SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU ANALÝZA FINANČNEJ SITUÁCIE VYBRANÉHO PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU ANALÝZA FINANČNEJ SITUÁCIE VYBRANÉHO PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU 2011 Milan Valabek

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU ANALÝZA FINANČNEJ SITUÁCIE VYBRANÉHO PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika podniku Ekonomika a manaţment podniku Katedra informačných systémov Ing. Iveta Košovská, PhD. Nitra 2011 Milan Valabek

3 Čestné vyhlásenie Podpísaný Milan Valabek vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému Analýza finančnej situácie vybraného podnikateľského subjektu vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 6. máj 2011

4 Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Ivete Košovskej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, odborné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

5 Abstrakt (v štátnom jazyku) Cieľom vypracovanej bakalárskej práce bola analýza finančnej situácie vybraného podnikateľského subjektu, podrobné sledovanie poskytnutých súvah a výkazov zisku a strát a za pomoci pomerových ukazovateľov určiť finančné zdravie podniku a jeho vývoj. Pri analyzovaní finančnej situácie sme sa zamerali na poľnohospodársky podnik, konkrétne na druţstvo. V práci sme sa zamerali na teoretický prehľad riešenej problematiky a stručne prezentujeme názory jednotlivých autorov zaoberajúcich sa danou problematikou. Na základe účtovných výkazov posudzujeme majetkovú a kapitálovú štruktúru podniku, pomocou vybraných pomerových ukazovateľov zisťujeme finančnú situáciu podniku, vypočítané ukazovatele finančnej analýzy porovnávame s optimálnymi hodnotami a sledujeme vývoj dosiahnutých výsledkov v minulosti a v súčasnosti a pravdepodobné smerovanie podniku do ďalšieho obdobia. Taktieţ sme sa snaţili poukázať na rezervy podniku a navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli viesť k splneniu cieľov a správnemu chodu podniku. Kľúčové slová: finančná analýza, majetková štruktúra, kapitálová štruktúra, výsledok hospodárenia, finančné pomerové ukazovatele,

6 Abstrakt (v cudzom jazyku) Aim of produced thesis was to analyze the financial situation of the selected bussiness entitz, detailed tracking of balance sheet and profit and loss account andussing ratios determine the financial health of the enterprise and its development. In analyzing the financial situation, we focused on the farm, namely the team. In this work we focused on a theoretical overview of the field and opinions every authors deal with this problems. Based on accounts by considering the equity and capital structure, selected by other indicators, we find financial position, calculated indicators of financial analysis comparing the optimal values and following the development achievements of past and present and probable development of these indicators in the future. We also tried to point out the reserves of the company and propose measures that could lead to the objectives and proper running. Key words : Financial analysis, structure of assets, structure of resource, economic result, financial idicators

7 Obsah Obsah... 6 Zoznam skratiek... 8 Úvod Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí Podnik, podnikanie Finančná analýza Informačné zdroje finančnej analýzy Ukazovatele finančnej analýzy Cieľ práce Metodika práce Charakteristika vybraného podniku Predmet činnosti Rastlinná výroba Ţivočíšna výroba Organizačná štruktúra PD Metódy skúmania Ukazovatele likvidity Ukazovatele aktivity Ukazovatele zadlţenosti Ukazovatele rentability Výsledky práce a diskusia Majetková a kapitálová štruktúra podniku Majetková štruktúra Kapitálová štruktúra Štruktúra nákladov a výnosov Analýza finančnej situácie druţstva Analýza ukazovateľov likvidity Analýza ukazovateľov aktivity Analýza ukazovateľov zadlţenosti Analýza ukazovateľov rentability Záver Zoznam pouţitej literatúry... 54

8 Prílohy... 56

9 Zoznam skratiek ROS rentabilita trţieb ROI rentabilita kapitálu Z - výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmu JRD jednotné roľnícke druţstvo PDP poľnohospodárske druţstvo podielnikov DNM dlhodobý nehmotný majetok DHM dlhodobý hmotný majetok DFM dlhodobý finančný majetok VH výsledok hospodárenia HČ hospodárska činnosť FČ finančná činnosť MČ mimoriadna činnosť EÚ Európska únia 8

10 Úvod Poľnohospodárstvo je jednou z najvýznamnejších integrálnych súčastí národného hospodárstva. Jeho nenahraditeľný význam je v produkčnej funkcii, ktorej hlavná podstata spočíva v zabezpečovaní potrebného mnoţstva kvalitných a cenovo prijateľných poľnohospodárskych produktov. Okrem toho plní aj nemenej dôleţitú funkciu, ktorá nesúvisí s tvorbou produktov a to funkcia ochrany pôdy, vodohospodárske efekty, tvorbu krajiny a vplyv na sídelnú štruktúru vidieka. Situácia v poľnohospodárstve nie je vôbec jednoduchá. Po vstupe do EÚ sa výrazne zmenili podmienky podnikania a poľnohospodárstvo sa ocitlo na rozhraní podnikateľských aktivít. Dotácie, o ktorých sa toľko diskutuje nie sú len pre poľnohospodárov, ale aj pre verejnosť. Z ceny potravín, ktorú občania zaplatia, pripadá prvovýrobcom len veľmi malá časť. A keďţe je na nich tlak zo všetkých strán, aby boli ceny potravín niţšie, snaţia sa zniţovať rôznymi spôsobmi náklady v prvovýrobe. Trhové prostredie vyţaduje od manaţmentu poľnohospodárskych podnikov uplatňovať rovnaké základné prístupy a princípy v riadení za účelom zvyšovania ekonomickej efektívnosti hospodárenia ako je to v iných odvetviach národného hospodárstva. V rozhodovacom procese uţ nepostačujú iba subjektívne metódy, vlastná intuícia, odhady na základe dojmov a pod. Nevyhnutnosťou je vyuţívanie exaktných metód. Tie umoţňujú mnohokrát informácie jednoznačným výpočtom usporiadať tak, aby výsledkom boli interpretovateľné hodnoty, podľa ktorých je moţné určiť smerovanie podniku. Nie vţdy je to úplne jednoznačné, ale analytické odhady oproti tým subjektívnym nadobúdajú rozmer niţšej rizikovosti, vyššej pravdepodobnosti a v konečnom dôsledku aj vyššej dôveryhodnosti. Finančná analýza predstavuje významnú súčasť riadenia podniku. Zdrojom informácií do tohto analytického systému je najčastejšie účtovníctvo, či uţ finančné alebo manaţérske. Samotné výstupy účtovníctva, medzi ktoré sa zaraďuje súvaha a výkaz ziskov a strát, sú výstupom procesu zhromaţďovania, evidencie, triedenia údajov o hospodárení podniku za určité obdobie, avšak tieto výstupy účtovníctva, prevaţne určené pre daňové účely, neposkytujú úplný a dostatočne prehľadný obraz o hospodárení a finančnej situácii podniku, o jeho silných a slabých stránkach, rizikách, trendoch a celkovej kvalite 9

11 hospodárenia. Na to sa vyuţíva finančná analýza ako analytická metóda, ktorá dáva údaje do vzájomných súvislostí a rozširuje tak ich vypovedaciu schopnosť. Získané hodnoty ukazovateľov, je moţné ďalej analyzovať, spracovávať, porovnávať, a tak efektívne získavať informácie o situácii podniku, či je podnik zdravý, aké je jeho napredovanie do budúcnosti. 10

