Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov SR

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov SR Bakalárska práca Barbora Staršia Apríl 2010

2 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finačných obchodov Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov SR Bakalárska práca Autor: Barbora Staršia Finačný maklér Vedúci práce: Ing. Andrea Haringová Banská Bystrica apríl 2010

3 Prehlásenie Dole podpísaná Barbora Staršia, čestne prehlasujem, ţe bakalársku prácu Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov SR som spracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. V Banskej Bystrici, 26. apríla 2010 Barbora Staršia

4 Poďakovanie Rada by som poďakovala pani Ing. Andrei Haringovej, vedúcej mojej bakalárskej práce, za jej odborné vedenie, uţitočné rady, pripomienky a názory. Tieţ by som chcela poďakovať majiteľovi spomínaného podniku za poskytnutie informácií z jeho podnikania.

5 Anotácia Bakalárska práca sa zaoberá podnikateľských prostredím na Slovensku z pozície malých a stredných podnikov. Cieľom práce je analyzovať podnikateľské prostredie, význam malých a stredných podnik pre ekonomiku Slovenska a ich charakteristika. Práca zahŕňa aj právnu úpravu podnikania, podmienky pre zaloţenie ţivnosti, bariéry rozvoja a podporné prostriedky. S podnikaním je úzko prepojená aj marketingová činnosť. Charakterizujeme si marketingové mikro a makroprostredie, SWOT a STEP analýzu podniku, ktoré budú v záverečnej časti aj prakticky vyuţité. Kľúčové slová: Podnikateľské prostredie, malé a stredné podniky, marketing, SWOT analýza, marketingové prostredie. Annotation The bachelor project focuses on the Slovak business environment from the perspective of small and medium enterprises. The aim is to analyze the business environment, the importance of small and medium enterprises in terms of the impact on the Slovak economy and the characteristic thereof. The work contains the laws governing the business sector, terms of starting an enterprise, growth barriers and support mechanisms. Closely connected to making a business is the marketing effort. We'll cover the marketing micro- and macroenvironment, SWOT a STEP enterprise analysis which will be, in the final part of the work, put into practice. Keywords: Business environment, small and medium-sized enterprises, marketing, SWOT analysis, marketing environment.

6 OBSAH ÚVOD PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE KVALITA PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA VÝVOJ MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA V SR HISTÓRIA MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA Ţivnostenské podnikanie Podnikanie právnických osôb Druţstevné podnikanie SÚČASNOSŤ MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA NA SLOVENSKU VÝZNAM MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV PRE EKONOMIKU PRÁVNE PREDPOKLADY PODNIKANIA PRÁVNE FORMY PODNIKANIA MALÉ A STREDNÉ PODNIKY CHARAKTERISTIKA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV Miesto malých a stredných podnikov v EÚ Ciele a funkcie malých a stredných podnikov BARIÉRY ROZVOJA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV Vývoj daňového zaťaţenie Odvodové zaťaţenie ROZVOJ A PODPORA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV MARKETINGOVÉ PROSTREDIE PODNIKU MARKETINGOVÉ MIKROPROSTREDIE MARKETINGOVÉ MAKROPROSTREDIE ANALÝZA SWOT ANALÝZA STEP - ANALÝZA SPOLOČENSKÉHO PROSTREDIA CHARAKTERISTIKA PODNIKU P HISTÓRIA VZNIKU PODNIKU P1 A HLAVNÉ MEDZNÍKY ROZVOJA PODNIKANIA VYBAVENIE ŢIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA V SR SWOT ANALÝZA SLOVENSKA SWOT ANALÝZA PODNIKU P STEP ANALÝZA PODNIKU P ZÁVER ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ZÁKONY A VYHLÁŠKY ZOZNAM INTERNETOVÝCH ZDROJOV ZOZNAM OBRÁZKOV ZOZNAM GRAFOV ZOZNAM TABULIEK ZOZNAM PRÍLOH... 50

7 Úvod Cieľom našej bakalárskej práce s názvom Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov SR je analyzovať teoretické aspekty podnikateľského prostredia SR, načrtnúť kritériá vymedzenia malých a stredných podnikov, analyzovať makroprostredie a mikroprostredie malých a stredných podnikov. Bakalárska práca pozostáva z piatich kapitol. V prvej kapitole charakterizujeme podnikateľské prostredie na Slovensku a zloţky, ktoré vytvárajú prostredie. Analyzujeme jeho pozitívny aj negatívny vplyv na samotné podniky. Zhodnotíme kvalitu podnikateľského prostredia. Následne sa zameriame na vývoj malého a stredného podnikania na Slovensku, od histórie aţ po súčasnosť. Neoddeliteľnou súčasťou je význam malých a stredných podnikov pre ekonomiku a spoločnosť. Druhá kapitola zahŕňa aj právne hľadisko podnikania. Podmienky pre zakladanie obchodných spoločností a ţivnostenského podnikania. Tretia kapitola presne charakterizuje malé a stredné podniky. Zameriame sa na ich vymedzenie, funkcie a ciele. Uvedieme bariéry podnikania, ktoré slovenské podniky najviac zaťaţujú a ohrozujú, ale tieţ rozvoj a podporu podnikania na Slovensku. V štvrtej kapitole sa venujeme marketingovému prostrediu, ktoré je úzko spojené s podnikaním. Popíšeme marketingové makroprostredie a mikroprostredie, pôsobnosť marketingu v malom podniku, SWOT a STEP analýzu. Piatu kapitolu tvorí praktická časť. Charakterizujeme vplyv podnikateľského prostredia na činnosť vybraného podniku z malo- a strednopodnikateľského sektora, vývoj tohto podniku od jeho vzniku aţ po súčasnosť. Na konkrétny podnik aplikujeme SWOT a STEP analýzu. Ako vplývajú jednotlivé zloţky ekonomického prostredia ovplyvňujú činnosť podniku. 6

8 1 Podnikateľské prostredie Podnikateľským prostredím môţme označiť všetko, čo obklopuje a ovplyvňuje podnik. Je prepojené s konkurenčným prostredím. Podnikateľské prostredie je ovplyvnené hospodárskami, politickými, inštitucionálnymi, právnymi, technologickými, sociálnymi a etickými podmienkami, v ktorých sa uskutočňuje podnikateľský proces, čiţe proces formovania podnikov a vykonávanie podnikateľskej činnosti. Uţ spomenuté podmienky závisia od hospodársko-politických opatrení štátu a jeho špecializovaných inštitúcií.,,konkrétne formy, ktorými sa zabezpečuje realizácia hospodárskej politiky, zodpovedajú charakteru štátu, štruktúre ekonomiky a spôsobu jej riadenia. 1 Podnikateľské prostredie moţno analyzovať na troch úrovniach: makroprostredie zahŕňa celkové vonkajšie vplyvy, ktoré môţu mať vplyv na podnik, mikroprostredie zahŕňa firmy a jednotlivcov, s ktorými podnik spolupracuje a ktoré priamo ovplyvňujú aktivitu podniku, vnútorné prostredie zahŕňa procesy vnútri podniku. 2 Podnikateľské prostredie SR je neisté. Neustále sa mení a prispieva k tomu aj nestabilná národohospodárska politika. Veľa podnikov zaostáva vo vývoji, nevytvárajú rozvojovú stratégiu. Efektivita podnikov je nízka. Vhodné by boli reformy, ktoré by viedli k ozdraveniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Vlastníci podnikov a pracovníci, ktorí rozhodujú o ďalšom smerovaní podniku, by mali sledovať vývoj ekonomiky. Zmeny ekonomického rastu vyjadreného v hrubom domácom produkte (ďalej HDP), rast deficitu zahraničného obchodu, závislosť Slovenska od ekonomických aktivít okolitých štátov Európskej únie, málo rozvinutý kapitálový trh a nedostatok investičných moţností. 3 Malé a stredné podniky (ďalej MSP) sú významnou súčasťou slovenského hospodárstva. Tieto podniky sú hnacou silou hospodárstva, vytvárajú pracovné miesta, pruţne reagujú na podmienky trhu a podnecujú rast ţivotnej úrovne obyvateľstva. MSP na Slovensku sú v súčasnosti vystavené najmä dvom problémom, nízky dopyt a problémy s financovaním podnikateľskej činnosti. Výsledkom takýchto problémov môţe byť pre 1 VLACHYNSKÝ, K. et al.: Podnikové financie. Súvaha, s. ISBN JURÍČKOVÁ, V. et al.: Podnikateľské prostredie a firemné stratégie s. ISBN KASSAY, Š.: Podnik a podnikanie, prvý zväzok. Podnikateľské prostredie. VEDA, Bratislava 2006, 225 s. ISBN

