10/2013. Znalecký posudok. Vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty 100% akcií spoločnosti TATRALIFT a.s., Poľná 4, Kežmarok, IČO:

Transcription

1 Znalec:, Mostová 2, Bratislava evidenčné číslo: Zadávateľ: SITNO, a. s., Grösslingova 45, Bratislava Číslo spisu (objednávky): ústna objednávka zo dňa 23. marca 2013 Vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty 100% akcií spoločnosti TATRALIFT a.s., Poľná 4, Kežmarok, IČO: Počet strán (z toho príloh): 89 (23) Počet odovzdaných vyhotovení: 4

2 OBSAH: I. ÚVODNÁ ČASŤ 4 1. ÚLOHA ZNALCA 4 2. ÚČEL ZNALECKÉHO POSUDKU 4 3. DÁTUM VYŽIADANIA ZNALECKÉHO POSUDKU 4 4. DÁTUM, KU KTORÉMU JE VYPRACOVANÝ ZNALECKÝ POSUDOK 4 5. PODKLADY NA VYPRACOVANIE ZNALECKÉHO POSUDKU Podklady dodané Zadávateľom Použité právne predpisy Odborná literatúra Verejne dostupné zdroje 5 II. POSUDOK 6 1. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE Základné údaje o Spoločnosti 6 2. FINANČNÁ ANALÝZA SPOLOČNOSTI Analýza súvahy Analýza výkazu ziskov a strát Analýza pomerových ukazovateľov Vymedzenie prevádzkovo nepotrebného majetku Spoločnosti Záver finančnej analýzy STRATEGICKÁ ANALÝZA Analýza vonkajšieho potenciálu Analýza vnútorného potenciálu Záver strategickej analýzy DEFINÍCIA VŠEOBECNEJ HODNOTY Základné prístupy k stanoveniu hodnoty Výber metódy GENERÁTORY HODNOTY Tržby Prevádzkové náklady a zisková marža Investície do pracovného kapitálu 50 2

3 5.4 Investície do prevádzkovo potrebného dlhodobého hmotného majetku OHODNOTENIE SPOLOČNOSTI PODNIKATEĽSKOU METÓDOU Cudzí úročený kapitál Miera kapitalizácie Výpočet hodnoty podnikateľskou metódou 58 III. ZÁVER 61 IV. PRÍLOHY 62 V. ZNALECKÁ DOLOŽKA 89 3

4 I. ÚVODNÁ ČASŤ 1. ÚLOHA ZNALCA Úlohou Znalca je stanovenie všeobecnej hodnoty 100% akcií spoločnosti TATRALIFT a.s., Poľná 4, Kežmarok, IČO: ÚČEL ZNALECKÉHO POSUDKU je vypracovaný na účely prevodu podielu akcií v spoločnosti TATRALIFT a.s. podľa 59a Obchodného zákonníka. 3. DÁTUM VYŽIADANIA ZNALECKÉHO POSUDKU bol vyžiadaný dňa DÁTUM, KU KTORÉMU JE VYPRACOVANÝ ZNALECKÝ POSUDOK je vypracovaný k (ďalej len dátum ohodnotenia ). 5. PODKLADY NA VYPRACOVANIE ZNALECKÉHO POSUDKU 5.1 PODKLADY DODANÉ ZADÁVATEĽOM Súvaha a výkaz ziskov a strát spoločnosti TATRALITFT a.s. k , , a Finančný plán spoločnosti TATRALITFT a.s. do POUŽITÉ PRÁVNE PREDPISY Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch Vyhláška č. 490/2004 Z. z, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch Vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník 5.3 ODBORNÁ LITERATÚRA Brabenec, Buus, Strouhal: Výzkumná zpráva - Aplikace moderních metod oceňování v případě nekotovaných společností, Vysoká škola ekonomická v Praze, Fakulta financí a účetnictví, Katedra financí a oceňování podniků, březen 2007 Copeland T., Koller T., Murrin J.: Valuation Measuring and managing the Value of companies, 3rd edition. McKinsey & company, Inc., Published by John Wiley & Sons, Inc Harumová, A. a kolektív: Stanovenie hodnoty majetku. Bratislava 2008 Iura Edition, ISBN

5 Ibbotson SBBI 2012: Valuation Yearbook Market Results for Stocks, Bonds, Bills and Inflation , Ibbotson Associates. Morningstar, Inc., Chicago, ISBN Jakubec, M. - Kardoš, P. - Kubica, M.: Riadenie hodnoty podniku. Bratislava: KARTPRINT, 2005, ISBN Kislingerová, E.: Oceňování podniku. 2. Přepracované a doplněné vydání, C. H. Beck, Praha 2005, Oeconomica, ISBN Mařík M. a kolektiv: Metody oceňování podniku. Praha 2007, Ekopress, ISBN Mařík M. a kolektiv: Metody oceňování podniku pro pokročilé. Praha 2011, Ekopress, ISBN Mařík M., Maříková P.: Moderní metody hodnocení výkonnosti a oceňování podniku. EKOPRESS Praha 2005, ISBN Maříková P., Mařík M.: Diskontní míra pro výnosové oceňování podniku. Praha 2007, Oeconomica, ISBN Szilágyi, M. - Sedláková, I.: Ekonomické a právne aspekty stanovenia všeobecnej hodnoty podniku. Žilinská univerzita, 2002, ISBN VEREJNE DOSTUPNÉ ZDROJE Obchodný register Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky Štatistický úrad Slovenskej republiky Národná banka Slovenska Eurostat Burza cenných papierov v Bratislave Pri vypracovaní znaleckého posudku sme vychádzali z podkladov, ktoré nám predložil Zadávateľ znaleckého posudku ( 5 vyhlášky 492/2004 Z. z.). Informácie a podklady poskytnuté Zadávateľom sme považovali za vierohodné, pravdivé a správne. Ďalšie informácie z ostatných (predovšetkým verejných) zdrojov, ktoré boli v tomto znaleckom posudku použité, sú takisto považované za vierohodné, pravdivé a správne. Ak nie je v texte uvedené inak, všetky identifikačné údaje o spoločnosti TATRALIFT a.s., Poľná 4, Kežmarok, IČO: (ďalej tiež Spoločnosť ) sú platné k dátumu ohodnotenia. Všetky identifikačné údaje o Zadávateľovi a Znalcovi sú platné k dátumu vydania znaleckého posudku. 5

6 II. POSUDOK 1. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE 1.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O SPOLOČNOSTI Spoločnosť TATRALIFT, a. s. sa zaoberá možnosťami komplexných dodávok osobných horských dopravných zariadení pre horské a podhorské terény. Disponuje možnosťami komplexných dodávok ponúkaných technológií podľa dohody so zákazníkom. Spoločnosť uviedla na trh viac ako 1165 horských dopravných zariadení v 15 krajinách na 2 kontinentoch. Základné údaje o Spoločnosti poskytuje nasledujúca tabuľka. Tabuľka II-1 Základné údaje o Spoločnosti platné k dátumu ohodnotenia Popis Obchodné meno Údaje TATRALIFT a.s. Vznik spoločnosti Sídlo Poľná 4 Kežmarok Identifikačné číslo Právna forma Základné imanie Predmet činnosti Akciová spoločnosť , EUR Rozsah splatenia: , EUR zámočníctvo, výroba kovových konštrukcií, výroba nástrojov, kovoobrábanie stavba strojov a prístrojov s mechanickým pohonom kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj v rozsahu voľných živností nakladanie a vykladanie bremien autožeriavom výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu, výroba vykurovacích telies a kotlov ústredného kúrenia výroba strojov a zariadení pre všeobecné účely výroba neelektrických prístrojov pre domácnosť montáž, oprava, údržba elektrických zariadení do 1000 V a bleskozvodov v objektoch triedy " A " výroba rozvádzačov do 1000 V do objektov triedy " A " revízia vyhradených elektrických zariadení vykonávanie inžinierskych stavieb, bytových a občianskych stavieb vykonávanie priemyselných stavieb nákup a predaj pohonných hmôt, motorových olejov a ďalších ropných produktov prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí nákup a predaj, sprostredkovanie predaja nehnuteľností sprostredkovateľská činnosť - obchod, služby školenia a poradenská činnosť v oblasti bezpečnosti práce výroba, montáž, rekonštrukcia, oprava, údržba, odborné prehliadky a odborné skúšky zdvíhacích zariadení v rozsahu zariadenia technickej zábavnej činnosti výroba, montáž, rekonštrukcia, oprava a údržba, odborné prehliadky a odborné skúšky zdvíhacích zariadení v rozsahu: vleky výroba, montáž, oprava a údržba, odborné prehliadky a odborné skúšky elektrických zariadení v rozsahu: objekty bez nebezpečenstva výbuchu, zariadenia s napätím do 1000 V vrátane bleskozvodov projektovanie, rekonštrukcia, výroba, vykonávanie montáži, prehliadok, údržby, opráv a rekonštrukcií lanoviek visutých pre technologické zariadenia: oceľové nosné konštrukcie staníc, podpier, vozňov; strojové zariadenie pohonov, podpier, staníc a vozňov skúšky zariadení visutých lanových dráh v rozsahu: komplexné skúšanie; skúšky po oprave; skúšky po rekonštrukcii montáž a splietanie lán lanových dráh 6

7 Popis Štatutárny orgán - predstavenstvo Konanie menom spoločnosti Akcie Akcionár Dozorná rada Zdroj: Obchodný register SR Údaje defektoskopické kontroly technologických častí lanových dráh: oceľové nosné konštrukcie; strojové zariadenie pohonu, podpier, staníc a vozňov zváranie dráhových oceľových konštrukcií podobných mostom montáž, rekonštrukcia, opravy, údržba, projektovanie, konštruovanie, vykonávanie prehliadok a skúšok: elektrických zariadení do 1000 V AC vrátane a 1500 V DC vrátane lanových dráh vrátane zabezpečovacích zariadení lanových dráh; blezkozvodov výroba elektrických rozvádzačov do 1000 V AC vrátane a 1500 V DC vrátane podľa STN EN so skratovou odolnosťou do hodnôt podľa čl ; snímačov polohy dopravného lana na kladkách vyhotovených formou lámacích tyčiniek činnosť autorizovaného stavebného inžiniera v kategórii technické, technologické a energetické vybavenie stavieb s rozsahu oprávnenia Výrobné technologické zariadenia činnosť autorizovaného stavebného inžiniera v kategórii technické, technologické a energetické vybavenie stavieb s rozsahom oprávnenia Elektrotechnické zariadenia inštalácia elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie Ing. Peter Kušnír - predseda predstavenstva Gercenova 3522/8A Bratislava JUDr. Jozef Michna - člen pedstavenstva Sihoť 23 Kežmarok Ing. Mikuláš Kolesár - člen predstavenstvá Kukučínova 2111/39 Kežmarok Ak má predstavenstvo jedného člena, za spoločnosť koná a podpisuje tento člen predstavenstva. Ak má predstavenstvo viac členov, spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle vždy spolu predseda predstavenstva a jeden ďalší člen predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúcich členov predstavenstva podpisujúci pripoja svoj podpis. Počet: Druh: kmeňové Podoba: listinné Forma: akcie na meno Menovitá hodnota: 33, EUR Obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno: obmedzená prevoditeľnosť akcií v zmysle článku VI. bod 9 stanov Počet: 8393 Druh: kmeňové Podoba: listinné Forma: akcie na meno Menovitá hodnota: 331, EUR Obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno: obmedzená prevoditeľnosť akcií v zmysle článku VI. bod 9 stanov YOURDEAL, s.r.o. Strečnianska 3058/3 Bratislava Ing. Miroslav Schmidt Bardejovská 4 Kežmarok Ing. Denis Michna Tatranské námestie 4582/6 Poprad Ing. Miloš Juríček - člen dozornej rady Potočná 40 Bratislava

8 2. FINANČNÁ ANALÝZA SPOLOČNOSTI Finančná analýza je spolu so strategickou analýzou jedným zo základných krokov posúdenia výnosového potenciálu, ktorého hlavnou úlohou je preukázať finančné zdravie podniku a schopnosť neobmedzeného pokračovania jeho podnikateľskej činnosti. Finančnú analýzu možno rozdeliť do dvoch hlavných častí, ktorými sú analýza finančných výkazov a analýza pomerových ukazovateľov. Spoločnosť pri účtovnej evidencii uplatňuje hospodársky rok odlišný od kalendárneho roka a tento je od 1.4 do 31.3 nasledujúceho roka. Pri analýze finančnej situácie Spoločnosti Znalec vychádzal z účtovných výkazov predložených Spoločnosťou k dátumu , , a , teda k dátumu ohodnotenia (ďalej toto obdobie aj sledované obdobie ) Prvá časť tejto kapitoly sa bude venovať stručnej charakteristike najdôležitejších súvahových položiek a položiek výkazu ziskov a strát Spoločnosti. Druhá časť bude venovaná charakteristike pomerových finančných ukazovateľov Spoločnosti. 2.1 ANALÝZA SÚVAHY Celkový majetok Spoločnosti vykazoval v sledovanom období kolísavý trend, kedy v roku 2011 oproti predchádzajúcemu klesol o 33%. V nasledujúcom roku klesol taktiež, tento krát však iba o 5%. K dátumu ohodnotenia však došlo k výraznému nárastu až o 73% na úroveň takmer 10,4 milióna EUR. Neobežný majetok bol počas celého sledovaného obdobia tvorený dlhodobým nehmotným, hmotným aj finančným majetkom, pričom najvýznamnejší podiel na neobežnom majetku dosahoval počas sledovaného obdobia dlhodobý hmotný majetok, ktorý tvoril viac ako 95% neobežného majetku Spoločnosti. Dlhodobý hmotný majetok zaznamenáva počas sledovaného obdobia postupný pokles zostatkovej ceny v dôsledku nerealizovaných investícií do tohto majetku. Najväčší podiel na dlhodobom hmotnom majetku predstavovali stavby, ktorých podiel na DHM postupne rástol zo 74,6% v roku 2010 na 81,3% v roku Neobežný majetok bol tvorený iba softvérom a obstarávaným dlhodobým hmotným majetkom, pričom softvér počas sledovaného obdobia zastarával a k dátumu ohodnotenia je jeho zostatková cena iba necelých EUR. Obstarávaný DNM je predstavovaný ochrannou známkou, ktorú sa Spoločnosť už viac rokov snaží zaregistrovať, avšak počas procesu registrácie boli podané námietky a registrácia tak nebola ukončená. Ďalšou položkou DNM je licencia na odpojiteľný systém, ktorý Spoločnosť plánuje zaradiť do výrobného programu. Dlhodobý finančný majetok bol počas celého sledovaného obdobia tvorený iba podielmi v dcérskej účtovnej jednotke, spoločnosti TATRAPOMA-SKI, a.s. Účtovná hodnota týchto podielov každoročne stúpala v dôsledku prepočítavania hodnoty vkladu metódou vlastného imania. Neobežný majetok však dosahoval v porovnaní s obežným majetok iba nízky podiel na celkovom majetku Spoločnosti a jeho výška predstavovala 25% v roku 2010 a v roku 2013 jeho podiel klesol iba na 18,7% celkového majetku. Obežný majetok od roku 2010 do roku 2012 postupne klesal, avšak k zaznamenal výrazný nárast z úrovne 3,9 mil. EUR na takmer 8,5 mil. EUR. Tento nárast bol zapríčinený prudkým nárastom krátkodobých pohľadávok o 372% v dôsledku nárastu objednávok, získania nových významných zákazníkov a oživenia výroby. Práve krátkodobé pohľadávky spolu so zásobami tvorili najvýznamnejší podiel na obežnom majetku Spoločnosti. Zásoby sa však, s výnimkou roka 2011 kedy zaznamenali výraznejší pokles, udržiavali v takmer nezmenených výškach a s krátkodobými pohľadávkami dosahovali 8

