Finančná situácia a spotreba slovenských domácností

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Finančná situácia a spotreba slovenských domácností The financial situation and consumption of Slovak households Bakalárska práca Autor: Maroš Zajac Bankovní management Vedúci práce: doc. RNDr. Mária Jurečková, PhD. Banská Bystrica Apríl 2014

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Starej Ľubovni dňa Maroš Zajac

3 Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie vedúcej mojej Bakalárskej práce doc. RNDr. Márii Jurečkovej, PhD. za jej pripomienky, odborné vedenie, trpezlivosť, ale predovšetkým cenné rady, ktoré mi veľmi pomohli pri písaní záverečnej práce.

4 Anotácia práce ZAJAC, Maroš: Finančná situácia a spotreba slovenských domácností. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: doc. RNDr. Mária Jurečková, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 56. Bakalárska práca sa zaoberá finančnou situáciou a spotrebou slovenských domácností. Prvá kapitola je zameraná na teoretické východiská ukazovateľov finančného bohatstva domácností, medzi ktoré patrí rozpočet, spotreba, úspory, investície a pod.. Druhá kapitola analyzuje výsledky prieskumu Európskej centrálnej banky, ktorý bol na Slovensku realizovaný pod gesciou Národnej banky Slovenska. Konkrétne sa orientuje na reálne aktíva, finančné aktíva a pasíva, príjem, výdavky a spotrebu domácností a poslednou časťou druhej kapitoly je postoj domácností k finančnému riziku. Tretia kapitola je zameraná na vyhodnotenie aktívnych, pasívnych príjmov a výdavkov slovenských domácností. Kľúčové slová: nezamestnanosť, inflácia, spotreba, úspory, finančné riziko, HDP, bohatstvo, príjem,

5 Annotation Zajac Maroš: The financial situation and consumption of Slovak households. [Bachelor thesis]. Bank institute in Prague, Foreign college Banská Bystrica. Department of Finance and Banking. Thesis supervisor: doc. RNDr. Jurečková Mária, PhD. Year defense: Number of pages: 56. This bachelor's thesis deals with the financial situation and consumption of Slovak households. The first chapter is focused on the theory of indicators of the financial wealth of households, including budget, consumption, savings, investments, etc.. The second chapter analyzes the results of a survey of the European Central Bank which was made in the Slovak Republic under control of the National Bank of Slovakia (NBS), dealing with real assets, financial assets and liabilities, income, expenditures and consumption of households. The last part of the second chapter deals with the attitude of households to financial risk. The third chapter is focused on an evaluation of active and passive incomes and expenditures of Slovak households. Keywords: unemployment, inflation, consumption, savings, financial risk, GDP, wealth, income

6 Obsah ÚVOD TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ FINANČNÝCH UKAZOVATEĽOV BOHATSTVA DOMÁCNOSTÍ PREDMET EKONÓMIE TRHOVÝ MECHANIZMUS DOMÁCNOSTI Bohatstvo Blahobyt Bieda a chudoba ROZPOČET SPOTREBA, ÚSPORY, INVESTÍCIE Spotreba Úspory Investície INFLÁCIA NEZAMESTNANOSŤ VÝKONNOSŤ EKONOMIKY ANALÝZA VÝSLEDKOV PRIESKUMU HOUSEHOLD FINANCE AND CONSUMPTION SURVEY USKUTOČNENÉHO NBS REÁLNE AKTÍVA DOMÁCNOSTÍ FINANČNÉ AKTÍVA A PASÍVA DOMÁCNOSTÍ PRÍJEM, VÝDAVKY A SPOTREBA DOMÁCNOSTÍ POSTOJ K RIZIKU PRI INVESTOVANÍ DOMÁCNOSTÍ VYHODNOTENIE AKTÍVNYCH, PASÍVNYCH PRÍJMOV A VÝDAVKOV SLOVENSKÝCH DOMÁCNOSTÍ ZÁVERY A ODPORÚČANIA ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK... 56

7 Úvod V súčasnom svete, kde ešte doznieva finančná kríza, je dôležité, aby si domácnosti dôkladnejšie uvedomovali svoju finančnú situáciu a spotrebu, a tak predchádzali potenciálnym problémom. Cieľom bakalárskej práce je teoreticky popísať a analyzovať finančnú situáciu a spotrebu slovenských domácností, na základe údajov získaných z prieskumu "Household Finance and Consumption Survey" uskutočneného NBS. Tento prieskum sa zaoberal aktívami, pasívami, príjmami a výdavkami slovenských domácností. Anonymizovanú databázu údajov nám za účelom nekomerčného empirického výskumu poskytla Národná banka Slovenska. Práca sa zameriava na rozdielnosť finančnej situácie domácností v závislosti od vybraných ukazovateľov, ako napríklad vzdelanie, región, príjem a iné, a sleduje ekonomické správanie rozličných typov domácností. Pri jej spracovaní sme využili metódy ako napríklad zhromažďovanie údajov, selekcia, spracovanie údajov, dedukcia, syntéza, analýza, matematicko-štatistické funkcie, porovnávanie. V prvej kapitole sa venujeme teoretickým východiskám finančných ukazovateľov bohatstva domácností. Orientujeme sa na sledovanie vybraných ukazovateľov, ku ktorým patria rozpočet, spotreba, úspory, investície a pod.. Druhá kapitola analyzuje výsledky daného prieskumu. V úvodnej časti sledujeme reálne aktíva domácnosti. Rozoberáme tu vlastníctvo nehnuteľností domácností a závislosť vlastníctva hlavného bývania od veľkosti obce/mestá. V ďalšej časti analyzujeme ich finančné aktíva a pasíva, konkrétne bankové účty domácností a sporenie domácností. V tretej časti tejto kapitoly sa venujeme príjmom, výdavkom a spotrebe domácností. V tejto časti sme analyzovali spotrebu domácností na energie a potraviny ale taktiež aj očakávania domácností o náraste ich budúceho príjmu a závislosť príjmu od vzdelania. Posledná časť tejto kapitoly sa sleduje postoj domácností k riziku pri investovaní a to vo vzťahu k faktorom ako dosiahnuté vzdelanie, veľkosť obce/mestá, kraj a iné. V závere tejto časti je prostredníctvom tabuľky vyjadrená závislosť jednotlivých analýz rizika k uvedeným faktorom a to prostredníctvom vybraných štatistických metód. Tretia kapitola sa orientuje na vyhodnotenie aktívnych, pasívnych príjmov a výdavkov slovenských domácností.

