Záruka za akosť ako zákonný a zmluvný nástroj ochrany kupujúceho v obchodnoprávnych vzťahoch

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Záruka za akosť ako zákonný a zmluvný nástroj ochrany kupujúceho v obchodnoprávnych vzťahoch Bakalárska práca Jana Ďurinová jún 2013

2 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva Záruka za akosť ako zákonný a zmluvný nástroj ochrany kupujúceho v obchodnoprávnych vzťahoch Quality Guarantee as a Legal and Contractual Tool of Consumer s Protection in Commercial and Legal Relations Bakalárska práca Autor: Jana Ďurinová Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedúci práce: JUDr. Edita Hajnišová, PhD. Banská Bystrica jún 2013

3 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Šuranoch, dňa 20. júna 2013 Jana Ďurinová

4 Poďakovanie Týmto by som sa rada poďakovala vedúcej práce JUDr. Edite Hajnišovej, PhD., za jej cenné rady, odbornú pomoc a konzultácie, ktoré mi poskytla pri vypracovaní bakalárskej práce. Osobitné poďakovanie patrí mojej rodine a priateľom za podporu a pochopenie.

5 ANOTÁCIA ĎURINOVÁ Jana: Záruka za akosť ako zákonný a zmluvný nástroj ochrany kupujúceho v obchodnoprávnych vzťahoch. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica, Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: JUDr. Edita Hajnišová, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 54 Cieľom tejto práce je priblížiť problematiku záruky za akosť, ktorej porušením sa zmluvné strany dostávajú do sporu. V jednotlivých kapitolách sa budeme zaoberať charakteristikou záruky za akosť, členeniu na základe zákonnej azmluvnej úpravy, rozdeleniu vád. Popíšeme si doby na oznámenie vady tovaru, počas ktorých si kupujúci môže uplatniť svoje nároky vznikajúce pri porušení zmluvy na základe zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru. Priblížime si ochranu kupujúceho podľa právnych úprav a tiež postup pri reklamácii tovaru. V závere uvedieme odporúčania na úpravu zmluvy, ktorých uplatnením by bolo možné predísť možným sporom medzi zmluvnými stranami. Kľúčové slová: záruka, tovar, vada, kupujúci, predávajúci, zodpovednosť, reklamácia

6 ANNOTATION ĎURINOVÁ, Jana: Quality Guarantee as a Legal and Contractual Tool of Consumer s Protection in Commercial and Legal Relations. [Bachelor thesis]. Banking Institute College Prague, foreign college Banská Bystrica. Department of Econpomics, Valuation, Social Sciences and Law. Supervisor: JUDr. Edita Hajnišová. Year: Number of pages: 54 The aim of this work is to issue guarantees on quality, which is a violation of the parties at odds. In each chapter we will discuss the characteristics guarantee quality, breakdown of law and contractual arrangements, division defects. We describe a time to notice defects in the goods for which the buyer may assert their claims arising from breach of contract based on the seller's liability for defects in the goods. We will consider buyer protection laws as well as procedures for reclamation of goods. In the end lists recommendations for modification of the contract, the application of which would be able to prevent possible disputes between the parties. Key words: warranty, product defect, buyer, seller, liability, claim

7 Obsah Úvod Definícia záruky Právne náležitosti záruky Definície záručnej doby Zákonný inštitút záruky za akosť a jeho úprava Zmluvný inštitút záruky za akosť Kúpna zmluva a jej podstatné náležitosti Práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vyplývajúce zo zmluvného vzťahu Kontrola tovaru Okamih vzniku vady Charakteristika vád a druhy vád tovaru Oznámenie nároku zo zodpovednosti za vady Primeraná doba Dvojročná prekluzívna doba Záručná doba Nároky z vád tovaru Nároky z vád tovaru pri podstatnom porušením zmluvy Nároky z vád tovaru pri nepodstatnom porušení zmluvy Prechod nebezpečenstva škody a nadobudnutie vlastníckeho práva Zmluvná a právna ochrana kupujúceho Ochrana a práva spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka Ochrana kupujúceho podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru Zmluvná ochrana kupujúceho Zodpovednostný princíp Podmienky uplatnenia reklamácie Vybavenie reklamácie Odporúčania pri vybavení reklamácie Odporúčania pre zmluvnú úpravu problematiky kontroly tovaru Odporúčania pre zmluvnú úpravu problematiky oznámenia vád tovaru...47 Záver...49 Zoznam použitej literatúry...52

8 Úvod Medzi najčastejšie typy obchodných transakcií patrí kúpa a predaj tovaru na základe uzatvorenie kúpnej zmluvy, čím vzniká medzi zmluvnými stranami právny vzťah. Neznalosť právnych predpisov, ako i obchodných zvyklostí vedie k značnej neistote a často k sporom medzi stranami. Pracujem v spoločnosti, kde sa každý deň stretávam s pojmom kúpna zmluva, záruka za kvalitu a často i s pojmom reklamácie, ktoré sa samozrejme v rámci obchodnej činnosti vždy vyskytnú a je nutné ich riešiť k spokojnosti oboch strán. Preto je veľmi dôležitá precízne upravená kúpna zmluva a dodržiavanie jej ustanovení zmluvnými stranami. Otázka riadneho uzatvorenie kúpnej zmluvy sa stáva aktuálna hlavne pri vzniku sporov. Vybrala som si túto tému s cieľom vyvarovania sa chýb pri uzatváraní zmlúv v našej firme a doplnenie si vedomostí k danej problematike. Cieľom tejto práce je analýza pojmu záruka za akosť, diferencie medzi zákonnou a zmluvnou zárukou vyplývajúcou zo zákonných ustanovení a z ustanovení kúpnej zmluvy, nároky kupujúceho pri porušení zmluvy predávajúcim, ochrana kupujúceho na základe zákona a kúpnej zmluvy. V prvej časti práce sa zameriavame na objasnenie pojmu záruka za akosť, členenie na zákonnú a zmluvnú záruku, charakteristiku vád tovaru na faktické a právne, ktoré je dôležité pri stanovení nárokov kupujúceho pri porušením zmluvy. Táto časť tiež obsahuje postup kontroly dodaného tovaru a členenie dôb na oznámenie zodpovednosti za vady tovaru. V ďalšej časti sa venujeme úprave práv kupujúceho a ochrane podľa Občianskeho zákonníka, Viedenského dohovoru a ochrane podľa konkrétnych obchodných podmienok stanovených v zmluve. V poslednej časti uvádzame zodpovednosť predávajúceho pri vadách dodaného tovaru, postup kupujúceho pri reklamácii i s odporúčaniami, aby nestratil svoje nároky pri porušení zmluvy predávajúcim. Poznatky sme doložili aj konkrétnymi rozhodnutiami súdov týkajúcich sa záruky za akosť dodaného tovaru. 7

