VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE NÁVRH VYUŢITIA ZNALOSTNÉHO MANAŢMENTU V PODNIKU Natália Falatová

Transcription

1 VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE NÁVRH VYUŢITIA ZNALOSTNÉHO MANAŢMENTU V PODNIKU 2010 Natália Falatová

2 VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE NÁVRH VYUŢITIA ZNALOSTNÉHO MANAŢMENTU V PODNIKU Bakalárska práca Študijný program: Pracovisko: Vedúci záverečnej práce: Znalostný manaţment VŠM, Trenčín Mgr. Zuzana Danišková, PhD. Trenčín, 2010 Natália Falatová

3

4 Obsah Úvod Základné informácie znalostného manaţmentu Definícia pojmu znalostného manaţmentu Procesy znalostného manaţmentu Zavedenie znalostného manaţmentu do podniku Budovanie znalostnej kultúry v podniku Zmena podnikovej kultúry Znalostní pracovníci Informačné systémy podnikov Informačný systém Klasifikácia informačných systémov Manaţérske informačné systémy Výhody zavedenia znalostného manaţmentu Analýza vyuţívania znalostného manaţmentu v podniku ZSSK Cargo, a.s Charakteristika firmy a predmet jej činnosti Organizačná štruktúra firmy Konkurenčné sily podniku podľa Porterovho modelu Analýza informačného systému vo firme Informačný systém vyuţívaný vo firme Analýza súčasnej úrovne vyuţívania znalostného manaţmentu vo firme Formulácia otázok Výsledky prieskumu Celkové zhodnotenie súčasného stavu vyuţívania znalostného manaţmentu Náčrt ďalšieho rozvoja znalostného manaţmentu Východiská ďalšieho rozvoja znalostného manaţmentu Návrh zriadenia oddelenia znalostného manaţmentu Začlenenie oddelenia znal. manaţmentu do organizačnej štruktúry Úlohy oddelenia znalostného manaţmentu Zlepšenie podnikovej kultúry... 31

5 3.4. Prínosy navrhovaného riešenia Záver... 34

6 Zoznam skratiek IS informačný systém ISP informačný systém prevádzky ZSSK Cargo SR Slovenské republika ZSSK Ţelezničná spoločnosť Cargo a.s.

7 Poďakovanie Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto bakalárskej práce. Moje poďakovanie patrí Mgr. Zuzane Daniškovej, PhD. za cenné rady a pripomienky, mojej rodine za pomoc a podporu, a v neposlednom rade zamestnancom ZSSK Cargo a.s. za poskytnutie informácií a za ich čas.

8 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 5 Úvod Problematika znalostného manaţmentu, a jeho uplatnenie sa v slovenských podnikoch je predmetom početných výskumov. Za čias, keď výskumní špecialisti uţ začínali skúmať tento odbor a túto formu podnikania, my sme o tom ešte ani netušili. Pomaly sa mení svetové hospodárstvo z priemyselného hospodárstva na spoločnosť, ktorej hlavným pravidlom a princípom sú znalosti a vedomosti obsiahnuté vo vnútri podniku. Znalosť je informácia, ktorá je organizovaná a analyzovaná, aby sa stala zrozumiteľnou a pouţiteľnou k riešeniu problému alebo k rozhodovaniu (Turban, 1992, In: Bureš, 2007) Zavádzanie znalostného manaţmentu je zloţitý, zdĺhavý a finančne nákladný proces. Znalostný manaţment je často omieľaným pojmom, ktorý je pouţívaný ľuďmi z rôznych oblastí našej spoločnosti. Stretnúť sa s ním môţme v obchodných podnikoch, výrobných ale aj v štátnych inštitúciách ako zdravotníctvo, alebo školstvo. Výskum je zameraný na priblíţenie teoretickej časti vyuţívania znalostného manaţmentu v podniku a jeho praktického vyuţitia v ţelezničnej spoločnosti ZSSK Cargo a.s. Úlohou tejto práce je poukázať na silné a slabé stránky vyuţívania znalostného manaţmentu v konkrétnom podniku, podchytiť jednotlivé časti a zosumarizovať výhody alebo nevýhody, plusy a mínusy. Súčasnej dobe sa hovorí doba technológií alebo informácií. Doba sa mení od písacích strojov k osobných počítačom alebo od pevnej linky k mobilu. Celý svet tieto technologické zmeny zasiahli vo veľkej miere. Priniesli nám svet plný informácií, vzdelaností, ktorým sa je treba prispôsobovať a to nie len v osobnom ţivote ale tieţ v pracovnom a obchodnom ţivote. Nové technológie uľahčujú prácu a pomáhajú nám lepšie sa zorientovať vo svete, v databázach, či dokonca prináša lepší obraz o konkurencií podnikov. Účel tejto práce je cítiť uţ z názvu. Pokúsim sa o koncept zmien v podniku tak aby ich vyuţívanie znalostného manaţmentu bolo efektívne a prospešné pre firmu, formou prieskumu súčasného vyuţívania znalostného manaţmentu a analýzy podnikovej činnosti. Cieľom prieskumu je zachytiť slabé a silné stránky podniku, ktoré by pomohli pri procese zavedenia znalostného manaţmentu do podniku. V prvej časti sa zameriam na teoretickú časť, ktorá slúţi na priblíţenie si pojmov a literatúry potrebných pre pochopenie vykonania ďalších krokov v bakalárskej práci.

9 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 6 Druhá časť práce sa venuje analýze spomínanej ţelezničnej nákladnej spoločnosti, ktorej úlohou je zistiť slabé alebo silné stránky podniku v oblasti vyuţívania znalostného manaţmentu. Oblasti, ktoré znalostnú kultúru budú podporovať a opačne, oblasti, ktoré bude potrebné zmeniť a prepracovať v spoločnosti vyuţívajúcej znalostný manaţment a jej prvky vo svojich procesoch a činnosti. Tretia časť sa sústreďuje na návrh konkrétneho riešenia vyplývajúce so získaných a spracovaných informácií z prvých dvoch častí bakalárskej práce. Navrhované zmeny sa týkajú vzniku oddelenia znalostného manaţmentu, jeho začlenenie do organizačnej štruktúry a zmeny v podnikovej kultúre, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie zavedenia znalostného manaţmentu.

10 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 7 1. Základné informácie znalostného manaţmentu Cieľom prvej časti je priblíţenie si pojmu znalostného manaţmentu, jej úlohu, ciele a vyuţitie v ďalších bodoch práce. Pre správne pochopenie vyuţitia znalostného manaţmentu si definujeme pojem podniková kultúra ako aj informačné systémy, ktoré sú úzko spojené s pochopením danej témy a následného návrhu jej vyuţitia Definícia pojmu znalostného manaţmentu Drucker (2002, In: Kokavcová) v 50. rokoch minulého storočia spomínal vyuţívanie znalostí v podniku. Poukázal na ekonomiku zaloţenú na vedomostiach a znalostiach ľudských zdrojov, ktorí tvoria najsilnejšiu konkurenčnú stránku spoločnosti. Predvídal rozvoj spoločnosti, ktorých základným výrobným zdrojom budú vedomosti. Neexistuje jednotná a presná definícia znalostného manaţmentu a tak uvediem viacej verzií od domácich autorov ale taktieţ od zahraničných. Jednu z najvýstiţnejších definícií znalostného manaţmentu uvádza Truneček (2004, str. 76), ktorá hovorí: Znalostný manaţment zahŕňa prepojenie tých, ktorí vedia s tými, ktorí potrebujú vedieť a premenu osobných znalostí na znalosti organizácie. Anglický autori uvádzajú definíciu znalostného manaţmentu(knowledge management) ako jednovýznamovú s jednou pointou, ale naši a českí autori sa opierajú o dva pojmy, znalostný manaţment a manaţment znalostí. V tejto práci sa budeme riadiť podľa anglických autorov a pojem znalostný manaţment, bude zároveň myslený ako manaţment znalostí, aj keď v preklade by sme si tým mohli predstaviť niečo iné. Podľa Mesároša a kol. (2008) znalostný manaţment je zloţitá oblasť, ktorej hranice sa ťaţko vymedzujú. Zasahuje do učenia a rozvoja osobnosti, informačných technológií a riadenia ľudských zdrojov. Sunassee (2002, In: Bureš, str. 63) sa vo svojej definícií zameral na spojenie znalostného manaţmentu s organizačnými cieľmi alebo stratégiami. Znalostný manaţment je proces identifikácie, rastu a efektívneho pouţívania v organizácií existujúce znalostí za účelom dosiahnutia cieľu organizácie, za súčasnej tvorby organizačnej kultúry, ktorý umoţňuje ďalšiu tvorbu znalostí. Podľa českej odborníčky Mládkovej (2004, In: Kelemen a kol., str. 211) je manaţment znalostí súbor metód a postupov umoţňujúcich manaţérom riadiť znalostí, ktoré sú v ich organizáciách k dispozícií.