12 1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí 1.1 Podnik, podnikanie Obchodný zákonník, č. 513/1991 v znení neskorších noviel podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zloţiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúţia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúţiť. Synek, M. a kol. (2007) opisuje podnik ako plánovanú organizovanú hospodársku jednotku, v ktorej sa zhotovujú a predávajú vecné statky a sluţby. Táto definícia sa snaţí o vymedzenie podniku ako komplexného objektu, ktorý je predmetom skúmania rôznych vedeckých disciplín. Podnik je kombináciou výrobných činiteľov, s pomocou ktorých vlastníci podniku chcú dosiahnuť konkrétne ciele. Pre úplnosť je treba pripomenúť, ţe medzi základné výrobné faktory sú radené práca, investičný majetok a materiál. Podľa Kupkoviča, M. a kol. (2003) sa podnikanie chápe ako vlastnosť človeka, jeho umenie inovovať, motivovať, vytvárať a vyuţívať príleţitosť na rozvoj výrobnej a hospodárskej činnosti, na zvýšenie prosperity podnikateľského subjektu. Podnikanie ako tvorivá ľudská činnosť má určite charakteristické znaky, ktorými sa líši od iných druhov ľudských činností. K najdôleţitejším znakom podnikania podľa súčasnej teórie patria: - samostatné konanie hospodárskych subjektov - smelosť, vynachádzavosť - iniciatívnosť - novátorstvo v riešení neštandardných úloh a pri dosahovaní cieľov - schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty - ochota preberať a znášať hospodárske riziká 11

13 Sedlák, M. a kol. (2010) uvádza, ţe podnik moţno charakterizovať ako celok, ktorý tvoria najmä tieto štyri podsystémy: - výrobno-technický - sociálny - ekonomický - právny Východiskom existencie podniku je výrobnno-technická organizačná jednotka, v ktorej sa výrobné faktory transformujú na produkty (výrobky alebo sluţby) s tým, aby sa predajom uspokojili potreby iných subjektov. Podnik predstavuje sociálnu jednotku, determinovanú skutočnosťou, ţe rozhodujúcim výrobným faktorom, čo osobitne platí pre vedomostnú spoločnosť sú ľudia. Ekonomická samostatnosť podniku vytvára obsah jeho právnej samostatnosti, preto hovoríme o ňom ako o právnej jednotke. Podnik predstavuje teda ekonomicky a právne samostatnú jednotku. Vlachynský, K. a kol. (2006) označuje podniky, ako výrobne jednotky. Podnik je priame a ekonomicky samostatná plánovite organizovaná hospodárska jednotka produkujúca výrobky a sluţby pre trh. Činnosti prebiehajúce v podniku sa charakterizujú ako podnikanie. Bez ohľadu na hospodársky systém, v rámci ktorého podnik pôsobí podnikanie rešpektuje tri základné princípy: - kombináciu pouţívaných výrobných faktorov tak, aby zabezpečovali poţadovanú produkciu výrobkov a sluţieb - s tým súvisiaci princíp hospodárnosti, t. j. snahu dosahovať optimálny vzťah medzi vstupom a výstupom - princíp finančnej rovnováhy zabezpečujúci trvalú schopnosť podniku načas uhrádzať svoje finančné záväzky Kassay, Š. (2006) konštatuje, ţe podnik ako organizmus, spájajúci rozmanitosťou a počtom rôzne prostriedky (ľudské, materiálne, finančné, informačné) a ich vzájomné vzťahy vytvára mnohofunkčný a zloţitý subjekt, ktorý má na okolie či uţ bezvýznamný alebo rozhodujúci vplyv. Rovnako okolie vplýva na podnik a jeho fungovanie. 12

14 Podnik je zloţitý systém s mnoţstvom činností merateľných i nemerateľných či sledovaných a nesledovaných. Preto je nevyhnutné interné a externé prostredie čo najpresnejšie odhadnúť definovaním aspoň jeho rozhodujúcich činností. Je to nevyhnutná podmienka, aby sa dala činnosť podniku riadiť, prípadne usmerňovať podľa vytýčených poţiadaviek a následne kontrolovať, či dané smery sú realizované a naplnené a či korešpondujú so stanovenými pravidlami podniku a jeho okolia. Majdúchová, H. - Neumannová, H. (2007) upozorňuje, ţe podnikanie nie je činnosť, ktorú výlučne vykonávajú len subjekty, zamerané na tvorbu zisku. Pojem podnikanie je pojmom, s ktorým sa oboznámila aj sféra spoločenského ţivota, ktorú označujeme ako neziskový sektor. Základný rozdiel medzi ziskovo a neziskovo orientovanými subjektmi je v pouţití zisku. 1.2 Finančná analýza Kráľovič, J. (2010) tvrdí ţe cieľom finančnej analýzy je hodnotiť finančnú situáciu podniku a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Pritom je snahou vyjadriť, pokiaľ moţno komplexne finančnú situáciu podniku, t.j. určiť všetky činitele, ktoré finančné zdravie podniku determinovali. Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podniku, môţeme rozdeliť do dvoch skupín. Finančná analýza predstavuje významnú oblasť finančného riadenia podniku, lebo zabezpečuje väzbu medzi predpokladaným výsledkom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou. Finančná analýza má zmysel a význam iba vtedy, ak výsledkom sú nové informácie s väčšou vypovedacou schopnosťou, ktoré z hľadiska posúdenia finančnej situácie sú hodnotnejšie ako primárne údaje. Bielik, P. (2006) dáva do pozornosti, ţe finančná analýza vychádza z retrospektívy, ktorej úlohou je vysvetliť súčasný stav, analyzovať existujúcu finančnú situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Jej hlavnou úlohou je identifikovať determinujúce činitele, ich charakter, t. j. či pôsobili akceleračne alebo retardačne. Dosiahnutú skutočnosť, však nemoţno zmeniť. 13

