Rodinný cyklus a spokojnosť

Transcription

1 Rodinný cyklus a spokojnosť Daniela Husovská, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, husovska@saske.sk HUSOVSKÁ, Daniela. The family life cycle and satisfaction. Individual and Society, 2012, Vol. 15, No. 1. The focus of the present analysis is to examine if the different stages of family life cycle have any influence on life and family satisfaction and family stress. The family life cycle consists of different stages, for example: a newly married person without children, a parent with child in preschool age or a parent with adult children. Data which we analyzed were from ESS (European Social Survey), third round from Slovakia. The results showed the significant differences between family cycle groups in each examining dependent variable. We observed that life and family satisfaction are not uniform during the family life. The highest satisfaction is at the beginning, reported by the newly married individuals, On the other hand, the lowest is in the empty nest stage. Family stress is highest in the families with young children (preschool age). Family life cycle. Family satisfaction. Family stress. Life satisfaction. Rodinu môžeme skúmať v psychológii z rôznych uhlov. Bronfenbrenner (1986) rozlišuje tri typy výskumov, ktoré sa líšia v tom, aké berú do úvahy skupiny vplyvov na rodinu. Identifikoval exosystémové modely výskumov, ktoré sa orientujú na skúmanie dopadu vonkajšieho prostredia na rodinu (tu zaraďuje napr. pracovné prostredie rodičov, sociálnu sieť rodičov,...). Ďalej hovorí o mezosystémových modeloch, ktoré sa zameriavajú na prostredie, ktoré vplýva priamo na dieťa v rodine (patrí sem dopad školy, rovesníckej skupiny,...). Poslednou skupinou výskumov sú chromosystémové modely, ktoré sledujú rodinné procesy v priebehu času, a to nielen cez vývinové zmeny jednotlivých členov rodiny, ale berú do úvahy aj zmeny v spoločnosti a ich dopad. V tomto článku náš pohľad na rodinu, resp. jednotlivca v nej, bude brať do úvahy predovšetkým časovú dimenziu. Rodina, pokiaľ trvá, podlieha rôznym zmenám, vyvíja sa. V psychológii rodiny sa zvyknú rozlišovať dva základné typy vplyvov, ktoré v rodine spôsobujú zmeny, sú to: normatívne a nenormatívne udalosti (McCubbin et al.,1980 in Lavee, McCubbin, Olson, 1987; Bronfenbrenner, 1986). Normatívne sú charakterizované tým, že sú predvídateľné a súvisia so zmenami, ktorými prechádza väčšina rodín. Takisto vyžadujú zmenu rolí v rodine (Lavee, McCubbin, Olson, 1987). Patria k nim napr.: narodenie dieťaťa alebo jeho vstup do školy. Na druhej strane nenormatívne životné udalosti sa vyznačujú svojou nepredvídateľnosťou a neočakávanosťou. Medzi ne môžeme zaradiť rôzne prírodné katastrofy, úmrtie v rodine, vážnu chorobu, výhru v lotérii... (McCubbin et al in Lavee, McCubbin, Olson, 1987). Normatívne udalosti sú zakomponované aj do konceptu, ktorý označujeme ako rodinný životný cyklus. Snaží sa zachytiť prirodzené zmeny v súvislosti s vývinom rodiny, teda vývinové fázy, ktorými rodina prechádza. V 30.-tich rokoch minulého storočia ho začali do svojich výskumov rodiny zakomponovávať americkí sociológovia (Sorokin, Zimmerman, Galpin, 1931; Kirkpatrick, Cowles, Tough, 1934; Blackwell, 1942 in Duvall, 1988). Prvýkrát mu dali odborný rámec a detailnejšie ho rozpracovali vo svojej práci Evelyn M. R. Duvall a Reuben Hill v roku 1948 (Feldman, Feldman, 1975). To odštartovalo veľké množstvo výskumov. Prispeli aj zistenia, že štádiá rodinného životného cyklu korelujú s istým správaním rodiny vyššie ako predtým bežne sledované premenné napr.: vek hlavy rodiny alebo dĺžka manželstva (Rollins, Feldman, 1970). To viedlo k zovšeobecneniu, že

