SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE, RECYKLÁCIA A GREEN IMAGE PODNIKU

Transcription

1 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE, RECYKLÁCIA A GREEN IMAGE PODNIKU Andrej Babej, Katarína Varinská ÚVOD Ekonomika a podnikanie, ako každá iná oblasť ľudského života, podlieha etickému hodnoteniu. V globalizovanej spoločnosti postupne prestáva byť mysliteľné opúšťať doterajšie miesta podnikania a premiestňovať obchodné aktivity podniku niekam inam v dôsledku vyčerpania zdrojov. Uskutočňovať rozhodnutia na základe takzvaného ťažobného modelu je veľmi krátkozraké. V posledných rokoch sa ukázalo, že nie je náhodou, ale naopak vzrastajúcou pravdepodobnosťou, že nezodpovedný prístup v akejkoľvek oblasti obchodnej alebo podnikateľskej činnosti môže mať naozaj až globálne následky. Príkladom je aj súčasná stále pretrvávajúca finančná a hospodárska kríza, ktorú označil vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied prof. Ing. Peter Staněk, CSc. ako krízu hodnôt, mravnosti, etiky resp. celkovej spoločnosti. Potreba predchádzať nevhodnému a bezohľadnému podnikaniu je jeden z argumentov, prečo by malo byť v záujme každého zachovanie životného štandardu a životného prostredia aj pre nasledujúce generácie prioritou. Uvedenou potrebou sa zaoberá predovšetkým koncept spoločensky zodpovedného podnikania. V súčasnosti je téma spoločensky zodpovedného podnikania a s ním súvisiaca recyklácia a green image podniku aktuálnou témou. Na území Slovenskej republiky sú však tieto témy v podnikateľskom prostredí málo rozpracované a využívané v praxi. Aplikovanie spoločensky zodpovedného a etického podnikania úzko súvisia so životnou praxou, nakoľko etika je a vždy bola aplikovanou filozofickou disciplínou. Základným a východiskovým konceptom súčasného etického konania je predovšetkým položenie otázok týkajúcich sa možných spoločenských a ekologických dôsledkov zapríčinených rozhodovaním sa podnikov pri výkone ich činnosti. Cieľom príspevku je poukázať na výhody uplatňovania spoločenskej zodpovednosti v každodennej činnosti podniku, ako aj na výhody a ekonomické prínosy recyklácie a budovania green image podniku. 1 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE 1.1 ZÁKLADNÉ PRINCÍPY SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA Základné koncepty spoločensky zodpovedného podnikania sú dané sociálnou etikou. Centrom pozornosti sociálnej etiky je morálne hodnotenie sociálnej skutočnosti. Predmetom sociálnej etiky je sociálny vzťahový fenomén, ktorý je založený na hodnotách [4]. Vo všeobecnosti sa pojem hodnota používa najmä vo filozofii, etike i psychológii. Konkrétne vo filozofii, ako aj v širšom slova zmysle, predstavuje hodnota špecifickú vlastnosť spoločenských i prírodných javov, v ktorých sa prejavuje ich určitý pozitívny alebo negatívny význam pre jednotlivca i celú spoločnosť. Hodnota určitého javu nevyplýva iba z jeho vnútornej štruktúry. Predovšetkým vyplýva zo skutočnosti, že určitý (daný) jav je vo svojej podstate zahrnutý do sociálnej sféry, a práve preto sa stal nositeľom určitých sociálnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že hodnota veľmi úzko súvisí s ľudskými záujmami a plní úlohu orientačných bodov, označovaných ako každodenná praktická činnosť človeka tzv. hodnotová orientácia vo vzťahu k okolitým javom spoločenského i prírodného charakteru [8]. Sociálna etika považuje za najdôležitejšiu hodnotu spravodlivosť [4]. Spravodlivosť - je zaradená medzi najstaršie pojmy etickej teórie. Vyjadruje morálne hodnotenie spoločenských javov. Predstavuje túžbu ľudí po dôstojnom živote založenom na rovnocennom vzťahu medzi ľuďmi ako rovnocennými sociálnymi bytosťami. Označuje požadovaný spoločenský stav a nastolenie takých pravidiel garantujúcich základné práva všetkých členov danej spoločnosti. Od čias Aristotela je chápaná ako jeden zo základných princípov etiky, ktorý je výsledkom a cieľom spoločenskej spolupráce umožňujúcej všetkým členom komunity žiť dobre a konať dobro. Spravodlivosť vyjadruje vzťah medzi skutkami a javmi z hľadiska rozdelenia pomeru dobra a zla medzi ľuďmi. Zahŕňa konkrétnejšie vzťahy medzi úlohou jednotlivcov žijúcich v komunite a ich sociálnym postavením, medzi zásluhami a odmenami, medzi skutkom a odplatou, medzi právami a povinnosťami. Nesúlad medzi jedným a druhým je hodnotený ako nespravodlivosť. Spravodlivosť má objektívnu a subjektívnu stránku. Objektívna spravodlivosť je chápaná ako základné normatívne

2 pravidlo pri spolupráci ľudí a pri riešení konfliktov medzi nimi. Je základným štrukturálnym princípom, podľa ktorého by sa mali usporiadať všetky sociálne systémy. Je úzko spojená s etickými kategóriami slobody a rovnosti, ako aj s nedotknuteľnosťou základných ľudských práv. V rámci objektívnej spravodlivosti môžeme rozlišovať nasledujúce typy spravodlivosti - politická, právna, sociálna a ekonomická spravodlivosť. Naproti tomu subjektívna spravodlivosť predstavuje rešpekt človeka vo vzťahu k iným ľuďom a to nie len blízkym, ale všetkým. Stotožňuje sa so zásadou neškodiť ostatným [7]. Sociálna etika požaduje tri základné princípy, ktoré koordinujú a orientujú sociálne konanie. Za základné princípy sa považujú princíp solidarity, subsidiarity a všeobecného blaha. Uvedené princípy nie je možné chápať izolovane, nakoľko spolu vnútorne súvisia a sú prepojené [4]: Princíp solidarity - upravuje vzájomný pomer medzi jednotlivými členmi spoločnosti takým spôsobom, že každý jeden jednotlivec je spoluzodpovedný za blaho celej spoločnosti ( jeden za všetkých, všetci za jedného ). Skupinová solidarita je bez pochýb dôležitá, a však vzťahuje sa len na jeden čiastkový aspekt. Pri jej rešpektovaní musí človek brať na zreteľ nie len svoje zaujmi, ale musí predovšetkým svoju činnosť a rozhodovanie smerovať pre blaho všetkých. Princíp subsidiarity - na druhej strane, upravuje vzťah spoločenského celku smerom k jednotlivcovi, prípadne k jednotlivým spoločenským skupinám. Princíp zvyčajne obsahuje dve úrovne: úroveň vlastnej pomoci (predstavuje právo a povinnosť jednotlivca a menšieho spoločenstva, ako napr.: rodina, zodpovedať samostatne za svoju činnosť) a úroveň poskytnutia pomoci k svojpomoci (predstavuje právo i povinnosť väčšieho spoločenstva poskytovať pomoc tam, kde nie je postačujúca svojpomoc). Princíp všeobecného blaha - vychádza z predpokladu, že všeobecné blaho je súhrn podmienok spoločenského života, prostredníctvom ktorých môžu ľudia jednoduchšie a plne dosiahnuť svojej vlastnej dokonalosti. Pri tom si pokladá za prvoradé i zachovanie práv a povinností ľudskej osoby. Uvedený princíp obsahuje hodnotový (práva a povinnosti jednotlivca) i inštitucionálny rozmer (súhrn podmienok), ktorým je legitimizovaný, ale taktiež obmedzovaný sociálny štát. 1.2 DEFINÍCIA SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA Z HISTORICKÉHO HĽADISKA Corporate Social