Pyramidálne rozklady finančných ukazovateľov

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Pyramidálne rozklady finančných ukazovateľov Pyramidal Decomposition of Financial Indicators Diplomová práca Autor: Bc. Lenka Kustrová Financie Vedúci práce: Doc. Ing. Tomáš Klieštik, PhD. Banská Bystrica apríl 2014

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Bobrovci dňa Bc. Lenka Kustrová

3 Poďakovanie Moje poďakovanie patrí doc. Ing. Tomášovi Klieštikovi, PhD. za odborné rady a pripomienky, ktorými prispel k vypracovaniu tejto diplomovej práce. V Bobrovci dňa

4 Anotácia KUSTROVÁ, Lenka, Bc.: Proces poskytovania úverov v komerčnej banke. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Doc. Ing. Tomáš Klieštik, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 81. Diplomová práca sa zaoberá pyramidálnymi rozkladmi finančných ukazovateľov. Prvá kapitola je zameraná na teoretické vymedzenie finančnej analýzy a finančných ukazovateľov. Definuje zdroje pre finančnú analýzu a jej metódy, a charakterizuje jednotlivé skupiny finančných ukazovateľov. Druhá kapitola opisuje pyramidálne rozklady finančných ukazovateľov. Tretia kapitola obsahuje Du Pontov rozklad ukazovateľa ROE a pyramidálny rozklad ukazovateľa ROA vybraného podniku. V závere hodnotí dosiahnuté výsledky. Kľúčové slová: finančná analýza, ROE, ROA, pyramidálne rozklady, Du Pont.

5 Annotation KUSTROVÁ, Lenka, Bc.: Pyramidal Decomposition of Financial Indicators. [Diploma thesis]. Banking Institute University in Prague, the Foreign University in Banská Bystrica. Department of Finance and Banking. Tutor: Doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd. Year of defense: Number of pages: 81. The thesis deals with pyramidal decomposition of financial ratios. The terms 'financial analysis' and 'financial ratio' are defined in the first chapter of the thesis. Sources for financial analysis and its methods as well as categories of financial ratios are defined as well. The pyramidal decomposition of financial ratios is described in the second chapter. Du Pont's decomposition of ROE, as well as pyramidal decomposition of ROA ratio in the selected company are introduced in the third chapter. The achieved results are discussed in conclusion. Key words: financial analysis, ROE, EOA, pyramidal decomposition, Du Pont.

6 Obsah Úvod Finančná analýza Podstata a cieľ finančnej analýzy Zdroje informácií pre finančnú analýzu Súvaha Výkaz ziskov a strát Poznámky k účtovnej závierke Vzájomné prepojenie účtovných výkazov Metódy finančnej analýzy Stavové a rozdielové ukazovatele Pomerové ukazovatele Ukazovatele likvidity Ukazovatele rentability Ukazovatele aktivity Ukazovatele trhovej hodnoty Ukazovatele zadlženosti Sústavy ukazovateľov Zhrnutie prvej kapitoly Pyramidálne rozklady finančných ukazovateľov Kvantifikácia vplyvu zmien analytických ukazovateľov a metódy kvantifikácie Aditívne väzby činiteľov Multiplikatívne väzby Kombinované väzby Du Pontov rozklad ukazovateľa ROE Pyramidálny rozklad ukazovateľa ROA Zhrnutie druhej kapitoly Prípadová štúdia Charakteristika spoločnosti Du Pontov rozklad ukazovateľa ROE Du Pontov rozklad ukazovateľa ROE v rokoch 2010/ Du Pontov rozklad ukazovateľa ROE v rokoch 2011/ Du Pontov rozklad ukazovateľa ROE v rokoch 2012/ Zhrnutie výsledkov z Du Pontovho rozkladu ukazovateľa ROE Pyramidálny rozklad ukazovateľa ROA Pyramidálny rozklad ukazovateľa ROA v rokoch 2010/

7 3.3.2 Pyramidálny rozklad ukazovateľa ROA v rokoch 2011/ Pyramidálny rozklad ukazovateľa ROA v rokoch 2012/ Zhrnutie výsledkov z pyramidálneho rozkladu ukazovateľa ROA Závery a odporúčania Záver Zoznam použitej literatúry Zoznam použitých skratiek Zoznam Tabuliek Zoznam Obrázkov Zoznam Príloh... 75

8 ÚVOD Hlavným cieľom každého podnikateľského subjektu je dosahovanie zisku. Tento cieľ je ovplyvňovaný mnohými faktormi a skutočnosťami, a nie každý podnik je schopný dosahovať zisk. Práve pomocou finančných ukazovateľov, ako výsledkov finančnej analýzy, je možné identifikovať slabé i silné stránky podniku a ich vplyvy na celkové výsledky hospodárenia v predchádzajúcich obdobiach, a na základe toho určiť budúci vývoj podniku. Najvhodnejšie je pri finančnej analýze používať práve pyramídové sústavy ukazovateľov, ktoré rozkladajú ukazovatele, čím zachytávajú súvislosti i väzby medzi nimi a majú tak lepšiu vypovedaciu schopnosť o finančnej situácii podniku. Cieľom diplomovej práce je teoretické vymedzenie finančných ukazovateľov a ich pyramidálnych rozkladov, a následné pyramidálne rozloženie finančných ukazovateľov vybraného podniku. Diplomová práca sa skladá z troch častí. Prvá časť obsahuje teoretické poznatky o finančnej analýze. Vymedzuje podstatu a cieľ finančnej analýzy, definuje jej základné metódy, ďalej popisuje dostupné zdroje potrebné pre finančnú analýzu, a následne sa zameriava na charakteristiku pomerových finančných ukazovateľov. V druhej časti sú teoreticky špecifikované pyramidálne rozklady finančných ukazovateľov. Posledná, tretia časť je praktická a obsahuje pyramidálne rozklady finančných ukazovateľov vybraného podniku. Pre spracovanie diplomovej práce využívame niekoľko metód. V teoretickej časti práce to je metóda deskripcie a syntézy, a v praktickej časti práce je využitá aj analýza a komparácia v čase. 8

