SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 SLAVOMÍRA MELIŠKOVÁ

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 SLAVOMÍRA MELIŠKOVÁ

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU Dekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD Finančno ekonomická analýza poľnohospodárskeho subjektu Diplomová práca Katedra ekonomiky Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD. Vedúci práce: Ing. Jana Miklovičová, PhD. Slavomíra Melišková NITRA 2008

3 ABSTRAKT Melišková, Slavomíra: Finačná a ekonomická analýza vybraných ekonomických ukazovateľov v práci Finančno ekonomická analýza poľnohospodárskeho podniku. Diplomová práca / Slavomíra Melišková. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta ekonomiky a manaţmentu, Katedra ekonomiky. Vedúca diplomovej práce: Ing. Jana Miklovičová. Nitra FEM SPU, Predmetom diplomovej práce je finančno - ekonomická analýza druţstva v Ivanke pri Nitre. Časové obdobie analýzy sú roky 2003, 2004, 2005 a Finančná situácia podniku zohráva veľmi dôleţitú úlohu v ţivote spoločnosti a to nielen smerom dnu, ale aj von. Aj malá zmena vo vývoji podniku, či uţ negatívna alebo pozitívna môţe mať okamţité odzrkadlenie na trhu, v súvislosti s reakciou partnerov, potenciálnych investorov či bankárov. Preto ukazovatele finančnej analýzy sú smerodajnými v budúcom vývoji podniku. Diplomová práca je rozdelená do siedmych kapitol. Prvá kapitola obsahuje teoretické vymedzenie rôznych pojmov od rôznych autorov. Ide o základné pojmy: podnik, majetková a kapitálová vybavenosť podniku, účtovná závierka, účtovné výkazy, finančná analýza a iné. V druhej kapitole je stanovený cieľ diplomovej práce. Tretia kapitola obsahuje metodiku práce. Najrozsiahlejšia je štvrtá kapitola, v ktorej sa nachádzajú výsledky práce. Je rozdelená do viacerých podkapitol. Obsahuje charakteristiku skúmaného poľnohospodárskeho druţstva a zhodnotenie výpočtov jednotlivých vybraných ukazovateľov finančnej analýzy. V piatej kapitole sú zhodnotené jednotlivé ukazovatele a obsahuje aj návrhy opatrení pre druţstvo. V šiestej kapitole je uvedený celý zoznam autorov pouţitej literatúry a v siedmu kapitolu tvoria prílohy. Kľúčové slová: finančná analýza, finančné ukazovatele, likvidita, aktivita, zadĺţenosť, rentability, výsledok hospodárenia, zisk

4 ABSTRACT Melišková, Slavomíra: Financial - economic analysis of chosen economic indices in work Financial economic analysis of agricultural company. Diploma work / Slavomíra Melišková..- Slovak University of Agriculture in Nitra. Faculty of Economics and Management, Department of Economics- Lector: Ing. Jana Miklovičová. Nitra FEM SPU, The topic of the diploma work,, financial- economic analysis,, of the farm in Ivanka pri Nitre. The analysis was performed on the basis of figures of the period of years and The financial situation of business organization is very important in the life of company, affects internal and external affairs. Even the small change in the development of the company, negative or positive,could immediately affect the position on the market in continuity with business partner s reaction, possible investors or bankers., The indices of financial-economics analysis are the most important instruments in the future development of the company. The Diploma work is divided into seven chapters. The first chapter includes the determination of different terms defined by different authors. These are basic terms: company- business organization, possessive and capital ownership of company, financial statements, account book, financial analysis and so on. In the second chapter, there is defined an object of the diploma work. The third chapter includes methodology. The fourth chapter is the most extensive and contains the results of the work. The chapter is divided into several subchapters. It contains the characteristics of the examined farm and evaluate the calculation of chosen financial analysis indices. The fifth chapter proceeds with evaluation of individual indices and also includes proposals for measures. In the sixth chapter is the list of authors and used literature and the seventh chapter contains enclosures. Key words: management result, profit. financial analysis, financial indices, liquidity, activity, indebtness, rentability,

5 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracovala samostatne a ţe som uviedla všetku pouţitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra, apríl podpis autora DP

6 Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Jane Miklovičovej, Phd. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra, apríl podpis autora DP

7 Pouţité označenie PD SR VI ZI OM NM DFM DHM KFM CK VK Z V N VH ČPK DK KCK HD RV ŢV Poľnohospodárske druţstvo Slovenská republika Vlastné imanie Základné imanie Obeţný majetok Neobeţný majetok Dlhodobý finančný majetok Dlhodobý hmotný majetok Krátkodobý finančný majetok Celkový kapitál Vlastný kapitál Zisk Výnosy Náklady Výsledok hospodárenia Čistý prevádzkový kapitál Dlhodobý kapitál Krátkodobý cudzí kapitál Hovädzí dobytok Rastlinná výroba Ţivočíšna výroba

8 Obsah Úvod Prehľad riešenej problematiky doma i v zahraničí Pojem podnik Majetková a kapitálová vybavenosť podniku Podnikový informačný systém a účtovníctvo ako jeho súčasť Účtovná závierka, účtovné výkazy a finančná analýza Cieľ práce Metodika práce Výsledky práce Charakteristika poľnohospodárskeho druţstva Zhodnotenie štruktúry a vývoja majetku Zhodnotenie štruktúry a vývoja pasív Posúdenie financovania obeţného a neobeţného majetku Zhodnotenie ukazovateľov viazanosti majetkových poloţiek a záväzkov Zhodnotenie pomerových ukazovateľov likvidity, aktivity, rentability a zadĺţenosti Zhodnotenie ukazovateľa Cash flow Zhodnotenie pyramídového rozkladu rentability CK Zhodnotenie analýzy ex ante Záver a návrhy opatrení Zhrnutie Návrhy opatrení Zoznam pouţitej literatúry Prílohy... 81

