Ekonomická efektívnosť vybraného podniku

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Ekonomická efektívnosť vybraného podniku Economic Efficiency of a Selected Company Diplomová práca Autor: Radoslava Pitoňáková, Bc. Financie Vedúci práce: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Banská Bystrica Apríl 2014

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Prešove, dňa Bc. Radoslava Pitoňáková

3 Poďakovanie Chcem sa poďakovať môjmu vedúcemu diplomovej práce Doc. Ing. Rastislavovi Kotuličovi, PhD. za metodickú pomoc, cenné rady, odborné vedenie a pedagogické usmerňovanie, ktoré mi poskytol pri vypracovaní mojej diplomovej práce. V Prešove, dňa Bc. Radoslava Pitoňáková

4 Anotácia PITOŇÁKOVÁ, Radoslava, Bc.: Ekonomická efektívnosť vybraného podniku. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 73 V trhovej ekonomike je dôleţité pruţne reagovať na meniace sa poţiadavky trhu. Je potrebné sledovať nielen úroveň hospodárenia v podniku ale aj jeho úspešnosť a efektívnosť v konkurenčnom prostredí. Diplomová práca sa zaoberá hodnotením ekonomickej efektívnosti vo vybranom podniku za pomoci vybraných finančnoekonomických ukazovateľov. V prvej kapitole sú vymedzené základné pojmy pouţívané pri finančnej analýze, objasnenie jej pouţívateľov, metód hodnotenia výkonnosti podniku a definovanie ukazovateľov pouţitých pri samotnej analýze. Druhá kapitola je zameraná na determinovanie cieľov a metodológie práce. V tretej kapitole sú spracované analýzy jednotlivých ekonomických ukazovateľov, prostredníctvom vybraných metód, vykazujúce finančnú situáciu podniku a jeho vývoj za sledované obdobie. Jednotlivé zistenia vlastných analýz sú zhodnotené a interpretované. Plynú z nich zistenia, ktoré sú východiskom pre odporúčania a závery, ďalšieho efektívnejšieho vyuţívania podnikových výrobných činností, v záverečnej časti práce. Kľúčové slová: podnik, finančná analýza, finančno-ekonomické ukazovatele, efektívnosť

5 Anotation PITOŇÁKOVÁ, Radoslava, Bc.: Economic efficiency of selected company. [Diploma Thesis]. Banking Institute of the University of Prague, Foreign University Banska Bystrica. Department of Finance and of banking. Thesis consultant: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Year of defense: Number of pages: 73 In market economy there is an important ability for subjects to have the flexible reactions to changing requirements of the market. It is mandatory to observe not even the level of economy in company, but also its success and efficiency in competitive environment. The diploma thesis describes assessment of economic efficiency in selected company by using selected financial and economic indicators. In the first chapter there are described basic terms used by financial analysis, definition of its users, definition of assessment methods of company efficiency and definition of indicators used for the particular analysis. The second chapter is oriented to targets determination and thesis methodology. In the third chapter there are processed analyses of various economic indicators by selected methods, showing financial situation of company and its development in observing period. Individual findings from own analyses are evaluated and interpreted. They lead to the results, which are the basis for recommendations and conclusions for further more efficient usage of company s production activities in the final chapter of diploma thesis. Key words: company, financial analysis, financial and economic indicators, efficiency.

6 Obsah Úvod Teoretické východiská k ekonomickej efektívnosti Podnik Finančná analýza podniku Pouţívatelia finančnej analýzy Informačné zdroje finančnej analýzy Súvaha Výkaz ziskov a strát (výsledovka) Výsledok hospodárenia Výkaz peňaţných tokov CASH FLOW Efektívnosť podniku Výkonnosť podniku Meranie výkonnosti podniku Finančná analýza,,ex post Ukazovatele likvidity Ukazovatele aktivity Ukazovatele rentability Ukazovateľ zadlţenosti Ukazovatele trhovej hodnoty Ukazovateľ EVA Ukazovateľ RONA Ukazovateľ CROGA Index Index bonity Cieľ a metodológia práce Cieľ práce Materiál Metodológia SOFINA_STANDARD SWOT analýza Analýza výrobného podniku...40

7 3.1 Základné informácie o spoločnosti Analýza štruktúry majetku podniku Analýza zdrojov krytia podniku Analýza nákladov, výnosov, trţieb a výsledku hospodárenia Analýza pomerových ukazovateľov Bonitné a bankrotové modely Ekonomický normál a efektívnosť Strategická analýza sledovaného podniku SPACE analýza SWOT analýza Predikcia vývoja nákladov, výnosov a trţieb na najbliţší rok...63 Závery a odporúčania...66 Záver...66 Zoznam bibliografických odkazov...69 Zoznam tabuliek...72 Zoznam schém a grafov...73

8 Úvod V ekonomickej praxi sa často stretávame s potrebou hodnotiť, prehodnocovať a plánovať dynamiku podniku. Výsledky jednotlivých analýz sú podstatnými údajmi pre vrcholový manaţment podniku a zreteľne ovplyvňujú jeho následne rozhodovanie. Cieľom diplomovej práce je zhodnotiť ekonomickú efektívnosť vo vybranom podniku, ktorý pôsobí v automobilovom priemysle, za pomoci vybraných finančno-ekonomických ukazovateľov. Na posúdenie ekonomických a finančných ukazovateľov sú pouţité účtovné závierky danej spoločnosti za obdobie piatich rokov. Relevantné je skúmanie jeho silných a slabých stránok a finančno-ekonomické zdravie podniku. Za pomoci zvolených metód hodnotenia posudzujeme hospodárnosť, efektívnosť a odporúčame návrhy a opatrenia pre dynamickejší vývoj a vyššiu ekonomickú výkonnosť. V prvej kapitole sú zhrnuté základné teoretické východiska potrebné k správnej aplikácií finančnej analýzy a metód hodnotenia výkonnosti. Vymedzujem pojmy ako, finančná analýza, jej význam a podstata, informačné zdroje, ktoré sú základom komplexného vyhodnotenia a metódy analýzy,,ex post. V druhej kapitole determinujem cieľ a metódy práce, ktoré následne aplikujem v analytickej časti na anonymný podnik, nazvaný Sisa s.r.o. za účelom zistenia finančnej situácie a výkonnosti danej firmy. Pri analýze spomínaného podniku pouţívam softvér na finančnú analýzu SOFINA_STANDARD za pomoci, ktorého aplikujem jednotlivé finančno-ekonomické ukazovatele na sledovanú firmu. V praktickej časti hodnotím finančné zdravie podniku na základe informácií z účtovných závierok za roky 2009 aţ Analyzujem štruktúru majetku, zdrojov krytia, nákladov, výnosov a opisujem výsledné hodnoty jednotlivých pomerových ukazovateľov, bankrotových a bonitných modelov. Pri predikcii budúceho vývoja podniku pouţívam regresnú analýzu. Na umoţnenie podniku vytvoriť si predstavu o budúcej stratégií pouţívam SWOT a SPACE analýzu. V závere práce sa zameriavam na opísanie finančnej situácie podniku, dynamiky jeho podnikania s návrhmi, ktoré by mohli viesť k vyššej výkonnosti a efektívnosti. 8

9 1 Teoretické východiská k ekonomickej efektívnosti 1.1 Podnik Podnik je ekonomická a organizačná forma usporiadania výroby, ktorá je zaloţená za účelom dosahovania zisku na základe podnikateľskej činnosti.,,podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. (Obchodný zákonník zákon č. 513/1991 Zb. 5) Firma je subjekt, ktorý transformuje vstupy na výstupy. Stanovuje si ciele (krátkodobé a dlhodobé), z ktorých vychádza. Medzi ciele môţeme zaradiť napríklad minimalizáciu nákladov, maximalizáciu obratu a zisku; získanie priestoru na trhu; zavedenie nového výrobku na trh a iné. Keď však podnik chápeme ako subjekt, jeho základným cieľom ako výrobcu je maximalizácia zisku. Podnik je podľa Vlachynského et al, (2009, s. 14) právne a ekonomický samostatná, plánovito organizovaná hospodárska jednotka, produkujúca výrobky a sluţby pre trh. 1.2 Finančná analýza podniku Pomocou finančnej analýzy dokáţeme hodnotiť minulosť, súčasnosť a predpokladať budúci vývoj finančného hospodárenia firmy. Jej cieľom je poznať finančné zdravie firmy, identifikovať slabiny, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k problémom a determinovať silné stránky, na ktorých by firma mohla stavať. Finančná analýza podniku je podľa Kotuliča et al, (2007, s. 14) súbor metód, ktoré umoţňujú určiť a ovplyvniť postavenie podniku na základe analýzy jeho ekonomickej situácie. Je veľmi účinným diagnostickým prostriedkom, ktorý umoţňuje posúdiť,,finančné zdravie podniku. Zároveň umoţňuje spoločnosti komplexne zhodnotiť úroveň hospodárenia, úspešnosť na trhu, efektívnosť, rentabilitu, adaptabilnosť a flexibilnosť podniku, úroveň a kvalitu manaţmentu, ako aj vonkajšie faktory a odhadovať budúci vývoj na základe signálov z minulosti a prítomnosti. 9