9 veľmi podobné podiely na obežnom majetku. Práve výrazný nárast krátkodobých pohľadávok v roku 2013 zvýšil podiel krátkodobých pohľadávok na obežnom majetku až na viac ako 60%. Dlhodobé pohľadávky a finančné účty predstavovali počas sledovaného obdobia v porovnaní so zásobami a krátkodobými pohľadávkami iba nízky podiel na obežnom majetku Spoločnosti. Dlhodobé pohľadávky počas sledovaného obdobia zaznamenali iba malé poklesy, naopak finančné účty po výraznom poklese v roku 2011, kedy dosahovali necelých EUR, rástli až na úroveň EUR k Časové rozlíšenie dosahovalo vysoké hodnoty v roku 2010, avšak išlo o mimoriadny stav, ktorý sa v ďalších rokoch už neopakoval, a výška časového rozlíšenia postupne klesala až na necelých EUR k Nasledujúca tabuľka uvádza stručný prehľad súvahových aktívnych položiek Spoločnosti v sledovanom období. Tabuľka II-2 Historická súvaha aktíva v EUR SPOLU MAJETOK Neobežný majetok Dlhodobý nehmotný majetok Softvér Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok Dlhodobý hmotný majetok Pozemky Stavby Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí Ostatný dlhodobý hmotný majetok Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok Dlhodobý finančný majetok Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke Obežný majetok Zásoby Materiál Nedokončená výroba a polotovary vlastnej výroby Dlhodobé pohľadávky Pohľadávky z obchodného styku Odložená daňová pohľadávka Krátkodobé pohľadávky Pohľadávky z obchodného styku Čistá hodnota zákazky Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku Daňové pohľadávky a dotácie Iné pohľadávky Finančné účty Peniaze Účty v bankách Časové rozlíšenie

10 Náklady budúcich období krátkodobé Príjmy budúcich období krátkodobé Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastná úprava V nasledujúcom grafe je zachytený vývoj podielu jednotlivých položiek aktív na celkovej hodnote aktív, resp. bilančnej sume. Graf II-1 Štruktúra aktív Spoločnosti Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastná úprava Spoločnosť počas celého sledovanéhoo obdobia financovala svoj kapitál prevažne z cudzích zdrojov. Podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitále predstavoval v roku 2010 iba 16,5% a v roku 2013 jeho podiel mierne stúpol na 21,7%. Z tohto vyplýva, že miera zadlženia Spoločnosti k dátumu ohodnotenia dosahuje až 78,3%. Nízke hodnoty vlastného imania v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia sú spôsobené najmä zápornými výsledkami hospodárenia z minulých rokov. V rámci záväzkov mali počas sledovaného obdobia najvýznamnejšie postavenie krátkodobé záväzky a krátkodobé finančné výpomoci. Krátkodobé záväzky zaznamenali v prvých troch rokoch sledovaného obdobia výrazný pokles, pričom z hodnoty 6 mil. EUR v roku 2010 klesli na 3 mil. EUR v roku 2011 a následne na 1,7 mil. EUR v roku V poslednom roku sledovaného obdobia však výrazne vzrástli až o 181% na hodnotu 5 mil. EUR. Tento nárast bol zapríčinený takmer výlučne nárastom krátkodobých záväzkov z obchodného styku. Podiel krátkodobých záväzkov na celkových záväzkoch Spoločnosti teda postupne klesal z úrovne 77,7% v roku 2010, na 65,7% v roku 2011 a najnižší podiel zaznamenali krátkodobé záväzky v roku 2012, keď tvorili iba 40,2% záväzkov Spoločnosti. V dôsledku prudkého nárastu záväzkov z obchodného styku sa však podiel krátkodobých záväzkov k dátumu ohodnotenia opäť zvýšil na 61,6%. Ako bolo uvedené vyššie, druhou najvýznamnejšou zložkou záväzkov boli krátkodobé finančné výpomoci, ktoré od začiatku sledovaného obdobia postupne narastali zo EUR v roku 2010 na 2,5 mil. EUR k dátumu ohodnotenia. Percentuálne vyjadrenie podielu krátkodobých finančných výpomocí má od roku 2010 do roku 2012 stúpajúci trend, kedy 10

11 v roku 2010 dosahovali iba 8,6% podiel na záväzkoch Spoločnosti, v nasledujúcom roku ich podiel výrazne stúpol na 32,6% a v roku 2012 dosahoval až 47,6%. V dôsledku výrazného nárastu krátkodobých záväzkov, sa k dátumu ohodnotenia podiel finančných výpomocí na záväzkoch znížil na 30,8%. Okrem vyššie opísaných zložiek záväzkov, boli tieto tvorené aj rezervami na nevyčerpané dovolenky, dlhodobými záväzkami najmä z titulu záväzkov zo sociálneho fondu a tiež bežnými bankovými úvermi, ktorých výška každoročne klesala z pôvodnej výšky necelých EUR na EUR k dátumu ohodnotenia. Časové rozlíšenia pasívne dosahovalo počas celého sledovaného obdobia iba zanedbateľné výšky. Prehľad pasív spoločnosti počas sledovaného obdobia je zobrazený na nasledujúcej tabuľke. Tabuľka II-3 Historická súvaha pasíva v EUR SPOLU VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY Vlastné imanie Základné imanie Základné imanie Kapitálové fondy Ostatné kapitálové fondy Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov Fondy zo zisku Zákonný rezervný fond Štatutárne fondy a ostatné fondy Výsledok hospodárenia minulých rokov Nerozdelený zisk minulých rokov Neuhradená strata minulých rokov Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie Záväzky Rezervy Rezervy zákonné krátkodobé Ostatné dlhodobé rezervy Dlhodobé záväzky Záväzky zo sociálneho fondu Ostatné dlhodobé záväzky Krátkodobé záväzky Záväzky z obchodného styku Nevyfakturované dodávky Záväzky voči zamestnancom Záväzky zo sociálneho poistenia Daňové záväzky a dotácie Ostatné záväzky Krátkodobé finančné výpomoci Bankové úvery Bežné bankové úvery Časové rozlíšenie

12 Výdavky budúcich období krátkodobé Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastná úprava V nasledujúcom grafe je zachytený vývoj podielu jednotlivých položiek pasív na celkových pasívach. Graf II-2 Štruktúra pasív Spoločnosti Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastná úprava 2.2 ANALÝZA VÝKAZU ZISKOV A STRÁT Spoločnosť sa počas celého sledovaného obdobia nevenovala obchodnej činnosti a preto obchodná marža dosahuje nulové hodnoty. Tržby Spoločnosti boli tvorené iba výrobou, ktorá v roku 2011 oproti roku 2010 prudko vzrástla na takmer 5 násobok. V nasledujúcom roku došlo k opätovnému poklesu takmer o 50% na úroveň necelých 4,4 mil. EUR. K dátumu ohodnotenia dosiahla výroba takmer úroveň z roku 2011 a jej výška predstavovala 7,7 mil. EUR. Tak ako výroba aj výrobná spotreba počas sledovaného obdobia kolísala, rovnako kolísavý vývoj zaznamenali kolísavý vývoj aj ukazovatele pridanej hodnoty aj osobných nákladov. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti však v sledovanom období zaznamenal každoročný rast. V roku 2011 VH z hospodárskej činnosti vzrástol zo straty vo výške EUR na zisk vo výške EUR. V nasledujúcom roku tento výsledok hospodárenia vzrástol o 90% a k dátumu ohodnotenia vzrástol oproti roku 2012 až o 507% na úroveň EUR. Opačný vývoj zaznamenala Spoločnosť v oblasti výsledku hospodárenia z finančnej činnosti, keď sa strata v prvom roku každoročne zvyšovala. Dôvodom tohto vývoja sú najmä rastúce nákladové úroky súvisiace s rastúcimi krátkodobými finančnými výpomocami úročenými relatívne vysokými úrokovými sadzbami. Za celé sledované obdobie Spoločnosť nezaznamenala žiadne výnosy ani náklady z mimoriadnej činnosti a v dôsledku uplatnenia si daňovej straty za minulé roky k výsledok hospodárenia Spoločnosti výrazne stúpol z pôvodných EUR v roku 2010 na EUR. Nasledujúca tabuľka zobrazuje výkaz ziskov a strát Spoločnosti počas sledovaného obdobia. 12

13 Tabuľka II-4 Prehľad jednotlivých položiek výkazu ziskov a strát v EUR Obchodná marža Výroba Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb Zmena stavu vnútroorganizačných zásob Výrobná spotreba Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok Služby Pridaná hodnota Osobné náklady Mzdové náklady Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva Náklady na sociálne poistenie Sociálne náklady Dane a poplatky Odpisy a opravné položky k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti Ostatné náklady na hospodársku činnosť Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti Výnosy z dlhodobého finančného majetku Výnosové úroky Nákladové úroky Kurzové zisky Kurzové straty Ostatné výnosy z finančnej činnosti Ostatné náklady na finančnú činnosť Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením Daň z príjmov z bežnej činnosti splatná odložená Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po zdanení Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti po zdanení Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením (+/-) Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení (+/-) Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastná úprava 13

14 2.3 ANALÝZA POMEROVÝCH UKAZOVATEĽOV Pomerový ukazovateľ vyjadruje pomer medzi finančno-účtovnými položkami, medzi ktorými existuje čo do obsahu určitá súvislosť. Pomerové ukazovatele finančnej analýzy sledujú vývoj finančnej sily a finančného zdravia Spoločnosti v niekoľkých oblastiach: rentabilita, likvidita, aktivita a zadlženosť Rentabilita Ukazovatele rentability analyzujú schopnosť Spoločnosti vytvoriť zisk z určitého objemu majetku, prípadne výnosov (nákladov). Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje výnosnosť prostriedkov vložených akcionármi a je meraná ako podiel výsledkov hospodárenia za bežnú činnosť a vlastného kapitálu. Tabuľka II-5 Vybrané ukazovatele rentability Ukazovateľ Výpočet Rentabilita vlastného kapitálu VH po zdanení/ priemerné VI (ROE) daného a minulého obdobia -47,80% 1,31% 1,59% 33,66% Rentabilita aktív (ROA) VH po zdanení/a -3,96% 0,33% 0,42% 6,21% Rentabilita tržieb (ROS) VH po zdanení/t -22,92% 0,25% 0,57% 8,33% Rentabilita celkového kapitálu (ROI) EBIT/CK -3,62% 1,35% 2,90% 10,58% Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastný výpočet Legenda: A - aktíva VI - vlastné imanie T celkové tržby počítané ako súčet tržieb z predaja tovaru a výroby CK celkový kapitál VH - výsledok hospodárenia EBIT - zisk pred zdanením a nákladovými úrokmi Na vývoji všetkých ukazovateľov rentability sa prejavil nárast výsledku hospodárenia v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia, nakoľko všetky ukazovatele pracujú v čitateli vzorca práve s výsledkom hospodárenia. Keďže v prvom roku sledovaného obdobia dosiahla spoločnosť výraznú stratu, všetky ukazovatele rentability nadobúdajú záporné hodnoty, avšak od roku 2011 zaznamenala Spoločnosť zisk, ktorý sa prejavil aj v náraste ukazovateľov rentability, ktoré od tohto roku nadobúdajú kladné hodnoty. Na ďalšom vývoji ukazovateľov rentability sa prejavila skutočnosť, že medziročný rast zisku v jednotlivých rokov zaznamenal vyššiu dynamiku ako všetky veličiny, ktorých vzájomný vzťah so ziskom sa v ukazovateľoch rentability skúma, a preto všetky zaznamenali v každom roku sledovaného obdobia nárast oproti predchádzajúcemu roku, čo možno hodnotiť ako veľmi pozitívny vývoj. Najvyššiu hodnotu k dátumu ohodnotenia dosiahol ukazovateľ rentability vlastného kapitálu, ktorý dosiahol úroveň viac ako 33%, čo možno prisúdiť relatívne malej zmene vlastného imania a naopak výraznému nárastu zisku. Ostatné veličiny nachádzajúce sa v menovateli dosahovali vyššie medziročné rasty a vplyv nárastu zisku bol tak oslabený. Rentabilita tržieb dosiahla úroveň 8,33%, rentabilita aktív 6,21% a rentabilita celkového kapitálu 10,58%. Vývoj všetkých ukazovateľov rentability počas sledovaného obdobia možno hodnotiť ako pozitívny a k dátumu ohodnotenia dosahujúci veľmi dobré a nadpriemerné výsledky Likvidita Likvidita informuje o tom, ako je Spoločnosť schopná uhrádzať svoje splatné záväzky v kratšom časovom horizonte. 14