15 Kotulič, R. - Király, P. - Rajčániová, M. a kol. (2010) je presvedčený, ţe vznik finančnej analýzy súvisí so vznikom peňazí. Spočiatku to boli jednoduché, ručne robené rozbory obchodníkov, ktoré si pripravovali pre ich vlastné potreby. Postupom času sa štruktúra, ako aj úroveň uskutočňovaných finančných analýz zdokonaľovali, no ich princípy sa v podstate nezmenili. Finančná analýza tak, ako ju poznáme v súčasnosti, je moderná metóda, ktorá pôvodne vznikla v USA. Na Slovensku sa začal tento pojem pouţívať vo väčšej miere aţ po roku 1989, keď sa začalo tvoriť trhové prostredie. Šlosárová, A. a kol. (2006) hovorí ţe konkretizácia analýzy ako všeobecnej metódy poznania vo vzťahu k skúmanému predmetu sa realizuje ako analýza daného predmetu. Ak sú predmetom skúmania ekonomické procesy a javy, ide o ekonomickú analýzu. Ak uskutočňujeme ekonomickú analýzu, pri ktorej hlavnú úlohu majú peniaze a čas, ide o finančnú analýzu. Vo všeobecnosti rozumie analýza akejkoľvek ekonomickej činnosti, kde majú hlavnú úlohu peniaze a čas, t.j. objektom analýzy sú rôzne skutočnosti. Analýzu môţeme uskutočňovať na mikroúrovni alebo na makroúrovni. V prípade podniku sa finančnou analýzou rozumie všestranná analýza jeho finančnej situácie. Kislingerová, E. a kol. (2004) chápe finančnú analýzu ako súbor činnosti, ktorých cieľom je získať a komplexne zhodnotiť finančnú situáciu podniku. Finančnú analýzu spracúva ekonomický úsek v podniku. Závisí predovšetkým od veľkosti podniku a jeho štruktúry. Výsledky finančnej analýzy spoločne s výročnou správou zväčša garantuje finančný riaditeľ. Kraftová, I. (2002) si myslí, ţe finančná analýza je prepracovanou súčasťou finančného riadenia a metódou hodnotenia finančného hospodárenia firmy, pri ktorom sa spracúvajú údaje zachytávajúce podnikové činnosti prevaţne v peňaţných jednotkách, Získané údaje sa triedia, agregujú, pomerajú sa medzi sebou navzájom, kvantifikujú sa vzťahy medzi nimi, hľadajú sa kauzálne súvislosti medzi nimi, určuje sa ich vývoj, všetkými týmito postupmi sa zvyšuje vypovedacia schopnosť spracúvaných údajov, zvyšuje sa ich informačná hodnota, informácie získané finančnou analýzou umoţňujú dospievať k určitým záverom o hospodárení a finančnej situácií firmy a predstavujú podklad pre rozhodovanie manaţmentu. 14

16 Alexy, J. (2005) tvrdí ţe analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zloţitosti a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných techník i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob analýzy činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov. Podľa Farského, M. - Holečkovej, M. (2003) finančná analýza vychádza z údajov účtovných výkazov. Aby účtovne výkazy mohli plniť svoju hlavnú funkciu musia byť zostavené na základe zrozumiteľnosti, významnosti, spoľahlivosti a porovnateľnosti. Uplatnenie týchto zásad sa uskutočňuje s cieľom poskytnúť uţívateľom informácie o majetkovej, dlhovej výnosovej, nákladovej a kapitálovej situácií účtovnej jednotky. Stráţovská, H. a kol. (2003) predstavuje finančnú analýzu ako významnú súčasť podnikového riadenia. Je tesne spojená s účtovníctvom a finančným riadením podniku. Pravdepodobnosť úspešnosti riadenia podniku závisí od kvality rozhodnutí, ktorým predchádzajú kvalitné, pravdivé a účelne spracované informácie. Účtovníctvo poskytuje dáta a informácie pre finančné rozhodovanie prostredníctvom základných finančných výkazov: súvahy, výkazu ziskov a strát a prehľadu o peňaţných tokoch (cash flow). Podľa Knápkovej, A. Pavelkovej, D. (2010) finančná analýza slúţi ku komplexnému zhodnoteniu finančnej situácie podniku. Pomáha odhaliť, či je podnik dostatočne ziskový, či má vhodnú kapitálovú štruktúru, či vyuţíva efektívne svoje aktíva, či je schopný včas splácať svoje záväzky a celú radu ďalších významných skutočností. Priebeţná znalosť finančnej situácie firmy umoţňuje manaţérom správne sa rozhodovať pri získavaní finančných zdrojov, pri stanovení optimálnej finančnej štruktúry, pri alokácií voľných peňaţných prostriedkov, pri poskytovaní obchodných úverov, pri rozdeľovaní zisku. Finančnú analýzu ako zdroj pre ďalšie rozhodovanie a posudzovanie potrebujú nielen samotní manaţéri podniku, ale aj investori, obchodní partneri, štátne inštitúcie, zahraničné 15

17 inštitúcie, zamestnanci, audítori, konkurenti, burzoví makléri a v neposlednom rade i odborná verejnosť. Je dôleţité zváţiť, pre koho je finančná analýza spracovávaná, pretoţe kaţdá záujmová skupina preferuje iné informácie. Lesáková, Ľ. a kol. (2007) hovorí, ţe finančná analýza sa vypracováva v závislosti od cieľa a hĺbky skúmania, ako aj s ohľadom na to, komu sú jej výsledky určené.. Analýza je základná metóda vedeckého poznávania. Objekt skúmania sa pri analýze rozkladná na jednotlivé časti tak, aby sa poznaním ich vzájomných vzťahov dospelo k hlbšiemu pochopeniu a určeniu skúmaného objektu. Aplikácia metódy analýzy predpokladá simultánne poţitie: - empiricko-induktívneho prístupu, ktorý je veľmi dôleţitý pri získavaní hypotéz, - logicko-deduktívneho prístupu významného pri konštrukcii modelov. Gurčík, Ľ. (2004) sa prikláňa k názoru, ţe finančná analýza je rozbor účtovných údajov zameraný na poznanie finančnej situácie podniku a činitele, ktoré ju ovplyvňujú. Má analytický, ale aj hodnotiaci charakter. Umoţňuje odhaliť silné a slabé stránky stránky podniku, ktoré determinujú jeho finančný stav. Stáva sa tak veľmi uţitočným a účinným diagnostickým prostriedkom umoţňujúcim posudzovať finančné zdravie podniku. Podľa Zalaia, K. a kol. (2010) výnimočné postavenie finančnej situácie zvýrazňuje skutočnosť, ţe je viditeľnou častou podnikovej ekonomiky. Ňou sa podnik svojmu okoliu javí, prostredníctvom nej ho okolie vníma. Je to dané tým, ţe finančná situácia sa spravidla transformuje do schopnosti či naopak neschopnosti hradiť záväzky podniku, a o tom sa kaţdý trhový subjekt rýchlo dozvedá. Finančná situácia je jav a stav veľmi komplexný, mnohovrstevný a pri analýze sa preto sústreďuje pozornosť na hlavné formy jej prejavu. Sú nimi schopnosť hradiť záväzky likvidita, úroveň vyuţitia viazaného majetku aktíva, štruktúra finančných zdrojov zadlţenosť, rentabilita ako komplexné, syntetické vyjadrenie výkonnosti podniku a u niektorých právnych foriem podniku tieţ trhová hodnota podniku. Vlachynský, K. a kol. (2002) uvádza, ţe finančnú analýzu moţno koncipovať ako retrospektívnu alebo perspektívnu: 16