10 ,,Finančno-ekonomická analýza je dokument, ktorý rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie, identifikuje a analyzuje okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prodikuje do budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov. (Baran et al, 2006, s. 10) Finančná analýza zároveň odhaľuje skryté rezervy a podnecuje k hľadaniu nových moţností pre zvyšovanie podnikovej výkonnosti. Napomáha kontinuálnemu zlepšovaniu a zefektívňovaniu činností, ktoré vyúsťujú do rastu hodnoty podniku. Prostredníctvom návrhu opatrení pomáha dosahovať podnikové ciele. Za pomoci skupiny finančných ukazovateľov vykoná komparatívne hodnotenie firmy pomocou, ktorého finanční analytici ľahko odhalia slabiny firmy a problémy, ktoré treba vyriešiť. Top manaţment na ich základe odporúča vedeniu podniku opatrenia. Taktieţ poukáţu na silné stránky, o ktoré sa firma môţe oprieť. Fundamentálnym nástrojom finančnej analýzy je konštrukcia a následná interpretácia pomerových, prípadne rozdielových ukazovateľov, ktoré sú zoskupené do ucelených, skĺbených celkov. Prioritou analýzy je získať čo najjasnejší podklad pre ďalšie rozhodovanie o moţnostiach zlepšenia riadenia podniku. Vzhľadom k tomu, ţe dôleţité rozhodnutia dlhodobého dopadu sa vo firme uskutočňujú skoro stále, mala by byť finančná analýza prevádzaná priebeţne a dôkladne vyhodnocovaná aspoň jeden krát ročne. Na finančnú situáciu spoločnosti pôsobí mnoţstvo vonkajších a vnútorných faktorov: Vonkajšie faktory: - daňová, rozpočtová, cenová, colná a ďalšie politiky štátu a obce - konkurenčná schopnosť významných konkurenčných podnikov - činnosť obchodných partnerov, najmä dodrţiavanie vzájomných zmluvných vzťahov Vnútorné faktory: - úroveň Top manaţmentu podniku - organizácia zásobovania, výroby a predaja - vlastné finančné zdroje podniku a ich štruktúra - rozsah a finančná náročnosť podniku, investičnej činnosti a ďalšie 10

11 Finančnou analýzou sa podľa Šlosárovej et al, (2006, s. 275) vo všeobecnosti rozumie analýza akejkoľvek ekonomickej činnosti, kde majú hlavnú úlohu peniaze a čas, čo znamená, ţe objektom analýzy sú rôzne skutočnosti. Analýza sa môţe uskutočňovať: na mikroúrovni (v podniku alebo inom type organizácie) na makroúrovni (na úrovni odvetvia alebo celého štátu),,cieľom finančnej analýzy je rozpoznať, čo je pre podnik dobré a čo zlé, čo by mu mohlo v budúcnosti spôsobiť problémy a, naopak, stanoviť jeho silné stránky, o ktoré sa v budúcnosti môže oprieť pri svojej činnosti. Rozpoznaním týchto skutočností, t. j. správnou ekonomickou interpretáciou ukazovateľov, ktoré sú výsledkom finančnej analýzy, poznáme finančné zdravie podniku. (Šlosárová et al, 2006, s. 277) Podľa časovej orientácie finančnej analýzy rozlišujeme (Kotulič et al, 2007, s. 14): a) finančnú analýzu ex post za pomoci, ktorej sa usilujeme vysvetliť súčasnú finančno ekonomickú situáciu podniku pohľadom do jeho minulosti, v ktorej hľadáme jej príčiny. Tieto príčiny nám umoţňujú pochopiť súčasnosť a zároveň formulovať rôzne opatrenia pre budúcnosť. Avšak na dosiahnutých výsledkoch nič nemoţno meniť, uţ sa realizovali; b) finančnú analýzu ex ante, ktorej úlohou je vývoj podnikových financií predikovať, prognózovať budúcu finančnú spôsobilosť podniku, samozrejme, s presnosťou líšiacou sa podľa vzdialenosti cieľovej budúcnosti od súčasnosti. Východiskovým podkladom pre finančnú analýzu je účtovná závierka podniku, ktorá zahŕňa súvahu, výkaz ziskov a strát a výkaz o peňaţných tokoch podniku (cash flow). Analýzou daných výkazov získame podklady, ktoré odhalia daný stav spoločnosti a na ich základe sa pokúšame prognózovať vývoj finančných ukazovateľov do budúcnosti. Uvedená predikcia slúţi aj ako základ pre tvorbu finančného plánu firmy. 1.3 Pouţívatelia finančnej analýzy Podľa Barana et al, (2006, s. 12) je úlohou finančnej analýzy zistiť, ktoré komponenty, činitele akou intenzitou sa podieľali naformovaní finančnej situácie podniku. Informácie o finančnej situácií podniku slúţia pre interných a externých pouţívateľov (viď schéma 1). 11

12 Schéma 1 Pouţívatelia finančnej analýzy Zdroj: Jenčová, S., Rákoš, J., 2009, s. 12. Informácie o finančnom zdraví podniku, vyuţívajú (Vochozka, 2011, s. 12): Externí uţívatelia: - štát a jeho orgány, - investori, - banky a iní veritelia, - obchodní partneri, - konkurencia a pod. Interní uţívatelia: - manaţéri, - zamestnanci, - odborári. Štát a jeho orgány sa zameriavajú predovšetkým na kontrolu vykazovaných daní. Taktieţ vyuţívajú informácie o podnikoch pre rôzne štatistické prieskumy. Investori sú inými slovami poskytovatelia kapitálu a vyuţívajú správy o finančnej výkonnosti podniku predovšetkým preto, aby získali dostatočné mnoţstvo informácií pre rozhodovanie o potenciálnych investoroch. Banky a iní veritelia vyuţívajú informácie z finančnej analýzy preto, aby získali predstavu o finančnom zdraví budúceho alebo existujúceho dlţníka. Obchodní partneri sledujú predovšetkým zadlţenosť, solventnosť a likviditu podniku. Tieto ukazovatele sú prejavom krátkodobého záujmu zákazníkov a dodávateľov. 12

13 Manažéri potrebujú finančnú analýzu pre potreby operatívneho a strategického finančného riadenia podniku. Zamestnanci majú prirodzený záujem na prosperite a stabilite podniku. 1.4 Informačné zdroje finančnej analýzy Medzi základné informačné zdroje finančnej analýzy patria výkazy účtovnej závierky, keďţe sú v nich verným spôsobom zachytené podmienky, priebeh a výsledky reprodukčného procesu firmy. Zachytené výsledky vo výkazoch sú zdrojom pre jednotlivé ukazovatele efektívnosti a aktivity podniku. (Jenčová, S., Rákoš, J., 2009, s. 23) Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Jej základnou úlohou je poskytnúť štruktúrované informácie o finančnej situácii, výkonnosti a zmenách finančnej situácie podniku s cieľom pomôcť ich používateľom pri ekonomickom rozhodovaní. (Kotulič et al, 2007, s. 30) Pre kvalitné spracovanie finančnej analýzy je potrebné mať prístup k informáciám o podniku. Moţnosti prístupu k týmto informáciám, a tým aj hĺbka spracovanej analýzy sa líši podľa spracovateľov analýzy interného alebo externého analytika. K významným zdrojom dát patrí patria spravidla vnútropodnikové účtovné výkazy, výročné správy, komentáre odbornej tlače, oficiálne ekonomické štatistiky a iné. (Knapková, A., Pavelková, D., 2010, s. 17) Štruktúra účtovnej závierky sa rozlišuje podľa toho, či podnik účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Podvojne účtovníctvo pouţívajú subjekty registrované v Obchodnom registri, ostatné subjekty účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. (Baran et al, 2006, s.14) Individuálna účtovná závierka zostavená podľa štandardov IAS/IFRS má od 1. Januára 2009 tieto súčasti: súvaha, resp. výkaz finančnej situácie, výkaz komplexného výsledku (integrujúci výkaz ziskov a strát a výkaz ostatných súčastí komplexného výsledku), výkaz zmien vlastného imania, výkaz peňaţných tokov, 13

14 poznámky, súvaha na začiatku porovnateľného účtovného obdobia. (Vlachynský et al, 2009, s. 372) Výkazy účtovnej závierky tvoria tzv. tribilančný systém (viď schéma 2). Osou tribilančného systému je súvaha. Ostatné výkazy sú odvodené od súvahy a vypovedajú o priebehu a výsledkoch transformačného procesu podniku, ale kaţdý z inej pozície. Schéma 2 Tribilančný systém Súvaha Výkaz ziskov a strát Majetok = Kapitál Výnosy Náklady = Zisk Zdroj: Knapková, A., Pavelková, D., 2010, s. 46 Cash Flow Príjmy Výdavky = Cash Flow Súvaha Pojem pochádza z latinských slov bilanx libra, čo znamená dvojmisková váha. Z tejto pôvodnej dvojmiskovej váhy sa do účtovníctva prevzala forma pre súvahu a to dve ramená tejto váhy v tvare písmena T. Súvaha, resp. bilancia, je prehľadné usporiadanie majetku aktív a zdrojov jeho krytia - pasív, v peňaţnom vyjadrení k určitému dátumu. V súvahe sa nám zobrazuje majetok podľa formy a účelu (strana aktív) a jeho zdroje (strana pasív). Ak chce podnik dosiahnuť súvahovú rovnováhu musia sa aktíva a pasíva rovnať. Ide teda o výkaz hodnôt vlastnených aktív a nevyrovnaných záväzkov zostavovaný k určitému časovému okamihu. Bilancujúca poloţka sa označuje ako čistý majetok.,,súvaha je zdrojom informácií o finančnej situácií účtovnej jednotky, t. j. podmienkach, za akých vstupuje účtovná jednotka do svojej činnosti na začiatku účtovného obdobia a aké podmienky si vytvorila na konci účtovného obdobia na pokračovanie činnosti v nasledujúcom účtovnom období. (Šlosárová et al, 2006, s. 298) Súvaha je centrálnou bilanciou, ktorá najkomplexnejšie vystihuje podmienky transformačného procesu. Súvaha je utriedený prehľad majetku, vlastného imania a záväzkov účtovnej jednotky k určitému dňu a v určitom ocenení. Cieľom súvahy je informovať spoločníkov a ďalších pouţívateľov o finančnej situácii účtovnej jednotky.,,súvaha je výkaz sprostredkujúci informácie o podnikovom majetku a finančných zdrojoch jeho krytia. Majetok podniku predstavujú v súvahe jeho aktíva, finančné zdroje sú 14

