SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Rektor Prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor Prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Majetková a kapitálová štruktúra vybraného podniku Bakalárska práca Katedra ekonomiky Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD Vedúci práce: Ing. Daniela Hupková, PhD. Alena Bahýlová Nitra 2008

2 Summary Financial results are becoming the basic criteria of economic decisions. These decisions influence all activities of enterprise and they becoming very important part of management. Financial position is a reflection of business succesfulness or unsuccesfulness. Insuring of whole enterprise prosperity under present conditions is not a simple matter. There is some uncertainty in rapid and variable development of business environment, which can sometimes mean success, other time loss or discharge. In order to prevent unacceptable effects, enterprises use financial analysis, which records all aspects of enterprise financial situation and remits the strenghts and weakness of individual subjects. A source for working out such an analysis is a profit and loss statement and balance sheet of company. Analysis should provide trustworthy view on company. For its arbitration are used financial indicators of liquidity, profitability, activity and liability. The aim of bachelor study was to analyse properity and capital structure and financial position of agricultural company, whose object of activity is vegetal and livestock production. In the case of investigated enterprise among strenghts we can include technologies which fultil standards of EU, increasing of labour productivity, fast return of investments. Weaknesses are constituted by high investmentcost, the lack of skilled employees, infrigement of technological processes. Considering the depreciations company should proove the economic advantage of depreciation methods. From the view of financial plan should company focus on restriction of long-term liabilities and in this way increase own credit, which is necessary for examination and granting of credit. Considering that for the current situation of agricultural basic industry in Slovak republic is valid, that after liguidation of all expenses usually does not remain a lot of financial sources for another activities, for example investments.

3 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce. Nitra podpis autorky BP

4 Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Daniele Hupkovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. Nitra podpis autorky BP

5 ÚVOD PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU KAPITÁLOVÁ ŠTRUKTÚRA FINANČNÁ ANALÝZA SÚVAHA VÝKAZ ZISKOV A STRÁT CIEĽ METODIKA PRÁCE ZLATÉ BILANČNÉ PRAVIDLO UKAZOVATELE LIKVIDITY Likvidita 1. stupňa Pohotová likvidita Likvidita 2. stupňa - Bežná likvidita Likvidita 3. stupňa Celková likvidita UKAZOVATELE AKTIVITY Doba obratu zásob Doba obratu majetku Doba obratu pohľadávok Doba splácania záväzkov UKAZOVATELE ZADĹŽENOSTI Celková zadĺženosť Ukazovateľ samofinancovania Finančná páka Platobná schopnosť Úrokové krytie UKAZOVATELE RENTABILITY Rentabilita aktív Rentabilita celkového kapitálu Rentabilita vlastného kapitálu Rentabilita výnosov Rentabilita tržieb VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA ZHODNOTENIE ŠTRUKTÚRY A VÝVOJA AKTÍV ZHODNOTENIE ŠTRUKTÚRY A VÝVOJA PASÍV POSÚDENIE FINANCOVANIA OBEŽNÉHO A NEOBEŽNÉHO MAJETKU FINANČNÁ ANALÝZA PODNIKU Analýza likvidity Ukazovatele aktivity Ukazovatele zadĺženosti ZÁVER POUŽITÁ LITERATÚRA PRÍLOHY...42

6 Úvod Smerovanie ekonomiky k trhovému hospodárstvu vyžaduje nielen trh tovarov a služieb, trh práce, ale aj finančný trh. Úspech podnikateľského subjektu na finančnom trhu závisí od objektívnej analýzy a hodnotenia vlastných možností a výsledkov, výsledkov a možností konkurencie a na tom základe prijímaných opatrení. Poľnohospodárstvo hrá v ekonomike Slovenskej republiky strategicky významnú aktívnu úlohu. Aktivizuje pracovné príležitosti, iniciuje zakladanie nových podnikateľských aktivít a je impulzom pre rozvoj nadväzujúcich odvetví. Patrí medzi významné odvetvia národného hospodárstva. Vývoj poľnohospodárstva po roku 1999 bol ovplyvnený najmä spoločenskými zmenami, ktoré nastali v našej spoločnosti. Hodnotenie výsledkov hospodárenia ukázalo, že pretrváva celý rad problémov, ktoré majú dôvod v zle vykonanej ekonomickej reforme ešte v roku 1990 a ktoré sprevádzajú celý transformačný proces poľnohospodárstva. Ekonomické výsledky za posledné obdobie potvrdzujú, že ekonomická situácia podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve nie je dobrá, dokonca sa ďalej zhoršuje. Jej výsledkom je prehĺbenie straty jednotlivých podnikov, prípadne stratovosť ďalších. Pretrváva cenová disperzia, vysoká zadĺženosť a platobná neschopnosť. Odstránenie týchto negatívnych javov si vyžaduje kvalitný manažment, ktorý bude riadiť procesy v podniku, delegovať právomoci na nižšie stupne riadenia a vydávať rozhodnutia o strategických otázkach podniku. Dlhodobým cieľom agrárnej politiky je hospodárne využitie potenciálu poľnohospodárskej pôdy a disponibilných výrobných a ľudských zdrojov. Strategické ciele rozvoja poľnohospodárstva sú: - potravinová bezpečnosť - dôchodková primeranosť - ekologické hospodárenie - zachovanie výroby v nekonkurenčných podmienkach. Zvyšovanie ekonomickej efektívnosti v poľnohospodárstve je hlavnou úlohou súčasnej a budúcej etapy rozvoja. Čiastočné riešenie tohto problému možno dosiahnuť cestou lepšej organizovanosti trhu s hlavnými komoditami (minimálne ceny, kvóty), zlepšenie finančných tokov i racionálnejšieho využitia dotačných podpôr sprísnením kritérií. 6

7 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Mnohí autori uvádzajú, že pojem podnikanie sa vyvinul z pojmu obchod, ktorý sa častejšie používal v starých obchodných zákonníkoch i v staršej obchodno právnej literatúre. Obchodný zákonník pri označovaní subjektov obchodno- právneho vzťahu opustil klasicky pojem obchodníka, prípadne kupec a nahradil ho pojmom podnikateľ. Bielik, P. (2001) tvrdí, že pre každý podnik je dôležitá tak jeho majetková štruktúra, ako aj jeho kapitálová štruktúra. Aby podnik mohol začať svoju činnosť, potrebuje k tomu finančné zdroje, t. j. kapitál a peniaze. Zdroje kapitálu môžu byť buď vlastné (vlastné imanie) alebo cudzie (dlhy). Gozora, V. (2005) uvádza, že podnik je forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno organizačnej jednotke s uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné uspokojenie potrieb. Formy podnikov Gozora V. (2005) rozlišuje takto: - podniky jedného majiteľa: súkromný podnik štátny podnik - obchodné spoločnosti: verejná obchodná spoločnosť Komanditná spoločnosť Spoločnosť s ručením obmedzeným Akciová spoločnosť - Družstvá Družstevné podniky sú kolektívnou formou podnikania, ktoré vznikli na základe cieľavedomého a dobrovoľného vstupu členov do družstva. Družstvá sú spoločenstvom neuzavretého počtu osôb s cieľom podnikať. Ide o spojenie majetkových vkladov s cieľom podporovať hospodárske záujmy svojich členov. Napriek kolektívnemu hospodáreniu majú členovia družstva vyčíslené vlastnícke podiely, ktoré sa na základe zákona začali transformovať na obchodovateľné cenné papiere. 7