18 Pri retrospektívnej analýze sa snaţíme vysvetliť súčasný stav, analyzovať existujúcu finančnú situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Jej hlavnou úlohou je teda identifikovať determinujúce činitele, ich charakter či pôsobil akceleračne alebo retardačne. Pri perspektívnej orientovanej analýze sa usilujeme vývoj finančnej situácie podniku predikovať. Je pre ňu teda príznačný pohľad do budúcnosti. Pomocou niektorých finančných ukazovateľov a metód finančnej analýzy moţno predvídať vývoj finančnej situácie aţ s niekoľkoročným predstihom. To umoţňuje včas urobiť potrebné korekcie a zabrániť aktuálnym finančným krízam. Belica, M. (2002) si myslí, ţe základným poslaním analýzy je predvídať a cielene ovplyvňovať ekonomické procesy v podniku v blízkej, ale i v perspektívnej budúcnosti. Teda ďalším veľmi dôleţitým atribútom analýzy finančnej situácie podniku je sofistikovaná povinnosť reprodukčného procesu. Finančnú situáciu podniku dominantne ovplyvňujú činitele, ktoré moţno zo systémového hľadiska rozdeliť na : interné - pôsobia viac-menej za oponou, t.j. vo vnútorno socio-ekonomickom prostredí podniku a sú definované ako mnoţina faktorov a vzťahov medzi nimi, ktoré moţno subjektívne výrazne ovplyvňovať. externé - pôsobia tak povediac na otvorenom javisku a ich pôsobenie je viacmenej objektívne, a teda prakticky málo ovplyvniteľné vnútornými činiteľmi podniku. Do tejto skupiny patria predovšetkým makroekonomické zásahy. 1.3 Informačné zdroje finančnej analýzy Lesáková, Ľ. a kol. (2007) píše, ţe rozhodujúcim informačným zdrojom pre finančnú analýzu je účtovná závierka podniku. Štruktúra účtovnej závierky, spôsob jej zostavovania, a teda i výkazy, ktoré ju tvoria, sa líšia podľa toho, či podnik účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva pozostáva - z výkazu o majetku a záväzkoch - z výkazu o príjmoch a výdavkoch 17

19 Účtovnú závierku v sústave podvojného účtovníctva tvorí: - bilancia (súvaha) - výkaz ziskov a strát - poznámky ( v súvislosti s finančnou analýzou je aktuálny najmä Prehľad peňaţných tokov, ktorý je paralelou Výkazu cash flow) Hacherová, Ţ. - Látečková, A. - Kočner, M. (2010) uvádza, ţe základným cieľom účtovnej závierky je poskytovať pouţívateľom informácie o majetkovej, kapitálovej, výnosovej a finančnej situácii účtovnej jednotky. Základný predpoklad spočíva v povinnosti účtovnej jednotky účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné vtedy, ak obsah poloţiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými zásadami. Zobrazenie je pravdivé vtedy, ak sú pri ňom pouţité účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočnosti v účtovnej závierke. Všeobecné náleţitosti účtovej závierky sú podľa Šlosárovej, A. kol. (2006) trojakého charakteru. 1. Také, ktoré identifikujú účtovnú jednotku: - obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, - identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, - právna forma účtovnej jednotky 2. také, ktoré identifikujú účtovnú závierku z hľadiska času: - deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, - deň zostavenia účtovnej závierky, - obdobie, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje, 3. také, ktoré potvrdzujú zodpovednosť účtovnej jednotky za vedenie účtovníctva, zostavenie účtovnej závierky a ostatných povinností ustanovených zákonom o účtovníctve. Tieto skutočnosti potvrdzujú podpisovými záznamami: 18

20 - štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo fyzickej osoby, - osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky, - osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva Schéma 1: Štruktúra účtovnej závierky v nadväznosti na sústavu účtovníctva 1 v sústave všeobecne náleţitosti podvojného súvaha účtovníctva tieto súčasti výkaz ziskov a strát Účtovná poznámky závierka všeobecne náleţitosti v sústave jednoduchého výkaz o príjmoch a výdavkoch účtovníctva tieto súčasti výkaz o majetku a záväzkoch 1 ŠLOSÁROVÁ, A. a kol Analýza účtovnej závierky. 1. vydanie Bratislava: Iura Edition, s. ISBN

21 Stráţovská, H. a kol. (2003) uvádza, ţe účtovná závierka ma osobitné postavenie informačného zdroja pre finančnú analýzu. Do nej sa premieta celý reprodukčný proces podniku, na malom priestore sa sústreďuje veľa dôleţitých informácií. Údaje účtovnej závierky vecne, časovo, formálne vypovedajú o činnosti podniku. Potvrdením pravdivosti sú poverení audítori. Soukupová, B. - Šlosárová, A. - Baštincová, A. (2004) sa prikláňajú k názoru, ţe obsahom a základnou funkciou súvahy je prehľadne usporiadať majetok a jeho zdroje v peňaţnom vyjadrení a poskytnúť základ na zhodnotenie finančnej situácie podniku všetkým zainteresovaným pouţívateľom účtovných informácií. Podľa toho, či je určená na zverejnenie mimo podniku, alebo je určená len na pouţitie v podniku, rozlišujeme externú súvahu alebo internú súvahu. Externá súvaha môţe by ť zostavená ako individuálna alebo ako konsolidovaná súvaha. Charakter externej súvahy má tzv. riadna (ročná) súvaha, mimoriadna súvaha a priebeţná súvaha. Interná súvaha sa zostavuje pre potreby podniku a jej účelom je zistiť stav majetku a záväzkov za kratšie časové intervaly ako jeden rok. Preto sa môţeme stretnúť s polročnou, častejšie štvrťročnou a mesačnou súvahou. Belica, M. (2002) povaţuje výkaz ziskov a strát za ďalší dôleţitý zdroj informácií pre výpočet ukazovateľov finančnej analýzy. Umoţňuje nám merať účinnosť vynaloţených vstupov do výroby (podnikania). V princípe nám teda poskytuje na jednej strane prehľad o nákladoch a na strane druhej o trţbách a výnosoch, pričom algoritmuje výpočet jednotlivých druhov hospodárskeho výsledku vrátane jeho vyčíslenia za účtovné obdobie. Pri koncipovaní vzorcov tých ukazovateľov, pri ktorým pouţijeme konkrétne poloţky z výkazu ziskov a strát budeme tieto poloţky uvádzať nasledovne: Kurzové zisky= Poloţka z výkazu ziskov a strát r. (40) Farkaš, R. (2010) uvádza, ţe vo výkaze ziskov a strát sa vykazuje výsledok hospodárenia v členení na výsledok hospodárenia : - z hospodárskej činnosti - z finančnej činnosti 20

22 - z mimoriadnej činnosti Hospodárska činnosť je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti a súvisí s hospodárskou činnosťou okrem finančných činností a mimoriadnych činností. Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami. Hospodárska a finančná činnosť predstavujú beţnú činnosť. Mimoriadna činnosť spôsobuje vznik nákladov a výnosov, ktoré nesúvisia s beţnou činnosťou, a preto sa nepredpokladá, ţe sa budú opakovať často alebo pravidelne. Pataky, J. (2005) je presvedčený, ţe významným ukazovateľom je pridaná hodnota, ktorý je redukovaným ukazovateľom. Vo výkaze sa vypočítava ako obchodná marţa + výroba výrobná spotreba, t. j. náklady, materiál, energiu a nakupované sluţby. Ukazovateľ je zameraný na vykazovanie novovytvorenej hodnoty podniku. Jeho základnými zloţkami sú osobné náklady, odpisy a prevádzkový hospodársky výsledok. Saxunová, D. (2008) dopĺňa, ţe výkaz ziskov a strát odpovedá na otázky, ako úspešný bol podnik v danom období svojej existencie, či sa splnili ním vytýčené ciele, ktorými mohli byť: - dosiahnutie určitého zisku, - dosiahnutie poţadovanej návratnosti investícií pre vlastníkov, - maximalizácia bohatstva akcionárov, účastníkov, - minimalizácia kolísavosti prímov, stabilný rast, - udrţiavanie stabilnej, zdravej finančnej situácie, - schopnosť podniku platiť svoje záväzky s potenciálom produkovania budúcich príjmov. Pataky, J. - Škorecová, E. - Bitterová, M. (2007) vysvetľuje, ţe výsledok hospodárenia môţeme vymedziť ako zisk, alebo stratu z tejto činnosti. Predpokladom vyčíslenia výsledku hospodárenia môţu byť informácie o : - nákladoch a výnosoch na účtoch výsledkových, 21

