MIESTO SLUŽIEB VZDELÁVANIA V SOCIÁLNEJ POLITIKE ŠTÁTU POSITION OF EDUCATION IN STATE SOCIAL POLICY

Transcription

1 MIESTO SLUŽIEB VZDELÁVANIA V SOCIÁLNEJ POLITIKE ŠTÁTU POSITION OF EDUCATION IN STATE SOCIAL POLICY HRONEC Štefan MIŠKOCOVÁ Lucia Abstract (AJ) The aim of the article is based on the theoretical bases of social policy and policy of education to define the position of education in these policies and to highlight the socio-economic needs of the reasons for government intervention in this area. Article is based on the fundamental concepts of social policy, education policy, defines the concept of education and training, identify the economic and non-economic benefits. We compare different approaches to education policy of the EU and indicate the specifics that distinguish them from other education systems and focus of this policy. Keywords: social policy, policy of education, education, training, benefits Abstrakt (SJ) Cieľom článku je, na základe teoretických východísk problematiky sociálnej politiky a politiky vzdelávania, vymedziť miesto vzdelávania v rámci týchto politík a poukázať na spoločensko-ekonomické dôvody potreby štátnych zásahov do tejto oblasti. V článku vychádzame zo základných pojmov sociálna politika, politika vzdelávania, vymedzujeme pojem vzdelania a vzdelávania, identifikujeme ekonomické a mimoekonomické úžitky. Porovnávane rôzne prístupy ku vzdelávacej politike jednotlivých štátov EÚ a uvádzame špecifiká, ktoré ich odlišujú od ostatných systémov vzdelávania a zamerania tejto politiky. Kľúčové slová: sociálna politika, politika vzdelávania, vzdelanie, vzdelávanie, úžitky ÚVOD Politika vzdelávania predstavuje súhrn nástrojov, cieľov a opatrení, prostredníctvom ktorých štát ovplyvňuje úroveň, štruktúru a kvalitu poskytovaných služieb vzdelávania a tým aj vzdelanostnú úroveň obyvateľov. Politiku vzdelávania môžeme vnímať ako súčasť Sociálnej politiky štátu. Existujú dve vymedzenia sociálnej politiky: širšie chápanie, podľa ktorého je sociálna politika konkrétne správanie sa predovšetkým štátu, ale aj iných subjektov, ktorým je ovplyvňovaná sociálna sféra spoločnosti. Sociálna politika je vnímaná ako aktivity, ktoré sa bezprostredne týkajú životných podmienok ľudí. Konkrétne to znamená dôraz na dlhodobé, koncepčné úvahy o sociálnej politike, voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu určitého sociálneho programu. Sociálna politika v širšom chápaní je potom systém s vnútornými väzbami a súvislosťami a s väzbami na ostatné systémy verejnej politiky, najmä hospodárskej ( , V zmysle tohto vymedzenia je súčasťou Sociálnej politiky štátu politika vzdelávania, zamestnanosti, bytová politika, sociálne zabezpečenie, podniková sociálna politika, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a zdravotníctvo (Stanek, V. a kol., 2008). Užšie chápanie, podľa ktorého je úlohou sociálnej politiky predovšetkým reagovať na sociálne riziká, resp. ich možné následky (napr. staroba, choroba, invalidita), podporovať rodiny s nezaopatrenými deťmi a regulovať sociálne tvrdosti, ktoré sú sprievodným javom fungovania trhu (napr. nezamestnanosť, chudoba). 1