8 Šimo, Kretter,Vicen (2001) tvrdia, že poslaním podniku je aktívna forma podnikania, ktorá cieľavedome realizuje činnosť za účasti ľudských zdrojov, finančných a materiálových hodnôt vo väzbe na trh. Podnik sa vytvoril, aby realizoval isté výrobky, práce, služby a tým vyplňoval chýbajúce aktivity v hospodárskom prostredí. V prípade, že sa podnik odkláňa od stanovených cieľov a poslania, treba analyzovať príčinnosť daného javu Finančná štruktúra podniku Podnik podľa Bielika, P. (2001), jeho majetková a kapitálová štruktúra a s ňou spojená efektívnosť tvoria z hľadiska ekonomickej teórie základ podnikovej výkonnosti. Ide o také využívanie majetku podnikov, ktoré prináša kladné výsledky v rentabilite aktív a rentabilite kapitálu. Základom je rentabilita tržieb, ktoré môže podnik dosahovať za predpokladu zaistenia extenzitného a intezitného využitia svojho dlhodobého majetku, čím sa sám rozhoduje o úrovni obratu aktív podniku. Ďalej Bielik P. (2001) hovorí, že finančná štruktúra podniku poskytuje informácie o možnostiach reštrukturalizácie objemu kapitálu, ktoré smerujú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov podniku. Sú neohraničené spôsoby ako racionalizáciou a reštrukturalizáciou možno znížiť objem kapitálu, ktorý je viazaný v podniku. Treba uvoľniť jeho časť na financovanie ďalších aktivít, ktoré zvyšujú podnikovú rentabilitu. Je to nikdy nekončiaci proces, rozhodujúci o úspešnosti podnikania. Podnikateľské rozhodnutie o finančnej štruktúre podnikového kapitálu je ovplyvnené radom faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú: - cena kapitálu a spôsob zdaňovania príjmov, - riziko vzniku platobnej neschopnosti a likvidácie, - zloženie podnikového majetku, - úroveň a výkyvy príjmov a výdajov podniku, - miera inflácie, - rozdielne záujmy vlastníka a manažérov, - možnosti získať vlastný a cudzí kapitál. 8

9 Podľa autorov Koščo T., Szovics P., Šebo A., Tóth M. (2000) je finančná štruktúra širší pojem. Vyjadruje štruktúru celkového kapitálu, ktorým sa financuje majetok podniku. Optimálna finančná štruktúra podniku sa dosahuje vtedy, keď výhody plynúce zo zvyšovania podielu cudzieho kapitálu sa vyrovnajú s marginálnymi nákladmi finančných ťažkostí spojených s týmto rastom cudzieho kapitálu. V slovenských podnikoch je finančná štruktúra poznačená procesmi vlastníckej, organizačnej a výrobnej reštrukturalizácie. Určujú ju: - minulý vývoj v direktívnej riadenej ekonomike, - dôsledky procesov transformácie, ktorými sú najmä platobná neschopnosť mnohých podnikov, nedostatok dlhodobých zdrojov, nízka konkurencieschopnosť, finančná a úverová politika zameraná na znižovanie miery inflácie Majetková štruktúra podniku Finančné zdroje podniku môžeme členiť z rozličných hľadísk, pričom každé členenie bližšie charakterizuje istú stránku ich pôsobenia v podniku. Podľa účelu, na ktorý sú finančné poznáme finančné zdroje ako kapitál a peniaze. O získavaní kapitálu hovoríme vtedy, keď zdroje slúžia na zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo zveľadenie podniku, čiže sa investujú Soukupová, B. (2001). Finančné zdroje ako peniaze slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku v priebehu jeho hospodárenia. Z časového hľadiska delíme finančné zdroje na také, ktoré má podnik k dispozícii na neobmedzený čas (napr. základné imanie), dlhodobo (zdroje získané úverovou formou) a krátkodobo ( úverové zdroje so splatnosťou do 1 roka). Z hľadiska vlastníctva členíme finančné zdroje podniku na vlastné a cudzie. Vlastnými sú interné zdroje, pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Všetky tieto zdroje má vlastník trvalo k dispozícii a vytvárajú jeho vlastné imanie. Cudzie zdroje zahŕňajú všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov, ako aj prípadnú nenávratnú finančnú pomoc, ktorú poskytuje podniku štátny rozpočet, účelové fondy a nadácie. Gurčík, Ľ. a kol., (1997). 9

10 Chevalier, A. a Hirsch, G. (1997), zdôrazňujú, že odvracať riziko znamená predvídať a to za čo najnižších nákladov finančné zdroje potrebné k tomu, aby sme mohli čeliť dopadom rizík. Predpokladajú tiež takú kontrolu rizík, pri ktorej by sme sa snažili riziká eliminovať, zmierňovať či prenášať inam, a tým optimalizovať podnikové zdroje. Pod pojmom majetok podľa Belicu M. (2002) rozumieme súhrn hmotných, nehmotných majetkových hodnôt, ktorými disponuje podnikateľ a ktoré slúžia na zabezpečovanie podnikateľskej činnosti. Štruktúru majetku podniku tvoria dve základné skupiny majetku, ktoré sa od seba líšia svojou podstavou, dĺžkou používania a cenou. Ide o tieto skupiny majetku: - dlhodobý majetok - obežný majetok. Majetok podniku zahŕňa všetky jeho aktíva (t. j. neobežné a obežné aktíva). Užším pojmom je finančný majetok predstavujúci podnikom vlastné krátkodobé obchodovateľné cenné papiere, ceniny, vklady na účtoch v banke a peňažné hotovosti. Majetková štruktúra charakterizuje pomer medzi jednotlivými zložkami majetku podniku. Kapitál podniku sa vo financiách a účtovníctve chápe ako súhrn finančných zdrojov, ktoré sa vynaložili na získanie podnikového majetku ( tento majetok finančne kryjú). Zastúpenie jednotlivých finančných zdrojov označujeme pojmom finančná štruktúra podniku. Výkaz ziskov a strát (tzv. výsledovka) zachytáva výnosy a náklady podniku v súlade s platnými predpismi vznikli a náklady sa vynaložili), bez ohľadu na to, či v danom období ich ekvivalent v peňažnej forme do podniku prišiel alebo z podniku odišiel. Bielik P. (2001) hovorí, že majetková štruktúra ovplyvňuje likviditu podniku, čiže jeho schopnosť premeniť aktíva na peniaze potrebné na úhradu krátkodobých dlhov. Vzťah medzi majetkom a kapitálom charakterizuje tzv. zlaté bilančné pravidlo, ktoré požaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik dlhodobo k dispozícii. Majetok podniku definuje ako súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podniku a slúžia na jeho podnikanie. 10