9 1 Definícia záruky Záruka na predaný výrobok alebo poskytnutú službu je zákonom vymedzená lehota, počas ktorej je predávajúci zodpovedný za vady, ktoré sa vyskytnú na predanom výrobku alebo poskytnutej službe. Záručná doba začína nadobúdať platnosť od momentu prevzatia veci spotrebiteľom, resp. ak má vec uviesť do prevádzky niekto iný (napr. autorizované stredisko), tak záručná doba začína plynúť až uvedením veci do prevádzky. Záručná doba neplynie v období, počas ktorého spotrebiteľ nemá reklamovanú vec k dispozícii, teda neplynie v čase od uplatnenia zodpovednosti za chyby až do doby, keď kupujúci po skončení opravy bol povinný vec prevziať. V prípade, že reklamácia je vybavená výmenou reklamovanej veci za novú vec, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. Nová záručná doba začína plynúť aj v prípade výmeny súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka. 1.1 Právne náležitosti záruky Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe. Záručný list by mal obsahovať tieto údaje: meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov predávajúceho, sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho, obsah záruky, jej rozsah a podmienky, dĺžku záručnej doby, údaje potrebné na uplatnenie záruky Ak záručný list nedisponuje všetkými atribútmi, nespôsobuje to neplatnosť záruky. Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu alebo pomocou reklamy môže predávajúci udeliť záruku presahujúcu kompetencie záruky ustanovenej v Občianskom zákonníku. V tomto prípade je však predávajúci oprávnený určiť podmienky a rozsah tejto záruky, t. j. po uplynutí všeobecnej záručnej doby 24 mesiacov (prípadne inej zákonnej záručnej doby tak ako je uvedené nižšie) môže obmedziť možnosť uplatnenia reklamácie, môže napríklad žiadať, aby ste tovar predložili spolu s originálnym obalom a pod. 8

10 1.2 Definície záručnej doby Občiansky zákonník definuje záručné doby, ktoré predávajúci nemôže za žiadnych okolností skrátiť: všeobecná záručná doba v trvaní 24 mesiacov sa vzťahuje na predaj nového (nepoužitého) tovaru kúpeného v kamennom obchode, prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku (internet, katalóg, inzercia v tlači, telefón, elektronická pošta a pod.) alebo pri podomovom predaji (návšteva predávajúceho u kupujúceho doma alebo na rôznych predajných akciách mimo sídla prevádzkarne predávajúceho), všeobecná záručná doba v trvaní 24 mesiacov platí aj pri zhotovení veci na zákazku (na základe zmluvy o dielo alebo objednávky na práce), osobitná záručná doba v trvaní 3 roky platí pri zhotovení stavby; vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov, osobitná záručná doba v trvaní 3 mesiace platí na práce pri oprave a úprave veci (ak je pri oprave alebo úprave dodaná napr. nová súčiastka, tak potom sa na ňu vzťahuje 24- mesačná záručná doba; zhotoviteľ je povinný objednávateľovi vydať záručný list s označením záručnej doby), osobitná záručná doba v trvaní 18 mesiacov platí pri stavebných prácach, osobitná záručná doba v trvaní 12 mesiacov platí pri predaji použitých vecí (predávajúci je povinný ju spotrebiteľovi poskytnúť; v prípade kúpy veci od iného spotrebiteľa poskytnutie záruky závisí od dohody oboch spotrebiteľov), osobitná záručná doba v trvaní 1 dňa platí pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia, pretože v prípade takýchto vecí je potrebné uplatniť reklamáciu najneskôr v deň nasledujúci po kúpe, inak toto právo zanikne. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. Záručná doba sa vzťahuje aj na výrobky predávané vo výpredajoch či so zľavou. Ak je však poskytnutá zľava na výrobok kvôli určitej jeho chybe, túto chybu potom nie je možné reklamovať. ( ) 9

11 1.3 Zákonný inštitút záruky za akosť a jeho úprava Úprava inštitútu záruky za akosť je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku v 429 a násl.(ďalej len ObchZ), kde je tento pojem vymedzený ako písomný záväzok predávajúceho, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. ( 429 ods.1 ObchZ) Obchodný zákonník je členený na úpravu: a) zákonnej zodpovednosti za faktické vady tovaru b) zmluvnej zodpovednosti za akosť tovaru c) zodpovednosti za právne vady d) nárokov z vád tovaru e) dodanie väčšieho množstva Za začiatok plynutia záručnej doby považujeme deň dodania tovaru, ak zo zmluvy alebo záručného listu nevyplýva niečo iné. V prípade odosielania tovaru predávajúcim začína záručná doba plynúť dňom doručenia na miesto určenia. Pri dodaní tovaru s vadami, za ktoré nesie zodpovednosť predávajúci a ktoré znemožňujú kupujúcemu jeho použitie a riadne užívanie, záručná doba neplynie. (Plíva, 2009, s. 179) Zodpovednosť na základe záruky za akosť tovaru nie je absolútna. Pokiaľ vady tovaru vznikli vonkajšími udalosťami bez účasti predávajúceho alebo osôb, pomocou ktorých plnil svoj záväzok a je schopný existenciu liberačného dôvodu (napríklad živelná udalosť, vedomosť kupujúceho o vadách tovaru v čase uzavretia zmluvy) preukázať, zodpovednosti za vady tovaru sa zbavuje. Podmienkou je však vznik vady až po prechode nebezpečenstva škody na tovare. (Patakyová a kol, 2010, str. 1258) 1.4 Zmluvný inštitút záruky za akosť Okrem nárokov vyplývajúcich priamo zo zákona pri každej vade tovaru tzv. reklamačné nároky, rozlišujeme nároky vznikajúce zo zmluvnej záruky za akosť tovaru, tj. záručné nároky. (Lochmannová, 2011, s. 240). Záruka za akosť predstavuje doplnok zákonnej zodpovednosti za vady tovaru, to znamená, že nevyplýva priamo zo zákona, ale závisí iba od vôle predávajúceho a pre kupujúceho predstavuje právny prostriedok garancie kvality dodávaného tovaru. Hlavný 10

12 právny význam záručnej doby spočíva v tom, že predávajúci zodpovedá za vady tovaru, na ktoré sa vzťahuje záruka, ak tieto vady vzniknú pred uplynutím záručnej doby. Jej podstata spočíva v záväzku predávajúceho, že dodaný tovaru bude po určitú dobu (záručnú dobu) spôsobilý pre použitie k zmluvnému, inak obvyklému účelu a zachová si požadované, zmluvné vlastnosti. Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplývať: - zo zmluvy alebo - z vyhlásenia predávajúceho, predovšetkým vo forme záručného listu. Vznik záruky za akosť je podmienený písomným prejavom vôle predávajúceho, ktorého bezpodmienečnou obsahovou náležitosťou pre účinky prevzatia tohto záväzku je vyznačenie: - dĺžky záručnej doby - doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale, v zmluve alebo v záručnom liste. Povahu záručnej doby má tiež doba trvanlivosti alebo použiteľnosti tovaru vynačená na obale, v ktorom predávajúci tovar dodáva. Pokiaľ sa záručná doba uvedená v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho nezhoduje so záručnou dobou na obale, uvedená záručná doba na obale neplatí. (Ovečková, 2010) Záruka nemusí byť poskytnutá na všetky vlastnosti tovaru, rovnako dĺžka záručnej lehoty môže vychádzať z povahy vlastnosti, na ktorú sa poskytuje. Pre kupujúceho je výhodnejšie uplatňovať záručný nárok, nakoľko odpadá posudzovanie existencie vady tovaru počas prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Práva a nároky zo zodpovednosti zo záruky sú rovnaké ako pri zodpovednosti zo zákona. Obchodný zákonník v 431 špeciálne upravuje situáciu, keď sa predávajúci záručnej zodpovednosti zbaví ato v prípade, že tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok. (Tomsa, 2009, str. 1022) Kúpna zmluva a jej podstatné náležitosti Kúpna zmluva tzv. emptio venditio predstavuje najčastejšie používaný zmluvný typ vo vnútroštátnom i medzinárodnom obchode, na základe ktorého vznikajú obchodnozáväzkové vzťahy. Predstavuje inštitút prevodu vlastníckeho práva k veci avšak 11

