Finančná analýza podniku The financial analysis of the company

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Finančná analýza podniku The financial analysis of the company Diplomová práca Autor: Bc. Michal Császári Financie Vedúci práce: Ing. Katarína Zvaríková, PhD. Banská Bystrica Jún 2014

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Liptovskom Mikuláši Bc. Michal Császári 2

3 Poďakovanie Touto cestou by som chcel poďakovať vedúcej mojej diplomovej práce Ing. Kataríne Zvaríkovej, PhD. za jej pomoc, odborné vedenie, rady, cenné pripomienky, drahocenný čas a trpezlivosť pri vypracovaní diplomovej práce. V Liptovskom Mikuláši dňa Bc. Michal Császári 3

4 ANOTÁCIA CSÁSZÁRI, Michal, Bc: Finančná analýza podniku [diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Katarína Zvaríková PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 74 Cieľom diplomovej práce je uskutočniť komplexný pohľad na financie podniku Hotela Flóra a. s. Za týmto účelom je vykonaná finančná analýza jednotlivých zvolených finančných ukazovateľov za roky 2008 až 2012, vrátane SWOT analýzy ako nefinančného ukazovateľa. Teoretická časť s názvom teoretické východiská riešenej problematiky oboznamujú so základnými pojmami týkajúcimi sa finančnej analýzy. Analytická časť práce je venovaná opisu podniku, Swot analýze a analýzam Ex Post a Ex Ante, ktorých cieľom je poukázať na minulú ale aj súčasnú finančnú situáciu v podniku. Záverečná časť je tvorená návrhmi pre možnosti efektívnejšieho fungovania podniku. Kľúčové slová: výkonnosť podniku, EVA, rentabilita, likvidita, zadlženosť, aktivita, bonita. 4

5 ANOTATION CSÁSZÁRI, Michal, Bc: Financial analysis of the company [diploma thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Department of finances. Supervisor: Ing. Katarína Zvaríková PhD. Year: Number of pages: 74 The aim of diploma thesis is to realise complex view to the finances of the Hotel Flóra a. s. company. This is the reason that we accomplish financial analysis of the specific financial indicators for the years including SWOT analysis as the nonfinancial indicator. Theoretical part is about theoretic definitions of this issue and it contents of basic definitions of the financial analysis concept. Analytical part is about description of the specific company, SWOT analysis, Ex Post analysis and Ex Ante analysis. Its aim is to refer the past situation of company as well as predict the future situation in the company. Conclusion consists of proposals for more efficient company operating. Kľúčové slová: výkonnosť podniku, EVA, rentabilita, likvidita, zadlženosť, aktivita, bonita. 5

6 OBSAH ÚVOD FINANČNÁ ANALÝZA VYBRANÉHO PODNIKU TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Čo je finančná analýza? Predmet finančnej analýzy v podniku Zdroje finančnej analýzy Súvaha Výkaz ziskov a strát Cash flow Analýza základných pomerových ukazovateľov Finančná analýza,,ex POST Finančná analýza,,ex ANTE EVA metóda hodnotenia výkonnosti podniku FINANČNÁ ANALÝZA VYBRANÉHO PODNIKU FINANČNÁ ANALÝZA HOTELA FLÓRA a. s SWOT analýza Hotela Flóra a. s Analýza EX POST Hotela Flóra a. s Analýza EX ANTE Hotela Flóra a. s EVA ukazovateľ ekonomicky pridanej hodnoty podniku NÁVRHY A ODPORÚČANIA VYPLÝVAJÚCE Z VÝSLEDKOV FINANČNEJ ANALÝZA HOTELA FLÓRA a. s ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ZOZNAM TABULIEK ZOZNAM GRAFOV PRÍLOHY

7 ÚVOD V súčasnosti každý podnik prechádza dynamickými zmenami. Tie súvisia s podnikom ako takým, spoločnosťou a jednotlivcami. Podnikanie v dnešnej dobe znamená boj o zachovanie vlastnej existencie na trhu. Túto situáciu výrazne ovplyvnila aj finančná kríza z roku Zachovanie si existencie, konkurencieschopnosti prípadne zameranie sa na ďalší, aj keď náročný rozvoj podniku si vyžaduje znalosti manažmentu podniku o podmienkach, v ktorých podniká. Medzi najdôležitejšie rozhodnutia patria finančné rozhodnutia. Úlohou vykonanej finančnej analýzy podniku Hotela Flóra a. s. je jasne a výstižne poukázať na jej ekonomické hospodárenie. Cieľom diplomovej práce je uskutočniť finančnú analýzu podniku, v našom prípade sme si vybrali hotel Flóra a.s. Vykonávaná je finančná analýza jednotlivých zvolených finančných ukazovateľov za horizont rokov 2008 až SWOT analýza je vypracovaná ako forma nefinančného ukazovateľa. Prvá kapitola objasňuje teoretické východiská riešenej problematiky. Je rozdelená do troch podkapitol, ktoré oboznamujú so základnými pojmami týkajúcimi sa finančnej analýzy. Prvá podkapitola zahŕňa všetko to, čo označujeme pojmom finančná analýza, vysvetľuje jej predmet, cieľ a postup, ako aj to, kto sú používatelia finančnej analýzy. Druhá podkapitola poukazuje na zdroje, z ktorých je finančná analýza uskutočňovaná. Tretia podkapitola rozoberá jednotlivé ukazovatele Ex Post a Ex Ante. V rámci nej je riešená EVA, ako nástroj merania výkonnosti podniku. V praktickej časti Ex Post sme sa zamerali na spoznanie likvidity, rentability, zadlženosti a aktivity podniku. V analýze Ex Ante sme uskutočnili výpočty bonitných a bankrotových modelov. Na záver sme vypočítali aj EVU- ekonomickú pridanú hodnotu. Záverečná časť je tvorená zhodnotením analýzy a návrhmi pre zvýšenie efektivity podniku. Pri spracovaní určenej témy, dosiahnutí hlavného cieľa práce a získania všeobecného pohľadu k danej problematike sme uskutočnili poznávanie. Poznatky boli získané z domácej aj zahraničnej literatúry a oficiálnej stránky Hotela Flóra a. s.. Spracovanie dát upriamuje pozornosť na porovnávanie jednotlivých číselných údajov v horizonte rokov Analýza údajov bola realizovaná spôsobom reťazového indexu, t.j. medziročného rozdielového porovnávania. Tá nám pomohla zistiť, či došlo k výrazným zmenám sledovaných údajov. Jednotlivé výsledky analýzy sú zaznamenané pomocou tabuliek a grafov. 7

8 Celá práca je rozdelená troch teoretických kapitol, ktoré sú následne členené na podkapitoly, analytickú časť zahŕňajúcu cieľ praktickej časti a návrhové zlepšenia na efektívnejšie podnikanie Hotela Flóra a. s.. 8

9 1 FINANČNÁ ANALÝZA VYBRANÉHO PODNIKU TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 1.1 Čo je finančná analýza? Finančná analýza predstavuje bezpochyby jeden z najdôležitejších a najvýznamnejších fundamentálnych spôsobov podnikovej analýzy. Pomocou špecifických postupov umožňuje vykonanie diagnózu finančného hospodárenia každej spoločnosti. Z pohľadu do minulosti a použitím rôznych finančných ukazovateľov s potrebnou vypovedacou hodnotou na skúmanú finančnú oblasť spoločnosti, dokáže rozpoznať, ako vývojové trendy danej spoločnosti ovplyvnili jej činnosť, jej silné a slabé stránky a podobne. (Rejnuš, 2011, s. 249) Finančná analýza je organickou súčasťou finančného riadenia podniku. Jej úlohou je hodnotiť pomocou špecifických metód a nástrojov finančnú situáciu podniku a určiť príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Úlohou finančnej analýzy je určiť, ktoré činitele a s akou intenzitou sa podieľali na formovaní finančnej situácie. Relevantné činitele možno s ohľadom na charakter ich pôsobenia rozdeliť do dvoch skupín: 1. Externé činitele pôsobiace na podnik z jeho okolia. Majú podobu štátnych opatrení, či zásahov (daňová, colná politika štátu) a ich pôsobenie, účinky podnik nemôže ovplyvniť. 2. Interné činitele - možno ich rozdeliť na kvantitatívne a kvalitatívne. Kvantitatívne vyjadrujú objem podnikovej činnosť a sú reprezentované objemom výnosov a tržieb. Kvalitatívne vyjadrujú úroveň, s akou sa v podniku transformujú vstupy na výstupy. Interné činitele sú v rukách podnikového manažmentu, ktorý ich môže ovplyvniť. Finančná analýza vychádza z rôznych informačných zdrojov. Tieto informácie majú rôznu dostupnosť, no vo všeobecnosti sa rozdeľujú do dvoch skupín a to, na interné a externé. Interné informácie sa dotýkajú priamo spoločnosti, avšak nie všetky sú verejne dostupné. Medzi verejne dostupné patria tie, ktoré sa používajú pre finančnú analýzu z účtovné závierky. Účtovné závierky podľa zákona o účtovníctve zahŕňajú súvahu, výkaz 9

10 ziskov a strát, cash flow. Do interných informácií patria aj údaje týkajúce sa vnútropodnikového účtovníctva, podnikovej štatistiky, podklady z úseku práce a miezd, vnútorné smernice atď. (Ručková, 2010, s. 17) Externé informácie pochádzajú z vonkajšieho prostredia a týkajú sa teda nielen podniku, ale tiež jeho okolia. Do tejto kategórie patria informácie vyplývajúce z medzinárodných analýz, analýz národného hospodárstva či odvetvových analýz, ale tiež informácie z oficiálnych štatistík alebo burzové informácie z odbornej tlače. K nefinančným informáciám tohto typu patrí postavenie na trhu, konkurencia, opatrenie vlády, kvalita managementu atď. (Ručková 2010, s. 19) Predmet finančnej analýzy v podniku Finančná analýza podniku predstavuje analýzu jeho financií. Je to súbor nástrojov pre interpretáciu účtovných výkazov z pohľadu finančnej situácie a je vnímaná ako metóda hodnotenia finančného hospodárenia podniku. Predmetom finančnej analýzy sú: 1. finančné zdravie podniku, ktoré vyjadruje mieru odolnosti financií voči prevádzkovým rizikám (interným, externým) za určitej finančnej situácie, 2. finančné chovanie podnikateľského subjektu, ktoré predstavuje spôsob reakcie financií podniku na interné a externé problémy, 3. finančná spoľahlivosť, ktorá signalizuje znesiteľnú mieru prevádzkového rizika, na ktorú je možné pristúpiť pri investičnej a prevádzkovej činnosti, 4. finančná dôveryhodnosť, ktorá je založená na mienke, do akej miery a za akých podmienok môžu poskytovatelia finančných zdrojov vstupovať do možností financovania jednotlivých činností podniku s aspektom na jeho finančné chovanie a finančné zdravie. (Jenčová, 2011, s. 11) Cieľ a postup finančnej analýzy Poznať finančné zdravie je hlavným cieľom finančnej analýzy. Medzi ďalšie ciele patrí: 1. zhodnotenie vplyvu vnútorného a vonkajšieho prostredia podniku, 2. analýza doterajšieho vývoja podniku, 3. porovnanie výsledkov analýzy v priestore, 10

11 4. pyramídové rozklady ukazovateľov, 5. poskytovanie informácií slúžiacich na strategické rozhodovanie, 6. analýza variant budúceho vývoja a výber najlepšej varianty, 7. výklad výsledkov, podanie návrhov na finančné plánovanie a riadenie v podniku. Postup finančnej analýzy: 1. agregácia ukazovateľov súvahy, výkazu ziskov a strát, výkazu cash flow, 2. analýza ukazovateľov v čase (prostredníctvom reťazových a bázických indexov), 3. analýza výkazov, ktoré sú zostavené v percentuálnom vyjadrení (benchmarking), 4. výpočet pomerových ukazovateľov, 5. doplnková a sektorová analýza pomerových ukazovateľov s odvetvovými priemermi či prahovými hodnotami s konkurenčným alebo najlepším podnikom v odvetví, 6. hodnotenie pomerových ukazovateľov, 7. hodnotenie vzťahov medzi pomerovými ukazovateľmi, 8. výpočet a následné hodnotenie ďalších ukazovateľov, 9. návrh na opatrenia ako východisko pre zlepšenie finančného riadenia, plánovania a prognózovania. (Jenčová, 2014, s ) Finančnú analýzu možno teda rozdeliť do štyroch etáp: sústredenie podkladov, vytvorenie sústavy hodnotiacich ukazovateľov, porovnanie výsledkov s porovnávanou základňou, vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení a) sústredenie podkladov je dôležitá činnosť pre dôkladnú a správnu analýzu. Medzi najdôležitejšie podklady patria účtovné výkazy, ako sú súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad peňažných príjmov a výdavkov, ktoré sú bežne dostupné nie len vlastníkom a manažérom, ale taktiež externým záujemcom. Okrem tohto sa finančný manažér, alebo analytik zaoberá aj inými podkladmi. Môžu to byť napríklad údaje podnikovej štatistiky, komentáre manažérov, údaje z prílohovej časti účtovnej závierky, správy zo štatistického úradu a podobne. b) vytvorenie sústavy hodnotiacich ukazovateľov závisí od zamerania analýzy, ktorá môže byť: 11