2 rodinný životný cyklus môžeme vnímať ako nezávislú premennú, ktorá dokáže vysvetliť zmeny v iných premenných resp. ich kolísanie v rámci rodiny. Medzi prvými, ktorí takéto chápanie rodinného životného cyklu navrhli boli Lansing a Kish (1957). V 60.tych rokoch sa dôraz zameral na špecifikovanie a popis jednotlivých štádií rodinného životného cyklu, na určenie rozhodujúcich kritérií pre rozlišovanie štádií a nakoniec na popis vývinových úloh, v tom ktorom štádiu rodinného cyklu. Rozhodujúci príspevok k popisu priniesli práce Rodgersa (1962), Hilla, Rodgersa (1964) a Duvallovej (1967) (Spanier, Lewis, Cole, 1975). Štádiá rodinného životného cyklu podľa Duvallovej (1967): 1.štádium Začínajúce rodiny (páry žijúce v manželstve 0 až 5 rokov bez detí) 2.štádium Rodiny s malými deťmi (najstaršie dieťa do 3 rokov) 3.štádium Rodiny s deťmi v predškolskom veku ( najstaršie dieťa od 3 do 6 rokov) 4.štádium Rodiny s deťmi v školskom veku ( najstaršie dieťa od 6 do 13 rokov) 5.štádium Rodiny s dospievajúcimi deťmi (najstaršie dieťa od 13 rokov do 21 rokov) 6.štádium Rodiny ako vypúšťajúce centrá (prvé dieťa opustilo domov po najmladšie dieťa je na odchode) 7.štádium Rodiny v strednom veku ( od prázdneho hniezda po odchod do dôchodku) 8.štádium Starnúce rodiny (od dôchodku po úmrtie jedného z manželov) Podľa Olsona et al. (1989) a McGoldrickovej, Shibusawovej (2012) sú základné úlohy v jednotlivých štádiách nasledovné: 1. štádium Začínajúce rodiny. V tomto štádiu sa dvojica snaží zladiť sa, zjednotiť vlastné a spoločné ciele a nájsť spoločný životný štýl. 2. a 3. štádium hlavnou úlohou rodiny v tejto fáze je starostlivosť o dieťa/deti. Z partnerov sa stávajú rodičia s novou zodpovednosťou. V súčasných rodinách je náročná hlavne úloha zladiť starostlivosť o deti a domáce práce s ostatnými nárokmi (napr. práca). 4. štádium je charakterizované vstupom dieťaťa/detí do školy, a teda dôležitou úlohou tohto štádia je vzdelávanie dieťaťa a jeho začleňovanie do širších sociálnych vzťahov (rovesníci/čky, učitelia/ľky,...). 5. štádium výzvou tohto štádia pre rodičov je príprava dieťaťa na osamostatnenie sa a postupné preberanie zodpovednosti a roly dospelého. Výrazne sa menia hranice, ktoré rodičia pôvodne stanovili. 6. štádium je charakterizované postupným odchodom detí z rodiny a reálnym osamostatňovaním sa. Budujú si nové identity mimo pôvodnej rodiny. Rodina sa venuje úspešnému vypusteniu detí z hniezda. 7. a 8. štádium deti sú mimo domu, môžu mať založené vlastné rodiny, mať deti. Rodičia majú stále ešte nejaké povinnosti, ale rodinný život sa opäť sústreďuje na manželskú dvojicu a jej potreby. V rodine je veľa zmien príchodov a odchodov partnerov, partneriek detí, vnúčat alebo aj úmrtia starých rodičov. Samotní rodičia môžu čeliť zhoršeniu zdravia a byť postupne viac závislí na iných, napr. svojich deťoch. Najväčší výskumný záujem vyvolal koncept rodinného cyklu v spojení s manželskou spokojnosťou a s prežívaním kvality manželského vzťahu (Rollins, Feldman, 1970; Spanier, Lewis, Cole, 1975; Anderson, Russell, Schumm, 1983; Suitor, 1991). Sledovalo sa v nich, ako sa mení manželská spokojnosť naprieč jednotlivými štádiami rodinného cyklu. Miere rodinnej spokojnosti v spojitosti s rodinným cyklom sa venovala výskumne menšia pozornosť. Zaoberali sa ňou v rámci rozsiahleho výskumu o rodinách v USA začiatkom 80.tych rokov Olson so spolupracovníkmi/čkami (1989). Zistili, že spokojnosť s rodinným životom postupne klesá, pričom pokles je výraznejší u žien ako u mužov. Najnižšie hodnoty v rodinnej spokojnosti dosahovali muži počas štádia s dospievajúcimi deťmi (od 13 do 18 rokov), ženy neskôr - v štádiu, keď dospelé deti opúšťali rodinné hniezdo. Následne u manželov aj manželiek rodinná spokojnosť vzrástla v štádiu prázdneho hniezda. Pri štatistickom porovnávaní rozdielov v hodnotách rodinnej spokojnosti medzi