13 v súčasnosti jej právna úprava nie je jednotná. Do úvahy prichádza použitie Obchodného i Občianskeho zákonníka vzhľadom k charakteru záväzku. Kúpnou zmluvou sa zakladá dvojstranný záväzkový právny vzťah, v ktorom sa záväzky považujú za synalagmatické, to znamená, že plnenie oboch strán je na seba navzájom viazané a podmienené. Samotný pojem kúpna zmluve je vymedzená v 409 ObchZ, podľa ktorého predstavuje záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo lebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci. ( 409 ods. 1 ObchZ) Záväzkom kupujúceho je tovar prijať a zaplatiť kúpnu cenu. Zákon stanovuje podstatné obsahové náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré sa bezpodmienečne vyžadujú na jej platnosť: - vymedzenie zmluvných strán - určenie predmetu kúpy podľa ObchZ môže byť predmetom iba hnuteľná vec, ktorá je vymedzená v tomto kódexe pojmom tovar - záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy - záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo - záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu - určenie kúpnej ceny alebo spôsob jej dodatočného určenia Právna úprava síce vyslovene nestanovuje výpočet všetkých povinných obsahových náležitostí kontraktu ako kúpnej zmluvy, avšak môžeme si ho vyvodiť zo znenia kogentného 409 v spojení s 263 odst. 2. Medzi ďalšie podstatné náležitosti zmluvy patrí označenie subjektov zmluvného vzťahu predávajúceho a kupujúceho a bližšie určenie veci. Okrem označenia subjektov pomocou mien resp. názvov, adries a iných identifikačných prvkov platí, že pokiaľ má byť vzťah medzi účastníkmi záväzkovým vzťahom medzi podnikateľmi podľa ustanovenia 261 odst. 1 ObchZ, je nutné, aby z okolností pri jeho vzniku bolo nepochybne zrejmé, že sa v dobe uzatvárania zmluvy ich vzájomné právne úkony skutočne týkajú ich podnikateľskej činnosti. Len z nákupu väčšieho množstva tovaru mimo osobnú potrebu nemožno odvodiť, že účastníkom bolo zrejmé, že sa kúpa týka podnikateľskej činnosti, a že sa medzi účastníkmi jedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi v zmyslu 261 odst.1 Obchodného zákonníka. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa , sp. zn. 32 Cdo 1138/2007) Čo sa týka bližšieho určenia veci, stanovuje ObchZ určenie druhové a množstevné, ale v zásade táto vec môže byť určená rôznym spôsobom, ale v každom 12

14 prípade musí byť vymedzená tak, aby sa jednalo o určitý právny úkon, teda o úkon platný v zmysle 37 odst. 1 Občianskeho zákonníka. (Pokorná, 2009, s.1927) Pri identifikovaní zmluvných strán dochádza v praxi často k nejednoznačným situáciám. Stretávame sa s nimi hlavne v prípadoch, ak nie je jednoznačne rozoznaný subjekt (napríklad označenie chybným obchodným názvom spoločnosti bez IČO a pod.), resp. ak označený subjekt nie je vlastníkom predávaného tovaru (napr. predstaviteľ predávajúceho vlastní, resp. je štatutárnym orgánom vo viacerých spoločnostiach a je označená práve tá nesprávna spoločnosť). Preto sa pri definovaní zmluvných strán odporúča v plnej miere vychádzať z Obchodného registra, resp. Živnostenského registra, v ktorých je definovaná presná identifikácia zmluvných strán. Zároveň je vždy nevyhnutné si overiť osobu, ktorá je oprávnená konať za danú zmluvnú stranu. Pri živnostníkoch spravidla koná tento osobne, resp. ním písomne poverená osoba. V prípade obchodných spoločností to môže byť o niečo komplikovanejšie. Častokrát sa možno v praxi stretnúť so spoločnosťami, v mene ktorých je v rámci účinného konania potrebné vzájomné konanie viacerých štatutárov. Častým prípadom je aj konanie na základe poverenia, splnomocnenia, toto je však väčšinou len deklarované a nie je obsiahnuté v kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy môžu byť podľa Obchodného zákonníka len hnuteľné veci, ktoré sú nazývané pojmom tovar. Zároveň je nutné podotknúť, že predmetom občianskoprávnych vzťahov sú stanovené veci, práva a iné majetkové hodnoty. Hnuteľná vec môže byť rozlíšené individuálne a druhovo (genericky). Individuálny, alebo jednotlivo určený tovar je tovarom so špecifickými nezameniteľnými vlastnosťami, môže sa jednať napr. umelecké diela, ale i o tovar predávaný síce vo veľkých množstvách, ale s jedinečnou vlastnosťou jednotlivých kusov, ako je napr. výrobné číslo. Druhovo, alebo genericky určený tovar je taký, ktorý je zastupiteľný alebo nahraditeľný tovarom toho istého druhu. (Plíva, 2009, s. 157) Povinnosťou predávajúceho vyplývajúcou z podstaty zmluvy je dodanie a odovzdanie predmetu kúpy na dohodnutom mieste ačase kupujúcemu. Nemusí sa pritom jednať o fyzické odovzdanie tzv. z ruky do ruky, ale je postačujúce umožniť kupujúcemu, aby s tovarom nakladal. Dodanie môžeme teda chápať ako dodanie tovaru na určité miesto, umožnenie odobrať si tovar zo skladu predávajúceho alebo len o predanie tovaru prvému dopravcovi. 13