12 Retrospektívna - hodnotí podnik za uplynulé obdobie predovšetkým prostredníctvom pomerových ukazovateľov. Jedná sa o ukazovatele rentability, likvidity, zadlženosti, aktivity a trhovej hodnoty podniku. Perspektívna - sleduje vývojové trendy najdôležitejších ukazovateľov podniku v predchádzajúcich obdobiach a na ich základe sa snaží predpokladať ich budúci vývoj. c) porovnanie výsledkov analýzy s porovnávacou základňou umožňuje hodnotiť finančné postavenie spoločnosti v konkurenčnom prostredí. Spoločnosť môže porovnávať jej celkové výsledky a aj jednotlivé pomerové finančné ukazovatele. d) porovnanie výsledkov a návrh opatrení je najdôležitejšia časť finančnej analýzy. Jej úlohou je presne určiť príčiny daného stavu spoločnosti, aké kladné a záporné vplyvy pôsobili na výsledok, ako možno nepriaznivé výsledky do budúcna zmeniť, alebo ako si dobré výsledky udržať. (Sedlák et al, 2007, s. 241) Užívatelia finančnej analýzy Finančná analýza sa uskutočňuje predovšetkým kvôli širokému rozsahu výsledkov, ktoré môžu manažéri a analytici získať. Pri jej tvorbe sa postupuje z viacerých hľadísk rôznymi metodikami. Všetko závisí od toho, za akým účelom je analýza vykonávaná a komu má poskytnúť adekvátny obraz o podniku. Výsledky finančnej analýzy sa týkajú viacerých subjektov. Informácie o finančnej situácii v podniku slúžia najmä pre dve skupiny používateľov interných a externých. Každého z účastníkov môžu zaujímať iné finančné ukazovatele a v závislosti od nich sa volia aj typy finančných analýz. Internými používateľmi sú: Manažéri a vedenie podniku, ktorí využívajú finančné výstupy na operatívne a strategické finančné riadenie podniku. Tieto analýzy majú najväčšiu vypovedaciu hodnotu, nakoľko vedenie podniku disponuje kompletnými údajmi, ktoré externým záujemcom nie sú bežne dostupné. Odborári a zamestnanci, ktorí sledujú prosperitu, finančnú a hospodársku stabilitu podniku z hľadiska ich perspektívy a istoty v zamestnaní, kariére a z hľadiska zlepšovania v sociálnej a mzdovej oblasti (Kotulič et al., 2010, s. 15). 12

13 Externými používateľmi sú: Investori, ktorí potrebujú informácie o finančnej výkonnosti kvôli rozhodovaniu o prípadných budúcich investíciách do podniku ako aj o využívaní a výnosnosti poskytnutých zdrojov podniku. Banky a iní veritelia získavajú z finančnej analýzy informácie o finančnom stave podniku predpokladaného alebo existujúceho dlžníka. Táto požiadavka býva väčšinou súčasťou úverových zmlúv. Veritelia a banky sa na základe týchto údajov rozhodujú o poskytnutí úveru. Štát a štátne orgány, ktoré využívajú informácie o podnikoch na kontrolu správnosti vykázaných daní, na štatistické zisťovania, kontrolu štátnych podnikov, kontrolu podnikov, ktorým boli zverené štátne zákazky, na rozdeľovanie dotácií, subvencií, garancií úverov a pod. Obchodní partneri, ktorých delíme na: dodávateľov, ktorí sa sústreďujú na schopnosť podniku uhradiť záväzky, a odberateľov, pre ktorých je dôležitá priaznivá finančná situácia podniku, ktorá zabezpečí včasnosť a kvalitu dodávaných výrobkov. Uvedený počet používateľov finančnej analýzy nie je kompletný, pretože ho môžu využívať aj iné subjekty. V súčasnosti si existenciu podniku bez priebežného zostavovania a vyhodnocovania finančných ukazovateľov nevieme predstaviť. Bez ohľadu na pozíciu, ktorú zastáva manažér, musí mať schopnosti zvládnuť tieto ukazovatele (Kislingerová, 2010, s. 48). 1.2 Zdroje finančnej analýzy Základom finančnej analýzy sú výkazy účtovnej závierky, pretože práve tu sú zachytené podmienky, priebeh a výsledky reprodukčného podnikového procesu. Výsledky vo výkazoch sú zdrojmi pre jednotlivé ukazovatele aktivity a efektívnosti firmy. (Jenčová, 2014, s. 27) Existuje veľa materiálov a dokumentov, z ktorých manažéri, finančníci ap. vychádzajú pri zostavovaní finančnej analýzy. Najčastejšie sa využívajú interné dokumenty, ako sú súvaha, výkaz ziskov a strát, cash flow. 13

14 1.2.1 Súvaha,,Jedná sa o výkaz účtovej závierky (často býva označovaný, ako bilancia), podávajúci prehľad o majetku podniku a zdrojoch jeho krytia k určitému dátumu (tzv. súvahový deň) Tento výkaz, ktorého údaje sú uvedené v peňažnom vyjadrení, sleduje finančnú situáciu podniku, ktorá je určená tromi zložkami: aktíva, vlastní kapitál a cudzie zdroje. To znamená, že zachtáva stav jeho finančnej situácie k určitému okamžiku, najčastejšie k poslednému dňu hospodárskeho (obvykle kalendárneho) roku, takže ide o zobrazovanie stavových veličín" (Rejnuš,2011, s. 250). Tabuľka 1 Horizontálna forma súvahy Označenie AKTÍVA Označenie PASÍVA A. Neobežný majetok A. Vlastný kapitál B. Dlhodobý majetok A.I. Základný kapitál B.I. Dlhodobý nehmotný majetok A.II. Kapitálové fondy B.II. Dlhodobý hmotný majetok A.III. Rezervné fondy B.III. Dlhodobý finančný majetok A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov C. Obežné aktíva A.V. Hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia C.I. Zásoby B. Cudzie zdroje C.II. Dlhodobé pohľadávky B.I. Rezervy C.III. Krátkodobé pohľadávky B.II. Dlhodobé záväzky C.IV. Krátkodobý finančný majetok B.III. Krátkodobé záväzky D. Ostatné aktíva B.IV. Bankové úvery a výpomoci D. I. Časové rozlíšenie C. Ostatné pasíva D.II. Dohadné účty aktívne I. Časové rozlíšenie II. Dohadné účty pasívne Zdroj: Ručková, 2010, s. 24, 26 14

15 1.2.2 Výkaz ziskov a strát Výkaz ziskov a strát je písomný prehľad o výnosoch, nákladoch a výsledkoch hospodárenia za určité obdobie. Zachytáva teda pohyb výnosov a nákladov, nie pohyb príjmov a výdajov. Informácie odtiaľto sú významným podkladom pred hodnotenie firemnej ziskovosti. (Ručková, 2010, s. 32) Výkaz ziskov a strát sa nazýva aj výsledovka. Je to zákonom určený, teda povinný výkaz pri účtovnej uzávierke. Spoločnosti ho vypracovávajú spravidla za hospodárky, kalendárny rok. Na rozdiel od súvahy zobrazuje tokové veličiny. Poskytuje podrobný prehľad o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia podniku za určité obdobie, čím informuje o jeho schopnosti vytvárať zisk (Rejnuš, 2011, s. 250). Tabuľka 2 Zjednodušená podoba výkazu ziskov a strát Tržby za predaj tovaru - Náklady na predaný tovar = OBCHODNÁ MARŽA + Výkony - Výkonová spotreba = PRIDANÁ HODNOTA + Prevádzkové výnosy Výkaz zisku a strát - Prevádzkové náklady = PREVÁDZKOVÝ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA + Finančné výnosy - Finančné náklady = FINANČNÝ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA - Daň z príjmu za bežnú činnosť = VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ZA BEŽNÚ ČINNOSŤ + Mimoriadne výnosy - Mimoriadne náklady - Daň z mimoriadnej činnosti = MIMORIADNY VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA = VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ZA ÚČTOVNÉ OBDOBIE Zdroj: SEDLÁČEK, J. 2004, s

16 1.2.3 Cash flow Výkaz peňažných tokov, cash flow, tvorí významnú súčasť internej aj externej finančnej analýzy. Predovšetkým u kapitálových spoločnostiach, pretože umožňuje komplexný opis a vyhodnotenie finančnej pozície podniku, resp. zmien vo finančnej pozícii podniku v danom období. (Freiberg, 1997, s. 15) Cash flow nachádza uplatnenie predovšetkým v týchto oblastiach: pri hodnotení a analýze hospodárenia spoločnosti, pri rozpočtovaní príjmov a výdajov a pri krátkodobom hodnotení budúcej platobnej schopnosti podniku pri finančnom plánovaní podniku v dlhodobom horizonte, pri hodnotení a výbere vhodnejšej investičnej varianty, pri zisťovaní trhovej ceny podniku vychádzajúcej z diskontovaných budúcich cash flow (Doležal, Fireš, Míková, 1992, s. 142) 1.3 Analýza základných pomerových ukazovateľov Pomerové ukazovatele sú najpoužívanejším, aj najdôveryhodnejším postupom k účtovým výkazom z hľadiska využiteľnosti. Analýza pomerových ukazovateľov vychádza výhradne z účtovných výkazov, teda využíva verejné zdroje a informácie ku ktorým má prístup aj externý finančný analytik. Pomerový ukazovateľ sa vypočíta, ako určitá hodnota, resp. účtovná položka v pomere k druhej. (Ručková, 2010, s. 47). Graf 1 Členenie pomerových ukazovateľov z hľadiska výkazov, z ktorých sa primárne čerpá Pomerové ukazovatele Ukazovatele štruktúry majetku a kapitálu Ukazovatele tvorby výsledku hospodárenia Ukazovatele na báze peňažných tokov Zdroj: Ručková, 2010, s

17 Vyššie uvedené členenie je postavené na logických základoch, pretože každá skupina je zameraná na jeden z troch hlavných účtovných dokladov, z ktorých sa vo finančnej analýze čerpá. Ukazovatele štruktúry majetku a kapitálu sú vytvorené na základe súvahy a najčastejšie sa vzťahujú k ukazovateľom likvidity, pretože skúmajú vzájomný vzťah súvahových položiek, ktoré hovoria o viazanosti zdrojov financovania v rôznych položkách majetku. Ukazovatele tvorby výsledku hospodárenia vychádzajú predovšetkým z výkazu zisku a strát a skúmajú štruktúru výnosov a nákladov. Ukazovatele na báze peňažných tokov analyzujú skutočný pohyb finančných prostriedkov a bývajú veľmi často súčasťou analýzy úverovej spôsobilosti (Ručková, 2010, s. 47) Finančná analýza,,ex POST Analýza pomerových ukazovateľov je základným nástrojom finančnej analýzy. Pomerové ukazovatele stanovíme na základe údajov z výkazov z finančného účtovníctva a jedná sa o ukazovatele likvidity, rentability, zadlženosti, aktivity. (Nývltová, Marinič, 2010, s. 165) Ukazovatele likvidity Likvidita znamená schopnosť uhrádzať svoje záväzky v presne stanovenom čase a stanovenej výške. Podnik by mal mať k dispozícií viac toho čím svoje záväzky uhradí, ako sumu záväzkov. Ak to podnik spĺňa, je likvidný. Veľmi dôležitá je rýchla, tzv. pohotová likvidita L2. V čitateli sa nachádzajú bežné aktíva bez zásob a v menovateli krátkodobé záväzky. (Chajdiak, 2011, s. 39). Iný zdroj uvádza, že likvidita je schopnosť podniku plynule uhrádzať svoje splatné záväzky. Na vyjadrenie tejto schopnosti sa používa celý rad pomerových a rozdielových ukazovateľov (Sedlák, 1995, s. 247). Pri analýze likvidity je potrebné rozlišovať tri základné, vzájomne súvisiace ekonomické termíny, a to likvidnosť, likvidita a solventnosť. Likvidnosť vyjadruje schopnosť premeny konkrétnych zložiek majetku do peňažnej podoby 17