11 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 8 Znalostný manaţment sa snaţí zefektívniť prácu s dokumentmi, mnoţstvom dát a informácií, ktorými sú podniky zavalené. Okrem uľahčenia práce napomáha pri rozvoji firmy, komunikácií a vzdelávaní pracovníkov. Haggie (2003, In: Bureš, str. 63) uvádza definíciu znalostného manaţmentu ako premyslený návrh procesov, nástrojov, štruktúr, atď., s úmyslom zvýšiť, obnoviť, zdieľať a zlepšiť znalostí reprezentovaných v akejkoľvek z troch zloţiek štrukturálnych, ľudských a sociálnych intelektuálneho kapitálu. Bureš (2007, str. 64) sa snaţil spojiť mnoţstvo definícií do jednej aby mala ten istý význam. Znalostný manaţment je spôsob manaţérskeho prístupu k vedeniu organizácie, tvorby prostredia v organizácií a dosahovanie podnikových cieľov, spočívajúcich v zladení organizačných procesov s procesmi znalostnými, a to prostredníctvom znalostných zdrojov a pomocou vhodných metód, techník a nástrojov. Existuje mnoţstvo definícií znalostného manaţmentu, no všetky majú niečo spoločné a to, ţe je dôleţité zlepšovať výkon v znalostných procesoch za účelom dosiahnutia ekonomického cieľa alebo v spojitosti so stratégiou, a vyuţívanie znalostného kapitálu v podnikoch, pre ktoré sú nevyhnutné intelektuálne zdroje Procesy znalostného manaţmentu Základné vnímanie znalostného manaţmentu vymedzené väčšinou zahraničných autorov vychádza z procesného pohľadu. Jednotlivé prístupy sa líšia počtom a rozsahom zachytených a popísaných procesov. Podľa Kelemena a kol. (2007, str. 219) sa proces znalostného manaţmentu delí na: Sprostredkovanie Externalizácia Internalizácia Kognícia Podrobnejší opis znalostných procesov prináša Beckman (1999, In: Bureš, str. 66 or Mesároš, 2008, str. 27): o identifikácia (určenie základných kompetencií, stratégie vyťaţovania zdrojov znalostí a špecifikácie znalostných domén), o zachytenie (formalizácia existujúcich znalostí),

12 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 9 o výber (ohodnotenie relevancie znalosti, ich hodnoty a presnosti, vyriešenie konfliktov v mnoţine znalosti), o uschovanie (reprezentácie korporatívnej pamäte v repozitári znalostí poţitím rôznych schém reprezentácie), o zdieľanie (automatická distribúcia znalostí pouţívateľom podľa ich záujmu a pracovného zaradenia, spolupráca na znalostných činnostiach formou virtuálnych tímov), o aplikácia (pouţitie znalostí pri tvorbe rozhodnutie, riešení problémov, automatizácii či inej práce, poradenstva v zamestnaní, vzdelávania a tréningov ), o vytvorenie (objavovanie nových znalostí výskumom, experimentovaním a tvoriacim myslením), o predaj (vývoj nových znalostných produktov a sluţieb a ich uvádzanie na trh). Všetky modely sa praktický zaoberajú procesmi získania znalostí pre organizáciu, ich uchovávaním, rozširovaním medzi zamestnancami a ich vyuţitím, aplikáciou do praxe Zavádzanie znalostného manaţmentu do podniku a bariéry zavádzania Zavádzanie znalostného manaţmentu do firmy je veľmi zloţitý, finančne a časovo nákladný proces, pre ktorý sú nevyhnutné vedomosti odborníka aby bol proces uskutočnený efektívne s dosiahnutím stanoveného cieľa. Smith a McKeen (2003, In: Kelemen a kol., str. 223) uskutočnili analýzu, ktorá definuje činnosti potrebné pri zavádzaní znalostného manaţmentu: 1. Rozvoj manaţmentu znalostí orientovaného na zákazníkov. 2. Zdokonalenie podnikových procesov obohatením o znalosti. 3. Vytvorenie znalostných komunít. 4. Tvorba nových spôsobov hodnotenia znalostí. 5. Rozvíjanie procesov manaţmentu znalostí. 6. Vyuţitie nových nástrojov a metodológií pre manaţment znalostí. 7. Vývoj znalostných produktov. Efektívna činnosť znalostného manaţmentu je mix ľudí, procesov a nástrojov, no práve procesy tvoria rámec pre zavedenie znalostného manaţmentu.

13 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 10 Firmám, ktoré sa rozhodli aplikovať tento moderný manaţérsky trend je moţné podľa Arthura Andersena (dátum neznámy, In: Kokavcová) odporúčať dodrţiavanie tohto postupu: Zavedenie znalostného manaţmentu je značne zloţitý problém, ktorý vyţaduje: a. vymenovať manaţéra znalostí (Chief Knowledge Officer, CKO) jeho úlohou bude vytvoriť stratégiu manaţmentu b. znalostí previazanou so strategickými cieľmi firmy, angaţovať vyšší manaţment, poukázať na úspešne c. realizované projekty manaţmentu znalostí v iných firmách, integrovať manaţment znalostí do kľúčových procesov, d. vytvoriť v podniku prostredie dôvery a učenia, vytvorte podnikové pravidlá, ktoré zabezpečia kvalitu obsahu, e. podporovať vytváranie znalostí a urýchliť inovácie pomocou informačných technológií, f. stanoviť metódy na meranie prínosu manaţmentu znalostí. Pre zavádzanie znalostí sú nevyhnutné porozumenia jeho funkcionality pracovníkmi podniku. Správnym vyuţívaním intelektuálneho kapitálu si podnik zaručí konkurenčnú výhodu na trhu a zaručenou výhodou pri procese zavádzania znalostného manaţmentu do podniku je pochopenie dôleţitosti pre firmu jej vzájomné zdieľanie vedomostí a informácií. Podľa Bureša (2002, In: Kelemen a kol., ) je najdôleţitejšie pri zavádzaní znalostného manaţmentu do podniku prekonanie individuálnych kultúrnych bariér, ako sú: - pocit nedostatku moci, - strach z odhalenia, - pocit neistoty, - motivácia, - ilúzia straty odmeny, - neuvedomovanie si jednotlivých prvkov kultúry, - zámena povedomia za znalosť, - konflikt motívov. A sociálnych bariér: - jazyk,

14 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 11 - vyhýbanie sa konfliktu, - byrokracia a štruktúra, - nesúvislosť predpokladov, - podceňovanie najniţších vrstiev, - neznalosť alebo chybný odhad znalosti spolupracovníka, - emócie, - pseudoinovátori. Pred zavádzaním znalostného manaţmentu do podniku je nevyhnutné pre podnik pochopenie pojmov ako: dáta fakty, obrázky, zvuky informácie formátované, filtrované, sumarizované dáta znalosti inštinkt, idey, pravidlá, procedúry, ktoré riadia akcie a rozhodnutia (Beckman, 1997, In: Bureš) o o Okrem tohto delenia ešte poznáme delenie znalostí na: Explicitná znalosť je znalosť, ktorú môţeme vyjadriť nejakým formalizovaným spôsobom. Po explicitnom vyjadrení môţeme vlastne povedať, ţe to je informácia. Tacitná znalosť je znalosť, ktorú nie je moţné formalizovať. Je súborom skúseností, schopností, intuície, osobných predstáv. Má vysoko osobný charakter a je skrytá v podvedomí ľudí. (Mládková, 2004) 1.2. Budovanie znalostnej kultúry v podniku Pre budovanie vhodnej znalostnej kultúry sa podniky musia drţať pravidlá vzdelávania a výmeny znalostí v podnikoch tým spôsobom, aby to najviac vyhovovalo pracovníkov a zosúladili sa s touto metódou. Jednou z metód je vytvorenie učiacej sa organizácií. Kelemenova (2007, str. 231) charakteristika učiacej sa organizácií, je spoločnosť schopná neustálej adaptácie a vzdelávania s cieľom reagovať na zmeny a rásť. Podľa Čárnického a Mesároša (2005) na dosiahnutie toho, aby si pracovníci dobrovoľne vymieňali svoje znalosti, by mal podnik v prvom rade umoţniť svojim zamestnancom rozvíjať sa, zdokonaľovať sa a vysvetliť im dôleţitosť znalostí nie len pre nich samotných, ale aj pre podnik ako celok.