2 Politika v oblasti služieb vzdelávania v EÚ patrí medzi oblasti, v ktorých sa uznesenia prijímajú v rámci postupu spolurozhodovania. Podľa zásady subsidiarity spadá táto politika prednostne do sféry právomocí členských štátov. EÚ však schválila viacero programov európskeho a medzinárodného rozsahu, aby tak podporovala vzájomnú výmenu, mobilitu a vzájomné porozumenie (Itzel, C., 2008). Vzdelávacia politika členských štátov Európskej únie je súhrn činností a iniciatív Európskej únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, časť týchto iniciatív je záväzná, ich veľká väčšina je výrazom dohody členských štátov Európskej únie rešpektovať spoločný postup vo vybraných otázkach vzdelávania a odbornej prípravy. Spoločný postup vo vybraných otázkach vzdelávania a odbornej prípravy má priamy dopad na vzdelávacie politiky členských štátov Európskej únie. Vzdelávacia politika každého členského štátu Európskej únie predstavuje súhrn nástrojov ako, vybudovanie legislatívneho rámca, inštitucionálno-organizačné mechanizmy služieb vzdelávania, programové dokumenty vzdelávacej politiky, programy európskej spolupráce a mobility, rámcový program výskumu a technologického rozvoja, európsky sociálny fond (Plavčan, P., 2001, s. 2-7). Ciele vzdelávacej politiky smerujú hlavne k podpore celoživotného vzdelávania, počnúc detským vekom a predškolským vzdelávaním (napr. Rakúsko, Kórea a Nový Zéland) až po vzdelávanie dospelých a školenia na pracovisku (napr. Dánsko, Fínsko a Španielsko) v kontexte zvyšovania kvality na všetkých stupňoch služieb vzdelávania. Členské štáty EÚ upriamili svoju pozornosť na opatrenia smerujúce k zlepšeniu kvality vzdelávania počas povinnej školskej dochádzky. Dôraz sa kladie na určenie základných znalostí a schopností, ktoré študenti musia dosiahnuť (napr. Belgicko - francúzska komunita, Nemecko a Japonsko), zavedenie externého hodnotenia výučby a výkonnosti študentov (napr. Holandsko, Nórsko a Portugalsko) a na posilnenie kvalifikácie učiteľov (napr. pri výučbe čítania v Spojených štátoch). Prijatie rámcov, definujúcich ciele vzdelávania a požiadavky na zodpovednosť je vo všeobecnosti súčasťou reforiem, ktoré okrem uvedeného zabezpečujú školám operatívnejšiu autonómiu (napr. vo Fínsku a Taliansku). Problémom sociálneho znevýhodnenia študentov sa venuje zvýšená pozornosť, pričom sa programy snažia o obmedzenie počtu mladých ľudí bez kvalifikácie (napr. Francúzsko a Nemecko), zlepšenie motivácie študentov (napr. Veľká Británia) alebo o obmedzenie regionálnych rozdielov v možnostiach vzdelávania (napr. Kórea). Vo väčšine krajín predstavuje ťažisko reforiem sektor vyššieho vzdelávania. Tieto zmeny sa vo všeobecnosti uskutočňovali poskytovaním širšej autonómie inštitúciám spolu s väčšou zodpovednosťou za výsledky. Hlavným impulzom pre reformu sektora vyššieho vzdelávania bola Bolonská deklarácia s jej cieľom vytvoriť spoločný rámec titulov vyššieho vzdelania a niekoľko krajín zameralo svoju pozornosť na zmeny v štruktúre kvalifikačných predpokladov v ich systémoch vyššieho vzdelávania (Dánsko, Nemecko, Holandsko a Nórsko). V mnohých krajinách prechádza organizácia a správa vzdelávacieho systému významnými zmenami. Posun smerom k širšej prevádzkovej autonómii vzdelávacích inštitúcií a širšia angažovanosť miestnych inštitúcií znamená menšiu angažovanosť centrálnych vzdelávacích organizácií v oblasti priameho poskytovania služieb vzdelávania, užšie zameranie na strategické plánovanie a hodnotenie výstupov (Education Policy Analysis, OECD, 2003, s.11). 1 VEREJNÉ SLUŽBY VO VZDELÁVANÍ AKO OBJEKT PÔSOBENIA SOCIÁLNEJ POLITIKY Vzdelanie je jednou zo základných ľudských činností. Predstavuje výsledok vzdelávacieho procesu, ktorý má dve základné zložky teoretickú a praktickú. Teoretická zahŕňa dosiahnutý 2