15 Kúpna zmluva je postavená na tzv. evikčnom princípe, ktorého základ spočíva v splnení záväzku predávajúceho vo vzťahu ku kupujúcemu tým, že mu umožní nadobudnúť vlastnícke právo odovzdaním predmetu kúpy, čím sa kupujúce stane jej držiteľom. Kúpna zmluva sama o sebe nemá za následok nadobudnutie vlastníckeho práva, ale vyžaduje sa ďalší úkon scudzovací právny úkon (najčastejšie odovzdanie traditio). Okrem tovaru je predávajúci za obdobných podmienok povinný dodať aj doklady nutné k predaniu a užívaniu tovaru a iné doklady určené v zmluve. (Ovečková, 2010, str. 211) Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu identifikuje celý právny vzťah, keďže bez neho by mohlo ísť o záväzok spočívajúci len v dočasnej zmene držby, teda faktického stavu (napr. úschova, výpožička, darovanie a pod.). Kúpna zmluva predstavuje prevod vlastníctva ako právneho vzťahu k tovaru a dodanie tovaru musí byť uskutočnené s týmto úmyslom. Moment dodania však nemusí byť totožný sprevodom vlastníckeho práva. (Bejček, 2003, s. 242) Obchodný zákonník upravuje nasledujúce možnosti zjednanie kúpnej ceny: 1. presne stanovenú čiastku 2. stanovenie spôsobu jej dodatočného určenia 3. z vôle strán môže byť uzavretá zmluva aj bez určenia kúpnej ceny Obchodný zákonník nevyžaduje určenie kúpnej ceny formou výslovného ustanovenia v zmluve, napriek tomu, že ho zaraďujeme medzi podstatné časti. Postačujúce je uvedenie spôsobu jej dodatočného určenia, jedine ak z jednania o uzavretí zmluvy vyplýva vôľa strán ju uzatvoriť i bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy ( 448, ods. 2 ObchZ). Dôvodom nestanovenia pevnej ceny sú najčastejšie pohyby cien na trhu, ktoré sa môžu v dobe uzatvárania zmluvy ajej realizácie podstatne líšiť. Na zamedzenie výrazných ekonomických strát z nevýhodnej transakcie sa preto využívajú inštitúty ako cenová doložka alebo práve dodatočné určenie kúpnej ceny. Najčastejšie je týmto určením samotná neskoršia dohoda strán, ale využíva sa i inštitút tzv. cenovej arbitráže. Pri nej kúpnu cenu určí tretia strana - osoba alebo organizácia. Pokiaľ sa strany dodatočne nedohodnú na cene, má predávajúci právo na cenu tovaru vzťahujúcu sa nie k dobe jeho dodania kupujúcemu, ale spätne k dátumu, kedy došlo k vzniku kúpnej zmluvy dohodou predávajúceho a kupujúceho s výnimkou dohody o cene. (Pokorná, J., 2009, s.1510) 14

16 V kúpnej zmluve sa stretávame aj s pojmom tzv. výhrady vlastníctva. Význam výhrady vlastníctva slúži na zaistenie záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za tovar. Prostredníctvom výhrady vlastníckeho práva predávajúci garantuje vyplatenie kúpnej ceny kupujúcim a znemožňuje kupujúcemu, aby vec predal tretej osobe, kým nezaplatil jej kúpnu cenu, nakoľko predávajúci je bezvýhradným vlastníkom až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Výhrada vlastníctva je sekundárnym dojednaním pri kúpnej zmluve. Výhradu vlastníctva v obchodných vzťahoch možno aplikovať v rámci kúpnej zmluve o predaji tovaru, pre jej platnosť sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, inak je bezpredmetná Práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vyplývajúce zo zmluvného vzťahu Z uzatvoreného zmluvného vzťahu vyplývajú pre predávajúceho nasledovné povinnosti: a) dodať tovar kupujúcemu b) odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú c) umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a ustanoveniami Obchodného zákonníka V súvislosti s povinnosťami predávajúceho môžeme hovoriť aj o tzv. dodacích podmienkach, ktorý sa týkajú predovšetkým lehoty a miesta dodania tovaru, nie sú obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Primárnou povinnosťou je umožniť kupujúcemu disponovať predmetom kúpy. Dodaním tovaru rozumieme: dodanie na zmluvne určené miesto odovzdanie prepravcovi pre tento spôsob je zaužívaný pojem dištančná dodávka umožnenie kupujúcemu nakladať s tovarom na ním určitom mieste strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa tovar nachádza alebo kde sa vyrobí umožnenie kupujúcemu nakladať s tovarom vmieste sídla predávajúceho alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska Čas plnenia nepredstavuje podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy, strany sa môžu dohodnúť podľa svojich potrieb nasledovným spôsobom: určenie konkrétneho dňa 15

17 vymedzením lehoty dodacej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak má kupujúci určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru, začiatok plynutia je posunutý. Medzi tieto povinnosti môže patriť napríklad dodanie nákresov, zaplatenie kúpnej ceny. Aby v praxi nevznikali pochybnosti pri výklade dodacej lehoty, ObchZ vymedzuje definície niektorých pojmov: začiatkom obdobia znamená prvých 10 dní tohto obdobia v polovici mesiaca znamená od 10. do 20. dňa v polovici štvrťroka druhý mesiac štvrťroka koncom obdobia znamená poledných 10 dní ihneď pri potravinách a surovinách do 2 dní, pri strojárskych výrobkoch do 10 dní, pri ostatnom tovare 5 dní Obsahom kúpnej zmluvy sú nielen povinnosti predávajúceho, ale i kupujúceho. V súlade so zmluvou medzi jeho základné povinnosti patrí: 1. zaplatiť za tovar kúpnu cenu 2. prevziať dodaný tovar 3. vykonať kontrolu tovaru a v prípade vád tovaru ich oznámiť predávajúcemu Obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy sú platobné podmienky, ktoré však majú osobitný význam. Zahŕňajú: - platobnú lehotu, - platobné miesto a - spôsob, resp. druh platby. Obchodný zákonník obsahuje iba dispozitívne ustanovenia, preto je vhodné upraviť ich v zmluve a prispôsobiť požiadavkám zmluvných strán (Suchoža, 2009, str. 783) 1.5 Kontrola tovaru Spôsob kontroly si strany môžu stanoviť v zmluve, ak sa nedohodnú, je treba postupovať podľa predchádzajúcej praxe a obchodných zvyklostí. Pri absencii dohody, praxe či obchodných zvyklostí je kupujúci povinný skontrolovať tovar primeraným spôsobom vzhľadom k typu a povahe tovaru, množstvu, spôsobu balenia a ďalším okolnostiam, ktoré ovplyvňujú i rozsah kontroly. Dôležitým faktorom je i druh tovaru. 16

