Vykazovanie vybraných derivátových finančných nástrojov podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania

Transcription

1 Vykazovanie vybraných derivátových finančných nástrojov podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania Reporting of selected derivative financial instruments under international financial reporting standards. Mária SCHWARZOVÁ Abstrakt Slovenské banky využívajú derivátové finančné nástroje k zmierňovaniu devízového rizika. Cieľom príspevku je prezentovať vykazovanie derivátových finančných nástrojov najmä vo forme menových forwardov v zmysle požiadaviek Medzinárodných štandardov finančného vykazovania IFRS vo všeobecnosti a aj na konkrétnom príklade. V rámci priebežných účtovných závierok zostavených podľa IFRS banky zverejňujú finančné informácie a informácie týkajúce sa hospodárenia a riadenia banky, čoho súčasťou sú aj derivátové finančné nástroje. Kľúčové slová: derivát, menový forward, devízové riziko, IFRS Abstract Slovak banks use derivative instruments in order to mitigate foreign exchange risk. The objective of the article is to present reporting of derivative financial Instruments, mainly currency forwards in line with requirements of International Financial Reporting Standards (IFRS) in general and in specific case. Within requirements on bank information disclosure, the banks disclose financial information, risks information and bank management information. This information includes also derivative financial instruments. Key words: derivative, currency forward, foreign exchange risk, IFRS JEL Classification: G21, E44, E47.

2 Úvod Finančné nástroje vo forme derivátov začali komerčné banky v SR využívať v malej miere pred dvadsiatimi rokmi najmä z toho dôvodu, že naše komerčné banky sa v minulosti zameriavali najmä na tradičné bankové operácie. Vzhľadom na to, že v súčasnosti väčšina komerčných bánk SR má materskú spoločnosť v zahraničí a vplyvom globalizácie a nestability finančných trhov pristúpili aj slovenské banky k takýmto obchodom a to najmä k zabezpečovaniu sa proti menovému, úrokovému alebo kurzovému riziku. Derivátové finančné nástroje umožňujú také typy obchodov, kde začiatočná investícia je veľmi nízka a v deň finančného vyrovnania takéhoto obchodu nemusí dôjsť k prevedeniu celých objemov obchodovaných finančných prostriedkov, ale len k finančnému vyrovnaniu rozdielov (zisku, alebo straty z obchodu). Takéto typy derivátových obchodov môžu uskutočňovať komerčné banky navzájom alebo napríklad so svojimi klientmi, ktorých finančnú situáciu vedia v ktoromkoľvek okamihu posúdiť a tým zmierňovať vlastné trhové riziko. 1. Charakteristika finančných nástrojov vo forme derivátov. Derivátový finančný nástroj v zmysle medzinárodných štandardov finančného vykazovania predstavuje termínovú obchodnú transakciu, ktorá spĺňa nasledujúce požiadavky: je dohodnutý na základe zmluvy ( deň dohodnutia obchodu), ktorej podmienky sú jasne stanovené a finančné vyrovnanie bude v nasledujúcom období (deň vyrovnania obchodu), pričom obdobie odo dňa dohodnutia derivátového obchodu do dňa vyrovnania derivátového obchodu je dlhšie ako pri spotovej operácii, jeho reálna hodnota sa mení v závislosti od vývoja ceny podkladového nástroja, nevyžaduje takmer žiadne začiatočné investície. Derivátové finančné nástroje sú trhovo oceniteľné práva alebo záväzky, uskutočnené na základe termínovej zmluvy, ktorá sa môže vzťahovať k cenným papierom, úrokovým mieram, alebo napríklad ku kurzovým indexom peňažných prostriedkov v rôznych menách. Ich reálna hodnota sa vyvíja od trhovej ceny podkladového nástroja, pričom rozdiely z precenenia môžu byť kladné, ak je reálna hodnota derivátového obchodu v konkrétny deň