3 stupeň vzdelania ako oficiálny doklad ukončenia vzdelávania vo formálnej vzdelávacej sústave a absolvované vzdelávanie v neformálnej vzdelávacej sústave. Praktická zahŕňa získané pracovné skúsenosti. Získanie vzdelania umožňuje formovať osobnosť človeka, kultivuje jeho schopnosti a vedie k jeho rozvoju. Zvyšuje kultúrno-spoločenskú a morálnu úroveň jedinca. Poskytuje všeobecné a špecifické vedomosti, ktoré sú súčasťou prípravy zapojenia sa človeka do pracovného procesu. Umožňuje mu získať zamestnanie, ktoré uspokojuje jeho záujmy. Vzdelaný človek tak dokáže vyprodukovať tovary a služby s vyššou pridanou hodnotou, čím prispieva k celkovému národnému produktu. (Benčo, 1992, s. 5). Naopak vzdelávanie predstavuje samotný proces formujúci vzdelanostnú úroveň jednotlivca. Je zastúpený prevažne verejnými službami vo vzdelávaní, ktoré sú dopĺňané službami poskytovanými súkromnými a verejnými vzdelávacími organizáciami v rámci trhového prostredia. Jadro služieb vzdelávania tvoria služby vo formálnej vzdelávacej sústave v rámci povinnej školskej dochádzky, stredného a vysokého školstva. Na základe uvedeného, služby vzdelávania a samotný vzdelávací proces charakterizujeme ako spoločenský proces, ktorý zabezpečuje rozvoj človeka a rozvíja ľudský potenciál. Tento proces skúma ekonómia ako špecifický nevýrobný proces, zaraďujúci sa do zvláštnej skupiny, ktorú skúma ekonómia vzdelávania, ako súčasť ekonómie. Problematikou vzdelania a vzdelávania sa zaoberali mnohí domáci a zahraničný autori. K najvýznamnejším patria Benčo (1986, 1992, 1997, 2000), Čaplánová (1999), Uramová, Valach (2004), Hamerníková (1998), Knight (1983), Žižková a kol., (1989), Marušin (1997), Okenka (2003), Avkiran (2001), Kempkes a Pohl (2006), Bradley a kol., (2001), Abbott a Doucouliagos (2003), Stiglitz (1997), Vantúch (2002) a iní. K autorom, ktorí sa zaoberali skúmaním vzdelávania, ako súčasťou verejného sektora patria: Strecková, Malý (1998), Staneková (1998), Rektořík (1999), Pilný, Pešta (2000), Peková (2002), Peková, Pilný (2002), Nemec (1997, 2000), Nemec, Lawson (1995), Murray (2001), Mikušová-Meričková (2007, 2011), Macková (2002), Kuvíková (1992), Duben (2000), SPOLOČENSKO-EKONOMICKÁ PODSTATA VZDELANIA A VZDELÁVANIA DÔVODY ŠTÁTNYCH ZÁSAHOV Vzdelanie a vzdelávanie je dôležitým faktorom ekonomického rastu. Vzdelávanie možno definovať ako proces získavania odborných, teoretických a praktických vedomostí, v priebehu vzdelávacieho procesu v školskom systéme. Cieľavedomé získavanie poznatkov chápeme v zmysle požiadaviek trhu práce a budúceho uplatnenia na ňom (Čepelová, 1997). Vzdelanie (ako výsledok vzdelávacieho procesu) v podobe osvojených poznatkov a činností je hodnototvorné a prijaté hodnoty majú podiel na osvojovaní poznatkov a činností. Pri osvojovaní poznatkov, činností a hodnôt sa pestujú u človeka tiež charakterové, citové a vôľové vlastnosti, i vlastnosti telesné a rozumové, ktoré predstavujú jeho mimoekonomické účinky (Pařízek, 1991, s. 34). Vzdelanie môžeme definovať ako výsledok vzdelávania. Vzdelávanie je proces, v ktorom prevažuje informatívny aspekt a v ktorom jedinec získava a osvojuje si sústavu poznatkov, vedomostí, zručností a návykov i metódu ich získavania. Tieto poznatky majú jednak špecifické funkčné určenie napr. k výkonu povolania, ale aj kultivačnú povahu formujú ľudskú osobnosť (Ďurič, Hotár, Pajtinka, 2000, s.500). 3