9 Úvod Poľnohospodárstvo ako jedno z odvetví národného hospodárstva prešlo za posledné roky rôznymi transformačnými zmenami. Zmeny politických, organizačných a ekonomických štruktúr v našej spoločnosti sú určujúcimi činiteľmi uplatnenia kvalitatívne nových prístupov k riadeniu podnikateľských subjektov. Podnikateľským subjektom v tomto odvetví však s rozvojom trhového hospodárstva vznikli aj problémy, ktoré ovplyvňujú ich celkovú ekonomiku. Charakteristickým znakom súčasnosti je však rastúca dynamika inovácií vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho ţivota. Nastáva postupný obrat k stabilizácii a vytvoreniu reálnejších podmienok pre podnikanie aj v poľnohospodárstve. Postupujúca ekonomická reforma núti podniky k tomu, aby zhodnotili doterajšie metódy riadiacej práce, aby odhalili pretrvávajúce rezervy a uplatnili efektívnejšie metódy podnikového riadenia. Rok 2004 sa stal ďalším historickým medzníkom a novou výzvou slovenskej ekonomiky. Vstup do Európskej únie neznamená pre podniky iba ľahší prístup na trhy európskeho ekonomického priestoru a adaptáciu na podmienky legislatívy EÚ, ale aj potrebu výrazného posilnenia národnej ekonomiky pri raste konkurencieschopnosti podnikovej sféry. Úspech podnikateľského subjektu, nielen v agropotravinárskom sektore, závisí od objektívnej analýzy a hodnotenia vlastných moţností a výsledkov, výsledkov a moţností konkurencie a na tom základe prijímaných opatrení. Úspešná adaptácia podniku závisí aj od schopnosti podnikového manaţmentu reagovať na nové, zloţitejšie podmienky uplatňovania sa podniku na trhu. Jedným z pouţiteľných nástrojov je finančná analýza charakterizujúca finančnú situáciu podniku. Analýzou podnikateľskej finančnej situácie firmy tak ako jej manaţéri, ako aj externé subjekty dokáţu odhaliť mnohé silné či slabé stránky podniku, ich príčiny a dôvody, a na základe toho sa rozhodovať alebo prijímať návrhy. Podniková analýza musí predstavovať zdroj aktuálnych, objektívnych a komplexných informácií pre vrcholové podnikové vedenie. Jednou z dôleţitých úloh finančnej analýzy je sumarizácia dosiahnutých výsledkov, ich zhodnotenie a následného hľadanie moţností ich vyuţitia pri ďalšom riadení a plánovaní podniku. Finančno ekonomická analýza podniku je dôleţitým predpokladom rozvoja a fungovania podniku. Dôslednou finančno ekonomickou analýzou získava podnik prehľad o

10 finančnom zdraví podniku, ide o hodnotenie ex post, ale je aj predpokladom pre strategické plánovanie a prognózovanie, čiţe hodnotenie ex ante. O informácie, ktoré sú výsledkom finančnej analýzy majú záujem mnohé subjekty, ktoré sú súčasťou podnikateľského prostredia. Sú to hlavne. manaţéri, investori, obchodní partneri, zamestnanci, banky a iní veritelia, štát, štátne orgány, konkurencia, analytici, daňoví poradcovia a účtovní znalci, verejnosť. Rozhodujúcim zdrojom informácií pre usmerňovanie podnikateľskej činnosti je účtovníctvo. Z priebehu a výsledkov podnikania umoţňuje zistenie komplexných údajov o podnikateľskom subjekte. Tému diplomovej práce Finančno ekonomická analýza poľnohospodárskeho subjektu som si vybrala preto, lebo vo fungujúcom trhovom mechanizme je nevyhnutné uskutočňovať hlbšiu analýzu hospodárenia firmy, jej ekonomickej a finančnej situácie. Finančná analýza je neoddeliteľnou súčasťou riadenia, finančného manaţmentu podniku, pretoţe pôsobí ako spätná informácia o tom, čo podnik v jednotlivých oblastiach svojej činnosti dosiahol, v čom sa mu jeho predpoklady podarilo splniť a kde naopak došlo k situácii, ktorej chcel predísť alebo ktorú nečakal. Kaţdí investor očakáva od vloţenej investície do podniku zhodnotenie vloţeného kapitálu.

11 1 Súčasný stav riešenej problematiky doma i v zahraničí 1.1 Pojem podnik BIELIK, P. (2006) charakterizuje podnik ako ekonomickú organizačnú formu usporiadania výroby, obchodu a sluţieb, ktorá je zaloţená na dosahovaní zisku prostredníctvom podnikateľskej činnosti. Základným podnikateľským subjektom v trhovej ekonomike je podnik. Podnik vţdy existuje v určitom konkrétnom prostredí, v tzv. časovej a priestorovej realite. Priestorovú realitu tvorí súhrn prvkov prostredia, s ktorými je podnik vo vzájomnej väzbe a ktoré ho obklopujú. Cieľové správanie podnikov vyplýva z mnoţiny podnikových cieľov, ktoré podnik príjme a verejne deklaruje. Cieľ podniku je veličinou budúcnosti. Vypovedá o takom budúcom stave podniku, ktorý treba dosiahnuť, a ktorý moţno čiastočne aj kvantitatívne vyjadriť pomocou ekonomických ukazovateľov. ANDRÁŠIK, L. a kol. (2004) charakterizujú podnik ako ekonomicky a právne samostatnú jednotku zaloţenú za účelom podnikania. Podnikanie je ľudská aktivita zameraná na dosiahnutie rovnováţneho stavu v ekonomike. Vychádzame z predpokladu, ţe tam, kde je ekonomická rovnováha, uţ ţiadny priestor pre podnikanie nevzniká a preto podnikáme tam, kde je ekonomický nesúlad medzi dopytom a ponukou. Je to činnosť vyţadujúca si veľkú tvorivosť, iniciatívnosť, novátorské postupy a veľkú kreativitu pri tvorbe podnikateľských zámerov. Ekonomická samostatnosť podniku má tieto tri podstatné črty: finančnú rovnováhu, rentabilitu, hospodárnosť. Dôleţitou podmienkou ekonomickej samostatnosti podniku je jeho finančná rovnováha. Jej podstatným znakom je likvidita podniku, jeho platobná schopnosť, schopnosť v ktoromkoľvek okamihu svojej existencie hradiť si svoje záväzky vyplácať mzdy a platy svojim zamestnancom, splácať úvery, platiť dane atď.. Druhým znakom je ekonomickej

12 samostatnosti je rentabilita, ziskovosť. Rentabilita patrí k základným ukazovateľom, vyjadruje výnosnosť, ziskovosť do podniku vkladaných zdrojov. Dosahovanie zisku, zhodnocovanie vloţených kapitálových zdrojov je spravidla významným cieľom podniku. Tretím znakom ekonomickej samostatnosti podniku je hospodárnosť, teda dosahovanie maxima výstupov s minimom vstupov alebo optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi. Len ak vo všetkých týchto oblastiach dosahuje podnik primerané parametre, dokáţe čeliť čoraz ostrejším ekonomickým tlakom svojich konkurentov, a teda zachovať si ekonomickú samostatnosť. GOZORA, V.(2000) definuje podnik ako formu podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno organizačnej jednotke s uzavretým obratom hodnoty a s cieľom produkovať pre potreby trhu a pre vlastné uspokojovanie potrieb. Podnik sa stretáva s rozmanitými očakávaniami záujmových skupín (vlastníci, manaţéri, zamestnanci, verejnosť), uvádza FIBÍROVÁ, J. (2001), ktorých naplnenie nakoniec rozhoduje o jeho vlastnom úspechu či neúspechu. Pre existenciu podniku je nutné, aby boli stanovené ciele so zreteľom k cieľom vlastníkov kapitálu (rast, zisk, rentabilita, priemerné zhodnotenie vlastného a cudzieho kapitálu, vyváţená štruktúra financovania, zaistenia likvidity), k cieľom zamestnancov (odmena, pracovná klíma, náplň práce, príleţitosť pre kariéru, sociálne zaistenie, spolurozhodovanie) a k trhovému okoliu (súčasní a potenciálni zákazníci, dodávatelia, konkurenti, média, štát, ţivotné prostredie). SEDLÁK, M. a kol. (1995) chápe podnik ako ekonomické a organizačné usporiadanie transformačného procesu do podnikateľskej jednotky, ktorej cieľom je dosahovať podnikateľský zisk. Ďalej ako ekonomicky a právne samostatnú podnikateľskú jednotku, ktorej základnými znakmi sú kombinácia výrobných faktorov, právna a ekonomická samostatnosť Podľa FOLTÍNOVEJ, A. KALAFUTOVEJ, Ľ. (1998) je podnik v trhovej ekonomike pod veľkým tlakom konkurencie, v ktorej ťaţko obstojí bez kvalitného a finančného riadenia. So vstupom zahraničného kapitálu na náš trh je úzko spojený aj prílev nových poznatkov týkajúcich sa riadenia podniku. SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001) chápu podnik ako jednotku ekonomickú, sociálnu, finančnú a účtovnú. Podstatou existencie podniku ako samostatnej ekonomickej jednotky je tvorba materiálnych alebo duchovných statkov a poskytovanie sluţieb na uspokojovanie súčasných alebo budúcich potrieb spotrebiteľov prostredníctvom spotrebiteľského trhu. Podnik je tieţ sociálnou jednotkou, a to v tom zmysle, ţe jeho účelom je poskytnúť občanom pracovné