18 Likvidita vyjadruje momentálnu schopnosť podniku získať peňažné prostriedky na úhradu svojich splatných záväzkov. Je teda obrazom jeho krátkodobej platobnej schopnosti. Solventnosť znamená schopnosť podniku zaisťovať potrebné finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov. To znamená, že je obrazom dlhodobej platobnej schopnosti podniku Ukazovateľ likvidity počítame ako podiel obežného majetku ku krátkodobým záväzkom. Hodnotí teda, ako je podnik schopný splácať svoje krátkodobé záväzky za predpokladu zapojenia likvidných zložiek majetku, teda obežného majetku. Likviditu môžeme hodnotiť v troch stupňoch a to celkovú likviditu, bežnú a pohotovú likviditu. Charakteristika jednotlivých druhov likvidity: 1. Celková (current ratio) likvidita Táto likvidita je označovaná ako likvidita tretieho stupňa. Do celkovej likvidity sú zahrnuté všetky krátkodobé zdroje. Doporučená resp.,,zdravá hodnota celkovej likvidity je na úrovni 1,6 (pre obchodné podniky) alebo 2,2 (priemyslové podniky) (Váchal, Vochozka, 2013, s. 226) 2. Pohotová (Quick ratio) likvidita - Pre pohotovú likviditu platí, že čitateľ by mal byť rovnaký, ako menovateľ, teda pomer by mal byť 1:1, prípadne 1, 5:1. Teda ak berieme do úvahy doporučené hodnoty pre tento ukazovateľ, podnik by mal byť schopný vyrovnať sa so svojimi záväzkami, pričom by nemusel predať svoje zásoby. Ak bude hodnota ukazovateľa vyššia, je to priaznivejší znak pre veriteľov, nebude však priaznivá z hľadiska akcionárov a vedenia podniku. Nadmerná výška obežných aktív vedie podnik k neproduktívnemu využívaniu vložených prostriedkov a tak nepriaznivo ovplyvňuje celkovú výnosnosť vložených prostriedkov (Ručková, 2010, s. 50). 3. Okamžitá likvidita - Hodnota tohto ukazovateľa by mala byť vždy vyššia ako 0,2, ale doporučuje sa, aby sa táto hodnota pohybovala okolo 0,5. Ak je podnik dobre prosperujúci, tak tu býva zvykom, že sa hodnota okamžitej likvidity pohybuje až okolo 1. (Rejnuš, 2011, s. 258). Pri výpočte likvidity sa používa mnoho vzorcov a ukazovateľov. Všetko závisí od toho, čo chce finančný analytik skúmať. Často sa skúma taktiež krátkodobý finančný majetok a aj čistý pracovný kapitál. 18

19 Krátkodobý finančný majetok určuje podiel krátkodobých záväzkov na financovaní krátkodobého majetku firmy. Krátkodobým finančným majetkom sú chápané peniaze v hotovosti, na bežných účtoch a krátkodobý finančný majetok, teda obchodovateľné cenné papiere. (Máče, 2006, s. 35). Čistý pracovný kapitál na aktíva hovorí, aký objem krátkodobého majetku je financovaný dlhodobými zdrojmi. Krátkodobý majetok by mal byť financovaný krátkodobými zdrojmi a dlhodobý majetok dlhodobými zdrojmi. V roli kľúčového kritéria pre meranie výkonnosti podniku sa najčastejšie stretávame s ukazovateľom ekonomickej pridanej hodnoty (Economic Value Added- EVA) (Kislingerová, 2001, s. 306). Tabuľka 3 Vzorce ukazovateľov likvidity Názov ukazovateľa Výpočet Celková likvidita = obežné aktíva / krátkodobé záväzky Pohotová likvidita = (obežné aktíva - zásoby) / krátkodobé záväzky Okamžitá likvidita = krátkodobý finančný majetok / krátkodobé záväzky Krátkodobý finančný majetok = obežné aktíva - krátkodobé záväzky Čistý pracovný kapitál = čistý pracovný kapitál / aktíva Zdroj: vlastné spracovanie Ukazovatele rentability Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia. Do ich úrovne a vývoja sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity a zadlženosti a ukazovatele rentability ich tak zhŕňajú. (Vlachynský, 2006, s. 356) Výsledok vypočítaný ukazovateľom rentability je dôležitý tak pre akcionárov, ako aj pre potenciálnych investorov. Je pre nich jeden z najsledovanejších pomerových ukazovateľov a to hlavne preto, že rentabilita informuje o efekte, ktorý sme dosiahli s vloženým kapitálom - teda meria úspešnosť podniku porovnaním jeho zisku (z výsledku hospodárenia) s ukazovateľom informujúcim o prostriedkoch vynaložených na jeho dosiahnutie. Pri konštrukcii ukazovateľa rentability sa do čitateľa udáva zisk, resp. výsledok hospodárenia, ktorý je v pomere s ukazovateľmi z rôznych hľadísk. (Rejnuš, 2011, s. 254) 19

20 ,,V čitateli sa uvádza zisk podniku. Možno použiť zisk po zdanení (čistý zisk - EAT), tomu zodpovedá u nás výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (výsledovka r. 64. súvaha r. 085), zisk pred zdanením (hrubý zisk - EBT), zisk pred zdanením a odpočítaním úrokov (EBIT) či zisk pred zdanením odpočítaním úrokov a odpisov (EBITDA)." (Vlachynský, 2006, s. 356) Graf 2 Grafické znázornenie jednotlivých kategórií zisku EEAC EAT (Z) EBT (ZD) EBIT (ZUD) vyplatené dividendy za prioritné akcie daň z príjmu z bežnej a mimoriadnej činnosti nákladové úroky (U) Odpisy (O) EBITDA (ZOUD) Zdroj: Nývltová, Marinič 2010, s. 165 EAC- earnings available for common stockholders - zisk pre akcionárov EAT - earning after taxes - čistý zisk (po zdanení) EBT - earninig before taxe - výsledok hospodárenia pred zdanením EBIT - earnings before interest and taxe - zisk pred (nákladovými) úrokmi a zdanením EBITDA - earnings before taxes, depreciation and amortisation - zisk pred úrokmi, odpismi a zdaňovaním (Rejnuš, 2011, s. 224) Pri počítaní rentability sa na Slovensku najčastejšie využíva rentabilita tržieb ROS, rentabilita celkových aktív ROA a rentabilita vlastného kapitálu ROE. Tieto ukazovatele merajú čistý výsledok podnikového snaženia, ukazujú kombinovaný vplyv likvidity, aktivity a zadlženosti na čistý zisk podniku. Rentabilita tržieb ROS dáva do pomeru čistý zisk spoločnosti s celkovými tržbami. Svojím výsledkom nám hovorí, koľko eur zisku prinieslo účtovnej jednotke jedno euro tržieb (Synek, Kislingerová et. al, 2010, s. 255). Rentabilita tržieb spája EBIT prípadne výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a celkové tržby (t.j. tržby za predaj tovarov a výkony). ROS teda ukazuje, koľko eur zisku 20

21 pripadne na jedno euro tržieb, čiže aká je celková marža spoločnosti, po zvážení všetkých jej nákladov na cudzí kapitál, zamestnancov, prevádzku, atď. ROS sa vypočíta ako výsledok hospodárenia za účtovné obdobie / (tržby za predaj tovaru + výkony) prípadne ako EBIT / (tržby za predaj tovaru + výkony) ( ). Rentabilitu celkových aktív ROA môžeme zapísať rôznymi spôsobmi, a stále pôjde o ten istý výsledok. Záleží na manažéroch, aký druh zápisu si vyberú. Ukazovateľ rentability aktív je považovaný za najsledovanejší a kľúčový ukazovateľ úspešnosti podniku, či už medzi ukazovateľmi rentability, alebo všeobecne medzi všetkými pomerovými ukazovateľmi. ROA vyjadruje čistú výnosnosť celkových aktív, teda čím je jeho hodnota vyššia, tým by mala byť sledovaná hospodárska situácia priaznivejšia (Váchal, Vochozka, et. al, 2013, s. 220). Ukazovateľ ROA odráža celkovú výnosnosť kapitálu bez ohľadu na to, z akých zdrojov boli podnikateľské činnosti financované. Ukazovateľ hodnotí výnosnosť celkového kapitálu a je použiteľný pre meranie súhrnnej efektívnosti. Finančná štruktúra je v tomto prípade nepodstatná, hodnotí sa schopnosť reprodukcie kapitálu (Ručková, 2010, s. 52). Rentabilita vlastného kapitálu ROE udáva, koľko peňažných jednotiek čistého zisku (EAT) pripadá na jednu vloženú jednotku do podniku. Býva často označovaná aj ako zhodnotenie kapitálu vloženého akcionármi. Treba mať na zreteli a rátať s tým, že jeho hodnoty bývajú v jednotlivých odvetviach rôzne. (Rejnuš, 2011, s. 254) Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje skutočnú mieru zisku a teda mieru zhodnotenia vlastného kapitálu. Tento ukazovateľ umožňuje porovnanie celkovej výkonnosti vlastného kapitálu v porovnaní s výnosnosťou celkového a cudzieho kapitálu. Okrem toho umožňuje porovnať zhodnotenie vlastného kapitálu s mierou inflácie a úrokovou mierou za požičaný cudzí kapitál (Nývltová, Marinič, 2010, s. 166). 21

22 Tabuľka 4 Ukazovatele rentability Názov ukazovateľa Rentabilita tržieb Rentabilita vlastného kapitálu Rentabilita aktív resp. majetku Zdroj: vlastné spracovanie Výpočet ROS = čistý zisk / tržby ROE = EAT / vlastný kapitál ROE = čistý zisk/ vlastný kapitál ROA = EAT/ celkové aktíva ROA = EBIT / celkové aktíva ROA = zisk / celkový vložený kapitál Ukazovatele zadlženosti Pri ukazovateľoch zadlženosti vyjadrujeme, že podnik k financovaniu aktív svojej podnikateľskej činnosti používa cudzie zdroje. V reálnej ekonomike prakticky neexistuje, aby podnik financoval všetky svoje činnosti z vlastných resp. len z cudzích peňažných zdrojov. Vždy je v podniku určitý pomer vlastného a cudzieho kapitálu. Podstatou analýzy zadlženosti je hľadanie optimálneho pomeru daných dvoch veličín (kapitálová štruktúra). Pri analýze finančnej štruktúry firiem sa používa veľa ukazovateľov zadlženosti, ktoré vychádzajú predovšetkým zo súvahy spoločností. Táto analýza porovnáva súvahové položky a na ich základe zisťuje, v akom rozsahu sú aktíva spoločnosti financované s cudzími zdrojmi. (Ručková, 2010, s. 57) Medzi základné ukazovatele zadlženosti patria: celková zadlženosť ukazovateľ zadlženosti vlastného kapitálu ukazovateľ samofinancovania ukazovateľ úrokového krytia Celková zadlženosť (ukazovateľ veriteľského rizika) udáva pomer medzi celkovými záväzkami a jeho celkovými aktívami, alebo teda, v akom rozsahu podnik využíva k financovaniu cudzie zdroje, spravidla sa uvádza, že by mala byť hodnota celkovej zadlženosti v rozmedzí 0,3-0,5 ak je toto rozmedzie 0,5-0,7 už je tu znak väčšej zadlženosti spoločnosti a v prípade hodnoty vyššej ako 0,7 sú spoločnosti považované za rizikové. V praxi sa 22

23 môže stať aj situácia, že by dlhy podniku presiahli jeho aktíva (hodnota by bola vyššia ako 1), vtedy sa hovorí o predlženom, resp. zadlženom podniku. Ukazovateľ zadlženosti vlastného kapitálu čím je hodnota vyššia, tým sa zvyšuje riziko pre veriteľov, že podnik bude schopný platiť svoje dlhy vo všeobecnosti sa udáva, že ideálna hodnota by mala byť na úrovni 0,7 a menej Ukazovateľ miery samofinancovania ukazuje pomer, v akom sú aktíva podniku financované z peňazí svojho vlastníka hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať u zdravých firiem v rozmedzí 0,3-0,5 Ukazovateľ úrokového krytia tento ukazovateľ vypovedá o tom, koľko krát zisk pred odrátaním úrokov a daní pokrýva úrokové náklady spoločnosti ideálna hodnota ukazovateľa sa podľa literatúry nachádza v rozmedzí 6-8. Ak však klesne pod 4, treba byť už obozretný. Pri poklese pod 2 sa považuje situácia v podniku za kritickú (Rejnuš, 2011, s. 256). Tabuľka 5 Ukazovatele zadlženosti Názov ukazovateľa Celková zadlženosť Zadlženosť vlastného kapitálu Miera samofinancovania Úrokové krytie Zdroj: vlastné spracovanie Výpočet = cudzí kapitál / celkové aktíva = cudzí kapitál / vlastný kapitál = vlastný kapitál / celkové aktíva = EBIT / nákladové úroky Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity dávajú analytikom a informácie, akým spôsobom pracujú aktíva alebo časti aktív na realizácii tržieb podniku. Ukazovatele hodnotia, koľkokrát sa objavia aktíva, alebo jeho súčasť v tržbách podniku počas sledovaného obdobia (jeden rok). Ďalšou možnosťou je, že sledujú dobu, za akú sa aktíva transformujú do podoby tržieb. (Váchal, Vochozka et. al, 2013, s. 223). 23