4 Aby sme lepšie chápali efekty a prínosy vzdelávania, musíme poznať aj jeho špecifiká. Zvláštnosti skúmal aj G. S. Becker (1975) v práci Human capital. Tieto charakteristiky alebo špecifiká sú dôležité pre pochopenie vzdelávania a jeho účinkov, prínosov a teda vzťahov k rozvoju každej spoločnosti a ekonomickému rastu. Vzdelávanie je do istej miery komplementárne s technológiou. Jedinec či ekonomika môžu vzdelávanie najlepšie využiť vtedy, ak existujú zariadenia ktoré dávajú ich používateľom možnosť využiť svoj potenciál. Ďalším špecifikom vzdelávania je jeho neprenosnosť. Je viazané ku svojmu nositeľovi. Mobilita ľudského kapitálu je tak ohraničená fyzickou mobilitou jedinca. Z toho plynie, že výsledok vzdelávania, ako súčasť ľudského kapitálu sa tak pomalšie a ťažšie alokuje do miest, kde by mohlo byť efektívnejšie využité. Neskladovateľnosť resp. ťažká skladovateľnosť vzdelávania je ďalšia charakteristika. Životnosť ľudského kapitálu je ohraničená dĺžkou života človeka. To pre ekonomiku predstavuje úlohu neustále zabezpečovať reprodukciu ľudského kapitálu. Vzdelávanie nemožno zameniť za iné statky. Výnosom zo vzdelávania je pre jednotlivca dôchodok, pre ekonomiku sú to produkty a služby, ktoré jej vyprodukuje (Stehlíková, 2010). Návratnosť investícií do vzdelávania je spravidla dlhodobá. Táto charakteristika vyplýva z jeho naviazanosti na konkrétneho človeka. Podobne dlho trvá cyklus od investície do vzdelávania po pozorovateľné výsledky. Investícia sa totiž spravidla nespája s konkrétnou osobou. Investuje sa do inštitúcií, ktoré vzdelávajú ľudí. Až zapojenie vzdelaných ľudí do ekonomickej aktivity prináša výnosy merateľné klasickými ekonomickými kategóriami. Posledným špecifikom je merateľnosť. Výsledky vzdelávania sú ťažko merateľné. Vyplýva to aj z dlhého cyklu tvorby a zapojenia vzdelaných ľudí do ekonomickej aktivity. Napriek existujúcim metodikám je náročné presne merať psychické spôsobilosti ľudí. (Becker, G. S., 1975, s ) Vzdelávanie má svoje ciele. Ciele vzdelávania predstavujú určujúce štruktúrne prvky, ktoré sa premietajú do všetkých činností vyučujúcich a hodnotiacich výučbu i do činností vyučujúcich a učiacich sa. Ciele vzdelávania sú anticipáciou stavov správania sa a prežívania, ktoré sa majú dosiahnuť po istom čase vzdelávania. Správne postavenie cieľov vzdelávania má význam aj pri hodnotení vzdelávacej aktivity, pri ktorej je ich dosiahnutie hlavným predpokladom na posúdenie účinnosti vzdelávania (Gondová, 2009). Formulovanie výchovno vzdelávacích cieľov môže byť rôznorodé, napríklad v závislosti od zamerania vzdelávacích inštitúcií, profesionálnej odbornosti inštitúcií, špecifických požiadaviek zo strany študujúcich alebo vzdelávajúcich. Je potrebné hovoriť o hierarchickej štruktúre cieľov, ktorú si môžeme predstaviť ako pyramídu, ktorej vrcholom je všeobecný cieľ výchovy človeka. Tento vrchol pyramídy môže tvoriť cieľ príslušného stupňa, prípadne ciele vymedzujúce profil absolventa vzdelávacieho druhu, aktivity. Na ďalšej nižšej úrovni pyramídy sú ciele tematických celkov jednotlivých učebných predmetov. Najnižšiu úroveň cieľovej pyramídy tvoria ciele výučbových jednotiek alebo ich častí. (Ďurič, Hotár, Pajtinka, 2000, s.68-69). Vzdelávanie je podmieňujúcim faktorom schopnosti pracovnej sily adaptovať sa na meniace sa podmienky (Uramová, Valach, 2004). Ako uvádza Uramová a Valach (2004) zmena podmienok na uplatnenie pracovnej sily na trhu práce okrem iného vyplýva z makroekonomických a mikroekonomických zmien v štruktúre hospodárstva, ktoré menia charakter mnohých druhov práce. 4