23 - majetku a ich zdrojoch na účtoch súvahových. Z uvedeného vyplýva, ţe zisťovanie výsledku hospodárenia môţe byť pomocou účtu (výkazu) zisku a strát, resp. priamo v súvahe. V oboch prípadoch náklady a výnosy pôsobia na výšku vlastného imania. 1.4 Ukazovatele finančnej analýzy Vicen, J. (1997) je presvedčený, ţe pomerové ukazovatele sú základným metodickým nástrojom finančnej analýzy. Tieto ukazovatele umoţňujú porovnávať analyzovaný podnik s inými podnikmi, resp. odvetvovými ukazovateľmi. Sú dve základne moţnosti konštrukcie pomerových ukazovateľov. Pri prvej sa pomerové ukazovatele vytvárajú pomerom dvoch absolútnych a logicky súvisiacich ukazovateľov, napr. prevádzkový zisk/pouţitý kapitál. Druhú skupinu tvoria ukazovatele konštruované tzv. percentuálnym rozborom. Tento je zaloţený na tom, ţe jednotlivé poloţky súvahy sú pomerované k celkovým aktívam, resp. pasívam a poloţky výsledovky sú analogicky pomerované k výkonom podniku, resp. k trţbám. Podľa Kotuliča, R. - Királyho, P. - Rajčániovej, M. (2007) sa ustálilo päť základných skupín ukazovateľov: - ukazovatele likvidity, - ukazovatele aktivity, - ukazovatele zadlţenosti, - ukazovatele rentability, - ukazovatele trhovej hodnoty. Likvidnosť je schopnosť premeny majetkových súčastí na peňaţné prostriedky alebo ekvivalenty peňaţných prostriedkov, ktorá je daná časom a nákladmi potrebnými na jej realizáciu. Ukazovatele likvidity informujú o platobnej schopnosti, t. j. likvidite podniku. Ukazovatele aktivity vypovedajú o viazanosti kapitálu v rôznych formách majetku. Snaţia sa kvantifikovať efektívnosť hospodárenia podniku so svojím majetkom, inými slovami, ako účinne podnik vyuţíva svoj majetok. 22

24 Ukazovatele zadlţenosti slúţia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku, t.j. rozsahu poţitia vlastného a cudzieho kapitálu. Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť, resp. ziskovosť podnikového úsilia. Hodnotia všeobecnú efektívnosť vyuţitia vloţeného kapitálu do podnikateľskej činnosti bez ohľadu na jeho zdroj. Ukazovatele trhovej hodnoty vyjadrujú ako hodnotia podnik investori. Ide o pohľad z vonku. Zalai, K. a kol. (2010) dopĺňa, ţe do úrovne a vývoja ukazovateľov rentability sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity i zadlţenosti a ukazovatele rentability ich tak zhŕňajú: Niektoré z ukazovateľov rentability sú veľmi syntetické a komplexne postihujú základné charakteristiky výkonnosti podniku. Ukazovatele rentability sa líšia vymedzením činiteľa. Spravidla zaň dosadzujeme finančný výsledok podnikovej činnosti výsledok hospodárenia. Gurčík, Ľ. (2004) tvrdí, ţe ukazovatele aktivity poukazujú na efektívnosť vyuţívania aktív. Vyjadrujú buď dobu obratu aktív alebo ich obrat. Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli pomerného čísla obráti, kým ukazovateľ obrátkovosti nám povie koľkokrát sa za analyzované obdobie obráti. 23

25 2 Cieľ práce Finančná analýza podniku umoţňuje komplexne zhodnotiť úroveň hospodárenia, úspešnosť na trhu, efektívnosť, rentabilitu, adaptabilnosť a flexibilnosť podniku, úroveň a kvalitu manaţmentu, ako aj vonkajšie podmienky a odhadovať budúci vývoj na základe signálov z minulosti a prítomnosti. Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce bolo zhodnotenie finančnej situácie vybraného podnikateľského subjektu s vyuţitím finančnej analýzy. Predmetom analýzy bolo vybrané poľnohospodárske druţstvo. Na posúdenie finančnej situácie vybraného podniku a jeho smerovania nám budú slúţiť účtovné výkazy t.j. Výkaz súvahy a Výkaz ziskov a strát za roky 2008, 2009, Tieto údaje budú zdrojom pri výpočte jednotlivých pomerových ukazovateľov a výpočte majetkovej a kapitálovej štruktúry. Keďţe Slovenská republika prešla na menu Euro, účtovné výkazy za rok 2008 sme za účelom zjednotenia meny prepočítali konverzným kurzom. Pre splnenie hlavného cieľa sme si určili čiastkové ciele: - v teoretickom prehľade prezentovať publikácie domácich a zahraničných autorov súvisiacich s problematikou bakalárskej práce - prezentovať majetkovú štruktúru podniku, poukázať na stav, vývoj a štruktúru neobeţného a obeţného majetku - posúdiť kapitálovú štruktúru, poukázať na stav, vývoj a štruktúru vlastného imania a cudzích zdrojov - analyzovať náklady, výnosy a dosiahnuté výsledky hospodárenia - zhodnotenie finančnej situácie podniku na základe ukazovateľov likvidity, aktivity, zadlţenosti a rentability - interpretácie dosiahnutých výsledkov - návrh opatrení na zlepšenie situácie podniku s vyuţitím dosiahnutých výsledkov 24

26 3 Metodika práce Vybraný podnikateľský subjekt, ktorým je poľnohospodárske druţstvo nedalo súhlas so zverejnením osobných údajov, ale dalo súhlas na zverejnenie a pouţitie údajov prezentovaných v účtovných výkazoch. 3.1 Charakteristika vybraného podniku V období po II. svetovej vojne v roku 1950 bolo zaloţené JRD, ktoré sa po niekoľkých rokoch samostatného hospodárenia na základe ustanovujúcej schôdze zo dňa zlúčilo ďalšími tromi druţstvami a od roku 1973 začali spoločne hospodáriť. Ďalším dôleţitým medzníkom pre druţstvo bol rok 1992, kedy sa PD pretransformovalo v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. Na základe schváleného transformačného projektu na druţstvo podielnikov. 3.2 Predmet činnosti výroba strojov a zariadení pre všeobecné účely (od: ) výroba obrábacích strojov (od: ) organizačné a ekonomické poradenstvo v oblasti poľnohospodárskej výroby veľkoobchod s poľnohospodárskymi základnými produktmi a ţivými zvieratami (od: ) (od: ) veľkoobchod so strojmi technickými potrebami (od: ) veľkoobchod s potravinami, nápojmi a tabakom (od: ) maloobchod so zmiešaným tovarom (od: ) prenájom strojov a prístrojov bez obsluhujúceho personálu (od: ) prenájom nehnuteľností (od: ) kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja (od: ) 25