15 jeho pasíva. Aktíva a pasíva sa vnútorne členia a táto ich štruktúra je východiskom formulovania rôznych záverov o stave podnikových financií. Súvaha vlastne poskytuje informácie o podmienkach, za ktorých prebiehal transformačný proces analyzovaného podniku. (Vlachynský et al, 2009, s. 374) Aktíva sú ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, ţe v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úţitkov; aktíva tvoria majetok a iné aktíva. Predstavujú tie druhy a formy majetku, ktoré majú pre podnik hodnotu, pretoţe sú schopné prispievať k zabezpečeniu prírastku peňaţných prostriedkov v budúcnosti a tieto formy majetku sú vo vlastníctve podniku alebo sú mu zverené do uţívania. Všetok majetok z hľadiska jeho formy, t. j. konkrétnych druhov, sa z historického hľadiska nazýva aktíva. Jeden druh majetku je potom aktívum. Všetok majetok z hľadiska zdrojov jeho krytia sa označuje ako pasíva. Jeden konkrétny zdroj je potom pasívum. ( ) Pasíva sú zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov. V účtovníctve pod pasívami rozumieme pravú stranu súvahy, vyjadrujú vlastné i cudzie zdroje majetku podniku, alebo nároky na aktíva všetkých osôb, ktoré nám príslušný majetok (aktíva) poskytli. Horizontálna forma súvahy Podstatou horizontálnej analýzy je porovnávanie hodnôt zvolených poloţiek výkazov v rôznom čase. Prívlastok,,horizontálna vyjadruje skutočnosť, ţe v jednom riadku je sústredených viacero rovnakých údajov, líšiacich sa obdobím, o ktorom vypovedajú. Táto forma súvahy nám dáva obraz o vývoji podnikového majetku (aktív), a jeho finančných zdrojov (pasív). Toto porovnanie jednotlivých poloţiek v čase však nemoţno robiť izolovane, vţdy treba mať na zreteli, ţe poloţky navzájom súvisia a zmeny vybranej poloţky treba hodnotiť s prihliadnutím na zmeny iných poloţiek. (Vlachynský et al, 2009, s. 378) Pri horizontálnej forme súvahy má výkaz podobu dvojstrannej tabuľky (viď tabuľku 1), ktorá vyjadruje základnú bilančnú rovnicu. Zdrojom, z ktorého vychádza je súvaha. 15

16 Tabuľka 1 T forma súvahy (horizontálna) Strana aktív (majetok) A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie Strana pasív (zdroje krytia majetku) A. Vlastné imanie B. Neobežný majetok A.I. Základné imanie B.I. Dlhodobý nehmotný majetok B.II. Dlhodobý hmotný majetok B.III. Dlhodobý finančný majetok A.II. Kapitálové fondy A.III. Fondy zo zisku A.IV. Výsledok hospodárenia MR A.V. Výsledok hospodárenia za ÚO C. Obežný majetok B. Záväzky C.I. Zásoby B.I. Rezervy C.II. Dlhodobé pohľadávky B.II. Dlhodobé záväzky C.III. Krátkodobé pohľadávky C.VI. Finančné účty D. Časové rozlíšenie B.III. Krátkodobé záväzky B.IV. Bankové úvery a výpomoci C. Časové rozlíšenia Spolu majetok (A+B+C+D) = Spolu zdroje krytia (A+B+C) Zdroj: Kotulič et al, 2007, s. 32. Základná bilančná rovnica: Σ majetok = Σ vlastné imanie + záväzky Zo štruktúry súvahy podľa Barana et al, (2006, s. 15) vyplýva niekoľko pravidiel, ktoré sa musia dodrţiavať: - základné bilančné pravidlo aktíva celkom sa musia rovnať pasívam celkom - zlaté bilančné pravidlo stále aktíva by malo byť financované z vlastných zdrojov a dlhodobých cudzích zdrojov - zlaté pravidlo financovania finančný zdroj by nemal byť k dispozícií kratší čas, ako viazanosť majetkovej súčasti, na krytie ktorej by mal slúţiť Vertikálna forma súvahy Vertikálnu analýzu charakterizuje vyčíslenie podielu jednotlivých poloţiek na celku, ktorého sú časťou. Pri tejto forme analýzy sú teda relevantné údaje usporiadané v stĺpci, preto sa zvykne hovoriť aj o stĺpcovej forme, a vyjadrujú podiel časti na celku, teda 16

17 štruktúru celku, jeho kvalitu. Vertikálna analýza súvahy umoţňuje spoznať a následne hodnotiť adekvátnosť alebo neadekvátnosť štruktúry majetku a zdrojov jeho krytia. Takéto spracovanie výkazov tieţ eliminuje vplyv inflácie, ktorá,,nafukuje absolútne čísla vo výkazoch, ale nepôsobí na štruktúru. (Vlachynský et al, 2009, s. 379) Pri vertikálnej analýze (viď tabuľka 2) posudzujeme jednotlivé komponenty majetku i kapitálu samostatne, t.j. skúmame štruktúru ich aktív a pasív, teda ich jednotlivú likviditu. Tabuľka 2 Vertikálna forma súvahy Súvahová položka A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie B. Neobeţný majetok C. Obeţný majetok D. Časové rozlíšenie aktív E. Krátkodobé záväzky F. Čistý pracovný kapitál F = (C+D) - (E+J) G. Súčet majetku po odpočítaní krátkodobých záväzkov G = (A+B+C+D) E H. Dlhodobé záväzky I. Rezervy J. Časové rozlíšenie pasív K. Vlastné imanie K = G (H+I+J) Zdroj: Kotulič et al, 2007, s Výkaz ziskov a strát (výsledovka) Na základe výsledovky môţeme analyzovať činitele determinujúce tvorbu výsledku hospodárenia, má preto pre finančnú analýzu veľký význam. Údaje vo výsledovke sú kumulované, čo je dôleţité pri zostavovaní pomerových finančných ukazovateľov kombináciou statických a tokových údajov za rôzne dlhé obdobia.,,vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. ( Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve 18 ods. 4) Sprostredkúva nám informácie o podnikových výnosoch a nákladoch. Z ich rozdielu vyplýva výsledok hospodárenia podniku, t. j. zisk alebo strata, za analyzované obdobie. 17

18 Výnosy, náklady a výsledok hospodárenia sú vo výsledovke rozdelené do troch oblastí, a to hospodárskej, finančnej, mimoriadnej. (Vlachynský et al, 2009, s. 375) Výsledok hospodárenia Podľa Majtána et al, (2007, s. 332) k najdôleţitejším ekonomickým kategóriám kaţdého podniku patria výnosy, náklady a výsledok hospodárenia. Výnosy podniku sú peňaţné čiastky, ktoré podnik získal zo všetkých svojich činnosti za určité obdobie. Hlavnými výnosmi podniku sú trţby. Tie sú rozhodujúcou zloţkou výnosov a hlavným finančným zdrojom podniku. Náklady podniku predstavujú peňaţné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov vrátane ostatných účelovo vynaloţených nákladov, ktoré sú potrebné na tvorbu podnikových výnosov. Výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu) podniku dostaneme ako rozdiel medzi celkovými výnosmi a nákladmi podniku. V prípade, ţe výnosy prevyšujú náklady, výsledok hospodárenia má formu zisku, v opačnom prípade má výsledok hospodárenia formu straty. Základným kritériom rozhodovania v podnikovom hospodárení je maximalizácia zisku. Výsledok hospodárenia podniku delíme na: výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti výsledok hospodárenia z finančnej činnosti výsledok hospodárenia z beţnej činnosti výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti výsledok hospodárenia za účtovné obdobie Výsledok hospodárenia je podľa Baštincovej, (2007, s. 7) dôleţitým finančným ukazovateľom, ktorý vyjadruje úspešnosť a efektívnosť podnikateľskej činnosti najmä vo vzťahu k vloţenému kapitálu. Patrí medzi základný informačný zdroj a meradlo finančnej výnosnosti vloţeného kapitálu podniku za príslušné účtovné obdobie. Výsledok hospodárenia beţného účtovného obdobia zistený vo výkaze ziskov a strát podáva informáciu o výnosnosti podniku, ale nie informáciu o celkovej výnosnosti za dané účtovné obdobie. Ak by sme chceli získať túto informáciu k zisku/strate, beţného účtovného obdobia, by sme pripočítali iné výnosy, iné náklady, nerealizované zisky a straty, ktoré vznikli a boli zobrazené vo vlastnom imaní. 18