3 jednotlivými štádiami boli zachytené signifikantné rozdiely medzi prvými štádiami rodinného cyklu (začínajúce rodiny a rodiny s malými deťmi) a štádiom s dospievajúcimi deťmi (s najnižším skóre). Iné výskumy súvisiace s rodinnou spokojnosťou sa zameriavali na špecifické skupiny rodín, napr. rodiny tvorené zmiešanými manželstvami (Jeong, Schumm, 1990) alebo dvojgeneračné rodiny (Weigel, Weigel, 1990), pričom sa nesledovali zmeny v čase. Spokojnosť so životom v rodinách je podľa výskumných zistení ovplyvňovaná faktormi objektívnymi (napr. príjem, vzdelanie) ako aj subjektívnymi (napr. komunikácia, rodinné vzťahy) (Berry, Williams, 1987; Campbell, Converse, Rodgers, 1976 in Weigel, Weigel, 1990). V našich krajinách sa životnej spokojnosti v prepojení na rodinný život venovala Sobotková so spolupracovníčkami (2011). Zdrojom stresu v rodinnom živote venuje pozornosť vo svojej monografii Fedáková (2011). Model životnej spokojnosti, kde sa do úvahy bral aj vplyv rodinných vzťahov overovali u špecifickej vekovej skupiny - adolescentov Kožený et al. (2007). Gröpel (2006) sa vo svojom výskume dotkol tiež oblasti vzťahov. Iné štúdie sa zameriavali na subjektívne faktory ovplyvňujúce životnú spokojnosť jednotlivcov - na jej determinanty a prediktory (Šolcová, Kebza, 2005; Blatný, 2001). V týchto výskumoch sa nebral aspekt rodiny do úvahy. V popredí našej štúdie je sledovanie spokojnosti v rámci rodiny a celkovej životnej spokojnosti ako závislých premenných. Rodinný cyklus sme považovali za nezávislú premennú, ktorá ich bude ovplyvňovať. Zamerali sme sa na jednotlivcov, ktorí si založili vlastné rodiny, ale líšia sa v tom, v akom štádiu rodinného cyklu sa ich rodina nachádza. Európska sociálna sonda (ESS) nám umožnila pracovať s rozsiahlou a reprezentatívnou vzorkou. Na Slovensku sme nezachytili výskum, ktorý by sa venoval skúmaniu rodinného cyklu. V zahraničí ustal záujem o túto tematiku v 90.tych rokoch. Spôsobila to väčšia diverzita rodín (s jedným rodičom,...), uvoľnenie sociálnych noriem a oslabenie tradičného modelu rodiny, vyššia rozvodovosť a multikulturalita. To všetko prispelo k tomu, že je ťažšie definovať, aký rodinný cyklus je prirodzený (McGoldrick, Shibusawa, 2012). Na Slovensku môžeme tiež pozorovať spoločenské zmeny, ktoré menia obraz rodiny. Napriek tomu prevažujú nukleárne rodiny prechádzajúce normatívnymi udalosťami obsiahnutými v rodinnom cykle. Podľa sčítania ľudu z roku 2001, úplné domácnosti tvorili 55 % všetkých domácností (heterosexuálny pár s deťmi alebo bez detí) (Štatistický úrad SR, 2002). Zo sčítania ľudu 2011 sú známe údaje o percente vydatých/ženatých 41 % z celkovej slovenskej populácie (Štatistický úrad SR, Výsledky SODB 2011, 2012). METÓDY Vzorka Dáta spracované v tomto príspevku sú z 3. kola prierezového výskumu ESS (The European Social Survey), ktoré sa realizovalo v roku Do analýzy sme zahrnuli iba slovenskú populáciu, a to respondentov/ky, ktorí žili v manželskom zväzku a spĺňali kritéria, aby mohli byť zaradení do niektorého štádia rodinného životného cyklu. Celkovo išlo o 888 respondentov/iek, z toho 430 mužov a 458 žien. Štádiá rodinného životného cyklu Respondenti/tky boli zaradení do jednotlivých štádií rodinného cyklu podľa veku najmladšieho dieťaťa a ďalších kritérií nasledovne: 1. štádium Začínajúce rodiny - respondent/tka žije v manželstve a nemá deti, zároveň žena má menej ako 40 rokov; 2. štádium Mladé rodiny - najmladšie dieťa respondenta/tky má menej ako 6 rokov; 3. štádium Rodina so školopovinnými deťmi - najmladšie dieťa respondenta/tky má od 7 do 12 rokov; 4. štádium Rodina s dospievajúcimi deťmi - najmladšie dieťa má od 13 do 18 rokov; 5. štádium Rodina s dospelými deťmi - respondent/tka má dospelé deti, aspoň jedno dieťa žije ešte s rodičmi; 6. štádium Prázdne hniezdo - respondent/tka má dospelé deti, nežijú s rodičom.