8 1 Teoretické východiská finančných ukazovateľov bohatstva domácností Medzi základné ukazovatele, ktoré vplývajú na správanie sa domácností nepochybne patrí úroveň a vývoj ich bohatstva. Spolu s disponibilným príjmom sú podľa ekonomickej teórie dôležitými indikátormi, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie domácností o spotrebe a úsporách, teda o budúcej spotrebe ( ). 1.1 Predmet ekonómie Ekonómia je veda, ktorá sa usiluje poznať podstatu ekonomických síl, ktoré značne ovplyvňujú náš život. Zaoberá sa vzácnymi a citlivými problémami ekonomického života, ako sú napríklad správanie spotrebiteľa v trhovej ekonomike, úloha vlády v ekonomike, typy trhových štruktúr, tvorba bohatstva a rozdeľovanie dôchodkov, sporenie a investovanie, inflácia a deflácia, zamestnanosť a nezamestnanosť, dane, vládne výdavky a štátny dlh, platobná bilancia a menové kurzy a iné. Ekonómia sa taktiež zaoberá hľadaním odpovedí na otázky, ako fungujú trhy, prečo sa určité statky vyrábajú a iné nie, či výrobcovia sú nútení prispôsobovať sa prianiam spotrebiteľov, ako sa správa spotrebiteľ pri raste cien na trhu a ako pri zvyšovaní svojho dôchodku, prečo sa z viacerých technicky možných výrobných metód volí a využíva práve jedna konkrétna atď. Ekonomické otázky vstupujú do každodenného života ako jednotlivca tak aj spoločnosti ako celku, preto je životne dôležité pochopiť základy ekonómie pre racionálne rozhodovanie jednotlivcov aj krajín (Lisý et al, 2005, s. 31). Podľa Chajdiaka sa ekonomický život dotýka každého z nás, musíme jesť, piť, obliekať sa, bývať. Uspokojujeme svoje životné a iné potreby. Každý z nás žije v určitých podmienkach, v ktorých aby sme mohli uspokojovať svoje potreby, musíme byť produktívni. Produktivita človeka predstavuje množstvo individuálnych hospodárskych procesov usporiadaných do hospodárskeho systému hospodárstva. Je to proces spoločenskej deľby práce, vytváranie hospodárskeho života, čo tvorí zložitý systém hospodárskych vzťahov a činností. V hospodárskom procese sa transformujú vstupy do hospodárskeho procesu (práca, majetok, kapitál pôsobiace v určitom prostredí) na výstup z hospodárskeho procesu (naturálny produkt vyjadrený v peňažnej podobe) (Chajdiak, 2004, s. 5). 8

9 1.2 Trhový mechanizmus Trhový mechanizmus predstavuje súbor vzťahov a procesov, ktoré pomáhajú pri koordinácii slobodných rozhodnutí jednotlivých ekonomických subjektov, pri alokácií výrobných faktorov, cenách tovarov a pod., a to na základe informácií sprostredkovaných cenovým systémom (Obrázok 1). Trhový mechanizmus funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia ceny (Lisý et al, 2005, s ). Podľa Holmana sú východiskom pre výrobu tieto výrobné faktory: práca, pôda a kapitál. Využívaním týchto faktorov sa vyrábajú statky, to znamená tovary a služby (Holman, 2011, s. 691). Obrázok 1 Jednoduchý model kolobehu medzi domácnosťami a firmami Spotrebiteľské výdavky Trh tovarov a služieb Tržby Domácnosti Tovary a služby Tovary a služby Firmy Práca, kapitál, pôda Inputy Peňažné dôchodky (mzda, úrok, renta) Trh výrobných faktorov Náklady Zdroj: Lisý et al, 2005, s. 77. Árendáš charakterizuje trh práce ako miesto, kde do vzájomných vzťahov vstupujú domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (determinujú dopyt po práci), odbory a štát (ovplyvňujú tak ponuku, ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach) (Árendáš, 2005, s. 193). Jednotlivé ekonomické subjekty prijímajú určité rozhodnutia, a tým ovplyvňujú vývoj ekonomiky. Takýmito ekonomickými subjektmi v makroekonomickom kolobehu sú podniky, domácnosti, vláda a zahraničie. Medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi prebiehajú obojstranné vzťahy. Tento proces nazývame makroekonomický kolobeh. Ekonomické subjekty sú podniky, domácnosti, vláda a zahraničie. Tým, ako sa tieto subjekty chovajú, vyvolávajú zmeny v dopyte a ponuke, na jednotlivých trhoch výrobkov 9

10 a služieb, práce a kapitálu. Takto vzniká nerovnováha medzi príjmami a výdavkami makroekonomického kolobehu (Kloudová, 2008, s. 109). 1.3 Domácnosti Rodina je historicky daná ako základná spotrebiteľská a ekonomická jednotka každého hospodárstva (Smrčka, 2005, s. 23). Domácnosti - spotrebitelia (ako vlastníci výrobných faktorov práce, pôdy a kapitálu) uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu, kde vystupujú ako kupujúci. Svoje dôchodky z vlastníctva výrobných faktorov rozdeľujú na nákup spotrebných statkov a služieb, na úspory a platbu daní (Lisý et al, 2005, s. 322). Tým, že sú vlastníkmi týchto výrobných faktorov, prináležia im od podnikov príslušné dôchodky, ako mzdy, renty, zisky, dividendy, nájomné atď. (Kloudová, 2008, s. 99). Domácnosti predstavujú sčasti poskytovateľov pracovnej sily a sčasti príjemcov produktov podnikov. Všetko, čo za svoju prácu získajú, to spotrebujú (Kloudová, 2008, s. 101). Domácnosti môžu mať aj iné príjmy okrem zárobkov, a to od štátu. Sú to napríklad prídavky na deti, starobné a invalidné dôchodky, podpory v nezamestnanosti atď. Tieto platby nazývame transferové platby, ktoré štát platí jednotlivcom a nezískava žiadnu protihodnotu (Táncošová, 2013, s. 138). Domácnosť je teda základný mikrosubjekt (spotrebitelia), a ten ovplyvňuje nielen dopyt po statkoch, ale aj ponuku napr. výrobných faktorov. Domácnosť predstavuje určitý počet osôb s diferencovaným nárokom (dopyt), ale aj s diferencovanými možnosťami (ponuka) (Goga et al, 2001, s. 9) Bohatstvo Osobné (prípadne rodinné) bohatstvo predstavuje súhrn hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorým môže bez obmedzenia (s výnimkou štandardných obmedzení, vyplývajúcich z obchodného využívania majetku) disponovať osoba (rodina). Ide o súkromné vlastníctvo, ktorého podmienkou je predpoklad, že na rovnaký majetok, hnuteľný či nehnuteľný, si nenárokuje niekto iný, a že si nikto nenárokuje právo zamedziť nakladať s týmto majetkom (Smrčka, 2009, s. 212). Podľa tradičnej ekonomickej teórie chápeme bohatstvo, ako množstvo statkov a služieb spotrebovaných na hlavu. K tomu sa pripočíta aj ďalšie bohatstvo, t.j. všetky ostatné aktíva danej osoby vyjadrené v peniazoch (Kameníček, 2012, s. 138). 10

11 Každý z nás môže získať bohatstvo darom alebo dedičstvom. V komplexne rozvinutom modely životného cyklu musí jednotlivec pri posudzovaní svojej životnej spotreby brať do úvahy všetko bohatstvo, ktoré bude chcieť odkázať ako dar alebo dedičstvo (Árendáš, 2005, s. 92) Blahobyt Ekonómovia obvykle predpokladajú, že blahobyt jednotlivca je funkciou jeho spotreby tovaru v priebehu času alebo jeho reálneho príjmu (Gowland, 1995, s. 144). Blahobyt nie je merateľnou veličinou, pretože zahrňuje také nemerateľné veci, ako sú úžitok z voľného času alebo úžitok z čistého vzduchu (Holman, 2010, s. 13). Podľa Kameníčka môžeme termín blahobyt interpretovať ako stav, ktorý zahrňuje okrem bežného dostatku taktiež pocity plné životnej sily a naplnenia z činorodosti. Takto charakterizovaný blahobyt sa bude pravdepodobne približovať k tomu, čo si predstavujeme napríklad pod pojmom životný štandard (Kameníček, 2012, s. 13). Pojmom blahobyt označujeme zásobu peňazí a ďalších aktív, teda všetko, čo považujeme za zásobu pre obnovu svojich životných síl a psychickej odolnosti. Aktivity, ktoré vplývajú na naše príjmy alebo na náš blahobyt, môžeme triediť do dvoch skupín: Obrázok 2 Vzťah príjmu a blahobytu Blahobyt Momentálny Budúci Príjem peňažný aktíva psychický očakávaný Zdroj: Táncošová, 2013, s Podľa Táncošovej čistý ekonomický blahobyt (ČEB) je kvalitatívny ukazovateľ, ktorý presnejšie vyjadruje skutočný blahobyt spoločnosti. Okrem HDP (GDP 1 ) závisí aj od iných faktorov, napr. ekologické škody, choroby z povolania a pod., ktoré znižujú celkový ekonomický blahobyt. Do HDP nezaraďujeme všetky produkty, ktoré sú výsledkom 1 GDP - gross domestic product = HDP - hrubý domáci produkt 11