3 vyššia ako dohodnutá cena, čím banka dosahuje zisk, alebo záporné ak je reálna hodnota derivátového obchodu v konkrétny deň nižšia ako dohodnutá cena čím banka vykazuje stratu. Derivátové finančné nástroje sú považované za najefektívnejšie nástroje riadenia finančného rizika. Podľa druhu obchodnej transakcie a podkladového nástroja možno tieto nástroje členiť na : úrokové derivátové finančné nástroje, menové derivátové finančné nástroje, nákup a predaj cenných papierov prostredníctvom derivátových finančných nástrojov. Úrokové derivátové finančné nástroje sú obchodné transakcie k zaisteniu sa proti zmenám úrokových mier za určité časové obdobie, ktoré bude v budúcnosti. Tieto obchodné transakcie sa uzatvárajú napríklad prostredníctvom nákupu a predaja štátnych dlhopisov alebo dohodnutým obchodom na konkrétnu úrokovú mieru, ktorá je najčastejšie LIBOR, TIBOR, FIBOR, EURIBOR. Menové derivátové finančné nástroje predstavujú obchodné transakcie nákupu alebo predaja stanovenej meny v budúcnosti. Nákup a predaj cenných papierov prostredníctvom derivátových finančných nástrojov predstavuje dohodnutý obchod v budúcnosti súvisiaci s nákupom cenných papierov do obchodného portfólia, portfólia na predaj alebo do portfólia do splatnosti. Časový nesúlad medzi dňom dohodnutia derivátového obchodu a dňom vyrovnania derivátového obchodu má priamy vplyv na jeho vykazovanie v bilancii, výkaze ziskov a strát a v jej podsúvahovej evidencii komerčnej banky. Odo dňa dohodnutia derivátového obchodu je budúca pohľadávka vyplývajúca z toho obchodu a budúci záväzok vyplývajúci z tohto obchodu vykazovaný v podsúvahovej evidencii. Vzhľadom na to, že vývoj podkladového nástroja je ovplyvňovaný vývojom jeho reálnej hodnoty, reálna hodnota derivátového finančného nástroja môže mať kladný alebo záporný rozdiel z precenenia. Na derivátový menový finančný nástroj vo zvýšenej miere pôsobí devízové riziko, vzhľadom na to, že jeho vývoj reálnej hodnoty sa odvíja od zmien devízových kurzov. Oceňovanie reálnou hodnotou je oceňovanie trhu a nie oceňovanie na individuálnej úrovni

4 banky. Je to cena, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok (t. j. výstupná cena k dátumu ocenenia z pohľadu účastníka trhu, ktorý aktívum vlastní alebo má záväzok). V zmysle IFRS 13 sa reálna hodnota definuje ako cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. Pri oceňovaní účtovnou hodnotou sa predpokladá, že sa aktívum alebo záväzok vymieňa v rámci riadnej transakcie predaja aktíva alebo prevodu záväzku medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok. Pri oceňovaní reálnou hodnotou sa predpokladá, že sa transakcia predaja aktíva alebo prevodu záväzku uskutočňuje buď: na hlavnom trhu pre aktívum alebo záväzok, alebo ak hlavný trh neexistuje, na najvýhodnejšom trhu pre aktívum alebo záväzok. Reálna hodnota je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku v rámci riadnej transakcie na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu k dátumu ocenenia za bežných trhových podmienok (t. j. výstupná cena) bez ohľadu na to, či sa táto cena dá priamo zistiť alebo odhadnúť použitím inej techniky oceňovania. Obchodovanie s derivátovými finančnými nástrojmi má priamy vplyv na vývoj devízového rizika. Devízové riziko banka pokrýva z vlastných zdrojov. Celková požiadavka na vlastné zdroje krytia devízového rizika sa zahŕňa do výpočtu plnenia požiadaviek na vlastné zdroje banky, ak hodnota celkovej devízovej pozície prekročí stanovenú hranicu základných vlastných zdrojov.celková devízová pozícia sa stanovuje výpočtom, ktorý vychádza zo všetkých aktív a pasív v cudzej mene prepočítaných na menu EURO, podľa kurzu vyhláseného Európskou centrálnou bankou ku dňu zisťovania. Pre zmierňovanie devízového rizika banka využíva nástroje vo forme devízových kontraktov. Významným nástrojom pre zmierňovanie devízového rizika je devízový kontrakt menový forward.