11 Na oceňovanie a odpisovanie investičného majetku uplatňuje ceny: - ceny obstarávacie sú to ceny, za ktoré podnik získal jednotlivé zložky investičného majetku - reprodukčné ceny vyjadrujú cenu, za ktoré by bolo možné príslušnú zložku majetku nadobudnúť v momente oceňovania - zostatkové ceny berú do úvahy stupeň opotrebovania investičného majetku v momente oceňovania - trhové ceny sú to ceny, za ktoré je možné príslušnú zložku majetku v danom momente kúpiť a predať Hacherová, Ž. a kol. (2000) hovorí, že majetkovou štruktúrou rozumieme štruktúru aktív podniku. Jej podrobnejšou charakteristikou zo statického hľadiska ( k istému momentu) je strana aktív súvahy podniku. Keď jej jednotlivé položky agregujeme, dostávame nasledujúce skupiny aktív: 1) pohľadávky za upísané vlastné imanie zachytávajú upísané, ale zatiaľ nesplatené vklady vlastníkov. Sú to zatiaľ nesplatené upísané akcie v akciových spoločnostiach, resp. nesplatené vklady spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným alebo verejných obchodných spoločností. 2)Neobežné aktíva, ktoré sú v podniku viazané trvale, resp. dlhodobo. Doba ich obrátky je pomalá, vo všetkých prípadoch presahuje jeden rok. Patria k nim: - dlhodobý nehmotný majetok zahŕňa predovšetkým práva priemyselného vlastníctva, autorské práva, licencie, patenty, softvér, projekty, výrobné a technologické postupy, marketingové štúdie, ale aj výdavky spojené so založením podniku. Podľa predpisov platných v Slovenskej republike sa do nehmotného dlhod. majetku zahŕňajú vtedy ak ich vstupná cena je vyššia ako ,- a majú použiteľnosť dlhšiu ako 1 rok - dlh. hmotný majetok obsahuje budovy a stavby, samostatné hnuteľné veci a ich súbory, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako ,- sk a majú prevádzkovo- technické funkcie dlhšie ako jeden rok. Patria sem aj pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, zvieratá a základné stádo. - dlhod. finančný majetok, ku ktorému patria podielové cenné papiere a vklady v iných podnikoch s dobou držania prekračujúcou jeden rok, ďalej pôžičky, ktoré podnik poskytol 11

12 iným subjektom s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Do finančného majetku sa rátajú umelecké diela a zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky obstarané za účelom dlhodobého výhodného uloženia voľných finan. prostriedkov. 3. obežné aktíva sú tou súčasťou podnikového majetku, ktorá má fyzicky krátku dobu použitia, doba jej obratu spravidla nepresahuje jeden rok. Zahŕňame do nich: a)zásoby, ku ktorým patria výrobné zásoby (suroviny, materiál), zásoby nedokončených výrobkov, polotovary vlastnej výroby, hotové výrobky vlastnej výroby a tovary nakúpené za účelom predaja.. b)pohľadávky zahrňujúce dlhodobé pohľadávky (s lehotou splatnosti prekračujúcou jeden rok) krátkodobé pohľadávky. V ich rámci sa samostatne sledujú pohľadávky z obchodného styku. c)finančný majetok obsahuje peniaze v hotovosti a na účtoch v bankách, ktoré sú najlikvidnejšou časťou majetku. Samostatnou zložkou sú také položky, ako sú krátkodobé obchodovateľné cenné papiere (pokladničné poukážky, komerčné papiere, zmenky a i., krátkodobo držané iné cenné papiere (akcie, obligácie a i.),ako aj ceniny. 4) Ostatné aktíva obsahujú také položky, ako zostatky nákladov budúcich období, príjmy budúcich období (vykonané, ale ešte nevyfakturované práce), aktívne kurzové rozdiely a podobne. Majetková štruktúra podniku má úzku väzbu na štruktúru finančných zdrojov, ktorými je tento majetok krytý. Osobitnú dôležitosť má likvidita jednotlivých zložiek podnikového majetku. Dlhodobý majetok je v podniku viazaný trvalo, a preto by mal byť krytý konsolidovanými finančnými zdrojmi. Firmy ktoré majú v štruktúre svojho majetku vysoký podiel nehmotných aktív (licencie, know-how, softvér, nehmotné výsledky výskumnej činnosti, goodwill, hodnota značky), sú všeobecne zraniteľnejšie. Pri vzniku finančných ťažkostí totiž hodnota nehmotných aktív rýchlo klesá. Preto tieto firmy musia byť opatrnejšie, pokiaľ ide o podiel cudzieho kapitálu. Aj nepredajné zásoby, ťažko inkasovateľné pohľadávky a podobné položky aktív veľmi zaťažujú podnikovú bilanciu. 12

13 1. 3 Kapitálová štruktúra Podľa Bielika P. (2001) charakterizuje podiely finančných zdrojov, ktoré sú podniku k dispozícii trvale alebo dlhodobo (tzv. konsolidovaných finančných zdrojov). Protipólom podnikového majetku je podnikový kapitál, t. j. suma finančných zdrojov viazaných k istému okamihu v podnikovom majetku. Tak ako statický obraz o objeme a štruktúre podnikového majetku získame zo strany aktív jeho súvahy, statický obraz o podnikovom kapitáli a jeho štruktúre získame zo strany pasív tejto súvahy. Štruktúru podnikového kapitálu označujeme pojmom finančná štruktúra. Pojem finančné zdroje vyjadruje jednotlivé zdroje, z ktorých prichádzajú do podniku peňažné prostriedky v priebehu istého obdobie. Má teda dynamický charakter. Pri širšom chápaní finančných zdrojov sú ich súčasťou tržby z realizácie produkcie, nepotrebných zložiek stáleho majetku a zásob, získavanie rôznych úverov a pôžičiek, prípadne nenávratná finančná pomoc z prostriedkov štátneho rozpočtu, účelových fondov či nadácií. Pri užšom chápaní finančných zdrojov ktoré uplatňujeme aj v ďalšej časti tejto kapitoly sa do pojmu finančné zdroje nezahŕňajú celé tržby z realizácie, ale len ich časť, ktorá sa uvoľňuje dlhodobejšie, resp. trvale teda časť zisku zadržiavaná v podniku ako zdroj jedho samofinancovania a odpisy z dlhodobého majetku (netto cash flow). Vychádzajúc z tvrdenia Lazarčíka, J. (1996) možno konštatovať, že v posledných rokoch dochádza v poľnohospodárskych podnikoch bez ohľadu na formu vlastníctva k úbytku kapitálu. Znižujú sa podnikové disponibilné finančné zdroje, zvyšuje sa banková i medzipodniková zadĺženosť a prehlbuje sa platobná neschopnosť. Iba malé percento poľnohospodárskych podnikov je schopné vytvárať vlastné zdroje na jednoduchú reprodukciu. Poľnohospodárstvo je vzhľadom na nedostatočnú výnosnosť kapitálu a pretrvávajúcu stratovosť, podľa názoru Dvořáka, M. a Taligu, F. (1997) stále závislé na cudzích finančných zdrojoch, predovšetkým bankových úveroch, mimo priamej dotačnej podpory. Komerčné banky poskytovanie úverov poľnohospodárskym subjektom zaraďujú k rizikovým obchodným transakciám, čo sa samozrejme negatívne odzrkadľuje vo 13