12 vlastnej alebo svojpomocnej práce alebo aj tieňovej ekonomiky a pod. Najväčší podiel majú nasledujúce položky: Statky a služby produkované pre domácnosti, to znamená, že sú to tie služby a statky, ktoré sú produkované pre vlastnú spotrebu a pre svoju domácnosť alebo rodinu a priateľov, a nerealizujú sa prostredníctvom trhu. Takže nie sú zahrnuté v HDP, ale prispievajú k zvyšovaniu ekonomického blahobytu. Produkcia tieňovej (čiernej, sivej) ekonomiky, ktorá znamená daňové úniky podnikateľov. Ide tiež aj o ilegálne aktivity, ako napr. obchod s drogami, so zbraňami a pod., ktoré znižujú úroveň HDP, a nie je možné ich započítať. Rast kvality a úžitkových vlastností statkov a služieb, ktorý prispieva k zvyšovaniu ekonomického blahobytu, ale ich vývoj v HDP vykazuje opačný smer pohybu, ako kvalita tovarov. Hodnota voľného času nie je zohľadnená v HDP. Rastom voľného času sa zvyšuje ekonomický blahobyt (Táncošová, 2013, s ). Eurostat vďaka výsledkom pracovnej skupiny, ktorá sa venuje otázkam multidimenzionálneho merania kvality života, definuje kvalitu života, ako štruktúru nasledujúcich dimenzií: 1. materiálne životné štandardy (príjem, spotreba, majetok), 2. zdravie, 3. vzdelanie, 4. osobnostné aktivity (platená práca, neplatená domáca práca, dochádzka za prácou, voľný čas, bývanie), 5. politická mienka a vládna moc, 6. sociálne kontakty, 7. environmentálne podmienky, 8. osobnostná neistota, 9. ekonomická neistota ( s. 15, ) Bieda a chudoba Problémom biedy a chudoby sa zaoberali mnohé osobností už celé stáročia. Zatiaľ neexistuje jednotné a všeobecné charakterizovanie obsahu týchto kategórií. 12

13 Pod biedou rozumieme stav, keď jednotlivci nemajú k dispozícií zdroje považované z existenčného hľadiska za základné, žijú v núdzi a existenčnej neistote. Chudoba znamená neschopnosť zabezpečiť množstvo statkov, ktoré sú práve postačujúce na udržanie minimálneho životného štandardu. V širšom chápaní chudoba neznamená len neschopnosť kúpiť množstvo statkov, ktoré sú charakterizované, ako práve postačujúce na udržanie minimálne akceptovateľného životného štandardu, ale aj neprístupnosť vzdelania, zlý zdravotný stav, nedostatok príležitostí na sebarealizáciu, ako aj obavy z budúcnosti, bezmocnosť a značnú zraniteľnosť. Chudobní ľudia sa nemôžu slobodne rozhodovať, čo je pre bohatých ľudí samozrejmosťou, nemôžu plniť svoju úlohu v spoločnosti. Absolútna chudoba je chudoba, ktorá je definovaná vo vzťahu k určitému absolútnemu minimálnemu štandardu, ktorým je hranica chudoby. Absolútna chudoba znamená skutočný nedostatok v dôsledku neuspokojenia základných životných potrieb. Základné životné potreby predstavujú tie potreby, ktorých uspokojenie je nutnou podmienkou prežitia. Ich chápanie sa mení, neredukuje sa však len na uspokojovanie fyzických potrieb (Lisý et al, 2005, s. 308). 1.4 Rozpočet Každá domácnosť si zostavuje rozpočet (finančný plán) podobne, ako sa zostavuje vo výrobnej firme na príslušný hospodársky rok, ktorý je u nás zhodný s kalendárnym rokom. Domácnosť, ako mikrosubjekt si plánuje, koľko môže v priebehu roka minúť (vydať, spotrebovať), koľko má zabezpečených (naplánovaných) zdrojov (finančných prostriedkov) v príjmovej časti svojho ročného rozpočtu (Goga et al, 2001, s. 112). Rozpočet domácnosti pozostáva z dvoch základných časti: 1. Príjmová časť rozpočtu, 2. Výdavková časť rozpočtu. Výška príjmov a výdavkov je rozdielna v každej domácnosti. Tieto dve časti rozpočtu sú tvorené viacerými príjmovými, resp. výdavkovými položkami. K rozdielom v domácnostiach dochádza preto, lebo každá domácnosť si samostatne plánuje počet svojich príjmových i výdavkových položiek. Každá domácnosť môže mať iné diferencované požiadavky nielen na množstvo statkov, ale aj na ich kvalitu. Aj preto môže ísť o rozdielnu náročnosť vo výdavkovej časti rozpočtu domácnosti. Obdobne sú diferencované aj príjmové položky rozpočtu domácností (napr. výška príjmu formou mzdy, zníženie príjmu 13

14 v dôsledku materskej dovolenky, resp. dlhodobej pracovnej neschopnosti a pod.) (Smrčka, 2009, s. 168). Podľa Smrčku je veľmi podstatné pre moderné vedenie ekonomiky rodiny sledovať stav cash flow ( tok peňazí ) domácnosti a až následne na základe jeho výbornej znalosti možno posudzovať, či je zodpovedné získať úver a zaviazať sa na nasledujúce roky k jeho splácaniu (Smrčka, 2009, s. 168). Cash flow je teda rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami rodiny (alebo spoločnosti) za určité obdobie. Rodinný cash flow je potrebné pozorne plánovať a sledovať. Cash flow možno taktiež charakterizovať, ako ukazovateľ obsahujúci prísun prostriedkov z operácií alebo iných zdrojov (mzda), ktorý vypovedá o likvidite a finančnej situácii rodiny (podniku). Cash flow je tokovo orientovaná veličina (Smrčka, 2009, s. 282). 1.5 Spotreba, úspory, investície Vývoj absolútneho objemu a štruktúry spotreby, úspor a investícií môžu významne ovplyvňovať celkový output ekonomiky, tempo ekonomického rastu, zamestnanosti a kvality života. Vysoký podiel spotreby v pomere k dôchodku má za následok nízky objem investícií a spomalenie ekonomického rastu a nižší podiel spotreby na dôchodku napomáha zvýšeniu investícií a zrýchleniu ekonomického rastu. Nespotrebúvame celý dôchodok a sporíme preto, aby sme mohli investovať a investujeme preto, aby sme zvýšili celkový objem outputu a životnej úrovne (Lisý et al, 2005, s. 354) Spotreba Spotrebu domácnosti tvoria výdavky na spotrebné finálne statky krátkodobého a dlhodobého používania a výdavky na služby, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb. Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje spotrebu domácností je disponibilný (použiteľný) dôchodok. Všeobecne možno konštatovať, že čím je vyšší disponibilný dôchodok domácností, tým vyššie sú aj ich výdavky na spotrebu. Domácnosti s nižšími dôchodkami vydávajú na potraviny a bývanie väčšiu časť svojho dôchodku, ako domácnosti s vyššími dôchodkami. Disponibilný dôchodok (Y ) všetkých domácnosti je členený na dve základné časti: spotrebné výdavky vrátane úrokových platieb - spotreba (C), 14