19 1.4.4 Výkaz peňaţných tokov CASH FLOW Výkaz Cash flow vyjadruje skutočný pohyb peňaţných prostriedkov podniku. Je východiskom pre riadenie likvidity podniku. Analýza CF je dôsledne zaloţená na príjmoch a výdavkoch a vyjadruje reálne toky peňazí a ich zásoby v obchodom podniku. (Sedláček, 2009, s. 43) Cash flow je dôleţitým elementom finančného riadenia a finančnej analýzy podniku. Bezprostredne súvisí so zaisťovaním jeho likvidity. Podstatou sledovania peňaţných tokov je zmena stavu peňaţných prostriedkov. Výkaz cash flow vysvetľuje prírastky a úbytky peňaţných prostriedkov a dôvody, prečo k ním došlo podľa zvolených kritérií. (Knápková, A., Pavelková, D., 2010, s. 46) Povinnosťou finančného riadenia je zabezpečiť, aby majetok spoločnosti rástol. Základným, trvalým a bezpečným zdrojom financovania jej rastu je zisk. Podnik však musí mať dostatok peňaţných prostriedkov k tomu, aby mohol v potrebnom čase uhradiť faktúry za suroviny a energie, vyplatiť mzdy pracovníkov, zaplatiť reţijné náklady, splatiť pôţičky a dane. To všetko zahŕňame medzi peňaţné výdaje podniku. Na ich pokrytie potrebuje mať firma peňaţné príjmy. Hlavným peňaţným príjmom sú trţby z predaja, inkaso pohľadávok, úvery od banky a hotovostné vklady majiteľa. Príjmy a výdaje predstavujú peňaţný tok. Aby sme pochopili podstatu peňaţných tokov vysvetlíme si základné pojmy (Kotulič et al, 2007, s. 45): Peňažné toky sú príjmy a výdavky peňaţných prostriedkov a prírastky a úbytky peňaţných ekvivalentov. Peňažné prostriedky sú peňaţné hotovosti, ekvivalenty peňaţných hotovostí, peňaţné prostriedky na beţných účtoch v bankách, kontokorentný účet, časť zostatku účtu,,peniaze na ceste, ktorá sa viaţe na prevod medzi beţným účtom a pokladnicou alebo medzi dvoma účtami. Ako uvádzajú Zalai et al (2006, s. 58) peňaţné prostriedky v reprodukčnom procese v priebehu hospodárskej činnosti sú viazané v jednotlivých majetkových poloţkách. Celý proces premeny vyústi späť do peňaţných prostriedkov, ktoré sú rozhodujúce na začiatku i na konci kaţdej hospodárskej transakcie. Prehľad peňaţných tokov je pomocnou 19

20 bilanciou na vysvetlenie prírastku a úbytku finančného majetku a dôvodov týchto zmien podľa zvolených kritérií. Základným kritériom vykazovania peňaţných tokov je ich členenie na: peňažné toky z prevádzkovej činnosti zahŕňajú činnosti súvisiace s predmetom podnikania účtovnej jednotky a ostatné činnosti, ktoré súvisia s hospodárskou činnosťou peňažné toky z investičnej činnosti sú to činnosti súvisiace s obstaraním a a vyradením dlhodobého majetku peňažné toky z finančnej činnosti dávajú nám informáciu o tom, ako podnik v danom období nakladal s peňaţnými prostriedkami z dlhodobých zdrojov Rozlišujeme dve metódy zostavovania výkazu cash flow (Kotulič et al, 2007, s.47): priama metóda spočíva vo vykazovaní hlavných skupín hrubých príjmov a výdavkov v príslušnej činnosti (prevádzkovej, investičnej, finančnej); nepriama metóda pouţíva sa len pri zostavovaní prehľadu cash flow prevádzkovej činnosti 1.5 Efektívnosť podniku Efektívnosť je jedným z fundamentálnych pojmov ekonómie a znamená absenciu plytvania, teda čo najefektívnejšie vyuţívanie zdrojov na uspokojenie potrieb a prianí ľudí. Ekonomickú efektívnosť podniku vyjadruje vzťah celkových vstupov do transformácie výrobných činiteľov a celkových výstupov vyjadrený ich pomerom. Môţeme je začleniť medzi jeden z fundamentálnych cieľov pri uskutočňovaní finančnej a hospodárskej činnosti podnikov. Kaţdý podnik, ktorý pôsobí na trhu a chce byť vo svojom odvetví úspešný, by sa mal usilovať o aktívne riadenie efektívnosti. Úspešnosť výrobného podniku závisí napríklad, od riadenia výroby, vyuţívania kapacít, organizácie, kontrolingu a mnohých ďalších faktorov. O podniku môţeme prehlásiť, ţe vyrába efektívne, ak produkuje výrobky uspokojujúce potreby trhu s maximálnym vyuţitím všetkých výrobných faktorov. V dnešnej dobe ekonomická efektívnosť zohráva aj čoraz dôleţitejšiu úlohu v rámci konkurencie podnikov. 20

21 Efektívnosť je podľa Lisého et al, (2007, s. 246) schopnosť ekonomických subjektov a ekonomiky ako celku racionálne vyuţívať existujúce zdroje. Znamená plne vyuţívať vzácne výrobné faktory a vyrábať na hranici produkčných moţností. Platí, ţe čim je konkurencia dokonalejšia, tým bliţšie je výroba k hranici produkčných moţností, a tým bliţšie je k efektívnosti. Na druhej strane čím je konkurencia na trhu nedokonalejšia, tým viac sa od hranice produkčných moţností vzďaľuje. Je zameraná na odstraňovanie neefektívnosti trhu, spôsobenej nedokonalou konkurenciou, externalitami a verejnými statkami.,,efektívnosť (effectiveness) je jedným z kľúčových kritérií hodnotenia výsledkov podniku a vyjadruje mieru, v akej dochádza k napĺňaniu stanovených cieľov a v akej sa vytvárajú podmienky na ich naplnenie aj do budúcnosti. ( Tumpach, 2008, s. 10) Keďţe v transformačnom procese sa nám menia vstupy na výstupy je nutné pre potreby vyčíslenia podnikovej efektívnosti porovnávať hlavne vzájomné vzťahy medzi ukazovateľmi. Tento vzájomný vzťah vstupov a výstupov vypovedá následne o efektívnosti, resp. hospodárnosti reprodukčného procesu v podniku, ktorá by mala dosahovať primeranú úroveň pre jeho úspešný rozvoj. Pomerové ukazovatele, ktoré dávajú do pomeru vstupy a výstupy, môţu byť z hľadiska toho, ako tieto vstupy a výstupy dávajú do pomeru, vyjadrené (Kotulič et al, 2007, s. 27): a) výstup/vstup, vtedy hovoríme o ukazovateľoch produktívnosti (napr. finančná produktivita práce pouţitím pridanej hodnoty = pridaná hodnota/osobné náklady), účinnosti (napr. účinnosť celkového kapitálu = výnosy/celkový kapitál), patria sem aj ukazovatele rentability (napr. rentabilita nákladov = výsledok hospodárenia /náklady); b) vstup : výstup, vtedy ide o ukazovatele náročnosti (napr. náročnosť výroby na materiál, resp. materiálová náročnosť = materiál/výnosy), viazanosti (napr. viazanosť celkového kapitálu = celkový kapitál/výnosy), nákladovosti (napr. nákladovosť výnosov = náklady/výnosy); c) vstup : vstup, vtedy ide o ukazovatele vybavenosti (napr. vybavenosť pracovníka dlhodobým hmotným majetkom = celkový počet pracovníkov/dlhodobý hmotný majetok); d) výstup : výstup, kde patria napr. niektoré ukazovatele rentability (napr. rentabilita výnosov = výsledok hospodárenia/výnosy). Pomery uvedené v bodoch a) a b) sa označujú ako ukazovatele efektívnosti. Z ekonomického hľadiska musí podnikateľská činnosť spĺňať poţiadavku efektívnosti. Efektívnosť na rozdiel od hospodárnosti vyţaduje okrem racionálneho pomeru vstupov a 21

22 výstupov aj účelnosť produkcie. V ukazovateľoch efektívnosti sa okrem hospodárnosti, ktorú kvantifikujú, prejavuje uţ aj účelnosť, pretoţe napríklad výnosy podniku sú prejavom akceptácie jeho produktov odberateľmi, ktorí za dané mnoţstvo boli ochotní zaplatiť určitú sumu. Efektívnosť, hospodárnosť, podnikových činností je rozhodujúcim predpokladom úspešného rozvoja podniku, preto by mala byť na všetkých stupňoch riadenia v centre pozornosti. Skvalitňovať hospodárnosť moţno niekoľkými spôsobmi (viď schéma 3): Schéma 3 Moţnosti zvyšovania hospodárnosti v čase Zdroj: Kotulič et al, 2007, s Výkonnosť podniku Výkonnosť podniku je daná schopnosťou, alebo potenciálom dosahovať stanovené ciele, zhodnocovať svojou činnosťou vloţené zdroje, produkovať zisk, zvyšovať hodnotu podniku a zároveň zaistiť si budúci rozvoj. Iba podnik, ktorý spĺňa vopred stanovené ciele definované v stratégii, môţe byť z dlhodobého hľadiska povaţovaný za výkonný. Pokiaľ je stratégia stanovená správne a sú kvalitne definované strategické ciele, záleţí len na podniku, ako je schopný tieto ciele dosiahnuť. Pri posudzovaní budúcej úspešnosti podniku sa vyuţívajú prístupy uprednostňujúce meranie výkonnosti procesov a efektívnosti podniku z pohľadu zvýšenia jeho hodnoty. Aj napriek tomu, ţe pouţívatelia výkazov a finančnej analýzy sa všeobecne často zaujímajú o budúcnosť podniku, jeho súčasný a minulý vývoj je akousi základňou pre odhad budúceho vývoja. Vo vývoji subjektov je vţdy určitá dávka zotrvačnosti, aj keď je neustále ovplyvňovaná výraznými zmenami vo vnútri podniku (napríklad zmenou 22