13 príleţitosti a zabezpečiť primeranú sociálnu starostlivosť svojim zamestnancom. Podnik ako finančná jednotka si stanovuje v oblasti finančného riadenia tieto základné ciele: - dosiahnuť zisk ako výsledok svojej činnosti, - udrţať si schopnosť uhrádzať svoje platobné povinnosti (záväzky), - svoju podnikateľskú činnosť uskutočňovať hospodárskym spôsobom. Všetky uvedené ciele finančného riadenia podniku sú rovnako významné, kaţdý z nich ssa však stáva prvoradým v inom časovom horizonte procesu riadenia. V súčasných ekonomických spoločenských podmienkach sa pri organizovaní a riadení obchodných firiem stáva človek významným článkom konštatuje ČÍHOVSKÁ, V. a kol. (1997). Obchodné podmienky sa popri spoločenských črtách s ostatnými hospodárskymi systémami vyznačujú mnohými odlišnosťami, ktoré kladú špecifické poţiadavky na tvorbu organizačnej štruktúry a riadenia obchodných firiem. Procesy riadenia v obchodnej firme vymedzujú ako proces postupne sa v čase striedajúcich etáp, ktoré tvoria cyklus riadenia. Za hlavný produkt riadenia povaţujú rozhodovanie osvojenie si základných metód rozhodovacieho procesu ako integrálnej súčasti riadenia. 1.2 Majetková a kapitálová vybavenosť podniku VLACHYNSKÝ, K. a kol.(1997) definujú získavanie vlastného kapitálu z externých zdrojov ako pôvodný vklad vlastníka (vlastníkov). Ak v priebehu podnikového hospodárenia vznikne dodatočná potreba vlastného kapitálu (pri financovaní podnikovej expanzie, pri finančnej konsolidácii realizovanej substitúciou cudzieho kapitálu vlastným kapitálom) a podnik nemá dostatok interných zdrojov, dochádza k ďalšiemu vlastníckemu vkladu. Veľkosť a sústreďovanie vlastníckeho vkladu sa líšia podľa typu podniku. Pri financovaní z interných zdrojov sa zdroje financovania vytvárajú a pouţívajú v samom podniku. Pochopiteľne, aj tieto zdroje prichádzajú na účet podniku prostredníctvom platobného a zúčtovacieho styku vo forme trţieb od iných subjektov odberateľov. Podstatné je, ţe tieto zdroje vznikli v dôsledku činnosti podniku. Financovaním podniku z interných zdrojov rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z finančno hospodárskej činnosti podniku. Rozlišujeme: - zo zisku, - financovanie z odpisov,

14 - financovanie z rezerv, - financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí. BIELIK, P. (2006) majetkovou štruktúrou rozumie podiel jednotlivých poloţiek majetku na celkovom majetku, kapitálovou štruktúrou podiel vlastného a cudzieho, dlhodobého a krátkodobého kapitálu na celkovom kapitáli. Majetková štruktúra ovplyvňuje likviditu podniku, t.j. jeho schopnosť premeniť majetok na peniaze potrebné k úhrade krátkodobých dlhov. Vyšší stupeň likvidity podniku zvyšuje na jednej strane jeho finančnú stabilitu, na druhej strane však zniţuje jeho výnosnosť. Majetková vybavenosť podniku značne závisí od odvetvia a typu majetku. Rovnako kapitálová štruktúra by mala byť optimálna, čo znamená, ţe pomer cudzieho kapitálu k vlastnému kapitálu a pomer krátkodobého a dlhodobého kapitálu by mal byť taký, aby celkové náklady na kapitál boli čo najniţšie. Vzťah medzi majetkom a kapitálom charakterizuje tzv. zlaté bilančné pravidlo, ktoré poţaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik trvale alebo dlhodobo k dispozícii. Krátkodobo viazaný majetok môţe byť financovaný aj kapitálom, ktorý má podnik trvale alebo dlhodobo k dispozícii. Krátkodobo viazaný majetok môţe byť financovaný aj kapitálom, ktorý má podnik k dispozícii len krátkodobo. Ak by podnik zabezpečoval financovanie dlhodobého majetku z krátkodobých zdrojov, musel by v priebehu ţivotnosti majetku niekoľkokrát ţiadať o nové úvery, pretoţe transformácia dlhodobého majetku na peniaze presahuje splatnosť krátkodobých zdrojov. Na druhej strane financovanie krátkodobého majetku dlhodobými zdrojmi je pre podnik neefektívne. Neefektívnosť je spôsobovaná rozdielnymi nákladmi (cenou) kapitálu. HONTYOVÁ, K., LISÝ, J., SATKOVÁ, B., (2000/2001), uvádzajú ţe, kapitál podniku je peňaţným vyjadrením súhrnu zdrojov, ktorými je finančne krytý jeho majetok. Kapitál podniku členíme na základe zdrojov, z ktorých ho podnik získal a na základe času, za ktorý ho má podnik k dispozícii. Základnými zloţkami štruktúry kapitálu sú: - vlastný kapitál - cudzí kapitál. Rozhodovanie o štruktúre kapitálu podniku je dôleţitou úlohou finančného riadenia. Rieši sa najmä z hľadiska minimalizácie nákladov spojených s obstaraním a udrţiavaním tohto druhu kapitálu. Peňaţne vyjadrení majetok a kapitál sa navzájom rovnajú. Je to tá istá hodnotová veličina raz posudzovaná ako zdroj, inokedy v čom je viazaná.