24 Ukazovatele aktivity nám umožňujú kvantifikovať, vyjadriť a teda aj analyzovať, ako účinne podnik využíva svoj majetok (aktíva). Primerané využitie je podmienkou konsolidovanej finančnej situácie každého podniku. Ak ho podnik nedostatočne využíva, má to v konečnom dôsledku rovnaký význam, ako keby mal podnik veľa majetku, často krát zbytočného. Na to nadväzujú nadpriemerné náklady, pretože majetok treba ochraňovať, spravovať, starať sa oň. Nie je však dobrý ani taký stav, keď má podnik majetku málo. Spôsobuje to mnoho negatív, napríklad nedostatočný objem výroby, tým pádom podnik prichádza o tržby, ktoré by mohol dosiahnuť (Zalai, et. al, 2007, s. 68). Najčastejšie sa vyskytujúce a používané ukazovatele aktivity, sú: obrat stálych aktív, obrat obežných aktív, obrat celkových aktív obrat zásob, priemerná doba inkasa (Synek, Kislingerová et. al, 2010, s. 254). Obrat aktív je najvýznamnejším ukazovateľom aktív, či už stálych, obežných, alebo celkových. Podáva informáciu, akým spôsobom sú využívané aktíva podniku ku generovaniu tržieb, teda, určuje mieru využitia aktív (Váchal, Vochozka et. al, 2013, s. 223). Ukazovateľ obratu celkových aktív meria efektívnosť využívania všetkých aktív podniku. Preto sa aj nazýva ukazovateľom produktivity vloženého kapitálu. Je najkomplexnejším ukazovateľom tejto skupiny. Hodnota výsledku by sa mala pohybovať okolo čísel 1,6-2,9. Ak počet obrátok za rok klesne pod 1,5, treba skontrolovať, či majetok spoločnosti netreba zredukovať. (Rejnuš, 2011, s. 259). Obratom zásob hodnotíme mieru využitia zásob. Tie sa v podniku vytvárajú preto, aby sa prekonal nesúlad pri zaisťovaní materiálu vo výrobe a v obchode. Veľkosť zásob ovplyvňujú aj náklady spojené s ich držaním. Obrat zásob nám pomáha určiť ich optimálnu veľkosť. Doba obratu zásob hovorí, za koľko dní sa zásoby premenia na tržby. Priemerná doba inkasa určuje, za koľko dní podnik v priemere zinkasuje svoje pohľadávky, teda za akú dobu zinkasuje peňažné prostriedky od svojich odberateľov. (Váchal, Vochozka, 2013, s. 224) 24

25 Tabuľka 6 Ukazovatele aktivity Názov ukazovateľa Obrat aktív Obrat zásob Doba obratu zásob Priemerná doba inkasa Zdroj: vlastné spracovanie Výpočet = tržby / aktíva (stále, obežné, celkové) = tržby / zásoby = zásoby / (tržby/360) = pohľadávky / (tržby/360) Finančná analýza,,ex ANTE Analýza,,EX ANTE predstavuje predikčné modely, ktoré vychádzajú z hodnotenia a interpretácie výsledkov dosiahnutých v súčasnosti. Umožňujú predpovedať vývoj finančnej situácie v podniku. Základom je včas rozpoznať situáciu v podniku a následne predchádzať potenciálnym problémom. Predikčné modely rozdeľujeme na metódy bodového hodnotenia tj. ratingové a matematicko-štatistické tj. bankrotové metódy. (Jenčová, 2011, s. 155) Bonitné modely Bonitné modely sú charakteristické tým, že umožňujú priradiť analyzovanej spoločnosti jeden výsledný hodnotiaci koeficient, ktorý umožňuje na základe daného finančného ukazovateľa zodpovedať na otázku, že či ide o dobrú, alebo o zlú firmu. Tieto modely sú založené na teoretických poznatkoch získaných analýzou účelovo vybraných súborov porovnateľných podnikov, alebo sa môžu využívať aj priemerné hodnoty z daného odvetvia. Bonitné modely sú založené na diagnostike finančného zdravia firmy, čo znamená, že si kladú za cieľ stanoviť, či sa firma radí medzi dobré, alebo zlé firmy. Je preto zrejmé, že musia umožňovať porovnateľnosť s inými firmami. Ide o porovnávanie firiem v rámci jedného odboru podnikania (Ručková, 2010, s. 72). Rýchly test Rýchly test sa používa na zhodnotenie budúcej finančnej situácie firmy. Pri výpočte sa používajú štyri ukazovatele. 25

26 Sú nimi: 1. ukazovateľ finančnej samostatnosti, 2. ukazovateľ návratnosti cudzieho kapitálu, 3. podiel netto cash flow na výnosoch, 4. rentabilita celkových zdrojov ROI. (Jenčová, 2011, s. 157) Tabuľka 7 Hodnotenie podniku Indexom bonity Index bonity Hodnotenie situácie podniku (-3;2) extrémne zlá situácia (-2;-1) veľmi zlá situácia (-1; 0) zlá situácia (0; 1) značné problémy vo firme (1; 2) dobrá situácia (2; 3) veľmi dobrá situácia (3; viac) extrémne dobrá situácia Zdroj: Rejnuš, 2011, s Tamariho model Jeho vypovedacia schopnosť je pomerne spoľahlivá aj napriek tomu, že patrí medzi prvé práce v oblasti predikcie. Body dosiahnutých hodnôt pridelíme podľa tabuľky 9 a súčet dosiahnutých bodov nám bude predstavovať rizikový index. Ten môže dosahovať maximálne 100 bodov. Podľa počtu bodov potom môže dosahovať tri stupne, a to vysoký, kedy firma dosahuje viac ako 60 bodov a jej finančná situácia je dobrá, stredný podnik má od 30 do 60 bodov a finančná situácia je nejasná, môže byť pozitívna aj negatívna. Posledný stupeň je nízky, keď podnik dosiahol menej ako 30 bodov, jeho finančná situácia je zlá a hrozí bankrot. 26

27 Tabuľka 8 Tamariho index Ukazovateľ Interval hodnôt Body A = B = C = D = E = F = Zdroj: Jenčová, 2011, s. 156,157 Vlastné imanie/cudzie zdroje krytia a > 0,5 0,4 < a 0,5 0,3 < a 0,4 0,2 < a 0,3 0,1 < a 0,2 a 0,1 B1 = čistý zisk, B2 = Rentabilita vlastného imania (ROE) Ak je každý rok b1 > 0 a rastúce b2 Ak je každý rok b1 > 0 a rozkolísané b2 Ak je každý rok b1 > 0 a klesajúce b2 Ak je b1 < 0 v niektorom inom ako v prvom z piatich rokov Ak je b1 < 0 v dvoch, ale nie v posledných dvoch rokoch Ak je b1 < 0 vo viac ako troch alebo v posledných dvoch rokoch Bežná likvidita (likvidita 2. stupňa) c > 2,0 1,5 < c 2,0 1,1 < c 1,5 0,9 < c 1,1 c 0,9 Celkové náklady/stav nedokončenej výroby, polotovarov a výrobkov d > < d 20 4 < d 12 d 4 Tržby/priemerný stav pohľadávok e > 6 4 < e 6 2 < e 4 e 2 Celkové náklady/netto Cash Flow f > 9 6 < f 9 3 < f 6 f

28 Bankrotné modely,,význam bankrotných modelov spočíva v tom, že by mali byť schopné svojho užívateľa včas informovať o tom, že podniku hrozí v blízkej budúcnosti bankrot. Sú založené na predpoklade, že vo firme dochádza už niekoľko rokov pred úpadkom k určitým znakom, ktoré sa prejavujú jednak vo vývoji hodnôt určitých finančných ukazovateľov, jednak vyplývajú z vývoja určitých dispozícií medzi niektorými z nich. " (Rejnuš, 2011, s. 268). Bankrotové modely majú užívateľov informovať, či firme v dohľadnej dobe hrozí bankrot. Vychádza totiž z predpokladu, že každá firma, ktorá je ohrozená bankrotom, už dlhší čas vykazuje určité symptómy, ktoré sú pre bankrot typické. K tým najčastejším patria problém s bežnou likviditou, s výškou čistého pracovného kapitálu, s rentabilitou celkového vloženého kapitálu (Ručková, 2010, s. 72). Spomínané symptómy môžeme inak popísať slovom kríza. Podnik je v kríze a sprevádzajú ho tzv. krízové stavy. Zväčša sa krízy rôznych druhov pri zlých podnikoch kumulujú a majú tiež časovú postupnosť (Neumannová, s. 108). Altmanov model - Z-skóre Z- skóre je najznámejší bankrotný model. Po vypočítaní dostaneme tzv. Altmanov koeficient bankrotu, ktorý sa dá vypočítať dosadením piatich hodnôt vybraných finančných ukazovateľov do nasledujúcich rovníc, nazývaných aj rovnicami dôveryhodnosti. Pôvodný model je aplikovateľný len pre akciové spoločnosti, ktorých akcie sú obchodovateľné na verejných trhoch. Ide o jednoznačne najpoužívanejší model, ktorým sa dá zistiť bankrot spoločnosti (Rejnuš, 2011, s. 268). Pôvodný model: Z-skóre = 1,2*x1 + 1,4*x2 + 3,3*x3 + 0,6*x4 + 1,0*x5 Revizovaný model Z skóre: Z = 0,717*x1 + 0,847*x2 + 3,107*x3 + 0,420*x4 + 0,998*x5 28

29 Tabuľka 9 Výpočet modelu Altmanovho Z-skóre Výpočet modelu Altmanovho Z-skóre x1 = čistý pracovný kapitál / celkový majetok x2 = nerozdelený zisk z minulých rokov / celkové zdroje krytia x3 = hrubý zisk + nákladové úroky / celkové zdroje krytia x4 = vlastné imanie / celkové zdroje krytia x5 = celkové výnosy / celkový majetok Zdroj: Jenčová, 2011, s. 161 a 162 Medzi modely Ex Ante môžeme zaradiť aj Tamariho model, Tafflerov model, Indexy IN, Beaverovu analýzu a iné. Index bonity Často sa označuje ako indikátor bonity (IB). Využíva šesť pomerových ukazovateľov. Index bonity vypočítame tak, že hodnotu každého ukazovateľa vynásobíme jeho váhou a získané súčiny za všetkých 6 ukazovateľov spočítame dokopy. Čím je Index bonity vyšší, tým je finančná situácia firmy lepšia. Výpočet: IB= 1,5* x1 + 0,08*x2 + 10*x3 + 5*x4 + 0,3*x5 + 0,1*x6 (Jenčová, 2011, s. 166) Tabuľka 10 Pomerové ukazovatele Indexu bonity Pomerové ukazovatele Indexu bonity x1 = čistý pracovný kapitál / cudzie zdroje x2 = celkové aktíva / cudzie zdroje x3 = zisk pred zdanením (EBT) / celkové aktíva x4 = zisk pred zdanením (EBT) / celkové výnosy x5 = zásoby / celkový majetok x6 = celkové výkony / celkové aktíva Zdroj: Jenčová, 2011,s. 167 Výsledná situácia firmy sa potom posudzuje na základe výsledkov a toho, do akého intervalu spadajú. 29

30 Tabuľka 11 Kritéria hodnôt indexu bonity Index > 3 bonity Situácia firmy Extrémne zlá Veľmi zlá Zlá Určité problémy Dobrá Veľmi dobrá Extrémne dobrá Zdroj: Jenčová, 2011,s EVA metóda hodnotenia výkonnosti podniku Podľa Jenčovej, 2011 EVA (Ekonomic Value Added) je najvýznamnejším finančným moderným ukazovateľom hodnotenia výkonnosti podniku. Hodnoty tohto ukazovateľa môžu byť nulové, záporné a kladné. Očakáva sa, že hodnota bude len kladná. Ak rentabilita vlastného kapitálu prevyšuje oportunitný náklad, tvorí sa nová hodnota. V prípade kladnej hodnoty je dobré maximalizovať podiel vlastného kapitálu na aktívach podniku. Ak je EVA záporná, tj. menšia ako nula, podnik nenapĺňa očakávania vlastníkov. Miera zhodnotenia kapitálu vlastníkov, ktorí vložili kapitál do spoločnosti predstavuje stratu. To platí aj pre hospodárenie spoločnosti. Nevytvára sa žiadna hodnota. EVA by mala dosahovať čo najvyššie čísla. Výpočet EVA: EVA = NOPAT (WACC*C) alebo EVA = (ROE re) * E NOPAT čistý prevádzkový zisk po zdanení WACC priemerné náklady na kapitál C kapitál ROE rentabilita vlastného kapitálu Re spread, zohľadnenie rizika E vlasný kapitál 30