23 vlastníka firmy a z toho vyplývajúcej odlišnej stratégie) aj mimo neho (napríklad celková hospodárska recesia a pokles dopytu). (Suvová et al, 2008, s. 48),,Spoľahlivejšie a dôkladnejšie poznanie kvalitatívnych výsledkov umožňuje analýza úrovne a vývoja transformačného procesu podniku. V transformačnom procese sa menia vstupy na výstupy a v ich vzájomnom vzťahu sa odráža efektívnosť reprodukčného procesu podniku. Primeraná úroveň efektívnosti je podmienkou úspešného rozvoja, čo zvýrazňuje význam takto zameranej analýzy. ( Zalai et al, 2004, s. 186) Pre výkonnosť podniku je rozhodujúce, aby hodnota výstupu z transformačného procesu bola vyššia ako hodnota vstupu. Transformačný proces predstavuje samotný proces výroby výrobkov alebo poskytovania sluţieb. Vo výrobe sa mení vecná podstata výrobných vstupov na konkrétnu vecnú podstatu výrobkov alebo sluţieb. Podľa Majtána et al (2007, s. 177) je transformačný proces podniku mnoţinou podnikových činností, ktorých cieľom je zmena podnikových vstupov a výstupy. Podnikový transformačný proces môţeme znázorniť nasledovne (schéma 4): Schéma 4 Podnikový transformačný proces Zdroj: Ďurišová, M., 2/2006, s. 15 Činnosti transformačného procesu ako uvádza Majtán et al, (2007, s. 178) moţno rozdeliť podľa toho, akú funkciu zohrávajú pri premene podnikových vstupov na výstupy na: primárne činnosti sú priamo zapojené do transformácie vstupov na výstupy, do expedície i do predajnej podpory, podporné činnosti zabezpečujú bezporuchový priebeh primárnych činností. 23

24 1.6.1 Meranie výkonnosti podniku Ak chceme hodnotiť hospodárske procesy a javy prostredníctvom finančnej analýzy obvykle na to pouţívame metódy fundamentálnej a technickej analýzy. Fundamentálna analýza sa zameriava na vyhodnocovanie viacerých kvalitatívnych údajov o podniku, jej podstatou je odborný odhad zaloţený na hlbokých empirických a teoretických skúsenostiach analytika. Referencia kvantitatívnej povahy sa do analýzy zahrňuje, spravidla sa však nespracovávajú pomocou algoritmizovaného matematického aparátu. (Jenčová, S. a Rákoš, J., 2009, s. 14) Fundamentálnou analýzou sa podľa Kotuliča et al, (2007, s. 22) odhady uskutočňujú na základe údajov získaných predovšetkým z účtovných výkazov skúmaného podniku a s ním porovnateľných podnikov, ukazovateľov kapitálového trhu a kvalitatívnych správ. Prístup je zaloţený na presvedčení o existencii príčinných súvislostí medzi skutočnou finančnom pozíciou podnikov zobrazenou finančným účtovníctvom a ich trhovým ohodnotením. Technická analýza podniku nám zobrazuje kvantitatívne spracovanie ekonomických údajov s pouţitím matematických, matematicko-štatistických a ďalších algoritmizovaných metód, pričom výsledky sú spracované kvantitatívne a kvalitatívne. (Jenčová, S. a Rákoš, J., 2009, s. 14),,Metódy technickej finančnej analýzy sa v literatúre obvykle rozdeľujú na elementárne metódy finančnej analýzy, ktoré sa zameriavajú na využitie jednoduchých matematických úkonov a snažia sa objasniť aj zložité veci čo najjednoduchšie a vyššie metódy finančnej analýzy, ktoré využívajú zložitejšie matematické prístupy. (Šlosárová et al, 2006, s. 286) Elementárne metódy moţno klasifikovať nasledujúcim spôsobom (Kotulič et al, 2007, s. 23): analýza stavových ukazovateľov, analýza rozdielových ukazovateľov, analýza tokových ukazovateľov, analýza pomerových ukazovateľov, analýza modelov na báze pomerových ukazovateľov, analýza sústav ukazovateľov. 24

25 Vyššie metódy (štatistické i neštatistické) zahŕňajú riešenia úloh kvantifikácie rizík a príleţitostí, test homogenity súborov údajov, modelovanie vzťahu medzi ukazovateľmi finančného účtovníctva, vyhľadávanie zhlukov ekonomický porovnateľných podnikov v databáze a iné. Podstatnú časť tejto skupiny metód tvoria matematicko-štatistické metódy, medzi ktoré patria: bodové odhady, štatistické testy, korelačné koeficienty, regresná analýza, diskriminačná analýza, analýza rozptylu a iné. 1.7 Finančná analýza,,ex post Úlohou finančnej analýzy ex post je vysvetliť aktuálny stav a analyzovať súčasnú finančnú situáciu pohľadom do minulosti. Jej úlohou je identifikovať determinujúce činitele a ich charakter (či pôsobili akceleračne alebo retardačne).,,informácie o reálnom ekonomickom dianí v podniku sú vyjadrené vo forme hodnôt premenných veličín. Pre premenné veličiny v ekonomických modeloch sa používa pojem ukazovatele. Ukazovateľ je sprostredkovaným obrazom objektívnej reality. Na získanie jasného, verného a spoľahlivého obrazu o výkonnosti podniku treba použiť adekvátne ukazovatele. (Ďurišová, M., 2/2006, s. 17) Ak chceme posúdiť finančnú situáciu podniku čo najefektívnejšie, musia byť finančné ukazovatele usporiadané a konštruované tak, aby odráţali všetky dôleţité stránky finančnej situácie pozorovaného podniku. Medzi základný metodický nástroj finančnej analýzy patria tzv. finančné pomerové ukazovatele. Sú formou číselného vzťahu, do ktorého sú uvádzané finančno-účtovné informácie. Výber jednotlivých ukazovateľov je podriadený najmä tomu, čo chceme vedieť alebo zmeniť. Pomerových ukazovateľov je mnoho, preto záleţí na ich výbere a usporiadaní. Klasickým, a v literatúre najviac uvádzaným je členenie na ukazovatele: - ukazovatele likvidity ukazovatele finančnej - ukazovatele zadlženosti stability 25

26 - ukazovatele aktivity - ukazovatele rentability ukazovatele výkonnosti - ukazovatele trhovej hodnoty Ukazovatele likvidity Ako uvádzajú Jenčová, S. a Rákoš, J., (2009, s. 54) pri hodnotení podniku je dôleţitý pohľad na to, ako je firma schopná plniť si svoje záväzky. Firma, ktorá je dostatočne stabilná ja schopná uhrádzať svoje záväzky včas, zatiaľ čo firma s finančnými ťaţkosťami má problémy s platobnou schopnosťou. Uhrádzanie firemných záväzkov je ovplyvňované mnoţstvom faktorov, avšak dve sú mimoriadne dôleţité: a) štruktúra majetku firmy b) primeraný a pravidelný prítok peňaţných prostriedkov Kotulič et al, (2007, s. 58) konštatuje, ţe štruktúra majetku pôsobí na schopnosť splácať záväzky tým, ţe jednotlivé majetkové súčasti sa vyznačujú rôznou likvidnosťou. Preto je pri analýze tejto stránky podniku potrebné vysvetliť obsah pojmov likvidnosť, likvidita a solventnosť, keďţe sa často chápu ako synonymá. Likvidnosť je schopnosť premeny majetkových súčastí na peňaţné prostriedky alebo ekvivalenty peňaţných prostriedkov, ktorá je daná časom a nákladmi potrebnými na jej realizáciu. Likvidita je schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky. Viaţe sa na dlhšie obdobie. Solventnosťou sa myslí momentálna schopnosť úhrady záväzkov. Ak je podnik trvalo nelikvidný hovoríme o platobnej neschopnosti insolventnosti. Najčastejšie pouţívané sú (Kotulič et al, 2007, s. 59): pohotová likvidita (1. stupeň) vyjadruje stupeň solventnosti podniku. V podmienkach trhovej ekonomiky sú z hľadiska optima akceptovateľné hodnoty z intervalu 0,2 aţ 0,8; finančné účty / krátkodobý cudzí kapitál bežná likvidita (2. stupeň) dáva do pomeru s krátkodobým cudzím kapitálom okrem najlikvidnejších prostriedkov krátkodobý majetok bez zásob. Najlepšie hodnoty sú v intervale 1,0 aţ 1,5; (krátkodobý majetok zásoby) / krátkodobý cudzí kapitál 26

27 celková likvidita (3. stupeň) vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje dlhy vo výške krátkodobého cudzieho kapitálu prostredníctvom krátkodobého majetku, t. j. či má podnik dostatok krátkodobých prostriedkov na riadenie svojej beţnej prevádzky. Interval optima je 1,5 aţ 2,5, oproti beţnej či pohotovej likvidite je zvýšení z dôvodu niţšej likvidity zásob. krátkodobý majetok / krátkodobý cudzí kapitál Ukazovatele aktivity Na základe ukazovateľov aktivity dokáţe podnik sledovať relatívnu viazanosť zdrojov v rôznych formách aktív. Kvantifikujú a analyzujú ako firma vyuţíva svoj majetok. Neefektívne vyuţitie aktív vyúsťuje k potrebe dodatočných financií, nepotrebných nákladov na úroky a tomu zodpovedajúce niţšie výnosy pouţitého kapitálu. Pomocou ukazovateľov aktivity sa meria podiel skúmanej zloţky majetku na výsledku hospodárenia, t. j. s akou efektívnosťou podnik vyuţíva majetok vloţený do podnikania. Na vyjadrenie aktivity slúţia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti majetku ako celku i jeho jednotlivých častí. Kotulič et al (2007, s. 63) definuje ukazovatele doby obratu nasledovne: doba obratu majetku je ukazovateľ, ktorý vyjadruje koľkokrát sa majetok obráti za dané obdobie (n dní); majetok / (tržby : n) doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v dňoch); zásoby / (tržby : n) doba inkasa pohľadávok z obchodného styku udáva priemernú dobu, na ktorú podnik poskytuje obchodný úver svojim odberateľom. pohľadávky z obchodného styku / (tržby : n) doba splácania záväzkov z obchodného styku vyjadruje priemernú dobu od vzniku záväzku po jeho zaplatenie. záväzky z obchodného styku / (náklady: n) 27