15 Pri podnikaní sú majetok a kapitál v stálom pohybe, ich objem a štruktúra sa plynulo menia. VALACH, J. a kol. (1997) povaţujú hospodársky úspech podnikov nezávislí len na technickej dokonalosti, vyspelosti, ale z veľkej časti a v niektorých podnikoch prevaţne i na obchodnej zdatnosti vedenia podniku. Významná súčasť obchodnej zdatnosti podniku (vedľa otázok cenovej politiky, prieskumu trhu, ochrany proti riziku podnikania ) je udrţanie majetkovo- finančnej stability. Majetkovo finančnou stabilitou rozumieme schopnosť podniku vytvárať a trvale udržiavať (napriek zmenám v činnosti podniku) správny vzťah medzi majetkom a používaným kapitálom. Statický pohľad na majetok podniku a jeho štruktúru poskytuje bilancia podniku. Majetková štruktúra podniku predstavuje podrobnú štruktúru aktív podniku. Majetková štruktúra je veľmi diferencovaná. Závisí predovšetkým na technickej náročnosti výroby. Majetková štruktúra podniku je taktieţ silne závislá na konkrétnej ekonomickej situácii podniku a orientácii jeho hospodárskej politiky. Finančná štruktúra podniku je predstavuje štruktúru podnikového kapitálu, z ktorého je financovaný jeho majetok. Z dynamického hľadiska finančná štruktúra podniku ukazuje štruktúru prírastku podnikového kapitálu, z ktorého je financovaný prírastok majetku. ANDRÁŠIK, L. a kol. (2003) charakterizujú zdroje majetku ako hodnotové vyjadrenie časti podielu vlastníka na majetku a právne nároky veriteľov. Snahou podnikateľa je zabezpečiť čo najväčšiu časť výrobných faktorov (inputov) z vlastného vkladu peňaţných prostriedkov. Pre podnikanie to však spravidla nestačí, preto na financovanie svojho majetku pouţíva vlastné aj cudzie prostriedky. Pouţívané cudzie prostriedky sa označujú ako cudzie zdroje. Ak od celkovej hodnoty majetku podniku odpočítame cudzie zdroje, dostaneme rozdiel, ktorý predstavuje vlastné zdroje. Jednotlivé formy majetku a zdroje jeho krytia pritom vyjadrujú dvojaký pohľad na jednu materiálnu skutočnosť - majetok podniku: čo to je a z čoho je to obstarané. Ak sú formy majetku a jeho zdroje len dvojakým pohľadom na majetok podniku, musí sa v peňaţnom vyjadrení súčet majetku podľa jeho formy rovnať súčtu majetku podľa jeho zdrojov. Ak s postupne v podniku zmení objem majetku podľa foriem, nevyhnutne sa musí zhodne zmeniť aj celkový objem zdrojov, pričom vlastné zdroje podniku sú stále (trvalé zdroje), zatiaľ čo cudzie zdroje sú v podstate dočasné (prechodné) zdroje.

16 Uvádzaný dvojaký pohľad na majetok podniku sa nazýva bilančný (súvahový) princíp, ktorý vyjadruje skutočnosť, ţe medzi majetkom a kapitálom platí základný vzťah rovnosti, na základe čoho potom tieţ platí základný vzťah rovnosti aj medzi aktívami a pasívami. Znamená to, ţe súčet aktív musí byť úplne zhodný so súčtom pasív. ALEXY, J. (2005) základnou otázkou pred ktorou stojí podnikateľský subjekt je kvantifikácia potrebného kapitálu pre podnikateľskú činnosť. Táto je definovaná rozsahom činnosti a náročnosti kapitálu daného odboru. Kapitál sa spravidla charakterizuje ako bohatstvo, ktoré poskytuje moţnosti získania ďalšieho bohatstva. Bohatstvo vloţené a viazané v podniku predstavuje kapitál podniku. Konkrétna forma v akej je kapitál v podniku viazaný vyjadruje majetok v jeho jednotlivých súčastiach, presnejšie hospodárskych prostriedkov podniku. Objem majetku a jeho štruktúru charakterizujú aktíva v súvahe. Pramene kapitálu podniku sú charakterizované finančnými zdrojmi, ktorých zloţenie prezentuje finančná štruktúra podniku, ktorá je zobrazená v pasívach súvahy. Pri posudzovaní objemu a štruktúre podnikového majetku treba zohľadňovať najmä: technický a technologický stav a úroveň uskutočnenej činnosti s dynamikou a trendom rozvoja, štruktúru majetku vo vzťahu k trvalej platobnej schopnosti v podniku. Zloţky majetku majú vytvárať predpoklady pre rentabilné hospodárenie a musia byť tak likvidované, aby sa v procese kolobehu premieňali na peniaze skôr, ako je potrebné platiť jednotlivé podnikové záväzky. Prakticky tvorí finančnú stránku rozhodovanie o majetku. Základným a rozhodujúcim zdrojom podnikového kapitálu je vklad vlastníka. V podniku dochádza ku kombinácií foriem financovania, ktorými sa získava potrebný kapitál. Podnik, ako autonómny ekonomický subjekt, môţe formy financovania, ako spôsoby získania podnikového kapitálu uplatniť: externým financovaním interným financovaním. PATAKY, J. ŠKORECOVA, E. tvrdia, ţe kaţdý podnikateľský subjekt potrebuje na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti určitý majetok v závislosti od charakteru a rozsahu vykonávaných činností. Ak sa zriaďuje akýkoľvek podnik musí byť zrejmé, z akých zdrojov budú obstarané potrebné zloţky majetku. Snahou kaţdého podniku je zabezpečiť čo najväčšiu časť majetku z vlastných vkladov peňaţných prostriedkov, prípadne nepeňaţných vkladov

17 zakladateľov. V praxi však to nie je vţdy moţné, a preto značná časť majetku sa získava v styku s vonkajším svetom. Kaţdý majetok musí teda pochádzať z nejakého zdroja. Pod pojmov zdroj (kapitál) rozumieme prameň (miesto), alebo spôsob získania majetku pre podnikateľskú činnosť. Zdrojom môţe byť dodávateľ, štát a jeho inštitúcie, peňaţný ústav a iné. Zdroj krytia majetku v účtovníctve teda predstavuje abstraktné vyjadrenie majetku, z ktorého, resp. prostredníctvom ktorého bol získaný, alebo vyfinancovaný. 1.3 Podnikový informačný systém a účtovníctvo ako jeho súčasť V teórii informácií, zdôrazňuje ŠAJBIDOROVÁ, M. (2000), hovorí ţe, pojem informácie je chápaný ako pomer toho, čo sa vie pred prijatím novej správy k tomu, čo sa vie po jej prijatí. Riadenie je vţdy neoddeliteľne spojené s informáciami, s ich prenosom a výmerou, to znamená komunikáciou. Informácie umoţňujú pracovníkom orientovať sa v zloţitých procesoch riadenia. Mať vybudovaný taký informačný systém, ktorý poskytuje informácie manaţmentu nielen o stave minulom, ale dokáţe na základe matematického aparátu prognózovať aj stavy budúcnosti odporúča KUČERA, M. (1997). Preto je úlohou účtovnej jednotky správne si vybrať vhodný informačný systém a programové vybavenie. Rovnako dôleţité je zabezpečiť ich neustálu aktualizáciu, aby informačné systémy poskytovali informácie potrebné pre objektívne rozhodovanie manaţmentu. Informačný systém manaţmentu definuje GOZORA, V. (2000) ako sieť vybudovanú v podniku na prenos informácií, ktoré sú nevyhnutné pri rozhodovaní. Uvedený systém je súčasťou kaţdého vyspelého podniku a poskytuje informácie, ktoré sú pre manaţérov potrebné. Súčasťou informačného systému manaţmentu sú informácie, ktoré bezprostredne ovplyvňujú riadenie krízových situácií. Informačný systém krízového manaţmentu je subsystémom celkového informačného systému podnikového manaţmentu. LÁTEČKOVÁ, A. (2000) tvrdí, ţe pre manaţérov na kaţdej úrovni riadenia sú podstatné informácie, ktoré umoţňujú čo