18 Niekedy postačí len vizuálna kontrola, niekedy je nutná dôkladná kontrola vykonaným odborníkom. Aby kupujúci mohol uplatniť nároky zvád tovaru, musí tovar skontrolovať v čase podľa okolností čo najkratšom a nahlásiť ich predávajúcemu v primeranom čase po ich zistení. Opomenutie kontroly či nedostatočná kontrola nie je porušením zmluvy kupujúcim. Nevykonanie kontroly však môže pre kupujúceho znamenať vznik závažných následkov, stratu nárokov z vád tovaru, preto by mal pre kupujúci vykonať kontrolu vo vlastnom záujme. Kontrolu môže uskutočniť kupujúci sám alebo s využitím tretej osoby, predovšetkým profesionálneho kontrolóra na základe zmluvy o kontrolnej činnosti, zčoho vyplýva, že musí byť prevedená riadne a s odbornou starostlivosťou. Jej zmyslom je zistiť čo najskôr tzv. vady zjavné. Lehota k prevedeniu kontroly je obecne stanovená podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare. Prihliada sa pritom na povahu tovaru, vrátane obalu a k dobe, kedy sa prehliadka uskutočňuje. Z tejto obecne vymedzenej lehoty sú stanovené dve výnimky: - prehliadka tovaru môže byť uskutočnená až v dobe, kedy je dopravená na miesto určenia, pokiaľ zmluva stanoví predávajúcemu tovar odoslať - tovar môže byť prehliadnutý až v dobe doručenia na nové miesto určenia, pokiaľ bola v priebehu dopravy prevedená zmena miesta určenia alebo kupujúci tovar znovu odoslal bez možnosti si ho prehliadnuť, podmienkou však je, že v dobe uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti zmeny miesta určenia alebo opätovného odoslania tovaru (Plíva, 2009, str. 180) Ak teda kupujúci tovar neskontroluje, neobjaví vady v čase, keď ich mal objaviť a v dôsledku toho ich neoznámi v primeranom čase predávajúcemu, stratí tým nároky, na ktoré by inak mal právo pri porušením zmluvy. Neoznámenie zjavných vád predávajúcemu, má za následok možnosť predávajúceho v súdnom konaní túto skutočnosť namietať. Výnimkou je existencia liberačných dôvodov, ktoré je možné preukázať. 1.6 Okamih vzniku vady Okrem spôsobu vzniku je diferencia medzi zákonnou zodpovednosťou za vady a zárukou za akosť aj v okamihu vzniku vady. Pri zákonnej zodpovednosti predávajúci zodpovedá iba za vady, ktoré má tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho s výnimkou vyššie spomenutej. Pri poskytnutí záruky za akosť okrem toho 17

19 predávajúci zodpovedá aj za vady, ktoré vzniknú po tomto okamihu kedykoľvek počas trvania poskytnutej záručnej lehoty. Pri uplatnení nárokov z vád kupujúci nestráca nárok na náhradu škody a má nárok na zmluvnú pokutu, pokiaľ bola v zmluve dohodnutá, keďže zodpovednosť za vady a nároky z vád sa môže odlišovať od ustanovení v zákone v závislosti od povahy tovaru. Na odchýlky od zákona, ktorá nie sú obsiahnuté v zmluve, sa neprihliada Charakteristika vád a druhy vád tovaru Z právneho hľadiska označujeme ako vady plnenia predovšetkým vady stanovených alebo dohodnutých vlastností, čo môžeme ďalej konkretizovať neupozornením na vady tovaru, ktorých výskyt nie je obvyklý, uistením o bezchybnosti predmetu plneniu alebo vhodnosti k určitému použitiu v rozpore so skutočnosťou alebo neoprávneným nadobudnutím veci. Z hľadiska právnických osôb, teda firiem je nevyhnutné dohliadať na akosť tovarov a služieb už pri výrobe tovaru či vytváraní služby. Často sa veľmi zanedbáva akosť pri službách, poskytovaných v kamenných predajniach, ale taktiež i v elektronických obchodoch, nakoľko obchodné spoločnosti nemajú vedomosť o presnej úprave akosti čo vedie k následným chybám na tovaroch a službách. Nesmieme však zabúdať na stanovenie charakteristiky chybovosti pri duševnej práci, jej právne zabezpečenie. Väčšinu vyššie spomenutých charakteristík vád pri tovaroch a službách zastrešuje platná slovenská legislatíva, ktorú rozoberieme v ďalších častiach tejto práce. Doplnkom tejto úpravy je idodržiavanie smerníc akosti, ktoré upravujú smernice pre kvalitu ISO. Vlastnosti plnenia môžu byť dojednané v zmluve. Pokiaľ nie je dodané plnenie s vlastnosťami stanovenými v zmluve, je plnenie vadné. Ak nie sú vlastnosti plnenia dohodnuté v zmluve, sú smerodajné vlastnosti vyplývajúce z právnych predpisov. V ustanoveniach 420 ObchZ sú špecifikované pojmy množstvo, akosť, vyhotovenie a obal vo vzťahu k tovaru. Množstvo tovaru predstavuje podstatnú časť zmluvy a môže byť určené presne alebo s toleranciou, pričom toleranciu si zmluvné strany dohodnú v zmluve alebo vyplýva zo samotnej povahy tovaru. Zákon stanovuje povolenú odchýlku 5 %. Pokiaľ však z predchádzajúcej praxe zmluvných strán vyplýva odlišná obchodná zvyklosť, má prednosť pred úpravou v ObchZ. 18

20 Pod pojmom akosť rozumieme súhrn vlastnostní tovaru nevyhnutých na použitie. Vyhotovením označujeme vlastnosti rozhodujúce o vzhľade tovaru (farba). Akosť a vyhotovenie tovaru určuje predovšetkým zmluv a viacerými spôsobmi slovným popisom, odkazom na určitú technickú normu, podľa vzorky alebo predlohy. V prípade neurčenia zmluvou je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na určený účel alebo ktorý sa spravidla používa. (Suchoža a kol, 2007, str. 238) Pokiaľ zmluva nestanovuje inak, povinnosťou predávajúceho je vhodne tovar zabaliť alebo ho zabezpečiť na prepravu obvyklým spôsobom alebo spôsobom potrebným na uchovanie a ochranu tovaru. Rozlišujeme teda 2 základné druhy vád: 1. Faktické špecifikované ako: a) vady množstva b) vady vyhotovenia a kvality c) dodanie iného tovaru než určuje zmluva plnenie aliud d) neopatrenie tovaru obalom, resp. neopatrenie spôsobom stanoveným zákonom alebo zmluvou e) vady zjavné a skryté f) vady odstrániteľné a neodstrániteľné g) vady vzniknuté pred prechodom nebezpečenstva škody na veci a po ňom Akákoľvek odchýlka od zmluvy spôsobuje, že plnenie je vadné a dodanie tohto vadného plnenia zakladá vznik zodpovednosti za vady. Vadou množstva sa rozumie dodanie menšieho množstva, než je uvedené v prepravnom dokladu, doklade o odovzdaní tovaru alebo v prehlásenie predávajúceho. Jedná sa o dodanie menšieho množstva vrátane zjednanej či zákonnej tolerancie. Tolerancia sa môže uplatniť tam, kde je to zjednané alebo kde je to obvyklé, pričom odchýlka podľa súčasnej právnej úpravy nesmie presiahnuť 5% množstva určeného v zmluve. V prípade čiastočného plnenia sa nejedná o plnenie vadné, pokiaľ ju zmluvy nevylučuje. Čiastočným plnením sa rozumie dodanie menšieho množstva tovaru, než je uvedené v zmluve, pokiaľ v prepravnom doklade, doklade o odovzdaní tovaru alebo v prehlásení predávajúceho je uvedené množstvo, ktoré zodpovedá množstvu dodanému. Predávajúci, ktorý nedodá zvyšok množstva v dobe uvedenej v zmluve, sa dostáva s týmto do omeškania. 19