15 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 12 Dopracovanie sa k vzdelávaniu zamestnancov a ich rozvoju predchádza zmena podnikovej kultúry. Uvedieme si definície podnikovej kultúry zahraničným autormi: Najkratšiu a najznámejšiu definíciu sformuloval Marvin Bower: Spôsob ako robíme veci u nás. ( Deal Kennedy, 1982) Podniková kultúra je vzorec základných a rozhodujúcich predstáv, ktoré určitá skupina našla či vytvorila, odkryla a rozvinula, v rámci ktorých sa naučila zvládať problémy vonkajšej adaptácie a vnútornej integrácie, a ktoré sa tak osvedčili, ţe sa chápu ako všeobecne platné. Noví členovia podniku ich majú pokiaľ moţno zvládnuť, stotoţniť sa s nimi a konať podľa nich. ( Schein, 1983) McLean a Marshallová zase tvrdia a pojem ponímajú ako tradície, hodnoty, postoje, ktoré sú kontextom pre to čo robíme a chceme robiť v podniku. Prirovnávajú to k človeku a k jeho osobnosti, to čo u človeka chápeme ako osobnosť u podniku ako kultúru Zmena podnikovej kultúry V podniku, v ktorom sa znalosti majú postupne stať rozhodujúcim faktorom, je nevyhnutná zmena v myslení ľudí, zmena podnikovej kultúry uvádzajú Mesároš a kol. (2008, str. 35.) Nie kaţdá firemná kultúra automaticky umoţňuje vzájomnú výmenu znalostí. Podniková kultúra v moderných podnikoch sa musí riadiť pravidlom, ţe vzdelávanie a získanie znalostí je nevyhnutné usmerňovať podľa potrieb podniku so snahou zosúladiť ich s osobnými cieľmi pracovníkov. Zamestnanci zohrávajú pri riadení znalosti dôleţitú úlohu, oni sú tí, ktorí znalosti potrebujú k svojej práci a ktorí musia iniciovať ich tvorbu a výmenu (Garud a Kumaraswamy, 2005). Z hľadiska úspešného zavedenia znalostného manaţmentu Erickson a Laff (2001) uvádzajú, ţe je potrebné vybudovať takú podnikovú kultúru, ktorá preferuje tímovú prácu a umoţňuje výmenu informácií a znalostí. Ako uvádza Mesároš a kol. (2008, s 36.) ľudia musia pochopiť, ţe význam a uţitočnosť informácie nespočíva v jej uchovávaní a zatajovaní pred inými, ale naopak, informácia zvyšuje svoj význam a úţitok vtedy, ak je prístupná viacerým pracovníkom. Stále pretrváva mýtus, ţe odovzdávanie informácií, znalosti môţe znamenať stratu pracovného miesta. Pracovníci si svoje informácie a znalosti chránia a povaţujú za svoju konkurenčnú výhodu. Na prekonanie takéhoto správania pracovníkov, by mohla byť

16 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 13 novo vypracovaná štruktúra odmeňovania tých, ktorí informácie a znalostí sprostredkúvajú ďalej. Bonenič Hintišová a Mesároš (2007) uvádzajú, ţe odstránenie tzv. kultúrnych bariér zavádzania manaţmentu znalostí by sa mohol najmä prostredníctvom zmeny firemnej kultúry organizácie. Domnievame sa, ţe v zdravej podnikovej kultúre je samozrejmosťou deliť sa o dôleţité informácie a znalosti a tieţ moţnosť vyjadriť svoj názor. Jednou z podmienok zavádzania znalostného manaţmentu je znalostne priateľská kultúra Znalostní pracovníci Autorom pojmu znalostný pracovník je Peter Drucker. Pracovníci tvoria najdôleţitejší kapitál podniku a najmä v spojení so znalostným manaţmentom. Pracovníci sú jediní, ktorí sú schopní pracovať so znalosťami a ďalej ich pretvárať na kapitál spoločnosti. Znalostní pracovníci sú odborníci, ktorí vytvárajú hodnotu zhromaţďovaním, spracovávaním alebo aplikáciou informácií a znalostí. Prostredníctvom svojich analytickosyntetických schopností premieňajú existujúce poznanie na nový obsah. Drucker (1999) povaţoval za znalostného pracovníka človeka, ktorý : - Má znalosť, ktorá je pre organizáciu dôleţitá - Dokáţe túto znalosť prakticky vyuţiť, - Jeho znalosť môţe byť čiastočne podvedomá, pracovník a o nej nemusí vedieť alebo prisudzovať význam, - Ostatní pracovníci organizácie majú k tejto konkrétnej znalosti obmedzený prístup, t.j. nemôţu sa ju naučiť alebo ju nemôţu či nesmú pouţiť, - Znalostní pracovníci často pracujú duševne, ale nie je to pravidlom Je potrebné aby podnik znalostných pracovníkov získal a udrţal si ich Informačné systémy podnikov Kvalita informačných systémov zaloţených na výkonných informačných a komunikačných technológiách a úroveň ich vyuţívania v rozhodujúcej miere ovplyvňujú výkonnosť a konkurencieschopnosť podnikov. Moderné informačné technológie prenikajú nie len do všetkých štruktúr spoločnosti, ale aj do ţivota jednotlivca. Svojimi novými moţnosťami nadobúdajú dôleţitú úlohu pri získavaní poznatkov a informácií.

17 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku Informačný systém Kokles a Romanová (2005, str. 143) vymedzujú pojem informačný systém takto: Informačný systém organizácie predstavuje súbor činností, ktoré zabezpečujú zhromaţďovanie, prenos, uchovávanie, spracúvanie, distribúciu a prezentáciu informácií v organizácii na potreby rozhodovania, tak aby riadiaci pracovníci mohli efektívne vykonávať svoje riadiace funkcie. V súvislosti s IS je dôleţité si definovať informačné technológie, ktoré nám slúţia na preberanie a spracovávanie údajov a znalostí technickou formou a prostriedkami. Tvrdíková (2000, In: Bureš, str. 72) IS rozdeľuje na tieto komponenty: - Hardware - Software - Orgware - Peopleware Klasifikácia informačných systémov Mesároš o kol. (2008, str. 50) uvádzajú, ţe vo všeobecnosti môţeme informačné systémy klasifikovať podľa určitých hľadísk, napr. podľa: - Stupňa automatizácie, - Oblasti vyuţívania informačných systémov, - Priestorového rozloţenia jednotlivých subsystémov, - Funkcie, ktoré plní konkrétny informačný systém. Podľa funkcií IS a typov informácií Krbilová (1998, str. 7) členíme IS na: - Dokumentografické a dokumento-reseršné s uchovávaním informácií vo vyhovujúcom triedení na vhodných médiách, - Faktografické, známe ako IS pre riadenie, - Meracie, regulačné, v ktorých sa údaje získané on-line z technologických procesov porovnávajú s poţadovanými hodnotami parametrov. Medzi ďalšie patrí delenie Koklesa a Romanovej (2005, str. 146) na podsystémy: - Exekutívne informačné systémy, - Systémy na podporu rozhodovania, - Expertné systémy, - Elektronická výmena dát, - Automatizovaná kancelária.