18 najefektívnejšie plniť základné funkcie manaţérov. Riadenie a rozhodovanie sa uskutočňuje na základe dostupných informácií. K rozhodujúcim informáciám pre riadenie a rozhodovanie patria účtovné informácie. Pre manaţment podniku predstavujú zdroj informácií o prebiehajúcich hospodárskych procesoch, ktoré umoţňujú sledovať zmeny. Chronicky, tak ako denne vznikajú a časovo za sebou nasledujú, takto časovo usporiadané zápisy sa uskutočňujú v denníku. Systematicky, t.j. usporiadané z vecného hľadiska, pre zápisy usporiadané z vecného hľadiska je určená hlavná kniha, ktorá obsahuje syntetické účty. ZALAI, K. a kol. (2002) charakterizujú rôzne moţnosti získať potrebné informácie o stave podnikových financií. Cenné poznatky mu poskytujú informácie z kapitálového trhu (burzové správy), vyuţiť môţe rozmanité externé informácie z ekonomického okolia, ktoré môţu mať podobu Obchodného vestníka, rôznych štúdií a štatistických materiálov o vývoji ekonomiky, jej jednotlivých sektorov či odborov. Zaujímavé sú tieţ interné nefinančné podnikové údaje. Napokon zdrojom veľmi potrebných údajov je účtovná evidencia podniku. Tento zdroj má dokonca mimoriadny význam. Prvým dôvodom je, ţe do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Na relatívne malom priestore je sústredených veľa dôleţitých informácií. Druhým dôvodom je, ţe údaje účtovnej závierky vecne, časovo a formálne správne vypovedajú o činnosti podniku, čo je v prípade mnohých podnikov verifikované audítorom. PATAKY, J. (2002) charakterizuje ako základný zdroj informácií pre riadiace a rozhodovacie procesy účtovníctvo a účtovnú závierku s jej agregovanými výstupmi pre hodnotenie majetkovej, výnosovej a finančnej situácie podnikateľských subjektov. Výstupy z účtovníctva umoţňujú skúmať hospodárske procesy podnikateľskej činnosti ako objektívnu realitu. Hospodárske procesy uskutočňujú ľudia za vyuţitia zdrojov, ktoré v procesoch do ktorých ich vloţíme tvoria materiálny základ. Charakterizovaná podstata hospodárskych procesov deklaruje postavenie účtovníctva v dvoch vzťahoch: Umoţňuje hodnotenie činnosti ľudí Efektívnosť vyuţitia zdrojov peňaţných a materiálnych vstupov. Účtovníctvo predstavuje metodický ucelený systém informácií o hodnotovej stránke organizovaných činností v podnikateľskom subjekte, uvádza PATAKY, J. (2004). Poskytuje sústavu poznávacích informácií o ekonomickej realite účtovnej jednotky v peňaţnom vyjadrení.

19 Účtovné jednotky účtujú o skutočnostiach do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Účtovným obdobím je kalendárny rok. Účtovníctvo, ako sa domnievajú KRESSE, W. LEUZ, N. (2004) má centrálne postavenie v podnikaní. Je zberňou údajov, ktoré vznikajú v styku s podnikovým a vonkajším prostredím a slúţi ako informačný zdroj, ktorý dodáva dôleţité príspevky k rozhodovaniu, predovšetkým pri spracovaní údajov z najrôznejších hľadísk. Účtovníctvo účtovnej jednotky je samostatný informačný systém, ktorého konečným cieľom je také vedenie účtovníctva, aby účtovná závierka, ktorá je zostavená na podklade beţného účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, konštatuje ŠLOSÁROVÁ, A. (2004). Účtovníctvo obsahuje dôleţité údaje o priebehu a výsledkoch podnikateľskej činnosti. Podľa názoru KOUŘILOVEJ, J. (2003) údaje získane z účtovnej evidencie zostávajú hlavným zdrojom informácií o hospodárení podniku a zároveň spracované spätne umoţňujú ich vyuţitie k riadeniu podniku. HĚRMANSKÝ, R. (2003) konštatuje, ţe účtovníctvo účtovnej jednotky musí podávať informácie pre riadenie, ale ako sa v poslednej dobe stále viac zdôrazňuje, predovšetkým pre investorov. Ako hovoria IFRS, ak je spokojný ako pouţívateľ investor, urobilo sa zadosť i všetkým ďalším skutočným či potenciálnym pouţívateľom. Základným cieľom účtovníctva je podať verný a pravdivý obraz o majetkovej, výnosovej a finančnej situácii podniku, píše PATAKY, J. (2004). Majetková situácia predstavuje prehľad o štruktúre majetku a zdrojov. Výnosovú situáciu zabezpečujú informácie o nákladoch, výnosoch a vytvorení jednotlivých druhov výsledku hospodárenia. Hodnotenie finančnej situácie umoţňuje analýza zaloţená na porovnávaní vzťahov medzi majetkom a zdrojmi, z ktorých bol získaný, resp. ich vzťahmi k dosiahnutému výsledku hospodárenia, prípadne k zloţkám, ktoré ho vytvárajú. Vychádzajúc zo základného cieľa účtovníctva moţno odvodiť predmet účtovníctva. Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o: - stave a pohybe majetku, - stave a pohybe zásob, - výnosoch, - nákladoch, - príjmoch, - výdavkoch,