4 Počet respondentov/iek v jednotlivých štádiách rodinného cyklu je uvedený v tabuľke č. 1. Tab. č. 1: Početnosť respondentov/iek v jednotlivých štádiách rodinného cyklu a ich priemerný vek Štádiá rodinného cyklu Muži Ženy Priemerný vek , , , , , ,03 Spolu (N=888) ,90 Spokojnosť Rodinnú spokojnosť, resp. rodinnú pohodu sme posudzovali na základe odpovedí na dve otázky: Koľko času stráveného s rodinou považujete za radostný? a Koľko času stráveného s rodinou považujete za stresujúci?. Na obe otázky respondenti/tky odpovedali na škále od 0 žiaden čas po 6 - všetok čas. Všeobecnú spokojnosť sme zisťovali na základe odpovede na otázku: Berúc do úvahy všetky okolnosti, ako ste v tomto období celkovo spokojný/á so svojím životom?. Respondenti/ky mohli odpovedať na škále od 0 mimoriadne nespokojný po 10 mimoriadne spokojný. Štatistické spracovanie dát sme realizovali pomocou programu SPSS. Využili sme deskriptívnu štatistiku a na zisťovanie rozdielov sme použili jednovchodovú ANOVU. VÝSLEDKY Rodinná spokojnosť Najprv sa zameriame na analýzu odpovedí na otázky dotýkajúce sa rodinného života v rôznych fázach rodinného cyklu. Čas strávený s rodinou vypĺňajú prevažne pozitívne pocity u väčšiny respondentov/iek bez ohľadu na to, v akom štádiu rodinného životného cyklu sa nachádzajú, čo demonštrujú údaje v tabuľke č.2. Odpovede sa líšia v miere ( sile ) pozitívneho prežívania. Najvýraznejšiu spokojnosť so spoločným rodinným časom sme zaznamenali u začínajúcich rodín (M=5,60) - u respondentov/iek v období po uzavretí manželstva, ale ešte predtým, ako sa im narodí dieťa. Miera spokojnosti v ďalších štádiách má klesajúci charakter, čo môžeme sledovať aj na grafe č.1. Najmenej radostného času s rodinou v porovnaní s ostatnými štádiami rodinného životného cyklu prežívajú respondenti/ky, ktorých deti sa už osamostatnili a nežijú s nimi v spoločnej domácnosti (M=4,95) a tiež tí, ktorí majú dospievajúce dieťa/deti (M=5,04). Tab. č. 2: Priemerné hodnoty spokojnosti s rodinným životom v jednotlivých štádiách rodinného cyklu (0-min., 6-max.) Štádium rodinného cyklu M SD N 1. 5,60 0, ,31 0, ,31 0, ,04 1, ,14 1, ,95 1,17 201

5 5,6 5,5 5,4 5,3 5,2 5,1 5 4,9 4,8 4,7 4, Štádia rodinného cyklu Graf č. 1: Priemerné hodnoty pozitívne prežívanie rodinného života v jednotlivých štádiách rodinného životného cyklu Významnosť rozdielov medzi respondentmi/tkami z jednotlivých štádií rodinného cyklu v miere prežívania pozitívnych pocitov s rodinou uvádza tabuľka č. 3. Zaujímavé je, že medzi prvými tromi štádiami sme nezistili štatisticky významné rozdiely, takisto ako medzi poslednými tromi štádiami. Signifikantné rozdiely sa objavili pri porovnávaní prvých troch štádií s ostatnými tromi. Významne vyššiu spokojnosť v rodine vnímajú jednotlivci z 1., 2. a 3. štádia rodinného životného cyklu v porovnaní s respondentmi/kami zo 4. a posledného štádia. U jedincov zo začínajúcich rodín (1. štádium) sme tiež zistili signifikantne vyššiu spokojnosť ako u rodín s dospelými deťmi (5.štádium). Tab. č. 3: Štádia rodinného cyklu a spokojnosť v rodine - rozdiely medzi priemernými hodnotami skóre, post-hoc porovnania (LSD) Porovnania Mean Difference Rodinná spokojnosť SE Lower Bound 95% CI Upper Bound 1. štádium vs. 2. štádium,29,23 -,16,73 1. štádium vs. 3. štádium,29,23 -,16,74 1. štádium vs. 4. štádium,57 *,23,10 1,02 1. štádium vs. 5. štádium,46 *,22,02,89 1. štádium vs. 6. štádium,65 *,23,21 1,10 2. štádium vs. 3. štádium,01,12 -,23,24 2. štádium vs. 4. štádium,28 *,13,02,53 2. štádium vs. 5. štádium,17,11 -,04,38 2. štádium vs. 6. štádium,37 *,11,15,59 3. štádium vs. 4. štádium,27 *,13,01,54 3. štádium vs. 5. štádium,16,11 -,06,38 3. štádium vs. 6. štádium,36 *,12,13,59 4. štádium vs. 5. štádium -,11,12 -,34,13 4. štádium vs. 6. štádium,09,12 -,15,33 5. štádium vs. 6. štádium,20,10,00,40 Štatisticky významné rozdiely na úrovni *p<0.05, p<0.01, p<0.001