15 Tabuľka II-6 Vybrané ukazovatele likvidity Ukazovateľ Výpočet Okamžitá likvidita FU/Kr. Z 0,01 0,00 0,00 0,02 Pohotová likvidita (FU + Kr. P)/Kr. Z 0,31 0,36 0,26 0,67 Bežná likvidita OM/Kr. Z 0,67 0,79 0,82 1,02 Pracovný kapitál OM - Kr. Z Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastný výpočet Legenda: OM - obežný majetok (bez dlhodobých pohľadávok) Kr. Z - krátkodobé záväzky (súčet krátkodobých záväzkov, bežných bankových úverov, krátkodobých finančných výpomocí a krátkodobého časového rozlíšenia) Kr. P - krátkodobé pohľadávky FU - finančné účty Okamžitá likvidita vypovedá o schopnosti podniku uhrádzať krátkodobé splatné dlhy (krátkodobé záväzky) hotovostnými prostriedkami. V dôsledku nízkych stavov finančných účtov v sledovanom období mal tento ukazovateľ veľmi nízke hodnoty, avšak k dátumu ohodnotenia došlo k miernemu zlepšeniu, kedy tento ukazovateľ stúpol na hodnotu 0,02. Nízka úroveň finančných účtov bola čiastočne kompenzovaná stavom pohľadávok, o ktoré sa rozširuje čitateľ vzorca a ukazovateľ pohotovej likvidity tak nadobúdal priaznivejšie hodnoty. Ukazovateľ pohotovej likvidity zaznamenal k dátumu ohodnotenia oproti prvému roku sledovaného obdobia podstatné zlepšenie a jeho výška sa viac ako zdvojnásobila z úrovne 0,31 na 0,67. Bežná likvidita vypovedá o schopnosti spoločnosti svojim krátkodobým majetkom splatiť svoje krátkodobé záväzky, pričom je dôležité, aby tento ukazovateľ dosahoval úroveň aspoň 1,0. V sledovanom období Spoločnosť dosahovala veľmi nízke hodnoty tohto ukazovateľa, čo znamená, že Spoločnosť zaznamenávala nekrytý dlh a jej platobná schopnosť bola nízka. V jednotlivých rokoch sledovaného obdobia sa však úroveň tohto ukazovateľa zlepšovala a k dátumu ohodnotenia vytvorila Spoločnosť čistý pracovný kapitál, teda stav, kedy krátkodobý majetok prevyšuje krátkodobé záväzky. Možno teda hodnotiť tento vývoj ako pozitívny, avšak je žiaduce, aby tento ukazovateľ nadobúdal ešte vyššie hodnoty. Ukazovateľ pracovného kapitálu vypovedá o rovnakej skutočnosti ako bežná likvidita s tým, že neskúma vzájomný pomer krátkodobého majetku a krátkodobých záväzkov, ale počíta ich rozdiel, pričom želaný stav je aby bol tento rozdiel kladný, čo sa Spoločnosti podarilo dosiahnuť až k dátumu ohodnotenia po predchádzajúcom pozitívnom, avšak stále nedostatočnom vývoji Aktivita Ukazovatele aktivity zohľadňujú schopnosť Spoločnosti využiť svoj majetok a záväzky na generovanie výnosov. Tabuľka II-7 Vybrané ukazovatele aktivity Ukazovateľ Výpočet Doba obratu zásob Zásoby/(T/365) Doba obratu pohľadávok z obch. styku POS/(T/365) Doba obratu záväzkov z obch. styku ZOS/(T/365) Obchodný deficit Doba obratu pohl. - Doba obratu záv

16 Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastný výpočet Legenda: POS - pohľadávky z obchodného styku (vrátane dlhodobých) T - celkové tržby ako súčet tržieb za predaj tovaru + výroba ZOS - záväzky z obchodného styku (vrátane dlhodobých) Ukazovatele doby obratu zaznamenali v sledovanom období kolísavý vývoj, ktorý bol zapríčinený kolísavým vývojom tržieb, ktoré sa nachádzajú v menovateli všetkých ukazovateľov doby obratu. Ako vyplýva z vyššie uvedenej analýzy výkazu ziskov a strát, tržby Spoločnosti boli tvorené iba výrobou, ktorá v roku 2011 oproti roku 2010 prudko vzrástla na takmer 5 násobok. V nasledujúcom roku došlo k opätovnému poklesu takmer o 50% na úroveň necelých 4,4 mil. EUR. K dátumu ohodnotenia dosiahla výroba takmer úroveň z roku 2011 a jej výška predstavovala 7,7 mil. EUR. Na začiatku sledovaného obdobia dosahoval ukazovateľ doby obratu zásob úroveň až 605 dní, čo možno interpretovať tak, že Spoločnosti trvalo až 605 dní, kým zásoby premenila na tržby, čo je veľmi dlhá doba. V dôsledku výrazného nárastu tržieb v nasledujúcom období a len pomerne malému poklesu zásob tento ukazovateľ zaznamenal v roku 2011 výrazný pokles až na úroveň 89 dní, čo je veľmi dobrý výsledok. Nasledujúci rok vývoj doby obratu zásob zodpovedal vývoju tržieb a taktiež došlo k jeho zhoršeniu na 201 dní. K dátumu ohodnotenia dosahoval ukazovateľ doby obratu už 130 dní, čo možno hodnotiť ako zodpovedajúci a dostatočný stav. Ukazovatele doby obratu pohľadávok a záväzkov z obchodného styku zaznamenali v dôsledku kolísavého vývoja tržieb rovnaký vývoj ako doba obratu zásob, K dátum ohodnotenia bola doba obratu pohľadávok z obchodného styku na úrovni 109 dní a doba obratu záväzkov z obchodného styku na úrovni 213 dní. Pri týchto dvoch ukazovateľoch je však účelné porovnávať ich vzájomné výšky, nakoľko je pre spoločnosť žiaduci stav kedy je doba obratu pohľadávok nižšia ako doba obratu záväzkov, čo svedčí o tom, že spoločnosť inkasuje svoje pohľadávky skôr ako uhrádza svoje záväzky. V opačnom prípade by spoločnosti hrozili budúce problémy s likviditou, nakoľko by úhrada záväzkov predchádzala inkasu pohľadávok a znižovali by sa tak pohotové prostriedky spoločnosti. Ako ukazuje vyššie uvedená tabuľka, počas celého sledovaného obdobia Spoločnosť dosahovala záporný obchodný deficit, čo znamená že svoje záväzky skutočne uhrádzala neskôr ako inkasovala pohľadávky, čo prispelo k zlepšovaniu ukazovateľov likvidity Zadlženosť Ukazovatele zadlženosti vyjadrujú mieru, v ktorej podnik využíva k financovaniu svojich aktív cudzie zdroje. Z ich výšky sa odvodzuje veľkosť veriteľského rizika pre externé subjekty. Tabuľka II-8 Vybrané ukazovatele zadlženosti Ukazovateľ Výpočet Zadlženosť Z/CK 0,83 0,75 0,74 0,78 Krytie dl. majetku vlastným kapitálom VI/SA 0,7 0,7 0,8 1,2 Doba splácania dlhov (Z-FU)/CF -23,9 21,0 19,7 9,8 Zdroj: Finančné výkazy Spoločnosti, vlastný výpočet Legenda: Z - záväzky CK - celkový kapitál VI - vlastné imanie SA - stále aktíva (neobežný majetok) 16

17 FÚ finančné účty CF voľné peňažné prostriedky (počítané ako čistý zisk + odpisy) Hodnota ukazovateľa zadlženosti, meraná ako podiel cudzích zdrojov k celkovým zdrojom financovania, mala od začiatku sledovaného obdobia do roku 2012 klesajúci trend. Spoločnosť tak na financovanie svojich aktivít využívala cudzie zdroje v stále menšej miere. K dosahovala miera zadlženia úroveň až 83% a k tento ukazovateľ klesol o 9 percentuálnych bodov na 74%. K dátumu ohodnotenia zadlženosť opätovne mierne narástla v dôsledku vyššie spomínaného prudkého nárastu krátkodobých záväzkov, čo znamená, že podiel cudzích zdrojov na celkových zdrojoch Spoločnosti bol až 78%. Ukazovateľ krytia dlh. majetku vlastným kapitálom do roku 2012 dosahoval hodnoty nižšie ako 1,00 a až k dátumu ohodnotenia dosiahol úroveň presahujúcu túto hranicu. Vypovedá to o skutočnosti, že Spoločnosť celý svoj neobežný majetok kryje vlastným kapitálom, čo je pozitívny stav. Užitočným ukazovateľom je tiež ukazovateľ doby splácania dlhov, resp. tokového zadlženia, ktorý vypovedá o čase, za ktorý je spoločnosť schopná z dosiahnutého cash flow uhradiť všetky svoje záväzky. V prvom roku sledovaného obdobia, dosiahla Spoločnosť vysokú stratu, ktorú odpisy nedokázali vykompenzovať a cash flow dosiahol záporný výsledok. Preto aj ukazovateľ tokového zadlženia dosiahol zápornú hodnotu. Odkedy Spoločnosť začala dosahovať kladné cash flow, doba splácania dlhov začala postupne klesať na 21 rokov v roku 2011, 19,7 rokov v roku 2012 a na iba 9,8 roka k dátumu ohodnotenia, čo je veľmi pozitívny vývoj. 2.4 VYMEDZENIE PREVÁDZKOVO NEPOTREBNÉHO MAJETKU SPOLOČNOSTI Všetok majetok evidovaný v Spoločnosti je prevádzkovo potrebný a neboli identifikované žiadne položky neviažuce sa na hlavný predmet činnosti Spoločnosti. 2.5 ZÁVER FINANČNEJ ANALÝZY Na základe uskutočnenej finančnej analýzy vyslovujeme nasledujúci názor na finančné zdravie Spoločnosti. Za celé sledované obdobie Spoločnosť nezaznamenala žiadne výnosy ani náklady z mimoriadnej činnosti a v dôsledku uplatnenia si daňovej straty za minulé roky k , stúpol výsledok hospodárenia Spoločnosti po kolísavom vývoji výrazne z pôvodných EUR v roku 2010 na EUR k dátumu ohodnotenia. Vývoj všetkých ukazovateľov rentability počas sledovaného obdobia možno hodnotiť ako pozitívny a k dátumu ohodnotenia dosahujúci veľmi dobré a nadpriemerné výsledky. V oblasti likvidity Spoločnosť v minulých rokoch dosahovala nepriaznivé výsledky, ktoré sa však k dátumu ohodnotenia postupne zlepšovali a k dosahovali už želané stavy. Aj tieto je však potrebné ďalej zlepšovať a pokračovať v dosiahnutých trendoch v minulosti, pretože ani stavy k dátumu ohodnotenia nie sú dostatočné pre dosiahnutie bezproblémovej likvidity Spoločnosti v budúcnosti. K dátumu ohodnotenia dosahoval ukazovateľ doby obratu už 130 dní, doba obratu pohľadávok z obchodného styku bola na úrovni 109 dní a doba obratu záväzkov z obchodného styku na úrovni 213 dní. Spoločnosť tak, aj počas celého sledovaného obdobia, dosahovala záporný obchodný deficit, čo možno hodnotiť ako uspokojivý a žiaduci stav. 17

18 Hodnota ukazovateľa zadlženosti, meraná ako podiel cudzích zdrojov k celkovým zdrojom financovania, mala od začiatku sledovaného obdobia do roku 2012 klesajúci trend, pričom k dátumu ohodnotenia zadlženosť opätovne mierne narástla v dôsledku prudkého nárastu krátkodobých záväzkov, čo znamená že podiel cudzích zdrojov na celkových zdrojoch Spoločnosti bol 78%. Odkedy Spoločnosť začala dosahovať kladné cash flow ukazovateľ doby splácania dlhov začal postupne klesať na 21 rokov v roku 2011, 19,7 rokov v roku 2012 a na iba 9,8 rokov k dátumu ohodnotenia, čo je veľmi pozitívny vývoj. Napriek niektorým vyššie uvedeným problémom Spoločnosti v minulých rokoch najmä v oblasti likvidity a aktivity, možno do budúcnosti predpokladať ďalšie zlepšovanie ukazovateľov vo všetkých oblastiach a teda pozitívny vývoj celkovej finančnej situácie Spoločnosti. Na základe uvedených údajov usudzujeme, že Spoločnosť spĺňa požiadavku pre výnosové ohodnotenie na báze "going concern" princípu, teda princípu nekonečného trvania spoločnosti. 3. STRATEGICKÁ ANALÝZA Funkciou strategickej analýzy je vymedziť celkový výnosový potenciál Spoločnosti. Výnosový potenciál Spoločnosti je rozdelený na vonkajší a vnútorný potenciál. Vonkajší potenciál identifikuje príležitosti a riziká Spoločnosti na relevantnom trhu a cieľom analýzy vnútorného potenciálu je zistiť, do akej miery je Spoločnosť schopná využiť príležitosti relevantného trhu a zároveň čeliť jeho rizikám. 3.1 ANALÝZA VONKAJŠIEHO POTENCIÁLU Spoločnosť prevádzkuje svoju činnosť najmä na území Slovenska, preto sa v nasledujúcej kapitole zameriame na hospodársky vývoj na Slovensku Tendencie v národnom hospodárstve Slovenskej republiky V Slovenskej republike sa darilo v predchádzajúcom období tvoriť pomerne stabilné hospodárske prostredie. Avšak po rokoch hospodárskeho rozmachu čelilo Slovensko v roku 2009 obrovskému prepadu vývozu, produkcie a následne HDP. Z pohľadu medziročnej zmeny vývoja reálnej ekonomiky patrilo Slovensko medzi krajiny EÚ výrazne zasiahnuté celosvetovou krízou. Závery tejto makroekonomickej predikcie sú čiastočne ovplyvnené globálnou finančnou a hospodárskou krízou, ktorej pôsobenie na slovenskú ekonomiku začalo v 4. štvrťroku Dopady krízy sa prejavili aj značne zvýšenou neistotou, ktorá sťažuje akúkoľvek formu predikcie. Toto obdobie sa dá označiť za komplikované pre tvorbu dlhodobých odhadov, a preto sa v našich predikciách obmedzíme na kratšie obdobie vo výhľade maximálne niekoľko rokov. Na začiatku roka 2009 bola založená Rada pre hospodársku krízu, členmi ktorej sú zástupcovia Národnej banky Slovenska (ďalej aj NBS ), odborov, zamestnávateľov, samospráv, komerčných bánk a vlády, ktorú zastupujú ministri jednotlivých rezortov. Rada má za cieľ navrhovať spôsoby boja proti hospodárskej kríze a jej dôsledkom, ktoré potom predkladá na schválenie vláde. Slovensko taktiež vstúpilo od do eurozóny, čo bolo jeho hlavným hospodárskym a politickým cieľom posledných rokov. Medzi ďalšie ciele patrí príliv zahraničných investícií a nových investorov, ktorí by mali pomôcť vyrovnávať 18