31 2 FINANČNÁ ANALÝZA VYBRANÉHO PODNIKU FINANČNÁ ANALÝZA HOTELA FLÓRA a. s. V tejto časti práce sa zameriame charakteristiku nami vybraného podniku Hotel Flóra a. s. a jeho poskytovaných služieb, popis hotela, no predovšetkým na analýzu jeho finančnej situácie. Vypočítame vybrané finančné ukazovatele, ktoré nám popíšu finančné zdravie a stabilitu podniku, ako aj jeho prognózy vývoja do ďalších rokov. Potrebné informácie o podniku čerpáme z jeho oficiálnej internetovej stránky Charakteristika podniku Hotel Flóra a.s. sa nachádza v centre kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Je to atraktívny wellness hotel s dobrou polohou v príjemnom prostredí, obklopený lesom, kúpeľným parkom a riekou Teplička. Hotel prešiel v poslednom období mnohými rekonštrukciami a modernizáciou. V súčasnosti poskytuje komplexné a kvalitné služby *** hotela. Spája v sebe kvalitu s tradíciou, k čomu prispieva aj jedinečná atmosféra kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Jeho priestorové a materiálne vybavenie ponúka ideálne podmienky na organizovanie rôznych relaxačných, ozdravovacích, liečebných a wellness pobytov. Identifikačné údaje Hotel Flóra a. s. Ul. 17 novembra Trenčianske Teplice Zapísaný v okresným súdom v Trenčíne, oddiel: Sa, vložka č. 53/R IČO: DIČ: IČ DPH: SK

32 Poloha hotela Hotel sa nachádza v centre kúpeľného a kultúrneho diania mesta Trenčianske Teplice. To leží v západnej časti Slovenska, 15 km severovýchodne od krajského mesta Trenčín. Pre jeho krásu bol v 19. storočí nazvaný uhorským románopiscom Mórom Jókai Perlou Karpát. Nachádza sa vedľa kúpeľného parku a kúpeľnej dvorany a od termálnych bazénov je vzdialený 300 m. K železničnej stanici je to 400 m a k autobusovej stanici 600 m. Na požiadanie zabezpečuje pre svojich hostí transfer. Služby Skladba pobytov, ktoré hotel ponúka rešpektuje požiadavky hostí a taktiež vytvára priestor na spojenie liečebného pobytu s oddychom a relaxom. O dokonalý komfort klientov hotela sa stará profesionálny personál. Hostia v Hoteli Flóra sú pod dohľadom hotelového fyzioterapeuta a majú k dispozícii 30 liečebných procedúr. Hotel ponúka okrem komfortných ubytovacích služieb aj nasledovné služby: Gastronomické ktoré sú poskytované v reštaurácii Flóra, kaviarni Festival a ponuka je doplnená aj o virtuálny jedálny lístok. Kongresové sa poskytujú v konferenčnej sále, salóne a v obchodnom apartmáne Zdravotné a liečebné služby zahŕňajú termálne kúpele, klasické masáže, hydroterapiu, elektroterapiu, špeciálne terapie, zábaly, liečebné cvičenia a špeciálne relaxačné masáže. Wellness služby - ktorých dominantou sú dva antikorové bazény s mnohými atrakciami. Wellness centrum zahŕňa aj fínsku, soľnú a parnú saunu, bylinkovú inhaláciu, tepidárium, vodnú cestu a v neposlednom rade aj kozmetický salón a kaderníctvo. Voľno-časové služby tu patrí fitnes centrum, detský kútik, tenis a sezónne aj organizovanie turistických výletov, fakultatívnych výletov, Artfilmu a hudobného leta. Ostatné - širokú ponuku služieb Hotela Flóra dopĺňa aj parkovisko zabezpečené závorou a kamerovým systémom, internetový kútik, wifi pripojenie, hotelový trezor, zmenáreň, práčovňa, sekretárske a informačné služby. 2.1 SWOT analýza Hotela Flóra a. s. Finančná analýza je zameraná na hodnotenie finančných výsledkov dosiahnutých počas určitého obdobia v rámci podniku. Okrem nich ovplyvňujú výkonnosť podniku aj 32

33 nefinančné výsledky. Tie môžu byť buď kvalitatívne alebo kvantitatívne. Medzi nefinančné ukazovatele patrí aj SWOT analýza. Využíva sa najmä pri tvorbe stratégií podniku a je diagnózou silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb spoločnosti. Tie je nutné vhodne oceniť a odhadnúť. (Sojka, 2011, s. 38) V rámci nášho analyzovaného Hotela Flóra a. s. sme do tabuľky č. 12 na základe informácií o danom podniku vpísali silné, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia podniku, ktoré sa nachádzajú v príslušných stĺpcoch. Do stĺpca nazvaného body sme uviedli naše subjektívne bodové hodnotenie. Za týmto účelom sme použili bodovú stupnicu od Číslo 1 znamená nepriaznivý faktor a číslo 10 priaznivý faktor. Tabuľka 12 SWOT analýza Hotela Flóra a. s. Silné stránky Body Slabé stránky Body poskytovanie kvalitných služieb 8 nejasné strategické zámery 4 možnosť športového aj kultúrneho spoločenského vyžitia 5 nedostatočný marketing resp. propagácia v nadregionálnych médiách moderné zariadenie hotela 6 vysoká cena služieb 5 spokojní klienti kvalifikovaní a vzdelaní personál príjemné prostredie, vhodné prírodné a klimatické podmienky dostatok finančných zdrojov 3 8 neznáme okolie pre zahraničných klientov 7 veľká konkurencia s rovnakou ponukou služieb ich kvalitou Spolu: 42 Spolu: 30 Príležitosti Body Hrozby Body rozšírenie ponuky služieb 5 rastúca sila a náročnosť klientov 6 zlepšenie povesti spoločnosti 7 vývoj IT 2 zvýšenie financií za účelom nových investícií do spoločnosti zvýšenie oddanosti personálu k spoločnosti nové partnerské kontrakty a vzťahy s agentúrami vznik a rozvoj nových produktov a služieb 8 strata kľúčových zamestnancov 5 3 zvyšujúce náklady na reklamu 6 6 zhoršujúca sa finančná situácia v rámci 9 obyvateľstva na Slovensku 3 znižujúci trhový dopyt 7 získanie rôznych certifikátov 4 pokles domácej ekonomiky 6 Spolu: 36 Spolu: 41 Zdroj: vlastné spracovanie 33

34 Z vyššie uvedenej tabuľky vidíme, že silné stránky Hotela Flóra dosiahli súčet 42 bodov. Slabé stránky majú súčet 30 bodov. Príležitosti podniku predstavujú 36 bodov a hrozby 41 bodov. Pri výpočte pozície vo SWOT grafe postupujeme spôsobom absolútnych rozdielov hodnôt medzi silnými a slabými stránkami a rozdielom medzi príležitosťami a hrozbami. Túto výslednú hodnotu nanesieme na súradnicu, kde je prevažujúci počet bodov. Silné stránky - slabé stránky: = 12 (nanášame na súradnicu silných stránok) Príležitosti hrozby: = -5 (nanášame na súradnicu hrozieb). Graf 3 Výsledok SWOT analýzy v grafe Zdroj: vlastné spracovanie Na základe grafu č. 3 vidíme, že v podniku prevažujú silné stránky nad slabými a hrozby nad príležitosťami. Pre podnik odporúčame stratégiu defenzívnu. Podnik by mal využiť svoju silnú pozíciu na zastrašenie konkurencie napríklad prinesením niečoho nového do podnikania a chrániť si svoju vybudovanú pozíciu. 34

35 2.2 Analýza EX POST Hotela Flóra a. s. Pri analýze ex post budeme počítať ukazovatele, ktoré nám bližšie vypovedia, či je podnik likvidný, rentabilný, stabilný, aká je jeho zadlženosť a aktivita. Vybrané premenné budeme počítať za obdobie piatich rokov, od roku 2008 do roku K tejto analýze budeme potrebovať informácie zo súvahy a výkazu ziskov a strát za dané obdobie. Tie máme prehľadne zobrazené v tabuľkách, ktoré sú priložené, ako súčasť príloh. Analýza likvidity Analýzu likvidity, teda schopnosti podniku uhrádzať svoje krátkodobé záväzky budeme analyzovať na základe najpoužívanejších pomerových ukazovateľov. Ich hodnoty sú vypočítané a uvedené v tabuľke č. 13. ž á á é ľ á í á á ž ý á ý í á Tabuľka 13 Analýza likvidity pre Hotel Flóra a.s. za roky Ukazovateľ Analýza likvidity pohotová likvidita 1,33 1,20 1,32 0,93 0,54 bežná likvidita 1,41 1,29 1,40 1,00 0,61 celková likvidita 1,57 1,42 1,59 1,18 0,76 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Likvidita predstavuje takú skladbu aktív firmy, ktoré umožňujú plynulé realizovanie platieb za svoje záväzky. Pohotová likvidita podniku Hotela Flóra a. s. predstavovala v roku 2008 hodnotu 1,33. To znamená že na jedno euro krátkodobých záväzkov nepripadá ani cent najlikvidnejších prostriedkov. V roku 2009 podnik dosiahol hodnotu 1,20. V medziročnom porovnaní je to pokles o 9,78%. V nasledujúcom roku došlo k medziročnému nárastu 35

36 hodnoty o 10%. V roku 2011 hodnota ukazovateľa dosiahla hodnotu 0,93, čo znamená medziročný pokles o 29,55%. Optimálne hodnoty pre pohotovú likviditu sú v rozpätí 0,2 až 0,8. Takýto vývoj zaznamenávame len v poslednom sledovanom roku. V roku 2012 vykazuje firma najoptimálnejší vývoj pohotovej likvidity s hodnotou 0,54 a medziročným poklesom o 41,93%. Firme na 1 krátkodobých záväzkov pripadá 0,54 finančných najlikvidnejších prostriedkov. Na základe nami vypočítanými výsledkami, ktoré sme uviedli v tabuľke č. 13 môžeme komplexne zhodnotiť, že hodnoty pohotovej likvidity boli počas analyzovaného obdobia vyššie ako hodnoty v odporúčanom referenčnom intervale. Výnimkou je len rok 2012 s hodnotou 0,54, ktorá spadá do tohto intervalu. Môžeme skonštatovať, že hodnoty pohotovej likvidity z roka na rok klesajú. Dôvodom vývoja sledovaného ukazovateľa, ktoré hodnoty sa nachádzajú nad stanoveným optimom je predovšetkým vyššia výška likvidných prostriedkov (finančného majetku) než sú krátkodobé záväzky. Bežná likvidita za svoje optimálne hodnoty považuje tie, ktoré sa nachádzajú v rozpätí od 1,1 do 1,5. V prvom zo sledovaných rokoch je táto likvidita na úrovni 1,41 a spadá do stanovených hodnôt. Nasledujúci rok zaznamenávame medziročný pokles o 8,51 % na hodnotu 1,29. V roku 2010 sme dosiahli hodnotu bežnej likvidity na úrovni 1,40. V medziročnom porovnaní je to nárast o 8,53% a taktiež spadá do stanovených hodnôt. Rok 2011 znamenal pre firmu medziročný pokles v porovnaní s rokom 2010 a to na hodnotu 1,00 s medziročným poklesom o 28,57%. Rok 2012 znamenal opäť prepad v hodnote sledovaného ukazovateľa. Hodnota predstavuje číslo 0,61 a v porovnaní s predchádzajúcim rokom je to medziročný pokles až o 39 %. Môžeme zhodnotiť, že výsledky bežnej likvidity pre Hotel Flóra a. s. sú priaznivé v prvých troch rokoch a nachádzajú sa v rámci optimálnych hodnôt. To znamená, že krátkodobé záväzky nepresiahli objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok. Negatívne môžeme zhodnotiť rok 2011 a 2012, kedy boli krátkodobé záväzky vyššie ako hodnota finančného majetku a krátkodobých pohľadávok. Najvyššiu hodnotu mal ukazovateľ v prvom sledovanom roku a to 1,41. Konštatujeme, že hodnoty ukazovateľa postupne klesajú, čo pre podnik nie je priaznivé do budúcnosti. Klasickým ukazovateľom platobnej schopnosti firmy je celková likvidita. Hodnota pomeru menšia ako 1 hovorí o nelikvidnosti podniku. Tá vyjadruje ako rýchlo (a s akou 36