14 finančnej stabilite poľnohospodárskych podnikov, ktoré nie sú schopné z vlastných zdrojov zabezpečovať investičnú a prevádzkovú činnosť Platí všeobecne akceptované zlaté pravidlo financovania, ktoré požaduje, aby zdroje, ktorými sú jednotlivé zložky majetku finančne kryté, boli podniku k dispozícii minimálne na dobu, po ktorú je príslušná zložka majetku v podniku viazaná. Na to nadväzuje zlaté bilančné pravidlo, ktoré požaduje, aby sa dlhodobo viazaný majetok financoval kapitálom, ktorý má podnik trvalo alebo dlhodobo k dispozícií. Krátkodobo viazaný majetok možno financovať aj kapitálom, ktorý má podnik k dispozícií len krátkodobo. Podľa Kryštofika, P. (2000) zlaté bilančné pravidlo hovorí že dlhodobý majetok je potrebné financovať dlhodobým kapitálom, a to dlhodobým vlastným kapitálom a dlhodobým cudzím kapitálom. Pri rozšírení tohto pravidla môžeme povedať že celý dlhodobo viazaný kapitál má byť financovaný z dlhodobých zdrojov. Gurčík L., (2001) Uvádza, že rámcové dodržiavanie štruktúry aktív a pasív na základe tohto pravidla je predpokladom kvalifikovaného finančného riadenia podniku. Pri nedodržiavaní časového súladu podniku a zdrojov môže totiž dôjsť k tomu, že podnik kryje dlhodobý majetok krátkodobými zdrojmi a je podkapitalizovaný. V takomto prípade dochádza veľmi ľahko k strate platobnej schopnosti podniku. Opačná situácia nastáva, ak podnik kryje časť krátkodobého majetku dlhodobými zdrojmi, to znamená že podnik je prekapitalizovaný. Vtedy dochádza k situácii, že podnik neefektívne využíva krátkodobý finančný majetok vo forme bankových účtov a pod Finančná analýza Finančná analýza predstavuje ohodnotenie minulosti, súčasnosti, a predpokladanej budúcnosti finančného hospodárenia firmy. Podľa Freiberga (1996) je finančná analýza súbor aktivít, ktoré sú nepostrádateľné pri príprave a kontrole finančných rozhodnutí. Obsahová náplň finančnej analýzy je určená potrebami, ktoré vyplývajú zo súboru rozhodovacích procesov vo vlastnom podniku (interná finančná analýza), ale aj požiadavkami externých subjektov spojených s príslušným podnikom (externá finančná analýza). 14

15 Prostredníctvom finančnej analýzy je možné znížiť finančné riziká pomocou súboru informácií, ktoré znižujú neprehľadnosť rozhodovacieho poľa, identifikujú a oceňujú rizikové situácie. Z vecného hľadiska sa vymedzuje finančnú analýzu na tri oblasti: - analýza potrieb a zdrojov finančných prostriedkov je založená na bilančnej metóde a je orientovaná na minulosť aj budúcnosť. Zostavované bilancie zachytávajú toky finančných prostriedkov - analýza finančnej pozície a ziskovosti je založená na ukazovateľoch. V rámci finančnej pozície sa sledujú ukazovatele zadĺženosti, likvidity, cash flow a trhovej hodnoty podniku. V rámci ziskovosti sa sledujú ukazovatele rentability podnikových aktivít a podnik kapitálu. - analýza podnikateľského rizika je špecifickou oblasťou finančnej analýzy. Jej predmetom je analýza rizika súvisiaceho s finančnými investíciami. Analýza finančnej situácie podniku Belica, M. (2002) je jednou z najdôležitejších súčastí finančného riadenia podniku. Jej význam spočíva v tom, že prostredníctvom sofistikovaných metodických postupov: - určuje diagnózu stavu, vývoja i predpokladov ďalšieho smerovania podnikovej ekonomiky - odhaľuje úzke miesta či poruchy v ekonomickom správaní sa podnikateľského subjektu a to v čase, keď je ešte možné adekvátnymi opatreniami zvrátiť nepriaznivý vývoj a vďaka tomu dostať podnikovú ekonomiku opäť na trajektóriu úspešného vývoja - komparuje všetky najdôležitejšie faktory či ukazovatele, ktoré sú kľúčové či určujúce pre zdravý vývoj podniku aj v ohľade na stav konkurenčného prostredia. Podľa Gurčíka L. (2001) je finančná analýza rozbor účtovných údajov zameraný na poznanie finančnej situácie podniku a činitele, ktoré ju ovplyvňujú. Má analytický ale aj hodnotiaci charakter. Umožňuje odhaliť silné a slabé stránky podniku, ktoré determinujú jeho finančný stav. Stáva sa tak veľmi užitočným a účinným diagnostickým prostriedkom umožňujúcim posudzovať finančné zdravie podniku. 15

16 Belica, M. (2002) definoval postup finančnej analýzy do fáz. Podľa neho ide o systémový postup ktorý je možné rozdeliť do troch zákl. fáz: - analýza finančnej nerovnováhy podniku : zisťuje sa prostredníctvom sústavy syntetických ukazovateľov, ktoré umožňujú indikovať základné poznatky vo finančnom hospodárení podniku. Táto fáza analýzy predstavuje určenie diagnózy stavu finančnej situácie firmy. Je to teda fáza určenia diagnózy porúch. - rozbor prípadných porúch zistených vo finančnom hospodárení podniku: realizuje sa hlbší rozbor porúch zistených v rámci 1. fázy analýzy. Finančný analytik sa opiera o sústavu úzko cielených rozborových postupov, ktoré mu umožnia zistiť skutočný stav a vývojové tendencie už nie globálneho, ale parciálneho charakteru indikovaných porúch, tzv. fáza rozboru zistených porúch. - Je fázou určenia príčin zisteného stavu finančného hospodárenia :ak aj určenia prípadného ďalšieho vývoja za predpokladu, že sa neprijmú adekvátne opatrenia na elimináciu negatívnych dopadov takéhoto vývoja Problémom ziskovosti a efektívnosti sa venujú Brealey, R. A.- Myers, S.C. (1999), ktorý uvádzajú, že finanční analytici používajú súbor pomerov aby usúdili ako efektívne spoločnosť využíva svoje aktíva. Medzi niektorými pomermi ziskovosti a efektívnosti platia určité väzby. Napríklad výnos z aktív závisí od pomeru tržieb k aktívam a od ziskového rozpätia Súvaha Základnou funkciou je podľa Valacha, J. (1996) poskytnúť k určitému dátumu prehľad o majetku podniku (aktívach), jeho štruktúre a kapitálovom krytí majetku (pasívach a vlastného kapitálu). Staticky teda zachytáva prehľad o finančnej situácií podniku. Gurčík, Ľ. (2001) popisuje súvahu, ako výkaz poskytujúci informácie o majetku podniku a o kapitálových zdrojoch jeho krytia. Majetok predstavujú aktíva podniku a zdroje podniku sú jeho pasíva. Analýzu delí na vertikálnu a horizontálnu. Vertikálna analýza hodnotenie štruktúry majetku a kapitálových zdrojov. Jedná sa o podiel jednotlivých položiek aktív (pasív) buď na ich celkovom stave alebo na stave určitej logiky ucelenej časti. Horizontálna analýza analýza majetku a zdrojov jeho krytia. Najčastejšou používanou metódou takejto analýzy je hodnotenie dodržiavania tzv. zlatého bilančného pravidla. 16