19 ekonomické rozdiely v regiónoch Slovenska. Tento cieľ je v súčasnej dobe negatívne ovplyvnený finančnou a hospodárskou krízou a jej vplyvom na pokles zahraničných investícií v celom regióne. V ďalšej časti sa budeme venovať základným národohospodárskym ukazovateľom používaným na meranie výkonnosti ekonomiky. V grafoch sú použité dva rôzne farebné označenia údajov modré údaje predstavujú zverejnené historické údaje Ministerstva financií SR (ďalej aj MF SR ), prípadne Štatistického úradu SR (ďalej aj ŠÚ SR ), červenou farbou sú vyznačené prognózy, pričom v makroekonomickej analýze sú použité prognózy MF SR, NBS, Štatistického úradu a prognózy Znalca. MF SR pri tvorbe makroekonomických prognóz spolupracuje s deviatimi nezávislými inštitúciami 1, ktoré dosahujú v oblasti tvorby prognóz dobré výsledky. MF SR s týmito inštitúciami založilo Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej aj Výbor ). 2 Na prepočet starších údajov bol použitý kurz 30,126 SKK/EUR Hrubý domáci produkt Za základný ukazovateľ slúžiaci na meranie a porovnávanie miery ekonomického rozvoja krajiny je považovaný hrubý domáci produkt (ďalej aj HDP ). Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, HDP v bežných cenách vykazuje v SR plynulý nárast do roku 2008, v roku 2009 dochádza k jeho poklesu v súvislosti s krízou. V ďalších rokoch sa očakáva postupný opätovný rast HDP v b.c. ako je to zachytené aj v nasledujúcom grafe. Graf II-3 Vývoj HDP v b. c. v mld. EUR ,3 81,7 77,5 61,4 66,8 69,1 71,5 73,8 65,7 62,8 55,0 45,2 49,3 40,6 36,8 31,2 33, Zdroj: ŠÚ SR, Prognóza MF SR Údaje za rok 2000 až 2012 boli prevzaté od ŠÚ SR. Predikciu vývoja ukazovateľa tempo rastu reálneho HDP v SR od roku 2013 sme stanovili ako jednoduchý priemer prognóz viacerých subjektov, ktorými sú NBS, MF SR, MMF, INFOSTAT. V roku 2005 vzrástol reálny HDP oproti roku 2004 na 6,7 % a v roku 2007 dosiahol dokonca úroveň 10,5 %. Tento rast bol daný predovšetkým rastom produktivity práce, zamestnanosti a nárastom zahraničného dopytu. Najväčší podiel na tvorbe HDP mal priemysel, predovšetkým odvetvie výroby automobilov, elektroniky, hutníctva a spracovávania kovov. 1 NBS, SAV, INFOSTAT, SLSP, Tatra Banka, VÚB, Unicredit, ING Bank, ČSOB 2 Výbor zasadá pravidelne dvakrát do roka pred tvorbou východísk a finalizáciou návrhu štátneho rozpočtu a pružne podľa potreby. Cieľom je diskutovať o predbežných prognózach MF SR, ktoré môžu byť následne upravené v nadväznosti na prevažujúci názor vo Výbore. Výsledkom je aj celkové hodnotenie charakteru prognózy MF SR, t. j. či je konzervatívna, realistická alebo optimistická. Prijatá strednodobá makroekonomická prognóza MF SR je základom pre tvorbu východísk viacročného rozpočtu na nasledujúce tri roky a aktualizáciu Konvergenčného programu SR. 19

20 Hlavnou vývojovou tendenciou slovenskej ekonomiky v roku 2008 bolo sústavné spomaľovanie dynamiky ekonomického rastu. Vyplýva to z medziročných prírastkov tvorby reálneho HDP, ktoré sa z kvartálu na kvartál znižovali. Kým v 1. štvrťroku 2008 stúpol reálny HDP o 9,3%, vo 4. štvrťroku to bolo len o 2,5 %. Tento významný pokles bol spôsobený už spomínanou hospodárskou krízou a s ňou spojeným slabým zahraničným dopytom. Graf II-4 Vývoj tempa rastu HDP v s. c. 12% 10% 8% 6% 4% 2% v % 3,5% 4,6% 4,8% 5,1% 6,7% 8,3% 10,5% 5,9% 4,4% 3,2% 2,1% 2,8% 3,4% 3,6% 0% 1,1% -2% -4% -6% -5,1% Zdroj: ŠÚ SR, Prognóza MF SR, Predikcia NSB, prognózy ostatných finančných inštitúcií V roku 2010 vzrástla slovenská ekonomika o 4,4 %, čím vymazala väčšinu prepadu z roku 2009, keď bola zasiahnutá globálnou hospodárskou krízou. Po výraznom prepade o takmer 8 % v prvom štvrťroku krízového roku, rástlo HDP na Slovensku nepretržite v každom kvartáli v priemere o viac ako o 1 % (na sezónne očistenej báze). Za svojím predkrízovým vrcholom zo štvrtého kvartálu 2008 tak zaostáva o menej ako o 1 %. Z produkčnej strany bol rast ťahaný najmä akceleráciou výroby v priemysle v odvetviach citlivých na hospodársky cyklus (automobilový, elektrotechnický a strojársky priemysel). Spomedzi služieb k rastu prispeli nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti a ostatné služby. Z hľadiska štruktúry dopytu k rastu ekonomiky Slovenska prispeli predovšetkým čistý export, zásoby a fixné investície. Hospodárska recesia v eurozóne, spomalenie ekonomického rastu v Nemecku a zhoršujúca sa ekonomická klíma u nás (meraná indikátorom ekonomického sentimentu) spomalili v roku 2011 rast výkonnosti slovenskej ekonomiky aj úhrnnej cenovej hladiny v hospodárstve. Prírastok reálneho HDP sa znížil z 3.2 % v roku 2011 na 2.1 % v roku V závere roka 2011 vyššie uvedené faktory utlmili rast výkonnosti slovenskej ekonomiky omnoho viac ako sa všeobecne očakávalo. Celková produkcia v stálych cenách vo 4. štvrťroku 2012 stagnovala, t. j. dosiahla nulový medziročný prírastok a rast reálneho HDP sa takmer zastavil. Jeho tvorba bola totiž medziročne vyššia len o 0.7%, čo predstavuje najnižší prírastok reálneho HDP nielen v roku 2012, ale v celom období od obnovenia ekonomického rastu, teda od 1. štvrťroka Hlavnou príčinou boli znižujúce sa prírastky agregátneho dopytu Podľa predikcie NBS by rast slovenskej ekonomiky v roku 2013 mal odzrkadľovať vývoj v zahraničnom dopyte. Do značnej miery by mal byť však tlmený aj nepriaznivým vývojom v domácej časti ekonomiky, ktorú ovplyvní okrem iného aj konsolidácia verejných financií. najväčší vplyv na predikciu mal aktuálny stav domácej časti ekonomiky, ktorý bol výrazne horší ako sa čakalo. V dôsledku slabšej ekonomickej aktivity sa predpokladá limitovaný priestor pre tvorbu pracovných 20

21 miest, a teda pretrvávanie nepriaznivej situácie na trhu práce. V súlade so zrýchlením zahraničného dopytu v strednodobom horizonte by mala akcelerovať aj slovenská ekonomika s pozitívnym vplyvom na zamestnanosť a následný pokles miery nezamestnanosti. Tempo rastu ekonomiky by sa malo spomaliť v roku 2013 na 0,7 %. následne sa predpokladá jeho akcelerácia na 2,8 % v roku 2014 a na 3,8 % v roku Negatívna produkčná medzera sa ešte prehĺbi v roku 2013 v dôsledku spomalenia rastu ekonomiky a v horizonte predikcie by sa mala uzatvárať. Podľa predikcie MF SR na rok 2013 by sa rast slovenskej ekonomiky mal spomaliť na úroveň 1,2 %. Po výraznom náraste výroby a priblížení sa súčasným produkčným kapacitám už automobilový priemysel nedokáže dať HDP podobný rastový impulz ako v roku Na rast ekonomiky by mal pozitívne vplývať čistý export, aj keď menej ako v roku Spotreba domácností by mala naďalej mierne klesať kvôli nepriaznivej situácii na trhu práce. Zníženie deficitu verejných financií v plánovanej výške 3,3% HDP povedie ku poklesu výdavkov vo verejnej správe. Pri pretrvávajúcej globálnej neistote ostane rast fixných investícií napriek pozitívnemu vplyvu investičných aktivít v automobilom priemysle naďalej mierny. Graf II-5 Vývoj rastu reálneho HDP s. c. reťazením objemov v mld. EUR Zdroj: ŠÚ SR, Prognóza MF SR, Predikcia NSB, prognózy ostatných finančných inštitúcií Ako je vidieť z nasledujúceho grafu, slovenská ekonomika rástla do roku 2008 výrazne rýchlejšie ako ekonomiky krajín EÚ. V roku 2008 zaznamenali všetky krajiny V4 3 útlm rastu reálneho HDP. V roku 2009 ekonomika Slovenskej republiky zaznamenala obdobne, ako ostatné krajiny V4, prudký prepad súvisiaci s prebiehajúcou krízou. 3 Vyšehradská skupina alebo Vyšehradská štvorka alebo skrátene V4, je spoločenstvo štyroch stredoeurópskych štátov: Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. 21

22 Graf II-6 Porovnanie rastu ekonomík SR, ČR, Poľska, Maďarska a EÚ 27 (HDP v s. c.) v % 12% 10% 8% 6% 4% 2% 0% -2% -4% -6% -8% EÚ-27 Česká republika Slovenská republika Poland Maďarsko Zdroj: Eurostat Inflácia Vývoj miery inflácie od roku 2000 prechádzal značnou fluktuáciou, avšak v posledných rokoch sa darí infláciu držať v prijateľných hodnotách. V roku 2007 došlo k pribrzdeniu miery inflácie oproti výkyvu v roku 2006, a to prevažne vďaka nižšej dynamike rastu regulovaných cien. Aj napriek dynamickému rastu hospodárstva v roku 2007 nedochádzalo k inflačným tlakom, pretože tento rast bol vyrovnaný a nevytváral dopytové tlaky ani vonkajšiu nerovnováhu. Potvrdili sa tak staršie predikcie analytikov rastu produkčného potenciálu ekonomiky bez výraznejších inflačných tlakov. V roku 2009 sa inflácia (CPI) znížila z úrovne 4,6 % dosiahnutej v roku 2008 na 1,6 %, v dôsledku hospodárskej krízy a s ňou spojeným poklesom cien komodít. V roku 2010 dosiahla inflácia v priemere 1 %. Rast cien v roku 2011 bol najvyšší za posledných päť rokov. V roku 2012 dosiahla inflácia (CPI) úroveň 3,4 %. V horizonte prognózy sa však očakáva klesajúci trend. Inflácia by mala spomaliť v roku 2013 a 2014 až k približne 2 %. V rámci štruktúry inflácie by malo spomaľovanie prebiehať vo všetkých hlavných zložkách s výnimkou priemyselných tovarov bez energií. 22

23 Graf II-7 Vývoj inflácie (index spotrebiteľských cien CPI) 14,0 12,0 12,2 10,0 8,0 7,2 8,3 7,5 v % 6,0 4,0 2,0 3,5 2,7 4,5 2,8 4,6 1,6 1,0 3,9 3,4 2,0 1,6 2,0 0, Zdroj: Zdroj: ŠÚ SR, Predikcia NBS Harmonizované indexy spotrebiteľských cien 4 (ďalej aj HICP - Harmonized Index of Consumer Prices) sa začali zostavovať s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín v rámci EÚ. Podľa údajov ŠÚ SR dosiahla v auguste 2007 medziročná miera inflácie (podľa HICP) na Slovensku úroveň 1,2. Táto úroveň bola postačujúca na to, aby Slovensko prvýkrát spĺňalo Maastrichtské kritérium aj v cenovej oblasti, ktorého plnenie bolo nevyhnutné pre vstup SR do eurozóny. Kĺzavý dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie HICP (indikátor relevantný pre plnenie kritéria) predstavoval v auguste 2,37 % a dostal sa pod aktuálnu referenčnú hodnotu inflačného kritéria 2,56 %. Aktuálna referenčná hodnota bola odvodená z posledných údajov o HICP v krajinách EÚ, ktoré zverejnil Eurostat dňa Od tohto momentu Slovensko plnilo inflačné kritérium aj vo všetkých nasledujúcich mesiacoch vrátane mesiaca, kedy posudzovalo spĺňanie Maastrichtských kritérií (1,5 % HICP inflácia oproti 2,9 % referenčnej hodnote). Harmonizovaný index spotrebiteľských cien na Slovensku sa znížil z 1,4 % v 2. štvrťroku na 0,6 % v 3. štvrťroku Vývoj HICP inflácie bol charakterizovaný spomalením dynamiky takmer všetkých subkomponentov inflácie (okrem cien energií). Znehodnotenie mien susedných krajín a nákupná turistika v zahraničí spolu so silným konkurenčným prostredím na domácom maloobchodnom trhu vyústili do poklesu cien, predovšetkým priemyselných tovarov bez energií. Dynamika inflácie sa v 3. štvrťroku 2009 znížila z 0,6 % na - 0,1 % v 4. štvrťroku 2009, kedy prvýkrát dosiahla medziročná miera rastu spotrebiteľských cien v histórií SR zápornú hodnotu. Najväčšie spomalenie dynamiky zaznamenali ceny energií, čo bolo spôsobené bázickým vývojom cien tepla (relatívne vysoký nárast cien v rovnakom období predchádzajúceho roka). 4 Pre výpočet indexov (CPI a HICP) sú však použité rozdielne spotrebné koše a váhové schémy. Váhy pre výpočet HICP sú, na rozdiel od váh pre výpočet CPI, každoročne cenovo aktualizované, t.j. do váh jednotlivých reprezentantov sa prenesie taktiež cenový vývoj daného reprezentanta v predchádzajúcom roku. Rozdiel vo výpočte HICP a CPI spočíva taktiež v publikovaní a využití cenových indexov. Indexy CPI sú publikované a využívané v rámci SR. Indexy počítané metodikou Eurostatu sú používané na výpočet európskych agregátov - MUICP (Indexu spotrebiteľských cien menovej únie), EICP (Európskeho indexu spotrebiteľských cien), EEAICP (Indexu spotrebiteľských cien európskej ekonomickej oblasti) a výška HICP je taktiež jedným z konvergenčných kritérií pre vstup do eurozóny. 23