27 sprostredkovanie obchodu mimo činností vyţadujúcich zvláštne povolenie (od: ) poľnohospodárska výroba (od: ) cestná nákladná doprava (od: ) výroba hotového krmiva pre hospodárske zvieratá (od: ) kovoobrábanie (od: ) zámočníctvo (od: ) pohostinská činnosť (od: ) údrţba a oprava motorových vozidiel (od: ) poľnohospodárstvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja /poľnohospodárska výroba, rastlinná a ţivočíšna výroba/ 3.3 Rastlinná výroba PDP obhospodaruje ha poľnohospodárskej pôdy, z toho ornej. Na ornej pôde sa pestujú trţné plodiny, ktoré sú zastúpené 57% z výmery (obilniny, olejniny, okopaniny, kukurica, zrno) a 43 % z výmery ornej pôdy zastupujú krmoviny (lucerna, lucerno - trávne miešanky, hrachy na siláţ, kukurica na siláţ, kuk. na zrno, kukurica na CCM, trávy mätonohy, kŕmna pšenica, kŕmny jačmeň). Tab. 1 Trţby RV na 1 ha (v ) ROK POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA INDEX PNLENIA ORNÁ PÔDA / INDEX PLNENIA 09/10 V ,54 58,8% ,80% zdroj: výročná správa družstva za jednotlivé roky 26

28 Tab.2 Štruktúra pestovaných plodín v ha Typ plodiny Rozloha % zastúpenie v oseve obilniny (oz. pšenica, jar. jačmeň) 1207,73 ha 44,74 % olejniny (ozimná repka) 294,75 ha 10,92% okopaniny (cukrová repa) 214,96 ha 7,96% kukurica siláţna a zrnová 470,04 ha 17,41% VRK (lucerna, lucernotrávne mieš.,trávy) 468,91 ha 17,37% strukovinovo-obilné miešanky 42,78 ha 1,60% zdroj: výročná správa družstva za jednotlivé roky Z celkovej výmery ozimnej pšenice sa pestuje 50 % na potravinárske účely, druhá polovica slúţi k naplneniu kŕmnych fondov pre výrobňu vlastných kŕmnych zmesí. Priemerná dosiahnutá úroda za posledných 6 rokov je 5,6 t/ha. Jarný jačmeň je pestovaný na sladovnícke a kŕmne účely. Priemerná dosiahnutá úroda za posledných 6 rokov je 4.57t/ha. Z olejnín sa pestuje kapusta repková pravá dosiahnutá priemerná úroda za posledných 6 rokov je 3,5 t/ ha. Veľkú tradíciu má na druţstve pestovanie cukrovej repy. Priemerná úroda za posledných 6 rokov je 56 t/ ha v čistom stave po orezaní. 3.4 Ţivočíšna výroba Od vzniku poľnohospodárskeho druţstva je hlavná činnosť zameraná na ţivočíšnu výrobu a rastlinnú výrobu. Ţivočíšna výroba je prevaţne orientovaná na: 1. chov hovädzieho dobytka 2. chov ošípaných 3. produkcia mlieka 27

29 Tab. 4 Stavy hospodárskych zvierat k v kusoch Dojnice Jalovice Teľce do 6 mesiacov 800ks 470 ks 190 ks Plemeno Holstein (90%) Ustajnenie Pastvina Dojáreň (typ) Voľné s podstielkou Áno výbeh pre suché kravy a VTJ 2x12 BAUMATIC Dojenie (čas) 2 Úţitkovosť Dojnica (rekordérka) Produkcia mlieka Mliečna kvóta Vek pri prvom otelení Medziobdobie dojníc Priemerný vek dojníc 8280 kg/ks/rok 1516 /ks/rk 6,490 mil. kg 6,143mil. kg 25 mesiacov 420 dní 3,8 roka Brakovanie dojníc 35 % Prebiehajúca laktácia v stáde 2,20 Úhyn teliat 2,3 % zdroj: výročná správa družstva 3.5 Organizačná štruktúra PD Orgánmi druţstva sú: 1. Členská schôdza schvaľovací orgán druţstva 28

30 2. Predstavenstvo štatutárny orgán 3. Kontrolná komisia kontrolný orgán Podrobnejšie je štruktúra zobrazená v prílohe 1 :Organizačná a riadiaca štruktúra PDP 3.6 Metódy skúmania Pri vypracovaní bakalárskej práce boli pouţité nasledovné metódy: 1. Analýza finančnej situácie - zo získaných pomerových výkazov sa vypočítajú jednotlivé pomerové ukazovatele - dosiahnuté výsledky sa porovnajú s odporúčanými hodnotami pre jednotlivé ukazovatele - skúma sa vývoj ukazovateľov v čase - analyzujeme vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi Na analýzu finančnej situácie sme vyuţili pomerové ukazovatele tvoriace - Ukazovatele likvidity - Ukazovatele aktivity - Ukazovatele zadlţenosti - Ukazovatele rentability Ukazovatele likvidity Likvidnosťou sa rozumie schopnosť transformácie majetku z danej podoby (napr. podoby zásob) na peňaţné prostriedky, ktorými moţno záväzky vyrovnať. Vzhľadom na túto vlastnosť moţno majetok zaradiť do niekoľkých tried: - najlikvidnejší krátkodobý finančný majetok, - majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe krátkodobé pohľadávky, - menej likvidné zásoby, - dlhodobo likvidné obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady, - nelikvidné (takmer nelikvidné ) dlhodobý hmotný majetok. 29

31 Toto členenie majetku podľa likvidnosti bude východiskom pre vytvorenie prvotného obrazu o úrovni likvidity. Poznatky o úrovni likvidity nám sprostredkujú ukazovatele likvidity. Najčastejšie sa pouţijú tieto relatívne ukazovatele: Likvidita pohotová = 2 Ukazovateľ vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a krátkodobými záväzkami celkom. Skúsenosti podnikov pôsobiacich vo vyspelom trhovom prostredí ukazujú, ţe primeranú schopnosť hradiť záväzky garantuje vzťah 1:5.V inom vyjadrení to znamená, ţe jedno euro záväzkov má mať náprotivok vo výške 20 centov finančného majetku. Za priestor dobrých výsledkov sa povaţuje interval 0,2 0,6 Likvidita beţná = á ý č ý á é á á é á ä Za odporúčané hodnoty sa povaţujú tie, ktoré sú v intervale 1 1,5. Krátkodobé záväzky nemajú presiahnuť objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok. Likvidita celková = Ukazovateľ vyjadruje podiel krátkodobých dlhov na financovaní obeţného majetku. Čím je celková likvidita vyššia, tým je väčší podiel financovania krátkodobého majetku dlhodobými zdrojmi, čo zniţuje riziko platobnej neschopnosti. Smernou hodnotou je interval 2-2,5. 2 Zalai, K. 2010: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint dva, siedme prepracované a rozšírené vydanie, 2010, 82s., ISBN