15 čisté osobné úspory - úspory (S). Pre disponibilný dôchodok teda platí (Smrtník, 1994, s ): Y C S Lisý (Lisý et al, 2012, s. 381) poukazuje, že celkový objem spotreby závisí jednak od veľkosti disponibilného dôchodku, a jednak od výšky úrokovej miery. Výška úrokovej miery má vplyv na to, ako domácnosti rozdeľujú svoj dôchodok na spotrebu a úspory. Čím je úroková miera vyššia, tým menší bude sklon k spotrebe. Súčasne s rastom dôchodku rastie aj spotreba, čo znamená, že spotreba je funkciou disponibilného dôchodku. Na základe uvedených predpokladov môžeme zapísať tento tvar spotrebnej funkcie: C F Y,r Z tohto vyplýva, že spotrebná funkcia sa mení jednak v závislosti od zmien disponibilného dôchodku, a jednak v závislosti od zmien úrokovej miery (r). Spotreba (consumption - C), ktorá dosahuje približne 65% celkových výdavkov, tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. Do spotreby zaraďujeme statky dlhodobej spotreby (napr. vybavenie domácnosti, autá, práčky a pod.), statky krátkodobej spotreby (napr. potraviny, odevy, energia) a služby (napr. bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, rekreácia a pod.) Podľa štatistických výpočtov možno sledovať určitú pravidelnosť, s akou ľudia prerozdeľujú svoje výdavky na potraviny, odevy a ďalšie spotrebné položky. Rodiny s nižšími príjmami väčšinou svojho disponibilného dôchodku vydávajú na nevyhnutné životné potreby (potraviny a bývanie). S vyšším príjmom rastú aj výdavky, ale existuje hranica (nasýtenie základných potrieb) a ich podiel na celkových výdavkoch sa znižuje (Tancošová, 2013, s. 164). Najväčšou a najstabilnejšou časťou agregátneho dopytu je dopyt domácností po spotrebných statkoch a službách, ktorý rastie s úrovňou dôchodku. Spotrebný dopyt je určený veľkosťou spotreby domácností, ktorú definujeme, ako tú časť disponibilného príjmu (dôchodku), ktorú domácnosti určia na nákup spotrebných statkov a služieb. Celková spotreba sa skladá z dvoch častí, z toho jedná časť je autonómna, nezávislá od veľkosti disponibilného príjmu, druhá je od disponibilného príjmu priamo závislá. Uvedený vzťah vyjadruje spotrebná funkcia, ktorá nadobúda tvar (Kucharčíková, 2009, s. 15): 15

16 kde: autonómna spotreba MPC hraničný sklon k spotrebe; disponibilný príjem (dôchodok) Pojem autonómna spotreba - (Autonomous Consumption) predstavujee tú časť spotreby, ktorá je nezávislá od úrovne dôchodku domácností. Veľkosť autonómnej spotreby je ovplyvnená takými faktormi, ako napríklad bohatstvo domácností, veľkosť a štruktúra domácností, daňové zaťaženie, možnosť získať úvery a pod. (Kucharčíková, 2009, s. 15). Pojem hraničný sklon k spotrebe - MPC (Marginal Propensity to Consume) predstavuje množstvo dodatočnej spotreby vytvorenej dodatočným dôchodkom, hovorí o tom, o koľko sa zvýši spotreba ľudí, ak ich dôchodok vzrastie o jednu peňažnú jednotku (Lisý et al, 2005, s. 362). Spotrebu domácnosti vieme vyjadriť grafickým zobrazením spotrebnej funkcie. Výsledkom je spotrebná krivka, ktorá vyjadruje veľkosť spotrebných výdavkov domácnosti pri každej úrovni výstupu Y (resp. dôchodku) (Kucharčíková, 2009, s. 16). Graf 1 Spotrebná funkcia C C = Y oblasť tvorby úspor E oblasť negatívnych úspor Y Zdroj: Kucharčíková, 2009, s

17 Výdavky, ktoré vynakladajú domácnosti na spotrebu, možno rozdeliť na tri hlavné skupiny: 1. výdavky domácnosti na nákup predmetov krátkodobej spotreby (nákupy potravín, odevov), 2. výdavky domácnosti na nákup predmetov dlhodobej spotreby (nábytok, automobily, chladničky), 3. výdavky domácnosti na služby, ktoré tvoria nemateriálne zložky spotreby domácnosti (nájomné, poplatky za plyn, vodu, elektrinu, platby právnikom, daňovým poradcom, lekárom a pod.). Spotreba tvorí prevažnú časť HDP, a preto jej zmeny môžu ovplyvniť všetky rozhodujúce makroekonomické veličiny (Lisý et al, 2005, s. 343). Holková definuje konečnú spotrebu domácností (KSD), ako základný makroekonomický ukazovateľ, ktorého podstata spočíva v tom, že tvorí výraznú zložku hrubého domáceho produktu. Výsledná spotreba domácností v celkovom agregátnom dopyte vyjadruje vzťah medzi rozhodnutiami domácnosti o ich súkromnej spotrebe a reálnym ekonomickým rastom v danej krajine. Udržanie vysokého podielu konečnej spotreby na HDP sa všeobecne považuje za dôležitý determinant stabilného ekonomického rastu, je vnímaný však aj ako prejav ekonomickej vyspelosti krajiny (Holková, 2010, s. 6). Disponibilný príjem - (Disponsible Income) je príjem, s ktorým môžu domácnosti voľne nakladať a ktorý domácnosť získa z hrubej mzdy po odpočítaní daní, povinných poistných platieb a po pripočítaní transferových platieb (Kucharčíková, 2009, s. 16). Disponibilný dôchodok je dôchodok, ktorý sa skutočne dostane do rúk obyvateľov, aby s tým disponovali podľa vlastného rozhodnutia (Samuelson et al, 1992, s. 127). Tento disponibilný dôchodok sa následne vydá sčasti na spotrebu a sčasti sa usporí. disponibilný dôchodok Y príjem, celkový dôchodok spoločnosti T dane 17