18 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 15 Obr. č.1: Hierarchické úrovne riadenia a súvislosť informačných systémov pre riadenie (Kokles, Romanová (2005) Manaţérske informačné systémy Laudon a Laudon (1999) v rámci klasifikácie IS definujú pojem manaţérsky informačný systém ako určitý subsystém integrovaného informačného systému podniku. Domáci autori Kokles a Romanová (2005, str. 148) zastávajú názor, ţe manaţérsky informačný systém je komplexný a koordinovaný súbor informačných podsystémov, ktoré sú racionálne integrované, a ktoré transformujú dáta na informácie rozmanitými cestami s cieľom zvýšiť produktivitu práce v súlade so štýlom a vlastnosťami manaţérov na základe stanovených kvalitatívnych kritérií. Mesároš a kol. (2008, s. 56) identifikujú hlavné úlohy manaţérskeho informačného systému, ktorý z hľadiska systému podnikateľského riadenia organizácie má za cieľ uchovávať nazhromaţdené interné údaje a externé informácie a poznatky v údajovej, informačnej a poznatkovej základni s cieľom produkovať výstupné informácie na podporu zvyšovania informovanosti manaţérskeho systému a efektívneho riadenia podniku. Podľa nich by mal komplexný manaţérsky informačný systém podniku obsahovať a integrovať podsystém určený na riadenie podnikových znalostí Výhody zavedenia znalostného manaţmentu

19 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 16 Implementáciou znalostného manaţmentu do praxe sa zaoberá rada autorov, ktorí uskutočnili výskumy v tejto oblasti. Výsledky výskumov ukázali oblasti, v ktorých došlo k zlepšeniu výkonov práve na základe vyuţitia znalostného manaţmentu. Prínosmi pre zavedenie znalostného manaţmentu môţu byť tieto: - Zlepšenie komunikácie v podniku v procese vymieňania si informácií a znalostí - Efektívnosť práce stratenie času potrebného na riešenie problémov, na tvorbu nových návrhov, rýchlejšie dosiahnutie výsledkov, zvýšenie celkovej efektívnosti podniku, zvýšenie produktivity práce, - Finančná oblasť zvýšený obrat, zníţenie nákladov, zvýšenie ziskovosti podniku, - Oblasť marketingu kvalitnejšie poskytovanie sluţieb, orientácia na zákazníka, zavedenie cieleného marketingu a pod. (Alavi a Leider, 2001) Soo a kol. (2004) uvádzajú, ţe vplyv zavedenia znalostného manaţmentu na podnikové výkony je najviac viditeľný v inovácií či uţ na základe zlepšenia doterajších procesov, produktov a sluţieb, alebo vyvinutím nových, efektívnejších spôsobov výroby. Miera úspechu znalostného manaţmentu je teda vo výstupoch podniku zaloţených na inováciách, plynúcich zo stratégií a praktík znalostného manaţmentu v podniku. Kľúčové opatrenia pri zavádzaní znalostného manaţmentu. Mesároš a kol. (2008, str ) odporúčajú venovať pozornosť nasledujúcim aktivitám: - Zdokonalenie podnikových procesov obohatením o znalosti, - Rozvoj manaţmentu znalostí orientovaného na zákazníkov, - Vytváranie znalostných komunít, - Nový prístup k hodnoteniu znalostí, - Rozvíjanie procesov manaţmentu znalostí, - Vyuţitie nových nástrojov a metodológií pre manaţment znalostí, - Vývoj znalostných produktov.

20 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku Analýza vyuţívania znalostného manaţmentu v podniku ZSSK Cargo, a.s. Úlohou tejto analýzy je dopracovanie sa k informáciám nevyhnutných k zostaveniu návrhu vyuţitia znalostného manaţmentu v ZSSK Cargo, a.s., a to pomocou skúmania firmy samotnej z interných zdrojov, pomocou dotazníka, ako aj identifikácia vyuţívaných informačných systémov Charakteristika firmy a predmet jej činnosti ZSSK Cargo, a.s. teoreticky pôsobí 5 rokov, no jej činnosť siaha uţ do rokov Rakúsko- Uhorská, v rokoch prvých ţelezničných tratí na našom území. ZSSK Cargo a.s. je akciová spoločnosť, ktorá vznikla 1. Januára 2005 zrušením ŢS a nahradením dvoma novými spoločnosťami: - Ţelezničná spoločnosť Slovensko, a.s. ( ZSSK ) pre osobnú dopravu a dopravné sluţby - ZSSK CARGO pre nákladnú dopravu a dopravné sluţby. Spoločnosť dňom vzniku bola zapísaná do Obchodného registra vedenom na Okresnom súde Bratislava I, oddiel Sa, vloţka 3496/B, IČO , DIČ a jej vlastníkom je Slovenská republika, ktorej stopercentným akcionárom je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Spoločnosť sídli v Bratislave na ulici Drieňová 24. Poslanie Poslaním spoločnosti je poskytovanie ekologických, bezpečných a spoľahlivých sluţieb ţelezničnej nákladnej prepravy vyhovujúce poţiadavkám zákazníkov. Okrem uskutočňovania nákladnej dopravy a poskytovanie sluţieb, sa zaoberá prenájmom majetkov spoločnosti a ponúka údrţbu, opravy a upratovacie sluţby koľajových vozidiel. Vízia spoločnosti Víziou spoločnosti je stať sa dynamickou, trendovou a verejnosťou rešpektovanou firmou, nie len na Slovensku ale aj v zahraničí. Udrţať si postavenie a podiel v preprave na ekonomickom trhu. Stať sa konkurencieschopnou spoločnosť so stabilnou pozíciu, zlepšovať svoje ponúkané sluţby a uspokojiť čo v najväčšej miere potreby zákazníkov.

21 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku Organizačná štruktúra firmy Organizačná štruktúra je široko rozvätvená a je znázornená na nasledujúcom obrázku (viď. príloha Obr. 3, pozri: Bloky v schéme vyjadrujú útvary na jednotlivých stupňoch riadenia a spojnice medzi nimi vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti je valné zhromaţdenie. Spoločnosť riadi a v jej mene koná Slovenská republika. Jediným akcionárom je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorú môţe na zasadnutiach zastupovať fyzická osoba, splnomocnenec. Organizačná štruktúra spoločnosti je hierarchický usporiadaná s jedným nadriadeným pracovníkom pre kaţdé oddelenie. Štátne organizácie majú vo svojej štruktúre útvary ochrany, bezpečnosti práce alebo napríklad úrady rizikového, či krízového manaţmentu Konkurenčné sily podniku podľa Porterovho modelu Od prvej publikácie porterovho modelu patrí k najrozšírenejšou technikou konkurenčnej analýzy. Je zloţený z piatich konkurenčných síl, ktoré sú dôleţité v konkurenčnom odvetví. Súperenie medzi etablovanými podnikmi ZSSK Cargo pôsobí v konsolidačnom veľmi ojedinelom odvetví, lebo má 99 %-tný podiel na ţelezničnom prepravnom trhu SR. Hrozbou v konkurenčnom prostredí na prepravovanom trhu predstavuje cestná nákladná preprava, ktorá je dominantou na trhu nákladnej prepravy. Dôvodom sú nízke náklady za prepravovanú cestu oproti cenám ţelezničnej nákladnej prepravy. Očakáva sa zvýšenie záujmu oproti minulosti, ktorého dôvodom je januárové zavedenie mýtneho systému na cestách SR. Od januára spoločnosť zaevidovala zmeny v dopyte po tejto nákladnej preprave. Štatistiky tvrdia, ţe vnútroštátna ţelezničná nákladná preprava dreva sa v januári 2010 zvýšila oproti januáru 2009 o ton vďaka zavedeniu mýtneho systému. Potenciálni konkurenti Hrozbu vo forme vzniku nových potenciálnych konkurentov nehrozí, pretoţe náklady spojené s kúpou alebo prevádzkou vagónov, či vozňov je finančne veľmi

22 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 19 nákladné. V prípade, ţeby sa objavila spoločnosť s potrebným kapitálom, tak by postavenie ZSSK Cargo bolo váţne ohrozené. Jedinou hrozbou v súčasnosti predstavujú zahraničné nákladné spoločnosti. Vyjednávacia sila zákazníkov Zákazníci sú nevyhnutným prvkom pre kaţdý trh. Najideálnejší trh je v situácií ak zákazníci poţadujú malú vyjednávaciu silu a podniky majú príleţitosť zvyšovať ceny. V skutočnosti ZSSK Cargo má vysoké ceny a zákazníci poţadujú niţšiu cenu, čoho výsledkom je strata zákazníkov na ţelezničnom nákladnom trhu a nárast zákazníkov na strane cestnej nákladnej dopravy. Top zákazníkom je Express Slovakia zo strany platiteľa, a zo strany odosielateľa je to U.S. Steel Košice, s.r.o. Väčšina zákazníkov tvoria slovenské firmy. Pomer slovenských a zahraničných zákazníkov je 80 % : 20%. Vyjednávacia sila dodávateľov ZSSK Cargo sa pri vyberaní dodávateľov zameriava na dodávateľskú cenu, spoľahlivosť dodania, kvalitu, sluţbu a servis. Kaţdá firma, ktorá chce uskutočňovať nejakú podnikateľskú činnosť potrebuje vstupy do podniku. Máloktorá firma je schopná si zabezpečiť tieto vstupy a tak sa obracajú na iné firmy. Jediným dodávateľom je Tatravagonka Poprad, ktorá dodáva vagóny a spoločnosť ŢOS Trnava, ktorá sa podieľa na prestavbách starých vagónov. Substitúty Substitúcia predstavuje výraznú hrozbu pre podniky. Substitút je výrobok alebo sluţba, ktorý môţe nahradiť pôvodný výrobok alebo sluţbu. Substitút pre ZSSK Cargo je cestná nákladná doprava, ako bolo uţ vyššie spomenuté, ale taktieţ patrí lodná, či letecká doprava, no je tu malé percento ohrozenia Analýza informačného systému vo firme Cieľom analýzy je identifikovať podnikový informačný systém v ZSSK Cargo, jeho štruktúru a charakteristiku jeho modulov.