5 Derivátový finančný nástroj predstavuje obchodnú zmluvu medzi dvoma zmluvnými stranami ( obchodnými partermi), ktorej obsahom je napríklad dohodnutá cena nákupu cudzej meny alebo dohodnutá cena predaja cudzej meny v budúcom období, kde účelom je minimalizovať riziko z nepriaznivého vývoja kurzu cudzej meny. Komerčné banky pre tento účel využívajú najmä derivátový menový finančný nástroj termínového charakteru menový forward. Menový forward predstavuje termínový nákup cudzej meny v budúcnosti, napríklad za domácu menu, s jednoznačne stanoveným kurzom nákupu tejto cudzej meny, pričom dohodnutý menový kurz sa označuje ako forwardový menový kurz. Menový forward predstavuje individuálny obchod medzi dvomi zmluvnými stranami, ktoré sa písomne dohodnú na množstve, cene a dátume finančného vyrovnania v budúcnosti. Nemusí sa uskutočňovať prostredníctvom burzy, stačí obchodná zmluva napríklad medzi klientom a komerčnou bankou. Menové forwardy sa uzatvárajú napríklad na 1 týždeň, 1 mesiac, 3 mesiace, 6 mesiacov, 9 mesiacov a aj 1 rok. Menový forward možno však uzatvoriť na akékoľvek časové obdobie, vzhľadom na to, že forwardové obchody priamo závisia od dohody medzi predávajúcim a kupujúcim. 2. Vykazovanie menových forwardov podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania. Derivátové finančné nástroje menové forwardy sú vykazované v majetku v aktívach komerčnej banky v portfóliu : finančné nástroje oceňovane v reálnych hodnotách, vykazované cez výkaz ziskov a strát, v prípade ak zmeny z precenenia na reálnu hodnotu sú kladné. Derivátové finančné nástroje menové forwardy sú vykazované v záväzkoch komerčnej banky v portfóliu: finančne záväzky oceňovane v reálnej hodnote, vykazované cez výkaz ziskov a strát v prípade ak zmeny z precenenia na reálnu hodnotu sú záporné.

6 Celkového objemy obchodu finančných prostriedkov v cudzej a domácej mene dohodnuté v obchodnej zmluve, alebo celkové objemy dvoch cudzích mien dohodnuté v obchodnej zmluve sú vykazované v podsúvahovej evidencii vo forme budúcej pohľadávky a vo forme budúceho záväzku. Znázornenie derivátového finančného nástroja menového forwardu v bilancii komerčnej banky, vo výkaze ziskov a strát a v podsúvahovej evidencii je prezentované v nasledovnej schéme : Vykazovanie odo dňa dohodnutia forwardového menového obchodu do dňa jeho finančného vyrovnania: Bilancia komerčnej banky Výkaz ziskov a strát aktíva záväzky náklady výnosy rozdiel z precenenia derivátového finančného nástroja menového forwardu na reálnu hodnotu rozdiel z precenenia derivátového finančného nástroja menového forwardu na reálnu hodnotu, náklady vyplývajúce z rozdielu precenenia na reálnu hodnotu výnosy vyplývajúce z rozdielu precenenia na reálnu hodnotu kladné ocenenie záporné ocenenie záporné ocenenie kladné ocenenie vplyv kladného alebo záporného ocenenia na priebežný hospodársky výsledok bežného obdobia Podsúvahové aktíva budúca pohľadávka - objem derivátového obchodu cudzej meny Podsúvahové pasíva budúci záväzok objem derivátového obchodu úhrada za nákup cudzej meny Zdroj : vlastné spracovanie na základe princípov medzinárodných štandardov finančného vykazovania