18 TR transferové platby C celkové spotrebné výdavky domácnosti S úspory Keynes popísal vzťah spotreby a dôchodku, ako pomer medzi celkovou spotrebou a celkovým disponibilným dôchodkom. Tento vzťah bol nazvaný priemerným sklonom k spotrebe. Priemerný sklon k spotrebe Priemerný sklon k spotrebe (APC) = celková spotreba (C) / Celkový disponibilný dôchodok ( ) Vzťah úspor k disponibilnému dôchodku vyjadruje priemerný vzťah k úsporám. Vyjadruje podiel, ktorý domácnosti sporia vzhľadom k svojmu príjmu. Priemerný sklon k úsporám Priemerný sklon k úsporám (APS) = celkové úspory (S) / Celkový disponibilný dôchodok ( ) (Kloudová, 2008, s. 109) Úspory Podľa Lisého úspory (Saving - S) majú významnú úlohu pre zabezpečenie sociálnoekonomickej stability domácností v krátkom aj dlhom časovom období. Dôvody sporenia domácností možno rozdeliť do troch oblastí: 1. Úspory na celoživotné ciele (kúpa bytu, domu, náklady na vzdelávanie detí, úspory na zabezpečenie v dôchodku), 2. Preventívne úspory (úspory na financovanie neočakávaných negatívnych udalostí, nezamestnanosť, nákladné liečenie), 3. Úspory pre dedičov (pre potomkov deti, charita a pod.). Funkcia úspor: S = ƒ (Y) Úspory sú funkciou dôchodku, ak rastie dôchodok, rastú aj úspory. Ich podiel na dôchodku sa zvyšuje. Úspory predstavujú najluxusnejší statok, z čoho vyplýva, že úspory sú rastúcou funkciou dôchodku. Pretože je zrejmé, že ľudia s nízkym dôchodkom nesporia, naopak, ak majú možnosť požičať si, majú záujem o negatívne úspory, teda míňajú viac 18

19 ako zarobia, čím sa zadlžujú. Ľudia s vyšším dôchodkom sporia viac ako chudobní, a to aj absolútne, aj relatívne, t. j. v percentuálnom pomere k ich dôchodku (Lisý et al, 2005, s. 361). Domácnosti keďže nespotrebujú vždy celý príjem, jeho časť odložia do budúcnosti vo forme úspor. Túto skutočnosť vyjadruje úsporná funkcia, ktorej tvar je:. kde: S úspory domácností MPS hraničný sklon k úsporám; MPS S / Y Záporná hodnota autonómnej spotreby ( C ) vyjadruje, že v prípade nulového príjmu autonómna spotreba znižuje veľkosť úspor domácností. Hraničný sklon k úsporám - MPS (Marginal Propensity to Saving) je údaj, ktorý udáva, akú časť z dodatočnej jednotky svojho príjmu domácnosti usporia. Dodatočne získanú jednotku príjmu môžu teda domácnosti použiť buď na spotrebu, alebo odložiť do budúcnosti. Medzi hraničným sklonom k úsporám a hraničným sklonom k spotrebe platí vzťah (Kucharčíková, 2009, s. 17): MPC + MPS = 1 Domácnosti uskutočňujú dobrovoľné rozhodnutia o tom, akú časť príjmu spotrebujú a akú čiastku usporia. Vzťah medzi výškou úspor a investíciami patrí k najdôležitejším makroekonomickým vzťahom vyplývajúcim z bilancie účtov hrubého národného produktu (Smrtník, 1994, s. 23). Úspory domácností sú tou časťou disponibilného dôchodku, ktorá sa nevynakladá na spotrebu domácností, čiže ktorá sa nespotrebuje. Z uvedeného vyplýva, že existuje veľmi úzka spätosť a závislosť medzi disponibilným dôchodkom, čistými úsporami a spotrebou domácností. Úspory vypočítame, keď od disponibilného dôchodku odpočítame spotrebu, t.j. (Smrtník, 1994, s. 23): kde: S - úspory (saving), 19

20 - disponibilný dôchodok (disposable income), C - spotreba (consumtion) Investície Investíciou (investment - I) rozumieme ekonomický kolobeh tej časti dôchodku, ktorá nebola utratená, ale bola usporená. Znamená to, že časť produkcie v ekonomike bola nadobudnutá vďaka úsporám, tieto prostriedky boli vynaložené na investície, ako je nákup nových strojov, výstavba budov a pod. (Kloudová, 2008, s. 100). Investície sú druhou najdôležitejšou zložkou súkromných výdavkov, ktorá má najväčšiu tendenciu kolísať. Definujeme ich aj ako peňažné náklady na nákup kapitálových statkov (budov, strojov, technologických zariadení a pod.). Investície majú v makroekonómii dve nezastupiteľné úlohy. V prvom rade, sú veľkou a nestálou zložkou celkových výdavkov a prudké zmeny v investíciách môžu vyvolať (v krátkom období) zmeny v agregátnom dopyte, vplývať na celkový výstup z ekonomiky a zamestnanosť. V druhom rade, pôsobia na dlhodobý rast outputu prostredníctvom reálnej tvorby kapitálu, čím ovplyvňujú potenciálny produkt a agregátnu ponuku. Z pohľadu ekonomickej teórie investície vždy predstavujú reálnu kapitálovú tvorbu (Táncošová, 2013, s. 167). Investície tvoria druhú najväčšiu zložku súkromných výdajov a sú dôležitou zložkou agregátneho dopytu. Investície okrem toho vedú k istej akumulácií kapitálu a tým, že sa pridajú k zásobe budov a zariadení, zväčšuje sa predpokladaný produkt krajiny a podporuje sa ekonomický rast v dlhom období. Takto investície majú dvojakú úlohu, pôsobia na krátkodobý výstup prostredníctvom vplyvu na agregátny dopyt a pôsobia aj na dlhodobý rast výstupu prostredníctvom vplyvu tvorby kapitálu na potencionálny produkt a agregátnu ponuku (Árendáš, 2005, s. 82). súkromné úspory = úspory domácností + úspory firiem hrubé národné úspory = súkromné úspory + vládne úspory (Árendáš, 2005, s. 84). Sporenie a investovanie je základom ekonomického rozvoja spoločnosti. Sporiť znamená nespotrebovať časť dôchodku. Sporenie má dva rozdielne účinky. Na jednej strane sa peniaze odkladajú, nemíňajú, nepoužívajú sa na nákup spotrebných statkov. Na druhej strane sa tým zároveň vytvárajú zdroje na investovanie (Lisý et al, 1999, s. 148). 20

21 Podľa Lisého sú úspory a investície najdôležitejšími faktormi ekonomického rastu (Lisý et al, 2012, s. 391). Súkromné hrubé domáce investície Keďže investície tvoria súčasť HDP, chápeme investície, ako reálnu kapitálovú tvorbu. Súčasťou súkromných hrubých domácich investícií sú aj výdavky vynaložené na výstavbu, alebo nadobudnutie nehnuteľného majetku (rodinné domy, byty). Z tohto pohľadu možno o investovaní hovoriť len vtedy, keď ide o fyzickú, reálnu kapitálovú tvorbu (Lisý et al, 2005, s. 337). Hrubé investície (I) zahrňujú v sebe obnovovacie (reprodukčné) investície ( ) a čisté (netto, rozvojové) investície ( č ). Potom platí:i I I č. Podľa Lisého čisté investície vypočítame, ako rozdiel hrubých investícií a odpisov. Vychádza sa z predpokladu, že odpisy sa rovnajú obnovovacím investíciám. Tie nákupy investičných statkov, ktoré realizuje štát, sa do tejto položky nezahŕňajú. Čistými investíciami označujeme tie investície, ktoré možno vypočítať, ako rozdiel hrubých investícií a hodnoty vyradeného fixného kapitálu (Lisý et al, 2005, s. 344). Finančné investície Z pohľadu rodiny môžeme medzi finančné investície počítať predovšetkým cenné papiere a vklady majetkového charakteru (predstavujú určitý podiel na základnom kapitále podniku, ide teda obvykle o akcie alebo podiely na spoločnostiach s ručeným obmedzením), cenné papiere úverového charakteru (predstavujú dlh podniku alebo štátu, či inej inštitúcie, ktoré ich vydali, obvykle ide o obligácie), nehnuteľnosti, zlato, šperky, umelecké predmety a podobne, ktoré rodina nenadobudla za účelom vlastného používania či užívania, ale na ďalšie obchodovanie alebo prenájom, teoreticky potom tu patria aj pôžičky príbuzným podnikom a taktiež ostatné dlhodobé pôžičky. Tieto finančné investície uskutočňujeme s určitým zámerom, alebo plánom. Buď so zámerom dlhodobého držania majetku alebo so zámerom krátkodobého (dočasného) umiestnenia voľných peňažných prostriedkov. Podľa tohto hľadiska rozlišujeme finančný majetok na finančný majetok dlhodobý (finančné investície) a finančný majetok krátkodobý (Smrčka, 2009, s. 286). 21