21 Podľa ObchZ ma tovar vadu vyhotovenia a kvality, pokiaľ nezodpovedá dohode. Pokiaľ nie sú kvalita a vyhotovenie dohodnuté, plní predávajúci v kvalite vyhotovení, ktoré sú vhodné pre účel zo zmluvy, alebo pre obvyklé účely. Ustanovenie ObchZ obsahuje pojem účel stanovený v zmluve. Oproti tomu Občiansky zákonník používa účel zrejmý zo zmluvy. Z toho je možné chápať, že bude stačiť, aby účel zo zmluvy vyplýval, bez nutnosti priamej definície. Zodpovednosť za vady teda vzniká podľa vyššie uvedeného tiež dodaním iného tovaru, hoci aj bezvadného plnenia. Pod iným plnením rozumieme dodanie plnenia síce druhovo rovnakého, ale s inými vlastnosťami. V prípade dodania úplne iného plnenia alebo plnenia odlišného druhu, ako je dojednané, nedôjde k splneniu zmluvy. Teoreticky je možné i dodanie omnoho kvalitnejšieho tovaru než určuje zmluva, ktoré však nemôže byť považované ani za splnenie zmluvy z dôvodu pravdepodobne vyššej ceny. Preto sa prikláňame k názoru, že bolo dodané niečo, čo kupujúcemu nepatrí. Ide teda o plnenie bez právneho dôvodu. V súčasnosti sa prihliada na správne zabalenie tovaru a zaistenie bezpečnej prepravy bez poškodenia tovaru. Porušenie týchto povinností nezakladá vznik zodpovednosti za vady. Právo kupujúceho z vadného plnenia zakladá vada, ktorú má vec pri prechode nebezpečenstva škody na kupujúceho, ale i neskôr vzniknutá vada, ktorú predávajúci spôsobil porušením svojej povinnosti. Zjavné vady sú definované ako vady, ktorých existencia je kupujúcemu (objednávateľovi) zrejmá na pohľad a vady, ktoré je možné zistiť bežne vykonanou skúškou. Je ale vymedzené, že za zjavné vady nie je možné považovať vady, ktorých existenciu by musel kupujúci (objednávateľ) zisťovať prehliadkou spojenou s deštrukciou tovaru a vady, ktoré sa typicky môžu v plnej miere prejaviť až pri používaní tovaru. Zjavná vada podľa kúpnej zmluvy je taká, ktorá môže kupujúci zistiť pri včasnom prehliadnutí a dostatočne starostlivosti. Dôležitá je včasná notifikácia, inak súd právo z vadného plnenia neprizná, keď namietne predávajúci, že vada nebola včas oznámená. Zjavnú vadu je nutné oznámiť bez zbytočného odkladu potom, čo potom, čo ich kupujúci zistil, najneskôr však do dvoch rokov po odovzdaní veci, respektíve do päť rokov od nadobudnutia stavby spojenou so zemou pevným základom. Skryté vady sú vady, ktoré kupujúci nezistil, ani nemal zistiť pri prehliadke a dostatočnej starostlivosti, ktorú je povinný urobiť. Vadu je nutné oznámiť včas, t.j. bez 20

22 zbytočného odkladu potom, ako ich mohol kupujúci pri dostatočnej starostlivosti zistiť. Najneskôr však do dvoch rokov. Vada odstrániteľná je taká, ktorú je možné opravou odstrániť. V prípade odstránenia vady sa nadobúdateľ môže domáhať jej opravy, u množstevnej vady doplnením toho, čo chýba alebo primeranej zľavy. V prípade neodstrániteľnej vady, ktorú nie je možné odstrániť a preto nie je možné veci riadne užíva, ma nadobúdateľ možnosť buď od zmluvy odstúpiť, alebo sa domáhať primeranej zľavy. 2. Právne vady za ktoré považujeme: a) zaťaženie tovaru právom tretej osoby, o ktorých kupujúci nevedel a nesúhlasil s nimi a ktoré mu znemožňujú nerušený výkon vlastníckych práv na dodaný tovar. Práva tretích osôb môžu mať povahu vecných práv záložné právo, vecné bremená b) zaťaženie tovaru právami priemyslového či iného duševného vlastníctva, pričom sú úpravou rozdelené podľa toho, či tieto práva požívajú ochranu podľa právneho poriadku štátu predávajúceho alebo kupujúceho, resp. štátu predaja alebo používania tovaru (Patakyová a kol, 2006, str. 956) 1.7 Oznámenie nároku zo zodpovednosti za vady Pokiaľ ide o povahu úpravy oznámenia nároku zodpovednosti za vady, reflektuje Obchodný zákonník princíp zmluvnej voľnosti i vo veľkej miere dispozitívnosti ustanovení týkajúcich sa záväzkových vzťahov všeobecne a v rámci nich i úpravy kúpnej zmluvy. 263 ObchZ, ktorý podáva taxatívny výpočet kogentných ustanovení, označuje za takéto 409, 444, 458 a 459 ObchZ ako ustanovenia obecnej úpravy kúpnej zmluvy a ďalej 477, 478, 479 odst. 2, 480, 483 odst. 3, 488, 488a, 493 odst. 1 veta druhá, 729, 743 a 745 odst. 2 ObchZ ako ustanovenia upravujúce ďalšie špeciálne okolnosti vsúvislosti s kúpou. Treba poznamenať, že úprava kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku je do veľkej miery inšpirovaná práve Dohovorom. Úprava kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku vo viacerých smeroch kopíruje a zodpovedá úprave obsiahnutej v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý bol podpísaný 11.apríla 1980 vo Viedne ( v zmysle čl. 99 Dohovor nadobudol účinnosť 1. Januára 1988). Pre bývalú ČSFR Dohovor nadobudol 21

23 platnosť 1. apríla 1991 (publikovaný bol v oznámení č. 160/1991 Zb.). Po rozdelení ČSFR došlo k sukcesii oboch nástupníckych štátov do tejto medzinárodnej zmluvy. (Suchoža, 2009, s. 772). V ustanovení článku 39 tohto Dohovoru sú tri dôležité časové vymedzenia: - primeraná doba - dvojročná prekluzívna doba a - doba záručná Primeraná doba Nie je reálne stanoviť jednotnú dobu pre oznámenie vád, vzhľadom k tomu, že sa berú do úvahy všetky okolnosti, zvyky i prax medzi stranami a dôležitým faktorom je tiež povaha tovaru. Pri rýchlo sa kaziacom a sezónnom tovaru sa logicky vyžaduje kratšia doba na oznámenie. Medzi faktory skracujúce túto dobu patria ľahká poznateľnosť vady, úmyseľ kupujúceho tovar ďalej spracovať, pretože následne by mohlo byť obtiažne určiť kto je zodpovedný za vadu. Stanovenie primeranej doby je závislé i od nárokov, ktorých sa kupujúci dovoláva, či chce tovar odmietnuť, odstúpiť od zmluvy, dodať náhradný alebo ho ďalej spracovať. Povinnosťou kupujúceho, ako bolo spomenuté vyššie, je prehliadnutie tovaru čo najskôr po odovzdaní alebo dodaní av prípade zistenia vád zjavných, zistiteľných pri riadnej a včasnej kontrole bezodkladne ich oznámiť predávajúcemu tzv. notifikačná povinnosť. Kontrolu tovaru by mal predávajúci previesť v dobe, kedy naňho prechádza nebezpečenstvo škody na veci, pretože predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má tovar v tomto okamihu. Pretože tak nie je možné učiniť vždy, ukladá zákon kupujúcemu učiniť túto prehliadku čo najskôr po prechode. Kontrolu tovaru musí kupujúci previesť aj v prípade, že je mu tovar zasielaný predávajúcim. Ods preto pripúšťa, aby za včasnú prehliadku bola považovaná prehliadka, kedy je tovar dopravený do miesta určenia a to aj vtedy, pokiaľ je miesto dopravy počas dopravy menené. (Kobliha, 2006, s. 1139) Pri vadách skrytých, nezistiteľných kontrolou, začína primeraná doba bežať od okamihu skutočného zistenia vady kupujúcim. Tieto vady mal tovaru už v čase prechodu nebezpečenstva, ale prejavili sa až po tejto dobe. Zodpovednosť predávajúceho za skryté vady je maximálne 2 roky od skutočného odovzdania tovaru kupujúcemu. (Kučera, 2008, str. 230) 22