23 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku Informačný systém vyuţívaný vo firme Komunikácia vo firme prebieha ústnou formou, formou telefonátov, či faxov a formou informačného systému ISP (Informačný systém prevádzky ZSSK Cargo). ISP slúţi na podporu prevádzky všetkých oblasti vo firme. Systém bol vytvorený spoločnosťou VSL Software, a.s. a zavedený do prevádzky v roku ISP vyuţíva - intranetové technológie s podporou web klienta, aj mobilných zariadení - systém vyuţíva operačný systém HP-UX, - databázový systém Oracle Enterprise Edition, - aplikačný server a portál SAP net weaver, - biznis logika a web aplikácie v jazyku Java. Je zaloţený na štandardoch technológií aplikačného servera J2EE a jazyku Java. Umoţňuje efektívne začleniť sluţby zaloţené na WebServices, JCA alebo messaging services, ktoré sú schopné prepojiť ISP s inými vyuţívanými systémami. V ISP sa nachádzajú všetky detaily o vozňoch, ktoré boli prepravované alebo sa prepravuje ZSSK Cargo. ISP je vylepšený program oproti predchádzajúcemu programu IRIS-N. Jednou z výhod nového IS patrí schopnosť evidovať údaje o skutočnom drţiteľovi vozňa, zbavenie sa duplicitných činností a ďalšie. ZSSK Cargo taktieţ vyuţíva mobilné zariadenia PDA, ktoré vyuţívajú pri súpise vlaku, alebo podaji, dodaji, či súpise prepravy. Pomocou PDA je moţná komunikácia vlakových čiat s centrom cez GSM. Štandardy a protokoly, ktorý vyuţíva ISP: Web aplikácie: HTTP, HTML, JSP, Java Servlet, Portlet, JSTL, XSLT Bussiness vrstva: EJB, JMS, JCA, XML, RMI, Web Services Podporné technológie: JAXP, TPC/IP ISP je náročný systém na prepojenie všetkých aktérov, ktorí sa podieľajú na chode ZSSK Cargo. Systém komunikuje s externými systémami pomocou: - PIS (prepojenie na prevádzkový IS ŢSR) - EVOD (prepojenie o prevádzkových IS s osobnou ţelezničnou dopravou) - SAP/R3 (preberá od ISP dáta o obchodných partneroch, dohodách o cene a prepravno-obstarávateľských zmluvách, hnacích vozidlách a o vozňoch) - HERMES (medzinárodný systém výmeny správ) - Obchodní partneri (prepojenie ISP s IS väčších obchodných partnerov)

24 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 21 Pracoviská ISP sú prepojené intranetovou technológiou na báze web-aplikácie. ZSSK vyuţívajú počítačovú sieť LAN/privátnu WAN. Pracoviská sa líšia hardvérovým vybavením a niektoré aj softvérovým. Pre efektívnu prácu je k dispozícií taktieţ internet. Mobilné pracovisko vyuţíva zariadenie PDA s operačným systémom Windows CE a moţnosť komunikácie cez GPRS. Podpora pre plánovanie Sledovanie prevádzky Spracovanie zásielok a nákladná pokladňa Spracovanie objednávky prepravy Štatistiky Vlečková agenda Prekládka a preväzovanie Správa a údržba kmeňových údajov Miestná práca s vozňom Administrácia systému Podpora práce v PPS Technické prehliadky a práca STP Podpora práce SRT Jadro systému Služby Aplikačného servera Autorizácia, autentifikácia Portál Monitoring a riadenie Komunikácia s externými IS Prepojenie s HOSA Obr. č.2: Funkčno-vrstvová architektúra ISP 2.3. Analýza súčasnej úrovne vyuţívania znalostného manaţmentu vo firme Cieľom analýzy je preskúmať súčasnú situáciu vo firme ZSSK Cargo v oblasti vyuţívania znalostného manaţmentu. Analýza bola uskutočnená formou dotazníka, ktorý bol zameraný na otázky ohľadom vymieňania informácií a znalostí vo firme a aká je úroveň podnikovej kultúry. Dotazníky boli posielané formou u na adresy respondentov. Výsledky boli zozbierané a pretransformované do grafov pre lepšie zobrazenie, pochopenie a následné vyvodenie všeobecného záveru.

25 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku Formulácia otázok a. Čo si predstavujete pod pojmom znalostný manaţment? b. Akou formou dochádza vo firme k výmene informácií? c. Uskutočňujú sa vo firme dodatočné vzdelávanie zamestnancov? d. Aké kroky by ste podnikli pre zlepšenie informačných tokov? e. Ktoré silné stránky prevládajú v podnikovej kultúre? f. Ako hodnotíte súčasnú úroveň podnikovej kultúry? - Dostačujúca - Dobrá - Zlá g. Akými výhodami disponuje informačný systém? - Kompatibilita - Funkčnosť - Moţné úpravy - Cena h. Akými nevýhodami disponuje informačný systém? - Nedostatočná kapacita - Nedostatočná funkčnosť - Nedostatočné školenia - Cena i. Akou formou odmeňujete pracovníkov? Výsledky prieskumu Prieskum bol uskutočnený za účelom bliţšieho analyzovania spoločnosti a vyuţívania znalostného manaţmentu v podniku. Otázky sme posielali priamo na y osôb, ktorí sú vedúcimi oddelení. Sumarizácia bola vypracovaná z desiatich dotazníkov. Pre analyzovanie som si vybrala spomínanú spoločnosť práva preto, lebo sa domnievam, ţe ako najväčší a najznámejší slovenský nákladný prepravca, by mala vyuţívať znalostný manaţment a podstúpiť potrebné informácie pre jej zavedenie. Spoločnosť je enormná a v jej organizačnej štruktúre pôsobí mnoţstvo vedúcich oddelení, práve preto bol výskum orientovaný na osoby, ktorých jednou z úloch je riadenie

26 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 23 tímu, skupiny ľudí. Predpokladá sa, ţe respondenti majú vysokoškolské vzdelanie a svoju činnosť vykonávajú vo firme niekoľko rokov. Prvá otázka sa týkala ponímania pojmu znalostného manaţmentu. Odpovede boli rôzneho typu a zamerania, preto bolo nutné odpovede zatriediť do skupín. Forma uskutočňovania analýzy nebola najideálnejšia, pretoţe najefektívnejšie by bolo klásť otázky verbálnou formou aby respondenti pochopili čo je cieľom dotazníku. Odpovede sme zadelili do troch skupín: Riadenie a vyuţívanie znalostí Zabezpečenie toku informácií alebo vzdelávanie spoločnosti Iné Graf č.1 :Kategorizácia odpovedí na otázku ponímania znalostného manaţmentu Na grafe vidíme, ţe 70% opýtaných chápe pojem znalostného manaţmentu ako riadenie a vyuţívanie informácií. 20% respondentov si pod tým predstavuje tok informácií a vzdelávanie spoločnosti a zvyšných 10% respondentov sa k tejto otázke nevedeli vyjadriť. Druhá otázka bola zameraná na zistenie akou formou si zamestnanci vymieňajú svoje informácie. Prostredníctvom čoho alebo koho. Odpovede znovu boli rôzneho typu a v tejto otázke sme si overili, ţe dotazník by bolo najlepšie realizovať osobne, pretoţe

27 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 24 niektorí respondenti nepochopili otázku. Cieľom otázky bolo zistiť, či si informácie vymieňajú na báze priateľských vzťahov alebo pracovných. Nakoniec sme sa dopracovali k bliţšej špecifikácií, tak sme odpovede zatriedili do dvoch nasledujúcich skupín. Prostredníctvom ov, telefonátov, internetu, Školenia, vzdelávacích projektov, konzultácií, dokumentačný server, korporátny časopis Graf č.2: Výmena informácií v podniku Najviac respondentov sa vyjadrili, ţe k výmene informácií prebieha na úrovní pracovných vzťahov, a zvyšok respondentov si vymieňa informácie aj vďaka osobným vzťahom na pracovisku. Našli sa odpovede, ktoré obsahovali oba alternatívy uvedené v grafe. Tretia otázka bola zameraná na vzdelávanie zamestnancov a ich zaškolovanie. Úlohou bolo zistiť, či sa vedenie stará o svojich zamestnancov, informuje o zmenách vo firme a zodpovedá za vzdelanie svojho personálu. Znovu sme sa stretli s odpoveďami, ktorých obsah bol obšírnejší ale aj s jednoslovnými odpoveďami. Väčšina tvrdila, ţe firma uskutočňuje potrebné školenia, vzdelávacie kurzy a iné formy vzdelávania podľa potreby. Jeden respondent sa vyjadril, ţe vzdelávanie pracovníkov je momentálne pozastavené, čoho dôvodom môţe byť momentálna ekonomická kríza vo svete. Štvrtá otázka sa týkala návrhov na zmenu a zlepšenie informačných tokov. Odpovede boli rôzneho charakteru, väčšinou stručné a výstiţné. Otázka nebola zodpovedaná podľa adekvátnej potreby, no odpovede sme napriek tomu rozdelili do niekoľkých skupín:

28 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 25 o o o zmeniť informačný systém vo firme, zvýšiť počet pracovných interných stretnutí nemenili by nič Graf č.3.: Návrhy na zlepšenie informačných tokov Aţ 60% opýtaných sa zhodujú s názorom, ţe najväčšiu bariéru v rozvíjaní informačných tokoch spôsobuje informačný systém, ktorý je podľa ich názoru funkčne a finančne náročný. Iba jeden opýtaný je spokojný s informačnými tokmi v spoločnosti a zvyšok by prijali častejšie stretávanie sa na meetingoch a vymieňanie si informácií a znalostí. Otázka týkajúca sa silných stránok podnikovej kultúry spoločnosti zdá sa nebola jednoduchá pre respondentov, pretoţe aţ štyria sa k otázke vôbec nevyjadrili. Odpovede ostatných nájdete v grafe.

29 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 26 Graf č.5: Vyhodnotenie úrovne podnikovej kultúry Graf nám ukazuje, ktoré odpovede koľko krát sa ukázali v dotazníku, keďţe otázka bola tak postavená aby sa respondenti mohli rozpísať a určiť viacej faktorov. Medzi najsilnejšiu stránku patri lojálnosť pracovníkov, čo je pre firmu veľmi dôleţité a k lojálnosti by sme mohli dodať aj oddanosť firme. Druhá najsilnejšia stránka je komunikácia, čo je zvrat oproti predchádzajúcim otázkam, kde to skôr smerovalo k záveru, ţe vo firme nie je dostatočne vyvinutá komunikácia na pracovisku. Medzi ďalšie silné stránky patrí rýchle riešenie problém a rýchla implementácia projektov a plánov do spoločnosti, čo je veľmi dôleţitý bod, pretoţe samotné zavádzanie znalostného manaţmentu do podniku je istým projektom, ktorý má svoj cieľ a je potrebné poriadne naplánovať. Úroveň podnikovej kultúry hodnotia všetci respondenti, aţ na jedného, za dobrú. Iba jeden opýtaný hodnotí podnikovú kultúru za dostačujúcu a nikto sa nepriklonil ku zápornej odpovedi. systému. V nasledujúcich otázkach sme zisťovali výhody a nevýhody informačného

30 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 27 Graf č.6: Úroveň informačného systému v podniku Tak ako v predchádzajúcich odpovediach, respondenti mali moţnosť viacerých odpovedí. Medzi jednoznačné výhody informačného systému patrí schopnosť uskutočňovať zmeny a medzi najväčšiu nevýhodu zaradili funkčnosť a cenu IS. Aţ šiesti z desiatich opýtaných povaţujú za výhodu IS kompatibilitu a iba traja sa priklonili k funkčnosti. Posledná otázka bola venovaná odmenám za vykonanú prácu. Zhodli sa v odpovedi a to, ţe odmeny dostávajú za vykonávanie svojej práce, plus odmeny za dlhoročné pôsobenie. Odmeny majú najčastejšie materiálnu hodnotu, čiţe v peňaţnej forme a jeden respondent odpovedal aj formou pochvaly Celkové zhodnotenie súčasného stavu vyuţívania znalostného manaţmentu Štruktúra firmy vychádza z rozdelenia na špecializované oddelenia. Spoločnosť je fyzicky a geograficky rozdelená na mnoţstvo lokalít po celom území Slovenskej republiky, ktoré sú prepojené dopravnými kanceláriami na väčších ţelezničných staniciach a sú taktieţ prepojené so zahraničnými spoločnosťami pomocou ISP a s informačným systémom osobnej ţelezničnej dopravy. Spoločnosť vyuţíva sieťové sluţby v rámci LAN sieti, klasické komunikačné siete elektronickou poštou, či uţ v rámci firmy alebo so zákazníkmi. Komunikácia prebieha taktieţ pomocou telefonických príslušenstiev alebo faxom. Jednotlivé zmluvy so zákazníkmi sú posielané poštovou formou, čo je nevýhodou pre spoločnosť.

31 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 28 Zistila som, ţe nie všetky aplikácie sú navzájom integrované. Informačný systém je zloţitý z dôvodu náročnej činnosti, ktorú spoločnosť vykonáva a práve preto, by bolo pre firmu efektívne sa pokúsiť informačný systém vytvoriť čo najjednoduchší, a uľahčiť tým prácu zamestnancov. Z uskutočneného prieskumu viem povedať, ţe väčšina pracovníkov chápe správne pojem znalostného manaţmentu ako riadenie a vyuţívanie znalostí v spoločnosti. Zavedenie znalostného manaţmentu do podniku musí mať korene u vedúcich postaveniach, takţe je v prvom rade dôleţité ich chápanie pojmu. Nedostatky, ktoré prevládajú vo firme predstavuje výmena informácií a znalostí. Je dôleţité aby komunikáciou rozšírili na úroveň osobných vzťahov. Transfer implicitných znalostí vyzerá byť vo firme dosť vyvinutý formou školení, meetingov a kurzov. Jeden z respondentov sa vyjadril, ţe firma uskutočňovala pre svojich zamestnancov kurzy cudzích jazykov. Rozvojom znalostí sa firma pribliţuje ku efektívnemu zavedeniu znalostného manaţmentu. Veľký mínus predstavuje súčasný stav ekonomiky, ktorý prinútil spoločnosť pozastaviť vzdelávanie svojich zamestnancov do doby, kým sa ekonomika zlepší a znovu začne podnik prosperovať. Podľa zozbieraných informácií sa zdá byť jeden z informačných tokov neefektívny, a pritom vo firme spĺňa veľmi dôleţitú úlohu. Nevýhodou ISP je funkčnosť, čo je neprijateľná skutočnosť pre firmu, a k tomu podľa prieskumov bolo zavedenie ISP finančne náročné. Vzhľadom k tomu, ţe ISP bol do činnosti zavedení v roku 2007 je nespokojnosť zamestnancov vysoká. 90% opýtaných hodnotilo podnikovú kultúru vo firme na dobrej úrovni, kde výmena poznatkov je samozrejmosťou. Z grafu vyplýva, ţe kľúčovými faktormi kaţdého pozitívneho riadenia je stála obojsmerná komunikácia. Dosiahnuté výsledky sú pomerne pozitívne, z hľadiska moţného uplatnenia znalostného manaţmentu v podniku. Na základe analýzy som zistila ţe je moţné uvaţovať o zavedení znalostného manaţmentu v podniku. Pozitívom je fakt, ţe jednou zo silných stránok spoločnosti je rýchla implementácia projektov do firmy. Zistila som totiţ, ţe väčšina respondentov správne chápe koncepciu znalostného manaţmentu, aj keď podniková kultúra a ISP plne nepodporuje všetky procesy znalostného manaţmentu, moţno tieto nedostatky eliminovať neustálym vývojom a vzdelávaním.