6 Rodina a stres Podobne ako pri predchádzajúcej otázke väčšina respondentov/iek čas strávený s rodinou nevníma ako stresujúci, teda hodnoty odpoveďového skóre sa koncentrovali na jednom póle škály. Napriek tomu boli prítomné rozdiely v odpovediach medzi jednotlivcami z rôznych štádií rodinného životného cyklu (tab.4). Najmenej stresu v rodinnom živote vnímajú respondenti/tky, ktorí nedávno založili rodinu, z tzv. začínajúcich rodín (M=0,68). Jednotlivci s dieťaťom/deťmi do 6 rokov (2. štádium) hodnotili čas strávený s rodinou naopak ako najstresujúcejší (M=1,48) v porovnaní s respondentmi/kami z ostatných štádií. V nasledujúcich štádiách miera stresu v rodinnom živote postupne klesala po 5. štádium. V poslednom štádiu - respondenti/ky, ktorých deti sa už osamostatnili a nežijú s nimi - vnímanie stresu v rámci rodiny mierne stúplo. Tab. č. 4: Priemerné hodnoty prežívania stresu v rodine (0-min., 6-max.) Štádium rodinného cyklu M SD N 1. 0,68 0, ,48 1, ,42 1, ,34 1, ,16 1, ,28 1, ,6 1,4 1,2 1 0,8 0,6 0,4 0, Štádiá rodinného cyklu Graf č. 2: Priemerné hodnoty odpovedí v prežívaní stresu v rodine v jednotlivých štádiách rodinného životného cyklu Štatisticky významne sa líšia odpovede jednotlivcov z 1. štádia, ktorí prežívajú signifikantne menej stresu v rámci rodiny, v porovnaní s odpoveďami respondentov/iek z ostatných štádií s výnimkou 5. štádia, to znamená s tými, ktorí už majú deti. Signifikantný rozdiel v prežívaní miery stresu v rámci rodinného života bol prítomný aj medzi jedincami z 2. a 5. štádia rodinného životného cyklu. Pre jednotlivcov z mladých rodín (s dieťaťom/deťmi) do 6 rokov je rodinný život stresujúcejší ako pre tých, ktorí sa starajú o dospelé deti. Tab. č. 5: Štádia rodinného cyklu a stres v rodine - rozdiely medzi priemernými hodnotami skóre, post-hoc porovnania (LSD) Porovnania Mean Difference SE 95% CI

7 Stres v rodine Lower Bound Upper Bound 1. štádium vs. 2. štádium -,80 **,27-1,33 -,27 1. štádium vs. 3. štádium -,74 **,27-1,27 -,20 1. štádium vs. 4. štádium -,66 *,28-1,21 -,12 1. štádium vs. 5. štádium -,48,26-1,00,03 1. štádium vs. 6. štádium -,60 *,27-1,12 -,08 2. štádium vs. 3. štádium,07,15 -,22,36 2. štádium vs. 4. štádium,14,16 -,16,45 2. štádium vs. 5. štádium,32 *,13,07,57 2. štádium vs. 6. štádium,21,13 -,06,47 3. štádium vs. 4. štádium,07,16 -,24,39 3. štádium vs. 5. štádium,25,13 -,01,52 3. štádium vs. 6. štádium,14,14 -,14,41 4. štádium vs. 5. štádium,18,14 -,10,46 4. štádium vs. 6. štádium,06,15 -,23,36 5. štádium vs. 6. štádium -,12,12 -,35,12 Štatisticky významné rozdiely na úrovni *p<0.05, p<0.01 Životná spokojnosť Sledovali sme rozdiely medzi jednotlivcami z rôznych štádií rodinného cyklu v celkovej životnej spokojnosti. Priemerné skóre odpovedí všetkých respondentov/iek sa pohybuje nad stredom škály v smere narastajúcej spokojnosti. Údaje v tabuľke č.6 uvádzajú priemerné skóre v jednotlivých štádiách. Respondenti/tky zo začínajúcich rodín majú najvyššie hodnoty v životnej spokojnosti. Tie klesajú v 2. štádiu a ešte výraznejšie v 3. štádiu u jedincov so školopovinnými deťmi. Nasleduje mierny vzostup v životnej spokojnosti vo 4. a 5. štádiu. Najnižšie priemerné hodnoty skóre odpovedí sme zaznamenali u respondentov/iek v poslednom štádiu rodinného životného cyklu, teda u tých, ktorých deti sa už osamostatnili a žijú iba s manželom/kou. Tab. č. 6: Priemerné hodnoty v celkovej spokojnosti (0-mimoriadne nespokojný/á, 10- mimoriadne spokojný/á) Štádium rodinného cyklu M SD N 1. 6,68 2, ,53 2, ,94 2, ,15 1, ,16 2, ,89 2,29 202