9 MSP problém so solventnosťou a následný zánik podniku. Faktory, ktoré najviac zvyšujú pravdepodobnosť problémov pre MSP sú prepojenie so zahraničnými trhmi, výrobná orientácia podnikov a doba návratnosti investícií. Napriek týmto rizikám to môţu byť najmä malé a stredné podniky, ktoré pomôţu k ozdraveniu slovenského hospodárstva. Majú schopnosť rýchlo sa prispôsobiť poţiadavkam trhu. Prispôsobiť produkciu meniacim sa poţiadavkam zákazníkov a odberateľov. 4 Malí a strední podnikatelia pociťujú najmä komplikovanú a často meniacu sa legislatívu, administratívnu náročnosť podnikania, vysoké odvodové zaťaţenie, nedostatočnú podporu malého a stredného podnikania na Slovensku, výšku regulovaných cien a korupciu. Európska únia s cieľom zlepšiť podmienky podnikania a postavenie MSP vydala v roku 2008 komplexný politický rámec Small Business Act (ďalej SBA). SBA je súbor desiatich zásad, ktoré majú vytvoriť rovnaké podmienky pre MSP v celej EÚ. Menšie podniky môţu mať výnimku v účtovných poţiadavkách a pomaly sa zniţuje čas na zaloţenie nového podniku. Tabuľka 1 Pôsobenie jednotlivých prvkov podnikateľského prostredia na MSP Priame pôsobenie na MSP legislatíva dodávatelia zákazníci veritelia konkurencia a iné Nepriame pôsobenie na MSP politická situácia hospodárska politika štátu prírodné činitele demografické činitele technické a iné činitele a iné Zdroj: Stráţovská, E.: Obchodné podnikanie, 2000, str. 237 Tabuľka predstavuje zhrnutie celého podnikateľského prostredia a prvkov, ktoré pôsobia na MSP priamo alebo nepriamo. Slovensko sa usiluje upraviť platnú reguláciu podnikov v rámci svojich protikrízových opatrení. V roku 2007 vláda prijala Agendu lepšej regulácie v Slovenskej republike a Akčný plán v Slovenskej republike a vo vládnom balíku na 4 HUDÁK, J., Dostupné na: < ozdraveniu-slovenskeho-hospodarstva-aj-napriek-rizikam-najvyznamnejsie-prispeju-male-podniky > 8

10 zmiernenie dôsledkov hospodárskej krízy sa zaviazala k plnému zavedeniu svojho akčného plánu. Program tvoria tri základné ciele. Pripraviť nástroje a vymedziť podmienky pre meranie administratívneho zaťaţenia v SR, kvantifikovať administratívne zaťaţenie v SR, určiť opatrenia na zníţenie administratívneho zaťaţenia a zabezpečiť ich zavedenie. Základom projektu bola príprava metodiky merania, formulárov, budovanie interných štruktúr, vzdelávanie, školiteľské semináre a aj poradenstvo a usmerňovanie pri výbere legislatívy. Výber legislatívy pre podnikateľov a ţivnostníkov konzultovali v spolupráci s Ústrednými orgánmi štátnej správy ako aj podnikateľskými zdruţeniami, asociáciami, aby jasne stanovili, čo predstavuje najväčšiu administratívnu záťaţ Kvalita podnikateľského prostredia Kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku pravidelne kaţdý švrťrok vyhodnocuje Podnikateľská aliancia Slovenska (ďalej PAS). Meria ho na základe vlastného prieskumu. Kvalita je vyjadrená indexom podnikateľského prostredia. Sleduje jednotlivé zloţky podnikateľského prostredia, napríklad zmeny v hospodárskej politike vlády, v legislatíve či v úrovni infraštruktúry. V štvrtom štvrťroku 2009 sa podnikateľské prostredie podľa prieskumu PAS výrazne zhoršilo. Zhoršenie podnikateľského prostredia je spôsobené negatívnymi dopadmi finančnej krízy. Podnikateľom najviac prekáţa situácia v oblasti vymáhateľnosti práva a funkčnosť súdnictva. Problémy sú najmä v dĺţke trvania súdnych sporov a vo výkone súdnych rozhodnutí. Stále viac podnikateľov trápi slabá ochrana veriteľov, ktorá sa prejavuje nízkou úspešnosťou pri vymáhaní pohľadávok. Ďalšou príčinou zhoršenia kvality podnikateľského prostredia je podľa podnikateľov hospodárenie štátu a prístup k štátnej finančnej pomoci z pohľadu súkromných podnikov. Negatívne hodnotenie dostali aj ďalšie neriešené bariéry podnikania ako nárast korupcie na úradoch. Zniţovanie platobnej disciplíny obchodných partnerov sa začalo v polovici roku 2008 a trvá dodnes. To negatívne vplýva na ziskovosť, likviditu a cash flow podnikov. Najpozitívnejšie hodnotenie dostala stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, čo súvisí s relatívne stabilnou hodnotou výmenného kurzu eura voči menám hlavných obchodných partnerov SR. 5 Dostupné na: < > 9

11 Graf 1 Index podnikateľského prostredia Zdroj:< Základným obdobím pre výpočet IPP bol 1. júl Indexu bola pridelená referenčná hodnota 100 bodov. Podnikatelia prvý raz hodnotili podnikateľské prostredie v treťom štvrťroku Sledovanie podnikateľského prostredia by malo ukázať, kde je potrebné prijať opatrenia na zlepšenie. Index má tri kategórie. Prvá sledovaná kategória zaznamenáva vývoj legislatívneho a regulačného prostredia v SR. Patrí sem napríklad obchodná právna úprava, legislatíva upravujúca dane, odvody a investície, vymáhateľnosť práva a trhová regulácia. Druhá kategória hodnotí vplyv ostatných makroekonomických činiteľov na podnikateľské prostredie. Napríklad cenovú stabilitu, fiškálnu politiku, pohyb menového kurzu, rozvinutosť infraštruktúry. Tretia kategória zohľadňuje prínos samotných podnikateľských subjektov pre podnikateľské prostredie. Index reprezentuje váţený aritmetický priemer zmien jednotlivých poloţiek. 6 6 Kvalita podnikateľského prostredia. Dostupné na: < 10