24 Medziročná miera inflácie dosiahla v 1. štvrťroku 2010 (konkrétne v januári a vo februári) záporné a historicky najnižšie hodnoty. Vývoj HICP inflácie v roku 2010 bol charakterizovaný spomalením dynamiky cien služieb a prehĺbením medziročného poklesu cien energií. Ceny tovarov bez energií aj naďalej medziročne klesali. V cenách spracovaných ako aj nespracovaných potravín pokračovalo zrýchľovanie dynamiky. HICP inflácia dosiahla v priemere v roku 2010 hodnotu 0,7 %. Po rokoch 2009 a 2010, keď sa hodnota inflácie nachádzala pod hranicou 1 % HICP v roku 2011 vzrástla na 4,1 %, za čo podľa Európskej komisie môžu vyššie vstupy energií a cien tovarov, ale aj úpravy niektorých spotrebných daní a nepriamych daní. V roku 2012 HICP inflácia mierne spomalila na hodnotu 3,7 %. Rast regulovaných cien spolu s rastom cien potravín patria medzi spoločné menovatele podporujúce dynamiku rastu inflácie. Razantné zvýšenie cien plynu a tepla spôsobilo, že regulované ceny rástli na úrovni 6,3 %. Ceny potravín rástli hlavne v reakcii na vývoj cien poľnohospodárskych výrobkov na zahraničných trhoch. V lete roku 2012 atakovali ceny poľnohospodárskych komodít na svetových burzách historické maximá. Čistá inflácia (medziročný rast o 2,5 %), ktorá reflektuje domáce dopytové tlaky, klesala nepretržite od marca roku Tento vývoj len potvrdzuje slabú spotrebiteľskú dôveru, ktorú je možné pozorovať na klesajúcich maloobchodných tržbách. V porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny patrilo Slovensko do skupiny krajín s vyššou než priemernou mierou inflácie. Podľa predikcie NBS sa v roku 2013 očakáva spomalenie HICP inflácie na 1,9 % s ďalším poklesom na 1,6 % v roku následne sa rast cien mierne zrýchli na1,9 % v roku Malo by to byť výsledkom predpokladu klesajúcich cien energetických komodít, stabilizácie cien agrokomodít a pôsobením reálnej ekonomiky. Vývoj reálnej ekonomiky má skôr tlmiaci vplyv, nakoľko slabý spotrebiteľský dopyt tlačí na ceny smerom nadol. Náklady práce by mali predstavovať tiež skôr tlmiaci vplyv na cenový vývoj. V rámci štruktúry inflácie by malo spomaľovanie prebiehať vo všetkých zložkách, deflačný vplyv by mali mať ceny energií. Ceny priemyselných tovarov by mali spomaliť svoju dynamiku, čo bude odzrkadľovať pomalý rast dovozných cien a cien domácich výrobcov. Ceny potravín by sa vzhľadom na stabilizáciu cien agrokomodít na svetových trhoch mali zvyšovať len mierne. Pri cenách služieb sa predpokladá spomaľovanie v dôsledku nízkeho spotrebiteľského dopytu, avšak spolu s oživením ekonomiky v strednodobom horizonte by sa ich tempo rastu malo začať mierne zrýchľovať. 24

25 Graf II-8 Vývoj inflácie (harmonizovaný index spotrebiteľských cien - HICP) 14,0 12,0 12,2 10,0 8,0 7,2 8,4 7,5 v % 6,0 4,0 4,3 3,9 4,1 3,7 2,0 3,5 2,8 1,9 0,9 0,7 1,9 1,6 1,9 0, Zdroj: Eurostat, Predikcia NBS Úrokové sadzby Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do eurozóny a zavedením eura sa od udiali aj zmeny v oblasti úrokových sadzieb. Do vyhlasovala NBS úrokové sadzby, od ktorých sa následne vyvíjali úrokové sadzby komerčných bánk na Slovensku. NBS tak kontrolovala množstvo peňazí v obehu a riadila monetárnu politiku štátu. Od táto kompetencia prešla na Európsku centrálnu banku (ďalej aj ECB ). Komerčné banky na Slovensku sa tak v súčasnosti riadia úrokovými sadzbami vyhlasovanými ECB. Základná úroková sadzba vyhlasovaná NBS zaznamenala klesajúci vývoj do roku Po tomto roku nasledoval jej mierny rast a následne opätovný pokles. Od začiatku jej vyhlasovania v roku 1993 klesla o 9,5 % v porovnaní s koncom roku Graf II-9 Základná úroková sadzba NBS 14,00 12,00 10,00 12,00 12,00 9,75 8,80 8,80 v % 8,00 6,00 4,00 6,50 6,00 4,00 4,75 4,25 2,50 2,00 3,00 0, Zdroj: NBS 25

26 Užšia spolupráca NBS s ECB sa začala už v roku 2002 a táto spolupráca sa dostala na novú úroveň rozhodnutím Rady EÚ z o zavedení eura v Slovenskej republike od NBS sa tak podieľa na rozhodovaní o menovej politike eurozóny, ako aj na iných úlohách, ktoré vyplývajú z jej štatútu. ECB vyhlasuje nasledovné úrokové sadzby: hlavné refinančné operácie 5, jednodňové refinančné operácie a jednodňové sterilizačné operácie, ktoré k nahradili úrokové sadzby vyhlasované NBS: základnú úrokovú sadzbu pre dvojtýždňové REPO-tendre a jednodňové operácie refinančné a sterilizačné. Od začiatku finančnej a hospodárskej krízy postupne Rada guvernérov znižuje kľúčové úrokové sadzby. Rozhodnutia o znižovaní úrokovej sadzby hlavných refinančných operácií zohľadňujú pokračujúce oslabovanie inflačných tlakov predovšetkým v dôsledku ďalšieho zhoršovania vyhliadok hospodárstva. V súčasnosti sú platné úrokové miery vyhlásené s platnosťou od , a to pre jednodňové refinančné operácie 1,75 %, pre hlavné refinančné operácie 1 % a pre jednodňové sterilizačné operácie 0,25 %. Sadzba hlavných refinančných operácií tak poklesla o ďalších 25 bázických bodov na 1,00 % a úrokovú sadzbu jednodňových refinančných operácií o 50 bázických bodov na 1,75 % oproti hodnotám z Úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií zostáva nezmenená na úrovni 0,25 %. Týmto rozhodnutím sa úroková sadzba hlavných refinančných operácií Eurosystému od celkovo znížila o 325 bázických bodov. Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí dňa rozhodla, že úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií zostanú nezmenené na úrovni 0,50 %, 1,00 % a 0,00 %. Graf II-10 Úrokové sadzby ECB v % Zdroj: NBS 7,0 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0, Úroková sadzba ECB pre jednodňové sterilizačné operácie Úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie Úroková sadzba ECB pre jednodňové refinančné operácie 5 Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR). Patrí medzi najdôležitejšie obchody, ktoré uskutočňuje Eurosystém a ktoré sa používajú na zásobovanie bankového systému dostatočným množstvom likvidity. ECB tak udáva smer vývoja menovej politiky. Obchody sa uskutočňujú týždenne a majú dvojtýždňovú splatnosť. Jednodňové refinančné operácie predstavujú pre zmluvné strany možnosť získať jednodňovú likviditu od Eurosystému. Likvidita je poskytnutá proti založeniu akceptovateľných aktív. Tento nástroj je určený na dočasné uspokojenie potrieb likvidity zmluvných strán. Táto sadzba predstavuje hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Jednodňové sterilizačné operácie používajú zmluvné strany na uloženie svojej nadbytočnej likvidity na jeden deň v Eurosystéme. Táto sadzba predstavuje dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. 26

27 3.1.5 Cena ropy Významným faktorom vývoja cenovej hladiny v malej ekonomike, akou je aj slovenská, je vývoj cien ropy. Premieta sa priamo s krátkym časovým oneskorením do cien pohonných hmôt, kde predstavuje dominantný nákladový faktor. Značne pomalšie, s dlhším časovým oneskorením, sa vývoj cien ropy odráža v cenových zmenách ďalších produktov, kde už nepredstavuje kľúčovú surovinu alebo kde prechádza viacerými stupňami spracovania. V tomto prípade je tiež dopad zmien cien ropy na ceny nadväzujúcich produktov len ťažko sledovateľný, pretože je významným spôsobom modifikovaný radom ďalších faktorov, napr. obdobím ekonomického cyklu, úrovňou konkurencie na trhu jednotlivých produktov, ekonomickým priestorom firiem na absorpciu nákladov a i. Po skúsenostiach s extrémne vysokou volatilitou cien ropy v roku 2008 je veľmi ťažké odhadnúť jej budúci cenový vývoj. Zrejmý je fakt, že cena je významne ovplyvnená aj inými, ako len fundamentálnymi faktormi. Dolárová cena ropy zaznamenala v roku 2008 ešte vyššiu volatilitu ako kurz doláru. V prvej polovici roka 2008 cena ropy dosahovala historické maximá, kedy sa vyšplhala až na úroveň 143,95 USD za barel. Od tohto momentu až do konca roka postupne cena klesala. Na konci roka 2008 sa prepad zastavil na úrovni 35,22 USD za barel. Prvé štyri mesiace roka 2009 cena ropy kolísala medzi úrovňami USD. Od mája roku 2009 začala cena, až na malé korekcie, takmer kontinuálne rásť a svoj vrchol dosiahla dňa , kedy sa cena vyšplhala až na hodnotu 74,34 USD za barel. Do konca augusta cena klesla na hodnotu 70 USD a od tohto momentu kolísali medzi úrovňami 65 až 72 USD. Od konca októbra 2009 do polovice decembra sa cena za barel ropy pohybovala v rozmedzí od USD za barel. V polovici decembra dochádza k jej poklesu na úroveň takmer 70 USD za barel. Od tohto momentu začala opätovne narastať s miernymi výkyvmi až na úroveň takmer 78 USD za barel dňa Od začiatku roka 2010 dochádza k postupnému rastu ceny ropy. Cena ropy dosiahla na konci marca úroveň vyše 80 USD za barel. Ku koncu roka 2010 sa cena ropy pohybovala už okolo 93 USD za barel. V roku 2011 pokračoval pod tlakom viacerých faktorov rast cien ropy ako aj viacerých ďalších celosvetových komodít. Cena ropy (Brent) vzrástla v roku 2011 o viac ako 20 % a po prudkom raste zo začiatku roka sa väčšinu zvyšnej časti roka pohybovala v pásme USD/barel s relatívne vysokou volatilitou ale bez jasného trendu. V roku 2012 bol vývoj cien ropy relatívne stabilný okolo hranice 110 USD/bl (ropa Brent) s niekoľkými krátkodobými výkyvmi. Cena ropy vzrástla na jar roku 2012 nad 125 USD/bl, tento rast bol následne vystriedaný prudkým poklesom až pod 90 USD/bl v lete Odtiaľ sa ropa vrátila k spomínanej hranici 110 USD/bl. Jej vplyv na infláciu bol v roku 2012 viac menej neutrálny. Na krajiny eurozóny má však okrem rastu cien ropy v dolároch aj pohyb kurzu EUR/USD. Na rozdiel od roku 2011 kedy dolár voči euru trvalejšie posilnil v roku 2012 bol vplyv kurzu na cenu ropy v eurách a tým na infláciu takisto neutrálny. Aj keď sa dolár priblížil na páre s eurom v lete 2012 až k hranici 1,2 EUR/USD, tento posun nebol trvalý a po verbálnych intervenciách ECB sa euro trvalejšie posunulo k hranici 1,3 EUR/USD. Podľa predikcie MF SR do roku 2016 by cena ropy mala rásť. V roku 2013 by mala dosiahnuť úroveň 117,7 USD/barel a v roku 2016 by mala cena ropy dosiahnuť úroveň 119,1 USD/barel. 27