Responsibility (ďalej len CSR) sa do slovenčiny prekladá ako spoločensky zodpovedné podnikanie alebo ako spoločenská zodpovednosť podnikov. CSR je stotožňované s pojmami ako svedomie podniku, podnikové občianstvo, sociálne výkony podniku alebo udržateľné zodpovedné podnikanie. Predstavuje formu samoregulácie podniku integrovanej do obchodného modelu. Princíp fungovania CSR je založený na vnútorne vstavanom samoregulačnom mechanizme, na základe ktorého podnik monitoruje svoju podnikateľskú činnosť a zabezpečuje jeho aktívne pôsobenie v súlade so zákonnými národnými, medzinárodnými i etickými normami. V súčasnosti implementovanie modelu CSR neustanovuje žiadna právna norma. Model CSR predstavuje proces, ktorého hlavným cieľom je prevzatie zodpovednosti podniku za svoje správanie [5]. Aplikovanie modelu podporuje pozitívne vplyvy podniku pri výkone svojej podnikateľskej činnosti na životné prostredie, spotrebiteľov, zamestnancov, komunitu, stakeholderov (pojem stakeholders,množné číslo od stakeholder, označuje všetky osoby alebo skupiny ovplyvnené činnosťami podniku, prípadne môžu aj spätne ovplyvňovať aktivity podniku; zvyčajne sa do slovenčiny prekladá ako zainteresované skupiny, nátlakové skupiny alebo aj záujmové skupiny ) a všetkých ostatných členov verejnej sféry. Podnikatelia sa už od nepamäti zamýšľali nad otázkou, akým spôsobom by mali vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, aby z celého procesu a celkových výsledkov produkcie, mal prospech široký okruh ľudí. Na základe uvedenej skutočnosti možno tvrdiť, že spoločensky zodpovedné podnikanie je staré ako podnikanie samé. Typom spoločensky zodpovedného podnikania sú prípady sociálneho utopistu Roberta Owena z Veľkej Británie, alebo podnikateľa Andrewa Carnegie zo Spojených štátov amerických či Tomáša a Jána Baťovcov z Československa [2]. Nepochybne predstavujú charizmatické osobnosti zastávajúce vysoké posty, ktoré do svojej podnikateľskej mysle a podnikania vkladali snahu o zavedenie lojality do prostredia, v ktorom pôsobili. Myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania prenikli naplno do odbornej literatúry pre manažérov až v 50. rokoch 20. storočia. Prvotné definície spoločensky zodpovedného podnikania sa opierali o manažérske vzory, ktoré vyzdvihovali ich angažovaný postoj pri výkone svojej činnosti [2]. Howard R. Bowen, považovaný za prvého teoretika spoločensky zodpovedného podnikania, v roku 1953 vo svojej publikácii Social Responsibilities of the Businessman uviedol: že spoločensky zodpovedné podnikanie predstavuje určitý záväzok podnikateľov snažiť sa o stratégie, uskutočňovať rozhodnutia, prípadne vykonávať činnosti a aktivity, ktoré sú žiaduce z pohľadu cieľov a hodnôt celej našej spoločnosti [2]. Bowen bol názoru, že spoločensky zodpovedné

3 podnikanie nie je všeliekom na všetky bolesti sveta, ale zahŕňa v sebe veľmi dôležitú a nespochybniteľnú pravdu, ktorú musí viesť podnikateľské aktivity v budúcnosti. Ďalším definovaním spoločenskej zodpovednosti sa v roku 1960 zaoberali Keith Dawis a Robert Blomstrom v publikácii Business and its Envirounment. Spoločensky zodpovedné podnikania zadefinovali, podobne ako Bowen, ako záväzok jednotlivca zvážiť dopady svojich činov a rozhodnutí na celý spoločenský systém. Podnikatelia uplatňujú spoločensky zodpovedné podnikanie za predpokladu, ak zvažujú aj záujmy a potreby ostatných ľudí, ktorých jednotlivé podnikateľské činnosti môžu