7 Praktický príklad na vykazovanie finančného nástroja vo forme menového forwardu v komerčnej banke. Banka dohodla forwardový menový obchod, nákup USD za ,42 EUR, kurzom v zmysle dohodnutej zmluvy 1,050 USD za 1 EURO. V priebehu trvania menového forwardového obchodu sa reálna hodnota zmenila. Kurz sa zvýšil na 1,100 USD za 1 EURO ( EUR v súčasnosti predstavuje 450 tis. USD; rozdiel ,42 EUR ) nerealizovaná strata banky z obchodu ,42 EUR vychádzajúca z reálneho kurzu mien. (V priebehu trvania forwardového menového obchodu sa ocenenie na reálnu hodnotu a jeho stornovanie uskutočňuje denne odo dňa dohodnutia obchodu do dňa vyrovnania obchodu.) Odo dňa dohodnutia forwardového menového obchodu sa ocenenie na reálnu hodnotu zmena pomeru kurzov ( kladný alebo záporný oceňovací rozdiel) vykazuje v položkách bilancie banky v aktívach alebo záväzkoch zostavenej podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania a vo výkaze ziskov a strát v nákladoch alebo výnosoch. Celkové objemy dohodnuté v obchodnej zmluve nákup USD za ,42 EUR, sa vykazujú v podsúvahovej evidencii. Hodnota vo výške USD predstavuje budúcu pohľadávku a hodnota vo výške ,42 EUR predstavuje budúci záväzok vyplývajúci z úhrady za túto pohľadávku. Ocenenie na reálnu hodnotu pri forwardovom menovom obchode bolo znížené o nerealizovanú stratu vo výške ,42 EUR. V deň vyrovnania forwardového menového obchodu banka dosiahla realizovaný kurzový zisk ,58 EUR, vzhľadom na to, že reálny forwardový menový kurz bol v deň vyrovnania 1,000 USD za 1 EURO ( na nákup 450 tis. USD by banka potrebovala 450 tis. EUR). Pohľadávka vo výške ,58 EUR bude zaplatená zmluvnou stranou na účet v NBS. Jedná sa o menový forward bez fyzickej dodávky jednotlivých objemov mien. Takéto obchody banky uskutočňujú s inými bankami alebo so svojimi klientmi. Pri veľkých objemoch dohodnutých nákupoch alebo predajoch mien môže dôjsť ku veľkým stratám zo strany banky alebo zo strany klienta. Vzhľadom k tomu banky tieto obchody vykonávajú s klientmi, u ktorých dobre poznajú ich finančnú situáciu. Vykázanie forwardového menového obchodu vo výkazoch banky odo dňa dohodnutia obchodu do dňa jeho vyrovnania:

8 Podsúvahová evidencia: Budúce pohľadávky z forwardových menových operácií Budúce záväzky z forwardových menových operácií 1) USD 1) ,42 EUR Bilancia banky Pevné termínované operácie s menovými nástrojmi - forwardy 2) ,42 EUR -2) ,42 EUR Výkaz ziskov a strát Náklady z forwardových menových operácií nerealizované 2) ,42 EUR -2) ,42 EUR vplyv na priebežný hospodársky výsledok ,42 EUR ,42 EUR Zdroj : vlastné spracovanie na základe princípov medzinárodných štandardov finančného vykazovania Vykázanie forwardového menového obchodu v bilancii, v podsúvahovej evidencii a vo výkaze ziskov a strát odo dňa dohodnutia obchodu do dňa jeho vyrovnania : Bilancia komerčnej banky aktíva pasíva zníženie hodnoty finančného nástroja v dôsledku zmeny kurzu ,42 EUR vplyv záporného ocenenia na priebežný hospodársky výsledok bežného obdobia ,42 EUR náklady náklady banky z finančného nástroja v dôsledku zmeny kurzu záporné ocenenie ,42 EUR Výkaz ziskov a strát výnosy Podsúvahové aktíva - objem obchodu USD Podsúvahové pasíva úhrady objem obchodu za ,42 EUR Zdroj : vlastné spracovanie na základe princípov medzinárodných štandardov finančného vykazovania