24 V praxi sa stáva, že kupujúci začne reklamovať vady až po splatnosti kúpnej ceny alebo po splatnosti po výzve predávajúceho, ktorý už potom veľmi ťažko zistí, či vada existovala v dobe prechodu nebezpečenstva alebo k nej došlo až následne. Preto vymedzenie primeranej doby pre oznámenie je určitou obranou predávajúceho proti špekulácii kupujúceho. Dôsledkom neuskutočnenia notifikácie včas je oslabenie súdnej vymáhateľnosti práva, to znamená, že právo nemôže byť priznané v súdnom konaní, pokiaľ predávajúci vznesie námietku proti nesplneniu oznamovacej povinnosti kupujúceho (obdobné účinky ako premlčanie práva) Výnimku tvoria iba prípady, ak predávajúci o vadách vedel alebo mohol vedieť. Lehota k prevedenie oznámenia je daná 428 odst. 1. ObchZ pre faktické vady a 435 pre právne vady ako bez zbytočného odkladu. Kupujúcemu prislúcha možnosť voľby nároku za predpokladu, že tak učiní vo včasne zaslanom oznámení (reklamácia vád) alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok je možné meniť iba v prípade, ak sú vady neopraviteľné alebo je oprava spojená s neprimeranými nákladmi. V tomto prípade môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru. Zmena nároku je možná tiež v prípade neodstránenia vady v primeranej dodatočnej lehoty alebo ak kupujúce oznámi, že vady neodstráni. Za týchto okolností má kupujúci právo odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu. (Plíva, 2009, str. 186) Pokiaľ svoju voľbu neoznámi včas predávajúcemu, je oprávnený požadovať ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Nasledujúce rozhodnutie sa týka vád zjavných a nemožnosť zmeny pôvodne uplatneného nároku žalobcu, ktorý si nesplnil notifikačnú povinnosť a vady tovaru riadne neoznámil. Žalobca tovar prevzal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. novembra 1993 a zaplatil kúpnu cenu. V záručnej dobe vozidlo reklamoval av dôsledku pretrvávajúcich vád od zmluvy 25. októbra 1994 odstúpil. Žalobou zo dňa 17. augusta 1998 požadoval zľavu z ceny a návrh rozšíril aj o náhradu škody. Žalovaný však s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, vzhľadom k tomu, že si žalobca uplatnil iný z nárokov z vád tovaru - odstúpenie od kúpnej zmluvy, a to vrátením kúpnej ceny. Konanie bolo zastavené, nakoľko súd pri posudzovaní žaloby potvrdil, že žalobca stratil možnosť uplatnenia si iného nároku z vád tovaru. Žalobca podal vzákonnnej lehote proti rozsudku odvolanie s odôvodnením zmätočnosti, nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako i neúplné zistenie skutkového stavu veci a následné nesprávne právne posúdenie. Tiež vytýkal súdu 23

25 nevyhodnotenie otázky, čo zo strany žalovaného došlo dodaním tovaru s vadami k porušeniu zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobca podal proti odvolaciemu rozsudku dovolanie s odôvodnením, že nikdy netrval na odstúpením od zmluvy a listom zo dňa iba upozornil žalovaného na nedostatky motorového vozidla, o čom svedčí aj zmena petitu žaloby na zaplatenie zľavy z ceny. Dovolací súd však považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za zmätočné, nakoľko sa dostatočne nezaoberal a neodôvodňoval, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca od zmluvy odstúpil a v tejto súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a č. 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, teda neexistuje ani dovolací dôvod. Ďalej poukázal na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko odvolací súd nezmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a nie sú splnené podmienky na jeho pripustenie. Na základe týchto skutočností Najvyšší súd SR dovolanie odmietol. Ak teda nastane situácia, že dodaný tovar je vadný a kupujúci včas a riadne uskutočnil oznámenie vady, je možné uplatniť nároky z vád tovaru. Včasným a riadnym oznámením rozumieme podanie správy o vadách, pri faktických vadách: U faktických vád bez zbytočného odkladu po tom čo kupujúci zistil: - vady pri prehliadke podľa 427 ObchZ prezretie tovaru čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody, v prípade odoslanie tovaru po dopravení na miesto určenia - pri prehliadke s vynaložením odbornej starostlivosti podľa možností hneď po dobe, kedy naňho prešlo nebezpečenstvo škody na tovare - vady, ktoré pri tejto prehliadke a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti zistené neboli, ale najneskôr do dvoch rokov, ak nebola poskytnutá záruka alebo do konca záručnej doby ak záruka za akosť poskytnutá bola (Plíva, 2009, str. 181) Pri vadách právnych bez zbytočného odkladu po tom, čo sa kupujúci dozvedel o práve tretej osoby, ktorým je tovar zaťažený. V nasledujúcom rozhodnutí súd uznal nárok kupujúceho na odstúpenie od zmluvy, pretože predávajúci porušil zmluvu podstatným spôsobom akupujúci reklamoval včas a včas uplatnil i nárok na odstúpenie od zmluvy. V tomto prípade, pretože šlo o skryté vady, primeraná doba začala bežať až po tom, čo kupujúci mohol vady zistiť na základe reklamácie zákazníkov. 24