nejakým spôsobom zasiahnuť. V prípade ak tak konajú, v konečnom dôsledku sú schopní a dokážu dovidieť aj veci, ktoré sú mimo úzko zadefinovaných technických a ekologických záujmov ich podniku [2]. V 70. rokoch vzniklo množstvo definícií spoločensky zodpovedného podnikania. Definície menej zdôrazňovali postavenie a osobnosť manažéra v korporácii. Zameriavali sa viacej na interakciu medzi podnikom a sociálnoekonomickým systémom. V roku 1973 bola jedna z definícii spoločensky zodpovedného podnikania postavená na myšlienke dobrého susedstva. Zástancami uvedenej myšlienky boli Elibert & Parket [2].. Za najlepšie vysvetlenie a pochopenie spoločensky zodpovedného podnikania, považovala uvažovanie o ňom ako o dobrom susedstve. Uvedený koncept v sebe zahŕňa dve etapy. V prvom rade predpokladá neuskutočňovanie činov, ktoré by mohli poškodiť a ohroziť dobré susedstvo. Druhé štádiu predpokladá dobrovoľné osvojenie si záväzku pomôcť riešiť problémy v susedstve [2]. Až v 80. rokoch bol prenesený záujem od všeobecného teoretizovania o spoločensky zodpovednom podnikaní na empirický výskum. V dôsledku snahy vysvetliť a oddeliť spoločensky zodpovedné podnikanie vznikali rôzne alternatívne koncepcie. Patrí medzi ne napríklad spoločenská výkonnosť podnikania, teória stakeholderov, verejná politika, ale aj etika podnikania. Za najvýznamnejšiu je považovaná teória stakeholderov, ktorá definovala spoločensky zodpovedné podnikanie ako pojem vyjadrujúci záväzky podnikov voči všetkým skupinám, z ktorý sa skladá spoločnosť, a nie len voči svojim akcionárom. Dôležité sú pri tom dva aspekty. Po prvé záväzky je potrebné osvojiť si dobrovoľne. Správanie ovplyvnené donucovacou silou zákona, prípadne dohodou s odbormi, nie je považované za dobrovoľné. Druhý aspekt spočíva vo všeobecnej platnosti záväzkov, ktorá prekračuje tradičnú povinnosť voči akcionárom a vzťahuje sa aj na ostatné sociálne skupiny, akými sú napríklad susedia, zamestnanci, dodávatelia a susediace komunity [2]. K definovaniu spoločensky zodpovedného podnikania prispeli na prelome tisícročí dobrovoľné asociácie zodpovedne podnikajúcich podnikov, mimovládne organizácie a aj samotná Európska únia považujúca spoločensky zodpovedné podnikanie za jeden z nástrojov nevyhnutných na dosiahnutie Lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia, označovaná aj ako Lisabonský proces, predstavuje viacero rozvojových plánov pre Európsku úniu. Schválenie stratégie Európskou radou bolo v marci v roku 2000 v Lisabone. Stratégia mala pôvodne vytýčený ambiciózny cieľ. Chcela do roku 2010 urobiť z Európskej únie najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, ktorá by bola schopná trvalého a udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Pri napĺňaní cieľa však vysvitlo, že nie je jednoduché naplniť stanovené ambície. V rámci Európskej únie vznikali priepastné rozdiely. Krajiny ako Švédsko či Fínsko úspešne napĺňali stanovené ciele, čo potvrdzujú aj umiestnenia na špici celosvetových porovnaní konkurencieschopnosti. Oproti tomu však iné ekonomiky krajín Európskej únie bojovali s veľmi pomalým ekonomickým rastom, nízkou úrovňou inovačných aktivít a nízkou zamestnanosťou. Pôvodne stanovenými hlavnými bodmi Lisabonskej stratégie boli nutné investície do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP (hrubý domáci produkt predstavuje hodnotu všetkých finálnych výkonov a služieb vyprodukovaných rezidentnými jednotkami stanoveného