22 Obrázok 3 Vzťah medzi rizikom, likviditou a výnosom VÝNOS LIKVIDITA Zdroj: Smrčka, 2009, s RIZIKO Na základni obrázka 3 sú dve slová riziko a likvidita. Podľa Smrčka čím je investícia viac likvidná, tým sa znižuje riziko, a naopak. V hornom poli obrazca sa nachádza výnos, teda platí, že čím je výnos vyšší, tým rastie riziko a ubúda likvidita. Ak by sme našli geometrický stred, akúsi vyváženú investíciu, potom o nej budeme tvrdiť, že vo vzťahu k trhu v sebe nesie stredné riziko, a je priemerne likvidné (Smrčka, 2009, s. 232). Index spotrebiteľských cien Chajdiak charakterizuje index spotrebiteľských cien (CPI), ako priemernú mieru zmeny cien tovarov a služieb kupovaných za účelom spotreby v prevažnej väčšine domácnosti v Slovenskej republike (Chajdiak, 2004, str. 151). CPI (Costumerprice index) Tento index zaznamenáva zmenu v priemernej cene spotrebného tovaru a služieb. Kloudová charakterizuje konštrukciu tohto ukazovateľa tak, že je identifikovaný spotrebný kôš tovarov a služieb, ktorý kupuje typický spotrebiteľ. Tento spotrebný kôš má niekoľko položiek, ktorými sú prideľované váhy, podľa toho, v akej výške sa tieto položky objavujú v spotrebe domácnosti. Každá krajina má tento spotrebný kôš iný, podľa toho, aké je spotrebné chovanie domácností (Kloudová, 2008, s. 55). 1.6 Inflácia Infláciu Lisý popisuje, ako prejav dlhodobého rastu cenovej hladiny tovarov a služieb, prípadne trvalé znižovanie kúpnej sily peňažných jednotiek. Inflácia zmenšuje 22

23 množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku (Lisý et al, 2005, s. 445). Smrček hodnotí tempo inflácie, ako percentuálne ročné zvýšenie všeobecnej cenovej hladiny bežne meranej indexom spotrebiteľských cien (CPI) alebo iným zrovnateľným cenovým indexom. Inflácia je teda ukazovateľ znehodnocovania zmeny hodnoty peňazí v danom regióne, či oblasti (Smrčka, 2009, s. 288). Typy inflácie: zjavná (otvorená) inflácia, potlačená (blokovaná) inflácia, skrytá inflácia, očakávaná inflácia (Kloudová, 2008, s. 130). K zjavnej (otvorenej) inflácií dochádza vtedy, keď ekonomická nerovnováha je spojená s rastom cenovej hladiny. Potlačenou (blokovanou) infláciou označujeme situáciu, keď administratívnymi opatreniami zo strany štátu je rast cien brzdený, pričom nie sú odstránené príčiny inflácie. Takéto zásahy vedú k rozvoju čierneho trhu, nedostatku tovarov, vynútenému rastu úspor. Skrytá inflácia nie je zachytená v oficiálnych štatistikách. Znamená to, že oficiálne štatistiky neodrážajú skutočnú infláciu. Nie sú tu zaznamenané skutočné ceny výrobkov a služieb tieňovej ekonomiky, vybraný kôš výrobkov plne odpovedá štruktúre spotreby domácnosti. U očakávanej inflácie domácnosti aj firmy očakávajú určitú výšku inflácie v ekonomike a podľa toho sa následne aj správajú. Očakávaná inflácia je potom automaticky bez iných zjavných príčin zabudovaná do cien výrobných faktorov aj výrobkov a služieb, a tak ovplyvňuje skutočnú výšku inflácie. Dôsledky inflácie: prerozdeľovací efekt, sociálne dopady, pôsobenie na rovnováhu ekonomiky, zmeny v štruktúre spotreby a výroby (Kloudová, 2008, s. 130). Inflácia a nezamestnanosť sú tzv. "dve zlá" každej ekonomiky (Árendáš, 2005, s. 223). 23

24 1.7 Nezamestnanosť Kloudová hodnotí nezamestnanosť ako jav, s ktorým sa stretáva väčšina ekonomík, pričom udržanie miery nezamestnanosti, prípadne jej zníženie, je silne závislé na ekonomickom raste. Každé nevyužitie výrobného faktoru práce v dobe poklesu ekonomickej výkonnosti štátu výrazne znižuje efektívnosť tohto procesu a prináša ekonomike straty. (Kloudová, 2008, s. 132). Podľa Tanošovej je nezamestnanosť taký stav v ekonomike, pri ktorom nie všetko práceschopné obyvateľstvo, ktoré si želá pracovať, v skutočnosti aj prácu nájde. To znamená, že nie všetka práceschopná populácia má prácu. Vo všeobecnosti rozdeľujeme obyvateľstvo do týchto skupín (Táncošová, 2013, s ): Zamestnaní, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, momentálne však nepracujú pre chorobu, štrajk alebo dovolenku. Nezamestnaní sú ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne si hľadajú prácu, alebo čakajú na návrat do práce (Lisý et al, 2005, s. 431). Nezamestnaný je len ten, ktorý aktívne hľadá prácu, čiže robí viac, ako len uvažuje o práci, zúčastňuje sa na výberových konaniach alebo si zvyšuje kvalifikáciu a pod. Mimo pracovnej sily patria všetci tí, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to tá časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu (Lisý et al, 2005, s. 431). Pracovnú silu (L) tvoria všetci tí, ktorí sú buď zamestnaní (employment - E), alebo nezamestnaní (unemployment - U); je teda súčtom všetkých zamestnaných a nezamestnaných. Nezamestnanosť, ktorá sa vyvíja cyklicky, je najvyššia v štádiu recesie a prináša so sebou ekonomické a sociálne dôsledky (Táncošová, 2013, s ). Vzťah, ktorý prebieha medzi infláciou a nezamestnanosťou bráni pri makroekonomickej stabilizácií štátu dosiahnutiu úspechu u oboch cieľov súčasne, zníženie inflácie a zníženie nezamestnanosti (Kloudova, 2008, s. 132). Stav v ekonomike, keď sa plne využívajú zdroje pracovných síl v súlade s ich kvalifikáciou, a zároveň o také využitie pracovných síl, ktoré spĺňa požiadavku efektívnosti nazývame plná zamestnanosť (Árendáš, 2005, s. 191). 24