26 1.7.2 Dvojročná prekluzívna doba Právo kupujúceho z vád zaniká, ak ich neoznámi najneskôr do dvoch rokov od skutočného odovzdania tovaru kupujúcemu, ibaže by táto lehota nebola v súlade so zmluvnou záručnou lehotou. Nemôže byť zastavená ani prerušená a súd na ňu prihliada ex officio (Schlechtriem, 2010, str. 635) Tento časový limit je možné použiť u vád nezistiteľných pri včasnej a riadnej kontrole tovaru, teda u vád skrytých. Časový horizont začína bežať od skutočného odovzdania tovaru kupujúcemu. Pri priamej dodávke k zákazníkovi kupujúceho začína bežať od odovzdania tovaru zákazníkovi. Pri opätovnom odoslaní k zákazníkovi to neplatí, nakoľko tovar už bol odovzdaný kupujúcemu. Účelom tejto lehoty je ochrana kupujúceho pred vadami, ktoré sa prejavia až po uplynutí určite doby, ale i ochrana predávajúceho proti nárokom, ktoré sa vyskytnú dlhšiu dobu po dodaní tovaru, kedy je obtiažne pre predávajúceho získať dôkaz o stave tovaru v dobe jeho dodania a tiež uplatňovať nároky zo zodpovednosti u dodávateľov, od ktorých tovar prípadne materiál na jeho výrobu získal Záručná doba Dvojročný limit pre oznámenie neplatí v prípade rozporu so zmluvnou záručnou lehotou. Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré ma tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva na kupujúceho, či už ide o tzv. vady zjavné alebo skryté. Kupujúci je však povinný oznámiť povahu vád v primeranej dobe po tom, čo ich zistil alebo mal zistiť, maximálne u skrytých vád do 2 rokov od odovzdania tovaru kupujúcemu. Predávajúci zodpovedá ale i za vady, ktoré vzniknú po okamihu prechodu nebezpečenstva, vrátane nedodržania záruky. Zárukou predávajúci berie na seba záväzok, že tovar bude po určitú dobu spôsobilý pre obvyklé svoje použitie alebo pre osobitné použitie alebo že si zachová určitú akosť alebo určité vlastnosti, teda i po prechode nebezpečenstva. V tomto smere teda poskytuje záruka na akosť väčšiu ochranu kupujúcemu než reklamačné nároky. Záručnú lehotu si môžu strany dohodnúť na 2 roky, ale i kratšiu alebo dlhšiu. Záručná doba môže byť predávajúcim poskytnutá na rôzne časti jedného výrobku v rôznom časovom trvaní. Napríklad u nákladných áut niektoré firmy poskytujú dvojročnú záruku na časti motora a na ostatné diely záruku jednoročnú. Problém je, aký je vzťah medzi záručnou dobou, kde predávajúci zaručuje napríklad len určité 25

27 vlastnosti adobou dvojročnou poskytnutou Dohovorom na vady, ktoré mal tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva. Bolo by vhodné, aby si túto otázku strany upravili v zmluve. Či v prípade kratšej záruky platí tento časový limit i pre vady, ktoré mal tovar v dobe prechodu nebezpečenstva, alebo nároky z týchto vád bude môcť kupujúci uplatniť i po uplynutí dohodnutej záručnej lehoty. A podobne, či v prípade dlhšej záručnej lehoty bude môcť kupujúci uplatniť tieto vady i po lehote dvoch rokov. (Rozehnalová, s ) Garančná záruka môže stáť vedľa záruky z vád podľa, a v prípade, že je kratšia ako 2 roky, nemusí mať vplyv na právo kupujúceho uplatňovať nároky zo skrytých vád v lehote dvoch rokov. Alebo garančná záruka vstúpi na miesto záruky z vád a vtedy môže túto dobu skracovať alebo predlžovať. (Enderlein,1985, str. 91) 1.8 Nároky z vád tovaru Nároky z vád tovaru ObchZ upravuje v 436 a nasl. bez ohľadu na to, či vyplývajú z vád faktických, právnych alebo zo záruky za akosť. Je nutné však podotknúť, že právna úprava nárokov má dispozitívnu povahu a pripúšťa modifikáciu v závislosti od vôle zmluvných strán. Základným kritériom pri definovaní nárokov kupujúceho z vád tovaru je určenie, či zmluva bola porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom Nároky z vád tovaru pri podstatnom porušením zmluvy Identifikáciu podstatného porušenia zmluvy je odporúčané špecifikovať presne a jasne priamo v zmluve, čo umožňuje predchádzať možným budúcim komplikáciám pri určením spôsobu porušenia zmluvy. Ak zmluva nešpecifikuje, čo sa rozumie pod jej podstatným porušením, použijú sa zákonné ustanovenia, podľa ktorých sa za podstatné porušenie považuje také, o ktorom porušujúca strana v čase uzavretia zmluvy vedela alebo mohla predvídať, že druhá strany nebude mať záujem na plnení povinností pri takomto porušení. Nie je rozhodujúce, aké slovné vyjadrenie trvanlivosti alebo použiteľnosti tovaru bolo použité, ale vyjadrenie musí byť jednoznačné. (Tomsa, 2009, s. 1021) Ostatné porušenia zmluvy sa považujú za nepodstatné porušenia. Pri podstatnom porušení zmluvy má kupujúci právo: 26

28 a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád b) požadovať odstránenie opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny d) odstúpiť od zmluvy - zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, kedy sú tak oprávnené urobiť. Odstúpiť od zmluvy je možné predovšetkým pri omeškaní (napr. 345 a nasl. ObchZ ), pri vadnom plnení (napr. 436 ods. 1 ObchZ) a iných prípadoch (napr. 547 ods. 5 ObchZ). Ako príklad uvádzame nasledujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu ,30 Sk s 8 % úrokmi z omeškania od do zaplatenia a žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému strešnú krytinu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa žalobca vytkol žalovanému vady tovaru a uplatnil si nároky z týchto vád s upozornením na možnosť odstúpenia od zmluvy. Napriek výmene strešnej krytiny došlo k strate farebnosti, opätovne sa vyskytli vady, ktoré žalobca reklamoval a žiadal poskytnutie primeranej zľavy z kúpnej ceny. Na základe neuznania reklamácie žalobca listom zo dňa , odstúpil od zmluvy a požadoval vrátenie zaplatenej kúpnej ceny s tým, že žalovanému vadný tovaru vráti. Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa skonštatoval, že žalovaným vymenená strešná krytina nesporne trpela vadou spočívajúcou v strate farebnosti a žalobca preto v súlade s 436 ObchZ uplatňoval nároky z vád tovaru, pričom zároveň splnil zákonné predpoklady i pre uplatňovanie práv z vád tovaru podľa 437 ObchZ, ako pri porušení zmluvy nepodstatným spôsobom. Keďže žalovaný v súlade s 437 ods. 5 ObchZ neodstránil vady už vymenenej krytiny a žalobcovi ani neposkytol zľavu z kúpnej ceny, žalobcovi vzniklo právo od zmluvy odstúpiť. Sumu Sk poskytnutú žalovaným žalobcovi na základe písomnej dohody o zmieri podľa súdu prvého stupňa nemožno považovať za poskytnutú zľavu z kúpnej ceny, pretože podľa dohody ide o kompenzáciu za reklamačné konanie ohľadne dodávky strešnej krytiny. Uvedené má nasvedčovať tomu, že išlo len o náhradu nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s výmenou strešnej krytiny. Tým, že žalobca v súlade s 349 ods. 1 ObchZ od zmluvy odstúpil s účinnosťou od , zmluva zanikla a účastníkom vznikla podľa 351 ods. 2 ObchZ povinnosť vrátiť si na jej základe poskytnuté plnenia, žalovanému i s úrokom podľa 502 ObchZ. Na odvolanie žalovaného 27