územia - spravidla štátu za určité stanovené obdobie - spravidla rok), zredukovanie administratívnej zaťaženosti, podporenie podnikateľského prostredia a dosiahnutie 70 % úrovne zamestnanosti z toho 60 % pre ženy. V roku 2004 bol na Jarnom samite posúdený pokrok stanovených cieľov. Na základe prerokovaní Komisia požiadala jednotlivé vlády o úpravu pôvodne stanovených cieľov a vyzdvihla najmä tri prioritné oblasti: investovanie do vzdelania a sietí (spustenie prioritných projektov schválených Európskou iniciatívou rastu); upevnenie konkurencie schopnosti najmä v priemysle a službách pomocou urýchlenia krokov v oblasti priemyselnej politiky, trhu služieb, ale aj environmentálnych technológií; na trhu práce zvýšenie participácie starých ľudí (podpora aktívneho starnutia). Na Jarnom samite konanom v Bruseli v marci 2004 boli lídrami Európskej únie prijaté závery pre splnenie lisabonských cieľov. Európska rada v prijatom dokumente potvrdila, že proces aj ciele ostávajú platnými za predpokladu podstatne vyššieho tempa reforiem. V návrhu reformy Lisabonskej stratégie sa znížil počet prioritných oblastí a navrhla sa silnejšia zainteresovanosť členských krajín pri naplnení stratégie prostredníctvom pravidelne predkladaných národných reformných programov. Uvedené zámery boli Európskou komisiou schválené na Jarnom samite v marci 2005 s názvom Stratégia pre rast a pracovné miesta respektíve revidovaná Lisabonská stratégia. (spracované podľa: a V nasledujúcej časti uvedieme niektoré z definícií spoločensky zodpovedného podnikania podľa organizácií Word Business Council for Sustainable Development, Business in the Community a Euróskej únie.

4 Organizácia Word Business Council for Sustainable Development definuje spoločensky zodpovedné podnikanie ako kontinuálny záväzok podnikov správať sa v prvom rade eticky, prispievať k nepretržite udržateľnému ekonomickému rozvoju, zároveň prispievať k zlepšeniu kvality života svojich zamestnancov, ich rodín, rovnako ako aj lokálnej komunity a spoločnosti ako jedného celku [2]. Britská organizácia Business in the Community (združuje viac ako 800 podnikov) definovala spoločensky zodpovedné podnikanie ako manažovanie (riadenie) pozitívnych vplyvov, ktoré podnik na spoločnosť ako i na životné prostredie má, a ktoré dosahuje vykonávaním svojich podnikateľských činností produktmi alebo službami, ako aj prostredníctvom interakcie s kľúčovými stakeholdermi ako sú investori, zamestnanci, spotrebitelia, dodávatelia a komunity [2]. Vysvetlenie spoločensky zodpovedného podnikania podľa Európskej únie je v Zelenej knihe z roku 2001[9] ako dobrovoľné integrovanie ekonomických a sociálnych záujmov do každodenných podnikateľských činností a interakcie s podnikovými stakeholdermi. Definícií spoločensky zodpovedného podnikania je niekoľko a v súčasnosti nie je jasne vymedzené. Vzniká tak priestor pre rôzne možnosti interpretovania pojmu spoločensky zodpovedného podnikania. Ponúkajú týmto spôsobom priestor pre čo najširšie praktické využitie. Vzhľadom na zameranie príspevku považujeme za dôležité uvedenie definície podľa Bergera, Cunningha a Drumwringhta, ktorí zdôrazňujú spoločensky zodpovedné podnikanie ako cestu integrujúcu sociálne, ekonomické a environmentálne záujmy spoločnosti [1]. Uplatnenie modelu CSR sa prejavuje transparentným a predvídateľným konaním, vytvárajúcim ekonomický rast podniku a podporujúci spoločnosť. Etabluje dobrú prax vo vnútri