12 2 Vývoj malého a stredného podnikania v SR 2.1 História malého a stredného podnikania Podnikanie v takej podobe ako ho vidíme dnes, je výsledkom viacerých historických zmien. Vznikalo z remesiel, ktoré zaznamenali rozmach najmä v 16. a 17. storočí. Inak vyzeralo podnikanie v období Rakúsko-Uhorska, inak v období socialistického Československa. Za čias Rakúsko-Uhorska existovalo malé a stredné podnikanie v podobe ţivnostenského podnikania, podnikania právnických osôb a druţstevného podnikania Živnostenské podnikanie Základom malého podnikania u nás aj v zahraničí boli a sú remeslá. Vznikli rozvojom miest v 16. a 17. storočí. Remeselníci sa zdruţovali v cechoch, ktorým pripadalo kľúčové miesto v ţivote stredovekých miest. Ich výrobnú, samosprávnu a sociálnu organizáciu upravovali cechové artikuly. Cechy dozerali na spôsob výroby, odbyt, kvalitu výrobkov a pracovné podmienky. Určovali koľko môţe byť v meste majstrov, koľko tovarišov a učňov. Kaţdý cech mal svoju zástavu a pečať. Dohliadali, aby nikto nevyrábal predmety, na ktorých výrobu sa nevyučil a na ktorých výrobu nemal oprávnenie. Remeslo bolo vykonávané ako Lohnwerk alebo Preiswerk. Podstata Lohnwerku spočívala v tom, ţe remeselník ponúkol len svoju prácu. Materiál mu poskytol zákazník. Tomuto spôsobu práce sa vytýkalo, ţe robí remeselníka nesamostatným. Pri Preiswerku si remeselník potrebný materiál obstarával sám, bol takmer nezávislý. Toto platí v určitých podmienkach aj dnes. Významný posun v organizovaní výroby, rozvoja obchodu, vznik nových distribučných kanálov priniesli manufaktúry. V tomto období sa cechy stali záťaţou pre hospodársky rozvoj. Podstatou manufaktúrneho spôsobu výroby bolo sústredenie výroby do jedného miesta, vyuţívanie strojov a energie. Na základe tohto systému vznikla veľkosériová a hromadná výroba. Drobný remeselníci boli vytlačení z trhového hospodárstva. Ako forma obrany sa rozšírili druţstevné formy podnikania. Významnejšie sa zmenili formy podnikania vydaním Ţivnostenského poriadku v roku 1859, ktorý bol 7 MARKOVÁ, V.: Malé a stredné podnikanie v slovenskej republike, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s. ISBN

13 novelizovaný v roku Ďalší podobný dokument pre Československo bol vydaný v roku 1924 pod názvom Ţivnostenský poriadok č. 259/1924 Zb. Ţivnosti sa podľa tohto poriadku delili na slobodné, remeselné a koncesované. Podľa predmetu činnosti na výrobné a obchodné ţivnosti. Zvláštnym druhom ţivnosti boli továrenské. Samotný podnikateľ výrobu len riadil, pouţíval stroje, zamestnával viac ako 20 pracovníkov a podnik pracoval v uzavretých priestoroch. V roku 1930 bolo na Slovensku vyše 98 tisíc ţivností. Po druhej svetovej vojne nastali zmeny vo vývoji hospodárstva. V roku 1945 boli znárodnené všetky podniky nad 500 zamestnancov a v roku 1948 podniky nad 50 zamestnancov. Podľa údajov z roku 1946 z celkového počtu priemyselných podnikov tvorili malé a stredné podniky 87,3 %. V roku 1965 bolo ţivnostenské právo úplne zrušené. V štatistikách sa úvadza v rokoch 1974 aţ 1987 zanedbateľný počet súkromne podnikajúcich osôb, vykonávajúcich drobné podnikanie. Veľký záujem o podnikanie nastal v roku Po prechode na trhové hospodárstvo bolo nutné upraviť aj podmienky pre malé podnikanie a ţivnostníkov. Zrealizovalo sa to vydaním Zákona o ţivnostenskom podnikaní Zákon č. 455/1991 Zb., ktorý je platný dodnes Podnikanie právnických osôb Podnik zdruţoval skupinu jednotlivcov v jednom právnom subjekte. Označovali sa ako kolektívne podniky, ku ktorým patrili akciové spoločnosti a spoločnosti s ručeným obmedzeným. V roku 1862 boli v Rakúsko-Uhorsku akciové spoločnosti upravené zákonom. Na Slovensku v roku Podľa predmetu podnikania sa akciové spoločnosti členili na priemyselné a obchodné, úverové a poisťovacie akciové spoločnosti. Spoločnosti s ručením obmedzeným mohli mať dve formy. Priemyselná a obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným alebo peňaţný ústav vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným Družstevné podnikanie Druţstvo bolo svojpomocný podnik, ktorého majitelia boli zároveň zákazníkmi alebo zamestnancami. Sledovali sa hospodárske, sociálne a politické ciele druţstva. Mohli mať podobu poľnohospodárskych, konzumných, priemyselných, skladištných, výrobných, obchodných, stavebných, bytových, ţivnostenských, peňaţných, liehovarských druţstiev. 8 CHODASOVÁ, A. et al..: Malé a stredné podniky. Ekonóm s. ISBN

14 V období socializmu sa formy MSP menili na socialistické spoločenské vlastníctvo. V tomto období nemoţno hovoriť o podnikaní, skôr o hospodárení podnikov. V Československu sa v roku 1948 zrušili súkromná forma vlastníctva a podnikania. Fungovalo len štátne a druţstevné vlastníctvo. V ČSSR reprezentovali MSP zo začiatku len podniky miestneho hospodárstva a druţstvá. Pod podniky miestneho hospodárstva patrili komunálne podniky, podniky miestneho priemyslu, bytového hospodárstva, zberných surovín. Všetky podniky mali formu hospodárskych organizácií. Druţstevné hnutie sa po roku 1945 spadalo pod Ústrednú radu druţstiev, ktorá mala celoštátnu pôsobnosť. Na Slovensku vznikla Slovenská rada druţstiev. Druţstvá si postupne vytvárali vlastné zväzy. Hlavný rozdiel medzi podnikom miestneho hospodárstva a druţstvom bol v rozdielnych formách vlastníctva. Druţstvá sa členili na výrobné, spotrebné, poľnohospodárske a bytové. 2.2 Súčasnosť malého a stredného podnikania na Slovensku V decembri roku 1989 sa na Slovensku zmenila vlastnícka štruktúra. Uskutočnila sa prostredníctvom privatizácie. Tá znamenala prvý krok pri prestavbe podnikovej sféry a jej prispôsobenia na nové efektívnejšie formy podnikania. V prvej fáze prevodu štátneho vlastníctva na súkromné vlastníctvo sa veľké podniky pretransformovali na malé a stredné podniky. V tomto období MSP v priemysle neexistovali. Bývalé komunálne podniky a podniky miestnej výroby sa v období tzv. malej privatizácie zmenili na rôzne typy obchodných spoločností. Bolo to v roku, keď bol prijatý Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Pod vplyvom tzv. veľkej privatizácie vzniklo viacero malých a stredných podnikov, ktoré mali podobu právnických osôb. Na Slovensku v tomto období začal rásť aj počet ţivnostníkov. Ţivnostníci sa stávali hlavne z pracovníkov, ktorí boli prepúšťaní z veľkých podnikov, alebo z pracovníkov, ktorí sa chceli osamostatniť. Rast počtu ţivnostníkov ovplyvnilo prijatie zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní, následne ţivnostenského zákona č. 455/1991 Zb. V roku 1990 vzniklo zdruţenie podnikateľov Slovenska, pretoţe nový ţivnostenský zákon neriešil postavenie ţivnostenských spoločenstiev. V roku 1992 bol zaloţený Slovenský ţivnostenský zväz, ktorý spájal rôzne cechy a ţivnostenské spoločenstvá. Na podporu rozvoja druţstiev vznikla v roku 1993 Druţstevná únia, ktorá zastupovala záujmy druţstiev. Zákonom NR SR č. 126/1998 Z. z. bola zriadená Slovenská ţivnostenská komora, ktorá mala za úlohu chrániť a podporovať záujmy svojich členov, rokovať v mene členov a predkladať návrhy 13