9 1 FINANČNÁ ANALÝZA Analýza je všeobecná metóda poznania, ktorá sa vo vzťahu k skúmanému predmetu realizuje ako analýza daného predmetu. Ak sú predmetom skúmania ekonomické javy a procesy, ide o ekonomickú analýzu. Ak pri ekonomickej analýze majú hlavnú úlohu peniaze a čas, hovoríme o finančnej analýze. Finančná analýza vznikla v USA, a jej vznik súvisí so vznikom peňazí. Na Slovensku sa tento pojem vo väčšej miere začal používať až po roku 1989, kedy sa začalo tvoriť trhové prostredie (Kotulič et al, 2010, s. 13). Finančná analýza má svoje miesto v hodnotení ekonomickej situácie podniku hlavne z dôvodu vysokej premenlivosti ekonomických dát, ich náročného spracovania, neexistencii všeobecne platných hodnôt ukazovateľov a teoretických modelov prosperujúcich firiem. Finančná analýza podniku je chápaná ako metóda hodnotenia finančného hospodárenia podniku, pri ktorej sa získané dáta triedia, agregujú, porovnávajú medzi sebou navzájom, kvantifikujú sa vzťahy medzi nimi, hľadajú sa kauzálne súvislosti medzi dátami a určuje sa ich vývoj. Je zameraná na identifikáciu problémov, silných a slabých stránok podniku. Informácie získané pomocou finančnej analýzy umožňujú dospieť k určitým záverom o celkovom hospodárení a finančnej situácii podniku a predstavujú podklad pre rozhodovanie manažmentu (Sedláček, 2009, s. 3). V prvej kapitole si vymedzíme podstatu a cieľ finančnej analýzy, definujeme jej metódy a zdroje, a zameriame sa na charakteristiku finančných ukazovateľov. 1.1 Podstata a cieľ finančnej analýzy Podľa P. Růčkovej a M. Roubíčkovej finančná analýza predstavuje systematický rozbor získaných dát, ktoré sú obsiahnuté predovšetkým v účtovných výkazoch. Finančná analýza zahŕňa hodnotenie minulosti a súčasnosti podniku a predpovedanie budúcich finančných podmienok. Uvádzajú to ako najvýstižnejšiu definíciu finančnej analýzy (Růčková, Roubíčková, 2012, s. 9). Finančná analýza slúži ku komplexnému zhodnoteniu finančnej situácie podniku. Pomáha odhaliť, či je podnik dostatočne ziskový, či má vhodnú kapitálovú štruktúru, či efektívne využíva svoje aktíva, či je schopný splácať svoje záväzky načas a tiež ďalšie významné skutočnosti. Finančná analýza je teda neoddeliteľnou súčasťou finančného riadenia podniku, pretože poskytuje spätné informácie o tom, ako sa podnik vyvíjal, či spĺňal predpoklady, čím bol ovplyvnení, a následne výsledky finančnej analýzy môžu 9

10 poskytnúť informácie pre budúcnosť podniku. Finančná analýza však slúži aj pre externých používateľov, ktorí s podnikom prichádzajú do kontaktu (Knápková et al, 2013, s. 17). Cieľom finančnej analýzy podniku je spravidla (Sedláček, 2009, s. 4): posúdenie vplyvu vnútorného a vonkajšieho prostredia podniku, analýza doterajšieho vývoja podniku, komparácia výsledkov analýzy v priestore, analýza vzťahov medzi ukazovateľmi (pyramidálne rozklady), poskytnutie informácií pre rozhodovanie do budúcnosti, analýza variant budúceho vývoja a výber najvhodnejšej varianty, interpretácia výsledkov vrátane návrhu vo finančnom plánovaní a riadení podniku. Aj keď je finančná analýza v každom podniku osobitá, existujú určité zásady analýzy medzi ktoré podľa J. Alexyho (Alexy, 2005, s. 16) patrí : cieľavedomosť každá analýza musí byť orientovaná cieľovo a musí sa podriadiť účelu, ktorému slúži, komplexnosť zabezpečuje ucelený pohľad na skúmaný jav alebo proces v podniku; analýza musí poukázať na väzby a určujúce vzťahy, ktoré sa podmieňujú a ovplyvňujú finančnú analýzu, konkrétnosť vyžaduje vecné zameranie analýzy, jej záverov i návrhov opatrení v reálnom čase, a uplatňovanie nových progresívnych tendencií, pozitívne ovplyvňujúcich ekonomickú činnosť, objektívnosť a kritickosť analýza musí zabezpečovať predovšetkým pravdivosť, treba poznať príčiny úspechov i neúspechov a z toho vyvodiť kritické závery pre nasledujúce obdobia, systematickosť plní požiadavku zachovania kontinuity minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri analýze a tiež zvýrazňuje závislosť medzi účinnosťou analýzy a efektom celého systému riadenia. Na základe uvedených poznatkov vyplýva, že finančnú analýzu môžeme posudzovať a členiť z rôznych hľadísk. 10

11 Podľa časovej orientácie finančnej analýzy rozlišujeme: a) finančnú analýzu ex post usiluje sa vysvetliť súčasnú finančno-ekonomickú situáciu podniku pohľadom do minulosti, v ktorej hľadá jej príčiny, ktoré umožňujú pochopiť súčasnosť a formulovať rôzne opatrenia pre budúcnosť; nemôže však už zmeniť nič na dosiahnutých výsledkoch, b) finančnú analýzu ex ante jej úlohou je predikovať vývoj podnikových financií a prognózovať budúcu finančnú spôsobilosť podniku. A podľa miery, do akej sa finančná analýza vykonáva rozlišujeme: a) úplnú finančnú analýzu komplexnú analyzujú sa všetky podnikové oblasti a vzťahy, b) čiastočnú finančnú analýzu parciálnu analyzuje sa len určitá oblasť podnikovej činnosti (Kotulič et al, 2010, s. 14). 1.2 Zdroje informácií pre finančnú analýzu Finančná analýza vychádza z rôznych informačných zdrojov, ktoré sa vo všeobecnosti rozdeľujú z hľadiska ich dostupnosti na interné a externé. Interné informácie poskytujú údaje z vnútropodnikového účtovníctva, podnikovej štatistiky, podklady z personalistiky, informácie o produktivite práce a o objemových množstvách výrobkov a služieb. Externé informácie vychádzajú z vonkajšieho prostredia podniku, a to predovšetkým z informácií o postavení podniku na trhu, o konkurencieschopnosti, ďalej z opatrení vlády, analýz národného hospodárstva, odvetvových a medzinárodných analýz, oficiálnych štatistík a pod. (Růčková, Roubíčková, 2012, s. 80). Z predchádzajúceho odseku je zrejmé, že informácie pochádzajúce z interných a externých zdrojov môžu mať finančný aj nefinančný charakter. Podľa D. Kovanicovej (Kovanicová et al, 2005, s ) zaraďujeme k finančným informáciám predovšetkým informácie z účtovných výkazov, štatistické údaje finančnej povahy, predpovede finančných analytikov, správy o finančných rozhodnutiach štátnych orgánov aj hospodárske správy informačných médií. Medzi nefinančné informácie so zrejmými alebo s možnými finančnými dôsledkami patria správy z oblastí hospodárskeho, politického a vedeckého života, ďalej aj informácie z právnej sféry a oblasti techniky. 11

12 Základným zdrojom informácií pre finančnú analýzu je účtovná závierka, ktorá tvorí súčasť finančného účtovníctva. Podľa 17 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je účtovná závierka štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytované osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok a v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje tieto súčasti: a) súvahu, b) výkaz ziskov a strát, c) poznámky. Všeobecné náležitosti účtovnej závierky tvoria obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, deň, ku ktorému sa zostavuje, deň jej zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje ( 2 ods Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) Súvaha Súvaha označovaná aj ako bilancia, anglicky Balance Sheet je účtovný výkaz, ktorý podáva prehľadné informácie o finančnej pozícii účtovnej jednotky a o stave majetku /aktív/ a zdrojov krytia majetku /pasív/ vždy k určitému dátumu, a preto sa súvahové veličiny nazývajú stavové. V súvahe musí vždy platiť základný bilančný princíp, alebo základná bilančná rovnica: aktíva = pasíva, čo znamená, že aktíva v súvahe musia byť rovné pasívam (Scholleová, 2012, s ). Aktíva a pasíva definuje 2 ods. 4. Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve nasledovne: Aktíva sú ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov. Aktíva sú tvorené majetkom a inými aktívami. Pasíva sú zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov ( 2 ods. 4. Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). 12