32 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku Náčrt ďalšieho rozvoja znalostného manaţmentu Po analýze súčasnej úrovne znalostného manaţmentu v podniku načrtnem návrhy na zlepšenie riadenia a vyuţívania znalostí vo firme. Pri spracovaní návrhov som vychádzala z výsledkov prieskumu, ktoré som opísala v druhej kapitole Východiská ďalšieho rozvoja znalostného manaţmentu Vyššie je uvedené, ţe názory na znalostný manaţment sa najčastejšie stretávali s odpoveďou týkajúcou sa riadenia a vyuţívania znalostí. Spoločnosť má medzery vo vyuţívaní zdieľaných znalostí, či uţ na úrovni globálnej, alebo na úrovni jednotlivých oddelení. Jednou z nevýhod spoločností je nefunkčnosť skutočného IS v podniku. Oddelenia nie sú motivované navzájom si vymieňať informácie a znalostí, pokiaľ k tomu nie sú motivované okolnosťami. Aby zamestnanci boli ochotní zlepšovať svoje vzdelávanie a získavanie nových informácií je dôleţité pracovníkov motivovať a odmeňovať. Podnik odmeňuje svojich zamestnancov za ich individuálne dosiahnuté výsledky, nie za tímovú prácu a podporu vzájomnej výmeny znalostí. Preto si svoje informácie a znalosti chránia a povaţujú ich za svoje výhody voči ostatným. Vybudovaním podnikovej kultúry preferujúcej tímovú prácu a umoţňujúcej výmenu informácií a znalostí v podniku, by sa tieto nedostatky odstránili. Najdôleţitejšie je aby tieto signály vychádzali od zavedeného oddelenia znalostného manaţmentu. Odborníci načrtli viacero metód vyuţívaných pri zavádzaní znalostné manaţmentu. Metódy sú iba náčrty, ktorých sa firma môţe a nemusí pridrţiavať. Pri zavádzaní znalostného manaţmentu do podniku firma môţe vyuţívať aj brainstorming pracovníkov, ktorý by svojimi znalosťami mohli prispieť. Vzhľadom k tomu, ţe IS ZSSK Cargo je vcelku nový a stále prebiehajú zmeny a zlepšenia, nenavrhujem zmeny. IS sa javí ako dostačujúci systém podporujúci výmenu informácií, ktorý vyuţíva intranetové aj internetové výhody Návrh zriadenia oddelenia znalostného manaţmentu Na základe získaných výsledkov z dotazníka a aktuálneho stavu podniku je

33 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 30 hlavným cieľom stimulovať znalostný a teda ľudský kapitál smerom k zdieľaniu znalostí, ich externalizácií, tvorbe nových znalostí, manaţovanie procesu tvorby znalostí a predchádzania strate znalostí Začlenenie oddelenia znalostného manaţmentu do organizačnej štruktúry Prvým krokom k zavedeniu oddelenia znalostného manaţmentu je vytvoriť manaţéra znalostí, ktorého hlavnou úlohou by bolo riadiť činnosti týkajúce sa podnikových znalostí. Jeho predmetom práce sú informácie a znalostí, na ktoré treba dohliadať v týchto procesoch: získavanie, uchovávanie, riadenie. Spoločnosť má dohliadnuť na to, aby informácie a znalostí boli vyuţívané v čase, keď to je potrebné, na mieste, kde to je nevyhnutné, vo forme, v ktorej to je najefektívnejšie. Zavedenie znalostného manaţmentu slúţi na zabezpečenie udrţiavania kľúčových znalostí organizácie a prístup k znalostiam. Valné zhromaţdenie Dozorná rada Oddelenie znalostného manaţmentu Predstavenstvo Generálny riaditeľ Obr. č.4 : Zavedenie oddelenia znalostného manaţmentu do ZSSK Cargo a.s Úlohy oddelenia znalostného manaţmentu Znalostný manaţér-vedúci by mal vytvoriť tím znalostných pracovníkov, ktorých úlohou by malo byť zber informácií, premenu informácií na znalostí a uchovávanie týchto znalostí podniku v databáze znalostí. Znalostný manaţér bude kontrolovať a viesť znalostných pracovníkov, aby svoju činnosť vykonávali poţadovaným spôsobom. Úlohou znalostných pracovníkov je dozerať na samostatné oddelenia a prácu zamestnancov, nasmerovať činnosť zamestnancov na vyuţívanie znalostí a informácií v podniku. Cieľom znalostných pracovníkov je naučiť zamestnancov v rámci oddelení

34 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 31 pracovať v tíme, zdieľať informácie a znalostí a riešiť problémy spoločnými silami, taktieţ podporovať brainstorming vo firme. Firma sa zaraďuje so svojou veľkosťou do veľkých podnikov, a práve z tohto dôvodu je potrebné pri zavádzaní znalostného manaţmentu postupovať priebeţne po oddeleniach. Úlohou znalostných pracovníkov bude dohliadať v týţdenných intervaloch na jednotlivé oddelenia, robiť si poznámky, uskutočňovať stretnutia s pracovníkmi, navádzať ich na vymieňanie si znalostí a informácií riešiť problémy spoločnou komunikáciou a silami. Oddelenie znalostného manaţmentu sa teda snaţí pomáhať pri rozvoji spoločnosti formou, ktorá hľadá, zachytáva a ukladá informácie v kontexte skúsenosti tak, aby umoţnila poskytnutie týchto spracovaných informácií či uţ pri rozhodovacích alebo vzdelávacích procesoch. Takto spracované informácie môţeme volať znalosťami. Súčasťou kaţdého projektu je monitorovanie, či bol dosiahnutý cieľ a predmet projektu. V našom prípade sa zameriame na zamestnancov a zákazníkov. Zamestnancov z toho dôvodu, ţe sú schopní postrehnúť zmenu vo svojich pracovných úkonoch, a zákazníci preto, lebo sa predpokladá, ţe práve na nich sa odrazí výsledok z uskutočneného výsledku. Monitorovanie zamestnancov: Uskutoční sa prieskum formou dotazníka, ktorý sa zameria na ich spokojnosť, zmenu oproti predošlému systému a miesta na vlastné poznámky podľa vlastného uváţenia. Môţu to byť návrhy, vzniknuté problémy alebo iba vyjadriť spokojnosť. Monitorovanie zákazníkov: Taktieţ bude vytvorený dotazník, ktorý sa pošle zákazníkom, a bude sa skúmať mnoţstvo zákazníkov, ich získanie alebo strata. Získané informácie budú preberané a podľa výsledkov sa uskutočnia zmeny, ktoré by v prípade výskytu sa problémov navrhli riešenie pre ich odstránenie a nápravu Zlepšenie podnikovej kultúry Dobré riadenie znalostí vychádza z vhodnej kultúry a spôsobu učiť sa. Na zabezpečenie zavedenia znalostného manaţmentu je v podniku nevyhnutné zabezpečiť zmeny v spôsobe myslenia ľudí, t.j. zmenu podnikovej kultúry. Cieľom procesu zmeny by malo byť také správanie ľudí, dosiahnutím, ktorého by sa zlepšili výsledky v podniku. Zmena podnikovej kultúry je proces zloţitý tak z technického ako aj časového hľadiska a preto by sa tejto úlohy mali ujať špecialisti, zodpovedné osoby poverené vykonávaním tejto úlohy. Mali by mať dostatočné právomoci na uskutočňovanie svojich

35 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 32 rozhodnutí a ich spätnú kontrolu. Do procesu by mali byť zaangaţovaní aj manaţéri na všetkých úrovniach riadenia. Poverené osoba by si mala uvedomiť, ţe vlastným správaním dáva podriadeným príklad a do značnej miery formuje ich pracovné prostredie. Od jeho správania vo veľkej miere závisia vzťahy a pracovná atmosféra, keďţe je dôleţitým článkom a neodmysliteľnou súčasťou pri budovaní zdravej podnikovej kultúry. Okrem beţného vzdelania je potrebné, aby podnik umoţnil svojim zamestnancom aj dodatočné vzdelanie, ktoré by podporilo ich kariérny rast. Spoločnosť by mala vykonávať analýzu reálnej úrovne vedomostí a absolvovaných vzdelávacích aktivít zamestnancov, a porovnať ich s poţiadavkami na danú pracovnú pozíciu. Ľudia musia v prvom rade vedieť, ako pracovať v tímoch, vymieňať si informácie a pochopiť, ţe uchovávanie informácií nevedie k zlepšeniu podnikovej kultúry. Zdieľanie, výmena informácií a znalostí je základom pre vybudovanie efektívnej znalostnej kultúry v podniku. Zamestnanci sú zvyknutí si svoje vedomosti a informácie uchovávať, svoje know how chrániť a sú aj odmeňovaní. Aby firma dosiahla zmenu kultúry bude potrebné aby zamestnanci boli odmeňovaní tímovo, za zdieľanie svojich informácií a znalostí a nie za utajovanie. Pre dosiahnutie ţiadaného výkonu zamestnancov je potrebná ich správna motivácia a spokojnosť. Aby zamestnanci podniku boli neustále vnútorne motivovaný k vyšším výkonom, je potrebné aby podnik mal vypracovaný motivujúci plán. Na dosiahnutie toho, aby si pracovníci svoje znalostí a informácie navzájom vymieňali, by mohla byť aj novo vypracovaná štruktúra odmeňovania tých, ktorí informácie a znalostí sprostredkúvajú ďalej. Pre vytvorenie znalostnej kultúry v podniku, v ktorom zamestnanci vyuţívajú brainstorming a podávajú čo najlepšie výkony, je potrebné prehlbovanie vzťahov na pracovisku uskutočňovať rôznych spoločenských podujatí Prínosy navrhovaného riešenia Proces zavedenia oddelenia znalostného manaţmentu je dlhodobý proces, ktorý sa preukáţe aţ v priebehu niekoľkých rokov, no výsledky môţu byť zjavne pozitívneviditeľné pre podnik. V prípade, ţeby sa firma rozhodla podniknúť projekt so zavedením znalostného manaţmentu do podniku, očakávané prínosy by boli: rast výkonnosti organizácie a tým rast zisku,