podniku. Morálne rozhodovanie podniku by malo byť v súlade s modelom CSR a malo by obsahovať nasledujúce typické charakteristiky [1]: uplatňovanie spoločnej politiky vo vedení podniku a v celom podniku dobre nastavený etický program podniku zdravie podniku bezpečnosť program ochrany životného prostredia rešpektovanie a pozornosť k ľudom vo vnútri podniku dohľad nad dodržiavaním pracovných práv pozornosť k ľudským zdrojom mimo podnik zahrňujúce záujmy celej komunity stálosť princípov pre čestnú konkurenčnú súťaživosť protikorupčné opatrenia prehľadnosť a zrozumiteľnosť predvídanie transparentnosť zodpovednosť k dodávateľským vzťahom. Pre potreby príspevku sa prikláňame k definícii spoločensky zodpovedného podnikania podľa britskej organizácia Business in the Community. Vo svojej definícii zahŕňa okrem iného aj problematiku životného prostredia. V súvislosti s vytváraním green image podniku zaujíma práve starostlivosť o životné prostredie popredné miesto. Za dôležité však považujeme aj poukázanie na skutočnosť, že v súvislosti s vytváraním green image podniku, je osvojenie si myšlienky, že každý jednotlivec vykonávajúci nejakú činnosť pre podnik, by mal zvážiť dopady svojich rozhodnutí a činov na celý spoločenský systém. Branie ohľadu na celú spoločnosť považujeme za kľúčovú. 1.3 VÝHODY SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA Pre veľa podnikov však stále ostáva často kladená otázka: Prečo sa správať spoločensky a sociálne zodpovedne? Aké výhody uplatnenie spoločensky zodpovedného podnikanie podniku prinesie okrem zvýšenia nákladov? Výhody vyplývajúce zo spoločensky zodpovedného podnikania zoradené podľa druhu beneficientov [2]. Verejnosť Sociálna kohézia Zosúladenie cieľov verejnej politiky s cieľmi neziskových organizácii a podnikov Rýchlejšie dosahovanie cieľov verejnej politiky Vzdelávanie verejnosti Znižovanie miery nezamestnanosti

5 Viac dlhodobo udržateľných zamestnaneckých pozícií na trhu prace Viac stabilných podnikov, ktoré sa dokážu udržať sa na trhu Nižšia závislosť znevýhodnených sociálnych skupín od verejnej podpory Postupné upúšťanie od regulačných opatrení Participácia podnikov na veciach verejných/podnikové občianstvo Poskytovanie podnikového know-how na riešenie väčšieho množstva sociálnych problémov Zvyšovanie spokojnosti zákazníkov Zvyšovanie dôvery medzi rôznymi zainteresovanými subjektmi (zamestnanci a obyvatelia regiónu) Vytváranie nových trhov a predpoklad dlhodobej udržateľnosti na trhu Získavanie finančných prostriedkov Zvyšovanie reputácie podniku, zlepšenie celkového image podniku a odlíšenie sa od konkurencie Znižovanie nákladov Rozvoj a vzdelávanie zamestnancov Prínos inovácii Súkromné podniky Prax dokazuje, že iba integráciou všetkých prvkov modelu CSR, ktoré sú vytvorené, vyžiadané a aplikované na základe podnikateľskej etiky, prinášajú v konečnom dôsledku najväčší úžitok nie len podnikom, ale aj celej spoločnosti. Na druhej strane je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak nie je zavedenie a podpora etických noriem základnou, podstatnou, východzou stratégiou, zodpovednosťou a záujmom, nie sú výhody podniku príliš vysoké. Najmä v prípade, ak zavedenie spoločenskej zodpovednosti je uskutočnené iba za účelom zvýšenia konkurenčných výhod. 