5 Vzdelanie plní v spoločnosti veľa významných funkcií. Svojimi účinkami sa prejavuje nielen v ekonomickej oblasti, ale je aj významným nástrojom pri vytváraní sociálnej štruktúry spoločnosti, význame ovplyvňuje politicko-morálny profil jednotlivcov a celej spoločnosti. Vzdelanie plní teda nielen ekonomickú ale aj sociálno-kultúrnu funkciu. Ekonomická funkcia vzdelania je daná vzájomnými vzťahmi medzi ekonomikou a vzdelaním. Ako uvádza Žižková (1989) tieto vzťahy je možné formulovať dvoma spôsobmi: ekonomický rozvoj je základným zdrojom rozvoja vzdelania; vzdelanie nie je len efektom ekonomického rastu, ale je súčasne aj jeho potrebnou podmienkou. Ekonomická funkcia vzdelávania sa prejavuje predovšetkým v tom, že sa svojimi účinkami významne podieľa na formovaní subjektívneho činiteľa procesu spoločenskej reprodukcie, na formovaní kvalifikácie pracovných síl a na vytváraní ich pracovne profesijných schopností (Žižková a kol., 1989). Vzdelanie ako súčasť poznatkov zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji štruktúry hospodárstva. Jednotlivci s vyšším vzdelaním zodpovedajúci požiadavkám trhu sú schopní nielen iniciovať a realizovať štrukturálne zmeny, ale ich aj prijímať a prispôsobovať sa im na trhu práce (Uramová, Valach, 2004). Transformácia spoločnosti a jej nestabilita spôsobuje aj krízu osobnosti, ktorá sa prejavuje napríklad zvýšenou kriminalitou, únikovým správaním (drogy, alkoholizmus), samovraždami, vysokým počtom psychických ochorení, krízou rodiny (uzatváranie manželstiev v mladom veku, vysoká rozvodovosť, veľký počet detí pochádzajúcich z neúplných rodín) rezignáciou, nevôľou zúčastňovať sa na správe vecí verejných, vrátane starostlivosti a vzdelávania vlastných deti, zvyšujúcim sa počtom asociálneho správania sa (vandalizmus, násilie, šikanovanie, rasová a etnická nenávisť, neúctou k človeku, vzdelaniu a práci, neúctou k majetku, prírode, tradíciám, ku kultúrnym a umeleckým hodnotám a pod) (Koštialová, 2012, s.25). Sociálno-kultúrna funkcia predstavuje zložitú a veľmi pestrú škálu vzťahov a väzieb medzi rozvojom vzdelania a radou mimoekonomických oblastí života spoločnosti. Vzdelávanie svojimi účinkami ovplyvňuje ľudskú osobnosť ako fenomén, podieľa sa na formovaní celkového kultúrneho a duchovného obzoru ľudí, podieľa sa na kultivácii ľudských schopností a potrieb, pôsobí na voľbu i tvorbu spôsobu života (Žižková a kol., 1989). Tak ako má vzdelávanie svoje funkcie, má aj prínosy, ktoré môžeme členiť na ekonomické a mimoekonomické. Ekonomické prínosy sa prejavujú v podobe zvýšenej tvorby úžitkových hodnôt zložitá práca, použitá v reprodukčnom procese nielenže prenáša na vytváraný produkt zvýšené náklady kvalifikovanej práce, ale ako zložitejšia práca vytvára vyššie úžitkové hodnoty. Zvyšovanie pracovného fondu, kde kvalita pracovnej schopnosti človeka umožňuje nahradiť určité množstvo jednoduchej práce menším množstvom kvalifikovanej, ťažšej práce. Ďalej je to zvýšenie produktivity práce kvalifikovaná práca, ktorá je