8 6,8 6,6 6,4 6,2 6 5,8 5,6 5, Štádiá rodinného cyklu Graf č. 3: Priemerné hodnoty v prežívaní životnej spokojnosti v jednotlivých štádiách rodinného cyklu Významné rozdiely v životnej spokojnosti rôznych štádií rodinného životného cyklu sme zaznamenali v dvoch prípadoch. Celkovo spokojnejší so svojím životom sú jednotlivci z mladých rodín (2. štádium) oproti tým, ktorí majú školopovinné deti (3. štádium) a tým, ktorí majú prázdne hniezdo (6. štádium) viď tab. č. 7. Tab. č. 7: Štádia rodinného cyklu a životná spokojnosť - rozdiely medzi priemernými hodnotami skóre, post-hoc porovnania (LSD) Porovnania Mean Difference Životná spokojnosť SE Lower Bound 95% CI Upper Bound 1. štádium vs. 2. štádium,15,48 -,79 1,09 1. štádium vs. 3. štádium,74,49 -,21 1,69 1. štádium vs. 4. štádium,53,49 -,44 1,50 1. štádium vs. 5. štádium,52,47 -,40 1,44 1. štádium vs. 6. štádium,79,47 -,14 1,72 2. štádium vs. 3. štádium,59 *,26,08 1,09 2. štádium vs. 4. štádium,38,27 -,15,91 2. štádium vs. 5. štádium,37,23 -,07,81 2. štádium vs. 6. štádium,64 **,23,18 1,10 3. štádium vs. 4. štádium -,21,28 -,76,35 3. štádium vs. 5. štádium -,22,24 -,69,24 3. štádium vs. 6. štádium,05,25 -,43,53 4. štádium vs. 5. štádium -,01,25 -,51,49 4. štádium vs. 6. štádium,26,26 -,26,77 5. štádium vs. 6. štádium,27,21 -,14,69 Štatisticky významné rozdiely na úrovni *p<0.05, p<0.01 Rodinná a životná spokojnosť Ak porovnáme, ako sa mení rodinná spokojnosť a životná spokojnosť naprieč štádiami rodinného cyklu, zistíme pomocou grafov č. 1 a č. 3, že majú podobný priebeh. Mohli by sme povedať, že rodinná spokojnosť sa premieta do tej celkovej. Jediným vybočením je 3.

9 štádium, v ktorom je rodinná spokojnosť vysoká a porovnateľná s predchádzajúcimi štádiami (1. a 2.), oproti tomu životná spokojnosť u jednotlivcov v tomto štádiu signifikantne klesá. Títo respondenti/tky sú spokojní so svojím rodinným životom, ale celkovo hodnotia svoj život menej pozitívne. Diskusia Naša štúdia sa zaoberala vzťahom medzi rodinnou spokojnosťou, prežívaným stresom v rodine, životnou spokojnosťou a jednotlivými štádiami rodinného cyklu. Ukázalo sa, že spokojnosť s rodinným životom nadobúda rozdielne hodnoty v priebehu toho, ako sa rodina vyvíja a mení. Najvyššia je na začiatku pri založení rodiny, v prvých rokoch po uzavretí manželstva, naopak najnižšia v jej závere, kedy sú deti osamostatnené a manželia/rodičia žijú sami v domácnosti. Ak výsledky zovšeobecníme: v prvých troch štádiách boli respondenti/tky významne spokojnejší s rodinným životom ako v ostatných troch (s výnimkou 5. štádia). Kritická hranica bod zlomu je medzi jednotlivcami so školopovinnými deťmi (3. štádium) a tými, ktorí majú deti v puberte (4. štádium). Ponúka sa vysvetlenie, že spoločný rodinný život s mladšími deťmi prináša viac radosti a menej sporov, konfliktov ako starostlivosť a výchova dospievajúcich a dospelých detí. Pri mladších deťoch majú rodičia aj väčší vplyv a môžu deti ovplyvňovať smerom, ktorí sami považujú za žiadúci. Pri starších deťoch je to omnoho zložitejšie a náročnejšie, keďže sa stávajú stále viac nezávislejšími a samostatnejšími. Pravdepodobne to má dopad aj na spokojnosť s rodinným životom. Ak porovnáme naše zistenia so zisteniami americkej štúdie (Olson et al., 1989), výsledky sú podobné až na zopár rozdielov. Ten hlavný sa týka jednotlivcov s tzv. prázdnym hniezdom. V slovenskej vzorke vykazovali títo respondenti/tky najnižšiu spokojnosť s rodinným životom, kým vo vzorke amerických rodín v tomto štádiu zaznamenali vzostup rodinnej spokojnosti. Dá sa predpokladať, že odlišné výsledky mohlo spôsobiť použitie odlišných nástrojov na meranie rodinnej spokojnosti (v americkom výskume to bola komplexnejšia 14-položková škála: Family Satisfaction scale), zapojenie celých rodín do výskumu, ale nejakú úlohu by mohol zohrávať aj odlišný životný štýl alebo iné kultúrne rozdiely. Táto otázka by si zaslúžila detailnejšie preskúmanie. V otázke prežívaného stresu