32 3.6.2 Ukazovatele aktivity 3 Ukazovatele aktivity umoţňujú vyjadriť, kvantifikovať, a teda analyzovať, ako účinne podnik vyuţíva svoj majetok. Primerané vyuţitie je podmienkou konsolidovanej finančnej situácie. Nedostatočné vyuţitie je svojim dôsledkom rovnaké ako situácia, keď má podnik majetku priveľa. Doba obratu zásob = Ukazovateľ vyjadruje o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v dňoch). V menovateli moţno namiesto trţieb pouţiť tieţ náklady. Doba inkasa pohľadávok = Doba splácania záväzkov = Doba obratu aktív = Ukazovateľ vyjadruje koľkokrát sa aktíva obrátia za rok Ukazovatele zadlţenosti Ukazovatele zadlţenosti slúţia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Súbor ukazovateľov vypovedajúcich o zadlţenosti je veľmi bohatý, najmä banky si klienta veľmi podrobne ošetria. Stupeň zadlţenosti = Ukazovateľ by nemal prekročiť hodnotu 0,5 Stupeň samofinancovania = Optimálna hodnota je < 1 3 Zalai, K. 2010: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint dva, siedme prepracované a rozšírené vydanie, 2010, 86s., ISBN

33 Finančná páka = Ukazovateľ vypovedá o tom, akú časť tvorí vlastný kapitál, koľkokrát je celkový kapitál väčší ako vlastný. Výsledok 2 znamená, ţe podiel cudzieho a vlastného kapitálu je rovnaký. Platobná neschopnosť = Platobná neschopnosť bude primárnou, ak je výsledok pomeru >1, sekundárnou, v prípade ak je < 1. V tejto biede je lepším prípadom platobná neschopnosť sekundárna. Podnik neplatí, lebo mu iní viac dlhujú Úverová zaťaţenosť = Ukazovatele rentability 4 Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia. Do ich úrovne sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity a zadlţenosti a ukazovatele rentability ich tak zhŕňajú. Rentabilita trţieb (ROS) = Ukazovateľ vypovedá o zhodnotení spotrebovaných vstupov tým, ţe kvantifikuje výšku zisku v eure trţieb. Rentabilita výnosov = Rentabilita nákladov = 4 Zalai, K Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint dva, siedme prepracované a rozšírené vydanie, s. ISBN

34 Rentabilita kapitálu (ROI) = Charakterizuje intenzitu, s akou sa reprodukuje vloţený kapitál do podniku. Ukazovateľ vypovedá o zhodnotení kapitálu, ktorý bol v podniku viazaný. Zhodnotením tej časti celkového kapitálu, ktorou je vlastný kapitál, je čistý zisk, zhodnotením tej časti, ktorú tvorí cudzí kapitál, je úrok. Rentabilita vlastného kapitálu (ROE) = Ďalšie metódy, ktoré sme pouţili v tejto bakalárskej práci 2. Metóda komparácie, ktorú sme vyuţili pri porovnávaní poloţiek v účtovných výkazoch za jednotlivé roky a taktieţ pri porovnávaní vypočítaných pomerových ukazovateľov za sledované obdobie. 3. Metóda syntézy, ktorá bola vyuţitá pri formulácii záverov a zistení získaných na základe výpočtov pomerových ukazovateľov. 4. Metóda pozorovania pozorovanie činnosti vykonávanej PDP, sledovanie princípov fungovania podniku, pozorovanie na akej úrovni sú pouţívané technológie na druţstve, pozorovanie techniky predaja. 5. Metóda riadeného rozhovoru s pracovníkom PDP rozhovor s kompetentným pracovníkom druţstva. 33

35 4 Výsledky práce a diskusia 4.1 Majetková a kapitálová štruktúra podniku Majetková a kapitálová štruktúra podniku poukazuje na jednotlivé zloţky majetku a zdroje krytia majetku. Tab. 5 majetok a zdroje krytia majetku za jednotlivé roky (v ) Majetok Dlhodobý hmotný majetok Dlhodobý nehmotný majetok Dlhodobý finančný majetok Neobežný majetok spolu Zásoby Dlhodobé pohľadávky Krátkodobé pohľadávky Finančné účty Obežný majetok spolu Časové rozlíšenie Aktíva celkom Vlastné imanie Cudzie zdroje Časové rozlíšenie Pasíva celkom zdroj: súvaha družstva za roky 2008, 2009,

36 4.1.1 Majetková štruktúra Majetkom podniku sa rozumie súhrn všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a vyuţívajú sa za účelom podnikania Tab. 6 Stav, vývoj a štruktúra neobeţného majetku (v ) Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Index štruktúra /08 10/09 (v %) (v%) (v%) Neobeţný majetok ,0067 0, ,93 73,40 75,45 DHM ,0252 0, ,79 42,20 42,24 stavby ,8260 1, ,94 26,55 30,54 základné stádo a ťaţné zvieratá ,6235 0,6616 8,51 8,30 5,94 DNM ,08 DFM ,9815 0, ,14 31,20 33,12 Podielové cennné papiere majetok spolu ,9814 0, ,03 31,09 33, zdroj: súvaha družstva za roky 2008, 2009, 2010 a vlastné prepočty Majetok podniku dosiahol najvyššiu hodnotu v roku 2008, a to Postupne mal klesajúcu tendenciu. Neobeţný majetok predstavoval v roku , čo bola najvyššia hodnota za posledné tri roky. V roku 2010 však klesol oproti roku 2009 o necelých 5%. Neobeţný majetok sa podieľal na celkovom majetku v najväčšej miere v roku 2010 a to 75,45%-tami. Najväčšou mierou na tom prispel DHM, ktorý sa podieľal na celkovom majetku v roku , 24%-tami. DNM nemal v roku 2008 a 2009 zastúpenie, v roku 2010 dosiahol hodnotu 2786, čo predstavuje 0,08%-tný podiel na celkovom majetku. DHM mal kolísavý priebeh. V roku 2010 klesol oproti roku 2009 o 7,46%. 35

37 DHM sa podieľal na celkovom majetku podniku 42,24%-tami v roku 2010, v predchádzajúcich rokoch mali hodnoty klesajúci charakter. Najväčší podiel na DHM mali stavby, ktoré sa v roku 2009 podieľali na celkovom majetku takmer 27 %- tami a dosiahli hodnotu Bolo to spôsobené prístavbou administratívnej budovy. Ďalšou významnou poloţkou v rámci DHM bola poloţka základné stádo a ťaţné zvieratá, ktorá sa podieľala na celkovom majetku v roku ,5 %-tami, v roku 2010 však uţ len 5,94 %-tami. Tento negatívny jav bol zapríčinený v dôsledku niţšieho prevodu jalovíc do základného stáda. DFM sa v rámci neobeţného majetku podieľa na celkovom majetku pribliţne jednou tretinou. Najväčšiu zásluhu na tom majú podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, ktoré v prvých dvoch rokoch nadobúdajú rovnakú hodnotu. V roku 2010 sme zaznamenali pokles oproti predchádzajúcim rokom o Tab. 7 Stav, vývoj a štruktúra obeţného majetku (v ) Hodnota ukazovateľa Index Štruktúra Ukazovateľ /08 10/09 (v %) (v %) (v%) Obeţný majetok ,6635 0, ,94 26,53 24,47 Zásoby ,6181 0, ,68 20,70 18,47 Materiál ,9231 0,0003 0,5 0,5 Nedokončená výroba ,4437 0,003 4,28 2,05 Výrobky ,6533 1, ,13 9,07 10,34 Zvieratá ,6150 0,8202 8,83 6,85 6,08 Dlhodobé pohľadávky ,8525-0,29 2,15 Krátkodobé pohľadávky ,4421 0,4868 5,49 5,16 2,72 Finančné účty ,3188 2,7399 0,77 0,38 1,14 zdroj: súvaha družstva za roky 2008, 2009, 2010 a vlastné prepočty Zastúpenie obeţného majetku na celkovom majetku malo v podniku klesajúci trend. Zatiaľ čo v roku 2008 to bolo pribliţne 1/3 zastúpenie v roku 2010 uţ len 24,47%. 36