podmienená vzdelaním pracovníka, umožňuje vytvárať za jednotku času väčší objem produktov ako jednoduchá práca (Gondová, 2009, s.17-35). Zhodnotenie vzdelania v úrovni výrobných prostriedkov predstavuje sprostredkovaný prejav vzdelania, ktorý umožňuje rozvoj vedy a jej materializáciu do technickej úrovne výrobných prostriedkov a tým zabezpečuje vyššiu technickú vybavenosť pracovnej sily. Zlepšenie kvalitatívnych výsledkov reprodukčného procesu v podobe rôznych zlepšovacích návrhov, vynálezov a technicko organizačných opatrení, ktoré umožňujú nielen objemový rast reprodukčného procesu v jeho jednotlivých fázach. Okrem uvedených ekonomických účinkov má vzdelanie ešte aj mimoekonomické účinky, ktoré vyplývajú z hlavného cieľa výchovy, a to: zabezpečiť všestranný a harmonický rozvoj 5

6 osobnosti. Tu zaraďujeme uspokojovanie sociálnych potrieb a zabezpečovanie všestranného a harmonického rozvoja osobnosti (Benčo, 2000, s ). Ekonomické i mimoekonomické účinky vzdelania majú pre jednotlivca, ale i pre spoločnosť veľký význam. Nemožno niektoré z nich podceňovať ani preceňovať, mali by sa rozvíjať navzájom doplňovať. 3 TEORETICKÉ PRÍSTUPY POSUDZOVANIA ÚŽITKOV ZO VZDELÁVANIA Pre zistenie a stanovenie úžitkov zo vzdelávania je okrem vstupov nevyhnutné poznať aj výstupy. Ich poznanie nám umožňuje určiť nielen mieru efektívnosti vzdelávania, užitočnosti vzdelávacej inštitúcie, optimálny spôsob financovania ale na základe toho aj odvodzovať ukazovatele, kritériá a metódy stanovenia ceny vysokoškolského vzdelávania (Vrban, 2007, s. 10). Pochopenie úžitkov, ktoré vzdelávanie prináša je komplexnou otázkou. Mnohé analýzy poukazujú na fakt, že výstup v podobe úžitku, resp. výnosu, ktorý vzdelávací proces produkuje, je veľmi náročné primerane kvantitatívne vyjadriť. Pri snahe o takéto vyjadrenie sa musí počítať s množstvom koncepčných a metodologických problémov. Je potrebné si uvedomiť, že hodnota a forma úžitku závisí od dosiahnutého stupňa vzdelávania a od vzácnosti nadobudnutých schopností a zručností. Z uvedeného vyplýva, že v prípade takých zručností, ktoré nie sú veľmi vzácne (písanie, čítanie) nie je ani ich hodnota veľmi vysoká. Ale zručnosti programátora, ktoré ročne nadobúda len niekoľko jednotlivcov, sa budú hodnotiť oveľa vyššie (Čaplánová, 1999, s ). Úžitky, ktoré vzdelávanie prináša, môžeme rozdeliť na individuálne (súkromné) a spoločenské. Pod individuálnym úžitkom rozumieme úžitok zo vzdelávania, ktorý plynie samotnému študentovi, resp. absolventovi. Je pravdepodobné, že veľkosť úžitku závisí od osobných charakteristík jednotlivca. Medzi individuálne úžitky zaraďujeme: vyššiu úroveň zárobku, vyššie nepeňažné pôžitky (služobné auto, väčšia nezávislosť v práci). Ak však chceme analyzovať úžitky vysokoškolského vzdelávania v podobe vyššieho zárobku, treba skúmať vývoj dôchodku za relatívne dlhé časové obdobie. Akákoľvek analýza úžitkov vzdelávania skončená v bode ukončenia štúdia zostáva nekompletná. Vzdelávanie prináša pre jedinca celé spektrum úžitkov, ktorých veľkosť je však obtiažne zmerať (Stehlíková, 2010). Druhou skupinou, ktorá nesie zo štúdia jednotlivca úžitok, sú ľudia v jeho okolí a spoločnosť ako celok. Ide o spoločenské úžitky zo vzdelania, ktoré môžeme chápať aj ako pozitívne externality vzdelávania (napr. prírastok národného dôchodku, stimulácia ekonomického rastu). Pozitívna externalita vyplývajúca zo spotreby vzdelávacích služieb je znázornená v nasledujúcom grafe. 6

