlivé údaje sme triedili a spracovali. Analýza bola prezentovaná pre lepšiu prehľadnosť v tabuľke a pod ňou aj slovne, kde sme vyjadrili počet a percentá odpovedí. Z celkového počtu 50 (100 %) respondentov pracuje 22 (44 %) na centrálnych operačných sálach. Na špecializovaných operačných sálach bol súbor rozčlenený takto: 7 (14 %) sestier na gynekologických a pôrodníckych operačných sálach, 4 (8 %) na otorinolaryngologických operačných sálach 3 (6 %) na urologických operačných sálach, 4 (8 %) na oftalmologických operačných sálach, 2 (4 %) na maxilofaciálnych operačných sálach a 8 (16 %) respondentov z ortopedických operačných sál. Práca na operačných sálach je prevažne ženskou profesiou. Z 50 respondentov, zúčastnených v prieskume, bolo 48 (96 %) žien a 2 (4 %) muži. Tabuľka 1 Náročnosť práce Svoju prácu považujete za: náročnú po fyzickej a psychickej stránke viac náročnú po psychickej stránke viac náročnú po fyzickej stránke nepokladám za náročnú Z analýzy prieskumu sme zistili, že svoju prácu považuje za veľmi náročnú po fyzickej i psychickej stránke 36 (72%) sestier z celkového skúmaného súboru. Viac náročnú po psychickej stránke označilo 8 (16%) sestier, kým k fyzickej stránke sa priklonilo 5 (10%) sestier. Prácu nepovažuje za náročnú 1 (2%) sestra. Sestry pracujúce na centrálnych operačných sálach považujú svoju prácu náročnú ako po fyzickej, tak i psychickej stránky v počte 17 (77%), k viac náročnej po psychickej stránke sa priklonilo 5 (23%) sestier, kým k fyzickej stránke sa nepriklonila ani jedna sestra. Odpoveď, že svoju prácu nepokladá za náročnú neoznačila ani jedna sestra pracujúca na COS. Zo špecializovaných operačných sál považujú svoju prácu za náročnú po fyzickej i psychickej stránke 19 (68%) sestier. Viac náročnú psychickú stránku označili 3 (10%) sestry a viac náročnú fyzickú stránku označilo 5 (18%) sestier, zatiaľ čo 1 (2%) sestra pracujúca na špecializovaných operačných sálach nepokladá svoju prácu za náročnú (tab.1). Tabuľka 2 Najčastejšie pocity pred službou Pocity cítim napätie nemám mimoriadne pocity teším sa

3 Z analýzy otázky týkajúcej sa najčastejších pocitov pred službou 28 (56%) sestier uviedlo, že nemá žiadne mimoriadne pocity pred službou. Zatiaľ čo 17 (34%) sestier pociťuje pred službou napätie a 5 (10%) sestier sa na službu teší. U sestier na COS sa na službu teší 1 (5%) sestra, napätie cíti 8 (36%) sestier a mimoriadne pocity nemá 13 (59%) sestier. Na špecializovaných operačných sálach dopadol prieskum nasledovne: pred službou cíti napätie 9 (32%) sestier, 15 (54%) sestier nemá mimoriadne pocity a 4 (14%) sestry sa tešia na službu (tab. 2). Tabuľka 3 Prežívanie stresu v práci Stres v práci každý deň niekedy pomerne často nikdy Z analýzy otázky týkajúcej sa prežívania stresu v práci sme zistili, že z celkového skúmaného súboru stres v práci každý deň prežíva 8 (16%) sestier. Pomerne často uviedlo 22 (44%) sestier a niekedy 20 (40%) sestier. Položku nikdy respondenti neoznačili. Na COS dopadol prieskum nasledovne: stres v práci každý deň pociťujú 4 (18%) sestry, položku pomerne často a niekedy označilo zhodne 9 (41%) sestier. K tejto položke sa vyjadrili sestry na špecializačných sálach takto: položku každý deň označili 4 (14%) sestry, možnosť pomerne často si vybralo 13 (47%) sestier a položku niekedy označilo 11 (39%) sestier (tab. 3). Tabuľka 4 Faktory na pracovisku považované za stresujúce Faktory stresu na pracovisku zlá organizácia práce nadčasová práca zlé medziľudské vzťahy a