9 V deň vyrovnania forwardového menového obchodu banka dosiahla kurzový zisk ,58 EUR, vzhľadom na to, že reálny forwardový menový kurz bol 1,000 USD za 1 EURO ( na nákup 450 tis. USD by banka potrebovala 450 tis. EUR). Rozdiel predstavuje realizovaný zisk vo výške ,58 EUR a bude zaplatený zmluvnou stranou. Vykázanie forwardového menového obchodu v deň jeho vyrovnania na účtoch banky a vo výkaze ziskov a strát a v bilancii, čiže v deň ukončenia obchodu : Výkaz ziskov a strát Výnosy Bilancia banky Aktíva Realizované kurzové zisky Pevné termínované operácie z menových forwardov s menovými nástrojmi - forwardy 1) ,58 EUR 1) ,58 EUR Vykázanie menového forwardového menového obchodu v bilancii, v podsúvahovej evidencii a vo výkaze ziskov a strát v deň jeho vyrovnania, : Bilancia komerčnej banky aktíva pasíva náklady Výkaz ziskov a strát výnosy príchod finančných prostriedkov kladného rozdielu vo výške ,58 EUR na účet v NBS vplyv kladného ocenenia na priebežný hospodársky výsledok bežného obdobia ,58 EUR výnosy banky z finančného nástroja v dôsledku zmeny kurzu kladné ocenenie ,58 EUR Kladný rozdiel predstavuje pre banku výnos, ktorý zvýši jej priebežný hospodársky výsledok. Súčasne je klient, ktorý z bankou tento obchod uzavrel povinný zaplatiť rozdiel vo výške ,58 EUR buď zo svojho bežného účtu alebo na účet banky v NBS. V podsúvahovej evidencii sa v deň vyrovnania už objemy obchodu nevykazujú. Zdroj : vlastné spracovanie na základe princípov medzinárodných štandardov finančného vykazovania

10 V deň vyrovnania forwardového menového obchodu banka dosiahla realizovaný kurzový zisk ,58 EUR vzhľadom na to, že reálny forwardový menový kurz bol 1,0 USD za 1 EURO ( na nákup 450 tis. USD by banka potrebovala 450 tis. EUR). Pohľadávka vo výške ,58 EUR musí byť zaplatená zmluvnou stranou. Záver Ocenenie na reálnu hodnotu forwardového menového obchodu sa vyvíja denne podľa vývoja kurzu, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Bankový informačný systém tieto vypočítané kladné alebo záporné rozdiely vykazuje v aktívach banky, ak sa jedná o nerealizovaný zisk (kladný rozdiel), alebo v pasívach banky, ak sa jedná o nerealizovanú stratu (záporný rozdiel) a súčasne vo výkaze ziskov a strát vo výnosoch alebo v nákladoch banky. Táto požiadavka denného preceňovania vyplýva z povinnosti uplatňovania medzinárodných účtovných štandardov v zmysle IAS 39 Finančné nástroje účtovanie a oceňovanie. Forwardové menové obchody sú veľmi rizikové najmä v období rýchleho nárastu alebo poklesu kurzov. Jedná sa o špekulatívne obchody, pri ktorých môže ktorákoľvek zmluvná strana vykázať vysoké straty. Literatúra: [1] DVOŘÁK, P. Finanční inovace, Praha: VŠE, ISBN [2] JÍLEK, J. Termínové a opční obchody. Praha, Granda Publishing, ISBN [3] Zákon 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých z zákonov, v znení neskorších predpisov [4] Opatrenie NBS č. 13/2010 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu v znení neskorších predpisov [5] Opatrenie NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk z 13. marca 2007a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných opatrením NBS č. 10/2007, v znení neskorších predpisov [6] Medzinárodný účtovný štandard IAS 39 Finančné nástroje účtovanie a oceňovanie

11 [7]Medzinárodný štandard finančného vykazovania IFRS 13 Reálna hodnota [8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 a kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, ). Kontaktné údaje : Ing. Mária SCHWARZOVA, PhD. Katedra bankovníctva a medzinárodných financií Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1,PSČ Slovenská republika maria.schwarzova@euba.sk