13 Súvaha môže byť zostavená viacerými spôsobmi, z pohľadu jej formálneho usporiadania rozlišujeme dve základné podoby (Marek et al, 2009, s. 103 a Kovanicová et al., 2005, s ): 1. horizontálna súvaha má podobu dvojstrannej tabuľky, kde sú aktíva uvádzané vľavo a pasíva vpravo. Táto podoba vyjadruje základnú bilančnú rovnicu tak, že suma majetku oceneného v peniazoch sa musí rovnať sume zdrojov, z ktorých bol tento majetok obstaraný či financovaný a teda: majetok = vlastné imanie + záväzky. 2. vertikálna položky v súvahe sú usporiadané v stĺpcoch, kde sú najskôr uvádzané aktíva, a za nimi pasíva. Výsledkom súvahy je odpočet, ktorý informuje o výške jednotlivých kategórií aktív, pasív a sume čistého pracovného kapitálu a následne konečný výsledok výpočtu tvorí vlastný kapitál. Neobsahuje však celkovú sumu majetku ani zdrojov krytia majetku. Bilančná rovnica má modifikovaný tvar: majetok záväzky = vlastné imanie. Na Slovensku sa používa horizontálna forma súvahy, ktorú v zjednodušenej forme zobrazuje tabuľka 1. Tabuľka 1 Zjednodušená forma súvahy AKTÍVA (majetok) 13 PASÍVA (záväzky/zdroje krytia majetku) A. Pohľadávky za upísané A. Vlastné imanie vlastné imanie A.I. Základné imanie A.II. Kapitálové fondy B. Neobežný majetok A.III. Fondy zo zisku B.I. Dlhodobý nehmotný majetok A.IV. Výsledok hospodárenia minulých B.II. Dlhodobý hmotný majetok rokov B.III. Dlhodobý finančný majetok A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie C. Obežný majetok B. Záväzky C.I. Zásoby B.I. Rezervy C.II. Dlhodobé pohľadávky B.II. Dlhodobé záväzky C.III. Krátkodobé pohľadávky B.III. Krátkodobé záväzky C.IV. Finančné účty B.IV. Bankové úvery a výpomoci D. Časové rozlíšenie C. Časové rozlíšenie Spolu majetok (A + B + C + D) = Spolu vl. imanie a záväzky (A + B + C) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Kovanicová et al., 2005, s. 433

14 P. Růčková uvádza, ktoré údaje by sa pri analýze súvahy sledovať najviac (Růčková, 2010, s. 23): stav a vývoj bilančnej sumy, štruktúra aktív, ich vývoj a primeranosť veľkosti jednotlivých položiek, štruktúra pasív, ich vývoj s dôrazom na podiel vlastného kapitálu, bankových a dodávateľských úverov, relácie medzi zložkami aktív a pasív, t.j. veľkosť stálych aktív a dlhodobých pasív, veľkosť stálych aktív a vlastného kapitálu, veľkosť obežných aktív a krátkodobých cudzích pasív, finančný majetok a krátkodobé pohľadávky ku krátkodobým pasívam. Účtovné výkazy majú z hľadiska finančnej analýzy svoje slabé stránky, ktoré je dôležité poznať a následne prehodnotiť. Slabé stránky súvahy a ich úpravy uvádza I. Jindřichovská a Z. Blaha (Jindřichovská, Blaha, 2006, s ). Podľa nich súvaha: - neodráža presnú súčasnú hodnotu podniku na základe účtovných štandardov sa pre ohodnotenie aktív a pasív používa historická hodnota, ktorá neodráža reálnu hodnotu, a odpisy sú tiež len približné - pre určenie reálnej hodnoty niektorých súvahových položiek sa musí použiť odhad napríklad pri pohľadávkach, zásobách a stálych aktívach, - väčšinou sa do úvahy neberie zhodnocovanie aktív čo je dôležité, ak má podnik v majetku veľa pôdy, lesov,... - v súvahe nie sú zahrnuté položky s vnútornou finančnou hodnotou napríklad ľudské zdroje, skúsenosti a kvalifikácia zamestnancov. Úprava súvahy je potom nasledovná: - položky aktív budú zoradené z hľadiska likvidity, - záväzky budú zoradené podľa doby ich splatnosti /od najkratšej po najdlhšiu/, - položky budú vyjadrené konzervatívne /ocenené reálne a očistené o sporné čiastky/, - treba rozlíšiť krátkodobé a stále aktíva, - členeniu aktív by malo približne zodpovedať aj členenie pasív na krátkodobé záväzky a dlhodobé finančné prostriedky ako celkový investovaný kapitál (ktorý je rovný súčtu vlastných zdrojov a cudziemu kapitálu). 14

15 1.2.2 Výkaz ziskov a strát Výkaz ziskov a strát označovaný tiež pojmom výsledovka a anglicky Profit and Loss Statement. Tento účtovný výkaz podáva informácie o výnosoch a nákladoch za určité obdobie v peňažnom vyjadrení a v členení podľa jednotlivých činností. Klasifikáciou a odpočtom sa zisťuje výsledok hospodárenia. Úlohou výkazu ziskov a strát je teda vysvetliť tvorbu výsledku hospodárenia v podniku (Alexy, 2005, s ). Výnos je podľa zákona o účtovníctve zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Nákladom sa rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť a výsledok hospodárenia zákon o účtovníctve definuje ako ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období ( 2 ods. 4. Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). D. Pavelková vysvetľuje výnosy ako peňažné čiastky, ktoré podnik získal zo svojich činností za dané účtovné obdobie bez ohľadu na to, či k ich inkasu došlo v tomto období. Náklady predstavujú také peňažné čiastky, ktoré podnik v danom období účelne vynaložil na získanie výnosov, aj keď k ich úhrade nemuselo dôjsť v rovnakom období. Výsledok hospodárenia podniku je potom rozdiel medzi celkovými výnosmi a nákladmi podniku (Pavelková et al, 2009, s ). Výnosové a nákladové položky môžu byť usporiadané tak ako položky súvahy v horizontálnej alebo vertikálnej forme: v horizontálnej forme má rovnako účtovnú podobu dvojstrannej tabuľky, kde ľavú stranu tvoria náklady a pravú stranu výnosy. Záporný výsledok hospodárenia, čiže strata sa vykazuje na pravej strane a kladný výsledok hospodárenia zisk na strane ľavej. vo vertikálnej forme sú jednotlivé druhy výnosov a nákladov usporiadané pod sebou podľa určitého poradia, kde ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi je priebežne uvedený výsledok hospodárenia podľa jednotlivých činností a na konci celkový výsledok hospodárenia (Marek et al, 2009, s. 108). Na Slovensku sa používa vertikálne (stupňovité) usporiadanie, v ktorom sú výnosy, náklady a výsledok hospodárenia rozdelené do troch oblastí, a to hospodárska, finančná 15