v rodine sa nachádza deliaca čiara medzi významne nižším a vyšším stresom na rozhraní 1. a 2. štádia rodinného cyklu (výnimka je 5. štádium). Ide o rozhranie, ktoré označuje príchod detí do rodiny. Po ich príchode stres v rodine signifikantne stúpne a jeho úroveň len mierne klesá v ďalších štádiách. Dalo by sa to vysvetliť prežívanou rodičovskou zodpovednosťou za starostlivosť o deti bez ohľadu na ich vek. Príchodom detí manželom pribúda nová rola rodiča, mení sa ich postavenie a vzťahy v širšej rodine. Všetky tieto zmeny vyžadujú prispôsobenie (Cowan, Cowan, 2012). Výskumy špecializujúce sa na sledovanie zmien, ktoré prináša príchod dieťaťa do rodiny, identifikovali, že zdrojom najväčšieho napätia je konflikt medzi potrebou starať sa o dieťa a súčasne finančne zabezpečiť rodinu, resp. venovať sa kariére (Hochshild, Machung, 1990 in Cowan, Cowan, 2012). Tento konflikt rodina/práca trvá, kým deti nie sú samostatné, čo by mohlo vysvetliť pokles prežívania stresu na najnižšiu úroveň v 5. štádiu, v ktorom ide o jednotlivcov s dospelými deťmi. Krivka životnej spokojnosti má podobný priebeh ako spokojnosť s rodinným životom. Začína na najvyšších hodnotách (1. štádium) a signifikantne klesne v treťom štádiu (jednotlivci so školopovinnými deťmi). V tomto štádiu pribúda rodičom vzdelávacia úloha v rámci starostlivosti o deti a do rodinného života vstupuje aj škola, zvyšujú sa materiálne nároky rodiny, čo by mohlo prispieť k zníženiu spokojnosti so životom. Na to, aby sme však vedeli exaktnejšie vysvetliť tento jav, potrebovali by sme ďalšie dáta. Najnižšia životná spokojnosť patrí poslednému štádiu (respondenti/tky žijúci s manželom/kou v domácnosti bez dospelých detí). Toto zistenie sa opäť líši od amerického výskumu (Olson et al., 1989), v ktorom rodiny v poslednom štádiu hodnotili najvyššie kvalitu svojho života. Ide o zaujímavý rozdiel, ktorému by sa mohol podobne ako pri rodinnej spokojnosti venovať budúci výskum.

10 Naša štúdia má viacero obmedzení. Rodinný cyklus sa zaoberá normatívnymi zmenami, ktorými prechádza celá rodina. V našom výskume však boli zastúpení iba jednotlivci, čo skresľuje obraz a ochudobňuje ho o pohľad partnera/rky a detí. Za ďalší nedostatok môžeme považovať nástroje, ktorými sme merali závislé premenné. Každú premennú reprezentovala iba jedna položka, z tohto dôvodu výsledky výskumu môžeme považovať za predbežné, potrebné overiť v ďalšom výskume s použitím viacpoložkových škál. Výskum bol prierezový, nesledoval jednotlivcov v priebehu času, čo tiež prináša známe obmedzenia pri snahe zovšeobecňovať závery. Posledným slabým miestom štúdie, ktoré chceme spomenúť, je jej jednostrannosť pri sledovaní vplyvu rodinného cyklu na spokojnosť. Poznatky z výskumov uvádzajú viacero významných determinánt životnej spokojnosti resp. osobnej pohody napr.: zdravotný stav, socioekonomický status, vek, rodičovstvo, sociálna opora a ďalšie (Levin, Chatters, 1998 in Kebza, Šolcová, 2003) a podobne to platí aj pre rodinnú spokojnosť (Berry, Williams, 1987). Tie sme v našom výskume nesledovali, ale sme si vedomí ich možných dopadov na rodinnú a životnú spokojnosť. Napriek spomenutým obmedzeniam, zistenia našej analýzy sú inšpiratívne a provokujú ďalšie otázky a hľadanie súvislostí pri sledovaní rodiny a normatívnych zmien, ktorými prechádza. Výskumy na Slovensku sa tejto oblasti venujú iba výnimočne. The family life cycle and satisfaction We examined the impact of different stages of family life cycle on family satisfaction, family stress and life satisfaction in Slovak sample. Significantly more satisfied with family life were individuals from the stages 1., 2., and 3. (newly married, with young children, with school age children) in comparison to the last three stages (4.