20 - výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Účtovníctvo chápané ako veda i ako praktická činnosť a zaoberá zberom, zaznamenávaním, triedením (klasifikáciou), sumarizáciou, interpretáciou a odovzdávaním účtovných informácií všetkým jeho pouţívateľom takým spôsobom, aby na základe nich mohli prijímať príslušné podnikateľské rozhodnutia, píšu vo svojej knihe SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001). V krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou je účtovníctvo charakterizované tým, ţe sa v relatívne samostatných účtovných okruhoch odlišujú podľa ŠKORECOVEJ, E. (1998): 1.účtovné informácie tzv. finančného účtovníctva predkladané externým uţívateľom, 2. informácie nákladového či manaţérskeho účtovníctva, ktoré vyţadujú pre riadenie podnikateľského procesu a pre rozhodovanie o budúcnosti podniku riadiaci pracovníci na rôznych stupňoch podnikového vedenia. Medzi oboma okruhmi existujú v niektorých oblastiach pevné, inokedy voľnejšie vzťahy. Podstatným rysom oboch účtovných okruhov je ich rozdielnosť. Rozdiely vyplývajú jednak z toho, ţe kaţdý z nich uspokojuje potreby rozdielnych uţívateľov, jednak z rôznych funkcií, ktoré oba hlavné účtovné okruhy plnia. 1.4 Účtovná závierka, účtovné výkazy a finančná analýza Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré vyuţívajú, uvádza PATAKY, J. (2004). Účtovnú závierku v sústave podvojného účtovníctva tvoria: 1. Súvaha 2. Výkaz ziskov a strát 3. Poznámky Účtovná závierka tak tvorí sústavu výstupných informácií z účtovníctva. Jednu jej časť tvoria účtovné výkazy (Súvaha a Výkaz ziskov a strát), ktoré bezprostredne nadväzujú na beţné účtovníctvo. V druhej časti poznámkach sú uvádzané ďalšie skutočnosti o výsledkoch činnosti podniku. Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu ku ktorému bola zostavená. CENIGOVÁ, A. (2004) rozdeľuje účtovnú závierku na:

21 Individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok vţdy, deď uzavrú účtovné knihy, a to: - riadnu účtovnú závierku, ak sa uzavrú účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, - mimoriadnu účtovnú závierku v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh. Konsolidovanú účtovnú závierku za konsolidovaný celok. Účtovná závierka zostavená k poslednému dňu účtovného obdobia sa nazýva riadna ročná účtovná závierka. Mimoriadna účtovná závierka sa zostavuje ku dňu zániku podnikateľského subjektu, ku dňu jeho zrušenia bez likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu deň jeho vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania. ZALAI, K. a kol. (2002) mimoriadny význam ako zdroj pre finančnú analýzu má účtovná závierka. Osobitné miesto má z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, ţe do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z nej, za akých podmienok sa realizoval, aký bol jeho priebeh a výsledky. Na relatívne malom priestore je sústredených veľa dôleţitých informácií. Druhým dôvodom je, ţe údaje účtovnej závierky vecne, časovo a formálne správne zodpovedajú o činnosti podniku (nemoţno to však absolutizovať, rôzne účelové korekcie či úpravy údajov sú moţné), čo je v prípade mnohých podnikov verifikované audítorom. Štruktúra účtovnej závierky, spôsob jej zostavovania, a teda i výkazy, ktoré ju tvoria, sa líšia podľa toho, či podnik účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Pri prezentovaní postupov a metód finančnej analýzy ex post sa budeme zaoberať najmä podnikmi účtujúcimi podvojne a čerpať údaje budeme z účtovnej závierky týchto podnikov. Dôvodom je detailnejšia prepracovanosť výkazov, ktoré je tvoria. Dávajú bohatšie, rozmanitejšie moţnosti vnímať rôzne stránky finančnej situácie analyzovaného podniku. Výkazy zostavované v jednoduchom účtovníctve sú jednoduchšie, pritom oblasti finančnej analýzy sú prakticky identické. Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosovosti a zmenách vo finančnej situácii podniku, ktoré sú uţitočné pre široký okruh pouţívateľov týchto informácii pri ich ekonomickom rozhodovaní, konštatujú SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001). Viacrozmerné vyuţívanie informácií z účtovnej závierky v práci manaţérov vyţaduje aby boli pre nich uţitočné, píše PATAKY, J. (2004). Uţitočnosť informácií charakterizujú ich vlastnosti, ktoré sa posudzujú z hľadiska ich významnosti. Informácia sa povaţuje za významnú

22 vtedy ak by jej nesprávne uvedenie resp. neuvedenie v účtovnej závierke mohlo spôsobiť nesprávne rozhodnutie. Informácie posúdené z hľadiska významnosti musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia v účtovnej závierke je zrozumiteľná, ak je účtovná závierka vyhotovená v štátnom jazyku a jej obsah je zrozumiteľný vzhľadom na pouţívanú formu účtovného záznamu (písomná, technická) a pouţívané metódy a zásady uplatňované v zmysle zákona o účtovníctve. Informácie v účtovnej závierke sú porovnateľné ako účtovná jednotka v priebehu účtovného obdobia nezmenila pouţité metódy a účtovné zásady a pritom predpokladala najmenej 12 mesiacov pokračovať v činnosti od dátumu ku ktorému bola zostavená. Informácie o účtovnej závierke sú spoľahlivé ako účtovná jednotka účtovala tak, ţe účtovná závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, finančnej situácie a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke znamená, ţe sú zaúčtované všetky účtovné prípady, ktoré s účtovným obdobím vecne a časovo súvisia a v poznámkach sú vykázané všetky informácie o ktorých sa v účtovníctve neúčtuje. BUČEKOVÁ, J. (2004) poukazuje na skutočnosť, ţe novela zákona o účtovníctve s účinnosťou od 1. januára 2005 ustanovuje pre určité typy účtovných jednotiek povinnosť zostavovania individuálnej účtovnej závierky podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva od roku Pôjde najmä o finančné inštitúcie, poisťovne, obchodníkov s cennými papiermi a prípadne veľké účtovné jednotky. Účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ju budú od roku 2005 povinne zostavovať podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Súvaha je statickým pohľadom na podnik, uvádza BELICA, M. (2002). Jej základnou funkciou je poskytnúť k určitému dátumu prehľad o finančnej situácii podniku, o stave jej kapitálovej štruktúry. Na základe je moţné zistiť, či sa podnik úspešne vyrovnáva s jedným z hlavných cieľov svojej činnosti, t.j. zachovaním hospodárskej stability pri dosiahnutí primeranej rentability. BIELIK, P. (2006) definuje súvahu vo svojej podstate ako súhrnný účtovný výkaz, ktorý poskytuje vo forme bilancie informácie o majetku a finančných zdrojoch jeho krytia v danom časovom okamihu. Majetok podniku v súvahe predstavujú aktíva, finančné zdroje (kapitál) predstavujú pasíva. Pohľad na súvahu charakterizuje súvahu z dvoch hľadísk. Na jednej strane vystupuje hodnotaa majetku a na strane druhej zdorje, z ktorých je majetok financovaný, preto je súvaha zaloţená na bilančnom princípe.