15 štátnym orgánom. Zriadená bola aj Slovenská obchodná a priemyselná komora, ktorá funguje aj v súčasnosti. Členmi sa môţu stať fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskych odvetviach, okrem poľnohospodárstva a potravinárstva Význam malých a stredných podnikov pre ekonomiku O význame MSP sa začalo na Slovensku viac rozmýšlať po roku 1990 v súvislosti s privatizáciou a transformáciou ekonomiky. Sektor malého a stredného podnikania predstavuje významný prvok národných ekonomík. Podniky pôsobiace v tomto sektore majú nezastupiteľnú úlohu v ďalšom rozvoji krajín s rozvinutým trhovým hospodárstvom. 10 MSP vytvárajú konkurenciu, v mnohých prípadoch aj veľkým podnikom, čím zabraňujú vzniku monopolných podnikov. Pomáhajú riešiť hospodársku krízu. Svojou podnikateľskou činnosťou prispievajú k tvorbe národného dôchodku, hrubej produkcie, trţieb a exportu. Zniţujú nezamestnanosť, tým ţe vytvárajú nové pracovné miesta. Zabezpečujú príjem do štátneho rozpočtu z daní. Dokáţu rýchlo reagovať na inovácie v oblasti informačných technológií, vzdelávacích a rozvojových činností. Dokáţu sa rýchlo prispôsobiť poţiadavkám trhu a hlavne dopytu. V Európe patrí aţ 90 % podnikov do kategórie MSP, ktoré poskytujú prácu pre viac ako 60 % všetkého práceschopného obyvateľstva. Významné čísla dosahujú malé a stredné podniky aj pri tvorbe hrubého domáce produktu, ktoré sú rôzne v jednotlivých krajinách. Tieto hodnoty sa pohybujú od 50 do 70 %. 9 MARKOVÁ, V.: Malé a stredné podnikanie v slovenskej republike, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s. ISBN MAJKOVÁ, M.: Moţnosti financovania malých a stredných podnikov v SR, Tribun s. ISBN

16 2.4 Právne predpoklady podnikania Obchodný zákonník zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov upravuje v prvej a druhej časti právne postavenie podnikateľov, v tretej časti obchodné záväzkové vzťahy. V zákonníku sú tieţ upravené vzťahy, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou ako vedenie účtovníctva podnikateľov, obchodné meno, obchodné tajomstvo a účasť na hospodárskej súťaţi. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej OR) účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v OR účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. Môţu účtovať aj v sústave podvojného účtovníctva, ale potom tak musia robiť celé účtovné obdobie. Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu povahu. Účasť na hospodárskej súťaţi znamená, ţe podnikatelia majú právo slobodne rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť s cieľom dosiahnuť zisk. Musia však dodrţiavať záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe. Tento zákon definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa tohto zákona je podnikateľom osoba zapísaná v OR, osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského zákona, osoba, ktorá podniká na základe iného ako ţivnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Malé a stredné podnikanie sa dá vymedziť aj na základe ţivnostenského zákona. Podľa Ţivnostenského zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v paragrafe 2 je ţivnosť sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. O sústavnú činnosť ide, keď sa činnosť uskutočňuje pravidelne alebo opakovane aj v prípade, ţe ide o sezónnu činnosť. Znak samostatnosti podnikateľa je naplnený, pokiaľ ten kto podnikateľskú činnosť vykonáva, nie je vo vzťahu podriadenosti k tomu, pre koho túto činnosť vykonáva. Uskutočnovanie činnosti vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť znamená, ţe zmluvné vzťahy uzatvárané pri podnikaní, podpisuje podnikateľ vo vlastnom mene a zodpovedá celým svojim majetkom za porušenie. Nie je rozhodujúce, či podnikateľská činnosť skutočne prinesie zisk, ale či je táto činnosť vykonávaná s úmyslom zisk dosiahnuť CHODASOVÁ, A. et al..: Malé a stredné podniky. Ekonóm s. ISBN

17 Malé a stredné podnikanie moţno rozčleniť na podnikanie jednotlivca a kolektívu. Podnikatelia jednotlivci, ktorí môţu podnikať ako: fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe ţivnostenského oprávnenia, fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe osobitného predpisu, fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a ktoré sú zapísané do evidencie podľa osobitných predpisov, zdruţenie fyzických osôb. Podnikateľské jednotky právnické osoby: obchodné spoločnosti, druţstvá, štátne podniky, zdruţenie právnickych osôb Právne formy podnikania Živnosť je najjednoduchšia forma podnikania. K podnikaniu jednotlivca je potrebná registrácia na ţivnostenskom úrade. Ak sú splnené všetky podmienky, ţivnosť môţe mať fyzická alebo právnická osoba. Ţivnostník ručí za záväzky celým svojím majetkom a po jeho smrti záväzky nezanikajú. Ţivnostenský zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov nevymenúva čo je ţivnosťou, ale určuje čo ţivnosťou nie je. Ţivnosti sa delia na ohlasovacie a koncesované. Rozdielne sú podmienky, ktoré musí ţiadateľ o ţivnostenské oprávnenie spĺňať, aby mohol vykonávať príslušný druh ţivnosti. Pre všetky druhy ţivností platia všeobecné podmienky. A to je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Medzi ohlasovacie ţivnosti zaraďujeme remeselné, viazané a voľné. Ohlasovacie ţivnosti sa môţu prevádzkovať na základe ohlásania a vydania ţivnostenského listu. Koncesované ţivnosti sa môţu prevádzkovať na základe vydania koncesnej listiny. Ţivnostníci sa zapisujú do ţivnostenského registra. Prevádzkovateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Tento register tvorí súbor údajov o podnikateľoch. Obsahuje verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria osobné údaje fyzickej osoby. 12 MARKOVÁ, V.: Malé a stredné podnikanie v slovenskej republike, s. 16

18 Spoločné podnikanie vzniká zápisom do Obchodného registra. Najrozšírenejšou formou podnikania kolektívu sú obchodné spoločnosti. Obchodná spoločnosť je právnická osoba zaloţená za účelom podnikania, spoločníkmi môţu byť fyzické aj právnické osoby. K zaloţeniu spoločnosti dochádza podpísaním spoločenskej zmluvy všetkými spoločníkmi. Obchodná spoločnosť vzniká zápisom do OR. Podľa Obchodného zákonníka moţno zaloţiť štyri druhy spoločností: akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť. Akciová spoločnosť (ďalej a. s.) je kapitálová obchodná spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s konkrétnou menovitou hodnotou. Zaloţiť ju môţe jeden zakladateľ ak sa jedná o právnickú osobu alebo viacerí zakladatelia. Keď a. s. zakladajú viacerí spoločníci, uzavrú zakladateľskú zmluvu. Ak a. s. zakladá jedna osoba zostavuje sa zakladateľská listina. Akciová spoločnosť môţe byť zaloţená ako súkromná alebo verejná spoločnosť. Za verejnú za povaţuje spoločnosť, ktorá vydala svoje akcie prostredníctvom verejnej výzvy na upisovanie akcií alebo ktorej akcie prijala burza na obchodovanie na trhu cenných papierov. O vydanie akcií na základe verejnej výzvy ide aj v prípade, ţe všetky akcie upíše obchodník s cennými papiermi na základe zmluvy o obstaraní vydania akcií. Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených najmenej 30 % z peňaţných vkladov. Akcia znamená právo akcionára ako spoločníka podieľať sa na riadení, zisku a likvidačnom zostatku spoločnosti. Spoločnosť ručí za porušenie záväzkov celým svojím majetkom. Jednotliví akcionári neručia za záväzky spoločnosti. Orgány spoločnosti sú valné zhromaţdenie, predstavenstvo a dozorná rada. Valné zhromaţdenie je najvyšším orgánom a. s.. Valné zhromaţdenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť a. s. a koná v jej mene. Dozorná rada dohliada na činnosť predstavenstva a podnikateľskú činnosť spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej s. r. o.) je kapitálová obchodná spoločnosť. Základné imanie s. r. o. tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť môţe zaloţiť jedna osoba a najviac môţe mať 50 spoločníkov. Spoločnosť ručí za porušenie záväzkov celým svojím majetkom a spoločník ručí za záväzky do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v OR. Hodnota základného imania musí byť minimálne 17