36 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 33 zníţenie nákladov, kvalita poskytovaných sluţieb, nové príleţitosti na trhu domácom a zahraničnom, lepšia úroveň komunikácie v podniku, eliminácia straty know-how, zlepšenie spolupráce so zákazníkmi, nárast kreatívnej kapacity firmy, nárast schopnosti firmy. Výmena znalostí a ich dostupnosť pracovníkom, predstavuje efektívny nástroj zhodnocovania znalostného kapitálu podniku. Dobrovoľná a uvedomelá výmena znalostí v podniku výrazne podporuje znalostná kultúra.

37 Návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku 34 Záver V súčasnosti nie je rozvinuté vyuţívanie znalostného manaţmentu v slovenských podnikoch ako tomu je v západnejších krajinách. Zavádzanie spomínaného manaţmentu nie je tak o technických zmenách, ako o zmenách organizačných a kultúrnych v podniku. Slovenské firmy ako aj ZSSK Cargo majú predpoklady z hľadiska technického sa podrobiť zmene a pretransformovať svoju podnikovú kultúru na kultúru znalostnú, no najväčšiu bariéru predstavuje ľudský kapitál. Ľudská nedôvera, neochota prispôsobovať sa, predstavuje obrovskú prekáţku. Firmy povaţujú za hlavný kapitál pôdu, peniaze, technológie, zatiaľ čo za najsilnejšou zbraňou sa stál ľudský kapitál a s tým spojený rozvoj znalostí, ich riadenie, usmerňovanie, získavanie,... Intelektuálny kapitál podporuje a riadi materiálny, ale treba si uvedomiť, ţe ľudský kapitál predstavuje pre firmu aktívum, ktoré treba rozvíjať, a venovať mu dostatočnú pozornosť. Rozvojom a vyuţívaním sa stáva výraznou konkurenčnou výhodou pre podniky, ktoré týmto kapitálom disponujú. Potreba vyuţívania a získavania informácií a znalostí uţ nie je dostačujúca a nastáva dôleţitosť riadenia znalostí, tým spôsobom aby napomáhali v procesoch riadenia. Cieľom bakalárskej práce bolo poukázať na moţnosť vyuţívania znalostného manaţmentu v ZSSK Cargo a.s. Východiskom sú teoretické poznatky a uskutočnená analýza zo získaných informácií a z realizovaného prieskumu. Práca dospela k záveru, ţe podnik má výborne technické predpoklady pre zavedenie znalostného manaţmentu. V podniku je vybudovaná základná technická infraštruktúra s vyuţívaním internetu na získavanie informácií a komunikáciu, internú alebo externú. Efektívnemu zavedeniu znalostného manaţmentu predchádza pochopenie jej cieľov, formu vyuţívania vedením, preto navrhujem zaviesť oddelenie znalostného manaţmentu. Taktieţ navrhujem dodatočné vzdelávanie zamestnancov na všetkých úrovniach riadenia podniku. Potreba vyuţívania a získavania informácií a znalostí uţ nie je dostačujúca a je potrebné zaviesť riadenie znalostí, tým spôsobom aby predstavovali konkurenčnú výhodu pre podnik. Znalostí môţu byť riadené jedine ľudským kapitálom. Uskutočnenie načrtnutých návrhov by malo priniesť pre podnik pozitívum vo forme efektívnejších procesov v podnikových činnostiach, podpory podniku v konkurenčnom boji so (najmä) zahraničnými spoločnosťami a to s dlhodobým efektom.

38 NÁVRH VYUŽITIA ZNALOSTNÉHO MANAŽMENU V PODNIKU Ja, Natália Falatová týmto prehlasujem, ţe som jediným a výlučným autorom tohto diela, a ţe všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené. Zároveň oprávňujem kniţnicu Vysokej školy manaţmentu v Trenčíne, aby dielo,návrh vyuţitia znalostného manaţmentu v podniku, zaarchivovala a sprístupnila v tlačenej forme na prezenčné štúdium v oboch pobočkách. Pre digitálnu formu diela udeľujem súhlas s publikovaním na internete neudeľujem súhlas s publikovaním na internete (podpis) (dátum)

39 Zoznam obrázkov Graf č.1 Kategorizácia odpovedí na otázku ponímania znalostného manaţmentu Graf č.2 Výmena informácií v podniku Graf č.3 Návrhy na zlepšenie informačných tokov Graf č.4 Vyhodnotenie úrovne podnikovej kultúry Graf č. 5 Úroveň informačného systému v podniku Obr. č.1 Hierarchické úrovne riadenia a súvislosť informačných systémov pre riadenie Obr. č.2 Funkčno-vrstvová architektúra ISP ZSSK Cargo a.s. Obr. č.3 Organizačná štruktúra ZSSK Cargo a.s. Obr. č.4 Zavedenie oddelenia znalostného manaţmentu do ZSSK Cargo a.s.

40 Pouţitá literatúra ALAVI, M. LEIDNER, D. (2001). Knowledge Management and Knowledge Management Systems. Conceptual Foundations and Research Issues. In: Mis Quarterly, roč. 25, 2001, č. 3, s. BUREŠ, V. (2007). Znalostní management a proces jeho zavádění. Praha. Grada Publishing, a.s., s.isbn ČARNICKÝ, Š. - MESÁROŠ, P Manaţment znalostí z pohľadu teórie a praxe. In: Acta oeconomica cassoviensia N 9. Košice, s. ISBN DEAL, T.B. - KENNEDY, A.A.: Corporate cultures. Penguin Books, 1.vyd., London: s. DRUCKER, P. F Management Challenges for the 21st Century. Butterworth- Heineman Oxford. UK ISBN X ERICKSON, T. LAFF, M. R.: The Design of the 'Babble' Timeline: A Social Proxy for Visualizing Group Activity over Time. In: The Proceedings of CHI2001, Extended Abstracts. New York : ACM Press, 2001, s GARUD, R. KUMARASWAMY, A.: Vicious and virtuous circles in the management of knowledge: The case of infosys technologies. In: MIS Quarterly, roč. 29, 2005, č. 1, s KELEMEN, J. a kol Pozvanie do znalostnej spoločnosti. Bratislava: Iura edition, str. ISBN KOKAVCOVÁ, D. (Dátum neznámy). Znalostný manažment a jeho miesto v súčasnej etape rozvoja spoločnosti postavenej na vedomostiach. [online]. Banská Bystrica. Ekonomická fakulta UMB. [cit ]. Dostupné na: <

41 kokavcova.doc+drucker+2002+znalostni+manazment+v+50.+rokoch&cd=1&hl=en&ct=c lnk&gl=uk&client=firefox-a> KOKLES, M. ROMANOVÁ, A Informatika. 2 doplnené vydanie Bratislava: Sprint vfra, s. ISBN LAUDON, K.C. LAUDON, J. P Management information systems. Transforming Business and Management. 3. Vydanie New Jersey: Prentice Hall, ISBN MESÁROŠ, P. - MESÁROŠ, F. - ČARNICKÝ, Š. (2008). Manažment znalostí a perspektívy jeho uplatnenia v slovenských podnikoch. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN MLÁDKOVÁ, L. Management znalostí v praxi. [online]. PROFESSIONAL PUBLISHING, [cit ]. Dostupné na: < > SCHEIN, E.H The role of founder in creating organizational culture. Organizational Dynamics,Summer s. SOO, CH. DEVINNEY, T. MIDGLEY, D. DEERING, A Knowledge Management: Philosophy, Processes and Pitfalls. In: California Management Rewiev, roč. 44, č. 4, s. TRUNEČEK, J Příprava manaţéru pro třetí tisíciletí. In: Moderní řízení, roč. 36, 2001, č. 6, str

42 Prílohy Obr. č.3 Organizačná štruktúra ZSSK Cargo a.s.