2 RECYKLÁCIA A BUDOVANIE GREEN IMAGE PODNIKU Recyklácia je v súčasnosti často používaný pojem a rozumieme pod ňou opätovné zhodnocovanie materiálov, ktoré boli už na nejaký účel použité a stal sa z nich odpad. Bežne sa recyklujú kovy, ako železo, hliník a meď, sklo, papier, rôzne druhy plastov, a iné typy odpadov, ako napríklad elektronický odpad, ktorý sa skladá z viacerých typov materiálov. Takto získané materiály sa používajú buď samostatne alebo väčšinou ako prímes pri výrobe produktov z primárnych surovín, za účelom zníženia výrobných nákladov a v niektorých prípadoch aj za účelom zlepšenia vlastností samotného produktu. V neľahkej situácii, v ktorej sa počas hospodárskej krízy ocitol podnikateľský sektor, prináša so sebou hľadanie odpovede na základnú otázku Ako prežiť? Prvým opatrením býva často znižovanie nákladov. To ale zväčša nestačí a keďže situácia na trhu je kto z koho, riešením je zefektívnenie prevádzky a schopnosť odlíšiť sa. Mnohý podnikatelia preto zavádzajú green manažment, ktorý prináša: - budovanie pozitívneho image GREEN IMAGE, - posilnenie marketingovej stratégie, - zvýšenie konkurenčnej výhody, - zníženie prevádzkových nákladov. Ekologicky = Ekonomicky Toto porovnanie ak kde sa môže zdať, že ide iba o reklamný nástroj, je takmer vždy aplikovateľné. Pri zabezpečovaní výroby, distribúcie a predaja výrobkov a služieb spotrebiteľovi je veľmi dôležité brať do úvahy aj ekologický faktor. V dnešnej dobe, kedy je efektívnosť činností ostro sledovaná je potrebné a žiaduce, aby ekologický faktor neprinášal podniku dodatočné náklady, ktoré by pri ekologickom jednaní nevznikli. Preto je potrebné, aby podniky pri spoločensky zodpovednom podnikaní hľadali také riešenia, ktoré budú spĺňať obe kritériá súčasne. Týmto spôsobom si podniky môžu budovať aj svoju stratégiu GREEN image ako tzv. Eko podnik/firma. Postup Ekologicky = ekonomicky môže byť aplikovaný pri výbere výrobných technológií, moderných prepravných prostriedkov spĺňajúcich prísne emisné normy a iných výrobkov, kedy je hlavnou motiváciou úspora energií a nákladov v porovnaní s možno lacnejšími, ale technologicky zastaranejšími produktmi. Často si ani neuvedomujeme, že efektom pri takomto zodpovednom výbere sú nielen znížené náklady, ale aj ochrana životného prostredia.

6 Zavádzanie GREEN image podniku je v súčasnosti veľkou výhodou, pretože povedomie spoločnosti o ekologických problémoch narastá priamo úmerne s ich následkami, ktorých svedkami sme takmer každý deň. Ľudia si pomaly začínajú uvedomovať, že každý jednotlivec môže prispieť k zmierneniu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Produkty a služby označené ako ekologicky šetrné priťahujú stále väčšiu pozornosť, čo si samozrejme uvedomujú aj podniky, ktoré svoju produkciu začínajú smerovať práve na produkty s prívlastkom EKO či BIO a tým vytvárajú pozitívny image svojej značky a výrobkov. Zavádzanie ekologických opatrení je ideálnou kombináciou znižovania prevádzkových nákladov spojenou s budovaním pozitívneho green imidžu, presadzovaním konkurenčnej výhody a posilnením marketingovej stratégie. Podporou takýchto opatrení a ich aplikovanie do praxe je z dlhodobého hľadiska významné pre udržanie sa na trhu. ZÁVER Prax ukazuje, že iba etické konanie, ktoré je uskutočňované pri všetkých aktivitách podniku, nesporne prinášajú konkurenčné výhody, predovšetkým v odlíšení sa od konkurencie. Možno predpokladať, že výhody majú najmä podniky, ktoré aplikujú model CSR a zavádzajú environmentálny manažment práve pomocou morálneho rozhodovania, ako podniky využívajúce ich len ako nástroj na dosiahnutie konkurenčnej