19 5 000 eur. S. r. o. sa zakladá spoločenskou zmluvou, ktorá musí obsahovať všetky náleţitosti určené zákonom. Orgány spoločnosti sú valné zhromaţdenie, konatelia a dozorná rada. Valné zhromaţdenie spoločníkov je najvyšším orgánom s. r. o.. Schvaľuje účtovnú závierku, rozhoduje o rozdelení zisku, schvaľuje stanovy, rozhoduje o zmene spoločenskej zmluvy, rozhoduje o zvýšení alebo zníţení základného imania. Valné zhromaţdenie vymenúva, odvoláva a odmeňuje konateľov a členov dozornej rady, rozhoduje o zrušení spoločnosti, o schválení predaja podniku a podobne. Konatelia sú štatutárnym orgánom spoločnosti. Konateľom môţe byť len fyzická osoba. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti kaţdý z nich samostatne. Dozorná rada sa zriaďuje len ak je to uvedené v spoločenskej zmluve. Verejná obchodná spoločnosť (ďalej v. o. s.) je osobnou obchodnou spoločnosťou. Spoločnosť vzniká spoločenskou zmluvou. Je to spoločnosť, kde aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným názvom a ručia za záväzky spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Na vedenie spoločnosti je oprávnený kaţdý spoločník, ak sa nedohodnú inak. Komanditná spoločnosť je taktieţ osobná obchodná spoločnosť. Zakladá sa spoločenskou zmluvou, ktorá musí obsahovať všetky náleţitosti dané zákonom. Spoločnosť môţe mať jedného alebo viacerých spoločníkov. Komanditisti ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v OR a komplementári ručia celým svojím majetkom. Štatutárnym orgánom sú komplementári. Kaţdý z nich je oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Družstvo je právnická osoba s neuzavretým počtom osôb zaloţené za účelom podnikania alebo zabezpečenia hospodárskych potrieb svojich členov. Za záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia druţstva neručia za záväzky Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. 18

20 3 Malé a stredné podniky Do roku 1995 v SR neexistovala definícia pre malé a stredné podniky. Ich charakteristika bola zahrnutá do širšej definície podnikania. Rast významnosti MSP pre národnú ekonomiku však vytvoril dôvod pre zavedenie definície tejto kategórie podnikov. Zákon č. 100/1995 o štátnej podpore malým a stredným podnikom charakterizoval pojem MSP na základe kvantitatívneho kritéria, čiţe počtu pracovníkov nasledovne: od 1 do 24 pracovníkov malý podnik, od 25 do 500 pracovníkov stredný podnik, viac ako 500 pracovníkov veľký podnik. Toto zaradenie podnikov podľa počtu pracovníkov bolo kritizované, kvôli nedostatočnej vypovedacej schopnosti o sile podniku. 14 V súčasnosti sa pre členenie podnikov v Európskej únii berie do úvahy aj ročný obrat a bilančná suma. Tabuľka 2 Členenie malých a stredných podnikov v EÚ Kategória Počet zamestnancov Ročný obrat v mil. Bilančná suma v mil. Mikropodnik < 10 < 2 mil. < 2 mil. Malý podnik < 50 < 10 mil. < 10 mil. Stredný podnik < 250 < 50 mil. < 50 mil. Zdroj: Smernica Európskej komisie č. 96/280/EC - vlastné spracovanie ( Ako je uvedené v tabuľke za MSP sa povaţuje podnik s niţším počtom zamestnancov ako 250. Vo väčšine krajín OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) je členenie rovnaké. Pri vymedzení MSP sa pouţíva kritérium veľkosti. Ďalej sa môţu členiť aj podľa toho do akého odvetvia patria, či ide o výrobné podniky alebo podniky poskytujúce sluţby. Moţno ich rozlišovať aj podľa organizačno-právnej formy, vlastníckych vzťahov v podniku a pod. 14 MAJKOVÁ, M.: Moţnosti financovania malých a stredných podnikov v SR, Tribun s. ISBN

21 Kritériá vymedzenia malých a stredných podnikov Ako uvádza Marková, na charakteristiku MSP podľa veľkostného kritéria moţno pouţiť: 1. kvantitatívne kritériá počet pracovníkov, obrat, objem kapitálu, hodnota majetku, objem investícií, objem výroby, objem pridanej hodnoty, objem čistého zisku, 2. kvalitatívne kritériá nezávislé vlastníctvo, nezávislé riadenie, zjednotenie vlastníctva a riadenia podniku, jednoduchá organizácia práce, existencia rodinných vzťahov, spojenie technicko-technologických a riadiacich funkcií v jednej alebo viacerých osobách, technologická rôznorodosť, pruţnosť v technologických a organizačných zmenách, vyuţívanie prevaţne miestnych zdrojov, pôsobnosť na úzkom trhu z hľadiska územia aj segmentu trhu, blízkosť k spotrebiteľovi, 3. kombinované kritériá. Na vymedzenie malých a stredných podnikov sa pomerne dlho vyuţívalo len jedno kritérium, a to kvantitatívne kritérium. V niektorých krajinách ho dopĺňajú kvalitatívnymi kritériami. Napr. v Rakúsku z dôvodov podpory drobného podnikania pristupujú k zaradeniu podnikov do kategórie malých a stredných podnikov z viacerých kvalitatívnych hľadísk, a to z hľadiska výrobno-technických kritérií, ekonomicko-inštitucionálnych kritérií a spoločenskoekonomických kritérií. Ide o kombináciu kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. V roku 1996 bolo v Európskej únii smernicou Európskej komisie č. 96/280/EC prijaté jednotiace vymedzenie malých a stredných podnikov. Základnými kritériami kvantitatívneho členenia sú počet zamestnancov, ročný obrat a bilančná suma z ročnej súvahy. Kritérium kvalitatívneho členenia je nezávislosť podnikania. To znamená, ţe podiel iných malých a stredných podnikov na základnom imaní alebo na hlasovacích právach nie je viac ako 25 % Charakteristika malých a stredných podnikov Malým alebo stredným podnikom teda moţno označiť podnik, ktorý je charakteristický niţším počtom zamestnancov, relatívne nízkym obratom a kapitálom. Takýto podnik patrí jednému alebo pár podnikateľom, má pomerne jednoduchú a prehľadnú organizačnú štruktúru. Na financovanie podnikateľskej činnosti vyuţívajú 15 MARKOVÁ, V.: Malé a stredné podnikanie v slovenskej republike, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s. ISBN