28 1.7.3 Ukazovatele rentability Efektívnosť podnikovej činnosti nám v ucelenej podobe vyjadruje ukazovateľ rentability. Rentabilita vypovedá o schopnosti podniku efektívne vyuţiť zdroje, za účelom tvorenia výnosov, ziskov. Podľa Jenčovej, S., a Rákoša, J., (2009, s. 73) rentabilita vyjadruje mieru schopnosti podniku vytvárať nové zdroje, resp. dosahovať zisk pomocou vloţeného investovaného kapitálu. Ukazovatele informujú o tom, čo vklad priniesol, teda ako sa vyplatil. V trhovej ekonomike slúţi ako hlavný ukazovateľ pre alokáciu kapitálu, pretoţe vyjadruje mieru zisku. Skupinu ukazovateľov rentability môţeme rozdeliť na ukazovatele čistej a hrubej rentability. Medzi ukazovatele čistej rentability, ktoré majú v čitateli hodnotu objemu výsledku hospodárenia po zdanení (čistý zisk), patria (Chajdiak, 2010, s ): rentabilita vlastného imania (ROE Return On Equity) je najdôleţitejší teoretický ukazovateľ efektívnosti viazaných vlastných zdrojov v ekonomickom procese v súkromne vlastnenom trhovom hospodárstve. Vypočítame ju ako: ROE = výsledok hospodárenia po zdanení / vlastné imanie x 100 rentabilita výnosov, ziskovosť (RV) je štrukturálnym ukazovateľom. Predstavuje pomer zisku po zdanení k výnosom spolu. RV = výsledok hospodárenia po zdanení / výnosy spolu x 100 rentabilita pridanej hodnoty predstavuje podiel výsledku hospodárenia na objeme vytvorenej pridanej hodnoty. rentabilita pridanej hodnoty = zisk / PH x 100 = zisk / (ODP + MZD + ZISK) x 100 Medzi ukazovatele hrubej rentability, pri výpočte ktorých pouţívame v čitateli plnú verziu zloţky ZISK resp. EBIT (Chajdiak, 2010, s ): ziskovosť tržieb, tieţ ziskovosť z hospodárskej činnosti sa počíta podľa vzťahu: ziskovosť tržieb = zisk26 / tržby x

29 základná výnosová schopnosť, tieţ účinnosť celkového kapitálu meraná EBITom (súčtom nákladových úrokov a výsledku hospodárenia pred zdanením): EBIT = EBIT / CK = VH + NU /VI + CZ podiel EBIT-u na výnosoch, tieţ podiel výsledku hospodárenia a nákladových úrokov na výnosoch: podiel EBIT-u vo výnosoch = EBIT / výnosy x 100 rentabilita celkového kapitálu (ROA) ROA = výsledok hospodárenia / celkový kapitál x 100 Do skupiny ukazovateľov rentability môţeme zaradiť aj ukazovatele, ktoré vyjadrujú výsledok hospodárenia len nepriamo, priamo sú zaradené v inej skupine ukazovateľov (Chajdiak, 2010, s ): rentabilita vlastného imania vyjadrená objemom čistých peňazí EBITDA sa vypočíta: rentabilita vlastného imania meraná objemom čistých peňazí = EBITDA / VI x 100 podiel čistých peňazí na výnosoch počítame ako: podiel čistých peňazí na výnosoch = čisté peniaze / výnosy x 100 finančná produktivita sa vypočíta ako: finančná produktivita = pridaná hodnota/ SVPZ Du Pontov rozklad rentability,,dôležitým predpokladom tvorby pyramídovej sústavy je znalosť manažmentu interpretovať finančno-ekonomické väzby medzi jednotlivými ukazovateľmi. Väčšina pyramídových rozkladov vychádza z Du Pontových rovníc, ktoré postupným logickým a deduktívnom spôsobom rozkladajú vrcholový ukazovateľ. Charakteristické pre vrcholový ukazovateľ pyramídy je jeho maximálna syntetickosť (syntetický ukazovateľ), ktorý je postupnými rozkladmi detailizovaný v podobe analytických ukazovateľov. (Kotulič, R. Rajčániová M., 2011, s. 163) Du Pontov rozklad nám dáva moţnosť určiť ako sa jednotlivé ukazovatele vyvíjali a na základe čoho bola ich výška ovplyvnená. Vzťahy môţeme demonštrovať na nasledujúcich ukazovateľoch (Kotulič, R. Rajčániová M., 2011, s ): 29

30 rozklad ukazovateľa rentability vlastného kapitálu (ROE); ROE = VH / vlastné imanie = (VH / majetok) x (majetok / vlastné imanie) rentabilita majetku (ROA) multiplikátor imania akcionárov ((EQM) ROE = VH / VK = (VH / VK) x (majetok / majetok) = (VH / majetok) x (CK / VK) rentabilita majetku (ROA) finančná páka ROE = VH / VK = (VH / tržby) x (tržby / majetok) x (CK / VK) rozklad ukazovateľa rentability majetku (ROA); zisková páka obratová páka finančná páka ROA = VH / majetok = (VH / majetok) x (tržby / tržby) = (VH / tržby) x (tržby / majetok) rentabilita trţieb obrat majetku Ukazovateľ zadlţenosti Na sledovanie štruktúry finančných zdrojov firmy slúţia ukazovatele zadlţenosti. Vypovedajú o rozsahu vyuţívania vlastného a cudzieho kapitálu. Zadlţenosť nie je vţdy negatívna charakteristika podniku. Podľa zlatého pravidla financovania by mal byť pomer vlastných a cudzích zdrojov pribliţne 1 : 1 (Kotulič et al, 2007, s. 65).,,Ukazovatele finančnej štruktúry, resp. zadlženosti informujú v podstate o dvoch dôležitých skutočnostiach objasňujúcich finančnú situáciu podniku, a to: o miere jeho zadlženosti, o schopnosti túto zadlženosť,,znášať.(cisko et al, 2006, s. 140) Typické ukazovatele zadlţenosti sú (Baran et al, 2006, s ): celková zadlženosť, ktorá vyjadruje v akom rozsahu je majetok firmy krytý cudzími zdrojmi (záväzkami); celková zadlženosť = dlhodobé + krátkodobé záväzky / aktíva celkom stupeň finančnej samostatnosti, ktorý vyjadruje pomer medzi cudzími a vlastnými zdrojmi. Hodnota tohto ukazovateľa by sa mala pohybovať od 0,3 do 1,0. Rizikový klient má hodnotu ukazovateľa rovnú 1,0; 30

31 stupeň finančnej samostatnosti = cudzie zdroje / vlastné imanie ukazovateľ úrokového krytia vypovedá o schopnosti podniku hradiť,,cenu cudzieho kapitálu. Krytie by sa malo pohybovať od hodnoty 2,0 do 3,0; úrokové krytie = (výsledok hospodárenia po zdanení + úroky) / úroky stupeň samofinancovania charakterizuje celková stabilitu podniku. Čím vyššie hodnoty vykazuje, tým je podnik stabilnejší; stupeň samofinancovania = vlastný kapitál / celkový kapitál stupeň zadlženosti vyjadruje štruktúru finančných zdrojov. Výsledný koeficient sa pohybuje v rozpätí 0,3 aţ 0,7, t. j. podiel cudzieho kapitálu nemá presiahnuť 70% kapitálu. Ak je menší ako 0,5, ide o pozitívny jav; stupeň zadlženosti = cudzí kapitál / celkový kapitál ukazovateľ finančná páka vypovedá o tom, akú časť aktív tvorí vlastný kapitál (by mal tvoriť minimálne jednu tretinu); finančná páka = aktíva / vlastný kapitál platobná neschopnosť vypovedá o vzťahu poloţiek aktív a pasív a precizuje platobnú neschopnosť podniku ako primárnu, ak je > 1, a sekundárnu, ak < 1; platobná neschopnosť = záväzky / pohľadávky krytie investičného majetku vypovedá o dodrţaní zlatého bilančného pravidla. Ak je výsledok > 1, podnik je prekapitalizovaný, v opačnom prípade je podkapitalizovaný; krytie investičného majetku = dlhodobé zdroje / stále aktíva Ukazovatele trhovej hodnoty,,tieto ukazovatele obohacujú finančnú analýzu o pohľad subjektov,,zvonku, teda investorov, resp. potenciálnych investorov. Títo hodnotia podnik nielen na základe minulých výsledkov, ale tiež jeho budúcnosti a rizikovosti podnikania. (Baran et al, 2006, s. 27) Na vyjadrenie trhovej hodnoty podniku pouţívame tieto ukazovatele (Baran et al, 2006, s. 28): vzťah kurzu a zisku, ktorý je známy pod skratkou P/E koeficient a vyjadruje, koľko sú investori ochotní zaplatiť za 1 menovú jednotku vykázaného zisku; vzťah kurzu a zisku = trhová cena akcie / zisk na 1 akciu 31