konflikty nedostatok personálu nedostatočná prax v odbore nepravidelný životný režim nedostatočná komunikácia v tíme neistota pracovného miesta finančné ohodnotenie hodnotenie nadriadenými nedostatočné vybavenie pracoviska iné Touto položkou sme chceli identifikovať stresujúce faktory súvisiace s prácou operačnej sestry. Respondenti mohli označiť viacero možností, s ktorými sa stotožňujú. Z odpovedí sme sa dozvedeli, že za najnegatívnejší stresový faktor je považované neadekvátne finančné ohodnotenie. Túto možnosť označilo až 37 (74%) oslovených respondentov. Zlú organizáciu práce označilo 32 (64%) a nedostatočnú komunikáciu v organizácií označilo 28 (56%) respondentov. Nasledujú zlé medziľudské vzťahy a konflikty na pracovisku, ktoré označilo 26 (52%) respondentov. Ďalšími, pomerne často označenými, stresujúcimi faktormi 109 sú nepravidelnosť životného režimu: 23 (46%) respondentov a nedostatok personálu 20 (40%) respondentov. Neistotu pracovného miesta označilo ako stresujúci faktor 13 (26%) respondentov. Možnosť kontrola a hodnotenie nadriadenými, si vybralo 12 (24%) respondentov. Nadčasovú prácu označilo 11 (22%) respondentov a nedostatočné vybavenie technikou a pomôckami na pracovisku označilo 9 (18%) respondentov. Iba 1 (2%) respondent označil za stresujúci faktor nedostatočnú prax v odbore. Respondenti na COS pokladajú za najväčšie stresové faktory na pracovisku neadekvátne finančné ohodnotenie 17

4 (77%) respondentov a zlú organizáciu práce 13 (59%) respondentov. Zlé medziľudské vzťahy a konflikty na pracovisku označilo 12 (55%) a nepravidelnosť životného režimu 11 (50%) sestier. Častým stresovým faktorov na COS je aj nedostatok personálu a nedostatočná komunikácia v organizácii, ktorú označilo zhodne 9 (41%) respondentov. Na špecializovaných operačných sálach označilo 20 (71%) respondentov za najvýraznejší stresový faktor neadekvátne finančné ohodnotenie a zlú organizáciu práce, ktorú spolu s nedostatočnou komunikáciou v organizácii označilo zhodne 19 (68%) respondentov. Ďalšími častými stresujúcimi faktormi sú zlé medziľudské vzťahy a konflikty na pracovisku, ktoré označilo 14 (50%) respondentov. Nasleduje nepravidelnosť životného režimu s 12 (43%) voľbami. Možnosť nedostatok personálu si vybralo 11 (39%) respondentov a nadčasovú prácu označilo 9 (32%) respondentov (tab. 4). V ďalšej položke sme sa snažili zistiť ako sestry hodnotia kolektív v ktorom pracujú. Zo všetkých zúčastnených sestier 24 (48%) sestier hodnotilo pracovný kolektív ako dobrý a 22 (44%) sestier hodnotilo kolektív ako uspokojivý. Iba 3 (6%) sestry si myslia, že pracujú vo výbornom kolektíve a 1 (2%) sestra zhodnotila kolektív ako zlý. Pri analýze najčastejších zdrojov konfliktov ma pracovisku, označilo 24 (48%) sestier vzájomné nerešpektovanie sa, 18 (36%) sestier si mysli, že dôvodom konfliktov na pracovisku sú temperamentové vlastnosti, 17 (34%) respondentov označilo za dôvod konfliktov nadradenosť a 14 (28%) sestier za najčastejší dôvod konfliktov na pracovisku považuje zlú organizáciu práce. Predmetom nášho prieskumu boli aj telesné a psychické zmeny, ktoré na sebe sestry pozorujú pod vplyvom záťaže a stresu. Tu mohli respondenti označiť viacero ponúkaných možností. Najčastejšou telesnou zmenou, ktorú na sebe pozorujú, je bolesť hlavy a chrbta. Túto možnosť označilo 36 (72%) sestier. Búšenie srdca označilo 17 (34%) sestier a jemný tras tela 14 (28%) sestier. Ako menej časté príznaky uvádzali respondenti žalúdočnú nervozitu, zvýšenie hmotnosti, potenie, nechutenstvo a chudnutie. Analýzou odpovedí sme tiež zistili, že sestry v stresových situáciách najčastejšie pociťujú podráždenosť 26 (52%), únavu 21 (42%), úzkosť a bezmocnosť 16 (32%). Medzi označovanými Literatúra BALKOVÁ, I Náročná práca inštrumentárky. In Sestra. 