16 a mimoriadna činnosť (Kotulič et al, 2010, s. 38). Zjednodušenú štruktúru výkazu ziskov a strát zobrazuje tabuľka 2. Tabuľka 2 Zjednodušená štruktúra výkazu zisku a strát + Tržby z predaja tovaru - Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru = Obchodná marža + Výroba - Výrobná spotreba = Pridaná hodnota - Osobné náklady - Dane a poplatky - Odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku + Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu - Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu + Ostatné položky výnosov z hospodárskej činnosti - Ostatné položky nákladov na hospodársku činnosť = Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti + Tržby z predaja cenných papierov a podielov + výnosové úroky - Nákladové úroky + Ostatné položky výnosov z finančnej činnosti - Ostatné položky nákladov na finančnú činnosť = Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti - Daň z príjmov z bežnej činnosti = Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti /1/ + Mimoriadne výnosy - Mimoriadne náklady - Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti = Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti /2/ Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie = Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Kotulič et al, 2010, s. 39 Z hľadiska finančnej analýzy je podstatných niekoľko foriem výsledku hospodárenia (Marek et al, 2009, s. 110 a Pavelková et al, 2009, s. 120): výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (Earnings After Taxes = EAT, Net Income = NI) je to výsledok hospodárenia po zdanení, vypočítaný ako súčet 16

17 výsledkov hospodárenia z bežnej a mimoriadnej činnosti, je určený k rozdeleniu, a preto je z pohľadu vlastníka najdôležitejšou kategóriou, výsledok hospodárenia pred zdanením (Earnings Before Taxes = EBT) výsledok hospodárenia zahŕňajúci daň z príjmu z bežnej a mimoriadnej činnosti, tento ukazovateľ abstrahuje od rôznej miery zdanenia a preto je vhodný na porovnávanie výkonnosti podniku medzi jednotlivými obdobiami a podnikmi z krajín s rôznym zdanením, výsledok hospodárenia pred úrokmi a zdanením (Earnings Before Interest and Taxes = EBIT) tento ukazovateľ je zameraný na rast tržieb a riadenie nákladov, pretože sa sústredí na výkonnosť podniku a neovplyvňuje ho spôsob financovania. Podľa Mareka je možné vypočítať tento výsledok hospodárenia dvojakým spôsobom, a to buď ho stotožniť s výsledkom hospodárenia z hospodárskej činnosti, alebo vypočítať ako rozdiel medzi výsledkom hospodárenia z bežnej činnosti a medzi úrokmi a daňou z príjmu z bežnej a mimoriadnej činnosti, výsledok hospodárenia pred úrokmi, zdanením a odpismi (Earnings Before Interest, Taxes, Depreciation and Amortization = EBITDA) dostaneme ho ak od výsledku hospodárenia pred úrokmi a zdanením odpočítame aj odpisy. Ako ukazovateľ je využívaný predovšetkým v amerických podnikoch, kde v účtovníctve rozlišujú 2 druhy odpisov depreciation pri dlhodobom hmotnom majetku a amortization pri dlhodobom nehmotnom majetku, a takto je možné porovnanie výkonnosti podnikov nezávisle od výšky investícií a odpisov. A. Knápková zobrazuje opísané formy výsledku hospodárenia prostredníctvom výpočtu, v ktorom platí (Knápková et al, 2013, s. 44): Čistý zisk (EAT) = Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie + daň z príjmu za bežnú činnosť + daň z príjmu za mimoriadnu činnosť = Zisk pred zdanením (EBT) + nákladové úroky = Zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) + odpisy = Zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) 17

18 Rovnako ako súvaha aj výkaz ziskov a strát má svoje slabé stránky: - zisk /výsledok hospodárenia za účtovné obdobie/ nie je rovný čistej hotovosti vytvorenej za účtovné obdobie a nevyčísluje skutočný hotovostný príjem, - výkaz ziskov a strát je zostavený na akruálnom kumulatívnom princípe a nie na hotovostnej báze, a teda náklady a výnosy nezodpovedajú skutočným výdavkom a príjmom, niekedy sa náklady a výnosy objavujú vo výkazoch, aj keď nedôjde k pohybu hotovosti, - niektoré náklady vôbec nie sú hotovostným výdavkom, napr. odpisy. Úprava výkazu ziskov a strát: - zoradenie nákladov a výnosov, ktoré sa vzťahujú k predajnej a výrobnej činnosti, potom finančné a investičné položky a nakoniec mimoriadne položky, - zdanenie hrubého hospodárskeho výsledku a výpočet čistého hospodárskeho výsledku, - na konci výkazu ju rekapitulácia rozdeleného čistého zisku medzi akcionárov /dividendy/ a spoločnosť /nerozdelený zisk/, - mimoriadne položky nie sú súčasťou hospodárskeho výsledku za bežné účtovné obdobie, a ich výsledok by nemal byť považovaný za pravidelný a plnohodnotný zdroj financovania (Jindřichovská, Blaha, 2006, s ) Poznámky k účtovnej závierke Poznámky k účtovnej závierke obsahujú informácie, ktoré vysvetľujú údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát, tiež obsahujú výkazy, ktoré ich dopĺňajú. Najvýznamnejšími výkazmi sú prehľad peňažných tokov a prehľad zmien vlastného imania. Poznámky však spravidla obsahujú (Šlosárová et al, 2006, s. 256): - informácie o členoch štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a mená a priezviská alebo obchodné mená a názvy iných orgánov podniku, - informácie potrebné na identifikáciu konsolidovanej účtovnej závierky, ak je účtovná jednotka súčasťou konsolidovaného celku, - ďalšie informácie, ktorými sú informácie o: o použitých účtovných zásadách a účtovných metódach, o údajoch vykázaných na strane aktív súvahy, 18

19 o o o o o o o o o o údajoch vykázaných na strane pasív súvahy, výnosoch, nákladoch, daniach z príjmov, údajoch na podsúvahových účtoch, iných aktívach a iných pasívach, spriaznených osobách, skutočnostiach, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, prehľade zmien vlastného imania, prehľade peňažných tokov. Prehľad finančných tokov cash-flow Celkový peňažný tok je výsledkom všetkých kladných a záporných peňažných tokov za dané účtovné obdobie. Je rovný rozdielu začiatočného a konečného stavu peňažných prostriedkov zo súvahy, pričom vysvetľuje vznik tohto rozdielu. Sleduje peňažné toky z prevádzkovej, investičnej a finančnej činnosti podniku (Máče, 2006, s. 27). Môže byť usporiadaný tak ako súvaha a výkaz ziskov a strát vo vertikálnej a horizontálnej forme. Vo vertikálnej forme sa k peňažným prostriedkom na začiatku účtovného obdobia postupne pripočítavajú peňažné príjmy a odpočítavajú peňažné výdavky a konečným výsledkom výpočtu sú peňažné prostriedky na konci obdobia. V horizontálnej účtovnej forme tvoria ľavú stranu príjmy a pravú stranu výdavky, a zároveň sa na ľavú stranu zaznamenáva úbytok peňažných prostriedkov a na pravú stranu prírastok (Marek et al, 2009, s. 118). Prehľad finančných tokov je možné zostaviť priamou a nepriamou metódou (Alexy, 2005, s. 51). Pri priamej metóde je zostavený na základe transformácie jednotlivých nákladových a výnosových položiek na výdaje a príjmy prostredníctvom prírastkov a úbytkov položiek súvahy. Pri nepriamej metóde sa prehľad peňažných tokov koncipuje na základe zisku za bežné obdobie a je upravený o zmeny položiek súvahy. Je založený na úprave čistého zisku a obsahuje všetky položky spôsobujúce rozdiel medzi výnosmi a príjmami, nákladmi a výdajmi, t. j. rozdiel medzi cash-flow a ziskom. 19