32 čistý zisk na akciu (EPS) vypovedá o moţnej výške dividend pripadajúcej na akciu. Ţiadúce je dosahovať čo najvyššiu hodnotu, pretoţe to pozitívne vplýva na stanoviská investorov; čistý zisk na akciu = čistý zisk / počet kmeňových akcií dividendový výnos vypovedá o výnosnosti podniku pre investorov; dividendový výnos = dividenda na akciu / trhová cena akcie Market- to- BookRatio. Ukazovateľ má hodnotu 1 u podniku prosperujúceho s dobrou budúcnosťou. Ak je hodnota 1, investori posudzujú budúcnosť podniku ako rizikovú a reprodukčnú schopnosť aktív ako nedostatočnú. Market- to- BookRatio = súčet trhových cien všetkých akcií / účtovná hodnota vlastného imania Ukazovateľ EVA Spoločnosť, ktorá vykazuje kladný čistý zisk (hospodársky výsledok za obdobie), ešte nemusí dosahovať kladný čistý zisk. Ekonomickým ziskom rozumieme zisk po odrátaní nielen nákladov na cudzí kapitál (tie sú súčasťou čistého zisku), ale aj nákladov na vlastný kapitál (tzv. explicitné náklady). O zhrnutie všetkých ekonomických nákladov sa pokúša ukazovateľ ekonomickej pridanej hodnoty (Economic Value Added, EVA), ktorý môţeme vyčísliť ako (Scholleová, 2008, s. 178): EVA = NOPAT C x WACC NOPAT zisk z prevádzkovej činnosti po zdanení C kapitál viazaný v majetku WACC ukazovateľ priemerných váţených nákladov na kapitál Kotulič et al, (2007, s. 130) uvádzajú aj vzorec pre výpočet ako: EVA = (ROIC WACC) x C ROIC - výnosnosť (návratnosť) investovaného kapitálu Capital (C) sa chápe ako hodnota viazaná v čistých operatívnych aktívach (Net Operating Assets NOA), ktoré sú potrebné na dosiahnutie operatívneho zisku. NOPAT (Net Operating Profit After Taxes) je operatívny výsledok hospodárenia po odpočítaní upravených daní. 32

33 WACC (Weighted Average Cost of Capital) je ukazovateľ priemerných váţených náklad na kapitál v percentuálnom vyjadrení. Jeho výpočet je základom výpočtu viacerých hodnotových ukazovateľov. V odborných kruhoch sa pouţíva nasledujúci všeobecne známy vzťah: WACC = r d x (1 tr) x D/C + r e x E/C kde r e náklady na vlastný kapitál, resp. výnosnosť vlastného kapitálu rd náklady na cudzí kapitál, resp. úroky platené za poskytnutý cudzí kapitál tr sadza dane z príjmov D trhová hodnota úročeného cudzieho kapitálu C trhová hodnota investovaného kapitálu E trhová hodnota vlastného kapitálu Ukazovateľ výnosnosti investovaného kapitálu EVA môţe nadobúdať hodnoty: EVA >= 0 výnosnosť investovaného kapitálu do podniku je vyššia ako náklady vynaloţené na tento kapitál, t. j. podnikanie je výhodnejšie ako všetky menej rizikové spôsoby zhodnocovania kapitálu, preto podnik tvorí pre majiteľa hodnotu.; EVA < 0 náklady na investovaný kapitál sú vyššie ako výnosnosť tohto kapitálu, z čoho vyplýva, ţe podnikanie netvorí hodnotu pre majiteľa (Kotulič et al, 2007, s. 137). Úspešný podnik by mal mať kladný nielen čistý zisk, ale aj hodnotu EVA, pochopiteľne čím väčšia je hodnota ukazovateľa EVA, tým lepšie. EVA je ukazovateľ krátkodobej výkonnosti podniku Ukazovateľ RONA V súčasnosti sa v praxi vyuţíva aj ukazovateľ výnosnosti čistých aktív RONA (Return On Net Assets). Jeho podstata je zhodná s ukazovateľom EVA, avšak RONA je relatívnym pomerovým ukazovateľom, ktorý meria podnikový výkonnosť v percentách. Podstatou je zhodnotenie rozdielu medzi rentabilitou, ktorá je meraná ukazovateľom RONA a ukazovateľom WACC. Ohodnotenie výkonnosti a finančnej situácie podniku získame porovnaním výslednej hodnoty RONA s nákladmi na kapitál (WACC). Na výpočet pouţijeme vzorec (Kotulič et al, 2007, s. 141): RONA = NOPAT / NA RONA je rentabilita čistých aktív NOPAT je zisk z operatívnej činnosti po zdanení 33

34 NA predstavuje čisté aktíva, ktoré sú definované ako súčet stálych aktív a čistého pracovného kapitálu Pri hodnotení výkonnosti podniku sa vychádza z porovnania RONA a WACC. Je ţiaduce, aby platila nerovnosť RONA > WACC Ukazovateľ CROGA Od predchádzajúcich ukazovateľov (EVA a RONA) sa líši tým, ţe finančný výstup nie je sprostredkovaný prevádzkovým hospodárskym výsledkom (EBIT), ale prechádza sa k prevádzkovému cash flow. Základný vzťah pre výpočet je (Zalai et al, 2013, s. 306): CROGA = OATCF / GA OATDF je prevádzkový cash flow po zdanení GA sú predstavujú hrubé aktíva Hodnotenie výkonnosti podniku je opäť zaloţené na porovnaní hodnoty CROGA a WACC. Ţiaduce je, aby sa dosiahla relácia CROGA > WACC. 1.8 Index,,Index je pomerné číslo, ktoré predstavuje pomer hodnôt určitého ukazovateľa v dvoch obdobiach v čitateli je hodnota dosiahnutá v bežnom období, v menovateli hodnota dosiahnutá v predchádzajúcom (minulom) období. Ak máme k dispozícii hodnoty z viac ako dvoch období, môžeme pri výpočte indexov zvoliť dva spôsoby: ak v menovateli použijeme hodnotu vždy z toho istého obdobia, tzv. bázické obdobie, hovoríme o bázických indexoch. ak v menovateli použijeme hodnotu vždy bezprostredne predchádzajúceho obdobia, hovoríme o reťazových indexoch. (Kotulič et al, 2007, s ) Index sa vypočíta: I = y 1 / y 0 kde: I = index, koeficient rastu (koef.) Y 1 = hodnota ukazovateľa v beţnom období Y 0 = hodnota ukazovateľa v minulom období 34

35 Ak hodnotu indexu vyjadríme percentuálne, dostaneme tempo rastu. Čo znamená, ţe tempo rastu vyjadruje tú istú skutočnosť ako index, avšak nie formou koeficientu, ale percentuálnym vyjadrením úrovne. V prípade tempa rastu predchádzajúce obdobie predstavuje úroveň 100%. tempo rastu (%) = y 1 / y 0 x 100 = I x 100 Podielom absolútnej zmeny veličiny k hodnote veličiny v predchádzajúcom období dostaneme tempo prírastku (TP). Vyjadruje sa percentuálne a interpretuje sa ako relatívna zmena veličiny, t.j. o koľko percent sa veličina zmenila. tempo prírastku (%) = (y 1 y 0) / y 0 x 100 = (I - 1) x 100 Efektívnosť podnikového úsilia sa zvyšuje zniţovaním dynamiky vývoja vstupov oproti dynamike vývoja výstupov. Prioritou kaţdého podniku je dosiahnuť maximálne výnosy za vyuţitia minimálnych nákladov, t.j. maximalizáciou efektívnosti. K zvyšovaniu efektívnosti potrebujeme zvyšovať rozdiel medzi dynamikou vývoja výstupov oproti dynamike vývoja vstupov. Dynamiku najčastejšie vyjadrujeme číselne pomocou indexu alebo tempa prírastku. Vzťah vyjadrujúci rast efektívnosti má tvar (Kotulič et al, 2007, s. 86): I vstup < I výstup Index bonity,,v nemecky hovoriacom ekonomickom priestore Európy sa veľmi často používa diskriminačná funkcia, do ktorej vyúsťuje tzv. zjednodušená metóda (Vereinfachte Methode), ide o index bonity (B). (Zalai et al, 2013, s. 140) Diskriminačná funkcia kvantifikujúca index bonity (B) má tvar: B = 1,5x 1 + 0,08x x 3 + 5x 4 + 0,3x 5 + 0,1x 6 Index bonity zahŕňa nasledujúcich 6 ukazovateľov: x 1 cash flow / cudzí kapitál, x 2 celkový kapitál / cudzí kapitál, x 3 zisk pred zdanením / celkový kapitál, 35

36 x 4 zisk pred zdanením / celkové výkony, x 5 zásoby / aktíva celkom, x 6 celkové výkony / celkový kapitál. Hodnotenie výsledkov moţno urobiť podľa stupnice (Zalai et al, 2013, s. 140): -3 < B < -2 prognóza je extrémne zlá -2 < B < -1 prognóza je veľmi zlá -1 < B < 0..prognóza je zlá 0 < B < 1.. podnik má určité problémy 1 < B < 2.. prognóza podniku je dobrá 2 < B < 3.. prognóza podniku je veľmi dobrá B > 3...prognóza podniku je extrémne dobrá 36

37 2 Cieľ a metodológia práce Analyzovaný podnik sa zaoberá spracovaním komponentov pre automobilový priemysel. Podnik sa za obdobie od svojho vzniku dostal medzi úspešné firmy v danej oblasti. Automobilový priemysel má zásadný význam pre prosperitu Európy. Európska únia patrí medzi najväčších výrobcov motorových vozidiel na svete. Daný podnik, pôsobiaci na slovenskom trhu, sme sa rozhodli analyzovať z dôvodu významného postavenia a podielu na európskom trhu. Na európske trhy vyváţa viac ako polovicu celkovej produkcie. Keďţe si firma neţelá byť menovaná, v rámci zachovania jej anonymity ju budeme uvádzať ako Sisa s.r.o. 2.1 Cieľ práce Cieľom práce je zhodnotiť ekonomickú efektívnosť vo vybranom podniku za pomoci vybraných finančno-ekonomických ukazovateľov. Za účelom dosiahnutia cieľa, sme si definovali základné pojmy pouţívané vo finančnej analýze, ako aj samotnú finančnú analýzu. Konkrétne finančno-ekonomické ukazovatele budeme analyzovať za pomoci softvéru SOFINA_STANDARD za sledované obdobie rokov 2009 aţ Materiál Pri hodnotení výkonnosti podniku sme vychádzali z ročných účtovných závierok podniku za sledované obdobia. Fundamentálnymi internými zdrojmi boli: súvahy za sledované obdobia ( ) výkazy ziskov a strát ( ) 2.3 Metodológia V práci boli pouţité metódy ako: komparácia ekonomicko-štatistické metódy (indexová analýza, index bonity, index IN 01, regresná analýza) 37