25 Podľa Árendáša sú ekonomické dôsledky predstavované stratou produkcie (nevytvorením časti produktu) v podobe rozdielu medzi skutočným a potencionálnym produktom. Kvalifikáciou tohto rozdielu odpozorovaného z reality, vyjadruje tzv. Okunov zákon, ktorý hovorí, že každému 2 %-nému poklesu GDP oproti potenciálnemu GDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o 1 % bod. Predpokladajme, že skutočný GDP sa najprv rovná 100 % potenciálneho GDP. Ak potom skutočný GDP klesne na 98 % svojej potenciálnej úrovne, miera nezamestnanosti sa zvýši zo 6 na 7 % (Árendáš, 2005, s. 201). 1.8 Výkonnosť ekonomiky Výkonnosť ekonomiky na Slovensku sa podobne, ako v prevažnej väčšine štátov sveta, meria a vyjadruje pomocou makroekonomickej veličiny hrubý domáci produkt (HDP). Tento hrubý domáci produkt teda možno charakterizovať, ako súhrn (objem) finálnych statkov (spotrebných statkov a investičných statkov) a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne za rok) výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Hrubý domáci produkt ale zohľadňuje územný princíp. Následne jednotlivé vecné časti hrubého domáceho produktu môžeme oceniť a ich spočítaním získame potrebnú hodnotovú veličinu. Z hodnotového hľadiska potom hrubý domáci produkt predstavuje trhovú hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny (Lisý et al, 2005, s. 337). Všetky poznatky o finálnych statkoch, medziproduktoch a pridanej hodnote umožňujú vysvetliť a pochopiť metódy, pomocou ktorých sa vypočítava hrubý domáci produkt. Ide o tieto tri metódy: Produkčná (tovarová), Dôchodková, Výdavková (spotrebná). Produkčná (tovarová) metóda Podľa Lisého pri výpočte HDP pomocou tejto metódy sa všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú (Lisý et al, 2005, s. 342). 25

26 HDP podľa Smrčka vyzerá, ako súčet hrubých pridaných hodnôt vytvorených v jednotlivých inštitucionálnych sektoroch (alebo odvetviach) národného hospodárstva + čisté dane z produktov (nerozčlenené podľa sektorov alebo odvetví) (Smrčka, 2009, s. 29). Dôchodková metóda Táto metóda hovorí, že odmena za služby výrobných faktorov patrí vlastníkom týchto výrobných faktorov a predstavuje ich dôchodok. Ak tieto dôchodky spočítame, získame veličinu HDP vypočítanú dôchodkovou metódou. Použitie dôchodkovej metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou dôchodkov jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov. Sú to: mzdy a iné zamestnanecké príjmy, t.j. hrubé mzdy, čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel úrokov získaných subjektom a úrokov platených iným subjektom, renty, dôchodky vlastníkov pôdy, zisk firiem pred zdanením hrubý zisk, dôchodok firiem nezapísaných v obchodnom registri, ale v živnostenskom registri, patria sem dôchodky živnostníkov, roľníkov a pod. Ide o dôchodky zo samozamestnávania, amortizácia, nepriame dane. Čiže je to tá časť dôchodkov, ktorú štát odčerpáva vo forme nepriamych daní. Nepriame dane (daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane) sú zahrnuté v cenách, preto sú súčasťou hrubého domáceho produktu (Lisý et al, 2005, s. 342). Smrčka hodnotí HDP, ako súčet náhrad zamestnancom vyplácaných rezidentnými sektormi + hrubý prevádzkový prebytok + zmiešaný dôchodok + čisté dane spojené s výrobou a dovozom (Smrčka, 2009, s. 29). Výdavková (spotrebná) metóda Ak sa pozeráme na ekonomiku ako na celok, tak dôchodky sa musia rovnať výdavkom. Zároveň pri výdavkovej metóde sa vychádza z predpokladu, že peňažné výdavky vynaložené na nákup tovarov sa rovnajú hodnote týchto tovarov. Agregátne výdavky sú súčtom výdavkov trhových subjektov na nákup tovarov a služieb v danom 26

27 roku. Pri tejto metóde je určujúce, kto nakupuje finálne výrobky a služby na konečnú spotrebu. Realizácia HDP je podmienená výdavkami týchto subjektov, ktoré jednotlivé časti HDP nakupujú. Na nákupe jednotlivých súčasti HDP sa podieľajú domácnosti, firmy, štát a zahraničie. Ak meriame HDP pomocou výdavkov spojených s jeho realizáciou, môžeme ho vyjadriť, ako súčet týchto položiek: výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb C, súkromné hrubé domáce investície firiem I, výdavky štátu na nákup tovarov a služieb G, čistý export NX. Hrubý domáci produkt vyjadrený touto metódou možno zapísať, ako súčet týchto štyroch zložiek (Lisý et al, 2005, s ): HDP C I G NX Kde HDP = konečná spotreba + hrubá tvorba fixného kapitálu + zmena zásob + čisté zabezpečenie cennosti + vývoz tovarov a služieb dovoz tovarov a služieb (Smrčka, 2009, s. 29). Rozhodnutia, ktoré prijímajú jednotlivé ekonomické subjekty ovplyvňujú vývoj a výkonnosť ekonomiky. Makroekonómia analyzuje rozhodnutie subjektov agregovaných na úrovni celej ekonomiky. Na základe takých makroekonomických veličín, ako sú hrubý domáci produkt, resp. hrubý národný produkt, čistý domáci produkt, či národný dôchodok môžeme pochopiť a vysvetliť problémy týkajúce sa ekonomického rastu, cyklického vývoja ekonomiky, vzťahy medzi spotrebou, úsporami a investíciami, otázok inflácie a nezamestnanosti, ako aj problém makroekonomickej rovnováhy (Lisý, 2012, s. 347). V teoretickej časti sme sa zaoberali viacerými ukazovateľmi finančného bohatstva domácností. V analytickej časti sa pokúsime identifikovať skupiny domácností, ktoré sú zadlžené a finančne zraniteľné, ale aj domácnosti, ktoré sú finančne stabilné. Údaje o finančnej bilancii domácností môžu poskytnúť náhľad do viacerých oblasti relevantných pre politiku a stabilizáciu celkovej ekonomiky na Slovensku. 27

28 2 Analýza výsledkov prieskumu Household Finance and Consumption Survey uskutočneného NBS Národná banka Slovenska, ktorá sa zapojila do európskeho projektu Household Finance and Consumtion Survey (ďalej len HFCS), koordinovaného Európskou centrálnou bankou (ďalej len ECB), uskutočnila v roku 2010 po prvýkrát na Slovensku prieskum finančnej situácie a spotreby slovenských domácností. 2 Prieskum obsahuje údaje od viac ako domácností, ktoré NBS získala v spolupráci s externou agentúrou. Cieľom prieskumu HFCS, ktorý sa uskutočňuje každé tri roky, je získať spoľahlivé údaje o aktívach, pasívach, príjmoch a výdavkoch domácností a zistiť tak finančnú situáciu a spotrebu slovenských domácností. Získané údaje o súčasnej ekonomickej situácii domácností v rámci eurozóny, slúžia na dôležité rozhodnutia centrálnych bánk v oblasti menovej politiky a finančnej stability Eurosystému ( ). Dotazník obsahuje otázky, ktoré zaznamenávajú demografiu, zamestnanosť, príjem, spotrebu, nehnuteľnosti a ich financovanie, budúce penzijné nároky, medzigeneračné prevody a dary domácností. Slovenská HFCS databáza obsahuje domácností, ktoré boli vybrané pomocou kvótneho výberu tak, aby vzorka bola reprezentatívna nielen na úrovni celej krajiny, ale aj na úrovni jednotlivých krajov. Slovensko bolo rozdelené na 40 strát na základe územného členenia (8 krajov) a veľkosti obce/mesta (5 veľkostných skupín). Následne boli v každej strate jednotlivé domácnosti vyberané náhodne tak, aby v každom kraji napĺňali predpísané kvóty. Tie boli stanovené na základe rozdelenia domácností podľa ich disponibilného mesačného príjmu ( ). Úlohou prieskumu HFCS je získanie informácií o finančnej situácii a spotrebe slovenských domácností a porovnávanie výsledkov v rámci eurozóny. Do prieskumu sa zapojilo vyše domácností v 15 krajinách eurozóny. Spracovanie dát prebehlo prostredníctvom analytikov menového úseku NBS. 2 Podrobné informácie o projekte HFCS sú dostupné na stránke ECB < 28