7 S dotácia umŕtvená strata b d c a MC MSB=MPB+MEB MPB MEB 0 R 1 R 2 Q Obrázok 1. Pozitívna externalita vyplývajúca zo spotreby vzdelávacích služieb Zdroj: Nemec, 2000, s. 46 kde: MEB hraničný externý prínos z produkcie externality MPB hraničný individuálny prínos z produkcie externality MSB celkový prínos z produkcie externality MC hraničné náklady R 1 individuálna rovnovážna produkcia R 2 spoločenská rovnovážna produkcia Zo vzdelávania jednotlivca vyplýva hraničný externý úžitok vyjadrený krivkou MEB. Vzhľadom k tomu, že študent resp. absolvent (producent externality) nie je za externý úžitok priamo trhom kompenzovaný, dochádza k spoločensky neefektívnemu stavu vyjadrenému nedostatočnou produkciou externality (znázornený priamkou d). Dochádza k tzv. umŕtvenej strate, vyjadrenej trojuholníkom abc. To znamená, že pozitívnych externalít plynúcich zo vzdelávania je v spoločnosti menej, ako by stav ekonomického optima (bod a) vyžadoval. (Nemec, 2000, s ) Takáto situácia sa rieši napr. formou dotácie, kedy sa krivka individuálneho úžitku (MPB) posúva do polohy krivky spoločenského úžitku (MSB). Poznanie úžitkov vzdelávania je dôležité pri samotnom hodnotení efektívnosti škôl a následne aj pri rozhodovaní o optimálnom spôsobe financovania. Ak úžitok pripadne vo veľkej miere spoločnosti ako celku, je verejná dotácia opodstatnená. V prípade, že úžitok plynie predovšetkým jedincovi, ktorý vzdelanie získa, je to argument v prospech financovania vzdelávacieho procesu zo súkromných zdrojov (Čaplánová, 1999, s ). Použitá literatúra 1. ABBOTT, M., DOUCOULIAGOS, C The Efficiency of Australian Universities: A Data Envelopment Analysis. In Economics of Education Revue vol AVKIRAN, N.K Investigating technical and scale efficiencies of Australian Universities through data envelopment analysis. In Socio-Economic Planning Sciences. ISSN , 2001 vol BECKER, G. S Human capital: A theoretical and empirical analysis, with special reference to education. New York: Columbia University Press. 4. BENČO, J. a kol Ekonomika nevýrobných odvetví služieb. Bratislava: Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu VŠE, ENO. 5. BENČO, J Ekonomické problémy vzdelania. Bratislava: ES EU, ISBN

8 6. BENČO, J Možnosti objektivizácie výdavkov na vzdelávanie. In: Objektivizace výdajů z veřejných rozpočtů. Brno: ESF MU, ISBN BENČO, J. a kol Sociálna politika a sociálny rozvoj. Banská Bystrica: EF UMB, ISBN X. 8. BRADLEY, S., JOHNES, G., MILLINGTON J The effect of competition on the efficiency of secondary schools in England. In European Journal of Operational research vol ČAPLÁNOVÁ, A Ekonómia vzdelávania. Bratislava: Edícia Ekonómia, ISBN ČEPELOVÁ, A Prínos vzdelávacích aktivít pre podnik. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, ISBN DUBEN, R Ekonomie veřejného sektoru. Praha: VŠE, ISBN ĎURIČ, L., HOTÁR, S.V., PAJTINKA, Ľ Výchova a vzdelávanie dospelých Terminologický a výkladový slovník, Bratislava, SPN, 2000, ISBN: GONDOVÁ, M Individuálne dopady vzdelávania. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, HAMERNÍKOVÁ, B Nástroje optimalizace financování vysokého školství ČR v porovnání se současnými zpúsoby financování v zemích Evropské unie. Praha: VŠE, ISBN ITZEL, C Politika v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy [online] Dostupné na internete: < m> 16. KEMPKES, G., POHL. C The Efficiency of German Universities Some Evidence from Non-Parametric and Parametric Methods. Ifo Institute for Economic research at the University of Munich: Working paper, KNIGHT, B Managing School Finance. London: Heinemann Organization in School Series, ISBN KUVÍKOVÁ, H. a kol Podnik vo verejnom sektore I. Bratislava: Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu VŠE, ISBN KOŠTIALOVÁ, K Individuálne a spoločenské výnosy vysokoškolského vzdelávania. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, MACKOVÁ, E Vybrané problémy verejného sektora a verejného manažmentu. Bratislava: Ekonóm, ISBN MARUŠIN, J Niektoré kritériá objektivizácie a hľadania úspor v rozpočte vysokej školy. In Objektivizace výdajů z veřejných rozpočtů. Brno: ESF MU, ISBN MERIČKOVÁ, B kap. 1.1: Teoretická reflexe problému a kap. 4: Analýza efektívnosti poskytovania vybraných verejných služieb na úrovni obci v SR. In: Efektivnost zabezpečování vybraných veřejných služeb na úrovni obcí. Praha : VŠE Praha, Nakladatelství Oeconomica, ISBN MIKUŠOVÁ MERIČKOVÁ, B kap Verejné služby v teórii verejných financií, 4. Ekonomická podstata verejných služieb, 8. Reforma verejných služieb v SR, 9. Partnerstvo verejného a súkromného sektora v zabezpečovaní verejných služieb. In: Kuvíková, H. Benčo, J. a kol Ekonomika verejných služieb. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, s. 333, ISBN MURRAY, N. R Ekonomie státních zásahů. Praha: Mega print ISBN NEMEC, J Štát a trh. Banská Bystrica: EF UMB, ISBN

9 26. NEMEC, J Verejná ekonómia. Banská Bystrica: EF UMB, ISBN NEMEC, J., LAWSON, C.D Verejná ekonomika. Bratislava : ES EU, s. ISBN OECD, Education Policy Analysis. [online] Dostupné na internete: < 29. OKENKA, I Alokácia prostriedkov štátneho rozpočtu na vysoké školy. In: Academia 4/03. Bratislava: ÚIPŠ, ISSN PAŘÍZEK, V Obecná pedagogika. Praha: SPN, PEKOVÁ, J Veřejné finance. Praha: ASPI, ISBN PEKOVÁ, J. PILNÝ. J Veřejná správa a finance. Praha: ASPI, ISBN PILNÝ, J. PEŠTA, J Ekonomika veřejného sektoru. Pardubice: ES UP, ISBN PLAVČAN, P Pokles sociálnej solidarity občanov vo financovaní vzdelávania. In Pedagogická revue. ISSN , 2001, roč. 53, č. 2, s REKTOŘÍK, J Ekonomika veřejného sektoru. Brno: Masarykova univerzita Brno, ISBN STANEK, V Sociálna politika. Bratislava: Sprint dva, ISBN STANEKOVÁ, E Formovanie efektívneho rozvoja verejného sektora a verejnej ekonomiky v SR. Bratislava: Ekonóm ISBN STEHLÍKOVÁ, E Ekonomické aspekty stanovenia ceny vo vysokoškolskom vzdelávaní. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, STIGLITZ, J.E Ekonomie veřejného sektoru. Praha: Grada publishing, ISBN STRECKOVÁ, Y. MALÝ, I Veřejná ekonomie. Praha: Computer press, ISBN URAMOVÁ, M., VALACH. E Význam vzdelania vo vývoji štruktúry hospodárstva. In Ekonomika a spoločnosť. ISSN , 2004, roč. 5, č VANTÚCH, J Prístup ku vzdelaniu a atraktívnosť vzdelávania sa. In Academia 4/2002. Bratislava: ÚIPŠ, ISSN VRBAN, A Úvahy o význame a kvalite vzdelávania. In Academia 4/07. Bratislava: ÚIPŠ, ISSN ŽIŽKOVÁ, J., JELÍNKOVÁ, T., VOLF, J. Ekonomika nevýrobní sféry - sociálně ekonomické aspekty vzdělávání a školství. Praha : VŠE, ISBN Kontaktné údaje doc. Ing. Štefan Hronec, PhD. Ing. Lucia Miškocová Ekokonomická fakulta Univerzity M. Bela Tajovského Banská Bystrica stefan.hronec@umb.sk, lucia.miskocova@umb.sk 9