22 miestny kapitál, vlastné zdroje financovania, prípadne finančné výpomoci bánk a finančných inštitúcií, nie verejné zdroje financovania. Preto majú pre ekonomiku štátu a pre región nezastupiteľné miesto. 16 Tabuľka 3 Počet malých a stredných podnikov na Slovensku Počet zamestnancov až až až až Zdroj: Štatistický úrad (vlastné spraocovanie) Z tabuľky je zrejmé, ţe počet MSP na Slovensku sa z roka na rok zvyšoval. Túto skutočnosť moţno označiť ako pozitívny vplyv na ekonomiku. Pre MSP nie je beţné, aby boli vo vlastníctve zahraničných investorov. Podniky tohto typu preto zastupujú najmä domáci kapitál a domáce vlastnícke pomery. Z tohto dôvodu majú pre štát veľký význam. Pre lepšiu vypovedateľnosť o rastúcom počte malých a stredných podnikov je vyššie uvedená tabuľka spracovaná do grafu. Graf 2 Počet malých a stredných podnikov na Slovensku Zdroj: Štatistický úrad ( vlastné spracovanie) 16 MARKOVÁ, V.: Malé a stredné podnikanie v slovenskej republike, s. 21

23 3.1.1 Miesto malých a stredných podnikov v EÚ Európska únia venuje MSP stálu pozornosť. Ako uţ bolo spomenuté tieto podniky majú sociálnu, ekonomickú a politickú úlohu. Je to spôsobené veľkých počtom MSP. Zabezpečujú rast zamestnanosti, sociálnej dynamiky a dynamiky rozvoja inovácií. Začlenie MSP v spoločenstve EÚ prináša výhody z vyspelého ekonomického prostredia, otvárajú sa im atraktívne podnikateľské príleţitosti, zvyšuje sa právna ochrana podnikania, prístup na trh tovaru bez vnútorných hraníc EÚ, zlepšenie pozície v podnikateľskom prostredí EÚ, ľahší prístup ku kapitálu z ostatných štátov EÚ, lepšia moţnosť investovania, jasné pravidlá v hospodárskej súťaţi, jednotné colné predpisy a moţnosť účasti na spoločných programoch EÚ. Na druhej strane podniky musia rátať s vyššími poţiadavkami na podnikanie v konkurenčnom prostredí. V prvom rade sa jedná o dodrţiavanie európskych zákonov upravujúcich obchod a podnikanie Ciele a funkcie malých a stredných podnikov Podnikateľský subjekt sa pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti snaţí plniť dva druhy cieľov. Ciele orientované na zisk a ciele orientované primárne na trh a aţ sekundárne na ziskovosť. Podniky sa usilujú dosiahnuť čo najväčší zisk v čo najkratšom čase. Druhý cieľ znamená, ţe v prvom rade chce podnik získať určitý podiel na trhu, získať dôveru zákazníkov a z toho vyplývajúci dlhodobý rast. Plnenie týchto cieľov zabezpečuje súbor procesov, ktoré nazývame podnikateľská funkcia. Základom tejto funkcie je orientácia na úspech a obmedzenie podnikateľského rizika. Funkcie MSP: Výrobná funkcia je to súbor výrobných transformačných procesov, pri ktorých sa pretvárajú výrobné vstupy na výstupy, teda výrobky alebo sluţby. Súčasťou tejto funkcie je tieţ výskumno-vývojová funkcia, funkcia investičná, funkcia údrţby a opráv, funkcia prípravy výroby a podobne. 17 STRÁŢOVSKÁ, H. et al.: Malé a stredné podniky. Obchodné podnikanie. Bratislava, Sprint s. ISBN

24 Obchodná funkcia, prostredníctvom nej sa uskutočňuje obeh na vstupoch a výstupoch. Má zaručiť efektívnu obchodnú činnosť. Začína predajom, končí nákupom. Súvisiacimi funkciami sú funkcia reklamy a servisu. Ekonomická funkcia má za úlohu vytvárať hodnotu. Jej výsledkom je to tovar s cenou, ktorá je prijatá trhom. Funkcie úzko späté s ekonomickou funkciu sú funkcia financovania, účtovná a mzdová funkcia. Sociálna funkcia je zameraná na kolektív zamestnancov. Týka sa uspokojovania ich potrieb, ale aj potrieb samosprávy a tvorby infraštruktúry. Pomocné funkcie sú vzdelávacia, bytová, zamestnanecká, zdravotnícka a mzdová funkcia. Právna funkcia, cieľom je vytvoriť z organizácie právne dokonalý fungujúci celok. Právne vzťahy s okolím podniku sa pretvárajú do podnikových predpisov. Tvorí ju pracovno-právna a hospodársko-právna funkcia. Z národohospodárskeho hľadiska sa delia funkcie podniku na nasledovné: Ponuková funkcia MSP produkujú svoje produkty v menších mnoţstvách a sú schopné zloţitejšie technické problémy riešiť s vynaloţením niţších nákladov. Ich výhodou je aj bezprostredný osobný vzťah so zákazníkom, osobné poradenstvo a tým získavajú väčšiu dôveru zákazníkov. Zamestnanecká funkcia MSP významne prispievajú k tvorbe nových pracovných miest. Rastová funkcia súvisí s technickou vyspelosťou a stupňom kvalifikácie zamestnancov. Aby mohli byť MSP konkurencieschopné musia mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojho rozvoja. Finančné zaťaţenie slovenských podnikov však spôsobuje, ţe nemajú dostatok voľných finančných zdrojov, čo im bráni inovovať výrobu a nemôţu zvyšovať ani počet zamestnancov. Vzdelávacia funkcia kvalita a mnoţstvo odborne pripravených zamestnancov v národnom hospodárstve súvisí s pripravenosťou a schopnosťou MSP toto vzdelávanie umoţňovať. Pracovné podmienky v MSP sú často lepšie ako vo veľkých organizáciách, aj napriek tomu, ţe zamestnanci malých podnikov majú často dlhší priemerný pracovný čas a niţšie mzdové ohodnotenie ako vo veľkých podnikoch. MSP ponúkajú náročnejšie riadiace funkcie aj pre mladých kvalifikovaných kandidátov STRÁŢOVSKÁ, H. et al.: Malé a stredné podniky. Obchodné podnikanie. Bratislava, Sprint s. ISBN

25 3.2 Bariéry rozvoja malých a stredných podnikov Pre rozvoj ekonomiky a podnikania je dôleţité venovať pozornosť odstráneniu bariér a podpore malého a stredného podnikania. Prekáţky v podnikaní, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky moţno rozdeliť na externé a interné bariéry. Externé bariéry sú problémy, ktoré vznikajú z vonkajšieho prostredia, v ktorom podnik pôsobí. Veľkým problémom je nedostatok finančných prostriedkov a ich získavanie. Banky síce poskytovali podnikateľom úvery, ale s vysokými úrokmi. V súčasnej dobe majú podnikatelia lepšie podmienky na rozbehnutie svojej podnikateľskej činnosti. Ďalšou prekáţkou podnikateľov sú daňové zákony. Zákony platia rovnako pre kaţdý podnikateľský subjekt. Či uţ ide o drobný podnik, ktorý len začína svoju činnosť alebo veľký podnik, ktorý je kapitálovo zabezpečený. Sledovanie neustále meniacej sa legislatívy je tieţ problémom pre podnikateľov. Spôsobuje to najmä problémy malým podnikateľom, ktorý vykonávajú ekonomickú činnosť v podniku sami. Ďalšími nedostatkami malých firiem je malá rozvinutosť marketingu a vzdelanostné bariéry. Interné bariéry vznikajú vo vnútri podniku. Niektorí malí podnikatelia, ktorí začali so súkromným podnikaním nemajú dostatočné skúsenosti. Ďalšími internými bariérami môţe byť nedostatočná motivácia, strach z rizika, nízka úroveň znalostí a informácií a v neposlednom rade nedostatok kapitálu Vývoj daňového zaťaženie V roku 1993 prechodom z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike bolo potrebné uskutočniť prvú významnú zmenu v daňovom systéme. Daňové zákony z roku 1993 prešli niekoľkými novelami, ale pre štát orientovaný na trhovú ekonomiku stále neboli postačujúce. Daňový systém bol komplikovaný a neprehľadný. Znamenal pre mnohé podniky veľkú časové a finančné straty. Do roku 2004 v zdaňovacom systéme Slovenska existovali rozličné daňové sadzby pre rôzne príjmové pásma. Vysoká sadzba dane z príjmov, ktorá trestala najmä produktívnejšie podniky, ich privádzala k obchádzaniu daňových zákonov. V tomto období malo Slovensko z pomedzi krajín strednej a východnej 19 HUDEC, M.: Organizácia a riadenie malých a stredných podnikov, Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, Banská Bystrica s. ISBN X 24