29 Z makroekonomickej teórie je známy nezanedbateľný vplyv domácností na tvorbu hrubého domáceho produktu (HDP). Na jeho vývoj teda nepochybne vplýva aj finančná situácia slovenských domácností, konkrétne ich kúpyschopnosť a spotreba. Za účelom analýzy finančnej situácie slovenských domácností sme sa v analytickej časti bakalárskej práce venovali reálnym aktívam, finančným aktívam a pasívam, príjmom, výdavkom, spotrebou domácností a postojom domácností k riziku pri investovaní. 2.1 Reálne aktíva domácností Skupina otázok, na ktoré respondenti v prieskume HFCS odpovedali, bola smerovaná na zistenie reálnych aktív domácností. Konkrétne na hodnotu hlavného bývania, resp. iného nehnuteľného majetku, hodnotu cenností a áut, ktoré domácnosť vlastní. Pre naše zhodnotenie sme si vybrali na analýzu reálnych aktív hodnotu hlavného bývania, teda vlastníctvo nehnuteľností domácností. V nasledujúcej časti budeme sledovať jednotlivé formy vlastníctva hlavného bývania domácností na Slovensku. Referenčným osobám domácností bola položená nasledujúca otázka: Ktorá z nasledujúcich možností najlepšie vyjadruje váš spôsob vlastníctva a využívania bydliska? Na výber boli ponúknuté nasledujúce odpovede: 100% vlastníctvo, čiastočne vlastníctvo, prenájom / podnájom / nájomný byt a bezplatné využívanie. Slovenské domácnosti najčastejšie uvádzali, že vlastnia hlavné bývanie čiastočne alebo majú plné vlastníctvo nehnuteľnosti, čo uviedlo viac ako 77% domácností. Prenájom hlavného bývania na Slovensku využíva malé množstvo domácností. Len 15% domácnosti uviedlo, že využíva takýto spôsob bývania, čo je v porovnaní s vyspelými krajinami eurozóny relatívne málo. Napríklad v Nemecku viac ako polovica domácností nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a býva v prenajatom byte, čo je spôsobené sociálnou politikou pre podporu nájomného bývania. V nasledujúcom grafe 2 je vyobrazené rozloženie formy vlastníctva hlavného bývania domácností. Prieskum tiež ukázal, že iba 31,9% mladých domácností (referenčná osoba má menej ako 35 rokov) vlastní hlavné bývanie. 71,3% vlastníctva hlavného bývania pripadá domácnostiam vo vekovej skupine rokov a následne mierne klesá na 65,2% v prípade domácností, v ktorých referenčná osoba je staršia ako 75 rokov. 29

30 Graf 2 Vlastníctvo nehnuteľnosti (hlavného bývania) domácností 7.24% 15.41% 100% vlastníctvo 3.94% Čiastočné vlastníctvo 73.41% Prenájom / podnájom / nájomný byt Bezplatné využívanie Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z prieskumu HFCS. Tabuľka 1 zobrazuje štruktúru vlastníctva hlavného bývania slovenských domácností v závislosti od veľkosti obce/mestá. Na základe tejto analýzy môžeme konštatovať, že domácnosti bývajúce v obci do obyvateľov majú najväčší vzťah k vlastníctvu nehnuteľností (100% vlastníctvo + čiastočné vlastníctvo), čo súvisí s menšími možnosťami na prenájom nehnuteľností a taktiež aj s pocitom istoty, ktorý domácnosti v menších obciach/mestách preferujú. V časti tabuľky 2 venujúcej sa prenájmu si môžeme všimnúť, že takúto možnosť najviac preferujú domácnosti vo väčších obciach/mestách, prevažne však v Bratislave, kde túto možnosť bývania využíva takmer 23% domácností. Tabuľka 1 Závislosť hlavného bývania vo vzťahu k veľkosti obce/mestá 100% vlastníctvo Čiastočné vlastníctvo Prenájom / podnájom / nájomný byt Bezplatné využívanie Do ,78% 7,10% 6,28% 9,84% Od 2001 do ,39% 3,40% 11,26% 9,95% Od 5001 do obyvateľov 69,46% 4,60% 16,32% 9,62% Od do obyvateľov 71,47% 3,32% 18,84% 6,37% Od do obyvateľov 71,34% 3,88% 20,00% 4,78% Viac ako obyvateľov (ale nie Bratislava) 76,81% 2,17% 16,67% 4,35% Bratislava 72,88% 1,27% 22,88% 2,97% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z prieskumu HFCS. 30

31 Ak urobíme porovnanie s eurozónou, slovenské domácnosti majú najvyšší pomer vlastníctva nehnuteľnosti (čiastočné vlastníctvo + 100% vlastníctvo) v celej eurozóne. Pre porovnanie, pomer vlastníctva nehnuteľnosti v Nemecku dosahuje 44%, vo Francúzsku 55%, v Luxembursku 67% a v Taliansku 69%. Priemerom eurozóny vo vlastníctve hlavného bývania je 60,1%. Z výsledkov porovnávania prieskumu HFCS v eurozóne tiež vyplýva, že najčastejším reálnym aktívom domácnosti v eurozóne sú vozidlá. Na Slovensku je však podiel domácností vlastniacich vozidlo najmenší (61%), zatiaľ čo najväčší je na Cypre (89%) ( ). 2.2 Finančné aktíva a pasíva domácností Prieskum HFCS sa okrem reálnych aktív domácností zaoberal aj finančnými aktívami a pasívami. Respondentom boli položené otázky týkajúce sa vkladov domácností na účty v bankách, investície (podielové fondy) a úvery. V našej analýze sme si všímali vklady domácností na účtoch v bankách (Tabuľka 2). Tabuľka 2 Analýza vkladov domácností na bankových účtoch prostredníctvom štatistických funkcií Bankový účet MAX ,30 MIN 0,00 AVERAGE 3 098,48 MEDIAN 1 000,00 MODUS 1 000,00 STDEVP 6 616,57 1. kvartil 378,00 3. kvartil 2 916,93 SKEW 5,18 KURT 35,31 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z prieskumu HFCS. Pri posudzovaní financií, ktorými disponujú domácnosti na bankových účtoch, je priemerná hodnota prostriedkov na účte 3 098,48 eur. Mediánová hodnota nám ukazuje, že približne 50% domácností disponuje finančnými prostriedkami maximálne vo výške eur. Koeficient šikmosti rozdelenia ("SKEW") vyjadruje stupeň asymetrie rozdelenia veličín okolo strednej hodnoty. Hodnoty koeficienta šikmosti blízke 0 signalizujú vysokú symetriu rozdelenia. V našom prípade je hodnota koeficienta (5,18) relatívne vysoká, čo 31