28 Graf II-11 Cena ropy 140,0 120,0 100,0 96,9 112,1 112,0 111,7 114,5 116,8 119,1 v USD/barel 80,0 79,9 72,4 60,0 65,2 61,7 40,0 54,6 28,7 28,9 38,3 20,0 24,5 25,0 0, Zdroj: EIA, Prognóza MF SR Trh práce a nezamestnanosť Od roku 2001 do roku 2008 dochádza v Slovenskej republike k znižovaniu nezamestnanosti. Napriek postupnému znižovaniu miery nezamestnanosti a veľmi dynamickému ekonomickému rastu v priebehu predchádzajúcich rokov ostáva úroveň miery nezamestnanosti v porovnaní s ostatnými štátmi EU na vysokých hodnotách. V roku 2009 došlo k rastu miery nezamestnanosti. Na konci roka 2009 dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti podľa údajov ŠU SR 12,1 %. Priemerná miera nezamestnanosti za rok 2010 podľa údajov ŠU SR dosiahla úroveň 14,4 %, pričom v prvom kvartáli roku 2010 bola miera nezamestnanosti až vo výške 15,1 %. V druhom kvartáli roku 2010 sa miera nezamestnanosti pohybuje už na úrovni 14,4 %, v treťom kvartáli na úrovni 14,1 % a v štvrtom kvartáli predstavuje miera nezamestnanosti 14,4 %, podľa údajov ŠU SR. V prvom kvartáli roku 2011 bola miera nezamestnanosti podľa údajov ŠU SR vo výške 13,9 %. V druhom štvrťroku a treťom štvrťroku nezamestnanosť opäť klesla, miera nezamestnanosti sa znížila na úroveň 13,1 %. Medziročný pokles nezamestnanosti sa v 4. štvrťroku 2011 zastavil. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,1 p. b. na 14 %. V priemere za rok 2011 nezamestnanosť medziročne klesla o 21,1 tis. (o 5,4 %) na 367,9 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa znížila o 0,9 p. b. na 13,5 %. V roku 2012 Miera nezamestnanosti (podľa metodiky VZPS) stúpla na 14,0 % a Slovensko sa naďalej zaraďuje medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ. Navyše ďalej pretrváva problém dlhodobej nezamestnanosti, jej podiel na celkovej nezamestnanosti bol v roku 2012 skoro 64 %. Ekonomický rast nebol v roku 2012 dostatočný, aby dokázal vytvárať vyšší počet nových pracovných miest. Koniec roka bol navyše ovplyvnený neistotou okolo budúceho vývoja v zahraničí a očakávaných vplyvov fiškálnej konsolidácie. Zamestnanosť v roku 2012 stagnovala, pričom bolo vytvorených okolo tisíc pracovných miest (rast 0,1 %). Ekonomický rast bol tak ťahaný zvyšovaním produktivity práce existujúcej pracovnej sily. Napriek tomu, že produkčná stránka ekonomiky dosiahla svoju predkrízovú úroveň už v roku 2010, zamestnanosť je stále nižšia o viac ako 35 tisíc osôb. Počet pracujúcich v roku 2012 poklesol najmä v stavebníctve a v priemysle, na strane druhej rast zamestnancov zaznamenal predovšetkým sektor služieb. 28

29 Podľa predikcie MF SR neistota ohľadom budúceho vývoja v eurozóne a zníženie očakávaného rastu ekonomiky budú pôsobiť proti výraznejšiemu zvyšovaniu zamestnanosti. Pomalý rast ekonomiky bude v roku 2013 ťahaný skôr zvyšovaním produktivity práce ako zamestnávaním nových pracovníkov. Navyše bude aj trh práce v tomto roku ovplyvnený fiškálnou konsolidáciou. Počet pracujúcich by mal v roku 2013 stúpnuť o 1,8 tisíc osôb (metodika ESA 95). Výraznejší rast zamestnanosti sa očakáva od roku 2014, kedy by zamestnanosť mala rásť o 0,7 %. Počet pracujúcich na Slovensku by sa mal už na konci prognózovaného obdobia v roku 2015 priblížiť k úrovniam predkrízového obdobia. Miera nezamestnanosti by mala v roku 2013 stagnovať na úrovni predchádzajúceho roka a postupne klesať k úrovni 13 % v roku Graf II-12 Priemerná miera nezamestnanosti v % 20,0 18,5 18,1 17,4 18,0 16,2 16,0 14,4 14,0 14,3 13,5 13,8 14,0 13,3 13,0 12,1 12,1 12,0 11,0 9,6 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0, Zdroj: ŠÚ SR, Prognóza MF SR Priemerná hrubá mesačná mzda v SR od roku 2000 vzrástla, avšak v porovnaní so západnými krajinami zostávajú nominálne mzdy stále nízke. Za prvý polrok roku 2009 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve úroveň 721,40 EUR, ku koncu roka 2009 sa jej hodnota pohybovala na úrovni 744,50 EUR. Podľa údajov ŠU SR v priemere za rok 2010 vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda medziročne o 3,3 % na 769 EUR. Oproti roku 2009 sa tempo rastu v nominálnom vyjadrení zrýchlilo o 0,3 p. b. Priemerná mesačná nominálna mzda v roku 2011 vzrástla na 786 EUR, pričom jej medziročná dynamika sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom spomalila o 1,0 p. b. a dosiahla 2,2 %. Najvyšší rast nominálnej mzdy v roku 2011 zaznamenali odvetvia informácie a komunikácia 8,7 %, finančné a poisťovacie činnosti 8,4 %, stavebníctvo 4,1 % a priemysel 3,6 %. Na druhej strane úroveň priemernej nominálnej mzdy spred roka nedosiahli administratívne služby, odborné, vedecké a technické činnosti, ako aj verejná správa, obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve dosiahla v roku 2012 hodnotu 805 EUR. Medziročne sa zvýšila o 2,4 %, čo predstavuje mierne rýchlejší rast oproti predchádzajúcemu roku. Rast miezd v privátnom sektore sa mierne spomalil v dôsledku neistoty ohľadom dlhovej krízy. Naopak, mzdy vo verejnej správe v roku 2012 priemernú mzdu zvyšovali. Hlavným dôvodom bolo zvýšenie miezd lekárov a zdravotných sestier. Reálna mzda poklesla o 1,2 %. 29

30 Podľa prognózy MF SR by v roku 2013 mala priemerná nominálna mzda dosiahnuť 824 EUR. S očakávaným poklesom nezamestnanosti by v nasledujúcich rokoch mal vývoj miezd v súkromnom sektore vo výraznejšej miere odrážať rast produktivity práce, a mzdy by mali postupne akcelerovať. V roku 2016 by mal rast reálnej mzdy presiahnuť 2 %. Graf II-13 Priemerná nominálna mesačná mzda v EUR Zdroj: ŠÚ SR, Prognóza MF SR Reálne tempo rastu miezd aj napriek neustálemu rastu HDP prechádzalo značnými výkyvmi. V rokoch 2000 a 2003 došlo dokonca k poklesu reálnych miezd. V roku 2011 reálny rast miezd poklesol o 1,6 % (v roku 2010 rast o 2,2 %). V roku 2012 dosiahol mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku o 0,3 %. Graf II-14 Vývoj indexu nominálnej a reálnej mzdy r.o.m.r. =100 12,0 10,2 10,0 9,3 9,2 8,0 7,2 8,1 6,3 8,0 6,0 5,8 6,3 4,7 4,3 4,4 3,0 0,9 4,0 3,3 3,2 2,3 3,3 2,2 2,0 2,5 2,3 1,4 1,9 2,3 0,0 2,2 1,1 0,1-2,0-2,0-1,6-1,3-4, Index nominálnej mzdy Index reálnej mzdy Zdroj: ŠU SR, MF SR Demografia Počet obyvateľov SR od roku 2001 mierne rastie ako je to zrejmé z nasledujúceho grafu. Tento vývoj by mal pokračovať približne až do roku Trend, v ktorom Slovensko kopíruje západnú Európu - mať deti v neskoršom veku, spôsobuje nárast podielu seniorov vzhľadom k počtu narodených detí. Pre zabezpečenie reprodukcie obyvateľstva je potrebné, aby 30

31 na jednu ženu v priemere pripadalo narodenie dvoch detí. V SR pripadá na jednu ženu v reprodukčnom veku len 1,24 dieťaťa, čo je jeden z najnižších údajov zo všetkých členských krajín EÚ (spoločne s Poľskom, ČR a Slovinskom). Vo všeobecnosti sa očakáva, že i v budúcnosti bude dochádzať k prehlbovaniu rastu podielu seniorov na celkovom počte obyvateľov SR. Tento vývoj sa odrazí v postupnom poklese počtu obyvateľov približne od roka 2020, kedy by mal dosiahnuť úroveň tis. obyvateľov a v roku 2050 už len tis. obyvateľov. Graf II-15 Počet obyvateľov v tis. v tis. obyv Zdroj: INFOSTAT Verejné rozpočty Ďalší ukazovateľ, ktorý výrazne ovplyvňuje makroekonomickú stabilitu krajiny, je bilancia verejných rozpočtov. Aj napriek tomu, že vláda SR dlhodobo hospodári so schodkom verejných rozpočtov, v predkrízovom období sa jej darilo, s výnimkou roku 2006 udržať deficit pod úrovňou Maastrichtského kritéria, ktoré predstavuje 3 % HDP. Rozpočtové deficity boli zapríčinené výdavkami spojenými s transformáciou a modernizáciou ekonomiky, rozpočtovo náročným sociálnym systémom a navýšením výdavkov z obdobia, kedy bola fiškálna politika využívaná ako dopytový stimul. V roku 2009 však dochádza k prudkému nárastu vládneho dlhu a deficitu verejných financií nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie. Situácia vo verejných financiách Slovenskej republiky sa výrazne zhoršila. Došlo k prudkému nárastu deficitu verejných financií v roku 2009, ktorý bol spôsobený prebiehajúcou krízou. Slovenská vláda pristúpila k rozvoju infraštruktúrnych projektov a používaniu protikrízových balíčkov, ktoré sú náročné na verejné financie. Kríza spôsobila obrovský výpadok príjmov v rozpočte štátu, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a rozpočtoch miest a obcí. V roku 2009 sa deficit verejných financií medziročne zvýšil na 6,9 % HDP (rok predtým 2,3 %). Skutočná hodnota deficitu verejných financií v roku 2009 bola výrazne vzdialená pôvodným plánom (rozpočtovej úrovni 2,1 % HDP). Slovenská republika tak prestala v roku 2009 plniť fiškálne kritérium. 6 Nepriaznivý vplyv globálnej krízy sa prejavil na zhoršení situácie nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ 7. 6 Krajiny eurozóny nie sú formálne povinné plniť maastrické kritéria, Výnimkou je fiškálne kritérium, ktorého obsahom je plnenie pravidiel vyplývajúcich z Paktu stability a rastu, platného pre celu EÚ. 7 V máji 2010 bol postup pri nadmernom deficite uplatňovaný voči 20 krajinám EÚ, z toho 13 krajinám eurozóny, 31

32 V roku 2010 sa nepodarilo naplniť rozpočtovaný cieľ vo výške deficitu 5,5 % HDP. Podľa údajov zverejnených Eurostatom dosiahol deficit v roku 2010 úroveň 7,9 % HDP, čo znamená o 2,4 p. b. vyšší deficit, ako bol schválený rozpočet na rok Podľa Programu stability na roky 2011 až 2014 došlo k zvýšeniu deficitu v roku 2010 vplyvom troch faktorov. Prvým je vplyv globálnej hospodárskej krízy a následná trvalá strata časti potenciálneho produktu s negatívnym vplyvom na vývoj daňových príjmov a saldo verejnej správy. Druhým vplyvom je štruktúra ekonomického rastu, kedy došlo k zlepšeniu tých zložiek rastu (export), ktoré sú menej daňovo intenzívne. Naopak, vývoj na trhu práce a spotreba domácností, od ktorých závisí výnos väčšiny daňových príjmov verejnej správy, sa vyvíjali podstatne horšie, ako boli očakávania. Tretím faktorom bolo podcenenie rizík a optimistické rozpočtovanie bez adekvátnych opatrení v prípade samospráv, železničných spoločností a nemocníc. Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, dosiahol v roku 2011 úroveň 4,9 % HDP. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu podľa údajov zverejnených rezortom financií dosiahol ku koncu decembra 2011 úroveň 3,276 mld. EUR, čo znamenalo medziročný pokles o 26,2 %. Oproti rozpočtu, ktorý počítal so schodkom 3,81 mld. EUR, tak bol deficit nižší o viac ako pol miliardy EUR. Medziročne a aj v porovnaní s rozpočtom lepší schodok štátneho rozpočtu sa podarilo dosiahnuť napriek tomu, že celkové príjmy aj výdavky za rozpočtovým plánom zaostávali. Príjmy však boli v rozpočte nadhodnotené predovšetkým pre plánované príjmy z eurofondov. Tie totiž ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu naprojektovalo podľa požiadaviek jednotlivých rezortov s tým, že ak nebudú schopné tieto úrovne čerpať, rozpočet to neohrozí. Zároveň s nižšími príjmami z eurofondov totiž klesajú aj výdavky na spolufinancovanie. Celkové príjmy štátneho rozpočtu tak medziročne síce stúpli o 10,1 % na 12,002 mld. EUR, celkový rozpočet však naplnili iba na 91,3 %. Celkové výdavky na druhej strane dokonca medziročne mierne poklesli o 0,4 %, keď dosiahli 15,278 mld. EUR. Štátny rozpočet na rok 2012 parlament schválil s deficitom 4,6 % HDP. Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej. Ak by bol skutočný vývoj hospodárstva v roku 2012 ešte horší, ako očakáva rezort financií, čo už naznačujú prognózy niektorých inštitúcií, diera v rozpočte na rok 2012 by sa mohla ešte zväčšiť. V súčasnosti (rok 2012) sa Slovensko, spolu s ďalšími 19 členskými krajinami EÚ, nachádza v procedúre nadmerného deficitu, ktorý musí odstrániť do roku Konsolidácia verejných financií prebieha v súlade s plánom vlády. Deficit verejnej správy v roku 2012 dosiahol 4,3 % HDP, čo je v porovnaní s rozpočtovým cieľom 4,6 % HDP zlepšenie o 0,3 % HDP. Na rok 2013 je naplánovaný deficit verejnej správy vo výške 2,9 % HDP. Na základe aktuálnych informácií a niektorých dodatočne prijatých opatrení sa očakáva naplnenie tohto cieľa. 32