37 istotou) je možné premeniť jednotlivé druhy aktív podniku na hotovostné peniaze. Z tabuľky č. 13 vidíme, že prvé štyri roky majú hodnotu ukazovateľa vyššiu ako 1. Rok 2008 dosiahol úroveň 1,57. Rok 2009 znamenal pre podnik medziročný pokles o 9,55% na hodnotu 1,42. V ďalšom roku však došlo k medziročnému nárastu o 12,68% na hodnotu 1,59, čo je najvyššia spomedzi sledovaných rokov. To znamená, že firma bola v tomto roku najmenej likvidná. V roku 2011 dochádza opäť k znižovaniu výšky ukazovateľa na hodnotu 1,18. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je hodnota nižšia o 25,79%. Priaznivá situácia nastáva až v roku Tento rok signalizuje najlepšiu schopnosť podniku premeniť existujúce zdroje na hotovosť, a to s hodnotou 0,76. Tá medziročne poklesla až o 55,26%. Ukazovatele celkovej likvidity v sledovanom období splnili svoju doporučenú hodnotu len v dvoch rokoch a to v roku 2008 a v roku Výrazne pod optimom bol podnik v roku 2010 s najnepriaznivejším výsledkom ukazovateľa a jeho hodnotou 0,76. Vývoj ukazovateľov likvidity je graficky znázornený na grafe č. 4. Graf 4 Analýza likvidity za roky Analýza likvidity 2 1,5 1 0, pohotová likvidita bežná likvidita celková likvidita Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Analýza aktivity Efektivita hospodárenia podniku sa meria ukazovateľmi aktivity. Analýza aktivity hovorí o účinnom využívaní majetku podnikom. Ak má podnik majetku veľa, má aj nadpriemerné náklady. Ak má majetku málo, tiež ide o negatívnu situáciu, pretože málo zásob znamená aj pokles výroby a zároveň pokles tržieb. V tabuľke č. 14 sme uviedli vypočítané základné ukazovatele aktivity. 37

38 ý í ľ á í ž ľ á Tabuľka 14 Analýza aktivity za roky Ukazovateľ Analýza aktivity doba obratu aktív 693,5 766,5 762,8 751,9 839,5 doba obratu pohľadávok 4,16 4,80 5,00 4,67 5,37 doba obratu záväzkov 587,72 615,40 554,05 495,14 539,37 obrat aktív 0,52 0,46 0,47 0,48 0,43 obrat pohľadávok 87,79 76,04 72,96 78,24 68,01 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Graf 5 Analýza aktivity Analýza aktivity rok 2008 rok 2009 rok 2010 rok 2011 rok 2012 doba obratu aktív doba obratu pohľadávok doba obratu záväzkov obrat aktív obrat pohľadávok Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Doba obratu aktív (kapitálu) vyjadruje čas, za ktorý prechádza majetok od začiatku výroby po jeho ukončenie. Cieľom firmy je tento ukazovateľ čo najviac minimalizovať. Najnižšia hodnota ukazovateľa, ako môžeme vidieť v tabuľke č. 14 bola v prvom sledovanom roku. Z roka na rok, však hodnota narastá, čo je pre podnik negatívne. To znamená, že aktíva podniku sa zvyšovali a dosiahnuté tržby znižovali. Hotel Flóra a. s. by mal uvažovať o možnostiach zvyšovať svoje tržby z predaja ponúkaných služieb a nie o navýšení svojho majetku. Jednou z možností by bolo odpredať nepotrebné časti dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a jeho prenesenie do tržieb z predaja majetku. Zároveň by bolo možné investovať finančné prostriedky do zvýšenia kvality a rozsahu služieb, ktoré prinášajú najvyššie tržby. V roku 2008 bol majetok od momentu začatia výroby až po jeho ukončenie v podniku 693,5 dňa. Nasledujúci rok sa tento interval predĺžil o 73 dní, čo znamená 38

39 medziročný nárast o 10,52%. V roku 2010 podnik mierne znížil tento časový úsek a to o 3,7 dňa. To znamená medziročný pokles o 0,48%. Hodnotu ukazovateľa sa podarilo firme znížiť aj v roku 2011 a to o 1,42% medziročne. Piaty sledovaný rok Hotel Flóra a. s., vykazuje najvyššiu hodnotu doby obratu aktív. Tá predstavovala až 839,5 dňa. Čas prechodu majetku medziročne vzrástol o 11,65%. Doba obratu pohľadávok hovorí o platobnej morálke odberateľov. Vyjadruje teda dobu, ktorú podnik musí čakať, dokým dôjde k úhrade inkasu pohľadávok od momentu ich vzniku. Doba by mala byť čo najkratšia. Hodnotíme, že čas úhrady pohľadávok počas sledovaného obdobia je v priemere od 4 do 5 dní, čo je veľmi pozitívne. V prípade, ak by táto doba dlhšia, napríklad aj 40 dní, pre podnik by to znamenalo zvýšenie potreby financií, ktorými by logicky vznikli aj vyššie náklady. Aktuálne z pohľadu na nami sledovaný horizont rokov môžeme hovoriť o úspore peňažných prostriedkov a spoľahlivých partneroch (odberateľoch), ktorý si riadne a včas plnia svoje záväzky. V roku 2008 doba obratu pohľadávok predstavovala čas 4,16 dňa. Najvyššia doba obratu pohľadávok bola v roku 2012 a to 5,37 dňa. Čas, za ktorý podnik uhradí svoje záväzky z obchodného styku predstavuje dobu obratu záväzkov. Doba splácania záväzkov Hotela Flóra a. s. bola najvyššia v roku 2009 a to 615,4 dní. Dôvodom nárastu záväzkov môže byť finančná a hospodárska kríza. Najnižší pokles sme zaznamenali v roku 2011, kedy postupne dochádza aj k ozdraveniu ekonomiky podniku a znižovaniu jeho záväzkov. Obrat aktív je ukazovateľom, ktorý vyjadruje efektívnosť využívania majetku. Z tabuľky č. 14 vidíme, že najvyšší obrat bol v roku Majetok sa obrátil 0,52-krát. Najnižšiu hodnotu ukazovateľa vykazuje rok 2012, kedy sa majetok obrátili 0,43-krát. Dôvodom takýchto nízkych hodnôt je že tržby podniku sú takmer dvojnásobne nižšie ako je celkový majetok a každoročne sa ich objem znižuje. Čo sa týka obratu pohľadávok, ten udáva, koľkokrát podnik zinkasuje pohľadávky za určité obdobie. Najvhodnejšie je, ak hodnota ukazovateľa narastá, čo na základe našich výpočtov nemôžeme potvrdiť. Koniec roka 2008 znamenal obrat pohľadávok počas tohto obdobia 87,8-krát. V porovnaní s posledným piatym sledovaným rokom 2012 je tento násobok nižší o 19,2- krát. V podniku došlo k inkasu pohľadávok 68-krát. To znamená medziročný rozdiel medzi rokmi prejavený poklesom o 22,55%. 39

40 Analýza zadlženosti Prostredníctvom ukazovateľov analýzy zadlženosti nadobúdame obraz o štruktúre finančných zdrojov v podniku. Tieto ukazovatele zaraďujeme do skupiny, ktoré vyjadrujú bonitu podniku. Je žiaduce, aby podnik financoval svoje aktíva z vlastných ale aj z cudzích zdrojov. Nie je možné, aby kapitál podniku bol financovaný len z vlastných alebo naopak len z cudzích zdrojov. Základom tejto analýzy je nájdenie optimálneho vzťahu medzi jednotlivými druhmi kapitálu. ň ý ý á á Tabuľka 15 Analýza zadlženosti za roky Ukazovateľ v % Analýza zadlženosti celková zadlženosť 44,54 41,70 38,85 35,48 34,33 stupeň samofinancovania 55,46 58,38 61,15 64,52 65,67 úverová zadlženosť úrokové krytie 1,32 3,35 4,43 4,20 1,80 úrokové zaťaženie 75,97 29,89 23,11 23,84 55,78 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Celková zadlženosť je ukazovateľom veriteľského rizika. Čím je ukazovateľ vyšší, tým je nižšia finančná stabilita. Hladina by mala dosahovať 50%. V roku 2008 podnik dosiahol podiel celkových dlhov 44,54% k celkovému majetku. Rok 2009 predstavuje podiel 41,70% s medziročným poklesom o 6,38%. Ďalší rok došlo opäť k medziročnému poklesu a to o 6,83%. V roku 2011 hodnota ukazovateľa dosiahla 35,48%. To v porovnaní 40

41 s rokom 2010 znamená medziročné zníženie o 8,67%. Posledný zo sledovaných rokov dosiahol najnižšiu úroveň a to vo výške 34,33% s medziročným poklesom o 3,24% a predstavuje najpriaznivejšiu hodnotu zo všetkých. Hodnotíme, že finančná stabilita Hotela Flóra a. s. je dobrá. Z tabuľky č. 15 vidíme, že hodnoty celkovej zadlženosti sa pohybujú pod úrovňou 50% a každoročne klesajú, čo je veľmi pozitívne. Dôvodom pozitívnych výsledkov je, že celkový kapitál postupne narastá a veľkosť cudzieho kapitálu sa postupne znižuje. Stupeň samofinancovania vyjadruje finančnú nezávislosť podniku. Tá by mala byť čo najvyššia. Rok 2008 predstavoval podiel vlastného kapitálu k celkovému majetku na finančnú nezávislosť podniku 55,46%. V roku 2009 došlo k nárastu tohto podielu na 58,38% s medziročným nárastom o 5,27%. Rok 2010 predstavuje opätovný medziročný nárast o 4,74% na hodnotu 61,15%. V roku 2011 hodnota ukazovateľa stupňa samofinancovania bola na úrovni 64,52%, pričom opäť hodnota medziročne stúpla o 5,51%. V poslednom z piatich sledovaných rokov bola hodnota ukazovateľa najpriaznivejšia. Medziročne stúpla o 1,78% na hodnotu 65,67%. Hodnota stupňa samofinancovania od roku 2008 stúpla o viac ako 10%. To znamená, že podiel vlastného kapitálu, za každým rokom navršuje. Úverová zadlženosť hovorí o tom, aký je podiel úverov podniku na zdrojoch majetku. Za priaznivú sa považuje hodnota menšia ako 50%. Keďže nami sledovaný podnik Hotel Flora a. s. nemal ani v jednom roku žiadne bankové úvery či výpomoci, je nulovo zadlžený a predstavuje najoptimálnejší variant. Úrokové krytie vyjadruje koľkokrát zisk prevyšuje úroky, teda schopnosť uhrádzať cudzí kapitál. V prvom sledovanom roku zisk prevyšoval úroky 1,32-krát. O rok neskôr to bolo 3,35-krát s medziročným nárastom o 153,79%. Najvyššie úrokové krytie bolo v roku Násobok prevýšenia úrokov ziskom podniku bol 4,43-krát. V medziročnom porovnaní s rokom 2009 to znamená nárast o 32,24%. Nasledujúci rok však došlo k miernemu medziročnému poklesu a to 5,19%. V tomto roku zisk prevyšoval úroky 4,2- krát. K hlbokému prepadlo v poslednom roku. Zisk podniku prevyšoval úroky o 1,80-krát. To zároveň znamená medziročný prepad sledovanej hodnoty až o 57,14%. 41

42 V trhovej ekonomike sa hovorí o tom, že by mali byť úroky pokryté ziskom tri až šesťkrát. Podnik je dostatočne ziskový a nemá problém s krytím svojich úrokov. Takéto násobky dosahuje podnik v troch rokoch a to v roku 2009, 2010 a v roku Nižšie hodnoty ako 3,0 poukazujú na vážne problémy. Dôvodom poklesu ukazovateľa v roku 2012 môžu byť rôzne úroky zo záväzkov plynúcich z obchodných zmlúv. Podnik je v tomto období vo vysokej miere závislý na cudzích zdrojoch a stráca schopnosť samofinancovania. Úrokové zaťaženie je prevrátenou hodnotou predchádzajúceho ukazovateľa tj. úrokového krytia. Hodnota by mala byť čo najnižšia a znamená, koľko jednotiek úrokov pripadá na jednotku zisku. V roku 2008 bola hodnota 75,97%. Rok 2009 znamenal priaznivý vývoj, pretože hodnota ukazovateľa klesla medziročne o 60,65% na hodnotu 20,89%. V ďalšom zo sledovaných rokov nastal opätovný pokles medziročne o 22,68% a to na úroveň 23,11%. V roku 2011 nastalo mierne zvýšenie na hodnotu 23,84%. Medziročný nárast znamenal navýšenie o 3,16%. V roku 2012 nastal nárast ukazovateľa na 55,78%, v medziročnom porovnaní o 133,97%. Najhoršia situácia pre podnik bola v prvom sledovanom roku. Najlepšie hodnoty dosiahol podnik v roku 2010 a v roku Vtedy mal podnik najmenej úrokových nákladov a dostatočne vysoký EBIT. Komplexný pohľad na ukazovatele zadlženosti podniku vidíme na grafe č. 6. Graf 6 Analýza zadlženosti podniku Analýza zadlženosti rok 2008 rok 2009 rok 2010 rok 2011 rok 2012 celková zadlženosť stupeň samofinancovania úverová zadlženosť úrokové krytie úrokové zaťaženie Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky

43 Analýza rentability ý Tabuľka 16 Analýza rentability za roky Ukazovateľ v % Analýza rentability ROA 2,95 4,68 4,03 3,86 1,50 ROE 2,01 4,48 3,95 4,03-1,65 ROS 2,13 5,58 5,06 5,37-2,49 RC 2,13 5,92 5,28 5,61-2,47 RV 2,10 5,51 4,98 5,27-2,44 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Rentabilita majetku (ROA) predstavuje základnú produkčnú silu podniku a hovorí o tom, ako efektívne podnik využíva svoje aktíva. Čím je hodnota vyššia, tým je firma efektívnejšia. Z pohľadu na tabuľku č. 16 vidíme, hodnoty ukazovateľa sa pohybovali v kladných hodnotách. Najvyššia zárobková schopnosť podniku bola v roku 2009 s hodnotou ukazovateľa 4,68%. Celkový majetok bol zhodnotený najlepšie a súvisí to najmä s najvyššie dosiahnutou výškou zisku EBIT počas analyzovaného obdobia. Hotel Flóra a.s., bol najmenej efektívny v roku 2012 s hodnotou 1,5% a najnižšou výškou EBITU. Rentabilita vlastného kapitálu (ROE) vypovedá o tom, o koľko percent sa podnikaním zhodnotil vklad vlastníkov podniku. Najvyššie zhodnotenie vkladov bolo v roku 2009 a to o 4,48%. Najnepriaznivejšie zhodnotenie predstavuje rok 2012, ktorý dosiahol zápornú hodnotu - 1,65% a hlboký prepad oproti predchádzajúcemu roku. Súvisí 43

44 to s tým, že v poslednom zo sledovaných rokov bola výška čistého zisku EAT v mínusových hodnotách. O tom, koľko eur zisku pripadne na jedno euro tržieb hovorí rentabilita tržieb (ROS). Najviac zisku podnik vygeneroval v roku Na jedno euro tržieb pripadlo 5,58 zisku. Naopak, podnik netvoril žiadny zisk z jedného eura tržieb v roku Podnik dosiahol mínusovú hodnotu - 2,49. Rentabilita nákladov (RC) hovorí o tom, koľko eur čistého zisku podnik získa vložením eura celkových nákladov. Najvyššia rentabilita bola v druhom sledovanom roku s čistým ziskom 5,58. V roku 2012 podnik nevygeneroval ani euro čistého zisku vložením jedného eura nákladov do podnikania. Na jedno euro nákladov bol v strate 2,47. To znamená, že podnik by sa mal snažiť o možnostiach znižovania celkových nákladov, ktoré zabezpečujú jeho chod a zamerať sa čo najefektívnejšie využitie všetkých zložiek majetku na vytvorenie vyššieho zisku. Rentabilita výnosov (RV) udáva, koľko zisku získal podnik z jedného eura výnosov. Najziskovejší bol podnik v roku 2009, kde z jedného eura výnosov získal 5,51 zisku. Podnik dosiahol aj stratu na jedno euro výnosov a to vo výške -2,44 zisku. Táto situácia nastala v roku Opäť to súvisí s najnižším dosiahnutým čistým ziskom v rámci sledovaného obdobia. Celkovo z pohľadu na graf č. 7 môžeme zhodnotiť, že rentabilita jednotlivých ukazovateľov bola najpriaznivejšia v roku 2009 a to každoročne. To isté sa týka aj negatívneho pohľadu na rentabilitu. Najnižšia miera schopnosti podniku vytvárať nové zdroje bola v roku Graf 7 Analýza rentability Analýza rentability rok 2008 rok 2009 rok 2010 rok 2011 rok 2012 ROA ROE ROS RC RV Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky

45 body body body body body 2.3 Analýza EX ANTE Hotela Flóra a. s. Táto časť praktickej časti diplomovej práce sa zaoberá vybranými metódami predikcie finančného vývoja do budúcnosti, ktoré budeme analyzovať. Rýchly test Pri ukazovateľoch Ex Ante finančnej analýzy si vypočítame bonitný bodovací model, a to konkrétne Rýchly test. Ako sme už spomínali v teoretickej časti, používa sa na zhodnotenie budúcej finančnej situácie firmy. Pri výpočte sa používajú štyri ukazovatele: Ukazovateľ finančnej samostatnosti, ktorý sa nazýva inak aj stupeň samofinancovania. Vypočíta sa ako podiel vlastného kapitálu (VK) a celkového kapitálu (CK) a násobí sa x 100, nakoľko sa vyjadruje v percentách. Ukazovateľ návratnosti cudzieho kapitálu, ktorý vypovedá o podiele cudzích zdrojov a čistého cash flow (CF). Vyjadruje, za akú dobu by sa nám vrátili cudzie zdroje vložené do podnikania. Vypočíta sa podielom cudzieho kapitálu (CuK) a netto CF. Podiel netto cash flow na výnosoch (V), vyjadruje, koľko centov peňažných tokov sme dokázali získať z jedného eura výnosov. Podiel dostaneme delením CF a výnosov. Rentabilita celkových zdrojov ROI nám vyjadruje efektívnosť investovaného kapitálu. Vypočíta sa ako podiel čistého zisku pred zdanením a úrokmi (EBIT) a celkového kapitálu (CK). Rovnako ako ukazovateľ finančnej samostatnosti sa násobí 100, pretože sa vyjadruje v percentách (Jenčová, 2011). Rýchly test za roky sme vypočítali v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 17 Rýchly test za roky RÝCHLY TEST Ukazovateľ Stupeň samofinanc. 55, , , , ,67 1 Návratnosť CuK 13,31 4 8,60 3 8,40 3 7, ,62 3 Podiel CF na V 0,06 5 0,10 5 0,10 5 0,10 5 0,02 5 ROI 2,95 4 4,68 4 4,03 4 3,86 4 1,50 4 Súčet Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky

46 Ku konkrétnym výsledkom jednotlivých ukazovateľov sme následne pridelili počet bodov a súčtom bodov za jednotlivé ukazovatele sme získali konečný počet bodov za jednotlivé roky. Body sme prideľovali na základe tabuľky stupnice hodnotenia. Tabuľka 18 Hodnotenie finančnej stability a výnosovej situácie podniku Stupnica hodnotenia body Ukazovateľ Veľmi Dobrý Stredný Zlý Veľmi zlý dobrý 1 bod 2 body 3 body 4 body 5 bodov Ukazovateľ 30 % 20 % 10 % < 10 % < 5 % samofinancovania Ukazovateľ návratnosti 3 roky 5 rokov 12 rokov > 12 rokov > 30 rokov Podiel netto CF na 10 % 8 % 5 % < 5 % < 2 % výnosoch Rentabilita celk. zdrojov 15 % 12 % 8 % < 8 % < 4 % Celkové hodnotenie 4 6 6, , , ,1-20 Zdroj: Jenčová, 2011 Na základe stupnice hodnotenia a dosiahnutých výsledkov za jednotlivé roky vidíme, že podnik sa pohybuje v rozmedziach hodnotenia situácie podniku ako priemernej, dosahuje stredné hodnoty Rýchleho testu, pričom sú však bližšie k hranici so zlou situáciou podniku. Taktiež však môžeme pozorovať, že kým za prvý sledovaný rok 2008 dosiahol podnik 14 bodov v hodnotení, v ostatných rokoch sa počet bodov znížil na 13. Pokiaľ je situácia nejasná, nie je isté ako sa bude vyvíjať a podnik by neustále zlepšoval a znižoval na základe ukazovateľov počet bodov v hodnotení, mohol by sa dostať v budúcnosti aj do dobrej finančnej situácie. Tamariho model Finančnú situáciu sme vypočítali aj prostredníctvom tohto modelu. Body za ukazovatele sa priraďujú na základe tabuľky, ktorú nájdete v teoretickej časti tabuľka 8 Tamariho index. Tamariho model sme vypočítali aj na našom podniku za sledovaných päť rokov, teda od 2008 do Výsledky sú vyobrazené v nasledujúcej tabuľke. K jednotlivým rokom sú pridelené následne body, ktoré zodpovedajú dosiahnutým hodnotám. Body sú označené v stĺpcoch B. 46

47 Tabuľka 19 Tamariho index za roky Ukazovateľ TAMARIHO INDEX 2008 B 2009 B 2010 B 2011 B 2012 B A 1, , , , ,91 25 B1 B , , , , ,65 10 C 1,02 5 0,99 5 1,04 5 0,74 0 0,49 0 D E 87, , , , ,06 10 F 14,88 0 8,80 3 9,65 0 9, ,37 0 Súčet Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky V tabuľke č. 19 môžeme vidieť, že podľa Tamariho indexu sa podnik počas sledovaných piatich rokov pohybuje v strednom rizikovom indexe od 30 do 60 bodov. Prvé tri sledované roky dosahuje hodnoty 50 a viac bodov. V posledných dvoch rokoch môžeme sledovať, že index klesol na 45. Ak stredný stupeň vyjadruje neistotu a možnosť firmy posunúť sa do dobrej finančnej situácie alebo upadnúť do zlej finančnej situácie s rizikom bankrotu, tak v posledných dvoch rokoch vidíme, že podnik má menej bodov a ak bude naďalej pokračovať v úpadku, jeho finančná situácia môže reálne čeliť bankrotu. Altmanovo Z - skóre Altmanovo Z-skóre (ako uvádza Jenčová, 2011) je ukazovateľ, ktorý vypovedá o finančnej schopnosti podniku do budúcnosti prostredníctvom piatich pomerových ukazovateľov označených x1 x5, pričom: čistý pracovný kapitál x1= celkový majetok nerozdelený zisk minulých rokov x2= celkové zdroje krytia EBIT x3= celkové zdroje krytia vlastné imanie x4= cudzie zdroje krytia 47

48 celkové výnosy x5= majetok Jednotlivé výpočty za ukazovatele x1 x5 sme vyobrazili v tabuľke č. 20 a následne na to sú konkrétne výsledky prepočítané príslušnými váhami v tabuľke č. 21. Tabuľka 20 Výpočet ukazovateľov Altmanovho Z-skóre za roky X1 0, , , , ,03125 X2-0, ,0631-0, , ,02497 X3 0, , , , , X4 1, , , , , X5 0, , , , , Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Tabuľka 21 Výpočet Altmanovho Z-skóre za roky Ukazovateľ ALTMANOVO Z-SKÓRE váhy X1 0,717 0, , , , ,0224 X2 0,847-0, , ,0394-0, ,02115 X3 3,107 0, , , , , X4 0,42 0, , , , , X5 0,998 0, , , , , Z - skóre 1, , , , , Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Výsledný index Altmanovho Z-skóre sa pohybuje v troch intervaloch, a to: Z > 2,9 = finančná situácia podniku do budúcnosti je dobrá 1,2 Z 2,9 = finančná situácia podniku je v súčasnosti aj do budúcnosti priemerná Z < 1,2 = fianančná situácia podniku je do budúcnosti zlá, hrozí mu bankrot Z-skóre. V nasledujúcom grafe môžeme vidieť, v akých hodnotách sa pohybuje dosahované 48

49 Graf 8 Altmanovo Z-skóre Altmanovo Z - skóre 3,00 2,00 1,00 1,09 1,16 1,24 1,33 1,24 Altmanovo Z - skóre 0, Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Na základe výsledkov za jednotlivé roky vidíme, že podnik sa nepohybuje v prvom intervale. Teda jeho vyhliadky do budúcnosti nie sú dobré. Taktiež na základe výsledkov sledujeme, že v roku 2008 a 2009 boli finančná situácia podniku a jeho vyhliadky do budúcnosti zlé, podniku hrozil bankrot. V rokoch však vidíme, že podnik sa dostal zo zlej finančnej situácie do situácie priemernej, čo značí, že ak podnik bude napredovať, príjme opatrenia a zlepší svoju situáciu, môže sa v budúcnosti dostať z priemernej a neistej situácie do dobrej finančnej pozície. Avšak platí aj presný opak, ak si podnik nedá pozor, môže sa stať, že opäť upadne do zlej finančnej situácie a bude mu znovu hroziť bankrot. Tafflerov model Na porovnanie k matematicko štatistickému modelu Altmanovho Z-skóre pridávame ďalší zo skupiny matematicko štatistických predikčných modelov, a to Tafflerov model. Taflerov model budeme počítať v základnom a na porovnanie aj v modifikovanom tvare. V podstate sú oba výpočty takmer totožné, líšia sa len v poslednom zo štyroch ukazovateľov. Základný model teda vypočítame pomocou 4 ukazovateľov, a to: x1= KZ x2= OA CUK 49 EBT Zisk z výsledku hospodárenia pred zdanením KZ Krátkodobé záväzky OA Obežné aktíva CuK Cudzí kapitál CA Celkové aktíva FM Finančný majetok PN prevádzkové náklady