17 Pataky (2004) tvrdí, že základný vzťah medzi majetkom a jeho zdrojmi v účtovníctve umožňuje poskytnutie informácií v dvoch rovinách: aký majetok máme k dispozícii v podnikateľskom subjekte, a odkiaľ, z akých zdrojov bol získaný. Uvedený dvojaký pohľad na majetok predstavuje základ filozofie podvojného účtovníctva, ktorý vychádza z pochopenia bilančného (súvahového) princípu vzťahov medzi majetkom a zdrojmi. Aktíva Stále aktíva dlhodobý nehmotný majetok dlhodobý hmotný majetok dlhodobý finančný majetok Obežné aktíva - zásoby - dlhodobé pohľadávky - krátkodobé pohľadávky - finančný majetok Pasíva Dlhodobé zdroje - základné imanie - kapitálové fondy - fondy zo zisku - HV minulých rokov - HV bežného roka - dlhodobé záväzky - dlhodobé úvery Krátkodobé cudzie zdroje - krátkodobé záväzky - bežné úvery - krátkodobé výpomoci Zdroj: Gurčík, Ľ. : Podnikateľská analýza a kontrolling. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2001, ISBN Výkaz ziskov a strát Výkaz ziskov a strát Belica, M. (2002) považuje za druhý základný účtovný výkaz, nazývaný tiež výsledovka. Základnou funkciou tohto výkazu je poskytovať informácie o nákladoch, výnosoch a hospodárskom výsledku podniku (zisk alebo strata) za určité obdobie. Zatiaľ čo súvaha hodnotí zachovanie hospodárskej stability podniku, výsledovka informuje o jeho schopnosti vytvárať dostatočný objem zisku. Pri zostavovaní výkazu ziskov a strát sa všeobecne uplatňuje účtovný princíp, podľa ktorého sa výnosy i náklady uznávajú v období svojho vzniku bez ohľadu na to, či boli 17

18 v tom istom období uhradené. Prijatím tohto tzv. aktuálneho účtovníctva sa pohyb nákladov a výnosov oddeľuje od tokov peňažných prostriedkov (cash flow). Gurčík (2001) výsledovku člení stupňovito, čo umožňuje zistiť úroveň hospodárenia za jednotlivé oblasti činnosti. Ako prvá je oblasť prevádzková, druhá je finančná a posledná mimoriadna oblasť podniku. Takto účelové členenie nákladov a výnosov umožňuje ich využitie na nákladovú analýzu, resp. analýzu tvorby hospodárskeho výsledku podniku. 18

19 2 Cieľ Základným článkom ekonomickej činnosti v procese uspokojovania ľudských potrieb prostredníctvom výroby a predaja sú podniky, ktoré vyrábajú a poskytujú služby. Podniky sú najmenšou hospodárskou jednotkou národného hospodárstva. Periodické sledovanie a analýza majetkovej a kapitálovej štruktúry je pre každý podnik veľmi dôležitou súčasťou riadiacej činnosti. Majetkovou štruktúrou rozumieme podiel jednotlivých zložiek aktív na celkovom majetku, kapitálovou štruktúrou podiel vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli. Majetková štruktúra ovplyvňuje likviditu podniku, ktorá bude jedným z hlavných ukazovateľov, ktoré sa budeme snažiť v tejto bakalárskej práci analyzovať vo vybranom podnikateľskom subjekte. Cieľom našej práce bude dôkladne analyzovať majetkovú štruktúru. 19

20 3 Metodika práce Objektom skúmania bakalárskej práce je poľnohospodársky podnik, ktorého právna forma je družstvo a nachádza sa v Trenčianskom kraji. Východiskovými podkladmi pre vykonanie analýzy majetkovej a kapitálovej štruktúry budú: súvaha a výkaz ziskov a strát za roky 2005, 2006, Pomerové ukazovatele sú základným metodickým nástrojom finančnej analýzy. Umožňuje porovnávať analyzovaný podnik s inými podnikmi. Na fin analýzu možno použiť nasledovné pomerové ukazovatele: a) zlaté bilančné pravidlo b) ukazovatele likvidity a platobnej schopnosti c) ukazovatele aktivity d) ukazovatele zadĺženosti e) ukazovatele rentability 3. 1 Zlaté bilančné pravidlo Zlaté bilančné pravidlo nám hovorí o podkapitalizovaní a prekapitalizovaní podniku. Vyjadruje vzťah medzi majetkom a kapitálom Vyžaduje, aby stále aktíva boli kryté dlhodobými zdrojmi (dlhodobým kapitálom), ktoré sú tvorené vlastným imaním (vlastným kapitálom) a dlhodobým cudzím kapitálom. Sumárna účtovná hodnota stálych aktív podľa uvedeného pravidla by mala byť menšia, minimálne rovná dlhodobým zdrojom. SA < VI+DPK resp. SA - / VI + DPK/ < 0 Celkový objem stálych aktív je menší ako je objem finančných zdrojov, ktoré sú dlhodobo k dispozícii. Vtedy je podnik prekapitalizovaný. V takomto prípade hodnota obežného majetku je vyššia ako hodnota krátkodobého cudzieho kapitálu. Rozdiel medzi týmito dvoma veličinami sa nazýva čistý pracovný kapitál ( prevádzkový kapitál). SA < VI + DPK resp. SA - /VI + DPK/ > 0 20

21 Stav stálych aktív je vyšší ako objem dlhodobých zdrojov, hovoríme, že podnik je podkapitalizovaný. To znamená, že objem obežného majetku je nižší ako objem krátkodobého cudzieho kapitálu. Tento rozdiel nazývame nekrytý dlh Ukazovatele likvidity Určujú schopnosť podniku premeniť aktíva na peňažné prostriedky, ktorými možno včas vyrovnať všetky záväzky veriteľom. Vyšší stupeň likvidity podniku zvyšuje na jednej strane finančnú stabilitu, na druhej strane však znižuje výnosnosť. Likviditou rozumieme schopnosť podniku uhradiť včas svoje záväzky voči všetkým dodávateľom (veriteľom). Likvidnosť aktív je schopnosť v čo najkratšom čase pretransformovať jednotlivé majetkové súčasti podniku na peňažné prostriedky a to bez straty alebo podstatnej zľavy z účtovnej hodnoty. Vzhľadom na túto vlastnosť možno aktíva zaradiť do niekoľkých tried: - najlikvidnejšie peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere ( krátkodobý finančný majetok) - majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe splatné krátkodobé pohľadávky - menej likvidné zásoby - dlhodobé likvidné obligácie, dlhodobé pôžičky, termínované vklady - nelikvidné ( takmer nelikvidné) dlhodobý hmotný majetok Likvidita 1. stupňa Pohotová likvidita Ukazovateľ vypovedá, aký podiel krátkodobých dlhov môže podnik k určitému dňu vyplatiť v hotovosti. Za optimálny sa považuje pomer od 0, 20 0,60. Pohotová likvidita = finančné účty krátkodobé cudzie zdroje 21