38 finančná analýza,,ex post (ukazovatele likvidity, aktivity, zadlţenosti, rentability a Du pontov rozklad rentability) bonitné a bankrotové modely (Tafflerov model, Rýchly test) strategická analýza (SWOT, SPACE) Na predpovedanie vývoja celkových nákladov a celkových výnosov analyzovaného podniku bola pouţitá lineárna funkcia regresnej analýzy. 2.4 SOFINA_STANDARD Softvér nám slúţi na analýzu finančných a ekonomických údajov z podvojného účtovníctva a účtovno-ekonomickej evidencie podniku. Je vytvorený ako súbor programu MS Excel.,,Metódy hodnotenia a poznania ekonomickej bonity resp. prosperity podnikateľského subjektu majú v súčasnom trhovom prostredí veľký a neoceniteľný význam hlavne pre investorov, vlastníkov a manažérov firiem. K najdôležitejším faktorom, ktoré rozhodujú veľa krát o prosperite alebo úpadku podniku, patrí schopnosť správne sa rozhodnúť v otázkach finančného riadenia. Podobne ako každé rozhodovanie, aj rozhodovanie na úrovni finančného riadenia, musí byť podložené podrobnou a kvalitnou finančnou analýzou. Finančná analýza predstavuje významnú súčasť podnikového riadenia. Zaujíma kľúčové postavenie pri hodnotení súčasného a predvídaniu budúceho vývoja firmy. ( ) 2.5 SWOT analýza Je to analýza silných a slabých stránok firmy a analýza príleţitostí a hrozieb firmy. Pomáha jednoducho a zároveň prehľadne zhodnotiť jej výkonnosť a perspektívu. Pojem SWOT je tvorený začiatočnými písmenami anglických slov: Strengths (silné stránky) za silnú stránku sú povaţované tie interné faktory, vďaka ktorým má firma silnú pozíciu na trhu, Weaknesses (slabé stránky) - firma je v niečom slabá, úroveň niektorých faktorov je nízka, niekedy nedostatok určitej silnej stránky znamená slabú stránku, čo bráni efektívnemu výkonu firmy, 38

39 Opportunities (príleţitosti) - predstavujú moţnosti, s ich realizáciou stúpajú vyhliadky na rast či lepšie vyuţitie disponibilných zdrojov a účinnejšie splnenie cieľov, Threats (hrozby) - nepriaznivá situácia, či zmena v podnikovom okolí znamenajú prekáţky pre činnosť. Analýza zjednodušene vychádza z predpokladu, ţe firma dosiahne strategický úspech rozvíjaním svojich silných stránok a príleţitostí a zároveň minimalizáciou slabých stránok a hrozieb. Je to veľmi uţitočný nástroj pre finančné riadenie a plánovanie a je dôleţitým doplnkom finančnej analýzy. Analýza sa zameriava na interné prostredie firmy a analýza príleţitostí a hrozieb podniku sa zameriava na externé prostredie firmy. Interné skúmanie zahŕňa napríklad firemnú kultúru; kvalitu zamestnancov; skúsenosť, efektívnosť a kapacitu činnosti; financovanie, podiel na trhu a iné. Externé skúmanie zahŕňa napríklad konkurenciu; dodávateľov a odberateľov; spotrebiteľské správanie; technologický vývoj; ekonomické a politické prostredie daného štátu. SWOT analýza podniku je subjektívny nástroj. Preto dobrá SWOT analýza najprv dôkladne analyzuje negatívne a aţ následne pozitívne aspekty podnikania. Analýza podniku je jednoduchá, konkrétna, postavená predovšetkým na faktoch, nie pocitoch a rozlišuje striktne medzi stavom, kde je firma teraz a kde by mohla byť. Je nástrojom zameraným na charakteristiku najpodstatnejších faktorov, ovplyvňujúcich strategické postavenie podniku. Z podstaty SWOT analýzy vyplýva základná logika strategického návrhu, návrh stratégie by mal byť zameraný na elimináciu slabín a hrozieb s vyuţitím silných stránok a príleţitostí. 39

40 3 Analýza výrobného podniku 3.1 Základné informácie o spoločnosti Analyzovaná obchodná spoločnosť Sisa s.r.o. bola zaloţená zakladateľskou listinou spísanou vo forme notárskej zápisnice N --/2001, Nz --/2001 zo dňa v zmysle 57 ods. 3 a Zákona č. 513/91 Zb. v znení neskorších predpisov. Spoločnosť začala svoju činnosť zápisom do obchodného registra. Spoločnosť sa zaoberá spracovaní komponentov pre automobilový priemysel. Predmetom podnikania je: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchody) v rozsahu voľnej ţivnosti kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom ţivnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej ţivnosti prenájom strojov a zariadení bez obsluhujúceho personálu sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, výroby a sluţieb v rozsahu voľnej ţivnosti poradenská činnosť v oblasti nákupu a predaja tovarov lepenie skiel výroba a spracovanie plastov lepenie skiel poradenstvo v oblasti marketingu v rozsahu voľnej ţivnosti personálne poradenstvo v rozsahu voľnej ţivnosti administratívne práce, organizačné práce súvisiace s vyhľadávaním, triedením a spracúvaním informácií 3.2 Analýza štruktúry majetku podniku Pri analyzovaní sme vychádzali zo súvah danej spoločnosti zhotovených k v rokoch Zistené hodnoty sú zobrazené vo vertikálnej analýze majetku v tabuľke 3. 40

41 Tabuľka 3 Štruktúra majetku podniku (v EUR) Štruktúra majetku MAJETOK M % M % M % M % M% 1 Neobeţný majetok , , , , ,4 1.1 Dlhodobý nehmotný majetok , , , , , Preddavky na DNM 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0, Obstarávaný DNM , , , , , Zaradený DNM , , , , ,3 1.2 Dlhodobý hmotný majetok , , , , , Preddavky na DHM 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0, Obstarávaný DHM , , , , , Zaradený DHM , , , , , Pozemky , , , , , Stavby , , , , , Samostatné hnuteľné veci , , , , , Pestovateľské celky 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0, Základné stádo 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0, Ostatné poloţky zarad. DHM 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 1.3 Dlhodobý finančný majetok 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 2 Obeţný majetok , , , , ,5 2.1 Zásoby , , , , , Materiál , , , , , Nedokončená výroba , , , , , Zákazková výroba > 1 rok 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0, Výrobky , , , , , Zvieratá 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0% 0 0, Tovar , ,3 0 0,0 0 0,0 0 0, Preddavky na zásoby 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 2.2 Dlhodobé pohľadávky 0 0,0 0 0, , , ,9 2.2.a dlh.pohľadávky z obch.styku 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0 0,0 2.3 Krátkodobé pohľadávky , , , , ,1 2.3.a krát.pohľadávky z obch.styku , , , , ,7 2.4 Finančné účty , , , , ,1 3 Ostatné poloţky majetku , , , , ,1 Zdroj: Súvaha analyzovaného podniku a vlastné spracovanie pomocou softvéru SOFINA Pri pohľade na tabuľku je vidieť, ţe majetok podniku za sledované obdobie výrazne vzrástol. Objem majetku v roku 2013 stúpol na EUR. V porovnaní s predošlým obdobím zaznamenávane 55,77% nárast (indexom 1,5577). Podiel neobeţného majetku v celkovej štruktúre majetku by nás mal informovať o flexibilite podniku, teda o jeho schopnosti prispôsobiť sa zmenám vo výrobnom programe. Čím je podiel vyšší, tým je flexibilita niţšia. Podiel neobeţného majetku sa 41

42 v podniku kaţdým rokom zniţoval, čo vypovedá o jeho zvýšenej flexibilite a v štruktúre majetku v roku 2013 činil len 26,4%. Dlhodobý hmotný majetok tvoril v roku 2009 aţ 51% celkového majetku zatiaľ čo v roku 2013 klesol na 26,1%. V rovnakom čase klesol aj podiel dlhodobého nehmotného majetku z 0,6% na 0,3%. Naopak obeţný majetok mal stúpajúci tendenciu. Podiel samostatných hnuteľných vecí, ktoré sa povaţujú za aktívny majetok a závisí od nich výnosnosť podniku, počas sledovaného obdobia výrazne klesal. Ich podiel na celkovej štruktúre majetku klesol za sledované obdobie piatich rokov z 21% na 6%. V sledovanom podniku sa na celkovej štruktúre majetku najviac podieľal obeţný majetok. Jeho hodnota v roku 2013 predstavovala EUR, čo je 73,5% podiel na majetku. V analyzovanom období sa teda jeho stav zvýšil o 111,96% čo súvisí predovšetkým s rastom objemu finančných účtov. Tie vzrástli v skúmanom období o 363,58% a ich podiel na celkovom majetku dosiahol 32,1% čo je výrazne viac ako v predošlých rokoch. Negatívne môţeme hodnotiť najmä nárast objemu krátkodobých pohľadávok a to o 140,87% (indexom 2,4087). Graf 1 Vývoj neobeţného a obeţného majetku v sledovanom období Vývoj neobežného a obežného majetku Neobeţný majetok Obeţný majetok Zdroj: vlastné spracovanie Ako môţeme vidieť na grafe 1, neobeţný majetok mal za sledované obdobie klesajúci trend, ktorý pretrval aţ do roku Obeţný majetok mal skôr kolísavý trend aţ do roku 2013, kedy výrazne stúpli jeho hodnoty. 42