-6. families with adolescent and adult children). Stress in family life is less perceived in newly married individuals and the highest is in families with young children (preschool age). Life satisfaction begins with the highest rate in the first stage and fall down with the lowest points in the empty nest stage and in individuals with school age children. Literatúra ANDERSON, S. A. RUSSELL, C. S. SCHUMM, W. R. (1983). Perceived Marital Quality and Family Life-Cycle Categories : A Futher Analysis. Journal of Marriage and Family, 45, BERRY, R. E. WILLIAMS, F. L. (1987). Assessing the Relationship between Quality of Life and Marital and Income Satisfaction : A Path Analytic Approach. Journal of Marriage and Family, 49, BLATNÝ, M. (2001). Osobní determinanty sebehodnocení a životní spokojenosti: Medzipohlavní rozdíly. Československá psychologie, 45, BRONFENBRENNER, U. (1986). Ecology of the Family as a Context for Human Development : Research Perspectives. Developmental Psychology, 22, COWAN, P. A. COWAN, C. P. (2012). Normative Family Transitions, Couple Relationship Quality and Healthy Child Development. In: Walsh, F. (Ed.). Normal Family Processes. New York, The Guilford Press, DUVALL, E. M. (1988). Family Development s First Forty Years. Family Relations, 37, FEDÁKOVÁ, D. (2011). Pracovné a rodinné prostredie zamestnaných. Prešov : Universum. FELDMAN, H. FELDMAN, M. (1975). The Family Life Cycle : Some Suggestions for Recycling. Journal of Marriage and Family, 37, GRÖPEL, P. (2006). Rovnováha životných oblastí vo vzťahu k naplnenosti potrieb a spokojnosti so životom. Československá psychologie, 50, JEONG, G. J. SCHUMM, W. R. (1990). Family Satisfaction in Korean/American Marriages : An Exploratory Study of the Perceptions of Korean Wives. Journal of Comparative Family Studies, 21,

11 KEBZA, V. ŠOLCOVÁ, I. (2003). Well-being jako psychologický a zároveň mezioborově založený pojem. Československá psychologie, 47, KOŽENÝ, J. CSÉMY, L. TIŠANSKÁ, L. (2007). Strukturální analýza modelu životní spokojenosti adolescentu. Československá psychologie, 51, LAVEE, Y. MCCUBBIN, H. I. OLSON, D. H. (1987). The Effect of Stressful Life Events and Transitions on Family Functioning and Well-being. Journal of Marriage and Family, 49, LANSING, J. B. KISH, L. (1957). Family Life Cycle as an Independent Variable. American Sociological Review, 22, MCGOLDRICK, M. SHIBUSAWA, T. (2012). The family life cycle. In: Walsh, F. (Ed.). Normal Family Processes. New York, The Guilford Press, OLSON, D. H. MCCUBBIN, H. I. BARNES, H. L. LARSEN, A. S. MUXEN, M. J. WILSON, M. A. (1989). Families, what makes them work. Newbury Park, Sage Publications. ROLLINS, B. C. FELDMAN, H. (1970). Marital Satisfaction over the Family Life Cycle. Journal of Marriage and Family, 32, SOBOTKOVÁ, I. REITEROVÁ, E. HURNÍKOVÁ, K. (2011). Rozdíly medzi otci a matkami v pohledu na fungování rodiny, v životní spokojenosti a v rovnováze mezi prací a rodinou. Československá psychologie, 55, SPANIER, G. B. LEWIS, R. A. COLE, CH. L. (1975). Marital Adjustment over the Family Life Cycle : The Issue of Curvilinearity. Journal of Marriage and Family, 37, SUITOR, J. J. (1991). Marital Quality and Satisfaction with the Division of Household Labor across the Family Life Cycle. Journal of Marriage and Family, 53, ŠOLCOVÁ, I. KEBZA, V. (2005). Prediktory osobní pohody (well-being) u reprezentativního souboru české populace. Československá psychologie, 49, 1-8. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov [online]. [cit ]. Dostupné na internete: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov [online]. [cit ]. Dostupné na internete: WEIGEL, D. J. WEIGEL, R. R.(1990). Family Satisfaction in Two-Generation Farm Families : The Role of Stress and Resources. Family Relations, 39, Recenzent: Prof. PhDr. Jozef Džuka, CSc.