20 Prehľad finančných tokov má viacúčelové využitie, no predovšetkým pri (Růčková, Roubíčková, 2012, s. 94): - hodnotení platobnej schopnosti podniku a jeho likvidity, - finančnej analýze a hodnotení hospodárenia podniku, - krátkodobom a dlhodobom plánovaní finančného hospodárenia, - plánovaní investícií. Prehľad o zmenách vlastného imania Prehľad zmien vlastného imania anglicky Statemetn of Changes in Equity, poskytuje informácie o zmenách vlastného imania, a to o zvýšení alebo znížení jednotlivých položiek vlastného imania od začiatku účtovného obdobia až po stav na konci účtovného obdobia. Jeho úlohou je poskytnúť podrobné informácie o transakciách, ktoré ovplyvnili veľkosť a štruktúru vlastného imania (Marek et al, 2009, s. 122). Prehľad zmien vlastného imania v konečnom dôsledku premieta (Knápková et al, 2013, s. 57): zmeny vyplývajúce z transakcií s vlastníkmi napr. vklady do vlastného kapitálu alebo výbery formou dividend, zmeny vyplývajúce z ostatných operácií napr. zmeny z precenenia niektorých finančných aktív a záväzkov, presuny medzi fondmi tvorenými zo zisku, alebo prostredníctvom dosiahnutého výsledku hospodárenia Vzájomné prepojenie účtovných výkazov Vzájomné prepojenie účtovných výkazov vysvetľuje A. Knápková. Základným výkazom je súvaha, ktorá zobrazuje majetkovú a finančnú štruktúru, ďalej uvádza ako významný zdroj financovania výsledok hospodárenia, ktorý je do súvahy prevzatý z výkazu ziskov a strát. Z hľadiska majetkovej štruktúry je dôležité, aký je stav finančných prostriedkov. Rozdiel medzi stavom finančných prostriedkov na začiatku a na konci obdobia dokumentuje prehľad peňažných tokov cash-flow a detailný pohľad na vlastný kapitál poskytuje prehľad zmien vlastného kapitálu (Knápková et al, 2013, s. 57). Tieto vzťahy zobrazuje aj obrázok 1. 20

21 Obrázok 1 Vzťahy medzi účtovnými výkazmi Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Knápková et al, 2013, s Metódy finančnej analýzy Metódy finančnej analýzy predstavujú jednoduché modely, ktoré nie sú definitívne. V prípade, že by neboli jednoduché, zaberali by veľa času a prostriedkov. Ich jednoduchosť sa prejavuje aj v ich všestrannosti a flexibilite. Rovnaké modely a ukazovatele sa dajú použiť pre rôzne druhy podnikov. Táto jednoduchosť si však vyžaduje daň v podobe opatrnosti pri práci s nimi. Pre ich interpretácii si musíme zachovať určitú dávku skepticizmu (Aragon, 200, s. 2). V odbornej literatúre sa stretávame s dvomi základnými metódami finančnej analýzy, a to s fundamentálnou a technickou finančnou analýzou. Fundamentálna finančná analýza vychádza z identifikácie prostredia, v ktorom sa podnik nachádza a je založená na znalostiach o vzájomných súvislostiach medzi ekonomickými a mimoekonomickými javmi, a tiež na skúsenostiach a odhadoch odborníkov. Spracováva veľké množstvo kvalitatívnych údajov, a to spravidla bez použitia algoritmizovaných postupov. Technická finančná analýza narozdiel od fundamentálnej využíva predovšetkým matematické, štatistické a ďalšie algoritmizované metódy ku kvantitatívnemu spracovaniu dát a následnému kvalitatívnemu posúdeniu výsledkov (Sedláček, 2009, s. 7-9). 21

22 Medzi ďalšie metódy sa radia elementárne metódy a vyššie metódy, ako skupiny technickej finančnej analýzy. Elementárne metódy členia sa do niekoľkých skupín, ktoré ako celok podajú komplexný rozbor hospodárenia podniku (Růčková, 2010, s. 40, 41): analýza stavových (absolútnych) ukazovateľov o horizontálna analýza o vertikálna analýza analýza rozdielových a tokových ukazovateľov o analýza fondov o analýza cash-flow analýza pomerových ukazovateľov o ukazovatele likvidity o ukazovatele rentability o ukazovatele aktivity o ukazovatele zadlženosti o ukazovatele trhovej hodnoty podniku analýza sústav ukazovateľov o pyramídové rozklady o Du Pontov rozklad Vyššie metódy tvoria ich predovšetkým matematicko-štatistické metódy ako bodové odhady, štatistické testy, korelačné koeficienty, regresná analýza,... a tiež neštatistické metódy ako matné množiny, expertné systémy a gnostická teória neurčitých dát. Tieto metódy sú závislé od dôkladných znalostí matematickej štatistiky, ekonomiky a informatiky a v podnikoch nie sú bežne používané (Sedláček, 2001, s. 9 a Růčková, Roubíčková, 2012, s. 100). 1.4 Stavové a rozdielové ukazovatele Stavové ukazovatele Pri analyzovaní stavových (absolútnych) ukazovateľov vychádzame z čítania účtovných výkazov. Tie obsahujú najdôležitejšie súhrnné výsledky hospodárenia firmy. 22

23 Ich nevýhodou je fakt, že majú statický charakter výkazy sú uskutočnené ku koncu účtovného obdobia (prevažne k ). Preto sa táto analýza nazýva analýzou stavových ukazovateľov, ktoré sú necitlivé na dĺžku obdobia (Zalai et al, 2007, s. 22). Horizontálna analýza sleduje zmeny vykazovaných údajov v čase retrospektívne. Zmeny jednotlivých položiek výkazov sa sledujú po riadkoch horizontálne. Vertikálna analýza údaje sa sledujú v jednotlivých rokoch zhora nadol, čím nezávisí na medziročnej inflácii a umožňuje tak porovnateľnosť výsledkov analýzy z rôznych rokov. Je tiež použiteľná na porovnanie nielen v čase ale i v priestore medzi podnikmi navzájom (Sedláček, 2009, s. 14 a 17). Podľa E. Kislingerovej je vertikálna a horizontálna analýza finančných výkazov východiskovým bodom finančnej analýzy, pretože oba postupy umožňujú vidieť pôvodné absolútne údaje z účtovných výkazov v určitých reláciách a súvislostiach (Kislingerová, 2008, s. 9). Rozdielové ukazovatele Rozdielové ukazovatele vypovedajú najmú o likvidite podniku. Sú tiež označované ako fondy finančných prostriedkov, a ako ukazovateľ vyjadrujú právomoc a zodpovednosť za oblasť financovania z hľadiska vlastníkov a vedenia. Za základný typ fondu finančných prostriedkov sa považuje čistý pracovný kapitál (Alexy, 2005, s ): Čistý pracovný kapitál (ČPK) - vyjadruje, aká časť obežného majetku je v podniku k dispozícii nad rámec krátkodobých záväzkov (definuje rezervu, s ktorou je možné operatívne narábať). Vyjadruje tiež, akú časť obežného majetku podnik financuje krátkodobými záväzkami a akú časť dlhodobými zdrojmi. Ak je hodnota ČPK záporná, vzniká nekrytý dlh, ktorý napovedá, že podnikateľský subjekt nie je schopný splácať svoje krátkodobé záväzky a nedisponuje dostatkom prostriedkov na rozbehnutie prevádzky investície. Jeho výpočet je nasledovný: Čistý pracovný kapitál = obežný majetok krátkodobé záväzky 23