38 Najväčšiu poloţku v rámci obeţného majetku tvorili zásoby, ktoré v roku 2010 tvorili 18,47 % z celkového majetku podniku. Poloţka materiál zaznamenala prudký nárast. V roku 2009 bola o vyššia ako v roku Tento jav bol zapríčinený nákupom materiálom na opravu strechy na maštaliach. Dlhodobé pohľadávky v roku 2008 zaznamenali nulovú hodnotu, v roku 2009 dosiahli V roku 2010 zaznamenali nárast o 68,52 %. Tento nárast bol spôsobený podpisom zmluvy o dlhodobom prenájme poľnohospodárskych strojov. Výrazný bol pokles krátkodobých pohľadávok v roku 2010, kedy poklesli oproti roku 2008 o Veritelia v tomto roku uhradili takmer polovicu svojich záväzkov. Finančné účty vykazovali kolísavý priebeh. V roku 2008 dosiahli hodnotu , v roku 2009 klesli o a následne v roku 2010 dosiahli hodnotu Ukazovateľ Tab. 8 Stav, vývoj a štruktúra majetku spolu (v ) Hodnota ukazovateľa Index Štruktúra /08 10/ (v %) 2009 (v %) 2010 (v %) Majetok spolu ,8931 0, ,00 100,00 100,00 Neobeţný majetok ,0067 0, ,93 73,40 75,45 Obeţný majetok ,6635 0, ,94 26,53 24,47 Časové rozlíšenie ,5612 1,0016 0,12 0,07 0,08 zdroj: súvaha družstva za roky 2008, 2009, 2010 a vlastné prepočty 37

39 Časové rozlíšenie 1% Obežný majetok 24% Neobežný majetok 75% Obr. 1 Štruktúra majetku za rok 2010 zdroj: súvaha družstva za rok 2010 a vlastné prepočty Graf nám ukazuje, zastúpenie jednotlivých druhov majetku na celkovom majetku v roku Vidíme, ţe najväčšie zastúpenie má neobeţný majetok, ktorý tvorí viac ako 75 %. Z tabuľky, ktorá poukazuje na celkovú štruktúru majetku vyplýva, ţe nebeţný majetok tvorí podstatnú časť na celkovom majetku. Neobeţný majetok má stúpajúci trend, keď v roku 2010 dosiahol 75,45 %. Naopak obeţný majetok zaznamenáva kaţdým rokom pokles. V predchádzajúcom roku bol na úrovni 24,47 %. Časové rozlíšenie podniku ktoré má v kaţdom roku zastúpenie v nákladoch budúcich období dosahovalo kaţdým rokom pokles. 38

40 4.1.2 Kapitálová štruktúra Kapitálová štruktúra predstavuje podiel dlhodobého kapitálu, ktorý sa pouţíva pri krytí neobeţného majetku. Zloţkami dlhodobého kapitálu sú vlastné imanie a dlhodobé záväzky, vrátane dlhodobých úverov. Ukazovateľ Tab. 9 Stav, vývoj a štruktúra vlastného imania (v ) Hodnota ukazovateľa Index Štruktúra /08 10/ (v %) 2009 (v %) 2010 (v %) Vlastné imanie ,7691 0, ,35 61,78 58,86 Základné imanie ,0000 1, ,61 11,62 11,62 Kapitálové fondy ,5744 0, ,96 56,89 35,35 Fondy zo zisku , ,0711 0,39 0,40 26,63 VH minulých rokov ,7859-5,1766 0,74 1,46-8,15 VH za účtovné obdobie ,0225-0,8195 0,65-8,99-7,97 zdroj: súvaha družstva za roky 2008, 2009, 2010 a vlastné prepočty Vlastné imanie zaznamenalo počas sledovaných rokov pokles a v roku 2010 dosiahlo hodnotu , čo predstavuje zníţenie oproti roku 2008 o 23,09 %. Táto zmena bola vyvolaná poklesom vkladov spoločníkov druţstva. Základné imanie vykazovalo v rokoch 2008 aţ 2010 rovnakú hodnotu a to Kapitálové fondy sa drţali v prvých dvoch rokoch sledovania na rovnakej úrovni, ale v roku 2010 rapídne klesli oproti roku 2009 o Výsledok hospodárenia zaznamenal za sledované obdobie negatívne zmeny. V roku 2008 bol ešte pozitívny, keď dosiahol hodnotu V posledných dvoch rokoch zaznamenalo druţstvo výraznú stratu a VH klesol aţ na hodnotu Je to spôsobené prudkým poklesom výnosom v roku 2009 a v roku Tento prudký pokles sme zaznamenali z dôvodu zniţovania výroby a následného predaja obrábacích 39

41 strojov a taktieţ prudkého zniţovania výroby kŕmnych zmesí. Podniku sa tieto činnosti javili ako veľmi nerentabilné. Taktieţ sa na zniţovaní VH podieľal prudký pokles trţieb z predaja vlastných výrobkov, keď klesla cena mlieka. Podnik zniţoval produkciu a následný predaj zemiakov, z dôvodu lacnejšieho dovozu zemiakov zo zahraničia. Ukazovateľ Tab. 10 Stav, vývoj a štruktúra cudzích zdrojov (v ) Hodnota ukazovateľa Index Štruktúra /08 10/ (v %) (v %) 2010 (v %) Cudzie zdroje ,9676 0, ,07 29,93 29,33 Rezervy ,8200 1,1366 0,59 0,44 0,54 Dlhodobé záväzky ,0583 0,4313 1,93 0,27 0,13 Krátkodobé záväzky ,9231 1, ,47 15,39 19,09 Bankové úvery spolu ,4065 0,6808 6,08 13,00 9,57 Dlhodobé úvery ,7811 2,8911 3,35 0,94 2,93 Krátkodobé úvery ,1756 0,5090 2,73 12,06 6,64 Krátkodobé finančné výpomoci ,83 0,00 zdroj: súvaha družstva za roky 2008, 2009, 2010 a vlastné prepočty Cudzie zdroje sa podieľajú na celkovom kapitáli v kaţdom zo sledovaných rokov takmer tretinovým podielom. Cudzie zdroje v prvých dvoch rokoch dosahujú takmer rovnakú hodnotu, aţ v roku 2010 klesli na Z cudzích zdrojov majú na celkovom majetku najväčšie zastúpenie krátkodobé záväzky, ktoré stúpli oproti roku 2009 o takmer 15 %. Dlhodobé záväzky zaznamenali rapídny pokles v roku 2009, keď klesli o V roku 2010 bol zaznamenaný pokles o Podnik v tomto roku splatil záväzky voči dodávateľom stavebného materiálu. 40