22 Likvidita 2. stupňa - Bežná likvidita Tento ukazovateľ sa niekedy v praxi označuje ako rýchly pomerný ukazovateľ. Vypovedá nám o tom ako je firma schopná zaplatiť krátkodobé dlhy bez predaja zásob. Zásoby môžu byť ovplyvnené ich likvidnosťou. Za uspokojivé sa považuje, ak je hodnota 1 1,5. To znamená, že pohotovými peňažnými prostriedkami + krátkodobými pohľadávkami očistenými spravidla o nedobytné pohľadávky by mal podnik minimálne kryť všetky krátkodobé záväzky. Bežný likvidita = Finančné účty + krátkodobé pohľadávky krátkodobé cudzie zdroje Likvidita 3. stupňa Celková likvidita Ukazovateľ sa najčastejšie využíva ako komplexný ukazovateľ posúdenia likvidity podniku. Jeho hodnota by mala byť v rozmedzí 2,00 2,50. Celkové likvidita = obežný majetok dlhodobé pohľadávky krátkodobé cudzie zdroje Otázka likvidity je často podceňovaná, lebo stredobodom záujmu väčšiny podnikov býva zisk a rentabilita. To však nestačí, lebo vykázať v účtovnej závierke zisk ešte neznamená nemať problémy s platením. Z toho vyplýva, že vývoj likvidity a zisku môže byť diametrálne odlišný Ukazovatele aktivity Ukazovatele vyjadrujú a kvantifikujú, ako efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami. Oblasť aktivity sa sleduje cez ukazovatele obratovosti, resp. viazanosti aktív a doba obratu pre rozhodujúce položky aktív, ktoré sú zamerané na celkové využitie zdrojov. Doba obratu určuje, za akú dobu som schopný obnoviť zásoby, splatiť záväzky, pohľadávky z tržieb. 22

23 Doba obratu zásob čísla obráti. Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli pomerného zásoby Doba obratu zásob = * 365 takto dajte to 365 tržby Doba obratu majetku Je založená na vyjadrení pomeru objemu aktív podniku ako celku k objemu jeho tržieb a výnosov ako celku v prepočte na dni. Ukazovateľ teda vypovedá o tom, za koľko dní sa dokážu aktíva podniku pretrasformovať cez objemy tržieb. majetok celkom Doba obratu zásob = * 365 tržby Doba obratu pohľadávok Vyjadruje, koľko dní sa majetok podniku vyskytuje vo forme pohľadávok. Vypočítava priemernú čakaciu dobu, než podnik obdrží peňažnú hotovosť za predané tovary. Je vyjadrovaná ako pomer priemerného stavu pohľadávok a priemerných denných tržieb. priemerné tržby Doba obratu pohľadávok = * 365 tržby 23

24 Doba splácania záväzkov záväzky. Tento ukazovateľ vyjadruje priemernú dobu, za ktorú musí podnik uhradiť svoje priemerné záväzky Doba splácania záväzkov = * 365 tržby Ukazovatele zadĺženosti Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným. Naopak, ak je podiel vlastných zdrojov podniku nízky, stáva sa labilným. V rovnovážnom trhovom prostredí je vo všeobecnosti vlastný kapitál drahší ako cudzí kapitál Celková zadĺženosť Pri celkovej zadĺženosti máme na mysli aj určitú závislosť podniku na jeho veriteľoch. Ak podnik chce byť čo najmenej závislý na majiteľoch nami požičaného kapitálu, jeho manažment sa musí snažiť o jeho čo najmenší podiel vo finančnej štruktúre. odporúčaná hodnota celkovej zadĺženosti by nemala prekročiť hodnotu 0,50. V rozvinutých trhových ekonomikách sa za krajnú hodnotu považuje 70%. Tu si je potrebné uvedomiť, že čím vyššia zadĺženosť, tým vyššia závislosť podniku. Celková zadĺženosť podniku = cudzí kapitál vlastné imanie a záväzky podniku spolu Ukazovateľ samofinancovania Ukazovateľ samofinancovania nám vyjadruje pomer vlastného imania k celkovej hodnote aktív. Poukazuje na podiel vlastného kapitálu v štruktúre zdrojov krytia celkových aktív podniku. 24

25 Nakoľko je dôležité dosiahnuť účelný pomer vlastných a cudzích zdrojov financovania a tým nájdenie vhodného stupňa nákladovosti a rizík spojených s týmito zdrojmi, ukazovateľ stupňa samofinancovania vypovedá o štruktúre týchto zdrojov. Hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať do 100%. Vyššia hodnota by mala byť len dočasná. Stupeň samofinancovania = vlastný kapitál celkový kapitál Finančná páka Dôležitým ukazovateľom zadĺženosti je finančná páka. Ide o ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru celkové aktíva podniku k objemu vlastného kapitálu. Optimálne je, keď 1/3 tvorí vlastný kapitál. finančná páka = vlastné imanie + záväzky vlastný kapitál Platobná schopnosť Vyjadruje vzťah medzi záväzkami a pohľadávkami. Predstavuje platobnú neschopnosť podniku ako primárnu, ak je > 1, alebo sekundárnu, ak je < 1. platobná neschopnosť = záväzky pohľadávky Úrokové krytie Úrokové krytie vypovedá o schopnosti podniku hradiť cenu cudzieho kapitálu. Ukazovateľ taktiež vyjadruje, koľkokrát sa môže znížiť zisk, pokiaľ sa podnik stane neschopným platiť náklady na cudzí kapitál, t. j. celkový úrok. 25

26 Tento ukazovateľ vypovedá o tom, v akom rozsahu je úrok krytý hrubým teda nezdaneným ziskom pred zaplatením úrokom. úrokové krytie = zisk pred zdanením + nákladové úroky nákladové úroky 3. 5 Ukazovatele rentability Ukazovatele rentability vyjadrujú výsledok (výnosnosť) podnikového úsilia. Sú výsledkom syntézy ukazovateľov likvidity, aktivity a zadĺženosti. Spoločné pre všetky ukazovatele rentability je, že konfrontujú zisk v rôznych formách so základom, ktorý najčastejšie vyjadruje objem vloženého kapitálu alebo podnikovej činnosti. Ziskovosť, či rentabilita je vlastne čistý výsledok veľkého množstva podnikových rozhodnutí. Podávajú záverečnú informáciu o tom, ako ekonomicky a efektívne podnik hospodári, a tiež informácie o kvalite podnikového vedenia. V čitateli pomerových ukazovateľov sa nachádza zisk, resp. hospodársky výsledok, ktorý môže byť pred zdanením ( hovoríme o hrubej rentabilite ), alebo po zdanení ( čistá rentabilita) Rentabilita aktív Ukazovateľ dáva do pomeru zisk po zdanení k celkovým aktívam podniku. Poskytuje užitočnú informáciu o zhodnocovacích procesoch viazaných na celý objem aktív podniku. rentabilita aktív = zisk po zdanení celkové aktíva 26