24 1.5 Pomerové ukazovatele Podľa J. Alexyho sa posúdenie finančnej situácie podniku precizuje pomocou sústavy finančných ukazovateľov, ktoré musia byť konštruované a usporiadané tak, aby odrážali všetky dôležité stránky finančnej situácie podniku. K tomu sa používajú pomerové finančné ukazovatele, ktoré sa vytvárajú prevažne pomocou dvoch absolútnych, logicky súvisiacich ukazovateľov (Alexy, 2005, s. 56). Finančné pomerové ukazovatele sa najčastejšie uplatňujú v členení, ktoré uvádzame aj v časti Metódy finančnej analýzy a teda ukazovatele likvidity, rentability, aktivity, zadlženosti a ukazovatele trhovej hodnoty podniku. Pomerové ukazovatele sú najobľúbenejšie a najrozšírenejšie metodické nástroje finančnej analýzy. Sú formou číselného vzťahu finančno-účtovných informácií a môžu sa zostavovať ako podielové (vtedy sa dáva do pomeru časť celku a celok) alebo vzťahové (do pomeru sa dávajú samostatné veličiny). Umožňujú získať rýchly a nenákladný obraz o základných finančných charakteristikách podniku. Avšak, za ich nevýhodu považuje J. Sedláček to, že majú nízku schopnosť vysvetľovať javy. K dôvodom použitia pomerových ukazovateľov pri finančnej analýze patria možnosti: porovnávania podnikov rôznej veľkosti, ich porovnávania s ich rozpočtovanými hodnotami, uskutočnenie analýzy časového vývoja finančnej situácie daného podniku, ich využitia vnútri podniku na porovnávanie porovnateľných ziskových stredísk, posudzovania finančnej pozície a výkonnosti podniku vo vzťahu k ich výške, ktorá sa v prípade podobných skupín podnikov javí ako najčastejšie sa vyskytujúca, ich použitia ako vstupných údajov matematických modelov umožňujúcich opísať závislosti medzi javmi, klasifikovať stavy, hodnotiť riziká a predpovedať budúci vývoj, ich využitia na hlbšie prierezové analýzy, spočívajúce v porovnávaní finančnej situácie podniku s finančnou situáciou podobných podnikov. Pomerové ukazovatele sú len pomocníkom analýzy a interpretácie javov, chápané tiež ako sito, ktoré zachytí oblasti vyžadujúce hlbšiu analýzu. Ich výpočtom sa finančná analýza nekončí, ale práve začína (Kotulič et al, 2010, s. 57, Sedláček, 2001, s. 61). 24

25 1.5.1 Ukazovatele likvidity Ukazovatele likvidity vyjadrujú a kvantifikujú schopnosť podniku uhradiť svoje vlastné záväzky. Hodnotenie likvidity je dôležité nielen pre samotný podnik, ale aj pre externé subjekty, ktoré prichádzajú do kontaktu s podnikom, ako napr. dodávatelia, banky, obchodní partneri, potenciálni investori a ďalší. Analýza likvidity sa zameriava na stavové ukazovatele na konfrontáciu aktívnych a pasívnych položiek súvahy, ktorá vypovedá o platobnej možnosti oproti platobným povinnostiam. Platobné možnosti tvoria možný platobný tok, kým platobné povinnosti tvoria záväzky, ktoré je podnik povinný zaplatiť v stanovených lehotách (Alexy, 2005, s. 56). Likvidita je dôležitá z hľadiska finančnej rovnováhy podniku, pretože len dostatočne likvidný podnik je schopný uhrádzať svoje záväzky. No na druhej strane príliš vysoká miera likvidity je nepriaznivý jav pre vlastníkov, pretože finančné prostriedky sú viazané v aktívach, ktoré nepracujú v prospech výrazného zhodnocovania finančných prostriedkov a tak pôsobia negatívne na rentabilitu (Růčková, 2010, s. 49). Z hľadiska obsahu ukazovateľov sa spravidla používajú 3 základné ukazovatele, alebo 3 stupne ukazovateľov likvidity. V českej literatúre sú jednotlivé stupne likvidity pomenované inak ako v slovenskej literatúre. Taktiež sa v literatúre môžeme stretnúť s rozdielne uvádzanými veličinami pre výpočet. Porovnanie a prehľad týchto rozdielov je uvedený v tabuľke 3. Tabuľka 3Ukazovatele likvidity Označenie Výpočet Stupeň (česky/slovensky) Čitateľ Menovateľ krátkodobý finančný majetok krátkodobé záväzky okamžite splatné záväzky I. Okamžitá/Pohotová finančné účty peňažné prostriedky II. Pohotová/Bežná obežné aktíva - zásoby krátkodobý fin. majetok + krátkodobé pohľadávky krátkodobé záväzky III. Bežná/Celková obežné aktíva krátkodobé záväzky Zdroj: Vlastné spracovanie 25