23 Pôvodné cudzojazyčné označenie súvahy bilancia pochádza z latinských slov bilanx libra, t.j. dvojramenná váha s dvomi miskami, konštatuje SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001). Váha je v rovnováhe, ak sila pôsobiaca na jedno rameno váhy sa rovná protisile, alebo váhe pôsobiacej na jej druhé rameno, t.j. sú v stave rovnováhy súvahy. Preto sa na porovnanie majetku a jeho zdrojov v účtovníctve prevzala ako forma pre súvahu váha s jej dvoma ramenami, znázornená v tvare písmena T. Dvom ramenám váhy zodpovedajú v súvahe dve strany, pričom ľavá strana sa nazýva aktíva a pravá strana pasíva. ZALAI, K. a kol. (2002) definuje súvahu ako výkaz sprostredkujúci informácie o podnikovom majetku a finančných zdrojoch jeho krytia. Súvaha tak vlastne charakterizuje podmienky, za akých sa realizoval reprodukčný proces. Majetok podnik predstavujú v súvahe jeho aktíva, finančné zdroje sú jeho pasíva. Aktíva i pasíva sa vnútorne členia a táto ich štruktúra je východiskom formulovania rôznych súdov o stave podnikových financií. Súvaha podľa PATAKYHO, J. (2004) poskytuje prehľad o stave majetku a ich zdrojov v peňaţnom vyjadrení k súvahovému dňu. ŠLOSÁR, R. ŠLOSÁROVÁ, A. MAJTÁN, Š. (2002) definujú súvahu (bilanciu) ako účtovný výkaz, ktorý v prehľadnej forme poskytuje informácie o stave majetku podľa druhov (foriem) a o stave zdrojov tohto majetku v peňaţnom vyjadrení k určitému dátumu. Súvaha je dôleţitým zdrojom informácií o majetkovej a finančnej situácii účtovnej jednotky. Informácie z nej sa vyuţívajú pri finančnej analýze a závery finančnej analýzy slúţia ako podklad na riadenie a rozhodovanie manaţmentu. Súvaha je základný výkaz riadnej účtovnej závierky, definuje HACHEROVÁ, Ţ. (2004). Dokumentuje majetkovú a finančnú situáciu na konci účtovného obdobia. Jej väzbu s výkazom ziskov a strát vyjadruje vykázaný výsledok hospodárenia. Výkaz súvahy je právne formalizovaný. Usporiadanie a číslovanie výkazu je záväzné pre jednotlivé druhy účtovných jednotiek, vo väzbe na rámcovú účtovú osnovu a postupy účtovania. Na rozdiel od súvahy, ktorá podáva k určitému dňu statický obraz o stave majetku podniku, dáva výkaz ziskov a strát dynamický obraz o hospodárení podniku za účtovné obdobie. Umoţňuje charakterizovať výnosnosť podniku (zárobkovú schopnosť), tvrdia SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001). Výkaz ziskov a strát informuje o schopnosti podniku vytvárať dostatočný objem zisku, ako dôleţitej zloţky aktív zmnoţujúcej majetok podniku, konštatuje BELICA, M. (2002).

24 PATAKY, J. (2004) uvádza, ţe súčasťou účtovnej závierky sú Poznámky, ktoré obsahujú: Všeobecné informácie o účtovnej jednotke, Informácie o účtovných metódach a účtovných zásadách, Doplňujúce informácie k Súvahe a Výkazu ziskov a strát, Prehľad zmien vlastného imania. Dôleţitou súčasťou poznámok účtovnej závierky je Prehľad peňaţných tokov Cash Flow Statements. Účtovné výkazy zahrňujúce súvahu, výkaz ziskov a strát a v neposlednom desaťročí aj výkaz peňaţných tokov cash flow sú vrcholovými výstupmi finančného účtovníctva ako uvádzajú BANDLEROVÁ, A.- HECEGOVÁ, K. (2004). Neúmyselné skreslené údaje, ktoré väčšinou spôsobené nedôslednou prácou alebo nedostatočnou kvalifikáciou pracovníkov, rovnako ako aj zámerné skresľovanie účtovných informácií, predstavujú pre podnik značné riziká. Veľkou hrozbou je skutočnosť, ţe niektoré z nich sa môţu prejaviť aţ v dlhšom časovom horizonte, ako aj to, ţe práve od vypovedacej schopnosti získaných účtovných informácií priamo závisia výsledky finančnej analýzy. Kaţdý podnikateľský subjekt, ktorý sa snaţí udrţať v podnikateľskom prostredí, by mal pravidelne uskutočňovať finančnú analýzu s cieľom zistiť symptóny začínajúcej finančnej krízy, t.j. situácie, kedy má podnik dlhodobejšie problémy so zabezpečením svojej likvidity alebo rentability, uvádza SVOBODA, P. (2002). Finančnú analýzu ako uvádza GURČÍK, Ľ. (2004) je moţné definovať podľa viacerých definícií, od jednoduchých aţ po zloţitejšie, ktoré majú hlbšie, detailnejšie vymedzenie pojmu. Dominujúcim zmyslom finančnej analýzy je dospieť k určitým záverom o celkovej hospodárskej a finančnej situácii podniku a poskytnúť manaţmentu podniku podklady pre rozhodovanie. Finančná analýza poskytuje syntetický obraz o finančnej výkonnosti podniku. Jej podstata v uţšom poňatí spočíva v hodnotení stavu a vývoja finančnej situácie podniku na základe rozboru účtovných výkazov. Jej úlohou je objasniť číselné údaje získané z účtovnej závierky a pre rôznych záujemcov tak poskytnúť charakteristiku efektívnosti finančného hospodárenia podniku, t.j. určiť, či je podnik spravovaný podľa zásad zdravého a racionálneho podnikania. Prvotným a hlavným zdrojom je finančné účtovníctvo. Jej výsledky sú vyuţívané externými subjektami pri rozhodovaní sa o ich budúcich podnikateľských krokoch vo vzťahu k analyzovanému podniku.

25 Dôveryhodný podnik by mal mať optimálne finančné vybavenie, ale aj vysokú finančnú výkonnosť. Finančná analýza a kontrola má široké poslanie. Zaoberá sa analyzovaním a kontrolou predovšetkým hodnotovej stránky reprodukcie cez peňaţné a finančné vzťahy, väzby a operácie. Má moţnosť poznávať, posudzovať, kontrolovať a vyhodnocovať tak hospodárenie ekonomických subjektov ako aj objektívne procesy, ktoré v hospodárstve prebiehajú, konštatuje KOŠČO, T. (2002) ZALAI, K. a kol. (2002) uvádzajú, ţe finančno ekonomická analýza je materiál, ktorý rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie, identifikuje a kvantifikuje okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov. Finančná situácia je ovplyvnená postavením podniku v zmysle jeho ekonomickej a rozhodovacej samostatnosti. Na deskripciu finančnej situácie sa pouţívajú relatívne (pomerové) ukazovatele. Relatívne ukazovatele umoţňujú porovnávať analyzovaný podnik s inými podnikmi, resp. s ukazovateľmi za príslušný odbor. ANDRÁŠIK,A. a kol.(2002) úlohu finančnej analýzy definujú ako objektívne posúdenie finančnej situácie a úrovne finančného hospodárenia podnikateľského subjektu. Keďţe je súčasťou riadenia finančného hospodárenia podniku, bez ktorej nemoţno uskutočniť finančné rozhodnutie, je potrebné zamerať pozornosť na analýzu: - finančnej situácie za vymedzené obdobie a - zmeny vo finančnej situácii, ku ktorým došlo v sledovanom období. Základným predpokladom finančnej analýzy je vecné prepojenie hodnotenia parciálnych činností podnikateľského subjektu. Je to poţiadavka, ktorú treba splniť preto, aby bolo moţné hodnotiť podnikateľský subjekt v celom rozsahu podnikania. Jednotlivé finančné charakteristiky a pouţité ukazovatele sa musia zvoliť tak, aby sa navzájom dopĺňali a vytvárali ucelený obraz o výsledkoch hospodárenia podniku. Nevyhnutným predpokladom úspešnej finančnej analýzy sú informácie, ktoré treba spracovať tak, aby bolo moţné vyčísliť poţadované finančné charakteristiky. Základným informačným zdrojom analýzy sú účtovné výkazy, t.j. Súvaha, Výkaz ziskov a strát a Výkazy tvoria tzv. tribilančný systém výkazníctva, vzájomne sa dopĺňajú a preto je potrebné analyzovať ich súčasne.