27 Rentabilita celkového kapitálu Tento ukazovateľ vyjadruje, akou intenzitou sa reprodukuje kapitál vložený do podniku a je kritériom rozmiestnenia kapitálu. Každý podnikateľský subjekt sa usiluje o čo jeho najvyššiu hodnotu. rentabilita celkového kapitálu = zisk po zdanení + úrok celkový vložený kapitál Rentabilita vlastného kapitálu Rentabilita vlastného kapitálu by mala zaujímať predovšetkým akcionárov. Rast ukazovateľov môže znamenať: - pokles zúročenia cudzieho kapitálu - zlepšenie hospodárskeho výsledku - menší podiel vlastného kapitálu - kombinácia dvoch alebo troch predchádzajúcich faktorov. Hodnota ukazovateľa by mala byť menšia ako bežná úroková miera RVK>RCK. rentabilita vlastného kapitálu = zisk po zdanení vlastný kapitál Rentabilita výnosov Rentabilita výnosov, jeho význam spočíva v tom, že prostredníctvom neho môže merať (zisťovať) mieru efektívnosti zhodnocovacích procesov k celej škále výrobných faktorov vstupujúcich do výroby. Je to čistého zisku a výnosov. rentabilita výnosov = zisk po zdanení výnosy 27

28 Rentabilita tržieb Rentabilita tržieb charakterizuje trhovú úspešnosť podniku. Vyjadruje, koľko zisku vyprodukovala firma na jednu korunu tržieb. V časovom porovnaní môžeme vidieť progresívnu alebo regresívnu tendenciu. Ak hodnota ukazovateľa klesá, alebo je nižšia ako u konkurenta, znamená to, že podnik dosahuje nižšie realizačné ceny, resp. vyššie výrobné náklady alebo obidva faktory pôsobiace súčasne. Rentabilita tržieb = zisk po zdanení tržby 28

29 4 Výsledky práce a diskusia 4. 1 Charakteristika podniku Obchodné meno: ABX, a. s. Deň zápisu: Právna Akciová spoločnosť forma: Predmet činnosti: a) maloobchod s rastlinnými výrobkami, hospodárskymi potrebami b) výroba a predaj sadiva hlivy ustricovej c) veľkoobchod so sadivami hlivy ustricovej a kŕmnymi zmesami d) výroba a predaj kŕmnych zmesí, ošetrovanie rastlinných výrobkov e) zahranično-obchodná činnosť s tovarom vymedzeným veľko a maloobchodom f) veľkoobchod s rastlinnými výrobkami g) maloobchod s chemikáliami a hnojivami h) veľkoobchod s chemikáliami, hnojivami a jedmi i) výroba a predaj pekár. múk chlebových, konzumných, jačmeňa, krúp j) výroba pekárenských výrobkov k) maloobchod s pekárenskými výrobkami l) veľkoobchod s pekárenskými výrobkami m) poľnohospodárstvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov n) veľkoobchod nevyžadujúci si zvláštne povolenie o) maloobchod nevyžadujúci si zvláštne povolenie p) sprostredkovanie obchodu r) prevádzkovanie verejného skladu s) vnútroštátna nákladná cestná doprava t) medzinárodná nákladná cestná doprava 29

30 4. 2 Zhodnotenie štruktúry a vývoja aktív Tabuľka 1: Stav a vývoj, a štruktúra majetku (v tis. Sk) Ukazovateľ Hodnota Zmena Index ukazovateľa /05 06/05 Spolu majetok ,952 0,946 Neobežný majetok ,820 10,172 Dlhodobý nehmotný majetok ,000 0,000 Dlhodobý hmotný majetok ,987 1,022 Dlhodobý finančný majetok ,227 0,168 Obežný majetok ,909 0,846 Zásoby ,123 1,407 Dlhodobé pohľadávky ,000 0,000 Krátkodobé pohľadávky ,659 0,725 Finančné účty ,022 0,989 Časové rozlíšenie ,117 9,117 Zdroj: Súvaha, Vlastné výpočty V roku 2007 oproti roku 2006 nám celkové aktíva vzrástli o 763 tis. Sk. Neobežný majetok sa v roku 2005 podieľal na celkových aktívach 50,65%, v roku 2006 sa podieľal 60,77%% a v r sa podieľal 58,30 % na celkových aktívach. Dlhodobý hmotný majetok sa v roku 2005 podieľal na celkových aktívach 56,22%, a v roku 2006 to bolo 60,70% a v roku ,30%. Obežný majetok v analyzovanom období mal kolísavú tendenciu. V roku 2007 sme zaznamenali pokles o tis. Sk a oproti roku 2006 bol nárast o 3497 tis. Sk. Najväčšiu časť obežného majetku tvorili krátkodobé pohľadávky, zásoby a finančné účty. Výška zásob a krátkodobých pohľadávok mala v sledovanom období kolísavú tendenciu. Nárast v jednotlivých rokoch bol zaznamenaný pri zásobách. V roku 2007 dosiahli hodnotu tis. Sk, čo predstavovalo zvýšenie oproti roku 2005 o tis. Sk a v roku 2006 o 6315 tis. Sk. 30

31 4. 3 Zhodnotenie štruktúry a vývoja pasív Tabuľka 2: Stav, vývoj a štruktúra vlastného imania a záväzkov spolu (v tis. Sk) Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index /05 06/05 Spolu vlastné imanie a záväzky , ,952 0,946 Vlastné imanie , ,973 0,996 Základné imanie , ,000 1,000 Cudzie zdroje , ,894 0,846 Rezervy , ,164 0,796 Dlhodobé záväzky , ,480 12,372 Krátkodobé záväzky , ,092 0,768 Bankové úvery , ,721 0,841 z toho dlhodobé , ,000 0,000 krátkodobé , ,000 0,000 Krátkodobé finančné výpomoci ,000 0,000 Časové rozlíšenie , ,000 0,000 Zdroj: Súvaha, Vlastné výpočty V analyzovanom podniku mali celkové pasíva kolísavú tendenciu, ako aj celkové aktíva. V roku 2005 dosiahli hodnotu tis. Sk, čo predstavuje pokles o tis. Sk oproti roku 2007 a v roku 2006 vzrástli o 763 tis. Sk oproti r Vlastný kapitál mal na celkových pasívach najväčší podiel v roku 2006, a to 70,52 %. Hodnota vlastného kapitálu bola v roku 2005 vo výške tis. Sk, v roku 2006 vo výške tis. Sk. V roku 2007 sa výška vlastného kapitálu rovnala tis. Sk, čo predstavovalo mierny pokles oproti predchádzajúcim rokom. Na výšku vlastného kapitálu mali vplyv výsledky hospodárenia za minulé a bežné účtovné obdobia. Základné imanie v celom sledovanom období zostalo na úrovni tis. Sk. Cudzie zdroje mali kolísavú tendenciu. V roku 2007 oproti r sa znížili o tis. Sk a oproti roku 2006 sa zvýšili o tis. Sk. Najväčšou položkou cudzích zdrojov boli krátkodobé záväzky, konkrétne v roku 2007 predstavovali 18,26%. Hodnota krátkodobých zdrojov v roku 2007 bola tis. Sk, čo predstavovalo nárast o tis. Sk oproti roku Druhou najväčšou položkou cudzích zdrojov boli bankové úvery, ktorých hodnota bola najvyššia v roku 2005 a to tis. Sk. 31