26 Európy najvyššie daňové zaťaţenie obyvateľov i podnikateľov. Ďalším veľkým problémom daňového systému boli daňové úľavy, resp. poskytovanie daňových prázdnin daňovým poplatníkom. So zámerom stimulovať investičnú aktivitu podnikov alebo kontrolovať prílev zahraničného kapitálu. V tomto čase bola daňová legislatíva najväčšou bariérou rozvoja podnikania. Hlavným podnetom pre zavedenie nového systému zdaňovania bol rast konkurencieschopnosti v podnikaní. Nový daňový systém vstúpil do platnosti od Jeho základnou výhodou pre malých a stredných podnikateľov bolo zníţenie daňových sadzieb a tieţ zjednodušenie celého procesu. K podstatným znakom patril prechod od priameho zdanenia k nepriamemu, zrušenie výhod a výnimiek vyplývajúcich z daňovej legislatívy, zavedenie jednotnej dane z príjmu vo výške 19 %, odlúčenie sociálnopolitickej roviny od fiškálnej a skoro úplné zrušenie dvojitého zdanenia. Novely zákona o dani z príjmov z roku 2007 uviedli do platnosti tzv. milionársku daň, ktorú štát uplatňuje nie cez zvýšenie daňovej sadzby, ale cez zniţovanie odpočítateľných poloţiek pri stanovení základu dane z príjmu. V roku 2009 a 2010 v súvislosti s vládnym balíčkom protikrízových opatrení sa hranica výšky príjmu pre tzv. milionársku daň zniţuje Odvodové zaťaženie Pre malé a stredné podniky je odvodové zaťaţenie jednou z najproblematickejších oblastí. Slovenská republika patrí celkovo k štátom s najvyšším odvodovým zaťaţením. Tabuľky 4 a 5 uvádzajú sadzby poistného podľa jednotlivých druhov poistenia pre kategóriu poistenca, ktorý má uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy a pre poistenca - povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). 21 Tieto dve kategórie poistencov sú typické pre malé a stredné podnikateľské prostredie. V uvedených tabuľkách neuvádzame odvody poistencov so zdravotným postihnutím, poistencov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok a podobne. Pre tieto kategórie platia niţšie sadzby. Pri podnikaní vo forme s. r. o. je spoločník, prípadne konateľ povinný platiť za seba odvody na zdravotné poistenie, ak získava príjmy na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa. Nie je povinnosťou spoločníka a konateľa zamestnať sa vo vlastnom podniku 20 STRÁŢOVSKÁ, H. et al.: Malé a stredné podniky. Obchodné podnikanie, Bratislava, Sprint s. ISBN Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon o zdravotnom poistení 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 25

27 a takto sa odvodové zaťaţenie zniţuje na minimum. Výška povinného odvodu na zdravotné poistenie je v kompetencii konateľa, ktorý si môţe zvoliť aj jeho minimálnu výšku. Všetky ostatné odvody sú dobrovoľné. Pri tejto forme podnikania sa konateľ môţe rozhodnúť, či ich bude platiť alebo nie. Tabuľka 4 Prehľad odvodov poistného od pre kategóriu poistenca - uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy Zamestnanec Zamestnávateľ sadzba maximum v EUR sadzba maximum v EUR Verejné zdravotné poistenie 4% 12,30 10% 86,76 Nemocenské poistenie 1,4% 15,10 1,4% 15,10 Dôchodkové poistenie starobné 4% 115,60 14% 404,80 Dôchodkové poistenie invalidné 3% 86,70 3% 86,70 Poistenie v nezamestnanosti 1% 28,90 1% 28,90 Úrazové poistenie 0,8% * Garančné poistenie 0,25% 2,70 Rezervný fond 4,75% 137,30 SPOLU 258,60 762,26 Tabuľka 5 Prehľad odvodov poistného od pre kategóriu poistenca - povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) SZČO sadzba minimum v maximum v EUR EUR Verejné zdravotné poistenie 14% 44,73 303,67 Nemocenské poistenie 4,4% 14,00 47,70 Dôchodkové poistenie starobné 18% 57,50 520,50 Dôchodkové poistenie invalidné 6% 19,10 173,50 Poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Garančné poistenie Rezervný fond 2% 6,30 57,80 SPOLU 141, ,17 Zdroj: Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení následných predpisov, Zákon o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z. z. v znení následných predpisov (vlastné spracovanie) 3.3 Rozvoj a podpora malých a stredných podnikov Dôleţitú oblasť tvorí podpora malého a stredného podnikania. Najdôleţitejším bodom pri podpore malých a stredných podnikov je vytváranie vhodného podnikateľského 26

28 prostredia a odstraňovanie vzniknutých bariér. Najvhodnejšie prostredie pre malé a stredné podniky je relatívne slobodný trh, ktorý by umoţňoval všetkým podnikom rovnaké podmienky a príleţitosti. Na Slovensku vznikla na podporu rozvoja malého a stredného podnikania v roku 1993 spoločnou iniciatívou programu Európskej únie PHARE a vlády SR Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (ďalej len NARMSP). Vykonáva funkciu koordinátora aktivít zameraných na podporu rozvoja malých a stredných podnikov, ako všestranné informačné centrum pre podnikateľov na domácej i zahraničnej úrovni, organizátora vzdelávacích a poradenských programov a zabezpečovateľa širokého spektra finančných podporných programov. Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť sektora v rámci spoločného trhu Európskej únie a na trhoch tretích krajín prostredníctvom štyroch základných priorít. Stimulovať rast sektora, zvyšovať jeho konkurencieschopnosť, prenikať na nové zahraničné trhy, uľahčiť prístup MSP ku kapitálovým zdrojom. V roku 1997 zmenila agentúra svoju právnu formu na záujmové zdruţenie právnických osôb. Členmi sú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Zdruţenie podnikateľov Slovenska a Slovenský ţivnostenský zväz. Agentúra je organizáciou neziskového charakteru. 22 NARMSP vykonáva najmä nasledovné aktivity: identifikuje a analyzuje bariéry rozvoja podnikania, podáva návrhy na ich odstránenie, vrátane návrhov právnych predpisov a prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR ako koordinátor pre malé a stredné podniky ich predkladá vláde, pripravuje návrhy pre formulovanie štátnej politiky a stratégie, realizuje projekty a programy zamerané na pomoc malým a stredným podnikom v SR, zameriava sa na finančné a administratívne riadenie týchto projektov, v spolupráci s finančnými inštitúciami sa zúčastňuje na zakladaní úverových a záručných systémov pre zakladanie, stimuláciu a rozvoj malých a stredných podnikov, zabezpečuje budovanie infraštruktúry pre rozvoj podnikania (inkubátory) so zameraním na podporu začínajúcich podnikateľov, zabezpečuje napojenie na existujúce európske informačné siete a databanky v podnikateľskej oblasti, 22 Dostupné na: < 27