33 Graf II-16 Vládny deficit v porovnaní s Maastrichtskými kritériami 9,0 8,0 7,0 6,9 7,90 6,0 % HDP 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 2,8 3,7 2,2 2,30 4,8 4,3 2,9 2,4 1,9 1,4 0, Zdroj: NBS, MF SR Verejný (vládny) dlh je v podstate daný akumulovanými schodkami verejných financií. V tomto smere existuje úzka súvislosť medzi schodkami verejných rozpočtov a nárastom vládneho dlhu. Výška vládneho dlhu v % HDP je významným makroekonomickým ukazovateľom charakterizujúcim hospodárenie sektora vládnych inštitúcií. Rast vládneho dlhu musí byť financovaný pôžičkami od ostatných sektorov ekonomiky či zahraničnými zdrojmi. Obsluha vládneho dlhu zvyšuje výdavky bežných rozpočtov a predstavuje zaťaženie budúcich generácií. Výška vládneho dlhu predstavuje jedno z maastrichtských konvergenčných kritérií (maximálne 60 % HDP), jeho splnenie bolo pre SR podmienkou vstupu do eurozóny. Slovenskej republike sa vždy darilo toto kritérium plniť, a to so značnou rezervou. V posledných rokoch do roku 2008 dochádzalo k poklesu podielu vládneho dlhu na HDP, a to predovšetkým kvôli rastu HDP. Verejný dlh je teda významný faktor ovplyvňujúci stabilitu verejných financií a hospodársky vývoj krajiny. Pozornosť sa venuje celkovému stavu, vplyvu jednotlivých zložiek verejného sektora ako aj problematike splácania a financovania verejného dlhu. Verejný dlh ovplyvňuje nielen súčasnosť úrokovými nákladmi ale aj budúcnosť, a to potrebou splatenia dlhu na úkor spotreby budúcich generácií. Verejný dlh je aj indikátor, ktorý slúži pri medzinárodnom porovnávaní ekonomík. Ďalším dôležitým faktorom je súčasný unikátny proces riadenia dlhu a likvidity po zriadení špecializovaných rozpočtových organizácií - Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity a Štátna pokladnica a ich vplyv na vývoj verejného dlhu. Ich vplyvom sa začalo aktívne riadenie dlhu. Globálna finančná kríza má veľký vplyv na verejný dlh. Hlavný dosah má na refinancovanie dlhu a úrokové náklady. Podiel hrubého dlhu verejnej správy na HDP sa v SR nepretržite znižoval od roku 2000, kedy dosiahol historicky najvyššiu úroveň 50,3 % HDP. Do roku 2008 sa dlh postupne znížil o 22,5 % HDP na úroveň 27,8 % HDP. Hlavnými faktormi, ktoré umožnili výrazné zníženie dlhu verejnej správy, bolo predovšetkým napĺňanie konsolidačných cieľov, vytváranie podmienok pre silný a zdravý ekonomický rast, efektívnejšie riadenie dlhu, štátnych finančných aktív a používanie príjmov z privatizácie predovšetkým na znižovanie dlhu. Od roku 2009 najmä v dôsledku pôsobenia proticyklickej fiškálnej politiky s cieľom zmiernenia vplyvov krízy dochádza k nárastu podielu hrubého dlhu na HDP na úroveň 35,4 %. 33

34 Nárast dlhu verejnej správy súvisí najmä s prehĺbením deficitu verejnej správy v rokoch 2009 a Celkový dlh verejnej správy dosiahol v roku 2010 úroveň 41 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy sa v priebehu roku 2011 zvýšil o 2,3 p. b. a na konci roku 2011 dosiahol úroveň 43,3 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol v roku 2012 úroveň 52,1 mil. EUR na čom sa v najväčšej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Ďalším významným faktorom nárastu hrubého dlhu bolo zvýšenie aktív verejnej správy spôsobené najmä potrebou doplnenia rezerv slúžiacich pre účely riadenia likvidity. Nepriaznivé podmienky na finančných trhoch na konci roku 2011 neumožňovali emitovať dlhopisy v danom období a potreby financovania štátneho dlhu boli kryté na úkor znižujúcich sa rezerv. V priebehu roku 2012 nastal obrat na finančných trhoch, čo sa využilo na doplnenie nízkej úrovne rezerv ( dozásobenie ) a ich výrazné navýšenie pre účely budúcich potrieb financovania dlhu ( predzásobenie ). Tretím najvýznamnejším faktorom nárastu dlhu bolo zvýšenie podielu Slovenska na dlhu EFSF. Podľa odhadu MF SR (Program stability na roky 2013 až 2016) v prognózovanom období (t.j ) k zmene dlhu verejnej správy prispeje najmä výška deficitu štátneho rozpočtu. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov sa tento negatívny príspevok bude postupne znižovať. V prípade hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy sa odhaduje, že územná samospráva bude s výnimkou roka 2014 prispievať k poklesu dlhu. Ďalším z faktorov ovplyvňujúcich výšku dlhu je systém Štátnej pokladnice (ŠP). V prognózovanom období sa predpokladá zvyšovanie prostriedkov použitých pre financovanie potrieb štátu, čo bude prispievať k poklesu dlhu najmä v roku 2013.V menšej miere zvyšujú dlh diskonty pri emisii nových dlhových nástrojov. Graf II-17 Vládny dlh v porovnaní s Maastrichtskými kritériami ,0 % HDP 60,0 50,0 40,0 30,0 42,4 41,5 34,2 30,5 29,6 27,8 35,4 41,1 43,3 52,1 54,8 56,3 56,7 55,9 20,0 10,0 0, Zdroj: NBS, MF SR Výmenné kurzy Vývoj jednotlivých ekonomík sa najlepšie odráža vo vývoji výmenného kurzu mien. Ako ukazuje nasledujúci graf, devízový kurz slovenskej koruny voči euru aj doláru zaznamenal v priebehu rokov 2000 až 2008 výrazné zhodnotenie. Na posilňovaní koruny k doláru má okrem priaznivého vývoja ekonomiky SR vplyv taktiež pokračujúci pokles dolára na svetových trhoch, predovšetkým vývoj kurzu USD/EUR. 34

35 Graf II-18 Vývoj menových kurzov 60,0 50,0 52,59 43,31 42,70 ročný priemer 40,0 30,0 20,0 10,0 46,20 48,35 45,34 36,77 41,49 40,05 38,59 37,25 32,26 31,02 29,72 33,78 24,71 31,29 21,35 0, SKK/EUR SKK/USD Zdroj: NBS Posledný denný kurzový lístok slovenskej koruny bol publikovaný NBS s platnosťou k Nasledujúci graf uvádza minulý vývoj ročných priemerov devízových kurzov USD/EUR od roku 2000 spolu s predikciou MF SR až do roku Graf II-19 Vývoj ročných priemerov výmenných kurzov USD/EUR ročný priemer 1,5 1,3 1,1 0,92 0,9 0,90 0,95 1,31 1,24 1,24 1,26 1,37 1,47 1,39 1,43 1,39 1,28 1,30 1,25 1,23 1,23 0,7 0, Zdroj: NBS, Prognóza MF SR Saldo obchodnej bilancie S rastom hospodárskej vyspelosti krajiny rastie aj schopnosť krajiny zapájať sa do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom zahraničného obchodu. Zahraničný obchod je súčasťou národného reprodukčného procesu. Štatistika zahraničného obchodu vo všeobecnosti zahŕňa pohyb tovarov medzi Slovenskou republikou a zvyškom sveta. Celkový dovoz zahŕňa tovary vstupujúce do Slovenskej republiky určené na domácu spotrebu a tiež na spracovanie s následným spätným vývozom. V celkovom vývoze sú zahrnuté tovary trvalo opúšťajúce územie Slovenskej republiky alebo tovary opúšťajúce toto územie na účely spracovania a následne dovezené späť. Hodnotu vývozu a dovozu tovaru, služieb a práv 35

36 za určité obdobie spravidla za jeden rok zachytáva obchodná bilancia. 8 Obchodná bilancia však už nezachytáva platby za tovary, služby a práva. V 1. štvrťroku roku 2009 bola obchodná bilancia v deficite, v 2. a 3. štvrťroku dosiahla prebytky. V roku 2009 Slovenská republika dosiahla historicky prvý prebytok vo výške 0,9461 mld. EUR. Paradoxne prebytok v roku 2009 vznikol za relatívneho poklesu výkonnosti ekonomiky. Do roku 2009 sa zvyšovanie výkonnosti ekonomiky nezaobišlo bez deficitu v obchodnej bilancii, čo svedčí podľa vyjadrení Infostatu v Krátkodobej predikcii o dlhodobom sklone ekonomiky k vonkajšej nerovnováhe. V jednotlivých štvrťrokoch roku 2010 obchodná bilancia dosahovala stabilne pozitívne hodnoty, keď v 1. až 3. štvrťroku roku 2010 skončila s prebytkom. Tieto prebytky boli spôsobené oživením zahraničného dopytu. V roku 2010 bolo saldo zahraničného obchodu podľa údajov ŠU SR aktívne v objeme 137,5 mil. EUR. Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Rakúskom, Nemeckom a Českou republikou. Najväčšie pasívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti s Kórejskou republikou, Ruskou federáciou a Čínou. V porovnaní s rokom 2009 sa v roku 2010 zvýšil celkový vývoz o 22,8 %. Z tovarového hľadiska výraznejšie vzrástol hlavne vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb. V roku 2011 bolo saldo zahraničného obchodu aktívne v objeme 2 441,9 mil. EUR. Zo Slovenskej republiky sa vyviezol tovar v hodnote ,9 mil. EUR. V porovnaní s rokom 2010 sa zvýšil celkový vývoz o 16,9 %. Z tovarového hľadiska výraznejšie vzrástol predovšetkým vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb a najviac klesol vývoz monitorov a projektorov, televíznych prijímačov, častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania. Do Slovenskej republiky sa doviezol tovar v hodnote ,1 mil. Eur pri medziročnom raste o 13,6 %. Z tovarového hľadiska najviac vzrástol dovoz ropných olejov a olejov a najviac klesol dovoz častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania. Saldo obchodnej bilancie v roku 2012 skončilo na úrovni 5,1 % HDP, o 4,6 p.b. vyššie ako v predchádzajúcom roku. Hlavným dôvodom pre tieto historicky najvyššie hodnoty je spustenie novej výroby v automobilovom priemysle, ktorá podporila export, zatiaľ čo import tovarov zostal utlmený pre slabý domáci dopyt. Export tovarov vzrástol o 10,7 %, pričom najviac rástol práve export dopravných prostriedkov. Import stúpol len o 6,7 %. Najvyšší rast importu zaznamenali kapitálové tovary. Dovoz spotrebiteľských tovarov vzrástol len minimálne (0,3 %). Nasledujúci graf zobrazuje saldo obchodnej bilancie od roku 2000 spolu s predikciou MF SR od roku 2013 do roku Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu sa označuje ako saldo obchodnej bilancie. Ak je vývoz väčší ako dovoz hovoríme o aktívnej obchodnej bilancií. V prípade, ak je vývoz menší ako dovoz hovoríme o pasívnej obchodnej bilancií. O vyrovnanej obchodnej bilancii hovoríme, ak sa vývoz rovná dovozu. 36

37 Graf II-20 Saldo obchodnej bilancie SR 6,0 5,0 4,42 5,07 8% 6% 4,0 3,0 2,62 2,99 3,61 4% 2% v mld. EUR 2,0 1,0 0,0-1,0 1,02 0,95 0, % -2% -4% -6% -2,0-3,0-1,39-0,81-1,64-0,73-0,76-8% -10% -4,0-2,46-2,56-12% -3,41-3,19 saldo obchodnej bilancie podiel obchodnej bilancie na HDP v b.c. Zdroj: ŠU SR, MF SR Rating SR Renomované finančné agentúry každoročne zostavujú rating pre jednotlivé krajiny. Agentúry Moody's, Standard & Poor's (S&P) v roku 2012 znížili ratingové hodnotenie Slovenskej republiky. A to konkrétne agentúra Moody's na úroveň A2 a agentúra Standard & Poor's (S&P) na úroveň A. Tabuľka II-9 Rating SR Rating Standard&Poor's BBB- BBB BBB A- A A A A+ A+ A+ A+ A Moody's Baa3 A3 A3 A3 A2 A1 A1 A1 A1 A1 A1 A2 FITCH BB+ BB- BBB A- A A A A+ A+ A+ A+ A+ R&J BBB- BBB- BBB BBB+ BBB+ A- A- A A A A A JCR BBB BBB BBB+ A- A- A A A+ A+ A+ A+ A+ Zdroj: NBS Záver analýzy hospodárstva Slovenskej republiky Z analýzy národného hospodárstva SR vyplýva niekoľko zásadných faktorov ovplyvňujúcich celé hospodárstvo: Slovensko dosahovalo v období roku vysoké tempo hospodárskeho rastu. V dôsledku prebiehajúcej ekonomickej krízy však v roku 2009 dochádza k poklesu vývoja HDP v s.c. Tvorba reálneho HDP v roku 2011 stúpla o 3,3 %, čo je podľa revidovaných údajov o 0.9 p. b. menej ako v roku 2010, ale výkonnosť hospodárstva v roku 2011 napriek tomu prekročila predkrízovú úroveň z roku V roku 2012 sa rast ekonomiky mierne spomalil na úroveň 2,1 %. Po rokoch 2009 a 2010, keď sa hodnota inflácie nachádzala pod hranicou 1 % HICP v roku 2011 vzrástla na 4,1 %, za čo podľa Európskej komisie môžu vyššie vstupy energií a cien tovarov, ale aj úpravy niektorých spotrebných daní a nepriamych daní. V roku 2012 HICP inflácia mierne spomalila na hodnotu 3,7 %.Podľa predikcie NBS sa v roku 2013 očakáva spomalenie HICP inflácie na 1,9 % s ďalším poklesom na 1,6 % v roku následne sa rast cien mierne 37