32 4. 4 Posúdenie financovania obežného a neobežného majetku Tabuľka 3: Posúdenie financovania obežného majetku v tis. Sk Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index /05 07/05 07/06 Obežný majetokdlh.pohľadávky ,8460 0,9088 1,0743 Krátkodobý cudzí kapitál ,8055 1,0325 1,2818 ČPK, ND ,8839 0,7928 0,8970 Zdroj: Súvaha, Vlastné výpočty Pre oblasť obežných aktív platí, že obežné aktíva boli v roku 2005 vo výške tis. Sk a krátkodobý cudzí kapitál bol tis. Sk. Obežné aktíva sú väčšie ako krátkodobý cudzí kapitál, z toho vyplýva, že podnik je prekapitalizovaný a hodnota čistého pracovného kapitálu je tis. Sk. V r boli obežné aktíva v sume tis. Sk a krátkodobé obežné pasíva vo výške tis. Sk. Platí stav prekapitalizovanosti a čistý pracovný kapitál je vo výške tis. Sk. Aj v roku 2007 dosiahol podnik stav prekapitalizovanosti a čistý pracovný kapitál v hodnote tis. Sk. Tabuľka 4: Posúdenie financovania neobežného majetku v tis. Sk Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index /05 07/05 07/ ,172 9,820 0,965 Neobežný majetok Vlastné imanie ,996 0,973 0,977 Dlhodobé záväzky ,372 7,480 0,605 Dlhodobé úvery ,000 0,000 0,000 Dlhodobý kapitál spolu ,987 0,942 0, ,262 0,240 0,918 ČPK, ND Zdroj: Súvaha, Vlastné výpočty V sledovaných rokoch bol rozdiel medzi dlhodobým kapitálom a stálymi aktívami záporný. Z výsledkov v tabuľke vyplýva, že podnik bol podkapitalizovaný. Znamená to, že podnik v danom čase nedisponoval dostatkom kapitálových zdrojov, ktorými by mohol kryť rozvojové formy podniku a táto situácia by sa mala riešiť cestou dlhodobých cudzích zdrojov alebo navýšením vlastného majetku. 32

33 4.5 Finančná analýza podniku Analýza likvidity Pojmom likvidita označujeme schopnosť obežného majetku zmeniť sa na peniaze a slúžiť tak k úhrade záväzkov podniku. Tabuľka 5: Vývoj ukazovateľov likvidity Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index /05 07/05 07/06 Celková likvidita 2,0668 2,1707 1,8192 0,1039-0,2476-0,3515 1,050 0,880 0,838 Bežná likvidita 1,7396 1,5992 1,1463-0,1404-0,5933-0,4530 0,919 0,659 0,717 Pohotová likvidita 0,1031 0,1266 0,1021 0,0235-0,0011-0,0246 1,228 0,990 0,806 Prevádzková celková likvidita 2,7243 3,0006 2,2677 0,2763-0,4566-0,7329 1,101 0,832 0,756 Prevádzková bežná likvidita 2,2930 2,2107 1,4289-0,0824-0,8641-0,7818 0,964 0,623 0,646 Prevádzková pohotová likvidita 0,1359 0,1750 0,1272 0,0391-0,0087-0,0478 1,287 0,936 0,727 Korigovaná celková likvidita 2,4691 2,7479 2,1546 0,2787-0,3146-0,5933 1,113 0,873 0,784 Korigovaná bežná likvidita 2,0973 2,0709 1,4200-0,0264-0,6773-0,6509 0,987 0,677 0,686 Korigovaná pohotová likvidita 0,1502 0,1915 0,1451 0,0413-0,0051-0,0464 1,275 0,966 0,758 Zdroj: Súvaha, Vlastné výpočty Celková likvidita predstavuje celkový potenciál likvidity spoločnosti. Štandardom je, aby podnik dosahoval hodnotu 2 2,5. V rokoch 2005 a 2006 sú jej hodnoty optimálne, no v roku 2007 nedosahuje štandardný interval hodnôt. Bežná likvidita v rokoch 2005 a 2006 nezapadá do intervalu 1 1,5, to znamená že podnik mal príliš vysoké zásoby. Pohotová likvidita nemá uspokojivé výsledky, pretože nedosahuje ani spodnú hranicu prijateľného intervalu hodnôt 0,2 0,6. Čiže podnik nie je schopný vyprodukovať ani len 20 Sk najlikvidnejších prostriedkov na 1 Sk záväzkov. Pre lepšie vyjadrenie likvidity sme zistili reálnu výšku obežného majetku a záväzkov cez ukazovatele viazanosti a vyčíslili sme korigovaný stav obežného majetku a korigovaný stav krátkodobých záväzkov. Prostredníctvom zistených výsledkov sme vyčíslili ukazovatele likvidity, ktoré reálnejšie vyjadrujú schopnosť hradiť splatné záväzky. Vo všetkých troch rokoch je korigovaná celková likvidita vyššia ako pôvodná. Čím vyššia je viazanosť zásob a krátkodobých pohľadávok, tým je to pre podnik horšie. Pretože sa viazanosť zásob sa vyvíjala nepriaznivo, korigovaná celková likvidita je vyššia ako celková likvidita. 33

34 Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity poukazujú na efektívnosť využívania aktív. Vyjadrujú buď dobu obratu aktív alebo ich obrat. Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli pomerného čísla obráti, kým ukazovateľ obrátkovosti nám povie, koľkokrát sa za analyzované obdobie obráti. Tabuľka 6: Ukazovatele aktivity Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index /05 07/05 07/06 Doba obratu zásob vo vzťahu k tržbám ,062 1,657 2,484 1,500 vo vzťahu k nákladom ,855 1,661 2,521 1,518 Doba inkasa pohľadávok ,526 0,854 0,771 0,903 Doba splácania záväzkov vo vzťahu k tržbám ,555 0,904 1,277 1,412 vo vzťahu k nákladom ,494 0,907 1,296 1,429 Doba obratu celkového majetku ,035 1,114 1,114 1,000 Obrat celkového majetku 1,8762 Zdroj: Súvaha, Vlastné výpočty 1, , ,000 0,897 0,898 1,000 Ukazovateľ doby obratu zásob vo vzťahu k tržbám a k nákladom má rastúcu tendenciu. V roku 2005 trval obrat zásob vo vzťahu k tržbám 13 dní, v roku 2006 bola doba obratu 22 dní a v roku 2007 to bolo 33 dní. Keďže interval hodnôt je dní, roky 2005 a 2006 nedosiahli požadované optimá. Zmena nastala v roku 2007, kedy sa ukazovateľ zvýšil na 33 dní čo znamená, že obratové prostriedky boli viazané vo výrobe dlhšie ako v minulých obdobiach. Je to negatívny trend. Doba obratu vo vzťahu k nákladom bola v roku dní, v roku dní a v roku dní. Hodnoty ukazovateľa v sledovanom období boli ovplyvnené kolísavými zásobami. Ukazovateľ doby inkasa pohľadávok vyčísľuje, koľko trvá, kým od realizácie dôjde k inkasu. Tento ukazovateľ má v sledovanom období klesajúci trend, v roku 2005 bola hodnota tohto ukazovateľa 57 dní a v roku dní. Doba splácania záväzkov tento ukazovateľ poukazuje na dobu trvania úhrady záväzku od jeho vzniku. Hodnoty tohto ukazovateľa majú kolísavú tendenciu, ktorá súvisí 34