26 Tiež sa môžeme stretnúť s tým, že obežné aktíva sú označované synonymom krátkodobý majetok a namiesto krátkodobých záväzkov sú používané synonymické pojmy krátkodobý cudzí kapitál, krátkodobé dlhy. Likvidita I. stupňa (Cash Ratio) predstavuje najužšie vymedzenie likvidity, meria schopnosť podniku okamžite uhrádzať svoje záväzky. Do čitateľa sa teda dosadzujú najlikvidnejšie aktíva peniaze v hotovosti a na bežných účtoch, ale tiež krátkodobé finančné výpomoci, krátkodobé CP, šeky, zmenky. Likvidita je zaistená pri hodnote minimálne 0,2 (Sedláček, 2001, s. 75). Likvidita II. stupňa (Quick Ratio, Acid Test) býva označovaná ako najspoľahlivejší ukazovateľ likvidity z hľadiska vypovedacej schopnosti, predovšetkým vtedy keď v obežných aktívach nie sú započítané problematické pohľadávky. Tu platí, že čitateľ by mal byť rovnaký ako menovateľ a teda výsledná hodnota by mala byť 1 prípadne až 1,5. Ak by teda bola výsledná hodnota 1, podnik by bol schopný vyrovnať svoje záväzky bez toho, aby musel predať svoje zásoby (Růčková, Roubíčková, 2012, s. 118). Likvidita III. stupňa (Current Ratio) ukazuje, koľkokrát pokrývajú obežné aktíva krátkodobé záväzky podniku, čo znamená, že koľkokrát je podnik schopný uspokojiť svojich veriteľov, keby v danom okamihu premenil svoje krátkodobé aktíva na hotovosť. Výsledná hodnota by sa mala pohybovať v intervale od 1,5 do 2,5. Tento ukazovateľ je citlivý na veľkosť jednotlivých položiek aktív a na dobe obratu jednotlivých druhov aktív. Dôležitá je teda štruktúra zásob ich správne ocenenie vzhľadom k predajnosti, a tiež štruktúra pohľadávok pohľadávky po splatnosti, nevymožiteľné pohľadávky (Jindřichovská, Blaha, 2006, s. 56) Ukazovatele rentability Růčková a Roubíčková označujú rentabilitu za meradlo schopnosti podniku vytvárať nové zdroje, dosahovať zisk použitím investovaného kapitálu. Vo všeobecnosti ukazovatele rentability slúžia k hodnoteniu celkovej efektívnosti danej činnosti. Sú to ukazovatele, ktoré jednoznačne zaujímajú akcionárov a potenciálnych investorov a významné sú aj pre ostatné skupiny (Růčková, Roubíčková, 2012, s. 120). 26

27 ROE Ukazovateľ rentability vlastného kapitálu (Return of Eqiuty) Vyjadruje výnosnosť kapitálu vloženého akcionármi alebo vlastníkmi podniku. ROE EAT kapitál Pomocou ukazovateľa investori zisťujú, či je ich kapitál reprodukovaný s náležitou intenzitou odpovedajúcou riziku investície. Rast výslednej hodnoty môže znamenať napr. zlepšenie výsledkov hospodárenia, zmenšenie podielu vlastného kapitálu alebo pokles úročenia cudzieho kapitálu. Ak je hodnota ukazovateľa trvalo nižšia ako výnos cenných papierov garantovaných štátom, investori nebudú ochotní vkladať svoje prostriedky do takejto investície. Vo všeobecnosti potom platí, že hodnota ukazovateľa by mala byť vyššia, ako úroková miera bezrizikových cenných papierov (Sedláček, 2001, s. 54). ROA Ukazovateľ rentability celkových vložených aktív (Return on Assets) Označuje sa aj ako rentabilita majetku alebo rentabilita celkového vloženého kapitálu. J. Sedláček opisuje ROA nasledovne (Sedláček, 2001, s. 63): Dáva do pomeru výsledok hospodárenia s celkovými aktívami investovanými do podnikania bez ohľadu na to, z akých zdrojov sú financované. Ak je do čitateľa dosadený EBIT, tak ukazovateľ meria hrubú produkčnú silu aktív podniku pred odpočtom daní a nákladových úrokov. ROA EBIT aktíva Ak je do čitateľa dosadený čistý zisk zvýšený o zdanené úroky, znamená to, že sa dáva do pomeru nielen zisk, ale aj úroky, ktoré sú odmenou veriteľom za nimi požičaný kapitál. Fiktívne zdanenie úroku potom vyjadruje skutočnú cenu cudzieho kapitálu. ROA čistý zisk úroky 1 sadzba dane aktíva 27

28 R. Kotulič charakterizuje ROA ako ukazovateľ vyjadrujúci výnosnosť celkového majetku podniku, čo znamená, koľko zisku je podnik schopný vytvoriť využitím svojho majetku. Na výpočet ROA udáva vzorec (Kotulič et al, 2010, s ): ROA EAT majetok aktíva Autori Blaha a Jindřichovská pre výpočet ROA uvádzajú rovnaký vzorec ako Kotulič. A vzorec, ktorý uvádza J. Sedláček (ROA = EBIT/aktíva) označujú ako ukazovateľ základnej produkčnej sily (Jindřichovská, Blaha, 2006, s. 67). ROI Ukazovateľ rentability vloženého kapitálu (Return on Investments) ROI zisk pred zdanením nákladové úroky celkový kapitál Ukazovateľ ROI patrí k najdôležitejším ukazovateľom, ktoré hodnotia podnikateľskú činnosť firiem, vyjadruje s akou účinnosťou pôsobí celkový kapitál vložený do podniku. V čitateli sa môže objavovať zisk v rôznych podobách, čo dokazuje, že voľba závisí od účelu analýzy (Sedláček, 2009, s ). Podľa R. Kotuliča sa na elimináciu vplyvu spôsobu financovania a zaistenie lepšej porovnateľnosti v priestore a čase, používa výsledok hospodárenia bez nákladových úrokov. V čitateli sa môže použiť aj EBT, EAT, EBIAT. Pokiaľ sa do čitateľa dosadí EBIT, tak práve tento ukazovateľ Kotulič označuje ako základnú produkčnú silu (Kotulič et al, 2010, s. 68) ROS Ukazovateľ rentability tržieb (Return on Sales) ROS EAT tržby Ukazovateľ ROS vyjadruje ziskovú maržu podniku. Z časového hľadiska by mala byť jeho hodnota stúpajúca. Výsledok hospodárenia pre výpočet má podobu zisku po zdanení. V prípade porovnávania ziskovej marže medzi podnikmi je vhodnejšie použiť výsledok 28

29 hospodárenia pred zdanením (EBIT), aby hodnotenie nebolo ovplyvnené rôznou kapitálovou štruktúrou a rozličnou sadzbou dane v rôznych krajinách (Pavelková et al, 2009, str. 133). ROCE Ukazovateľ rentability dlhodobých zdrojov (Return on Capital Employed) ROCE EAT úroky dlhodobé záväzky vlastný kapitál Pri tomto ukazovateli je potrebné pristupovať z pohľadu strany pasív v súvahe, pretože tu vystupujú dlhodobé záväzky aj vlastný kapitál. Ide o ukazovateľ, ktorý vyjadruje mieru zhodnotenia všetkých aktív spoločnosti financovaných vlastným i cudzím kapitálom. Je komplexným vyjadrením efektívnosti hospodárenia podniku (Růčková, 2010, s. 53). Podľa J. Sedláčka slúži k priestorovému porovnávaniu podnikov a predovšetkým k hodnoteniu monopolných verejne prospešných spoločností ako vodárne, elektrárne, plynárne, telekomunikačné spoločnosti a pod. (Sedláček, 2001, s. 64). Obmedzenia vypovedacej schopnosti ukazovateľov rentability uvádza M. Máče (Máče, 2009, s. 200): manipulovateľnosť s účtovným výsledkom hospodárenia pomocou účtovných odpisov, účtovných rezerv, na základe metódy oceňovania zásob vlastnej výroby či iným spôsobom, ocenenie aktív na základe historickým a nie trhových cien skutočnosť, že nie všetci vlastníci sa rovnomerne podieľajú na dosiahnutí výsledku hospodárenia podniku v dôsledku existencie nákladov zastúpenia Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity vypovedajú o viazanosti kapitálu v rôznych formách majetku. Ich cieľom je kvantifikovať efektívnosť hospodárenia podniku so svojím majetkom, čiže jednoducho vysvetľujú to, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Primerané využitie je 29