výhody. Avšak dôraz na zvyšujúcu sa morálnu citlivosť musí vychádzať z centra a snažiť sa o o prijatie deklarovaných morálnych hodnôt všetkými pracovníkmi podniku. Predovšetkým preto je nevyhnutné, aby manažér a vedenie podniku neuskutočňovali len ekonomicky výhodné, ale najmä eticky odôvodnené rozhodnutia ukazujúce správnu cestu aj druhým. Integrovať všetky prvky etických hodnôt a morálneho správania sa, sa ukazuje byť základom zodpovedného prístupu nie len v súčasnosti, ale aj pre budúce generácie. Článok je spracovaný ako jeden z výstupov výskumného projektu EFEKTIVITA RECYKLÁCIE V PODNIKATEĽSKOM PROSTREDÍ, GREEN LOGISTIKA A GREEN IMAGE PODNIKU registrovaného pod evidenčným číslom I LITERATURA [1] ARINAITWE, K. The Pursuit of CSR and Business Ethics Policies: Is it a Source of Competitive Advantage for Organizations? In Journal of American Academy of Business, 2009, Vo. 44, No 2, s [2] BUSSARD, A., MARČEK, E., MARKUŠ, M., BUNČÁK, M. Spoločensky zodpovedné podnikanie. - Prehľad základných princípov a príkladov [online]. Nadacia Integra, Dostupné z: [3] BREZINA, I., ČIČKOVÁ, Z., REIFF, M.: Kvantitatívne metódy na podporu logistikých procesov, Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, [4] DEKKER, R. FLEISCHMANN, M. INDERFURTH, K. WASSENHOVE, L. N. Models for Ecoeco Closed-loop Supply Chain Optimization in Reverse Logistics. Springer-Verlag, Berlin 2004 [5] HREHOVÁ, H. Etika - sociálne vzťahy - spoločnosť. Bratislava: VEDA, ISBN [6] McWILLIAMS, A., SIEGEL, D. Corporate Social Responsibility: A Theory of the Firm Perspective, p [7] PUTNOVÁ, A. SEKNIČKA, P. Etické řízení ve firmě. Praha : Grada Publishing, s. ISBN [8] REMIŠOVÁ, A. GAŽOVÁ, V. Vybrané kapitoly z etiky a kulturológie. Bratislava : Ekonóm, s. ISBN [9] ČESKOSLOVENSKÁ AKADEMIE VĚD - Encyklopedický institut. Ilustrovaný encyklopedický slovník I. (a - i). Praha : ACADEMIA, [10] Green Paper Promoting a European framework for Corporate Social Responsibility (2001) [11] [12] Adresa autorov: Ing. Andrej Babej, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta hospodárskej informatiky, Katedra operačného výskumu a ekonometrie, andrej.babej@gmail.com Ing. Katarína Varinská, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta hospodárskej informatiky, Katedra účtovníctva a audítorstva, katarina.varinska@euba.sk

7 CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY, RECYCLING AND COMPANY GREEN IMAGE Abstract Creating of the positive image of the mark / brand -vyber si:), enterprise or concrete good resp. service is one of the crucial assumption of a long term success in an extreme competitive struggle nowadays. With recent economy trend, which leads up to abusement of materials and energies and thereby causing a drastic decline of renewable and non-renewable resources is necessary that enterpises will build up their positive image through applying of socially responsable business respecting the enviroment and its sustainability for the future generations. In the case, that we will fail, in the near future, in reducing the production of waste and disproportionate consumption of resources, we will be threaten by serious environmental problems. For this reason is necesary, that recycling and re-use of materials shall became a common practice not only for enterpises, but even for the consumers. Key words Corporate Culture; Social Responsibility, green image, recycling. JEL Classification. Q56