26 U DLUHOVŠOVEJ, D. (2004) sa stretávame s chápaním finančnej analýzy ako nástroja, s ktorého pomocou je moţné odhaliť rôzne príčiny problémov ako sú platobná neschopnosť podnikateľských subjektov, ich výrobná, odbytová a s tým súvisiaca aj finančná kríza, nie však ako nástroj k odstráneniu týchto problémov. Finančnú analýzu hodnotí ako nástroj diagnostiky finančnej kondície podniku. Finančná analýza podľa SEDLÁKA, M. a kol. (1995) sa sústreďuje na rozbor finančných zdrojov podniku, na spôsob ich získavania a pouţitia, na výsledky finančného hospodárenia, na rozbor rezerv a moţné spôsoby ich vyuţitia. Pre potreby operatívneho riadenia má základný význam interná finančná analýza. Pre veriteľov, dodávateľov a potenciálnych investorov je dostačujúca aj externá finančná analýza. Podľa ALEXY, J. (2005) je finančná analýza mnohotvárna rôznorodá, zahrňuje poznávanie zloţitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy v podniku zahrňuje oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob analýzy činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov. Zloţitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku vyţadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemoţno dosiahnuť jednou analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýz: periodické a neperiodické, krátkodobé a dlhodobé, orientačné a hĺbkové, súhrnné a čiastkové. Dôleţitá je poţiadavka, aby analýza bola sústavná, pravidelná, kvalifikovaná a najmä včasná, aby splnila svoju úlohu. Z hľadiska časového moţno analýzu zamerať na: skúmanie súčasnej situácie, skúmanie súčasnosti a minulosti, ide o analýzu ex post, skúmanie súčasnosti, minulosti a odhad do budúcnosti, analýza ex ante. Obsahovo moţno finančno ekonomickú analýzu rozdeliť na:

27 finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, resp. z finančných výkazov, označovanú aj ako analýzu finančných výkazov, finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu o podniku, finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje nielen z údajov účtovníctva, ale i z ďalších zdrojov, a to z finančných i nefinančných, interných a externých. Tento proces obsahuje analýzu a hodnotenie finančnej situácie podniku a jeho výstupy tvoria bázu k finančným a ďalším typom rozhodovacieho procesu. Takto chápaná finančná analýza sa opiera o pragmaticko aplikačné spracovanie v konfrontácií teoretických a praktických poznatkov. KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. (2006) úspešne riadiť podnik, prijímať správne rozhodnutia, ktoré vedú k efektívnej činnosti, vyţaduje dokonale poznať situáciu v podniku a permanentne hodnotiť výsledky podnikateľských aktivít. Úspešnosť alebo neúspešnosť podnikania sa odzrkadľuje vo finančnej situácii podniku. Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu (finančné zdravie) podniku a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Snahou je pritom vyjadriť pokiaľ moţno komplexne finančnú situáciu podniku, t.j. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné zdravie podniku. Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podniku môţeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie (rozpočtová politika štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie a pod.). Podnik ich môţe svojím správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobiť im svoje konanie, majú objektívny charakter. Druhú skupinu predstavujú interné činitele, ktoré môţe podnik svojimi aktivitami ovplyvniť, a preto majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (predstavujú objem činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, trţieb, pridanej hodnoty a pod.) a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy). Na vyzdvihnutie obidvoch skupín činiteľov sa pri finančnej analýze opierame o sústavu ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie sprostredkúvajú. Finančná analýza je významná oblasť finančného riadenia podniku, lebo zabezpečuje väzbu medzi predpokladaným výsledkom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou. Zmysel a význam má iba vtedy, ak jej výsledkom sú nové informácie, s väčšou vypovedacou schopnosťou, ktoré sú z hľadiska posúdenia finančnej situácie hodnotnejšie ako

28 primárne údaje. Úlohou finančnej analýzy je identifikácia slabých stránok podniku, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, o ktoré sa podnik môţe v budúcnosti opierať. Finančná analýza je teda východiskom pre prijímanie správnych rozhodnutí o budúcnosti podniku FETISOVÁ, E. a kol. (2005) finančná analýza podniku je jedným zo strategických a operatívnych nástrojov v rukách finančného manaţéra. Svojou povahou postihuje všetky činnosti, pri ktorých sú sprievodným tokom financie. Hodnotenie finančnej situácie vyţaduje dostatočné mnoţstvo spoľahlivých informácií vo vhodnej štruktúre a forme. Východiskom je účtovná závierka podniku, ktorej základné zloţky súvaha (bilancia), výkaz ziskov a strát (výsledovka) a poznámky (prehľad o peňaţných tokoch) informujú o stave k termínu zostavenia a môţu byť pouţité pri porovnávaní v priestore a čase. Na precizovanie niektorých premenných sú Ďalej potrebné podrobnejšie rozbory, resp. analytická evidencia hlavne poloţiek zásob, pohľadávok a záväzkov. Pre potreby podnikových financií sa sústredíme predovšetkým na analýzu ex post, t.j. historického vývoja, na kvantifikovanie činiteľov, ktoré sa podpísali na súčasnom stave. Najčastejšie sa pouţívajú tieto štyri ukazovatele: - ukazovatele likvidity, - ukazovatele aktivity, - ukazovatele zadĺţenosti, - ukazovatele rentability. Finančne zdravý podnik má finančné predpoklady pre pokračujúce trvanie, tvrdí GRUNWALD, R. (2002). Finančné zdravie sa posudzuje podľa údajov uvedených v účtovnej závierke. Relevantné proporcie medzi niektorými poloţkami uvedenými v súvahe alebo vo výkaze ziskov a strát sa vyjadrujú pomerovými ukazovateľmi. Finančné zdravie závisí od výnosnosti a finančného rizika. Tvorba zisku je účelom podnikania. Výnosnosť vytvára predpoklady pre jednoduchú či rozšírenú reprodukciu a z tohto hľadiska pre ďalšiu existenciu. Finančné riziká vyplývajú zo spôsobu financovania, pretoţe kaţdý dlh je riskantný. Financie môţu ohroziť existenciu podniku platobnou neschopnosťou alebo predĺţením, čo sú dva dôvody k vyhláseniu konkurzu. Finančné riziká prerastú v bezprostredné ohrozenie, ak nastanú váţne problémy v oblasti prevádzkových príjmov alebo k tvorbe zisku.