30 podmienkou vyváženej finančnej situácie. Na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti majetku ako celku i jeho jednotlivých častí. Ukazovatele aktivity rozdeľujeme do dvoch skupín. Do prvej patria ukazovatele doby obratu, ktoré vyjadrujú, koľko dní trvá, kým sa príslušná položka majetku speňaží vo forme tržieb a je tržbami obnovená. Druhou skupinou sú ukazovatele obratu, ktoré udávajú, koľkokrát sa príslušný majetok obráti v ročných tržbách, čiže je tržbami obnovený (Kotulič et al, 2010, s ). Medzi základné ukazovatele aktivity zaraďujeme (Scholleová, 2012, s. 179 a Pavelková et al, 2009, str ): Obrat aktív (Total Assets Turnover Ratio) obrat aktív tržby aktíva Komplexný ukazovateľ, ktorý udáva, koľkokrát sa celkové aktíva obrátia za rok. Jeho hodnota by mala byť minimálne na úrovni 1 a vo všeobecnosti platí, že čím je obrat vyšší, tým lepšie. Obrat zásob (Inventory Turnover Ratio) obrat zásob tržby zásoby Vypočítaná hodnota udáva, koľkokrát za rok sa premenia zásoby na ostatné formy obežného majetku až po predaj hotových výrobkov a opätovný nákup zásob. Doba obratu zásob (Inventory Turnover) doba obratu zásob priemerný stav zásob tržby/360 Tento ukazovateľ udáva, aká doba je potrebná k tomu, aby peňažné fondy prešli cez výrobnú a tovarovú formu znovu do peňažnej formy. Pre posúdenie ukazovateľa je rozhodujúci jeho vývoj v čase. 30

31 Doba obratu (splatnosti) pohľadávok (Average Collection Period) doba obratu pohľadávok priemerný stav pohľadávok tržby/360 Vyjadruje počet dní, koľko musí podnik čakať na úhradu pohľadávok od odberateľov za predané výrobky a poskytnuté služby. Hodnota ukazovateľa sa zrovnáva s dobou splatnosti faktúr a dlhšia doba znamená väčšiu potrebu finančných zdrojov, a tým vyššie náklady a úrok. Doba obratu (splatnosti) záväzkov (Creditors Payment Period) doba obratu záväzkov krátkodobé záväzky tržby/360 Vyjadruje obdobie od vzniku záväzku po jeho úhradu. Tento ukazovateľ by mal dosiahnuť aspoň hodnotu doby obratu pohľadávok. Pokiaľ je doba obratu záväzkov vyššia ako súčet obratu zásob a pohľadávok, znamená to, že pohľadávky a zásoby sú financované dodávateľskými úvermi Ukazovatele trhovej hodnoty Na sledovanie hodnôt týchto ukazovateľov sa zameriavajú predovšetkým investori, akcionári a obchodníci na burze s cieľom hodnotenia minulej činnosti podniku a predpoveďou jeho budúceho vývoja. Investori majú najväčší záujem o návratnosť svojich investícií prostredníctvom rastu dividend alebo rastu cien akcií. Základnými ukazovateľmi trhovej hodnoty podniku sú (Máče, 2009, s. 38): Čistý zisk na akciu (EPS Earnings Per Share) EPS čistý zisk počet vydaných kmeňových akcií Udáva pomer trhovej ceny akcie k čistému zisku na jednu akciu. Je jedným z najznámejších ukazovateľov z oblasti kapitálového trhu, ktorý sa používaný pri kvantifikácii kritéria výkonnosti podniku. 31

32 Pomer trhovej ceny k zisku na akciu (P/E Ratio) P trhová cena akcie E čistý zisk na akciu Predstavuje dobu, za ktorú sa investorovi vráti kapitál investovaný do nákupu akcií vo forme výnosu. Dividenda na akciu (Dividend Per Share) DPS dividendy za rok počet kmeňových akcií Udáva, koľko peňazí dostanú akcionári za jednu svoju akciu Ukazovatele zadlženosti Podľa R. Kotuliča zadlženosť nie je vždy negatívna charakteristika. Platí však, že čím je vyššia, tým je väčšie riziko podnikania. Ukazovatele zadlženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojom podniku na rozsahu použitia vlastného a cudzieho kapitálu. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. O vhodnom pomere medzi vlastnými a cudzími zdrojmi financovania hovorí aj zlaté pravidlo financovania, podľa ktorého by mal byť pomer vlastných a cudzích zdrojov približne 1:1 (Kotulič et al, 2010, s. 65). Najdôležitejšími ukazovateľmi zadlženosti sú (Knápková et al, 2013 s ): Celková zadlženosť celková zadlženosť cudzie zdroje aktíva celkom Je základným ukazovateľom zadlženosti. Doporučená hodnota sa pohybuje medzi 30-60%. Pri posudzovaní zadlženosti je dôležitá príslušnosť k odvetviu a schopnosť splácať úroky z dlhov. Miera zadlženosti miera zadlženosti cudzie zdroje vlastný kapitál 32

33 Tento ukazovateľ je veľmi významný pre banky, a to v prípade, že podnik žiada o úver. Signalizuje do akej miery by mohli byť ohrozené pohľadávky veriteľov. Dôležité je posudzovať tento ukazovateľ z časového hľadiska, či sa podiel cudzích zdrojov zvyšuje, alebo znižuje. Úrokové krytie úrokové krytie EBIT nákladové úroky Charakterizuje výšku zadlženosti pomocou schopnosti podniku splácať úroky. Ukazovateľ je významný v prípade financovania úročenými cudzími zdrojmi, a je potrebné sledovať jeho vývoj v prípade nerovnomerného vývoja zisku pred zdanením z časového hľadiska. Pokiaľ má hodnotu 1, znamená to, že podnik vytvoril výsledok hospodárenia dostatočný na splácanie úrokov, ale zisk je nulový. Doporučená hodnota je viac ako 5. Krytie dlhodobého majetku vlastným kapitálom krytie dlhodobého majetku VK vlastný kapitál dlhodobý majetok Výsledok a vývoj pomeru vlastného kapitálu na dlhodobom majetku vyšší ako 1 znamená, že podnik používa vlastný kapitál aj na krytie obežných aktív, čo znamená, že podnik dáva prednosť finančnej stabilite pred ziskom. Krytie dlhodobého majetku dlhodobými zdrojmi krytie dlh.majetku dlh.zdrojmi vlastný kapitál dlh.cudzie zdroje dlhodobý majetok Práve tu platí zlaté pravidlo. Pri výsledku nižšom ako 1 musí podnik kryť časť svojho dlhodobého majetku krátkodobými zdrojmi a podnik môže mať problémy s úhradou svojich záväzkov = podnik je podkapitalizovaný. Pri príliš vysokom pomere je podnik finančne stabilný, ale drahými dlhodobými zdrojmi financuje príliš veľkú časť krátkodobého majetku = podnik je prekapitalizovaný. 33