38 zrýchli na1,9 % v roku Malo by to byť výsledkom predpokladu klesajúcich cien energetických komodít, stabilizácie cien agrokomodít a pôsobením reálnej ekonomiky. Dňa vstúpilo Slovensko do eurozóny, prijalo spoločnú menu euro a ďalej bude menovú politiku ovplyvňovať len prostredníctvom ECB. Na Slovensko tak bude mať priamy dopad vývoj v eurozóne. Prípadne problémy eurozóny by mohli vyústiť až do nestability meny euro. Úrokové sadzby do vyhlasovala NBS, od ktorých sa následne vyvíjali úrokové sadzby komerčných bánk na Slovensku. Od táto kompetencia prešla na Európsku centrálnu banku (ďalej aj ECB ). Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB, ktorej hodnota bola dňa stanovená na úrovni 0,50 %. Miera nezamestnanosti sa v roku 2011 znížila na úroveň 13,5 %. V roku 2012 miera nezamestnanosti (podľa metodiky VZPS) stúpla na 14,0 % a Slovensko sa naďalej zaraďuje medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ. Navyše ďalej pretrváva problém dlhodobej nezamestnanosti, jej podiel na celkovej nezamestnanosti bol v roku 2012 skoro 64 %. Podľa predikcie MF SR by miera nezamestnanosti mala v roku 2013 stagnovať na úrovni predchádzajúceho roka a postupne klesať k úrovni 13 % v roku Priemerná nominálna mzda by mala v roku 2013 dosiahnuť 824 EUR. Schodok verejných financií v roku 2011 dosiahol úroveň 4,9 % HDP. Celkové príjmy štátneho rozpočtu tak medziročne síce stúpli o 10,1 % na 12,002 mld. EUR, celkový rozpočet však naplnili iba na 91,3 %. Celkové výdavky na druhej strane dokonca medziročne mierne poklesli o 0,4 %, keď dosiahli 15,278 mld. EUR. Štátny rozpočet na rok 2012 parlament schválil s deficitom 4,6 % HDP. V súčasnosti (rok 2012) sa Slovensko, spolu s ďalšími 19 členskými krajinami EÚ, nachádza v procedúre nadmerného deficitu, ktorý musí odstrániť do roku Konsolidácia verejných financií prebieha v súlade s plánom vlády. Deficit verejnej správy v roku 2012 dosiahol 4,3 % HDP, čo je v porovnaní s rozpočtovým cieľom 4,6 % HDP zlepšenie o 0,3 % HDP. Na rok 2013 je naplánovaný deficit verejnej správy vo výške 2,9 % HDP. Na základe aktuálnych informácií a niektorých dodatočne prijatých opatrení sa očakáva naplnenie tohto cieľa. S prehĺbením deficitov verejnej správy 2009 a 2010 súvisí aj nárast dlhu verejnej správy. Dlh verejnej správy dosiahol v roku 2010 úroveň 41 % HDP, čo je nárast takmer o polovicu za posledné dva roky. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol v roku 2012 úroveň 52,1 mil. EUR na čom sa v najväčšej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Ďalším významným faktorom nárastu hrubého dlhu bolo zvýšenie aktív verejnej správy spôsobené najmä potrebou doplnenia rezerv slúžiacich pre účely riadenia likvidity. Tretím najvýznamnejším faktorom nárastu dlhu bolo zvýšenie podielu Slovenska na dlhu EFSF. Podľa odhadu MF SR (Program stability na roky 2013 až 2016) v prognózovanom období (t.j ) k zmene dlhu verejnej správy prispeje najmä výška deficitu štátneho rozpočtu. 3.2 ANALÝZA VNÚTORNÉHO POTENCIÁLU Pri analýze vnútorného potenciálu sa Znalec zameria najmä na charakteristiku sortimentu výroby, identifikáciu najbližšej a najvýznamnejšej konkurencie Spoločnosti a analýzu jej silných a slabých stránok, t.j. SWOT analýzu. Spoločnosť je popredným výrobcom horských dopravných zariadení najmä lyžiarskych vlekov a lanových dráh. Sídlo Spoločnosti ako aj samotná výroba je sústredená v Kežmarku. 38

39 TATRALIFT a.s. (predtým Tatrapoma) ako značka a neskôr ako názov firmy vznikla dňa kedy došlo k podpísaniu licenčnej zmluvy o výrobe osobných horských dopravných zariadení medzi vo svetovom meradle uznávanou firmou Pomagalski s.a., Grenóble, Francúzsko ako poskytovateľom licencie a bývalým podnikom miestneho hospodárstva TPMP Kežmarok, teraz Tatralift a.s. Na základe tejto zmluvy mohli byť vyrábané lyžiarske vleky s pevnými a odpojiteľnými teleskopickými vlečnými závesmi, sedačkové lanové dráhy s pevnými a odpojiteľnými uchyteniami, pulzačné a kabínkové lanové dráhy. V období siedmych rokov (platnosť prvej licencie) bolo vyrobených a uvedených do prevádzky 175 lyžiarskych vlekov ako aj prvá trojmiestna sedačková lanovka na Slovensku v stredisku Donovaly. Po prehodnotení výhodnosti licenčnej spolupráce bola podpísaná dohoda o jej predlžení na obdobie ďalších sedem rokov, t.j. do Počas tohto obdobia bolo vyrobených už 622 lyžiarskych vlekov rôznych veľkostí a 19 lanoviek a to nielen na Slovensku a v Čechách, ale i v Gruzínsku, Maďarsku a bývalej NDR. Po tomto období do roku 1993 boli vedené rokovania o možnosti spolupráce v rôznych formách a i napriek obojstrannému záujmu o ďalšiu spoluprácu, k dohode nedošlo. TATRAPOMA a.s. nastúpila na trh ako samostatná súkromná organizácia s ponukou projekcie, výroby, montáže, servisu, náhradných dielov a uvedením produktov na trh. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodná spoločnosť TATRAPOMA, a.s., zmenila svoje obchodné meno na TATRALIFT a.s. dňa Vlastná inovácia a vývoj nových zariadení bol prvý predpoklad pre udržanie sa na trhu v silnej konkurencii renomovaných firiem. Skutočnosť svedčí o tom, že sa to podarilo. Lyžiarske vleky s pevnými a odpojiteľnými vlečnými závesmi a lanové dráhy s pevnými uchyteniami typového označenia TATRALIFT sú realizované naďalej na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Nemecku, Ruskej federácii, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, ale aj v Turecku, Číne a Walese Výrobný sortiment Spoločnosti Základný produktový rad Spoločnosti teda tvoria nasledovné 3 produkty: Lyžiarske vleky Lanové dráhy Vozíčkové dráhy Lyžiarske vleky Sú to zariadenia na prepravu lyžiarov vlečených po vlečnej stope vlečným lanom. Na typy lyžiarskych vlekov, ktoré sa uvádzajú do prevádzky, sa vyrábajú poháňacie stanice s pohonom, zariadenia na vedenia lana v trati (podpery, kladkové batérie), vratné stanice a jednomiestne ťažné zariadenia (vlečné tyče). Lyžiarske vleky s odpojiteľným uchytením k vlečnému lanu typové označenie LVH Lyžiarsky vlek typového označenia LVH (LVH 60, LVH 80, LVH 100, LVH 130, LVH 180, LVH 210) je stabilný lyžiarsky vlek určený na prepravu lyžiarov všetkých kategórií na stredných, ldhých a strmých tratiach do m. Základné parametre: maximálna dĺžka: m výkon: 22 kw až 110 kw prepravná kapacita: osôb/hod prepravná rýchlosť: 0,5 3,5 m/s 39

40 Lyžiarske vleky s pevným uchytením k vlečnému lanu typy LVP, LVF Lyžiarky vlek typového označenia LVP je stabilný lyžiarsky vlek určený na prepravu lyžiarov všetkých kategórií na krátke trate do 350 m. Základné parametre: maximálna dĺžka: 350 m výkon: 5,5 kw až 11 kw prepravná kapacita: 700 osôb/hod prepravná rýchlosť: 0,5 2,3 m/s Lyžiarky vlek typového označenia LVF je stabilný lyžiarsky vlek určený na prepravu lyžiarov všetkých kategórií na stredne dlhé trate do 700 m. Základné parametre: maximálna dĺžka: 700 m výkon: 11 kw až 30 kw prepravná kapacita: 800 osôb/hod prepravná rýchlosť: 0,5 2,3 m/s Lyžiarske vleky s nízkym vedením lana ozančenie LVN Spoločným znakom pre tento druh vlekov je voľné vedenie lana nad terénom bez medzipodpôr. To predpokladá plynulý a dutý svah bez zlomov. Parametre: výkon: 4 kw prepravná kapacita: cca 360 osôb/hod Lanové dráhy Sú to zariadenia pre lyžiarov a peších cestujúcich dopravovaných v sedačkách zavesených na jednom dopravnom lane. Na lanové dráhy, ktoré sa uvádzajú do prevádzky, sa vyrábajú poháňacie stanice s pohonom, zariadenia na vedenie lana v trati (podpery, kladkové batérie), vratné stanice a vozne s pevným uchytením k dopravnému lanu. Z hľadiska prepravy osôb na jednom vozni sú vyrábané dvojmiestne a štvormiestne vozne (SLF2, SLF4). Parametre: výkon: do 340 kw prepravná kapacita: max osôb/hod označenie: SLF 2, SLF 4, SLF 2p, SLF 4p Vozíkové (horské) dráhy Sú to zariadenia na využitie voľného času v zábavných parkoch. Cestujúci sa smerom hore dopravujú lanovým vlekom a smerom dolu gravitačne. Vozíky sú vedené na koľajovej dráhe. Na zariadenia, ktoré sa uvádzajú do prevádzky sa vyrábajú poháňacie stanice s pohonom vleku, zariadenia na vedenie lana vleku v treti (kladkové batérie), vrátane stanice 40

41 vleku, dráha vleku s podperami a kotvením k zemi a dráha zjazdu s podperami a kotvením k zemi, vozíky určené len na použitie v dráhe. Parametre: výkon: do 22 kw prepravná kapacita: max. 300 voz./hod označenie: TATRABOB Prehľad o počte dodávok realizovaných Spoločnosťou s rozdelením na lyžiarske vleky (LV), lanové dráhy (LD) a horské dráhy (TB) od roku 1977 je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka II-10 Prehľad počtu dodávok Spoločnosťou Rok LV LD TB Rok LV LD TB Rok LV LD TB Zdroj: Informácie poskytnuté Spoločnosťou, vlastná úprava Konkurenčné firmy Najvýznamnejšie firmy, ktoré pôsobia v oblasti podnikania Spoločnosti majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky a ide o nasledujúce spoločnosti: LEITNER ropeways (krajina: Taliansko) Spoločnosť Leitner ropeways pôsobí ako popredný výrobca horských dopravných zariadení pričom patrí do skupiny LEITNER Technologies založenej už v roku Spoločnosť je celosvetovo uznávanou a to primárne kvôli vysokej technologickej úrovni je produktov. Hlavné predmety realizácie a dodávok zariadení, ktoré z pohľadu Spoločnosti predstavujú konkurenčné produkty sú: lanové dráhy s pevným uchytením k dopravnému lanu (2,4,6 miestne) lanové dráhy s odpojiteľným uchytením k dopravnému lanu (2,4,6,8 miestne) lyžiarske vleky s pevným a odpojiteľným uchytením k dopravnému lanu kabínkové lanové dráhy 41

42 POMAGALSKI S.A. (Francúzsko) Spoločnosť Pomagalski S.A. bola založená v roku 1947 v Francúzsku. V súčasnej dobe je jedným zo svetových výrobcov lanových prepravných systémov. Spoločnosť spolu inštalovala viac ako zariadení v 73 krajinách sveta na piatich kontinentoch. V spoločnosti je zamestnaných približne 750 zamestnancov, ktorí sa podieľajú na výrobe. Hlavné predmety realizácie a dodávok zariadení, ktoré z pohľadu Spoločnosti predstavujú konkurenčné produkty sú: lyžiarske vleky s pevným aj odpojiteľným uchytením k dopravnému lanu lanové dráhy s pevným aj odpojiteľným uchytením k dopravnému lanu kabínkové dráhy Doppelmayr (Rakúsko) Skupina Doppelmayr/Garaventa je jedným z popredných svetových výrobcov horských dopravných zariadení. Výrobné, servisné a predajné pobočky tejto spoločnosti sa nachádzajú v 33 krajinách, pričom dokopy realizovala táto spoločnosť dodávku vyše horských dopravných zariadení vo viac ako 88 štátoch sveta. Hlavné predmety realizácie a dodávok zariadení, ktoré z pohľadu Spoločnosti predstavujú konkurenčné produkty sú: gondoly lanové dráhy s odpojiteľnými kabínkami k dopravnému lanu (6,4,8 miestne) lanové dráhy s neodpojiteľnými sedačkami (2,4,6,8 miestne) lanové dráhy s odpojiteľnými sedačkami lyžiarske vleky s pevným uchytením k dopravnému lanu lyžiarske vleky s odpojiteľným uchytením k dopravnému lanu priemyselné lanové dráhy BMF (Švajčiarsko) Švajčiarska strojárska firma s viac ako 50 ročnou históriou. Je známa v oblasti dodávok lanových dráh a atrakcií do zábavných parkov, rovnako v oblasti kovovýroby a spracovania kovov. Spoločnosť zamestnáva viac ako 200 zamestnancov a je vďaka vysokej kvalite a spoľahlivosti svojich výrobkov sa stáva stále známejšou na celosvetovej úrovni Loipolder Seilbahn-Technik (Nemecko) Spoločnosť vznikla v roku 1989 a založená Petrom Loipolderom, ktorý niekoľko rokov predtým pôsobil ako mechanik a servis manager v spoločnosti zameranej práve na výrobu lanových dráh. Firma má teda dlhú históriu a silné know-how. Spoločnosť realizovala niekoľko veľkých projektov najmä v Nórsku, švédsku a Rusku Michálek, s.r.o. (Česko) Spoločnosť Michálek s.r.o. vznikla v roku 1995 ako zámočnícka dielňa s jedným výrobným zázemím. Zamestnávala celkom 6 pracovníkov a zaoberala sa hlavne zákazkovou výrobou. V priebehu nasledujúcich rokov sa firma dynamickým vývojom rozšírila až do súčasnej podoby. V súčasnosti sa spoločnosť zaoberá okrem pôvodnej strojárskej výroby tiež realizáciou investičných celkov v oblasti dodávok lyžiarskych vlekov lanových dráh, bobových dráh a cestných turistických vláčikov. 42