50 x3= KZ CA FM KZ x4= PN odpisy Modifikovaný tvar sa líši v poslednom ukazovateli, kde x4= T T Tržby CA CA Celkové aktíva Každému ukazovateľu sú pripísané váhy, ktorými prenásobíme dosiahnuté hodnoty x1 x4. Výsledný tvar pre výpočet Tafflerovho modelu teda vyzerá nasledovne: T = 0,53 x X1 + 0,13 x X2 + 0,18 x X3 + 0,16 x X4 Výsledky sa interpretujú pri základnom modeli nasledovne: Ak T < 0 je veľká pravdepodobnosť bankrotu Ak T > 0 je pravdepodobnosť bankrotu malá Pri modifikovanom modeli sú hranice medzi bankrotom posunuté: Ak T < 0,2 je veľká pravdepodobnosť bankrotu Ak T > 0,3 je malá pravdepodobnosť bankrotu (Jenčová, 2011) Výpočet Tafflerovho modelu pre náš podnik je obsiahnutý v nasledujúcich tabuľkách V tabuľke 22 máme vypočítané jednotlivé ukazovatele za roky Tieto ešte nie sú prepočítané váhami prisúdenými Tafflerovým modelom. Následne na to tabuľka 23 definuje jednotlivé váhy pre tento model a ukazovatele a sú v nej prepočítané hodnoty z tabuľky 22. Výsledky za jednotlivé ukazovatele nám zobrazujú súčet bodov a na základe nich môžeme hodnotiť podnik prostredníctvom Tafflerovho modelu. Tabuľka 22 Ukazovatele pre Tafflerov základný model za roky Ukazovateľ x1 0,0713 0,3178 0,2972 0,2797 0,0631 x2 0,2586 0,2888 0,3239 0,2797 0,2141 x3 0,0993 0,1032 0,1042 0,1050 0,1047 x4-0,0162-0,0323-0,0078-0,1417-0,2608 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky

51 Tabuľka 23 Tafflerov model základný prepočítaný váhami za roky Ukazovateľ váhy TAFFLEROV MODEL - základný x1 0,53 0,0378 0,1684 0,1575 0,1482 0,0335 x2 0,13 0,0336 0,0375 0,0421 0,0364 0,0278 x3 0,18 0,0179 0,0186 0,0187 0,0189 0,0189 x4 0,16-0,0026-0,0052-0,0012-0,0227-0,0417 Súčet 0,0867 0,2194 0,2171 0,1808 0,0384 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Výsledky vyobrazené v tabuľke 23 nám podľa základného modelu definujú finančnú situáciu podniku. V každom roku môžeme sledovať, že sú väčšie ako 0. Najlepší kladný výsledok podľa Tafflerovho modelu dosiahol podnik v roku 2009 a hneď za ním nasleduje rok V podstate môžeme sledovať, že rok 2009 bol prelomový, odvtedy sa súčet ukazovateľov začal znižovať každý rok, v roku 2012 sa nachádza na úrovni 0,0384 a ak bude pokračovať podnik v klesajúcom trende, dostane sa zo stavu malej pravdepodobnosti bankrotu do stavu veľkej pravdepodobnosti bankrotu. Preto je potrebné, aby podnik prijal určité opatrenia a opätovne vylepšil svoju situáciu, inak mu reálne hrozí bankrot. Tabuľky 24 a 25 nám vyobrazujú taktiež Tafflerov model, ale v modifikovanom tvare, teda v tvare, kde je upravený posledný ukazovateľ. V tomto prípade sú upravené aj kritéria hodnotenia finančnej situácie podniku, kde prelomovým bodom nie je 0 ale hodnota 0,2. V tabuľke 24 sú opäť vypočítané jednotlivé ukazovatele bez zohľadnenia jednotlivých váh pripadajúcim na tieto ukazovatele. V tabuľke 25 už sú tieto výsledky prenásobené váhami Tafflerovho modelu a máme v nej aj vypočítané konečné súčty, na základe ktorých budeme hodnotiť situáciu podniku. Tabuľka 24 Ukazovatele pre Tafflerov modifikovaný model za roky Ukazovateľ x1 0,0713 0,3178 0,2972 0,2797 0,0631 x2 0,2586 0,2888 0,3239 0,2797 0,2141 x3 0,0993 0,1032 0,1042 0,1050 0,1047 x4 0,5234 0,4693 0,4778 0,4848 0,4345 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky

52 Tabuľka 25 Tafflerov model modifikovaný prepočítaný váhami za roky Ukazovateľ váhy TAFFLEROV MODEL - modifikovaný x1 0,53 0,0378 0,1684 0,1575 0,1482 0,0335 x2 0,13 0,0336 0,0375 0,0421 0,0364 0,0278 x3 0,18 0,0179 0,0186 0,0187 0,0189 0,0189 x4 0,16 0,0837 0,0751 0,0765 0,0776 0,0695 súčet 0,1730 0,2996 0,2948 0,2811 0,1497 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky V modifikovanom tvare Tafflerovho modelu môžeme vidieť, že kým podnik v základnom tvare mal stále malú pravdepodobnosť bankrotu, tu sa v roku 2008 nachádzal v situácii, kedy mu hrozil bankrot. Rovnako tak je vyhodnotená aj situácia podniku v roku 2012, pričom výsledný súčet ukazovateľov je 0,1497, čo je ešte menej ako v prvom sledovanom roku. Ako však môžeme vidieť, kým v roku 2008 bol podnik v zlej situácii, v roku 2009 sa nachádzal v najlepšej situácii za sledované obdobie. To znamená, že ak podnik podnikne opatrenia na zlepšenie svojej finančnej situácie aj do roku 2013, jeho stav z roku 2012 nemusí byť závažný. Ak však podnik neprijme opatrenia a nezlepší svoju súčasnú situáciu, reálne mu hrozí bankrot. Oba modely si pre lepšie porovnanie zobrazíme aj v nasledujúcom grafe. Tu môžeme prehľadne porovnať rozdiel medzi základným a modifikovaným modelom., Graf 9 Porovnanie základného a modifikovaného výpočtu Tafflerovho modelu 0,35 0,30 0,25 0,20 0,15 0,10 0,05 0, Tafflerov základný model Tafflerov modifikovaný model Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky

53 Index bonity Pre Hotel Flóra a. s. si vypočítame aj Index bonity. Ten sa oproti Altmanovmu Z- skóre zameriava viac na rentabilitu podnikania. Čím je Index bonity vyšší, tým je finančná situácia firmy lepšia a naopak, ak podnik dosahuje záporné hodnoty indexu bonity, je ohrozený insolventnosťou. V tabuľke č. 26 máme prepočítané jednotlivé ukazovatele za roky a v tabuľke č. 27 sú tieto ukazovatele prepočítané váhami Indexu bonity. Tabuľka 26 Ukazovatele pre výpočet Indexu bonity za roky Ukazovateľ x1 0,0159 0,0171 0,0217-0,0057-0,0312 x2 2,2450 2,3999 2,5742 2,8183 2,9130 x3 0,0071 0,0328 0,0310 0,0294 0,0066 x4 0,0135 0,0697 0,0643 0,0604 0,0151 x5 0,0114 0,0116 0,0143 0,0139 0,0124 x6 0,5250 0,4707 0,4816 0,4865 0,4371 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Tabuľka 27 Index bonity prepočítaný váhami pre hotel Flóra za roky INDEX BONITY Ukazovateľ váhy x1 1,5 0,0238 0,0257 0,0325-0,0086-0,0469 x2 0,08 0,1796 0,1920 0,2059 0,2255 0,2330 x3 10 0,0354 0,1640 0,1548 0,1468 0,0331 x4 5 0,0674 0,3485 0,3214 0,3018 0,0756 x5 0,3 0,0034 0,0035 0,0043 0,0042 0,0037 x6 0,1 0,0525 0,0471 0,0482 0,0486 0,0437 Súčet 0,3621 0,7807 0,7671 0,7183 0,3423 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Podľa výsledkov v tabuľke 27 vieme posúdiť situácie v podniku za sledované roky. Ako vidíme, záporná situácia nenastala ani v jednom zo sledovaných rokov. Taktiež však môžeme usúdiť, že podnik sa počas sledovaných piatich rokov na základe Indexu bonity nachádza v intervale > 0 a 1. To znamená, že podľa Indexu bonity môžeme jeho 53

54 finančnú situáciu klasifikovať ako stav, v ktorom má podnik za sledované obdobie určité problémy. Toto tvrdenie nám vlastne potvrdzuje výsledky predošlých pozorovaní finančnej situácie hotela Flóra na základe iných ukazovateľov, nakoľko sme pri nich mohli sledovať kolísavé výsledky. Situácia podniku nebola stabilná, v niektorých rokoch bol podnik na tom finančne dobre s malými predpokladmi na bankrot. V iných rokoch zase podnik nedosahoval dobré výsledky a pravdepodobnosť bankrotu bola vyššia. 2.4 EVA ukazovateľ ekonomicky pridanej hodnoty podniku V podniku Hotel Flóra sme si vypočítali aj ukazovateľ EVA teda ukazovateľ ekonomicky pridanej hodnoty podniku. Ten nám kvantifikuje, akú hodnotu dokázal podnik vytvoriť pre vlastníkov za sledované obdobie. Výsledky našich výpočtov sú prehľadne zobrazené v tabuľkách a následne pre lepšie zobrazenie zaznamenané aj v grafe č. 10. Tabuľka 28 Ukazovateľ EVA za roky vypočítaný prostredníctvom WACC Ukazovateľ EVA = NOPAT , , , , ,91 WACC * K NOPAT , , , , ,06 WACC 5,39 5,66 5,43 12,55 12,84 K Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky V tabuľke č. 28 môžeme sledovať, že ekonomicky pridaná hodnota EVA je v jednotlivých rokoch kolísavá. Rovnako ako aj v predošlých predikčných modeloch vidíme, že v roku 2008 dosahuje podnik záporné hodnoty a teda netvorí zisk pre vlastníkov a majiteľov. Podľa tohto modelu môžeme usúdiť, že náklady vlastníkov na kapitál vložený do podniku sú vyššie, ako hodnota, ktorú podnik vytvorí za svoje fungovanie. To však neplatí v rokoch 2009 a 2010, kedy Hotel Flóra a. s. dosahuje kladné výsledky. Najmä rok 2009 je priaznivý pre vlastníkov, nakoľko dosahuje hotel v tomto roku najvyššiu hodnotu EVA a teda vklady vlastníkov vytvárajú pre nich zisk. Náklady na investovaný kapitál sa im vrátia a vytvoria dodatočnú novú hodnotu. 54

55 Graf 10 Výpočet EVA prostredníctvom WACC EVA = NOPAT - WACC * K ,00 0, , , , , EVA Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky V tabuľke č. 29 sme vypočítali ukazovateľ EVA za roky odlišnou metódou, ktorá zahŕňa ukazovateľ rentability vlastného kapitálu (ROE). Nesledujeme teda podnik z hľadiska nákladov na kapitál, ale z hľadiska vlastneného kapitálu a toho, ako efektívne dokáže podnik s týmto kapitálom hospodáriť, aby vytvoril zisk. Tu vidíme odlišné hodnoty. Prostredníctvom tohto výpočtu EVA vidíme, že podnik dosahuje v každom roku len záporné hodnoty, čo znamená, že netvorí zisk pre majiteľov. Najväčšiu stratu podnik dosahuje v poslednom zo sledovaných rokov v hodnote takmer EUR. Najmenšiu stratu podnik vykazuje z tohto hľadiska v roku 2010, kedy dosahuje EVA hodnotu približne EUR. Tabuľka 29 Ukazovateľ EVA za roky vypočítaný prostredníctvom ROE a VK Ukazovateľ EVA = , , , , ,93 (ROE-re)*VK ROE 2,01 4,49 3,95 4,03-1,65 re 9,72 9,71 8,87 19,45 19,55 VK Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky Graf 11 Výpočet EVA prostredníctvom ROE a VK EVA = (ROE - re) * VK 0, EVA ,00 Zdroj: vlastné spracovanie podľa podnikovej súvahy a VZaS za roky