2004, roč. XIV, č. 12, s. 26. ISSN BAŠTECKÁ, B. a kol Klinická psychológie v praxi. Praha: Portál, s. ISBN príznakmi sa však vyskytli aj znížená koncentrácia, znížená empatia, depresia, vyčerpanie, panika, chaos a náladovosť. Že nepociťujú žiadny z uvedených príznakov, uviedli 3 (6%) respondenti. V porovnaní odpovedi súborov sestier z COS a na špecializovaných operačných sálach sme významnejšie rozdiely nezistili. Posledná otázka prieskumu bola zameraná na vnímanie, resp. hodnotenie pozitívnych aspektov profesie. To, že je ich práca zaujímavá a akčná, oceňuje 38 (76%) respondentov. Aspekt pomoci a záchrany života v svojej práci pozitívne ohodnotilo 34 (68%) sestier. Záver Poslaním ošetrovateľstva je prinavracať zdravie a uľavovať od bolesti. Pri plnení svojich každodenných pracovných povinností sestry často zabúdajú na to, že je ohrozované aj ich vlastné zdravie (Duda, 2000). V praxi sa nestretávajú len s vďakou, ale mnohokrát s nevhodnými pracovnými podmienkami, nátlakom na pracovisku, ohrozovaním zo strany verejnosti. Práca sestry na operačnej sále je nádherná, ale predovšetkým náročná. Jej kvalitu ovplyvňujú rôzne negatívne faktory, nezriedka vyúsťujúce do stresových situácií. Stresory sú prirodzenou súčasťou pracovného aj osobného života a často si ich ani neuvedomujeme. Opakovaný alebo dlhodobý stres poznačí celého človeka, jeho telo, myseľ, pocity i správanie. Stáva sa rizikovým faktorom, ktorý oberá o energiu a poškodzuje zdravie. Vyvrcholením je stav syndrómu vyhorenia (Křivohlavý, 2010). Dôležitou podmienkou efektívneho zvládania stresorov na operačnej sále je primeraná profesionálna adaptácia, v rámci ktorej sa sestra naučí prežívať stresujúce udalosti primerane a s odstupom tak, aby nenarušili jej pracovný výkon. Na tomto procese sa musí podieľať každá konkrétna sestra, celý pracovný tím ale tiež manažment daného pracoviska (Roubalová, 2004). Cieľom príspevku bolo identifikovať najčastejšie zdroje pracovného stresu na operačnej sále. Na základe získaných výsledkov prieskumu možno konštatovať, že problematika psycho-somatickej záťaže sestier na operačnej sále je aktuálna, a je dôležité sa jej naďalej venovať. Chceme preto, tento náš príspevok považovať za vstup do širšieho skúmania a riešenia prezentovaného problému. DUDA, M. a kol Práce sestry na operačným sále. 1. vyd. Praha: Avicentrum, s. ISBN HUŤAN, M. et. al Inštrumentovanie v operačnej sále. Martin: Osveta, s. ISBN

5 JOSMI, V Stres a zdraví. Praha: Portál, s. ISBN KILÍKOVÁ, M Stres v profesii sestry. In: Zdravotníctvo a sociálna práca. Bratislava: 2006, roč. 1, č. 2, s ISSN KRASKA, LÜDECKE, KERSTIN Nejlepší techniky proti stresu. Praha: Grada Publishing, a.s s. ISBN Kontakt PhDr. Alena Longauerová, PhD. Fakulta zdravotníckych odborov Prešovská univerzita v Prešove Partizánska 1, Prešov Alena.Longauerova@unipo.sk KŘIVOHLAVÝ, J., PEČENKOVÁ, D Duševní hygiena zdravotní sestry. Grada Publishing a.s s. ISBN KŘIVOHLAVÝ, J. Sestra a stres Praha: Grada Publishing, a.s s. ISBN ROUBALOVÁ, V Psychická zátěž u instrumentárek. In: Sestra. Praha: 2004, roč. XIV., č. 9, s.12. ISSN Bc. Mária Balková Centrálne operačné sály FNsP J.A.Reimana Hollého 14, Prešov maria.balkova77@gmail.com 111