29 iniciuje rozvoj a aktivity obyvateľstva v oblasti malých a stredných podnikov prostredníctvom propagačných programov pre verejnosť, vydávaním informačnej literatúry, organizovaním konferencií, seminárov a výstav. Okrem toho vznikli aj Regionálne poradenské a informačné centrá (RPIC) a Podnikateľské inovačné centrá (BIC), ktoré súčasne s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania tvoria systém inštitucionálnej podpory malého a stredného podnikania. RPIC sú neštátne neziskové inštitúcie, ktoré fungujú od roku 1993 na podporu malého a stredného podnikanie v regiónoch. Úlohou týchto centier je poskytovať začínajúcim malých a stredným podnikateľom v regiónoch svojej pôsobnosti konzultácie podnikateľského zámeru, pomoc pri vypracovaní podnikateľského plánu, podmienok podnikania v regióne, poskytnúť finančné, právne a daňové poradenstvo. Podnikateľské inovačné centrá (BIC Business Inovation Centre) sú v súčasnosti v piatich slovenských mestách: Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Prievidza, Spišská Nová Ves. Centrá BIC sa sústreďujú predovšetkým na vytváranie podnikateľského prostredia pre začínajúce inovatívne podniky. Poskytujú poradenstvo v oblasti podnikania a financovania. Slúţia ako inkubátory pre malé a stredné podniky, čím umoţňujú vhodné štartovacie podmienky začínajúcim podnikateľom. Dôvody a príčiny zániku môţu byť rôzne. Najčastejšie dôvody zániku sú silná konkurencia, nemoţnosť získania úveru, legislatívne podmienky, problémy s pracovníkmi a ťaţko splniteľné podmienky pre získanie prostriedkov z programov podpory MSP STRÁŢOVSKÁ, H. et al.: Malé a stredné podniky. Obchodné podnikanie. Bratislava, Sprint s. ISBN

30 4 Marketingové prostredie podniku Súčasťou prostredia, v ktorom podnik pôsobí je aj marketingové prostredie. Vo všeobecnosti marketingové prostredie tvoria nekontrolovateľné faktory, ktoré obklopujú podnik. Úspešnosť firmy závisí od jej schopnosti prispôsobiť svoj marketingový mix vývoju prostredia. Marketingové prostredie podniku tvorí mikroprostredie a makroprostredie Marketingové mikroprostredie Mikroprostredím sa chápu všetky subjekty, skupiny a jednotlivci, ktorí priamo alebo nepriamo vplývajú na chod podniku. Väčšina autorov uvádza zákazníkov ako hlavnú zloţku mikroprostredia podniku. Zákazníci sú súčasťou externého mikroprostredia. Podnik musí pozorne sledovať trhy svojich zákazníkov. Existuje päť typov trhov. Trhy spotrebiteľov, trhy výrobnej sféry, trhy sprostredkovateľov, vládne trhy a medzinárodné trhy. Podnik môţe vystupovať na kaţdom jednom z nich. Ďalej sem moţno zahrnúť dodávateľov, marketingových sprostredkovateľov, konkurenciu a verejnosť. Dodávatelia sú pre podnik tieţ veľmi dôleţití. Prostredníctvom dodávateľov podnik získava zdroje na výrobu výrobkov a sluţieb. Firma musí sledovať spoľahlivosť dodávateľov a ceny vstupov jednotlivých dodávateľov, aby predišla narušeniu chodu výroby alebo zvyšovaniu vstupných nákladov. Marketingoví sprostredkovatelia sú podniky, ktoré pomáhajú iným podnikom pri predaji a dodávke produktov konečným spotrebiteľom. Niektorí sprostredkovatelia sa špecializujú na prieskum trhu a podporu predaja. A taktieţ sem patria finační sprostredkovatelia. Konkurencia znamená súťaţ medzi podnikmi. Kaţdý podnik chce uspokojiť svojich zákazníkov lepšie ako konkurenti. Podnik musí prispôsobiť svoju konkurenčnú stratégiu veľkosti podniku a pozícii v odvetví. Dobrá konkurencieschopnosť prináša lepšiu pozíciu na trhu. Verejnosť je skupina, ktorá prejavuje skutočný alebo potenciálny záujem o produkt alebo podnik. Verejnosť, ktorá pôsobí na podnik je finančná verejnosť, mediálna 24 KITA, J. et al.: Marketing. 1. vydanie Bratislava: IURA Edition s. ISBN

31 verejnosť, vládna verejnosť, verejnosť skladajúca sa z občianskych aktivít, miestna verejnosť, všeobecná verejnosť a interná verejnosť. Obrázok 1 Marketingové mikroprostredie (externé) - schéma Zdroj: Kita, J. et al.: Marketing 2000 (vlastné spracovanie) Druhou časťou je interné mikroprostredie. V prvom rade je zastúpené vrcholovým manaţmentom. Vrcholový manaţment určuje ciele, plány a stratégie podniku. Ďalej ho tvorí finančné oddelenie, nákup, výroba, výskum a vývoj, marketing, oddelenie ľudských zdrojov a oddelenie evidencie Marketingové makroprostredie Makroprostredie vytvára pre podnik príleţitosti, ale súčasne prináša aj riziká. Podnik musí tieto vplyvy sledovať a reagovať na ne. Makroprostredie sa skladá zo šiestich základných typov prostredia: Demografické prostredie má najväčší význam pre marketingových pracovníkov, pretoţe jeho súčasťou sú ľudia a ľudia vytvárajú trhy. Sledovanie demografického vývoja je pre podnik dôleţité a nemal by sa dať týmto vývojom prekvapiť. 25 KITA, J. et al.: Marketing. 1. vydanie Bratislava: IURA Edition s. ISBN

32 Ekonomické prostredie tvoria faktory, ktoré ovplyvňujú kúpnu silu a spotrebu. Celková kúpna sila závisí od skutočných príjmov, cien, výšky úspor, úverov, miery nezamestnanosti, vývoja inflácie. Prírodné prostredie zahŕňa prírodné zdroje, ktoré vyuţívajú výrobcovia ako vstupy. Existujú štyri trendy, ktoré by marketingoví pracovníci mali sledovať. Nedostatok prírodných surovín, zvýšené náklady na energiu, zvýšený stupeň znečistenia a štátne zásahy v riadení prírodných zdrojov. Technologické prostredie silno vplýva na vývoj spoločnosti. Tvoria ho činnosti, ktoré majú vplyv na nové technológie a výrobu nových výrobkov. Nové technológie podmieňujú vznik nových trhov a nové moţnosti v podnikaní. Politické prostredie tvorí legislatíva, ktorá ovplyvňuje činnosť kaţdého podniku. Jedným zo zámerov vládnej regulácie je aj ochrana spotrebiteľov. Niektoré podniky, ak by mali moţnosť vlastného rozhodovania, vyrábali by nekvalitné výrobky v nezodpovedajúcej cene. Kultúrne prostredie pozostáva z inštitúcií a faktorov, ktoré ovplyvňujú hodnoty spoločnosti, správanie a postoje. 26 Obrázok 2 Marketingové makroprostredie schéma Zdroj: Kotler, P.: Marketing 1992 (vlastné spracovanie) 26 KOTLER, P., ARMSTRONG, G.: Marketing, Slovenské pedagogické nakladateľstvo s. ISBN